Rozsudok – Neplatnosť skončenia pracovného… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 28, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28CoPr/7/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2521200642
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2521200642.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: JUDr.

Erika Tischlerová a JUDr. Peter Duman, v právnej veci žalobcu: Easy Check, s. r. o., so sídlom Technická
ulica 5883/1, Trnava, IČO: 44 466 587, zastúpeného: Advokátska kancelária SOPKO & Partners s. r.
o., so sídlom Paulínska 24, Trnava, IČO: 54 237 050, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. XXXX/XX, D., zastúpenému splnomocnencom: MV Legal s. r. o., so sídlom Jedenásta 16, Bratislava
– Nové Mesto, IČO: 36 857 947, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. PN – 4Cpr/4/2021 – 178 zo dňa 23. januára 2025,
t a k t o

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému priznáva vočižalobcovinároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavplnomrozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol
a výrokom II. rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2.Rozhodnutiesúdodôvodnilprávneaplikáciouust.§36,§77zákonač.311/2001Z.z.Zákonníkapráce
v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZP“) a vecne tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal
určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru zo strany žalovaného. Vykonaným dokazovaním súd

prvejinštanciezistil,žežalobcaakozamestnávateľsožalovanýmakozamestnancomuzatvorilipísomnú
pracovnú zmluvu zo dňa 15.02.2020 na základe § 42 a nasl. ZP, na pracovnú pozíciu kontrolný technik,
dojednanú na dobu neurčitú, pričom žalovanému vznikol pracovný pomer dňa 17.02.2020. Počas trvania
pracovného pomeru žalovaný ako zamestnanec doručil žalobcovi ako zamestnávateľovi okamžité
skončenie pracovného pomeru zo dňa 21.10.2020, v ktorom žalovaný uviedol, že dôvodom okamžitého
skončenia pracovného pomeru je nevyplatenie mzdy za mesiac 8/2020. Spornou skutočnosťou v konaní
bolo, či žaloba žalobcu bola na súde podaná riadne a včas v rámci stanovenej dvojmesačnej

hmotnoprávnej prekluzívnej lehoty podľa § 77 ZP.

3. Z listinných dôkazov súd zistil, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo žalobcovi zaslané
poštovou zásielkou zo dňa 21.10.2020, ktorá bola žalobcovi doručená dňa 22.10.2020, ktoré skutočnosti
vyplývali z podacieho lístka č.: RF142836786SK. Moment doručenia tejto poštovej zásielky mal súd
preukázaný na základe výtlačku sledovania zásielok prostredníctvom Slovenskej pošty (na č.l. 84
súdneho spisu), z ktorého jasne vyplýva, že predmetná poštová zásielka bola žalobcovi doručená

dňa 22.10.2020 o 13:34 hod. Pracovný pomer sa končí momentom doručenia okamžitého skončenia
pracovného pomeru zamestnávateľovi. Žalobcovi ako zamestnávateľovi bolo okamžité skončenie
pracovného pomeru preukázateľne doručené dňa 22.10.2020. Lehota na podanie žaloby o neplatné
skončenie pracovného pomeru v zmysle § 77 ZP žalobcovi uplynula dňa 22.12.2020. Žalobca akozamestnávateľ podal na Okresný súd Piešťany žalobu až dňa 29.03.2021, t.j. po uplynutí dvojmesačnej
hmotnoprávnej prekluzívnej lehoty uvedenej v § 77 ZP na podanie žaloby o neplatné skončenie
pracovného pomeru.

4. Obranu žalobcu, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaného ako zamestnanca prevzal
až dňa 18.12.2020, súd nepovažoval za relevantnú, pretože z listinných dôkazov nachádzajúcich
sa v súdnom spise tento dátum z ničoho nevyplýval. Išlo iba o tvrdenie žalobcu, ktoré nebolo
žiadnym spôsobom riadne preukázané. Naopak žalovaný do súdneho spisu doručil fotokópiu podacieho

lístka č.: RF142836786SK. Moment doručenia predmetnej poštovej zásielky s okamžitým skončením
pracovného pomeru nastal dňa 22.10.2020 o 13:34 hod. Uvedené vyplývalo z fotokópie výtlačku
sledovania zásielok prostredníctvom Slovenskej pošty a jej webového sídla. Obsah zásielky a pravosť
listinného dôkazu preukazujúceho doručenie predmetnej zásielky žalobcovi, neboli zo strany žalobcu
žiadnymspôsobomspochybnené.Pretosúdnemaldôvodpochybovaťodoručeníokamžitéhoskončenia
pracovného pomeru žalobcovi. Je právne irelevantné, aj keby sa žalobca ako zamestnávateľ dozvedel

o okamžitom skončení pracovného pomeru až v deň 18.12.2020 tým, že by až v tento deň otvoril
obálku s okamžitým skončením pracovného pomeru. Uplatní sa totiž teória dôjdenia prejavu vôle a
momentom doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru do dispozičnej sféry žalobcu, nastal
moment jeho riadneho a kvalifikovaného doručenia bez ohľadu na to, či sa žalobca s týmto právnym
úkonom žalovaného aj oboznámil. Uvedené ide na vrub žalobcu. K obrane žalobcu o prerušení plynutia

dvojmesačnej hmotnoprávnej prekluzívnej lehoty na základe § 8 zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých
mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19
a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony; súd prvej inštancie uviedol, že k prerušeniu
lehôt majúcich za následok zánik práva na základe tohto osobitného predpisu došlo v rozmedzí od
19.01.2021 do 28.02.2021. Avšak žalobcovi uplynula lehota na podanie žaloby už dňom 22.12.2020,

t.j. pred obdobím, počas ktorého sa lehota prerušovala v zmysle § 8 zák. č. 62/2020 Z. z. Žaloba
bola potom Okresnému súdu Piešťany doručená až dňa 29.03.2021. Právnym následkom zmeškania
hmotnoprávnej prekluzívnej lehoty uvedenej v § 77 ZP na podanie žaloby o neplatné skončenie
pracovného pomeru je, že súd sa nemôže zaoberať meritom veci a posudzovať hmotnoprávne
podmienky platnosti alebo neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Zmeškanie tejto

lehoty nemožno odpustiť, preto súd žalobu žalobcu zamietol.

5. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že
ich náhradu priznal žalovanému v rozsahu 100 % voči žalobcovi, pretože žalovaný mal vo veci úspech
v plnom rozsahu.

6. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca prostredníctvom svojho právneho
zastúpenia, v celom jeho rozsahu odvolanie, a to z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam a rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/
CSP). Žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil
na opätovné rozhodnutie. Uviedol, že dňa 15.02.2020 uzavrel žalobca so žalovaným pracovnú zmluvu v
zneníjejneskoršíchdodatkovnapracovnúpozíciukontrolnýtechnikdojednanúnadobuneurčitú,pričom
žalovanému vznikol pracovný pomer dňa 17.02.2020. Dňa 29.06.2020 žalovaný odovzdal výpoveď

zamestnancovi žalobcu, v ktorej uviedol, že s účinnosťou odo dňa 31.08.2020 mu končí pracovný
pomer. Výpoveď bola odovzdaná zamestnancovi žalobcu E. F. D., ktorý však v tom čase nebol priamy
nadriadený žalovaného a ani štatutárnym zástupcom žalobcu. Žalovaný súčasne odovzdal výpoveď
pánovi G. A., ktorý však nikdy u žalobcu nepracoval a nebol jeho zamestnancom. Následne dňa
18.12.2020 bolo žalobcovi doručené okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 21.10.2020, v

ktorom žalovaný uviedol, že dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru je nevyplatenie mzdy za
mesiac 8/2020. Žalovaný súdu predložil písomne určenie sledovania zásielky, a to s tým, že okamžité
skončenie pracovného pomeru malo byť doručené dňa 22.10.2020. V tom čase konateľ spoločnosti
E. H. I. však neprebral zásielku a nepodpísal doručenku o okamžitom skončení pracovného pomeru.
Predmetnádoručenkanebolapodpísanáoprávnenouosobounapreberaniepoštyaobálkabolanájdená

v schránke práve dňa 18.12.2020. V danom období bol vyhlásený núdzový stav a zákaz vychádzania.
Žalobca sa s okamžitým skončením pracovného pomeru oboznámil až dňa 18.12.2020. Podľa ust. § 8
zák. č. 62/2020 Z. z. platilo, že lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch
na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zánikupráva v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021 neplynú. Žalovanému bola mzda
riadne a včas vyplatená. Dňa 17.02.2020 žalobca poskytol žalovanému, na jeho žiadosť, preddavok
na mzdu v sume vo výške 800,- eur. Žalobca súčasne riadne a včas vyplatil žalovanému mzdu za

prácu v období od mesiaca január 2020 do mesiaca júl 2020 v zmysle dohodnutých podmienok v
pracovnej zmluve v znení jej neskorších dodatkov. V danom prípade je nevyhnutné spomenúť, že
vyššie uvedené skutočnosti konštatoval vo svojej správe aj Inšpektorát práce Trnava, ktorý vykonal
inšpekcie u žalobcu. Na základe čísla konania IPTT/IPTT_PPV/KON/2021/56/2018 – Inšpekcia práce
nezistila žiadne pochybenie. Žalovaný podal trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného

činu nevyplatenia mzdy, ktoré bolo zamietnuté (ČVS ORP-190/O1-TT-TT-2021). Súd porušil právo
žalobcu na spravodlivý proces, pretože nevykonal všetky navrhované dôkazy žalobcu. Odôvodnenie
rozsudku je preto nepreskúmateľné a nedostatočné. Súčasne súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. V súčasnosti ešte prebieha a nie je právoplatne ukončené konanie v právnej veci
žalobcu Easy Check, s.r.o., IČO: 44 466 587 proti žalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, o určenie

neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, vedené na Okresnom súde Trnava sp. zn.:
PN-24Cpr/11/2020, predmetom ktorého je spor medzi žalovaným a žalobcom o tom, či žalovaný platne
doručil výpoveď dňa 29.06.2020. Preto je rozsudok vydaný Okresným súdom Trnava zo dňa 23.01.2025,
č. k. PN-4Cpr/4/2021 – 178 predčasný, zároveň nepreskúmateľný a zmätočný. Nezákonné, vecne a
právne nesprávne rozhodnutie vo výroku I. rozsudku, má súčasne za následok aj nezákonné, vecne a

právne nesprávne rozhodnutie vo výroku II. rozsudku o náhrade trov konania.

7. Žalovaný samostatný odvolací návrh nepodal. K doručenému odvolaniu žalobcu podal písomné
vyjadrenie v ktorom uviedol, že sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom v celom rozsahu, čo do výroku
i odôvodnenia, pretože žiaden z uvedených odvolacích dôvodov neobstojí. Skutočnosti uvádzané zo

strany žalobcu nezodpovedajú skutočnému stavu, ani súdnemu spisu. Odvolanie je neopodstatnené,
súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, na ktorý správne aplikoval príslušné právne predpisy
a relevantnú judikatúru. Súd tiež podrobne vyhodnotil všetky prostriedky procesného útoku i obrany,
vysporiadal sa so všetkými relevantnými tvrdeniami strán, ich námietkami a právnymi názormi a svoje
závery riadne, zrozumiteľne a presvedčivo zdôvodnil. Dal dostatočne obsiahlu, jasnú a zrozumiteľnú

odpoveď na všetky skutkové a právne otázky, od ktorých záviselo posúdenie veci a rozhodnutie o
žalobnom návrhu - poukázal na všetky podstatné okolnosti a svoje úvahy rozhodné pre konečný verdikt.
Obom stranám súd poskytol dostatočný priestor na relevantný procesný útok i obranu, a odpovedal
aj na všetky relevantné návrhy, námietky a argumenty žalobcu. Dokonca bol priestor poskytnutý
žalobcovi na predkladanie nových tvrdení a navrhovanie dôkazov až neprimerane štedrý, čo celý spor

značne predĺžilo. Preto tvrdenie, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby
uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, je nepodložené a zjavne nezodpovedá obsahu súdneho spisu. Súd sa podrobne zaoberal
všetkými dôkazmi, ktoré podrobne zanalyzoval a vyhodnotil v odôvodnení napadnutého rozsudku.
Námietka žalobcu, že súd nevykonal všetky žalobcom navrhované dôkazy je iba všeobecná, bez

akejkoľvek konkretizácie údajne nevykonaného dôkazu a bez zdôvodnenia významu takéhoto dôkazu
pre riadne zistenie skutkového stavu v rozsahu potrebnom pre správne rozhodnutie súdu. Takáto
nekonkrétna námietka vôbec nešpecifikuje, v čom vidí žalobca nesprávny postup súdu prvej inštancie.

8. Ani ďalší odvolací dôvod uvádzaný žalobcom, teda že súd na základe vykonaných dôkazov dospel

k nesprávnym skutkovým záverom, nezodpovedá obsahu súdneho spisu. Závery súdu uvedené v
rozsudku sú dostatočne podložené mnohými dôkazmi, zreteľne z nich vyplývajú a sú logické, jasné a
zrozumiteľné.Súdpodrobneobjasnilprávnuúpravupreklúzie,atoajspodrobnýmiodkazminasúvisiacu
judikatúru, pričom konštatoval nespochybniteľné zmeškanie lehoty na podanie žaloby. Taktiež sa súd
riadne a správne vysporiadal s otázkou zákonného doručenia okamžitého skončenia zamestnávateľovi,

vrátane evidentne nesprávnej a účelovej aplikácie zákona „lex corona“ zo strany žalobcu. Žalobca
spochybňoval doručenie zásielky vymyslenými a nelogickými dôvodmi. Kým žalobca, resp. svedok a
neskôr konateľ žalobcu, pán F. D., v iných vzájomných sporoch (napr. rozsudok Okresného súdu Trnava
sp. zn. 24Cpr/11/2020-347 zo dňa 19.03.2024, potvrdený aj rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn.
28CoPr/2/2025-418 zo dňa 25.02.2025; rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. PN-24Cpr/12/2020

– 366 zo dňa 27.02.2025) účelovo spochybňoval osobné doručenie výpovede priamo na pracovisku
(popieral oprávnenie svoje a pán A. prebrať výpoveď) a tvrdil, že zamestnancov inštruoval k doručovaniu
výpovede poštovou zásielkou, tak v tomto konaní, ako aj v konaní sp. zn. PN-22Cpr/3/2021 pre zmenu
spochybňuje práve takéto poštové doručovanie zásielky. Žalovaný po negatívnych skúsenostiach sožalobcom doručoval oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru u žalobcu (ako aj v inej
spoločnosti tiež patriacej F. D., pričom menovaný je v oboch v súčasnosti už aj oficiálne jediným
spoločníkom a jediným konateľom) práve poštovou zásielkou, a to doporučene. Okamžité skončenie

pracovnéhopomeruboložalobcovizaslanépoštovouzásielkouzodňa21.10.2020,doručenoužalobcovi
dňa 22.10.2020, čo vyplývalo z potvrdeného podacieho lístka, ako aj zo záznamu o sledovaní zásielky z
webového sídla Slovenskej pošty. Žalobca napriek zjavným dôkazom, toto nespochybniteľné doručenie
bez relevantného dôvodu popieral, pričom neustále menil svoju argumentáciu. Najskôr údajne nemohol
prevziať zásielku kvôli covidu, neskôr tvrdil, že doručenie je neplatné, pretože doručenku údajne

podpísala neoprávnená osoba. Ide o nezmyselný dôvod, keďže žiadna doručenka neexistuje – išlo
iba o bežnú doporučenú zásielku – neexistujúcu doručenku nemohla preto podpísať žiadna osoba,
oprávnená ani neoprávnená. Argumentácia žalobcu je teda iba účelová. Rozporuje – bez relevantných
dôvodovabezakýchkoľvekdôkazov-všetky4doručovaniazostranyžalovaného,čiužboliuskutočnené
osobne na pracovisku alebo doporučenou poštou. Doposiaľ žiaden súd tvrdeniam žalobcu neuveril a
doručenie považoval vo všetkých prípadoch za preukázané. Súd objasnil aj otázku dôkazného bremena,

ktoré v tomto spore zaťažovalo žalobcu, ktorý ho preukázateľne neuniesol. Žalobca aj v odvolaní
opäť tvrdí nepravdivé skutočnosti, napr. že žalovanému na jeho žiadosť vyplatil preddavok na mzdu.
Žalobca opätovne uvádza aj irelevantné dôkazy – napr. vyjadrenie inšpektorátu práce alebo zamietnutie
trestného oznámenia – z ktorých nevyplývajú žiadne pre predmet sporu významné skutočnosti.

9. Žalobca nijako nezdôvodnil ním uplatnený odvolací dôvod, ktorý mal spočívať v nesprávnom právnom
posúdení veci zo strany súdu. Neuviedol, ktorú konkrétnu vec mal súd posúdiť právne nesprávne.
Rovnako neuviedol, ktorú právnu normu súd prvej inštancie neaplikoval, príp. aplikoval nesprávne a ako
mala byť aplikovaná správne. Takáto námietka žalobcu je potom nepreskúmateľná. Tvrdenie žalobcu
o nepreskúmateľnosti a nedostatočnosti odôvodnenia rozsudku s následkom vady zmätočnosti nie je

opodstatnené, pretože odôvodnenie napadnutého rozsudku dalo jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na to,
akými úvahami sa súd spravoval pri rozhodovaní, pričom jeho záver sa nejaví ako nekoherentný, ale
naopak,akokonzistentnýsargumentmi,ktorévosvojomrozhodnutípoužilaktorétentozáverpodporujú.
Súd prvej inštancie vo svojom rozsudku celkom jasne uviedol, aký skutkový stav zistil a prečo považoval
oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru žalovaného za účinne doručené žalobcovi dňa

22.10.2020 a v nadväznosti na to konštatoval uplynutie prekluzívnej lehoty na podanie žaloby o určenie
neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Súd prvej inštancie tiež odkázal na relevantné ustanovenia
Zákonníka práce, v rozsudku ich primerane vyložil a aplikoval na konkrétnu vec. Súdne rozhodnutie,
ktoré stručne a jasne objasní podstatu sporu a závery súdu (v rozsahu vyžadovanom § 220 ods. 2 CSP),
nemožno považovať za arbitrárne, či nepreskúmateľné. Odôvodnenie napadnutého rozsudku ako celok

vyhovuje náležitostiam § 220 ods. 2 CSP, keďže z neho možno zistiť tak skutkové, ako aj právne závery
súdu prvej inštancie, ktoré ho viedli k zamietnutiu žaloby. Okolnosť, že jednotlivé právne závery súdu
prvej inštancie nepovažuje žalobca za správne, neznamená ešte jeho nepreskúmateľnosť.

10. V podrobnej skutkovej a právnej argumentácii žalovaný zotrváva na svojich vyjadreniach z

prvoinštančného konania. Žalobca svoje dôkazné bremeno neuniesol. Naopak, bol to žalovaný,
ktorý jednak tvrdil a zároveň aj predložil dôkazy, ktoré preukázali neopodstatnenosť žaloby. Svoje
právne stanoviská žalovaný podložil citátmi a odkazmi na relevantnú judikatúru a rovnako postupoval
aj súd v odôvodnení rozsudku, ktorý právne normy i judikatúru správne aplikoval na konkrétne
skutkové okolnosti. Keďže žalobca v odvolaní spomína aj nepriamo súvisiacu problematiku výpovede z

pracovného pomeru, žalovaný k tomu uvádza, že súdy v dotknutom spore žalobu právoplatne zamietli
(rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 24Cpr/11/2020-347 zo dňa 19.03.2024, potvrdený rozsudkom
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 28CoPr/2/2025-418 zo dňa 25.02.2025).

11. Na základe vykonaných dôkazov je žalovaný presvedčený, že preukázal, že boli splnené všetky

zákonné podmienky pre dosiahnutie platného skončenia pracovného pomeru. Súd prvej inštancie
uvedené vyhodnotil správne a žalobu - navyše podanú po uplynutí prekluzívnej lehoty - oprávnene
zamietol. Preto žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil a
priznal žalovanému aj náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

12. Ďalšie vyjadrenia strany v odvolacom konaní nepodali.

13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalobcu bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo napadnutérozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a §
363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP),

preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo

oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech, pretože rozsudok
súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho
potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP.

14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia

a uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobcu, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol na
základe vykonaného dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci vecne správne, pokiaľ
žalobu žalobcu ako zamestnávateľa o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru
žalovaným – zamestnancom zamietol dôvodiac, že žaloba žalobcu nebola podaná v zákonnej
dvojmesačnej hmotnoprávnej prekluzívnej lehote podľa § 77 ZP, nakoľko žalovaný listinnými dôkazmi

preukázal, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo žalobcovi doručené dňa 22.10.2020,
od ktorého dátumu sa počítala lehota uvedená v § 77 ZP, avšak žaloba bola súdu doručená až
dňa 29.03.2021, pričom žalobca nepreukázal, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
žalovaného mu bolo doručené až dňa 18.12.2020.

15. Žalobca s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesúhlasil a dôvodil najmä tým, že okamžité skončenie
pracovného pomeru zo dňa 21.10.2020 bolo žalobcovi doručené až dňa 18.12.2020, lebo dňa
22.10.2020 konateľ spoločnosti E. H. I. neprebral zásielku a nepodpísal doručenku o okamžitom
skončení pracovného pomeru, predmetná doručenka nebola podpísaná oprávnenou osobou na
preberanie pošty a obálka bola nájdená v schránke práve dňa 18.12.2020, kedy bol vyhlásený núdzový

stav a zákaz vychádzania. Ďalej poukazoval na ust. § 8 zák. č. 62/2020 Z. z. podľa ktorého lehoty
ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv
na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva v čase odo dňa účinnosti tohto
zákona do 28. februára 2021 neplynú. Súd tiež porušil právo žalobcu na spravodlivý proces, pretože
nevykonal všetky navrhované dôkazy žalobcu. Odôvodnenie rozsudku je preto nepreskúmateľné

a nedostatočné a rozhodnutie súdu je predčasné, lebo prebieha a nie je právoplatne ukončené konanie
na Okresnom súde Trnava sp. zn.: PN-24Cpr/11/2020, predmetom ktorého je spor medzi žalovaným a
žalobcom o tom, či žalovaný platne doručil výpoveď dňa 29.06.2020.

16. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané

skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie včasnosti podania žaloby žalobcu o určenie neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany žalovaného, a pretože v celom rozsahu zdieľa
i jeho právny záver vo veci, pričom sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov
a odkazuje na výstižné, správne, presvedčivé a v relevantnom vyčerpávajúce odôvodnenie písomného

vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od
skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu
odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa nasledovné:

17. Základným predpokladom úspešnosti žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, je

predovšetkým jej včasné podanie, a to v zákonom stanovenej dvojmesačnej hmotnoprávnej prekluzívnej
lehote v zmysle ust. § 77 ZP. Súd prvej inštancie sa preto správne v prvom rade zaoberal včasnosťou
žalobcom podanej žaloby.

18. Podľa § 77 Zákonníka práce v znení účinnom ku dňu 22.10.2020, neplatnosť skončenia pracovného

pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže
zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď
sa mal pracovný pomer skončiť.19. Právo domáhať sa vyslovenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru na súde, patrí rovnako
zamestnancovi, ako aj zamestnávateľovi, avšak má časovo obmedzené trvanie, a to počnúc posledným
dňom trvania pracovného pomeru (deň, kedy sa mal pracovný pomer skončiť). Z hľadiska počítania

lehôt po poslednom dni trvania pracovného pomeru nasleduje prvý deň dvojmesačnej prekluzívnej
lehoty na podanie žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru niektorým zo spôsobov
v zmysle § 59 Zákonníka práce. Márnym uplynutím tejto lehoty právo zaniká (§ 36 ZP). Dvojmesačná
lehota je hmotnoprávnou lehotou, preto v posledný deň dvojmesačnej lehoty, t.j. v deň, ktorý je číselne
zhodný s posledným dňom trvania pracovného pomeru, musí byť žalobný návrh zamestnanca alebo

zamestnávateľa podaný na súde. Nepostačuje, aby sa žaloba v tento deň podala na poštovú prepravu.
Ak sa návrh na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru neuplatnil na súde najneskôr v
posledný deň ustanovenej lehoty, právo zaniká.

20. V predmetnej právnej veci došlo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru zo strany
zamestnanca (žalovaného) a zamestnávateľ (žalobca) podal dňa 26.03.2021 (podľa doručenky

o doručení žaloby na č. l. 17 spisu a potvrdenia na č. l. 42 spisu) žalobu o určenie neplatnosti tohto
okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnanca. Pretože lehota na podanie žaloby
o neplatné skončenie pracovného pomeru je lehotou prekluzívnou (§ 36 a § 77 ZP) na ktorú preklúziu
súd v zmysle § 36 ZP veta druhá prihliada z úradnej povinnosti, bolo potrebné v prvom rade posúdiť
včasnosť podania žaloby žalobcom.

21. Okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaným bolo zo dňa 21.10.2020 (č. l. 15 spisu), pričom
obrana žalovaného v spore bola, že predmetnú zásielku obsahujúcu okamžité skončenie pracovného
pomeru podal na pošte dňa 21.10.2020, ako zásielku doporučenú, podanú pod RF142836786SK pre
adresáta Easy Check, s. r. o., čo preukazoval fotokópiou podacieho lístku (č. l. 83 spisu) a doručenie

predmetnej doporučenej zásielky preukazoval fotokópiou výtlačku sledovania zásielok prostredníctvom
Slovenskej pošty a jej webového sídla (č. l. 84 spisu), podľa ktorého bola predmetná doporučená
zásielka podaná pod podacím číslom RF142836786SK, doručená adresátovi dňa 22.10.2020 o 13:34
hod. Žalobca sa bránil tým, že obálka s predmetnou zásielkou bola nájdená v schránke až dňa
18.12.2020, ktorú skutočnosť však žiadnym spôsobom nepreukázal, teda o tomto svojom skutkovom

tvrdení neuniesol dôkazné bremeno.

22. Žalobca sa v odvolaní bránil tiež tým, že dňa 22.10.2020 v tom čase konateľ spoločnosti E.
H. I. zásielku neprebral a nepodpísal doručenku, predmetná doručenka nebola podpísaná osobou
oprávnenou na preberanie pošty a zopakoval, že obálka bola nájdená v schránke až dňa 18.12.2020,

kedy sa žalobca s okamžitým skončením pracovného pomeru oboznámil, tvrdil tiež, že v danom období
bol vyhlásený núdzový stav a zákaz vychádzania. Žalobca teda v odvolacom konaní uplatnil rovnakú
argumentáciu, ako v prvoinštančnom konaní, pričom odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie
sa s ňou relevantným spôsobom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal, keď žalobca
v odvolaní ani neuvádza, prečo považuje skutkové a právne závery súdu prvej inštancie o oneskorenom

podaní predmetnej žaloby za nesprávne a iba opakuje svoju argumentáciu v konaní.

23. Predovšetkým je potrebné uviesť, že podľa § 38 ods. 3 Zákonníka práce v znení účinnom
k 22.10.2020, písomnosti zamestnanca týkajúce sa vzniku, zmeny a zániku pracovného pomeru,
doručuje zamestnanec na pracovisku alebo ako doporučenú zásielku. Teda na rozdiel od povinnosti

uloženejv§38ods.1ZPzamestnávateľovi,ktorýjepovinnýtakétopísomnostidoručiťzamestnancovido
vlastných rúk; zamestnanec je podľa § 38 ods. 3 ZP povinný písomnosti týkajúce sa zániku pracovného
pomeru, t. j. aj okamžité skončenie pracovného pomeru, doručiť zamestnávateľovi buď na pracovisku,
alebo ako doporučenú zásielku, teda zákon od zamestnanca nevyžaduje takúto písomnosť doručovať
ako zásielku určenú do vlastných rúk, ale iba doporučene.

24. Podľa § 38 ods. 4 ZP, povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní,
len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil
zamestnávateľovialebozamestnancoviakonedoručiteľnú,aleboakdoručeniepísomnostibolozmarené
konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak

zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne. Podľa § 38 ods. 5 ZP, pri doručovaní
písomností poštovým podnikom musia byť splnené podmienky podľa osobitného predpisu.25. Žalovaný teda v súlade so zákonom doručoval žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru
ako doporučenú zásielku, a to na adresu sídla zamestnávateľa, ktorou v zmysle zápisu v obchodnom
registri ku dňu 22.10.2020 bolo Farárske 27, Trnava. Podľa potvrdenia Slovenskej pošty na jej webovej

stránke, bola predmetná zásielka adresátovi doručená dňa 22.10.2020 o 13:34 hod. Okolnosť doručenia
predmetnej zásielky potvrdil aj sám žalobca, avšak dôvodil, že zásielka bola v schránke nájdená až
dňa 18.12.2020, kedy najskôr sa žalobca s okamžitým skončením pracovného pomeru oboznámil.
Uvedené tvrdenie žalobcu je však irelevantné, pretože doručením doporučenej zásielky žalovaného
na adresu sídla zamestnávateľa podľa potvrdenia pošty dňa 22.10.2020, došlo k splneniu povinnosti

žalovaného ako zamestnanca, doručiť písomnosť týkajúcu sa zániku pracovného pomeru doporučene
svojmuzamestnávateľovi.Súdprvejinštanciesprávneuviedol,žesauplatníteóriadôjdeniaprejavuvôle,
a teda momentom doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru do dispozičnej sféry žalobcu,
nastal moment jej riadneho a kvalifikovaného doručenia bez ohľadu na to, či sa žalobca s týmto právnym
úkonomoboznámil.Bolopotomužnavnútornomorganizačnomusporiadanížalobcu,abyosobapovinná
preberať poštu žalobcu, jeho poštovú schránku pravidelne kontrolovala a poštu vyberala tak, aby sa

žalobca s právne významnými písomnosťami včas oboznámil a prekluzívnu lehotu na podanie žaloby
v danej veci nezmeškal.

26. Pokiaľ zásielka s okamžitým skončením pracovného pomeru bola doručená žalobcovi dňa
22.10.2020, nie je právne významné, kedy následne žalobca obálku s okamžitým skončením

pracovného pomeru skutočne otvoril (tvrdeného dňa 18.12.2020), nakoľko v jeho dispozičnej sfére bola
už dňa 22.10.2020. Navyše žalobca svoje tvrdenie o prevzatí zásielky konkrétne až dňa 18.12.2020 ani
ničím nepreukázal.

27. V zmysle vyššie uvedeného nie je dôvodná ani obrana žalobcu, že konateľ E. H. I. dňa 22.10.2020

zásielkuneprebral,nepodpísaldoručenku,nakoľkozásielkaanineboladoručovanádovlastnýchrúkaže
doručenka nebola podpísaná oprávnenou osobou, a to z rovnakého dôvodu, keďže žiadna doručenka
ani podpisovaná byť nemohla, nakoľko išlo iba o doporučený list. Tento spôsob doručovania zásielok
zamestnancom zamestnávateľovi súvisí s tým, že je dôvodné predpokladať, že ak zamestnanec doručí
písomnosť zamestnávateľovi na adresu jeho sídla, na ktorej zamestnávateľ bezpochyby vykonáva svoju

činnosť, nie je dôvod sa domnievať, že zamestnávateľ sa o prevzatie si zásielok doručovaných mu
poštou doporučene, zodpovedne nepostará.

28. Pracovný pomer skončený okamžite, zaniká okamihom doručenia jeho písomného vyhotovenia
druhému účastníkovi pracovného pomeru, t. j. v tomto prípade zanikol dňa 22.10.2020. Po poslednom

dni trvania pracovného pomeru nasleduje prvý deň dvojmesačnej prekluzívnej lehoty na podanie žaloby
o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a v deň, ktorý je číselne zhodný s posledným
dňom trvania pracovného pomeru, musel byť žalobný návrh zamestnávateľa podaný na súde, teda
najneskôr dňa 22.12.2020 (utorok). Pretože žalobca podal žalobu až dňa 26.03.2021, podal ju po
uplynutí prekluzívnej dvojmesačnej lehoty, teda oneskorene.

29. Neobstojí ani obrana žalobcu spočívajúca v tvrdení, že v danom období bol vyhlásený núdzový stav
a zákaz vychádzania, pretože v zmysle uznesenia vlády SR z 22.10.2020 č. 678 publikovanom pod č.
290/2020 Z. z. vláda zaviedla zákaz vychádzania od 24. októbra 2020 do 1. novembra 2020 v čase
od 05.00 hod. do 01.00 hod. nasledujúceho dňa, pričom toto obmedzenie sa nevzťahovalo na cestu

do a zo zamestnania a cestu na výkon podnikateľskej činnosti alebo inej obdobnej činnosti. Následne
vláda uznesením z 28.10.2020 č. 693 publikovanom pod č. 298/2020 Z. z. predĺžila zákaz vychádzania
od 2. novembra 2020 do 8. novembra 2020 v čase od 05.00 hod. do 01.00 hod. nasledujúceho
dňa, toto obmedzenie sa však nevzťahovalo na osoby, ktoré prekonali COVID-19, resp. osoby, ktoré
mali RT –PCR test, pričom žalobca neuviedol konkrétne skutkové okolnosti, že by osoba majúca

preberať poštové zásielky, takýto test nemala, alebo, že by v spoločnosti žalobcu nikto oprávnený
zásielky prevziať nemohol. Ďalší zákaz vychádzania v okrese Trnava bol nariadený uznesením vlády
SR z 16.12.2020 č. 804 publikovanom pod č. 386/2020 Z. z. od 19.12.2020 do 29.12.2020, avšak
obmedzenie sa nevzťahovalo na cestu do a zo zamestnania a cestu na výkon podnikateľskej činnosti
alebo inej obdobnej činnosti a cestu späť. V zmysle uvedeného, žalobcovi v relevantnom období od

22.10.2020 do 22.12.2020 zákaz vychádzania nebránil na adrese sídla svojej podnikateľskej činnosti
poštu preberať, teda sa so zásielkou žalovaného oboznámiť a žalobu podať.30. Pokiaľ ide o argument, že podľa § 8 zák. č. 62/2020 Z. z. platilo, že lehoty ustanovené právnymi
predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím
ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28.

februára 2021 neplynú, tak nakoľko uvedené ustanovenie bolo zavedené zák. č. 9/2021 Z. z., ktorým
sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s druhou vlnou pandémie ochorenia COVID-19, ktorý
nadobudol účinnosť dňa 19.01.2021, tak počas tzv. druhej vlny pandémie predmetné lehoty neplynuli od
19.01.2021 do 28.02.2021, čo však už bolo obdobie po uplynutí lehoty žalobcovi na podanie predmetnej
žaloby. Len pre úplnosť, počas tzv. prvej vlny pandémie, lehoty neplynuli od 27.03.2020 do 30.04.2020

(§ 1 zák. č. 62/2020 Z. z. ).

31. Nakoľko žaloba žalobcu nebola podaná včas, boli už irelevantné jeho odvolacie dôvody týkajúce
sa nedôvodnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany žalovaného, lebo mu mzda mala
byť riadne zaplatená.

32. Pokiaľ žalobca v odvolaní uvádzal, že súd porušil jeho právo na spravodlivý proces tým, že
nevykonal všetky navrhované dôkazy žalobcu, tak predovšetkým žalobca v odvolaní neuviedol, ktoré
konkrétne dôkazy ním navrhované v konaní súd prvej inštancie nevykonal, ani neuviedol, prečo by
malo byť vykonanie práve takého dôkazu pre rozhodnutie vo veci významné. Takáto argumentácia
žalobcu je teda len všeobecná, bez možnosti podrobenia jej odvolacieho prieskumu, pretože odvolací

súd za sporové strany dôvody nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie sám nevyhľadáva a vecnú
správnosť napadnutého rozhodnutia preskúmava len v rozsahu a z dôvodov uplatnených v podanom
odvolaní v odvolacej lehote (§ 397 a § 380 ods. 1, § 365 ods. 3 CSP).

33.Odvolacísúdkuvedenémueštedodáva,žesúdniejeviazanýnávrhmisporovýchstránnavykonanie

dokazovania a ani nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Právomoc konať o veci, ktorej
sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú
potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Posúdenie toho, či sa
vyhovie návrhu na vykonanie dokazovania, a ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, bolo
vecou súdu a nie sporových strán. Argument žalobcu v odvolaní, že súd nevykonal všetky navrhované

dôkazy žalobcu neobstojí, pretože neuviedol, aký dôkaz na preukázanie akej relevantnej skutočnosti,
konkrétne súd prvej inštancie nedôvodne nevykonal, teda tento jeho odvolací dôvod je uvedený len
formálne, bez identifikácie, v akom konkrétnom pochybení odvolateľ vidí naplnenie odvolacieho dôvodu
podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP.

34. Odvolací súd takisto nesúhlasí s argumentom žalobcu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie by malo
byť predčasné, pretože prebieha konanie na Okresnom súde Trnava pod sp. zn.: PN-24Cpr/11/2020,
predmetom ktorého je spor medzi žalovaným a žalobcom o tom, či žalovaný platne doručil výpoveď
dňa 29.06.2020, pretože výsledok daného konania nemôže mať význam pre rozhodnutie v predmetnej
veci, v ktorej bola žaloba zamietnutá ako oneskorene podaná, teda súd sa vo veci ani nezaoberal

posudzovaním podmienok platnosti alebo neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo
strany žalovaného.

35. Nemožno dať za pravdu odvolateľovi ani v tom, že by napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
bol nepreskúmateľný. Podľa názoru odvolacieho súdu doposiaľ vykonané dokazovanie dostatočne

odôvodňuje skutkové a právne závery prijaté súdom prvej inštancie a obsah spisu nedáva podklad pre
záver,žesúdprvejinštanciesvojerozhodnutienáležiteneodôvodnil.Samotnáskutočnosť,žesažalobca
so skutkovými závermi súdu prvej inštancie nestotožňuje, sama osebe nepostačuje na prijatie záveru
o nepreskúmateľnosti a nedostatočnej odôvodnenosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. Aj stabilná
rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa

ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že
všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom sporových strán, vrátane
ichdôvodovanámietok.Odvolacísúddospelkzáveru,žesúdprvejinštancievodôvodnenínapadnutého
rozhodnutia rozoberá vykonané dôkazy nielen jednotlivo, ale aj vo vzájomných súvislostiach, pričom
dospieva k logickým a presvedčivým záverom. Odvolací súd nezistil v postupe súdu prvej inštancie

pochybenia alebo vady v procese dokazovania a jeho hodnotenia, predstavujúce porušenie práva
žalovaného na spravodlivé súdne konanie.36. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, nakoľko súd prvej inštancie vec skutkovo aj
právne správne posúdil a nedošlo ani k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces, po vyčerpaní
uplatnených odvolacích dôvodov žalobcu, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP vo výroku I. vo veci samej, ako aj v závislom výroku II. o trovách konania,
odvolacími dôvodmi žiadnej zo sporových strán osobitne nenapadnutom, ako vecne správny potvrdil.

37. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

38. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci,
ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

39. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

40. O náhrade trov tohto odvolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 CSP v zmysle § 396 CSP,

rozhodolodvolacísúdexoffopodľa§255ods.1CSPavodvolacomkonanívcelomrozsahuúspešnému
žalovanému priznal plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi. O výške
náhrady trov odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

41. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).