Rozsudok – Zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 31, 2025

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 28C/8/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3823218230
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Mičková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2025:3823218230.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

30 28C/8/2023

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Dagmar Mičkovou v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom B. C. X, XXX XX D. C. D., zast.: JUDr. Martin Žaťko, advokát, so sídlom Trenčianska
cesta 603, 957 01 Bánovce nad Bebravou, IČO: 44 695 802, proti žalovanému: E. F., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom G. H. XXX, XXX XX G. H., zast.: Advokátska kancelária JUDr. Zuzana Čížová, s.r.o., so
sídlom J. Jesenského 69, 957 01 Bánovce nad Bebravou, IČO: 36 789 925, o zaplatenie 14.600,- € s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

29 28C/8/2023

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa proti žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu,
o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

27 28C/8/2023

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na súde dňa 23.06.2023 domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy
14 600,- eur s príslušenstvom titulom zmluvy o pôžičke. Svoju žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa so
žalovaným tvorila partnerský pár od 21.07.2017. Počas tohto obdobia žalobkyňa a žalovaný bývali v
jednej domácnosti, a to v byte, ktorý je vo vlastníctve otca žalovaného pána - E. I., byt č. X, v bytovom
dome so súpisným číslom XXXX, C. J. K. G. D. C. D., kat. úz.: D. C. D., na liste vlastníctva č. XXXX

(ďalej ako „byt“), ktorý žalovaný v tomto období tiež rekonštruoval a zariaďoval. Rovnako žalovaný
počas tohto obdobia kúpil osobné motorové vozidlo značky Volkswagen Passat B8, EVČ: D. (ďalej
ako „motorové vozidlo“), a to za sumu 16.000,- EUR, ktoré bolo privezené z Nemecka a ktoré zapísal
v evidencii vozidiel na svoju matku pani L. I. F.. Žalovaný hnuteľné veci do bytu ako aj motorové
vozidlo nadobudol čiastočne zo svojich vlastných finančných prostriedkov a čiastočne z prostriedkov
žalobkyne, ktorá ich žalobcovi poskytla ako finančnú pôžičku v hotovosti a tieto žalobca nadobudol do
svojho vlastníctva, resp. do vlastníctva jeho rodičov. Žalobkyňa toho času ako partnerka žalovaného

žijúca s ním v spoločnej domácnosti, logicky nepovažovala za nevyhnutné uzatvárať písomnú zmluvu
o pôžičke, nakoľko medzi nimi existovala vzájomná dôvera a vzájomná dohoda. Žalobkyňa poskytla
žalobcovi finančné prostriedky vo výške 14.600,- EUR, pričom tieto prevzal žalovaný v hotovosti a pri
odovzdávaní tejto hotovosti boli aj rodičia žalobkyne, a to pani M. B., trvale bytom B. C. X, XXX XXD. C. D. a pán E. B., trvale bytom B. C. X, XXX XX D. C. D., a to z dôvodu, že veľká časť týchto
finančných prostriedkov bola poskytnutá žalobkyni práve jej rodičmi, ako aj sestra žalobkyne pani D. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. C. X, XXX XX D. C. D., z dôvodu, že žalobkyňa spolu so žalovaným

v danom čase žili v rodinnom dome vo vlastníctve rodičov žalobkyne v Dolných Našticiach, kde spolu s
nimi v spoločnej domácnosti žila aj sestra žalobkyne. Za prítomnosti rodičov žalobkyne žalovaný jednak
postupne prevzal v hotovosti pôžičky v celkovej výške 14.600,-EUR a tiež sa zaviazal, že ich vráti v
celom rozsahu, a to najneskôr za jeden rok od kedy ich dostal. Keďže medzi žalobkyňou a žalovaným
existovala ústna dohoda kedy a akým spôsobom žalobca finančné prostriedky vráti, žalobkyňa ich od

žalovaného nežiadala písomnou formou, a to až do momentu, kedy došlo k ukončeniu ich partnerského
vzťahu dňa 17.04.2023. Žalobkyňa poskytla žalovanému pôžičky v hotovosti v rozsahu: 8 000,- eur
dňa 27.06.2019 na kúpu motorového vozidla, 1 100,- eur dňa 15.04.2022 na zálohu na kuchynský
nábytok, 1 000,- eur 26.04.2022 na kúpu dverí a zárubní, 2 000,- eur dňa 13.05.2022 na doplatok za
kuchynský nábytok, 1 000,- eur dňa 16.05.2022 na nákup kuchynského zariadenia, 1 500,- eur dňa
26.05.2022 na nákup zariadenia bytu. Po ukončení partnerského vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným

komunikovala žalobkyňa so žalovaným ústne, telefonicky, ako aj prostredníctvom aplikácie Messenger,
pričom predmetom komunikácie bolo kedy a ako jej žalovaný vráti vyššie uvedenú finančnú sumu,
predstavujúcu finančnú pôžičku. V predmetnej komunikácii síce žalovaný uviedol, že sa necíti byť dlžný
žiadne finančné prostriedky, avšak v rozpore s týmto tvrdením zároveň ponúkol žalovaný žalobkyni
návrh na akési „vyporiadanie“. Z textu komunikácie je možné usúdiť, že sa žalovaný domnieva, že

má/mal so žalobkyňou nejaké pomyselné podielové spoluvlastníctvo, z ktorého sa chce vyporiadať,
pričom sa to týka tak motorového vozidla ako aj zariadenia bytu. Z vyššie uvedeného vyplýva, že
žalovaný mal záujem vyporiadať sa so žalobkyňou spôsobom, že jej vyplatí sumu vo výške 4.000,-
EUR, pričom všetky hnuteľné veci ostanú vo vlastníctve žalovaného, resp. vo vlastníctve jeho rodičov. K
tejto sume žalovaný dospel výpočtom, v ktorom napríklad odpočítava od čiastky vo výške 8.000,- EUR

(peniaze požičané od žalobkyne) rôznu amortizáciu, či opravy predmetného motorového vozidla značky
Volkswagen Passat B8, pričom žalovaný sám rovnako stanovil pomyselnú hodnotu tohto vozidla, od nej
odpočítal vyššie uvedené sumy, následne rozdelil zvyšok na polovicu a túto čiastku ponúkol žalobkyni.
Nároky žalobkyne na vrátenie finančných prostriedkov, ktoré boli žalovanému poskytnuté formou
pôžičky na kúpu jednotlivých hnuteľných vecí a rekonštrukciu bytu, zase započítava žalovaný s inými

čiastkami, ktoré on vynakladal na spoločný život, resp. spoločnú domácnosť žalobkyne a žalovaného.
Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že medzi žalobkyňou a žalovaným nikdy nevzniklo podielové
spoluvlastníctvo žiadnej hnuteľnej veci ani žiadnej nehnuteľnosti. Z toho vyplýva, že nie je možné
vyporiadavať medzi nimi podielové spoluvlastníctvo spôsobom akým navrhuje žalovaný. Rovnako je
zrejmé, že zo strany žalovaného dochádza k dezinterpretácii jednotlivých právnych inštitútov ako je

vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, alebo bezpodielového spoluvlastníctva manželov (pričom
medzi žalobkyňou a žalovaným nedošlo k uzatvoreniu manželstva). Avšak, nakoľko v zmysle svojho
vyjadrenia sa žalovaný cíti povinný vyplatiť žalobkyni finančné prostriedky (aj keď titulom „nejakého
vyporiadania“), nasvedčuje to skutočnosti, že žalovaný od žalobkyne aj finančné prostriedky obdržal
a to na základe vyššie uvedenej ústnej zmluvy o pôžičke, resp. viacerých ústnych zmlúv o pôžičke.

Žalobkyňa v zmysle vyššie uvedeného zaslala Žalovanému prostredníctvom svojho právneho zástupcu
písomnú výzvu zo dňa 05.06.2023, v ktorej oboznámila žalovaného s jej nárokmi špecifikovanými
vyššie. Žalovaný odpovedal prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomnou odpoveďou zo dňa
16.06.2023, v ktorej uvádza viacero neúplných, skreslených resp. nepravdivých skutočností. V prvom
rade žalovaný označil pohľadávku vo výške 8.000 EUR za premlčanú v zmysle ust. 100 ods. 1 a

nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko podľa názoru žalovaného by mala pri potenciálnom nároku
žalobkyne, plynúť premlčacia lehota odo dňa 27.06.2019 teda odo dňa poskytnutia pôžičky. Uvedené
tvrdenie žalovaného nemožno považovať za správne a pravdivé, nakoľko súčasťou ich vzájomnej
dohody, resp. ústnej zmluvy o pôžičke na sumu vo výše 8.000 EUR bola tiež samozrejme splatnosť, tejto
pôžičky, ktorá bola dohodnutá v lehote jedného roka odo dňa poskytnutia pôžičky. Splatnosť pôžičky

teda nastala dňom 27.06.2020, pričom v prípade námietky premlčanie je nutné počítať premlčaciu
lehotu odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti pôžičky a teda počnúc dňom 28.06.2020. Argumentácia
Žalovaného, že uvedené hnuteľné veci nenadobudol on, ale jeho rodičia, nemá exkulpačný charakter,
keď o skutočnosti, že sa predmetné hnuteľné veci kupujú do vlastníctva rodičov žalovaného bola jasne
daná, resp. dohodnutá vopred, resp. nebola pre žalobkyňu ako veriteľa a žalovaného ako dlžníka

v danom čase vôbec podstatná, nakoľko tvorili pár. O tom, že tieto veci sú vo vlastníctve rodičov
žalovaného žalobkyňa predsa sama prvá informovala práve žalovaného, preto nevidela žiadny význam,
resp. nerozumela argumentácii žalovaného z jeho písomného vyjadrenia. Skutočnosť, že si požičal
peniaze od svojej priateľky, na to aby si kúpil vozidlo, pričom vozidlo kúpil a v evidencii vozidiel ho napísalna svoju matku, neznamená de iure nič relevantné vo vzťahu k poskytnutiu finančných prostriedkov.
Uviedla, že rozumie, že žalovaný tým má asi na mysli obštrukciu vo forme, že nie je vlastníkom veci,
ktorú žalobkyňa označila ako účel danej ústnej finančnej pôžičky, avšak to nie je v zmysle podanej

žaloby právne významné, nakoľko bolo výlučne rozhodnutím žalovaného na koho predmetné vozidlo
zaeviduje v evidencii vozidiel. Obdobné platí aj o nákupe hnuteľných vecí a rekonštrukcie bytu vo
výlučnom vlastníctve otca žalovaného. Vo zvyšku písomnej odpovede žalovaného je táto v celom
rozsahu zmätočná a nepravdivá, nakoľko je z nej zrejmé, že žalovaný stále nevie, resp. nechce rozoznať
rozdiel medzi vrátením finančnej pôžičky a vyporiadavaním „akýchsi“ vzťahov a nárokov žalobkyne a

žalovaného ako partnerov. Žalobkyňa sa svojou žalobou nedomáha vyporiadania žiadnych nárokov
vyplývajúcich z ich hospodárenia ako partnerov, ani sa nedomáha žiadneho vyporiadania podielového
spoluvlastníctva (nakoľko nikdy neexistovalo a neexistuje), ale sa domáha vrátenia konkrétnych súm z
jednotlivých ústnych zmlúv o finančných pôžičkách v hotovosti, ktoré poskytla žalovanému. Žalobkyňa
samozrejme spolu so žalovaným investovala a spotrebovala aj iné finančné prostriedky na ich spoločný
život, ktoré si však svojou žalobou neuplatňuje. Žalovaný vo svojej písomnej odpovedi, tiež poskytuje

informáciu, že on poslal počas ich vzájomného vzťahu žalobkyni na účet spolu sumu vo výške 3.323,48
EUR, pričom žalobkyňa jemu na účet poskytla len sumu vo výške 1.640 EUR. Poukázala na nesprávne
a zmätočné tvrdenie žalovaného, ktorý na jednej strane tvrdí, že nikdy nič nebol žalobkyni dlžný, ale
na strane druhej (používajúc bežné spoločné výdavky na bežný život) argumentuje tým, že jej „vracal“
na jej účet dokonca vyššiu sumu ako mal. Uviedla, že poskytuje preto súdu úvahu, že prečo tento

žalovaný, vracal žalobkyni vždy viac peňazí ako mu ona podľa neho poskytla, alebo prečo sa cíti byť
povinný sa s ňou vyporiadať z predmetného osobného vozidla a zariadenia bytu a dať jej sumu vo
výške 4.000 EUR, ktorú sám opäť nezmyselnými zápočtami pohľadávok nespôsobilých na započítanie
sám vypočítal (komunikácia Messenger), keď mu teda podľa neho nikdy neposkytla žiadnu z vyššie
uvedených finančných pôžičiek . Nakoľko z celého písomného vyjadrenia žalovaného nevyplýva nič

iné ako to, že tento popiera skutočnosti, ktoré tvrdí žalobkyňa, teda, že popiera, že by vôbec došlo k
poskytnutiu finančných pôžičiek, tak ako to vo svojej žalobe popisuje žalobkyňa, rozhodla sa žalobkyňa
ukončiť mimosúdne rokovania so žalovaným, keď je možné konštatovať, že ani napriek skutočnosti,
že žalovaný je právne zastúpený, tieto nikam nevedú a len odvádzajú pozornosť od vrátenia reálnych
finančných pôžičiek, tým, že zvádzajú k úvahám o „akomsi“ právne nešpecifikovanom vyporiadavaní

akýchsi vzťahov medzi žalobkyňou a žalovaným, ktoré žalovaný považuje za pohľadávky spôsobilé na
zápočet s finančnými pôžičkami (o ktorých, ale sám žalovaný tvrdí, že ich popiera a že nikdy nevznikli
a neboli mu poskytnuté). V prípade, ak žalovaný považuje svoje nároky za oprávnené, nič mu nebráni
v tom, aby si na príslušný súd podal napríklad žalobu o vrátenie alebo vydanie konkrétnej veci, alebo
žalobu o úhradu časti nájomného za byt (resp. možno myslel aj za dom, v ktorom žili viac ako 2 roky

u rodičov žalobkyne).

2. Podaním doručeným súdu dňa 25.08.2023 sa vyjadril k podanej žalobe žalovaný a uviedol, že s
tvrdeniami žalobkyne uvedenými v žalobe zo dňa 19.06.2023 žalovaný nesúhlasí, nakoľko sú v rozpore
so skutkovým stavom. Žalobkyňa nikdy nepožičala žalovanému peňažné prostriedky, čo potvrdzuje aj

skutočnosť, že na podporu jej tvrdení nepredkladá žiadne dôkazy (okrem údajných, podľa žalovaného
vopred pripravených, svedeckých výpovedí jej blízkych osôb). Uviedol, že žalobkyňa vo svojej žalobe
na strane 2. uvádza, že mali so žalovaným počas ich partnerského vzťahu od 21.07.2017 bývať v
jedenej domácnosti, v byte na ulici Strážovská vo vlastníctve otca žalovaného. Na strane 6. žaloby
však už uvádza, že mali žiť v domácnosti jej rodičov. Podľa žalobkyne počas vzťahu so žalovaným

žalovaný nadobudol hnuteľné veci do bytu ako aj motorové vozidlo čiastočne zo svojich vlastných
finančných prostriedkov a čiastočne z prostriedkov žalobkyne, ktorá ich žalovanému mala údajne
poskytnúť ako finančnú pôžičku v hotovosti a tieto mal žalovaný nadobudnúť do svojho vlastníctva,
resp. do vlastníctva rodičov žalovaného. Žalobkyňa ako partnerka žalovaného žijúca s ním v spoločnej
domácnosti, údajne nemala považovať za nevyhnutné uzatvárať písomnú zmluvu o pôžičke, nakoľko

medzi nimi mala existovať vzájomná dôvera a vzájomná dohoda. Podľa žalobkyne mal žalovaný za
prítomnosti rodičov žalobkyne postupne prevziať v hotovosti pôžičky v celkovej výške 14.600,-€ a
tiež sa mal zaviazať, že ich vráti v celom rozsahu, a to najneskôr za jeden rok od kedy ich dostal.
Keďže medzi žalobkyňou a žalovaným mala údajne existovať ústna dohoda kedy a akým spôsobom
žalovaný finančné prostriedky vráti, žalobkyňa ich od žalovaného nemala žiadať písomnou formou, a

to až do momentu, kedy malo dôjsť k ukončeniu partnerského vzťahu strán sporu dňa 17.04.2023.
Žalobkyňa v samotnej žalobe potvrdzuje, že z textu komunikácie medzi ňou a žalovaným má byť
možné usúdiť, že sa žalovaný má domnievať, že má/mal so žalobkyňou nejaké pomyselné podielové
spoluvlastníctvo, z ktorého sa má chcieť vyporiadať, pričom sa to má týkať tak motorového vozidla akoaj zariadenia bytu. Z vyššie uvedeného má vyplývať, že žalovaný mal mať záujem sa vyporiadať so
žalobkyňou spôsobom, že jej vyplatí sumu vo výške 4.000,-€, pričom všetky hnuteľné veci ostanú vo
vlastníctve žalovaného, resp. vo vlastníctve rodičov žalovaného. Súčasťou údajnej vzájomnej dohody

strán sporu, resp. ústnej zmluvy o pôžičke na sumu vo výške 8.000,-€ mala byť údajne splatnosť
tejto pôžičky, ktorá mala byť údajne dohodnutá v lehote jedného roka odo dňa poskytnutia pôžičky.
Splatnosť pôžičky teda mala podľa žalobkyne údajne nastať dňom 27.06.2020. V tejto súvislosti je
významné poukázať na skutočnosť, že na údajnú splatnosť pôžičky poukazuje žalobkyňa až po tom,
ako bola na možnosť premlčania upozornená žalovaným v odpovedi na jej výzvu zo dňa 16.06.2023

(v domnienke, že po tomto upozornení upustí od nezmyselného uplatňovania neexistujúcich nárokov).
Žalobkyňa v žalobe potvrdzuje, že vozidlo je evidované na vlastníka L. I. F. – matku žalovaného. Podľa
žalobkyne, skutočnosť, že si žalovaný mal požičať peniaze od žalobkyne na to, aby si kúpil vozidlo,
pričom vozidlo mal kúpiť a v evidencii vozidiel ho mal napísať na svoju matku, nemá údajne znamenať
de iure nič relevantné vo vzťahu k poskytnutiu finančných prostriedkov. Žalobkyňa sa svojou žalobou
údajne nemá domáhať vyporiadania žiadnych nárokov vyplývajúcich z ich hospodárenia ako partnerov,

ani sa nemá domáhať žiadneho vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ale sa má domáhať vrátenia
konkrétnych súm z jednotlivých ústnych zmlúv o finančných pôžičkách v hotovosti, ktoré mala poskytnúť
žalovanému. Žalobkyňa poukazuje na nesprávne a zmätočné tvrdenie žalovaného, ktorý na jednej
strane má tvrdiť, že nikdy nič nebol žalobkyni dlžný, ale na strane druhej (používajúc bežné spoločné
výdavky na bežný život) má argumentovať tým, že jej mal „vracať“ na jej účet dokonca vyššiu sumu

ako mal. V prípade, ak žalovaný má považovať svoje nároky za oprávnené, nič mu nemá brániť v
tom, aby si na príslušný súd podal napríklad žalobu o vrátenie alebo vydanie konkrétnej veci, alebo
žalobu o úhradu časti nájomného za byt. Je pravdou, že strany sporu tvorili spolu partnerský pár od
21.07.2017 do 17.04.2023. Nie je však pravdou, že by žalobkyňa mala mať nárok na sumu 14.600,-
€, ktorú skutočnosť žalobkyňa nepreukazuje žiadnym právne významným dôkazom. Žalovaný nikdy

nepotreboval žiadnu pôžičku od žalovanej, vždy mal dostatok finančných prostriedkov a ak by náhodou
nastala situácia, že by určitú sumu potreboval, toto mu vždy vedeli zabezpečiť a s týmto pomôcť
jeho rodičia, otec I. E. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/X, XXX XX D. C. D. a matka L. I. F.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, XXX XX B., ktorí napríklad aj hradili žalobkyni dovolenky. Počas
trvania partnerského vzťahu medzi stranami sporu zabezpečoval žalobkyňu práve žalovaný a nie že by

potreboval od žalobkyne akúkoľvek pôžičku. Uviedol, že v celom rozsahu rozporuje, že by mu žalobkyňa
mala poskytnúť dňa 27.06.2019 pôžičku vo výške 8.000,-€ so splatnosťou 27.06.2020 za účelom kúpy
motorového vozidla, dňa 15.04.2022 pôžičku vo výške 1.100,-€ so splatnosťou 15.04.2023 za účelom
zálohy za kuchynský nábytok, dňa 26.04.2022 pôžičku vo výške 1.000,-€ so splatnosťou 26.04.2023
za účelom kúpy dverí a zárubní, dňa 13.05.2022 pôžičku vo výške 2.000,-€ so splatnosťou 13.05.2023

za účelom doplatku za kuchynský nábytok, dňa 16.05.2022 pôžičku vo výške 1.000,-€ so splatnosťou
16.05.2023 za účelom nákupu kuchynského zariadenia, a dňa 26.05.2022 pôžičku vo výške 1.500,-
€ so splatnosťou 26.05.2023 za účelom nákupu zariadenia bytu, v hotovosti do výlučného vlastníctva
žalovaného.Medzistranamisporunikdynebolauzatvorenázmluvaopôžičke(atoanilenvústnejforme)
a žalobkyňa nikdy žalovanému neodovzdala v hotovosti žiadne finančné prostriedky. Dôkazom, ktorý

má podľa žalobkyne údajne preukazovať tvrdenie žalobkyne, že mala žalovanému poskytnúť údajné
predmetné pôžičky (uzatvorené na základe ústnych zmlúv o pôžičkách), má byť žalobkyňou predložená
komunikácia medzi žalobkyňou a žalovaným prostredníctvom aplikácie Messenger, ktorú predložila iba
v častiach, ktoré sú v jej prospech. Po oboznámení sa s celou komunikáciou od rozchodu strán sporu je
všakmožnédospieťjedinektomuzáveru,žežalobkyňaodjúla2019do24.04.2023potvrdzovalavozidlo

Volkswagen Passat považuje za spoločné vlastníctvo žalobkyne a žalovaného a od 27.04.2023 zmenila
rétoriku a odrazu tvrdila, že malo ísť o pôžičku. Naopak žalovaný po celý čas jednotne uvádza, že mu
žalobkyňa žiadnu pôžičku neposkytla. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal aj na nasledovnú konštantnú
judikatúru a rozhodovaciu prax súdov: rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 Cdo
325/2009 zo dňa 30.06.2010 - podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia

zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť
dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom),
k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k
odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne.; rozsudok
Krajského súdu v Nitre sp.zn. 5 Co 15/2010 - 282 zo dňa 28.02.2011 - veriteľ, ktorý sa žalobou na

súde domáha od dlžníka, aby mu vrátil požičané peniaze, musí v zmysle § 657 OZ splniť dôkaznú
povinnosť, teda musí uniesť dôkazné bremeno nielen o tom, že s dlžníkom v určitom čase uzavrel
zmluvu o pôžičke peňazí, ktoré mu mali byť v dohodnutej dobe dlžníkom vrátené, ale aj o tom, že tieto
peniaze dlžníkovi skutočne požičal (prenechal mu ich, odovzdal mu ich) a to či už v hotovosti aleboformou bezhotovostného platobného styku, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II.
ÚS303/2011–10zodňa23.06.2011,dôkaznébremenonatútootázku(preukázaniaodovzdaniapeňazí)
neprechádza z veriteľa na dlžníka v závislosti od toho, aké dôkazy veriteľ predložil, a teda iba v dôsledku

toho, že veriteľ predložil súdu písomnú zmluvu o pôžičke, v ktorej je uvedené, že dlžník prevzal pôžičku v
sume 800 000 Sk, dôkazné bremeno o tom, že to tak nebolo, neťaží dlžníka. Súd vyhodnocuje splnenie
dôkazného bremena veriteľa posúdením výsledkov dokazovania o dokazovanej otázke z vykonaných
dôkazov ich zhodnotením jednotlivo a aj vo vzájomnej súvislosti so záverom o tom, či veriteľ dôkazné
bremeno uniesol, alebo nie. V tomto prípade aj krajský súd dospel k záveru, podľa ktorého sťažovateľka

dôkazné bremeno neuniesla. Čo sa týka tvrdenia žalobkyne ohľadom údajnej ústnej zmluvy o pôžičke
vo výške 8.000,-€ dňa 27.06.2019, že ...,,a tiež sa zaviazal, že ich vráti v celom rozsahu, a to najneskôr
za jeden rok od kedy ich dostal.“...; ...,,súčasťou ich vzájomnej dohody, resp. ústnej zmluvy o pôžičke na
sumu vo výške 8.000 EUR bola tiež samozrejme splatnosť tejto pôžičky, ktorá bola dohodnutá v lehote
jedného roka odo dňa poskytnutia pôžičky.“..., žalovaný poukázal, že žalobkyňa nikde v predžalobnej
výzve na vrátenie finančnej pôžičky vo výške 14.600,- EUR zo dňa 05.06.2023 nespomína splatnosť

nielenúdajneposkytnutejpôžičkyvovýške8.000,-€dňa27.06.2019aleaniostatnýchúdajnýchpôžičiek.
Až po doručení odpovede žalovaného na predžalobnú výzvu na vrátenie finančnej pôžičky vo výške
14.600,-€ zo dňa 16.06.2023 žalobkyni a uvedenia skutočností uvedených v bode 6. tejto odpovede
ohľadom premlčania práv žalobkyne, teda že ,,...ak by aj boli pravdivé tvrdenia Vašej klientky, že
27.06.2019 poskytla nášmu klientovi pôžičku vo výške 8.000,-€, čo náš klient v celom rozsahu rozporuje,

akékoľvek jej práva sú už premlčané.“, žalobkyňa si ,,zázračne“ mala spomenúť, že súčasťou údajnej
ústnej zmluvy o pôžičke vo výške 8.000,-€ dňa 27.06.2019 mala byť splatnosť tejto pôžičky, ktorá mala
byť údajne dohodnutá v lehote jedného roka odo dňa poskytnutia pôžičky. V prvej výzve žalobkyne
zo dňa 05.06.2023 adresovanej žalovanému žalobkyňa ani len náznakom nikde nespomína splatnosť
údajnej ústnej zmluvy o pôžičke vo výške 8.000,-€ dňa 27.06.2020. Splatnosť predmetnej pôžičky v

lehote jedného roka uviedla až v žalobe, teda po upozornení na premlčanie tejto pôžičky žalovaným v
odpovedi zo dňa 16.06.2023. Rovnako žalobkyňa v predžalobnej výzve na vrátenie finančnej pôžičky
vo výške 14.600,- EUR zo dňa 05.06.2023 nikde nespomína ani splatnosť ostatných údajných pôžičiek
poskytnutých žalovanému. Na druhej strane po upozornení na premlčanie zo strany žalovaného už vo
svojej

žalobe splatnosť daných pôžičiek uvádza. Splatnosť vrátenia súm nemohla byť dohodnutá ani z dôvodu,
že žalobkyňa žalovanému nikdy žiadnu pôžičku neposkytla. Vzhľadom na vyššie uvedené, pre prípad,
ak by súd z nejakého dôvodu vyhodnotil tvrdenia žalobkyne o poskytnutí peňažných prostriedkov vo
výške 8.000,-€ ako pravdivé či už ako pôžičku alebo bez právneho dôvodu, čo žalovaný v celom
rozsahu rozporuje, akékoľvek práva žalobkyne sú už premlčané. S poukazom na vyššie uvedené,

týmto žalovaný vznáša námietku premlčania nároku vo vzťahu k nárokom žalobkyne na zaplatenie
sumy vo výške 8.000,-€, žalobkyňou údajne poskytnutej žalovanému dňa 27.06.2019. Čo sa týka
tvrdenia žalobkyne, že počas spoločného spolužitia strán sporu si žalovaný mal kúpiť osobné motorové
vozidlo značky Volkswagen Passat B8, EVČ: D. (ďalej len ako ,,vozidlo“ v príslušnom gramatickom
tvare) za sumu 16.000,-€ žalovaný uviedol, že toto vozidlo podľa evidencie vozidiel nadobudla matka

žalovaného L. I. F., čo potvrdzuje nielen žalobkyňa ale aj technický preukaz uvedeného vozidla. Za
daného skutkového a právneho stavu nie je a ani nemôže byť žalovaný osoba aktívne legitimovaná
v tomto spore, nakoľko ak by boli tvrdenia žalobkyne pravdivé, musí sa domáhať vrátenia peňažných
prostriedkov od osoby, ktorá mala tieto prostriedky použiť na nákup hnuteľnej veci, ktorej ako vlastníčka
je evidovaná v príslušnej evidencii vlastníkov motorových vozidiel. Žalobkyňa sa však k vedenému

vozidlu správala ako k vlastnému, dokonca na tomto vozidle dňa 25.01.2023 neodbornou jazdou
spôsobila škodu, ktorú doposiaľ nenahradila a ktorá odhadovaná výška škody bola vo výške 3.000,-
€. Žalobkyňa po celý čas od nadobudnutia vozidla mala za to, že vozidlo je spoločné so žalovaným.
Žalovaný uhrádzal priamo za matku sumy poistného, pričom platby uhrádzané do konca roku 2022
spolu vo výške 2.051,30€ chcel od žalobkyne pri skončení vzťahu kompenzovať. Žalobkyňa taktiež

odo dňa 01.08.2019 do apríla 2023 užívala takmer každý deň bez právneho dôvodu, osobné motorové
vozidlo značky Opel Astra, rok výroby 2007, ktorého výlučným vlastníkom je žalovaný už od roku
2015, pričom tento platil nielen údržbu ale aj poistné za uvedené vozidlo. Uviedol, že vzhľadom na
vyššie uvedené, nároky žalobkyne žalovaný započítava oproti jeho nároku na náhradu za užívanie
motorového vozidla Opel Astra. Skutočnosť, že žalobkyňa žalovanému na kúpu vozidla Volkswagen

Passat dňa 27.06.2019 pôžičku, tak ako tvrdí, neposkytla, preukazuje aj komunikácia medzi stranami
sporu prostredníctvom internetovej stránky Facebook – aplikácia Messenger, zo dňa 27.06.2019 od
13:40 hod.. Z tejto komunikácie strán sporu vyplýva, že ešte len 27.06.2019 spolu komunikovali o
spôsobeúhradykúpnejcenyzavozidloVolkswagenPassat,pričomsadohadovali,žedeňpo27.06.2019každý z banky vyberie svoju polovicu. Uvedená komunikácia jednoznačne vyvracia tvrdenie žalobkyne
o požičaní peňažných prostriedkov žalovanému dňa 27.06.2019 a potvrdzuje tvrdenie žalovaného, že
mu žalobkyňa žiadne peňažné prostriedky nepožičala. Skutočnosť, že žalobkyňa žalovanému na kúpu

motorového vozidla Volkswagen Passat neposkytla žiadnu finančnú pôžičku potvrdzuje aj samotná
žalobkyňa v komunikácii medzi stranami sporu, a to ako v čase nadobúdania vozidla v roku 2019
tak aj v priebehu trvania vzťahu, ako aj po skončení vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným, nakoľko
o vozidle komunikuje ako o spoločnom vlastníctve medzi ňou a žalovaným. Žalovaný poukázal na sms
komunikáciu, že ani v jednej správe nepotvrdil, že by bol obdržal od žalobkyne peňažné prostriedky,

alebo že by mu mala niečo požičať. 24.04.2023 o 19:57 hod. zaslal žalobkyni návrh na vyporiadania
podielového spoluvlastníctva k vozidlu, žalobkyňa v správe z 24.04.2023 o 20:23 (pozn.: žalobkyňou
predložená správa bola upravená - vymazaná posledná veta) uviedla, že ,,A ten passat ja predám
za 15 000€, takže môžeme predať“, na čo jej žalovaný v správe 24.04.2023 o 21.17 uviedol...“auto
môžeš predávať, keď bude len tvoje, čo nie je..“, 22.05.2023 o 17:59 žalovaný uviedol žalobkyni, že si
zjavne z neho robila srandu, keď mu uviedla, že mu mala požičiavať peniaze a opätovne jej zdôraznil,

že jemu ona žiadne peniaze nepožičiavala, ale spoločne kúpili auto. Čo sa týka tvrdenia žalobkyne,
že medzi žalobkyňou a žalovaným nikdy nevzniklo podielové spoluvlastníctvo žiadnej hnuteľnej veci
ani žiadnej nehnuteľnosti, sama žalobkyňa potvrdzuje, že Volkswagen Passat považovala za spoločné
vlastníctvo so žalovaným, a to v komunikácii medzi stranami sporu prostredníctvom internetovej stránky
Facebook – aplikácia Messenger zo dňa 02.07.2019, z ktorej vyplýva komunikácia medzi žalobkyňou a

žalovaným ohľadne ponuky ďalšieho (iného vozidla Passat). Žalobkyňa potvrdzovala, že vozidlo Passat
považovala za spoločný predmet vlastníctva jej a žalovaného teda, že žalovanému na kúpu tohto vozidla
nič nepožičala, ale že ho kúpili spoločne. Žalobkyňa žalovanému na motorové vozidlo ohľadne ponuky
iného vozidla písala: ,,Stoji 15 000. Však je lacnejšie jak naše dovezene.“ Žalovaný uviedol: !Zlatko
zlatko. Netušíš skadiaľ tie auta sú a čo všetko na nich treba. Odpoveď žalobkyne: Nič na tom prvom.

dovezene zo servisu ako naše. Odpoveď žalovaného: Na oboch bude treba teraz robiť stk. Stačí že
tie dpf budú dojebkane. Pre niečo také lacné budú. Odpoveď žalobkyne: To môže byť aj na našom.“
Žalovaný uviedol: Čo sa ti nebodaj paci?. Odpoveď žalobkyne: Jasne. Však ma poznáš.
Odpoveď žalovaného: Však neni to zle ale naše sa mi páči viac. Odpoveď žalobkyne: Hej? Odpoveď
žalovaného: áno láska. Odpoveď žalobkyne: Tak nič. skúsila som.“ V komunikácii medzi stranami sporu

prostredníctvom internetovej stránky Facebook – aplikácia Messenger zo dňa 16.07.2019, z ktorej
vyplýva komunikácia medzi žalobkyňou a žalovaným ohľadne ponuky ďalšieho (iného vozidla Golf),
ktoré žalobkyňa mala záujem spoločne so žalovaným nadobudnúť. Žalobkyňa sama potvrdzovala, že
vozidlo Passat kúpili so žalovaným spoločne.
V správe v uvedený deň na správu žalovaného o 10:50 hod „nie neni lepší, Passat je krajší“..

uviedla „neni, my máme 110 (pozn.:kW)“ , o 10:52 uviedla: ......“že keby kúpime už 3 auto, tak máme
na rok servis“ .....„Také vymakané auto vymením za passat a ešte nám ostane 9000 k dobru“. V
komunikácii medzi žalobkyňou a matkou žalovaného prostredníctvom internetovej stránky Facebook
– aplikácia Messenger zo dňa 16.07.2019, z ktorej vyplýva komunikácia medzi žalobkyňou a matkou
žalovaného ohľadne ponuky ďalšieho (iného vozidla Golf), ktoré žalobkyňa mala záujem spoločne so

žalovaným nadobudnúť. Žalobkyňa aj v tejto komunikácii potvrdila, že vozidlo Passat považovala za
predmet podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného. V správe o 10:41 poslala žalobkyňa
matke žalovaného, správu s textom: „že chceli by sa 8200, ale keby ho chceme my, tak dá za 7000“.
Ďalej žalobkyňa matke žalovaného uviedla: ...“keby sme predali passata máme golfa aj peniaze ešte“.
V komunikácii medzi žalobkyňou a matkou žalovaného prostredníctvom internetovej stránky Facebook

– aplikácia Messenger zo dňa 24.07.2019, z ktorej vyplýva komunikácia medzi žalobkyňou a matkou
žalovaného. V správe o 16:10 poslala žalobkyňa matke žalovaného, ktorá kupovala ďalšie vozidlo
Passat správu s textom ,,Poslal vám Jakubko fotku? „ že už máme 2 passatov“, čím potvrdila, že vozidlo
Passat považovala za predmet podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného. V komunikácii
medzi stranami sporu prostredníctvom internetovej stránky Facebook – aplikácia Messenger zo dňa

09.04.2020, z ktorej vyplýva komunikácia medzi žalobkyňou a žalovaným ohľadne kúpy rádia do
vozidla Passat. Žalobkyňa opäť potvrdzovala, že vozidlo Passat považovala za predmet podielového
spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného teda, že ho kúpili spoločne. V správe o 11:18 hod sa pýtala
žalovaného „za koľko sa dá predať naše“ (pozn. vozidlo). Napokon v správe cez internetovú stránku
Facebook – aplikácia Messenger dňa 24.04.2023 uviedla žalovanému, že ,,A ten passat ja predám za

15 000€, takže môžeme predať“. Z tohto tvrdenia nepochybne vyplýva, že žalobkyňa aj po rozchode so
žalovaným považovala vozidlo za predmet podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného. Zo
všetkých vyššie uvedených komunikácii jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa nepožičala na kúpu vozidla
žalovanému žiadne peňažné prostriedky, ale sama mala za to a potvrdzovala dokonca aj pred tretímiosobami, že vozidlo je v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného. Žalovaný mal záujem
sa spravodlivo vysporiadať, a žalobkyni ponúkal sumu na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva po
odpočítaní ním uhrádzaných nákladov na prevádzku motorového vozidla (poistenie, pneumatiky, servis

a pod..), čo ona odmietla. Čo sa týka tvrdenia žalobkyne, že žalobkyňa žalovanému mala poskytnúť
peňažné prostriedky na rekonštrukciu bytu (byt č. 8, v bytovom dome so súpisným číslom XXXX, C. J.
K. G. D. C. D., k. ú. D. C. D., na liste vlastníctva č. XXXX ďalej len ako ,,byt“ v príslušnom gramatickom
tvare) vo výlučnom vlastníctve otca žalovaného, žalovaný uvádza, že nakoľko daný byt je vo výlučnom
vlastníctve otca žalovaného

I. E. I., nar. XX.XX.XXXX, F. XX, XXX XX N., nárokovateľnosť údajne vložených finančných prostriedkov
do rekonštrukcie bytu žalobkyňou od žalovaného nie je na mieste. Namieta nedostatok aktívnej
legitimácie. Nie je pravdou, že by mala žalobkyňa poskytnúť žalovanému pôžičku na rekonštrukciu a
zariadenie bytu vo vlastníctve otca žalovaného. Pokiaľ žalobkyňa v období rekonštrukcie bytu poskytla
žalovanému nejaké finančné prostriedky, tieto žalovaný žalobkyni vrátil, a to najmä bezhotovostne, o
čom svedčia výpisy z účtu nášho klienta, ktoré žalovaný aj predkladá súdu. Taktiež nie je pravdou, že

by mala žalobkyňa žalovanému poskytnúť dňa 15.04.2022 zálohu na kuchynský nábytok 1.100,-€, že
by mala žalobkyňa žalovanému dňa 13.05.2022 poskytnúť doplatok za kuchynský nábytok 2.000,-€,
keď podľa preukázateľných fotografií a komunikácie medzi žalobkyňou a matkou žalovaného zo dňa
16.09.2022 a medzi žalobkyňou a otcom žalovaného zo dňa 13.09.2022 prostredníctvom internetovej
stránky Facebook – aplikácia Messenger, kuchynská linka ani dňa 28.09.2022 ešte

nebola dokončená. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že pôvodný kuchynský nábytok vo vlastníctve
jeho otca a zariadenie v byte (chladnička s mrazničkou, plynový sporák s rúrou, digestor, prenosná
klimatizácia a ďalšie) si bez akejkoľvek náhrady vzala žalobkyňa, a toto užíva spoločne s jej rodičmi v
rodinnom dome č. X G. B. C.. Jediné hnuteľné veci, ktoré žalobkyňa dala do bytu otca žalovaného boli
dva nočné stolíky a jedna komoda, ktoré veci si však žalobkyňa pri odchode z bytu po rozchode strán

sporu zobrala so sebou, čo potvrdzuje aj v žalobe. Čo sa týka údajne poskytnutej pôžičky žalobkyňou
žalovanému dňa 26.04.2022 za účelom kúpy dverí a zárubní vo výške 1.000,-€, toto žalovaný rovnako
rozporuje. Žalobkyňa uhradila 220,-€ zálohu dňa 27.02.2022 jej bankomatovou kartou (čo jej žalovaný
okamžite vrátil) a zvyšok platil žalovaný dňa 03.04.2022 v hotovosti priamo v predajni po odrátaní
zálohy. Žalobkyňa nemohla požičať žalovanému na dvere a zárubne dňa 26.04.2022 sumu 1.000,-€,

keď tieto už dávno predtým boli zaplatené. Žalovaný žalobkyni od 27.05.2020 do 14.02.2023 poslal
na jej účet 3.323,48 € (položka debet), ktoré jej poslal bez právneho dôvodu a ktoré započítava oproti
žalobkyňou uplatňovanému nároku. Žalovaný uviedol, že počas vzťahu so žalobkyňou tejto poskytol
bez právneho dôvodu spolu sumu 3.323,48 €, ktorú týmto započítava oproti žalobkyňou preukázaným
nárokom. Na viac žalovaný poukazuje, že žalobkyňa spolu so žalovaným užívala byt otca žalovaného

od 01.11.2022 až do ich rozchodu do 17.04.2023, za ktoré celé obdobie užívania bytu uhradila spolu
sumu 340,-€. Nároky na náhradu za užívanie tohto bytu vo výške trhovej ceny nájmu a platených energií
rovnakožalovanýzapočítavaoprotižalobkyňoupreukázanýmnárokom.Výškuvyčíslipooboznámenísa
spredbežnýmprávnymnázoromsúdu.Taktiežžalovanýpreukázateľneuhradilzažalobkyňukúpneceny
za hnuteľné veci, ktoré si zakúpila žalobkyňa, a ktoré sa nachádzajú v dispozícii žalobkyne, resp. rodičov

žalobkyne, a to dňa 17.07.2018 receiver DENON (alza.sk) za cenu 341,41 €; dňa 05.05.2022 batériu
DELL Latitude za cenu 46,68 €; dňa 07.06.2019 bazén s konštrukciou za cenu 154,80 € a pieskovú
filtráciu za cenu 89,60 €; dňa 06.12.2021 bezdrôtové slúchadlá za cenu 151,70 €; dňa 15.03.2022
motorovú kosačku Riwall PRO RPM 5355 za cenu 309,90 €; dňa 18.06.2018 wifi router a power line
za cenu 73,89 €; dňa 10.02.2022 vysávač Kärcher za cenu 92,12 €; dňa 04.05.2022 rezačku na trávu

za cenu 90,25 €; dňa 15.02.2022 zdvihák sadrokartónových dosiek za cenu 195,90 €, spolu vo výške
1.546,25 €, ktorú sumu rovnako započítava oproti žalobkyňou uplatneným nárokom. Žalovaný zároveň
započítal oproti nárokom žalobkyne aj nárok na náhradu za užívanie motorového vozidla Opel Astra
od 01.08.2019 do apríla 2023, ktoré je vo výlučnom vlastníctve žalovaného už od roku 2015 a ktoré
takmer každý deň bez akejkoľvek náhrady žalovanému užívala žalobkyňa, pričom žalovaný platil nielen

údržbu ale aj poistné za uvedené vozidlo. Podľa prehľadu vývoja cien za prenájom motorového vozidla
Opel Astra (identického s takým, ako vlastní žalovaný) v období od r. 2019 – 2023 Autopožičovne BN zo
dňa 21.08.2023 bola (v prípade, že sa jednalo o prenájom vozidla vo vzťahu – Fyzická osoba – Fyzická
osoba, ako aj v danom prípade) v roku 2019 priemerná cena dlhodobého nájmu 277,-€ / mesiac, v
roku 2020 priemerná cena dlhodobého nájmu 282,-€ / mesiac, v roku 2021 priemerná cena dlhodobého

nájmu 289,-€ / mesiac, v roku 2022 priemerná cena dlhodobého nájmu 302,-€ / mesiac, v roku 2023
priemerná cena dlhodobého nájmu 314,-€ / mesiac. Teda od 01.08.2019 do apríla 2023 sa jedná o sumu
12.803,-€ (rok 2019 – 277,-€ x 5; rok 2020 - 282,-€ x 12; rok 2021 – 289,-€ x 12; rok 2022 – 302,-€ x
12; rok 2023 – 314,-€ x 3). Pričom ceny prenájmu sú bez PHM.3. Žalobkyňa sa podaním doručeným súdu dňa 10.11.2023 vyjadrila k vyššie uvedenému podaniu
žalovaného a uviedla, že nie je možné v zmysle celého vyjadrenia žalovaného vyhodnotiť ako relevantnú

obranu tvrdenie žalovaného, že on nikdy nepotreboval peniaze od žalobkyne a preto nemohlo dôjsť k
uzatvoreniu ústnych zmlúv o pôžičke, tak ako tvrdí žalobkyňa, lebo žalovanému predsa keď potreboval,
vždy požičali peniaze jeho rodičia. O to viac zarážajúci je tento argument žalovaného, ktorý v ďalších
častiach svojho vyjadrenia napríklad navrhuje započítavať rôzne nezmyselné pohľadávky, ktoré podľa
neho má voči žalobkyni a medzi nimi napríklad aj sumu 3.323,48 EUR, ktorú jej podľa jeho samotných

vyjadrení vracal a dokonca jej vrátil viac ako ona sama jemu požičala, keď predsa on nikdy on nej
požičiavať nepotreboval. Ďalej uviedol, že rovnako zarážajúci je fakt, že žalovaný ( zjavne nerešpektujúc
ustanovenia CSP, ktoré presne ustanovujú, čo je a môže byť dôkazom v civilnom konaní ) tvrdí, že
žalobkyňa svoje tvrdenia nepodkladá žiadnymi relevantnými dôkazmi, pretože podľa neho svedecké
výpovede rodičov a sestry žalobkyne nie sú relevantnými dôkazmi, lebo sú to jej blízke osoby, chce
Žalovaný preukázať tieto svoje tvrdenia tým, že navrhuje ako svedkov v tomto konaní vypočuť jeho

otca a jeho matku. Žalobkyňa navrhla v tomto konaní vypočuť svoju matku, otca a sestru, nie preto,
že sú jej blízkymi osobami, ale preto, pretože všetky tri osoby boli priamo pri tom, ako žalobkyňa
odovzdávala finančnú hotovosť – pôžičky žalovanému a pritom ako si dohodli podmienky a to okrem
iného najmä z toho logického dôvodu, že žalobkyňa a žalovaný žili počas ich partnerského vzťahu
aj v domácnosti rodičov a sestry žalobkyne ( aj predtým, ako išli bývať do bytu vo vlastníctve otca

žalovaného, aj počas rekonštrukcie tohto bytu a celkovo, počas celého vzťahu na striedačku ) čo je úplne
bežné a normálne v prípade mladých ľudí tvoriacich pár, ktorí ešte nemajú dostatok financií na vlastné
bývanie. Okrem toho, keďže väčšina financií predstavujúcich spolu istiny pôžičiek, ktoré žalobkyňa
poskytla žalovanému dostala žalobkyňa práve od svojich rodičov, je úplne pochopiteľné, že chceli byť
pritom ako sa dohodla so žalovaným na čo tieto požičané peniaze žalovaný použije a kedy a ako ich

žalobkyni vráti. Skutočnosť, že žalovaný navrhuje ako svedkov v tomto konaní vypočuť jeho rodičov je
samozrejme jeho právom a v prípade, že títo svedkovia budú mať k meritu sporu čo uviesť, konajúci súd
vyhodnotí ich svedecké výpovede. Žalobkyňa si na rozdiel od žalovaného nedovolí vyhodnotiť výpovede
rodičov žalovaného ako svedkov v tomto konaní ako ,, vopred pripravené výpovede blízkych osôb ,, toto
hodnotenie žalobkyňa ponechá na konajúci súd. Čo však bude zrejmé z týchto svedeckých výpovedí

bude pravdepodobne to, že matka žalovaného nadobudla predmetné vozidlo značky Volkswagen
Passat, na ktoré žalobkyňa požičala sumu vo výške 8.000 EUR žalovanému, do svojho výlučného
vlastníctva, čo teda pravdepodobne aj znamená, že asi nebude môcť byť pravdivé tvrdenie žalovaného,
že toto auto bolo, resp. stále je v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného.
Rovnako sa už dnes domnievame, že ak otec žalovaného bude vypovedať, že predmetný byt, v ktorom

počas vzťahu bývali žalobkyňa so žalovaným je v jeho výlučnom vlastníctve, tak asi nebude môcť byť
pravdivé tvrdenie, že hnuteľné veci ( ktoré však majú charakter vstavaných vecí – ako napr. kuchynská
linka, či interiérové dvere, alebo stavebný materiál použitý na vysprávky a rekonštrukciu bytu ) boli,
resp. sú v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného. V civilnom konaní, ktorého predmetom
je nárok na vrátenie pôžičky, ktorá vznikla na základe zmluvy v ústnej forme a nie písomnej forme, je

vychádzajúc z praxe takmer vždy časťou dôkazov aj výsluch svedkov, ktorí boli pritom, keď vznikala
dohoda o podstatných náležitostiach tejto zmluvy, alebo keď dochádzalo k odovzdaniu a prevzatiu
finančnej hotovosti, ktorá bola predmetom týchto ústnych zmlúv o pôžičke, resp. pôžičkách. Už menej
časté, je že vypovedajú k tejto veci aj svedkovia, o ktorých ani len samotný žalovaný netvrdí, že pri
týchto momentoch boli a teda mohli svojimi zmyslami vidieť alebo počuť ako dochádzalo k uzatvoreniu

predmetných zmlúv o pôžičke. Ostatne to netvrdí preto, lebo tam samozrejme neboli a teda sa nemôžu
vedieť k meritu prejednávanej veci vôbec vyjadriť. Žalobkyňa ďalej uviedla, že nie je pravda, že do
konania ako dôkaz poskytla ,, len tie časti facebook komunikácie, ktoré sú v jej prospech ,, . Žalobkyňa
do konania poskytla tie časti vzájomnej facebook komunikácie, ktoré sú vo vzťahu k meritu sporu
relevantné. Na rozdiel od žalovaného, ktorý sa teda v nádeji, že sa vyhne svojej povinnosti splatiť

požičané peniaze, snaží súd presviedčať o existencii podielového spoluvlastníctva rôznych vecí ( najmä
predmetného vozidla a časti zariadenia bytu ), ktoré však nie sú a nikdy neboli a to ani len čiastočne vo
vlastníctve ani jedného z nich, ale boli vo vlastníctve tretích osôb – konkrétne otca a matky žalovaného.
Táto myšlienka sama o sebe je tak právne absurdná ako aj právne nelogická a objektívne nemožná už
zo svojej povahy. Ad absurdum, ak osoba A na jednej strane tvrdí, ž si od osoby B nepožičala peniaze

na kúpu domu, ale tvrdí, že si kúpili tento dom osoba A s osobou B do podielového spoluvlastníctva,
pričom zároveň osoba A tvrdí, že tento dom vlastní osoba C a ešte sa tým aj právne v rozpore s logikou
bráni, a zároveň osoba A keď je vyzvaná osobou B na vrátenie pôžičky, nechce pôžičku vrátiť, lebo
tvrdí, že neexistuje, ale zároveň chce vyporiadavať podielové spoluvlastníctvo, ktoré teda z povahypríkladu existovať nemôže a neexistuje, tak to svedčí buď o tom, že osoba A nepozná základy práva,
alebo, účelovo a tendenčne zavádza a snaží sa vyhnúť splateniu pôžičky. Žalobkyňa nevidí absolútne
žiadny súvis v tých častiach facebookovej komunikácie, ktorú žalovaný považuje za relevantnú, keď

sa v nej nachádzajú vety, v ktorých bolo často krát predmetné vozidlo označené žalobkyňou v rôznych
kontextoch ako ,, naše ,, ( pričom na tomto slove, avšak bez jazykového výkladu a ignoráciou kontextu
jednotlivých viet sa žalovaný domnieva, že toto bude práve tým kľúčovým dôkazom toho, čo by
tak strašne chcel dosiahnuť v tomto konaní, že predmetné vozidlo je v podielovom spoluvlastníctve
žalovaného a žalobkyne ) s meritom prejednávanej veci. Sám žalovaný predsa používa obranu, že toto

vozidlo je vo výlučnom vlastníctve jeho matky. No tak nemôže zároveň používať obranu, že toto vozidlo
je v podielovom spoluvlastníctve jeho a žalobkyne a že on vo všetkej svojej veľkorysosti, je ochotný si
s ňou toto podielové spoluvlastníctvo vyporiadať na polovicu, po ním odpočítaných údajných nákladoch
a z ním určenej nepodloženej ceny. Čo však možné je, je to, že si žalovaný požičal od žalobkyne sumu
vo výške 8.000 EUR, zároveň zo svojich financií dal druhých 8.000 EUR a z nejakých dnes absolútne
nepodstatných vzťahov medzi ním a jeho matkou, toto vozidlo následne kúpila a nadobudla matka

žalovaného do svojho výlučného vlastníctva. Toto však nesvedčí o ničom inom, len o tom, čo tvrdí
žalobkyňa a teda, že predmetnú pôžičku vo výške 8.000 EUR žalovanému naozaj poskytla a tento sa
rozhodol za ňu kúpiť vozidlo svojej matke. Časti facebookovej komunikácie, ktoré Žalobkyňa poskytla do
konania ako dôkaz však svedčia o relevantných skutočnostiach, ktoré majú právny súvis s meritom tohto
sporu. V tejto komunikácii totiž ( a je nutné podotknúť, že v kontexte skutočnosti, že sa po 5 rokoch rozišli

ako partneri ) žalobkyňa žiada od žalovaného späť požičané finančné prostriedky. Žiada a vyčísluje mu
čo všetko mu kedy požičala a on jej to nevrátil. Žiada ho o slušnosť a o vrátenie peňazí. Vysvetľuje mu, že
žiadne ich spoločné vlastníctvo ako to volá žalovaný neexistuje a neexistovalo a rovnako mu vysvetľuje
prečo atď. A v tejto časti sa žalovaný samozrejme prirodzene už bráni a odkazuje žalobkyňu na akési
vyporiadanie ich neexistujúceho podielového spoluvlastníctva. V tomto kontexte je opäť zarážajúce, že

sám žalovaný v tomto spore používa na svoju obranu vetu z tejto komunikácie: ,, a ten passat ja predám
za 15.000 EUR, takže môžeme predať ,, pričom žalovaný reaguje vetou: ,, auto môžeš predávať keď
bude len tvoje, čo nie je. ,, , pričom je z predmetnej komunikácie jasné, že tu sa už strany bavia o vrátení
pôžičky, čo žalovaný popiera a prirodzene účelovo odkláňa v tejto komunikácii debatu iným smerom.
No a túto vetu dnes žalovaný vykladá tak, že veď z tejto vety je jasné, že to bolo auto v podielovom

spoluvlastníctve, lebo ona ho chcela predať. Žalobkyňa uviedla, že je opäť právne irelevantné to čo tvrdí
žalovaný, ktorý vyčíta žalobkyni, že mu termín splatnosti pôžičky nenapísala do predžalobnej výzvy,
ale ho napísala až do žaloby. No okrem toho, že strany každého súdneho sporu, v ktorom sú okrem
iného ešte aj zastúpené advokátom, rozhodnú pred začatím daného sporu o svojej stratégii procesného
útoku a stratégii procesnej obrany, čo je plne v ich dispozícii, tak je predsa normálne, že tak znenie

predžalobnej výzvy, ako aj následne podaná žaloba, je až následkom neúspešných niekoľkých rokovaní,
prosieb a žiadostí zo strany žalobkyne voči žalovanému ako jej bývalému priateľovi.
Je nanajvýš logické, že žalobkyňa čakala až do poslednej možnej chvíle a snažila sa so žalovaným
dohodnúť, pretože ani sama nemohla uveriť tomu, že žalovaný jej jednoducho odtají ňou poskytnuté
pôžičky a odmietne jej vrátiť dlžné sumy, alebo čo i len jej časti. Z časového sledu, tak rozchodu, ako

aj logickej a prirodzenej následnej ústnej komunikácie, potom facebookovej komunikácie, je zrejmé,
že až keď žalobkyňa bola presvedčená, že jej žalovaný pôžičky nevráti, tak vyhľadala právnu pomoc
a pred uplynutím premlčacej lehoty urobila potrebné právne kroky, práve preto, aby nemohla byť
úspešne vznesená námietka premlčania zo strany žalovaného. V pokračovaní vyjadrenia žalovaný,
síce celkom nezmyslene vyčíta žalobkyni, že ho na možnosť premlčania sama neupozornila už v

predžalobnej výzve ( čo nie je povinnosťou veriteľa, resp. je to úkon, ktorý by veriteľ robil nelogicky
vo svoj neprospech, keďže by svojho dlžníka upozornil na možnosť robiť obštrukcie tak, aby bol
záväzok premlčaný ) a ďalej pokračuje vo svojej úvahe, že ak to nie je premlčané v zmysle ust.
§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, tak je to premlčané v zmysle ust. 107 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, lebo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí v kratšej premlčacej dobe

(dva roky). K uvedenej obrane žalovaného možno opäť povedať len toľko, že je zjavne účelová. Ak
totiž dokazovanie a priebeh tohto súdneho konania preukáže to čo tvrdí žalobkyňa a teda, že došlo k
poskytnutiu finančných prostriedkov v hotovosti žalovanému, tak to bude výlučne v priamej príčinnej
súvislosti s uzatvorením ústnych zmlúv o pôžičke. Z uvedeného vyplýva, že neexistuje žiadna ani logická
ani zákonná úvaha, ktorá by spojila predmetnú kauzu s inštitútom bezdôvodného obohatenia. Spornou

skutočnosťou, ktorá sa bude v dokazovaní pred súdom riešiť je vznik/nevznik ústnej zmluvy o pôžičke
a naplnenie reálneho kontraktu v podobe odovzdania finančnej hotovosti. Okrem vyššie uvedeného
žalovaný predsa ako kľúčový argument svojej procesnej obrany používa tvrdenie, že hnuteľné veci,
na ktoré žalobkyňa poskytla peniaze sa kupovali do ich podielového spoluvlatníctva, tak nie je možnéakceptovať zároveň túto časť jeho procesnej obrany, kde už označuje poskytnuté peniaze za plnenie
bez právneho dôvodu, resp. bezdôvodné obohatenie sa. V danom kontexte je odkaz na premlčaciu
dobu týkajúcu sa bezdôvodného obohatenie irelevantný a s danou vecou nesúvisiaci. Žalobkyňa ďalej

uviedla, že zásade vníma celé vyjadrenie žalovaného ako súbor rôznych spolu nesúvisiacich ustanovení
Občianskeho zákonníka, ktoré sú spôsobilé v tých ktorých prípadoch slúžiť na obranu dlžníka voči
veriteľovi, zhrnutých spôsobom, že sa uvedenú všetky (aj keď sa vzájomne vylučujú a aj keď väčšina
z nich nemôže byť na daný prípad vôbec aplikovaná ) s očakávaním, že súd si „niečo“ vyberie. V
kontexte obrany žalovaného, že predmetné hnuteľné veci sú v podielovom spoluvlastníctve žalovaného

a žalobkyne, resp. sú tzv. spoločnou vecou a súčasne v kontexte, že sám žalovaný jedným dychom
dodáva, že tieto predmetné veci sú vo výlučnom vlastníctve iných tretích osôb ( jeho rodičov ), tak
teraz vyprodukoval, že nemôže byť on vôbec pasívne legitimovaný v tomto súdnom spore ( vo svojom
vyjadrení žalovaný používa pojem aktívne legitimovaný, ale z kontextu je zrejmé, že má na mysli pasívnu
legitimáciu, keďže je v spore žalovaný ) a že by žalobkyňa mala vlastne žalovať iné osoby, konkrétne
jeho rodičov. Žalovaný opäť nesprávne vykladá, resp. nesprávne poníma zmysel pasívnej legitimácie

ako aj celý obsah žaloby. Žalobkyňa vo svojej žalobe netvrdí a nikdy netvrdila, že požičala peniaze
jeho rodičom. Žalovaná nikdy netvrdila a netvrdí, že chce naspäť nejaké konkrétne hnuteľné veci a už
vôbec nie, že chce vyporiadavať nejaké podielové spoluvlastníctvo jej a žalovaného. Žalobkyňa nikdy
netvrdila a ani netvrdí, že by kedykoľvek bolo sporné to, že predmetné auto napísal žalovaný nie na
seba, ale na svoju matku. Žalovaná tvrdila a tvrdí, že požičala peniaze žalovanému. To že žalovaný

následne požičané finančné prostriedky použil na kúpu hnuteľných vecí svojim rodičom je irelevantná
skutočnosť. Ad absurdum keď si osoba „A“ požičia 10.000,- EUR na základe písomnej zmluvy o pôžičke
od osoby „B“, v ktorej ešte aj bude upravený účel kúpa vozidla pre matku osoby „A“, pričom následne
osoba „B“ odovzdá sumu 10.000 EUR osobe „A“ a táto osoba vycestuje napríklad do Svidníka, kúpi tam
v autobazáre vozidlo za 20.000,- EUR, ktoré kúpi svojej matke ako deklaroval aj v zmluve o pôžičke,

t.j. vozidlo bude v evidencii motorových vozidiel vedené na matku osoby „A“ a následne osoba „A“
nevráti riadne a včas pôžičku osobe „B“, tak osoba „B“ podľa logiky vyjadrenia žalovaného nemôže
žalovať o vrátenie pôžičky osobu „A“, ale musí žalovať tretiu osobu, konkrétne matku osoby „A“, lebo
je vlastníkom vozidla. Uvedené pochopiteľne uvádzame ako príklad nezmyselnosti takto postavenej
právnej argumentácie. Vo vzťahu k pasívnej legitimácii žalovaného je úplne irelevantná skutočnosť, kto

predmetné veci reálne vlastní, nakoľko meritom veci je, či došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o pôžičke a
následnému odovzdaniu hotovosti medzi žalobkyňou a žalovaným. Skutočnosť, že predmetné hnuteľné
veci vlastnia v skutočnosti rodičia žalovaného je v danom spore relevantná výlučne ako argument
popierajúci existenciu podielového spoluvlastníctva medzi žalobkyňou a žalovaným, predmetom ktorého
majú byť podľa žalovaného tie isté hnuteľné veci, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve iných tretích osôb.

To znamená argumentom, ktorý nevyvracia argumentáciu žalobkyne, ale žalovaný si tým vyvracia sám
podstatnú časť vlastnej argumentácie uvedenej v jeho vyjadrení. Rovnaká argumentácia patrí aj k
časti vyjadrenia žalovaného v článku II: bod F, kde sa rovnako žalovaný domáha nedostatku pasívnej
legitimácie, kde opäť žalovaný sa zamotáva v nepravdivo uvedených skutočnostiach, keď úvodom
svojho vyjadrenia tvrdí, že si nikdy od žalobkyne nepotreboval požičiavať, pretože mu vždy keď náhodou

potreboval požičiavali jeho rodičia a že to vlastne on a jeho rodičia dávali peniaze žalobkyni. Následne
o 5 strán ďalej v identickom vyjadrení, sám žalobca tvrdí, že vždy, keď mu aj žalobkyňa nejaké peniaze
požičala, tak jej ich on vrátil na jej osobný bankový účet bezhotovostným prevodom. V nadväznosti
na neskoršiu časť argumentácie žalovaného, že poslal na bankový účet žalobkyne bez poznámky pre
prijímateľa spolu sumu vo výške 3.323,48,- EUR, je možné opäť len konštatovať, že obe časti vyjadrenia

sú účelové a naviac jedna vylučuje, resp. spochybňuje tú druhú. Keď strana v konaní povie v jednej
vete, že všetko čo mi požičala som jej vrátil a v druhej vete povie, ja som jej spolu poslal na účet
sumu 3.323,48,- EUR bez právneho dôvodu a preto ju žiadam započítať s jej nárokmi voči mne, tak
je to opäť vo vzájomnom rozpore. Žalobkyňa touto žalobou žiada o vrátenie pôžičiek spolu v sume
14.600,- EUR. Žalobkyňa však netvrdí, že nikdy žiadne ďalšie peniaze žalovanému nepožičala.. Avšak

rozhodla sa žalovať len tie nároky, ktoré je schopná pred súdom preukázať. Ak žalovaný sám tvrdí,
že jej vracal nejaké ďalšie peniaze, potom nemôže byť jeho kompenzačná námietka v neskoršej časti
jeho vyjadrenia akceptovaná. Článok III. vyjadrenia žalovaného popisuje zmätočne všetky možnosti
obrany voči rôznym situáciám, z ktorých však nemožno ani jednu správne použiť na predmetný spor
a vznáša kompenzačné námietky nasledovne: Započítava si titulom vrátenia plnenia bez právneho

dôvodu vo spolu vo výške 3.323,48,- EUR, započítava si náhradu za užívanie bytu vo výške trhovej
ceny nájmu a energií, započítava si kúpne ceny za hnuteľné veci spolu vo výške 1.546,25,- EUR,
započítava si nájom za motorové vozidlo značky Opel Astra spolu vo výške 12.803,- EUR. Žalobkyňa
len v stručnosti samozrejme popiera tieto kompenzačné námietky a rovnako popiera vôbec možnosťzapočítania týchto pohľadávok a to najmä, nie však výlučne z dôvodov, že tieto neexistujú a ani existovať
v právnom svete nemôžu. Žalovaný ako strana tohto sporu a ako dlžník zo zmluvy o pôžičke započítava
potenciálnu pohľadávku tretej osoby – jeho otca ako vlastníka bytu za nájom za tento byt, ktorý mu

žalobkyňa a žalovaný ako pár ( jeho dieťa ) neplatili. Teda navrhuje započítať na svoj dlh voči žalobkyni
pohľadávku, ktorá nie len že neexistuje ( v predchádzajúcej časti vyjadrenia žalovaný uviedol všeobecne
známu judikatúru ohľadom vzniku pohľadávky a ohľadom povinných náležitostí právnych úkonov – napr.
zmlúv, avšak v tejto časti už až tak existenciu zmluvy o nájme bytu, alebo akejkoľvek inej zmluvy, z
ktorej by mala vyplývať povinnosť žalobkyne a teda aj žalovaného platiť nájom za byt tretej osobe –

otcovi žalovaného nerieši ), ale naviac aj keby existovala, čo samozrejme žalobkyňa odmieta, tak by
túto pohľadávku predsa mal uplatňovať otec žalovaného a teda tretia osoba. Tu nemožno opomenúť
opäť samotné tvrdenie žalovaného z ich facebookovej komunikácie, ktorú sám poskytol ako dôkaz,
kde sám tvrdí, že žiadny nájom za byt dohodnutý nebol, pretože to bola pomoc jeho rodičov im ako
páru s bývaním. Z uvedeného vyplýva, že na vznesenie tejto kompenzačnej námietky nie je žalovaný
aktívne legitimovaný. Žalovaný tiež ako majiteľ vozidla Opel Astra – starého motorového vozidla v

značnom štádiu amortizácie v hodnote cca. 1.500,- EUR, vypočítal odmenu za prenájom tohto vozidla
žalobkyni na sumu vo výške 12.803,- EUR. Žalobkyňa sa nebude zaoberať spôsobom výpočtu tejto
sumy. Upriamujeme však skôr pozornosť súdu a žalovaného na skutočnosť, že o tom, že toto auto malo
byť ním ako prenajímateľom prenajaté žalobkyni ako nájomcovi sa dozvedela žalobkyňa prvý krát až z
tohto vyjadrenia žalovaného. Žalobkyňa a žalovaný sa nikdy nedohodli, že toto auto žalovaný prenajíma

žalobkyni za akúkoľvek sumu peňazí, resp. na akékoľvek obdobie, resp. za akýchkoľvek podmienok.
Existencia takej zmluvy o prenájme motorového vozidla by mala byť pre zachovanie elementárnej
možnosti použiť ju ako argument v obrane žalovaného, tvrdená aspoň samotným žalovaným, čo však
doposiaľ nie je. Žalovaný existenciu zmluvného vzťahu musí aspoň tvrdiť, aby ho následne mohol právne
vymáhať. Samozrejme, že vozidlo Opel Astra žalovaný ako partner žalobkyne, poskytol na presun na

pracovisko zadarmo a z lásky a bez uzatvorenia akéhokoľvek nájomného vzťahu. Keď už si odmyslíme
absurditu tejto myšlienky o prenájme vozidla od partnera partnerovi, ktorí žijú v spoločnej domácnosti,
tak ani nemožno spravodlivo očakávať od žalobkyne, že keby jej aj bol v roku 2019 ( inak spolu s
rokom 2020 premlčané obdobia – zaujímavé, že v stati premlčania toto žalovaný vo svojom vyjadrení
opomína ) ponúkol takýto nájomný vzťah, že za auto v hodnote 1.500 EUR bude platiť ročný nájom cca

vo výške 3.000 EUR, s pravdepodobnosťou blížiacou sa istote by takúto nájomnú zmluvu dobrovoľne
ani žalobkyňa, ale ani nikto iný nikdy neuzatvoril. K hnuteľným veciam, ktoré uvádza žalovaný vo svojom
vyjadreníspoluzasumu1.546,25,-EURsaužžalovanávyjadrilavosvojejžalobe,apretovtejtočastilen
odkazuje na samotnú žalobu a bude predmetom výsluchu strán sporu ako aj svedkov aby sa preukázalo,
to čo tvrdí žalobkyňa, že tieto veci boli poväčšine darčekmi, ktoré si žalobkyňa, žalovaný a ich rodičia

navzájom kupovali. Záverom si dovoľujeme opätovne poukázať na absurditu obrany žalovaného, ktorý
v jednom a tom istom súdnom spore a v jednom a tom istom písomnom vyjadrení, zaujal obranu tak
že: Nikdy si nepotreboval požičiavať od žalobkyne, ale keď si požičal od žalobkyne tak jej to všetko a
ešte aj navyše vrátil. Nikdy nedošlo k uzatvoreniu ústnych zmlúv o pôžičke a žalobkyňa mu nikdy nedala
žiadne peniaze v hotovosti, tak ako to tvrdí vo svojej žalobe, ale keď mu tie peniaze dala, tak to preto,

lebo si kúpili spolu spoločné veci do podielového spoluvlastníctva, tak, že tieto isté veci nadobudli jeho
rodičia do ich výlučného vlastníctva. Nikdy ho žalobkyňa neupozornila, kedy je jeho záväzok teda kedy
sú pôžičky splatný, ale keď ho na to upozornila v žalobe, tak to už je podľa neho neskoro a aj tak sú
premlčané ( aj keď teda podľa neho ani neexistujú, ale veď čo, pre istotu namietnime aj premlčanie ).
Žalovaný nie je žalobkyni nič dlžný, ale napriek tomu jej v predsúdnych rokovaniach ponúka zo všetkých

predmetných vecí polovicu – čo je vlastne len prejav jeho veľkodušnosti a nie splácanie dlhu, resp. je
to vyporiadavanie neexistujúceho podielového spoluvlastníctva, ktorého potenciálnu možnú existenciu
vyvrátil sám žalovaný a tiež žalobkyňa, takže to v spore vlastne ani nemôže byť súdom vyhodnotené za
sporné, zároveň žalovaný pokračuje tak, že ak by aj napriek vyššie uvedeným argumentom procesnej
obrany žalovaného, súd rozhodol, že zmluvy o pôžičky uzatvorené boli, tak: žalovaný má voči žalobkyni

pohľadávku titulom nezaplatenia nájomného, ktoré nebolo nikdy dohodnuté a ktoré mali platiť žalovaný
a žalobkyňa ako pár otcovi žalovaného, aj keď ho platiť nemali, lebo to otec ponúkol ako pomoc
deťom s bývaním, a ktoré nemôže ani žalovaný z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie vôbec od
žalobkyne žiadať. Žalovaný má voči žalobkyni pohľadávku titulom vrátenia plnenia bez dôvodu vo výške
3.323,48,-EUR,pričomsámpotvrdil,žedôvodomtohtoplneniabolovracaniepeňazížalobkyni,žalovaný

má voči žalobkyni pohľadávku titulom prenájmu vozidla vo výške 12.800,- EUR, pričom však žiadny
nájomný vzťah medzi ním ako prenajímateľom a žalobkyňou ako nájomcom nebol preukázaný a ani len
sám žalovaný tento právny vzťah ani len netvrdí a už vôbec nedokazuje. Žalovaný má voči žalobkynipohľadávku vo výške 1.546,25,- EUR titulom nákupu rôznych vianočných a narodeninových darčekov
pre žalovanú a jej rodinu.

4. Súd vo veci samej nariadil pojednávania, na ktorých za zistenia a vyhodnotenia procesných
podmienok na konanie podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)
vec prejednal a vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovaného, svedkov – M. B., D. B., L.
I. F., I. E. I., O. P., oboznámením žaloby, podaní strán, listinných dôkazov, a to konkrétne: žaloba č.l.
2-6, odpoveď na predžalobnú výzvu z 16.6.2023 č.l. 7-9, predžalobná výzva na vrátenie finanč. pôžičky

z 5.6.2023 č.l. 11-13, výpisy Messenger komunikácie č.l. 14-30, vyjadrenie žalovaného k žalobe č.l.
48-54, oznámenie o škodovej udalosti č.l. 63, technic. preukaz VW Passat č.l. 64-65, detail pohybu
na účte žalovaného v Tatra Banke č.l. 66-69, kópia technic. preukazu vozidla Opel Astra č.l. 70, detail
pohybu na účte žalovaného č.l. 71-72, Messenger komunikácia č.l. 73-95, výpis z LV č. XXXX č.l.
96, pohyby na bežnom účte žalovaného č.l. 97, Messenger komunikácia medzi žalobkyňou a matkou
žalovaného č.l. 98-99, fotografia prerábaného bytu č.l. 100, ftc. zálohy za objednávku v sume 220

eur (pokladničný doklad) č.l. 101, pokladničný doklad od Merkury shop zo dňa 3.4.2022 v sume 728
eur č.l. 101, pokladničný doklad o odpočítaní zálohy 220 eur č.l. 101, faktúra č. 5180663471 zo dňa
18.6.2018 č.l. 102, detail pohybu na účte žalovaného č.l. 103, faktúra zo dňa 17.7.2018 č.l. 103, detail
pohybu na účte žalovaného zo dňa 19.7.2018 č.l. 104, objednávka bazénu zo dňa 7.6.2019 č.l. 105,
potvrdenie objednávky č.l. 106, detail pohybu na účte žalovaného č.l. 106, faktúra zo dňa 6.12.2021 č.l.

107, objednávka zo dňa 8.2.2022 č.l. 108, detail pohybu na účte žalovaného zo dňa 10.2.2022 č.l. 109,
faktúra zo dňa 15.2.2022 č.l. 109, objednávka zo dňa 15.3.2022 č.l. 110, faktúra zo dňa 2.5.2022 č.l.
110, detail pohybu na účte žalovaného zo dňa 4.5.2022 č.l. 111, objednávka zo dňa 5.5.2022 č.l. 111,
detail pohybu na účte žalovaného zo dňa 9.5.2022 č.l. 112, prehľad vývoja cien za prenájom mot. vozidla
č.l. 113, replika žalobkyne č.l. 150-155, potvrdenie o zrealizovaní transakcie zo dňa 27.6.2019 č.l. 213,

potvrdenie o zrealizovaní transakcie debet. kartou zo dňa 13.5.2022 č.l. 214, potvrdenie o zrealizovaní
transakcie debetnou kartou zo dňa 15.4.2022 č.l. 215, pohyb na účte žalobkyne dňa 23.4.2022 č.l. 216,
pohyb na účte žalobkyne zo dňa 13.5.2022 č.l. 217, pohyb na účte žalobkyne zo dňa 24.5.2022 č.l. 218,
čestné vyhlásenie svedka otca žalobkyne zo dňa 4.12.2023 č.l. 219-220, Messenger komunikácia č.l.
221-225 a zistil nasledovný skutkový stav: žalobkyňa so žalovaným tvorila partnerský pár od 21.07.2017

do 17.04.2023. Počas tohto obdobia žalobkyňa so žalovaným žili u rodičov žalobkyne a tiež u rodičov
žalovaného. Následne počas tohto obdobia približne v roku 2022 sa rozhodli, že budú bývať v byte ,
ktorý je vo vlastníctve otca žalovaného – pána E. I., byt č. X, v bytovom dome so súpisným číslom XXXX,
C. J. K. G. D. C. D., ktorý bol v pôvodnom stave, a teda chceli ho zrekonštruovať a zariadiť, čo uskutočnil
žalovaný aj za pomoci otca žalobkyne. Počas tohto vzťahu žalobkyňa so žalovaným spolu hospodárili

a nadobúdali rôzne hnuteľné veci, pričom si poskytovali navzájom rôzne sumy peňazí. V roku 2019 sa
žalobkyňa so žalovaným rozhodli, že si kúpia auto a kúpili vozidlo Volkswagen Passat za sumu 16 000,-
eur. Žalovaný zaplatil za uvedené vozidlo 8 000,- eur a žalobkyňa 8 000,- eur, ktoré jej poskytli jej rodičia.
Uvedené vozidlo im doviezol pán O. P. z Nemecka v júni 2019. Z dôvodu platenia menšej poistky na
uvedené vozidlo, zapísali v evidencii vozidiel ako držiteľa predmetného vozidla matku žalovaného pani

L. I. F..
5. Z messenger komunikácie na č.l. 14 až 30 vyplýva, že žalovaný sa chcel vyporiadať so žalovanou
z hodnoty motorového vozidla Volkswagen Passat sumou 4 000,- eur. Žalovaný v nej komunikoval o tom,
že žalobkyňa uhradila pri rekonštrukcii bytu bločky v hodnote asi 2 750,- eur a poslala žalovanému sumu
840,- eur, od januára 2022 poslal žalovaný žalobkyni sumu cez 3 000,- eur na jej účet, kuchyňa ich

stála 1 500,- eur, neskôr doplácali 1 700,- eur, nezistia kto dal akú sumu, takže keď to dajú na polovicu
a odráta peniaze, ktoré jej poslal, suma 2 220,- eur jej reálne patrí. Žalobkyňa v tejto konunikácii uviedla,
že ten passat predá za 15 000,- eur, takže ho môžu predať, na čo jej žalovaný uviedol, že predať ho
môže, keď bude len jej. Ďalej komunikovali ohľadom notebooku, kto ho kupoval a koho je. Žalobkyňa
tvrdila, že žalovanému požičala peniaze spolu 15 000,- eur, ktoré mu popožičiavala postupne vo výške

7 000,- eur na všetky veci, nábytky a prerábky.
6. Z technického preukazu osobného motorového vozidla VOLKSWAGEN PASSAt, EČV: D. vyplýva, že
vlastníkom a držiteľom predmetného vozidla je L. I. F..
7. Z detailov pohybu na účte žalovaného na č.l. 66-69 vyplýva, že žalovaný posielal L. F. I. peniaze na
úhradu poistného za motorové vozidlo VOLKSWAGEN PASSAT EČV BN 038CL.

8. Z messenger komunikácie zo dňa 27.06.2019 na č.l. 73 až 75 vyplýva, že žalovaný písal žalobkyni
ohľadne platby vozidla nasledovne:“...tak treba 16 000,- eur a cash, nie na účet, tak to treba ísť vybrať, ty
sitopreveďkeďprídeocoazajtradobankytoísťvybrať...“,žalobkyňanatoodpovedala:„notaktozajtra
aj tak.. Lebo bankomat toľko nevypľuje naraz...to behnem zajtra vybrať do našej a ty do svojej ...mamamá akurát zajtra rannú. Ale tak banka je aj poobede do 14.00 hod to môžeme vybrať kľudne....tak to mu
môžeme dať aj večer nie? Keď chcú ísť až večer pre to“. Žalovaný uviedol:“nie v nedeľu večer idú, aby
tam boli v pondelok“, na čo žalobkyňa odpovedala:“ no dobre tak mu to stačí dat aj v piatok večer alebo

v sobotu cez deň, aj v sobotu je banka otvorená“. Žalovaný ďalej uviedol:“ nech oco pozrie aký má limit
na karte, ja mám 3 000, ak by aj on mal taký tak to dnes, zajtra a v sobotu vyberieme, a nemusí ísť do
banky, Janko tiež niečo vyberie dnes niečo zajtra, podľa toho aký má limit..ak malý tak zajtra pojde do
banky “. Ďalej žalobkyňa uviedla: „ inak toto auto nemá náhodou už tu dpfku či čo to je? Že to odíde pri
200 000 km?, nie že budem meniť celý motor potom, na to nebudeme mať peniaze...“

9. Z messenger komunikácie z mája 2023 medzi žalobkyňou a žalovaným vyplýva, že žalovaný ponúkal
žalobkyni na vyrovnanie sumu 4 000,- eur za motorové vozidlo, nakoľko uvádzal, že si spoločne kúpili
auto a auto nemá teraz takú hodnotu ako keď ho kúpili a je o 4 roky staršie a má najazdených o 60 000
km viac. Žalobkyňa v tejto komunikácii tvrdila, že 8 000,- eur na vozidlo žalovanému požičala. Žalobkyňa
uviedla, že ona mu môže dať 4 000,- eur a má jej doniesť vozidlo.
10. Z messenger komunikácie medzi žalobkyňou a žalovaným z júla 2019 vyplýva, že komunikovali

ohľadne ponuky ďalšieho, iného vozidla Passat. Žalobkyňa žalovanému na motorové vozidlo ohľadne
ponuky iného vozidla písala: ,,Stoji 15 000. Však je lacnejšie jak naše dovezene.“ Žalovaný uviedol: !
Zlatko zlatko. Netušíš skadiaľ tie auta sú a čo všetko na nich treba. Odpoveď žalobkyne: Nič na tom
prvom. dovezene zo servisu ako naše. Odpoveď žalovaného: Na oboch bude treba teraz robiť stk. Stačí
že tie dpf budú dojebkane. Pre niečo také lacné budú. Odpoveď žalobkyne: To môže byť aj na našom.“

Žalovaný uviedol: Čo sa ti nebodaj paci?. Odpoveď žalobkyne: Jasne. Však ma poznáš. Odpoveď
žalovaného: Však neni to zle ale naše sa mi páči viac. Odpoveď žalobkyne: Hej? Odpoveď žalovaného:
áno láska. Odpoveď žalobkyne: Tak nič. skúsila som.“ Ohľadne ponuky ďalšieho (iného vozidla Golf),
žalobkyňa uviedla „nie neni lepší, Passat je krajší“, uviedla „neni, my máme 110 “ , ......“že keby kúpime
už 3 auto, tak máme na rok servis“ .....„Také vymakané auto vymením za passat a ešte nám ostane

9000 k dobru“.

11. V komunikácii medzi žalobkyňou a matkou žalovaného prostredníctvom internetovej stránky
Facebook – aplikácia Messenger zo dňa 16.07.2019 vyplýva, ohľadne ponuky ďalšieho (iného vozidla
Golf), žalobkyňa uviedla: „že chceli by sa 8200, ale keby ho chceme my, tak dá za 7000“. Ďalej žalobkyňa

matke žalovaného uviedla: ...“keby sme predali passata máme golfa aj peniaze ešte“. V komunikácii
medzi žalobkyňou a matkou žalovaného prostredníctvom internetovej stránky Facebook – aplikácia
Messenger zo dňa 24.07.2019 vyplýva, že žalobkyňa poslala matke žalovaného správu s textom ,,Poslal
vám Jakubko fotku? „ že už máme 2 passatov“.

12. V komunikácii medzi stranami sporu prostredníctvom internetovej stránky Facebook – aplikácia
Messenger zo dňa 09.04.2020 vyplýva komunikácia medzi žalobkyňou a žalovaným ohľadne kúpy rádia
do vozidla Passat. V správe o 11:18 hod sa pýtala žalovaného „za koľko sa dá predať naše“

13. Z messeneger komunikácie medzi stranami sporu dňa 24.04.2023 vyplýva, že žalobkyňa uviedla

žalovanému, že ,,A ten passat ja predám za 15 000€, takže môžeme predať“.

14.Zpohybovnabežnomúčtežalovanéhovyplýva,žežalovanýposlalžalobkyninaúčetdňa05.10.2020
sumu100,-eur,dňa28.06.2021sumu150,-eur,dňa24.05.2022sumu1500,-eur,dňa25.07.2022sumu
50,- eur, dňa 23.08.2022 sumu 77,- eur, dňa 07.11.2022 sumu 27,- eur, dňa 07.11.2022 sumu 25,- eur,

dňa 19.12.2022 sumu 394,48 eur, dňa 14.02.2023 sumu 500,- eur a dňa 14.02.2023 sumu 500,- eur.

15. Z messenger komunikácie medzi matkou žalovaného a žalobkyňou zo 16.09.2022 a 13.09.2022
vyplýva, že komunikovali ohľadom prerábky bytu otca žalovaného, v ktorom žalobkyňa so žalovaným
žili. Matka žalovaného sa pýtala žalobkyni ako to tam vyzerá, na čo žalobkyňa odpovedala spolu

s priloženou fotkou podlahy: „Tak až teraz máme a v kuchyni ani neviem idem kuk“ Žalobkyňa poslala
matke žalovaného fotky kuchyne, ktorej rekonštrukcia prebiehala s tým, že uviedla:“ vrchné skrinky asi
sú už.“

16. Z pokladničných dokladov na č.l. 101 vyplýva, že dňa 27.02.2022 bola uhradená záloha v sume

220,- eur Merkury Shop s.r.o. a dňa 03.04.2022 bola tá to záloha odrátaná a zaplatená suma 728,- eur.

17. Z faktúry na č.l. 102 a detailu pohybu na účte č.l. 103 vyplýva, že žalovaný zaplatil 73,89 eur za
wifi router s príslušenstvom.18. Z faktúry na č.l. 103 a detailu pohybu na účte č.l. 104 vyplýva, že žalovaný zaplatil sumu 341,41
eur za AV receiver DENON.

19. Z objednávky na č.l. 105, 106 a z detailu pohybu na účte na č.l. 106 vyplýva, že žalovaný zaplatil
151,70 eur za bazén s príslušenstvom.

20. Z potvrdenia o zrealizovaní transakcie vo VÚB banka zo dňa 27.06.2019 vyplýva, že dňa 27.06.2019

bola prevedená suma z účtu M. B. a E. B. pre príjemcu E. B..

21. Z potvrdenia o zrealizovaní transakcie debetnou kartou vo VÚB banka zo dňa 13.05.2022 vyplýva,
že dňa 13.05.2022 bol uskutočnený výber z bankomatu sumy 2 000,- eur z účtu majiteľov M. B. a E. B..

22. Z potvrdenia o zrealizovaní transakcie debetnou kartou vo VÚB banka zo dňa 15.04.2022 vyplýva,

že dňa 15.04.2022 bol uskutočnený výber z bankomatu sumy 1 100,- eur z účtu majiteľov M. B. a E. B..

23. Z pohybu na účte majiteľa A. B. P. D. vyplýva, že dňa 23.04.2022 bol uskutočnený výber z bankomatu
sumy 1 000,- eur.

24. Z pohybu na účte majiteľa A. B. P. D. vyplýva, že dňa 13.05.2022 bol uskutočnený výber z bankomatu
sumy 1 000,- eur.

25. Z pohybu na účte majiteľa A. B. P. D. vyplýva, že dňa 24.05.2022 bol uskutočnený výber z bankomatu
sumy 1 500,- eur.

26. Z čestného prehlásenia otca žalobkyne E. B. na č.l. 219 vyplynulo, že žalobkyňa chodila so
žalovaným, viac menej bývali u rodičov žalobkyne, až potom sa presťahovali do bytu. Jedného dňa prišli
žalobkyňa so žalovaným s tým, že si chcú kúpiť auto – Passat. Uviedol, že najprv s tým moc nesúhlasil,
že keď nie sú manželia, nemali by si požičiavať toľko peňazí a viazať sa takto majetkami. Napokon

súhlasili aj s manželkou. Najprv si dlho auto vyberali a riešili všetky veci okolo toho, no a potom už bolo
rozhodnuté. Dňa 27.06.2019 týždeň pred narodeninami druhej dcéry D. u nich doma v Našticiach sedeli
v obývačke a riešili to auto. Oni predtým Evke dali tých 8 000,- eur, lebo ona nemala toľko svojich peňazí.
Vybrali ich s manželkou z bankomatu. Evka - žalobkyňa potom dala tie peniaze žalovanému. Spoločne
sa peniaze zrátali a žalovaný ich zobral. Bol pri tom a na vlastné oči videl a na vlastné uši počul, že ako

sa dohodlo, že jej peniaze vráti. Povedal, že ich vráti najneskôr do roka a že môžu byť všetci kľudní,
lebo že to je tak dobré auto za tak dobrú cenu, že sa ešte lepšie predá ako sa kúpilo a že keď bude
chcieť tak na ňom ešte aj zarobí. Oni tie peniaze dali Evke – žalobkyni a ona ich požičala žalovanému. Aj
potom sa žalovanému požičiavali peniaze na prerábku bytu otca žalovaného, ktorý žalovaný prerábal,
aby tam spolu žalobkyňa so žalovaným bývali, to bolo asi o dva roky neskôr ako to auto. Vždy to bolo

u nich doma. On osobne žalovanému ten byt prerábal. Celé im to robil zadarmo. Žalobkyňa žalovanému
požičiavala peniaze na rôzne veci do toho bytu, aj na dvere, zárubne, aj na linku. Celá tá suma 14 600,-
eur nie sú zďaleka všetky peniaze, ktoré mu kedy jeho dcéra požičala. Vždy boli u nich doma, keď
žalobkyňa požičiavala tieto peniaze žalovanému a on bol vždy pri tom s manželkou a on vždy povedal,
že jej ich do roka vráti.

27. Z messenger komunikácie zo dňa 14.04.2023 medzi žalobkyňou a žalovanou vyplýva: žalovaný
uviedol: „nech skúsi predať passata, ak by niekto chcel, nech ti viem vrátiť peniaze.“ Žalobkyňa
uviedla:“ale čosi veď to budeme riešiť potom“. Žalovaný uviedol:“kedy potom?“ Žalobkyňa uviedla:“ no
neskôr, áno potom“.

28. Z messenger komunikácie medzi žalobkyňou a žalovanou zo dňa 24.05.2022 na č.l. 225 vyplýva:
žalovaný písal žalobkyni: „ daj číslo účtu, pošlem ti peniaze a vyber ich potom prosím, nemusím ja na 4
x chodiť do bankomatu“. Žalobkyňa poslala:“ K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a komu treba koľko ?“.
Žalovaný ďalej uviedol:“ Vo štvrtok o 9 dovezie ten zmäkčovač, tak aj ten vyplatiť.“ Žalobkyňa uviedla:

„ To bude koľko? Tu doma je 3 000“. Žalovaný uviedol: „Dozviem sa o chvíľu, dobre ja som ti poslal
1500 tak vyber ešte aj to..“29. Žalobkyňa pri svojom výsluchu uviedla, že väčšinu ich spoločného vzťahu bývali u jej rodičov, po
nejakých 2 rokoch keď spolu boli, E. vlastnil vozidlo Opel Astra, na ňom spoločne do práce chodili. V
Našticiach sa spoznali s jedným pánom, ktorý je automechanik a dováža autá zo zahraničia, E. povedal,

žebybolosuper,kebysimoholkúpiťnovéauto.Naautonemaldostatokfinančnýchprostriedkov,pretože
v tom čase auto stálo 16 tis. eur, nemal v tom čase ani na celú tú svoju polovicu, čiže aj na tých 8 mu
požičala ešte aj jeho mama a tých zvyšných 8. tis. mu požičala žalobkyňa. Rodičov poprosila, aby jej tie
peniaze požičali, vytiahli ich z účtu, bývali u nich, aj ten pán bol z Naštíc, rodičia jej tie peniaze vybrali
a u nich doma mu ich požičala zase žalobkyňa. Peniaze zobral, išiel auto vyplatiť, rozprávali sa potom

o tom doma ešte všetci spolu, E. tvrdil, že aj keby si ho nechali vlastne len rok, tým že je dovezené
zo zahraničia, tak ho bude vedieť predať za lepšiu alebo za rovnakú sumu peňazí, ako ho kúpil a tým
pádom, že jej do roka vráti tých 8 tisíc, čo mu na to požičala. Potom nejaký rok alebo rok a pol bývali
stále u nich, až kým sa nestala taká nepríjemná udalosť, v tom čase E. spravil čo nemal spraviť s jej
sesternicou, takže nejakú dobu potom býval u svojich rodičov v Dežericiach, na striedačku bývali u jeho
rodičov v Dežericiach a u jej v Našticiach, chodili hore-dole, tak v r. 2022 sa rozhodli, že Jakubov otec

v Bánovciach vlastní byt, skončil mu v tom čase nájomca, ktorý tam bol, byt bol viacmenej v pôvodnom
stave, a teda jej otec predtým ako ochorel sa venoval murárstvu, poprosili ho, že či by im vedel s tým
pomôcť a ten byt prerobiť, súviseli s tým samozrejme vysoké náklady, ktoré teda E. na ne sám nemal,
preto mu vlastne požičiavala ďalšie peniaze na zariadenie toho bytu a prerábku, sú to iba tie sumy, ktoré
sú preukázateľné, tým, že buď mu ich požičiavala u nich doma, alebo ich vyberala od rodičov alebo ich

vyberali jej rodičia, aby mu ich vedela požičať. Tým, že spolu boli 6 rokov, nie sú tam uvedené všetky
náklady. Boli aj iné rôzne náklady, ktoré si navzájom platili, a teda mrzí ju, že sa o tých požičaných
peniazoch musia baviť tu, pretože nemá pocit, že by niekoho chcela okradnúť alebo sa obohatiť, naopak
E. má nové auto, nakomplet prerobený byt, ktorý prerobil jej otec úplne zadarmo a o to viac ju to mrzí, že,
mala pocit, že s jej rodičmi má dobrý vzťah, vie ako je na tom zdravotne jej otec a myslí si, že, minimálne

na tej práci, ktorú tam spravil jej otec na tom byte, ušetril ďalších 10 tis. Žalovaný s ňou komunikoval
o vrátení peňazí. Peniaze z účtu vytiahli jej rodičia z ich účtu, ktoré jej požičali, boli v tom čase všetci
doma, bol to týždeň pred narodeninami jej sestry, 27.6.2019 boli všetci doma, rodičia požičali tie peniaze
jej a ona ich požičala E.. E. ich ubezpečil, že o tie peniaze nemôžu prísť a že do roka, keď sa to auto
predá za takú sumu alebo za vyššiu sumu tým, že bolo dovezené zo zahraničia, im tie peniaze do roka

vráti. V tom čase bola blbá a zaľúbená a tým, že sa chceli osamostatniť a on sám na to peniaze nemal,
v tom čase mali ten vzťah dobrý a on vždy tvrdil, že jej tie peniaze vráti, takže mu verila, že jej to všetko
potom vráti naspäť a požičala mu ďalšie peniaze. Každá tá jedna suma každý ten jeden dátum súvisel s
pôžičkou už v rámci bytu, čo sa týka kuchyne a celého kuchynského nábytku, tieto sumy boli riešené tiež
u nás, pretože tú kuchynskú linku im vyrábal tatinov bratranec, ktorý je tiež z B. C., ďalej sú tam výbery

na kúpu dverí, zárubní a na kúpu zariadenia do bytu, kuchynského zariadenia v hodnotách 1000 a 1500,
2000 eur, ktoré boli robené výberom z jej účtu alebo z účtu jej rodičov. Tých 1000 eur, ktoré požičala
na zariadenie bytu, to čo požičala, ak on za to kúpil niečo ďalšie, tak ona fyzicky nebola pri všetkých
kúpach, on chodil kupovať tie zariadenia, materiál s jej otcom, všetky tie sumy, ktoré sú tam uvedené
sú na zárubne, dvere, vybavenie toho konkrétneho bytu, v ktorom potom spolu bývali. Pamätá si na to,

že tie dvere riešili na viackrát, pretože neboli správne dodané, tie dvere museli aj vymieňať, takže ak to
kupoval aj predtým, tak to môžu byť tie druhé dvere, ktoré nesedeli rozmerovo alebo sa zle otáčali, ona
si to už úplne presne nepamätá, ale vie, že tam bolo viac komplikácii so zariadením bytu. Uviedla, že
sumu 8 000,- eur odovzdala žalovanému v kuchyni alebo v obývačke u rodičov v dome, presné miesto si
nepamätá, od nich z domu išiel za tým pánom, ktorý býva o 5 domov ďalej. Jej rodičia vybrali pre ňu z ich

účtu 8 000,- eur a dali ich jej, majú 1 spoločný účet otec s matkou, vybrali to naraz. Jeden konkrétny deň
naraz vybrali sumu 8 tis. eur, bolo to toho 27.6.2019, týždeň pred narodeninami sestry. V ten istý deň,
keď to vybrali mu ich požičala, nepamätá si či išiel sám alebo s ňou. Ak si správne spomína, vyberali
to z bankomatu. Na otázku PZ žalovaného, viete sa vyjadriť, keď ste povedali, že 27. vybrali peniaze,
prečo ste potom písali sms žalovanému, že 27.6. o 13.40 bankomat toľko teraz nevypľuje a že budú

musieť ísť do banky na druhý deň, žalobkyňa uviedla, že presne si to nepamätá, tak možno to vybrali
v banke, len vie, že to vyberali s prevodom 8 tis. eur, ak im to nevypľulo, tak išli do banky, je to tak
strašne dávno. Čo sa týka toho kvázi prevodu, tak to je stále účet jej rodičov, len je ho hlavný a podúčet,
čiže z podúčtu to išlo na hlavný účet, aby to vedeli vybrať a keď uviedla, že to nedokážu vybrať, teda,
že budú musieť ísť do banky, tak tým, že je to tak strašne dávno, nepamätá si, či vtedy išli do banky

alebo to vybrali, ale vie, že mu tie peniaze 8 tis. eur požičala, aby ich mohol ísť tomu pánovi vyplatiť.
Vie to aj on a vedia to všetci, ktorí v tom čase s nimi bývali. Ďalej uviedla, že keďže ho užívali alebo
teda ona ho užívala, napriek tomu, že mu na to požičala peniaze, ktoré jej mal vrátiť tak v tom čase, keď
tvorili pár, ho používali spolu a keďže jeho rodičia si tiež kúpili taký istý Passat, tak aby vedeli, o ktoromvozidle sa bavia, nazývala motorové vozidlo „náš passat“. Termín vrátenia pôžičiek v roku 2022 určovali
vždy spolu a prečo, pretože ten byt je napísaný na jeho otca, tzn. že nič nebolo v jej vlastníctve, takže
nevidela dôvod, aby investovala peniaze do cudzieho bytu, ktorý jej nijako neprináležal. K peniazom ,

ktoré požičiavala žalovanému dňa 15.04.2022 sa dostala výberom určite alebo prevodom, keďže sa
jedná o peniaze za kuchynský nábytok, tak boli pri tom jej rodičia a teda pán, ktorý za to dostal peniaze,
bol tiež u nich. Peniaze boli vybraté z bankomatu, buď to bol účet jej alebo účet jej rodičov. Ona mala
svoj účet v P. D.. Prebiehalo to pri všetkých rovnako, vždy keď mu tie peniaze požičala, tak normálne
sa rozprávali o tom, že jej tie peniaze do roka vráti, vychádzali z toho, že keď bude ten byt prerobený,

nebude musieť už nikam inam dávať peniaze a tým pádom bude schopný jej to vrátiť. Všetky tie sumy
odovzdávala buď pri jej rodičoch, pri sestre, vždy pri tom niekto bol. Všetky peniaze buď zarobila alebo
jej ich požičali jej rodičia. Všetky peniaze získala tým istým spôsobom. K pôžičke z 26.5.2022 na
zariadenie bytu za sumu 1500 eur žalobkyňa uviedla, že konkrétny typ zariadenia si nepamätá, keďže
sa byt prerábal nakomplet od stropov, stien, podláh, kúpeľne, kuchyne a všetkého zariadenia bytu, tak
konkrétny typ nevedela, čo bolo za tú sumu kúpené, nemala prístup k tým blokom, pretože všetko čo sa

nakupovalo do toho bytu tým, že bolo všetko v záruke, tak všetky bločky zostali na byte.

30. Žalovaný pri svojom výsluchu na pojednávaní uviedol, že v živote nevzal peniaze od žalobkyne,
nikdy neprijal žiadnu pôžičku. Ku kúpe auta Passat uviedol, že vozidlo sa kupovalo spôsobom, že sa
stretli pred garážou daného pána, ktorý im auto predával a každý priniesli obnos peňazí na vyplatenie

vozidla, každý priniesol 8 tisíc. Uviedol, že on ako osoba nikdy núdzu o peniaze nemal. Vedel, keby
peniaze nutne potreboval, že vždy mu môžu poskytnúť jeho rodičia. Rodičia žalobkyne nemali prebytok
peňazí, o to nelogickejšie mu príde, že by niekto v takejto situácii požičiaval pre nich cudzej osobe
takéto peniaze a nechal dcéru aj naďalej požičiavať viac a viac údajne teda bez toho, aby akákoľvek
časť tých peňazí počas trvania vzťahu bola vrátená. A napriek tomu pri ďalších požičiavaní peňazí,

znovu posúvať peniaze bez akéhokoľvek kúsku papiera alebo dôkazu. Čo sa týka nákladov na autá,
servisy, nové pneumatiky, čokoľvek bolo treba, platil on. Ohľadne kúpy Passatu uviedol, že žalobkyňa
veľmi chcela nové auto, a to konkrétne SUV, niečo vyššie, väčšie. Čo sa týka samotnej kúpy, spolu sa
stretli pred garážou pána, ktorý auto predával a každý priniesol v obálke obnos peňazí. Žiadna pôžička
nebola. Auto a ešte aj lepšie žiadala žalobkyňa. On v tom čase už druhé motorové vozidlo vlastnil,

ktoré bolo v dobrom stave, naopak od žalobkyne, ktorá v tom čase mala takmer nepojazdné auto, na
ktorom sa bála ísť ďalej ako za mesto. Aj z tohto dôvodu pristúpili ku kúpe druhého auta, pod nátlakom
žalobkyne s tým súhlasil, boli vo vzťahu. Peniaze prvýkrát videl pred tou garážou, bolo to za prítomnosti
svedkov. K nákupom na prerábku bytu uviedol, že drvivú väčšinu kupoval alebo hlavne platil on, bolo
pár výnimiek, kde žiaľ v danom momente nedisponoval dostatočnou hotovosťou a v týchto prípadoch

žalobkyňa zaplatila nejakú vec miesto neho, avšak po príchode domov jej obratom peniaze vždy boli
posunuté späť. Čo sa týka jednotlivých položiek, nákup dverí, ktorý bol dátum údajnej pôžičky bol od
brucha nastrelený, o čom svedčí pokladničný blok, ktorý bol priložený, ktorý jasne dokazuje, dvere so
zárubňami boli zakúpené mesiac vopred údajne pôžičkou. Ďalšia z vecí na zozname je kúpa kuchynskej
linky, o ktorej má taktiež dôkaz, že v čase, keď žalobkyňa uvádza, že bola celá kuchyňa vyplatená,

existuje videozáznam s mesačným oneskorením, kde sa kuchynská linka ešte len začínala zhotovovať.
To je ďalšia z nezrovnalostí, pretože kto vypláca niečo takéto mesiace vopred predtým, než to bolo
zrealizované.Kostatnýmúdajnýmpôžičkámuviedollentoľko,žežiadnaznichsanikdynestala.Peniaze
nadobudol buď z jeho výplaty alebo ak potreboval, požičal si od jeho rodičov. V živote nemal žiadny
úver. V živote nikomu nedlžil peniaze a v živote si od niekoho cudzieho nepožičiaval peniaze, mimo

jeho rodičov. Veľkú väčšinu z týchto veci platil kartou formou nákupu. Neprijal od žalobkyne nikdy žiadnu
pôžičku. Ak prijal nejaké peniaze, dúfal, že sa to časom nejako vykompenzuje, tak ako on prinášal
veľké množstvo a oveľa viac do ich vzťahu, ale nie v takýchto veľkých tisícových sumách. Nikto nebude
spisovať pôžičku, lebo potrebuje narýchlo požičať 50 eur, keď nemá pri sebe hotovosť. Keď potreboval
niekedy 20 alebo 50 eur počas vzťahu. Podľa neho nadobudli spolu so žalobkyňou auto. Auto bolo

písanénajehomamuzdôvodunižšíchpoistiek.Samozrejmevšetkototosaodohralopoodobreníoboma
stranami. Žalobkyňa míňala všetky svoje peniaze výhradne na seba plus veľkú časť z jeho peňazí tiež.
4000,- eur, ktoré jej ponúkal v messenger komunikácii malo byť vlastne jednak vyrovnanie formou daru
pre otca žalovanej, za nejakú časť odvedenej roboty popri rekonštrukcii, plus teda vyplatenie auta, lebo
chcel. Myslel si, že peniaze odovzdávali predajcovi áut cez víkend.

31. Svedkyňa M. B. – matka žalobkyne pri svojom výsluchu uviedla, že Jakub - žalovaný mal staršie
auto od rodičov, chodili na ňom aj do práce. Jedného dňa sa rozhodli, že si chcú kúpiť iné auto, novšie,
modernejšie, ani jeden z nich nemal peniaze na to auto, dohovárali im, E. mal nejakých 6 tisíc a 2 tisícmu požičiavala jeho mama, Evke - žalobkyni požičiavali oni na tú druhú polku auta, vraveli im, že mladým
ľuďom stačí aj iné lacnejšie auto, napokon na jej naliehanie a presviedčania o tom, že bo bude iba
pôžička, že peniaze im vrátia, ona ich potom následne požičiavala E., v tom čase stále bývali u nich, aj tie

peniaze odovzdávala ich E. žalobkyňa u nich doma, bola tam aj sestra žalobkyne, v tom čase ešte bývali
u nich. Jakub – žalovaný ich hneď v ten deň zaniesol pánovi, ktorý auto zadovážil, lebo je to pán, ktorý
býva tiež v B.. C.. Keď sa rozprávali o tom, akým spôsobom im vrátia peniaze, vždy bolo povedané, že
auto je za veľmi výhodnú sumu, aj keby sa na ňom nejaký čas povozili, nestráca na hodnote a po nejakej
dobe sa môže predať a neprídu o žiadne peniaze, že na Slovensku sa tieto autá pohybujú v oveľa vyššej

sume. Auto priniesli, nejakú dobu sa na ňom vozili, boli s ním spokojní, vzťah fungoval ďalej, po určitých
nezhodách sa presťahovali do Dežeríc k Jakubovým rodičom, keďže Jakubov otec vlastní v Bánovciach
byt, tak sa po nejakej dobe rozhodli, že byt sa prerobí, že sa tam presťahujú. Prerábka stála zase nejaké
peniaze, na ktorú oni opäť nemali, tú prerábku a všetko čo tam bolo spojené, zväčša robil jej manžel,
pretože sa živil stavebnými prácami, E. mu pri tom pomáhal, koľkokrát si bral aj dovolenku, aby to spolu
zvládli, aby to všetko prerobili, aby sa decká mohli čo najrýchlejšie presťahovať, mysleli si, že tento vzťah

vydrží, že teda robia to aj pre ich dcéru. Po krátkom nažívaní sa rozišli, nezisťovala prečo, ale myslela
si, že aj po tom rozchode sa dá všetko do poriadku, že E. vráti peniaze, ktoré si požičal, dokonca bol
sa u nich rozlúčiť, aj poďakovať za všetko, čo preňho spravili, čo ho manžel naučil, povedali mu, že u
nich má dvere vždy otvorené, môže sa kedykoľvek zastaviť. Nevie, čo sa v ňom zlomilo, zrazu začal
prehlasovať, že nie je nič dlžný a že nič nevráti. Boli to ich peniaze na auto, dcéra nemala takú hotovosť,

tak ich bol manžel vyberať a následne jej ich podal, tak potom dcéra ich požičiavala E. na zakúpenie toho
auta, tvorili pár, rozumeli si, vyzeralo to na seriózny dlhodobý vzťah. Peniaze na auto mu požičiavala
žalobkyňa u nich doma, bola doma aj manžel, on je stále doma, je na invalidnom dôchodku, aj staršia
dcéra bola doma, tiež s tým nesúhlasila, len krútila hlavou, nechcela sa do toho miešať. Bolo to asi
koncom júna, lebo začiatkom júla ma staršia dcéra narodeniny, asi týždeň pred narodeninami staršej

dcéry. Doma sa o tom rozprávalo, s manželom im obaja dohovárali kvôli drahému autu, Jakub sám sa
vyjadril, že môžu sa na ňom chvíľu povoziť a predať ho, že nestratí na tej hodnote, že oni neprídu o
žiadne peniaze, takže do roka nie je problém vrátiť tie peniaze. Peniaze niesol Jakub tomu pánovi, čo
býva v B. C.. K tým ďalším pôžičkám, keďže išlo o stavebné práce a manžel vedel presne čo bude treba,
koľko čo stojí, všetko sa doma prerátavalo, koľko akého materiálu bude treba, akú hotovosť treba všetko

sa u nich prehodnocovalo. Videla ako A. dáva aj ďalšie peniaze a pôžičky žalovanému, niekoľkokrát boli
pritom. Na sumy alebo dátumy si presne nespomínala, boli to rôzne sumy, nepovie presne ani na čo,
večer, keď prišli z roboty sa vždy prehodnocovalo, že čo treba na ďalší deň kúpiť a koľko to bude stáť.
Takže vždy sa prehodnocovali tie sumy, ktoré následne bude treba. Rozprávali sa o tom, pretože ten byt
nie je napísaný ani na E., je to na jeho otca a investovať do cudzieho bytu by bola blbosť a E. povedal, aj

to tak spravil, že len čo sa to doprerábalo, tak zmenil prácu, aby zarábal viac peňazí, aby mohol všetko
vyrovnať a vrátiť, tak boli v tom, že to dá všetko do poriadku. A tú prácu naozaj zmenil, šiel pracovať do
zahraničia, aby zarobil väčšie peniaze, aby mohol tie peniaze vrátiť. Predpokladali to tak, že do roka by
mali všetko všade vyrovnané, lebo byt bol prerobený, auto mali a byt bol aj zariadený. Väčšina z tých
peňazí bola jej s manželom, nejakých pár vecí platila aj žalobkyňa z tých peňazí z výplaty čo zarobila,

keď si poplatila všetky svoje veci a niečo jej zvýšilo, tak všetko sa investovalo ešte do toho bytu. Uviedla,
že keď došlo k odovzdaniu tých peňazí tých 8 tisíc na to auto, tak, že ich A. E. požičiavala, pretože sa
o tom rozprávalo, že sa to auto predá a že ešte na tom zarobia, že je to výhodná kúpa. Požičiavala
mu polovičku na to auto, a predpokladalo sa, že ak by sa predalo za viac peňazí, tak aj ten rozdiel si
rozdelia. Myslela si, že aj hneď na začiatku si to preto tak určili, že každý dá polku na auto. Vedeli, že

auto bude písané na matku žalovaného, vraj bude lacnejšia poistka, keď to bude na jeho mamu, lebo oni
sú mladí a na mladých ľudí je drahšia. Keďže sa rozišli a potom ako sa bol u nás za všetko poďakovať,
sa viac nestretli, komunikoval a písal iba ich dcére a niektoré tie správy jej dala čítať a vie, že zo začiatku
povedal,žesasňouvyrovná,žejejpeniazevráti,nevie,kdenastalzlom,zrazupovedal,žejejnevrátinič.
Čítala to v tých správach, potom mu napísala jednu aj poslednú správu, a tam mu napísala, že rozumie

tomu, že z neho hovorí zlosť, ale že keď sa ukľudní, že dá veci do poriadku. Oni s manželom, keď vybrali
peniaze, vždy ich podali dcére a dcéra ich vo väčšine prípadov odovzdávala E. u nich doma. Prvá suma
bola tých 8 tisíc eur na zakúpenie toho auta. Buď to bolo v obývačke alebo v kuchyni. Postupne sa to
vyberalo. O tom aute sa nerozprávalo večer a ráno sa to išlo kupovať, oni mali limit na karte, nepamätá
si, v akých čiastkach, ani by ju nenapadlo si to značiť, že niečo takéto sa bude riešiť, aj dovoz auta trval

nejaké dni, skrátka sa vybrali peniaze, nepamätá si, koľko dní to vyberali. Pred ich očami odovzdala
žalobkyňa žalovanému 8 tisíc eur. Nepamätala si ani koľko sa tam zdržal, ani nevedela, či tam potom
za ním išla žalobkyňa alebo nešla. Oni s tým pánom ostali priatelia, oni sa navštevovali. Čo sa týka tých
ostatných pôžičiek, keď tie bankovky držala v ruke, svedkyňa ich neprerátavala, ale tým, že sa o tomvšetkom u nich doma rozprávalo, všetko sa prerátavalo a boli pri tom obaja, lebo sa rozprávalo, čo tam
chce, čo nechce, tak aj tieto ďalšie peniaze sa riešili u nich. Videla na vlastné oči, že jej dcéra - žalobkyňa
požičala spolu sumu 14 600 eur, ktorú si uplatňuje touto žalobou, rozdelenú na viackrát žalovanému,

pričom žalovaný jej sľúbil, že jej ich do roka vráti. Uviedla, že presné dátumy si nepamätá, kedy sa čo
kupovalo, ale keď to potom následne prehodnocovali a pozerali na výpisy z účtov, tak zistili, že naozaj
ide o takúto sumu. Všetko sa riešilo u nich doma. Je to tak strašne dávno, nikto by si to po takej dobe
úplne do detailov nepamätal, po takom dlhom čase si podrobnosti nemôže pamätať, nepamätala si
dátumy, postupne si to nepísala do kalendára, že tam 500 eur, tam 1000 eur, museli sa rozpamätávať.

Videla, že žalobkyňa požičiavala peniaze žalovanému na viackrát v rôznej hotovosti.

32. Svedkyňa D. B. – sestra žalobkyne na pojednávaní uviedla, že E. a A. žili s nimi v jednej domácnosti,
Jakub si chcel kúpiť nové auto, ale nemal celú čiastku na auto, ktoré si vybral, takže mu žalobkyňa
požičala polovicu na toto auto 8 tisíc eur, bolo to 27.6.2019 týždeň pre jej narodeninami. Ten pán, ktorý
auto predával, je z ich dediny, peniaze žalovanému požičiavala u nich doma a následne išiel žalovaný

auto vyplatiť. Po nejakom čase sa od nich odsťahovali, bývali u E. rodičov, na striedačku aj u nich, ale
chceli sa osamostatniť. Od E. rodiny bol im ponúknutý byt, kde by mohli spolu bývať. Ten prebehol
rekonštrukciou, po rekonštrukcii sa tam presťahovali, Eva mu požičiavala peniaze, bola pritom ako Eva
požičiavala zálohu na kuchynskú linku na jar 2022. Linku robil otcov bratranec. Bola pri tom, ako mu
požičiavala na doplatenie tej kuchynskej linky. Potom tam bolo viacero pôžičiek, ale presné dátumy si

už nepamätá ani sumy. Záloha bola 1.100 eur a doplatok 2.000 eur. Auto bolo 27.6.2019 a linka sa
riešila niekedy v apríli/máji 2022. Všetko sa to riešilo u nich doma, bola prítomná, peniaze pochádzali od
rodičov. Tie ďalšie pôžičky sa riešili v roku 2022, kedy sa riešil ten byt. 27.6.2019 mu mala v hotovosti
odovzdať peniaze, pamätá si tento dátum, lebo to bolo týždeň pred narodeninami. Nepamätala si aký
to bol deň v týždni. Následne išiel žalovaný peniaze odniesť tomu pánovi a oni ostali doma.

33. Svedkyňa L. I. F. – matka žalovaného na pojednávaní uviedla, že žalovaný so žalobkyňou tvorili
pár od r. 2017, v r. 2019 sa rozhodli, že si spoločne kúpia automobil, nakoľko žalobkyňa auto nemala,
ale potrebovala ho. Ich syn auto mal Q. M. + mal firemné z práce k dispozícii, čiže v podstate dve
k dispozícii. Rozhodli sa po spoločnom vyberaní, že si kúpia VW Passat, opakovane u nich doma

sa o tom rozprávali, dohodli sa, že si auto kúpia spoločne, že každý dá polovicu na auto, čiže po 8
tisíc. Zdalo sa im to, ako veľmi spravodlivé, nakoľko žalobkyňa auto ich syna dovtedy ten Opel Astra
využívala každý deň, a nielen pre seba, ale aj pre celú svoju rodinu. Dokonca sa stalo viackrát, že
ho aj požičala napr. svojej sestre za účelom zábavy, to sa im ale nepáčilo. Preto im prišlo naozaj
spravodlivé, že ďalšie auto si kúpia na polovicu. V ten deň, keď im auto priviezli, tak žalobkyňa ako prvá

ho išla prevziať a pozrieť a posielala jej aj správy aj foto z Messengeru, že aké majú auto. Odvtedy až
pokiaľ ona neukončila vzťah, nakoľko si našla nového priateľa, sa k autám správala ako spolumajiteľ.
Rovnako ako v januári 2023 na ňom spôsobila škodovú udalosť, keď viezla svojich rodičov do Bratislavy,
tak rovnako pri celej dobe riešenia tejto škodovej udalosti sa správala ako spolumajiteľka. Auto bolo
písané na svedkyňu, a to z dôvodu, že poistky na auto vychádzali najlacnejšie. Takže ich synovi žiadne

peniaze nepožičiavala. Počas tejto doby pracovala na polovičný úväzok, študovala na vysokej škole,
na ktorú jej tiež prispieval ich syn, keďže pracovala na polovičný úväzok a na rozdiel od ich syna ešte
musela prispievať svojim rodičom na bývanie. Čiže peniaze, ktoré jej zostali, sotva pokrývali jej náklady.
Potrebovala napr. počítač k štúdiu, na ktorý tiež nemala peniaze, preto ho kúpil ich syn, a i tento mu
odmietla vrátiť potom, ako ukončila vzťah. Až keď jej poslal dôkaz o kúpe, tak vtedy ho priniesla. S

rodičmi žalobkyne boli veľmi často v kontakte a pamätá si, ako sa počas tejto doby otcovi žalobkyne
v r. 21 zhoršil zdravotný stav a bol operovaný, tým pádom si už nemohol chodiť privyrábať. A keď
sa navštevovali, tak matka žalobkyne opakovane rozprávala o ťažkej finančnej situácii u nich doma,
keďže otec žalobkyne dostával invalidný dôchodok a nikdy ani jedenkrát nespomenuli, že by im náš syn
dlžil peniaze, hoci boli v zlej finančnej situácii. Rovnako v r. 2020 až 2022 uvažovali mladí, že si kúpia

nehnuteľnosť, osobne boli tie nehnuteľností pozrieť s nimi, a ani vtedy nespomenuli, že by im náš syn
dlžil peniaze. Veľmi často boli v kontakte, s Evou každý deň, s jej rodičmi tiež veľmi často. Žalovaný, keby
peniaze potreboval, vždy sa mohol obrátiť na nich, to vedel on a vedela to aj žalobkyňa. Po rozchode,
keď Eva ukončila vzťah, tak ju kontaktovala s tým, že aby jej priniesla osobné veci, ktoré ostali u nich v
Dežericiach, ona jej ich odovzdávala tu v Bánovciach, spýtala sa jej, či je to všetko, odpovedala že áno a

nespomenula, že by oni alebo ich syn jej dlžili nejaké peniaze. Určite žiadna pôžička neprebehla. Všetky
investície do bytu platil žalovaný, ak náhodou nemal dostatok, tak mu poskytli peniaze ona s manželom.
Žalobkyňa pracovala na polovičný úväzok. Žalovaný pracoval, čiže mal minimálne trojnásobný príjem
ako žalobkyňa, mal našetrené peniaze, plus keď potreboval, tak mu oni poskytovali. V tom čase v r.2019-2020 so žalobkyňou komunikovali dennodenne, tým, že žalobkyňa je dosť komunikatívna, takže
spolu rozoberali a rozprávali sa o všetkom každý deň a správala sa k autu ako spolumajiteľka, keď ho
potrebovala, tak ho používala, keď sa rozhodovali, čím ho vylepšia, tak spolu rozhodovali o tom, veľakrát

pri u nich doma, bola svedkom toho. Rovnako, keď ho bolo treba zaviesť do servisu, tiež spolu rozprávali
o tom, kde a komu ho dajú pozrieť, vždy spolu. Viac mesiacov bývali u nich v Dežericiach ako u jej
rodičov. Je pravda, že žalobkyňa chodievala cez deň pozrieť rodičov, ale spávali u nich. Osobne pri
tom nebola, ale z rozprávania vie, že boli to odovzdať peniaze za auto spolu, teda, že sa tam stretli a
odovzdali každý svoju čiastku. Uviedla, že si myslí, že to bol víkend, ale nevie presne. Odovzdali peniaze

pánovi, ktorý ho išiel vyzdvihnúť do Nemecka, ale v ten deň, keď im ho priviezol, tak žalobkyňa bola
tá, ktorá prvá išla preň ho vyzdvihnúť. Vtedy jej posielala tie správy. Až po ukončení vzťahu prvýkrát
použila slovo pôžička, dovtedy nikdy neodznelo. Na poistke ušetrili okolo 200 eur ročne, ale presnú
sumu si nepamätá.

34. Svedok I. E. I. – otec žalovaného na pojednávaní uviedol, že žalobkyňa so žalovaným tvorili pár

od júla 2017 do apríla 2023, počas týchto mesiacov bývali v ich nehnuteľnostiach v Dežericiach alebo
potom na byte. V júni 2019 hovorili, že si chcú kúpiť auto spoločne VW Passat, že každý dá na toto
auto polovicu, čiže 8.000, v tom čase popri zamestnaní robil aj finančného poradcu, a preto poistky
na toto auto išli cezo neho. Zvažovali na koho to auto napísať, žalobkyňa chcela, aby primárne bolo
napísané na jej otca, tak pozerali sumy na jej otca, na svedka a na manželku, najlacnejšie PZP +

havarijné vyšlo na manželku – matku žalovaného, a preto sa spoločne dohodli, že auto bude písané na
ňu. Pri kúpe auta nikdy nepadlo slovo pôžička, žalobkyňa hovorila, že má našetrené svojich 8 tisíc, ktoré
dáva na auto. Po čase prišlo k tomu, že chceli mať svoje bývanie, nevyšli im možnosti kúpy pozemku
alebo staršieho domu, a bola možnosť ísť bývať na ich byt, je písaný formálne na neho. V tom čase
bol byt 12 rokov po rekonštrukcii a kompletne zariadený. Mladí si tam chceli urobiť nejaké úpravy, tak

niečo rekonštruovali. Nikdy nepadlo slovo pôžička ani pri rekonštrukcii bytu, ani od žalobkyne, ani od
jej rodičov, ani od jej sestry. Ďalej bolo viacero situácií, kedy sa rozprávalo o väčších peniazoch, napr.
dovolenky, Jakubova túžba kúpiť štvorkolku, už spomínaná kúpa pozemku pre nich alebo Jakubov výlet
do Rakúska, ani tu žalobkyňa, hoci sa jej niečo nepáčilo, nikdy nepovedala, že by nemal E. utrácať,
keď má požičané peniaze. Žalobkyňa o živote a dianí doma, v robote, rozprávala často a veľa, nikdy

nepovedala jediné slovo o pôžičke. Taktiež, keď boli v kontakte s jej rodičmi, nikdy nepovedali jediné
slovo, že by žalobkyňa požičiavala ich synovi peniaze. Keď bývali už na byte, v marci 2023, E. išiel
pracovať do zahraničia, a už hneď na to žalobkyňa s nimi nekomunikovala. Hoci predtým aj niekoľkokrát
za deň stále niečo chcela alebo o niečom informovala. Po ukončení vzťahu, ktorý ukončila žalobkyňa
náhle, s nami tiež nekomunikovala, len manželku požiadala, aby jej priniesla z Dežeríc do Bánoviec

nejaké osobné veci. Ani vtedy nepovedala jediné slovo o vrátení pôžičky. Ukončila vzťah ona, našla
si druhú známosť, po ukončení vzťahu s nimi nekomunikovali ani jej rodičia. Počas celého vzťahu sa
snažili byť voči nej štedrí, a ich pomoc isto prevyšovala pomoc, ktorú jej rodičia dávali ich synovi. Nikdy
nepovedala jediné slovo o pôžičke. Žalovaný mal Opel Astra, vedy 11 ročný. Mal tiež služobné vozidlo
od zamestnávateľa. Rozprávali im, že ho vozidlo Passat kupujú spoločne, na čo každý dáva polovicu

sumy, čiže 8+8, 16 tis. Hovorili im, že každý prinesie svoju polovicu, a spolu ich zanesú tomu pánovi. Tak
im povedali, že to zaniesli spolu. Uviedol, že si myslí, že bola sobota, s tým pánom boli v kontakte aj oni,
lebo zamýšľali kúpiť auto. Auto bola vyzdvihnúť žalobkyňa, lebo bola doma skôr z práce a potom mu
volali spolu, prišli za ním ho ukázať. Správala sa k vozidlu ako k spoločnému vozidlu, stále rozprávala
– naše auto, keď jej rodičia potrebovali ísť ďalej, tak sa išlo s týmto Passatom. Nemá vedomosť, že by

požičala tieto sumy, nikdy to nepovedala. Veci do bytu sa kupovali priebežne, postupne, platil to Jakub
alebo oni. E. zarábal, popri práci aj chodil na fušky a oni z ich peňazí, mal dostatočný príjem, aby toto
mohol zaplatiť. E. nemal žiadne úvery ani pôžičky v banke. Rodičia žalobkyne nikdy nespomenuli žiadnu
pôžičku, žiaden dlh. Žalobkyňa pracovala na polovičný úväzok, mala približne tretinový príjem oproti E.
a študovala. E. kupoval veľa vecí počnúc veľkým bazénom do Naštíc, tie dovolenky hlavne platieval,

výlety a priebežne čo potrebovala. Napr. aj ten notebook, čo do školy potrebovala. Dňa 27.6.2019 v
domácnosti žalobkyne a jej rodičov nebol ani dňa 15.4.2022, 26.4.2022, 13.5.2022, 16.5.2022 alebo
26.5.2022, v týchto dátumoch bývali u nich v Dežericiach, takže nebol v ich domácnosti. Deň keď priniesli
auto domov ku nim, volali mu, bol to pracovný deň, lebo prišiel z práce domov, prišli im ho ukázať, šli
sa previesť do mesta.

35. Svedok O. P. na pojednávaní uviedol, že E. s A. tvorili pár, po čase sa rozišli. Auto vyberal E. s A. s
jehomechanikom,radilisaotom,pozeralizopáráut,našlinakoniecauto,ktoréimpasovalo.Máprívesný
vozík, aby auto mohol ťahať, aj papiere od toho. Poprosili ho, či by im mohol auto doviezť zo zahraničia.Dohodli si termín s predávajúcim, kedy by sa auto vyzdvihlo, kúpna suma bola stanovená, to mali oni
vopred dohodnuté. Jemu doniesli peniaze podľa kúpnej ceny v hotovosti, on peniaze zobral, vycestoval
do Nemecka, auto kúpil, naložil a doviezol na Slovensko do Naštíc. Kúpna cena bola okolo 16 tisíc

eur. Tie peniaze mu niesli v hotovosti cez víkend. Vycestoval v nedeľu po obede, v noci pricestoval do
Nemecka, auto naložil a priviezol. Na odovzdávaní peňazí boli účastní obidvaja, žalobkyňa aj žalovaný.
Oni prišli ku nemu, prepočítal si ich, dali mu peniaze dokopy. Prišli spolu, dali mu peniaze, E. mal
nejaké peniaze, Evka mala nejaké peniaze, dali to dokopy, zrátali ich. Mal pocit, že ho kupujú spolu,
keď komunikovali s I., ktoré auto sa oplatí kúpiť, vyberali ho spolu. Keď auto doviezol a šiel domov, prvá

prišla Evka, býva 50 m cez ulicu, auto bolo ešte na vozíku, to bolo nachvíľu a potom navečer prišli spolu.
Na tom vozidle ich stretával oboch aj samostatne, zakývali si, keď sa stretli. To vozidlo A. používala, aj
nehodu mala na ňom. V čase, keď auto viezol domov, mal vedomosť, že auto vezie A. a E., prihlásenie
auta, to si už oni robili vo svojej vlastnej réžii.

36. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene

alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
37. Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím;
môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník
prejaviť.
38. Podľa § 43 Občianskeho zákonníka, účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov

odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.
39. Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je
určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je
dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
40. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené

podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.
41. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.
42. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech

získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
43. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

44. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.
45. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
46. Podľa § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

47. Medzi stranami sporu bolo nesporné, že žalobkyňa a žalovaný tvorili pár od 21.07.2017 do
17.04.2023, bývali u rodičov žalobkyne, neskôr u rodičov žalovaného a napokon v byte vo vlastníctve
otca žalovaného, ktorý najskôr žalovaný spolu s pomocou otca žalobkyne rekonštruoval. Nebolo sporné,
že žalobkyňa si požičala od svojich rodičov na kúpu motorového vozidla Wolkswagen Passat sumu
8 000,- eur a nebolo sporné, že žalovaný uhradil na kúpu motorového vozidla sumu 8 000,- eur.

Nebolo sporné, že ako vlastník a držiteľ predmetného vozidla je v technickom preukaze uvedená matka
žalovaného – L. I. F. a bolo nesporné, že takto bola matka žalovaného formálne zapísaná v technickom
preukaze z dôvodu platenia nižšej zákonnej a havarijnej poistky na toto vozidlo. Nesporné bolo aj to, že
v priebehu spolužitia žalovaná poskytla žalovanému viaceré sumy, ako aj to, že žalovaný tiež poukázal v
prospechžalobkyneviacerésumy.Súdvyhodnotilakonespornétvrdenieajto,žestranysporusapoznali

dlhodobo, boli partnermi. Súd sa musel vyporiadať s tým, či medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu
zmlúv o pôžičkách, čo tvrdila žalobkyňa ohľadne sumy 8 000,- eur dňa 27.06.2019 na predmetné vozidlo
a ohľadne súm 1 100,- eur dňa 15.04.2022 na zálohu na kuchynský nábytok, 1 000,- eur 26.04.2022 na
kúpu dverí a zárubní, 2 000,- eur dňa 13.05.2022 na doplatok za kuchynský nábytok, 1 000,- eur dňa16.05.2022 na nákup kuchynského zariadenia, 1 500,- eur dňa 26.05.2022 na nákup zariadenia bytu,
pričom okrem sumy 8 000,- eur na motorové vozidlo, bolo sporné či tieto ostatné sumy žalovanému
vôbec poskytla.

48. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že medzi stranami sporu nedošlo k uzatvoreniu
žiadnej zmluvy o pôžičke, teda ani v jednom prípade, nakoľko nebola preukázaná vôľa strán sporu
uzavrieť zmluvu o pôžičke a ani reálne odovzdanie peňazí žalobkyňou žalovanému z tohto titulu.
49. Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, pretože na vznik záväzkového vzťahu sa vyžaduje aj reálne
odovzdanie veci dlžníkovi, a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka (pri peňažnej pôžičke),

alebo odovzdaním z „ruky do ruky“ (pri nepeňažnej pôžičke). Podľa nej jedna strana (veriteľ) prenecháva
druhej strane (dlžníkovi) veci určené podľa druhu a táto druhá strana sa zaväzuje vrátiť po čase
veci rovnakého druhu. Právnym dôvodom vzniku pôžičky je odovzdanie druhovo určenej veci (napr.
peniaze). Veriteľ je zároveň povinný umožniť, aby dlžník nadobudol vlastnícke právo k požičanej veci, a
to neobmedzené právom inej osoby. Vlastnícke právo k požičanej veci prechádza na dlžníka v momente
jej odovzdania. Vznik pôžičky predpokladá dohodu strán a skutočné odovzdanie predmetu pôžičky.

50. Dohoda strán vyjadruje vôľu, aby jedna strana prenechala druhej strane veci určené podľa druhu
s tým, že druhá strana vráti po čase veci toho istého druhu. Táto dohoda nemusí nevyhnutne
riešiť splatnosť pôžičky ani to, či ide o odplatnú alebo bezodplatnú zmluvu. Inak táto dohoda musí
vyhovovať náležitostiam pre zmluvy vôbec. Na základe dohody vznikne pôžičkový pomer medzi
veriteľom a dlžníkom a v jeho rámci najmä povinnosť veriteľa odovzdať predmet pôžičky a oprávnenie

dlžníka požadovať jeho odovzdanie. Samotná pôžička vzniká odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi.
Odovzdanie má za následok zánik tejto povinnosti, resp. oprávnenie a vznik povinnosti dlžníka vrátiť
prijaté požičané veci. Pre zmluvu o pôžičke nie je predpísaná písomná forma. V záujme právnej istoty
účastníkov zmluvy o pôžičke sa písomná forma zmluvy odporúča.
51.Súdkonštatuje,ževtejtovecinemalpreukázanéuzatvoreniezmlúvopôžičke,atoaniústnej,pretože

nebola preukázaná dohoda strán, ktorá by vyjadrovala ich vôľu na uzatvorenie takýchto zmlúv a ani
reálne odovzdanie žalovaných súm žalobkyňou žalovanému. V priebehu konania prebehlo rozsiahle
dokazovanie ohľadom pôžičky v sume 8 000,- eur žalobkyňou žalovanému na kúpu motorového vozidla
Volkswagen Passat za kúpnu cenu 16 000,- eur. Súd mal po vykonanom dokazovaní za to, že predmetné
motorové vozidlo si strany sporu kúpili spoločne, a teda toto vozidlo je predmetom ich podielového

spoluvlastníctva. Táto skutočnosť vyplynula z výpovede svedkyne – matky žalobkyne, ktorá vo výpovedi
uviedla, že žalobkyňa so žalovaným sa rozhodli, že si chcú kúpiť auto a žalobkyni požičiavali peniaze
na tú druhú polku auta s tým, že im peniaze vrátia, na čo vzápätí uviedla, že žalobkyňa peniaze
požičala žalovanému a žalovaný ich v ten deň odniesol pánovi, ktorý im auto doviezol. Rovnako uviedol
aj otec žalobkyne v písomnom čestnom prehlásení, keď uviedol, že jedného dňa prišli žalobkyňa so

žalovaným s tým, že si chcú kúpiť auto – Passat. Uviedol, že najprv s tým moc nesúhlasil, že keď
nie sú manželia, nemali by si požičiavať toľko peňazí a viazať sa takto majetkami. Napokon súhlasili
aj s manželkou. Najprv si dlho auto vyberali a riešili všetky veci okolo toho, no a potom už bolo
rozhodnuté. Dňa 27.06.2019 týždeň pred narodeninami druhej dcéry D. u nich doma v Našticiach sedeli
v obývačke a riešili to auto. Oni predtým Evke dali tých 8 000,- eur, lebo ona nemala toľko svojich

peňazí. Vybrali ich s manželkou z bankomatu. A. - žalobkyňa potom dala tie peniaze žalovanému.
Spoločne sa peniaze zrátali a žalovaný ich zobral. Svedkyňa D. B. – sestra žalobkyne uviedla, že E.
a A. žili s nimi v jednej domácnosti, E. si chcel kúpiť nové auto, ale nemal celú čiastku na auto, ktoré
si vybral, takže mu žalobkyňa požičala polovicu na toto auto 8 tisíc eur, bolo to 27.6.2019 týždeň pre
jej narodeninami. Ten pán, ktorý auto predával, je z ich dediny, peniaze žalovanému požičiavala u nich

doma a následne išiel žalovaný auto vyplatiť. Súd výpovede svedkov – M. B. a D. B. považoval za
nedôveryhodné, nakoľko svedok O. P., ktorý predmetné motorové vozidlo dovážal z Nemecka uviedol,
že vyplatiť kúpnu cenu za motorové vozidlo prišli žalobkyňa so žalovaným spoločne a každý z nich mu
odovzdal po 8 000,- eur. Keďže v prípade výpovede svedka matky žalobkyne a sestry žalobkyne ide
o osoby v príbuzenskom pomere k žalobkyni, mal súd za to, že tieto výpovede vzhľadom na výpoveď

nezávislého svedka O. P. sú nedôveryhodné, a to aj z hľadiska posudzovania ich výpovedí ohľadne
ďalšíchžalovanýchsúm,resp.odovzdávaniapeňazížalobkyňoužalovanémuzaúčelompôžičky.Taktiež
tieto svedkyne tvrdili, že k odovzdaniu peňazí na auto došlo dňa 27.06.2019, pričom z messenger
komunikácieztohtodňamedzižalobkyňouažalovanýmvyplynulo,ževtentodeňkomunikovaliohľadom
spôsobu ako rodičia žalobkyne pôjdu vybrať postupne tieto peniaze, pretože na jeden raz toľko nevyberú

a že pôjdu do banky aj na druhý deň a aj v sobotu. Bolo preukázané, že peniaze žalobkyňa so
žalovaným odniesli pánovi P. cez víkend, a preto súd neuveril výpovediam žalobkyne a svedkov o tom,
že dňa 27.06.2019 odovzdala žalobkyňa žalovanému peniaze na auto v sume 8 000,- eur za účelom
pôžičky a žalovaný ich odniesol následne pánovi P.. Súd poukazuje na to, že 27.06.2019 bol štvrtok.Z uvedených dôkazov mal súd preukázanú vôľu strán sporu spoločne nadobudnúť predmetné motorové
vozidlo do podielového spoluvlastníctva. Súd dodáva, že je irelevantné kto je ako vlastník a držiteľ
zapísaný v technickom preukaze vozidla, nakoľko zápis má len evidenčný charakter a nevyjadruje

skutočné vlastníctvo zapísaného vozidla a nebolo ani v konaní sporné, že auto bolo zapísané na
matku žalovaného len z dôvodu nižšej poistky. V konaní teda žalobkyňa ani nepreukázala, že poskytla
žalovanému pôžičky na rekonštrukciu bytu, nakoľko toto nevyplynulo ani z vykonaných výsluchov
svedkov, v tomto smere matka žalobkyne uvádzala, že si to nepamätá, že si až spätne pozerali výpisy
z účtov a rozpamätávali nejaké sumy 500 eur, 1 000 eur. Aj z tohto pohľadu bolo pre súd nedôveryhodné

tvrdenie, že malo dôjsť k zmluvám o pôžičkách, keď na jednej strane matka žalobkyne ako aj sama
žalobkyňa uviedla, že rodičia nie sú z dobrých finančných pomerov a pritom si ani nespomínajú kedy
požičali a koľko sumy v takých výškach ako ich žalobkyňa žaluje. Taktiež z messeneger komunikácie
zo dňa 24.05.2022 medzi žalobkyňou a žalovaným vyplynulo, že žalovaný poslal na účet žalobkyne
sumu 1 500,- eur na zmäkčovač, aby žalobkyňa tieto peniaze následne z účtu vybrala a zaplatila, aby
on nemusel chodiť do bankomatu. Z prehľadu pohybov na účte žalovaného vyplynulo, že žalovaný

túto sumu dňa 24.05.2022 žalobkyni poslal. Žalobkyňa predložila ako dôkaz, že požičala žalovanému
na kúpu merkury podlahy a obkladu sumu 1 500,- eur, pohyb na svojom účte, kde je uvedené, že
žalobkyňadňa24.05.2022vybralazbankomatuzosvojhoúčtusumu1500,-eur.Žalobkyňoupredložené
potvrdenia o výberoch peňazí z bankomatu buď zo svojho účtu alebo účtu jej rodičov, ešte nie sú
dôkazom o tom, že došlo k uzatvoreniu zmlúv o pôžičke. Dôležité je posúdenie práve vôle účastníkov

takejto zmluvy. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že strany sporu sa dobre poznali,
tvorili pár a sumy, ktoré si navzájom hradili, nepredstavovali pôžičku. Súd v tomto smere uvádza, že
z predložených listinných dokladov vyplývalo, že žalovaný poukazoval žalobkyni peniaze v rôznych
sumách, a to už od výšky 25 eur. Samotný žalovaný od začiatku rozporoval poskytnutie pôžičky a
ak aj vo vzájomnej komunikácii uviedol, že peniaze vráti, nemožno z toho vyvodiť záver, že prejavil

vôľu na uzatvorenie zmluvy o pôžičke. Strany sporu bez rozdielu toho, či mali alebo nemali spoločnú
domácnosť, vzájomne si peniaze uhrádzali, keďže aj z výpisu z účtu žalovaného vyplývalo, že uhrádzal
10 x určité platby v prospech účtu žalobkyne. Taktiež ona mu v prípade potreby poskytla hotovosť. To
podľa názoru súdu svedčalo o vzájomnej dôvere strán sporu v otázke nakladania s peniazmi. I keď súd
osobitne neposudzoval otázku spoločného hospodárenia strán sporu, z výpovede strán ako aj svedkov

bolo zrejmé, že spolu trávili veľa času, spoločne prespávali buď u rodičov žalobkyne alebo u rodičov
žalovaného, neskôr sami v byte otca žalovaného, ktorý si na tento účel prerábali. Ak by súd inak vzal
do úvahy tvrdenia žalobkyne o existencii zmlúv o pôžičke, tak potom žalobkyňa mala so žalovaným
uzatvoriť 6 zmlúv o pôžičke, čo je aj vzhľadom na vykonané dokazovanie nepreukázané.
52. Keďže súd dospel k záveru, že nebolo preukázané, že došlo k zmluvám o pôžičkách medzi

žalobkyňou a žalovaným, avšak nebolo ani preukázané poskytnutie žalovaných súm žalobkyňou
žalovanému, nemal súd ani preukázaný vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, a to aj
s poukazom na vzájomné si poukazovanie peňazí stranami sporu počas ich spolužitia.
53. Civilný sporový poriadok (čl. 8 základných princípov, § 132 ods. 1, § 150 ods. 1), ďalej aj ako
CSP, ako zákonný procesný predpis, ktorým sa riadi civilné sporové konanie, je postavený na zásade

kontradiktórnosti sporu dvoch rovnocenných strán, ktorý je potom ovládaný prejednacím princípom. Ten
spočíva v tom, že tvrdiť skutočnosti, rozhodné pre posúdenie daného prípadu, navrhovať a predkladať
dôkazy pre tieto skutočnosti, je zásadne vecou strán sporu, na ktorých spočíva hlavná zodpovednosť
za zhromaždenie skutkového podkladu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej. Iniciatíva pri
zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách a ukladá im označiť dôkazy k preukázaniu ich tvrdení.

Strana má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazu. Súd nie je povinný sám vyhľadávať potrebné
tvrdenia a dôkazy. Nie je jeho povinnosťou, a nemá ani právo vykonávať dokazovanie o rozhodujúcich
skutočnostiach bez návrhu strán sporu. Neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena vedie k
strate sporu. Dôkazné prostriedky možno navrhovať spôsobom a v lehotách v zmysle CSP v súlade s
princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

54. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje tú stranu sporu, ktorá z existencie týchto
skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho, ktorý tiež existenciu takýchto
skutočností tvrdí. Žalobkyňou tvrdené skutočnosti (o tom, že peniaze poskytla žalovanému ako pôžičku
v prípade auta a v prípade ostatných žalovaných súm, že vôbec poskytla žalovanému nejaké peniaze )
z jej strany neboli preukázané, a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

55. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

56. Podľa § 262 ods.1, ods.2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštancievlehotedo 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

57. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 C.S.P. a priznal ich žalovanému v rozsahu 100 %,
voči žalobkyni, podľa § 262 odsek 1 C.S.P. a o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným
uznesením podľa ustanovenia § 262 odsek 2 C.S.P., ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

2 28C/8/2023

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na
Okresnom súde Prievidza. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať
strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné
náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie.