Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 3, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 2S/36/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106355
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Piroš

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106355.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Piroša (sudca

spravodajca) a členiek senátu JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej a JUDr. Miroslavy Štefčekovej, v právnej
veci žalobcu: A. B., nar.: XX.XX.XXXX, bytom: C. D. XXX/XX, XXX XX E. F. E. G., právne zast.: AK
VAVRINČÍK s. r. o., so sídlom: Hurbanova 752/1, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 52 619 818,
proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov, so sídlom: Hviezdoslavova 3,
911 01 Trenčín, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TN-OOP1-2023/036876-005
zo dňa 18.09.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Trenčín, odbor opravných prostriedkov č. OU-TN-

OOP1-2023/036876-005 zo dňa 18.09.2023 ako aj rozhodnutie Okresného úradu Nové Mesto nad
Váhom, odbor všeobecnej vnútornej správy č. OU-NM-OVVS-2023/008764-010 zo dňa 23.06.2023 z r
u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom
rozsahu, v sume, aká bude vyčíslená v uznesení o výške trov konania, vydanom po právoplatnosti tohto
rozsudku, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie a rozhodnutie žalovaného

1. Dňa 23.06.2023 bolo vydané Okresným úradom Nové Mesto nad Váhom, odbor všeobecnej vnútornej
správy (ďalej ako „prvostupňový orgán“) rozhodnutie č. OU-NM-OVVS-2023/008764-010 (ďalej ako
„prvostupňové rozhodnutie“), ktorým prvostupňový orgán žalobcu uznal vinným zo spáchania priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 372/1990 Zb.“ alebo „zákon o priestupkoch“), ktorého
sa dopustil ublížením na zdraví z nedbanlivosti tak, že dňa 30.03.2023 asi o 13:00 hod. pred vchodom

do bytového domu č. XXX/XX v E. F. E. G. v úmysle udrieť H. I. pravou rukou zovretou v päsť, ktorou
smeroval k osobe H. I. neudrel H. I., ale rukou trafil do oblasti hrudníka J. K., ktorá išla svojím telom
ochrániť svojho druha H. I., čím jej spôsobil zranenie pomliaždenie hrudníka s naštiepnutím mečovitého
výbežku hrudnej kosti s dobou liečenia od 30.03.2023 do 01.05.2023 bez obmedzenia na bežnom
spôsobe života. Prvostupňový orgán uložil žalobcovi za tento priestupok sankciu pokarhanie. Zároveň
bola prvostupňovým rozhodnutím žalobcovi uložená povinnosť uhradiť štátu trovy konania spojené s
prejednaním priestupku vo výške 16,00 Eur, ktoré bol žalobca povinný zaplatiť na účet Ministerstva

vnútra Slovenskej republiky v lehote do 15 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia pod následkami jeho
výkonu.2. Dňa 11.07.2023 bola vydaná oprava rozhodnutia prostredníctvom listu pod č. OU-NM-
OVVS-2023/008764-012, ktorým prvostupňový orgán vykonal opravu svojho rozhodnutia, a to v časti
výroku, pričom § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch opravil na § 49 ods. 1 písm. b) zákona

o priestupkoch.

3. Dňa 18.09.2023 bolo Okresným úradom Trenčín, odbor opravných prostriedkov (ďalej ako
„žalovaný“ alebo „odvolací orgán“) vydané rozhodnutie č. OU-TN-OOP1-2023/036876-005 (ďalej ako
„napadnuté rozhodnutie“ alebo „druhostupňové rozhodnutie“), ktorým žalovaný odvolanie žalobcu proti

prvostupňovému rozhodnutiu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu

4. Žalobca vo včas podanej správnej žalobe vyjadril nesúhlas s napadnutým rozhodnutím žalovaného
v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, nakoľko žalobca nie je vinný zo spáchania priestupku

prejednávaného v posudzovanom prípade. Podľa názoru žalobcu napadnuté rozhodnutie vychádzalo
z nesprávneho právneho posúdenia veci; je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok
dôvodov; zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie
veci;skutkovýstav,ktorývzalorgánverejnejsprávyzazákladnapadnutéhorozhodnutiaaleboopatrenia,
bol v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemal oporu a došlo aj k podstatnému porušeniu

ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

5. Žalobca v prvom rade namietal nedostatočne vykonané dokazovanie a nesprávne právne závery.
V rámci celého dokazovania v rámci napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým

rozhodnutím nebol podľa názoru žalobcu vyprodukovaný ani jeden priamy dôkaz, ktorý by preukazoval
vinu žalobcu. Napadnuté rozhodnutie vydané žalovaným v spojení s prvostupňovým rozhodnutím
nevychádzalo z riadneho a dôkladne vykonaného dokazovania. Realizované dokazovanie nebolo
postačujúce. Ďalej žalobca poukázal na to, že tvrdenia uvedené vo výpovedi J. K. a jej druha neboli
žiadnym spôsobom verifikované inými dôkazmi a nebola preskúmavaná pravdivosť ich tvrdení. Žalobca

sa absolútne nestotožnil s neakceptáciou výpovedí maloletých vnukov - priamych svedkov, pričom
maloletí boli priami svedkovia a uviedli, že ich starý otec nikoho fyzicky nenapadol. Z uvedeného preto
nie je žalobcovi zrejmé, z akého dôvodu bola prijatá verzia J. K. a jej druha, keďže ďalšie dve svedecké
výpovede preukazujú žalobcove tvrdenia. Čo sa týka výpovedí maloletých, tak v tomto smere žalovaný
aj prvostupňový správny orgán zaujali výklad výhradne v neprospech žalobcu, nakoľko nesprávne

poukazovali na závery znaleckého posudku na jedného z maloletých, ktorý bol vypracovaný v trestnom
konaní. Žalobca vyjadril nesúhlas s tým, že neboli vykonané výsluchy jeho vnukov a vyjadril nesúhlas aj
s tvrdením uvedeným v napadnutom rozhodnutí, že vzhľadom na ich vek by výsluch a oživenie v pamäti
na daný incident mohli nepriaznivo ovplyvňovať ich duševný a mravný vývoj. Žalobca bol toho názoru,
že sa jedná už o dosť veľké deti, ktoré vedia jasne a presne reprodukovať to, čo vnímali.

6.Žalobcasavpodanejsprávnejžalobeďalejvenovallekárskymsprávam.Žalobcaodpočiatkunamietal
predloženélekárskesprávyzostranyJ.K.,keďžetietonepreukazujú,žežalobcamalspôsobiťporanenia
tejto osobe. Žalobca nesúhlasí s konštatovanou vierohodnosťou lekárskych správ, nakoľko popis vzniku
týchto zranení vychádza len zo subjektívneho popisu J. K.. Žalobca poukázal aj na dátum ošetrenia J.

K., keďže tieto lekárske správy vnímal ako účelovo predložené. J. K. nešla na ošetrenie dňa 30.03.2023,
ale až po 14 dňoch.

7. Žalobca bol toho názoru, že v danom prípade bolo potrebné vykonať znalecké dokazovanie, pričom
toto požadoval realizovať, a to konkrétne znalcom z odboru zdravotníctva za účelom zistenia, kedy a

akým spôsobom došlo k zraneniam J. K.. Podľa názoru žalobcu nie je zjavné, z čoho bolo vyvodené, že
toto zranenie popisované v predložených lekárskych správach bolo spôsobené dňa 30.03.2023, keďže
od času udalosti ubehli dva týždne a J. K. absolvovala lekárske ošetrenie až o dva týždne.

8. Žalobca ďalej namietal procesné pochybenia. Žalobca poukázal na opravu prvostupňového

rozhodnutia, pričom s ohľadom na toto upovedomenie o oprave žalobca namietol celý spôsob vedenia
konania, nakoľko sa celé konanie viedlo voči žalobcovi nezákonne s ohľadom na to, že všetky výsluchy
svedkov i obvineného, ako aj ďalšie procesné úkony boli realizované s ohľadom na jeho obvinenie podľa
§ 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch a nie podľa § 49 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch.Zo spisového materiálu v tomto konaní vyplýva, že žalobca a aj svedkovia boli vypočúvaní k úplne
inému skutku a jeho inej právnej kvalifikácii. Celý spisový materiál obsahuje právnu kvalifikáciu skutku
vedenú proti žalobcovi podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, čo zakladá nezákonnosť

napadnutého rozhodnutia vydaného žalovaným v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, keďže všetky
výsluchy a úkony boli realizované podľa úplne inej právnej kvalifikácie. Ak dôjde k zmene právnej
kvalifikácie skutku, je potrebné opätovne vypočuť obvineného, ale aj všetkých svedkov k novej právnej
kvalifikácii a realizovať všetky procesné úkony v zmysle novej právnej kvalifikácie . Okrem iného aj z
týchto dôvodov došlo k porušeniu práva na obhajobu žalobcu, keďže sa žalobca nemal možnosť vyjadriť

k tejto zmenenej právnej kvalifikácii skutku a bol vypočúvaný k úplne inej právnej kvalifikácii. Podľa
názoru žalobcu sa nejednalo o chybu v písaní, ale o nesprávnu právnu kvalifikáciu, ktorá bola nielen v
rozhodnutí prvostupňového orgánu, ale aj vo všetkých listinách, ktoré tvoria spisový materiál danej veci.

9. Na základe uvedeného žalobca navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie, ako aj jemu predchádzajúce
prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy.

Vyjadrenie žalovaného

10. Podľa názoru žalovaného bola vina žalobcu preukázaná svedeckými výpoveďami H. I., J. K.
a listinnými dôkazmi, a to: výpisom zo zdravotnej dokumentácie J. K. zo dňa 13.04.2023, zo dňa

17.04.2023 a zo dňa 24.04.2023, z obsahu ktorých vyplýva, že dňa 30.03.2023 sa J. K. zaplietla
do bitky svojho druha a žalobcu a bola pravdepodobne nechtiac udretá žalobcom päsťou do oblasti
hrudnej kosti, pričom jej bol potvrdený stav po brachiálnom ataku. Z lekárskej správy zo dňa 24.04.2023,
ktorú vypracovala F. F. I. vyplýva, že J. K. mala pomliaždeniny hrudníka v oblasti hrudnej kosti a
RTG snímkami potvrdené nalomenie (naštiepenie) mečovitého výbežku hrudnej kosti. Podľa názoru

žalovaného uvedené preukazovalo vinu žalobcu. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca v podanej správnej
žalobe namietal, že navrhoval vykonať viaceré dôkazné prostriedky, čo nebolo orgánmi verejnej správy
akceptované, pričom k tomuto žalovaný uviedol, že toto nie je pravdivé, keďže žalobca počas konania
nenavrhoval žiadne dôkazné prostriedky. Žalovaný ďalej uviedol, že predložené lekárske správy J.
K. nie sú vypracované na základe subjektívneho popisu tejto osoby, ale z odborne vykonaného

lekárskeho vyšetrenia, ktoré je podložené RTG snímkami, a preto lekárske správy žalovaný považoval
zavierohodnéažalobcomnavrhovanéprizvanieznalcazodboruzdravotníctvajepretoneopodstatnené.
Zároveň by bolo nehospodárne vykonať žalobcom navrhované dokazovanie znalcami, a to vzhľadom
na charakter nedbanlivostného priestupku. K námietke žalobcu, že J. K. vo svojej výpovedi neuviedla,
že by žalobca smeroval zovretú päsť na jej druha, žalovaný uviedol, že ak niektorá skutočnosť nie je

konštatovaná, neznamená to zároveň, že sa nestala. K ďalšej žalobnej námietke žalovaný uviedol, že
J. K. vyhľadala lekárske ošetrenie hneď po vypočutí na polícii, a to na ich podnet a nie z dôvodu, že dňa
31.03.2023 žalobca podal trestné oznámenie, a preto uvedenú námietku považoval žalovaný za účelovú
v snahe žalobcu zbaviť sa zodpovednosti za spáchaný priestupok. K námietke žalobcu o tom, že nebolo
zo strany žalovaného absolútne prihliadnuté na predchádzajúcu protiprávnu činnosť vo vzťahu k osobe

žalobcu, žalovaný uviedol, že s uvedeným vyjadrením nesúhlasí, nakoľko v napadnutom rozhodnutí bolo
poukázané na to, že útoky na vnuka žalobcu sú formou akejsi provokácie H. I. voči žalobcovi, či dokonca
formou pomsty za predchádzajúce odsúdenie H. I.. Tiež bolo v napadnutom rozhodnutí poukázané na
uznesenie polície o tom, že bolo vznesené obvinenie voči H. I. a voči J. K. za zločin vydierania, avšak
žalovaný k tomuto dodal, že tento záver nie je konečný a vznesené obvinenie neznamená preukázanie

viny. Na záver svojho vyjadrenia žalovaný dodal, že opravou rozhodnutia nedošlo k zmene právnej
kvalifikácie, ale len k oprave zrejmej chyby v písaní, keďže bol uvedený nesprávny právny predpis. Na
základe uvedeného žalovaný navrhol podanú správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Replika

11. Žalobca podal repliku, v ktorej odkázal na znenie svojej žaloby, na ním popísaný skutkový stav, ako
aj na všetky tvrdenia, ktoré v žalobe uviedol. Žalobca zotrval na podanom žalobnom návrhu.

Duplika

12. Žalovaný k podanej replike nepodal dupliku.

Ďalšie podanie13. Žalobca zaslal súdu znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný v trestnej veci obvineného H. I., ktorý
posudok podľa názoru žalobcu dokazuje nevieryhodnosť výpovede H. I. ako svedka v konaní, ktoré je

predmetom podanej správnej žaloby, preto na jeho vyjadrenia nemožno prihliadať. Predmetné podanie
spolu s prílohou bolo zaslané žalovanému na vedomie.

Konanie pred správnym súdom

14. Správny súd v Banskej Bystrici po preštudovaní celého spisového materiálu zistil tieto skutočnosti:
prvostupňovým rozhodnutím bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu, ktorého sa dopustil ublížením na zdraví z nedbanlivosti tak, že dňa 30.03.2023 asi o
13:00 hod. pred vchodom do bytového domu č. XXX/XX v E. F. E. G. v úmysle udrieť H. I. pravou rukou
zovretou v päsť, ktorou smeroval k osobe H. I. neudrel H. I., ale rukou trafil do oblasti hrudníka J. K.,
ktorá išla svojím telom ochrániť svojho druha H. I., čím jej spôsobil zranenie pomliaždenie hrudníka

s naštiepnutím mečovitého výbežku hrudnej kosti s dobou liečenia od 30.03.2023 do 01.05.2023 bez
obmedzenia na bežnom spôsobe života, pričom žalobcovi bola uložená sankcia vo forme priestupku.
Proti tomuto prvostupňovému rozhodnutiu bolo zo strany žalobcu podané odvolanie. O odvolaní
rozhodoval žalovaný ako odvolací orgán, ktorý prvostupňové rozhodnutie potvrdil a podané odvolanie
zamietol.

15. Predmetom správneho súdneho prieskumu v rozhodovanej veci sú vo svojej podstate rozhodnutia
orgánov verejnej správy, ktorými bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu.

16. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný súd vec prejednal na nariadenom

pojednávaní konanom dňa 03.09.2025, na ktoré boli účastníci konania riadne a včas predvolaní v súlade
s § 108 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov
(ďalejako„SSP“alebo„Správnysúdnyporiadok“).Poverenázástupkyňažalovanéhosapridŕžalasvojich
tvrdení uvedených v písomných podaniach. Správny súd na pojednávaní rozhodol tak, že napadnuté
rozhodnutie žalovaného ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil orgánu

verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

Relevantné zákonné ustanovenia

17. Podľa § 49 ods. 1 zákona o priestupkoch; priestupku sa dopustí ten, kto

a) inému ublíži na cti tým, že ho urazí alebo vydá na posmech,
b) inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví,
c) úmyselne uvedie nesprávny alebo neúplný údaj pred štátnym orgánom, pred orgánom obce alebo
pred organizáciou za účelom získania neoprávnenej výhody,
d) úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na

zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním,
e) sa dopustí konania podľa písmena a) alebo písmena d) na blízkej osobe alebo osobe, ktorá mu bola
zverená do starostlivosti alebo výchovy,
f) od iného násilím sám alebo za pomoci ďalších osôb vymáha majetkové práva alebo práva z nich
vyplývajúce, o ktorých sa domnieva, že mu patria bez vykonateľného rozhodnutia príslušného orgánu,

g) napomáha osobnou účasťou násilnému vymáhaniu majetkových práv alebo práv z nich vyplývajúcich,
hoci na ich vymáhanie niet vykonateľného rozhodnutia príslušného orgánu.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby – podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

18. Kľúčovou otázkou v predmetnej veci bolo, či prvostupňový orgán a žalovaný náležite zistili skutkový
stav na to, aby posúdili splnenie všetkých znakov priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. b) zákona
o priestupkoch, za ktorý bol žalobca uznaný za vinného. Správny súd poukazuje na ustanovenie
§ 49 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch, podľa ktorého sa priestupku dopustí ten kto inému z
nedbanlivosti ublíži na zdraví. Je potrebné poukázať na to, že ustanovenie § 49 ods. 1 písm. b) zákona

o priestupkoch chráni zdravie obyvateľov Slovenskej republiky. Týmto spôsobom zákon o priestupkoch
nastavuje hranice toho, čo vo vzájomných vzťahoch medzi obyvateľmi nie je len nevhodné, nesprávne,
neslušné či nemorálne, ale čo je aj z celospoločenského hľadiska neprijateľné a neakceptovateľné, teda
odôvodňujúce zásah verejnej moci do slobody jednotlivcov.19. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch je priestupkom zavinené konanie, ktoré
porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v

inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o
trestný čin. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že skutková podstata priestupku je charakterizovaná
štyrmi obligatórnymi znakmi, a to: subjekt, subjektívna stránka, objekt a objektívna stránka. Subjektom
je páchateľ priestupku, pričom môže ísť len o fyzickú osobu, ktorá má deliktuálnu spôsobilosť, teda
spôsobilosť naplniť svojím konaním všetky znaky skutkovej podstaty priestupku (podmienky: vek 15

rokov, neexistencia dôvodov vylučujúcich nepríčetnosť). Subjektívna stránka predstavuje zavinenie,
ktoré môže byť úmyselné alebo z nedbanlivosti, pričom na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie
z nedbanlivosti, ak zákon nevyžaduje výslovne úmysel. Objektom sú vybrané spoločenské vzťahy, ktoré
sú chránené zákonom a proti ktorým konanie smeruje. Objektívna stránka je daná konaním (môže byť
komisívne alebo omisívne), následkom a príčinnou súvislosťou medzi týmto konaním a následkom, t. j.
kauzálny nexus. Fakultatívnymi znakmi objektívnej stránky sú čas a miesto konania.

20. Skutková podstata priestupku proti občianskemu spolunažívaniu je zakotvená v ustanovení § 49
zákona o priestupkoch. Podľa citovaného ustanovenia sa priestupku dopustí ten, kto úmyselne naruší
občianske spolunažívanie vyhrážaním, ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým
obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. Subjektom priestupku podľa

citovaného ustanovenia môže byť každá osoba. Subjektívnou stránkou tohto priestupku je úmyselne
zavinené konanie, ktoré sa prejavuje vo vyhrážaní sa ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví,
nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. Objektom, t. j.
chráneným spoločenským vzťahom, je občianske spolunažívanie. Objektívnu stránku tvorí konanie
subjektu, narušenie občianskeho spolunažívania ako následku a príčinná súvislosť medzi konaním a

následkom, t. j. že konanie priestupcu viedlo k narušeniu občianskeho spolunažívania. Na objasnenie
a sankcionovanie priestupku musia byť obligatórne kumulatívne naplnené a zistené všetky štyri znaky
skutkovej podstaty priestupku – subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka. V prípade, že
by čo i len jeden znak skutkovej podstaty nebol objasnený, nemožno potom hovoriť o priestupku. Ak pri
niektorej časti skutkovej podstaty existujú pochybnosti o jej existencii a nebola preukázaná nadovšetku

pochybnosť, uplatní sa zásada in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného).

21. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného ako aj prvostupňového
orgánu sa preto zameral na skúmanie, či vykonané dôkazy, z ktorých prvostupňový orgán a žalovaný
vychádzali, nie sú pochybné a či vykonané dôkazy logicky odôvodňujú skutkový záver, ku ktorému

dospeli.

22. V predmetnej veci podľa názoru správneho súdu nebol presne a úplne zistený skutkový stav, ktorý
viedol k objasneniu priestupku a jeho skutkovej podstaty. Je nepochybné, že žalobca, svedkovia H. I.
a J. K. sa vo svojich výpovediach zhodli, že dňa 30.03.2023 asi o 13:00 hod. sa spoločne stretli pred

vchodom do bytového domu nachádzajúceho sa na adrese E. F. E. G., L. C. D. XXX/XX, kde došlo
medzi žalobcom a H. I. k slovnej výmene názorov, pričom medzi oboch menovaných sa postavila J. K..
Od momentu, kedy sa medzi A. B. a H. I. postavila J. K. sa výpovede dotknutých osôb nezhodujú. Bolo
teda úlohou orgánov verejnej správy zistiť, čo sa následne stalo a v prípade, že uznajú jednu z týchto
osôb za vinnú z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, tak boli povinní mať takýto skutkový stav

za preukázaný. K uvedenému však podľa názoru správneho súdu zo strany orgánov verejnej správy
nedošlo.

23. Podľa názoru správneho súdu v rámci celého dokazovania vykonaného pred orgánmi verejnej
správy nebol vyprodukovaný ani jeden priamy dôkaz, ktorý by preukazoval vinu žalobcu. Napadnuté

rozhodnutie vydané žalovaným v spojení s prvostupňovým rozhodnutím nevychádza z riadneho a
dôkladne vykonaného dokazovania. Správny súd dospel k záveru, že realizované dokazovanie nebolo
postačujúce na to, aby bol žalobca uznaný vinným zo spáchania skutku, ktorý mu bol kladený za
vinu. Tvrdenia popísané vo výroku napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím neboli podložené relevantnými dôkazmi. Správny súd v tomto smere poukazuje na rímsku

zásadu in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného), ktorá je jednou z kľúčových
zásad aplikujúcich sa v rámci trestného konania a analogicky v rámci priestupkového konania, pričom
táto zásada, ktorá vychádza z právnych myšlienok rímskeho práva, je ako taká neoddeliteľne spätá
so zásadou prezumpcie neviny, ktorá má na konanie zásadný význam. Zásada prezumpcie nevinyje natoľko významná, že je priamo (expresis verbis) zakotvená v medzinárodných dokumentoch
garantujúcich základné ľudské práva a slobody a tak isto tvorí súčasť Ústavy Slovenskej republiky,
konkrétne sa nachádza v čl. 50 ods. 2.

24. Správny súd poukazuje na to, že stav veci sa musí zistiť presne, čo znamená, že musí zodpovedať
reálnej skutočnosti. Zistenie úplného a presného stavu veci je základným predpokladom zákonnosti a
správnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. V tomto prípade boli realizované iba svedecké výpovede
J. K., jej druha a žalobcu a žiadne iné dôkazné prostriedky za účelom preukázania skutočného stavu

neboli realizované. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že tvrdenia uvedené vo výpovedi J.
K. a jej druha neboli žiadnym spôsobom verifikované inými dôkazmi a nebola preskúmavaná pravdivosť
ich tvrdení, pričom je potrebné dodať, že sa jedná o vzájomne blízke osoby - J. K. je družka svedka
H. I.. Takže voči sebe stála verzia žalobcu a verzia J. K. a jej druha, pričom orgány verejnej správy
uprednostnili práve verziu J. K. a jej druha, ktorá však nebola skutočne preukázaná, avšak zo strany
orgánov verejnej správy nebola aplikovaná zásada in dubio pro reo.

25. Správny súd sa nestotožnil s tým, že orgány verejnej správy neakceptovali výpovede maloletých
vnukov - priamych svedkov tohto incidentu. Maloletí boli priami svedkovia a tí uviedli, že ich starý otec
(žalobca) nikoho fyzicky nenapadol. Z uvedeného nie je preto súdu zrejmé, z akého dôvodu bola prijatá
verzia J. K. a jej druha, keďže ďalšie dve svedecké výpovede preukázali žalobcove tvrdenia. Čo sa

týka výpovede maloletých osôb v tomto smere žalovaný i prvostupňový správny orgán zaujali výklady
výhradne v neprospech žalobcu, nakoľko nesprávne poukazovali na závery znaleckého posudku č.
45/2023 na jedného z maloletých, ktorý bol vypracovaný v trestnom konaní, v ktorom sú v súčasnosti
obžalovaní H. I. a aj J. K. za trestný čin podľa § 189 Trestného zákona, pričom v tomto znaleckom
posudku bolo uvedené, že vleklý konflikt pána H. I. so starým otcom (v tomto konaní žalobcom) môže

mať negatívny vplyv na vierohodnosť maloletého, nie však v podstatnej miere. Nebol teda zohľadnený
tento znalcom uvedený podstatných záver, ktorý zakladá úplne iný (opačný) záver, ako je uvedený v
napadnutom rozhodnutí v spojení s prvostupňovým rozhodnutím. Z uvedeného znaleckého posudku
ešte aj vyplýva, že maloletý je schopný objektívne a pravdivo popísať udalosti, ktoré prežil. U tohto
maloletéhoniejetedatendenciatietoudalosti,resp.okolnostiskresľovať,zveličovaťalebozľahčovať.Zo

strany znalca bolo konštatované, že všeobecná psychologická vierohodnosť je u maloletého zachovaná,
pričom je zachovaná aj špecifická psychologická vierohodnosť. Na základe uvedeného preto nemožno
súhlasiť s orgánmi verejnej správy v tom smere, že neboli zohľadnené výsluchy priamych svedkov,
teda vnukov žalobcu. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením orgánov verejnej správy, že (ďalší) výsluch
týchto svedkov pred orgánmi verejnej správy by vzhľadom na ich vek a oživenie v pamäti na daný

incident mohol nepriaznivo ovplyvniť ich duševný a mravný vývoj. Správny súd je toho názoru, že sa
jedná o osoby, ktoré už vo svojom veku vedia jasne a presne reprodukovať to, čo vlastnými zmyslami
vnímali, čo sa stalo, resp. ako prebiehalo dané stretnutie žalobcu s H. I. a jeho družkou. V tejto súvislosti
správny súd dodáva, že v zákone o priestupkoch existujú opatrenia, ktoré sa aplikujú práve pri výsluchu
maloletých, ktoré majú zabrániť negatívnym následkom, ktoré by potenciálne mohli vzniknúť. Nad rámec

uvedeného je ešte potrebné zo strany súdu dodať, že v prípade týchto maloletých osôb ide o priamych
príbuzných žalobcu, takže ich výpovede je potrebné vyhodnotiť aj v tomto kontexte. Správny súd už
len dodáva, že v danom administratívnom konaní nebola vôbec zohľadnená výpoveď druhého vnuka
žalobcu, u ktorého ani nebol robený posudok a ani nebola spochybňovaná jeho vierohodnosť, a preto za
účelom preukázania skutočného stavu mal byť vypočutý. V tomto smere správny súd videl nedostatočne

vykonané dokazovanie.

26. Správny súd videl dôvodnosť žalobných námietok aj v tom, keď boli zo strany žalobcu namietané
predložené lekárske správy zo strany J. K.. Správny súd po oboznámení s týmito lekárskymi správami
musí konštatovať, že tieto lekárske správy nepreukazujú, že žalobca mal spôsobiť poranenia J. K.. Nie

je možné súhlasiť so žalovaným konštatovanou vierohodnosťou lekárskych správ, nakoľko popis vzniku
týchto zranení v lekárskych správach vychádzajú len z popisu J. K.. V konaní nebol realizovaný znalecký
posudok, a preto ani nie je možné závery lekárskej správy vychádzajúcej zo subjektívneho popisu J. K.
verifikovať. Ide o absolútne subjektívne závery a lekár v predložených lekárskych správach nekonštatuje
jednoznačný pôvod tohto zranenia. Správny súd v tomto smere poukazuje na príčinnú súvislosť, tzv.

kauzálny nexus, ktorý musí byť v danom prípade splnený. Predloženými lekárskymi správami nebolo
preukázané, že zranenia popisované v týchto lekárskych správach mohli byť, resp. boli spôsobené
žalobcom. Správny súd poukazuje na kľúčový aspekt, ktorým je dátum ošetrenia J. K.. J. K. nešla na
ošetrenie dňa 30.03.2023, keď sa mal daný incident stať, ale až po 14 dňoch. V priebehu 14 dní sa mohlopodľa názoru správneho súdu stať veľa udalostí, ktoré nezávisle od žalobcu mohli spôsobiť poranenia
J. K.. Dôvod, ktorý uviedla, pre ktorý nešla hneď na ošetrenie, pretože si myslela, že žalobcovi by sa nič
nestalo, nie je možné považovať za relevantný dôvod nenavštívenia lekára ihneď po takomto incidente.

Toto obdobie dvoch týždňov je skutočne dlhý časový úsek, počas ktorého sa mohlo J. K. čokoľvek stať.
Je potrebné podotknúť, že lekárske správy nepreukázali, že sa žalobca dopustil konania vo vzťahu k J.
K. a nevyplýva z nich, že by žalobca mal byť ten, kto spôsobil tieto poranenia. Správny súd považuje
za potrebné uviesť, že orgány verejnej správy vo vydaných rozhodnutiach dostatočne neodôvodnili,
akým spôsobom zistili, že zranenie bolo spôsobené v daný deň, keďže od tohto dňa po ošetrenie prešiel

dlhý časový odstup dvoch týždňov. V tomto smere správny súd taktiež videl nedostatočne vykonané
dokazovanie.

27. Správny súd je toho názoru, že ak v danom prípade chceli orgány verejnej správy uznať žalobcu
sa vinného zo skutku, ktorý mu kládli za vinu, tak bolo potrebné vykonať znalecké dokazovanie,
konkrétne znalcom z odboru zdravotníctva za účelom zistenia kedy a akým spôsobom (mechanizmom)

došlo k zraneniam J. K.. Neobstojí argument, že ide len o „nedbanlivostný“ priestupok, keďže práve
z tohto priestupku orgány verejnej správy uznali žalobcu za vinného, i keď na takýto záver nebol
dostatočne zistený skutkový stav. Keďže takéto znalecké dokazovanie nebolo realizované, tak podľa
názoru správneho súdu nie je možné súhlasiť so záverom orgánov verejnej správy, že doba liečenia bola
od 30.03.2023 do 01.05.2023. Nie je súdu zjavné, z čoho bolo vyvodené, že toto zranenie popisované

v predložených lekárskych správach bolo spôsobené dňa 30.03.2023, keďže od času udalosti ubehli
dva týždne a J. K. absolvovala lekárske ošetrenie až s odstupom uvedeného času. V tomto smere bol
skutkový stav taktiež zistený nedostatočne.

28. Správny súd sa považuje za potrebné vyjadriť aj k námietke žalobcu, že nebol upozornený na

zmenu právnej kvalifikácie skutku a neboli mu priznané s tým súvisiace práva. Po preštudovaní
celého spisového materiálu správny súd zistil, že žalobca bol počas celého priestupkového konania
riešený za skutok, že dňa 30.03.2023 v čase okolo 13:00 hod. mal zovretou päsťou udrieť J. K.,
ktorá sa postavila medzi žalobcu a svojho druha H. I., aby jej druh nebol fyzicky napadnutý. Počas
prejednávania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu dospel prvostupňový orgán k záveru, že

sa jedná o priestupok, ktorého sa dopustil žalobca ublížením na zdraví z nedbanlivosti a nejedná
sa o úmyselné narušenie občianskeho spolunažívania drobným ublížením na zdraví. Následne bolo
vydané prvostupňové rozhodnutie, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku, avšak v
prvostupňovom rozhodnutí správny orgán nesprávne uviedol ustanovenie § 49 ods. 1 písm. d) zákona o
priestupkoch, čo následne opravil listom, v ktorom uviedol, že opravuje nesprávnosť v písaní a uvádza,

že v danom prípade išlo o § 49 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch. V danom prípade sa podľa názoru
správnehosúdujednalolenoformálnynedostatokprivyhotovenírozhodnutiaanieovecnénesprávnosti
rozhodnutia, pričom opravou sa nezmenila podstata rozhodnutia a jeho zmysel. Táto žalobná námietka
nebola dôvodná.

29. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie a
postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený primárne dôvodmi
nezákonnosti uplatnenými v žalobe. Keďže ale ide o správnu žalobu vo veciach správneho trestania v
zmysle § 194 ods. 1 SSP, správny súd realizoval súdny prieskum nielen v rozsahu a z dôvodov správnej
žaloby, ale aj v rozsahu vymedzenom v § 195 SSP, pričom dospel k záveru, že správna žaloba je

dôvodná, preto rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa zrušil
podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP z dôvodu, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne
posúdenie veci a vec vrátil na ďalšie konanie orgánu verejnej správy prvého stupňa podľa § 191 ods.
4 SSP.

30. V ďalšom konaní prvostupňový orgán verejnej správy opätovne posúdi predmetný skutok, pričom
zohľadní závery správneho súdu uvedené vyššie, potom čo si jednoznačne zistí a ustáli bez pochybností
skutkový stav veci. Svoje rozhodnutie z hľadiska naplnenia znakov skutkovej podstaty priestupku podľa
§ 49 ods. 1 zákona o priestupkoch (s dôrazom na subjektívnu a objektívnu stránku) náležite odôvodní.
Obiter dictum správny súd dodáva, že z doposiaľ vykonaného dokazovania nie je zrejmé, že sa stal

skutok kladený žalobcovi za vinu a ani, že by (takýto potenciálny) skutok spáchal žalobca.

31. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal voči žalovanému
náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom rozsahu podľa § 167 ods. 1 SSP, keď zaviazalžalovaného na ich zaplatenie žalobcovi v súdom určenej lehote, s výnimkou špecifikácie výšky trov
konania, o ktorej prináleží rozhodnúť vyššiemu súdnemu úradníkovi samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.

32. Rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
32. Rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia rozsudku
alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. c) SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.

2 SSP).
Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote
do jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania

podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.