Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, September 26, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-2S/242/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201689
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ina Šingliarová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201689.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov

senátu doc. JUDr. Mateja Horvata, PhD., a JUDr. Jozefa Timeka v právnej veci žalobcu: SWAN,
a. s., Landererova 12, 811 09 Bratislava, IČO 35 680 202, právne zastúpený: BORLOKOVA &
ASSOCIATESs.r.o.,Jakubovonám.19,81109Bratislava,IČO:47243805,protižalovanému:Úradpre
reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, Továrenská 7, 811 09 Bratislava, v konaní o
preskúmanierozhodnutiapredseduÚraduprereguláciuelektronickýchkomunikáciíapoštovýchslužieb,
č. rozhodnutia: 30/PÚ/2019-215 zo dňa 30.09.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet správneho súdneho prieskumu

1. Predmetom správneho súdneho prieskumu je rozhodnutie predsedu Úradu pre reguláciu
elektronických komunikácií a poštových služieb, č. rozhodnutia: 30/PÚ/2019-215 zo dňa 30.09.2019
(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „SP“) potvrdil rozhodnutie

Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, odboru štátneho dohľadu (ďalej
len „úrad“), č. 22/OŠD/2019-419 zo dňa 15.05.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) a zamietol
rozklad podaný: SWAN, a. s. (ďalej len „účastník konania“ alebo „žalobca“).

II. Priebeh administratívneho konania

2. Prvostupňovým rozhodnutím úrad podľa § 73 ods. 1 písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických

komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“) uložil
účastníkovi konania pokutu vo výške 15 000 eur za neplnenie povinností podľa čl. 6a nariadenia
Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 531/2012 z 13. júna 2012 o roamingu vo verejných mobilných
komunikačných sieťach v rámci Únie v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie o roamingu“),
a to tým, že v období od 15.06.2017 do dátumu vydania tohto rozhodnutia ukladal príplatok k domácej
maloobchodnej cene za vytvorené regulované roamingové volania, odoslané regulované roamingové
SMS správy a akékoľvek použitie regulovaných dátových služieb účastníkom, ktorí si zakúpili niektorý z

produktov označených v Cenníkoch predplatených verejných mobilných elektronických komunikačných
služieb a platobných služieb spoločnosti SWAN mobil, a. s. (t. j. žalobcu – pozn. súdu), platných a
účinných v období od 15.06.2017 do 22.06.2018 (ďalej len „zákazník“) ako „nové paušály TO (TO.?,
TO.? DÁTA, TO.10 a TO.15) (ďalej len „paušály TO)“.3. Správnemu konaniu predchádzala administratívna kontrola, ktorej výsledkom bolo vydanie
Oznámenia o zistenom nedostatku č. 154/OŠD/2017-2821 zo dňa 08.12.2017, na ktoré nadväzovalo

Vyjadrenie účastníka konania k zisteným nedostatkom č. 20/OŠD/2018-107 zo dňa 31.01.2018, list
Nariadenie odstránenia nedostatku pod č. 20/OŠD/2018-297 zo dňa 06.06.2018 a Odpoveď na
nariadenie odstránenie nedostatku č. 20/OŠD/2018-601 zo dňa 15.06.2018.

4. Správne konanie sa začalo na základe Oznámenia o začatí správneho konania č. 22/OŠD/2019-98,

ktoré bolo účastníkovi konania doručené dňa 14.02.2019. Následne na to si úrad od účastníka
konania vyžiadal dňa 20.02.2019 oznámenie skutočností, ktoré majú význam pre správne konanie.
Dňa 26.02.2019 požiadal účastník konania o zastavenie správneho konania a dňa 18.03.2019 bola
úradu doručená odpoveď na žiadosť o oznámenie skutočností, ktoré majú význam pre správne
konanie, dňa 22.03.2019 bol doručený list - vyjadrenie pred vydaním rozhodnutia. Úrad opätovne vyzval
účastníka konania na uplatnenie svojho práva podľa § 33 ods. 2 SP listom zo dňa 24.04.2019, na

ktorý reagoval účastník konania podaním zo dňa 14.05.2019. Účastník konania, okrem toho, viackrát
nazrel do administratívneho spisu, či už počas kontroly alebo správneho konania (napríklad 21.02.2019,
07.05.2019).

5. Vo vzťahu k skutkovému stavu úrad podotkol, že prijal niekoľko podnetov týkajúcich sa účastníka

konania a ktorých kópie sú súčasťou spisu, a to vo vzťahu k plneniu povinností podľa čl. 6a
nariadenia o roamingu. Z podnetov vyplynulo, že produkty účastníka konania paušály TO, a to ako ich
účastník konania prezentoval užívateľom služieb elektronických komunikácií na trhu mobilných služieb
v Slovenskej republike, neboli jednoznačné, zrozumiteľné a bolo možné v nich identifikovať potenciálne
porušenie nariadenia o roamingu. S poukazom na článok 6a nariadenia o roamingu úrad uviedol, že

s účinnosťou od 15. júna 2017 (s určitými výhradami ako napríklad politika primeraného používania –
článok 6b nariadenia o roamingu) poskytovatelia roamingu nesmú roamingovým zákazníkom v žiadnom
členskom štáte ukladať žiadny príplatok k domácej maloobchodnej cene za akékoľvek vytvorené
alebo prijaté regulované volania, akékoľvek odoslané regulované roamingové SMS správy a akékoľvek
použitie regulovaných dátových roamingových služieb vrátane MMS správ, ani žiadny všeobecný

poplatok za použitie koncového zariadenia alebo služby v zahraničí.

6. V cenníkoch účastníka konania sú, okrem iného, uvedené tarify programov služieb Moja 4ka, Moja
4ka Svet a paušálov TO. V prvej časti cenníkov je uvedený program služieb Moja 4ka, ktorý umožňuje
využívanie služieb len na území Slovenska za tarifu 0,04 €, ktorá je účastníkom konania účtovaná

zákazníkom pri vykonaní volania za 1 minútu hovoru, po odoslaní 1 SMS správy a po prenesení 1 MB
dát. V druhej časti je uvedený program služieb Moja 4ka Svet, v ktorom je uvedená tarifa 0,04 €, ktorá je
účtovaná pri vykonávaných volaniach za 1 minútu hovoru po odoslaní 1 SMS správy a prenesení 1 MB
dát len v členských štátoch Európskej únie a štátoch patriacich do Európskeho hospodárskeho priestoru
(ďalej len „EÚ“). Vo vzťahu k jednotlivým paušálom sú v cenníkoch uvedené výhody týchto produktov

podľa konkrétneho produktu, ktorý si zákazník mohol zakúpiť. Napríklad v prípade paušálu TO.10 mohol
zákazník za cenu 7,50 € získať objem dát 10 GB vo vlastnej sieti 4ky (4G, 2G) a 1 GB v národnom
roamingu v sieti obchodného partnera (2G), 100 minút alebo SMS v rámci všetkých sietí na Slovensku,
a to do vyčerpania objemu dát alebo maximálne do 30 dní.

7. Účastník konania teda domáce roamingové služby ponúkal pod rôznymi programami služieb - Moja
4ka a Moja 4ka Svet; paušály TO bolo možné zakúpiť iba ako doplnkovú službu programu služieb Moja
4ka.

8. Účastník konania je názoru, že postupuje v súlade s nariadením o roamingu, keďže v jeho cenníku

nie je možné identifikovať žiadne roamingové príplatky a ani akékoľvek poplatky za využitie nových
paušálov TO mimo územia Slovenskej republiky, pretože tieto paušály neumožňujú využívať služby v
medzinárodnom roamingu. Paušál TO je len doplnkovou službou programu služieb Moja 4ka, ktorá
neumožňuje využívanie služieb v medzinárodnom roamingu.

9. Účastník konania podľa úradu neuplatňoval politiku primeraného používania, ale účtovanie príplatku
k domácej maloobchodnej cene. To spočívalo v tom, že účastník konania neumožnil svojim zákazníkom
využívanie služieb za ceny pre produkty paušálu TO, ale bol mimo územia Slovenskej republiky
spoplatňovaný tak, akoby tieto produkty aktivované nemal. Napríklad zákazník s produktom paušál TONekonečno, cena 20 eur s DPH/mesačne s nasledovným obsahom služieb: objem dát vo vlastnej sieti
štvorky(4G,2G)avnárodnomroaminguvsietiobchodnéhopartnera(2G)neobmedzene,neobmedzený
počet minút a SMS zo Slovenska do všetkých sietí Slovenska, mohol v zahraničí využívať neobmedzený

počet minút a SMS, ako je určené v tomto produkte a 4,34 GB dát (platí pre rok 2017; ďalšie roky
to bolo viac). Je pritom irelevantné, či úrad porušenie posúdil správne z pohľadu pojmov používaných
účastníkom konania (napríklad Program služieb, Paušál, Doplnková služba, Balík), keďže o porušenie
ide nielen v prípade, ak by boli paušály TO posudzované ako program služby, ale aj v prípade, ak by
boli posudzované ako doplnkové služby, resp. balíčky služieb.

10. Úrad paušály TO nepovažuje za samostatné „Programy služieb“, ale za doplnkové služby účastníka
konania na úrovni ich „Balíkov“.

11. Charakter balíkových ponúk TO nie je PAYG (pay as you go, kredit – pozn. súdu), ale balík sa využíva
30 dní. V krajinách EÚ je zákazník z predplateného 30 dňového domáceho balíka TO (pri ktorom nie

je umožnený roaming) prepnutý na tarifu PAYG programu služieb Moja 4ka Svet. Zákazník teda musí
dodatočne platiť nad rámec svojho balíka, aby mohol využívať roaming, napriek tomu, že v tom čase
má aktivovaný 30 dňový balík TO. Úrad tu poukázal na komunikáciu účastníka konania s podávateľom
podnetu.

12. K technickému zabezpečeniu a súčasnej funkčnosti oboch programov služieb na zákazníckej
SIM karte a tomu, ako je v systémoch účastníka konania zabezpečené oddelenie oboch programov,
poukázal úrad na zmluvnú dokumentáciu predloženú účastníkom konania. Predložený vzor zmluvy
neuvádza, aký program služieb má byť zákazníkovi poskytovaný. Takúto informáciu neobsahujú ani
Všeobecné podmienky na poskytovanie verejných mobilných elektronických komunikačných služieb

účastníka konania a podmienky poskytovania platobných služieb, hoci tieto v súvislosti s poskytovaním
roamingu v článku 2, bode 2.1 prvej vete uvádzajú: „Účastník je oprávnený v rámci dohodnutých Služieb
využívať službu Medzinárodný roaming poskytovanú Podnikom, a to v rozsahu a spôsobom uvedenom
v týchto Všeobecných podmienkach a Cenníku“. Úrad preto dospel k záveru, že program služieb Moja
4ka, ku ktorému boli priradené paušály TO a program služieb Moja 4ka Svet, predstavovali po vecnej

a obsahovej stránke jeden spoločný program, ktorý zákazníci účastníka konania mohli využívať. Z
predloženého vzoru zmluvy vyplynulo, že zákazník si pri uzatvorení zmluvy nevyberal jeden alebo oba
programy. Konkrétne podmienky poskytovania oboch programov a ich územná platnosť boli vymedzené
iba cenníkom a nereflektovali vôľu zákazníka v prípade, ak by chcel využívať od počiatku iba niektorý z
predmetných programov. Takéto cenové vymedzenie bolo výlučne obchodným rozhodnutím účastníka

konania.

13. Úrad ďalej poukázal na to, že podľa vyjadrenia účastníka konania mechanizmus prepínania medzi
programami služieb Moja 4ka Moja 4ka Svet nikdy nevyvinul a nikdy neaplikoval. Úrad mal za to, že
takýto mechanizmus z dôvodu iba ich cenníkového formálneho oddelenia totiž ani nebol potrebný.

Dochádzalo však k zmene v účtovaní služieb zákazníkom, keďže produkty paušálu TO nebolo možné
mimo územia Slovenska riadne využiť.

14.Úradposúdilsprávnydeliktakotrvácisprávnydelikt,ktoréhodĺžkuodvodilodnadobudnutiaúčinnosti
cenníka účastníka konania platného od 15.06.2017. K čiastočnému odstráneniu nedostatkov pristúpil

účastník konania v cenníku platného od 22.06.2018, kedy už nebolo možné novo alebo opätovne
aktivovať paušály TO, ale v platnosti ostala možnosť využívať už aktivované paušály TO na základe ich
automatickej obnovy. Toto nebolo odstránené ani cenníkom platnom od 08.03.2019 ako ani cenníkom
platnom od 15.05.2019. K trvaniu deliktu preto úrad uviedol, že správny delikt trval od 16.06.2017 do
dátumu vydania prvostupňového rozhodnutia.

15. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí stotožnil so závermi prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný
v prvej časti napadnutého rozhodnutia stručne zhrnul priebeh správneho konania a v druhej časti
napadnutého rozhodnutia sa vysporiadal s námietkami účastníka konania predloženými v rozklade.

16. K nesprávnemu právnemu posúdeniu uviedol, že prvostupňový orgán, ako aj žalovaný majú riadne
a jednoznačne preukázané spáchanie skutku, a tak nemožno vyvodiť záver o tom, že by úrad mal
pochybnosti o vine účastníka konania a tým pádom, že by mal použiť zásadu in dubio pro reo.
Pochybnosti má len účastník konania ako sankcionovaný subjekt, čo je však jeho zákonným právom.Na nemožnosť využívania služieb za ceny paušálov TO v zahraničí prvostupňový orgán poukazoval
už v administratívnej kontrole, podľa ktorej zákazníkovi nebolo umožnené využívať roaming v rámci
daného paušálu, ale po prekročení štátnej hranice bol zákazník automaticky prepnutý na program

služieb Moja 4ka Svet. Žalovaný dospel k záveru, že programy Moja 4ka a Moja 4ka Svet umožňujúce
použitie v roamingu, nemožno považovať za dva samostatné programy, ale za jeden program aktivovaný
zákazníkovi. Z prvostupňového rozhodnutia, podnetov zákazníkov, ako aj z vyjadrení účastníka konania
v priebehu konania vrátane vyjadrení v rozklade mal žalovaný za to, že roamingoví zákazníci nemali
možnosť využiť objem dát, ako to uvádza Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/2286 z 15.

decembra 2016, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá o uplatňovaní politiky primeraného využívania
a o metodike na posúdenie udržateľnosti zrušenia maloobchodných roamingových príplatkov, ako aj o
žiadosti, ktorú má poskytovateľ roamingu predložiť na účely tohto posúdenia (ďalej len „Vykonávacie
nariadenie“), ale bol v zahraničí nútený uhradiť príplatok za využívanie dát v podobe jednotkovej
cenníkovej ceny za 1 MB dát. Žalovaný poukázal na vyhodnotenie jednotlivých dôkazných prostriedkov
v prvostupňovom rozhodnutí, a to v bodoch 73 až 106. Žalovaný súhlasil s tým, že program Moja

4ka Svet bol v podobe uplatňovanej účastníkom konania zaradený do cenníka umelo a účelovo, čím
dochádzalo k ponúkaniu roamingových služieb oddelene ako doplnku k službám bez roamingu a k
obchádzaniu nariadenia o roamingu spolu s Vykonávacím nariadením - najmä s jeho bodom 189
posledná veta. Tvrdenie účastníka konania, že to tak nie je, vychádza len z jeho subjektívneho vnímania
a formálno-administratívneho nastavenia služieb a cenníkov. Toto spomínané oddelenie dvoch paušálov

bolo však preukázateľne realizované len na účely obídenia únijného regulačného práva o roamingových
poplatkoch.

17.Knámietkeonedostatočnezistenomskutkovomstave,ktorýjezároveňvrozporesadministratívnym
spisom, uviedol, že podľa účastníka konania prvostupňový orgán vykonal administratívnu kontrolu v

dňoch od 20.09.2017 do 22.09.2017, a teda skutkový stav zisťoval v tomto období. Žalovaný uviedol, že
v týchto dňoch došlo k zhromažďovaniu podkladov, avšak samotný predmet kontroly nebol vymedzený
len touto konkrétnou časovou dobou. Úrad delikt vymedzil ako trvajúci delikt, s čím sa žalovaný
stotožňuje, a preto ho nemožno vymedziť len na základe dátumov od 20.09.2017 do 22.09.2017.
Pokiaľ ide o oznámenie o začatí správneho konania, tak to len vymedzuje vec, o ktorej sa bude ďalej

konať, a neurčuje ako bude rozhodnuté. Z jeho textácie nemožno vyvodzovať, že správny orgán už
rozhodol a ako rozhodol. Účastník neuviedol, ktorá časť oznámenia o začatí správneho konania v ňom
vzbudzuje dojem predrozhodnutej veci. Podľa žalovaného nedošlo k zmene predmetu a ani rozsahu
od oznámeného správneho konania. Pokiaľ ide o požadovanie ďalších podkladov počas správneho
konania, názor účastníka konania, že takéto žiadanie znamená nedostatočné zistenie skutkového stavu

počas administratívnej kontroly, tak akceptovanie takéhoto výkladu vedie k absurdnému záveru, ktorý
by v konečnom dôsledku znamenal, že úrad po administratívnej kontrole nesmie zisťovať skutkový stav
a obstarávať podklady rozhodnutia. Ide o reštriktívny výklad § 32 ods. 2 SP.

18. K námietke podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy uviedol,

že administratívna kontrola nie je správnym konaním, ale osobitným procesom podľa zákona o
elektronických komunikáciách, po ktorom nasleduje správne konanie. Účastníkovi konania bolo počas
správneho konania umožnené uplatniť si všetky svoje procesné práva, čo možno odvodiť aj z
viacnásobného nahliadania do administratívneho spisu. To, že v administratívnom spise sa mala
nachádzať správna úvaha úradu je nepodložené, pretože takúto povinnosť vysvetľovania kladie SP až

na odôvodnenie rozhodnutia (§ 47 ods. 3 SP).

19. Žalovaný tak dospel k záveru, že účastník konania účelovo a administratívno-formálne nastavil
prepínanie a následné spoplatňovanie roamingových služieb vo svojich cenníkoch a interných
predpisoch takým spôsobom, že za faktické využívanie roamingu v paušáloch boli koncoví užívatelia

(zákazníci) ako spotrebitelia v oblasti elektronických komunikácií účtovaní v nezákonnom rozsahu alebo
v rozpore s nariadením o roamingu. Takýto formalistický prístup rozdelenia, označenia a prepínania
časti služby zo strany poskytovateľa tejto komunikačnej služby (účastníka konania) nemôže odôvodniť
také spoplatnenie zákazníka, ktoré je v zjavnom rozpore s nariadením o roamingu. Takéto obchádzanie
nariadenia o roamingu, v špecifickom prípade prepínania taríf, uvádza už Vykonávacie nariadenie v jeho

bode 189 posledná veta.

III. Správna žaloba20. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia
žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím podľa § 191 ods. 1 písm. c), e), f) a g) zákona č.
162/2015 Z. z. Správy súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).

21. Vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci poukazoval na rozhodovaciu činnosť
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týkajúcu sa trestnoprávnych princípov aplikovaných aj v
správnom trestaní, pričom v prípade mlčania zákona treba analogicky vychádzať z ustanovení
obsahujúcich trestnoprávnu úpravu a osobitne poukázal na zásadu in dubio pro reo. Žalobca vo

svojej obchodnej praxi postupuje v súlade s nariadením o roamingu, pričom z administratívneho spisu
je zrejmé, že nový paušál TO neobsahuje možnosť využívať akékoľvek elektronické komunikačné
služby v medzinárodnom roamingu, a preto nie je správne tvrdenie žalovaného, že pri nich účtuje
príplatok. Žalovaný žiaden príplatok k maloobchodnej cene v konaní ani nepreukázal. V cenníku
nemožno identifikovať žiadne roamingové príplatky, pretože paušály TO neumožňujú využívať služby
s medzinárodnou roamingu. Aj žalovaný potvrdzuje, že žiadny z telekomunikačných podnikov nie je

povinný poskytovať službu medzinárodného roamingu v ostatných členských štátoch. Neposkytovanie
medzinárodného roamingu je bežnou praxou aj v iných členských krajinách. Žalovaný nesprávne právne
posúdil skutočnosť, že žalobca umožnil zákazníkom, ktorí si aktivovali niektorý z paušálov TO, ktorý ako
doplnkovú službu k programu služieb Moja 4ka umožňoval využívanie elektronických komunikačných
služieb v sieťach na území Slovenska, možnosť súčasne využívať aj program služieb Moja 4ka Svet,

ktorý sprístupňuje využívanie elektronických komunikačných služieb mimo Slovenska. V cenníku je
prehľadne uvedené, pri ktorých programoch služieb je dostupná služba medzinárodného roamingu a pri
ktorých nie. Každý zákazník žalobcu sa môže rozhodnúť či bude využívať program služieb Moja 4ka,
program služieb Moja 4ka Svet alebo ich bude využívať obidva.

22. V druhom žalobnom bode namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu a rozpor
s administratívnymi spismi. Uviedol, že administratívny spis neobsahuje žiadny zdokumentovaný
relevantný proces dokazovania, nie je možné ustáliť jednotlivé fázy procesu dokazovania
realizovaného žalovaným ako ani základný sumár zhromaždených dôkazov a spôsob ich vyhodnotenia.
Administratívna kontrola predchádzajúca správnemu konaniu neobsahuje žiadne dôkazy týkajúce

sa skutočného fungovania elektronických komunikačných služieb žalovaného. Žalovaný sa nesnažil
získať jasnú, presnú a ucelenú predstavu o fungovaní, cenách a ďalších podmienkach elektronických
komunikačných služieb poskytovaných žalobcom. Obstaranie štandardnej SIM karty a dôsledné
otestovanie dotknutých služieb a ich tarifikácie bolo zo strany žalovaného možné realizovať, pričom
výlučne reálne otestovanie elektronických komunikačných služieb žalovaného by predstavovalo

relevantný dôkaz, o ktorý by sa žalovaný mohol v správnom konaní oprieť.

23. Správne konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, začal žalovaný z vlastného
podnetu (administratívna kontrola) bolo realizované v dňoch od 20.09.2017 do 22.09.2017, pričom
predmet správneho konania vymedzil a určil žalovaný samostatne, a to ako „uloženie pokuty podľa

§ 73 ods. 1 písm. b) ZEK za nesplnenie povinnosti uvedenej v článku 6a Nariadenia o roamingu“.
Predmetom správneho konania, ako ho určil žalovaný, bolo uloženie sankcie za nedostatok, ktorý
žalovaný identifikoval a popísal vo vecnom a časovom rámci administratívnej kontroly, a už pred
začatím správneho konania tak prezumoval spáchanie správneho deliktu. Tým, že žalovaný cítil potrebu
zisťovať od žalobcu skutočnosti, ktoré sú relevantné pre predmetné správne konanie a ktoré objasňujú

skutkový stav veci, sám zjavne dospel k záveru, že závery administratívnej kontroly nevychádzajú
zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Tieto podozrenia a námietky žalobcu k priebehu a
záverom administratívnej kontroly žalobca týmto konaním potvrdil a mal preto predmetné správne
konanie zastaviť. Pri administratívnej kontrole sa vôbec neriadil zásadou materiálnej pravdy. Žalovaný
v správnom konaní, ktoré začalo z jeho vlastného podnetu, sa nemôže zaoberať zisťovaním skutočnosti

nad rámec definovaného predmetu správneho konania. Skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ
zo záverov administratívnej kontroly a za podklad pre začatie tohto správneho konania, je v rozpore
s administratívnym spisom, na čo žalobca opakovane poukazuje. Zo spisu vyplýva, že žalobca
nariadenie o roamingu nijakým spôsobom neporušuje. Paušály TO umožňujú a zahŕňajú využívanie
elektronických komunikačných služieb výlučne v mobilných elektronických komunikačných sieťach

prevádzkovaných na území Slovenskej republiky nie v zahraničí; účtovanie roamingových príplatkov
v zahraničí k maloobchodným cenám nových paušálu TO teda objektívne nie je možné. Z cenníka
ani z iných dokumentov nebolo žalovaným preukázané, že žalobca roamingovým zákazníkom účtuje
akýkoľvek príplatok. Administratívnu kontrolu vykonal žalovaný v dňoch od 20.09.2017 do 22.09.2017teda skutkový stav veci zisťoval na základe vlastného rozhodnutia iba v tomto období. Žalovaný nesmie
počas prebiehajúceho konania bezdôvodne a svojvoľne meniť a rozširovať predmet správneho konania
a tak nesmie vzniknúť situácia, že priebeh konania a v rozhodnutí zachytený záver správneho konania

sú v zjavnom rozpore s predmetom a rozsahom správneho konania zadefinovaným správnym orgánom
na jeho začiatku.

24. V treťom žalobnom bode namietal podstatné porušenie ustanovení o konaní. Úrad si pri začatí
administratívnejkontrolynesplnilanisvojuzákladnúinformačnúpovinnosťpodľa§18SP,keďžekonania

podľa § 38 zákona o elektronických komunikácií nie sú (s výnimkou § 38 ods. 9) vyňaté spod pôsobnosti
SP. Žalobcovi taktiež nebolo pri výkone administratívnej kontroly umožnené vyjadriť sa podľa § 33 ods. 1
a2SPpredvydanímrozhodnutia.Úradsanijaknevysporiadalsargumentmianámietkamipredloženými
žalobcompočasadministratívnejkontroly,čímzásadnýmspôsobomporušiljehoprocesnépráva.Závery
administratívnej kontroly sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, arbitrárne, v dôsledku čoho sú
nezákonné, a tak nemôžu slúžiť ako podklad pre správne konanie. V administratívnom spise absentujú

akékoľvek vyjadrenia, preskúmateľné dôkazy, spôsob ich získania a vyhodnotenia, ako aj úvaha úradu
ako správneho orgánu, v dôsledku čoho žalobca nemohol v rozpore s ustanoveniami SP uplatniť svoje
právo na vyjadrenie. Pri údajných podnetoch tretích strán neboli v rámci dokazovania tieto tretie strany
vypočuté, účastník konania tak nemal možnosť preveriť skutočnosti uvádzané v týchto podnetoch a klásť
týmto tretím stranám otázky. Žalovaný zjavne nezohľadnil všetky vyjadrenia žalobcu predložené počas

konania, žiadnym spôsobom ich nevyhodnotil a ani sa s nimi nevysporiadal.

IV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

25. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 10.02.2020 (ďalej len „vyjadrenie“), v ktorom sa

zásadne pridržal odôvodnenia, ktoré uviedol v napadnutom rozhodnutí. Navrhol žalobu zamietnuť.

26. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci uviedol, že jednoznačne a bez pochýb preukázal,
že skutok sa stal, skutok je iným správnym deliktom a skutok spáchal žalobca. Žalobca nepoukazuje
na konkrétne porušenie trestnoprávnych zásad v konaní. V podnetoch od zákazníkov je uložený aj

záznam internetového chatu zákazníka so zamestnancom žalobcu, kde príslušný zamestnanec uviedol,
že program Moja 4ka sa na program Moja 4ka Svet zákazníkovi automaticky prepne podľa toho, či
sa nachádza na území SR alebo v zahraničí. Žalobca toto vysvetlenie zamestnanca k dnešnému dňu
nepoprel ako chybné. Žalovaný považuje za preukázané, že na jednej SIM karte boli skombinované
dve služby, jedna umožňujúca roamingové volania a druhá nie. Obe mali podľa cenníkov rozdielne

ceny, pričom vyššia cena sa účtovala pri využívaní roamingu. Vzhľadom na požiadavku technickej
neutrality je technická realizácia poskytovania dvoch služieb (resp. programov) na jednej SIM karte,
ktoré sú fakturované podľa dvoch rôznych taríf, irelevantná. Z hľadiska nariadenia o roamingu je
dôležitá tarifikácia služieb v zmysle nastavenia cenníkov a účtovanie cien zákazníkom pri roamingových
volaniach.

27. Žalovaný poukázal na skutkovo a právne totožný prípad rozhodnutý britským národným regulačným
orgánom pre elektronické komunikácie, z ktorého vyplynulo, že podnik môže poskytovať samostatnú
službu bez roamingu, no akonáhle je táto služba aktivovaná na jednej SIM karte zároveň s inou
službou, ktorá umožňuje roamingové volania, je potrebné tieto dve kombinované služby považovať za

jeden balíček, na ktorý sa už nariadenie o roamingu vzťahuje. V takomto prípade sa zo zákazníka
stáva roamingový zákazník podľa nariadenia o roamingu. Žalovaný účelovo a administratívno-formálne
nastavil prepínanie a následné spoplatňovanie roamingových služieb vo svojich cenníkoch a interných
predpisoch takým spôsobom, že za faktické využívanie roamingu paušálov TO boli koncoví užívatelia
ako spotrebitelia v oblasti elektronických komunikácií účtovaní v nezákonnom rozsahu a v rozpore s

nariadením o roamingu. Tak ako žalovaný v napadnutom rozhodnutí aj britský národný regulačný úrad
poukázal na čl. 189 usmernenia Orgánu európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC)
k nariadeniu o roamingu a k vykonávaciemu nariadeniu.

28. K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu a rozporu s administratívnymi spismi poukázal

na § 38 ods. 5 zákona o elektronických komunikáciách, podľa ktorého úrad vykonáva dohľad podľa
odseku 2 písm. a) fyzickou kontrolou u kontrolovanej osoby, monitoringom frekvenčného spektra alebo
administratívnou kontrolou údajov a dokladov, ktoré má úrad k dispozícii zo svojej úradnej činnosti.
Predmetom administratívnej kontroly je taká kontrola údajov a dokladov a nielen kontrola faktickéhofungovania elektronických komunikačných služieb. Predmetom správneho konania ostatne nebola
otázka či tieto roamingové služby fakticky fungujú, ale otázka nastavenia ich spoplatnenia koncovému
užívateľovi, čo dostatočne preukazujú cenníky, zmluvy, všeobecné podmienky a podnety zákazníkov.

Žalobca v priebehu správneho konania nenavrhol žiadne dôkazy, ktoré by mal žalovaný vykonať. K
porušeniu prezumpcie neviny, keď v správnom konaní bola uložená sankcia za nedostatok, ktorý bol
identifikovaný a popísaný vo vecnom a časovom rámci administratívnej kontroly uviedol, že žalovaný
postupoval v súlade s § 38 a nasl. zákona o elektronických komunikáciách, keď po tom, ako zistí
nedostatok, je povinný uvedené oznámiť kontrolovanej osobe. Štandardné správne konanie sa začne

až na základe výsledkov administratívnej kontroly a nemôže spôsobovať prejudikovanie rozhodnutia.
Samotný fakt, že si žalovaný v správnom konaní dožiadal ďalšie informácie a dokumenty nedokazuje a
neodôvodňuje nezákonnosť takéhoto postupu. Prvostupňový orgán v oznámení o zistenom nedostatku
vymedzil ako predmet kontroly plnenia ustanovení čl. 6a nariadenia o roamingu, a teda predmet kontroly
nebol viazaný konkrétnou časovou dobou (20.09.2017 do 22.09.2017); dĺžku administratívnej kontroly
si nemožno zamieňať s posudzovaným obdobím z hľadiska dodržiavania právnych predpisov.

29. K námietke podstatného porušenia ustanovení o konaní uviedol, že žalobca opäť recykluje svoje
tvrdenia týkajúce sa nedostatočne zisteného skutkového stavu, ku ktorým pridáva tvrdenia o tom, že
mu boli upierané procesné práva. Tieto námietky považuje žalovaný za neopodstatnené a poukazuje
na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžnč/1/2014 a z ktorého vyplýva, že

vykonávanie dohľadu úradom u kontrolovanej osoby nie je konaním, v ktorom sa rozhoduje o právach,
právom chránených záujmoch alebo povinnostiach kontrolovanej osoby, a preto sa naň nevzťahuje
všeobecný predpis o správnom konaní.

30. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril v podaní zo dňa 23.03.2020 (ďalej len „replika“).

Žalovaný v replike zásadne zotrval na dôvodoch a ich odôvodnení, ktoré poskytol v správnej žalobe.
Žalovaný svojím vyjadrením v podstate potvrdzuje, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právnehoposúdenia,ženeboldostatočnezistenýskutkovýstavveciažedošlokpodstatnémuporušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy. Odkazom na argumenty prezentované regulačným
úradom Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska je dôkazom, že žalovaný v správnom

konaní nepreukázal porušenie konkrétneho ustanovenia nariadenia o roamingu. Usmernenia BEREC-u
niesúprávnezáväznýmtextomaoficiálnymprávnymvýkladomnariadeniaoroamingu.Vzmyslezásady
zákonnosti je vylúčená svojvôľa úradu, pričom v správnom práve povinnosť dokazovania spočíva na
správnom orgáne a paralelne sa aplikuje zásada prezumpcie neviny, inak musí rozhodnúť v prospech
obvineného (in dubio pro reo)

31. Žalovaný sa k replike ďalej nevyjadril.

V. Relevantná právna úprava

32. Podľa § 38 ods. 2 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách účinného k 15.05.2019 sa dohľad
uskutočňujekontrolouplneniapovinnostíokrempovinnostiuvedenejv§41ods.6apodmienokurčených
týmto zákonom, všeobecnými povoleniami, rozhodnutiami úradu, všeobecne záväznými právnymi
predpismi vydanými podľa tohto zákona a kontrolou dodržiavania povinností, obmedzení a podmienok,
ak to ustanovuje osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná.

33. Podľa § 38 ods. 5 zákona o elektronických komunikáciách účinného k 15.05.2019 úrad vykonáva
dohľad podľa odseku 2 písm. a) fyzickou kontrolou u kontrolovanej osoby, monitoringom frekvenčného
spektra alebo administratívnou kontrolou údajov a dokladov, ktoré má úrad k dispozícii zo svojej úradnej
činnosti.

34. Podľa § 38 ods. 9 zákona o elektronických komunikáciách účinného k 15.05.2019 úrad určí
kontrolovanej osobe v písomnom oznámení o zistených nedostatkoch alebo v zápise o výsledku kontroly
primeranú lehotu na vyjadrenie sa k výsledkom kontroly (písm. a/), preverí opodstatnenosť námietok
vo vyjadrení kontrolovanej osoby k zisteným nedostatkom, prihliadne na opodstatnené námietky a

oboznámi s nimi kontrolovanú osobu (písm. b/), nariadi odstránenie zistených nedostatkov v primeranej
lehote, ktorú určí; to sa nevzťahuje na nedostatky podľa § 31 ods. 9 a § 34 ods. 3 (písm. c/).35. Podľa § 73 ods. 1 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách účinného k 15.05.2019 úrad uloží
podniku, ktorý nesplnil alebo porušil niektorú z povinností podľa § 9 ods. 2, § 21 ods. 2, § 26 ods. 1, §
28 ods. 1, § 29 ods. 4, § 31 ods. 11, § 38 ods. 7 písm. a) a c), § 40 ods. 1 až 3 a 6, § 41 ods. 1 až 5,

§ 42 ods. 4, § 43 ods. 2, § 44 ods. 2, 6, 7 a 13 poslednej vety, § 45 ods. 1 až 3, § 47 ods. 3, § 48 ods.
1, 4 až 6, § 50 ods. 9, § 52 ods. 1, § 54 ods. 3 a 6, § 56 ods. 4, 5 a 8, § 57 ods. 2, 4, 7, 8, 10 až 12, §
58 ods. 5, § 59 ods. 1, 3 a 4 , § 60 ods. 1, § 61, § 63 ods. 5, 6, 14 a 16, § 64 ods. 3, 5, 6 a 8, § 66 ods.
3 druhej vety, § 67 ods. 6 alebo ustanovení osobitných predpisov, pokutu od 200 eur do 5 % z obratu
podniku podľa odseku 5 za predchádzajúce účtovné obdobie.

36. Podľa § 74 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách účinného k 15.05.2019 na konanie podľa
tohto zákona a podľa osobitných predpisov sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento
zákon neustanovuje inak.

37.Podľa§74ods.2písm.g)zákonaoelektronickýchkomunikáciáchúčinnéhok15.05.2019všeobecný

predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na nariadenie odstránenia nedostatkov (§ 38 ods. 9).

38. Podľa čl. 6a nariadenia o roamingu účinného k 15.05.2019 s účinnosťou od 15. júna 2017 za
predpokladu, že legislatívny akt, ktorý sa má prijať na základe návrhu uvedeného v článku 19 ods. 2, je v
uvedený deň uplatniteľný, a s výhradou článkov 6b a 6c, poskytovatelia roamingu nesmú roamingovým

zákazníkom v žiadnom členskom štáte ukladať žiadny príplatok k domácej maloobchodnej cene za
akékoľvek vytvorené alebo prijaté regulované roamingové volania, akékoľvek odoslané regulované
roamingové SMS správy a akékoľvek použitie regulovaných dátových roamingových služieb vrátane
MMS správ, ani žiadny všeobecný poplatok za použitie koncového zariadenia alebo služby v zahraničí.

39. Podľa čl. 2 ods. 1 a ods. 2 písm. b) a c) Vykonávacieho nariadenia účinného k 15.05.2019
na účely tohto nariadenia sa uplatňuje vymedzenie pojmov uvedené v nariadení (EÚ) č. 531/2012
(ods. 1). Uplatňuje sa aj toto vymedzenie pojmov: „mobilné maloobchodné služby“ sú verejné mobilné
komunikačné služby poskytované koncovým používateľom vrátane hlasových, SMS a dátových služieb
(ods. 2 písm. b/), „otvorený dátový balík“ je tarifný plán na poskytovanie jednej alebo viacerých

mobilných maloobchodných služieb, ktorý neobmedzuje objem mobilných dátových maloobchodných
služieb zahrnutých v pevne stanovenom pravidelnom poplatku, alebo v ktorom domáca jednotková cena
mobilných dátových maloobchodných služieb, vypočítaná vydelením celkovej domácej maloobchodnej
ceny bez DPH za mobilné služby zodpovedajúcej celému zúčtovaciemu obdobiu celkovým objemom
mobilných dátových maloobchodných služieb dostupných v domácej krajine, je nižšia ako regulovaný

maximálny veľkoobchodný roamingový poplatok uvedený v článku 12 nariadenia (EÚ) č. 531/2012 (ods.
2 písm. c/).

VI. Konanie na správnom súde a nariadenie pojednávania

40. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) bol, okrem iného, zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý
začal svoju činnosť dňa 01.06.2023. Podľa § 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. ak § 4 ods. 1
neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo
všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v

Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z daného
dôvodu predmetná právna vec pôvodne vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S/242/2019
je na základe uvedenej zmeny právnej úpravy vedená na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn.
BA-2S/242/2019 a zároveň v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 v znení
Dodatku č. 3 bola náhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 9S Správneho

súdu v Bratislave.

41. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10, § 13 ods. 1 SSP)
preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu
žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby (§ 134 ods. 1 SSP, § 134 ods. 2 SSP a contrario) a

dospel k záveru nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju rozsudkom podľa § 190 SSP zamietol.42. Správny súd v Bratislave podanú správnu žalobu prejednal a rozsudok verejne vyhlásil na
nariadenom pojednávaní dňa 26.09.2025 za účasti povereného zástupcu žalovaného, pretože boli
splnené podmienky podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP.

VII. Právne hodnotenie správneho súdu

43. Predmetom prieskumu správneho súdu je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené
prvostupňové rozhodnutie úradu, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 15.000,- eur za

neplnenie povinností podľa čl. 6a nariadenia o roamingu, keď v období od 15.06.2017 do dátumu
vydania prvostupňového rozhodnutia ukladal príplatok k domácej maloobchodnej cene za vytvorené
regulované roamingové volania, odoslané regulované roamingové SMS správy a akékoľvek použitie
regulovaných dátových služieb zákazníkom, ktorí si zakúpili niektoré z produktov označených v
Cenníkoch predplatených verejných mobilných elektronických komunikačných služieb a platobných
služieb, platných a účinných v období od 15.06.2017 do 22.06.2018 pri paušáloch TO.

44. Z obsahu súdneho spisu aj administratívneho spisu má správny súd za preukázané, že úrad obdržal
viaceré podnety od zákazníkov týkajúcich sa účtovania roamingových poplatkov zo strany žalobcu.
Súčasťou administratívneho spisu sú jednotlivé cenníky žalobcu v rozhodných obdobiach týkajúce
sa programu služieb Moja 4ka, ktorých doplnkovou službou sú paušály TO. Cenníky uvádzajú ceny

jednotlivých paušálov, a to vo vzťahu k telefonovaniu, posielaniu SMS správ a objemu dát vo vlastnej
sieti žalobcu a v národnom roamingu a zároveň uvádzajú aj cenník vo vzťahu k programu služieb Moja
4ka Svet, kde sú vymedzené ceny v rámci medzinárodného roamingu vo vzťahu k odchádzajúcim/
prichádzajúcim volaniam, odoslaným SMS správam, či k prenosu dát. Všetky tieto služby sú v rámci
medzinárodného roamingu spoplatnené. Z cenníkov vyplýva, že prichádzajúce a odchádzajúce volania

sú účtované minútovou tarifikáciu. Vo vzťahu k prenosu dát sa uvádza, že ide o automatický aktivovanú
službu „Dátový limit roamingu EÚ“, ktorý umožňuje kontrolu spotreby mobilných dát v medzinárodnom
roamingu v Európskej únii ustanovením finančného limitu 50 eur za obdobie od prvého prihlásenia do
siete roamingového partnera v Zóne 1 do konca kalendárneho mesiaca.

45. Z hmotnoprávneho hľadiska považuje správny súd za potrebné uviesť, že cieľom nariadenia
o roamingu je použiť spoločný, harmonizovaný prístup, ktorý zabezpečí, že užívatelia pozemských
verejných mobilných komunikačných sietí cestujúci v rámci Únie nebudú platiť neprimerane vysoké ceny
za roamingové služby v rámci Únie, čím sa posilní hospodárska súťaž v oblasti roamingových služieb
medziposkytovateľmiroamingu,dosiahnesavysokáúroveňochranyspotrebiteľaazachovajúsastimuly

pre inovácie a možnosť výberu pre spotrebiteľov. Tento spoločný prístup je potrebný, aby poskytovatelia
roamingumohlipôsobiťvrámcijednotného,koherentnéhoregulačnéhorámcazaloženéhonaobjektívne
stanovených kritériách (recitál 20 nariadenia o roamingu). Odrazom uvedeného je text článku 6a
nariadenia o roamingu, podľa ktorého poskytovatelia roamingu nesmú roamingovým zákazníkom
v žiadnom členskom štáte ukladať žiadny príplatok k domácej maloobchodnej cene za akékoľvek

vytvorené alebo prijaté regulované roamingové volania, akékoľvek odoslané regulované roamingové
SMS správy a akékoľvek použitie regulovaných dátových roamingových služieb vrátane MMS správ, ani
žiadny všeobecný poplatok za použitie koncového zariadenia alebo služby v zahraničí.

46. Podľa názoru správneho súdu predmetný článok nariadenia vymedzuje jeden z jeho cieľov. Z textu

nariadenia o roamingu možno odvodiť, že je na poskytovateľovi, či sa rozhodne svojim zákazníkom
ponúkať služby v rámci členského štátu (t. j. bez roamingu, a teda bez možnosti používania týchto
služieb mimo členského štátu) alebo aj v rámci ostatných členských štátov. Zatiaľ čo v prvom prípade
sa na takéhoto poskytovateľa nebude vzťahovať nariadenie o roamingu, v druhom prípade ide už o
poskytovanie roamingových služieb, na ktoré sa nariadenie o roamingu vzťahuje, a to vrátane povinností

vyplývajúcich z jeho článku 6a. Inými slovami povedané akonáhle je zákazníkovi umožnené kombinovať
služby, ktoré neobsahujú roaming, so službami, ktoré roaming obsahujú, stáva sa z neho roamingový
zákazníknaúčelynariadeniaoroamingu,ktorýmáprávopoužívaťvýhodyvyplývajúceztohtonariadenia
– pravidlo roaming ako za domáce ceny.

47. Súčasťou administratívneho spisu sú aj podnety zákazníkov žalobcu. V rámci týchto podnetov
je aj screenshot komunikácie medzi zákazníkom a žalobcom, kde žalobca explicitne uvádza, že
program (t. j. Moja 4ka a Moja 4ka Svet – pozn. súdu) bude zákazníkovi automaticky prepnutý podľa
toho, či sa nachádza na území Slovenskej republiky alebo v zahraničí. Z predmetného vyplýva, žežalobca umožnil zákazníkovi kombinovať služby, ako bolo vymedzené v predchádzajúcom bode tohto
odôvodnenia, a tak sa zo zákazníka stáva roamingový zákazník. Predmetný dôkaz pritom žalobca
nikde vo svojich vyjadreniach, či už v rámci administratívneho konania alebo správneho súdneho

konania, nijak nepoprel, resp. nepredložil o uvedenom dôkaz o opaku. Pokiaľ ďalej žalobca navrhoval,
aby si žalovaný obstaral štandardnú SIM kartu a dôsledne otestoval dotknuté služby, aby získal
jasnú, presnú a ucelenú predstavu o fungovaní cien, podľa názoru správneho súdu nič nebránilo
žalobcovi, aby predmetný dôkaz aj sám žalovanému predložil v rámci administratívneho konania. Je
ostatne spoluzodpovednosťou žalobcu, aby v rámci správneho konania k svojim tvrdeniam predkladal

aj dôkazy. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na žalobcom predložený vzor zmluvy uzatváraný
so zákazníkmi, ktorý neuvádza, aký program služieb má byť zákazníkovi poskytovaný, kde takúto
informáciu neobsahujú ani Všeobecné podmienky na poskytovanie verejných mobilných elektronických
komunikačných služieb účastníka konania. Z nich vyplynulo, že zákazník si pri uzatvorení zmluvy
nevyberal jeden alebo oba programy. Konkrétne podmienky poskytovania oboch programov a ich
územná platnosť boli vymedzené iba cenníkom a nereflektovali vôľu zákazníka v prípade, ak by chcel

využívať od počiatku iba niektorý z predmetných programov. Podľa názoru správneho súdu tak žalobca
dostatočne hodnoverne nespochybnil závery, ku ktorým dospel žalovaný vo svojich rozhodnutiach
ohľadne automatického prepnutia medzi službami Moja 4ka a Moja 4ka Svet.

48. Z uvedeného rovnako tak vyplýva, že žalovaný vo svojich rozhodnutiach dospel k jednoznačnému

právnemu posúdeniu veci. Správny súd sa preto nemôže stotožniť s námietkou uplatnenia zásady in
dubio pro reo v prejednávanom prípade. Ostatne ani žalobca vo svojej správnej žalobe bližšie neuvádza,
v čom mali spočívať pochybnosti žalovaného, resp. z čoho vyplývali.

49. V rámci uplatneného prvého žalobného bodu sa správny súd taktiež nemôže stotožniť s

námietkou týkajúcou sa nedostatočne vedeného administratívneho spisu, ktorý neobsahuje žiadny
zdokumentovaný relevantný proces dokazovania. Z administratívneho spisu vyplýva, čo všetko tvorilo
podklad pre vydanie rozhodnutia úradu, ako aj žalovaného, pričom skutočnosti, ktorých sa dovoláva
žalovaný, nie sú podľa SP súčasťou administratívneho spisu, ale sú súčasťou odôvodnenia rozhodnutia
vydaného v administratívnom konaní.

50. Vo vzťahu k druhému a tretiemu žalobnému bodu správny súd uvádza, že pokiaľ ide o procesné
postupy týkajúce sa kontroly a správneho konania, tak ide o dve rozličné procesné situácie. Pokiaľ ide
o výkon kontroly, ide o taký procesný postup orgánu verejnej správy, ktorým sa zisťuje skutkový stav
veci, ktorý sa porovnáva so stavom, ktorý predpokladá zákon a ak je zistený medzi nimi nesúlad, orgán

verejnej správy tento nesúlad oznamuje kontrolovanému a uvádza, v čom spočíva s výzvou na jeho
odstránenie. Predmetom správneho konania je taký postup orgánu verejnej správy, výsledkom ktorého
je vydanie rozhodnutia, ktorým sa zasahuje do právneho postavenia účastníka konania (dochádza
k zmene jeho hmotnoprávneho postavenia – dochádza k zmene v jeho právach, právom chránených
záujmoch alebo povinnostiach). Pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak, výsledok kontroly nezasahuje

do právneho postavenia kontrolovaného; nemení sa jeho právne postavenie, a tak kontrola nevykazuje
znaky správneho konania (§ 1 ods. 1 SP). Z daného plynie, že na ňu nemožno aplikovať ustanovenia
SP. K predmetnému záveru, podľa ktorého kontrolná činnosť nemá povahu správneho konania, keďže
cieľom tohto postupu nie je rozhodovať o právach alebo povinnostiach, dospela aj právna veda (pozri
Košičiarová, S. Správne právo procesné. Všeobecná časť. Šamorín : Heuréka, 2017, s. 108).

51. Z oznámenia o začatí správneho konania priloženého v administratívnom spise vyplýva, že úrad
začal správne konanie vo veci uloženia pokuty podľa § 73 ods. 1 písm. b) zákona o elektronických
komunikáciách za nesplnenie povinnosti uvedenej v článku 6a nariadenia o roamingu, kde tento
nedostatokbolúradomzistenýadministratívnoukontrolouvykonanouvdňoch20.09.2017až22.09.2017

anazákladeprijatýchpodnetov.Hociformuláciazvolenáúradomvtomtooznámenímôžeevokovať,žeo
vine žalobcu bolo dopredu rozhodnuté, tak podľa názoru súdu bez ďalšieho táto formulačná nepresnosť
nespôsobuje nezákonnosť vydaných rozhodnutí. Ani žalobca bližšie nespresňuje, v čom mala táto
formulácia negatívny vplyv na jeho práva. Z oznámenia zároveň vyplýva, že úrad vyzval žalobcu na
predloženie všetkých dôkazov, ktoré by mohli spochybniť spáchanie správneho deliktu zo strany žalobcu

(výzva na uplatnenie § 33 ods. 2 SP).

52. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že správne konanie bolo vedené širšie, než administratívna
kontrola a poukázal pritom na čas vykonania administratívnej kontroly (20.09.2017 až 22.09.2017).S poukazom na rozdiely medzi administratívnou kontrolou a správnym konaním (formulované zhora)
správny súd tejto námietke nemôže vyhovieť. Ostatne v oznámení o začatí správneho konania týmito
dátumami úrad iba špecifikoval, kedy presne vykonal administratívnu kontrolu, avšak nemožno z nej

vyvodiť, že by tým pádom bol daný aj presný časový rámec samotného správneho konania, resp. dĺžky
protiprávneho konania žalobcu. Prvostupňové rozhodnutie následne na to vo výroku špecifikuje čas
protiprávneho konania žalobcu, a to v období od 15.06.2017 do dátumu vydania tohto rozhodnutia.
Predmetom správneho konania tak bolo žalovaným tvrdené porušenie čl. 6a nariadenia o roamingu
zo strany žalobcu a nie porušenie tohto článku nariadenia len v obmedzenom čase 20.09.2017 až

22.09.2017. Ostatne v súlade s § 3 ods. 4 a 5 SP sú správne orgány povinné svedomite a zodpovedne
sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania a zároveň ich rozhodnutie musí vychádzať
zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Pokiaľ preto úrad a žalovaný vyzývali žalobcu na
predloženie dôkazov aj iných než boli uplatnené v rámci kontrolného procesu, postupovali orgány
verejnej správy v súlade s týmito ustanoveniami SP, keď sa bez ďalšieho neuspokojili len zo zisteniami
vyplývajúcimi z vykonanej administratívnej kontroly, ale podrobili tieto výsledky vlastnému uváženiu

a hodnoteniu. Zároveň tak orgány verejnej správy aj naplnili zásadu súčinnosti (§ 3 ods. 2 SP). Ani
druhému žalovanému bodu preto správny súd nemôže vyhovieť.

53. Vzhľadom na už uvedené rozdiely medzi kontrolou a správnym konaním nemôže správny súd
prisvedčiť ani tretiemu žalobnému bodu. Na výkon kontroly sa nevzťahuje SP, a preto sa naň nevzťahujú

ani jeho čiastkové ustanovenia ako sú § 18 SP a § 33 ods. 1 a 2 SP, keďže nejde o správne konanie.
Orgán verejnej správy tak neporušil, keďže ani nemal ako, tieto namietané ustanovenia SP.

54.Vychádzajúczuvedenýchskutočnostíacitovanýchprávnychpredpisovsprávnysúddospelkzáveru,
že konanie aj rozhodnutie žalovaného sú v súlade so zákonom. Správny súd nezistil žiadne skutočnosti,

ktoré by mu umožňovali prijať záver o tom, že práva a oprávnené záujmy žalobcu boli postupom
žalovanéhoasamotnýmrozhodnutímžalovanéhoporušené.Aksprávnysúdpopreskúmanírozhodnutia
žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne (§ 190 SSP).

55. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal

právo na náhradu trov konania pred správnym súdom, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by
bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať ich náhradu.

56. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní (§ 493e SSP v spojení s § 443
ods. 2 písm. a/ SSP účinnom do 30. júna 2023) od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP
zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak

má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom
súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide
o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej
pomoci (písm. c/).