Rozsudok – Život a zdravie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 27, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 35T/42/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124013638
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Krivošík

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2124013638.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Krivošíkom, v trestnej veci

obžalovaného: A. B., nar. XX.XX.XXXX v B., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2
písm. a) Trestného zákona účinného do 05.08.2024, na hlavnom pojednávaní v Trnave dňa 27.05.2025,
takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
A. B., nar. XX.XX.XXXX v B.
C. bytom: D. XXXX/XX, B. E.

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa 16. septembra 2023 v čase asi o 8:20 hod. počas cúvania osobným motorovým vozidlom Škoda
Scala, evidenčné číslo B., z pozemku rodinného domu na D. F. G. XX H. B. E., po tom, ako
videl na vozovke vo vzdialenosti asi 5 až 7 metrov chodca používajúceho pri chôdzi bielu palicu,
nedostatočne sledoval situáciu v cestnej premávke a nedbal zvýšenú opatrnosť, osobitne na chodca
používajúceho bielu palicu, ktorý po tom, ako počul naštartovanie a pohyb motorového vozidla v jeho

blízkosti, z dôvodu takmer absolútnej nevidomosti zapríčinenej zeleným zákalom ostal stáť na ulici,
kde do neho vodič A. B. narazil pravou zadnou časťou vozidla Škoda Scala, následkom čoho chodec
I. C. spadol na vozovku, čím utrpel zlomeninu horného konca holennej kosti vpravo, pomliaždenie
kolena vpravo a odreninu lakťa vľavo, ktoré si vyžiadali dobu liečenia 3 mesiace a ktorými bol počas
ambulantnej liečby od 16. septembra 2023 minimálne do 16. decembra 2023 na obvyklom spôsobe
života obmedzený závažným spôsobom najmä obmedzením mobility, len pomocou bariel, obmedzením
úkonov sebaobsluhy, odkázanosťou na čiastočnú starostlivosť inej osoby a obmedzením vykonávaním
nevyhnutných, životných a hygienických úkonov, teda obžalovaný svojím konaním porušil povinnosti

ustanovené § 4 ods. 1 písm. c), písm. e) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke,

t e d a
nému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a spáchal čin závažnejším spôsobom konania –
porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,

čím spáchal

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona účinného do
05.08.2024 s poukazom na § 138 písmeno h) Trestného zákona účinného do 05.08.2024 .
Za to sa odsudzuje:

Podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona účinného do 05.08.2024 s prihliadnutím na § 36 písm. l) Trestného
zákona účinného do 05.08.2024 , § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona účinného do 05.08.2024, §
39 ods. 2 písm. d), ods. 4 per analogiam Trestného zákona účinného do 05.08.2024, na trest odňatia

slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov.Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného do 05.08.2024 sa obžalovanému výkon trestu
odňatia slobody podmienečne odkladá

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona účinného do 05.08.2024 sa obžalovanému určuje skúšobná doba
v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom
Panónska cesta 2, Bratislava – mestská časť Petržalka IČO: 35937874, so svojím nárokom na náhradu

škody vo výške 446,81 eur, odkazuje na civilné konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Po prednese obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní bol obžalovaný poučený, že môžu ku
skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr. por. Po tomto poučení, ako aj
po poučení o následkoch vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 písm. b/ alebo c/ Tr. por., a to v rozsahu podľa §
257 ods. 5 a ods. 8 Tr. por., obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe

prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa 10.12.2024, sp. zn. 2Pv 459/23/2207-23.

2. Následne súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por., pričom
na položené otázky obžalovaný odpovedal „áno“. Prokurátor na hlavnom pojednávaní navrhol prijať
vyhlásenie o vine. Po takomto zistení súd vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny zo spáchania skutku

uvedeného v obžalobe, bez narušenia skutkovej totožnosti, keď ho právne posúdil zhodne tak, ako
bol posúdený v podanej obžalobe tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku, pretože boli
naplnenévšetky4zákonnéformálneznakytohtotrestnýchčinov,t.j.subjekt,subjektívnastránka,objekti
objektívna stránka, podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Tr. por. prijal, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania
vykonaného v prípravnom konaní nemal žiadne pochybnosti o vine obžalovaného s tým, že dokazovanie

na hlavnom pojednávaní sa vykoná k výrokom o treste a náhrade škody.

I. Výrok o treste

3. Po prijatí vyhlásenia obžalovaného bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie k výrokom
o treste a náhrade škody výsluchom obžalovaného a oboznámením listinných dôkazov - odpisov
z registra trestov a výpisov z registra priestupkov. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovné.

4. Obžalovaný vypovedal, že skutok ľutuje. Je zamestnaný, ženatý a s manželkou sa snažia o dieťa

cestou asistovanej reprodukcie. Okrem toho má matku, ktorá žije sama a má začínajúce zdravotné
problémy, ktoré si vyžadujú zabezpečenie lekárskej starostlivosti a jej sprevádzanie k lekárom. Sám
trpí ochorením chrbtice a z uvedeného dôvodu bol počas troch mesiacov aj práceneschopný. Pracuje
v spoločnosti na výrobu biopalív v meste Leopoldov ako vedúci elektro údržby a má na starosti
energetické a technologické zariadenia. V prípade ich poruchy sa vyžaduje jeho prítomnosť na

pracovisku, a to aj počas sviatkov a dní pracovného voľna. Z uvedeného dôvodu má od zamestnávateľa
k dispozícii služobné motorové vozidlo, ktoré v prípade riešenia závad na technologických zariadeniach
mimo pracovného času využíva. Poškodenému sa snažil po nehode pomôcť, sprevádzal ho na
vyšetrenia, zabezpečil mu lieky a pomohol mu s uplatnením nároku v poisťovni, zaujímal sa o
jeho zdravotný stav a opakovane ho navštívil. Zaujímal sa aj o to, či je vyplatené poistné plnenie z

titulu povinného zmluvného poistenia za zdravotnú starostlivosť poskytnutú poškodenému zo strany
Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

5. Obžalovaný je bezúhonný (bez a záznamov v registri trestov). Dopustil sa troch priestupkov na úseku
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, a to dňa 21.09.2021, prekročením rýchlosti v obci a bola

mu uložená bloková pokuta vo výške 100 eur, dňa 24.04.2022 porušil dopravné značenie a bola mu
uložená bloková pokuta vo výške 20 eur a dňa 01.05.2023 nemal zaplatené parkovné a bola mu uložená
bloková pokuta vo výške 20 eur.

6. Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných

pre ukladanie trestov uvedených v ust. § 34 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest mázabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti
a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania
trestnýchčinov,trestzároveňvyjadrujemorálneodsúdeniepáchateľaspoločnosťou.Trestmápostihovať

iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

7.Trestakotakýjeprávnymnásledkomtrestnéhočinuapretomusíbyťúmernýkspáchanémutrestnému
činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a
možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe

hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný
zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť
vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu
a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných
členov spoločnosti.

8. Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho
funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa
a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia
(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom
treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný

zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými
činmi a pred ich páchateľmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu
odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie
ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty
a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným

členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje
ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon
vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú
a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému
výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.

Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí
vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj
etické.

9. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu,

ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu
je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v každom
konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.

10. Neprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa

i spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom či ohroziť jej dôveru v
spravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísne
tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé.
Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú trestným činom spáchal, a
preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým

predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy
páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom
v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže
dôjsť.Spravodlivosťtrestujetakmožnépovažovaťajzapredpokladprerastaniarepresívnehopôsobenia
trestu do pôsobenia výchovného.

11. Pri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona na pomer
a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery trestu
musí súd v súlade s ust. § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadnuť na spôsob spáchania trestného činu
a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa,

jeho pomery a možnosti jeho nápravy.12. Vychádzajúc z vyššie uvedených teoretických východísk súd zistil u obžalovaného existenciu jednej
poľahčujúcej okolností, a to že sa priznal k spáchaniu stíhaného trestného činu a tento úprimne oľutoval
(§ 36 písm. l) Trestného zákona) a žiadne priťažujúce okolnosti.

13. Vzhľadom k priznaniu sa obžalovaného k spáchaniu stíhanej trestnej činnosti už od prvopočiatku
jeho trestného stíhania, ako aj s poukazom na jeho vyhláseniu na hlavnom pojednávaní, že je vinný
zo spáchania skutku uvedenéhoh v obžalobe, ktoré vyhlásenie súd aj prijal, bolo možné postupovať
v predmetnej trestnej veci aj v zmysle záverov Stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky zo dňa 27. júna 2017 sp. zn. Tpj 55/2016 podľa ktorého „ak možno páchateľovi
trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39
ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda
nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori
ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm.
b/, písm. c/ Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (obžalovaný)

neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek
spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.“

14. Súd tak v prípade obžalovaného aplikoval ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona
úúčinbného do 05.08.2024 per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho

k väčšiemu), teda inštitút tzv. mimoriadneho zníženia trestu ako pri dohode o vine a treste, ktorý
je jedným z prostriedkov individualizácie trestu a prejavom depenalizácie a umožňuje riešiť situácie,
keď trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by nezodpovedal okolnostiam
konkrétneho prípadu a keď dolná hranica tohto trestu ustanovená v zákone by bola pociťovaná ako
prekážka brániaca uloženiu primeranejšieho trestu. Okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré

majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy
páchateľa. Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody možno odôvodniť aj okolnosťami, ktoré sú
znakom príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, pokiaľ ich význam alebo intenzita, ktorou boli
naplnené, výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov takýchto trestných činov, a preto odôvodňujú
zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu. Okolnosťami prípadu však môžu byť aj také okolnosti, ktoré nie

sú nevyhnutnou súčasťou príslušnej skutkovej podstaty, pokiaľ sa v danej kvalite a kvantite pravidelne
nevyskytujú. Za takéto okolnosti prípadu súd považoval (i) postoj obžalovaného v predmetnej trestnej
veci, keď na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe (ii)
oľutovanie spáchania skutku obžalovaným, (iii) bezúhonnosť obžalovaného a vedenie riadneho života.
Súd preto obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov,teda znížený trest o jednu

tretinu pod dolnú hranicu trestnej sadzby podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona.

15. V prípade obžalovaného boli splnené všetky podmienky aj v zmysle § 49 ods. 1 Trestného zákona na
to, aby bolo možné trest odňatia slobody podmienečne odložiť, keďže obžalovaný je doteraz bezúhonný,
skutok oľutoval, vedie riadny a usporiadaný rodinný a pracovný život a aj vzhľadom na okolnosti prípadu

kedy zo strany obžalovaného došlo k nepozornosti počas cúvania vozidla pri prehliadnutí osoby s
postihnutím zmyslového orgánu a s ťažkosťami pri orientácii, obžalovaný poškodenému poskytol pomoc
azabezpečillekárskeošetrenie.Vprípadeobžalovanéhoniejepodľanázorusúdupotrebnétrestodňatia
slobody ukladať ako nepodmienečný, ale je ho možné odložiť na skúšobnú dobu v trvaní osemnástich
mesiacov.

16. Hoci v prípade obžalovaného išlo o trestný čin spáchaný z nedbanlivosti na úseku bezpečnosti a
plynulosti cestnej premávky tým, že nevenoval zvýšenú opatrnosť vo vzťahu k chodcom počas vedenia
motorového vozidla, nie je podľa názoru súdu dôvod ukladať mu aj trest zákazu činnosti vedenia
motorových vozidiel, ako to navrhol prokurátor v záverečnej reči.

17. Obžalovaný vedie riadny život, je zamestnaný mimo miesta svojho trvalého bydliska a z povahy
jeho práce vyplýva aj výkon pracovnej pohotovosti, ktorú je možné zabezpečiť len osobnou prepravou.
Navyše je potrebné poukázať aj na rodinné pomery, ktoré si taktiež objektívne vyžadujú používanie
motorového vozidla. V prípade uloženia zákazu trestu zákazu činnosti by došlo k výraznému zásahu

do ďalšieho pracovného uplatnenia obžalovaného ako aj k zásahu do jeho súkromného a rodinného
života. A takýto trest by bolo neproporcionálny, v porovnaní s povahou a závažnosťou skutku a
okolnosťami, za ktorých bol skutok spáchaný. Obžalovaný nie je navyše vodičom, ktorého by bolo
možné charakterizovať ako systematického porušovateľa pravidiel cestnej premávky. Obžalovaný mázáznamy v registri priestupkov a evidenčnej karte a v jednom prípade ide aj o priestupok závažnejšieho
charakteru tým, že prekročil maximálnu povolenú rýchlosť v obci. Napriek tomu je súd toho názoru, že
samotný trest odňatia slobody a hrozba jeho uloženia, v prípade, ak by obžalovaný neviedol riadny život

počas skúšobnej doby ( možno vysloviť názor, že za nesplnenie podmienky vedenia riadneho života
je možné považovať aj páchanie dopravných priestupkov počas skúšobnej doby, keďže trestný čin
bol spáchaný v doprave), je účelným a primeraným nástrojom na to, aby bolo možné u obžalovaného
predpokladaťdosiahnutieúčelutrestuajbezpotrebyuloženiatrestuzákazučinnostivedeniamotorových
vozidiel.

18. Prokurátor navrhol mimoriadne znížiť trest zákazu činnosti pod dolnú hranicu zákonom stanovenej
trestnej sadzby. Súd je toho názoru, že krátky trest zákazu činnosti nemá v prípade obžalovaného žiadny
výchovný účel. Práve naopak, prechodne sťaží a naruší rodinné a pracovné fungovanie obžalovaného,
čo nenapĺňa účel trestu. Účelom trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlo je vylúčiť páchateľa
trestného činu v doprave z možnosti užívať motorové vozidlo, nakoľko spôsobom svojho doterajšieho

správania pri vedení motorového vozidla a následným spáchaním trestného činu pri vedení motorového
vozidla preukázal určitú mieru nezodpovednosti a nespôsobilosti riadne a v súlade s pravidlami cestnej
premávky viesť motorové vozidlo. Ide najmä o situácie ak správanie páchateľa trestného činu je rizikové
pre ostatných účastníkov cestnej premávky, vzhľadom na početnosť alebo závažnosť priestupkov
v doprave, alebo prípadne, ak páchateľ viedol motorové vozidlo, pri ktorom závažne porušil pravidlá

cestnej premávky, s následkom ublíženiam na zdraví iného účastníka . Uvedené ale súd nevzhliadol u
obžalovaného, ktorý je bezúhonnou osobou a doteraz viedol riadny život. V prípade obžalovaného nie je
možné konštatovať ani rizikové alebo nebezpečné vedenie motorového vozidla pri spáchaní skutku, ale
skôr nepozornosť a nedostatočné vyhodnotenie dopravnej situácie. Čo sa týka samotných priestupkov
v doprave, obžalovaný ani v tomto smere nevybočuje z rámca správania sa bežného vodiča. Súd krátky

trest trvania zákazu činnosti vyhodnotil ako celkom zjavne neúčelný, a preto obžalovanému takýto trest,
napriek návrhu prokurátora, neuložil.

19. V konaní si uplatnila nárok na náhradu služby poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa a to vo
výške 446,81 eur ktorý bol uplatnený cestou splnomocneného zástupcu poškodeného vo výsluchu dňa

23.10.2024. Súd poškodeného odkázal s nárokom na civilné konanie, a to práve z dôvodu, že škoda
vznikla v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo povinne zmluvne poistené.
Nároky na náhradu škody je možné najskôr uplatňovať cestou žiadosti o vyplatenie poistného plnenia.
Obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že nárok poškodenej poisťovni oznámil a zaujímal sa o to,
či nárok je uspokojený. Poškodený zostal od uplatnenia nároku celkom pasívny a súdu neoznámil či

a v akej výške mu bol nárok na náhradu škody vyplatený z poistného plnenia, prípadne neuviedol
dôvody prečo mu vyplatený nebol. Konanie o nároku na náhradu škody je návrhové konanie a pasivitu
poškodeného nemôže nahrádzať súd . Poškodený si môže svoje nároky uplatňovať aj v civilnom konaní .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom

Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie,
ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za

zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. V prospech obžalovaného môžu rozsudok
odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec,
manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech

jeho príbuznými v priamom rade, jeho súrodencami, osvojiteľom, osvojencom, manželom a druhom.
Odvolanie má odkladný účinok.