Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, September 25, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 5S/46/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106222
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Rybárová Slivová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106222.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

SprávnysúdvBanskejBystricivsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.DenisyRybárovejSlivovej

(sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Petra Molčana a JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej, v právnej
veci žalobcu: EUNICA MEDIA, s. r. o., so sídlom Mariánske námestie 30/5, 010 01 Žilina, IČO: 44 081
481, právne zastúpený: Advokátska kancelária AŠTARY, s. r. o., so sídlom Mariánske námestie 29/6,
010 01 Žilina, proti žalovanému: Mesto Bytča, so sídlom Námestie Slovenskej republiky 1/1, 014 01
Bytča, za účasti ďalšieho účastníka: Mesto Žilina, so sídlom Námestie obetí komunizmu 1, 011 31 Žilina,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. VaŽP/473/2022/Dur zo dňa 27.07.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje opatrenie Mesta Bytča č. VaŽP/473/2022/Dur zo dňa 27.07.2023 a vec vracia žalovanému

na ďalšie konanie.

II. Návrh žalobcu zo dňa 02.10.2023 na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. b) Správneho
súdneho poriadku zamieta.

III. Žalobca má voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

IV. Ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Priebeh administratívneho konania

1. Mesto Bytča, ako stavebný úrad (ďalej len „stavebný úrad“) príslušný podľa § 5 písm. a/1 zákona
č. 608/2003 Z.z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene
a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších
predpisov a § 119 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Stavebný zákon“), prijalo dňa 26.10.2022 od mesta

Žilina, so sídlom Námestie obetí komunizmu 1, 011 31 Žilina, IČO 00321796 (ďalej len „ohlasovateľ“),
žiadosť o vydanie súhlasu s odstránením reklamných stavieb nachádzajúcich sa v územnom obvode
mesta Žilina: „ Reklamná stavba - billboard 1 ks“ 1. Billboard, 1 ks jednostranný ev. č. 318, Žilina – ul.
A., ktorý je umiestnený na pozemku parc. č.: KN-C 5132/138 v k.ú. B. (ďalej len „reklamná stavba“),
ktorej vlastníkom je: EUNICA MEDIA s.r.o., Mariánske námestie 30/5, 010 01 Žilina, IČO: 44081481
(ďalej len „vlastník reklamnej stavby“ alebo „žalobca“). Po preskúmaní podanej žiadosti stavebný úrad
v súlade s § 88 ods. 8 stavebného zákona vydal ohlasovateľovi súhlas s odstránením reklamnej

stavby nachádzajúcej sa v jeho územnom obvode pod č. VaŽP/473/2022/Dur z 27. júla 2023 (ďalej len
„napadnuté opatrenie“ alebo „súhlas s odstránením reklamnej stavby“ alebo „súhlas“)
Z časti odôvodnenia súhlasu s odstránením reklamnej stavby vyplýva, že ide o reklamnú stavbu typu
jednostranný billboard na dvoch oceľových stojkách ukotvených do betónového základu s najväčšouinformačnou plochou od 3m2 do 20m2 postavenú bez stavebného povolenia v kat. území B. na pozemku
nachádzajúcom sa v územnom obvode mesta Žilina. Billboard je informačnou plochou orientovaný
smerom na miestnu komunikáciu.“ V predmetnom súhlase sú ďalej citované ustanovenia § 88 ods. 8

a 9 Stavebného zákona a nasleduje text s označením „Podmienky súhlasu s odstránením reklamnej
stavby“ v znení:
- reklamné stavby budú odstránené v celom rozsahu postupným rozoberaním jej častí,
- reklamné stavby budú odstraňované tak, aby v priebehu prác nedošlo k ohrozeniu bezpečnosti života
a zdravia osôb a k ohrozeniu alebo znečisteniu životného prostredia,

- pri odstraňovaní reklamných stavieb nesmie byť ohrozená prevádzky schopnosť sietí technického
vybavenia územia v okolí tejto stavby,
- okolie odstraňovaných reklamných stavieb nesmie byt' touto činnosťou a jej dôsledkami nadmerne
obťažované, ohlasovateľ naloží s odstránenými reklamnými stavbami v súlade so zákonom č. 79/2015
Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
- ohlasovateľ upraví dotknutý terén po odstránených reklamných stavbách do pôvodného stavu.

Samostatnou prílohou k predmetnému súhlasu bol ďalší dokument označený ako „Príloha č. 1 k výzve
na preukázanie oprávnenia na uskutočnenie reklamnej stavby číslo: VaŽP/473/2022/Dur“, v ktorom sa
nachádzala „snímka z katastrálnej mapy“ a fotografia billboardu.

Konanie pred správnym súdom

2. Žalobca sa všeobecnou správnou žalobou zo dňa 02.10.2023 domáhal, aby správny súd podľa § 191
ods. 1 až 4 Správneho súdneho poriadku zrušil súhlas s odstránením stavby a vec vrátil žalovanému na
ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
V úvodnej časti žaloby žalobca predstavil argumentáciu ohľadom povahy napadnutého súhlasu

s odstránením stavby, ktoré podľa žalobca predstavuje spôsobilý predmet prieskumu opatrenie v zmysle
§ 3 písm. c) Správneho súdneho poriadku, ktorým nepochybne môžu byť dotknuté práva žalobcu,
nakoľko sa týka odstránenia reklamnej stavby v žalobcovom vlastníctve treťou osobou.
Žalobca namietal podstatné porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého
súhlasu s odstránením reklamnej stavby a v ktorom došlo k odňatiu možnosti realizácie akýchkoľvek

práv žalobcu ako účastníka administratívneho konania, v ktorom sa podstatným spôsobom zasiahlo do
právnej sféry žalobcu. Žaloba nebol nijako oboznámený o tom, že mestom Žilina bolo podané ohlásenie
odstránenia reklamnej stavby, ani o tom, že vôbec prebieha nejaké administratívne konanie vo veci
vydania súhlasu s odstránením reklamnej stavby, a prvý a jediný uskutočnený úkon žalovaného voči
žalobcovi v rámci celého konania bolo iba zaslanie napadnutého súhlasu do elektronickej schránky

žalobcu (bez doručenia do vlastných rúk). Žalobca nebol oboznámený so žiadnymi podkladmi pre
vydanie napadnutého súhlasu, ktorý bol načítaný do jeho elektronickej schránky bez akýchkoľvek
ďalších príloh (hoci na 2. strane napadnutého súhlasu sa uvádza, že prílohou má byť „mapa a
fotodokumentácia“ ; žalobca nebol oboznámený so žiadnou „mapou a fotodokumentáciu“), a nebolo mu
žalovaným ani nijako umožnené oboznámiť sa s podkladmi pre vydanie napadnutého súhlasu. Žalovaný

neupovedomil účastníkov o začatí správneho konania v zmysle § 18 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Správny poriadok“),
neumožnil žalobcovi výkon práva vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladu a spôsobu jeho
zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku, žalovaný v konaní
nepostupoval v žiadnej, a už vonkoncom úzkej súčinnosti so žalobcom v zmysle § 3 ods. 2 Správneho

poriadku.
Žalobca poukázal na to, že napadnutý súhlas žalovaného bol vydaný podľa § 88 ods. 8 Stavebného
zákona v znení účinnom od 1. mája 2021, teda po novele vykonanej zákonom č. 145/2021 Z.z., ktoré
ešte viac zrýchlilo a zjednodušilo už existujúce skrátené konanie o odstránení reklamnej stavby, pričom
zrušilo povinnosť stavebného úradu vyzvať vlastníka reklamnej stavby, ak je známy, aby preukázal, že

mal oprávnenie na jej uskutočnenie. Novela tiež rozšírila okruh subjektov oprávnených podať ohlásenie
odstránenia reklamnej stavby o obce, a to aj v prípadoch, keď obec nemá k pozemku žiadne právo.
Žalobca tvrdil, že v jeho prípade sa so známym vlastníkom vôbec nekonalo, nebol oboznámený
so začatím konania ani s podkladmi a nebola mu umožnená žiadna procesná obrana, hoci podľa
zásad správneho poriadku, podľa § 3 ods. 2 a 7 Správneho poriadku bolo potrebné postupovať v

úzkej súčinnosti s osobami, ktorých sa konanie týka. Žalobca namietal, že žalovaný týmto postupom
porušil jeho práva, pretože neumožnil, aby sa mohol vyjadriť k ohláseniu podanému mestom Žilina
ani k podkladom, na základe ktorých bol vydaný súhlas s odstránením reklamnej stavby. Poukázal na
rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 10 Sžk 37/2020 zo dňa 20.04.2022 v zmysle ktoréhoje potrebné aj pri vydávaní opatrení, ktoré nie sú rozhodnutiami, zabezpečiť primeranú aplikáciu
základných zásad správneho konania, najmä umožniť účastníkovi vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia.
Žalobca uviedol, že aj Ústavný súd v náleze PL. ÚS 3/2016 zo dňa 14.06.2017, predmetom ktorého

bolo posudzovanie ústavnej súladnosti právnej úpravy ustanovení § 88 ods. 6, 7 a 8 Stavebného
zákona v znení účinnom od 2. januára 2015 do 30. apríla 2021, keď ústavný súd návrhu na vyslovenie
neústavnosti ustanovení § 88 ods. 6, 7 a 8 stavebného zákona v znení účinnom od 2. januára 2015 do
30. apríla 2021 nálezom zo 14. júna 2017 v medziach návrhu nevyhovel, v bode 59 náleze zdôraznil, že
je povinnosťou stavebného úradu, aby celé skrátené konanie o odstránení reklamnej stavby prebehlo

spôsobom, ktorý bude garantovať práva a oprávnené záujmy všetkých dotknutých osôb.
Na tomto základe žalobca predstavil dve alternatívy právneho posúdenia § 88 ods. 1 8 Stavebného
zákona v znení účinnom od 01.05.2021. A) Ústavne konformný výklad predmetného ustanovenia,
aj po vypustení výzvy vlastníkovi, zachovať základné garancie spravodlivého konania a oboznámiť
známeho vlastníka reklamnej stavby o začatí konania, s podkladmi a dať mu možnosť vyjadriť sa. Pri
prijatí ústavne-konformnej alternatívy výkladu § 88 ods. 8 Stavebného zákona v znení účinnom od

01.05.2021 konanie žalovaného v posudzovanej veci porušilo ustanovenie § 3 ods. 2 v spojení s § 3
ods. 7 Správneho poriadku tým, že neumožnil žalobcovi vyjadriť sa k podkladu pre vydanie súhlasu
s odstránením reklamnej stavby a prípadne uplatniť svoje súvisiace vyjadrenia a návrhy. B) Druhá
alternatíva, ktorú žalobca predložil pre prípad, že by správny súd prijal výklad žalovaného, znamenala,
že nová právna úprava prikazuje stavebnému úradu po podaní ohlásenia treťou osobou vydať súhlas

bez akéhokoľvek kontaktu s vlastníkom. V takom prípade podľa žalobcu samotné ustanovenie § 88 ods.
8 druhej vety Stavebného zákona odporuje čl. 1 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3
Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
a čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu. Žalobca preto navrhol, aby správny súd konanie prerušil a podal
návrh Ústavnému súdu na preskúmanie ústavnosti tohto ustanovenia. Je ústavno-právne neobhájiteľné,

aby sa vlastník reklamnej stavby, ktorý je stavebnému úradu známy, dozvedel o tom, že je voči nemu
vedené konanie o ohlásení odstránenia reklamnej stavby, až na základe toho, že je mu doručený
tretej osobe (ohlasovateľovi) vydaný súhlas s odstránením reklamnej stavby, ktorého vydanie nemal
umožnené žiadnym spôsobom ovplyvniť a pri vydaní ktorého stavebný úrad zjavne vychádzal iba z
tvrdení ohlasovateľa a z podkladov ním predložených (s ktorými vlastník reklamnej stavby taktiež nebol

oboznámený). Takýto postup popiera i ústavný princíp rovnosti účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods.
3 ústavy.
Žalobca tiež namietal, že súhlas s odstránením reklamnej stavby vydal žalovaný ako správny orgán
na to miestne nepríslušný, čo taktiež predstavuje podstatné porušenie ustanovení o konaní, ktoré
predchádzalo vydaniu napadnutého opatrenia, pričom z preskúmavaného súhlasu nemožno žiadnym

spôsobom zistiť, na základe čoho bola (mala byť) založená prípadná miestna príslušnosť žalovaného.
Žalobca namietal, že napadnutý súhlas žalovaného s odstránením reklamnej stavby nie je prakticky
nijako odôvodnený a je pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľný. Osobitne nie sú vôbec žiadnym
spôsobom odôvodnené žalovaným určené „podmienky súhlasu s odstránením reklamnej stavby“, v
rámciktorýchjeuvedenáajdubióznapodmienka vznení„ohlasovateľnaložísodstránenýmireklamnými

stavbami v súlade so zákonom č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov“,
na základe ktorej vlastne dochádza k protiústavnému vyvlastneniu žalobcu bez akejkoľvek náhrady.
Žalobca namietal voči žalovaným určenej podmienke odstránenia reklamnej stavby v znení „ohlasovateľ
naloží s odstránenými reklamnými stavbami v súlade so zákonom č. 79/2015 Z.z. o odpadoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov“, aj z hľadiska nesprávneho a neústavného právneho

posúdenia veci, ktoré viedlo žalovaného k stanoveniu takejto „podmienky“. Žalovaný pri stanovovaní
podmienok odstránenia reklamnej stavby úplne abstrahoval od toho, že dotknutá reklamná stavba
nebola vo vlastníctve ohlasovateľa – mesta Žilina. Nebol daný žiadny zákonný ani ústavne konformný
dôvod, aby po jej odstránení ohlasovateľom, ktorý nebol jej vlastníkom, reklamná stavba „prepadla“
do vlastníctva ohlasovateľa, ktorý by ju následne zlikvidoval ako odpad. Takýto postup predstavoval

nútené vyvlastnenie žalobcu – vlastníka reklamnej stavby – bez náhrady, ktoré nespĺňalo žiadne z
ústavných kritérií uvedených v čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, teda nevyhnutnú mieru,
verejný záujem, zákonný základ ani primeranú náhradu. Nie je prípustné, aby ohlasovateľ odstránenia
reklamnej stavby, ktorý nebol jej vlastníkom, po jej odstránení s ňou bez ďalšieho nakladal ako so
svojím majetkom. Žalovaný pri určovaní podmienok odstránenia reklamnej stavby nezohľadnil ochranu

práv žalobcu ako vlastníka reklamnej stavby – napríklad ani neurčil, že žalobca má byť o konkrétnom
termíne odstránenia upovedomený, aby mohol preveriť, či sa odstránenie vykonáva v súlade s určenými
podmienkami. Neurčil ani podmienku, aby ohlasovateľ po odstránení reklamnej stavby vyzval žalobcu
na jej prevzatie. Napadnutým súhlasom spolu s určenými podmienkami žalovaný de facto zbavil žalobcujeho vlastníckeho práva k reklamnej stavbe, ktorá alebo jej zvyšky mohli byť ešte použiteľné, a pri
ohľaduplnom odstraňovaní nebol dôvod, aby boli zlikvidované ako odpad. Takýto postup žalovaného
nemal žiadnu zákonnú oporu a nebol v súlade s ochranou vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods.

1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky. Žalovaný vo svojom súhlase s odstránením reklamnej stavby
neuviedol žiadne ustanovenie zákona, ktoré by oprávňovalo mesto Žilina, aby odstránené zvyšky
reklamnej stavby nevydalo žalobcovi ako vlastníkovi, ani ustanovenie, na základe ktorého by na
mesto prešlo vlastníctvo k reklamnej stavbe vrátane práva jej ostatky zlikvidovať ako odpad. Takéto
určenie podmienok odstránenia reklamnej stavby nezodpovedalo ani právnemu názoru Ústavného súdu

Slovenskej republiky vyslovenému v náleze sp. zn. PL. ÚS 3/2016 z 14. júna 2017, podľa ktorého bolo
povinnosťou stavebného úradu, ktorý vydával súhlas s odstránením reklamnej stavby, vysporiadať sa s
každým osobitným prípadom tak, aby určené podmienky odstránenia rešpektovali vstup na pozemok,
ochranu majetku, nakladanie s odpadom a ostatné práva vlastníka pozemku alebo stavby, ako aj
vlastnícke práva vlastníka reklamnej stavby, ktorá sa mala odstrániť, a práva vlastníkov susedných
pozemkov alebo stavieb.

Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci žalovaným i v tom, pretože vo veci napadnutého
súhlasu došlo podľa neho k nesprávnej aplikácii § 88 ods. 8 a 9 Stavebného zákona v tej časti, v ktorej
tieto ustanovenia od 1. mája 2021 priznali aktívnu legitimáciu na podanie ohlásenia reklamnej stavby aj
obci, v ktorej územnom obvode sa reklamná stavba nachádzala, bez ohľadu na to, či mala akékoľvek
právo k pozemku pod touto stavbou. Žalobca považoval priznanie tohto oprávnenia obci za protiústavné

z dôvodu rozporu s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1 Ústavy SR a čl. 1 ods.
1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv. Tvrdil, že právna úprava diskriminovala
vlastníkovreklamnýchstavieboprotivlastníkominýchdruhovstavieb,keďžeibaprireklamnýchstavbách
mohla obec ohlásiť ich odstránenie bez právneho vzťahu k stavbe alebo pozemku. Podľa žalobcu takáto
právna úprava by nevyhovela ústavnému princípu rovnosti a neprešla testom proporcionality, ktorý

vyžaduje vhodnosť, nevyhnutnosť a primeranosť zásahu. Uviedol, že cieľ boja proti „vizuálnemu smogu“
nepredstavoval dostatočne významnú spoločenskú hodnotu, ktorá by odôvodňovala takéto obmedzenie
základnýchpráv.Poukázaltiežnato,žeobceužpredúčinnosťouzákonač.145/2021Z.z.mohliiniciovať
konanie o odstránení reklamnej stavby podľa § 90 stavebného zákona ako stavebné úrady, a preto
nebolo potrebné priznávať im nové oprávnenie podávať ohlásenie na inú obec. Takýto postup podľa

žalobcu obchádza riadne správne konanie a dáva druhej obci, na ktorú je podané ohlásenie odstránenia
reklamnejstavbylenformálnuúlohubezmožnostireálnehoposúdeniastavuveci.Žalobcapretonavrhol,
aby správny súd konanie prerušil a podal Ústavnému súdu SR návrh na preskúmanie súladu § 88 ods. 8
prvej vety v časti slov „alebo obec, ak ide o reklamnú stavbu v jej územnom obvode“ a § 88 ods. 9 v časti
slov „alebo obec“ s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republikyačl.1ods.1DodatkovéhoprotokolukDohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 02.02.2024 uviedol, že vo veci konal ako delegovaný stavebný
úrad na základe rozhodnutia Okresného úradu Žilina, odboru výstavby a bytovej politiky, č. OU-ZA-
OVBP-2022/047468-002 zo dňa 17. októbra 2022 podľa § 119 ods. 3 Staveného zákona, pričom vecná

príslušnosť obce ako stavebného úradu vyplýva z § 5 písm. a) zákona č. 608/2003 Z.z. o štátnej správe
pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie v znení neskorších predpisov. Dňa 26. októbra
2022 bolo žalévanému doručené podanie mesta Žilina, označené „Ohlásenie odstránenia reklamnej
stavby; žiadosť o vydanie súhlasu s odstránením reklamnej stavby“. Mesto Žilina ako oprávnený
subjekt v zmysle § 88 ods. 8 Stavebného zákona podalo v zmysle citovaného ustanovenia ohlásenie

odstránenia reklamných stavieb postavených bez stavebného povolenia v územnom obvode mesta
Žilina, na pozemkoch parc. č. KN-C 5132/138, katastrálne územie B. a parc. č. KN-C 5765/1, katastrálne
územie B.. Prílohou podania boli mapy s vyznačením umiestnenia jednotlivých reklamných stavieb
a fotografie týchto reklamných stavieb zo systému Google maps, vyhotovené v mesiaci jún 2022.
Keďže v podaní mesta Žilina nebolo uvedené, kto je vlastníkom predmetných reklamných stavieb a

predmetné reklamné stavby ani neboli označené v súlade s § 86 ods. 4 Stavebného zákona, žalovaný
vyzval subjekty, inzerujúce na predmetných reklamných stavbách – billboardoch na označenie vlastníka
reklamnej stavby. V prípade billboardu, ev. č. 318, postaveného na pozemku parc. č. KN-C 5132/138 na
ulici A. v Žiline, ktorého sa žaloba týka, vyzval dňa 27. februára 2023 obchodnú spoločnosť EKOPROFIL
s.r.o., so sídlom A. Bernoláka 75/35, 010 01 Žilina, IČO: 36 773 727. Z oznámenia tejto spoločnosti

zo dňa 13. marca 2023 vyplynulo, že vlastníkom predmetnej reklamnej stavby je spoločnosť EUNICA
MEDIA s.r.o., Mariánske námestie 29/6, 010 01 Žilina, IČO: 44081481, teda žalobca. Zalovaný vydal
dňa 27. júla 2023 v súlade s § 88 ods. 8 Stavebného zákona ohlasovateľovi, teda mestu Žilina, súhlas
s odstránením reklamnej stavby. Prílohou č. 1 Súhlasu bola snímka z katastrálnej mapy a fotografiapredmetného billboardu. Je pravdou, že príloha č. 1 bola chybou v písaní nesprávne označená, ako
príloha k výzve na preukázanie oprávnenia na uskutočnenie reklamnej stavby číslo VaŽP/473/2022/
Dur, čo súvisí so zmenou právnej úpravy. Predmetný súhlas s odstránením reklamnej stavby bol riadne

elektronicky doručený tak Ohlasovateľovi, teda mestu Žilina, ako aj vlastníkovi predmetnej reklamnej
stavby, teda žalobcovi, ako vyplýva zo spisu. Žalobca v rozsiahlom odôvodnení žaloby venuje značnú
časť komparácii právnej úpravy stavebného zákona, konkrétne § 88 ods. 7 až 9, ktoré sa týkajú
odstraňovania reklamných stavieb pred 1. májom 2021 a po tomto dni, keďže práve od 1. mája 2021
je účinná novela Stavebného zákona, ktorá priniesla zmenu tejto právnej úpravy, spočívajúcu najmä v

upustení od výzvy vlastníkovi reklamnej stavby na preukázanie oprávnenia na uskutočnenie stavby, ako
aj v zmene úpravy lehoty na konanie stavebného úradu a vydanie súhlasu na odstránenie reklamnej
stavby. Pokiaľ sa žalobca sa obsiahlo venuje aj analýze ústavnej konformnosti aktuálnej právnej úpravy,
žalovanému neprislúcha hodnotiť, či dokonca aplikovať tieto úvahy žalobcu de lege lata, či de lege
ferenda. Žalovaný je povinný dôsledne sa riadiť platnou právnou úpravou a to aj v danej veci urobil.
Žalovaný súhlasil s tým, že predmetný súhlas s odstránením reklamnej stavby nie je rozhodnutím

stavebného úradu v zmysle správneho poriadku, ale je ho možné považovať za opatrenie, vydané podľa
§ 88 ods. 8 Stavebného zákona.
Žalovaný akcentoval, že nutnou podmienkou pre postup stavebného úradu podľa § 88 ods. 8
Stavebného zákona je preukázanie zo strany ohlasovateľa, že predmetná reklamná stavba bola
postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, alebo bez písomného oznámenia

stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 Stavebného zákona pri stavbách, ktoré treba ohlásiť, alebo v
rozpore s ním. Súčasne ohlásenie musí byť podané oprávneným subjektom uvedeným v ustanovení §
88 ods. 8 Stavebného zákona. Mesto Žilina bolo v danej veci subjektom oprávneným podať ohlásenie
odstránenia reklamnej stavby nielen z dôvodu, že predmetná reklamná stavba sa nachádza v jeho
územnom obvode, ale tiež preto, že je výlučným vlastníkom pozemku parc. č. KN-C 5132/138 ostatná

plocha o výmere 3.084 m2, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie B.. Nelegálnosť
predmetnej reklamnej stavby je teda mestu Žilina, z jeho činnosti známa. Žalobca teda bez príslušného
oprávnenia podľa Stavebného zákona postavil a prevádzkoval predmetnú reklamnú stavbu, teda bez
právneho dôvodu zasiahol a zasahoval do vlastníckeho práva mesta Žilina, ako vlastníka pozemku.
Žalobca oprávnenie na zriadenie predmetnej reklamnej stavby nepreukázal ani v žalobe, či jej prílohách.

upozorniť na ustanovenie § 88b ods. 2 Stavebného zákona, v zmysle ktorého sa na reklamné stavby
nevzťahuje ustanovenie § 88a, čo znamená, že reklamné stavby nemožno dodatočne povoliť.
Žalovaný mal za to, že zo žiadnej z podmienok uvedených v napadnutom súhlase stavebného úradu
nemožno vyvodiť záver aký robí žalobca, totiž že ohlasovateľ má nakladať s odpadom vzniknutým
pri odstránení reklamnej stavby ako s vlastným majetkom, čím má dôjsť k zbaveniu Žalobcu jeho

vlastníckeho práva, či dokonca k vyvlastneniu Žalobcu.
Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

4. Ďalší účastník konania vo vyjadrení k žalobe zo dňa 01.02.2024 poukázal na ustanovenie § § 86 ods.
4 Stavebného zákona, podľa ktorého vlastník reklamnej stavby je povinný zabezpečiť počas celej doby

trvania reklamnej stavby jej označenie menom a priezviskom, obchodným menom, názvom, ochrannou
známkou alebo iným symbolom, ktorý umožňuje identifikáciu vlastníka reklamnej stavby. Z fotografie,
ktorá je prílohou napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca nemal reklamnú stavbu nijako označenú.
Napriek tomu, že žalobca ako vlastník reklamnej stavby porušil povinnosť označiť reklamnú stavbu tak,
aby bolo zrejmé, že je jej vlastníkom, správny orgán napadnuté opatrenie žalobcovi doručil. Napadnuté

opatrenie sa tak dostalo do sféry vplyvu žalobcu, ktorý mal objektívnu možnosť sa zoznámiť s jeho
obsahom a realizovať jemu prislúchajúce práva.
Ďalší účastník konania, ako vlastník pozemku, na ktorom je umiestnená predmetná reklamná stavba,
akcentoval, že neeviduje žiadny právny vzťah so žalobcom, na základe ktorého by mohol predmetnú
reklamnú stavbu na pozemku umiestniť. Z napadnutého opatrenia vyplýva, že reklamná stavba bola

postavená bez stavebného povolenia. Postup žalobcu, kedy sa dovoláva práv vlastníka reklamnej
stavby napriek tomu, že jeho reklamná stavba je umiestnená na pozemku mesta bezprávneho dôvodu,
bez stavebného povolenia a bez označenia, je špekulatívny. Žalobca sa nemôže dovolávať porušenia
zákona v tom zmysle, že s ním správny orgán ako s vlastníkom reklamnej stavby nekomunikoval, keď
žalobca nemal označenú reklamnú stavbu v zmysle § 86 ods. 4 SZ tak, aby ho bolo možné identifikovať

ako jej vlastníka. Ak by aj konajúci súd dospel k záveru, že procesné práva žalobcu boli správnym
konaním upreté, toto konanie malo pôvod v protiprávnom stave, ktorý vyvolal žalobca neoznačením
reklamnej stavby.Námietky žalobcu, že až do doručenia predmetného opatrenia nemal vedomosť o tom, že vôbec
prebieha nejaké administratívne konanie vo veci vydania súhlasu s odstránením reklamnej stavby a
prvý a jediný uskutočnený úkon žalovaného voči žalobcovi v rámci celého konania, bolo iba zaslanie

napadnutého súhlasu, že nebol oboznámený so žiadnymi podkladmi pre vydanie napadnutého súhlasu,
ktorý bol načítaný do jeho elektronickej schránky bez akýchkoľvek príloh, označil ďalší účastník konania
za irelevantné.
Žalovaný postupoval v zmysle § 88 ods. 8 Stavebného zákona v znení účinnom od 01.05.2021, od kedy
bola povinnosť správneho orgán vyzývať vlastníka reklamnej stavby k preukázaniu oprávnenia na jej

realizáciu, z textu zákona vypustená.
Ďalší účastník konania mal za to, že žalobca sa nemôže dovolávať porušenia zákona v tom zmysle, že
s ním správny orgán ako s vlastníkom reklamnej stavby nekomunikoval, keď žalobca nemal označenú
reklamnú stavbu v zmysle § 86 ods. 4 SZ tak, aby ho bolo možné identifikovať ako jej vlastníka. Ak
by aj konajúci súd dospel k záveru, že procesné práva žalobcu boli správnym konaním upreté, toto
konanie malo pôvod v protiprávnom stave, ktorý vyvolal žalobca neoznačením reklamnej stavby. Pokiaľ

v podanej žalobe žalobca namietal určenie podmienky, uvedenej v napadnutom opatrení „ohlasovateľ
naloží s odstránenými reklamnými stavbami v súlade so zákonom č. 79/2015 Z.z. o odpadoch, a to do
absencie odôvodenia, tak aj nesprávneho právneho posúdenia, ďalší účastník konania uviedol, že z
napadnutého opatrenia nijako nevyplýva, že predmetná reklamná stavba má „prepadnúť" do vlastníctva
mesta Žilina.

Navrhol, aby súd ako oneskorene podanú odmietol eventuálne, aby žalobu ako nedôvodnú zamietol
a priznal ďalšiemu účastníkovi konania náhradu trov konania.

5. Žalobca právo podať repliku nevyužil.
Právny rámec

6. Podľa § 88 ods. 6 Stavebného zákona v znení účinnom od 01.05.2021 na odstránenie reklamnej
stavby sa povolenie stavebného úradu nevyžaduje.

7. Podľa § 88 ods. 7 Stavebného zákona v znení účinnom od 01.05.2021 vlastník reklamnej stavby

je povinný odstrániť reklamnú stavbu do 30 dní od uplynutia doby, na ktorú bola povolená reklamná
stavba, alebo nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o nepredĺžení doby trvania reklamnej stavby.
V rozhodnutí o nepredĺžení doby trvania reklamnej stavby stavebný úrad určí podmienky odstránenia
reklamnej stavby. Ak vlastník reklamnej stavby do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia
o nepredĺžení doby jej trvania reklamnú stavbu neodstráni, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie je

exekučným titulom.

8. Podľa § 88 ods. 8 Stavebného zákona v znení účinnom od 01.05.2021 povolenie stavebného úradu
sa nevyžaduje na odstránenie reklamnej stavby, ktorá je postavená bez stavebného povolenia alebo v
rozpore s ním, alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré

treba ohlásiť, alebo v rozpore s ním, ak ohlásenie odstránenia stavby podal vlastník pozemku alebo
stavby alebo osoba, ktorá má iné práva k pozemku alebo stavbe [§ 139 ods. 1 písm. a) až c)], a títo
nedali právo inej osobe uskutočniť reklamnú stavbu na svojom pozemku alebo svojej stavbe, záujmové
združenie vlastníkov reklamných stavieb registrované podľa tohto zákona alebo obec, ak ide o reklamnú
stavbu v jej územnom obvode. Stavebný úrad vydá osobe, ktorá podala ohlásenie odstránenia stavby,

súhlas s odstránením reklamnej stavby do 30 dní odo dňa podania ohlásenia.

9. Podľa § 88 ods. 9 Stavebného zákona v znení účinnom od 01.05.2021 vlastník pozemku alebo stavby,
záujmové združenie vlastníkov reklamných stavieb registrované podľa tohto zákona alebo osoba, ktorá
má iné práva k pozemku alebo stavbe [§ 139 ods. 1 písm. a) až c)], alebo obec je oprávnená po

doručení súhlasu stavebného úradu s odstránením reklamnej stavby odstrániť reklamnú stavbu na
náklady vlastníka reklamnej stavby.

10. Podľa § 88 ods. 7 Stavebného zákona v znení účinnom od 02.01.2015 do 30.04.2021 povolenie
stavebného úradu sa nevyžaduje na odstránenie reklamnej stavby, ktorá je postavená bez stavebného

povolenia alebo v rozpore s ním, alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2
pri stavbách, ktoré treba ohlásiť, alebo v rozpore s ním, ak ohlásenie odstránenia stavby podal vlastník
pozemku alebo stavby alebo osoba, ktorá má iné práva k pozemku alebo stavbe [§ 139 ods. 1 písm. a)
až c)], a títo nedali právo inej osobe uskutočniť reklamnú stavbu na svojom pozemku alebo svojej stavbealebo záujmové združenie vlastníkov reklamných stavieb registrované podľa tohto zákona. Stavebný
úrad
a) ak vlastník reklamnej stavby nie je známy, vydá osobe, ktorá podala ohlásenie odstránenia stavby

súhlas s odstránením reklamnej stavby do 30 dní odo dňa podania ohlásenia,
b) ak vlastník reklamnej stavby je známy, stavebný úrad ho vyzve, aby do 15 dní odo dňa doručenia
výzvy preukázal, že mal oprávnenie na uskutočnenie reklamnej stavby na pozemku alebo na stavbe,
kde je umiestnená, a že je zhotovená v súlade s podmienkami podľa tohto zákona. Ak vlastník reklamnej
stavby v určenej lehote nepreukáže, že mal oprávnenie na uskutočnenie reklamnej stavby alebo že

stavba je zhotovená v súlade s podmienkami podľa tohto zákona, stavebný úrad do 30 dní odo dňa
márneho uplynutia lehoty vydá osobe, ktorá podala ohlásenie odstránenia stavby súhlas s odstránením
reklamnej stavby.

11. Podľa § 88b ods. 2 Stavebného zákona v znení účinnom od 01.05.2021 (aj v období od 02.01.2015
do 30.04.2021) ustanovenia § 88a sa nevzťahujú na reklamné stavby.

12. Ustanovenia § 88a upravuje konanie o dodatočnom povolení stavby.

13. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch v znení neskorších predpisov držiteľ odpadu
je pôvodca odpadu alebo osoba, ktorá má odpad v držbe.

14. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch znení neskorších predpisov
(1) Držiteľ odpadu je povinný
a) správne zaradiť odpad alebo zabezpečiť správnosť zaradenia odpadu podľa Katalógu odpadov,
b) zhromažďovať odpady vytriedené podľa druhov odpadov a zabezpečiť ich pred znehodnotením,

odcudzením alebo iným nežiaducim únikom,
c) zhromažďovať oddelene nebezpečné odpady podľa ich druhov, označovať ich určeným spôsobom a
nakladať s nimi v súlade s týmto zákonom a osobitnými predpismi,23)
d) zabezpečiť spracovanie odpadu v zmysle hierarchie odpadového hospodárstva, a to jeho
1. prípravou na opätovné použitie v rámci svojej činnosti; odpad takto nevyužitý ponúknuť na prípravu

na opätovné použitie inému,
2.recykláciouvrámcisvojejčinnosti,akniejemožnéaleboúčelnézabezpečiťjehoprípravunaopätovné
použitie; odpad takto nevyužitý ponúknuť na recykláciu inému,
3. zhodnotením v rámci svojej činnosti, ak nie je možné alebo účelné zabezpečiť jeho recykláciu; odpad
takto nevyužitý ponúknuť na zhodnotenie inému,

4. zneškodnením, ak nie je možné alebo účelné zabezpečiť jeho recykláciu alebo iné zhodnotenie,
e) odovzdať odpady len osobe oprávnenej nakladať s odpadmi podľa tohto zákona, ak nie je v odseku 5,
§ 38 ods. 1 písm. a) a d), § 49 písm. a), b) a § 72 a § 135h ods. 4 a 5 ustanovené inak a ak nezabezpečuje
ich zhodnotenie alebo zneškodnenie sám,
f) viesť a uchovávať evidenciu o druhoch a množstve odpadov a o nakladaní s nimi,

g) ohlasovať údaje z evidencie príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva a
uchovávať ohlásené údaje,
h) predložiť na vyžiadanie predchádzajúceho držiteľa odpadu doklady s úplnými a pravdivými
informáciami preukazujúce spôsob nakladania s odpadom, a to najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia
písomnej žiadosti; na základe žiadosti predchádzajúceho držiteľa poskytnúť aj kópie dokladov,

i) skladovať odpad najdlhšie jeden rok alebo zhromažďovať odpad najdlhšie jeden rok pred jeho
zneškodnením alebo najdlhšie tri roky pred jeho zhodnotením,
j) zabezpečiť odpad pred prístupom medveďa hnedého (Ursus arctos) v ustanovených oblastiach [§ 105
ods. 3 písm. q)],
k) umožniť orgánom štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve prístup na pozemky, do stavieb,

priestorov a zariadení, odoberanie vzoriek odpadov a na ich vyžiadanie predložiť dokumentáciu a
poskytnúť pravdivé a úplné informácie súvisiace s odpadovým hospodárstvom; ustanovenia osobitného
predpisu týmto nie sú dotknuté,24)
l) vykonať opatrenia na nápravu uložené orgánom štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve (§ 116
ods. 3),

m) zabezpečiť na základe vyjadrenia príslušného orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva
zhodnotenie odpadov, ktoré vznikli pri spracovateľskej operácii v colnom režime aktívny zušľachťovací
styk,25) alebo ich vývoz podľa tohto zákona,n) na žiadosť orgánov štátnej správy odpadového hospodárstva alebo nimi poverenej osoby bezplatne
poskytnúť informácie potrebné na vypracovanie a aktualizáciu programu alebo programu predchádzania
vzniku odpadu.

15. Podľa § 3 ods. 7 Správneho poriadku ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v
odsekoch 1 až 6 sa primerane použijú aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a
iných podobných opatrení.

16. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej
súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a
dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu
rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,
ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť
právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

Posúdenie veci správnym súdom

17. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný správny súd danú vec prejednal
bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v

znení účinnom od 01.07.2023 (ďalej len „SSP“), keďže žiaden z účastníkov nepožiadal o nariadenie
pojednávania. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté opatrenie a postup žalovaného v
rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo stavu v čase vydania napadnutého
opatrenia, viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi, a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby s
nasledujúcim zdôvodnením:

18. Primárne správny súd uvádza, že súhlas žalovaného s odstránením reklamnej stavby č.
VaŽP/473/2022/Dur z 27. júla 2023 má povahu opatrenia orgánu verejnej správy v zmysle § 3 písm. c)
Správneho súdneho poriadku, keďže nejde o rozhodnutie orgánu verejnej správy v zmysle § 3 písm.
b) Správneho súdneho poriadku. Súhlas žalovaného nie je formálne označený ako rozhodnutie a nemá

žiadnu z obligatórnych náležitostí rozhodnutia (výrok, odôvodnenie, poučenie). Na druhej stane však
súhlasom žalovaného s odstránením reklamnej stavby, vydaným tretej osobe (ďalšiemu účastníkovi,
mestu Žilina), ktorý nemá k predmetnej reklamnej stavbe žiadne právo, nepochybne môžu byť dotknuté
práva žalobcu, keďže sa týka odstránenia reklamnej stavby v žalobcovom vlastníctve treťou osobou.
Súhlas žalovaného bol zároveň vydaný orgánom verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v

oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov,
teda v administratívnom konaní.

19. V predmetnej veci bola sporná otázka zachovania procesných práv žalobcu v procese vydania
opatrenia, preskúmateľnosti napadnutého opatrenia a jeho vecná správnosť.

20. Inštitút skráteného konania o odstránení reklamnej stavby iba na základe ohlásenia niektorého
subjektu, ktoré zákon označuje ako aktívne legitimovaných ohlasovateľov (a ktorého výsledkom je
súhlas stavebného úradu s odstránením reklamnej stavby bol do stavebného zákona prvýkrát zavedený
zákonom č. 293/2014 Z.z. s účinnosťou od 2. januára 2015, a to do ustanovení § 88 ods. 7 a 8

Stavebného zákona v znení účinnom od 2. januára 2015 do 30. apríla 2021. Predmetná právna úprava
bola po vyše 6 rokoch účinnosti nahradená (na základe novelizácie uskutočnenej zákonom č. 145/2021
Z.z.) znením ustanovení § 88 ods. 8 a 9 Stavebného zákona účinným od 1. mája 2021 Z.z.

21. Podľa § 88 ods. 8 Stavebného zákona v znení účinnom od 1. mája 2021 (pri aplikácii ktorého bol

vydaný napadnutý súhlas) povolenie stavebného úradu sa nevyžaduje na odstránenie reklamnej stavby,
ktorá je postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, alebo bez písomného oznámenia
stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť, alebo v rozpore s ním, ak ohlásenie
odstránenia stavby podal vlastník pozemku alebo stavby alebo osoba, ktorá má iné práva k pozemku
alebo stavbe [§ 139 ods. 1 písm. a) až c)], a títo nedali právo inej osobe uskutočniť reklamnú stavbu na

svojom pozemku alebo svojej stavbe, záujmové združenie vlastníkov reklamných stavieb registrované
podľa tohto zákona alebo obec, ak ide o reklamnú stavbu v jej územnom obvode. Stavebný úrad vydá
osobe, ktorá podala ohlásenie odstránenia stavby, súhlas s odstránením reklamnej stavby do 30 dní
odo dňa podania ohlásenia.22. Podľa § 88 ods. 9 Stavebného zákona v znení účinnom od 1. mája 2021 (pri aplikácii ktorého bol
vydaný napadnutý súhlas) vlastník pozemku alebo stavby, záujmové združenie vlastníkov reklamných

stavieb registrované podľa tohto zákona alebo osoba, ktorá má iné práva k pozemku alebo stavbe [§ 139
ods. 1 písm. a) až c)], alebo obec je oprávnená po doručení súhlasu stavebného úradu s odstránením
reklamnej stavby odstrániť reklamnú stavbu na náklady vlastníka reklamnej stavby.

23. Z vyššie zahrnutého porovnania právnych úprav pred 1. májom 2021 a po tomto dátume je zrejmé,

že základné zmeny inštitútu skráteného konania o ohlásení odstránenia reklamnej stavby, vykonané
zákonom č. 145/2021 Z.z., spočívajú jednak v rozšírení okruhu aktívne legitimovaných subjektov na
podanie ohlásenia odstránenia reklamnej stavby, medzi ktoré bola zaradená aj „obec, ak ide o reklamnú
stavbu v jej územnom obvode“ (t. j. bez ohľadu na to, či je reklamná stavba postavená na pozemku,
ku ktorému má obec vlastnícke alebo iné právo, alebo nie), a jednak vo vypustení predošlej zákonom
upravenej povinnosti stavebného úradu vyzvať vlastníka reklamnej stavby, ak je známy, aby do 15 dní

odo dňa doručenia výzvy preukázal, že mal oprávnenie na uskutočnenie reklamnej stavby na pozemku
alebo na stavbe, kde je umiestnená, a že je zhotovená v súlade s podmienkami podľa stavebného
zákona, t.j. došlo ešte k ďalšiemu zrýchleniu konania.

24. Žalobca predostrel dva spôsoby výkladu dotknutých ustanovení Stavebného zákona po novelizácii,

pričom správny súd dodáva, že sa jedná o správne identifikované a formulované alternatívy determinujú
ďalší procesný postup správneho súd (prerušenie konania a podanie návrhu na Ústavný súd) ako aj pre
vyhodnotenie žalobných námietok.

25. Správny súd dospel k záveru, že v predmetnom prípade je možný ústavne konformný výklad § 88

ods. 8 Stavebného zákona v znení účinnom od 01.05.2021 ako právna metóda, pri ktorej sa právne
predpisy(podústavnéprávo)interpretujúaaplikujútak,abybolivsúladesústnymiprincípmiahodnotami
slovenskej ústavy. Cieľom je zabezpečiť, aby žiadny právny predpis nebol v rozpore s ústavou, a tak sa
chráni jej nadradenosť a fungovanie právneho štátu.

26. Vo všeobecnosti totiž platí doktrínou ústavného súdu rozvinutá zásada prednosti ústavne
konformného výkladu. Túto zásadu uplatnil ústavný súd najprv v konaní o súlade právnych predpisov,
keď vyslovil právny názor: „Keď právnu normu možno vysvetľovať dvoma spôsobmi, pričom jeden výklad
je v súlade s Ústavou SR a medzinárodnými dohovormi podľa čl. 11 Ústavy SR a druhý výklad je
s nimi v nesúlade, nejestvuje ústavný dôvod na zrušenie takej právnej normy. Všetky štátne orgány

majú vtedy Ústavou SR určenú povinnosť uplatňovať právnu normu v súlade s Ústavou SR“ (PL. ÚS
15/98). Zo zásady ústavne konformného výkladu vyplýva tiež požiadavka, aby v prípadoch, ak pri
uplatneníštandardnýchmetódvýkladuprichádzajúdoúvahyrôznevýkladysúvisiacichprávnychnoriem,
bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu ústavou
garantovaných práv fyzických alebo právnických osôb. Inak povedané, všetky orgány verejnej moci sú

povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie ústavou (a tiež medzinárodnými
zmluvami) garantovaných základných práv a slobôd (II. ÚS 148/06, m. m. IV. ÚS 96/07; tiež I. ÚS
369/2021, bod 21). Medze ústavne konformného výkladu právnych predpisov vymedzil ústavný súd
napr. v uznesení, sp. zn. I. ÚS 212/06, z 28. júna 2006 (č. 89/2006 Zbierky nálezov a uznesení ústavného
súdu) tak, že je povinnosťou súdov v situácii, keď právny predpis dovoľuje dvojaký výklad (jeden ústavne

konformný a jeden ústavne nekonformný) vykladať právny predpis spôsobom ústavne konformným. Toto
právo a zároveň aj povinnosť vyplývajúca z čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky sa však nedá
použiť vtedy, keď jednoznačné znenie normatívneho textu vylučuje jeho interpretáciu iným spôsobom.
V takomto prípade totiž odlišné ponímanie normatívneho textu by bolo treba považovať za prejav
arbitrárnosti, čo však nebol podľa správneho súdu prípad v predmetnej veci.

27. Správny súd dodáva, že podanie návrhu na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej
republiky podľa čl. 125 Ústavy Slovenskej republiky zo strany konajúceho súdu nemá účastník súdneho
konania nárok a neakceptovanie takéhoto návrhu nezakladá možnosť porušenia práva na spravodlivý
proces (pozri napr. R 53/1999, R 80/2005), spomenutý postup súdu je viazaný na výsledok procesu

tvorenia jeho názoru na prejednávanú vec ako aj na právnu úpravu, ktorej aplikácia prichádza do úvahy.
Súd takto postupuje len vtedy, ak dospeje k názoru svedčiacemu o existencii naznačeného rozporu.
Potreba tohto postupu preto nie je daná v prípade, že o ústavnosti zákona (nie právneho poriadku) má
pochybnosti účastník, nie však prejednávajúci súd. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd výrokom IIzamietolnávrhžalobcuzodňa02.10.2023 naprerušeniekonaniapodľa§100ods.1písm.b)Správneho
súdneho poriadku.

28. K právnej otázke spektra procesných práv v konaní podľa § 88 ods. 7 Stavebného zákona v znení
účinnom od 02.01.2015 do 30.04.2021, t.j. pred novelizáciou, ktorou o.i. bola vypustená povinnosť
stavebného úradu vyzvať vlastníka reklamnej stavby, ak je známy, aby do 15 dní odo dňa doručenia
výzvy preukázal, že mal oprávnenie na uskutočnenie reklamnej stavby na pozemku alebo na stavbe,
kde je umiestnená, a že je zhotovená v súlade s podmienkami podľa stavebného zákona, t.j. došlo

ešte k ďalšiemu zrýchleniu konania, t.z. výzva, sa vyjadril Najvyšší správny súd v rozsudku sp. zn. 10
Sžk 37/2020 zo dňa 20.04.2022, z ktorého záverov vyplývajú nasledovné skutočnosti rozhodné podľa
správneho súdu aj na súdenú vec, t.j. majú presah aj na konanie podľa znenia zákona v čase rozhodnom
pre prejednávanú vec, teda po novelizácii, a to:
- konanie podľa § 88 ods. 7 Stavebného zákona je konaním sui generis, ktoré má charakter skráteného
a sprísneného konania, avšak nie je vylúčená aplikácia ust. § 88a ods. 1 Stavebného zákona, t.j. je daná

povinnosť správneho orgánu upovedomiť účastníkov o začatí konania v zmysle § 18 ods. 3 Správneho
poriadku, vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie
a vydať vo veci rozhodnutie v intenciách ust. § 53 Správneho poriadku.
- v konaní je potrebné aplikovať § 3 ods. 7 Správneho poriadku, podľa ktorého ustanovenia o základných
pravidlách konania uvedených v odsekoch 1 až 6 sa primerane použijú aj pri vydávaní osvedčení,

posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení, čo v posudzovanom prípade znamená, že
správny orgán musí rešpektovať aj § 3 ods. 2 Správneho poriadku, t.j. postupovať v úzkej súčinnosti so
sťažovateľom a dať mu príležitosť, aby mohol svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť
k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy.
- keďže účelom konania podľa § 88 ods. 7 Stavebného zákona malo byť rýchle a efektívne riešenie

nežiadúceho stavu (tento účel nepochybne pretrváva aj po novelizovanom znení), bol zvolený postup,
ktorý je v podstate jednoinštančným konaním, za týchto okolností je o to dôležitejšie, aby správny orgán
vytvorilprežalobcu(vlastníkastavby,pozn.súdu)podmienkynato,abymalmožnosťzistiť,kedysprávny
orgán považoval „dokazovanie“, resp. zber podkladov pre rozhodnutie za ukončený, mohol sa s týmito
podkladmi oboznámiť a zareagovať na ne, pričom je vecou správneho orgánu, ako v danom prípade

vzhľadomnastrohúprávnuúpravunaplnípožiadavkuprimeranejaplikáciezákladnýchpravidielkonania.

29. Z vyššie uvedeného podľa správneho súdu jednoznačne vyplýva, že aj keď výzva na vlastníka
stavby bola zo zákona vypustená, uvedené neznamená, že jediný a prvý úkon voči dotknutej osobe
je doručenie súhlasu. Správne orgány sa dostali po novelizácii do procesne náročnej situácie, keď je

potrebné, aby stihol prebehnúť proces, ktorý bude garantovať aspoň minimálny štandard procesných
práv v lehote 30 dní od podania ohlásenia stavby, základným a nevyhnutným predpokladom však
je, aby si vlastník reklamnej stavby dodržal povinnosť stanovenú v § 86 ods. 4 Stavebného zákona,
podľa ktorého vlastník reklamnej stavby je povinný zabezpečiť počas celej doby trvania reklamnej
stavby jej označenie menom a priezviskom, obchodným menom, názvom, ochrannou známkou alebo

iným symbolom, ktorý umožňuje identifikáciu vlastníka reklamnej stavby. V prejednávanej veci žalobca
nepoprel tvrdenie ďalšieho účastníka konania, že túto povinnosť si nesplnil, a preto podľa správneho
súdu následok v tom, že prvýkrát sa žalobca dozvedel o vydanom súhlase až jeho doručením je
podľa správneho súdu akceptovateľný, a preto v okolnostiach predmetnej veci správny súd námietku,
že boli podstatne porušené ustanovenia o konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého súhlasu

s odstránením reklamnej stavby, vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú.

30.Správnysúdvšakvyhodnotilakodôvodnúnámietku,ktoroužalobcaoprávnenepoukázalnazásadné
nedostatky v postupe žalovaného pri určovaní podmienok odstránenia reklamnej stavby. Žalovaný pri
stanovovanítýchtopodmienoknezohľadnilskutočnosť,žedotknutáreklamnástavbaniejevovlastníctve

ohlasovateľa – mesta Žilina, ale iného subjektu, a tým abstrahoval od základného princípu ochrany
vlastníckeho práva garantovaného článkom 20 Ústavy Slovenskej republiky. Nie je možné, aby po
odstránení reklamnej stavby ohlasovateľ, ktorý nie je jej vlastníkom, s touto nakladal ako s vlastným
majetkom, resp. aby jej odstránením došlo fakticky k prechodu vlastníctva predtým, aby boli vyčerpané
možnosti miernejšieho zásahu. Takýto postup by v praxi znamenal neprípustný zásah do vlastníckeho

práva žalobcu a mohol by mať povahu núteného vyvlastnenia bez náhrady, čo je v priamom rozpore s
čl. 20 ods. 4 Ústavy SR, ktorý stanovuje podmienky prípustnosti zásahu do vlastníckeho práva (verejný
záujem, zákonný základ, nevyhnutná miera a primeraná náhrada).31. Podľa správneho súdu je to práve žalovaný, ktorý v rámci určenia podmienok odstránenia reklamnej
stavby ako podmienok vydania súhlasu má dbať, aby ním určený postup zodpovedal požiadavkám
zákonnosti a proporcionality zásahu, aby v konečnom dôsledku žalobcu de facto nezbavil možnosti

disponovať so svojím majetkom, vrátane jeho častí, ktoré môžu byť po odstránení opätovne použiteľné.
Tieto závery korešpondujú aj s právnym názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky vysloveným
v náleze sp. zn. PL. ÚS 3/2016 zo dňa 14. júna 2017, podľa ktorého je povinnosťou stavebného
úradu, ktorý vydáva súhlas s odstránením reklamnej stavby, zabezpečiť, aby boli rešpektované všetky
dotknuté vlastnícke a iné práva, vrátane práv vlastníka samotnej reklamnej stavby. Je vecou voľnej

úvahy správneho orgánu ako naplní túto požiadavku. V prípade, že oprávnená osoba „rovno“ pristúpi
k odstráneniu reklamnej stavby, stáva sa držiteľom odpadu (§ 4 ods. 2) a má povinnosť s ním
nakladať podľa zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch. Povinnosti držiteľa odpadu sú vymedzené v § 14
zákona o odpadoch, patrí sem najmä zabezpečiť spracovanie odpadu v zmysle hierarchie odpadového
hospodárstva, odovzdanie odpadov v zásade len osobe oprávnenej nakladať s odpadmi podľa tohto
zákona.

32. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd zrušil napadnuté opatrenie pri aplikácii § 191 ods. 1
písm. c) SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Po vrátení veci žalovaný bude postupovať tak,
aby ním určené podmienky odstránenia reklamnej stavy rešpektovali nielen práva vlastníka pozemku,
kde je reklamná stavba umiestnená, ako aj vlastnícke práva vlastníka reklamnej stavby, ktorá sa má

odstrániť tak, aby celé skrátené konanie o odstránení reklamnej stavby prebehlo spôsobom, ktorý bude
garantovať práva a oprávnené záujmy všetkých dotknutých osôb.

33.Žalobcabolúspešnýmúčastníkomvtomtokonaní,apretomápodľa§167ods.1SSPprávonaúplnú
náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanému. Súd nepriznal náhradu trov ďalšiemu

účastníkovi konania podľa § 169 SSP, pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu. Nevznikli mu
totiž trovy v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú by mu explicitne uložil správny súd. Súd nevzhliadol
ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mu mohol náhradu priznať.

34. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440
SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu, prostredníctvom správneho súdu,
ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej

republiky.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.