Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Nitra

Judgement was issued by Mgr. Ingrid Vallová

Legislation area – Občianske právoSpotrebiteľské zmluvy

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zrušujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoCsp/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122486383
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:6122486383.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Vallovej a členiek senátu
JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v spore žalobcu: 365.bank, a. s.,
so sídlom Bratislava-Staré Mesto, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31 340 890, zastúpený: Advokátska
kancelária SEDLAČKO & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Bratislava, Štefánikova 8, IČO: 36 853 186,
proti žalovanému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D., E. XXX, zastúpený advokátskou kanceláriou

WEBBER LEGAL, s. r. o., so sídlom Prešov, Duchnovičovo námestie 1, IČO: 50 680 552, o zaplatenie
21 555,01 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa
15. februára 2024 č. k. 18Csp/122/2023-171 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu
21 555,01 eura s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 23. 08. 2022 do zaplatenia, úrok vo výške
9 379,93 eura, úrok z omeškania vo výške 769,31 eura, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo
výške 36 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (I.). Súd priznal žalobcovi nárok na náhradu
trov konania voči žalovanému vo výške 100% (II.). Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil
ustanoveniami § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/, d/, g/, § 9 písm. j/, ods. 9, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010

Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, § 54 ods.
1, 2, § 59 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, ako aj vykonaným dokazovaním.

1.2. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že dňa 15. 07. 2019 bola medzi Poštovou bankou,
a. s. (teraz 365.bank, a. s.) a žalovaným uzatvorená Zmluva o úvere dobrápôžička číslo 1990680342, na

základe ktorej bol žalovanému schválený bezúčelový úver vo výške 23 000 eur, výška mesačnej splátky
355,32 eura, dátum splatnosti prvej mesačnej splátky 15. 08. 2019, dátum každej ďalšej mesačnej
splátky k 15.dňu v mesiaci, počet splátok 96, termín konečnej splatnosti 15. 07. 2027, RPMN 11,40%,
priemerná hodnota RPMN 8,39%, úroková sadzba 10,50%, so základným súborom poistenia s tým,
že celková výška nákladov, ktorú mal žalovaný uhradiť bola vo výške 34 340,25 eura. Žalovaný úver
nesplácal riadne a včas, preto žalobca upozornením - Výzvou na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa

08. 11. 2021 upozornil žalovaného v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. S poukazom na
tú skutočnosť, že žalovaný na upozornenie nereagoval, vyhlásil žalobca dňa 06. 12. 2012 úver za
predčasnesplatný.Žalovanýdozosplatneniauhradilnaúversumu3235,31eura,zktorejsuma1274,99
eura bola započítaná na istinu, na úroky 1 730,32 eura, na poplatky 230 eur. Po vyhlásení predčasnej
splatnosti úveru žalovaný čiastočne svoj záväzok plnil, a to vo výške 170 eur, uvedená suma bola
započítaná na istinu. Žalovaný riadne splácal splátky do marca 2020, v júli 2021 uhradil sumu 119,11

eura, v mesiaci august 2021 žalovaný uhradil 90 eur, ďalej úver nesplácal.1.3. Zo stanoviska NBS k výpočtu RPMN vyplýva, že OFS vykonal kontrolný prepočet RPMN na
základe údajov obsiahnutých v zmluve a v ďalších predložených dokumentoch, a to pomocou interne
vytvorenej aplikácie na výpočet RPMN. Na základe vyššie uvedeného a z údajov získaných zo zmluvy

konštatoval,žehodnotaRPMNjevovýške11,36%.Uvedenéplatízapredpokladov,žespotrebiteľuhradí
95 mesačných splátok vo výške 355,32 eura, poslednú splátku vo výške 354,85 eura, jednorazový
poplatok za poskytnutie úveru vo výške 230 eur a úver bol načerpaný v zmysle predpokladov pre výpočet
RPMN v deň uzavretia zmluvy, t. j. dňa 15. 07. 2019.

1.4. Súd považoval za nesporné, že žalovanému bol poskytnutý úver na základe vyššie uvedenej
zmluvy dňa 15. 07. 2019, pričom tento riadne a včas nesplácal. Naposledy uhradil sumu vo výške
90 eur v mesiaci august 2021. Žalobca preto dôvodne pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
úveru, pričom táto možnosť mu vyplývala z bodu 4.4 zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Medzi stranami
bola sporná skutočnosť, či žalobca dodržal zákonný postup pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti žalobca vyzval

žalovaného upozornením – výzvou na splatenie ďalšej časti úveru dňa 08. 11. 2021. Ku dňu 08. 11.
2021 bola pohľadávka vyplývajúca zo zmluvy o úvere viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške
1 426,45 eura, ktorá pozostávala z omeškanej splátky vo výške 1 399,45 eura a poplatkov vo výške 27
eur, teda je zrejmé, že v tomto období žalovaný bol v omeškaní so splátkou viac ako 3 mesiace, pričom
naposledy uhradil časť splátky v mesiaci august 2021 vo výške 90 eur. Súčasne žalobca žalovaného

vyzval na zaplatenie dlžnej sumy do 15 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy. Predmetná výzva
bola doručená a žalovaný si ju prevzal dňa 11. 11. 2021. Výzvou zo dňa 06. 12. 2021 žalobca vyzval
žalovaného na úhradu dlžnej sumy na zaplatenie celkovej dlžnej sumy vo výške 25 133 eur, nakoľko
úverový záväzok voči banke sa ku dňu 06. 12. 2021 stal predčasne splatným v celom rozsahu. Danú
zásielku si žalovaný neprevzal, avšak žalobca predložil súdu podací hárok zo dňa 07. 12. 2021, ako

to vyplýva aj zo záznamu zo systému sledovania zásielok Slovenskej pošty. S poukazom na uvedené,
bolo preukázané, že žalovaný bol v omeškaní so zaplatením splátky splatnej v auguste 2021, a teda bol
v omeškaní po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom predchádzajúcim listom zo dňa 08. 11. 2021 vyzval
žalovaného na zaplatenie dlžných splátok a upozornil ho na uplatnenie tohto práva; medzi doručením
tohto upozornenia žalovanému a vyhlásením predčasnej splatnosti úveru nepochybne uplynulo 15 dní.

Súd preto dospel k záveru, že žalobca úver zosplatnil v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.

1.5. Súd podrobil zmluvu kontrole z hľadiska princípov ochrany spotrebiteľa a dospel k záveru, že zmluva
neobsahuježiadneneprijateľnézmluvnépodmienky.Zároveňmalzapreukázané,žežalobcanazáklade
žiadosti žalovaného o úver skúmal aj bonitu žalovaného podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských

úveroch, keď preveroval príjem žalovaného, úverové záväzky z úverového registra informácií a jeho
osobný stav.

1.6. Zo strany žalovaného bola namietaná aj výška RPMN, preto súd požiadal NBS o vykonanie
prepočtu RPMN. Zo stanoviska NBS vyplynulo, že hodnota RPMN mala byť vo výške 11,36%. Uvedené

platí za predpokladu, že spotrebiteľ uhradí 95 mesačných splátok vo výške 355,32 eura, poslednú
splátku vo výške 254,85 eura a jednorazový poplatok za poskytnutie úveru vo výške 230 eur. Úver bol
načerpaný v zmysle predpokladov pre výpočet RPMN v deň uzavretia zmluvy, t. j. dňa 15. 07. 2019.
V zmluve bola uvedená výška RPMN 11,40%, súd však mal za to, že uvedená RPMN, hoci je uvedená
nesprávne, nebola v neprospech spotrebiteľa. Odchýlka vo vzťahu k spotrebiteľovi bola bez právneho

významu a nebola spôsobilá ovplyvniť jeho rozhodnutie pri výbere úveru, preto nemohla spôsobiť ani
bezúročnosť a bezpoplatkovosť. Z uvedených dôvodov súd potom žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného
na zaplatenie súm, ako sú uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Zároveň priznal žalobcovi aj úroky
z omeškania z nesplatenej istiny úveru od 23. 08. 2022 do zaplatenia.

1.7. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa s poukazom
na ust. § 257 CSP.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný, ktorý sa domáhal jeho

zmeny a zamietnutia žaloby a priznania náhrady trov konania. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje
za svojvoľný a arbitrárny, porušujúci jeho právo na spravodlivý proces. Ako odvolacie dôvody uviedol
ust. § 365 ods. 1 písm. b/, h/, e/ a s/ CSP.2.1. Opätovne namietal, že zo strany veriteľa nedošlo k dodržaniu postupu pre riadne a platné
zosplatnenie úveru. Súd prvej inštancie konštatoval, že uhradil naposledy sumu vo výške 90 eur
v mesiaci august 2021 pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru, kedy ho žalobca vyzval –

upozornením-výzvou na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 08. 11. 2021, pričom ku dňu 08. 11. 2021
bola pohľadávka vyplývajúca zo zmluvy úveru viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 1 426,45
eura. Zároveň bolo preukázané, že bol v omeškaní so splátkou splatnou v mesiaci august 2021 viac ako
tri mesiace, pričom ho žalobca listom zo dňa 08. 11. 2021 vyzval na úhradu splátok a upozornil aj na
zosplatnenie úveru. Rovnako súd mal za preukázané doručenie výzvy, ako aj zosplatňujúcej výzvy zo

dňa 06. 12. 2021. Namieta, že ide o absolútne svojvoľne, zmätočné a neudržateľné závery súdu prvej
inštancie. Súd sa nijako nevysporiadal s jeho námietkou, že výzvou zo dňa 08. 11. 2021 bol vyzvaný na
úhradu sumy 1 426,45 eura, ktorá v sebe obsahuje minimálne 4 splátky po 355,32 eura a ďalších 5,17
eura. Namietal, že žalobca podmieňoval jeho právo skonzumovať právo žalobcu a vyhlásiť predčasnú
splatnosť spotrebiteľského úveru: 1. splatením 4 splátok a nejakých ďalších 5,17 eura, 2. zaplatením
aj zjavne takej splátky, ku ktorej už zaniklo jeho právo podľa ust. § 565 OZ (teda najstaršej omeškanej

splátky), 3. okrem zaplatenia splátky požadoval aj zaplatenie 5,17 eura, čo je v rozpore s ust. § 53 od.
9 OZ.

2.2. Za neudržateľný a nepreukázaný považuje aj záver súdu, že bol ku dňu 08. 11. 2021 v omeškaní 3
mesiace so splátkou splatnou v mesiaci august 2021, keďže uvedený záver nezodpovedá ani časovému

hľadisku. Splatnosť splátok bola nastavená ku 15. dňu, a teda je zrejmé, že k 08. 11. 2021 nemohol
byť v omeškaní 3 mesiace so splátkou splatnou 15. 08. 2021. Poukázal na odbornú literatúru, z ktorej
vyplýva, že ako veriteľ po upozornení spotrebiteľa má možnosť brániť sa, a to tak, že zaplatí konkrétnu
splátku, s ktorou je v omeškaní viac ako 3 mesiace a veriteľ musí v upozornení jasne uviesť, s ktorou
konkrétnou splátkou je spotrebiteľ v omeškaní. Takéto konkrétne vymedzenie tejto nesplnenej povinnosti

následne musí byť tiež uvedené v právnom úkone, ktorým veriteľ vyhlasuje predčasnú splatnosť. Ani
výzvazodňa08.11.2021,anilistzodňa06.12.2021takétovymedzeniekonkrétnejsplátkyneobsahujú.
Takýto úkon preto je potrebné považovať za neurčitý, nakoľko nie je možné identifikovať, s ktorou
konkrétnou splátkou mal byť v omeškaní. Takýto úkon je neplatný, nakoľko je vykonaný v rozpore s § 53
ods. 9 OZ. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu 5Cdo 224/2021 z 30. 11. 20O22,

4Cdo 132/2021 z 15. 12. 2022. Trval na tom, že pôvodný veriteľ konal v rozpore s § 53 ods. 9 OZ,
a teda vyhlásenie predčasnej splatnosti pre rozpor so zákonom je neplatné v zmysle § 39 OZ. Rovnako
namietal aj závery súdu o doručení výziev zo dňa 08. 11. 2021, ako aj výzvy zo dňa 16. 12. 2021, pričom
v tejto súvislosti ohľadne doručovania poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 6Obo 283/2003.

2.3. Ku konaniu s odbornou starostlivosťou namietal, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, na
základe akých skutočností a dôkazov súd dospel k záveru, že žalobca konal s odbornou starostlivosťou.
Súd len vágne a neurčito skonštatoval, že žalobca preveroval jeho príjem, úverové záväzky a osobný
stav. Nie je však zrejmé, z čoho súd pri tomto konštatovaní vychádzal, aké skutkové tvrdenia a dôkazy
zohľadnil.

2.4. K bezúročnosti a k bezpoplatkovosti úveru namietal, že zmluva o úvere neobsahuje správne
podstatné náležitosti ako RPMN, celkovú čiastku a celkovú výšku úveru, nakoľko v celkových nákladoch
nebol zahrnutý poplatok za vedenie bežného účtu, ktorého zriadenie bolo podmienkou pre to, aby
získal úver za výhodnejších podmienok, a tiež, že pri výpočte RPMN veriteľ vychádzal z nesprávnej

celkovej výšky úveru, ktorá bola ponížená o poplatok za poskytnutie úveru vo výške 230 eur. Z dôkazov
vyplynulo, že ak chcel získať úveru za lepších podmienok, t. j. za nižší poplatok za poskytnutie úveru,
musel si založiť u žalobcu bežný účet a platiť mesačné poplatky za jeho vedenie. Jednoznačne ide
o náklad, ktorý súvisí s úverom a ktorý má byť zohľadnený v celkových nákladoch. Predložil zmluvu
o osobnom účte a doplnkových službách, ktoré uzavrel v rovnaký deň ako zmluvu o spotrebiteľskom

úvere. Z predložených listín je zrejmé, že zriadenie bežného účtu bolo podmienkou pre získanie úveru
za ponúknutých lepších podmienok. Rovnako nesúhlasí so záverom súdu o správnom výpočte RPMN,
keď namieta jej správnosť. Pokiaľ si súd vyžiadal stanovisko od NBS, má za to, že NBS nemá právomoc
vydávať stanoviská, ktoré by boli pre súd záväzné a je potrebné závery v ňom obsiahnuté vyhodnotiť
ako akýkoľvek iný dôkaz a je úlohou súdu správne vec posúdiť. Namieta, že závery NBS sú nesprávne,

pričom v tejto súvislosti odkazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-377/2014, kde bol vynesený
rozsudok dňa 21. 04. 2016. Zároveň poukázal aj na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR
4Cdo 130/2022, ako aj na ďalšie rozhodnutia.2.5. Žalovaný zároveň s podaným odvolaním podal aj návrh na odpustenie zmeškania lehoty na podanie
odvolania žalovaného.

3. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 21. mája 2024 č. k. 18Csp/122/2023-223 odpustil žalovanému
zmeškanie lehoty na podanie odvolania proti rozsudku OS Nitra č. k. 18Csp/122/2023-171 zo dňa 15.
02. 2024, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07. 06. 2024.

4. K podanému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý sa s napadnutým rozsudkom

stotožnil a zároveň sa vyjadril aj k návrhu na odpustenie zmeškania lehoty. Domnieva sa, že dočasná
PN konateľa advokátskej kancelárie žalovaného nie je ospravedlniteľným dôvodom, pre ktorý by bolo
možné žalovanému odpustiť zmeškanie lehoty na podanie odvolania.

4.1. Napriek tomu, že žalovaný označil v odvolaní viaceré samostatné odvolacie dôvody, z textácie
samotného odvolania sa javí, že vytýka súdu prvej inštancie predovšetkým nedostatky odôvodnenia,

ktoré predstavujú tzv. inú vadu konania, t. j. odvolací dôvod § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, ktorý žalovaný
zastúpený zákonným zástupcom ako odvolací dôvod neuplatnil. Odvolací súd je viazaný dôvodmi
odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), preto nemožno prihliadnuť na také odvolacie dôvody, ktoré odvolateľ
neoznačil, napriek tomu sa k nim vyjadrí.

4.2. Pokiaľ ide o zosplatnenie úveru, námietky žalovaného považuje za účelové a nedôvodné. Ku
všetkým zaujal stanovisko už počas konania. Vyjadril sa k náležitostiam upozornenia podľa § 53 ods. 9
OZ a k zosplatňujúcej výzvy podľa § 565 OZ, kedy žalovaný klamlivo uvádza, že zákon vyžaduje, aby
veriteľ označil konkrétnu splátku, pre ktorú vyhlásil predčasnú splatnosť. Ust. § 53 ods. 9 OZ v spojení
s § 565 OZ viaže právo veriteľa predčasne zosplatniť úver výlučne na kumulatívne splnenie týchto

dvoch podmienok: 1. Trojmesačné omeškanie spotrebiteľa so zaplatením splátky (ku dňu vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru, a nie ku dňu zaslania upozornenia ako nesprávne súd naznačuje v odstavci
18. odôvodnenia), 2. Upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie práva v lehote nie kratšej ako 15 dní.
Z uvedeného teda nevyplýva povinnosť informovať spotrebiteľa o konkrétnej splátke, ktorú neuhradil
a jej výške. Ak by upozornenie malo spĺňať aj ďalšie obsahové kritériá, nepochybne by boli vymedzené

priamo v normatívnom texte zákona zo strany zákonodarcu. V danom prípade bol žalovaný v čase
doručovania upozornenia na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru v omeškaní viacerými
splátkami, a preto ho žalobca logicky informoval o celkovej výške neuhradenej dlžnej sumy, ktorá
predstavovala1426,45eura.Natotoupozorneniežalovanýžiadnymspôsobomnereagoval.Nevynaložil
tak žiadne úsilie smerujúce k tomu, aby nedošlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Neuhradil

ani len jednu splátku vo výške 355,32 eura. Za týchto okolností považuje domáhanie sa zneplatnenia
úkonov smerujúcich k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru v súdnom konaní za konanie v rozpore
s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ) a za zjavné zneužitie práv (článok 5 CSP). Nemožno prisvedčiť
ani nepodloženému tvrdeniu, že doručenka k upozorneniu podľa § 53 ods. 9 nepreukazuje doručenie
tejto listiny, resp. že vrátená zásielka, elektronický podací hárok a záznam zo sledovania zásielky

nepotvrdzujú, že výzva za predčasné splatenie úveru zo dňa 06. 12. 2021 bola doručená do dispozičnej
sféry žalovaného, ktorý sa rozhodol, že ju neprevezme v odbernej lehote.

4.3. Pokiaľ ide o skúmanie bonity, žalovaný bez akejkoľvek argumentácie spochybňuje jeho postup pri
skúmaní bonity. Do konania predložil nielen skutkové tvrdenia (opis krokov, ktoré realizoval v rámci

posudzovania schopnosti žalovaného splácať úver), ale aj dôkazné prostriedky (žiadosť o úver, dáta
dopytu zo Sociálnej poisťovne a zo spoločného registra bankových informácií). Na základe týchto
podkladov súd správne uzavrel, že žalobca pri skúmaní bonity žalovaného nepochybne postupoval
s odbornou starostlivosťou.

4.4. K bezúročnosti a k bezpoplatkovosti úveru žalovaný namietal, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zo
dňa 15. 07. 2019 neobsahuje správny údaj o RPMN. Celkovú čiastku, ktorú bude musieť ako spotrebiteľ
zaplatiť a celkovú výšku úveru údajne mal podľa žalovaného súd zahrnúť do týchto položiek aj náklady
spojené s vedením osobného bankového účtu žalovaného. Žalovaný vychádza z ničím nepodloženého
tvrdenia, že uzavretie zmluvy o bežnom účte bolo podmienkou pre získanie úveru za výhodnejších

podmienok. Súd správne uzavrel, že táto skutočnosť nebola zo strany žalovaného preukázaná. Naopak,
ozrejmil, že išlo o separátny bankový produkt, ktorý nebol žiadnym spôsobom naviazaný na poskytnutý
úver. Rovnako nemožno prisvedčiť námietke žalovaného, že v zmluve o úvere je uvedená nekorektná
výška úveru, keďže je v nej započítaný aj poplatok za poskytnutie úveru. Žalovaný preukázateľnenačerpal celú čiastku úveru v rámci jednej bezhotovostnej transakcie a následne uhradil daný poplatok.
Z toho však nevyplýva, že by žalobca mal povinnosť o túto sumu znížiť výšku úveru. Navrhol podané
odvolanie žalovaného odmietnuť podľa § 386 písm. a/ CSP a ak sa s takýmto postupom odvolací

súd nestotožní, tak sa domáhal potvrdenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a priznania mu
nároku na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

5. K vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý sa vyjadril k odpusteniu zmeškania lehoty
a k údajnej možnosti advokáta využiť substitučné zastúpenie, resp. spísaním a podaním odvolania

advokátskeho koncipienta. Uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že „tento zamestnanec
nepochybne mohol spísať a podať odvolanie“, pretože advokátsky koncipient môže spísať a podať
odvolanie iba v prípade, ak ho na to advokát poveril (na čo ho advokát nepoveril, čo samo o sebe
má za následok nesplnenie prvej podmienky, pričom advokát nepoveril advokátskeho koncipienta na
tento úkon z dôvodov, že žalovaný nesúhlasil s tým, aby vo veci advokátsky koncipient pripravil a podal
odvolanie, navyše, udelenie poverenia je výkon práce, pričom advokát bol práceneschopný, navyše,

podľa názoru advokáta, išlo o zložitejšiu vec). Rovnako vyhľadanie vhodného substitučného právneho
zástupcu a udelenie mu substitučné plnomocenstvo nebolo možné, nakoľko odovzdanie agendy vrátane
vysvetlenia veci je zjavne prácou, a teda výklad žalobcu je úplne svojvoľný a arbitrárny. Navyše,
pracovná neschopnosť vznikla náhle a uvedené tak ani nebolo. Žalovaný v tejto veci nemal a nemá
dôveru k žiadnemu inému advokátovi a trval na jeho osobnom zastúpení.

5.1. Pokiaľ ide o samotné vyjadrenie k odvolaniu, opätovne poukazuje na skutočnosť, že súd sa nijako
nevysporiadal s námietkou žalovaného, že výzvou zo dňa 08. 11. 2021 bol vyzvaný na úhradu sumy vo
výške 1 426,45 eura, ktorá obsahuje minimálne 4 splátky po 355,32 eura a ďalších 5,17 eura. V tejto
súvislosti poukazuje k ust. § 53 ods. 9 OZ (pôvodne na § 53 ods. 8 OZ) na Komentár Števček, Dulák,

Bajánkjová, Fečík, Sedlačko, Tomaškovič a kol.: Občiansky zákonník § 1 až 450, str. 636, ako aj výklad
uvedeného ustanovenia JUDr. Ing. Milanom Bujdačom, PhD.

5.2. Vo vzťahu k výzve zo dňa 08. 11. 2021 opätovne namieta, že z predloženej doručenky nevyplýva, že
by ju osobne prevzal, a teda žalobca nepreukázal, že by sa táto výzva dostala čo len do jeho dispozičnej

sféry. Rovnako nemôže prijať záver súdu o tom, že táto výzva mu bola doručená do vlastných rúk (bod
23. rozsudku). Pokiaľ ide o list zo dňa 06. 12. 2021, žalobca predložil elektronický podací hárok zo dňa
07. 12. 2021 a záznam zo systému sledovanie zásielok Slovenskej pošty, a. s., z ktorých nevyplýva, či
táto zásielka mu bola vôbec oznámená a či teda mal vedomosť, že bola uložená na príslušnej pošte.
Naďalej zotrváva na tvrdení, že žalobca nepreukázal ani splnenie povinnosti v zmysle ust. § 7 a ust. §

11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.

6. K odvolacej replike žalovaného sa vyjadril žalobca v odvolacej duplike, ktorý zotrval na tom, že nie
sú splnené podmienky na odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania. Pokiaľ ide o samotné
odvolanie, považuje za mylný záver žalovaného, že v zmysle § 53 ods. 9 OZ je potrebné vyvodiť

povinnosť uviesť konkrétnu splátku, keďže zákon takúto povinnosť nestanovuje. Poukázal pritom na
uznesenie NS SR z 30. 01. 2024 1Cdo 123/2022.

7. K odvolacej replike žalobcu sa opätovne vyjadril žalovaný, ktorý pokiaľ ide o odpustenie zmeškania
lehoty na podanie odvolania, poukazuje na svoje doterajšie argumenty a v tejto súvislosti zo strany

žalobcu má za to, že ide o šikanózne konanie, o zjavné zneužitie práva alebo svojvoľné a bezúspešné
uplatňovanie alebo bránenie práva. Pokiaľ ide o vec samu, poukazuje na uznesenie NS SR 5Cdo 2/2023
zo dňa 25. 01. 2024, z ktorého vyplýva, že v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru
za predčasne splatný, a to v súlade s ust. § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je
zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú

jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh.

8. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného a napadnuté
rozhodnutie preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania
v súlade s § 385 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v zmysle § 389 písm. b/ CSP a vec

mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z nasledovných dôvodov:

9. Odvolací súd sa v prvom rade považuje za potrebné vyjadriť k námietke žalobcu, že podané
odvolanie žalovaného je potrebné podľa § 386 písm. a/ CSP odmietnuť, keď mal za to, že dočasnápráceneschopnosť konateľa advokátskej kancelárie žalovaného nie je ospravedlniteľným dôvodom, pre
ktorý by bolo možné žalovanému zmeškanie lehoty na podanie odvolania.

9.1. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal odvolanie
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie a zároveň súdu adresoval žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty
podľa § 122 CSP. Túto žiadosť odôvodnil tým, že posledný deň na podanie odvolania pripadol na
deň 01. 03. 2024, pričom právny zástupca žalovaného, ktorý vykonáva advokáciu ako jediný advokát
a jediný konateľ advokátskej kancelárie WEBBER LEGAL, s. r. o., bol od 29. 02. 2024 do 12. 03. 2024

práceneschopný. Práceschopný bol až dňa 13. 03. 2024. Z uvedeného dôvodu bol vylúčený z podania
odvolania v zákonom stanovenej lehote. O podanej žiadosti rozhodol súd prvej inštancie uznesením
zo dňa 21. mája 2024 pod č. k. 18Csp/122/2023-223 tak, že odpustil žalovanému zmeškanie lehoty na
podanie odvolania proti rozsudku OS Nitra č. k. 18Csp/122/2023-171 zo dňa 15. 02. 2024 a rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 07. 06. 2024. Proti uvedenému uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Voči
uvedenému uzneseniu žalobca ani nepodal odvolanie, len nesprávnosť uvedeného uznesenia namietal

vo vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaného. Keďže súd prvej inštancie odpustil zmeškanie lehoty
na podanie odvolania a toto uznesenie je právoplatné, na takýto procesný úkon sa hľadí ako na úkon
robený včas, čo pri podanom odvolaní znamená, že ho súd neodmietne ako oneskorene podané, ale
odvolanie vecne prejedná. Pokiaľ ide o samotné uznesenie, naviac odvolací súd uvádza, že pokiaľ súd
prvej inštancie odpustil žalovanému zmeškanie lehoty na podanie odvolania proti rozsudku z dôvodov,

ktoré uviedol vo svojej žiadosti, odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie stotožňuje, pričom
uvedené rozhodnutie je aj súladné s uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 73/2018, na ktoré
práve poukazuje vo svojich vyjadreniach žalobca.

10. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou

sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spaoa
náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP) vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP a vec vrátil

súdu prvej inštancie na ialšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Pod3a § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutoeoovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napravi?

v konaní pred odvolacím súdom.

12. Pod3a § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže pod3a povahy veci vráti? vec
súdu prvej inštancie na ialšie konanie a nové rozhodnutie, preruši? konanie, schváli? zmier, zastavi?
konanie alebo postúpi? vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného
na zaplatenie sumy vo výške 21 555,01 eura, úroku vo výške 9 379,93 eura, úroku z omeškania vo
výške 5% roene zo sumy 21 555,01 eura od 23.08.2022 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške
769,31 eura, ako i nákladov spojených s uplatnením poh3adávky vo výške 36 eur. Na pojednávaní

uviedol, že žalovanému bol poskytnutý úver na základe uzatvorenej zmluvy o úvere a to vo výške 23
000 eur. Žalovaný bol v omeškaní so splácaním splátok, preto prišlo k zosplatneniu doa 06.12.2021,
prieom žalovaný riadne splácal splátky do marca 2020, v júli 2021 uhradil sumu 119,11 eura, v mesiaci
august 2021 zaplatil 90 eur, a potom už nesplácal až do zosplatnenia vôbec. Žalovaný tvrdil, že nedošlo
k riadnemu dorueeniu predžalobnej výzvy a toto považuje v danom štádiu za bezpredmetné, pretože

uvedené vyhodnocoval upomínací súd, ktorý danú skutoenos? vyhodnotil, bol vydaný platobný rozkaz
a s poukazom na odpor podaný žalovaným bol platobný rozkaz zrušený. Súd prvej inštancie vykonal
dokazovaniearozhodolnapadnutýmrozsudkom.Žalovanýnáslednepodalodvolanie,ktorédorueilsúdu
spolu s návrhom na odpustenie zmeškania lehoty. Súd prvej inštancie rozhodol o návrhu na odpustenie
zmeškania lehoty uznesením zo doa 21. mája 2024 e. k. 18Csp/122/2023 – 223, ktoré nadobudlo

právoplatnos? doa 07.06.2024 tak, že odpustil zmeškanie lehoty. Vzh3adom k uvedenému odvolací súd
považoval podané odvolanie za dorueené veas a zostalo predmetom odvolacieho súdu len rozhodnutie
o odvolaní, preto na vyjadrenia sa týkajúce odpustenia zmeškania lehoty neprihliadal.14. Pod3a § 53 ods. 9 Obeianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebite3skej zmluvy, ktoré sa má
vykona? v splátkach, môže dodávate3 uplatni? právo pod3a §565 najskôr po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky a kei súeasne upozornil spotrebite3a v lehote nie kratšej ako 15

dní na uplatnenie tohto práva.

15. Pod3a § 565 Obeianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže verite3 žiada? o zaplatenie
celej poh3adávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí ureené.
Toto právo však môže verite3 použi? najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

16. Pod3a ustanovenia § 565 Obeianskeho zákonníka, ak ide o splnenie dlhu v splátkach, môže
verite3 žiada? o zaplatenie celej poh3adávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté
alebo ureené v rozhodnutí súdu. Právo na zaplatenie celej poh3adávky (strata výhody splátok) môže
verite3 využi? najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Úprava straty výhody splátok v
spotrebite3ských zmluvách pod3a § 565 Obeianskeho zákonníka vytvárala v praxi neprimerané situácie

a viedla easto k zneužitiu právneho postavenia verite3a, ak sa dlžník oneskoril eo i len o jeden deo
so zaplatením jednej alebo viacerých splátok, ktoré sa stali splatnými, v dôsledku eoho zákonodarca
pristúpil k prijatiu osobitnej právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 53 ods. 9 Obeianskeho zákonníka.

17. Možnos? predeasne zosplatni? spotrebite3ský úver v zmysle § 565 Obeianskeho zákonníka je

upravené v § 53 ods. 9 Obeianskeho zákonníka s tým, že pre platné zosplatnenie úveru je potrebné
kumulatívne dodržanie tam stanovených podmienok, a to: (i.) ide o plnenie zo spotrebite3skej zmluvy,
ktoré sa má vykona? v splátkach, (ii.) dohoda medzi verite3om a dlžníkom o tom, že ak sa nesplní
niektorá splátka, stane sa zroeným celý dlh (ide o tzv. stratu výhody splátok), prípade celý dlh sa stane
zroeným aj vtedy, ak to bolo ureené v rozhodnutí súdu, (iii.) uplatnenie práva najskôr po uplynutí troch

mesiacovodomeškaniasozaplatenímsplátkya(iv.)upozorneniespotrebite3anauplatnenietohtopráva
v lehote nie kratšej ako 15 dní, (v.) uplatni? právo na vyhlásenie predeasnej splatnosti úveru do splatnosti
najbližšej splátky úveru. Až po kumulatívnom splnení uvedených podmienok možno dospie? k záveru,
že došlo k platnému zosplatneniu spotrebite3ského úveru.

18. Predeasné zosplatnenie úveru je podstatným zásahom do práv a povinností zmluvných strán, kei
verite3ovivznikáprávožiada?,anadruhejstranedlžníkovivznikápovinnos?uhradi?celýzostatokúveru
naraz. Uvedené právo verite3a však nenastupuje automaticky a je podmienené riadnym uplatnením zo
strany verite3a. Vzh3adom na závažnos? následkov spojených so zosplatnením dlhu, je potrebné, aby
takýtoprávnyúkonbolpreukázate3nedorueenýdlžníkovi,tedaabybolopreukázané,žesaoznámenieo

zosplatnení dostalo do jeho dispozienej sféry. V prípade, že nedošlo k splneniu stanovených podmienok,
nie je možné hovori? o platnom vyhlásení dlhu (úveru) za predeasne splatný.

19. Otázka vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru rezonovala celým konaním, kei už v rámci
podaného odporu na nesprávne vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru poukazoval žalovaný. V tomto

smere odvolací súd dodáva, že odvolacia námietka žalovaného týkajúca sa vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti úveru je dôvodná. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo doa 26.06.2024 sp. zn. 5Cdo 197/2022, ktorý v rámci rozhodnutia síce primárne riešil
otázku premleania, ale uviedol okrem iného, že „úeinnos? uplatnenia práva verite3a pod3a § 565 OZ
je s poukazom na § 53 ods. 9 OZ podmienená tým, že verite3 pred uplatnením práva požadova?

splnenie celého dlhu upozornil dlžníka v lehote nie kratšej ako 15 dní na to, že toto právo využije; bez
takéhoto veasného upozornenia je uplatnenie uvedeného práva neúeinné. Z druhej vety ustanovenia
§ 565 OZ vyplýva, že verite3 môže žiados? o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využi?
najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky, a to až po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 OZ). Ak zo strany verite3a dôjde k vyhláseniu úveru za

predeasne splatný v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia
je zo strany verite3a nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebite3a v lehote nie kratšej ako
15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú môže jednorazovo
a predeasne zosplatni? celý dlh.“ A zároveo tiež uviedol, že „ak verite3 oznámi iba dlžnú sumu s
upozornením na možnos? zosplatnenia celého úveru, môže by? spotrebite3 pomýlený a v dôsledku

informaenej asymetrie poškodený.“ (porovnaj tiež rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
5Cdo 188/2023, 6Cdo 15/2023)20. Obdobne v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo doa 30. januára 2024 sp. zn.
1Cdo 123/2022, v ktorom okrem iného poukázal na to, že „dovolací súd sa nestotožouje s názorom,
ktorý prezentovali dovolatelia, že špecifikácia splátky, pre ktorú dochádza k zosplatneniu, by mala by?

podmienkou platnosti predeasného zosplatnenia dlhu. Žiadnu takúto povinnos? (uvies? v zosplatnení
konkrétnu splátku) zákon verite3ovi neukladá. Dovolací súd tiež nepovažuje za potrebné na tomto
mieste vies? polemiku o tom, ei je ureenie splátky, ktorá vyvolala zosplatnenie, skutkovou alebo právnou
otázkou (skutkovou otázkou nesporne je oznaeenie takejto splátky vo výzve na zaplatenie alebo v
samotnom zosplatnení; ak však tieto listiny vymedzenie relevantnej splátky neobsahujú, je jej ureenie na

úeely zaeatia poeítania premleacej doby len právnym konštruktom). Považuje však za vhodné uvies?,
že pokia3 sa vykonaným dokazovaním nepreukáže opak, treba vychádza? z princípu racionálneho
správania úeastníkov zmluvných vz?ahov, ktorí konajú v súlade so zákonom, a teda vzh3adom na
ustanovenie § 565 druhej vety Obeianskeho zákonníka je potrebné predpoklada?, že zosplatnenie bolo
vyvolané tou splátkou, ktorá bola v ease zosplatnenia tri mesiace po splatnosti.“

21. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na prijaté závery obeianskoprávneho kolégia Krajského
súduvNitrekonajúcehosadoa08.04.2025,ževovýzvenazaplatenievzmysle§53ods.9Obeianskeho
zákonníka musí by? špecifikovaná splátka, pre ktorú sa dlh zosplatouje.

22. Odvolací súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti výzvu zo doa 08.11.2021, v ktorej bolo uvedené, že

je žalovaný v omeškaní viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 1 426,45 eura, pozostávajúcej
z omeškanej splátky vo výške 1 399,45 eura, poplatkov vo výške 27 eur a poistné 0 eur. Vo výzve nie
je uvedené, pre ktorú splátku sa žalovaný dostal do omeškania. S oh3adom na formuláciu písomnej
výzvy nie je možné dospie? k záveru, kedy sa žalovaný vôbec dostal do omeškania, a teda následne ei
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru bolo po uplynutí zákonom požadovaného easu. Poh3adávka

žalobcu sa nestáva automaticky splatnou v dôsledku nezaplatenia niektorej splátky, ale len v dôsledku
vyhlásenia jednostranného právneho úkonu a to vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru s jasnou
formuláciou, že verite3 (žalobca) tak einí pre nezaplatenie konkrétnej splátky v dohodnutej lehote, zo
žiados?ou o zaplatenie celého dlhu. Takýto záver z výzvy žalobcu zo doa 08.11.2021 jednoznaene
nevyplýva.

23. Odvolací súd dodáva, že na to, aby mohlo dôjs? platnému mimoriadnemu zosplatneniu úveru
zo spotrebite3skej zmluvy, je potrebné, aby žalobca preukázal splnenie podmienok pre mimoriadne
zosplatnenie v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Obeianskeho zákonníka, a za týmto úeelom hodnoverne
preukázal riadne dorueenie zákonom prezumovaných právnych úkonov.

24. Vzh3adom na to, že súd prvej inštancie v zmysle uvedených záverov nepostupoval a rozhodol
napadnutým rozsudkom, v konaní došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces a k odoatiu
možnosti kona? pred súdom. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie pod3a § 389 ods. 1 CSP zrušil
a vec mu vrátil na ialšie konane. V ialšom konaní súd prvej inštancie vysporiada s vyššie uvedenými

skutoenos?ami a bude postupova? v súlade s naznaeeným názorom odvolacieho súdu, ako aj aktuálnou
judikatúrou. To znamená, že jeho úlohou bude opätovne sa zaobera? skúmaním vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti úveru s poukazom na splnenie všetkých podmienok pod3a § 52 ods. 9 a § 565 Obeianskeho
zákonníka. Povinnos?ou súdu prvej inštancie bude prioritne rozhodnú? o návrhu na pripustenie zmeny
subjektu na strane žalobcu, ktorý návrh bol odvolaciemu súdu dorueený až po jeho rozhodnutí.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 396 ods. 3 CSP v novom
rozhodnutí vo veci samej.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.