Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/53/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123439417
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Ragan

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6123439417.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a sudcov JUDr.

Natálie Štrkolcovej a JUDr. Adriána Pažúra, v spore žalobcu: KAUFMANN s.r.o., 7 Nižný Mirošov 090
11, IČO: 50 781 090, zastúpený: JUDr. Ján Luterán, advokát, Sabinovská 52, 080 01 Prešov, IČO:
43 841 996, proti žalovanému: A. B. - JOKA NÁBYTOK, Lomnická 350, 094 12 Vechec, IČO: 40
053 661, zastúpený: JUDr. Eva Mikulová, advokát, Vajanského 43, 080 01 Prešov, IČO: 55 154 221,
o zaplatenie 20.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov
č.k. 40Cb/71/2024-83 z 11. septembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 40Cb/71/2024-83 z 11. septembra 2024.

II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v spore o zaplatenie 20.000,- eur s príslušenstvom žalobu
zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhrada trov konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2.ŽalobcažalobuodôvodnilporušenímkonkurenčnejdoložkyvymedzenejvčlánkuVI.bod1.2.Zmluvyo
poskytnutí služieb zo dňa 15.2.2021 uzatvorenej medzi sporovými stranami ako paušalizovanej náhrady

škody vo forme zmluvnej pokuty vo výške 20.000,- eur. Zároveň si uplatnil úrok z omeškania a paušálnu
náhradu nákladov vo výške 40,- eur.

3. Žalovaný navrhol žalobu v podanom odpore ako nedôvodnú zamietnuť. Namietal neplatnosť
konkurenčnej doložky v dôsledku absencie základných náležitostí, považoval ju za neurčitú a v rozpore
so zásadami hospodárskej súťaže. Konkurenčná doložka neobsahuje dostatočne jasnú špecifikáciu
konkurenčnej činnosti, druhové vymedzenie zákazu konkurencie je neprimerane široké. Rovnako okruh

osôb, ktorých sa zákaz týka, je neurčitý a neprimerane široký. Chýba akékoľvek vymedzenie územia,
na ktoré sa zákaz vzťahuje. Ohľadne zákazu konkurencie vzťahujúcej sa na zamestnancov chýba
konkretizácia takýchto osôb, pretože žalovaný nemal ako počas trvania zmluvného vzťahu a už vôbec
nie počas dvoch rokov po ukončení spolupráce vedomosť, ktoré ďalšie osoby vykonávali pre žalobcu
pracovnú činnosť. V prípade posúdenia konkurenčnej doložky ako platnej navrhol využiť moderačné
právo súdu.

4. Žalobca v replike reagoval na obranu žalovaného a uviedol, že porušenie zmluvne dojednaných
povinností zo strany žalovaného vie preukázať svedeckými výpoveďami svedka C. D. a E. F..
Žalovaný mal poskytovať svoje služby priamo spoločnosti Intermount Gmbh, s ktorou predtým dlhodobo
spolupracoval samotný žalobca, v dôsledku čoho prišiel žalobca o obrat minimálne vo výške 140.000,-eur za rok 2022. Zmluvný vzťah medzi sporovými stranami považoval za výsledok ich slobodnej
vôle ako rovnocenných podnikateľských subjektov. Zmluvné pokuty v obdobnej výške sú podľa jeho
názoru pre toto obchodné odvetvie typické a zmluvné ustanovenie, na základe ktorého si uplatňuje

svoj nárok, považuje za bežne používané. Žalovaný mal podľa jeho názoru začať poskytovať svoje
služby koncovému zákazníkovi objednávateľa Intermount Gmbh a nadviazať priamo spoluprácu s inými
dodávateľmi služieb objednávateľa. Zmluvné dojednania, od ktorých odvodzuje svoj nárok považuje
za zrozumiteľné, presné a určité. Poukázal na skutočnosť, že počas trvania zmluvného vzťahu medzi
sporovými stranami žalobca vyplatil žalovanému za dodané služby 45.575,- eur, a preto zmluvnú pokutu

považuje za primeranú okolnostiam spolupráce.

5.Žalovanývduplikeuviedol,žespoločnosťIntermountGmbhlensprostredkujeprácuaniejekonečným
zákazníkom ani objednávateľom, pričom zákaz konkurencie sa vzťahoval na koncového zákazníka
žalobcu ako objednávateľa. Vo vzťahu k nadviazaniu spolupráce s inými dodávateľmi služieb žalobcu
uviedol, že sporné ustanovenia konkurenčnej doložky stanovovali zákaz zamestnať zamestnancov

žalobcu, preto nadviazanie inej spolupráce ako pracovnoprávneho vzťahu nebolo súčasťou tejto
konkurenčnej doložky.

6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 1 ods. 1,2, § 263 ods. 1, § 269
ods. 2 Obchodného zákonníka upravujúcich postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy a

zmluvné vzťahy; § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka upravujúceho zmluvu o dielo; § 672a odsek 1,2
Obchodného zákonníka upravujúceho konkurenčnú doložku, čl. 35 odsek 1 zákona č. 460/1992 Zb.
Ústavy Slovenskej republiky; na základe ktorých právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným vzniknutý
podľa Zmluvy o poskytovaní služieb právne posúdil ako nepomenovanú zmluvu podľa § 269 ods. 2
Obchodného zákonníka s prvkami zmluvy o dielo podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka; a po

vykonanom dokazovaní žalobu v celom rozsahu zamietol.

7. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci mal za nesporné, že žalobca so žalovaným uzatvorili dňa
15.2.2021 Zmluvu o poskytovaní služieb s dobou platnosti od 16.2.2021 do 31.12.2021; za sporné, či
konkurenčná doložka vymedzená v článku VI. ods. 1,2 predmetnej zmluvy je platná a či má žalobca

nárok na zmluvnú pokutu pre prípad porušenia predmetnej konkurenčnej doložky.

8. Súd prvej inštancie, vo vzťahu k uzatvoreným konkurenčným doložkám, konštatoval, že tieto
je nevyhnutné posudzovať podľa § 672a Obchodného zákonníka, ktorá právna úprava sa použije
aj na ostatné obchodnoprávne zmluvy, pri ktorých absentuje úprava konkurenčnej doložky, pretože

ustanovenie § 672a Obchodného zákonníka je kogentné ustanovenie, od ktorého sa nemožno odchýliť
dohodou strán. V tejto súvislosti poukázal na komentár k § 672a Obchodného zákonníka (Obchodný
zákonník, Komentár, prof. JUDr. Mária Patakyová, PhD. a kol., CHBECK, rok vydania 2022); ktorý citoval
a následne uviedol, že na to, aby bola konkurenčná doložka platná, musí obsahovať písomnú formu,
vymedzeniedobyplatnostikonkurenčnejdoložky,vymedzenieúzemia,naktorésavzťahuje,definovanie

konkurenčnej činnosti a podľa judikatúry všeobecných súdov SR kompenzáciu za obmedzenie vo
vykonávaní činnosti určitým protiplnením. Konštatoval, že v prejednávanej veci bola dodržaná zákonom
stanovená písomná forma, rovnako bola dodržaná časová podmienka, kedy konkurenčná doložka
jasne stanovovala, že obmedzenia vyplývajúce z konkurenčnej doložky sa vzťahujú na obdobie dvoch
rokov po skončení zmluvy. V tejto súvislosti však uviedol, že samotný právny vzťah medzi sporovými

stranami netrval ani rok a obmedzenia z konkurenčnej doložky sa vzťahovali na dva roky po skončení
zmluvného vzťahu, čo pokladal z časového hľadiska za neprimerané, preto ak chcel žalobca platne
dojednať konkurenčnú doložku, bolo jeho povinnosťou stanoviť primeranú dobu, počas ktorej by
žalovaný nemohol vykonávať konkurenčnú činnosť. Stanovenie najdlhšieho možného obmedzenia v
konkurenčnej činnosti v prejednávanej veci sa mu javilo ako neprimerané, pretože žalobca časový úsek

moholnapríkladodstupňovaťvzávislostioddĺžkysamotnéhozmluvnéhovzťahumedzinímažalovaným
alebopristúpiťkinejalternatíve.Následnekonštatoval,žekonkurenčnádoložkanereflektovalakogentné
ustanovenie § 672a Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého je nevyhnutné vymedziť územný rozsah
konkurenčnej doložky, kedy zákon explicitne stanovuje, že konkurenčná doložka môže vymedziť zákaz
vykonávať určitú činnosť len na určenom území alebo voči určenému okruhu zákazníkov na tomto

území na základe čoho dospel k záveru, že konkurenčná doložka neobsahuje jednu zo základných
náležitostí vymedzených zákonom a z tohto dôvodu je neplatná. Súd prvej inštancie k ďalšej podmienke
platnosti konkurenčnej doložky, vymedzenie konkurenčnej činnosti, konštatoval, že neobsahuje žiadne
vymedzenie, na základe čoho dospel k záveru, že aj z tohto dôvodu je neplatná. K ďalšej podmienkeplatnosti konkurenčnej doložky, kompenzácii za obmedzenie vo vykonávaní konkurenčnej činnosti
primeraným protiplnením, citoval nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 12.11.2020 pod
spisovou značkou III. ÚS 101/2020, na základe ktorého dospel k názoru, že konkurenčná doložka

bola dohodnutá jednostranne výhodne pre žalobcu a nebola vzájomne vyvážená, keď síce žalovaný
bol povinný nevykonávať konkurenčnú činnosť k činnosti žalobcu s jeho obchodnými partnermi
po dobu dvoch rokov po skončení zmluvy, toto jeho obmedzenie však nebolo žiadnym spôsobom
kompenzované. Súd prvej inštancie následne posúdil konkurenčnú doložku vymedzenú v Zmluve o
poskytovaní služieb zo dňa 15.2.2021 ako absolútne neplatnú, citoval komentár k § 672a Obchodného

zákonníka (Obchodný zákonník, Komentár, prof. JUDr. Mária Patakyová, PhD. a kol., CHBECK, rok
vydania 2022); citoval rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 17.11.2015 sp.zn. 13Cob/196/2015,
na podporu svojej argumentácie poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 27.02.2018 sp. zn. 5Obdo/14/2017, ktorý citoval a záverom konštatoval, že konkurenčná doložka
je zákonným a opodstatneným inštitútom pri ochrane zastúpeného v hospodárskej súťaži, ak však
jedna zmluvná strana v súlade so zákonom obmedzí druhú stranu pri jej ďalšom pôsobení, či už

vo forme pracovnoprávneho vzťahu alebo výkonu podnikateľskej činnosti, musí toto obmedzenie
spĺňať náležitosti vyžadované zákonom. Posudzovaná konkurenčná doložka neobsahuje vymedzenie
územia, na ktoré sa má vzťahovať a špecifikáciu konkurenčnej činnosti, čo spôsobuje jej absolútnu
neplatnosť. Zároveň je spravodlivé požadovať, aby osobe povinnej z konkurenčnej doložky bolo
poskytnuté primerané protiplnenie za takéto obmedzenie a to za účelom vyváženia práv a povinností

zmluvných strán. Prípadná finančná kompenzácia totiž predstavuje protihodnotu záväzku obchodného
partnera vyplývajúceho z konkurenčnej doložky, ktorý vo svojej podstate pre tohto partnera znamená,
že po dohodnutú dobu po skončení uzavretej zmluvy môže využívať svoju odbornú kvalifikáciu len v
obmedzenom rozsahu. Aj v rámci obchodnoprávneho vzťahu, v ktorom vystupujú dva na prvý pohľad
rovnocenné podnikateľské subjekty a ktorý je determinovaný zásadou zmluvnej voľnosti, musí byť

konkurenčná doložka dojednaná v súlade s primeranosťou a vzájomnou vyváženosťou. Konkurenčná
doložka dojednaná v rozpore s primeranosťou a vzájomnou vyváženosťou je spôsobilá porušovať
základné ústavné práva obchodného partnera, ktorý je touto doložkou obmedzovaný. Z dôvodu
konštatovanej absolútnej neplatnosti konkurenčnej doložky uzatvorenej medzi sporovými stranami preto
zamietol návrh žalobcu na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov E. F. a C. D., ktorí mali v konaní

preukázať porušenie zákazu konkurencie žalovaným ako nehospodárny.

9. Súd prvej inštancie v závere svojho rozhodnutia zároveň konštatoval, že aj v prípade platnosti
konkurenčných doložiek vymedzených v uzatvorenej zmluve o poskytnutí služieb bolo z vykonaného
dokazovania preukázané a medzi stranami nesporné, že žalovaný poskytoval svoje služby spoločnosti

Intermount Gmbh ako sprostredkovateľskej agentúre a nie koncovému zákazníkovi žalobcu ako
objednávateľa. Vo vzťahu k čl. VI. ods. 1 zmluvy, ktorý citoval uviedol, že žalobca v konaní nepredložil ani
jednu objednávku, z ktorej by vyplývalo meno koncového zákazníka žalobcu, s ktorým by mal žalovaný
nadviazať spoluprácu a preto by aj v prípade platnej uzatvorenej konkurenčnej doložky považoval
nárok žalobcu v tejto súvislosti za neodôvodnený. Vo vzťahu k článku VI. ods. 2 zmluvy uzatvorenej

medzi sporovými stranami, kde bol vymedzený zákaz zamestnať zamestnancov žalobcu alebo osoby
pracujúce na základe obchodnoprávneho vzťahu pre žalobcu, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
žalovaný síce spolupracoval s bývalými zamestnancami, respektíve spolupracovníkmi žalobcu, avšak
neuzatvoril s nimi pracovnoprávny vzťah tak, ako to predpokladá článok VI. ods. 2 zmluvy medzi
sporovými stranami a z uvedených dôvodov súd prvej inštancie považoval nárok žalobcu aj v tejto časti

za nedôvodný.

10. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP.
Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, súd mu preto priznal proti žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania, nezistiac dôvody podľa § 257 CSP.

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

12. Odvolanie žalobca odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie nie je súladné so zákonom z dôvodov,
že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP); súd
prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods.1 písm. e/ CSP); súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP); rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

13. V odvolaní odvolateľ k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP uviedol, že právny
názor, ktorý vyslovil súd vo svojom rozhodnutí je už rozhodovacou praxou prekonaný, t.j. nemožno bez
preskúmania ostatných okolností prípadu aplikovať na platnosť, resp. neplatnosť konkurenčnej doložky
ustanovenie§672aObchodnéhozákonníka.VtejtosúvislosticitovalrozsudokKrajskéhosúduvBanskej

Bystrici zo 14.9.2023, sp. zn. 43CoPv/10/2023, a konštatoval, že súd prvej inštancie neposudzoval
daný spor komplexne, ako je uvedené vo vyššie citovanom súdnom rozhodnutí, ale naopak postupoval
prísne formalisticky a aplikoval posudzovanie platnosti, resp. neplatnosti konkurenčnej doložky, výlučne
iba podľa § 672a Obchodného zákonníka, t.j. právnej úpravy konkurenčnej doložky obchodného
zástupcu, za použitia analógie. Takýto postup súdu je v rozpore s teleologickým výkladom, t.j. účelom
prijatia tejto právnej normy do právneho poriadku SR. Podľa usporiadania Obchodného zákonníka sa

totiž má kogentné ustanovenie § 672a aplikovať pod sankciou neplatnosti výlučne na konkurenčnú
doložku dojednanú v rámci zmluvy o obchodnom zastúpení, nie v zmluve, ktorá bola predmetom tohto
sporu, pretože § 672a sa dostal do Obchodného zákonníka transpozíciou Smernice o obchodných
zástupcoch zo dňa 18.12.1986 (Smernica Rady č. 86/653/EHS) – z tohto pohľadu je teda jasný úmysel
zákonodarcu riešiť výlučne právne vzťahy v rámci obchodného zastúpenia, žiadne iné, nakoľko pri

obchodnom zastúpení je obchodný zástupca tou slabšou zmluvnou stranou. V tomto prípade máme
dvoch rovnocenných podnikateľov – rovnocenné subjekty, ktoré slobodne a vážne uzatvorili medzi
sebou zmluvu, preto by súd v tomto prípade nemal brať dodávateľa, resp. zhotoviteľa (žalovaného),
ako slabšiu zmluvnú stranu a poskytovať mu až neprimeranú ochranu, nakoľko zmluvu uzatvoril ako
podnikateľský subjekt, pričom dobre vedel, čo a v akom znení podpisuje. Uvedený pohľad je aj v rozpore

so zmluvnou voľnosťou, akú majú podnikatelia vo svojich zmluvných vzťahoch – nejedná sa totiž o
spotrebiteľský vzťah alebo o vzťah podľa Občianskeho zákonníka. Práve naopak, obchodno-právne
vzťahy sa zakladajú na princípe zmluvnej voľnosti. Súd nesprávne aplikoval právny poriadok, keď na
žalovaného ako keby nazeral ako na slabšiu zmluvnú stranu, ktorú je potrebné chrániť. Takýto postup
je však v rozpore so zmluvnou voľnosťou v podnikateľských (obchodno-právnych vzťahoch). Žalobca

v odvolaní poukázal aj na rozpor s § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý je rovnako kogentným
ustanovením (zároveň toto kogentné ustanovenie sa nachádza medzi všeobecnými ustanoveniami,
t.j. aplikovateľné všeobecne na zmluvné vzťahy ako také). Osobitosť úpravy § 672a Obchodného
zákonníka a jej nevhodnosť pre ostatné zmluvné typy vyplýva aj z dôvodovej správy k novému
českémuObčianskemuzákonníku,ktorúcitoval.Poukázalnato,žezmluva,ktorábolauzatvorenámedzi

stranami sporu totiž bola uzatvorená riadne, slobodne a čo je najpodstatnejšie, medzi rovnocennými
podnikateľskými subjektmi, pričom ani jednu zmluvnú stranu nemožno považovať za slabšiu, ktorej
by súd (alebo právny poriadok), mal priznávať právo na nadmernú ochranu. Uvedený koncept a
právny názor súdu, by jeho aplikáciou viedol k narušeniu podnikateľského prostredia a zmluvnej
voľnosti podnikateľov pri uzatváraní obchodných kontraktov, kde by bolo skoro nemožné (podľa názoru

prvoinštančného súdu) dojednať platnú konkurenčnú doložku. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods.
1 písm. h/ CSP uviedol, že súd zamietol návrh žalobcu na doplnenie dokazovania, a to výsluchom
svedkov E. F. a C. D., ktorý mali v konaní preukázať porušenie zákazu konkurencie žalovaným.
Kodvolaciemudôvodu§365ods.1písm.b/CSPuviedol,žesúdvovecinesprávneprocesnepostupoval
s poukazom na výpoveď strany – žalobcu (zrejme žalovaného – poznámka odvolacieho súdu), kde tento

na otázky žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu odpovedal vyhýbavo, zahmlieval a neodpovedal na
riadne položené otázky tak, ako to vyplýva z jeho povinností svedčiť pred súdom. Súd proti tomuto
konaniu neprijal žiadne opatrenia, ani nevyzval žalovaného k náprave, teda aby riadne odpovedal na
položené otázky. Právny zástupca sa opakovanou otázkou dožadoval riadneho zodpovedania otázky,
pričom požiadal súd, aby vzhľadom na povinnosť strany odpovedať pravdivo a nič nezamlčať urobil

opatrenia v tejto veci, zo strany súdu však bolo vyslovené, že podľa súdu strana na otázku odpovedala
aj keď odpovedal spôsobom, že informáciu neuvedie. Rovnako žalovaný na otázky o tom, aký finančný
obrat dosahoval za predchádzajúci rok odpovedal spôsobom, že nevie, na otázku nech uvedie aspoň
približný finančný obrat, nakoľko vzhľadom k tomu, že žalobca je fyzickou osobou podnikateľom, táto
informácia nie je verejne dostupná, tento opakovane uviedol, že nevie. Toto je nutné považovať, buď za

prejav hrubej neúcty žalovaného k súdu, alebo za stav, kedy by žalovaný ani nemal byť ako účastník
súčasťou riadnej súťaže na trhu, ak by súd a strany mali uveriť stavu, že podnikateľ nepozná ani
približný finančný výsledok hospodárenia svojej firmy. Súd takisto nepoložil počas celého súdneho
pojednávania vypočúvaným účastníkom ani jednu otázku, čo považuje za neštandardné. K odvolaciemudôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP uviedol, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie vo
vzťahu k skutkovým okolnostiam iba v obmedzenej miere a skutkovým okolnostiam prípadu sa vôbec
nevenoval, veľmi formalisticky preskúmaval spor iba z pohľadu platnosti, resp. neplatnosti dojednanej

konkurenčnej doložky. Záverom odvolateľ konštatoval, že postupom a rozhodnutím prvoinštančného
súdu boli porušené aj základné zásady Civilného sporového poriadku, najmä Článok 2 Základných
zásad a v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Okresného súdu Prešov, pod sp. zn. 24Cb/98/2020 a
na rozsudok Krajského súdu v Prešove, pod sp. zn. 5Cob/11/2022, v obdobnej právnej veci, kde bola
rovnako dojednaná identická sporná konkurenčná doložka, pričom súd v danom konaní konkurenčnú

doložku uznal ako platne dojednanú, a nároky vyplývajúce z tejto zmluvnej pokuty žalobcovi priznal,
kedy využil iba svoje moderačné právo a zmluvnú pokutu znížil. Napadnutým rozhodnutím preto súd
prvej inštancie narušil právnu istotu účastníkov, keď v jednom prípade doložku uznal ako platnú (navyše
potvrdenú aj rozhodnutím súdu vyššieho stupňa – krajského súdu), a v tomto prípade rozhodol úplne
naopak, a to bez toto, aby riadne vysvetlil tento odklon.

14. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil. Uviedol, že argumenty žalobcu smerujú k prelomeniu judikatúry na základe právneho názoru,
že § 672a Obchodného zákonníka sa má aplikovať výlučne na vzťahy s obchodným zástupcom,
s čím nesúhlasil a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 4 Obdo 17/2016 zo dňa
30.9.2016, kde sa konštatuje, že bez ohľadu na to o akú zmluvu ide, dojednanie o konkurenčnej

doložke musí spĺňať náležitosti § 672a Obchodného zákonníka, nakoľko ide o kogentné ustanovenie.
Dôvodil, že ak má dôjsť k dojednaniu konkurenčnej doložky medzi podnikateľmi, jej rozsah musí byť
v súlade s ustanovením § 672a Obchodného zákonníka, pričom uvedené bolo konštatované už aj v
judikatúre Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu SR (Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo
dňa 30.09.2016, sp. zn. 4Obdo/17/2016, Nález Ústavného súdu SR zo dňa 12.11.2020, sp. zn. III.

ÚS 101/2020). Na podporu svojej argumentácie citoval rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa
20.12.2022, sp. zn. 32Cob/16/2022. Konštatoval, že podľa prevažujúceho právneho názoru akékoľvek
dojednanie konkurenčnej doložky v obchodnej zmluve musí spĺňať náležitosti v zmysle kogentného
ustanovenia § 672a Obchodného zákonníka, v opačnom prípade by takéto dojednanie zákazu
konkurencie bolo neplatné. Pripustil, že s uvedeným záverom sa nestotožňuje časť odbornej verejnosti,

podľa ktorej použitie analógie právnej úpravy konkurenčnej doložky v zmluve o obchodnom zastúpení,
obsiahnutej v ustanovení § 672a Obchodného zákonníka, na iné typy obchodných zmlúv obmedzuje
zmluvnú voľnosť v obchodných záväzkových vzťahoch, ktorá je pre tieto charakteristická, na ktorý
(právny názor) poukazoval aj žalobca vo svojom odvolaní. Uviedol, že pokiaľ je konkurenčná doložka
podľa súčasnej právnej úpravy upravená len pri zmluvnom type zmluvy uzatváranej s obchodným

zástupcom a podnikateľ sa rozhodne využiť ju v inom zmluvnom type, musí takáto konkurenčná
doložka obsahovať limity uvedené v § 672a Obchodného zákonníka a zákaz konkurenčnej činnosti
nemôže byť neobmedzený. Ak teda dôjde k dojednaniu konkurenčnej doložky v akejkoľvek obchodnej
zmluve, má sa jej rozsah podľa súdu spravovať vždy podmienkami uvedenými vo vyššie citovanom
ustanovení § 672a Obchodného zákonníka. Je tomu tak preto, že konkurenčná doložka zasahuje do

základných slobôd, predovšetkým práva na slobodné podnikanie, preto je nevyhnutné ju regulovať
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.09.2016, sp. zn. 4 Obdo 17/2016). Právny základ
ochrany hospodárskej súťaže v Slovenskej republike poskytuje Ústava SR v čl. 55 ods. 2, podľa
ktorého Slovenská republika chráni a podporuje hospodársku súťaž. Zmyslom tejto ochrany je záruka
slobodného vstupu na trh a tiež záruka, že pravidlá správania na trhu platia pre všetky subjekty

hospodárskej súťaže rovnako. Súd prvej inštancie sa vo svojom rozsudku vysporiadal s právnym
posúdeným uzatvorenej zmluvy o poskytovaní služieb, ktorú vyhodnotil ako nepomenovanú zmluvu
podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka s prvkami zmluvy o dielo podľa § 536 ods. 1 Obchodného
zákonníka. Vo vzťahu k uzatvorenej konkurenčnej doložke túto posúdil podľa § 672a Obchodného
zákonníka, ktorú upravuje Obchodný zákonník pri zmluve o obchodnom zastúpení. Takáto úprava sa

následne použije aj na ostatné obchodnoprávne zmluvy, pri ktorých absentuje úprava konkurenčnej
doložky. Súd sa vysporiadal so základnými náležitosťami ako je písomná forma, časovou podmienkou,
pričom poukázal na skutočnosť, že samotný právny vzťah medzi sporovými stranami netrval ani rok
a obmedzenia z konkurenčnej doložky sa vzťahovali na dva roky po skončení zmluvného vzťahu,
čo je podľa súdu z časového hľadiska neprimerané. Konkurenčná doložka nereflektovala územný

rozsah, nevymedzovala konkurenčnú činnosť, absentovala kompenzáciu za obmedzenie vo vykonávaní
konkurenčnej činnosti primeraným protiplnením. Zásada zmluvnej voľnosti v obchodnoprávnom vzťahu
má svoje limity, musí byť v súlade so zákonom, nesmie ho obchádzať a aj v prípade absencie
zákonnej úpravy nesmie byť v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, prípadne s dobrýmimravmi. Ak súd posúdil konkurenčnú doložku vymedzenú v Zmluve o poskytovaní služieb zo dňa
15.2.2021 ako absolútne neplatnú, toto rozhodnutie bolo riadne odôvodnené, podporené citovanou
judikatúrou. S názorom súdu sa v plnej miere žalovaný stotožňuje, vrátane konštatovania súdu v bode

35. rozsudku, že aj v prípade platnosti konkurenčných doložiek vymedzených v uzatvorenej zmluve
o poskytovaní služieb bolo z vykonaného dokazovania preukázané a medzi stranami nesporné, že
žalovaný poskytoval svoje služby spoločnosti Intermount Gmbh ako sprostredkovateľskej agentúre a
nie koncovému zákazníkovi žalobcu ako objednávateľa. V článku VI. ods. 1 zmluvy uzatvorenej medzi
sporovými stranami však bol jednoznačne zakotvený zákaz žalovaného bez písomného súhlasu žalobcu

nadviazať spoluprácu s koncovým zákazníkom objednávateľa, menovite spoločnosťou (uvedená v
objednávke) ani z nástupníckymi organizáciami. Žalobca v konaní nepredložil ani jednu objednávku, z
ktorej by vyplývalo meno koncového zákazníka žalobcu, s ktorým by mal žalovaný nadviazať spoluprácu
a preto by súd aj v prípade platnej uzatvorenej konkurenčnej doložky považoval nárok žalobcu v tejto
súvislosti za neodôvodnený. Vo vzťahu k článku VI. ods. 2 zmluvy uzatvorenej medzi sporovými stranami
súd uvádza, že v nej bol vymedzený zákaz zamestnať zamestnancov žalobcu alebo osoby pracujúce

na základe obchodnoprávneho vzťahu pre žalobcu. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že
žalovaný síce spolupracoval s bývalými zamestnancami, respektíve spolupracovníkmi žalobcu, avšak
neuzatvoril s nimi pracovnoprávny vzťah tak, ako to predpokladá článok VI. ods. 2 zmluvy medzi
sporovými stranami, preto by súd považoval nárok žalobcu aj v tejto časti za nedôvodný. Pokiaľ žalobca
spolu s odvolaním doručil aj rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 24Cb/98/2020 zo dňa 17.02.2021

potvrdený Krajským súdom v Prešove, sp. zn. 5Cob/11/2022 zo dňa 21.06.2022, uviedol, že skutkové
okolnosti boli iné, pretože v prejednávanom spore v konkurenčnej doložke chýba uvedenie konkrétnej
spoločnosti ako to bolo v prípade, na ktorý poukazuje žalobca. Zároveň ale aj k právnej stránke veci
následne v predloženom rozsudku zaujal súd obdobný právny názor ako aj prvoinštančný súd v tejto
veci a aplikoval na konkurenčnú doložku § 672a Obchodného zákonníka, pričom vo vzťahu k výške

zmluvnej pokuty využil moderačné právo súdu podľa § 672a ods. 2 Obchodného zákonníka.

15. Žalobca v odvolacej replike na svojej argumentácii zotrval a opakovane uviedol, že odkazy na súdne
rozhodnutia citované žalovaným vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu už môžu byť v súčasnosti
prekonané, a to najmä s poukazom na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 14.09.2023, sp.

zn. 43CoPv/10/2023, kde súd okrem iného uviedol, že ak v rámci zmluvnej voľnosti strany dojednajú
konkurenčnú doložku aj v inom zmluvnom type ako zmluve o obchodnom zastúpení, súdy môžu dospieť
k záveru, že takáto doložka je absolútne neplatná, avšak nie bez ďalšieho len z dôvodu, že konkurenčná
doložka nebude mať náležitosti definované v ustanovení § 672a ods. 1 Obchodného zákonníka.

16. Žalovaný v odvolacej duplike na svojej argumentácii takisto zotrval.

17. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné

nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 CSP
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

18. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

19. Odvolací súd dokazovanie nedoplnil na základe čoho bol podľa § 383 CSP viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie.

20. Ak žalobca odvolanie odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 365 ods.1 písm. b/ CSP); súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP); súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP); rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP); odvolací

súd uvádza, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

21. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a procesného postupu súdu prvej inštancie
v rozsahu uplatnených odvolacích dôvodov a relevantných odvolacích námietok žalobcu v podanomodvolaní dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre
správne a úplne zistenie skutkového stavu prejednávanej veci. Vecne správne a zákonu zodpovedajúce
je odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje (§ 387 ods. 2

CSP). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu odvolateľa a k
podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní odvolací súd uvádza:

22. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie mal odvolací súd preukázané, že žalobca ako objednávateľ so
žalovaným ako poskytovateľom uzatvorili dňa 15.2.2021 Zmluvu o poskytovaní služieb s dobou platnosti

od 16.2.2021 do 31.12.2021.

23. V Článku II. ods. 1 je predmet zmluvy vymedzený nasledovne:
1. Predmetom tejto zmluvy je záväzok poskytovateľa vykonávať pre objednávateľa služby súvisiace
s činnosťou prípravne práce pre stavbu podľa podmienok stanovených touto zmluvou.

24. V Článku VI. ods. 1, 2 je konkurenčná doložka vymedzená nasledovne:
1.Poskytovateľsatýmtozaväzuje,žepodobuúčinnostitejtozmluvyvobdobí24mesiacovodukončenia
platnosti tejto zmluvy nenadviaže bez písomného súhlasu Objednávateľa žiadnu formu spolupráce
(či už priamo alebo nepriamo, prostredníctvom tretej strany) s koncovým zákazníkom Objednávateľa,

menovite spoločnosťou (uvedená v objednávke) ani s jeho nástupníckymi organizáciami. V prípade
porušenia tejto povinnosti je povinný zaplatiť Objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 10.000,- eur,
a to za každé jednotlivé porušenie tohto ustanovenia.
2. Poskytovateľ nie je bez predchádzajúceho písomného súhlasu Objednávateľa oprávnený po dobu
účinnosti tejto zmluvy a dva roky po skončení účinnosti tejto zmluvy zamestnať žiadnych zamestnancov

Objednávateľa alebo osoby pracujúce na základe zmluvy uzatvorenej podľa Obchodného zákonníka
pre Objednávateľa priamo alebo nepriamo, a to ani v subjektoch, v ktorých má finančnú, majetkovú,
personálnu alebo inú účasť v podiele minimálne 1/10. Poskytovateľ zároveň nie je oprávnený
bez predchádzajúceho písomného súhlasu Objednávateľa uvádzať vo svojich marketingových
alebo referenčných materiáloch, ktoré Objednávateľ využíva pri vyhľadávaní obchodných príležitosti

informácie o konkrétnych projektoch, na ktorých sa Poskytovateľ alebo ním poskytnutí pracovníci
podieľali pri realizácii predmetu zmluvy. Poskytovateľ je oprávnený uvádzať len všeobecnú informáciu
o tom, aké typy projektov pre objednávateľa realizoval, bez ich presného názvu, bez uvedenia
názvu cieľového zákazníka, bez detailného popisu ich obsahu a funkčnosti. V prípade porušenia tejto
povinnosti je povinný zaplatiť Objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 10.000,- eur, a to za každé

jednotlivé porušenie tohto ustanovenia.

25. Vo faktúre č. 23OF0095 je vyúčtovaná suma 20.000,- eur ako: Zmluvná pokuta Článok VI. z dňa
15.2.2021, Zákaz konkurencie a spolupráca s dodávateľmi služieb druhej zmluvnej strany spolu s vyššie
uvedenou citáciou zmluvných podmienok.

26. Podľa § 263 odsek 1 Obchodného zákonníka, strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti
zákona alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2, § 263 až
272, § 273 ods. 1, § 276 až 289, 301, 303, 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312, 313, §
321 ods. 4, § 324, 340a, 340b, 341, 365, 369 až 369d, 370, 371, 376, 382, 384, 386 až 408, 408a, 444,

458, 459, 477, 478, § 479 ods. 2, § 480, 481, § 483 ods. 3, § 488, 493, 499, § 509 ods. 1, § 592, 597,
§ 655 ods. 1, § 655a, § 660 ods. 2 až 4, § 668 ods. 3, § 668a, 669, 669a, 672a, 675, 676 ods. 1 a 2,
§ 711, 720, 725, 729, 743 a 771c.

27. Podľa § 269 odsek 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je

upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

28. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité
dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

29. Podľa § 672a odsek 1 Obchodného zákonníka, v zmluve možno písomne dohodnúť, že obchodný
zástupca nesmie najdlhšie dva roky po skončení zmluvy na určenom území alebo voči určenému okruhuzákazníkov na tomto území vykonávať na vlastný alebo cudzí účet činnosť, ktorá bola predmetom
obchodného zastúpenia, alebo inú činnosť, ktorá by mala súťažnú povahu voči podnikaniu zastúpeného.

30. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

31. Podľa Článku 35 odsek 1 zákona číslo 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava
SR“),každýmáprávonaslobodnúvoľbupovolaniaaprípravunaň,akoajprávopodnikaťauskutočňovať

inú zárobkovú činnosť.

32. Obchodné záväzkové vzťahy sú v Obchodnom zákonníku upravené na princípe dispozitívnosti,
resp. na zásade zmluvnej voľnosti vyplývajúcej z autonómie vôle zmluvných strán. Ustanovenie § 263
Obchodného zákonníka má z tohto hľadiska rozhodujúci význam, pretože vymedzuje rozsah tejto
zmluvnej voľnosti tým, že určuje, ktoré ustanovenia majú kogentnú povahu, t.j. od ktorých sa zmluvné

strany vo svojich dojednaniach nemôžu odchýliť. Obchodný zákonník inštitút konkurenčnej doložky
upravujeibavrámcizákonnýchustanoveníozmluveoobchodnomzastúpení,atov§672a,pričomdané
ustanovenie je ustanovením kogentným podľa § 263 Obchodného zákonníka. Uvedené obmedzenie
je možné dojednať aj pri inom type obchodnej zmluvy, než len pri zmluve o obchodnom zastúpení.
Podmienkou je však zachovanie podstatných náležitostí, ako sú definované v § 672a Obchodného

zákonníka. Ak teda zo strany účastníkov zmluvných vzťahov dôjde k uplatneniu inštitútu konkurenčnej
doložky v inom zmluvnom type, v prejednávanom spore v zmluve o dielo, tak kritériá tohto inštitútu
vyjadrené pri zmluvnom type o obchodnom zastúpení podľa § 672a Obchodného zákonníka aj podľa
odvolacieho súdu je potrebné aplikovať aj v prípade jeho dojednania pri inom zmluvnom type. Právna
úprava Obchodného zákonníka nevylučuje dojednanie konkurenčnej doložky v zmluve o dielo, pretože

ustanovenia týkajúce sa zmluvy o dielo sú dispozitívne (obdobne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 4Obdo/17/2016 , Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/274/2015, Krajského súdu v Trenčíne sp.
zn. 16Cob/208/2017, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/75/2017, Krajského súdu v Trnave sp. zn.
32Cob/16/2022).

33. Konkurenčná doložka však musí byť dohodnutá tak, aby bola spravodlivo primeraná a vzájomne
vyvážená pre obidve strany. Inštitút konkurenčnej doložky totiž spadá do rámca čl. 35 ods. 1 Ústavy SR,
ktorý garantuje právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť v rámci podmienok a obmedzení
ustanovených zákonom. Podpisom konkurenčnej doložky sa povinný subjekt dobrovoľne v zmysle
zásady zmluvnej voľnosti vzdáva časti tohto práva, a to pre účely ochrany hospodárskych záujmov

druhej zmluvnej strany ako účastníka hospodárskej súťaže. (Ústavný súd Slovenskej republiky sp. zn.
III. ÚS 101/2020).

34. Súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom vyjadril svoje skutkové zistenia ako aj právne
hodnotenie sporu, ak pri posudzovaní nároku žalobcu vo vzťahu k uzatvoreným konkurenčným

doložkám, konštatoval, že tieto je nevyhnutné posudzovať podľa § 672a Obchodného zákonníka,
ktorá právna úprava sa použije aj na ostatné obchodnoprávne zmluvy, pri ktorých absentuje úprava
konkurenčnej doložky. Ustanovenie § 672a Obchodného zákonníka je teda kogentné ustanovenie,
od ktorého sa nemožno odchýliť dohodou strán a na to, aby bola konkurenčná doložka platná, musí
obsahovať písomnú formu, vymedzenie doby platnosti konkurenčnej doložky, vymedzenie územia, na

ktoré sa vzťahuje, definovanie konkurenčnej činnosti a kompenzáciu za obmedzenie vo vykonávaní
činnosti určitým protiplnením. Správny je aj záver súdu prvej inštancie, že kompenzácia za obmedzenie
vo vykonávaní konkurenčnej činnosti primeraným protiplnením bola dohodnutá jednostranne výhodne
pre žalobcu a nebola vzájomne vyvážená, keď síce žalovaný bol povinný nevykonávať konkurenčnú
činnosť k činnosti žalobcu s jeho obchodnými partnermi po dobu dvoch rokov po skončení zmluvy, toto

jeho obmedzenie však nebolo žiadnym spôsobom kompenzované.

35. Odvolací súd preto odkazuje na správnosť záverov súdu prvej inštancie, ktorý sa venoval
kľúčovým aspektom sporu (platnosti konkurenčnej doložky z hľadiska § 672a Obchodného zákonníka),
v rozhodnutí sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi tvrdeniami a argumentmi sporových strán,

jasne a zrozumiteľne vysvetlil dôvodnosť uplatneného nároku z hľadiska hmotného práva, zároveň
odkázal i na závery rozhodovacej praxe, od ktorých sa v rozhodnutí neodklonil a rozhodol vo veci
v súlade s požiadavkami spravodlivého procesu a princípu právnej istoty, vyjadreného v čl. 2 ods. 2
Základných princípov CSP. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie reagoval a dalstranám sporu (aj žalobcovi) odpovede na tie argumenty týkajúce sa skutkovej a právnej stránky veci,
ktoré z hľadiska výsledku rozhodnutia v danom spore boli podstatné a relevantné vo vzťahu k platnosti
konkurenčnej doložky, písomnej formy, vymedzenia doby platnosti, vymedzenia územia, na ktoré sa

vzťahuje, definovania konkurenčnej činnosti a kompenzácie za obmedzenie vo vykonávaní činnosti
určitým protiplnením.

36. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia poukazuje ale zároveň aj na
skutkové zistenia súdu prvej inštancie (Zmluva o poskytovaní služieb s dobou platnosti uzatvorená dňa

15.2.2021 s predmetom zmluvy – záväzok poskytovateľa vykonávať pre objednávateľa služby súvisiace
s činnosťou prípravne práce pre stavbu) a skutkové tvrdenie žalobcu, ktorý (žalobca) v právnom
úkone uplatňujúcom zmluvnú pokutu za porušenie konkurenčnej doložky (faktúra č. 23OF0095, č.l.
8 súdu prvej inštancie) skutkovo nevymedzil konkrétnu činnosť resp. konanie žalovaného, ktorým mal
žalovaný porušiť konkurenčnú doložku ako zákaz konkurencie a spolupráca s dodávateľmi. V podstate
počas celého sporu žalobca konanie žalovaného, od ktorého odvodzoval svoj právny nárok, definoval

všeobecne ako zákaz konkurencie a spolupráca s dodávateľmi pri poskytovaní služieb/spolupráce pre/s
Intermount Gmbh (podľa žaloby žalovaný porušil zákaz konkurencie – č.l. 2 spisu súdu prvej inštancie,
faktúra č. 23OF0095 – žalovaný porušil zákaz konkurencie a spoluprácu s dodávateľmi č.l. 8 spisu
súdu prvej inštancie), bez bližšej konkretizácie činnosti/konania žalovaného. Samotná konkurenčná
doložka predsa ale má smerovať k ochrane jedinečných a pôvodných výsledkov hospodárskej činnosti

podnikateľa a ochrane práva podnikateľa takéto výsledky vlastnej činnosti ekonomicky a na trhovom
princípe zužitkovať (realizovať podľa vlastnej úvahy), to je jej účel (PL. ÚS 1/2012). Aké jedinečné
a pôvodné výsledky hospodárskej činnosti žalobcu ako podnikateľa z hľadiska zákazu konkurencie
porušuje záväzok poskytovateľa (žalovaného) vykonávať pre objednávateľa (žalobcu) služby súvisiace
s činnosťou prípravne práce pre stavbu podľa podmienok stanovených Zmluvou o poskytovaní

služieb, ak neboli bližšie vymedzené vo vzťahu ku poskytovaniu služieb/spolupráce pre/s Intermount
Gmbh a spolupráce s dodávateľmi žalobcu. Ak z tohto dôvodu mal žalovaný porušiť konkurenčnú
doložku poskytovaním služieb/spolupráce pre/s Intermount Gmbh resp. s dodávateľmi žalobcu, tak
nedošlo k jednoznačnému určeniu/vymedzeniu činnosti (aké pôvodné a jedinečné hospodárske činnosti
má žalobca a ktoré z nich porušil žalovaný poskytovaním služieb/spolupráce pre/s Intermount Gmbh,

ak je jeho záväzkom poskytovať pre žalobcu prípravne práce pre stavbu), na ktorú by sa mal
vzťahovať zákaz konkurencie. Takto dojednaná konkurenčná doložka podľa odvolacieho súdu nespĺňa
ani náležitosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka z hľadiska jej určitosti.

37. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť

o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli

vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim

z ustanovení CSP o vykonávaní dokazovania.

38. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový

stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav
nedopadá alebo právnu normu síce určil správne avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný
skutkový stav nesprávne aplikoval.

39. Súd prvej inštancie správne posúdil vzťah strán sporu ako obchodnoprávny podľa ustanovení § 1

ods. 1, ods. 2, § 263 ods. 1, § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka upravujúcich postavenie podnikateľov,
obchodné záväzkové vzťahy a zmluvné vzťahy; § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka upravujúceho
zmluvu o dielo, § 672a odsek 1,2 Obchodného zákonníka upravujúceho konkurenčnú doložku, Čl. 35
odsek 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky, ktoré na spor aplikoval, v ich intenciáchsprávne vyhodnotil všetky vykonané dôkazy postupom podľa § 191 a nasl. CSP a v súlade so zásadami
právnej praxe a na podklade zistených skutočností správne ustálil uplatnený nárok po vecnej stránke
z hľadiska hmotného práva ako nepomenovanú zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka s

prvkami zmluvy o dielo podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka a po vykonanom dokazovaní žalobu
v celom rozsahu zamietol.

40. Z uvedených dôvodov preto neobstoja odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP.

41. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces) je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa
strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva, a to v takej miere, že
dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46
ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala bez
zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť
súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej

musí umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami,
ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú. (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001,
II.ÚS 132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa Čl. 6 ods. 1 CSP strany sporu majú v konaní rovné postavenie
spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom

vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane
poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t.j. aby každej procesnej strane
bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne
nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán
predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a

právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného
práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

42. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP (neúplnosť zistenia skutkového stavu) je v

sporovomkonaníodvolacímdôvodomlenzapredpokladu,žepríčinouneúplnýchskutkovýchzisteníbola
okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne
významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná
okolnosť, že nevykonal navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím
dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne

označiť dôkaz, ktorý – hoci bol navrhovaný – nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti,
ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne
významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

43. Žalobca v podanom odvolaní uvedené odvolacie dôvody vymedzil (špecifikoval), že súd vo veci

nesprávne procesne postupoval s poukazom na výpoveď strany – žalobcu (zrejme žalovaného –
poznámka odvolacieho súdu), kde tento na otázky žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu odpovedal
vyhýbavo, zahmlieval a neodpovedal na riadne položené otázky a že súd takisto nepoložil počas celého
súdneho pojednávania vypočúvaným účastníkom ani jednu otázku, čo považuje za neštandardné.
K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP uviedol, že súd prvej inštancie vykonal

dokazovanie vo vzťahu k skutkovým okolnostiam iba v obmedzenej miere a skutkovým okolnostiam
prípadu sa vôbec nevenoval, veľmi formalisticky preskúmaval spor iba z pohľadu platnosti, resp.
neplatnosti dojednanej konkurenčnej doložky.

44. Ako už odvolací súd uviedol, odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP je v sporovom konaní

odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že
súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú
skutočnosť.45. Súd prvej inštancie v súlade s Čl. 6 ods. 1 CSP umožnil stranám v rovnakej miere možnosti
uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany v súlade so zásadami
sudcovskej koncentrácie podľa § 153 CSP. V zmysle § 215 CSP každé súdne rozhodnutie

musí mať svoj skutkový a právny základ. Skutkovým základom súdneho rozhodnutia je súhrn
skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu konania. K skutkovým zisteniam súd dospieva
posúdením (vyhodnotením) skutkových poznatkov. Skutkové poznatky súd získava viacerými spôsobmi,
predovšetkým dokazovaním.

46. Súd ale môže pri získavaní skutkového základu rozsudku postupovať len spôsobom stanoveným
v CSP. Predmetom zisťovania v civilnom procese nie je celá objektívna realita, ktorá bola a je prítomná
v čase od vzniku právneho vzťahu, o ochranu ktorého v konaní ide, do času rozhodovania súdu vo
veci samej. Základné obmedzenie rozsahu zisťovania skutkového stavu predstavuje relevancia tej-
ktorej skutočnosti pre konanie a rozhodovanie súdu o konkrétnej žalobe. Dokazovanie je, samozrejme,
základným spôsobom obstarávania skutkových poznatkov súdom. Súd rozhodne, ktoré z navrhnutých

dôkazov vykoná a ktoré nie. Svoj postoj k týmto návrhom musí odôvodniť v rozhodnutí vo veci samej.
Štandardnými dôvodmi pre zamietnutie návrhu na vykonanie dôkazu sú: a) skutočnosť, ktorá má
byť dôkazom preukázaná, nemá relevantnú súvislosť s predmetom konania, b) dôkaz nie je podľa
názoru súdu spôsobilý preukázať posudzovanú skutočnosť (sem patrí irelevantnosť dôkazu, ako aj jeho
neprípustnosť) a c) dôkaz je (už) nadbytočný, pretože súd si už vytvoril záver o predmetnej skutočnosti.

Ďalším dôvodom pre zamietnutie dôkazného návrhu (alebo neprihliadnutie na uplatnený prostriedok
procesného útoku či procesnej obrany) je uplatnenie sudcovskej koncentrácie (§ 153 ods. 3 CSP).
V zákonom exaktne stanovených prípadoch (pozri § 185 ods. 2 a 3 CSP) môže súd vykonať aj dôkazy,
ktoréstranysporunenavrhli.Svojudôkaznúiniciatívumusíalesúdudržateľneodôvodniť.Sporovéstrany
majú svoju procesnú aktivitu realizovať predovšetkým prostredníctvom prostriedkov procesného útoku

a procesnej obrany.

47. V prejednávanom spore strany realizovali svoju procesnú aktivitu prostredníctvom prostriedkov
procesného útoku a procesnej obrany, návrhmi na vykonanie dôkazov. Nie je povinnosťou súdu
vypočúvať strany konania resp. navrhnutých svedkov ale určiť, čo sa bude dokazovať, ako bude

dokazovanie prebiehať, ktoré skutočnosti bude preukazovať a ktoré dôkazy vykoná.

48. Vykonaním navrhnutého dôkazu súdom je splnená úloha súdu aktívne nevyhľadávať skutkové
zistenia a snažiť sa o poznanie „objektívnej" či „materiálnej" pravdy, ale zistiť skutkový stav v miere
primeranej procesnej aktivite sporových strán.

49. Súd prvej inštancie preto nepochybil, ak aktívne nevyhľadával skutkové zistenia kladením otázok,
ale mal dostatočne preukázaný skutkový stav (neplatnosť konkurenčnej doložky z dôvodov vyššie
uvedených), pretože pre rozhodnutie v prejednávanej veci označené návrhy na vykonanie dôkazov
(výsluch svedkov) nemali relevantnú súvislosť s predmetom konania.

50. Z uvedených dôvodov odvolacie dôvody uplatnené žalobcom odvolací súd v zmysle
predchádzajúceho výkladu v spore nezistil.

51. Vo vzťahu k rozhodnutiu Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 43CoPv/10/2023 z 14. septembra

2023, odvolací súd uvádza, že predmetné rozhodnutie nepredstavuje rozhodnutie vyšších súdnych
autorít, nejde o ustálenú judikatúra a preto nemôže ani založiť ustálenú rozhodovaciu prax podľa
článku 2 Základných princípov CSP. Zároveň odvolací súd zvýrazňuje, že posudzovaný spor v konaní
sp.zn. 43CoPv/10/2023 sa netýkal totožnej činnosti žalobcu a žalovaného, u žalobcu išlo o držiteľa
výlučnej licencie a o ochrannej známky na území Slovenskej republiky a žalovaný poskytoval výživové

poradenstvo bez súhlasu majiteľa ochrannej známky, teda nešlo o obdobný spor po skutkovej a právnej
stránke.

52. Vo vzťahu k rozhodnutiu Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 5Cob/11/2022 z 21. júna 2022, ktorý
potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Prešov, sp. zn. 24Cb/98/2020 zo 17. februára 2021, odvolací

súd uvádza, že Krajský súd v Prešove potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, keď
aplikoval na konkurenčnú doložku § 672a Obchodného zákonníka.53. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

54. Odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil aj rozsudok súdu prvej inštancie v závislom výroku o
náhrade trov konania, ktorým súd prvej inštancie priznal úspešnému žalovanému nárok na plnú náhradu
trov prvoinštančného konania voči neúspešnému žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP ako vecne správny.

55. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s

ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný priznal
plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalobca. O výške trov tohto
odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

56.Totorozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods.
2 CSP, ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).