Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, September 4, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 1S/35/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106190
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Štulajter

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106190.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Štulajtera (sudca

spravodajca) a členiek senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Dariny Štoffovej v právnej veci žalobcu:
KOMPLETPROTECTs.r.o.,sosídlomDúbravskácesta2,84104Bratislava-mestskáčasťKarlovaVes,
IČO: 36 270 865, zast.: Advokátska kancelária LUKAJKA & PARTNERS s. r. o., so sídlom Jesenského
7713/12, 911 01 Trenčín, IČO: 52 471 420, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce Košice, so
sídlom Masarykova 10, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 166 405, v konaní o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. O-175/2023, č. spisu NIP/NIP_PO/BEZ/2023/3801
zo dňa 26. júla 2023, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Inšpektorát práce Banská Bystrica (ďalej ako „inšpektorát práce“ alebo „orgán verejnej správy prvého
stupňa“) vykonal dňa 29. apríla 2021 u žalobcu na pracovisku „areál ZSNP Žiar nad Hronom, o. z.
ZAHAS, Priemyselná 12, 965 01 Žiar nad Hronom“ inšpekciu práce, ktorá bola zameraná na kontrolu

prijatých opatrení na odstránenie zistených nedostatkov uvedených v bodoch č. 1., 5., 7., 8., 10. a 11.
Protokolu č. IBB-02-80-2.3/P-E24,A25-21 zo dňa 26. januára 2021 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 29.
januára 2021 a Úradného záznamu zo dňa 12. februára 2021, a na kontrolu dodržiavania vybraných
ustanovení zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákonník
práce“). Súčasťou inšpekcie práce bola aj kontrola dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania v
zmysle zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o nelegálnom zamestnávaní“).

Kontrolovaným obdobím boli mesiace február 2021 a marec 2021. O výsledku inšpekcie práce bol
vyhotovený Protokol č.: IBB-19-80-2.3/P-E24,A25-21 zo dňa 30. júla 2021 (ďalej len „Protokol“).
Výkonom inšpekcie práce boli kontrolované tri fyzické osoby vykonávajúce pracovné činnosti pre
žalobcu, a to A. B., nar. XX. XXXX XXXX (pracovná zmluva zo dňa 26. februára 2021), C. D., nar. XX.
XXXXXXXX XXXX (pracovná zmluva zo dňa 30. decembra 2020) a B. E., nar. X. XXXX XXXX (pracovná
zmluva zo dňa 30. decembra 2020). Následne inšpektorát práce dňa 17. augusta 2021 vyhotovil
Dodatok č. 1 k Protokolu, v ktorom zistené nedostatky a opatrenia uložené v Protokole žalobcovi

ponechal nezmenené. Dňom doručenia Dodatku č. 1 k Protokolu sa považuje výkon inšpekcie práce za
ukončený. Dodatok bol doručený žalobcovi dňa 17. augusta 2021.2. Písomným oznámením zo dňa 15. novembra 2021 inšpektorát práce na podklade zistení z
ukončeného výkonu inšpekcie práce začal správne konanie o správnom delikte. Podaním zo dňa 3.
decembra 2021 žalobca zaslal inšpektorátu práce vyjadrenie k začatiu správneho konania. Následne

vydal inšpektorát práce Rozhodnutie č. 197/21 - 2.0/pok/r. IPBB_PRODD/ROZ/2021/1105 zo dňa 20.
decembra 2021, ktorým žalobcovi uložil pokutu vo výške 3 500,00 eur za spáchanie správnych deliktov
spočívajúcich v porušení § 118 ods. 1, § 120 ods. 3, § 120 ods. 1 Zákonníka práce a porušenie § 3 ods. 2
v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) Zákona o nelegálnom zamestnávaní. Proti uvedenému rozhodnutiu
podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný Rozhodnutím č. NIP/NIP_PO/BEZ/2022/2677,

O-44/2022 zo dňa 3. marca 2022 tak, že napadnuté rozhodnutie inšpektorátu práce zrušil a vec mu
vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Inšpektorát práce následne vykonal nevyhnutne potrebné úkony
smerujúce k odstráneniu vytýkaného procesného pochybenia a dňa 3. apríla 2023 oznámil žalobcovi
pokračovanie v správnom konaní.

3. Inšpektorát práce vydal dňa 25. mája 2023 Rozhodnutie č. 197/21 - 2.0/pok/r. IPBB_PRODD/

ROZ/2021/1105 (ďalej ako „rozhodnutie inšpektorátu práce“ alebo „rozhodnutie orgánu verejnej správy
prvého stupňa“), ktorým uložil žalobcovi pokutu vo výške 3 500,00 eur podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1
zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o inšpekcii
práce) za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) Zákona
oinšpekciipráce,ato§3ods.2vnadväznostina§2ods.2písm.a)Zákonaonelegálnomzamestnávaní

tým, že ako zamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania v dňoch 2. februára 2021 od 05:45
hod., 3. februára 2021, 4. februára 2021, 5. februára 2021 do 05:45 hod., 7. februára 2021 od 16:30 hod.
do 21:00 hod., keď využíval závislú prácu fyzickej osoby A. B., nar. XX. XXXX XXXX, trvalým bytom
A. X, XXX XX F. G., ktorá pre žalobcu vykonávala prácu „hasič záchranár“ na pracovisku: „Hasičská
stanica, Priemyselná 12, 965 01 Žiar nad Hronom“, a nemal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa

Zákonníka práce, ďalej za aplikácie absorpčnej zásady za porušenie § 118 ods. 1 Zákonníka práce tým,
že žalobca neposkytol svojim zamestnancom - B. E., nar. X. XXXX XXXX, C. D., nar. XX. XXXXXXXX
XXXX za vykonanú prácu v období február 2021 – marec 2021 a zamestnancovi A. B., nar. XX. XXXX
XXXX za prácu vykonanú v období marec 2021 časť mzdy, ďalej za porušenie § 120 ods. 3 Zákonníka
práce spočívajúce v tom, že žalobca nepriradil pracovnému miestu „hasič - záchranár“, na ktorom v

období február 2021 – marec 2021 vykonávali prácu zamestnanci B. E., nar. X. XXXX XXXX a C. D.,
nar. XX. XXXXXXXX XXXX a v období marec 2021 zamestnanec A. B., nar. XX. XXXX XXXX, stupeň
náročnosti práce v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest uvedenými v prílohe
č. 1 podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon od zamestnanca vyžaduje v rámci druhu práce
dohodnutého v pracovnej zmluve, a za porušenie § 120 ods. 1 Zákonníka práce spočívajúce v tom, že

žalobcaneposkytolsvojimzamestnancom-B.E.,nar.X.XXXXXXXX,C.D.,nar.XX.XXXXXXXXXXXX,
ktorí vykonávali prácu v období február 2021 – marec 2021 na pracovnom mieste „hasič - záchranár“,
mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného najmenej pre tretí stupeň náročnosti
práce príslušného pracovného miesta.

4.Vodôvodnenírozhodnutiainšpektorátpráceuviedol,ženapracovisku„Hasičskástanica,Priemyselná
12, 965 01 Žiar nad Hronom“ zabezpečovali závodný hasičský útvar dva subjekty, a to COUPE INVEST,
s. r. o. a. žalobca. Štatutárnym orgánom oboch spoločností, ako aj veliteľom závodného hasičského
útvaru je E. B. H.. Dňa 29. apríla 2021 bola na prevádzke inšpektormi práce získaná kniha o výkone
služby, vedená na základe § 30 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 611/2006 Z. z. o

hasičských jednotkách. Žalobca v Zápisnici o podaní informácie zamestnávateľom zo dňa 22. júna 2021
(ďalejako„Zápisnica“)uviedol,žeknihaovýkoneslužbyjevedenávsúladesoskutočnosťouavychádza
z nej pri spracovaní evidencie pracovného času. V predmetnej knihe o výkone služby je zaznamenané,
že p. A. B. vykonával prácu v rámci obsadenosti zmeny na pozícii „protiplyn, strojník“ v dňoch 2. februára
2021, 3. februára 2021, 4. februára 2021 každý deň v čase od 05:45 hod. do 17:45 hod. a od 17:45

hod. do 05:45 hod. nasledujúceho dňa a dňa 7. februára 2021 v čase od 16:30 hod. do 21:00 hod.
na pozícii „hasič“, pričom žalobca využíval jeho závislú prácu a nemal s ním založený pracovnoprávny
vzťah. Dňa 22. júna 2021 v čase o 11:15 hodine bola s konateľom žalobcu – E. B. H. spísaná Zápisnica,
v ktorej žalobca uviedol, že p. A. B. zabezpečoval službu hasiča v rámci závodného hasičského útvaru.
Fyzické osoby B. E., C. D. a A. B. boli na pracovisku, aby zabezpečovali akcieschopnosť závodného

hasičského útvaru, a to sa týka všetkých, ktorí mali druh práce „strážnik“ a „obchodný zástupca“. Pri
práci vykonávali činnosti uvedené v knihe služieb, a z nej žalobca vychádzal aj pri spracovaní evidencie
pracovného času. V mesiaci február 2021 p. B. pôsobil ako člen dobrovoľného hasičského zboru (ďalej
ako „DHZ“). V období od 1. februára 2021 do 16. februára 2021 nemal žalobca s p. B. uzatvorený žiadnypracovnoprávny vzťah. Konateľ žalobcu E. B. H. uviedol, že v čase od 17. februára 2021 do 28. februára
2021 mal p. B. uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti so spoločnosťou COUPE INVEST, s. r. o., ktorej
konateľom je taktiež E. B. H.. Ďalej uviedol, že prácu fyzickej osobe nariadil sám konateľ p. E. B. H., išlo

najmä o činnosti hasiča v rámci zabezpečenia závodného hasičského útvaru. Iné činnosti v rámci druhu
práce mu mohla nariadiť konateľka p. H.. V uvedenom období bol p. B. povinný vykonávať prácu pre
žalobcu v čase ako je zaznamenaný v knihe služieb. Z uvedených informácií taktiež vyplýva, že p. A. B.
nemohol z vlastného rozhodnutia opustiť pracovisko, nemohla ho zastúpiť iná osoba a v čase, v ktorom
mal byť na pracovisku ako hasič, bol povinný byť na pracovisku. Žalobca sa vyjadril, že p. B. vykonával

prácuakodobrovoľnýhasič.KonateľžalobcuvzávereZápisnicesvojímpodpisompotvrdil,žeporozumel
poučeniu a že inšpektorovi práce poskytol pravdivé informácie. K zamestnancovi A. B. žalobca predložil
pracovnú zmluvu s dňom nástupu do práce 1. marca 2021 na druh práce „obchodný zástupca“. V období
od 1. februára 2021 do 16. februára 2021 tak p. A. B. vykonával pre žalobcu závislú prácu a nemal
uzatvorený pracovnoprávny vzťah so žalobcom a ani so spoločnosťou COUPE INVEST, s.r.o. Uvedené
protiprávne konanie inšpektor práce právne posúdil ako porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods.

2 písm. a) Zákona o nelegálnej práci. Inšpektorát práce v rozhodnutí ďalej na str. 5 -7 popísal zistené
nedostatky u žalobcu spočívajúce v porušení § 118 ods. 1 a § 120 ods. 1 a 3 Zákonníka práce.

5. K námietkam žalobcu uvedeným v jeho vyjadrení k začatiu správneho konania zo dňa 3. decembra
2021 inšpektorát práce uviedol, že vzhľadom na inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty

nesie zamestnávateľ absolútnu objektívnu zodpovednosť už tým, že k samotnému nedostatku, resp.
porušeniudošlo,atobezohľadunajehonáslednéodstránenieabezohľadunato,čisajednáozavinené
alebo nezavinené konanie alebo opomenutie. Počas výkonu inšpekcie práce bolo zistené množstvo
nedostatkov, z ktorých najzávažnejším je jednoznačne porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.
Protokol bol vypracovaný v súlade so zákonom a zistené nedostatky sú jasné a zrozumiteľné. Protokol

bol s konateľom žalobcu riadne prerokovaný a bola mu daná možnosť vyjadriť sa. Žalobca v mesiaci
október 2021 doručil inšpektorátu práce správu o splnení uložených opatrení, kde zistené nedostatky
nenamietal a vykonal ich odstránenie. Vo vzťahu k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania
inšpektorát práce poukázal na obsah vyjadrenia konateľa žalobcu v Zápisnici. Činnosť závodného
hasičského útvaru nie je možné zabezpečiť fyzickou osobou ako dobrovoľným hasičom, a preto

inšpektorát práce považoval námietku žalobcu, že p. A. B. vykonával prácu hasiča ako dobrovoľnícku
činnosť, za nedôvodnú. Činnosť dotknutej fyzickej osoby napĺňala znaky závislej práce podľa § 1 ods.
2 Zákonníka práce, čím nepochybne došlo k spáchaniu správneho deliktu nelegálneho zamestnávania
dotknutej fyzickej osoby žalobcom. Relevantnými dôkazmi, najmä Protokolom, Zápisnicou, evidenciou
pracovného času z knihy o výkone služby, ako aj ďalšími dokladmi predloženými k výkonu kontroly

žalobcom, bola jednoznačne preukázaná prítomnosť znakov závislej práce, a to prítomnosť znaku
nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, znaku výkonu práce v mene a podľa
pokynov zamestnávateľa, znaku výkonu práce v pracovnom čase určenom zamestnávateľom, ako aj
znaku výkonu práce osobne zamestnancom. Žalobca uviedol, že p. A. B. v kontrolovanom období
vykonával prácu hasiča v rámci závodného hasičského útvaru na pracovisku žalobcu v určenom čase

a určeným spôsobom. Závislá práca, ktorú p. A. B. vykonával, bola vykonávaná v mene žalobcu, podľa
jeho pokynov, pri výkone prác ho nemohla zastúpiť iná osoba, bol povinný byť na pracovisku v čase
výkonu práce hasiča. Závislá práca bola vykonávaná za účelom plnenia podnikateľskej
činnosti žalobcu. Pracovný čas bol taktiež určený žalobcom, sám konateľ do Zápisnice uviedol, že kniha
služieb je vedená v súlade so skutočnosťou a vychádza z nej pri spracovaní evidencie pracovného

času. Dotknutá osoba sa na pracovisku účastníka konania nachádzala s jeho vedomím. Prácu hasiča je
možné vykonávať iba podľa pokynov a vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti, nakoľko zamestnanec
si nemohol sám stanoviť kedy, kde, ako a aké práce vykoná. V tomto vzťahu vystupuje jedna zo
strán ako tá, ktorá prácu prideľuje a druhá ako tá, ktorá prácu musí vykonať. Zamestnávateľ má preto
postavenie strany nadriadenej a druhá strana (zamestnanec) má postavenie strany podriadenej. Účelom

je, aby zamestnávateľ mal možnosť riadiť samotný výkon práce, určoval, čo, kedy, kde a ako sa má
vykonávať, a aby bol zamestnanec povinný riadiť sa pokynmi danými zamestnávateľom. Z vyjadrení
konateľa žalobcu, ktoré sú súčasťou Zápisnice, je zrejmé, že závislá práca, ktorú p. A. B. v prospech
žalobcu vykonával, bola vykonávaná s jeho vedomím, žalobca nezabránil protiprávnemu stavu, nakoľko
nedal pokyn, aby práca vykonávaná nebola, resp. bola vykonávaná až po uzatvorení pracovnoprávneho

vzťahu. Inšpektorát práce mal za preukázané porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania žalobcom
a spáchanie ďalších správnych deliktov uvedených vo výroku daného rozhodnutia.6. K námietkam žalobcu v jeho Vyjadrení zo dňa 17. apríla 2023 inšpektorát práce uviedol, že je doslovne
totožné s Vyjadrením k oznámeniu o začatí správneho konania zo dňa 3. decembra 2021, s ktorým
sa už vysporiadal. Žalobca zároveň navrhol vykonať výsluch svedka p. A. B. v súvislosti s porušením

Zákonníka práce a vykonanie dôkazov – Žiadosti prijatie člena OZ zo dňa 30. novembra 2020 a Zmluvy
o spolupráci zo dňa 16. novembra 2020. Inšpektorát práce k návrhom žalobcom uviedol, že výsluch
svedkavzhľadomnaodstupčasu,akoajnaskutočnosť,žezamestnávateľjeuždostatočneoboznámený
so zistenými nedostatkami, nebude vykonaný, nakoľko je dôvodný predpoklad, že by výpoveď svedka
neboladostatočneobjektívnaavierohodná,smožnosťouovplyvneniazamestnávateľomvsnahevyhnúť

sa sankčnému postihu. K Žiadosti o prijatie za člena OZ DHZ ZAHAS Horné Opatovce uviedol, že
spoločnosť COUPE INVEST, s.r.o. k výkonu inšpekcie práce predložila Dohodu o pracovnej činnosti
uzatvorenú dňa 12. februára 2021 na dobu od 17. februára 2021 do 31. decembra 2021, druh práce:
„kontrolovanie PHP, PTZ, elektro-technických zariadení, vodič“. Podľa informácií uvedených v Zápisnici
je zrejmé, že p. A. B. vykonával v období 1. februára 2021 do 16. februára 2021 závislú prácu pre
iného zamestnávateľa, a to žalobcu. V súvislosti so Zmluvou o spolupráci zo dňa 16. novembra 2020

inšpektorát práce uviedol, že tento dôkaz nie je v danom prípade relevantný, nakoľko vo vytýkanom
čase p. B. vykonával prácu pre žalobcu a nie pre spoločnosť COUPE INVEST, s.r.o. Ďalej uviedol,
že v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov „dobrovoľníkom je fyzická osoba, ktorá na základe
svojho slobodného rozhodnutia bez nároku na odmenu vykonáva pre inú osobu s jej súhlasom

dobrovoľnícku činnosť založenú na svojej schopnosti, zručnosti alebo vedomosti a spĺňa podmienky
ustanovené týmto zákonom, ak dobrovoľnícku činnosť vykonáva mimo svojich pracovných povinností,
služobných povinností a študijných povinností vyplývajúcich jej zo zákona, z pracovnej zmluvy, zo
služobnej zmluvy, zo študijného poriadku alebo z iného obdobného pre neho záväzného dokumentu“.
Činnosť závodného hasičského útvaru právnickej osoby nie je možné zabezpečiť fyzickou osobou

ako dobrovoľným hasičom. Práca tejto fyzickej osoby napĺňa znaky závislej práce, ktorá nemôže
byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom alebo obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných
predpisov. D. B. prácu nevykonával mimo svojich pracovných povinností, práca hasiča bola jeho hlavnou
pracovnou náplňou počas výkonu práce v predmetných dňoch. Vzhľadom na uvedené inšpektorát práce
trvalnanedostatkochuvedenýchvovýrokurozhodnutia,nakoľkožalobcaakozamestnávateľnepredložil

žiadne také dôkazy, ktoré by rozporovali zistené nedostatky.

7. K uloženej pokute inšpektorát práce uviedol, že ju uložil podľa absorpčnej zásady, v zmysle ktorej
sa sankcia ukladá podľa sadzby za najprísnejšie postihnuteľný správny delikt (porušenie zákazu
nelegálneho zamestnávania), pričom spáchanie ďalších správnych deliktov je pri ukladaní sankcie len

priťažujúcou okolnosťou podmieňujúcou zvýšenie sadzby. Zbiehajúce sa delikty sú tak postihnuté len
trestom určeným pre najťažší z nich, čo pri rovnakých sadzbách pokút znamená, že orgán verejnej
správy posúdi závažnosť deliktu a úhrnný trest uloží podľa sadzby za najzávažnejší z týchto deliktov.
Výkon práce bez založeného pracovnoprávneho vzťahu a oneskorené prihlásenie zamestnanca do
registra poistencov Sociálnej poisťovne sú závažnými nedostatkami, nakoľko zamestnanci v čase,

keď pre zamestnávateľa vykonávali závislú prácu, nemali zabezpečené sociálne poistenie. Orgán
verejnej správy pri zistení a preukázaní porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania je povinný
uložiť postih za tento sankčný delikt a nemôže upustiť od uloženia pokuty. Inšpektorát práce na str.
14 až 16 svojho rozhodnutia uviedol okolnosti, ktoré zohľadnil pri určovaní výšky uloženej pokuty,
pričom osobitne sa vysporiadal s kritériom závažnosti zisteného porušenia a jeho následkov, počtom

zamestnancov žalobcu, počtom nelegálne zamestnávaných osôb, rizikami, ktoré sa vyskytujú v činnosti
zamestnávateľa, kritériom opakovaného zistenia toho istého nedostatku a skutočnosti, či zistené
porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo
čiideoojedinelývýskytnedostatkov.Inšpektorátprácenáslednepopísalskutočnosti,ktorézohľadnilako
priťažujúce a poľahčujúce okolnosti. Inšpektorát práce uložil pokutu vo výške, ktorá je v dolnej hranici

zákonnej sadzby. Pokuta bola uložená vo výške s ohľadom na skutočnosť, aby nebola pre žalobcu
ako zamestnávateľa likvidačná, spĺňala požiadavku represie a zároveň mala aj preventívny charakter.
Inšpektorát práce mal za to, že uložená výška pokuty je adekvátna miere a závažnosti porušenia
právnych predpisov uvedených vo výroku rozhodnutia a pokuta splní výchovný účel, teda v budúcnosti
odradí žalobcu od protiprávneho konania. Taktiež skonštatoval, že pri ukladaní pokuty je povinný sa

riadiť dikciou Zákona o inšpekcii práce a je povinný pristúpiť k uloženiu sankcie „ex offo“, keďže príslušné
ustanovenia Zákona o inšpekcii práce a ani Zákona o nelegálnom zamestnávaní nedávajú orgánom
verejnej správy žiadnu možnosť využiť tzv. materiálny korektív a upustiť od potrestania za predmetný
správny delikt alebo odpustiť uloženie pokuty.8. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu inšpektorátu práce rozhodol žalovaný Rozhodnutím č.
O-175/2023, č. spisu NIP/NIP_PO/BEZ/2023/3801 zo dňa 26. júla 2023 (ďalej ako „rozhodnutie

žalovaného“)tak,žeodvolaniežalobcuzamietolarozhodnutieinšpektorátuprácepotvrdil.Vodôvodnení
rozhodnutia žalovaný stručne popísal priebeh administratívneho konania a obsah odvolania žalobcu.
Uviedol, že dospel k záveru, že inšpektorát práce preukázal porušenie ustanovenia § 3 ods. 2 v
nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) Zákona o nelegálnom zamestnávaní, ktorého sa žalobca dopustil
tým, že dňa 2. februára 2021 od 05:45 hod., 3. februára 2021, 4. februára 2021, 5. februára 2021 do

05:45 hod. a dňa 7. februára 2021 od 16:30 hod. do 21:00 hod. využíval závislú prácu p. A. B., trvalým
bytom A. X, XXX XX F. G., ktorý pre žalobcu vykonával prácu „hasič záchranár“ na pracovisku „Hasičská
stanica, Priemyselná 12, 965 01 Žiar nad Hronom“, a nemal s ním založený pracovnoprávny vzťah podľa
Zákonníka práce. Následne vo všeobecnosti popísal pojem „nelegálna práca“ a „závislá práca“ a popísal
zistený skutkový stav v zásade zhodne s inšpektorátom práce. Obdobne ako inšpektorát práce uviedol,
že činnosť závodného hasičského útvaru právnickej osoby nie je možné zabezpečiť fyzickou osobou

ako dobrovoľným hasičom. Zdôraznil, že skutkovú okolnosť, že s p. A. B. nemal žalobca vo vyššie
uvedených dňoch legitímne uzatvorený pracovnoprávny vzťah, nespochybniteľne potvrdil aj samotný
žalobca v Zápisnici. Týmto konaním žalobca naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu porušenia § 3
ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) Zákona o nelegálnom zamestnávaní. Žalovaný sa stotožnil
aj so závermi inšpektorátu práce vo veci absorbovaného deliktu právne kvalifikovaného ako porušenie

§ 118 ods. 1 Zákonníka práce, ktorý žalobca spáchal tým, že ako zamestnávateľ neposkytol svojim
zamestnancom (B. E. a C. D. v období február 2021 – marec 2021 a A. B. v období marec 2021) za
vykonanú prácu časť mzdy, taktiež absorbovaného správneho deliktu žalobcu spočívajúceho v porušení
§ 120 ods. 3 Zákonníka práce, keď žalobca nepriradil pracovnému miestu „hasič - záchranár“ (B. E. a C.
D. v období február 2021 – marec 2021 a A. B. v období marec 2021) stupeň náročnosti práce v súlade

s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest uvedenými v prílohe č. 1 podľa najnáročnejšej
pracovnej činnosti, ktorej výkon od zamestnanca vyžaduje v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej
zmluve, a tiež absorbovaného správneho deliktu spočívajúceho v porušení § 120 ods. 1 Zákonníka
práce tým, že žalobca neposkytol dotknutým zamestnancom na pracovnom mieste „hasič - záchranár“
mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného najmenej pre tretí stupeň náročnosti

práce príslušného pracovného miesta. Žalovaný ďalej v napadnutom rozhodnutí poukázal na inštitút
objektívnej zodpovednosti za správne delikty a skonštatoval, že vyhodnotil zistený skutkový stav na
základe dôkazov, ktoré boli obstarané inšpektorátom práce a tieto rovnako ako inšpektorát práce
vyhodnotil za postačujúce, pričom mal za to, že postup inšpektorátu práce bol počas výkonu inšpekcie
práce a aj následne v správnom konaní zákonný a nezistil žiadne pochybenia inšpektorátu práce.

K výške uloženej pokuty žalovaný uviedol, že inšpektorát práce ju zákonne a vecne odôvodnil v súlade
s aplikáciou absorpčnej zásady a za splnenia zákonných kritérií podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 a §
19 ods. 6 Zákona o inšpekcii práce.

9. K odvolacím námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že sú takmer identické s námietkami v skôr

podanom odvolaní, na ktoré už inšpektorát práce po zrušení jeho skoršieho rozhodnutia v novom
rozhodnutí reagoval. Žalovaný vo vzťahu k navrhovanému výsluchu zamestnanca A. B. uviedol, že
vykonanie daného výsluchu už vzhľadom na pokročilý časový odstup od zistenia porušenia zákazu
nelegálneho zamestnávania, ako aj s ohľadom na skutočnosť, že žalobca bol dostatočne oboznámený
so zistenými nedostatkami a s jednotlivými skutkovými zisteniami, by bolo neúčelné a neefektívne, a to

aj z dôvodu, že výpoveď tejto osoby by nemusela byť dostatočne objektívna a vierohodná pre možné
ovplyvňovanie zo strany žalobcu. K Žiadosti o prijatie za člena OZ DHZ ZAHAS Horné Opatovce uviedol,
že spoločnosť COUPE INVEST, s.r.o. k výkonu inšpekcie práce predložila Dohodu o pracovnej činnosti
uzatvorenú dňa 12. februára 2021 na dobu od 17. februára 2021 do 31. decembra 2021 s druhom práce:
„kontrolovanie PHP, PTZ, elektro-technických zariadení, vodič“, avšak podľa informácií uvedených v

Zápisnici je nesporné, že p. A. B. vykonával v období 1. februára 2021 do 16. februára 2021 závislú
prácuajprežalobcu.Ďalejžalovanýskonštatoval,žeodôvodnenierozhodnutiainšpektorátuprácenetrpí
takými vadami, ktoré by vykazovali zjavný rozpor s § 47 ods. 3 Správneho poriadku. V rozhodnutí
inšpektorátu práce je aj riadne zdôvodnená výška uloženej úhrnnej sankcie, pričom inšpektorát práce
vyhodnotil všetky zákonné kritériá v zmysle § 19 ods. 6 Zákona o inšpekcii práce. Inšpektorát práce

uložením úhrnnej pokuty sledoval predovšetkým jej výchovný a represívny význam. Žalovaný považoval
uloženú úhrnnú sankciu považuje za zákonnú, dôvodnú, primeranú, uloženú v zákonnej výške a plne
sa stotožnil s odôvodnením výšky ukladanej úhrnnej sankcie inšpektorátom práce.Správna žaloba

9. Žalobca sa správnou žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania

zákonnosti rozhodnutia žalovaného spolu s rozhodnutím inšpektorátu práce. V bode I. správnej
žaloby všeobecne uviedol, že rozhodnutie žalovaného považuje za nesprávne z dôvodov nevykonania
žalobcom navrhovaných dôkazov (najmä nevykonanie navrhovaného výsluchu p. A. B.), absencie
„prameňov“ dôkazov, nedostatočného odôvodnenia výšky pokuty, nepreskúmateľnosti rozhodnutia
azdôvodu,ževýrokrozhodnutiajeformulovanýneurčito,nejasne,nezrozumiteľneazmätočne.Zároveň

mal za to, že žalovaný porušil čl. 1 ods. 2, čl. 2 ods. 2, čl. 7 ods. 2, čl. 12 ods. 1, čl. 12 ods. 4 a čl. 13
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. V bodoch II. a III. správnej žaloby popísal priebeh administratívneho
konaniaauviedolcitácievybranýchustanovenízákonač.162/2015Z.z.Správnysúdnyporiadokvznení
neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“).

10. Žalobca namietal, že z jeho strany nedošlo k porušeniu ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti

na § 2 ods. 2 písm. a) Zákona o nelegálnom zamestnávaní, keďže p. A. B. v kontrolovanom období
nebol zamestnancom žalobcu, ale vykonával dobrovoľnícku činnosť. Žalobca túto skutočnosť tvrdil
aj počas inšpekcie práce a je uvedená aj v Protokole. D. A. B. bol zamestnancom žalobcu až od 1.
marca 2021. Za dobrovoľníctvo sa podľa žalobcu považuje neplatená aktivita, ktorá sa vykonáva na
základe slobodnej vôle a slobodného rozhodnutia v prospech iných ľudí, spoločnosti alebo životného

prostredia, mimo členov rodiny a domácnosti dobrovoľníka. D. A. B. sa do uzatvorenia pracovnej
zmluvy so žalobcom považoval za dobrovoľníka, nakoľko bez nároku na finančnú odmenu ponúkal
svoje vedomosti, schopnosti, zručnosti a čas podľa svojho výberu za vopred dohodnutých podmienok.
Uvedené tvrdenie žalobcu podľa jeho názoru preukazuje aj Žiadosť o prijatie za člena občianskeho
združenia DHZ ZAHAS Horné Opatovce, ktorou p. A. B. žiadal o členstvo v občianskom združení

DHZ ZAHAS Horné Opatovce. Jeho členstvo v DHZ ZAHAS Horné Opatovce bolo schválené dňa
30. novembra 2020. Medzi DHZ ZAHAS Horné Opatovce a spoločnosťou COUPE INVEST, s.r.o.
došlo dňa 16. novembra 2020 k uzatvoreniu Zmluvy o spolupráci. Práve cez občianske združenie
DHZ ZAHAS Horné Opatovce na základe Zmluvy o spolupráci zo dňa 16. novembra 2020 mohol
pán A. B. v prípade potreby poskytovať súčinnosť ako dobrovoľný hasič pre spoločnosť COUPE

INVEST, s.r.o. Inšpektorát práce a žalovaný túto skutočnosť vôbec nevzali do úvahy aj napriek tomu,
že žalobca dokumenty preukazujúce uvedené skutočnosti predložil. Žalovaný uviedol, že zabezpečenie
závodného hasičského útvaru nie je možné zabezpečiť fyzickou osobou ako dobrovoľným hasičom,
pričom toto tvrdenie podľa žalobcu „nepodporil žiadnym právnym predpisom“, ktorý by také konanie
nedovoľoval. Žalovaný podľa žalobcu nepreukázal, že žalobca porušil „ustanovenie právneho predpisu

tak ako je to uvedené v rozhodnutí“. Zákonník práce podľa žalobcu nijakým spôsobom nezakazuje
bez pracovnoprávneho vzťahu alebo popri pracovnoprávnom vzťahu vykonávať dobrovoľnícku činnosť
podľa Zákona o dobrovoľníctve. Orgán verejnej správy prekračuje svoju právomoc, keď zakazuje
„činnosť, ktorú žiadny zákon nezakazuje“, čím porušil čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Žalobca
tvrdil, že pokiaľ by bola činnosť dobrovoľných hasičov považovaná za nelegálnu prácu, malo by to

závažný dopad na ochranu jednotlivcov a bezpečnosť štátu, keďže „občianske združenia vo vzťahu k
dobrovoľným hasičom by museli zaniknúť“. Ak by aj bol výklad orgánu verejnej správy správny, porušiť
zákaz nelegálneho zamestnávania mohlo len občianske združenie DHZ ZAHAS Horné Opatovce a nie
žalobca, ktorý v tomto prípade nie je pasívne legitimovaným subjektom.

11. Žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného, keďže mu nie je zrejmé, v čom
spočíva „porušenie žalobcu“. Žalovaný podľa žalobcu riadne nezdôvodnil, z čoho vychádzal pri
konštatovaní, že žalobca porušil ustanovenia Zákonníka práce, ďalej neuviedol úvahy, ktorými bol
vedený pri hodnotení dôkazov, neuviedol ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na
základe ktorých rozhodoval. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného nepovažoval za presvedčivé a podľa

jeho názoru nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, čo platí aj vo vzťahu k rozhodnutiu
inšpektorátu práce. V rozhodnutí žalovaného absentuje uvedenie a hodnotenie konkrétnych dôkazov
preukazujúcich jednotlivé zistenia vo vzťahu k vytýkanému porušeniu ustanovení Zákonníka práce.
Orgán verejnej správy síce v rozhodnutí uviedol dôkazy, ktoré vykonal, avšak tieto dôkazy hodnotil len
jednotlivo, nie všetky vo vzájomnej súvislosti. Zároveň podľa názoru žalobcu absentuje vysvetlenie,

akými správnymi úvahami bol orgán verejnej správy vedený pri ich hodnotení, ktoré konkrétne dôkazy
vzal do úvahy a ako skutkový stav z vecného hľadiska a po právnej stránke posúdil.12. Žalobca ďalej namietal, že vymedzenie konania žalobcu spočívajúce v údajnom porušení Zákonníka
práce a Zákona o nelegálnom zamestnávaní je príliš všeobecné, bez konkrétneho opisu skutku.
Výrok rozhodnutia je formulovaný neurčito, nejasne, nezrozumiteľne a zmätočne, čo má za následok

nepreskúmateľnosť a nezákonnosť rozhodnutia.

13. Žalobca namietal nevykonanie dôkazov orgánmi verejnej správy, ktoré navrhoval v jeho vyjadrení
k pokračovaniu správneho konania, a to výsluchu p. A. B., Žiadosti o prijatie za člena občianskeho
združenia zo dňa 30. novembra 2020 a Zmluvy o spolupráci zo dňa 16. novembra 2020. Inšpektorát

práce podľa žalobcu jeho návrhu na vykonanie uvedených dôkazov bez ďalšieho odôvodnenia
nevyhovel, pričom v správnej žalobe poukázal na inšpektorátom práce uvedený dôvod nevykonania
výsluchu p. A. B.. Žalobca však navrhoval jeho výsluch z dôvodu, že namietal správnosť skutkových
zistení inšpektora práce ohľadom jemu vytýkaného porušenia pracovnoprávnych predpisov. Žalobca
následne citoval časť Rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/72/2022 zo dňa 2.
júna 2022 a tvrdil, že zdôvodnenie nevykonania navrhovaného výsluchu svedka inšpektorátom práce

je len jeho domnienkou, ktorá nie je ničím podložená. Bez toho, aby orgán verejnej správy vykonal
výsluch navrhovaného svedka a ďalšie žalobcom navrhované dôkazy, nemohol dospieť k záveru, že by
nemali vplyv na jeho skutkové zistenia a právne posúdenie veci. Podľa žalobcu „Výpovedná hodnota
podania informácie svedkov pred začatím správneho konania sa nemôže predsa rovnať výsluchu v
správnom konaní podľa správneho poriadku a uplatnením práva na vykonanie navrhnutých dôkazov v

správnom konaní“. Žalobca tiež poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
10Sžk/47/2017 zo dňa 28. augusta 2018.

14. Vo vzťahu k výške uloženej pokuty za spáchanie predmetných správnych deliktov žalobca namietal,
že je nedostatočne odôvodnená a „z toho dôvodu“ aj neprimerane vysoká. Odôvodnenie výšky uloženej

pokuty je podľa žalobcu zo strany žalovaného nedostatočné a nepresvedčivé. Orgán verejnej správy
sa mal pri určovaní výšky pokuty vysporiadať s ustanovením § 19 ods. 6 Zákona o inšpekcii práce,
čo neurobil a tiež neuviedol, akými úvahami dospel k záveru, že výška uloženej pokuty bude pre
žalobcu ekonomicky únosná. Uložená pokuta predstavuje viac ako polovicu zisku žalobcu za rok 2020,
pričom „bol klient v roku 2021 v strate (údaje zistiteľné aj z verejne dostupných zdrojov na internetovej

stránke https://www.finstat.sk/36270865)“. Výška pokuty nie je podľa názoru žalobcu primeraná povahe
spáchaného skutku, a to s ohľadom na možný likvidačný charakter pre žalobcu. Žalobca poukázal na
Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/96/2019 zo dňa 12. decembra 2019 (body 181. a 182.),
„kde sa správny súd zaoberal otázkou uloženia pokuty štátnym orgánom (v tomto prípade Úradom na
ochranu osobných údajov)“. V odôvodnení rozhodnutia nie je podľa žalobcu uvedená správna úvaha,

ktorou sa orgán verejnej správy riadil pri určovaní výšky pokuty, nakoľko iba konštatoval, že má za to,
že pokuta je dostatočne odôvodnená, avšak bez vykonania dôkazov na podporu primeranosti jej výšky.
Žalobca tiež uviedol citáciu časti odôvodnenia Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
5Sžo/81/2010 zo dňa 31. januára 2011.

15. Podľa žalobcu je napadnuté rozhodnutie žalovaného a jeho procesný postup porušením
ústavnoprávne a medzinárodnoprávne garantovaných základných princípov materiálneho právneho
štátu, najmä princípu materiálnej spravodlivosti a materiálnej ochrany zákonnosti, vrátane princípov
riadneho a spravodlivého procesu, princípu právnej istoty a princípu predvídateľnosti práva a rozhodnutí
orgánov verejnej moci, princípu ochrany legitímnych očakávaní a tiež princípu, že právo nemôže

vzniknúť z bezprávia a nespravodlivosti. Žalobca v správnej žalobe osobitne zdôraznil princíp právnej
istoty a jeho všeobecné východiská. Nezákonný postup a rozhodnutie inšpektorátu práce podľa žalobcu
narúša princíp právnej istoty a jeho práva.

16. Žalobca v správnej žalobe navrhol, aby správny súd podľa § 27 ods. 1 SSP posúdil zákonnosť

rozhodnutia inšpektorátu práce, nakoľko podľa jeho názoru z neho vychádza aj rozhodnutie žalovaného,
pričom toto skôr vydané rozhodnutie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom. Žalobca
bol toho názoru, že inšpektorátu práce prislúcha postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm.
c) SSP.

17. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal, aby správny súd rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím
inšpektorátu práce zrušil a vec vrátil inšpektorátu práce na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu
správny súd priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

18. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že postup inšpektorátu práce v štádiu výkonu

inšpekcie práce a súčasne aj v správnom konaní bol plne súladný s platnou legislatívou. Rozhodnutia
vychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, na ktorý orgány verejnej správy aplikovali
správnu právnu normu a túto aj správne interpretovali na zistený skutkový stav. Zabezpečené
dôkazy nesporne preukazujú jednotlivé zistenia ohľadne sankcionovaných skutkov. Žalovaný dôkazy
hodnotil jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti neprihliadajúc pritom na skutočnosť, či sa

jedná o dôkazy svedčiace v prospech, či v neprospech žalobcu. Žalovaný reagoval aj na jednotlivé
žalobcom vznesené námietky. Rozhodnutia oboch orgánov verejnej správy vychádzajú z dostatočne
zisteného skutkového stavu veci, zo správneho právneho posúdenia veci a boli vydané za riadnej
akceptácie zásady materiálnej pravdy a zásady voľného hodnotenia dôkazov. Žalovaný považoval
námietky žalobcu ohľadom nesprávnych skutkových zistení za tendenčné a za neopodstatnené.
Špecifikácia a formulácia jednotlivých sankcionovaných skutkov vo výroku rozhodnutia žalovaného

je plne dostačujúca. Odôvodnenia rozhodnutí oboch orgánov verejnej sú presvedčivé, sú v nich
zhodnotené všetky rozhodujúce skutočnosti, je z nich zrejmé, akými správnymi úvahami boli orgány
verejnej správy vedené pri hodnotení dôkazov a ako použili správnu úvahu pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodovali. Orgán verejnej správy prvého stupňa žalobcovi riadne
umožnil uplatniť jeho procesné práva v zmysle § 33 Správneho poriadku a náležite zdôvodnil aj

výšku sankcie. Z odôvodnení rozhodnutí oboch orgánov verejnej správy je zrejmé ako sa vyrovnali
s jednotlivými vznesenými námietkami žalobcu. Žalobnú námietku ohľadom neprimeranosti výšky
uloženej sankcie žalovaný považoval za nedôvodnú a tendenčnú, pričom odkázal na inštitút objektívnej
zodpovednosti za správne delikty. Sankcia je uložená blízko spodnej hranice zákonnej sadzby a je
primeraná a adekvátna. Vo vzťahu k výsluchu zamestnanca A. B. žalovaný uviedol, že nebolo potrebné

vykonať doplnenie dokazovania, keďže orgán verejnej správy prvého stupňa v konaní disponoval
dôkazmi, ktoré bez akýchkoľvek pochybností preukazovali zistenia ohľadom najzávažnejšieho skutku,
t. j. porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania. Nebolo možné očakávať, že by výsluch p. A. B.
výraznejšie prispel k objasneniu už zisteného skutkového stavu veci. Vykonanie výsluchu nevyžadovala
ani samotná povaha prejednávanej veci, nakoľko v konaní sa nevyskytovali také pochybnosti, ktoré by

bolo potrebné náležite objasniť. Žalovaný poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn.8Sžo/87/2008z29.apríla2004.Žalobcaneuviedoltakéskutočnostiaaninepredložiltakédôkazy,
s ktorými by sa žalovaný nevysporiadal, a ktorými by žalobca preukázal konkrétne porušenie alebo
ohrozenie jeho práv. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal, aby správny súd správnu žalobu zamietol
ako nedôvodnú.

Replika žalobcu

19. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že s ním nesúhlasí, keďže podľa jeho názoru
nijakýmspôsobomnevyvrátilotvrdeniažalobcuuvádzanévsprávnejžalobe.D.A.B.savkontrolovanom

období, resp. do uzatvorenia pracovnej zmluvy so žalobcom, považoval za dobrovoľníka, nakoľko
bez nároku na finančnú odmenu ponúkal svoje vedomosti, schopnosti, zručnosti a čas podľa svojho
výberu za vopred dohodnutých podmienok. Závažným procesným pochybením žalovaného je najmä
nevykonanie navrhovaného výsluchu p. A. B., v rámci ktorého mohol popísať skutkový dej. Orgán
verejnej správy vyvodil porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) Zákona o

nelegálnom zamestnávaní len na základe subjektívnych nepreukázaných úsudkov. Žalobca mal za to,
že odôvodnenie porušenia predmetných ustanovení zo strany žalobcu a aj uloženia pokuty nemá žiaden
právny základ a javí sa ako arbitrárne. Pokiaľ orgán verejnej správy postihuje činnosť, ktorú žiadny
zákon nezakazuje, dochádza k prekročeniu jeho právomoci. Rozhodnutie inšpektorátu práce nespĺňa
požadované náležitosti, najmä vo vzťahu k jeho odôvodneniu, nakoľko inšpektorát práce sa zaoberal

najmä námietkami vznesenými v rámci správneho konania, avšak „obšírnemu výroku Rozhodnutia
neposkytol skutkovú ani právnu oporu“. Žalobca zotrval na všetkých v správnej žalobe uplatnených
dôvodoch nezákonnosti rozhodnutia žalovaného.

20. Žalovaný nevyužil právo podať dupliku k replike žalobcu.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov21. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný súd podľa § 10 SSP a miestne príslušný
súd podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím
inšpektorátu práce vrátane konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, a po preskúmaní veci dospel k

záveru, že správna žaloba je nedôvodná. Správny súd vec prejednal v súlade s § 107 ods. 2 SSP
bez nariadenia pojednávania, pretože účastníci konania nežiadali o nariadenie pojednávania, pričom
nariadenie pojednávania si nevyžiadal ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP. Oznámenie o verejnom
vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 14. júla 2025. Rozsudok bol
verejne vyhlásený dňa 4. septembra 2025 (§ 137 ods. 3 SSP).

22. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje
v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom
chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením
orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej

správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

23. Podľa § 27 ods. 1 SSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo
opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané

rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné
a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom
podľa § 6 ods. 2. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v
konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c).

24. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je
ustanovené inak.

25. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo
vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

26. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

27.Podľa§194ods.1SSPsprávnymtrestanímsanaúčelytohtozákonarozumierozhodovanieorgánov

verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

28. Podľa § 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi
žaloby, ak
a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci

alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo
premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné
protiprávne konanie,

c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na
správne trestanie,
d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na
ukladanie sankcií v rámci správneho trestania,
e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu

verejnej správy.

29. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) Zákona o nelegálnom zamestnávaní nelegálna práca je závislá práca,
ktorú vykonáva fyzická osoba pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nemá
s právnickou osobou alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, založený pracovnoprávny vzťah

alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu.30. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) Zákona o nelegálnom zamestnávaní nelegálne zamestnávanie je
zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú
prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer

podľa osobitného predpisu.

31. Podľa § 3 ods. 2 Zákona o nelegálnom zamestnávaní právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je
podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne
zamestnávať podľa § 2 ods. 3.

32. Podľa § 30 ods. 1 a 2 zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších
predpisov (ďalej ako „Zákon o ochrane pred požiarmi“) (1) Zdolávanie požiarov, záchranné práce
vykonáva Hasičský a záchranný zbor, ktorý je zložený z príslušníkov a je zriadený osobitným predpisom.
(2) Činnosti podľa odseku 1 vykonávajú tiež hasičské jednotky:
a) závodný hasičský útvar, ktorý je zložený zo zamestnancov právnickej osoby alebo fyzickej osoby-

podnikateľa,
b) závodný hasičský zbor, ktorý je zložený zo zamestnancov právnickej osoby alebo fyzickej osoby-
podnikateľa,
c) dobrovoľný hasičský zbor obce.

33. Podľa § 30 ods. 3 Zákona o ochrane pred požiarmi zamestnanci právnickej osoby alebo fyzickej
osoby-podnikateľa zaradení v hasičskej jednotke uvedenej v odseku 2 písm. a) vykonávajú činnosti v
tejto jednotke ako svoje zamestnanie (ďalej len „zamestnanec“).

34. Podľa § 34 ods. 4 a 5 Správneho poriadku (4) vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.

(5) Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti.

35. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) Zákona o inšpekcii práce inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi
alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a

ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.

36. Podľa § 19 ods. 6 Zákona o inšpekcii práce inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1
a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na
a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov,

b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa,
c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a)
prvého bodu,
d)skutočnosť,čizistenéporušeniepovinnostíjedôsledkomneúčinnéhosystémuriadeniaochranypráce
u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku vrátane ojedinelého výskytu nedostatku,

ktorý je dôsledkom porušenia právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci zamestnancom,
e) opakované zistenie toho istého nedostatku.

37. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím inšpektorátu

práce, ktorými bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 3 500,00 eur podľa § 19 ods. 2 písm.
a) Zákona o inšpekcii práce za porušenie povinností vyplývajúcich z § 2 ods. 1 písm. a) Zákona
o inšpekcii práce, a to § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) Zákona o nelegálnej práci
tým, že ako zamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania spôsobom, v čase a v mieste
uvedenom vo výroku rozhodnutia inšpektorátu práce a ďalej porušil § 118 ods. 1 a § 120 ods. 1 a 3

Zákonníka práce spôsobom a v čase uvedenom vo výroku rozhodnutia inšpektorátu práce. Správny
súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, rozhodnutie inšpektorátu práce a postup, ktorý
ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými
v správnej žalobe a ustanovením § 195 SSP, keďže sa jedná o správnu žalobu vo veciach správneho
trestania. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že určenie rozsahu a

obsahu prieskumu správneho súdu patrí žalobcovi (§ 134 ods. 1 SSP). Správny súd je viazaný jednak
rozsahom a jednak dôvodmi nezákonnosti, ktoré boli v žalobe uplatnené, pričom žalobca môže rozšíriť
správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v
lehote ustanovenej na podanie žaloby (t.j. v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánuverejnej správy, proti ktorému žaloba smeruje). Žalobca musí v zákonom stanovenej lehote uviesť
dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje
napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné (žalobné body), a to v zmysle § 182 ods. 1, písm. e) SSP.

Výnimkou z tejto zásady je správna žaloba vo veciach správneho trestania, kde v zmysle § 195 SSP
správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby v prípadoch
vymedzených písm. a) až e) daného ustanovenia. Správny súd ďalej v prípade správnej žaloby vo
veciach správneho trestania podľa § 197 SSP vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom
verejnej správy, pričom môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh

účastníka konania, ktorým však nie je viazaný.

38. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy nad rozsah žalobcom
uplatnených žalobných dôvodov v správnej žalobe podľa § 195 SSP, pričom v tomto ohľade nezistil
žiadnu vadu napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorá by mala vplyv na ich zákonnosť.

39. Žalobca v správnej žalobe namietal, že z jeho strany nedošlo k porušeniu § 3 ods. 2 v nadväznosti
na § 2 ods. 2 písm. a) Zákona o nelegálnom zamestnávaní, keďže p. A. B. v kontrolovanom období
nebol zamestnancom žalobcu, ale vykonával dobrovoľnícku činnosť, pričom zamestnancom žalobcu
bol až od 1. marca 2021. Správny súd vyhodnotil uvedenú námietku žalobcu ako nedôvodnú. Žalobca
v správnej žalobe (a obdobne aj počas správneho konania o uložení pokuty) nepopieral skutočnosť,

že p. A. B. vykonával na pracovisku „Hasičská stanica, Priemyselná 12, 965 01 Žiar nad Hronom“
v kontrolovanom období prácu hasiča, avšak tvrdil, že túto nevykonával ako zamestnanec, ale ako
dobrovoľník. Konateľ žalobcu E. B. H. v Zápisnici uviedol, že p. A. B. zabezpečoval službu hasiča v rámci
závodného hasičského útvaru (odpoveď na otázku č. 5 na str. 3 Zápisnice), pričom zároveň uviedol, že
s p. A. B. nemal v kontrolovanom období žalobca uzatvorený žiadny pracovnoprávny vzťah (odpoveď na

otázku č. 6 na str. 3 Zápisnice), výkon činnosti hasiča mu nariadil konateľ žalobcu (odpoveď na otázku
č. 7 na str. 3 Zápisnice), v kontrolovanom období bol p. A. B. povinný vykonávať prácu pre žalobcu ako
je uvedené v knihe služieb (odpoveď na otázku č. 8 na str. 3 Zápisnice), p. A. B. bol povinný byť na
pracovisku „v čase kedy tu mal byť ako hasič“ (odpoveď na otázku č. 9 na str. 3 Zápisnice) a nemohla ho
zastúpiť iná osoba (odpoveď na otázku č. 9 na str. 4 Zápisnice). Zápisnicu konateľ žalobcu vlastnoručne

podpísal. Orgány verejnej správy podľa správneho súdu podané informácie správne a v súlade s ich
obsahom vyhodnotili tak, že žalobca v kontrolovanom období využíval prácu p. A. B., pričom táto
mala znaky závislej práce v zmysle § 1 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého závislá práca je práca
vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca (v kontrolovanom
období bol p. A. B. povinný vykonávať prácu pre žalobcu), osobne zamestnancom pre zamestnávateľa

(nemohla ho zastúpiť iná osoba), podľa pokynov zamestnávateľa (výkon činnosti hasiča mu nariadil
konateľ žalobcu), v jeho mene (p. A. B. povinný vykonávať prácu pre žalobcu), v pracovnom čase
určenom zamestnávateľom (p. A. B. bol povinný byť na pracovisku „v čase kedy tu mal byť ako hasič“).
Orgány verejnej správy preto vychádzajúc zo Zápisnice ako dôkazu získaného zákonným spôsobom
mali za preukázané, že p. A. B. v kontrolovanom období vykonával pre žalobcu ako zamestnávateľa

závislú prácu bez toho, aby s ním mal žalobca založený pracovnoprávny vzťah, čím žalobca porušil
zákaz nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 Zákona o nelegálnom zamestnávaní, za čo mu
bol inšpektorát práce oprávnený podľa § 19 ods. 2 písm. a) Zákona o nelegálnom zamestnávaní
udeliť pokutu, a teda postupoval v súlade so zákonom, keď v rozhodnutí inšpektorátu práce žalobcovi
uložil žalobcovi pokutu za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Tvrdenie žalobcu v správnej

žalobe, že z jeho strany nedošlo k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania, keďže p. A. B.
nebol v kontrolovanom období zamestnancom žalobcu, je tak v rozpore s obsahom Zápisnice, v ktorej
uviedol inšpektorovi práce po poučení informácie k okolnostiam nelegálneho zamestnávania p. A. B.
sám žalobca ako zamestnávateľ.

40. Obrana žalobcu, že p. A. B. v kontrolovanom období vykonával prácu hasiča ako dobrovoľník, nie je
spôsobilá spochybniť zákonnosť postupu a rozhodovania orgánov verejnej správy, na čo poukázali vo
svojich rozhodnutiach tak inšpektorát práce a aj žalovaný, keď uviedli, že činnosť závodného hasičského
útvaru nie je možné zabezpečiť fyzickou osobou ako dobrovoľným hasičom. Uvedený záver orgánov
verejnej správy je v súlade so zákonom, konkrétne s § 30 ods. 3 Zákona o ochrane pred požiarmi,

v zmysle ktorého zamestnanci právnickej osoby alebo fyzickej osoby-podnikateľa zaradení v hasičskej
jednotke uvedenej v odseku 2 písm. a) tohto zákona, teda v závodnom hasičskom útvare, vykonávajú
činnosti v tejto jednotke ako svoje zamestnanie. Z uvedeného vyplýva, že v zmysle § 30 ods. 3 Zákona
o ochrane pred požiarmi je zákonnou požiadavkou, že činnosť hasiča v závodnom hasičskom útvarežalobcu (konateľ žalobcu na str. 3 Zápisnice výslovne uviedol, že p. A. B. zabezpečoval službu hasiča
v rámci závodného hasičského útvaru) môže fyzická osoba vykonávať iba ako svoje zamestnanie,
teda nie ako dobrovoľnícku činnosť. Podľa správneho súdu je tak tvrdenie žalobcu, že p. A. B. pôsobil

v kontrolovanom období ako dobrovoľný hasič, účelové v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za spáchanie
správneho deliktu, keďže jeho činnosť v závodnom hasičskom útvare žalobcu v postavení dobrovoľníka
nie je podľa zákona možná a bola by v rozpore s § 30 ods. 3 Zákona o ochrane pred požiarmi.
Skutočnosť, že p. A. B. vykonával činnosť v závodnom hasičskom útvare žalobcu ako zamestnanec
žalobcu, je v súlade aj s okolnosťami jeho zamestnávania, ktoré popísal konateľ žalobcu v Zápisnici.

Tvrdenia žalobcu v správnej žalobe (a rovnako aj v jeho vyjadreniach v správnom konaní o uložení
pokuty za správny delikt), že p. A. B. bol prijatý za člena občianskeho združenia DHZ ZAHAS Horné
OpatovceaakodobrovoľnýhasičmoholvprípadepotrebyposkytovaťsúčinnosťprespoločnosťCOUPE
INVEST, s.r.o. (subjekt odlišný od žalobcu), sú preto irelevantné vzhľadom na zistený skutkový stav
a jeho právne posúdenie s následným vyvodením zodpovednosti za žalobcom spáchaný správny
delikt nelegálneho zamestnávania p. A. B. a orgány verejnej správy nijako nepochybili, keď uvedené

tvrdenia žalobcu nevyhodnotili ako spôsobilé vylúčiť zodpovednosť žalobcu za spáchanie predmetného
správneho deliktu.

41. Rovnako ani tvrdenie žalobcu v správnej žalobe, že žalovaný svoj záver, že činnosť závodného
hasičského útvaru nie je možné zabezpečiť fyzickou osobou ako dobrovoľným hasičom, „nepodporil

žiadnym právnym predpisom“, ktorý by také konanie nedovoľoval, nespochybňuje zákonnosť
rozhodnutia žalovaného. Uvedený záver žalovaného (a rovnako aj inšpektorátu práce) je v súlade so
zákonom, keďže vychádza zo znenia § 30 ods. 3 Zákona o ochrane pred požiarmi. Skutočnosť, že
žalovaný v napadnutom rozhodnutí neuviedol ustanovenie § 30 ods. 3 Zákona o ochrane pred požiarmi,
nespôsobuje zákonnosť rozhodnutia, nakoľko zo žiadneho ustanovenia zákona pre konajúci orgán

verejnej správy nevyplýva povinnosť uviesť v odôvodnení rozhodnutia aj právny predpis v prípade, ak
podľa neho nerozhodoval vo veci. V predmetom prípade bolo právne posúdenie veci žalovaným (a aj
inšpektorátom práce) založené na porušení § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) Zákona
o nelegálnom zamestnávaní zo strany žalobcu, pre ktoré inšpektorát práce uložil žalobcovi pokutu
podľa § 19 ods. 2 písm. a) Zákona o inšpekcii práce, pričom predmetné ustanovenia zákona orgány

verejnej správy aj uviedli vo svojich rozhodnutiach. Záver, že činnosť závodného hasičského útvaru nie
je možné zabezpečiť fyzickou osobou ako dobrovoľným hasičom, žalovaný (a rovnako aj inšpektorát
práce) uviedol v rámci vysporiadania sa s námietkou žalobcu, teda nie v rámci právneho hodnotenia
veci v jej merite, ale len ako reakciu na argumentáciu žalobcu, ktorá mala charakter jeho obrany proti
dôvodom rozhodnutia. Správny súd konštatuje, že pre presvedčivosť argumentácie orgánu verejnej

správy je vhodné, aby konajúci orgán verejnej správy svoje závery aj v reakcii na obranu účastníka
konania podporil uvedením právneho predpisu, o ktorý sa jeho závery opierajú. V predmetnom prípade
však nemožno z tohto dôvodu konštatovať nezákonnosť rozhodnutia žalovaného a ani rozhodnutia
inšpektorátu práce.

42. Tvrdenie žalobcu v správnej žalobe, že orgán verejnej správy prekračuje svoju právomoc, keď
zakazuje „činnosť, ktorú žiadny zákon nezakazuje“, čím porušuje čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky, ďalej tvrdenie, že pokiaľ by bola činnosť dobrovoľných hasičov považovaná za nelegálnu
prácu, malo by to závažný dopad na ochranu jednotlivcov a bezpečnosť štátu, keďže „občianske
združenia vo vzťahu k dobrovoľným hasičom by museli zaniknúť“, resp. tvrdenie, že pokiaľ by aj

bol výklad orgánu verejnej správy správny, porušiť zákaz nelegálneho zamestnávania mohlo len
občianske združenie DHZ ZAHAS Horné Opatovce a nie žalobca, ktorý v tomto prípade nie je pasívne
legitimovanýmsubjektom,súlenvyjadrenímnázoružalobcuajehosubjektívnehopostojakargumentácii
orgánov verejnej správy, ktoré pre svoju všeobecnosť a polemický charakter nemožno považovať za
relevantné žalobné námietky spôsobilé spochybniť zákonnosť rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia

inšpektorátu práce.

43. Námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného uplatnenú v správnej žalobe vyhodnotil
správny súd ako nedôvodnú. Problematikou týkajúcou sa povinnosti náležite odôvodniť rozhodnutie sa
zaoberal vo svojej judikatúre Ústavný súd Slovenskej republiky (napr. v nálezoch sp. zn. I. ÚS 243/07,

I. ÚS 114/08, III. ÚS 36/2010), v ktorých o. i. konštatoval, že „... jedným z princípov predstavujúcich
súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní je povinnosť súdov ako aj
orgánov verejnej správy svoje rozhodnutia odôvodniť v súlade so zákonnou úpravou. Z odôvodnenia
musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jedneja právnymi závermi na strane druhej. Povinnosť súdu ako aj orgánu verejnej správy je presvedčivo
a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, pritom starostlivo prihliadať
na všetko, čo vyšlo počas konania najavo vrátane toho, čo uviedli účastníci. Orgán štátnej moci

je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického,
jasného vyjadrovania. Nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.“
Nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov nie je pritom len také rozhodnutie, ktorému chýba úplne
odôvodnenie, ale aj také, ktorého odôvodnenie nie je dostatočné a v ktorom chýbajú skutkové dôvody a
úvahy, ktorými sa orgán verejnej správy k skutkovým záverom dopracoval a úvahy, ktorými ich právne

vyhodnotil.Povinnosťouorgánuverejnejsprávyjetedarozhodnutieodôvodniťtak,abyjasným,určitýma
zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, z akých podkladov orgán verejnej správy pri svojom rozhodovaní
vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie a z akých dôvodov, aby jasne a
výstižne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností namietaných
v konaní, aby odpovedal na najdôležitejšie otázky vo vzťahu k hmotnoprávneho nároku, ktorý bol
predmetom príslušného administratívneho konania, prípadne, aby sa zaoberal tvrdeniami a námietkami

účastníkov konania. Napadnuté rozhodnutia žalovaného (a ani rozhodnutie inšpektorátu práce) však
takýmito nedostatkami netrpia. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí nielen popísal priebeh inšpekcie
práce, jednotlivé zistenia z nej vyplývajúce, priebeh správneho konania, z ktorých konkrétnych dôkazov
vyplývajú jednotlivé skutkové zistenia vo veci a aj to, ako zistené skutkové okolnosti právne vyhodnotil.
Zároveň sa dostatočne konkrétne vysporiadal aj s odvolacími námietkami žalobcu. Tvrdenie žalobcu

v správnej žalobe, že žalovaný riadne nezdôvodnil, z čoho vychádzal pri konštatovaní, že žalobca
porušil ustanovenia Zákonníka práce, ďalej neuviedol úvahy, ktorými bol vedený pri hodnotení dôkazov,
neuviedol ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval,
je tak jednak v rozpore s obsahom napadnutého rozhodnutia žalovaného, jednak je len všeobecného
charakteru. Takéto všeobecné tvrdenie je len vyjadrením nesúhlasu a subjektívneho postoja žalobcu,

čo neobstojí ako relevantná žalobná námietka. Na to, aby sa správny súd mohol námietkou vecne
zaoberať, by žalobca musel uviesť, ktorú konkrétnu okolnosť namietanú žalobcom v jeho odvolaniach
proti rozhodnutiam správcu dane neozrejmil, prečo je práve daná okolnosť podstatná pre posúdenie
veci a možnosť dosiahnutia iného rozhodnutia vo veci samej a aký by to malo vplyv na práva a právom
chránené záujmy žalobcu. Nestačí len všeobecne tvrdiť, že rozhodnutie žalovaného je nepresvedčivé,

resp. nedostatočné. Správny súd je v zmysle § 134 ods. 1 SSP viazaný rozsahom žalobných dôvodov,
z čoho vyplýva, že ak žalobca v správnej žalobe tieto dôvody dostatočne konkrétne nešpecifikuje,
správny súd dôvody nemôže sám vyhľadávať namiesto žalobcu (s výnimkou možných vád v zmysle §
195 SSP pri správnej žalobe vo veciach správneho trestania, ktoré však správny súd v predmetnom
prípade nevzhliadol). Dostatočne konkrétne vymedzenie žalobných dôvodov je povinnosťou žalobcu

a správny súd nemôže sám vyhľadávať a zisťovať, v čom je odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej
správy nedostatočné, keďže ak by tak urobil, prevzal by na seba úlohu advokáta žalobcu a nebol by
už nestranným a nezávislým súdom. Samotný nesúhlas žalobcu so závermi orgánov verejnej správy,
ktoré sú v nich riadne uvedené, a vyjadrenie jeho vlastného hodnotenia odôvodnenia napadnutých
rozhodnutí vo všeobecnej rovine nemožno považovať za relevantný žalobný bod v zmysle § 182 ods. 1

písm. e) SSP. Správny súd podotýka, že orgány verejnej správy sú povinné odôvodniť svoje rozhodnutia
tak, aby z nich boli zrejmé skutočnosti, ktoré ich viedli k rozhodnutiu vo veci (výrok rozhodnutia)
a nie tak, aby ich odôvodnenie zodpovedalo predstavám žalobcu. Napadnuté rozhodnutie žalovaného
(a rovnako aj rozhodnutie inšpektorátu práce) považuje správny súd z dôvodov, na ktorých je založené,
za presvedčivé, logicky a konzistentne odôvodnené.

44. Rovnako nie je dôvodná ani námietka žalobcu, že vymedzenie konania žalobcu spočívajúce v
údajnom porušení Zákonníka práce a Zákona o nelegálnom zamestnávaní je príliš všeobecné, bez
konkrétneho opisu skutku, pričom výrok rozhodnutia je formulovaný neurčito, nejasne, nezrozumiteľne
a zmätočne. Uvedené tvrdenie žalobcu nezodpovedá výroku rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia

inšpektorátu práce. Vo veciach správneho trestania je dostatočné vymedzenie skutkovej vety vo výroku
rozhodnutia kľúčové, pričom musí obsahovať presný a úplný opis skutočností, ktoré sa obvinenému
zo spáchania správneho deliktu kladú za vinu. Orgán verejnej správy musí túto vetu formulovať
presne a úplne tak, aby popísala skutok, vylúčila jeho zameniteľnosť s iným skutkom a umožnila
obvinenému zo spáchania správneho deliktu sa účinne brániť. Výroky rozhodnutia inšpektorátu práce

a aj rozhodnutia žalovaného týmto požiadavkám zodpovedajú, keďže orgány verejnej správy v nich
uviedli konkrétne akým konaním žalobcu došlo ku spáchaniu správneho deliktu (porušenie zákazu
nelegálneho zamestnávania a absorbované správne delikty spočívajúce v porušení § 118 ods. 1 a
§ 120 ods. 1 a 3 Zákonníka práce), a to presnou a úplnou identifikáciou dotknutých zamestnancov,popisom spôsobu spáchania skutku, miesta (pracovisko v prípade zamestnanca p. A. B.) a času jeho
spáchania (identifikácia rozhodných období u všetkých dotknutých zamestnancov žalobcu). Výroky
oboch rozhodnutí orgánov verejnej správy sú formulované dostatočne konkrétne tak, aby bola vylúčená

zameniteľnosť skutku s iným prípadným konaním žalobcu, a teda prípadným viacnásobným postihom
žalobcu za to isté konanie. Rovnako orgány verejnej správy vo výrokoch svojich rozhodnutí uviedli aj
právnu kvalifikáciu skutku s uvedením právnych predpisov upravujúcich skutkovú podstatu správnych
deliktovapovinnostižalobcuakozamestnávateľa,ktorýchporušeniasadopustil.Výrokyobochsprávnou
žalobou napadnutých rozhodnutí sú preto v súlade so zákonom.

45. Dôvodná nie je ani námietka žalobcu spočívajúca v nevykonaní dôkazov orgánmi verejnej správy,
ktoré navrhoval v jeho vyjadrení k pokračovaniu správneho konania, a to výsluchu p. A. B., Žiadosti
o prijatie za člena občianskeho združenia zo dňa 30. novembra 2020 a Zmluvy o spolupráci zo dňa
16. novembra 2020. Správny súd podotýka, že podľa § 34 ods. 4 Správneho poriadku vykonávanie
dôkazov patrí správnemu orgánu, z čoho vyplýva, že konajúci orgán verejnej správy sám vedie

dokazovanie tak, aby zistil skutkový stav veci, pričom nie je viazaný návrhmi účastníka konania na
vykonanie dokazovania. Ak teda orgán verejnej správy v rámci svojej úvahy o hodnotení dôkaznej
situácie (§ 34 ods. 5 Správneho poriadku) dospeje k záveru, že účastníkom konania navrhovaný
dôkaz nie je pre zistenie skutkového stavu veci potrebný, resp. účelný, nemusí ho vykonať, pričom
dôvody uvedie v odôvodnení svojho rozhodnutia. Nie je preto porušením zákona, keď orgán verejnej

správy nevykoná účastníkom konania navrhovaný dôkaz, ak svoju úvahu v tomto ohľade riadne
uvedenie v odôvodnení rozhodnutia, čo v predmetom prípade orgány verejnej správy aj urobili.
Inšpektorát práce vo svojom rozhodnutí zrozumiteľne uviedol dôvody, prečo žalobcom navrhované
dôkazy nevykonal, keď konštatoval, že výsluch svedka vzhľadom na odstup času, ako aj na skutočnosť,
že zamestnávateľ už bol dostatočne oboznámený so zistenými nedostatkami, nebude vykonaný,

nakoľko je dôvodný predpoklad, že by výpoveď svedka nebola dostatočne objektívna a vierohodná, s
možnosťouovplyvneniazamestnávateľom(žalobcom)vsnahevyhnúťsasankčnémupostihu.KŽiadosti
o prijatie za člena OZ DHZ ZAHAS Horné Opatovce inšpektorát práce uviedol, že podľa informácií
uvedených v Zápisnici je zrejmé, že p. A. B. vykonával v období 1. februára 2021 do 16. februára 2021
závislú prácu pre iného zamestnávateľa, a to žalobcu. V súvislosti so Zmluvou o spolupráci zo dňa 16.

novembra 2020 inšpektorát práce uviedol, že tento dôkaz nie je v danom prípade relevantný, nakoľko
vo vytýkanom čase p. B. vykonával prácu pre žalobcu a nie pre spoločnosť COUPE INVEST, s.r.o.
Obdobné dôvody pre nevykonanie žalobcom navrhovaných dôkazov uviedol v napadnutom rozhodnutí
aj žalovaný. Správny súd považuje dôvody pre nevykonanie žalobcom navrhovaných dôkazov uvedené
orgánmi verejnej správy za dostatočné a stotožňuje sa s nimi. Výsluch p. A. B. ako svedka v konaní

o správnom delikte žalobcu by vzhľadom na skutočnosť, že sám konateľ žalobcu bezprostredne počas
výkonu inšpekcie práce v Zápisnici uviedol také informácie, na základe ktorých bolo možné dostatočne
ustáliť skutkový stav potrebný pre rozhodnutie vo veci, nebol účelný, keďže by už nebol vykonaný
bezprostredne po zistení skutočností nasvedčujúcich spáchaniu správneho deliktu žalobcom a rovnako
nemožno nezohľadniť dôvodné obavy o jeho možné ovplyvňovanie zo strany žalobcu tak, aby sa vyhol

postihu za správny delikt. Z obsahu Protokolu nevyplýva, že p. A. B. sa v čase inšpekcie práce nachádzal
na pracovisku, v dôsledku čoho ho inšpektor práce nemohol vypočuť bezprostredne, čo umožňuje
eliminovať jednak jeho možné ovplyvňovanie a jednak možné neúmyselné skreslenie v dôsledku
prirodzeného procesu zabúdania s odstupom času. Relevancia svedeckej výpovede s odstupom času
od relevantných okolností klesá. Zdôvodnenie nevykonania jeho výsluchu zo strany orgánov verejnej

správy je preto podľa správneho súdu logické a v súlade s okolnosťami prejednávanej veci. Vo vzťahu
k ďalším navrhovaným dôkazom, a to Žiadosti p. A. B. o prijatie za člena občianskeho združenia zo dňa
30.novembra2020aZmluvyospoluprácizodňa16.novembra2020medziobčianskymzdruženímDHZ
ZAHAS Horné Opatovce a spoločnosťou COUPE INVEST, s.r.o., sa správny súd rovnako stotožňuje
s dôvodmi ich nevykonania uvedenými konajúcimi orgánmi verejnej správy, keďže ich vykonanie by nijak

nezmenilo zistený skutkový stav vo vzťahu k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania). Keďže p.
A. B. nemohol vykonávať činnosť hasiča v závodnom hasičskom útvare žalobcu ako dobrovoľník, ale
len ako zamestnanec (bod 40. tohto rozsudku), je bezpredmetné, či bol členom občianskeho združenia
DHZ ZAHAS Horné Opatovce a či toto občianske združenie malo zmluvný vzťah so spoločnosťou
COUPE INVEST, s.r.o. Tvrdenia žalobcu v správnej žalobe vo vzťahu k navrhovaným dôkazom (bod

13. tohto rozsudku) sú tak len vyjadrením vlastného postoja žalobcu k vykonávaniu dokazovania (ktoré
patrí orgánom verejnej správy), čo nie je spôsobilé spochybniť zákonnosť rozhodnutia žalovaného
a rozhodnutia inšpektorátu práce.46. Nedôvodná je aj námietka žalobcu, že výška uloženej pokuty je v napadnutých rozhodnutiach
orgánov verejnej správy nedostatočne odôvodnená, keďže je v rozpore s obsahom odôvodnenia
rozhodnutia inšpektorátu práce a rozhodnutia žalovaného. Inšpektorát práce na str. 14 až 16 svojho

rozhodnutia uviedol podrobné a vyčerpávajúce zdôvodnenie jej výšky sledujúc každé jednotlivé
kritérium, ktoré stanovuje § 19 ods. 6 Zákona o inšpekcii práce. Rovnako aj žalovaný na str. 12 až 14
svojhorozhodnutiajednakodkázalnazdôvodnenievýškyuloženejpokutyinšpektorátompráce,sktorým
sa stotožnil, jednak doplnil svoje vlastné úvahy. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe namietal samotnú
výšku uloženej pokuty, správny súd podotýka, že určenie jej výšky je predmetom povolenej správnej

úvahy orgánu verejnej správy, pričom podľa § 27 ods. 2 SSP „Pri rozhodnutí, opatrení alebo inom
zásahu, ktoré orgán verejnej správy vydal alebo vykonal na základe zákonom povolenej správnej úvahy,
správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk
ustanovených zákonom; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 192, 198 a § 230 ods. 1 písm. b) a ods.
2 písm. a)“. Správny súd tak skúma to, či uložená pokuta nevybočila zo zákonom stanovenej sadzby,
v danom prípade od 2 000,00 eur do 200 000,00 eur (§ 19 ods. 2 písm. a/ Zákona o inšpekcii práce).

Keďže žalobcovi bola uložená pokuta vo výške 3 500,00 eur, čo je v rozmedzí zákonom stanovenej
sadzby, nemožno skonštatovať nezákonnosť napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy. Správny
súd podotýka, že v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania môže vykonať tzv. sankčnú
moderáciu uloženej pokuty, v rámci ktorej môže samostatne posúdiť okolnosti odôvodňujúce inú výšku
pokuty, než aká bola uložená orgánom verejnej správy, avšak sankčnú moderáciu výšky uloženej pokuty

môže správny súd v zmysle § 198 ods. 1 SSP vykonať len na návrh žalobcu. Keďže žalobca návrh na
vykonanie sankčnej moderácie v správnej žalobe neuplatnil, správny súd sankčnú moderáciu žalobcovi
uloženej pokuty nemohol vykonať.

47. Tvrdenia žalobcu v správnej žalobe, že napadnuté rozhodnutie žalovaného a jeho procesný postup

je porušením ústavnoprávne a medzinárodnoprávne garantovaných základných princípov materiálneho
právneho štátu, najmä princípu materiálnej spravodlivosti a materiálnej ochrany zákonnosti, vrátane
princípov riadneho a spravodlivého procesu, princípu právnej istoty a princípu predvídateľnosti práva
a rozhodnutí orgánov verejnej moci, princípu ochrany legitímnych očakávaní a tiež princípu, že právo
nemôže vzniknúť z bezprávia a nespravodlivosti, nemožno pre ich všeobecnosť a nekonkrétnosť

považovať za relevantné žalobné námietky umožňujúce správnemu súdu vykonať súdny prieskum
napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalobca neuviedol, aký vplyv na zákonnosť rozhodnutia
žalovaného majú jeho tvrdenia. Správne súdy podľa § 6 ods. 1 SSP v správnom súdnictve preskúmavajú
na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a
iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy

a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Je povinnosťou žalobcu konkrétne
formulovať svoje žalobné body tak, aby správny súd na ich základe mohol vykonať súdny prieskum
rozhodnutia orgánu verejnej správy (viď bod 43. tohto rozsudku). Obdobne pokiaľ žalobca v bode
I. správnej žaloby uviedol len samotné ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky, ktoré mal žalovaný
porušiť, bez toho, aby uviedol aj relevantnú argumentáciu, z ktorej by vyplývalo ako konkrétne žalovaný

uvedené ustanovenia porušil, takýto prostý výpočet ustanovení nemožno považovať za žalobnú
námietku umožňujúcu správnemu súdu vykonať súdny prieskum napadnutého rozhodnutia žalovaného.

48. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe poukazoval na viaceré rozhodnutia súdov Slovenskej republiky,
pričom uviedol len vybranú časť z ich odôvodnení, správny súd uvádza, že súdne rozhodnutia

nepredstavujú v právnom systéme Slovenskej republiky prameň práva a sú záväzné len v tej
individuálnej veci, v ktorej boli vydané. Rozhodnutia súdov môžu slúžiť ako argumentačná podpora,
avšak bez toho, aby žalobca konkretizoval ako sú v nich uvedené závery aplikovateľné na skutkový a
právny stav prejednávanej veci, je takéto poukázanie bezpredmetné. Nepostačuje na rozhodnutia súdov
len poukázať a stotožniť sa s nimi. Aby bolo poukázanie na ne zo strany žalobcu relevantné, žalobca

by musel ozrejmiť ich právny a skutkový základ, najmä ich blízkosť s prejednávanou vecou, predmet,
sporné ustanovenia zákona, relevantné právne závery a konkrétne dôsledky ich vplyvu na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia. Výňatky odôvodnení súdnych rozhodnutí takéto kritériá nespĺňajú.

49. K návrhu žalobcu v správnej žalobe, aby správny súd podľa § 27 ods. 1 SSP posúdil zákonnosť

rozhodnutia inšpektorátu práce, nakoľko podľa jeho názoru z neho vychádza rozhodnutie žalovaného,
pričom toto skôr vydané rozhodnutie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom, správny
súd uvádza, že v zmysle § 27 ods. 1 SSP môže v rámci konania o správnej žalobe preskúmať
aj rozhodnutia alebo opatrenia iného orgánu verejnej správy, avšak len za splnenia ustanovenýchpodmienok. Pre spôsobilosť rozhodnutia iného orgánu verejnej správy byť predmetom súdneho
prieskumu správnym súdom v zmysle predmetného ustanovenia SSP musia byť súčasne splnené tri
podmienky, a to a) návrh žalobcu, b) predmetné skôr vydané rozhodnutie orgánu verejnej správy musí

byť pre preskúmavané rozhodnutie záväzné a c) nie je možné ho samostatne preskúmať správnym
súdom. V preskúmavanom prípade nie je splnená podmienka, že rozhodnutie inšpektorátu práce je
byť pre rozhodnutie žalovaného záväzné. Rozhodnutie inšpektorátu práce ako rozhodnutie orgánu
verejnej správy prvého stupňa nebolo pre žalovaného záväzné, keďže bolo predmetom odvolacieho
konania vedeného žalovaným na základe odvolania žalobcu, pričom žalovaný ako odvolací orgán ho

bol oprávnený (a aj povinný) preskúmať v celom rozsahu, pričom ak by dospel k záveru o dôvodnosti
odvolacích námietok žalobcu, bol povinný rozhodnutie inšpektorátu práce zrušiť, prípadne zmeniť.
Nemožno teda uvažovať o záväznosti rozhodnutia inšpektorátu práce pre rozhodnutie žalovaného.
Správny súd preto z uvedeného dôvodu na predmetný návrh žalobcu nemohol prihliadnuť. Pre úplnosť
správny súd uvádza, že zákonnosť rozhodnutia inšpektorátu práce preskúmal v spojení s preskúmaním
zákonnosti rozhodnutia žalovaného (§ 191 ods. 3 písm. a/ SSP), keďže žalobca sa v petite správnej

žaloby domáhal aj preskúmania zákonnosti rozhodnutia inšpektorátu práce.

50. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
žalovaného v spojení s rozhodnutím inšpektorátu práce a konania, ktoré im predchádzalo, z dôvodov
uvedených v správnej žalobe, dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa §

190 SSP zamietol.

51. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má
právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo
sčasti úspešný. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd právo na náhradu trov konania

pred správnym súdom nepriznal. Správny súd zároveň nezistil podmienky pre priznanie náhrady trov
konania žalovanému.

52. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Rozsudok správneho súdu nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia
rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku, ak sa rozhodlo o
správnej žalobe vo veciach správneho trestania (§ 145 ods. 2 písm. c/ SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo

rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443
ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§
444 ods. 1 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov

podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ
alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná,

alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP).

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie

podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Poznámka: Rozsudok nepodpísala členka senátu JUDr. Alena Antalová z dôvodu jej ospravedlnenej
neprítomnosti na súde v čase jeho podpisovania.