Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, September 10, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3Sf/42/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106494
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Soukupová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106494.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Soukupovej

(sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Ing. Matúša Škarbalu,
v právnej veci žalobcu: SEVET, s.r.o., so sídlom Zelená 2C/X3, 974 04 Banská Bystrica, IČO: 36
025 381, právne zastúpený: Mgr. Michal Urban, advokát so sídlom Šafárikova 12, 911 08 Trenčín,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102547455/2023 zo dňa 10. októbra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Súd správnu žalobu zamieta.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie
1. U žalobcu bola Daňovým úradom Banská Bystrica (ďalej len „správca dane“) vykonaná daňová
kontrola na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie máj 2021. Daňová kontrola
bola začatá na základe Oznámenia č. 101523833/2021 zo dňa 18.08.2021, pričom daňová kontrola
začala dňa 28.09.2021. Správca dane na základe dokazovania vykonaného v priebehu daňovej kontroly
a tiež z dokladov predložených žalobcom v daňovej kontrole DPH v zmysle ust. § 24 a nasl. zákona
č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) zistil, že v zdaňovacom období máj 2021 žalobca
deklaroval dodanie : faktúrou číslo 210100045 (interné číslo 2106023), dátum vyhotovenia: 25.05.2021;
dátum dodania tovaru/služby, prijatie platby: 25.05.2021; predmet fakturácie: Fakturujeme Vám na
základe Vašej objednávky tovar podľa priloženého súpisu; základ dane 9 138,63 EUR; 20 % daň z
pridanej hodnoty: 1 827,73 EUR; celková suma: 10 966,36 EUR; - faktúrou číslo
2 3Sf/42/2023

210100046 (interné číslo 2106024), dátum vyhotovenia: 25.05.2021; dátum dodania tovaru/služby,
prijatie platby: 25.05.2021; predmet fakturácie: Fakturujeme Vám na základe Vašej objednávky tovar
podľa priloženého súpisu; základ dane 12 480,00 EUR; 20 % daň z pridanej hodnoty: 2 496,00 EUR;
celková suma: 14 976,00 EUR; - faktúrou číslo 210100047 (interné číslo 2106025), dátum vyhotovenia:
28.05.2021; dátum dodania tovaru/služby, prijatie platby: 28.05.2021; predmet fakturácie: Fakturujeme
Vám na základe Vašej objednávky tovar podľa priloženého súpisu; základ dane 8 380,35 EUR; 20 %

daň z pridanej hodnoty: 1 676,07 EUR; celková suma: 10 056,42 EUR; - faktúrou číslo 210100048
(interné číslo 2106026), dátum vyhotovenia: 28.05.2021; dátum dodania tovaru/služby, prijatie platby:
28.05.2021; predmet fakturácie: Fakturujeme Vám na základe Vašej objednávky tovar podľa priloženého
súpisu; základ dane 11 365,69 EUR; 20 % daň z pridanej hodnoty: 2 273,14 EUR; celková suma: 13638,83 EUR; - faktúrou číslo 210100050 (interné číslo 2106027), dátum vyhotovenia: 31.05.2021; dátum
dodania tovaru/služby, prijatie platby: 31.05.2021; predmet fakturácie: Fakturujeme Vám na základe
Zmluvy upratovacie práce za mesiac máj 2021; základ dane 1 425,00 EUR; 20 % daň z pridanej hodnoty:

285,00 EUR; celková suma: 1 710,00 EUR; - faktúrou číslo 210100051 (interné číslo 2106028), dátum
vyhotovenia: 31.05.2021; dátum dodania tovaru/služby, prijatie platby: 31.05.2021; predmet fakturácie:
Fakturujeme Vám na základe Zmluvy upratovacie práce za mesiac máj 2021; základ dane 7 410,00
EUR; 20 % daň z pridanej hodnoty: 1 482,00 EUR; celková suma: 8 892,00 EUR.

2. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený Protokol č. 103324674/2022 zo dňa 12.12.2022, ktorý bol
doručený žalobcovi dňa 28.12.2022 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole.
K ústnemu prerokovaniu pripomienok žalobcu k protokolu došlo dňa 24.04.2023, o čom bola spísaná
zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101110631/2023 zo dňa 24.04.2023, v ktorej správca dane uviedol
obsah podaného vyjadrenia ako aj stanovisko správcu dane k uvedeným tvrdeniam žalobcu.

3. Vo vyrubovacom konaní správca dane rozhodnutím č. 101212234/2023 zo dňa 04.05.2023 (ďalej
len „prvostupňové rozhodnutie“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 10 039,94 EUR za zdaňovacie
obdobie máj 2021 podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku, nakoľko žalobca neuniesol svoje dôkazné
bremeno a k daňovej kontrole nepredložil žiadne relevantné dôkazy o skutočnom dodaní predmetného
tovaru a služieb v zmysle vystavených faktúr od spoločnosti Bio 1 s.r.o., so sídlom Klincová 35, 821 08

Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 51 160 676, DIČ: 2120614276, IĆ DIČ: SK2120614276 (ďalej
len „Bio 1 s.r.o.“), ani ich nezískal správca dane vlastným preverovaním. Správca dane v prvostupňovom
rozhodnutí podrobne popísal priebeh daňovej kontroly, obsah získaných dokladov a dôkazy, ktoré
vykonal, skutočnosti, ktoré vykonaným dokazovaním zistil, vyjadrenia žalobcu, ako aj svoje stanoviská
k týmto vyjadreniam.

4. Správca dane nemal z dôkazov predložených žalobcom ani vykonaným dokazovaním preukázané,
že došlo k reálnemu dodaniu tovaru a poskytnutiu služieb. Uviedol, že zákon č. 222/2004 Z. z. o dani
z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) spája právo na odpočítanie
dane so splnením podmienok definovaných v § 49 a § 51 zákona o DPH. Jedná sa o tzv. hmotnoprávne

podmienky, kedy základným predpokladom ich
3 3Sf/42/2023

splnenia je samotná realizácia, dodanie služieb. Správca dane uviedol, že kontrolovaný daňový subjekt

správcovi dane počas výkonu daňovej kontroly nepredložil dostatočné dôkazy, ktoré by potvrdzovali,
že došlo k uskutočneniu zdaniteľných obchodov v zmysle sporných faktúr, a že predmetné tovary
a služby uvedené na týchto faktúrach boli skutočne dodané dodávateľom spoločnosťou Bio 1 s.r.o.
Aj napriek tomu, že tovary a služby, v zmysle sporných faktúr, kontrolovaný daňový subjekt ďalej
fakturoval svojim odberateľom, nemal dostatočné vedomosti o uvedených obchodných transakciách,

o preprave, o pôvode tovaru, o osobách, ktoré mali reálne poskytovať služby odberateľom, o rozsahu
vykonaných prác, a taktiež na základe predložených dokladov a vyjadrení konateľa A. A. B. došlo k
pochybnosti o reálnej spolupráci medzi kontrolovaným daňovým subjektom a spoločnosťou Bio 1 s.r.o.
Na základe uvedeného kontrolovaný daňový subjekt nepreukázal reálnu existenciu dodaných tovarov
a poskytnutých služieb, čím neuniesol v potrebnom rozsahu dôkazné bremeno a daň na sporných

faktúrach sa stala splatná len z titulu jej uvedenia na faktúrach. Z uvedeného vyplýva, že nebola
uplatnená vo vzťahu k reálne uskutočneným zdaniteľným plneniam.

5. Správca dane konštatoval, že ústneho pojednávania dňa 18.01.2021 sa zúčastnil konateľ žalobcu
– pán A. A. B., ktorý uviedol, že žalobca mal prenajatú budovu aj so spevnenou plochou (parkovacie

priestory) na adrese Kasárenská 9 v Trenčíne. V budove sa nachádzajú aj kancelárske priestory,
skladové priestory a aj výrobné priestory. Časť kancelárskych priestorov využíval daňový subjekt
SEVET, s.r.o. a skladové a výrobné priestory prenajíma iným spoločnostiam na základe uzatvorených
zmlúv. Myslí si, že v zdaňovacom období máj 2021 nemala spoločnosť žiadnych zamestnancov. V
kontrolovanom zdaňovacom období obchodoval so spoločnosťou E-RAN GROUP, a.s., ktorej dodával

stavebný materiál. Jednalo sa o viacmesačnú obchodnú spoluprácu, ktorá bola ukončená v máji 2021, z
dôvodu nezaplatenia faktúr. Dodávateľom stavebného materiálu bola spoločnosť Bio 1 s.r.o. a dodávala
mu tovar len pre E-RAN GROUP, a.s. a dodávali, resp. čiastočne mu pomáhali aj s facility. Spolupráca
s Bio 1 s.r.o. bola cca 3 mesiace a bola ukončená z dôvodu ukončenia spolupráce s E-RAN GROUP,a.s. Facility boli dodávané spoločnosti STAR SILVER s.r.o. do obchodných prevádzok v obchodných
centrách, jednalo sa o prevádzky s bižutériou a drahými kovmi. Jednalo sa o spravovanie prevádzok – v
prípade ak sa pokazila elektroinštalácia, pokazili sa svetlá, odvetrávanie atď. Výkon zabezpečoval A. A.

B. osobne, prípadne tam išli zamestnanci z Bio 1 s.r.o., mal tam chodiť pán C.. K nadviazaniu spolupráce
so spoločnosťou Bio 1 s.r.o. uviedol, že pána D. C. pozná už desať rokov, oslovil ho a on mu vypracoval
cenovú ponuku, ktorú po úpravách prijal. D. C. označil za obchodného zástupcu spoločnosti Bio 1 s.r.o.
Na začiatku spolupráce sa stretol aj s konateľom spoločnosti Bio 1 s.r.o., pánom E., komunikácia bola v
maďarskom jazyku, pán C. tlmočil. Na otázky ohľadom dodaného tovaru uviedol, že tovar preberal iba

A. A. B., nikoho iného nepoveril. Odovzdania tovaru sa za dodávateľa Bio 1 s.r.o. zúčastnil šofér, ktorého
meno si nepamätá a občas aj pán C. a bol prítomný aj konateľ odberateľa a zamestnanec odberateľa.
Záruky sa neuplatňovali, tovar sa hneď spotreboval. Ohľadom dodania služieb uviedol, že objednávky sa
nerobili, pretože tieto práce vie robiť každý. Väčšinu činností vykonával A. A. B. s tým, že čiastočne mu
vypomáhal pán C.. Správca dane zároveň žalobcu vyzval na doloženie doplňujúcich dokladov (úhrady
faktúr, prepravné doklady, informácie o mieste stretnutia s pánom E., cenové ponuky, cenníky), pričom

potrebné doklady nepredložil,
4 3Sf/42/2023

ani neposkytol o nich potrebné informácie. Na základe výzvy správcu dane č. 100303842/2022 zo dňa

15.02.2022 žalobca predložil cenové ponuky od spoločnosti Bio 1 s.r.o. a identifikačné údaje pána D. C..

6. Správca dane dňa 27.04.2022 vypočul pána D. C., ktorý uviedol, že v preverovanom období bol
splnomocnencom spoločnosti Bio 1 s.r.o., a to na základe generálnej plnej moci od pána E., ktorá sa
vzťahovala len voči spoločnosti žalobcu. Jeho jediná činnosť spočívala v preklade z maďarského jazyka

vo vzťahu E. F. B., vzápätí sa však vyjadril, že vykonával aj údržbárske činnosti v zlatníctve. Nebol
zamestnancom spoločnosti Bio 1 s.r.o. Tlmočenie a údržbárske činnosti v zlatníctvach mal vyfakturovať
cez svoju firmu, Trade Brezno s.r.o., ale k tomu nedošlo z toho dôvodu, že nemali vyplatené faktúry.
Spoločnosť žalobcu neplatila spoločnosti Bio 1 s.r.o., a tým pádom mu E. povedal, že mu nezaplatí za
jeho činnosť. K vystaveniu faktúr nikdy nedošlo a zmluva taktiež nebola, jednalo sa o slovnú dohodu s E..

Prevažujúci predmet podnikateľskej činnosti spoločnosti Bio 1 s.r.o. v roku 2021 bol podľa D. C. obchod
so stavebným materiálom a nejaké služby pre spoločnosť žalobcu. O iných odberateľoch a dodávateľoch
spoločnosti Bio 1 s.r.o. nevedel. Zabezpečoval len čisto vzťah medzi spoločnosťami SEVET, s. r. o. a
Bio 1 s.r.o., ktorý aj sprostredkoval. Nezháňal ani tovar ani prepravu. Tovar vždy prišiel už s prepravou
do Trenčína a na vykládkach sa zúčastnil párkrát. Svedok sa vyjadril aj k priestorom spoločnosti Bio 1

s.r.o., v ktorých došlo k stretnutiu pána E. s B.. Pri zabezpečovaní obchodných kontaktov s E. chodil
ešte jeden pán, ktorý tlmočil, jeho meno nevedel uviesť. K otázke, či má vedomosť, či spolupracoval
daňový subjekt Bio 1 s.r.o. so spoločnosťou žalobcu v roku 2021 a o akú spoluprácu sa jednalo uviedol,
že má vedomosť, že spolu spolupracovali. Jednalo sa o dodávky stavebných materiálov. Pán E. mu
spomínal, že má slovenskú firmu a zaoberá sa stavebným materiálom a pána B. pozná už dlho, stavali

v Trenčíne a stále naháňal stavebný materiál a takto k tomu došlo. K zoznámeniu E. a B. došlo približne
vo februári 2021 a spolupráca začala asi v marci 2021 a trvala pár mesiacov. Potom došlo k tomu, že
žalobca neplatil spoločnosti Bio 1 s.r.o. a spolupráca sa ukončila. Stavebný materiál pre pána B. v rámci
Bio 1 s.r.o. nezháňal, jednalo sa čisto o tlmočenie. Tovar zabezpečoval E.. K preprave tovaru sa svedok
nevedel vyjadriť. K dodaným službám sa svedok vyjadril tak, že tieto vykonával on sám a nevedel, či aj

niekto iný. Žiadne doklady a dôkazy správcovi dane neposkytol, nakoľko uviedol, že žiadne nemá.

7. Správca dane konštatoval, že sa mu nepodarilo získať potrebné doklady a dôkazy ani od spoločnosti
Bio 1 s.r.o., a to ani využitím inštitútu medzinárodnej výmeny informácií (opakované výzvy na vypočutie
svedka – pána G. E., konateľa spoločnosti Bio 1 s.r.o. v preverovanom zdaňovacom období máj

2021), ani preverením obchodného reťazca spoločností dodávateľskej spoločnosti Bio 1 s.r.o. Nakoľko
preverovaním dokladov a dôkazov predložených žalobcom vznikli správcovi dane pochybnosti o
správnosti, pravdivosti a úplnosti dokladov zaslal správca dane dňa 28.10.2022 žalobcovi výzvu č.
102931614/2022 v zmysle ustanovenia § 46 ods. 5 Daňového poriadku na doplnenie neúplných údajov,
predložením daňových a účtovných dokladov a vysvetlenie nejasností, predložením požadovaných

dokladov a písomných vyjadrení, pričom žalobcu zároveň oboznámil zo zistenými skutočnosťami v
priebehu daňovej kontroly. Výzva bola žalobcovi doručená dňa 18.11.2022, pričom v reakcii
5 3Sf/42/2023na predmetnú výzvu zaslal žalobca správcovi dane dňa 25.11.2022 žiadosť o predĺženie lehoty o 5 dní
na odstránenie nedostatkov v zmysle predmetnej výzvy. Správca dane predmetnej žiadosti o predĺženie

lehoty nevyhovel Rozhodnutím č. 103246127/2022 zo dňa 30.11.2022. Napriek uvedenému žalobca
doručildňa29.11.2022správcovidanevyjadreniekvýzve,ktoréboloevidovanépodč.102931614/2022,
avšak pochybnosti správcu dane neodstránil.

8. Na základe zisteného skutkového stavu v daňovej kontrole a vyrubovacom konaní nebolo žiadnym

spôsobom vierohodne preukázané, že by bol deklarovaný tovar a služby reálne dodané žalobcovi, a ani
zo zisteného skutkového stavu nevyplýva, že by predmetný tovar a služby dodala spoločnosť Bio 1 s.r.o.
Z uvedených dôvodov správca dane nepriznal odpočítanie dane z dôvodu nepreukázania materiálnej
existencie plnenia (tovarov a služieb), pričom samotná existencia faktúr nezakladá podmienku možnosti
uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých zdaniteľných plnení podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona
o DPH.

9. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, pričom žalovaný rozhodnutím č.
102547455/2023 zo dňa 10.10.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie žalobcu zamietol a
prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. V úvode odôvodnenia stručne zhrnul obsah odvolania
podaného žalobcom, zopakoval priebeh daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, pričom v závere sa

vyjadril k jednotlivým odvolacím námietkam žalobcu, ktoré považoval za nedôvodné a závery správcu
dane za správne.

10. Žalovaný konštatoval, že v danom prípade nebolo preukázané, že služby a tovar žalobca reálne
nadobudol, že dodávateľ uvedený na preverovaných faktúrach reálne poskytol zdaniteľné plnenia,

nakoľko ani samotný žalobca správcovi dane v rámci daňovej kontroly a ani vyrubovacieho konania
nepreukázal, že zdaniteľné plnenia boli reálne uskutočnené. Z priebehu daňovej kontroly nesporne
vyplýva, že správca dane počas jej trvania poskytol žalobcovi dostatočný priestor na to, aby preukázal
reálne uskutočnenie zdaniteľných plnení, ktorých prijatie deklaroval od dodávateľskej spoločnosti Bio 1
s.r.o. Žalovaný zdôraznil, že žalobca nebol zaťažený ani neprimeraným dôkazným bremenom vo vzťahu

k skutočnostiam, ktoré nastali u jeho dodávateľa, spoločnosti Bio 1 s.r.o. Správca dane od žalobcu
nevyžadoval ani vykonávanie komplexných šetrení tejto dodávateľskej spoločnosti, no je na mieste
dodržiavanie primeranej obozretnosti daňovým subjektom spočívajúcej v zabezpečení primeraného
množstva dôkazných prostriedkov pre preukázanie splnenia podmienok uplatňovaného odpočítania
dane. Žalobca okrem dokladov, ktoré boli predložené správcovi dane k začiatku daňovej kontroly,

nepredložil žiadne iné dôkazy, prostredníctvom ktorých by odstránil pochybnosti správcu dane týkajúce
sa faktúr vystavených dodávateľskou spoločnosťou Bio 1 s.r.o. Správca dane svojím dokazovaním
nezískal žiadne relevantné dôkazy o uskutočnených zdaniteľných plneniach a preniesol dôkazné
bremeno na žalobcu zaslaním výzvy na odstránenie pochybností v zmysle § 46 ods. 5 Daňového
poriadku, ktorou správca dane žalobcu opakovane informoval o vykonaní všetkých dôkazov a zistených

skutočnostiach, ktoré vyplynuli počas priebehu daňovej kontroly, oznámil žalobcovi pochybnosti, ktoré
nadobudol ohľadne dodávateľských faktúr od dodávateľskej spoločnosti Bio 1 s.r.o. a informoval ho, že
v priebehu výkonu daňovej kontroly žalobca správcovi dane nepredložil dôkazy a skutočnosti, ktoré by
priamo a overiteľne preukazovali, že došlo k reálnemu
6 3Sf/42/2023

uskutočneniu zdaniteľných plnení. Žalovaný poukázal na zistené skutočnosti, v zmysle ktorých
nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti na základe deklarovaných faktúr, nakoľko nedošlo k
reálnemu preukázaniu uskutočnenia zdaniteľných plnení na deklarovaných faktúrach, pričom o týchto

skutočnostiach nesvedčili ani predložené príslušné doklady a tým nevzniklo žalobcovi právo na
odpočítanie DPH. V závere žalovaný uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože
jednoznačným a vierohodným spôsobom nepreukázal, že skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne
určenie dane a údaje uvedené v daňovom priznaní sú úplné a správne.

Správna žaloba – žalobné námietky
11. Správnou žalobou doručenou v zákonnej lehote sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
napadnutého rozhodnutia žalovaného a s ním súvisiaceho prvostupňového rozhodnutia, keďže podľa
názoru žalobcu rozhodnutie žalovaného, ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa vychádzaloz nesprávneho právneho posúdenia veci, rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a
nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu, uvedené v oboch rozhodnutiach, bolo nedostatočné
na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzali daňové orgány za základ svojich rozhodnutí, je v

rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o
konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí.

12. Žalobca v úvode správnej žaloby zhrnul žalobné body, ktoré následne širšie zdôvodnil. V prvom
rade namietal, že žalovaný počas výkonu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania vôbec

nepreveroval reálnu existenciu deklarovaného tovaru a služieb. Dôkazom dodania tovaru a získania
práva nakladať s tovarom ako vlastník je prítomnosť dodávateľa a odberateľa pri dodaní tovaru a jeho
kontrola pri preberaní. Žalobca žiadal žalovaného o preverenie týchto skutočností.

13. Ďalej žalobca namietal, že žalovaný si nesplnil všetky svoje zákonom stanovené povinnosti, pretože
nezistil a nepreveril skutkový stav veci čo najúplnejšie. Podľa žalobcu správca dane porušil všeobecne

záväzné právne predpisy a hlavne základné zásady správy daní.

14. Žalovaný podľa žalobcu ani raz počas výkonu daňovej kontroly žalobcovi neoznámil, že má
pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených žalobcom alebo o
pravdivosti údajov v nich uvedených. Daňový poriadok ukladá žalovanému v zmysle ust. § 46 ods.

5 povinnosť oznámiť kontrolovanému daňovému subjektu tieto pochybnosti a vyzvať ho, aby sa k
nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo
pravdivosť údajov riadne preukázal. Žalobca teda nemal ani potuchy o tom, že žalovaný nadobudol
nejaké pochybnosti a logicky teda bol v domnení, že žalovaný iba preveruje počas výkonu daňovej
kontroly deklarovaného dodávateľa a všetky doklady predložené ku kontrole sú teda úplné, správne

a nespochybniteľné. Žalovaný v zmysle ust. § 46 ods. 5 Daňového poriadku zaslal výzvu až s
oboznámením žalobcu so skutočnosťami zistenými pri výkone daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty
zazdaňovacieobdobiemáj2021,tedapredkoncomlehotynavýkondaňovejkontroly.Dokoncažalovaný
podľa žalobcu postupoval v rozpore s Daňovým poriadkom, keď do jednej výzvy spojil dva rôzne
procesne

7 3Sf/42/2023

nezávislé úkony. Daňový poriadok presne definuje, kedy má správca dane postupovať v podľa ust. § 46
ods. 5 a kedy podľa ust. 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku. Žalovaný takýmito hrubými procesnými

chybami uprel práva žalobcu, ktoré mu zaručuje a priznáva Daňový poriadok. V tejto súvislosti žalobca
namietal, že pochybnosti žalovaného nie sú dôkazom a rozhodnutie žalovaného považoval odôvodnené
len subjektívnymi pocitmi žalovaného.

15. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný zisťoval dôkazy u iných daňových subjektov – u dodávateľov

deklarovaného dodávateľa – Bio 1 s.r.o.. Je zrejmé, že žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt v
zásade nemá priamy vplyv na predloženie účtovníctva, resp. listinných dôkazov, ktorými disponujú jeho
obchodnípartneri–dodávateliaaichsubdodávatelia,apretojelogické,žesvojedôkaznébremenomôže
žalobca realizovať len v prípade, že sa pochybnosti žalovaného týkajú práve týchto subjektov, najmä
navrhovaním výsluchov osôb, ktoré boli v obchode zainteresované. Odmietnutie takýchto navrhovaných

dôkazov je nielen odmietnutím práva kontrolovaného daňového subjektu na realizáciu jeho procesných
práv, ale súčasne v predmetnej právnej veci malo za následok aj neúplné a nedostatočné zistenie
žalovaného, ktoré nedáva dostatočný podklad pre následné rozhodovanie správnych orgánov.

16. Žalobca ďalej v správnej žalobe uviedol, že žalovaný vo výzve č. 102931614/2022 uviedol žalobcovi

neznáme spoločnosti, ktoré neboli obchodným partnerom žalobcu a ďalšie nesúvisiace skutočnosti
u týchto spoločností, ktoré podľa žalobcu nesúvisia s preverovaním uplatneného práva žalobcu na
odpočítanie DPH. Žalobca tvrdil, že tovar a služby mu boli skutočne dodané dodávateľom Bio 1 s.r.o.,
pričom následne tento tovar a služby použil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Nesúhlasil s
tvrdeniami žalovaného, ktorý spochybnil dodávateľa žalobcu a jeho údajného subdodávateľa. Podľa

žalobcužalovanývnapadnutomrozhodnutíanijedinýmdôkazomnepreukázalskutočnosti,žedodávateľ
Bio 1 s.r.o. nedodal spoločnosti žalobcu fakturovaný tovar a služby. Žalobca namietal, že žalovaný
nepreveroval reálnosť dodania tovarov a služieb u odberateľov žalobcu. Žalobca tvrdil, že nemal mu ktoiný dodať uvedené tovary a služby a z rozhodnutia žalovaného mal za to, že nebola spochybnená reálna
existencia tovarov a služieb, ale dodávateľ Bio 1 s.r.o.

17. V závere žalobca namietal, že si riadne splnil všetky povinnosti vyplývajúce z ust. § 45 Daňového
poriadku a poskytol na účely daňovej kontroly všetky informácie, poskytol všetky pádne dôkazy týkajúce
sa splnenia podmienok práva na odpočítanie dane v zmysle ust. § 49 v nadväznosti na § 51 zákona
o DPH a predložil všetky záznamy upravené zákonom o účtovníctve, všetky záznamy a doklady, ktoré
preukazujú hospodárske operácie a obchodné transakcie. V správnej žalobe poukázal na judikatúru

Súdneho dvora EÚ a teóriu posudzovania splnenia podmienok na odpočítanie DPH.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe žalobcu
18. Žalovaný v úvode zopakoval zistenia týkajúce sa predmetnej veci, pričom sa rozsiahlo vyjadril
k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu, ktoré považoval za nedôvodné, zotrval na dôvodoch
napadnutého rozhodnutia a navrhol, aby správny súd žalobu zamietol.

8 3Sf/42/2023

19. Uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a takisto z dôkazov, ktoré správca
dane zaobstaral v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, nebolo preukázané, že služby

a tovar žalobca reálne nadobudol, a že dodávateľ uvedený na preverovaných faktúrach, spoločnosť
Bio 1 s.r.o., reálne poskytol zdaniteľné plnenia žalobcovi, nakoľko ani samotný žalobca správcovi dane
uvedenénepreukázal.Zopakovalvšetkyzisteniasprávcudaneadôkazypredloženéžalobcom,vzmysle
ktorých nemali daňové orgány preukázanú reálnosť preverovaných zdaniteľných plnení tak, ako ich
uvádzal žalobca predloženými dokladmi.

20. Ďalej žalovaný zdôraznil, že správca dane žalobcu vyzval na predloženie všetkých daňových a
účtovných dokladov za preverované zdaňovacie obdobie aj v zmysle § 45 ods. 2 písm. d) Daňového
poriadku a žalobca mal takisto povinnosť aj v zmysle § 45 ods. 2 písm. c) Daňového poriadku poskytovať
správcovi dane požadované informácie sám alebo ním určenou osobou. Správca dane žalobcu

informoval počas ústneho pojednávania dňa 18.01.2022 o skutočnosti, že dodávateľ so správcom dane
nekomunikuje a nepredkladá žiadne z požadovaných dokumentov, na preukázanie ktorých bol vyzvaný
a práve žalobca uviedol, že sa k týmto zisteniam zatiaľ nechce vyjadrovať, viď. Zápisnica o ústnom
pojednávaní č. 100105419/2022. Za nedôvodnú preto považoval námietku žalobcu, že mu správca dane
ani raz počas daňovej kontroly neoznámil, že má pochybnosti o správnosti a úplnosti dokladov a až pred

ukončením daňovej kontroly doručil výzvu spolu s oboznámením.

21.Podľažalovanéhosprávcadanevyhodnotilvšetkyzistenéskutočnosti,dôkazyavšetko,čovdaňovej
kontrole a vo vyrubovacom konaní u žalobcu, ale aj na základe zistení u jeho dodávateľov vyšlo najavo,
pretože takýto postup považoval za odôvodnený a nevyhnutný pre správne určenie dane. Správca

dane riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom
rámci. Žalovaný za nedôvodné považoval aj žalobné námietky týkajúce sa nedostatočného odôvodnenia
rozhodnutiasprávcudaneanedostatočnezistenéhoskutkovéhostavu,nakoľkosprávcadanevosvojom
rozhodnutí jasne formuloval svoje závery, že nedošlo k reálnemu uskutočneniu zdaniteľných plnení
dodávateľskouspoločnosťouBio1s.r.o.,čímžalobcanesplnilzákonnépodmienkypreodpočítaniedane.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného (replika žalobcu)
22. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na žalobných námietkach uvedených v správnej
žalobe. Podľa žalobcu žalovaný v daňovom konaní svoje závery vyvodzoval na základe neurčitých a
neúplných informácií, čo spôsobuje závažný zásah do práv daňového subjektu. Žalobca uviedol, že

nadobudnutie tovarov dodávateľom (Bio 1 s.r.o.) je irelevantné vo vzťahu k preverovanému dodaniu
tohto tovaru odberateľovi, teda spoločnosti SEVET, s.r.o., pretože ani zákon o DPH, ani Smernica a
ani judikatúra Súdneho dvora EÚ nepodmieňuje nárok na odpočítanie dane z nákupu tovaru alebo
služieb preukazovaním spôsobu nadobudnutia tohto tovaru dodávateľom (Bio 1 s.r.o.). Žalobca nemá
žiadne práva a ani možnosti ovplyvniť spôsob nadobudnutia tovaru a služieb spoločnosťou Bio 1 s.r.o..

Žalobcovi bol však tovar a služby uvedené na preverovaných faktúrach od dodávateľa Bio 1 s.r.o.
skutočne dodaný a žalobca
9 3Sf/42/2023tento tovar a služby následne použil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Žalobca zopakoval,
že počas výkonu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania žalovaný vôbec nepreveroval

reálnu existenciu deklarovaného tovaru a služieb. Dôkazom dodania tovaru a získania práva nakladať
s tovarom ako vlastník je prítomnosť dodávateľa a odberateľa pri dodaní tovaru a jeho kontrola pri
preberaní. Napadnuté rozhodnutie žalovaného teda považoval žalobca za nezákonné.

Vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu (duplika žalovaného)

23. Žalovaný v duplike k replike žalobcu zopakoval, že napadnuté rozhodnutia boli vydané v súlade so
zákonom a skutkový stav bol žalovaným, resp. správcom dane zistený úplne a presne, pričom tvoril
spoľahlivý podklad pri rozhodovaní vo veci samej, čím podľa žalovaného nebola porušená zásada
spoľahlivo zisteného stavu veci.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom

24. Žalobca žiadal na prejednanie veci nariadiť pojednávanie, správny súd preto nariadil pojednávanie
podľa § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „SSP“), na deň 10.09.2025. Právny zástupca žalobcu zotrval na dôvodoch podanej
správnej žaloby, zdôraznil žalobné body a uviedol, že nebol dostatočne zistený skutkový stav veci,
pretože správca dane mal vypočuť pracovníkov odberateľov žalobcu k tomu, či bol/nebol tovar dodaný.

Žalovaný prostredníctvom povereného zástupcu zotrval na závere, že žalobca nepreukázal splnenie
hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH, neuniesol dôkazné bremeno
a nevzniklo mu tak právo na odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr od spoločnosti Bio 1 s.r.o.

25. Správny súd v Banskej Bystrici, ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobou

napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane a postup daňových
orgánov, a to v rozsahu a z dôvodov uplatnených v správnej žalobe (§ 134 ods. 1 SSP), pričom dospel
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto správnu žalobu žalobcu zamietol podľa § 190 SSP.

26. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom

fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP). Právo domáhať sa ochrany
svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy
porušené alebo priamo dotknuté, a to za podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom. Podľa
SSP žalobca musí v správnej žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych
skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje preskúmavané rozhodnutia za nezákonné. Je na

žalobcovi, ako svoje právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou postupu a rozhodnutí orgánov
verejnej správy využije. Správne súdy nepredstavujú ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní a
konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Správny súd je pri tomto
type správnej žaloby, ako je správna žaloba žalobcu (všeobecná správna žaloba), viazaný rozsahom a
dôvodmi správnej žaloby, pričom je pre neho rozhodujúci skutkový stav, ktorý bol

10 3Sf/42/2023

v čase vydania správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu
dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z obsahu administratívneho spisu vyhľadávať, a ani v

správnej žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu za
žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu zákonnosti správnou žalobou napadnutého
rozhodnutia, a postupu orgánov verejnej správy, ktorý jeho vydaniu predchádzal, je striktne daný
žalobnými dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla obsahuje znenie § 134 ods. 2 SSP. V prejednávanej veci
správny súd vady preskúmavaných rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy v zmysle § 134 ods.

2 SSP nezistil.

27. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania
tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo
prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň

skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby
na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri
dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.28. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

29.Podľa§49ods.2písm.a)zákonaoDPH,platiteľmôžeodpočítaťoddane,ktorújepovinnýplatiť,daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

30. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

31. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

32. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,

ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

33. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

11 3Sf/42/2023

34. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných

podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov,
ktoré je povinný viesť.

35.Podľa§24ods.2Daňovéhoporiadku,správcadanevediedokazovanie,pričomdbá,abyskutočnosti

nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

36. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať

skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

37. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké

výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

38. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo
úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich

uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho,
aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil
alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

39. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon

neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.40. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo
nečinnosti orgánov verejnej správy je v rozsahu a z dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať,
či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre

vydanie rozhodnutia (alebo pre vydanie opatrenia alebo pre realizáciu iného postupu), či zistil vo veci
skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal v
súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s
hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal

na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba to, či také rozhodnutie
nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu
verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy
12 3Sf/42/2023

predchádzajúceho jeho vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza
zo skutkového stavu, ktorý bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy v zmysle
§ 135 ods. 1 SSP, s výnimkami vymedzenými v § 135 ods. 2 SSP, pod ktoré ale prejednávané
veci nespadajú. Konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania a
úlohou správneho súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale

preskúmavať zákonnosť rozhodnutí (prípadne iných správnych aktov a postupov) orgánov verejnej
správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom.

41. Úvodom k zodpovedaniu žalobcových námietok správny súd považuje za potrebné uviesť, že
právo na odpočítanie dane uvedené v čl. 167 a nasl. Smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006

o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v
zásade nemôže byť obmedzené. Právo zdaniteľných osôb odpočítať z dane, ktorú majú zaplatiť, daň
splatnú alebo zaplatenú na vstupe, z tovarov, ktoré nadobudli alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje
základnú zásadu spoločného európskeho systému dane z pridanej hodnoty (opakovane judikované
závery vyplývajúce napr. z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-324/11 Tóth). Cieľom režimu

odpočítania dane je úplne zbaviť zdaniteľné osoby bremena dane splatnej alebo zaplatenej v rámci
všetkých hospodárskych činností. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty zabezpečuje úplnú
neutralitu daňového zaťaženia všetkých hospodárskych činností bez ohľadu na ich účel alebo výsledky,
za predpokladu, že sú samy predmetom dane (závery vyslovené Súdnym dvorom EÚ napr. v rozhodnutí
C-285/11 Bonik). Toto právo sa osobitne uplatňuje bezprostredne na všetky dane zaťažujúce transakcie

uskutočnené na vstupe. Zároveň ale každá transakcia musí byť vo vzťahu k DPH sama predmetom
vyhodnotenia, nezávisle na DPH splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie (opakovane
judikované závery vyplývajúce napr. z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-267/2015 zo dňa
22.06.2016 Gemeente Woerden/Staatssecretaris van Financi?n).

42. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora EÚ obmedzené najmä
v prípadoch, ak : (1) zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, (2) došlo
k daňovému podvodu, (3) došlo k prípadu zneužitia práva.

43. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú: (1) že poskytovateľom plnenia

(deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t.j. status osoby deklarovaného
dodávateľa), (2) že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t.j. materiálna
existencia plnenia), (3) že prijaté plnenie je príjemcom (daňovým subjektom) použité v rámci jeho
ekonomickej činnosti. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú
splnené, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia

podmienok pre odpočítanie dane je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje.

44. Platiteľ dane si v zmysle zákona o DPH môže odpočítať daň: dňom vzniku daňovej povinnosti (§
49 ods. 1 zákona o DPH), daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru (§ 19 ods. 1 zákona o DPH)
alebo služby (§ 19 ods. 2 zákona o DPH), daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči

nemu uplatnená iným platiteľom dane z tovarov alebo služieb,
13 3Sf/42/2023ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH), a zároveň musí
disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1 písm. a) zákona o
DPH), čo je však formálnou a nie hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane.

45. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie
správcu dane, ktorým bol žalobcovi ako platiteľovi DPH určený rozdiel na dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie máj 2021. Žalobcovi nebolo uznané odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od
dodávateľa Bio 1, s.r.o., pretože žalobca podľa záverov správcu dane nepreukázal splnenie zákonných

podmienok na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods.
1 písm. a) zákona o DPH.

46. Žalobca v správnej žalobe všeobecne namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, resp. správcu
dane s poukazom na znenie ustanovenia § 191 ods. 1 písm. a) až g) SSP.

47. V prvom rade namietal, že žalovaný vôbec nepreveroval reálnu existenciu deklarovaného tovaru
a služieb. Žalobca mal za to, že dôkazom dodania tovaru bola prítomnosť dodávateľa a odberateľa
pri dodaní tovaru a jeho kontrola pri preberaní, pričom žalobca mal žiadať žalovaného o preverenie
týchto skutočností. Žalobnú námietku o nepreverovaní reálnej existencie deklarovaného tovaru a služieb
považoval správny súd za nedôvodnú. Správny súd uvádza, že v zmysle ustanovenia § 44 ods.

1 Daňového poriadku postupom podľa Základných zásad správy daní uvedených v ustanovení § 3
Daňového poriadku správca dane daňovou kontrolou zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce
pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa
vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Správca dane nie je povinný
vykonávať dokazovanie dovtedy, kým sa nepreukážu tvrdenia kontrolovaného daňového subjektu a

najmä za situácie, keď kontrolovaný daňový subjekt v priebehu daňovej kontroly ani následného
vyrubovacieho konania nepredloží správcovi dane dôkazy a doklady, ktoré by vyvrátili správcom dane
zistené skutočnosti. Dokazovanie vykonané správcom dane slúži len na verifikáciu daňovým subjektom
tvrdených skutočností, čo bolo v tomto prípade správcom dane dodržané. Aj v súlade s § 24 ods. 1
Daňového poriadku dôkazné bremeno o skutočnostiach, ktoré majú vplyv na správne určenie dane,

spočíva na daňovom subjekte. Správca dane je oprávnený verifikovať daňovým subjektom predkladané
dôkazy, ale nemá povinnosť za neho zhromažďovať dôkazy o splnení zákonom stanovených podmienok
na odpočítanie dane, a teda skutočností uvedených daňovým subjektom v podanom daňovom priznaní.
Splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočítanie dane nespočíva len v predložení
účtovnýchzáznamov.Dokoncaajsamotnéfaktúrysúpoužiteľnéauznateľnélenvtedy,akúdajeuvedené

v nich pravdivo odrážajú skutočnosť. Hoci splnenie formálnej stránky je jednou z podmienok, aby bolo
uznané odpočítanie dane, zdaniteľné plnenia nestačí deklarovať len po formálnej stránke vystavenou
faktúrou.

48. V súvislosti s uvedeným tvrdením o dôkaze dodania tovaru práve prítomnosťou dodávateľa a

odberateľa pri preberaní tovaru správny súd poukazuje na nedôvodnosť žalobnej námietky. V danom
prípade treba vychádzať z ust. § 24 ods. 1 Daňového poriadku, ktoré je potrebné s poukazom na ľahkú
zneužiteľnosť práva na odpočítanie dane vykladať tak, že
14 3Sf/42/2023

dôkazné bremeno ohľadne preukázania splnenia hmotnoprávnych (materiálnych) podmienok na
odpočítanie dane spočíva práve na daňovom subjekte (žalobcovi), ktorý si toto právo uplatnil. Obchodné
transakcie pritom nestačí deklarovať predloženými faktúrami (v danom prípade aj súpisom materiálu
k faktúre a objednávkami). Predložené doklady žalobcom musia byť reálnym odrazom obchodnej

transakcieapreprípadvznikupochybnostínastranesprávcudane,resp.žalovaného,dôkaznébremeno
ohľadne daných skutočností leží práve na žalobcovi. Ak daňový subjekt ním tvrdené skutočnosti
relevantným spôsobom nepreukáže (nedoloží spoľahlivé dôkazy), nárok na odpočet DPH nemôže byť
uznaný (pozri Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21.04.2020; Rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11.06.2019). Správny súd zároveň uvádza, že

nespochybňuje, že dôkazné bremeno žalobcu nie je absolútne (Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 03.09.2019). „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti:
povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že
daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predložísprávcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť).
Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však
správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť,

pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že
správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte,
či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov
správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu
dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie

kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR
sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14.11.2018)

49. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku je to daňový subjekt, ktorý je povinný preukázať správcovi
dane, že ním uplatňovaný nárok (v tomto prípade odpočet DPH) vznikol a predložiť za tým účelom
správcovi dane potrebné dôkazy. Ak správca dane nadobudne pri preverovaní predložených podkladov

od daňového subjektu dôvodnú pochybnosť o oprávnenosti uplatňovaného nároku – preukázateľne
spochybní vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov daňového subjektu, v takom prípade je opäť
na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho
pôvodných dôkazov správcom dane (dochádza k presunu dôkazného bremena späť na daňový subjekt).

50. Ak daňový subjekt uplatňuje odpočet DPH, musí mať k dispozícii dôkazy o tom, že zákonné
podmienkybolisplnenéaprávonaodpočetvzniklo.Preunesenievlastnejdôkaznejpovinnostijepovinný
disponovaťtakýmidôkazmi,ktoréjemožnéverifikovať.Aktakédôkazynemá,nemožnotvrdiť,žeuniesol
svoje dôkazné bremeno vyplývajúce z ustanovenia § 24 ods. 1 Daňového poriadku.

51. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia správcu dane vyplýva, že
rozhodnutia sú založené na závere o nesplnení hmotnoprávnej podmienky pre uplatnenie odpočtu DPH
- nepreukázaní reálneho dodania fakturovaného tovaru
15 3Sf/42/2023

a fakturovaných služieb žalobcovi. Žalovaný aj správca dane konštatovali, že žalobca ako daňový
subjekt nepreukázal, že tovar a služby mu boli dodané dodávateľom Bio 1 s.r.o., nakoľko napriek
výzve správcu dane nepredložil všetky dostupné dôkazy, ktoré by preukazovali skutočné dodanie
fakturovaného tovaru a služieb (facility, resp. upratovacích služieb), pričom žiadny dôkaz predložený

žalobcom v priebehu daňovej kontroly, ani následného vyrubovacieho konania nepreukazoval dodanie
tovaru a služieb v zmysle predložených faktúr za mesiac máj 2021. S uvedenými závermi správcu dane,
resp. žalovaného súvisí i žalobná námietka žalobcu, ktorou namietal neoznámenie, resp. nedoručenie
výzvy podľa ustanovenia § 46 ods. 5 Daňového poriadku žalobcovi, hoci správca dane má v zmysle
Daňového poriadku túto povinnosť voči žalobcovi. Túto námietku považoval správny súd za nedôvodnú.

52. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca k výkonu daňovej kontroly predložil faktúry za dodanie
tovaru spolu so súpisom materiálu, objednávkami tovaru a dodacími listami k jednotlivým objednávkam
tovaru a dve faktúry s predmetom fakturácie : Fakturujeme Vám na základe Zmluvy upratovacie práce za
mesiac máj 2021. Správca dane výzvou č. 102931614/2022 zo dňa 28.10.2022 v súlade s ustanovením

§ 46 ods. 5 Daňového poriadku vyzval žalobcu na doplnenie neúplných údajov, predložením daňových
a účtovných dokladov a vysvetlenie nejasností, ktoré v predmetnej výzve jasne formuloval. Výzva bola
žalobcovi doručená dňa 18.11.2022 v súlade s ustanovením § 32 ods. 6 Daňového poriadku. V reakcii
na predmetnú výzvu zaslal žalobca správcovi dane dňa 25.11.2022 žiadosť o predĺženie lehoty o 5 dní
na odstránenie nedostatkov v zmysle predmetnej výzvy. Správca dane predmetnej žiadosti o predĺženie

lehoty nevyhovel Rozhodnutím č. 103246127/2022 zo dňa 30.11.2022. Napriek uvedenému žalobca
doručildňa29.11.2022správcovidaneVyjadreniekvýzve,ktoréboloevidovanépodč.102931614/2022.
Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí na strane 20 uviedol, že „Aj napriek tomu, že daňový subjekt
podal rozsiahle vyjadrenie, neboli v ňom uvedené žiadne nové skutočnosti ani žiadne dôkazy, ktoré by
odstránili pochybnosti správcu dane o reálnosti sporných zdaniteľných plnení.“ Zároveň správca dane

uviedol, že ani rozsiahlym šetrením správcu dane sa nepreukázalo reálne dodanie tovaru a poskytnutie
služieb. Ďalšie doklady preukazujúce tvrdenia žalobcu neboli žalobcom v priebehu daňovej kontroly,
ani v priebehu následného vyrubovacieho konania predložené. Tu správny súd uvádza, že v zmysle
žalobcom predložených faktúr boli účtované upratovacie služby, avšak z administratívneho spisu, najmäz výsluchov svedkov (výsluch konateľa žalobcu i pána D. C. – pozn. správneho súdu) vyplynulo, že sa
malo jednať o facility – kontrola prevádzok, údržbárske práce a zabezpečenie prevádzok, pričom tieto
služby neboli dodané na základe objednávok, nakoľko sa malo jednať o práce, ktoré podľa konateľa

žalobcu - „tieto práce vie robiť každý“ a mali byť vykonané priamo konateľom žalobcu, resp. osobne
pánom C., ktorý nepreukázal, že bol zamestnancom, resp. splnomocneným zástupcom deklarovaného
dodávateľa spoločnosti Bio 1 s.r.o.

53. Správny súd tu dodáva, že dôvodom na prenos dôkazného bremena späť na žalobcu nie je

akákoľvek pochybnosť správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dôkazov,
ale len pochybnosť dôvodná. Správny súd považoval pochybnosť správcu dane v tvrdeniach žalobcu o
dodaní tovarov a služieb v rozsahu uvedenom na predložených
16 3Sf/42/2023

faktúrach za zdaňovacie obdobie máj 2021 za opodstatnenú, čo bolo dostatočne objektívne spôsobilé
vyvolať pochybnosť o splnení podmienok pre priznanie práva na odpočet dane. Inak povedané,
nepostačuje predložiť faktúru, resp. objednávku, ak správca dane nadobudol na základe vykonaných
dôkazov (v danom prípade výsluch a vyjadrenie samotného žalobcu, ako i výsluch pána D. C.
bez preukázania oprávnenia konať za spoločnosť Bio 1, s.r.o.) dôvodnú pochybnosť o uskutočnení

deklarovaného zdaniteľného plnenia, pričom vyzval žalobcu na predloženie ďalších dôkazov podľa
§ 46 ods. 5 Daňového poriadku, čím na žalobcu preniesol dôkazné bremeno za účelom rozptýlenia
identifikovaných pochybností správcu dane.

54. Správny súd uvádza, že ani svedecké výpovede nepreukázali, že tovar a služby uvedené

na faktúrach boli žalobcovi dodané, nakoľko svedkovia (konateľ žalobcu ani pán D. C.) nevedeli
jednoznačne uviesť dodávateľa (spoločnosť Bio 1 s.r.o.) tovaru a ani v akom rozsahu a množstve
bol tovar žalobcovi dodaný a nevedeli uviesť nič k preprave tovaru, pričom konateľ žalobu aj pán
D. C. zdôraznili, že ani k úhradám jednotlivých faktúr (či už medzi žalobcom a dodávateľom, alebo
medzi žalobcom a jeho odberateľmi, ako ani medzi údajným splnomocnencom spoločnosti dodávateľa

pánom D. C. a jeho splnomocniteľom spoločnosťou Bio 1 s.r.o.) nedošlo. Navyše treba uviesť, že
samotné svedectvá nemôžu byť považované za dostatočné na preukázanie splnenia hmotnoprávnych
podmienok na uznanie nároku na odpočet dane, ak sú v rozpore s inými dôkazmi, ktoré jednoznačne
poukazujú na nesplnenie týchto podmienok. Svedectvá ako subjektívne výpovede nemajú rovnakú
dôkaznú silu ako objektívne listinné dôkazy, či iné materiálne skutočnosti, ktoré správca dane vyhodnotil

v rámci dokazovania. Ak správca dane, resp. žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedli konkrétne dôkazy,
ktoré preukazujú neexistenciu reálneho plnenia, svedectvá bez ďalšieho relevantného a objektívneho
podkladu nemôžu tieto dôkazy spochybniť ani prekryť (Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp.
zn. 4Sfk/8/2024 zo dňa 10.02.2025).

55. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že navrhoval výsluch osôb, ktoré mali byť v obchode
zainteresované, resp. uviedol, že správca dane odmietol takto navrhnuté dôkazy vykonať. Z
administratívneho spisu však uvedené tvrdenia nemal správny súd preukázané. Žalobca v priebehu
daňovej kontroly nenavrhol výsluch žiadnych svedkov, pričom ani v rámci správnej žaloby uvedené
tvrdenia o odmietnutí navrhnutých dôkazov nijako nekonkretizoval. Pokiaľ mal žalobca za to, že navrhol

vykonať výsluch svedkov (v rámci prednesu na pojednávaní právny zástupca žalobcu upresnil, že
navrhol výsluch pracovníkov odberateľských spoločností – pozn. správneho súdu) tak správny súd
uvádza,ževdanomprípadebolaspochybnenáreálnaexistenciatovaruaslužiebmedzižalobcomajeho
priamymdodávateľom.Žalobcanijakonekonkretizovalosoby,ktorénavrholvypočuťaanineuviedol,ako
by uvedené výsluchy pracovníkov odberateľov preukázali dodanie konkrétneho tovaru od dodávateľa

žalobcu jeho odberateľom, ktorí navyše podľa vyjadrení konateľa žalobcu za dodaný tovar (ani služby –
pozn. správneho súdu) neuhradili žalobcovi faktúry. Navyše uvedené výsluchy svedkov žalobca navrhol
vykonať v súvislosti s dodaným tovarom svojim odberateľom, avšak k dodaným službám tieto výsluchy
nenavrhol. Z administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že vo vzťahu k preverovaným
fakturovaným službám žalobca nedoložil okrem faktúr žiadne doklady ani dôkazy.

17 3Sf/42/202356. Správny súd dodáva, že všeobecné namietanie nezákonnosti rozhodnutí nestačí na to, aby správny
súd mohol dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutých rozhodnutí. Nepostačuje, ak žalobca s
hodnotením dôkazov, so skutkovými a právnymi závermi správcu dane a žalovaného nesúhlasil, resp.

vykonané dôkazy hodnotil sám inak bez toho, aby uviedol, v čom je hodnotenie jednotlivého vykonaného
dôkazu, resp. hodnotenie dôkazov v ich súhrne orgánom verejnej správy v rozpore so zákonom,
resp. logickou úvahou. Bez vyjadrenia jasného stanoviska k súvisu týchto námietok so zákonnosťou
napadnutých rozhodnutí, t.j. k otázke, v čom konkrétne sa žalovaný mýlil (pri hodnotení dôkazov a
právnom posúdení veci) a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutých

rozhodnutiach, vo svojej podstate nie sú tieto námietky ničím iným, ako len vyjadrením vlastného názoru,
resp. všeobecného nesúhlasu s hodnotením žalovaného. Samotný fakt, že závery, na ktorých boli
napadnuté rozhodnutia založené, nie sú v súlade s názormi žalobcu, nepreukazuje ich nezákonnosť.

57. Správny súd záverom uvádza, že dôvodné pochybnosti daňových orgánov sa týkali len vzťahov a
okolností medzi žalobcom a jeho deklarovaným dodávateľom, teda išlo o okolnosti a skutočnosti priamo

v dispozičnej sfére žalobcu, čo nepodporilo tvrdenia žalobcu v podanej správnej žalobe, že správca
dane, resp. žalovaný uvádzali nesúvisiace skutočnosti u spoločností, ktoré neboli obchodným partnerom
žalobcu. Správca dane vykonal dokazovanie v zmysle § 24 Daňového poriadku za účelom preverenia
dokladov a dôkazov predložených žalobcom v priebehu výkonu daňovej kontroly (opakované žiadosti
o medzinárodnú výmenu informácií ohľadom osoby bývalého konateľa deklarovaného dodávateľa –

G. E., predvolania na výsluch svedkov a predloženie dokladov od osôb vystupujúcich v spoločnosti
Bio 1 s.r.o. – H. I. – zástupca spoločnosti pre elektronické doručovanie finančnej správe; C. J. –
prokurista spoločnosti Bio 1 s.r.o.; údaje získané z bánk ohľadom bankových účtov spoločnosti Bio
1 s.r.o.; nepredloženie generálneho splnomocnenia pre D. C. spoločnosťou Bio 1 s.r.o.; odpovede
subdodávateľských spoločností Bio 1 s.r.o. na otázky správcu dane ohľadom spoločnosti Bio 1 s.r.o.),

pričom uvedené zistenia použil len na dokreslenie celkového obrazu o deklarovaných zdaniteľných
obchodoch priameho dodávateľa spoločnosti Bio 1 s.r.o. Správny súd uvádza, že žalobca bol opakovane
vyzvaný na doplnenie dokazovania, bol oboznámený s vykonanými dôkazmi správcu dane, mal
možnosť sa k nim vyjadriť, prípadne nahliadať do administratívneho spisu v priebehu daňovej kontroly
a následného vyrubovacieho konania, pričom záver správcu dane spočíval v neunesení dôkazného

bremena kontrolovaného daňového subjektu. Bolo od žalobcu možné spravodlivo požadovať, aby
okrem faktúr, objednávok, dodacích listov k objednávkam a súpisom materiálu k faktúram o dodaní
tovaru preukázal alebo označil ďalšie dôkazy (preukázanie reálneho dodania tovaru, resp. za účelom
preverenia reálnosti dodania služby okrem faktúr nepredložil žiadne ďalšie doklady ani dôkazy). Správny
súd sa preto nestotožnil ani so žalobnou námietkou žalobcu ohľadom tvrdení žalobcu o potvrdení

dodania tovaru prítomnosťou dodávateľa a odberateľa a kontroly tovaru pri preberaní. Ako už bolo
vyššie uvedené, správca dane, resp. žalovaný v priebehu daňovej kontroly, resp. vyrubovacieho
konania opätovne preniesli na žalobcu dôkazné bremeno ohľadom zdaniteľných plnení, čo však žalobca
považoval nesprávne za neprimerané zaťaženie dôkazným bremenom.
18 3Sf/42/2023

58. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd podľa § 190 SSP správne žaloby žalobcu
ako nedôvodné zamietol.

59. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

60. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na

náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario.

61. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. (§ 139 ods. 4 SSP)

Poučenie:Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia rozsudku
alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP
v znení účinnom od 1. júla 2023).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contrario), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP) .
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.
2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP)
v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak 19 3Sf/42/2023

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.