Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, November 12, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 6S/52/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0925100369
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0925100369.1

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXXX/X,
XXX XX F. G. H., kvalifikovane právne zastúpený advokátom: JUDr. Miroslava Slovinská, so sídlom
Štefánikovo námestie 13, 052 01 Spišská Nová Ves, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie
a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Tomášikova 64A, 831 04 Bratislava – mestská časť Nové
Mesto, IČO: 54 669 464, za účasti ďalšieho účastníka konania: SR - Železnice Slovenskej republiky,

so sídlom Klemensova 8, 813 61 Bratislava, IČO: 31 364 501, v konaní o preskúmanie rozhodnutia
žalovaného č. 10166/2025-5.2 25612/2025 z 12.05.2025, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou doručenou 26.06.2025 Správnemu súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“)

sa žalobca domáhal z dôvodu nezákonnosti, zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 10166/2025-5.2
25612/2025 z 12.05.2025, ako aj jemu prechádzajúceho rozhodnutia Okresného úradu Košice, odboru
výstavby a bytovej politiky (ďalej len „okresný úrad“) č. OU-KE-OVBP2-2023/003561-007 z 18.10.2023
vo veci vyvlastnenia žalobcovi vlastnícky patriaceho pozemku CKN XXX/X - záhrada, o výmere 1301
m2, evidovaného pre k.ú. F. G. H. na LV XXXXX, v prospech vyvlastniteľa (SR – Železnice Slovenskej
republiky), pre účel realizácie stavby „Modernizácia železničnej trate Žilina – Košice, úsek trate Poprad-

Tatry (mimo) – Krompachy č. A06099, UČS 06“ za finančnú náhradu, a vrátenia veci okresnému úradu
na opätovné prejednanie a rozhodnutie, ako aj priznaniu mu plného nároku na náhradu trov konania.
Súčasťou žaloby bol návrh žalobu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pričom žalobca
dôvodil, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia by došlo k vzniku závažnej ujmy na životnom
prostredí a iných nenapraviteľných následkov. Žalobca uviedol, že on sám je 5. generáciou vlastníkov
vyvlastňovaných parciel, pričom vyvlastnením žalobca príde o celú úžitkovú záhradu, vrátane sadu

so štyridsiatimi kusmi ovocných stromov. Okamžitý výkon rozhodnutia je spojený s výrubom daných
drevín, čo možno podľa názoru žalobcu považovať za závažnú ujmu na životnom prostredí. Žalobca
ďalej uviedol, že okamžitý výkon napadnutého rozhodnutia je spojený aj s ďalšími invazívnymi zásahmi,
nakoľko z listu Ing. Vladimíra Hrončeka – GEOREAL z 04.05.2022 vyplýva, že nová železničná trať bude
vedená po násype, pre zrealizovanie ktorého bude s najväčšou pravdepodobnosťou potrebné použiť
ťažké mechanizmy (stroje) a zrealizovanie násypu je samé o sebe závažným zásahom do existujúceho

stavu parciel, pričom prípadné navrátenie do pôvodného stavu bude nerealizovateľné. Podľa názoru
žalobcu ujma, ktorá mu môže vzniknúť v prípade, že nebude priznaný odkladný účinok správnej žalobe,
prevyšuje prípadnú ujmu žalovaného spočívajúcu v tom, že by sa dočasne musel zdržať realizácie práv,
ktoré by mu z rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplývali a že uvedené platí
aj vo vzťahu k verejnému záujmu.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo 14.10.2025 k podanej správnej žalobe, ktorej súčasťou bol aj
návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe konštatoval, že žalobca žiadnym spôsobomhodnoverne nepreukázal dôvodnosť predmetného návrhu, pretože v návrhu žalobcu absentuje
predloženie akéhokoľvek relevantného dôkazu o tom, že dochádza k priamej hrozbe vzniku závažnej
ujmy, značnej hospodárskej škody či inej finančnej škody a žalobca nepreukázal ani skutočnosť, že

priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom a navrhol, aby
správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

3. Ďalší účastník konania vo svojom vyjadrení k správnej žalobe, ktorej súčasťou bol aj návrh na
priznanie jej odkladného účinku uviedol, že žalobca svoje tvrdenia o ohrození životného prostredia

a potrebe jeho ochrany (aj formou odkladného opatrenia) nijakým spôsobom nepodložil ani nepreukázal,
preto podľa názoru ďalšieho účastníka konania nie sú splnené podmienky pre priznanie odkladného
účinku podanej správnej žalobe.

4. Podľa § 184 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) „Podanie správnej
žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.“

5. Podľa § 185 písm. a) SSP „Správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na
návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by
okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy
alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná

škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie
odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.“

6. Podľa § 186 ods. 1 SSP „Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu

verejnejsprávy,aleboopatreniaorgánuverejnejsprávyatakétorozhodnutiealeboopatrenienemôžebyť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy, alebo opatrení orgánov
verejnej správy.“

7. Podľa § 188 SSP „Ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.“

8. V prvom rade je nevyhnutné poznamenať, že účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe,
ktorousažalobcadomáhasúdnehoprieskumurozhodnutiaorgánuverejnejsprávy,jeposkytnúťochranu
tomu, voči komu toto rozhodnutie orgánu verejnej správy smeruje (žalobca), avšak priznanie odkladného
účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho následkom je prelomenie právnych

účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy a je tak zabezpečovacím procesným
prostriedkom. Jedná sa teda o mimoriadny inštitút, ktorý má ešte vo fáze pred uskutočnením súdneho
prieskumu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy zabrániť stavu, kedy by v dôsledku
okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v priamej príčinnej
súvislosti s jeho inými právnymi následkami hrozila závažná ujma, značná hospodárska, či finančná

škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

9. Existenciu, resp. hrozbu nastolenia uvedených negatívnych dôsledkov, ktoré by mohli reálne nastať v
dôsledku okamžitého výkonu opatrenia orgánu verejnej správy, ktorého prieskumu sa žalobca domáha,
je v konaní o návrhu na vydanie tohto mimoriadneho procesného inštitútu povinný nie len tvrdiť, ale

predovšetkým predloženými konkrétnymi dôkazmi aj osvedčiť predkladateľ tohto návrhu, t.j. dôkazné
bremeno nesie žalobca. Pre vyhovenie návrhu je však v tomto smere nepostačujúce len nepodložené
tvrdenie o hrozbe závažnej ujmy, značnej škody, či inom vážnom nenapraviteľnom následku pre
žalobcu, ale táto hrozba musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými
konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol na tento účel vykonať a vyhodnotiť.

10. Je nevyhnutné mať taktiež na zreteli, že správny súd pri rozhodovaní vo veci priznania odkladného
účinku správnej žalobe nepreskúmava zákonnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, ale
posudzuje výhradne účinky výkonu takéhoto rozhodnutia na status žalobcu, ktorý sa jeho vydania
domáha. Preto sa správny súd pri tomto rozhodovaní musí obmedziť iba na dôvody súvisiace s možnými

účinkami žalobou napadnutého rozhodnutia na žalobcu bez toho, aby prejudikoval rozhodnutie vo veci
samej. Súčasne správny súd môže buď iba správnej žalobe odkladný účinok priznať alebo takýto
návrh zamietnuť, avšak nie je oprávnený autoritatívne nahradiť svojim rozhodnutím rozhodnutie orgánu
verejnej správy, ktoré oprávnenie správny súd nemá ani pri rozhodovaní vo veci samej.11. V danom prípade žalobca navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa cit. § 185 písm.
a) SSP, ktoré predpokladá na vyhovenie takémuto návrhu štyri kumulatívne podmienky a to dve

procesného charakteru (vyžaduje sa podanie návrhu na priznanie odkladného účinku žalobcom a
prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve podmienky sú hmotnoprávneho charakteru (existencia
hrozby závažnej ujmy alebo značnej hospodárskej škody alebo finančnej škody alebo závažnej ujmy
na životnom prostredí alebo iného vážneho nenapraviteľného následku a absencia rozporu odkladného
účinku s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto zákonných podmienok, tak

nesplneniektorejkoľvekznichvedie(beznutnostizaoberaťsavtakomprípadeeštesplnenímostatných)
k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

12. Po oboznámení sa so správnou žalobou, ktorej dôvody je nutné vnímať v jednotnom kontexte
aj s návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd ustálil, že žalobca v
tomto prípade nepochybne splnil dve vyššie zmienené zákonné procesné podmienky, preto správny

súd pristúpil k preskúmaniu splnenia aj hmotnoprávnych podmienok na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe.

13. V rámci skúmania splnenia prvej hmotnoprávnej podmienky správny súd konštatuje, že žalobca
neosvedčil naplnenie predpokladov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a svoj návrh

odôvodnil iba tvrdením o hrozbe vzniku závažnej ujmy na životnom prostredí v dôsledku výrubu
drevín - konkrétne štyridsiatich ovocných stromov, ako aj hrozbou vzniku iných nenapraviteľných
následkov spojených s invazívnymi zásahmi do existujúceho stavu parcely v dôsledku realizácie násypu
s použitím (s najväčšou pravdepodobnosťou) ťažkých mechanizmov (strojov). Správny súd poukazuje
na skutočnosť, že splnenie zákonných predpokladov pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe

je povinný osvedčiť (nie len tvrdiť ale aj preukázať) sám žalobca, ktorý je povinný v tomto prípade uniesť
dôkazné bremeno, čo sa v danom prípade nestalo.

14. Žalobca tvrdí, že vyvlastnením vyššie označenej parcely (ďalej len „vyvlastnená parcela“) príde o sad
soštyridsiatimikusmiovocnýchstromovvdôsledkuichvýrubu,avšaktotosvojetvrdenienepreukázalani

pokiaľ ide o faktický stav výsadby stromov na vyvlastnenej parcele (napr. nepredložil fotodokumentáciu,
či sa na vyvlastnenej parcele nachádzajú tieto stromy) a predovšetkým toto svoje tvrdenie nepreukázal
ani v zákonom predpokladanej požiadavke, v zmysle ktorej môže byť odkladný účinok žalobe priznaný
výlučne v prípade ak k ujme má dôjsť iba v príčinnej súvislosti s výkonom žalobou napadnutého
rozhodnutia. ktorým rozhodnutím je v tomto konkrétnom prípade rozhodnutie o vyvlastnení parcely, ktoré

bolo vykonané jeho zápisom do katastra nehnuteľnosti a teda týmto spôsobom jeho výkonu nemohlo
a ani nemôže dôjsť k žalobcom tvrdenému následku v podobe výrubu štyridsiatich ovocných stromov
a teda k škode na životnom prostredí.
Predmetom žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a jemu predchádzajúceho rozhodnutia
okresného úradu je vyvlastnenie označenej parcely za účelom získania vlastníctva k nej v prospech

vyvlastniteľa SR-železnice Slovenskej republiky, kvôli výstavbe železničnej trate, pričom ak by aj stavba
železničnej trate bola v budúcnosti spojená s potrebou výrubu akýchkoľvek drevín, tento výrub sa môže
uskutočniť až po splnení zákonom stanovených podmienok a postupov, ktoré nepochybne zahŕňajú aj
uskutočnenie ďalších správnych konaní a vydanie nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy,
vrátane vydania súhlasu s výrubom drevín (okrem zákonom stanovených výnimiek). Žalobca vo svojom

návrhu neuvádza žiadne okolnosti, ktoré by preukazovali prebiehajúce konanie, prípadne vydanie
takého rozhodnutia, ktoré by sa týkalo výrubu drevín na vyvlastnenej parcele a navyše, ako už
bolo uvedené, takéto rozhodnutie ani nie je predmetom súdneho prieskumu v tomto súdnom konaní
v príčinnej súvislosti s výkonom ktorého by závažná ujma hrozila či už bezprostredne žalobcovi alebo
na životnom prostredí.

Správny súd je názoru, že v danom prípade nie je splnená zákonná podmienka, podľa ktorej závažná
ujma na životnom prostredí hrozí v príčinnej súvislosti s bezodkladným výkonom žalobou napadnutého
rozhodnutia, s okamžitým výkonom ktorého je spojené iba vyvlastnenie dotknutej parcely (t.j. odňatie
spolu/vlastníckeho práva žalobcovi k nej) a nie výrub drevín. Z návrhu žalobcu nemá súd za preukázané,
že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného by v súčasnosti hrozil výrub stromov,

ktorý by mohol mať za následok vznik potenciálnej ujmy (škody) na životnom prostredí, pretože okamžitý
výkon napadnutého rozhodnutia žalovaného sa nevzťahuje na výrub stromov, ktoré na vyvlastnenej
parcele tvoria podľa tvrdení žalobcu ovocný sad. Okamžitý výkon napadnutého rozhodnutia preto nieje spôsobilý bezodkladne privodiť žalobcom tvrdenú závažnú ujmu na životnom prostredí, ani iné,
žalobcom predpokladané nenapraviteľné následky.
Okrem toho, na margo žalobcom uvedeného, správny súd dodáva, že z administratívneho spisu vyplýva,

že žalobca nebol výlučným vlastníkom vyvlastnenej parcely, vyvlastnenia ktorej sa žalobou napadnuté
rozhodnutia týkajú, ale bol jej podielovým spoluvlastníkom vo veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu
1/2 k celku a druhým jej spoluvlastníkom s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu tiež 1/2 k celku
bola Slovenská republika, takže aj z tohto je zrejmým, že žalobca, ktorého spoluvlastnícky podiel na
vyvlastnenej parcele bol iba ideálny, by iba náročne preukázal, že práve jemu patrilo ním zmienených

štyridsať ovocných stromov na tejto vyvlastnenej parcele sa údajne nachádzajúcich.
Záverom, pre úplnosť veci správny súd dodáva, že ujma na životnom prostredí ku ktorej by eventuálne
mohlo dôjsť v dôsledku výrubu stromov je, resp. by mala byť v každom správnom konaní o tomto výrube
eliminovaná nariadením náhradnej stromovej výsadby.

15. Ďalším dôvodom, ktorým žalobca odôvodňuje svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej

žalobe, bolo jeho tvrdenie o hroziacej ujme na životnom prostredí v dôsledku vytvorenia na vyvlastnenej
parcele ťažkými mechanizmami násypu pre železničnú trať.
Identicky ako pri prvom dôvode, aj v tomto prípade správny súd nenachádza príčinnú súvislosť
medzi bezodkladným výkonom žalobou napadnutého rozhodnutia o vyvlastnení formou jeho zápisu do
katastra nehnuteľností na jednej strane a žalobcom tvrdenou ujmou hroziacou či už bezprostredne jemu

alebo na životnom prostredí. Otázky týkajúce sa stavebného riešenia železničnej trate budú riešené
a rozhodované až v stavebnom konaní a nie v konaní o vyvlastnení (žalobca je stále spoluvlastníkom
s vyvlastnenou parcelou susediacej parcely CKN 668/1, v k. ú. F. G. H.).

16. Žalobca teda svoje tvrdenia o jemu alebo životnému prostrediu hroziacej ujme výkonom žalobou

napadnutého rozhodnutia nepreukázal žiadnymi konkrétnymi dôkazmi, ktoré by boli spôsobilé tieto
tvrdenia osvedčiť a preto tieto ostávajú v čisto hypotetickej rovine a zakladajú iba hypotetickú možnosť
tvrdenej hrozby. Na základe uvedeného správny súd konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno, nakoľko svoje tvrdenia o hrozbe ujmy na životnom prostredí nepreukázal žiadnymi dôkazmi.
Preukázanie hrozby závažnej ujmy na životnom prostredí treba považovať za osobitnú náležitosť

návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ktorá v tomto prípade nebola dodržaná.
Správny súd poznamenáva, že nie je úlohou súdu vyhľadávať za žalobcu dôkazy, ktoré osvedčujú
ním uvedené tvrdenia, a je výlučne žalobcovou povinnosťou jeho tvrdenia hodnoverne preukázať
predloženými dôkazmi. Správny súd v tomto prípade od žalobcu legitímne očakával, aby v návrhu na
priznanie odkladného účinku uviedol nie len konkrétne tvrdenia a skutočnosti, ale aby tieto podložil

konkrétnym dôkazmi a súčasne, aby preukázal príčinnú súvislosť medzi hroziacou závažnou ujmou na
životnom prostredí, prípadne inými nenapraviteľnými následkami, a okamžitým výkonom napadnutého
rozhodnutia.

17. V uvedenej súvislosti je nevyhnutné opakovane poukázať, že priznanie odkladného účinku je

výnimočným inštitútom, ktorý slúži na prelomenie právnych účinkov právoplatného a vykonateľného
rozhodnutia orgánu verejnej správy, a to len v zákonom predvídaných a odôvodnených prípadoch,
ak žalobcovi hrozí v príčinnej súvislosti s bezodkladným výkonom správnou žalobou napadnutého
rozhodnutia závažná ujma, značná hospodárska, či finančná škoda, závažná ujma na životnom
prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

18. Vzhľadom k uvedenému správny súd uzavrel, že na priznanie odkladného účinku správnej žalobe,
žalobca nesplnil prvú hmotnoprávnu podmienku a už z toho dôvodu nebolo možné návrhu na jeho
priznanie vyhovieť. Z toho dôvodu preto už správny súd ani nebol povinný skúmať splnenie druhej
hmotnoprávnej podmienky a to, či by priznanie odkladného účinku žalobe bolo alebo nebolo v rozpore

s verejným záujmom. Avšak keďže žalobca vo svojom návrhu nosne dôvodí práve verejným záujmom
na ochrane životného prostredia, preto správny súd považoval za potrebné vyjadriť sa aj k tomuto
argumentu.
V súvislosti s uvedeným je nutné mať na zreteli, že tu dochádza k styčnej ploche medzi verejným
záujmom na ochranu životného prostredia na jednej strane a verejným záujmom na rozvoji infraštruktúry

a lepšej dostupnosti železničnej dopravy pre všetkých, na strane druhej.

19. Cieľom realizácie stavby v tomto prípade je modernizácia a rozvoj železničnej dopravy s cieľom
vytvoriť moderný fungujúci dopravný systém integrovanej koľajovej dopravy, ktorý má zabezpečiťzvýšenie kvality a rozvoja služieb v doprave a zabezpečenie vyššej prepojenosti trate v príslušnom
regióne, čo má viesť k zlepšeniu železničnej dopravy. Modernizovaná železničná trať má slúžiť širokej
verejnosti – všetkým užívateľom železničnej dopravy vrátane tuzemských a zahraničných dopravcov.

Verejný záujem je v právnej teórii tzv. neurčitým pojmom, teda pojmom, používaným v právnych textoch
na vyjadrenie všeobecnejších javov, ktoré však v právnej norme nemajú definovaný explicitný obsah.
Možno ho definovať ako záujem všeobecne prospešný. Zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného
záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v čl. 3 ods. 2 verejný záujem definuje ako záujem, ktorý
prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom. Správny

súd je toho názoru, že v uvedenom prípade nepochybne ide o stavbu realizovanú vo verejnom záujme,
ktorá má výrazný verejnoprospešný rozmer, pretože ma slúžiť na prospech širokej verejnosti. Súd má za
to,ževerejnýzáujemjevtomtoprípadejasnedanýadefinovanýcharakteromaúčelomsamotnejstavby.

20.Vtejtosúvislostisprávnysúdpoukazujenaprincípproporcionality(primeranosti),ktorýjenevyhnutné
zohľadniť pri posudzovaní skutočnosti, či v danom prípade právo na ochranu životného prostredia

realizované formou zachovania drevín (stromov) tvoriacich ovocný sad na dotknutej parcele, prevažuje
nad verejným záujmom na budovaní a modernizácii železničnej infraštruktúry. Správny súd musí v tomto
smere vykonať pomerovanie (porovnávanie, test proporcionality) medzi záujmom o ochranu životného
prostredia a verejným záujmom na rozvoji verejnej dopravy. Pritom nemožno opomenúť skutočnosť, že
výrub drevín je zvyčajne spojený s povinnosťou výsadby nových drevín, aby sa tak v čo najväčšej miere

eliminovali (reparovali) negatívne dopady výrubu na životné prostredie. Na druhej strane, ak by súd
rozhodnutím o priznaní odkladného účinku správnej žalobe čo i len dočasne pozastavil (ochromil) celý
proces smerujúci k realizácii dotknutej stavby, išlo by o závažný zásah vykonaný v rozpore s verejným
záujmom, ktorý by bol neprimeraný reparovateľnej ochrany životného prostredia sledovanej žalobcom.
Pri aplikácii princípu proporcionality (primeranosti) správny súd dospel k záveru, že negatívne dopady na

životné prostredie pri nateraz hypotetickom výrube drevín na vyvlastnenej parcele, by boli jednoduchšie
reparovateľné v porovnaní s negatívnymi dôsledkami ochromenia procesu realizácie stavby za účelom
modernizácie železničnej trate.

21. Na základe uvedených dôvodov, správny súd uzavrel, že návrhu žalobcu na priznanie odkladného

účinkusprávnejžalobeniejemožnévyhovieť,pretotentonávrhpostupompodľacit.§188SSPzamietol.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4
SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).