Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, September 26, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-4Sa/96/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201646
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavel Ištók
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201646.3

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. - E. XXX, proti
žalovanému: Pôdohospodárska platobná agentúra Bratislava, so sídlom Hraničná 12, Bratislava, IČO:
30 794 323, o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalovaného na prerušenie konania sa zamieta.

II. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa
04.12.2019, v znení jej opravy a doplnenia doručeného súdu dňa 16.03.2020, sa žalobca domáha, aby

súd vydal uznesenie, ktorým žalovanému uloží povinnosť obnoviť stav pred zásahom, teda zabezpečí
spätnézaradeniepôdnychblokovTurany4905/1,4906/1,4908/1a4910/1(ďalejaj len„pôdnebloky“)do
systému LPIS ku dňu ich vyradenia. Pôvodne v žalobe zo dňa 04.12.2019 domáhal vydania rozsudku v
znení: „PPA sekcia kontroly odbor metodického riadenia kontrol je povinná doručiť správcovi LPIS návrh
na späť zaradenie pôdnych blokov Turany 4905/1, 4906/1, 4908/1, 4910/1 do systému LPIS ku dňu ich
vyradenia“. Žalobca argumentoval, predovšetkým že vyradenie pôdnych blokov zo systému LPIS je

nezákonné, nakoľko tvrdenia na základe ktorých žalovaný žiadal o vyradenie pôdnych blokov, žalovaný
len tvrdil, ale ničím neosvedčil. Žalovaný neuviedol, ktorý §, predpis alebo nariadené bolo naplnené,
tak aby jeho postup bol v súlade so zákonom. Žalobca poukázal na nepravdivosť tvrdení žalovaného o
spôsobe využívania pozemku, ktoré vychádzajú iba z informácií uvedených na webovom sídle vlastníka
sporných pôdnych blokov a tabule pri vstupe do areálu parku, kde sa pôdne bloky nachádzajú.

2. Žalobca v podaní doručeným súdu 16.03.2020 uviedol, že žaloba sa týka nezákonného zrušenia
pôdnych blokov, sleduje ňou napadnutie postupu a záveru pri výkone kontroly žalovaného, ktorej
následkombolvýmazdielcovsosystémuLPIS,ideonegatórnuzásahovúžalobupodľa§252ods.1SSP
a o zrušení pôdnych blokov sa dozvedel ústne z vyjadrenia pracovníčky dňa 08.11.2019 a z odpovede
na žiadosť o informácie, ktorá mu bola doručená 26.11.2019, čo si overil na internetovom portáli.

3. Žalovaný sa na výzvu súdu vyjadril k žalobe a navrhol aby ju súd zamietol, s tým, že cyklickú obnovu
dielov pôdnych blokov a systém identifikácie poľnohospodárskych pozemkov vrátane aktualizácie
ich registrov zabezpečuje Ministerstvo pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja SR (ďalej aj len
ministerstvo), nejde teda o činnosť žalovaného. Žalovaný v danej veci nie je pasívne vecne legitimovaný.

4. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že v Integrovanom a kontrolnom systéme eviduje jednotnú

žiadosť na rok 2019 pod číslom 6060016058, ktorou žalobca požiadal o poskytnutie podpory, ku ktorej
vydal žalovaný rozhodnutie č. 048732/20202/19660/2020/551 zo dňa 22.4.2020 , ktoré sa však obsahupodanej žaloby netýka. O odvolaní proti uvedenému rozhodnutiu bude rozhodovať ministerstvo, navrhol
aby správny súd do skončenia konania o odvolaní konanie na súde prerušil.

5. K vyjadreniu žalovaného zaslal súdu repliku žalobca, ktorý uviedol, že aj napriek tomu že pôdne
bloky spravuje, ruší alebo obnovuje ministerstvo, toto koná na základe podaní žalovaného. K výmazu
došlo zavinením žalovaného, a preto žaloba musí smerovať k osobe žalovaného. Tento má schopnosť,
kompetenciu a možnosti zabezpečiť výmaz pôdnych blokov, je preto jeho povinnosťou obnoviť pôvodný
stav. Ministerstvo vykonalo výmaz len na základe nepreukázaných a ničím nepodložených oznámení

žalovaného. Ministerstvo podklady predložené žalovaným neskúma. Žalovaný je preto podľa jeho
názoru pasívne vecne legitimovaným subjektom. Poukázal aj na ďalšie skutočnosti z ktorých podľa
jeho názoru vyplýva, že kontrolná skupina žalovaného mu chcela poškodiť a úmyselne konala v jeho
neprospech. K návrhu na prerušenie konania uviedol, že jeho odvolanie nemá nič spoločné so zrušením
pôdnych blokov, dôvod na prerušenie konania nevidí, keď že toto konanie nebude mať žiadny vplyv na
rozhodnutie vo veci.

6. Žalovaný v duplike zaslanej súdu zotrval na obsahu predchádzajúceho vyjadrenia.

7. V zmysle § 3 ods. 3 písmena b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z. z., výkon súdnictva prechádza od 1.júna

2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná
právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu
v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave
a dňa 26. novembra 2024 bola v dôsledku personálnej zmeny obsadenia súdu náhodným výberom
pridelená do samosudcovského oddelenia 20Sa.

8. Podľa § 2 ods. 1 zákona SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

9. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

10. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy
správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

11. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej

správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté;
iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného
predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby
a právnickej osoby priamo dotknuté.

12.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa § 31 ods. 3 SSP, žaloba okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 musí obsahovať
aj náležitosti ustanovené osobitne pre určitý druh konania uvedený v § 6 ods. 2. 41.

14. Podľa § 252 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu

verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.15. Podľa § 254 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola
ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy
priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami.

16. Podľa § 262 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 252 ods. 1,
uznesením zakáže žalovanému pokračovať v napadnutom inom zásahu, a ak je to možné, uloží mu
povinnosť obnoviť stav pred zásahom. Vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí a žalovaný
je povinný správnemu súdu v určenej lehote doručiť oznámenie o tom, že splnil zákaz pokračovať v inom

zásahu a obnovil stav pred zásahom, ak mu takáto povinnosť bola uložená.

17. Podľa § 262 ods. 2 SSP vo výroku uznesenia podľa odseku 1 správny súd uvedie označenie
žalovaného, označenie alebo opis iného zásahu s jeho prípadným číslom, uložený zákaz s povinnosťou
obnoviť stav pred zásahom, ak táto povinnosť bola uložená, a primeranú lehotu na splnenie zákazu,
prípadne na obnovenie stavu pred zásahom; dĺžkou lehoty navrhnutou žalobcom správny súd nie je

viazaný. Na návrh žalovaného môže správny súd uznesením predĺžiť lehotu určenú na splnenie zákazu,
prípadne na obnovenie stavu pred zásahom; navrhnutou dĺžkou lehoty správny súd nie je viazaný.

18. Podľa § 263 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 252 ods. 2,
uznesením určí, že napadnutý iný zásah orgánu verejnej správy bol nezákonný. Vo výroku uvedie aj

označenie žalovaného a označenie alebo opis iného zásahu s jeho prípadným číslom.

19. Podľa § 261 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju
zamietne.

20.Podľa§5ods2písm.g)zákonač.280/2017Z.z.opodporeadotáciáchvpôdohospodárstvearozvoji
vidieka ( ďalej aj len zákon č. 280/2017) Ministerstvo pôdohospodárstva zabezpečuje cyklickú obnovu
dielov pôdnych blokov a systém identifikácie poľnohospodárskych pozemkov vrátane aktualizácie ich
registrov.

21. Z procesného aspektu správny súd nevidel dôvod na prerušenie konania podľa § 100 ods. 2 písm.
a) SSP, nakoľko považoval návrh žalovaného na prerušenie konania do skončenia konania o odvolaní
za neopodstatnený, plne sa stotožniac s názorom žalobcu že predmet uvedeného odvolacieho konania
nemohol mať vplyv na výsledok v tu prejednávanej veci.

22. Nakoľko aj v konaní pred správnym súdom sa pri aplikácii § 25 SSP použije § 162 ods. 3 Civilného
sporového poriadku, podľa ktorého o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm.
a) SSP súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej, zamietol správny súd návrhu žalobcu na
prerušenie konania v bode I. výroku tohto uznesenia.

23. Podľa § 255 ods. 1 SSP je vo všeobecnosti žalovaným ten orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu
iný zásah vykonal. Pod slovom „vykonal“ sa logicky myslí aj stav, keď sa iný zásah ešte neskončil, a teda
naďalej trvá. Slovné spojenie „podľa žalobcu“ znamená, že žalobca svoju žalobu smeruje voči tomu, kto
podľa jeho názoru voči nemu iný zásah uskutočňuje alebo uskutočnil. To však súčasne znamená, že
na rozdiel napr. od všeobecnej správnej žaloby žalovaný nie je určený priamo zákonom, ale je závislý

od žalobného tvrdenia. Pasívna žalobná legitimácia v takomto prípade potom už nie je chápaná ako
procesná podmienka konania a zistenie skutočnosti, že žalovaný nevykonal iný zásah, má za následok
zamietnutie žaloby v zmysle § 261 SSP.

24. Žalobca podľa názor súdu podanou žalobou v spojení s jej doplnením brojí proti ním označenému

„inému zásahu“ žalovaného , ktorý mal spočívať v postupe a záveroch žalovaného pri výkone kontroly
žalovaného, ktorej následkom bol výmaz dielcov so systému žalovaného, pri žiadosti o vyradenie
pôdnych blokov ministerstvu s tým následkom, že ministerstvo takýto výmaz vykonalo a domáha sa
uloženia povinnosti žalovanému podať návrh na ich spätné zaradenie ku dňu vyradenia ministerstvu,
čo odôvodňuje tým, že pôvodná žiadosť žalovaného bola založená na nepreukázaných tvrdeniach t.j.

nezákonná. Ako nezákonné žalobca vníma samotné vyradenie resp. výmaz pôdnych blokov z evidencie
LIPS.25. Čo sa týka tvrdenia žalobcu o samotnej nezákonnosti vyradenia pôdnych blokov, tu súd poukazuje
na skutočnosť, že z § 5 zákona č. 280/2017 účinného ku dňu podania žaloby (resp. k času vyradenia
dotknutých pôdnych blokov ) jasne vyplývala kompetencia ministerstva zabezpečovať cyklickú obnovu

dielov pôdnych blokov a systém identifikácie poľnohospodárskych pozemkov vrátane aktualizácie ich
registrov. V takomto prípade však pasívna vecná legitimácia v konaní o inom zásahu orgánu verejnej
správy, ktorý má spočívať v samotnom vyradení pôdnych blokov z evidencie môže svedčať len
orgánu ktorý mal takýto výmaz alebo vyradenie vykonať t.j. ministerstvo Zo samotných tvrdení žalobcu,
nesporných tvrdení účastníkov, obsahu súdneho spisu v spojení s aplikáciou pôsobnosti ministerstva

vyplývajúcej z § 5 zákona č. 280/2017 je zrejmé, že výmaz dotknutých pôdnych blokov vykonalo
ministerstvo, ktoré však nie je viazané návrhom resp. žiadosťou žalovaného o výmaz pôdnych blokov.
Kompetencia ministerstva zabezpečovať cyklickú obnovu dielov pôdnych blokov ako aj systém ich
identifikácie vrátane aktualizácie registrov vedie správny súd k záveru, že preskúmavanie samotnej
zákonnosti výmazu pôdnych blokov bez ministerstva ako účastníka konania - žalovaného, môže viesť
len k záveru o pasívne vecne nelegitimovanom žalovanom (PPA) v tomto konaní. Súd teda dospel

k záveru, že žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom pre posudzovanie zákonnosti
vyradenia pôdnych blokov ministerstvom.

26. Vo vzťahu k žalobcom požadovavanému konštatovaniu nezákonného postupu žalovaného, ktoré
malo spočívať v postupe a záveroch žalovaného z kontroly na mieste a v žiadosti žalovaného o

vyradenie pôdnych blokov, ktorých následkom malo byť ich vyradenie ministerstvom, sa súd musel
zaoberať skutočnosťou, či takto vymedzené konanie žalovaného má alebo nemá povahu iného zásahu
orgánu verejnej správy. Právna úprava obsiahnutá v Správnom súdnom poriadku definuje pojem zásah
v ustanovení § 3 ods. 1 písm. e/ (legálna definícia iného zásahu). V zmysle uvedeného zákonného
vymedzenia má iný zásah orgánu verejnej správy na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia čisto

faktickú povahu, čiže pri ňom neprebehlo žiadne formalizované administratívne konanie a je výsledkom
okamžitého uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom.

27. Správny súd preto v prvom rade skúmal, či sa žalobca skutočne prostredníctvom svojej žaloby
domáha súdnej ochrany proti inej aktivite orgánu verejnej správy (materiálna stránka verejnej správy) a

či žalobcom označený orgán verejnej správy skutočne takúto aktivitu vykonal (formálna stránka verejnej
správy). Z citovaného ustanovenia § 252 ods. 1 SSP zároveň vyplýva, že pre poskytnutie súdnej ochrany
pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy je nevyhnutné kumulatívne splnenie podmienok, a
to aby išlo o zásah orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím resp. opatrením (z čoho vyplýva
subsidiarita zásahovej žaloby vo vzťahu k všeobecnej správnej žalobe), zásah bol zameraný proti

žalobcovi alebo v jeho dôsledku priamo proti nemu vykonaný, zásah trvá alebo hrozí jeho opakovanie,
žaloba bola podaná do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa žalobca o zásahu dozvedel, a súčasne nie
neskôr ako dva roky od vykonania zásahu.

28. Faktický postup znamená, že sa jedná o priame bezprostredné konanie, ktoré jednak v procesnej

rovine nemá povahu administratívneho konania a súčasne po formálnej stránke nemá charakter
rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Pri inom zásahu sa vyžaduje priamy dotyk na
právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb. V
zásade ide o úkony, ktoré sú záväzné pre osoby, voči ktorým smerujú, a tieto osoby sú povinné na
ich základe niečo konať, nejakej činnosti sa zdržať alebo nejaké konanie strpieť, a to na základe

určitého nariadenia alebo príkazu. Judikatúra Najvyššieho súdu SR pojem „zásah“ definovala ako
aktívne konanie vykazujúce znaky bezprostredného „zásahu“ „pokynu“ alebo „donútenia“ zameraného
priamo proti poškodenému, resp. proti nemu priamo vykonaného.

29. Naproti tomu zásahom nie je vydanie alebo nevydanie právneho predpisu, či rozhodnutia správneho

orgánu alebo nečinnosť orgánu verejnej správy (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.
4Sžz/3/2010). Ide tiež o postup, ktorý nie je založený na konkrétnom rozhodnutí orgánu verejnej správy,
alespočívavofaktickejčinnostiprotidotknutejosobearealizujesavrozporespožiadavkamizákonnosti.

30. Pod pojem zásah teda spadá veľké množstvo faktických činností správnych orgánov, ku ktorým

sú oprávnené na základe rôznych zákonov. Ide o úkony neformálne, pre ktoré môžu a aj nemusia
byť stanovené pravidlá, napr. faktické pokyny (typické v doprave), bezprostredné zásahy (pri ohrození,
pri demonštrácii, príkazy na zjednanie nápravy), zaisťovacie úkony atď.; teda všeobecne úkony, ktoré
nie sú vykonané formou rozhodnutí, ale napriek tomu sú záväzné pre osoby voči ktorým smerujú, atie sú povinné na ich základe niečo konať, nejakej činnosti sa zdržať alebo nejaké konanie strpieť,
a to na základe ako písomného, tak i faktického (ústneho či inak vyjadreného) pokynu či príkazu.
Okrem neformálnosti samotného zásahu je neformálne i donútenie v prípade nerešpektovania pokynu

či príkazu, hoci i donútenie je zahrnuté pod legislatívnu skratku „zásah“ (pozri rozhodnutie Nejvyššího
správního soudu ČR, sp zn. 2Aps/3/2004).

31. Na druhej strane, rozhodnutie resp. opatrenie orgánu verejnej správy predstavuje akt aplikácie
hmotného práva, ktorým správny orgán ustanovenie právnej normy prostredníctvom rozhodovacieho

procesuprivádzakindividuálneurčenejfyzickejosobe.Obsahomrozhodnutiaresp.opatreniasprávneho
orgánu je odôvodnené riešenie určitej konkrétnej právnej situácie, ktorá spočíva napr. v zmene práva a
povinnosti, odňatí oprávnenia, prípadne aj v nevyhovení žiadosti.

32. Dôvodová správa k SSP uvádza „Pod opatrením orgánu verejnej správy sa rozumie správny akt
orgánu verejnej správy odlišný od rozhodnutia (nepomenovaný ako rozhodnutie a nepovažovaný za

rozhodnutie), ktorý bol vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, t.j. pri výkone jeho
pôsobnosti v oblasti verejnej správy a ktorého účinkami môžu byť práva, právom chránené záujmy
a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb priamo dotknuté. V praxi sú takýmito opatreniami
najmä záznam a poznámka v katastri nehnuteľností [§ 5 ods. 2 a 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o
katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)],

písomné oznámenie stavebného úradu, že nemá námietky voči uskutočneniu stavieb, stavebných úprav
a udržiavacích prác [§ 57 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(stavebný zákon)], registrácia alebo zmena v registri pozemkových spoločenstiev podľa § 26 ods.
3 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, evidencia zmluvy vlastníkov spoločného
poľovného revíru o jeho užívaní alebo zmluvy o užívaní poľovného revíru podľa § 12 ods. 3, § 16 ods. 1

zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj samotné listy
orgánov verejnej správy, ktorými sa oznamuje, že nebolo vyhovené návrhom alebo žiadostiam fyzických
osôb a právnických osôb, ak tým môžu byť priamo dotknuté ich práva, právom chránené záujmy alebo
povinnosti.“ .

33. Z komentára ku SSP vyplýva, že „Opatrenia môžu mať aj povahu vykonania zápisu do určitého
verejného registra. I keď sa takýto zápis sám osebe môže javiť ako faktický úkon, ak je tento výsledkom
administratívneho (registračného, evidenčného) konania, je potrebné považovať ho za opatrenie.
Nevyhovujúce opatrenia by mali zároveň obsahovať aj odkaz na príslušné zákonné ustanovenie alebo
stručné odôvodnenie, tak aby bolo možné zistiť, prečo nebolo návrhu vyhovené, pretože v opačnom

prípade by sa nedalo zabrániť arbitrárnosti orgánu verejnej správy pri ich vydávaní.“ (FEČÍK, A.. § 3
[Administratívne pojmy]. In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol.
Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017, s. 36.).

34. Zo skutočností uvedených v žalobe a jej doplnení bolo možné ustáliť, že žalobca badá iný zásah

žalovanéhovsamotnejžiadostiovyradeniepôdnychblokovadresovanýchžalovanýmministerstvuresp.
v tvrdeniach, záveroch a dôvodoch uvádzaných zamestnancami žalovaného v rámci vykonanej kontroly,
ktoré mali vo svojom dôsledku viesť k výmazu resp. vyradeniu pôdnych blokov, keďže tieto neboli nijako
zistené, boli nepreukázané, resp. len konštatované.

35. Iný zásah je faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, pričom na
rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia má iný zásah čisto faktickú povahu, čiže neprebehlo pri ňom
žiadne formalizovanéadministratívnekonanieajevýsledkomokamžitého(bezprostredného)uplatnenia
oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom, pričom pochopiteľne aj pri inom zásahu sa
vyžaduje, aby sa tento navonok prejavil, a to priamym dotykom na právach, právom chránených

záujmoch alebo povinnostiach fyzickej a právnickej osoby (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová,
A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, str. 37).

36. Žalobca vyslovene uviedol, že si je vedomý, že správu, rušenie a obnovu pôdnych blokov
vykonávaministerstvo, totovšakkonánazákladepodanížalovanéhoapretožalovanýmákompetenciu,

schopnosť a možnosť zabezpečiť výmaz, a je preto jeho povinnosťou obnoviť pôvodný stav. S týmto
záverom, sa však správny súd nemôže stotožniť, vzhľadom na skutočnosť že podania žalovaného nie
sú pre ministerstvo záväzné.37. Hoci na ne/splnenie podmienky užívania poľnohospodárskej pôdy je naviazané poskytnutie dotácie,
základným predpokladom jej priznania je vždy samotná skutočnosť, že či predmetná pôda má takýto
charakter, t.j. či sa na poľnohospodársku činnosť využíva, pričom uvedenú skutočnosť je možné vždy

riadne preskúmať pri rozhodovaní o schválení/neschválení poskytnutia podpory formou jednotnej
platby. Skutkové a právne závery žalovaného z kontroly na mieste, uvedené aj v prípadnom návrhu
adresovanom žalovanému na vyradenie dotknutých blokov nepredstavujú faktický postup žalovaného,
ktorým by sa priamo zasahovalo do práva, povinnosti alebo právom chráneného záujmu v zmysle § 3
ods. 1 písm. e) SSP. Vyradenie pôdnych blokov z evidencie vykonalo ministerstvo, ktoré nie je návrhom

žalovaného a ani závermi žalovaného v správe z kontroly na mieste viazané. Predstavuje pre jeho
postup podklad na základe ktorého postupuje pri vedení príslušnej evidencie. V žiadnom prípade zo
žiadneho ustanovenia zákona č. 280/2017 nevyplýva, že by ministerstvo bolo pri posudzovaní zisteného
skutkového stavu viazané právnymi názormi žalovaného. Nie je preto vylúčené že skutkové zistenia
a závery žalovaného v podľa okolností prípadu v konečnom dôsledku posúdi po právnej stránke odlišne.

38. K samotnému čo i len možnému dotyku na právach alebo právom chránených záujmoch žalobcu,
ku ktorému malo dôjsť postupom žalovaného, správny súd uvádza, že jedným z predpokladov
rozhodovania o schválení/neschválení poskytnutia podpory formou jednotnej platby je aj posúdenie či
dotknuté pôdne bloky majú status poľnohospodárskeho pozemku, a nie len jeho formálne zaradenie/
nezaradenie do LIPS. To znamená, že samotné zistenia, závery a názory žalovaného z kontroly na

mieste, ktorých následkom môže byť názor ministerstva o potrebe vyradiť pôdne bloky z LIPS nie sú
spôsobilé zasiahnuť do práv a právom chránených záujmov osoby konkrétnej osoby. Z uvedeného
možno potom následne vyvodiť, že ani samotná žiadosť žalovaného adresovaná ministerstvu resp.
závery z kontroly na mieste, z ktorých vyplýva názor žalovaného že pôdne bloky majú byť z LIPS
vyradené nemôže mať priamy dotyk na právach alebo právom chránených záujmoch žalobcu, tohto

práv sa priamo dotýka až rozhodnutie o neschválení/schválení dotácie, ktoré aj v prípade žalobcu
vydané bolo.

39. Skutkové a právne závery uvedené v správe z kontroly na mieste (podľa čl. 41 a 43 vykonávacieho
nariadenia Komisie /eÚ) č. 809/2014 ) týkajúce sa dodržania podmienky podľa § 7 ods. 3 NV

SR č. 342/2014 Z.z. ohľadom dotknutých pôdnych blokov a konštatovanie že žalovaný ako žiadateľ
uvedenú podmienku nedodržal na dotknutých pôdnych blokoch – keď na uvedených plochách sa má
s odkazom na fotodokumentáciu nachádzať park, nie je vzhľadom na uvedené spôsobilé zasiahnuť
do práv, povinností alebo právom chránených záujmov žalobcu. Takéto konštatovania, názory ale ani
zistenia totiž sami o sebe neodoberajú žalobcovi žiadne právo, nezužujú ich rozsah ani spôsob ich

výkonu.

40. Vo svetle vyššie uvedeného nie je možné žalobcom namietané závery či už v správe o kontrole alebo
v žiadosti (návrhu) na vyradenie pôdnych blokov z evidencie LIPS žalovaného chápať ako iný zásah
(faktický postup) orgánu verejnej správy pri výkone verejnej správy, pretože je ho nutné posudzovať ako

súčasť procesu kontroly na mieste, kde v samotnej správe sú zistenia žalovaného zachytené v obsahu
tejto správy, vrátane skutkových záverov, zistení a nevyhnutného právneho posúdenia týchto zistení.
Taktiež podanie návrhu na vyradenie pôdnych blokov z evidencie, nemôže viesť k záveru o zásahu
do práv, povinností alebo právom chránených záujmov žalobcu, keďže kompetencie viesť evidenciu
a teda aj zapisovať a vyraďovať jednotlivé pôdne bloky v nej patrí ministerstvu, ktoré nie je žiadosťou

žalovaného viazané, a zápisy vykonáva po zohľadnení všetkých skutkových a právnych okolností veci,
nezávisle od žalovaného.

41. Správnemu súdu nezostalo iné ako konštatovať, že v prejednávanom prípade nebol právny
prostriedok súdnej ochrany žalobcom zvolený správne, resp. ako taký bol uplatnený predčasne,

keďže súdneho prieskumu správnosti záverov žalovaného(predovšetkým však ministerstva) ohľadom
dotknutých pôdnych blokov (následkom ktorých mal byť ich výmaz z evidencie LIPS ministerstvom)
sa žalobca mohol (a napokon aj domáhal) prostredníctvom všeobecnej správnej žaloby znejúcej na
prieskum zákonnosti rozhodnutia ministerstva o schválení/neschválení poskytnutia podpory formou
jednotnej platby.

42. Postup žalovaného, ktorý v rámci kontroly na mieste dospel k záveru že dotknuté pôdne bloky
nespĺňajú požiadavky pre poľnohospodárske plochy zaradené v LIPS a na základe uvedeného záverunavrhli ministerstvu ich vyradenie z LIPS, nie je iným zásahom orgánu verejnej správy v zmysle
ustanovenia § 3 ods. 1 písm. e) SSP.

43. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba nie je
dôvodná, keďže popisované konanie žalovaného nie je iným zásahom. V nadväznosti na uvedené
žalobu uznesením podľa § 261 SSP zamietol.

44. Nad rámec dôvodov, ktoré viedli k zamietnutiu žaloby žalobcu, považuje súd na tomto mieste za
vhodné poukázať na odôvodnenia rozsudkov Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/235/2020-97 zo
dňa 6. júla 2022 a Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Sfk/65/2023 zo dňa 27.11.2024 v ktorých sa
pri preskúmavaní napadnutých rozhodnutí o schválení poskytnutia podpory prostredníctvom jednotnej
platby už zákonnosťou vyradenia pôdnych blokov z LIPS ministerstvom zaoberali, a v podstate postup
a závery žalovaného a ministerstva aprobovali.

45. Krajský súd v Bratislave uviedol: „Správny súd v súvislosti s pôdnymi blokmi KD Turany 4905/1,
F. XXXX/X, F. XXXX/X, F. XXXX/X a Turany 4909/1 upriamuje pozornosť na ich vizualizáciu, ktorú v
konaní pred správnym súdom predložil žalobca a sú aj súčasťou administratívneho spisu žalovaného. Z
fotodokumentácie vyplýva, že ide o uzavretý a oplotený areál so súvislou trávnatou plochou rozdelenou

len cestou vyjazdenou motorovým vozidlom alebo vychodenou chodcami, v trávnatej ploche rastú
vysoké stromy. Pri bráne v oplotení sa nachádza tabuľa s oznamom: “Kaštieľ a anglický park v
Turčianskej Štiavničke - POKYNY PRE NÁVŠTEVNÍKOV: Nachádzate sa na súkromnom pozemku.
Kaštieľ a anglický park sú kultúrnym a historickým dedičstvom nášho národa a sú chránené zákonom”;
“Park je z dôvodu rekonštrukcie ZATVORENÝ do odvolania”. Medzi pokynmi pre návštevníkov parku

sú pokyny týkajúce sa napríklad zberu hríbov, lezenia na stromy, bicyklovania, táborenia a stanovania,
a podobne. Z fotodokumentácie jednoznačne vyplýva, že ide o plochu, ktorá má charakter parku a
navyše je tak aj nazvaná pri bráne do areálu (“Kaštieľ a anglický park v Turčianskej Štiavničke”). Z
uvedeného dôvodu je záver Pôdohospodárskej platobnej agentúry a žalovaného, že ide o park, správny.
Správny súd následne skúmal, či možno park považovať za inú ako poľnohospodársku plochu, pri ktorej

možno poskytnúť dotáciu podľa Nariadenia č. 1307/2013. 29. Nariadenie č. 1307/2013 v ustanovení
čl. 32 ods. 2 písm. a/ v spojení s čl. 32 ods. 3 písm. a/ umožňuje poskytnúť dotáciu aj na hektár,
ktorý sa čiastočne využíva aj na nepoľnohospodárske činnosti, avšak za podmienky, že v prevažujúcej
časti sa tento hektár využíva na poľnohospodárske činnosti. Toto je možné len v prípade, že sa 10
2S/235/2020 poľnohospodárska činnosť na tomto hektári môže vykonávať bez toho, aby ju intenzita,

povaha, trvanie a časové rozvrhnutie nepoľnohospodárskej činnosti významne obmedzovali. Rovnako
je potrebné vychádzať z definície poľnohospodárskej činnosti legislatívne upravenej v čl. 4 ods. 1
písm. c/ Nariadenia č. 1307/2013, ktorou je (i) produkcia, chov alebo pestovanie poľnohospodárskych
výrobkov vrátane zberu, dojenia a rozmnožovania zvierat, a chovu zvierat na poľnohospodárske účely,
(ii) udržiavanie poľnohospodárskej plochy v stave, v ktorom je vhodná na pastvu alebo pestovanie bez

prípravnej činnosti nad rámec použitia bežných poľnohospodárskych postupov a strojov na základe
kritérií, ktoré stanovia členské štáty vychádzajúc z rámca stanoveného Komisiou, alebo (iii) vykonávanie
minimálnej činnosti na poľnohospodárskych plochách prirodzene ponechaných v stave vhodnom na
pastvu alebo pestovanie. 30. Z fotodokumentácie je nepochybné, že plocha parku v Turčianskej
Štiavničke na pôdnych blokoch KD Turany 4905/1, F. XXXX/X, F. XXXX/X, F. XXXX/X G. F. XXXX/X

sa nevyužíva na poľnohospodárske činnosti ani v jednom z prípadov uvedených v čl. 4 ods. 1 písm.
c/ Nariadenia č. 1308/2013 citovaných v predchádzajúcom odseku odôvodnenia rozsudku. Žalobca
v konaní nepreukázal opak. Skutočnosť, že park nie je prístupný verejnosti z dôvodu rekonštrukcie,
ešte neznamená, že sa využíva na poľnohospodárske činnosti. Žalovaný preto postupoval v súlade s
Nariadením č. 1307/2013, keď pôdne bloky KD F. XXXX/X, F. XXXX/X, F. XXXX/X, F. XXXX/X a Turany

4909/1 vyradil zo systému LPIS.“

46. Najvyšší správny súd potom nadviazal, nasledujúcim spôsobom : „Vo vzťahu k námietke
ohľadom vyradenia pôdnych blokov KD Turany 4905/1, F. XXXX/X, F. XXXX/X, F. XXXX/X a Turany
4909/1 zo systému LPIS, kasačný súd uvádza, že správny súd sa dostatočne s argumentáciou

v podanej správnej žalobe zaoberal. Vo vzťahu k danej námietke v správnej žalobe sťažovateľ
uviedol, že dôvod na vyradenie pôdnych blokov je vymyslený, tieto pôdne bloky sú využívané len
na poľnohospodársku činnosť a nič iné, pričom podľa sťažovateľa žalovaný opak nikdy nepreukázal.
Sťažovateľvsprávnejžalobeaanivkasačnejsťažnostineuvádzažiadnedôkazy,ktorébyspochybňovaliskutkové a právne závery správnych orgánov o tejto otázke. Je pritom zrejmé, že svoju argumentáciu
v podanej kasačnej sťažnosti značne rozšíril, pričom argumentuje, že kontrolná skupina na mieste
sama odfotením tabule „park je z dôvodu rekonštrukcie uzatvorený do odvolania“ preukázala skutočnosť

že na uvedených trvalých trávnatých porastoch nedochádza k inej ako poľnohospodárskej činnosti.
Opakované zdôrazňovanie sťažovateľa, že iná ako poľnohospodárska činnosť na predmetných pôdnych
blokoch nebola uskutočňovaná rovnako závery správneho súdu a zákonnosti rozhodnutia žalovaného
ovplyvniť nemohli. Kasačný súd uvedenú skutočnosť nemôže hodnotiť ako preukázanie vykonávania
poľnohospodárskej činnosti. 33. Pokiaľ žalobca namieta, že súd v prípade pochybností ohľadom

preukázania tejto skutočnosti mal vziať v úvahu vyjadrenie vlastníka, prípadne požadovať preukázanie
tvrdeníodžalovaného,kasačnýsúdkonštatuje,žesťažovateľvlehotenapodaniesprávnejžalobytakýto
dôkaz správnemu súdu nepredložil (predložil ho až 22.01.2021), nebolo teda povinnosťou správneho
súdu na tento dôkaz prihliadať. Skutočnosť, že správny súd nepripustenie tohto dôkazu neodôvodnil v
napadnutom rozhodnutí, nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správny súd sa pritom
stotožnil so záverom žalovaného, že s poukazom na čl. 32 ods. 2 písm. a/ v spojení s čl. 32 ods. 3

písm. a/, že plocha parku v Turčianskej Štiavničke na pôdnych blokoch KD Turany 4905/1, F. XXXX/X, F.
XXXX/X, F. XXXX/X G. F. XXXX/X sa nevyužíva na poľnohospodárske činnosti ani v jednom z prípadov
uvedených v čl. 4 ods. 1 písm. c/ Nariadenia č. 1307/2013. 34. Neobstojí ani tvrdenie sťažovateľa, že
kontrolnáskupinanamiestenerozporovalavýkonpoľnohopodárskejčinnostinapredmetnýchkultúrnych
dieloch, keď sám sťažovateľ vo vyjadrení k správe z kontroly na mieste považuje vyradenie kultúrnych

dielov za nezákonné. V tomto smere sťažovateľ namieta porušenie princípu právnej istoty ako aj
princípu retroaktivity, avšak opäť ide o všeobecne podanú námietku, pričom v konaní nevzhliadol
znaky spätného pôsobenia právnych predpisov, do minulosti, ktoré by zasahovalo do právnej istoty
sťažovateľa. Prvostupňové rozhodnutie vo svojej podstate reagovalo na jednotnú žiadosť žalobcu za
rok 2019 so zoznamom poľnohospodárskych pozemkov a prílohami. 35. Kasačný súd zo zisteného

skutkového stavu, ktorý zachytil z obsahu administratívneho spisu má za preukázané, že právne závery
ktoré žalovaný prijal a svojim postupom de facto aj správny súd potvrdil, sú opodstatnené. Správny
súd v rámci svojho rozhodnutia poukázal na fotodokumentáciu, ktorá je obsahom administratívneho
spisu, a ktorá preukazuje, že park sa nevyužíva v prevažnej miere na poľnohospodárske činnosti,
pričom poukázal aj na relevantné právne predpisy, ktoré poľnohospodársku činnosť definujú. Nesplnenie

daného atribútu konštatuje aj Správa z kontroly na mieste, čo je zrejmé z obsahu administratívneho spisu
(č.l. 89). Podľa kasačného súdu je nevyhnutné vnímať atribút funkčného využitia parku ako rekreačnej
plochy na ktorej prioritne nie je uskutočňovaná poľnohospodárska činnosť. Bolo pritom na žalobcovi,
aby takto zistených skutkový stav a následné právne závery spochybnil, čo ako už kasačný súd uviedol,
sťažovateľ nepreukázal. Neobstojí preto ani argumentácia sťažovateľa s odkazom na § 26 ods.9 až

ods.12 zákona č. 280/2017 Z.z.“

47. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 SSP súčasne s uplatnením § 168 SSP
tak, že súd žalovanému ich náhradu trov konania nepriznal.
48. Podľa názoru správneho súdu keďže žaloba bola zamietnutá, žalovaný bol v konaní úspešný

z uvedeného dôvodu by však bol žalobca povinný nahradiť žalovanému trovy konania, ktoré mu v tomto
konaní vznikli, len ak by podľa § 175 ods. 1 SSP správny súd zistil dôvody, na základe ktorých by to
bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. Takéto však súdom zistené neboli. Súčasne je potrebné
skonštatovať, že vzhľadom na postavenie žalovaného ako orgánu štátnej správy, by mu bolo možné
nárok na náhradu trov konania priznať len v prípade ak by boli zistené dôvody výnimočnosti, ktoré by

takéto priznanie náhrady trov žalovanému podľa § 168 veta druhá SSP odôvodňovali. Súd konštatuje
že takéto v predmetnom konaní nezistil, neboli v konaní žalovaným ani len tvrdené (pričom nárok na
náhradu trov ani vo svojich vyjadreniach nežiadal priznať) preto žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia, na
Správny súd v Bratislave.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,

opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným
Centrum právnej pomoci.