Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, June 30, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/55/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122493469
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6122493469.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a z členov

senátu JUDr. Rastislava Pellu a JUDr. Františka Čisovského v spore žalobcu: ČSOB Leasing, a.s.,
so sídlom Žižkova 11, 815 10 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 704 713, zastúpeného
advokátskou kanceláriou: soukeník – štrpka s. r. o., so sídlom Strážnická 8141/5, 811 08 Bratislava
- mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: PUMPERHAUS, s. r. o., so sídlom
Štefánikovo nám. 4, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 46 511 318, zastúpeného advokátkou JUDr.
Miroslava Slovinská, so sídlom Štefánikovo námestie 13, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 42 319 617,
o zaplatenie 2.647,07 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu

Spišská Nová Ves, č.k. 14Cb/10/2023-158 zo dňa 2. novembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves, č.k. 14Cb/10/2023-158 zo dňa 2. novembra
2023.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k.
14Cb/10/2023-158 zo dňa 2. novembra 2023 (ďalej len „rozsudok“) rozhodol tak, že:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 2.647,07 €, úrok z omeškania 9,00 % ročne zo sumy

2.255,45€od24.1.2022dozaplatenia,úrokzomeškania9,00%ročnezosumy2.255,39€od24.1.2022
do 23.3.2022, úrok z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 391,62 € od 24.3.2022 do zaplatenia, náklady
spojené s uplatnením pohľadávky 40,00 €, a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania, o výške ktorej bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnom skončení vo veci samej.

2. Rozhodol tak v konaní, v ktorom žalobca podaným návrhom na vydanie platobnému rozkazu
v upomínacom konaní žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 2.647,07 eur
s príslušenstvom a náhradu trov konania.

2.1. Žalobca dôvodil, že dňa 25.10.2019 uzavrel ako leasingový prenajímateľ so žalovaným ako
leasingovým nájomcom zmluvy o operatívnom leasingu LZO/19/04637 (ďalej len „Zmluva 1“) a
LZO/19/04638 (ďalej len „Zmluva 2“), ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné zmluvné

podmienky operatívneho leasingu (ďalej len „VZP“). Zmluvami sa žalobca zaviazal poskytnúť v prospech
žalovaného operatívny leasing, ktorého účelom je umožniť za úhradu leasingovému nájomcovi užívanie
hnuteľných vecí alebo ich súboru a záväzok žalovaného splácať žalobcovi dlžnú sumu spolu s
príslušenstvom za podmienok uvedených v zmluvách. Predmetom leasingu podľa oboch zmlúv boliosobné vozidlá ŠKODA Scala 1.0 TSI Ambition. Dňa 21.6.2021 žalobca vypovedal obe zmluvy s
ohľadom na porušenie zmluvných podmienok - bodu 5.5.1 písm. a) VZP pre neplatenie leasingových
splátok dlhšie ako 31 dní. Dňa 3.1.2022 žalobca v súvislosti s predčasným ukončením zmlúv vystavil

žalovanému finančné vyúčtovanie predčasne ukončenej zmluvy č. LZO/19/04637, v prípade ktorej
celkový nedoplatok žalovaného vyčíslil na sumu vo výške 2.255,45 eur, ktorú mal zaplatiť žalobcovi
v lehote do 23.1.2022 a vyúčtovanie predčasne ukončenej zmluvy č. LZO/19/04638 s celkovým
nedoplatkom žalovaného vyčísleného na sumu vo výške 2.255,39 eur, ktorú mal zaplatiť žalobcovi v
lehote do 23.1.2022. Žalobca započítal preplatok zo zmluvy č. LZF/19/70193 vo výške 1.863,77 eur dňa

23.3.2022 voči nároku zo Zmluvy 2. Po započítaní preplatku predstavuje nárok žalobcu zo Zmluvy 2
sumu 391,62 eur. Žalovaný nevykonal žiadnu úhradu, napriek splatnosti dlžného nároku. Dlžná suma
z finančných vyúčtovaní ukončených leasingových zmlúv predstavuje sumu vo výške 2.647,07 eur.
Žalovaný sa s jej úhradou dostal do omeškania, preto žalobca požadoval aj náhradu úroku z omeškania
(9,00 % ročne zo sumy 2.255,45 eur za obdobie od 24.1.2022 do zaplatenia, 9,00 % ročne zo sumy
2.255,39eurod24.1.2022do23.3.2022a9,00%ročnezosumy391,62eurod24.3.2022dozaplatenia),

paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur a náhradu trov
konania.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, poukazujúc na ust. 5.9 VZP, ktorý upravuje konkrétne nároky
žalobcu pri ukončení leasingovej zmluvy s tým, že ani v samotnej zmluve, ani v iných ustanoveniach

VZP nie sú definované konkrétne postupy, či spôsoby, akými sa má spravovať výpočet týchto nárokov.
Leasingový prenajímateľ (žalobca) tak ani v zmysle leasingovej zmluvy, ani v zmysle VZP nemá určený
zmluvný podklad pre ich realizáciu. Vyčísľovanie nárokov bez zmluvného (či zákonného) podkladu a bez
toho, aby došlo k predchádzajúcej dohode zmluvných strán na konkrétnom postupe pri ich vyčísľovaní,
jevrozporesozásadamipoctivéhoobchodnéhostyku.Zavrozporesozásadamipoctivéhoobchodného

styku žalovaný považuje i tú skutočnosť, že podľa ust. 5.1 VZP nemal žiadnu možnosť zmluvu
jednostranne ukončiť (zo strany žalovaného bolo možné zmluvu ukončiť len formou dohody). Žalovaný
sa v priebehu zmluvného vzťahu so žalobcom, najmä v období bezprostredne predchádzajúcom
ukončeniu zmluvy, opakovane dožadoval, aby žalobca bral na zreteľ situáciu žalovaného a pokúsil sa
vzniknutý stav riešiť. Žalobca účelovo neuvádza, že bol opakovane oboznamovaný s jeho aktuálnou

situáciou, ktorá bola spôsobená obrovskými škodami zapríčinenými prijatými opatreniami vlády SR v
boji s pandémiou ochorenia COVID-19, ktoré žalovaný nemal objektívne možnosť akokoľvek ovplyvniť
a ktoré spôsobili aj jeho dočasnú neschopnosť uhrádzať záväzky riadne a včas. Opakovane žiadal
žalobcu o odklad splátok, pričom počas celého obdobia uhrádzal finančné prostriedky v rozsahu,
v akom bol reálne schopný. Žalobca nebol aj v čase pandémie v absolútnej miere obmedzený na

výkone svojej podnikateľskej činnosti, a možno z tohto dôvodu nevníma situáciu žalovaného, ktorý bol
protipandemickými opatreniami zasiahnutý v rozsahu 100 % svojej podnikateľskej činnosti. Žalobcom
uplatnený nárok vychádza z právnych úkonov - leasingových zmlúv, ktoré obsahujú ustanovenia v
rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, čo ho podľa § 39 Občianskeho zákonníka robí
absolútne neplatným právnym úkonom. Správnosť výpočtu výšky žalobcom uplatneného nároku nie

je preukázaná. Žalovanému nie je zrejmé, akým spôsobom žalobca dospel k sumám uvedeným vo
finančnom vyúčtovaní predčasne ukončených zmlúv. Žalovanému nie je známe, či vo vyúčtovaní je
zohľadnená suma, za ktorú boli predmety nájmu odpredané tretím osobám po ukončení leasingových
zmlúv. Samotné faktúry žalobca do spisu nepredložil. Predložil len saldokonto, z ktorého taktiež
nie je presne určiteľné, z akých konkrétnych položiek vyfakturovaná suma pozostáva, a teda či je

vyfakturovaná oprávnene. Žalobcom uplatnený nárok je nepreskúmateľný, a teda neurčitý, nemá
podklad v žalobcom predložených dôkazoch a že právne úkony uzatvorené medzi stranami sporu
sú z dôvodu ich rozporu so zásadami poctivého obchodného styku absolútne neplatné. Zároveň
je podľa názoru žalovaného nespravodlivé, aby subjekty v absolútnej miere zasiahnuté prijatými
protipandemickými opatreniami boli naďalej sankcionované - uplatňovaním úrokov z omeškania,

poplatkamizapredčasnéukončeniazmlúvapod.,keďjezrejmé,žeichplatobnádisciplínabolazhoršená
nie v dôsledku ich vlastného zavinenia, ale zavinenia štátu.

4. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový stav:

- Dňa 25.10.2019 uzavrel žalobca ako leasingový prenajímateľ so žalovaným ako leasingovým
nájomcom Zmluvu o operatívnom leasingu číslo LZO/19/04637 a Zmluvu o operatívnom leasingu
číslo LZO/19/04638, ktorých neoddeliteľnú súčasť tvoria Všeobecné zmluvné podmienky operatívneho
leasingu.Podľabodu1.2VZP„ÚčelomoperatívneholeasingujenazákladeZOLumožniťzaúhraduleasingovému
nájomcovi (ďalej len „LN“) užívanie jednotlivých hmotných vecí alebo ich súborov (ďalej len „predmet
nájmu“ alebo „PN“), ktoré sú vo vlastníctve spoločnosti ČSOB Leasing, a.s. (ďalej len „ČSOBL“), spolu

s plneniami uvedenými a špecifikovanými v ZOL a v týchto VZP“.
Podľa bodu 2.1.1 VZP „ČSOBL na základe písomne odsúhlasenej ponuky operatívneho leasingu LN,
predloží LN ZOL. Podpisom ZOL a VZP sa objednávka LN stáva záväznou a jej zrušenie je možné len so
súhlasom ČSOBL. ČSOBL má aj v prípade súhlasu s ukončením ZOL a zrušením objednávky nárok na
náhradu všetkých nákladov a škôd, ktoré mu takýmto konaním LN vzniknú. ČSOBL nie je do uzavretia

ZOL povinný objednať PN u jeho dodávateľa. V prípade vlastností PN, ktoré si LN vyslovene nevymieni,
platí, že žiadosť sa vzťahuje na štandardnú výbavu PN zvolenej továrenskej značky a typu, dodávaného
na slovenský trh v okamihu uskutočnenia objednávky, resp. ak ide o PN, ktorý sa nedováža na slovenský
trh, tak sa žiadosť vzťahuje na štandardnú výbavu, ktorú v okamihu uskutočnenia objednávky poskytuje
zahraničný výrobca alebo dodávateľ.“
Podľa bodu 3.2.1 VZP „Výška splátky nájomného v mene EUR, ako aj jej splatnosť je uvedená v ZOL.

Nájomca je povinný platiť ČSOBL predpísané splátky nájomného bezhotovostne, prevodom na bankový
účet ČSOBL, uvedený na faktúre alebo v dohode o platbách nájomného. Pri platbe je povinný uvádzať
variabilný symbol (referencia platiteľa), uvedený na faktúre alebo v dohode o platbách nájomného.“
Podľa ust. 6.1. VZP „Ak v ZOL a vo VZP nie je určené inak, je ČSOBL oprávnený požadovať od LN aj: a)
zmluvnú pokutu vo výške 0,1% z dlžnej sumy za každý deň omeškania s úhradou splátok nájomného,

poplatku za poskytované služby a ďalších platieb, vyplývajúcich zo ZOL“.
Podľa ust. 6.1 písm. d) VZP „Ak v ZOL a vo VZP nie je určené inak, je ČSOBL oprávnený požadovať od
LN aj: preukázateľné náklady, spojené s vymáhaním splnenia povinnosti, ktorú má LN podľa ZOL alebo
týchto VZP, alebo spojené s plnením takejto povinnosti namiesto LN“.
V zmysle čl. 5.5.1 VZP, ČSOBL je oprávnený vypovedať ZOL v týchto prípadoch,

a) ak LN mešká so zaplatením splátky nájomného, poplatku za poskytované služby, zmluvnej pokuty
alebo úroku z omeškania alebo inej pohľadávky, a to i čiastočne viac ako 31 dní.
Podľa bodu 5.9.1 VZP „V prípade ukončenia ZOL z dôvodov podľa bodu 5.4, 5.5, 5.7 a 5.8 týchto VZP,
je ČSOBL oprávnený od LN okrem iného požadovať najmä:
a) všetky do tej doby splatné a neuhradené peňažné záväzky vrátane ich príslušenstva (splátky

nájomného, náklady spojené s užívaním predmetu nájmu, zmluvné pokuty, úroky z omeškania a
podobne),
b) náhradu škody vo výške nákladov, spojených s vymáhaním splnenia povinnosti LN a nákladov
spojených s odobratím, prepravou, ocenením, a opravou PN,
c)súčetsplátoknájomnéhodopredpokladanéhouplynutiadoby,naktorúbolaZOLdohodnutá,ponížený

o služby, ktoré LN nečerpal,
d) náhradu škody vo výške rozdielu medzi účtovnou zostatkovou hodnotou PN ku dňu ukončenia ZOL
a predajnou cenou bez DPH PN, v prípade, ak LN nevráti PN v termíne stanovenom ČSOBL, za škodu
sa považuje v tomto prípade účtovná zostatková hodnota PN ku dňu ukončenia zmluvy,
e) náhradu škody z titulu finančných nákladov; to platí len v prípade ukončenia ZOL podľa bodu 5.4,

5.5 a 5.8 týchto VZP,
f) náhradu škody vo výške doplatku ročného poistného,
g) škodu z nákladov na poistenie PL a škodu z odvodu DPH, ktorú je ČSOBL povinný vrátiť správcovi
dane pri odcudzení PL; to platí len v prípade ukončenia ZOL podľa bodu 5.4 týchto VZP,
h) ušlý zisk a poplatok za predčasné ukončenie na žiadosť LN vo výške uvedenej v sadzobníku

poplatkov; to platí len v prípade ukončenia ZOL podľa bodu 5.7 týchto VZP“;
- Podľa finančného vyúčtovania predčasne ukončenej zmluvy č. LZO/19/04638 č. SAP 134065 zo dňa
3.1.2022 celkový nedoplatok žalovaného predstavuje sumu vo výške 2.255,39 eur, pričom na jeho
úhradu bol žalovaný vyzvaný v lehote do 23.1.2022. Žalobca pred uplatnením nároku na súde započítal
preplatok z inej zmluvy č. LZF/19/70193 vo výške 1.863,77 Eur do nároku zo zmluvy č. 2;

- Žalobca vypovedal uzatvorenú zmluvu dňom 21.6.2021 podľa bodu 5.5.1 písm. a) Všeobecných
zmluvných podmienok z dôvodu omeškania úhrad viažucich sa k danej zmluve (Ukončenie zmluvy
o operatívnom leasingu č. L20/19/04637 zo dňa 21.6.2021).

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 261 ods. 1, § 269 ods. 1 až 3, § 273 ods.

1 až 3, § 365, § 369 ods. 1 a 2, § 369c ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení
neskorších predpisov (ďalej len „ObZ“) a § 1 ods. 2, § 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z.6. Podriadiac zistený skutkový stav pod príslušné právne normy uzavrel, že medzi stranami sporu ide o
obchodnoprávny vzťah. Súd na základe vykonaného dokazovania (zohľadniac ustanovenia bodov 1.2,
2.1.1., 3.2.1., 6.1., 5.5.1., 5.9.1. VZP) nevzhliadol existenciu absolútnej neplatnosti právnych úkonov

skrz ich rozporu so zásadami poctivého obchodného styku. Žalovaný pri, resp. pred podpisovaním
jednotlivých zmlúv mal možnosť oboznámiť sa s ich obsahom, vrátane znenia Všeobecných obchodných
podmienok, s ktorým obsahom sa nielenže oboznámil a na základe prejavu svojej vôle aj s nimi súhlasil a
tieto podpísal. Textácia obsahu zmluvy, ako aj Všeobecných obchodných podmienok, ktorá sa z pohľadu
žalovaného môže javiť ako nevyvážená, podľa názoru súdu nespôsobuje aj s prihliadnutím na charakter

subjektov rozpor so zákonom, či narúšanie poctivého obchodného styku. Bolo vecou žalovaného, či sa,
resp. je ochotný podriadiť pod nastavené podmienky alebo nie, a prípadne nájsť si iného poskytovateľa
služby alebo žiadať prípadnú zmenu.

6.1. Vo vzťahu k tvrdenej nepreskúmateľnosti uplatneného nároku, resp. jeho nekorektnosti súd
poukázal na to, že v konaní bolo preukázané, že žalobca si uplatnil len nároky z titulu výšky jednotlivých

mesačných vyfakturovaných platieb za ten ktorý mesiac, možnosti užívania toho ktorého motorového
vozidla z titulu odplaty za zverenie vozidiel v prospech žalobcu do 15.7.2021, kedy vozidlá žalovanému
boli odobraté prostredníctvom spoločnosti GORDIC COLLECT s.r.o. z dôvodu, že žalovaný si riadne
prevzal výpoveď zo zmluvy č. 1, ako aj zmluvy č. 2 dňa 28.6.2021, ktorej obsahom bola aj výzva na
splnenie si povinnosti vrátiť, resp. pristaviť vozidlá do sídla žalobcu najneskôr do 5 kalendárnych dní,

ktoré výzvy žalovaný nesplnil. Skutočnosť, či obsah zmluvy alebo Všeobecných obchodných podmienok
určuje, či neurčuje spôsob pre následné naloženie s predmetom operatívneho lízingu po vrátení vozidla,
nespôsobuje neplatnosť takýchto právnych úkonov, ako ani nemá za následok neoprávnenosť žalobcom
požadovaných nárokov, keďže ani ich vznik a už vôbec nie ich výška nie je závislá od spôsobu, ktorý
žalobca zvolil po vrátení vozidla, t.j. či ho odpredal a za akú cenu. Žalovaný si zvolil formu operatívneho

lízingu, kedy oproti tzv. obyčajnému lízingu nedochádza v jednotlivých mesačných splátkach aj k
postupnému splácaniu hodnoty motorového vozidla s jeho finálnym nadobudnutím vlastníctva užívateľa,
ale pri tomto zmluvnom type sa jedná len o faktickú možnosť užívať vozidlo.

6.2. K argumentácii žalovaného, že žalobca si uplatňuje neoprávnene odplatu za možnosť užívania

vozidiel za mesiace, počas ktorých ich nemal už v držbe, zdôraznil, že termín splatnosti faktúry nie je
totožný s termínom dodania služby, teda že obdobie dodania predchádza obdobiu vyfakturovania, a
pretoargumentáciažalovanéhooneoprávnenejpožiadavkenaúhradusplátoknájomného,obevovýške
283 Eur splatné k 13.8.2021 s odkazom na nemožnosť užívania vozidiel vzhľadom na ich odovzdanie už
dňa 15.7.2021, je neaktuálna. Súd nezistil neoprávnenosť uplatňovaného nároku, t.j. žeby sa žalobca

domáhal úhrady nezaplatených splátok za obdobie po odovzdaní vozidla, resp. po nútenom odobratí
vozidla.

6.3. Súd dospel k záveru, že žalobca mal splnené podmienky na to, aby ukončil obe zmluvy z dôvodu
neplnenia si povinnosti zo strany žalovaného, t.j. neuhradzovania jednotlivých mesačných splátok

včas a dostavenia sa do omeškania, teda žalovaný bol subjektom, ktorý zadal dôvod na realizáciu
oprávnenia žalobcu - vypovedanie zmlúv v zmysle čl. 5.5.1. Všeobecných zmluvných podmienok
spĺňajúc podmienku omeškania so splátkou nájmu viac ako 31 dní. Žalobcom uplatňovaný nárok
považoval súd prvej inštancie za preukázaný v celom rozsahu.

6.4. Súd ďalej dôvodil, že žalovaný síce tvrdil, že žalobca účelovo naťahoval čas s ukončením zmlúv,
pričom však s prihliadnutím na skutočnosť, že medzi stranami sporu došlo k uzatváraniu dodatkov,
ktorých cieľom bolo najmä zníženie výšky jednotlivých mesačných splátok a s tým spojené aj nútené
predĺženie doby trvania zmluvného vzťahu, súd naopak tento stav vyhodnotil skrz pohľadu, že práve
žalovaná spoločnosť bola tá, ktorá vyvinula iniciatívu a navrhovala uzavretie dodatkov. Preto aj žalovaný

musí niesť následky, ktoré nastali. Bol to žalovaný, ktorý v čase uzavretých prevádzok a podľa jeho
tvrdení nevykonávania žiadnej podnikateľskej činnosti zvolil formu tzv. navýšenia potencionálnej straty,
resp. svojich dlhov oproti stavu odovzdania vozidiel skôr. Ak žalovaný nevykonával činnosti skrz
obmedzeniaCOVID,takvôbecnepotrebovalvozidlá,apretonebolrozumnýdôvodnaponechanietýchto
vozidiel. Žalovaný neprezentoval ani úmysel tieto vozidlá odkúpiť a nebola ani predložená dohoda o

možnej opcii.

7. O príslušenstve pohľadávky rozhodol súd prvej inštancie tak, že priznal žalobcovi úrok z omeškania
vo výške uplatnenej v žalobe a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.8. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) tak, že

úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

9. Proti všetkým výrokom rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný včas odvolanie, z odvolacích
dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

9.1. Ako nesprávny označil záver súdu, že žalobca v konaní preukázal žalobou uplatnené nároky.
Opätovne poukázal na svoju skoršiu argumentáciu prezentovanú v konaní pred súdom prvej inštancie,
konkrétne na ust. 5.9 VZP upravujúce konkrétne nároky žalobcu pri ukončení leasingovej zmluvy tvrdiac,
že v samotnej zmluve a ani v iných ustanoveniach VZP nie sú definované konkrétne postupy, či spôsoby,
akými sa má spravovať výpočet nárokov. Z uvedeného dôvodu preto nemožno výšku ním uplatnených

nárokov akceptovať, keďže je zrejmé, že tieto sú výsledkom jeho svojvôle. Vyčísľovanie nárokov bez
zmluvného (či zákonného) podkladu a bez toho, aby došlo k predchádzajúcej dohode zmluvných strán
na konkrétnom postupe pri ich vyčíslovaní, je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.
V rozpore s uvedeným je aj skutočnosť, že podľa ust. 5.1 VZP nemal žalovaný žiadnu možnosť zmluvu
jednostranne ukončiť. Zmluvu bolo možné ukončiť len dohodou, k čomu bola nevyhnutne potrebná

súčinnosť žalobcu, ktorá nebola daná. Práve naopak, žalobca ťažkú situáciu žalovaného spôsobenú
pandémiu COVID-19 a s tým spojeným absolútnym obmedzením jeho podnikateľskej činnosti, neriešil
konštruktívne, ale v závere trvania zmluvného vzťahu preukázateľne „naťahoval” trvanie lízingových
zmlúv, a tým navyšoval dlh žalovaného, aj keď v tom čase už bolo zrejmé, že tento dlh nemohol žalovaný
z objektívnych dôvodov riadne a včas uhrádzať a to z dôvodu 3. vlny pandémie COVID-19. Záver súdu o

tom,žezodpovednosťzadanéskutočnostimôžebyt'pripočítanálensamotnémužalovanému,zdôvodu,
že tento mal zvážiť potenciálne riziká pred vstupom do zmluvného vzťahu so žalobcom, považuje za
nesprávny. Ani pri vynaložení potrebnej odbornej starostlivosti totiž žalovaný nemohol v čase vstupu
do zmluvného vzťahu so žalobcom predpokladať vznik pandémie COVID-19, a ani to, aké opatrenia
budú v tejto súvislosti prijaté vládou SR a ako zásadne bude týmito opatreniami obmedzený na výkone

podnikateľskej činnosti. Preto naďalej trvá na tom, že žalobcom uplatnený nárok vychádza z právnych
úkonov — leasingových zmlúv, ktoré obsahujú ustanovenia v príkrom rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku, čo ich podľa § 39 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnými právnymi
úkonmi.

9.2. V ďalšom dôvodí, že správnosť výpočtu výšky žalobcom uplatneného nároku nebola v konaní
na súde prvej inštancie preukázaná. Žalovanému tak nie je naďalej zrejmé, akým spôsobom
žalobca dospel k sumám uvedeným vo finančnom vyúčtovaní predčasne ukončených zmlúv. Finančné
vyúčtovania neobsahujú konkrétne ustanovenia leasingových zmlúv, ale len sa všeobecne odvolávajú
na ustanovenia VZP. Uvedené spôsobuje jednoznačnú nepreskúmateľnosť nárokov žalobcu. Naplnenie

odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP teda odôvodňuje nesprávnym postupom súdu
prvej inštancie pri hodnotení okolností žalovaným nezavineného zhoršenia jeho platobnej disciplíny v
dôsledku pandémie COVID-19 a nesprávnym postupom súdu prvej inštancie pri hodnotení konania
žalobcu, ktoré bolo v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.

9.3. Naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP vidí v tom, že súd prvej inštancie
nepostupoval správne, ak neaplikoval § 39 Občianskeho zákonníka, na uzatvorené leasingové zmluvy
z dôvodu ich rozporu so zásadami poctivého obchodného styku a zároveň, ak neaplikoval § 265
Obchodného zákonníka, a teda zo strany súdu prvej inštancie nedošlo k aplikovaniu konkrétnej právnej
normy na zistený skutkový stav. Zároveň považuje za nespravodlivé, aby subjekty v absolútnej miere

zasiahnutéprijatýmiprotipandemickýmiopatreniamibolinaďalejsankcionované—uplatňovanímúrokov
z omeškania, poplatkami za predčasné ukončenia zmlúv a pod., keď je zrejmé, že ich platobná disciplína
bola zhoršená nie v dôsledku ich vlastného zavinenia, ale zavinenia štátu (vlády SR). Napokon i samotný
žalobcavjednomzlistovadresovanýchžalovanémuuviedol,žesiuvedomuje,ženeschopnosťuhrádzať
záväzky bola spôsobená vyššou mocou.

10. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť, opakujúc argumenty uvádzané už v priebehu
konania.11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je

potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 až
§ 385 CSP, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

12. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú
prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolací dôvod

uvádza dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. f), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd meritórne
odvolanie prejednal.

12.1. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí

ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke,
a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli

vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim

z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.

12.2. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne
posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany

sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide,
ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis,
ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia
skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán

sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne
priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke
treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

13. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 CSP a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom

verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v
Košiciach.

14. V odvolacom konaní odvolací súd posúdil relevantnosť odvolateľom tvrdených odvolacích dôvodov
v kontexte s namietanými nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v rozsahu dostatočnom pre rozhodnutie zistil skutkový
stav a jeho rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd si osvojil odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej
inštancie, na ktoré v podstatnom odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), pričom odvolacie dôvody tvrdené
žalovaným v odvolaní, z hľadiska rozhodnutia odvolacieho súdu, nepovažuje za naplnené.

15. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, odvolací súd navyše uvádza:

16. V konaní nebolo sporným, že žalobca so žalovaným uzatvorili v roku 2018 dve leasingové zmluvy
(ktorých súčasťou boli VZP), ktorými žalobca poskytol žalovanému operatívny leasing, predmetom
ktorého boli dve osobné vozidlá. Výška mesačných splátok bola zmluvnými stranami dohodnutá

v zmluvách (366,29 eur s DPH v každej zmluve). Dodatkami k leasingovým zmluvám došlo k zníženiu
výšky mesačných splátok (s účinnosťou od 1.10.2020 na 359,21 eur s DPH a s účinnosťou od 1.12.2020
na 283,01 eur, resp. 283,02 eur). Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že po 5. splátke došlo
v prípade oboch leasingových zmlúv k odkladu splátok o 3 mesiace (v splátkových kalendároch jev prípade 5. splátky uvedený dátum splatnosti 15.3.2020, dátum dodania služby 31.3.2020, pričom
v prípade 6. a nasledujúcich splátok je splatnosť posunutá o 3 mesiace).

17. Žalobou uplatnený nárok žalobca odvíjal od ukončenia platnosti zmlúv žalovanému riadne
doručenými výpoveďami z dôvodu jeho omeškania s úhradami splátok nájomného podľa 5.5.1. VZP.
Výpovede zmlúv boli žalovanému doručené dňa 21.6.2021. Žalovaný bol vo výpovediach informovaný,
že vozidlá má pristaviť najneskôr do 5 pracovných dní do určených priestorov žalobcu. Vozidlá
boli žalobcovi odovzdané až dňa 15.7.2021. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že výška

žalobouuplatnenéhonárokupredstavovalasúčetžalovanýmneuhradenýchplatieb–splátoknájomného
v zmysle zmlúv (časť pohľadávky žalobcu zo zmluvy 2 zanikla jednostranným započítaním zo strany
žalobcu) a to len za obdobie, počas ktorého žalovaný vozidlami disponoval. Aj splátka splatná 13.8.2021
sa týkala obdobia máj 2021, pričom v danom čase žalovaný vozidlá užíval.
Odvolací súd zdôrazňuje, že vyššie uvedené skutočnosti žalobca v konaní tvrdil a zároveň preukázal.

18. Obrana žalovaného spočívala v námietke neplatnosti leasingových zmlúv podľa § 39 Občianskeho
zákonníka z dôvodu rozporu so zásadami poctivého obchodného styku a z dôvodu podľa § 265 OBZ
(uvedené v odvolaní nie celkom presne formuluje, no z obsahu odvolania vyplýva).
Predovšetkým odvolací súd zdôrazňuje, že absolútnu neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 OZ (okrem
iného) spôsobuje rozpor s dobrými mravmi (nie rozpor s poctivým obchodným stykom).

Zobsahuodôvodneniarozhodnutiasúduprvejinštanciejezrejmé,žežalovanýmnamietanéustanovenia
leasingových zmlúv (resp. VZP) nepovažoval za neplatné pre rozpor s dobrými mravmi, s ktorým
záverom sa odvolací súd stotožňuje. Nie je totiž (vo vzťahu k nim) možné dôjsť k záveru, že by svojim
obsahom alebo účelom boli v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch
medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich jednania, aby bol v súlade so základnými zásadami mravného

poriadku demokratickej spoločnosti. Namietané ustanovenia nie sú ani zjavne právne neprijateľné (t.j.
nesledujú nemravné ciele).
Námietku žalovaného týkajúcu sa nemožnosti ukončiť platnosť zmluvy zo strany žalovaného
jednostranným právnym úkonom vyhodnotil aj odvolací súd ako bezpredmetnú. V prípade dotknutých
zmlúv mal totiž leasingový prenajímateľ (s ohľadom na skutočnosť, že predmety leasingu zakúpil

výlučne na základe požiadaviek a pre potreby leasingového nájomcu) odôvodnený záujem na trvaní
zmluvného vzťahu po presne špecifikovanú určitú dobu (48 mesiacov od prevzatia predmetu nájmu),
počas ktorej mal nájomca splácať splátky. Žalobca v konaní tvrdil, že jednostranné ukončenie platnosti
zmluvy zo strany nájomcu kedykoľvek počas trvania zmluvy, nie je v prípade daného zmluvného typu
štandardné a uvedené má slúžiť na ochranu leasingového prenajímateľa a jeho investície. S uvedeným

sa odvolací súd stotožnil. Žalovaný ako podnikateľ najmä dobrovoľne vstúpil do zmluvného vzťahu so
žalobcom, leasingové zmluvy podpísal, predmety leasingu riadne užíval a splátky nájomného (po určitú
dobu)riadneuhrádzal.Neschopnosťsplácaťsaužalovanéhoprejavilaažvdôsledkuprotipandemických
opatrení. Z obsahu súdneho spisu (prílohy k odporu proti platobnému rozkazu) vyplýva, že žalobca sa
pred ukončením platnosti leasingových zmlúv výpoveďou zo strany žalobcu domáhal odkladu splátok,

resp. prijatia nových splátkových kalendárov. Listami zo dňa 27.4.2021 a 3.5.2021 žalovaný tiež navrhol,
aby žalobca vozidlá (ktoré boli predmetom leasingu na základe zmlúv týkajúcich sa prejednávanej veci)
odobral a ukončil platnosť dotknutých zmlúv. Z uvedenej písomnej komunikácie podľa odvolacieho súdu
tiež zreteľne vyplýva, že žalovaný si bol vedomý existencie „zameškaných čiastok“ dlhu. Skutočnosť, že
žalobca nepristúpil na uzatvorenie dohody o ukončení platnosti leasingových zmlúv v zmysle určitých

predstáv žalovaného, ale vypovedal zmluvy ku dňu 21.6.2021 (navyše po tom, ako v roku 2020 zmluvné
strany uzatvorili dohody, na základe ktorých došlo k zníženiu výšky splátok a k odkladu splátok o 3
mesiace, čo bol preukázateľne ústretový krok žalobcu voči žalovanému), je potrebné hodnotiť ako
prípustný postup podľa VZP žalobcu.

18.1. Žalobou uplatnený nárok žalobca neuznával aj z dôvodu, že výška nároku, resp. výpočet výšky,
nevyplýva z leasingových zmlúv, ani z VZP. S uvedeným názorom nebolo možné sa stotožniť, keďže
v konaní bolo preukázané, že žalobca sa žalobou domáhal výlučne neuhradených splátok nájomného
vo výške, ktorá bola zmluvnými stranami presne dohodnutá (zmluvami, resp. dodatkami k nim boli
dohodnuté mesačné splátky nájomného v presnej výške a s presnou splatnosťou) a to len za obdobie

užívania predmetov leasingu žalovaným. Nároky, na ktorá má leasingový prenajímateľ nárok v prípade
ukončenia zmluvy, boli definované v bode 5.9.1. VZP.18.2. U žalobcu nejde ani o výkon práva v rozpore s poctivým obchodným stykom (čo je námietka, ktorú
možno z obsahu podaní žalovaného počas konania pred súdom prvej inštancie dovodiť). Je pravdou,
že konanie všetkých subjektov v obchodno-záväzkových vzťahoch limitujú zásady obchodného práva.

Obchodný zákonník totiž umožňuje riešiť obchodno-právne vzťahy aj podľa zásad, na ktorých spočíva
(§ 1 ods. 2 OBZ) a jednou z nich je nesporne aj zásada poctivého obchodného styku. Uvedená zásada je
dôležitýmdeterminantomprávnychistôt,pretože(okreminého),bránipodstatnémuporušovaniurovnosti
subjektov v obchodno-právnych vzťahoch a tým dochádza k znevýhodňovaniu jednej zo strán. Zásady
poctivého obchodného styku sú právne relevantné pri výkone práva v tom zmysle, že pokiaľ je výkon

práva s nimi v rozpore, aj keď neporušuje kogentné ustanovenia zákona, nepožíva ochranu. Zásady
teda majú právnu záväznosť a možno ich označiť aj termínom férové konanie (teda nie nepoctivosť,
nie nemravnosť).
Výkon v konaní uplatneného práva žalobcom nemožno považovať za šikanózny, t.j. taký, ktorého cieľom
je znevýhodniť žalovaného a spôsobiť mu ujmu, žalobca uplatňuje nárok, ktorý mu v súlade s ukončením
leasingových zmlúv patrí.

18.3. Odvolací súd sumarizuje, že v konaní tvorili podstatnú časť námietok žalovaného proti žalobe
skutočnosti týkajúce sa nepriaznivej situácie v súvislosti s pandémiou COVID-19 a obmedzeniami
podnikateľských aktivít s tým súvisiacich, ktoré žalovaný nezavinil. K uvedenému odvolací súd uvádza,
že uvedené nepredstavovalo zákonnú alebo zmluvnú prekážku pre plnenie povinností žalovaného

z predmetných leasingových zmlúv a nie je bez ďalšieho okolnosťou zbavujúcou ho zodpovednosti za
neplnenie svojich zmluvných povinností.

19. Odvolací súd tak dospel k záveru, že odvolanie je nedôvodné, preto podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch ako vecne správny.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (ust. § 393 ods.
2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ust. § 77 (ust. § 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa ust. §
427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám,
alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací
súd dovolanie odmietne podľa ust. § 447 písm. c) CSP.V dovolaní podľa ust. § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).