Rozsudok – Zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 29, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-17C/2/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1122200628
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Češko

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1122200628.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

MestskýsúdBratislavaIVsudcomJUDr.DanielomČeškomvsporežalobcu:Všeobecnáúverovábanka,

a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, proti
žalovanému: J.. X. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/X, 811 03 Bratislava, zast.: Staník LEGAL
s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Šancová 11A, 811 05 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, o
zaplatenie 686.551,95 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.
II. Žalovaný m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 686 551,95 eura
s príslušenstvom. Dôvodil tým, že dňa 20. apríla 2009 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená

Zmluva o financovaní bývania č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú
Základné podmienky úveru a Všeobecné podmienky Všeobecnej úverovej banky, a.s. na poskytovanie
hypotekárnych úverov pre fyzické osoby. Na základe tejto zmluvy žalobca poskytol žalovanému úver v
celkovej výške 945 100 eur, z čoho hypotekárny úver predstavoval 749 000 eur a doplnkový úver 196
100 eur. Žalovaný sa zaviazal splácať úver formou mesačných anuitných splátok s úrokom vo výške
4,94 % p. a., pričom úrok z omeškania bol dohodnutý vo výške 3 % ročne, o ktorú je vyššia sadzba
úroku dlžnej čiastky. Lehota splatnosti úveru bola stanovená na 25 rokov od prvého čerpania, (ktoré

prebehlo dňa 22. apríla 2009 - pozn. súdu). Na zabezpečenie pohľadávky bola uzatvorená Zmluva o
zriadení záložného práva k nehnuteľnosti s Ing. W. X. ako záložcom. Žalovaný sa dostal do omeškania
so splácaním úveru, keď od splátky so splatnosťou 25. januára 2019 nebola žiadna ďalšia splátka riadne
uhradená.ŽalobcažalovanéhoopakovanekontaktovaltelefonickyaprostredníctvomSMSspráv,pričom
mu dňa 1. augusta 2019 zaslal pokus o zmier, v ktorom ho vyzval na zaplatenie dlžnej sumy v lehote 15
dní od doručenia výzvy a upozornil ho, že v prípade nezaplatenia pristúpi k zosplatneniu celého úveru.
Keď žalovaný na túto výzvu nereagoval, žalobca dňa 12. septembra 2019 vydal výzvu na predčasné

splatenie zostatku úveru s príslušenstvom, ktorou žalovaného vyzval na vrátenie celého zostatku úveru
v lehote 15 dní od doručenia. Výzva bola žalovanému doručená 24. septembra 2019 a žalobca považuje
úver za zosplatnený k 10. októbru 2019. K tomuto dňu pohľadávka žalobcu pozostávala z istiny vo výške
696 412,82 eura, úrokov vo výške 13 599,69 eura, úrokov z omeškania vo výške 227,67 eura a poplatkov
vo výške 713,36 eura. Od tohto dňa žalovaný uhradil len čiastku 16 584,86 eura. Žalovaný celkovo
uhradil v úverovom vzťahu sumu 637 612,51 eura, z ktorej bola časť započítaná na istinu, časť na úroky,
úroky z omeškania, poistenie a poplatky. Žalobca tvrdí, že napriek týmto úhradám zostal zostatok úveru

nesplatený a žalovaný si nesplnil svoju povinnosť splatiť celý úver. Žalobca preto uplatňuje svoj nárok na
zaplatenie zosplatneného zostatku úveru s príslušenstvom v súlade so zmluvou a ustanoveniami § 497
Obchodného zákonníka a žiada, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 686 551,95 eura
spolu s úrokom z omeškania vo výške 3 % ročne od 10. októbra 2019 do zaplatenia a nahradiť trovykonania. Žalobca označoval listinné dôkazy: Zmluva o financovaní bývania č. 001/133532/09-001/000
vrátane ZPÚ a VOP; Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti; Prehľad predpisov splátok k
Zmluve (hypotekárny + doplnkový úver); Prehľad pohybov na úvere k Zmluve (hypotekárny + doplnkový

úver); Pokus o zmier zo dňa 01.08.2019; Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom
zo dňa 12.09.2019; Vyčíslenie - výpis z úverového účtu k 12.09.2019.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že tento nárok v celom rozsahu neuznáva. Tvrdil,
že žalobcom uplatnený nárok je právne aj skutkovo neopodstatnený, pretože je premlčaný a zároveň

vychádza z neplatných právnych úkonov, najmä z neplatného vyhlásenia mimoriadnej (predčasnej)
splatnosti úveru z roku 2019. Žalovaný potvrdil, že medzi stranami bola 20. 04. 2009 uzatvorená Zmluva
o financovaní bývania reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver
vo výške 945 100 €. Žalovaný tvrdil, že žalobca už dňa 27. 03. 2012 vyhlásil predčasnú splatnosť
celého úveru a táto výzva mu bola doručená 29. 03. 2012, teda celý úver sa stal splatným do desiatich
dní - dňa 08. 04. 2012. Keďže žalobca po tomto dátume neurobil žiadny úkon, ktorý by mohol prerušiť

plynutie premlčacej doby, právo žalobcu sa premlčalo najneskôr 09. 04. 2015. Žaloba bola na súd
podaná až 21. 01. 2022, teda viac ako šesť rokov po uplynutí premlčacej lehoty, a preto podľa
žalovaného uplatnený nárok už neexistuje. Zároveň poukazuje na to, že žalobca po márnom uplynutí
tejto lehoty v roku 2019 opätovne vyhlásil úver za predčasne splatný, a to výzvou z 12. 09. 2019,
hoci v roku 2012 už zosplatnenie platne vykonal a jeho účinky nikdy nezanikli. Podľa žalovaného tak

v roku 2019 neexistovali podmienky pre nové vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, pretože úver už bol
splatný a pohľadávka v tom čase aj premlčaná. Tento postup žalobcu považuje žalovaný za účelový
pokus o obnovenie už zaniknutého práva. Na podporu svojich tvrdení žalovaný odkazuje na uznesenie
Okresného súdu Bratislava IV z 04. 12. 2020, sp. zn. 40C/60/2020-145, vydané v konaní o neodkladné
opatrenie, v ktorom tento súd výslovne konštatoval, že k splatnosti celého úveru došlo už 08. 04.

2012 a že trojročná premlčacia doba uplynula 09. 04. 2015. Súd v tomto uznesení tiež uviedol, že po
uplynutí tejto lehoty žalobca ako záložný veriteľ nemohol pristúpiť k výkonu záložného práva, pretože
sa premlčalo aj samotné záložné právo, keďže podľa § 100 ods. 2 OZ sa záložné právo nepremlčuje
skôr ako zabezpečená pohľadávka. Žalovaný preto tvrdí, že tento záver okresného súdu má zásadný
význam aj pre toto konanie, pretože preukazuje, že nárok žalobcu je v celom rozsahu premlčaný. Okrem

námietky premlčania žalovaný spochybňuje aj samotnú platnosť úverovej zmluvy v časti, ktorá upravuje
úroky, poplatky. Úverová zmluva neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov, ani celkovú čiastku,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia Úverovej
zmluvy a zároveň ani predpoklady použité na výpočet RPMN, či celkové náklady. Tvrdí, že zmluva ako
spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné podmienky v rozpore s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa.
Žalovaný preto navrhuje, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov
konania. Žalovaný navrhoval svoj výsluch a listinné dôkazy: Výzva na predčasné splatenie úveru zo
dňa 27.03.2012; Uznesenie Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 04.12.2020, č. k. 40C/60/2020-145;
Úverová zmluva a VOP.

3. Žalobca v písomnej replike uviedol, že súhlasí s tvrdeniami žalovaného ohľadom uzavretia úverovej
zmluvy a ohľadom doručenia výzvy zo dňa 27.03.2012 žalovanému dňa 29.03.2012. Žalobca ostatné
popiera. Považuje vznesenú námietku premlčania nároku za nedôvodnú. Tvrdil, že k žiadnemu
účinnému predčasnému zosplatneniu úveru výzvou z 27.03.2012 nedošlo a z toho dôvodu nemohlo

dôjsť ani k začiatku plynutia premlčacej lehoty. Žalobca uvádza, že žalovaný ešte pred uplynutím lehoty
na odstránenie omeškania dňa 28.03.2012 zaplatil splátku, ktorá bola dôvodom výzvy, čím zanikla
možnosť banky požadovať zaplatenie celého úveru. Po tejto úhrade žalovaný komunikoval s bankou,
vysvetlil nezrovnalosť v úhradách a následne bola uzavretá dohoda o pokračovaní v riadnom splácaní,
ktorú žalovaný dodržal. Od roku 2012 do roku 2019 úver riadne splácal a banka jeho platby prijímala.

Do výraznejšieho dlhodobého omeškania sa dostal žalovaný až v roku 2019, kedy žalobca pristúpil
k uplatneniu práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky na základe výzvy na predčasné splatenie
zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 12.09.2019. Uplatnenie námietky premlčania žalobca vzhľadom
na okolnosti považuje za úkon, ktorý je zjavným zneužitím práva, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.
Žalobca ďalej uvádza, že rozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV, na ktoré sa žalovaný odvoláva,

bolo vydané v inom konaní o neodkladnom opatrení, malo len predbežný charakter a nie je pre tento spor
záväzné, pretože sa nezakladá na vykonanom dokazovaní, ale len na osvedčení tvrdení navrhovateľa.
Podľa žalobcu úverová zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti vyžadované v tom čase zákonom
pre platnosť úverovej zmluvy a neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky. Odmietol, že by sa výškaúrokov priečila dobrým mravom. Z týchto dôvodov žalobca trvá na tom, že zosplatnenie z roku 2012
bolo neúčinné, úver bol platne zosplatnený až v roku 2019 a žaloba bola podaná oprávnene a včas.

4. Žalovaný v písomnej duplike namieta tvrdenia žalobcu, podľa ktorých sa úver nestal splatným na
základe výzvy z roku 2012, pričom zdôrazňuje, že podmienky predčasného zosplatnenia boli splnené a
výzva z 28. 03. 2012 bola riadne doručená. Oprava dátumu doručenia nemení nič na jeho argumentácii
o premlčaní. Tvrdí, že žalobca poskytol dva samostatné úvery - hypotekárny a spotrebný - ktoré boli
splácané osobitne, pričom žalovaný od mája 2011 hradil len úroky a od októbra 2011 splátky vôbec

neuhrádzal. V januári 2012 bol upozornený na dlh vo výške vyše 10 000 eur a na možnosť zosplatnenia.
Zosplatnenie nastalo v súlade s § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, keďže žalovaný bol v
omeškaní viac ako tri mesiace. Uhradenie jednej splátky dňa 29. 03. 2012, teda po doručení výzvy,
nemohlo zrušiť účinky zosplatnenia, pretože v tom čase už žalobca svoje právo realizoval. Úhrada
mala len povahu čiastočného plnenia. Žalovaný odmieta, že by došlo k uzavretiu následnej dohody
o zrušení zosplatnenia, pretože e-mailová komunikácia, na ktorú sa žalobca odvoláva, nie je právne

záväzná a nepreukazuje vôľu banky uzavrieť platnú dohodu. Z toho dôvodu trvá na tom, že úver bol
riadne zosplatnený a premlčanie začalo plynúť od apríla 2012, takže žaloba z roku 2022 smeruje k
premlčanému nároku. Uvádza, že žalobca zneužíva ustanovenie § 53 ods. 9 OZ, ktoré má chrániť
spotrebiteľa, nie veriteľa, a jeho argumentácia je v rozpore s dobrými mravmi. Zdôrazňuje, že podmienky
zosplatnenia boli splnené a že jeho námietka premlčania nie je nepoctivá, pretože žalobca mohol svoje

právo uplatniť včas. Tvrdí, že žiadna nová výzva z roku 2019 nemohla obnoviť účinky zosplatnenia,
keďžeúversastalsplatnýmužvroku2012,ažalobcasadomáhapohľadávky,ktoráužzaniklauplynutím
premlčacej doby.

5. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie na ktorom vykonal dokazovanie a zistil nasledovný

skutkový stav:

6. Zo zmluvy o financovaní bývania zo dňa 20.04.2009 vyplýva, že túto uzatvoril žalobca so žalovaným
(ďalej aj ako „zmluva o úvere“). Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú jej prílohy a Všeobecné obchodné
podmienky Všeobecnej úverovej banky, a.s. pre poskytovanie hypotekárnych úverov pre fyzické osoby

a Základné podmienky úveru. Žalobca sa zaviazal poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky v čiastke
stanovenej v prílohe Základné podmienky úveru. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť
úroky z úveru a plniť riadne a včas ďalšie povinnosti. Plnenie žalovaného bolo dohodnuté v splátkach
stanovených žalobcom. Žalobca je oprávnený požadovať predčasnú splatnosť úveru v prípadoch
stanovených v Obchodných podmienkach.

7. Z prílohy zmluvy o úvere - Základné podmienky úveru vyplýva, že žalovaný je povinný splatiť úver do
25 rokov od prvého čerpania. Celková čiastka úveru je 945100,- eur, z toho hypotekárny úver 749000,-
eur a spotrebný úver 196100,- eur. Úver bol poskytnutý na účel nadobudnutia nehnuteľnosti. Úver bol
zabezpečený rodinným domom, súp. č. XXX na parc. číslo XXXX/XXX vo vlastníctve W. X. v podiele

1/1. K tomu bola predložená aj zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. XXX/XXXXXX/
XX-XXX/XXX.

8. Všeobecné podmienky Všeobecnej úverovej banky, a.s. na poskytovanie hypotekárnych úverov pre
fyzické osoby upravujú podmienky okamžitej splatnosti úveru v článku XI - Okamžitá splatnosť úveru

(uvedené ďalej).

9. Žalobca predložil prehľad predpisov splátok. Celkovo prijatá suma bola 134370,86 eur, Započítaná
na istinu 56519,11 eur, na úrok 77529,74 eur. Celkovo dlžná istina 139580,89 eur-

10. Z listiny - Pokus o zmier zo dňa 01.08.2019 vyplýva, že žalobca konštatoval, že žalovaný napriek
zaslaným upomienkach neuhradil dlžnú pohľadávku banky z titulu hypotekárneho úveru poskytnutého
na základe Zmluvy o úvere a pohľadávka banky po lehote splatnosti je vo výške 26.997,71 eur, z toho
dlžná suma na zmluve o financovaní bývania 25.262,96 eur a na zmluve o spotrebnom úvere 1734,75
eur. Žalovaný bol vyzvaný na úhradu dlžnej sumy do 15 dní odo dňa doručenia tejto výzvy. Žalobca k

výzve priložil doručenku do vlastných rúk.

11. Z listiny - Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 12.09.2019 vyplýva,
že žalobca pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru dôvodiac obchodnými podmienkami tak,že ak sa dlžník dostane do omeškania s plnením akéhokoľvek svojho záväzku voči veriteľovi zo zmluvy
o úvere, je banka oprávnená požadovať, aby dlžník vrátil celú poskytnutú sumu úveru s príslušenstvom,
ktorá sa na požiadanie veriteľa stane okamžite splatnou bez ohľadu na pôvodne dohodnutú lehotu

na vrátenie úveru, pričom banka má toto právo aj vtedy, keby neskôr bol dôvod vyvolania okamžitej
splatnosti dodatočne odstránený. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 567373,20 eur, z toho
istina 554161,22 eur zo zmluvy o financovaní bývania, a na zaplatenie sumy 143580,34 eur a z toho
istina 142251,60 eur zo zmluvy o spotrebnom úvere. Žalobca pripojil doručenku do vlastných rúk.

12. Uznesením Okresného súdu Bratislava IV č. k. 40C/60/2020-145 zo dňa 04. 12.2020 súd nariadil
neodkladné opatrenie na návrh vlastníka zálohu, ktorým sa zakázal výkon záložného práva VÚB a
dražobníka.

13. Z listiny - Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 27.03.2012 vyplýva,
že žalobca pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru dôvodiac obchodnými podmienkami tak,

že ak sa dlžník dostane do omeškania s plnením akéhokoľvek svojho záväzku voči veriteľovi zo zmluvy
o úvere, je banka oprávnená požadovať, aby dlžník vrátil celú poskytnutú sumu úveru s príslušenstvom,
ktorá sa na požiadanie veriteľa stane okamžite splatnou bez ohľadu na pôvodne dohodnutú lehotu
na vrátenie úveru, pričom banka má toto právo aj vtedy, keby neskôr bol dôvod vyvolania okamžitej
splatnosti dodatočne odstránený. Žalobca vyzýval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy vo výške

722916,29eurzozmluvynahypotekárnomúvereasumy190167,08eurzozmluvyospotrebnomúvere.

14. Žiadosťou zo dňa 29.03.2012 žalovaný žiadal žalobcu o pokračovanie v splácaní podľa pôvodného
splátkového kalendára. Uvádzal, že k výpadku v splátkach došlo z dôvodu, že nebola priradená platba
k úveru, ale sa vrátila na účet odosielateľa. Hypotekárny úver chce naďalej splácať a prosí o umožnenie

splátok podľa pôvodného splátkového kalendára. Uvedené žalovaný žiadal aj žiadosťou označenou ako
vec: 500/7702/PP/12.

15. Z emailovej komunikácie zo dňa 29 marca 2012 od odosielateľa označeného ako žalobca pre
adresáta R. R. vyplýva, že žalobca žiadal o splátkový kalendár na úverovú zmluvu XXX/XXXXXX/

XX-XXX. Uviedol, že omeškanie so splátkami bolo spôsobené nedorozumením, pretože úhrada bola
poukázaná omylom na XXXXXXXXXX/XXXX a XXXXXXXXXX/XXXX.

16.Zvýpisuzhypotekárnehoúveruzodňa30.06.2012vyplýva,žeboladňa29/03prijatáplatba4.361,94
eur splátka úveru a platba 2.676,39 eur splátka úveru.

17. Z emailovej komunikácie zo dňa 30.03.2012, ako odpoveď na predchádzajúcu žiadosť žalovaného,
správca rizikových pohľadávok Bc. R. R. oznámila žalovanému, že v prípade uhradenia všetkých
omeškaných splátok do 05.04.2012 je možné nabehnúť na štandardné splácanie ako pred zaslaním
výzvy na predčasné splatenie úveru aj s príslušenstvom. Žalovaný odpovedal, že so splátkami súhlasí

a do dátumu 05.04.2012 uhradí všetky splátky v omeškaní.

18. Druhou upomienkou zo dňa 02.11.2011 žalobca vyzýval žalovaného na úhradu sumy 3.385,78 eur.
Upomienkou zo dňa 04.01.2012 na zaplatenie sumy 4.361,94 eur, spolu 10.350,28 eur.

19. Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, z mluvou
o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do
určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

20. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzatvorenia

zmluvy o úvere dňa 20.04.2009, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

21. Podľa § 52 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy o úvere dňa 20.04.2009, Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to naprospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

22. Podľa § 53 ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy o úvere dňa 20.04.2009; neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

23. Podľa § 53 ods. 8 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase

oboch vyhlásení predčasnej splatnosti úveru , ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa
má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

24. Podľa § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase oboch vyhlásení
predčasnej splatnosti úveru; ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

25. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase oboch
vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

26. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase oboch vyhlásení

predčasnej splatnosti úveru, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje
zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

27. Podľa § 41 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase oboch vyhlásení
predčasnej splatnosti úveru, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou

len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu
došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

28. Podľa článku 3 ods. 1 SMERNICE RADY 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica 93/13“), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne

dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

29. Podľa článku 3 ods. 2 veta prvá smernice 93/13, Podmienka sa nepovažuje za individuálne
dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky,

najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

30. Podľa článku 6 ods. 1 smernice 93/13, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre

strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

31. Podľa článku 1 ods. 2 smernice 93/13, zmluvné podmienky, ktoré odrážajú záväzné zákonné alebo
regulačné ustanovenia a ustanovenia alebo zásady medzinárodných dohovorov, ktorých sú členské
štáty alebo spoločenstvo zmluvnou stranou, najmä v oblasti dopravy, nepodliehajú ustanoveniam tejto

smernice.

32. Podľa článku IX Okamžitá splatnosť úveru písm. j) Všeobecné podmienky Všeobecnej úverovej
banky, a.s. na poskytovanie hypotekárnych úverov pre fyzické osoby (ďalej len „VOP“): Banka je
oprávnená odmietnuť poskytovanie úveru alebo jeho časti dlžníkovi podľa úverovej zmluvy alebo

požadovať, aby dlžník vrátil celú poskytnutú sumu úveru s príslušenstvom, ktorá sa na požiadanie banky
ako veriteľa stane okamžite splatnou, v prípadoch, ak dlžník je v omeškaní s plnením akýchkoľvek
záväzkov z úverovej zmluvy33. Podľa § 294 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, zmena žaloby sa v spotrebiteľských
sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným spotrebiteľ.

34. Podľa § 132 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, opísanie rozhodujúcich
skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.

35. V konaní nebol sporný nasledovný skutkový stav: Medzi žalobcom Všeobecnou úverovou bankou,
a.s. a žalovaným J.. X. Y. došlo dňa 20. 04. 2009 k uzatvoreniu Zmluvy o financovaní bývania,

reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX, ktorej súčasťou sú Základné podmienky úveru (príloha zmluvy)
a Všeobecné podmienky VÚB, a.s. na poskytovanie hypotekárnych úverov pre fyzické osoby (VOP).
Žalobca poskytol žalovanému úver v celkovej výške 945 100 eur, z toho hypotekárny úver 749 000 eur
a doplnkový úver 196 100 eur. Za účelom zabezpečenia pohľadávok žalobcu zo zmluvy bola medzi
žalobcom a Ing. W. X. uzatvorená Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti. Nie je sporné, že
uzatvorenázmluvajespotrebiteľskouzmluvou.Žalobcažalovanéhovrámcizmluvnéhovzťahuupomínal

pre omeškanie so splátkami a zaslal mu dve výzvy na predčasné splatenie úveru, a to z 27. 03. 2012
a z 12. 09. 2019.

36. Súd z úverovej zmluvy a z jej prílohy zistil taký skutkový stav, že dlžník bol povinný splatiť úver do
25 rokov od prvého čerpania úveru. Nebolo sporné tvrdenie žalobcu, že úver bol žalovaným čerpaný v

plnej výške dňa 22.04.2009. Preto konečná splatnosť úveru bola do 22.04.2034.

37. Súd vzhľadom na uvedené skúmal, či žalobca v predmetnej veci platne pristúpil k vyhláseniu
predčasnej okamžitej splatnosti úveru. Navyše v konaní bola sporná otázka, či k vyhláseniu okamžitej
splatnosti úveru došlo už na základe pôvodnej výzvy v roku 2012, alebo na základe výzvy z roku

2019. Žalobca svoj nárok v podanej žalobe jasne skutkovo vymedzoval na základe toho, že výzvou na
predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 12.09.2019, doručenou žalovanému dňa
24.09.2019, bol žalovaný vyzvaný na vrátenie celého zostatku úveru v lehote do 15 dní. Žalovaný sa tak
podľa žalobcu mal dostať do omeškania dňa 10.10.2019.

38. Z listiny - výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 12.09.2019 vyplýva,
že žalobca pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru dôvodiac obchodnými podmienkami
tak, že ak sa dlžník dostane do omeškania s plnením akéhokoľvek svojho záväzku voči veriteľovi
zo zmluvy o úvere, je banka oprávnená požadovať, aby dlžník vrátil celú poskytnutú sumu úveru
s príslušenstvom, ktorá sa na požiadanie veriteľa stane okamžite splatnou bez ohľadu na pôvodne

dohodnutú lehotu na vrátenie úveru, pričom banka má toto právo aj vtedy, keby neskôr bol dôvod
vyvolania okamžitej splatnosti dodatočne odstránený. Súd zistil, že oprávnenie vyhlásiť predčasnú
splatnosť žalobcom vyplýva z bodu 10.1 zmluvy o úvere, ktorý odkazuje na podmienky upravené
v obchodných podmienkach, keď splatnosť hypotekárneho úveru a spotrebného úveru nastáva v
rovnakom termíne. Žalobcom predložené VOP upravujú okamžitú splatnosť úveru v článku XI. Podľa

článku XI písm. j) VOP Všeobecnej úverovej banky, a.s. - podľa ktorého môže banka požadovať
okamžité splatenie celého úveru, ak je dlžník v omeškaní s plnením akýchkoľvek záväzkov z úverovej
zmluvy. Okrem uvedeného žalobca pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru aj na základe
predchádzajúcej výzvy zo dňa 27.03.2012 obsahujúca rovnaké odôvodnenie ako výzva zo dňa
12.09.2019.

39. Súd je povinný ex offo skúmať neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.
Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako
slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu.

40. Súd sa zaoberal otázkou, či uvedená klauzula o predčasnej splatnosti úveru v prejednávanej
veci spadá do pôsobnosti smernice 93/13. Podľa článku 1 ods. 2 uvedenej smernice totiž zmluvné
podmienky, ktoré odrážajú záväzné zákonné alebo regulačné ustanovenia, nepodliehajú ustanoveniam
tejto smernice. Tu súd poukazuje na to, že uvedená klauzula neodráža ustanovenie § 53 ods. 9 OZ,
ale len ustanovenie § 565 OZ, ktoré upravuje, že ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o

zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, t. j. podľa uvedenej klauzuly omeškanie s
plnením záväzkov z úverovej zmluvy. Súd poukazuje na Rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-598/21
(SP, CI vs. VÚB), v ktorom bolo konštatované, že vnútroštátne ustanovenia citované v bode 68 (§ 53
ods. 9 a § 565 OZ - pozn. súdu) tohto rozsudku, ktoré sa v nej (v zmluvnej klauzule o predčasnomzosplatnení . pozn. súdu) odzrkadľujú, nie sú kogentné, a teda nespĺňajú druhú podmienku vyžadovanú
týmto článkom 1 ods. 2 na uplatnenie v ňom stanoveného vylúčenia. Súd v predmetnej veci teda
konštatuje, že na takúto zmluvnú podmienku o akú ide aj v predmetnej veci (aj vzhľadom na to, že

ustanovenie § 565 OZ nie je kogentné ustanovenie) sa preto vzťahujú ustanovenia smernice 93/13.
Súdny dvor ďalej v uvedenom rozhodnutí uviedol, že: V tomto kontexte a s cieľom zabezpečiť vysokú
úroveň ochrany spotrebiteľov stanovenú v článku 38 Charty je vnútroštátny súd povinný posúdiť, a to
aj ex offo, nekalú povahu zmluvnej podmienky patriacej do pôsobnosti smernice 93/13, a tým odstrániť
nerovnováhu medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom

41. Podľa článku 3 ods. 1 a ods. 2 smernice 93/13, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Súd ďalej konštatuje, že znaky neprijateľnej zmluvnej
podmienky napĺňa aj podmienka, ktorá je neprimeraná. Článok 6 ods. 1 smernice 93/13 stanovuje, že

nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné.

42. Súd v predmetnej veci preto skúmal ex offo, či zmluvná úprava oprávnenia žalobcu vyhlásiť okamžitú
splatnosť úveru (jej znenie vo VOP) je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve, a to aj
s ohľadom na znenie smernice 93/13 a výklad, ktorý poskytuje Súdny dvor EÚ. Súd konštatuje, že

oprávnenie vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru upravené zmluve nie je podmienkou, ktorá by bola
individuálne dohodnutá, išlo o ustanovenie vopred formulované do zmluvy s odkazom na bližšiu úpravu
VOP, ktoré spotrebiteľ taktiež nemohol ovplyvniť.

43. Ďalej súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora C-415/11 Mohamed Aziz, v ktorom bolo

konštatované: Pokiaľ ide o podmienku týkajúcu sa predčasného splatenia uvedenú v dlhodobých
zmluvách z dôvodu neplnenia povinností zo strany dlžníka počas určitého obdobia, je úlohou
vnútroštátneho súdu predovšetkým preveriť, či možnosť predajcu alebo dodávateľa rozhodnúť o
splatnosti celého úveru závisí od toho, že si spotrebiteľ nesplnil povinnosť, ktorá je v spornom zmluvnom
vzťahu podstatná, či sa táto možnosť priznáva v prípadoch, v ktorých je takéto nesplnenie povinnosti

dostatočne závažné vo vzťahu k dobe splácania úveru a k jeho výške či táto možnosť predstavuje
odchýlku od právnych predpisov uplatňovaných v tejto oblasti a či vnútroštátne právo stanovuje
primerané a účinné prostriedky, ktoré spotrebiteľovi, na ktorého sa takáto podmienka uplatní, umožnia,
aby odvrátil účinky takejto splatnosti úveru.

44. Súdny dvor následne rozvíja kritéria pre posudzovanie neprijateľnosti zmluvnej podmienky vo
vzťahu ku klauzule o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru aj v rozsudku z 26. januára 2017, Banco
Primus, C-421/14, podľa ktorého je relevantná najmä otázka, či právo predajcu alebo dodávateľa
požadovať splatenie celého úveru je podmienené tým, že spotrebiteľ nesplní povinnosť, ktorá je v
rámci predmetného zmluvného vzťahu podstatná, či sa toto právo priznáva v prípadoch, v ktorých je

takéto nesplnenie povinnosti dostatočne závažné z hľadiska doby splácania úveru a jeho výšky, či
toto právo predstavuje odchýlku od právnych predpisov uplatniteľných v danej oblasti pri neexistencii
osobitných zmluvných ustanovení, a či vnútroštátne právo stanovuje primerané a účinné prostriedky,
ktoré spotrebiteľovi, na ktorého sa takáto podmienka uplatní, umožnia, aby odvrátil účinky takejto
splatnosti úveru.

45. V kontexte vyššie uvedených rozhodnutí Súdneho dvora EÚ súd konštatuje, že predmetná
zmluvná klauzula umožňujúca žalobcovi predčasne zosplatniť úver vôbec nezohľadňuje proporcionalitu
s ohľadom na dobu splácania a výšku dlžnej sumy. V predmetnej veci bola doba splácania úveru až
do roku 2034, t. j. v čase prvého vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru už na základe výzvy zo dňa

27.03.2012, bol úver splácaný len cca necelé 3 roky a zostalo splácať ďalších 22 rokov. V prípade
ďalšieho vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru výzvou zo dňa 12.09.2019 (+ 15 dní na plnenie), mal byť
úver splácaný ďalších 15 rokov. K vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru s dobou splácania 25 rokov
došloužpo10rokoch,pričomväčšinadohodnutejdobysplácaniaešteanivtakomtoprípadeneuplynula.

46. Súd konštatuje, že žalobcom použitá klauzula o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru neupravuje
proporcionalitu vo vzťahu k výške dlžnej sumy omeškania, keď umožňuje žalobcovi vyhlásiť predčasnú
splatnosť úveru v prípade akéhokoľvek omeškania žalovaného s plnením akéhokoľvek záväzku zo
zmluvy o úvere, o čom svedčí aj skutočnosť, že žalobca v predmetnom zmluvnom vzťahu so žalovanýmuž dvakrát pristúpil k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru pre rôzne omeškania. Z prílohy zmluvy
o úvere vyplýva, že hypotekárny úver bol v sume 749.000 eur a spotrebný úver v sume 196.100
eur. Žalobca už na základe výzvy na predčasné splatenie zostatku úveru zo dňa 27.03.2012 prvýkrát

pristúpil k použitiu klauzuly o predčasnej splatnosti úveru a vyzýval žalovaného na zaplatenie dlžnej
sumy vo výške 722916,29 eur zo zmluvy na hypotekárnom úvere a sumy 190 167,08 eur zo zmluvy
o spotrebnom úvere. Následne žalobca výzvou zo dňa 12.09.2019 opätovne pristúpil k vyhláseniu
predčasnej splatnosti úveru žalovaného, keď vyzval žalovaný na zaplatenie sumy 567373,20 eur, z toho
istina 554161,22 eur zo zmluvy o financovaní bývania, a na zaplatenie sumy 143580,34 eur a z toho

istina 142251,60 eur zo zmluvy o spotrebnom úvere.

47. Žalobca neuviedol skutkové tvrdenie, v akom rozsahu bol žalovaný v omeškaní s plnením ku dňu
vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru na základe výzvy zo dňa 27.03.2012 a na základe výzvy zo dňa
12.09.2019. Žalobca vo vzťahu k prvému predčasnému vyhláseniu splatnosti úveru uviedol, že žalovaný
odstránil dôvod zakladajúci možnosť žalobcu žiadať o zaplatenie celej pohľadávky, t. j. najmenej 3

mesačné omeškané splátky, keď dodatočne uhradil sumu 4361,94 eur dňa 29.03.2012 a sumu 2613,16
eur. Súdu boli predložené listiny druhá upomienka z ktorých vyplávalo, že žalovaný bol aj v danom čase
v omeškaní (aj podľa tvrdení žalovaného cca 10.000 eur). Preto pokiaľ bol žalovaný v danom čase v
omeškaní len v takejto sume, ktorú následne dodatočne uhradil a zostatková dlžná suma predstavovala
takmer celú výšku dlžnej istiny úveru, akú čerpal žalovaný, nemôže ísť o proporcionalitu práva žalobcu

vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru k výške dlžnej sumy žalovaného.

48. Z výzvy na predčasné zosplatnenie úveru zo dňa 12.09.2019 nevyplýva s akými splátkami a v
akej výške bol žalovaný v omeškaní. Žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie sumy 567373,20 eur, z toho
istina 554161,22 eur zo zmluvy o financovaní bývania, a na zaplatenie sumy 143580,34 eur a z toho

istina 142251,60 eur zo zmluvy o spotrebnom úvere. Z prílohy zmluvy o úvere vyplýva, že hypotekárny
úver bol v sume 749.000 eur a spotrebný úver v sume 196.100 eur. V podanej žalobe žalobca tvrdil, že
pohľadávka žalobcu vyplývajúca zo zmluvy bola k 12.09.2019 tvorená istinou vo výške 696412,82 eur,
úrokmi 13599,69 eur, úrokmi z omeškania 227,67 eur a poplatkami 713,36 eur. Celkovo tak išlo o sumu
710 953,54 eur. Podľa tvrdení žalobcu, žalovaný uhradil celkovo 637612,51 eur (na hlavný hypotekárny

úver a doplnkový účelový úver).

49. Súd až z listiny pokus o zmier zistil, že dlžná suma mala byť na hypotekárnom úvere 25.262,96 eur a
na doplnkovom spotrebnom úvere 1734,75 eur. Vo vzťahu k zostávajúcej dlžnej sume na hypotekárnom
úvere, ktorú žalobca od žalovaného požaduje okamžite splatiť, t. j. celkom 710953,54 eur., keď podľa

tvrdenia žalobcu žalovaný zaplatil už sumu 637612,51 eur, ktorá bola započítaná na istinu 258548,05
eur, na úroky 366893,66 eur, na úroky z omeškania 627,07 eur, na poistenie 10611,23 eur na ostatné
poplatky 932,50 eur, súd má za to, že ani v takomto prípade nejde o proporcionálne plnenie vo vzťahu
k výške zostávajúcej dlžnej sumy.

50. Súd takisto poukazuje na to, že žalobca navyše vo výzvach o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru
konštatoval, že banka má toto právo aj vtedy, keby neskôr bol dôvod vyvolania okamžitej splatnosti
dodatočne odstránený. V zmysle posudzovania proporcionality preto aj uvedené predstavuje hrubú
nerovnováhu v právach zmluvných strán, keď spotrebiteľ defacto nemá garantovanú možnosť zvrátiť
predčasné zosplatnenie úhradou dlžnej sumy a je vždy len na vôli žalobcu ako banky, či bude trvať

na predčasnej splatnosti úveru, napriek tomu, že spotrebiteľ už dôvod vyhlásenia predčasnej splatnosti
odstránil,alebočiumožníspotrebiteľovizáväzoknaďalejpodľadohodnutýchpodmienoksplácať.Právna
úprava takisto nedáva spotrebiteľovi možnosť nejako zvrátiť účinky vyhlásenia predčasnej splatnosti
úveru.

51. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, keď znenie žalobcom použitej klauzuly o vyhlásení predčasnej
splatnosti úveru umožňuje v hrubom nepomere vo vzťahu k spotrebiteľovi vyhlásiť okamžitú splatnosť
úveru pre akékoľvek omeškanie spotrebiteľa s plnením záväzku (ktorú žalobca v predmetnom vzťahu
aj dvakrát už aplikoval) a žalovaný nemá garantovanú možnosť zvrátiť predčasné zosplatnenie, ide o
neprijateľnú podmienku, ktorá podľa článku 6 ods. 1 smernice 93/13 nie je pre spotrebiteľa záväzná

a podľa § 53 ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy o úvere je neprijateľná podmienka neplatná.52. K aplikácii smernice 93/13 súd zároveň poukazuje na to, že aj zákonodarca pristúpil v tomto smere
k novej právnej úprave ustanovenia § 53 ods. 9 a 10 OZ účinnej od 01. novembra 2024 práve s
ohľadom na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-598/21 (SP, CI vs. VÚB), pričom v ustanovení

§ 879y OZ v platnom znení upravil v odseku 2, že ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré sú v
rozpore s ustanoveniami § 53 ods 9 a 10 v znení účinnom od 1 novembra 2024 a v ktorých nedošlo
k uplatneniu práva obchodníka podľa § 53 ods. 9 v znení účinnom do 31 októbra 2024 sa od 1
novembra 2024 nepoužijú. I keď novú právnu úpravu nie je možné v predmetnej veci aplikovať,
uvedené prechodné ustanovenie podľa názoru súdu nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky v

zmysle ustanovení smernice 93/13 a judikatúry Súdneho dvor EÚ vykladajúceho ustanovenia tejto
smernice,ktorú,akosúduviedolvyššiejemožnéajvpredmetnejveciaplikovať,atoajsohľadomnadeň,
kedy bola zmluva uzatvorená, ako aj deň, kedy žalobca prvýkrát a následne aj druhýkrát použil klauzulu
o predčasnej splatnosti úveru. K tomuto aj Súdny dvor EÚ vo svojom rozsudku C-154/15 - Gutiérrez
Naranjo / Plancher konštatoval, že článok 6 ods. 1 smernice 93/13/EHS má retroaktívny (ex tunc) účinok
a vnútroštátne súdy musia posudzovať neprimerané (nekalé) podmienky aj v zmluvách uzavretých pred

tým, ako bola táto nekalosť súdom judikovaná; spotrebiteľ sa môže domáhať reštitúcie plnení, ktoré
by inak neplatne vyplývali z neprijateľnej podmienky; štáty nemôžu obmedziť účinok rozsudku iba na
budúce zmluvy alebo na obdobie po zmene legislatívy.

53. Ďalej žalovaný namietal premlčanie nároku žalobcu, keď mal za to, že premlčacia doba plynula už

od prvého vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru výzvou zo dňa 27.03.2012.

54. Z § 565 veta druhá Občianskeho zákonníka vyplýva, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie
nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže tak urobiť
až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka). Na to, aby bolo možné posúdiť splnenie uvedených podmienok, ako aj v zmysle § 54a
Občianskehozákonníkapremlčanieaakoajvzhľadomnavznesenúnámietkupremlčaniaspotrebiteľom,
je nevyhnutné, aby veriteľ v úkone zosplatnenia presne uviedol konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo
a predčasne zosplatnil celý dlh. Súd poukazuje na obdobný záver vyslovený v uznesení Najvyššieho
súdu zo dňa 25. 1. 2024, sp. zn. 5Cdo 2/2023, ktorý uviedol, že „v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde

k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre
platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval
konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh“. K tomuto záveru dospel napr.
aj Krajský súd v Bratislave v rozsudku 2CoCsp/16/2024 zo dňa 21. 08. 2024, v ktorom uviedol, že „v
prípade,akzostranyveriteľadôjdekvyhláseniuúveruzapredčasnesplatný,atovsúladesustanovením

§ 565 OZ a § 53 ods.9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto
zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý
dlh“ Napokon v rozhodnutí NS SR sp. zn. 6Cdo/152/2022 zo dňa 13. 02. 2025, ktoré bolo prijaté aj ako
zbierkové rozhodnutie v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 3/25
pod R 34 súd konštatoval: ,,Bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné

spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia
oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny
úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37
ods. 1 OZ).“

55. Zároveň súd poukazuje aj na systematicko -teleologický výklad, ktorý k tejto otázke prezentoval
Krajský súd v Trenčíne v rozhodnutí sp. zn. 27CoCsp/17/2024 zo dňa 19. 12. 2024 v ktorom uviedol,
že „Zo systematického zaradenia ustanovenia § 53 ods. 9 a § 565 v Občianskom zákonníku, ako aj z
ich logického výkladu vyplýva, že zákonodarca vyžaduje jednoznačne dva úkony, ktoré úkony musia
byť pre možnosť mimoriadneho zosplatnenie dlhu uskutočnené, pričom tieto úkony musia byť adresné

a určité. Prvým úkonom je výzva v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a druhým
úkonom je vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Napriek tomu, že ani ustanovenie § 53 ods. 9 a
ani ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka neustanovuje ako náležitosť výzvy na zaplatenie alebo
oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru uvedenie splátky, pre ktorú veriteľ zosplatnil dlh;
nemožno však opomenúť všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch; preto

z predmetných úkonov musí byť jednoznačné, vo vzťahu ku ktorej splátke úveru výzva a zosplatnenie
úveru smeruje.56. V podmienkach prejednávanej veci súd navyše konštatuje, že oba právne úkony, ktorým žalobca
pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, a to výzvou zo dňa 27.03.2012a a výzvou zo dňa
12.09.2019 neobsahujú údaj o tom, aká je v danom čase na splátkach omeškaná splatná dlžná

suma žalovaného, a teda s akými splátkami je žalovaný v omeškaní. Zároveň tieto neobsahujú ani
konkretizáciu splátky pre ktorú žalobca využil svoje právo požadovať okamžitú splatnosť úveru s
ohľadom na podmienky podľa vtedy účinného ustanovenia §53 ods. 9 a § 565 OZ. Presnú konkretizáciu
splátky neobsahuje ani výzva - Pokus o zmier zo dňa 01.08.2019, pričom ani z tejto nie je možné zistiť s
akými splátkami bol žalovaný v omeškaní a pre ktorú splátku žalobca k vyhláseniu okamžitej splatnosti

pristúpil. Ide tak o právne úkony, ktoré nie sú dostatočne určité a musia byť sankcionované neplatnosťou,
ako to vyplýva aj z vyššie uvedených rozhodnutí súdov, keď súd by z uvedeného ani nemohol ustáliť
začiatok plynutia premlčacej doby. Žalobca tiež argumentoval tým, že súd by mal prihliadať na to, že k
uzatvoreniu zmluvy došlo v roku 2009 a za vtedy účinnej právnej úpravy. Súd uvádza, že aj vtedy účinné
ustanovenie § 53 ods. 8 a § 565 OZ upravovalo rovnaké podmienky pre vyhlásenie predčasnej splatnosti
úveru, ako v čase, kedy žalobca k tomuto úkonu pristúpil prvý a aj druhý krát. Súd k tomuto ďalej

poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. marca 2018, sp. zn. 3 Cdo 198/2017, ktorý uviedol,
že inak formulovaný právny názor v judikatúre sa aplikuje aj do minulosti (retrospektívne). Vychádza sa
z prevažujúceho prístupu, že súd právo netvorí, ale iba nachádza. Pokiaľ dôjde k zmene judikatúry bez
zmeny právnej normy, nejde o zmenu právneho pravidla; ide o tú istú normu, iba je nanovo vyjadrený
jej obsah. Z toho vyplýva, že účinky zmeny judikatúry nemožno obmedziť len do budúcnosti. Súd, ktorý

rozhoduje po zmene judikatúry, nemôže vedome aplikovať nesprávny, judikatúrou už prekonaný názor.
Nový právny názor je vzhľadom na to potrebné aplikovať aj na všetky už prebiehajúce konania. Tým sa
prípustné retrospektívne pôsobenie zmeny judikatúry líši od neprípustného retroaktívneho pôsobenia
právnych noriem.

57. V predmetnej veci preto vzhľadom na vyššie uvedené závery o neprijateľnosti klauzuly o vyhlásení
predčasnej splatnosti úveru žalobcom, keď také právne úkony by navyše neobstáli ani s ohľadom
posúdenia ich určitosti, keď neobsahujú konkretizáciu splátky pre ktorú došlo k vyhláseniu predčasnej
splatnosti úveru na základe obdobného ustanovenia OZ, ako bolo posudzované súdmi v rozhodnutiach
uvedených vyššie, súd konštatuje, že k platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti predmetného úveru

nedošlo. Nebolo potrebné sa preto ďalej zaoberať námietkami žalovaného ohľadne premlčania, ako aj
ďalšími námietkami nemajúcimi vplyv na rozhodnutie súdu v predmetnej veci.

58. Súd, konštatuje, že predmet konania bol žalobcom jasne vymedzený v podanej žalobe na
tom skutkovom základe, že došlo platne k predčasnému zosplatnenia úveru v zmysle výzvy zo dňa

12.09.2019, pričom žalobca neuvádza z ktorých by vyplývalo s ktorými splátkami bol žalovaný v
omeškaní, aká je splatnosť a výška jednotlivých omeškaných splátok, aké platby žalovaný vykonal,
ako sa splátky amortizujú a ako sa vykonané platby započítali na istinu, zmluvné úroky. Žalobca teda
uplatňuje svoj nárok výlučne na zaplatenie celej zostatkovej istiny s úrokmi z omeškania. Súdu potom
neostávalo iné, len žalobu zamietnuť ako nedôvodnú v celom rozsahu. Žalobcovi síce ostal nárok

na zaplatenie jednotlivých splátok v zmysle zmluvy o úvere (a to aj vzhľadom na to, že konečná
splatnosť ešte nenastala), svoj nárok v žalobe však špecifikoval ako nárok na plnenie z predčasne
zosplatneného úveru a na tejto argumentácii trval. Nárok na zaplatenie jednotlivých splatných a doposiaľ
neuhradených splátok (do dňa vyhlásenia rozsudku súdu) žalobca v žalobe neuplatnil, žalobu takto
skutkovo nevymedzil.

59. V podaní zo dňa 21.08.2025 žalobca zotrval na svojej argumentácii o platnosti vyhlásenia o
mimoriadnej splatnosti a alternatívne ale doplnil, že uplatňuje aj nárok na zaplatenie nezaplatených
splátok splatných do vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej inštancie. Teda žalobca až týmto podaním
podstatne zmenil svoje skutkové tvrdenia, pričom dovtedy tak dokazovanie, ako aj samotné vyjadrenia

strán, najmä na v žalobe uvedené skutkové tvrdenia vyjadrenia žalovaného, smerovali len k
uplatnenému nároku žalobcu na zvyšné plnenie po vyhlásení splatnosti úveru, a to na uplatnenú
istinu a úroky z omeškania z istiny. Žalobca teda zrejme až s ohľadom na predbežný názor súdu
vyslovený na tomuto podaniu žalobcu (označenom aj ako vyjadrenie k predbežnému názoru súdu)
predchádzajúcom pojednávaní, pristúpil k takejto podstatnej zmene skutkových tvrdení. Súd na

pojednávaní dňa 29.10.2025 z dôvodu, že podľa § 294 Civilného sporového poriadku sa zmena žaloby v
spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, pričom mal súd za to, že sa jedná o podstatnú zmenu skutkových
tvrdení, uznesením zmenu žaloby nepripustil.60. Žalobca argumentoval svoj nárok na alternatívne plnenie podľa splatných splátok do vyhlásenia
rozhodnutia súdu s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 28.09.2022, sp. zn.
9Cdo/317/2021 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.10.2024, sp. zn.

4Obdo/36/2023. Súd pripúšťa, že predmetná otázka nie je súdmi rozhodovaná jednotne (porovnaj
odlišné rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/85/2021 zo dňa 12.02.2024). S
ohľadomnatojepodstatnéposúdeniekonkrétnychindividuálnychokolnostípredmetnejveci,ktorémôžu
byť v závislosti od prípadu k prípadu rozdielne predovšetkým v otázke postavenia strán, rozsahu tvrdení
uvádzaných v žalobe (ktoré napr. umožnia aj alternatívne posúdenie nároku na plnenie podľa splátok),

rozsahu pripojených dôkazov na ktoré skutkové tvrdenia odkazujú a k tomu zodpovedajúcu procesnú
možnosť argumentácie strán (najmú možnosť žalovaného k takému nároku uviesť svoje prostriedky
procesnej obrany), ktoré skutočnosti boli aj vo vyššie uvedených prípadoch odlišné.

61. Súd uvádza, že v danej veci nebol taký stav na základe ktorého by súd mohol žalobcovi priznať
nárok na také plnenie na základe postavenia strán, rozsahu skutkových tvrdení žalobcu, z obsahu

samotného spisu a rozsahu pripojených listinných dôkazov na ktoré skutkové tvrdenia odkazujú a
procesnej možnosti žalovaného ako spotrebiteľa na uvedené reagovať prostriedkami procesnej obrany.
Súd nemohol priznať také plnenie z ktorého za daného rozsahu skutkovej argumentácie žaloba, na
to nadväzujúce dokazovanie a ani nasledujúca argumentácia strán nevychádzala, a to aj vtedy, keď
žalobca k žalobe síce pripojil listinné dôkazy, ale neopísal rozhodujúce skutočnosti, ktorú skutočnosť

nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy /§132 ods. 2 CSP/. Súd by preto ani nemohol
ustáliť o aké splatné splátky by malo ísť, odkedy a v akej konkrétnej výške sú také splátky, aká bola
splatnosť splátok a vôbec aj výška splátky, amortizácia splátok, aké prípadné plnenie žalovaného je
potrebné na také splátky započítať a akým spôsobom a aký prípadne žalobca uplatňuje z uvedeného
úrok z omeškania. K tomuto absentovali skutkové tvrdenia. Pokiaľ žalobca až dodatočne z dôvodu

vysloveného predbežného názoru súdu začal argumentovať odlišne, išlo o neprípustnú zmenu žaloby
v spotrebiteľskom spore podľa § 294 Civilného sporového poriadku a na takúto argumentáciu nebolo
možné prihliadať. V rozhodnutí sp. zn. 4Cdo/85/2021 zo dňa 12.02.2024 najvyšší súd za obdobného
skutkového stavu konštatoval, že súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným
návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než aký bol predmet

konania vymedzený v žalobnom návrhu. Pokiaľ by súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie splátok
splatných do vydania rozhodnutia, priznal by mu tým plnenie vyplývajúce z iného skutkového základu,
než aký bol určený žalobným návrhom, a teda svojim postupom by prekročil rámec vymedzeného
petitu. Za daného stavu sa v predmetnej veci súd priklonil práve k týmto záverom Najvyššieho súdu SR
vyslovenom v rozhodnutí 4Cdo/85/2021 zo dňa 12.02.2024.

62. Na záver súd konštatuje, že s ohľadom na vykonané listinné dokazovanie a závery súdu, ktoré boli
stranám na pojednávaní prezentované, nebolo potrebné vykonať navrhnuté dokazovanie výsluchom
žalovaného a znalecké dokazovanie na preukázanie doručenia výzvy na vyhlásenie predčasnej
splatnosti úveru, ako navrhoval žalovaný na poslednom pojednávaní, ktoré by bolo aj s ohľadom na

závery, ktoré súd stranám v priebehu konania dostatočne prezentoval v rámci vysloveného predbežného
názoru, nadbytočné. Preto súd takýto návrh na vykonanie dokazovania na pojednávaní zamietol.

63. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu.

64. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

65. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

66. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP. Žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, a preto mu súd proti žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 % o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia
súdny úradník samostatným uznesením.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Mestský súd Bratislava IV v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia

súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.