Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124247472
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Janics Bajánková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6124247472.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.JanyJanicsBajánkovejačleniek

senátu JUDr. Otílie Belavej a JUDr. Renáty Janákovej v spore žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., IČO: 50
496 166, so sídlom: Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, zastúpený: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., IČO:
36 864 455, so sídlom: so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina proti žalovanému: KOOPERATIVA
poisťovňa,a.s.ViennaInsuranceGroup,IČO:00585441,sosídlom:Štefanovičova4,81623Bratislava,
o zaplatenie 271,64 Eur s prísl:, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV
z 03. októbra 2024, č. k. 10C/73/2024 - 84, takto

r o z h o d o l :

I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
271,64 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 271,64 Eur od 09.02.2024 do

zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. ( I. výrok). Žalobcovi voči žalovanému priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. ( II. výrok).

2. Súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozsudku zhrnul skutkové zdôvodnenie žaloby, priebeh
konania, podstatné vyjadrenia sporových strán a uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že dňa
19.09.2023 došlo v Košiciach k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom
vozidle držiteľa Wilseko s.r.o., IČO: 48 015 717, so sídlom: Južná trieda 33, 040 01 Košice. K vzniku

škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Po ukončení
doby trvania nájmu vystavil žalobca poškodenému faktúru č. XXXXXXXX splatnú dňa 30.12.2023 na
sumu1474,01EursDPHza47dní,t.j.dobuužívanianáhradnéhovozidlaažežalovanýdňa25.01.2024
poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 1 202,37 Eur. V konaní uplatnený nárok žalovaný popieral
ako neúčelne vynaložené náklady. Zistil tiež, že medzi žalobcom ako prenajímateľom a poškodeným ako
nájomcom bola uzatvorená Zmluva o nájme č. XXXX/XXXX zo dňa 30.10.2023 (č. l. 11) s predmetom
nájmu: Osobný automobil S. D., Q. B.: T., EČV: ZA XXX H. na obdobie od 30.10.2023 do 15.12.2023. Z

protokolu o prenájme náhradného vozidla č. XXXX/XXXX (č. l. 11) súd zistil, že poškodené bolo vozidlo
Z. XXX. Poškodený v Čestnom prehlásení zo dňa XX.XX.XXXX (č. l. 12) uviedol, že mal od spoločnosti
Náhradné vozidlo, s.r.o., IČO: 50 496 166, so sídlom: Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina zapožičané
náhradné vozidlo S. D., Q. od 30.10.2023 do 15.12.2023, t. j. v trvaní 47 dní z dôvodu, že jeho motorovévozidlo bolo po poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.09.2023 v autoservise, až do doručenia
krycieho listu poisťovňou. Po dobu opravy vozidla nemal k dispozícii žiadne iné vozidlo a prenájom
náhradného vozidla bol nevyhnutný. Žalobca vystavil za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o

nájme č. XXXX/XXXX Faktúru č. XXXXXXXX na sumu 1 474,01 Eur so splatnosťou dňa 30.12.2023.
Poškodený postúpil pohľadávku vo výške 1 474,01 Eur s DPH z titulu nároku voči poisťovni podľa § 4
zákona č. 381/2001 Z. z. ohľadne nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie
náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 19.09.2023 na vozidle Z. XXX, A.: S. XXX
X. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 15.12.2023 (č. l. 13) na žalobcu. Postúpenie pohľadávky

oznámil poškodený listom zo dňa 15.12.2023 žalovanému (č. l. 14). Listom zo dňa 15.12.2023 žalobca
vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávky vo výške 1 474,01 Eur (č. l. 15). Z Oznámenia o poistnom
plnení zo dňa 24.01.2024 (č. l. 16) súd prvej inštancie zistil, že poisťovňa v ten deň ukončila šetrenie
poistnej udalosti. Bolo priznaných 39 dní nájmu náhradného vozidla, počet najazdených kilometrov 323.
Žalovaný dňa 25.01.2024 zaplatil žalobcovi sumu 1 202,37 Eur (č. l. 17). Z faktúry č. XXXXXXXXX
zistil, že bola vystavená dodávateľom AUTOSPOL VLASATÝ, spol. s r.o., IČO: 31 706 495, so sídlom:

Prešovská cesta 69, 040 22 Košice na sumu 5 125,13 Eur s DPH s dátumom dodania dňa 07.12.2023
a so splatnosťou dňa 30.12.2023. Z potvrdení na č. l. 41 - 42 súd zistil, že je bežnou obchodnou
praxou pri oprave poškodeného vozidla vystaviť krycí list, pričom autoservis vydá poškodenému vozidlo
bezodkladne po doručení krycieho listu.

3. Z tohto skutkového stavu, právne odkazujúc na § 427 ods. 1, ods. 2, § 429, § 442 ods. 1, §
663, § 671 ods. 1, § 524 ods. 1, ods. 2, § 517 ods.1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 1,
ods. 2 písm. b), ods. 4, § 15 ods. 1, § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z, o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 381/2001 Z.z.“), § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z. dospel k záveru

o dôvodnosti žaloby. Skonštatoval, že poškodenému bola v súvislosti s dopravnou nehodou spôsobená
škoda na motorovom vozidle, ktorá si vyžiadala opravu, pričom k vzniku škody došlo prevádzkou
motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Tým je daná pasívna vecná legitimácia
žalovaného v konaní. Aktívnu vecnú legitimáciu mal súd prvej inštancie za preukázanú zo Zmluvy
o postúpení pohľadávky. Poisťovňa - žalovaný faktúru vystavenú za nájom náhradného vozidla aj v

časti plnila. Argumentáciu žalovaného, že doba prenájmu náhradného vozidla do vystavenia krycieho
listu nie je primeraná a že za účelné náklady možno považovať len nájom do vykonania opravy ( t.j.
len na obdobie 39 dní od 30.10.2023 do 07.12.2023), vyhodnotil ako dôvodnú a už súdnou praxou
prekonanú.Ozrejmil,žeskutočnúškodu,spočívajúcuvnákladochnazabezpečenienáhradnéhovozidla,
je zodpovedný subjekt povinný nahradiť v rozsahu, v akom náklady boli vynaložené nutne a účelne

na vypožičanie (nájom) náhradnej veci, zodpovedajúcej parametrom pôvodnej veci, z užívania ktorej
bol poškodený vylúčený po určitú dobu. Rozsah náhrady, ku ktorej je zodpovedná osoba povinná, je
obmedzený hľadiskom účelnosti. ( V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky sp. zn. 1 Cz 86/90 zo dňa 30.11.1992, publikovaný v Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek
pod č. 7, ročník 1992, a ďalej na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 MCdo

3/2015 zo dňa 28.06.2016, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25 Cdo 3911/2007
zo dňa 30.03.2010, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25 Cdo 2703/2006 zo dňa
16.10.2008). Rozvinul ďalej, že v posudzovanej veci nebola medzi stranami sporná výška denného
nájomného (táto nebola zo strany žalovaného nijako rozporovaná, rovnako ako ani účtovaný poplatok za
pristavenie a prevzatie vozidla), a teda nebolo sporné, že išlo o cenu primeranú. Rovnako nebola sporná

nutnosť prenájmu náhradného motorového vozidla poškodeným. Objektívnosť potreby náhradného
motorového vozidla vyjadril žalovaný aj tým, že časť týchto nákladov preplatil. Účelnosť vynaložených
nákladov na zabezpečenie náhradného motorového vozidla súvisí so zabezpečením súkromných alebo
pracovných potrieb (či ako v tomto prípade za účelom podnikania poškodeného). Možnosť využitia
náhradnéhovozidlapočasopravyvlastnéhomotorovéhovozidlajeformouurčitejkompenzáciezaškodu

spôsobenú na vozidle poškodeného. Náhrada nákladov za nájom náhradného motorového vozidla
reparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti, ktorú nezavinil, používať vlastné
motorové vozidlo. Preto je potrebné považovať za účelnú dobu nájmu náhradného vozidla od momentu,
kedy bolo vozidlo prijaté do opravy až do momentu jeho vydania poškodenému, t.j. od 30.10.2023 do
15.12.2023 a to za predpokladu, že dobu nájmu úmyselne alebo z nedbanlivosti poškodený nepredĺžil

svojimúmyselnýmkonanímalebonedbanlivosťou,čovšakžalovanývkonaníani netvrdil.Prvoinštančný
súd ďalej doplnil, že poškodený nie je schopný žiadnym spôsobom ovplyvniť ani dobu opravy vozidla,
ani dobu, v ktorej poisťovňa skončí prešetrovanie poistnej udalosti a vystaví krycí list (nad rámec
poskytnutia súčinnosti poisťovni). Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že sa nestotožnil s procesnouobranou žalovaného, že poškodený mohol sám uhradiť faktúru za opravu a požiadať o vystavenie
krycieho listu a že nepreukázal nemožnosť úhrady faktúry za opravu vozidla a že poškodené motorové
vozidlo stálo v autoservise nie z dôvodu jeho nepojazdnosti, ale neochoty poškodeného prevziať si

opravené motorové vozidlo. V tejto súvislosti zdôraznil, že od poškodeného nemožno vyžadovať, aby
disponoval nezanedbateľnou čiastkou (v tomto prípade vzhľadom na rozsah škôd až vo výške 5 125,13
Eur) a bol schopný autoservisu zaplatiť skôr, než poisťovňa dokončí likvidáciu poistnej udalosti a vystaví
krycí list. Zo strany poisťovne ide o prenášanie zodpovednosti za svoje riadne a efektívne plnenie
povinností spojených s likvidáciou na poškodeného. Práve takáto argumentácia žalovaného je v rozpore

so zmyslom a účelom zákona o PZP. U poškodeného nešlo preto podľa názoru súdu prvej inštancie o
neochotu prevziať si motorové vozidlo, keďže si ho prevzal (čo nebolo v konaní sporné) bezodkladne po
oznámení autoservisu. K rozhodnutiu Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. IV. ÚS 2043/17 zo dňa
14.02.2018 súd prvej inštancie ozrejmil, že sa týka skutkovo odlišnej situácie a na prejednávanú vec ho
nemožno aplikovať (týkala sa totiž menej kvalitnej opravy autoservisom, pričom kvalita opravy v sporovej
veci vedenej tunajším súdom pod sp. zn. 10C/73/2024 nebola žiadnym spôsobom rozporovaná). Na

doplnenie ozrejmil, že podnikateľský model žalobcu je v konaní irelevantný. Skonštatoval, že jeho
podstatou je, že žalobca poskytne poškodenému pomoc v súvislosti s riešením poistnej udalosti,
okrem iného zabezpečí poškodenému náhradné vozidlo na obdobie, kedy nemôže užívať vlastné a
následne sám (na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky) vymáha od poisťovne škodcu plnenie
v zostávajúcej časti, ktoré pokladá za dôvodné a ktoré poisťovňa dobrovoľne nevyplatí. Zdôraznil,

že sa tým nedopúšťa ani obchádzania zákona, ani žiadneho iného nelegálneho postupu. Záverom
skonštatoval, že žalobe vyhovel aj v časti príslušenstva (úrokov z omeškania) (keďže žalovaný sa so
splnenímsvojejpovinnostidostaldoomeškania)vovýškeo5percentuálnychbodovvyššejakozákladná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu,
t.j. vo výške 9,5 % ročne, a to v súlade so žalobou od 09.02.2024, odo dňa nasledujúceho po uplynutí

15 dní (08.02.2024) od skončenia prešetrovania poistnej udalosti žalovaným (od 24.01.2024).

4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. tak,
že v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

5. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudku
súdu I. inštancie zmenil tak, že súd žalobu v celom rozsahu zamietne, alternatívne ho zrušiť a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zotrval na svojej obrane, že nájom náhradného vozidla
je účelným nákladom len do okamihu skončenia opravy. Poukázal na to, že poškodený uzatvoril so
žalobcom zmluvu o nájme, na základe ktorej si od žalobou prenajal náhradné motorové vozidlo zn.
S. D. od 30.10.2023 do 15.12.2023. Prenájom náhradného motorového vozidla bol teda ukončený až
dňa 15.12.2023, a to napriek tomu, že poškodené motorové vozidlo bolo opravené už dňa 07.12.2023,

kedy autoservis vystavil aj faktúru za opravu vozidla č. XXXXXXXXX so splatnosťou dňa 17.12.2023
a dátumom dodania tovaru/služby dňa 7.12.2023. Nebol teda vôbec žiaden dôvod na to, aby si
poškodený prenajímal náhradné motorové vozidlo až do dňa 15.12.2023. Zdôraznil, preto, že nájom
po dni ukončenia opravy nie je dôvodným a účelným a ako taký, nie je v príčinnej súvislosti so
škodovou udalosťou zo dňa 19.9.2023. V tejto súvislosti poukázal na viacero rozhodnutí odvolacích

súdov SR ( rozhodnutie Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.6.2024, spis. zn. 8Co/46/2024, rozsudok
Krajského súdu v Žiline v Rozsudku č.k. 9Co/41/2023 zo dňa 12.9.2023), ktoré vyslovili obdobný
názor. Žalovaný tiež mal preto za to, že súd nesprávne právne posúdil opodstatnenosť a účelnosť'
nákladov na nájom náhradného vozidla do doručenia krycieho listu zo strany žalovaného. Zdôraznil,
že zo všetkých uvedených rozhodnutí vyplýva, že nájom náhradného vozidla je účelným nákladom

len do okamihu skončenia opravy motorového vozidla. Zároveň namietal, že okresný súd dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Dôvodil, že poškodený mal možnosť
ovplyvniť dĺžku doby, po ktorú bolo motorové vozidlo po skončení opravy umiestnené v autoservise a to
tak, že faktúru za opravu by zaplatil sám. Opak v konaní preukázaný nebol. Rozvinul, že skutočnosť,
že žalovaný hradí náklady za opravu priamo na účet autoservisu je na prospech poškodeného, ale

takáto povinnosť žalovanému nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Z tejto skutočnosti následne
poškodený nemôže profitovať tým, že bude predlžovať nájom náhradného vozidla na úkor povinného
zmluvnéhopoistenia,lebočakánaokamih,kýmbudefaktúrauhradenápriamožalovaným.Žalovanýmal
ďalej za to, že pokiaľ poškodený využije inštitút krycieho listu, nemôže mat' táto okolnosť vplyv na výškuškody, ktorú má žalovaný z titulu povinného zmluvného poistenia zaplatiť za nájom náhradného vozidla.
Rovnako nesúhlasil s právnym názorom súdu uvedenom v bode 41 odôvodnenia, keď tento uviedol .
„ Potom v prípade nákladov za nájom náhradného vozidla buď namietajú neúčelnosť nákladov od

vykonania opravy do vystavenia krycieho listu (ktorú dobu môžu samé poisťovne ovplyvniť, nehovoriac o
tom, že dĺžka zotrvania vozidla v autoservise je často predĺžená napríklad vykonaním jednej či viacerých
doobhliadok - ako tomu bolo aj v prejednávanej veci, viď č. 1. 40. na ktorých trvajú poisťovne), prípadne
namietajú cenu nájmu prenajatého vozidla." Namietal, že tu súd dospel na základe vykonaných dôkazov
opätovne k nesprávnym skutkovým zisteniam. Vysvetlil, že takzvané doobhliadky nie sú „svojvôľou"

žalovaného, ale nutným dôsledkom zistenia skutočného rozsahu škody. Prvotná obhliadka, kedy sa
zisťujú len viditeľné poškodenia, nemôže odhaliť poškodenia, ktoré sú vnútri vozidla, a ktoré možno
zistiť len potom, čo je vozidlo odstrojené v autoservise. Keď sa vozidlo odstrojí v autoservise, autoservis
požiada o vykonanie doobhliadkv na zdokumentovanie poškodení, ktoré neboli zjavné pri prvotnej
obhliadke. Uvedené je zrejmé aj z mailového vyjadrenia servisného poradcu pre poistné udalosti, ktoré
do konania predložil žalobca, a ktorý uviedol : „3.11. 2023 - zadanie žiadosti o 1 . doobhliadku v portáli

Kooperativa poisťovne." Úvahy súdu prvej inštancie uvedené v bode 41 odôvodnenia rozhodnutia
o tom, prečo žalovaný namietal obchodný model žalobcu považoval žalovaný taktiež za absolútne
nepreukázané a aj s vecou nesúvisiace. Záverom vyslovil názor, že v konaní preukázal, že nájom po dni
ukončenia opravy nie je nákladom účelným, ktorý by mal byt' krytý povinným zmluvným poistením. že
preukázal, že ide o nájom, ktorý nie je v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 19.9.2023.

6. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne a právne správny
potvrdiť. Odvolanie žalovaného považoval za nedôvodné. Mal za to, že žalovaným produkovaná
odvolacia argumentácia je v rozpore s Ústavným súdom Slovenskej republiky definovaným účelom
náhradného vozidla. Poškodený bol vylúčený z možnosti užívania jeho opravovaného vozidla po

celú dobu zotrvania jeho motorového vozidla v autoservise, ktoré sa dostalo do jeho dispozičnej
sféry až po vystavení tzv. krycieho listu žalovaným. Dobu, po ktorú bolo vozidlo poškodeného v
autoservise, poškodený nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť. Vzhľadom na uvedené skonštatoval, že
zotrvanie opravovaného vozidla poškodeného v autoservise po celú dobu trvania nájmu náhradného
vozidla bolo dôvodné, poškodený nemal možnosť opravované vozidlo reálne užívať, čo nevyhnutne

a účelne viedlo k nájmu náhradného vozidla, preto sa v plnom rozsahu stotožnil so záverom súdu
prvej inštancie, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že poškodené vozidlo sa po celé
obdobie v čase od 30.10.2023 do 15.12.2023, t.j. 47 dní, nachádzalo v autoservise, pričom prenájom
náhradného vozidla v tomto období bol pre poškodeného nevyhnutným dôsledkom škodovej udalosti,
ktorú nezapríčinil. Námietky žalovaného k dobe trvania opravy považoval vo vzťahu k poškodenému

relevantné, nakoľko žalovaný ničím nepreukázal, že poškodený (alebo žalobca) tak konal zámerne,
s cieľom predĺžiť opravu, a teda aj nájom náhradného vozidla. Ďalej argumentoval, že čo sa týka
ukončenia opravy a vydania opraveného vozidla poškodenému, až poskytnutím peňažného plnenia,
ktoré zo sféry vplyvu poisťovne prejde do sféry vplyvu poškodeného, resp. autoservisu, je škoda na
poškodenom vozidle reparovaná, pretože samotným vystavením faktúry za opravu vozidla poškodený

ešte nemá okamžitú možnosť prevziať si svoje vozidlo a vrátiť tak náhradné vozidlo. Vzhľadom na
uvedené podčiarkol, že poškodený si mohol svoje opravované vozidlo vyzdvihnúť až po doručení tzv.
krycieho listu zo strany žalovaného, resp. po úhrade poistného plnenia žalovaným, v závislosti od toho,
ktorá z týchto skutočností nastane skôr. Doplnil, že predmetný krycí list slúži ako náhrada za úhradu
faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla. Autoservis mal až po ukončení šetrenia poistnej

udalosti žalovaným a po doručení predmetného krycieho listu istotu, že mu bude poskytnutá úhrada
za opravu od žalovaného, a preto okamžite po doručení krycieho listu bol poškodený informovaný o
možnosti prevzatia opraveného vozidla, a toto si poškodený dňa 15.12.2023 vyzdvihol. Z uvedeného
dôvodu zotrval na to názore, že dôvod užívania náhradného vozidla odpadá až ku dňu vydania
opraveného vozidla poškodenému, pretože k predmetnému dňu sa opravené vozidlo dostáva do

dispozície poškodeného, čo zodpovedá aj právnemu názoru vyslovenému práve v Náleze ÚSSR zo
dňa 16.02.2023, sp. zn. III. ÚS 602/2022-34, ktorý žalovaný nesprávne vykladá. Poukázal na to,
že Ústavný súd Slovenskej republiky vo vzťahu k dôvodnosti a účelnosti trvania nájmu náhradného
vozidla vo vyššie uvedenom Náleze vyslovil, že v prípade čiastočnej škody účelnosť nákladov spojených
s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného

vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie
používanie. Súčasne Ústavný súd Slovenskej republiky definoval, že účelom náhradného motorového
vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života
poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchtoprípadoch výška škody nekorešponduje iba rozsahu zničeného vozidla, ale aj primeraným nákladom,
ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok.
Z uvedených dôvodov zotrval na názore, že nie je dôvodné skúmať účelnosť a nevyhnutnosť

užívania náhradného vozidla nad rámec účelu náhradného vozidla definovaného citovaným Nálezom
ÚSSR. Akcentoval, že zotrvanie motorového vozidla poškodeného v autoservise je priamym a
bezprostredným následkom konania poistenca žalovaného, poškodený nemá žiaden dosah na trvanie
opravy motorového vozidla, či na doručenie krycieho listu zo strany poisťovne. Užívanie opraveného
motorového vozidla mu umožňuje autorizovaný autoservis, ktorý je zmluvným partnerom poisťovne

(žalovaného), až keď sú mu nahradené náklady spojené s vykonanou opravou motorového vozidla,
na ktorých úhradu je zaviazaná poisťovňa. Postup autoservisu, ktorý je partnerom žalovaného,
pri vykonávaní opravy motorového vozidla a jeho vracaní poškodenému nemožno nijako pričítať
poškodenému, ktorý bol objektívne po celú dobu zotrvania jeho motorového vozidla v autoservise
vylúčený z užívania svojho motorového vozidla, a to v dôsledku primárnej príčiny, ktorou je vznik škody
na jeho motorovom vozidle porušením povinností poistenca poisťovne. Náhrada nákladov spojených

s opravou poškodeného vozidla, resp. vystavenie krycieho listu, je povinnosťou poisťovne. V tejto
súvislosti poukázal na to, že vyššie uvedené potvrdzujú aj závery Krajského súdu v Bratislave vyslovené
v rozsudkoch zo dňa 24.11.2021 pod sp. zn. 3Cob/202/2020-217, zo dňa 18.10.2023 pod sp. zn.
3Cob/86/2023-145 a zo dňa 15.11.2023 pod sp. zn. 3Cob/94/2023. Čakanie na krycí list tak spadá
do sledu udalostí spojených so škodovou udalosťou, ktoré vymedzujú obdobie nároku poškodeného

na náhradu nákladov spojených s užívaním náhradného vodidla po dobu vykonávania opravy jeho
motorového vozidla. V prejednávanej veci nebolo preukázané, že by doba zotrvania opravovaného
vozidla v autoservise bola pričítateľná poškodenému, práve naopak, doba zotrvania vozidla v
autoservise a nutnosť užívania náhradného vozidlo súvisí výhradne so vznikom dopravnej nehody
zapríčinenej poistencom žalovaného a jeho zodpovednosťou za náhradu škody, ktorá nahlásením

poistnej udalosti prešla na poisťovňu. Žalobcovi nie je zrejmé ako by uvedené mohla ovplyvniť
skutočnosť, že poškodený na komunikáciu so žalovaným splnomocnil autoservis. Rozvinul, že je
potrebné si uvedomiť, že účelom povinného zmluvného poistenia je krytie škôd vzniknutých pri
prevádzke motorových vozidiel, aby tieto neplatili škodcovia a už vôbec nie poškodení, a to vzhľadom
na pravidelné platenie poistného v prospech poisťovne. Poškodený má nárok na náhradu škody,

ktorá vznikla prenájmom náhradného vozidla po dobu nepoužiteľnosti vozidla poškodeného počas
vykonávania jeho opravy. Poškodený nemôže opravované vozidlo používať až do času, kým mu nie je
vydané autoservisom, pričom k vydaniu opraveného vozidla dochádza najskôr po doručení krycieho listu
zo strany poisťovne. V tejto súvislosti podporne poukázal na závery vyslovené obdobných rozhodnutiach
odvolacích súdov SR. Uzavrel, že v dôsledku škodovej udalosti bol poškodený vylúčený z možnosti

používať svoje vlastné motorové vozidlo a tento stav rovnocenne riešil nájmom náhradného vozidla
počas obdobia, keď vozidlo bolo v oprave. Poškodený si v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou
zapožičal náhradné motorové vozidlo a žalobca dostatočne vysvetlil a preukázal, cenu nájomného za
náhradné vozidlo aj účelnosť požičania náhradného motorového vozidla za obdobie, za ktoré sa žalobca
domáha nároku na náhradu škody.

7. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrval na svojej odvolacej argumentácii.

8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 C.s.p.) oprávnenou osobou - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§

359 C.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.) po
skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 C.s.p.) postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej
inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu. Na
základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Dokazovanie
vykonané súdom prvej inštancie úplne postačovalo na zistenie pre rozhodnutie relevantných skutočností
ako aj pre samotné rozhodnutie vo veci. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými

zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.
Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení
neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitýmspôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej
logiky).

10. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne
vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p. a odvolací súd
sa s ním v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť. Dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel,
riadne ozrejmil, pričom sa vysporiadal so skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako
aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán. Keďže v odôvodnení rozhodnutia súd prvej

inštancie zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o tomto nároku podstatný
význam, pričom sa v rozhodnutí vysporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní
na súde prvej inštancie (§ 387 ods. 2,3 C.s.p.), odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. § 387
ods. 2 C.s.p. v odôvodnení sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia a na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty,
ktorými reaguje na argumenty žalovaného v odvolaní.

11. Žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by pre neho
ako žalobcu privodili priaznivé rozhodnutie. Námietky žalobcu uvedené v odvolaní nie sú spôsobilé
spochybniťvecnúsprávnosťnapadnutéhorozsudkuzhľadiskazistenýchskutočností(skutkovéhostavu)
a právneho posúdenia veci ( porovnaj aj rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11Co/60/2016). S

poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2009, sp. zn. 2 Cdo 238/2008, sa odvolací
súd zaoberal len tými odvolacími námietkami a argumentmi žalovaného, ktoré boli pre rozhodnutie o
odvolaní odvolacím súdom relevantné.

12. K žalovaným uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa. § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. (že súd prvej

inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd
ozrejmuje, že uvedený odvolací dôvod je vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na
základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti
oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok
hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti,

ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania
najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo
vyšli počas konania najavo.

13. K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( § 365 ods.1 písm. h) C.s.p.) odvolací súd poukazuje na to, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil
správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval

alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Uvedené v konaní pred
súdom prvej inštancie a v jeho rozhodnutí odvolací súd nevzhliadol. V preskúmavanej veci súd prvej
inštancie správne právne posúdil nárok žalobcu (ako postupníka podľa Zmluvy o postúpení pohľadávky)
nanáhraduškodypodľaust.§4ods.2písm.b),§15ods.1zákonač.381/2001Z.z.a§442Občianskeho
zákonníka, ktorej náhrady vo výške žalovanej sumy sa domáhal žalobca od žalovanej ako poisťovne,

ktorá skutočná škoda - nájomné za prenájom náhradného motorového vozidla - vznikla poškodenému
(ako postupcovi) v priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou (dopravnou nehodou spôsobenou
prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovanej) tým, že poškodený užíval po dobu, po ktorú
bolo poškodené motorové vozidlo v autoservise, prenajaté náhradné motorové vozidlo na základe
Zmluvy o nájme vozidla uzavretej so žalobcom.

14. Po oboznámení sa s odvolaním žalovaného odvolací súd dospel k záveru, že podstata odvolacej
argumentácie žalovaného smerovala proti záverom súdu prvej inštancie v časti posúdenia účelnosti
a nevyhnutnosti nájmu náhradného motorového vozidla za obdobie od 08.12.2023 do 15.12.2023. Z
uvedeného vyplýva, že odvolacie námietky boli obsahovo totožné ako žalovaný uplatnil už v konaní

pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd prvej inštancie vysporiadal v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia. Na doplnenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že náklady
na prenájom náhradného motorového vozidla možno považovať za skutočnú škodu definovanú v
ustanovení § 442 Občianskeho zákonníka ako ujmu v majetkovej sfére poškodeného, ktorá nastala vsúvislosti so škodovou udalosťou a nemôže byť žiadnym spôsobom závislá od správania poškodeného
po škodovej udalosti. Na skutočnú škodu sa prihliada tak, aby škodovou udalosťou neutrpel sociálny
komfort poškodeného. Poškodený v dôsledku protiprávneho konania poistenca žalovaného v súvislosti

s prevádzkou motorového vozidla dočasne stratil možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo a
tento ním nezavinený a nanútený stav bol oprávnený riešiť prenájmom náhradného vozidla, náklady
na ktoré predstavujú skutočnú škodu spôsobenú v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou,
nakoľko nebyť škodovej udalosti poškodený by mohol riadne využívať svoje motorové vozidlo a nemusel
by si prenajať náhradné.

15. Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj argumentáciu žalovaného, v ktorej namietal neprimeranosť
doby, za ktorú si žalobca ako právny nástupca poškodeného voči nemu uplatnil nárok na náhradu
nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla. Súd prvej inštancie správne reagoval
na prekonanie starších záverov súdnej praxe, ktorá účelnosť nákladov na prenájom náhradného
motorového vozidla limitovala vykonaním opravy či oznámením o vzniku totálnej škody na motorovom

vozidle, keď konštatoval opodstatnenosť doby nájmu až do doručenia krycieho listu poisťovňou, t.
j. v rozsahu uplatnených 8 dní. Uvedený záver je súladný v tejto otázke s bohatou súdnou praxou
a zohľadňuje aj skutočnosť, že prípadná indispozícia motorovým vozidlom po vykonaní opravy do
úhrady nákladov či vystavenia krycieho listu poisťovňou, s výnimkou subjektívnych dôvodov zavinených
poškodeným, nemôže byť na jeho ťarchu. V záujme eliminovania nepriaznivých následkov škodovej

udalosti zasahujúcej do bežného života poškodeného a jeho potrieb spojených s užívaním motorového
vozidla možno za dôvodný považovať nárok na náhradu nákladov za prenájom náhradného motorového
vozidla až do možnosti opätovného užívania vlastného vozidla, čo bolo v danom prípade podmienené
ukončením opravy a doručením krycieho listu (viď potvrdenie o odovzdaní a prevzatí motorového
vozidla). Tieto závery sú súladné aj s čiastočne aplikovateľnými úvahami Ústavného súdu Slovenskej

republiky vyslovenými v náleze zo dňa 16.02.2023, sp. zn. III. ÚS 602/2022, a ktorý s prihliadnutím za
účel prenájmu náhradného motorového vozidla spájal koniec refundovateľného prenájmu motorového
vozidla s momentom, kedy môže poškodený opätovne užívať svoje motorové vozidlo. V konaní
naviac nebolo preukázané, že by užívanie prenajatého motorového vozidla počas celej fakturovanej
doby nebolo v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou, resp. že by doba

od vykonania opravy do odovzdania motorového vozidla bola predĺžená v dôsledku úmyselného
či nedbanlivostného konania poškodeného alebo tretieho subjektu. V tejto súvislosti odvolací súd
akcentuje, že samotné oznámenie o ukončení šetrenia poistnej udalosti a poskytnutí poistného
plnenia nezabezpečí vydanie opraveného motorového vozidla autoservisom poškodenému. Vydanie
motorového vozidla zo strany autoservisu je v praxi podmienené buď úhradou nákladov na opravu

alebo doručením krycieho listu zo strany poisťovne predstavujúceho jej "prísľub", že opravu motorového
vozidla zaplatí, a ktorý slúži ako náhrada úhrady vystavenej faktúry. Uvedená obchodná zvyklosť
autoservisov je všeobecne známou skutočnosťou, a vyplýva aj zo žalobcom predloženého potvrdenia o
bežnej obchodnej praxi ( č.l. 41 spisu). Zásadným kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky
prenájmu náhradného motorového vozidla, ako jednej z podmienok dôvodnosti žalovaného nároku,

je tak vybavenie poistnej udalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, a to
podľa § 11 ods. 7 zákona zákon č. 381/2001 Z.z, skončením šetrenia, oznámením výšky poistného
plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej dobe (obdobne viď nález ÚS
ČR zo dňa 14.01.2021, sp. zn. I. ÚS 2932/2020). Len samotným oznámením poisťovne o spôsobe
vybavenia škodovej udalosti nedochádza k skutočnej náhrade škody, v dôsledku čoho poškodený

je aj naďalej nútený znášať následky spôsobené dopravnou nehodou. Rozhodujúcim tak je okamih,
kedy sa opravené motorové vozidlo dostalo do dispozičnej sféry poškodeného, a ktorým pominula
dôvodnosť prenájmu náhradného motorového vozidla s výnimkou prípadov, kedy sám poškodený
znemožní včasnú dispozíciu s motorovým vozidlom (riadne a včas nevyzdvihne motorové vozidlo
z autoservisu). Potrebné je tiež dodať, že uvedený a bežne zaužívaný postup autoservisu nemôže

ovplyvniť samotný poškodený, ktorý v prípade odmietavého či liknavého postupu zo strany poisťovne pri
likvidácii poistnej udalosti nemá k dispozícii vlastné motorové vozidlo a vzhľadom na finančnú náročnosť
nákladov na opravu motorového vozidla často nie je schopný okamžitej jednorazovej úhrady týchto
nákladov navýšených, ako tomu bolo v danom prípade, aj o úhradu prenájmu náhradného vozidla.
Rovnako spravodlivo nemožno podľa odvolacieho súdu požadovať ani od poškodeného, ktorý vinou

poistenca žalovaného bol obmedzený v užívaní svojho vozidla a musel si prenajať náhradné motorové
vozidlo, aby vopred uhradil pomerne vysokú cenu opravy, pokiaľ náhrada nákladov za ňu má byť krytá
poistným plnením, a potom aby následne čakal na jej preplatenie od poisťovne. Zhrnúc uvedené pri
posudzovaní účelnosti nájmu náhradného vozidla je podľa odvolacieho súdu potrebné vychádzať najmäzo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorové vozidlo ako tomu bolo pred ním
nezapríčinenou škodovou udalosťou. V danej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že prenájom
náhradnéhomotorovéhovozidlabolukončenýdňa15.12.2023,kedysúčasnedošlokdoručeniukrycieho

listu poisťovne dotknutému autoservisu, a preto za účelne vynaložené možno považovať náklady za
prenájom náhradného vozidla po celú túto dobu, počas ktorej poškodený nemohol disponovať vlastným
motorovým vozidlom, ako správne vyhodnotil súd prvej inštancie.

16. Vychádzajúc z uvedeného možno preto skonštatovať, že na strane poškodeného nedochádza

k zmene jeho postavenia už tým, že došlo k vykonaniu opravy jeho motorového vozidla, ale k
tomuto dochádza až vtedy, keď uvedené motorové vozidlo mohol reálne užívať, t. j. keď mu bolo
autoservisom vydané po tom, ako bol zo strany poisťovateľa škodcu, teda žalovaného vystavený a
autoservisu doručený krycí list, resp. keď došlo k úhrade ceny opravy zo strany poisťovateľa škodcu
v prospech autoservisu, a to za predpokladu, že zo strany poškodeného nedošlo k bezdôvodnému
omeškaniu s prevzatím opraveného motorového vozidla, resp. k bezdôvodnému omeškaniu autoservisu

s odovzdaním motorového vozidla po oprave poškodenému. V posudzovanej veci pritom nebolo sporné,
že poškodený sa bezdôvodne neomeškal s prevzatím opraveného motorového vozidla, príp. autoservis
s odovzdaním motorového vozidla po oprave poškodenému. Poškodený si svoje vozidlo prevzal (a
prenajatévozidlovrátil)vrovnakýdeň,akobolžalovanýmvydanýkrycílist(oznámenieopoistnomplnení
zodňa15.12.2023).Poškodenýsitedapočínaltak,abyzbytočnenedochádzalokuvzniku(ďalšej)škody.

17. S ohľadom na vyššie uvedené, rozhodnutiu súdu prvej inštancie v posudzovanej veci nemožno
vytknúť,žebyvychádzaloznesprávnehoprávnehoposúdeniaaleboženazákladevykonanýchdôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré

rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení
dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo
malo byť zistené.

18. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec

podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia
súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,
že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).
Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil

svoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi, tým
nemohlo dôjsť k porušeniu práva sporovej strany na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý
proces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania (strana)
pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04).

19. Na základe uvedeného obsah odvolania žalovaného nebol preto spôsobilý spochybniť správnosť
záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených,
pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré
by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na

ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie.

20. Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie (vrátane závislého výroku o trovách konania) ako vecne a právne správny potvrdil.

21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, preto mu vznikol nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods.
2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).