Rozsudok – Dôchodky ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, November 5, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 8Sas/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0925100141
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Lenka Figulová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0925100141.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Ing. Lenkou Figulovou v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar.

XX. XXXX XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX E., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul.
29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava 1, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
generálneho riaditeľa žalovanej č. 610 731 6149 0 zo dňa 20. januára 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j erozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 610 731 6149 0 zo dňa 20.
januára 2025 a Sociálnej poisťovne - ústredie č. 610 731 6149 0 zo dňa 17. októbra 2024 a v r a c i
a vec orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17. októbra 2024 (ďalej aj
„prvostupňové rozhodnutie“) postupujúc podľa § 65, § 82, § 255 ods. 5 a § 293gb ods. 1 zákona č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v platnom a účinnom znení (ďalej aj „zákon o sociálnom poistení“)
priznala žalobcovi od 30. septembra 2024 starobný dôchodok v sume 411,30 eur mesačne. Žalobcovi
nebol na základe žiadosti zo dňa 01. októbra 2024 priznaný nárok na zvýšenie sumy starobného
dôchodku na sumu minimálneho dôchodku z dôvodu, že nesplnil podmienku potrebného počtu rokov
obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu

minimálneho dôchodku.

2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 07. decembra 2024, v ktorom
namietal nezhodnotenie doby služby a zvýhodneného zápočtu doby služby výkonného letca na nárok
na starobný dôchodok ako aj nezníženie dôchodkového veku na 55 rokov. Poukazujúc na rozhodovaciu
prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky mal za to, že pri určení výšky starobného dôchodku
je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely

výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté zárobky, a to bez ohľadu na skutočnosť, v akom rozsahu
a v akej kategórii funkcií bola doba výkonu služby hodnotená. Z uvedených dôvodov žalobca žiadal
o priznanie starobného dôchodku vo veku 55 rokov a započítanie doby služby na nárok a výšku
dôchodkovej dávky vrátane zvýhodneného zápočtu doby služby výkonného letca.

3. O odvolaní žalobcu rozhodol generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím č. 610 731 6149 0 zo dňa 20.
januára 2025 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie v celom rozsahu zamietol a potvrdil

prvostupňové rozhodnutie. Generálny riaditeľ žalovanej v odôvodnení uviedol, že ku dňu dovŕšenia
dôchodkového veku, t. j. k 30. septembru 2024 žalobca získal 10 195 dní obdobia dôchodkového
poistenia, čo predstavuje 27 rokov a 340 dní. Žalobca tak splnil podmienky nároku na starobný dôchodok
podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Na nárok na starobný dôchodok boli žalobcovizapočítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté
v rozhodujúcom období rokov 1996 – 2021. Na účely zvýšenia dôchodku na sumu minimálneho
dôchodku žalobca získal 9 465 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo predstavuje iba 25 rokov a 340

dní. Ku dňu, od ktorého žiadal priznať starobný dôchodok, tak žalobca nesplnil podmienku potrebného
počtu 30 rokov obdobia dôchodkového poistenia na uvedené účely. Žalobcovi bol od 01. augusta 1996
priznaný výsluhový príspevok podľa zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov
z povolania v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 76/1959 Zb.“). Na vznik nároku na výsluhový
príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, a na jeho sumu bola žalobcovi zhodnotená doba

výkonu náhradnej služby vo vojenskej škole od 01. augusta 1980 do 31. decembra 1980 v I. kategórii
funkcií a doba trvania služobného pomeru vojaka z povolania od 01. januára 1981 do 31. júla 1996 v I.
kategórii funkcií. Žalobca tak bol v I. kategórii funkcií v služobnom pomere v rozsahu 16 rokov a 4 dni.
Na nárok na výsluhový príspevok bola zhodnotená zvýhodnená doba výkonného letca od 01. mája 1983
do 31. decembra 1992 a od 30. novembra 1993 do 31. júla 1996 v I. kategórii funkcií. Započítanie tejto
zvýhodnenej doby služobného pomeru výkonného letca je výhradne v pôsobnosti orgánu sociálneho

zabezpečenia, ktorý je príslušný na rozhodnutie o dôchodkovej dávke z osobitného systému sociálneho
zabezpečenia. Žalobca tak nesplnil podmienky pre určenie dôchodkového veku 55 rokov podľa § 21
ods. 1 písm. b), c) zákona č. 100/1998 Zb. o sociálnom zabezpečení v platnom a účinnom znení
(ďalej aj „zákon o sociálnom zabezpečení“), pretože nezískal obdobie výkonu služby hodnotiteľné ako
zamestnanie I. pracovnej kategórie v rozsahu aspoň 20 rokov a súčasne nebol zo služobného pomeru

prepustený z organizačných alebo racionalizačných dôvodov. Zároveň doba služby žalobcu zaradená
do I. kategórie funkcií netrvala k 31. decembru 1999, a preto nebola splnená ani podmienka určenia
dôchodkového veku podľa § 174 zákona o sociálnom zabezpečení. Generálny riaditeľ žalovanej ďalej
uviedol, že jeden a pol - násobné prípadne dvojnásobné hodnotenie doby zamestnania výkonného
letca v zmysle ustanovenia § 41 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení je možné len na nárok

na dôchodok za výsluhu rokov, avšak takéto zvýhodnené hodnotenie pre účely posúdenia nároku na
starobný dôchodok žiadny právny predpis neustanovuje. Následne vychádzajúc z ustanovenia § 255
ods. 5 zákona o sociálnom poistení nebola žalobcovi pre nárok na starobný dôchodok zhodnotená doba
služobného pomeru vrátane náhradnej služby vo vojenskej škole, nakoľko tieto boli zhodnotené pre
nárok na dávku výsluhového zabezpečenia, a preto sa nepovažujú za obdobie dôchodkového poistenia.

II.
Konanie pred správnym súdom

4. Proti napadnutému rozhodnutiu žalovanej podal žalobca žalobu zo dňa 21. februára 2025, v ktorej

žiadal napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie žalovanej zrušiť a vrátiť na ďalšie
konanie a priznať žalobcovi plnú náhradu trov konania. Žalobca v žalobe namietal nesprávne právne
posúdenie veci z dôvodu, že mu nebola zhodnotená doba, ktorú dosiahol v osobitnom systéme
dôchodkovéhopoisteniaakovýkonnýletec.Žalobcavtejtosúvislostipoukázalnaustálenúrozhodovaciu
prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a to

rozsudky sp. zn. 1So/2/2015, sp. zn. 7So/138/2011, sp. zn. 10So/59/2015, sp. zn. 9So/255/2016, sp.
zn. 7Sžo/23/2011, sp. zn. 7Ssk/62/2021, sp. zn. 7Ssk/29/2021 a sp. zn. 6Ssk/8/2024.

5. Žalobca v žalobe ďalej namietal, že žalovaný mal vo veci pri rozhodovaní o žiadosti o priznanie
starobného dôchodku postupovať v súlade s cit. zákonmi a na vznik nároku na starobný dôchodok

zhodnotiť nielen dobu dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme, ale aj dobu trvania služobného
pomeru. Generálny riaditeľ žalovanej podľa žalobcu postupoval v rozpore so zaužívanou praxou a so
zásadou zachovania získaných nárokov v sociálnom zabezpečení, keď pre nárok a výšku dávky
nezhodnotil zvýhodnený zápočet.

6. Žalobca nariadenie pojednávania nežiadal.

7. K žalobe sa žalovaná vyjadrila podaním zo dňa 15. apríla 2025, v ktorom zotrvala na záveroch
vyslovených v napadnutom rozhodnutí a nové skutočnosti neuviedla. Zároveň žiadala správnu žalobu
ako nedôvodnú zamietnuť.

8. Žalovaná nariadenie pojednávania nežiadala.9. V replike zo dňa 12. mája 2024 žalobca uviedol, že žalovaná sa nevyjadrila k dôvodom, pre ktoré
odmieta rešpektovať zásadu zachovania získaných nárokov podľa právnych predpisov účinných v čase
výkonu služby žalobcu, k jeho právnej argumentácii ani k rozhodnutiam, na ktoré žalobca v žalobe

poukázal. Žalobca poukázal na rozhodnutie Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 2Sas/5/2023 zo dňa
12. septembra 2024 v obdobnej veci, a zotrval na tvrdeniach uvedených v žalobe a nové skutočnosti
neuviedol.

III.

Aplikované ustanovenia právnych predpisov

10. Podľa § 14 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení, zamestnania sú na účely dôchodkového
zabezpečenia zaradené do 31. decembra 1999 podľa druhu vykonávaných prác do troch pracovných
kategórií. Zamestnania I. a II. pracovnej kategórie sú uvedené v rezortných zoznamoch zamestnaní
zaradených do I. a II. pracovnej kategórie vydaných pred 1. júnom 1992; do III. pracovnej kategórie

patria zamestnania, ktoré nie sú zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie.

11. Podľa § 14 ods. 4 zákona o sociálnom zabezpečení, ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej
kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I.
(II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená

do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené
v § 14 ods. 2 písm. b) až h).

12. Podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení, občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol
zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň

a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo
najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach,
b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak
bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e),
c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h),

d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až
l), alebo
e) 60 rokov.

13. Podľa § 130 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení, ministri obrany, vnútra a spravodlivosti

Slovenskej republiky môžu vo svojej pôsobnosti stanoviť, ktoré funkcie sa zaraďujú do I. kategórie
a ako sa zaradenie vykonáva. Pritom môžu stanoviť, v akom rozsahu sa započítava doba služby
výkonného letca a doba výkonu funkcií osobitnej povahy alebo osobitného stupňa nebezpečnosti do
doby zamestnania.

14. Podľa § 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000
zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri
1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň:
a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a),
prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní

uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií.
b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm.
a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií,
c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm.

a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v
službe II. kategórie funkcií, alebo
d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a),
prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní

uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií.

15. Podľa § 174 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení, podmienkou vzniku nároku na starobný
dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategóriefunkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby
uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988
Zb.

16. Podľa § 1 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, sa tento zákon nevzťahuje na príslušníkov Policajného
zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej
stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, ozbrojených príslušníkov finančnej
správy (ďalej len „policajt“), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej

len „profesionálny vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento
zákon neustanovuje inak.

17. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie
výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali
v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu2) a nebol im priznaný

invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného
predpisu.55).
2)Zákonč.328/2002Z.z.osociálnomzabezpečenípolicajtovavojakovaozmeneadoplneníniektorých
zákonov v znení neskorších predpisov.
55) § 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

18. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol
dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

19.Podľa§82bods.2zákonaosociálnompoistení,sumastarobnéhodôchodkualebosumainvalidného

dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku sa zvýši tak, aby suma tohto dôchodku alebo
úhrn súm podľa písmena c) sa rovnal sume minimálneho dôchodku, ak
a) poistenec získal obdobie dôchodkového poistenia podľa odseku 3 v rozsahu najmenej 30 rokov,
b) poistenec uzatvoril zmluvu o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia,1) dohodu o
vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom1) a

nemá na osobnom dôchodkovom účte evidované dôchodkové jednotky tvorené z povinných príspevkov,
ktoré nie sú predmetom dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného
dôchodku programovým výberom,1) alebo mu bola vyplatená suma podľa osobitného predpisu,56c) ak
poistenec je sporiteľ alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu,1)
c) suma minimálneho dôchodku je vyššia ako suma starobného dôchodku alebo suma invalidného

dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku alebo ako úhrn súm starobného dôchodku
alebo invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a vyplácaného 1. vdovského
dôchodku alebo vdoveckého dôchodku, 2. výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku,
vdovského výsluhového dôchodku, vdoveckého výsluhového dôchodku, čiastočného invalidného
dôchodku alebo invalidného dôchodku podľa osobitného predpisu,2) 3. starobného dôchodku

alebo predčasného starobného dôchodku na základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného
dôchodkového sporenia1) alebo dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného
starobného dôchodku programovým výberom,1) 4. pozostalostného dôchodku na základe zmluvy o
poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia1) a 5. dôchodku z cudziny, ktorý je obdobný
starobnému dôchodku, invalidnému dôchodku alebo dôchodkovej dávke podľa prvého bodu až štvrtého

bodu, a
d)poistenecsiuplatnilnároknadôchodokpodľapísmenac)prvéhobodu,druhéhoboduaštvrtéhobodu.
1) Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
2)Zákonč.328/2002Z.z.osociálnomzabezpečenípolicajtovavojakovaozmeneadoplneníniektorých
zákonov v znení neskorších predpisov.

56c) § 45 ods. 6 zákona č. 43/2004 Z. z. v znení zákona č. 183/2014 Z. z.

20. Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje
aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.
decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v

rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného
predpisu.21. Podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do
I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

22. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru, ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku
ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú
sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo
zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo
je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

IV.
Právne posúdenie veci správnym súdom

23. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia žalovanej
postupom podľa § 199 v spojení s § 203 ods. 2 SSP, t.j. neformálne, dospel k záveru, že napadnuté

rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie nebolo vydané v súlade so zákonom, a preto ho zrušil s
poukazom na § 191 ods. 1 písm. c) SSP, nakoľko vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

24. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP) a rozsudok
vyhlásil doa 05. novembra 2025 (oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené

doa 28. októbra 2025).

25. Správna žaloba žalobcu je špecifickou správnou žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená
v tretej easti SSP. Z koncepcie právnej úpravy správnych žalôb v sociálnych veciach vyplýva, že k
správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne.

Pod3a § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ialej nie je ustanovené
inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP. Medzi tieto výnimky patrí
aj správna žaloba v sociálnych veciach pod3a § 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak je žalobcom fyzická osoba.
Aj v zmysle § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi. Vychádzajúc z uvedeného potom správny súd preskúmaval napadnuté rozhodnutie žalovanej,

akoajpostup,ktorýtomutorozhodnutiupredchádzal,nielenvrozsahuazdôvodovuvedenýchvsprávnej
žalobe, ale komplexne v celom rozsahu.

26. Správny súd úvodom konštatuje, že z obsahu administratívneho spisu ako aj z priebehu súdneho
konania sú zrejmé a nesporné nasledovné skutoenosti:

- doa 01. októbra 2024 žalobca požiadal o starobný dôchodok,
- odo doa 30. septembra 2024 bol prvostupoovým rozhodnutím e. 610 731 6149 0 zo doa 17. októbra
2024 žalobcovi priznaný starobný dôchodok vo výške 411,30 eur,
- doa 07. decembra 2024 podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol generálny riadite3 žalovanej
rozhodnutím e. 610 731 6149 0 zo doa 20. januára 2025 tak, že odvolanie v celom rozsahu zamietol

a potvrdil prvostupoové rozhodnutie,
- doa 30. septembra 2024 žalobca dosiahol dôchodkový vek (63 rokovo a 2 mesiace) pod3a § 65 ods.
1 zákona o sociálnom poistení v spojení s § 293fw a prílohou e. 3a zákona o sociálnom poistení, ku
ktorému získal 10 195 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 27 rokov a 340 dní,
- od 01. augusta 1996 bol žalobcovi priznaný výsluhový príspevok pod3a § 33 zákona e. 76/1959 Zb.,

ktorý sa pod3a zákona e. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpeeení vojakov (ialej aj „zákon e. 114/1998
Z.z.“) a pod3a zákona e. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpeeení policajtov a vojakov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ialej aj „zákon e. 328/2002 Z.z.“) považuje za výsluhový dôchodok,
- na nárok a výšku výsluhového príspevku bola žalobcovi zhodnotená doba výkonu náhradnej vojenskej
služby od 01. augusta 1980 do 31. decembra 1980 v I. kategórii funkcií, doba služobného pomeru vojaka

z povolania od 01. januára 1981 do 31. júla 1996 v I. kategórii funkcií a zvýhodnená doba služobného
pomeru výkonného letca od 01. mája 1983 do 31. decembra 1992 a od 30. novembra 1993 do 31. júla
1996 v I. kategórii funkcií, v celkovom rozsahu 28 rokov, 4 mesiace a 1 deo,
- na úeely zvýšenia sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku (ku dou 30. septembra
2024) bola žalobcovi zapoeítaná doba 9 465 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 25 rokov a 340

dní, a keiže pod3a žalovanej nezískal najmenej 30 rokov dôchodkového poistenia, starobný dôchodok
mu nebol zvýšený na sumu minimálneho dôchodku.27. Predmetom súdneho konania bolo preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia generálneho
riadite3a žalovanej v spojení s jemu predchádzajúcim prvostupoovým rozhodnutím žalovanej vo veci
žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku. Je pravdou, že žalobcovi bol poenúc doom 30.

septembra 2024 priznaný starobný dôchodok vo výške 411,30 eur, avšak žalobca v podanej žalobe
namietal nesprávne právne posúdenie veci z dôvodu, že mu na úeely priznania starobného dôchodku
nebola zhodnotená doba, ktorú dosiahol v osobitnom systéme dôchodkového poistenia ako výkonný
letec.

28. Správny súd sa v prvom rade zaoberal posúdením otázky dôchodkového veku, v ktorom žalobcovi
vznikol nárok na starobný dôchodok. Vo všeobecnosti platí, že poistenec má nárok na starobný
dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovašil dôchodkový vek. Dôchodkový
vek je 62 rokov veku poistenca, ak zákon o sociálnom poistení neustanovuje inak (§ 65 ods.1, 2
zákona o sociálnom poistení). Iný (nižší) dôchodkový vek sa pripúš?a len pre ženy, ktoré zodpovedajú
podmienkam uvedeným v § 65 ods. 4 až 8 zákona o sociálnom poistení a za podmienok ustanovených v

§ 21 resp. § 174 zákona o sociálnom zabezpeeení pre poistencov, ktorí získali ureenú dobu zamestnania
vo zvýhodnenej I. a II. pracovnej kategórii v zmysle zákona o sociálnom zabezpeeení, keiže pod3a
prechodného ustanovenia § 274 zákona o sociálnom poistení sa nároky, vyplývajúce zo zaradenia
zamestnania do I. a II. pracovnej kategórie, ktoré sa priznávali pod3a právnych predpisov úeinných
do 31. decembra 2003, zachovávajú aj po nadobudnutí úeinnosti zákona o sociálnom poistení (takým

nárokom bol pod3a judikatúry napríklad práve skorší dôchodkový vek – napr. rozsudok Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10So/1/2021).

29. V zmysle § 14 ods. 1 a 4 zákona o sociálnom zabezpeeení aj služba vojakov z povolania,
vykonávaná pred 01. januárom 2000 a zaradená pod3a rezortných zoznamov (ministerstva obrany)

do I. kategórie funkcií, za predpokladu, že nevznikol nárok na dôchodok pod3a piatej easti zákona
o sociálnom zabezpeeení (k uvedenému bližšie v bode 33 odôvodnenia tohto rozsudku), sa
hodnotila ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona
o sociálnom poistení. Aplikujúc uvedené na prípad žalobcu, keiže jeho výkon funkcie vojaka z povolania
a výkonného letca bol pod3a Potvrdenia vydaného Vojenským úradom sociálneho zabezpeeenia e.

VÚSZ-65407024138109/2020-OVZ zo doa 28. júla 2020 zaradený do I. kategórie funkcií (eo ani
nebolo medzi úeastníkmi sporné), a ktorú žalobca vykonával pred 01. januárom 2000, bolo potrebné
ju hodnoti? ako zamestnanie I. pracovnej kategórie pod3a cit. § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona
o sociálnom zabezpeeení, a to aj na úeel posúdenia možnosti aplikácie § 21 a § 174 zákona o sociálnom
zabezpeeení.

30. Zároveo je potrebné uvies?, že vychádzajúc z Rozhodnutia o priznaní výsluhového príspevku zo
doa 03. septembra 1996, žalobca ku dou prepustenia zo služobného pomeru vojaka z povolania (k 18.
júlu 1996) vykonal službu v ozbrojených silách v rozsahu 28 rokov, 4 mesiace a 1 deo. Ako ialej vyplýva
z Potvrdenia vydaného Vojenským úradom sociálneho zabezpeeenia e. VÚSZ-65407024138109/2020-

OVZ zo doa 28. júla 2020, žalobcovi bola na tento úeel zapoeítaná aj zvýhodnená doba služby I.
kategórie funkcií za obdobie 01. mája 1983 do 31. decembra 1992 a od 30. novembra 1993 do 31. júla
1996. Pod3a § 130 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpeeení sa aj zvýhodnená (navýšená) doba služby
zapoeítava do doby zamestnania, preto je potrebné do doby zamestnania vykonávaného v I. kategórii
funkcií zapoeíta? aj túto dobu. V prípade žalobcu je tak po pripoeítaní zvýhodnenej (navýšenej) doby do

doby služby I. kategórie funkcií táto doba nie 16 rokov a 4 dni ako to uvádza generálny riadite3 žalovanej
v napadnutom rozhodnutí, ale (minimálne v rozsahu do 18. júla 1996) 28 rokov, 4 mesiace a 1 deo, ako
to vyplýva z Rozhodnutia o priznaní výsluhového príspevku zo doa 03. septembra 1996. „Uvedené má
vplyv na splnenie jednej z podmienok pre vznik nároku na starobný dôchodok pod3a § 21 ods. 1 písm.
c/ zákona o soc. zabezpeeení, pretože žalobca získal viac ako 20 rokov doby služby I. kategórie funkcií,

ktorá sa v zmysle § 14 ods. 4 tohto zákona považuje za zamestnanie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b/
až h/.“ (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Ssk/62/2021 zo doa 27.
februára 2023, bod 16, obdobne sp. zn. 6Ssk/8/2024 zo doa 28. augusta 2024, bod 30).

31. Ak žalovaná dospela k záveru, že žalobca podmienku skoršieho odchodu do dôchodku (vo veku

55 rokov) nesplnil, kei žalobcovi zoh3adnila dobu služby vykonávanú v I. kategórii funkcií iba v rozsahu
16 rokov a 4 dni s odôvodnením, že zapoeítanie zvýhodnenej doby služobného pomeru výkonného
letca je vo výhradnej pôsobnosti orgánu sociálneho zabezpeeenia, ktorý je príslušný na rozhodnutie
o dôchodkovej dávke z osobitného systému sociálneho zabezpeeenia, správny súd sa s uvedenýmnestotožnil a je toho názoru, že žalobcovi malo by? pre úeely posúdenia dôchodkového veku žalobcu
prihliadané na celú dobu služby vykonávanej v I. kategórii funkcií (vrátane zvýhodnenej doby) v rozsahu
(najmenej) 28 rokov, 4 mesiace a 1 deo. Z uvedeného dôvodu správny súd vyhodnotil právne posúdenie

otázky splnenia podmienok pod3a § 21 zákona o sociálnom zabezpeeení (v spojení s § 274 zákona
o sociálnom poistení) žalovanou v tu súdenej veci za nesprávne. Výkon služby vojaka z povolania v
I. kategórii funkcií v rozsahu viac ako 20 rokov v zmysle § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v
spojení s § 14 ods. 4 a § 21 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom zabezpeeení pod3a názoru správneho
súdu žalobcovi zachoval nárok na starobný dôchodok od dovašenia veku 55 rokov.

32. Pokia3 generálny riadite3 žalovanej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukazoval na osobitnú
právnu úpravu dôchodkového zabezpeeenia obeanov vykonávajúcich službu v ozbrojených silách
a sociálne zabezpeeenie vojakov z povolania, uvedené je bez právnej relevancie k tu súdenej
veci, nako3ko nemá vplyv na nárok na dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového poistenia
(k uvedenému bližšie v bode 36 a nasl. odôvodnenia tohto rozsudku) a na zachovanie nárokov

vyplývajúcichzozaradeniazamestnanídoI.aII.pracovnejkategórietak,akotoustanovuje§274zákona
o sociálnom poistení.

33. Zároveo, pokia3 generálny riadite3 žalovanej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol,
že nárok žalobcu na starobný dôchodok vo veku 55 rokov nevznikol ani pod3a § 132 ods. 1 písm. a)

zákona o sociálnom zabezpeeení, pretože žalobca nesplnil podmienky nároku pred nadobudnutím
úeinnosti zákona e. 114/1998 Zb., v zmysle ktorého sa od nadobudnutia úeinnosti tohto zákona
na sociálne zabezpeeenie vojakov ustanovenia § 130 až 145 zákona o sociálnom zabezpeeení
nepoužijú, ani uvedené nemá vplyv na posúdenie nároku žalobcu v tu súdenej veci, nako3ko piata
eas? zákona o sociálnom zabezpeeení predstavovala v ease úeinnosti uvedenej právnej úpravy

aplikovate3ný osobitný systém sociálneho zabezpeeenia vojakov z povolania a nie starobný dôchodok
zo všeobecného systému poistenia. Navyše, ak by žalobcovi vznikol nárok pod3a piatej easti zákona
o sociálnom zabezpeeení, uvedené by vylúeilo zapoeítanie doby služby v I. kategórii funkcií na
zamestnanie I. pracovnej kategórie v zmysle § 14 ods. 4 zákona o sociálnom zabezpeeení, a teda
zároveo aplikáciu § 21 resp. § 174 zákona o sociálnom zabezpeeení, eo však nie je prípad tu

súdenej veci. Správny súd pre úplnos? dodáva, že výsluhový príspevok, ktorý bol žalobcovi priznaný
Rozhodnutím o priznaní výsluhového príspevku zo doa 03. septembra 1996 nie je výsluhovým
dôchodkom priznaným pod3a § 39 zákona e. 328/2002 Z.z.; je naialej výsluhovým príspevkom pod3a
zákona e. 76/1959 Zb. a za výsluhový dôchodok sa pod3a zákona e. 114/1998 Z.z. a pod3a zákona
e. 328/2002 Z.z. iba považuje, najmä na úeely trvania nároku na dávku výsluhového zabezpeeenia

(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/112/2009 zo doa 30. júna 2010 a sp.
zn. 7So/155/2011 zo doa 15. augusta 2011), priznanú pod3a predchádzajúcich predpisov a jej výplatu,
priznanie výsluhového príspevku preto nemá vplyv na aplikáciu ustanovení § 21 a § 174 zákona
o sociálnom zabezpeeení.

34. Správny súd tiež uvádza, že pokia3 generálny riadite3 žalovanej v napadnutom rozhodnutí
konštatoval (avšak bez bližšieho odôvodnenia), že žalobca nesplnil podmienky vyplývajúce z § 174
zákona o sociálnom zabezpeeení pre priznanie skoršieho dôchodkového veku, uvedený záver posúdil
správny súd za správny a dopaoa, že z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca nesplnil
podmienku vyplývajúcu z § 174 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpeeení, ktorá musí by? splnená

kumulatívne, teda že služba I. a II. kategórie funkcií musí trva? k 31. decembru 1999. Služobný pomer
žalobcu skoneil doa 31. júla 1996 a od 01. júla 1996 žalobca pôsobil ako samostatne zárobkovo einná
osoba, resp. v civilnom zamestnaní.

35. Predmetom prieskumu správneho súdu následne bolo posúdenie otázky, ei je možné dobu služby

vojaka z povolania, ktorá bola žalobcovi zhodnotená pre nárok na výsluhový príspevok
(považovaný pod3a zákona e. 114/1998 Z.z. a pod3a zákona e. 328/2002 Z.z. za výsluhový dôchodok),
zapoeíta? na obdobie dôchodkového poistenia rozhodné pre výšku starobného dôchodku. Správny
súd sa v tejto súvislosti nestotožnil so záverom žalovanej, vyjadreným v prvostupoovom rozhodnutí
a následne potvrdenom napadnutým rozhodnutím, že doba služby, ktorá bola zhodnotená pre úeely

výsluhového dôchodku nie je pod3a § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení obdobím
dôchodkového poistenia, a preto ju pre nárok na starobný dôchodok hodnoti? nemožno.36. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo doa 28. októbra 2009 sp. zn. 9 So 214/2008 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky e. 5/2011, Stanoviská a rozhodnutia vo veciach správnych,

pod e. 55 s právnou vetou: „Ak je príspevok za službu, priznaný ako dávka sociálneho zabezpeeenia,
považovaný za výsluhový dôchodok, môže od dovašenia dôchodkového veku pod3a všeobecných
predpisov o sociálnom poistení (zabezpeeení) plni? funkciu starobného dôchodku z osobitného systému
sociálneho poistenia (zabezpeeenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku,
primeranej dobe trvania služobného pomeru. Pri ureení výšky starobného dôchodku je potrebné do

doby dôchodkového poistenia zapoeíta? aj doby, hodnotené na úeely príspevku za službu. Až po takom
stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku kráti? o sumu príspevku za
službu, považovaného za výsluhový dôchodok“. Z uvedeného judikátu e. 55 zverejneného v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky e. 5/2011 vyplýva jednoznaený
právny názor, že na úeely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového
poistenia zapoeíta? aj doby hodnotené na ureenie výsluhového dôchodku. Až po stanovení výšky

starobného dôchodku s prihliadnutím na všetky doby dôchodkového poistenia pod3a predchádzajúcej
vety možno sumu starobného dôchodku kráti? o sumu výsluhového dôchodku, prieom z el. 33 ods.
2 Dohovoru vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného ako
aj osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpeeenia) je v zmysle Dohovoru možné starobný
dôchodok zo všeobecného systému iba kráti?, a to najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového

dôchodku.

37.ZrozhodnutiaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.7So/138/2011zodoa15.augusta2012,
ktoré bolo zverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky e. 6/2013
(R 83/2013) (uvádzané žalobcom v žalobe) vyplýva právny názor o nutnosti zapoeítania celého obdobia

dôchodkového poistenia poistenca, ktorý bol poberate3om výsluhového dôchodku a dovašil dôchodkový
vek pod3a všeobecných predpisov o sociálnom poistení za úeelom rozhodnutia o vzniku jeho nároku na
starobný dôchodok a za úeelom ureenia jeho výšky. Právna veta tohto judikovaného rozhodnutia znie:
„Priznanie výsluhového dôchodku pod3a zákona e. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpeeení policajtov
a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nevylueuje, aby

obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) bolo považované
za obdobie dôchodkového poistenia pod3a zákona e. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku“. Najvyšší súd Slovenskej
republikyzároveo uviedol:„Takto ureenú sumu starobného dôchodku je možné v zmysle uvedeného
právneho názoru len kráti? o sumu, ktorá zodpovedá obdobiu jeho dôchodkového poistenia, ktoré bolo

zhodnotené pre úeely priznania výsluhovej dávky, plniacej po dovašení dôchodkového veku funkciu
starobného dôchodku z osobitného systému dôchodkového poistenia.“

38. Obdobne správny súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
9So/138/2011 zo doa 22. augusta 2012 (na ktoré taktiež poukazoval aj žalobca), v zmysle ktorého:

„Odvolací súd zastáva názor, že aj vtedy, ak by navrhovate3 nesplnil podmienku získania viac ako
15 rokov poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získal by túto potrebnú dobu
po zhodnotení poistenia v osobitnom systéme, má odporkyoa povinnos? vykona? výpoeet dôchodku
s prihliadnutím na dobu poistenia v osobitnom poistnom systéme a dôchodok prizna? navrhovate3ovi
vo výške, zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme. Správne by preto odporkyoa

mala pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového
zabezpeeenia poistencov osobitného systému, najprv vypoeíta? teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im
patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme. Keiže výsluhový dôchodok
má po dovašení dôchodkového veku pre vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému
dôchodkového zabezpeeenia (poistenia) charakter dávky v starobe, odporkyoa by mala postupova?

v súlade s elánkom 33 Dohovoru e. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach,
vyhláseného v Zbierke zákonov pod e. 416/1991 Zb. Starobný dôchodok navrhovate3a môže kráti?, a to
primerane k poetu skoneených rokov doby trvania služby policajta rozhodujúcich pre výšku výsluhového
dôchodku pod3a § 39 zákona e. 328/2002 Z.z. Iný postup by bol v priamom rozpore so zámerom
zákonodarcu zabezpeei? vojakom a policajtom vyššiu úroveo ich zabezpeeenia v starobe za dobu

výkonu ich služby (zákon e. 328/2002 Z.z.) a táto kategória poistencov v systéme vnútroštátnych pois?
ovacíchazabezpeeovacíchsystémovbybolaznevýhodnenávporovnaníspoistencamivovšeobecnom
systéme sociálneho poistenia na Slovensku, a dokonca by s oou odporkyoa zaobchádzala horšie,
ako s poistencami poistenými v zahranieí, u ktorých o takomto krátení dôchodkov ani ona nemápochybnosti. Odlišným postupom odporkyne by sa doby poistenia poistenca vo všeobecnom systéme
stratili a neboli by v žiadnom zo systémov zoh3adnené, eo nezodpovedá ani zámeru zákona. Inak
odporkyoa núti poistencov, poistených aj v osobitnom poistnom systéme, aby vykonávali zamestnanie

po splnení podmienok pre vznik nároku na starobný dôchodok po dosiahnutí ich zvýhodneného
dôchodkového veku, eo nie je prípustné. Osobitný systém sociálneho zabezpeeenia policajtov a
vojakovtotižneposkytujepoistencomosobitnéhosystémutakéstarobné,predeasnéstarobné,invalidné,
sirotské, vdovské a vdovecké dôchodky, ktoré by zoh3adnili celú dobu poistenia poistenca.“

39. Rozhodovacia prax posudzovania vz?ahu výsluhového a starobného dôchodku bola zároveo
jednoznaene zjednotená rozhodnutím Ve3kého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 19SVs/7/2023 zo doa 05. júna 2024, ktorý v bode 30 uvádza: „30. Zo všetkých vyššie
uvedených dôvodov ve3ký senát dospel k právnemu záveru, že do obdobia dôchodkového poistenia
pod3a zákona o sociálnom poistení na úeely priznania predeasného starobného dôchodku je potrebné
zapoeíta? aj dobu služby poberate3a výsluhového dôchodku. Predeasný starobný dôchodok má od jeho

priznania charakter starobnej dávky v zmysle III. easti Dohovoru, rovnako ako aj výsluhový dôchodok,
preto je potrebné aj pri výpoete predeasného starobného dôchodku (rovnako ako pri výpoete starobného
dôchodku) sumu teoretického starobného dôchodku kráti? pod3a el. 33 ods. 2. Dohovoru a následne
vypoeíta? konkrétnu sumu predeasného starobného dôchodku. Iný výklad § 60 ods. 2 a § 255 ods.
5 zákona o sociálnom poistení by viedol k neodôvodnenému a neprimeranému zvýhodneniu osôb

poistených v osobitnom systéme sociálneho zabezpeeenia, ktoré požiadali o starobný dôchodok oproti
osobám v rovnakom postavení, ktoré požiadali o predeasný starobný dôchodok. Pritom v obidvoch
prípadoch sa jedná o starobné dávky, ktoré majú rovnaký charakter a sú poskytované na rovnaký úeel,
eiže ich poberatelia sú v zásade v rovnakej situácii.“

40. Vzh3adom na vyššie uvedené skutoenosti správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie
ako aj prvostupoové rozhodnutie neboli vydané v súlade so zákonom, a preto ich zrušil s poukazom na
§ 191 ods. 1 písm. c) SSP, keiže vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. Úlohou žalovanej
v ialšom konaní bude v prvom rade ustáli? otázku dôchodkového veku žalobcu, následne pri ureení
výšky starobného dôchodku postupova? v súlade s vyššie uvedenou ustálenou rozhodovacou praxou

Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a na základe uvedeného vyda? rozhodnutie, ktoré
riadne a presvedeivo odôvodní a to aj s prihliadnutím na právny názor správneho súdu vyslovený v tomto
rozsudku.

41. O náhrade trov konania správny súd rozhodol pod3a § 167 ods. 1 SSP a priznal úspešnému

žalobcovi v žalobe uplatnené právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voei
žalovanej. Pod3a § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie koneí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v
Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 v spojení
s § 444 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť

označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSPsapodáva(ďalejlen„sťažnostnébody“)anávrhvýrokurozhodnutia.Sťažnostnébodymožnomeniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní
porušil zákon tým, že
a. na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c. účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu

a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,d. v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e. vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f. nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g. rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h. sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i. nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j. podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré
pokladázanesprávne,auvedie,včomspočívanesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnej
sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (§
440 ods. 1, 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP; ak

je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).