Rozsudok – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 23, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26Co/61/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4320205285
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Olekšák

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4320205285.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Olekšáka a členov senátu JUDr.

Pavla Pileka a JUDr. Romana Greguša, v spore žalobkyne v 1. rade: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C.
XXXX/XX, XXX XX C., a žalobkyne v 2. rade: D. E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom: E. XXX/XX, XXX XX F.
G. H., proti žalovanému: F. F. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom: J. XX, XXX XX J., zastúpenému: JUDr. Pavol
Gráčik, advokát, so sídlom: Farská 40, 949 01 Nitra, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 12C/59/2020 - 454 zo dňa
14. novembra 2023 v znení opravného uznesenia Okresného súdu Levice č. k. 12C/59/2020 – 498 zo
dňa 3. septembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Levice č. k. 12C/59/2020 - 454 zo dňa 14. novembra 2023
v znení opravného uznesenia Okresného súdu Levice č. k. 12C/59/2020 – 498 zo dňa 3. septembra
2024 v napadnutej časti potvrdzuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyniam náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, a to do
3 dní od doručenia rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodná žalobkyňa, neb. D. J., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom: I. K.
XXXX/XX, XXX XX L. (ďalej aj len „pôvodná žalobkyňa“) sa žalobou doručenou Okresnému súdu

Levice dňa 28.10.2020 domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj
len „BSM“) na tom skutkovom základe, že rozsudkom Okresného súdu Levice č. k. 17Pc/26/2019 –
18 zo dňa 15.11.2019 (právoplatný dňa 02.01.2020) bolo manželstvo strán sporu rozvedené, pričom
týmto dňom sa zrušilo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej aj len „BSM“). Strany konania
od uzavretia manželstva (19.06.2006) ku dňu zániku BSM (02.01.2020) nadobudli do bezpodielového
spoluvlastníctva nasledovný majetok: (i) osobné motorové vozidlo zn. Opel Astra, 1,6 16V EČV: L.
(ďalej len „vozidlo“); (ii) finančné prostriedky na účte F. F. I., IBAN: J. XXXX XXXX XXXX XXXX

XXXX v spoločnosti J. J., A. vo výške 6.859,90 eura; (iii) finančné prostriedky na účte F. F. I., IBAN:
J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v spoločnosti J. J., A. vo výške 2.150,04 eura; (iv) finančné
prostriedky na účte D. J., IBAN: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v spoločnosti J. J., A. vo výške
325,76 eura. Predmetom žaloby bolo vyporiadanie vozidla, úspor (finančných prostriedkov v bodoch
2., 3. a 4. žaloby), vyporiadanie objemu finančných prostriedkov a vyporiadanie splátok nájomného za
finančný prenájom vozidla. Obe strany sa zúčastnili mimosúdneho rokovania, avšak pôvodná žalobkyňa
nesúhlasila s návrhom žalovaného, a to s vyplatením sumy 4.000 eur. Náhodne sa totiž dozvedela

o príjmoch žalovaného z dokumentu, v ktorom sú za jednotlivé roky (počas trvania manželstva)
uvedené vymeriavacie základy poistenca. Na preukázanie svojich tvrdení predložila listinný dôkaz
(informácie zo Sociálnej poisťovne – ústredie). Pôvodná žalobkyňa uviedla, že so žalovaným hospodárili
aj z jej dôchodku a počas manželstva hospodárili aj z jej mzdy, keďže pracovala a dosahovala príjem.Pôvodná žalobkyňa bola starobná dôchodkyňa a pred rozvodom poberala starobný dôchodok vo výške
376,60 eura mesačne, pričom z dôchodku prispievala do spoločnej domácnosti, a to nákupmi potravín,
oblečenia, drogérie a bežných vecí do domácnosti. Podľa tvrdení pôvodnej žalobkyne sám žalovaný

potvrdil, že žili skromne, žalovaný vypočítaval nevyhnutné výdavky na domácnosť (o čom predložila
listinný dôkaz). Žalovaný však veľmi slušne zarábal, a preto musel disponovať alebo nakladať s vyššími
sumami peňazí, ktoré nekorešpondovali s finančnými zostatkami na účtoch ku dňu rozvodu manželstva.
Pôvodná žalobkyňa tak bola presvedčená, že bez jej vedomia a súhlasu žalovaný počas manželstva
nakladal s peniazmi na účtoch v spoločnosti J. J., A., a to IBAN: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a

IBAN:J.XXXXXXXXXXXXXXXXXXXX.Nazákladetýchtoskutočnostípôvodnážalobkyňapožadovala
od žalovaného v rámci mimosúdneho vyrovnania vyplatenie sumy 75.000 eur. Na preukázanie svojich
tvrdení, pôvodná žalobkyňa žiadala, aby súd prvej inštancie od spoločnosti J. J., A. vyžiadal výpisy z
dvoch účtov, IBAN: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a IBAN: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX za
obdobie posledných piatich rokov ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva (za obdobie od 01.01.2015
do 02.01.2020) s tým, že bola ochotná zložiť preddavok na zabezpečenie trov dôkazu. Ďalej pôvodná

žalobkyňa súhlasila s prikázaním vozidla do vlastníctva žalovaného bez povinnosti vyplatenia hodnoty
vozidla, keďže bolo nepojazdné. Predmetné vozidlo mali strany vo finančnom nájme; v čase rozvodu
bolo vo vlastníctve leasingovej spoločnosti (ČSOB Leasing a.s.) a v užívaní strán sporu, pričom ho
žalovaný nadobudol do svojho výlučného vlastníctva až po rozvode manželstva. Od uzavretia lízingovej
zmluvy až do zániku BSM (t. j. do 02.01.2020) žalovaný uhradil lízingovej spoločnosti zo spoločných

finančných prostriedkov 12.075,65 eura. Pôvodná žalobkyňa odhadovala hodnotu splátok na 11.000
eur, keďže ide o hnuteľnú vec, ktorá sa opotrebúva. V rámci vyporiadania leasingu žiadala, aby jej
žalovaný z titulu úhradovej povinnosti vyplatil sumu 5.500 eur v zmysle ust. § 150 veta druhá zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“).
Za účelovú považovala požiadavku žalovaného, aby mu uhradila 1.500 eur z hodnoty hnuteľných vecí,

ktoré jej pripadli.
2.OkresnýsúdLeviceakosúdprvejinštancierozhodolvovecirozsudkomč.k.12C/59/2020-454zodňa
14.novembra2023(ďalejajlen„napadnutýrozsudok“)tak,ževovýrokuI.bezpodielovéspoluvlastníctvo
manželov vyporiadal tak, že do výlučného vlastníctva pôvodnej žalobkyne prikázal: peňažné prostriedky
na účte žalobkyne, číslo účtu IBAN: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v spoločnosti J. J., A.

ku dňu 02.01.2020 vo výške 325,76 eura a do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal: (i) osobné
motorové vozidlo zn. Opel Astra, 1,6 16V EČV: L., v hodnote 0 eur; (ii) peňažné prostriedky na účte
žalovaného č. účtu IBAN: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v spoločnosti J. J., A. ku dňu
02.01.2020 vo výške 6.859,90 eura; (iii) peňažné prostriedky na účte žalovaného č. účtu IBAN: J. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v spoločnosti J. J., A. ku dňu 02.01.2020 vo výške 2.150,04 eura.

Vo výroku II. uložil povinnosť žalovanému zaplatiť pôvodnej žalobkyni titulom finančného vyrovnania
z vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 9.747,90 eura, a to v lehote 3 dní odo
dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku; vo výroku III. rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na
náhradu trov konania.
3. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok právne odôvodnil primárne ustanoveniami: § 143, § 144, §

148 ods. 1, § 149 ods. 1 a 3, § 150 Občianskeho zákonníka; § 151 ods. 1, § 216 ods. 1 a 2, § 255 ods.
2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).
4. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie v podstate odôvodnil tým, že medzi stranami nebolo sporné
prikázanie vozidla do výlučného vlastníctva žalovaného po rozvode s určením hodnoty 0 eur v dôsledku
jeho amortizácie. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalovaný

mal v spoločnosti J. J., A. vedený účet pod číslom IBAN: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX so
zostatkom ku dňu zániku BSM (02.01.2020) vo výške 6.859,90 eura a ďalší účet v totožnom peňažnom
ústave pod číslom IBAN: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX so zostatkom ku dňu zániku BSM vo
výške 2.150,04 eura a pôvodná žalobkyňa mala v J. J. účet číslo IBAN: J. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX so zostatkom ku dňu zániku BSM vo výške 325,76 eura. Nebolo preukázané zo strany pôvodnej

žalobkyne, že by žalovaný disponoval ku dňu zániku BSM ďalšími finančnými prostriedkami. Ďalej
mal súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania preukázané vykonávanie výberov z účtu pôvodnej
žalobkyne zo strany žalovaného, a to podľa jeho názoru na účely zabezpečovania potrieb strán sporu,
keďže pôvodná žalobkyňa bola len poberateľkou invalidného dôchodku. Súd prvej inštancie v rámci
vyporiadania BSM nezohľadnil výber finančných prostriedkov žalovaným z roku 2018 vo výške 4.000 eur

(podľa tvrdenia pôvodnej žalobkyne), keďže pôvodná žalobkyňa v tomto smere neuniesla dôkazné
bremeno a súd prvej inštancie dospel k záveru, že k predmetnému výberu a účelu použitia týchto
prostriedkom dala pôvodná žalobkyňa súhlas. Nebola sporná ani skutočnosť, že žalovaný počas trvania
manželstva zaplatil celkovo 3 lízingové splátky (na vozidlo) vo výške 10.811,62 eura. Súd prvej inštancieprikázal do výlučného vlastníctva strán sporu ich zostatky na účtoch a predmetné vozidlo do výlučného
vlastníctva žalovaného. Predmetom vyporiadania BSM zostali finančné prostriedky, ktoré boli počas
trvania manželstva vložené do majetku žalovaného, predstavujúce vozidlo, ktoré žalovaný nadobudol do

výlučného vlastníctva po právoplatnosti rozsudku o rozvode. V čase trvania manželstva bola vlastníkom
vozidla lízingová spoločnosť a žalovaný bol nájomcom na základe lízingovej zmluvy, a preto vozidlo
nepatrilo do BSM. Z týchto dôvodov zostali predmetom vyporiadania BSM lízingové splátky vrátane
akontácie (v celkovej výške 10.811,62 eura), ktoré boli vynaložené zo spoločných prostriedkov manželov
počas trvania manželstva na nadobudnutie vozidla do výlučného vlastníctva žalovaného. Súd prvej

inštancie bol toho názoru, že je možné vychádzať z výšky hradených lízingových splátok počas
trvania manželstva lízingového nájomcu do zániku BSM a nie z hodnoty z vozidla. Titulom finančného
vyrovnania z vyporiadania BSM súd prvej inštancie zaviazal zaplatiť žalovaného pôvodnej žalobkyni
9.747,90 eura (10.811,62 eura + 2.150,04 eura + 6.859,90 eura – 325,76 eura/2).
5. Vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie vyhodnotil, že rozhodnutie
o vyporiadanie BSM je v záujme oboch strán, ktoré sú povinné vyporiadanie uskutočniť. Pri stanovení

úspechu (§ 255 ods. 1 CSP) podľa názoru súdu prvej inštancie nie je možné vychádzať z toho kto sa ako
bránil, ale úspech/neúspech predstavuje skutočnosť akého podielu sa komu dostane, a preto v tomto
smere na žalobe nezáleží (nie je možné vychádzať z toho, že plný úspech mal ten kto podal žalobu). Súd
prvej inštancie konštatoval, že v tomto konaní postupuje ex offo, a preto v prípade dodržania základnej
parity podielov, čo je daný prípad, je na mieste, aby si každá strana platila náklady konania zo svojho

s nutnosťou aplikácie ust. § 255 ods. 2 CSP (s poukazom na uznesenie Krajského súdu v Trnave sp.
zn. 24CoP/121/2017 zo dňa 09.05.2018).
6. Proti výroku II. a III. napadnutého rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok v časti výroku II. zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť pôvodnej
žalobkyni titulom finančného vyrovnania z vyporiadania BSM sumu 6.032,90 eura v lehote 3 dní odo

dňa právoplatnosti rozsudku a v časti výroku III. tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %. Napadnutý rozsudok považoval za nesprávny z nasledovných odvolacích dôvodov:
(i) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam [§
365 ods. 1 písm. f) CSP];
(ii) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods. 1

písm. h) CSP].
7. Žalovaný v odvolaní argumentoval tým, že súd prvej inštancie bez riadneho vysvetlenia nevzal pri
rozhodovaní do úvahy existenciu transakcie na účte pôvodnej žalobkyne vo výške 1.300 eur zo dňa
21.06.2019 predstavujúcu vrátenie peňazí za liečbu jej nebohého zaťa. Ďalej nevenoval pozornosť
kreditnej transakcii na účte pôvodnej žalobkyne zo dňa 18.09.2018 v približnej sume 6.130 eur, pričom

žalovaný nemal vedomosť o použití predmetných finančných prostriedkov na spoločnú domácnosť. Súd
prvej inštancie preto podľa neho nekonal v súlade s vyšetrovacou zásadou, ktorou sa vyporiadanie BSM
v súdnom konaní riadi. Súd prvej inštancie podľa názoru žalovaného nevzal do úvahy ani to, že sa
nepotvrdili obvinenia pôvodnej žalobkyne z vedenia iných bankových účtov žalovaným a z pohybov na
účte žalovaného (v takých peňažných sumách) počas piatich rokov. Žalovaný mal ďalej za to, že súd

prvej inštancie nesprávne vyhodnotil splátky lízingovej zmluvy na vozidlo, keďže vozidlo slúžilo obom
manželom, aj keď ho používal najmä žalovaný, a to na cestu do zamestnania, cestovanie za príbuznými.
Poukázal na skutočnosť, že je na základe napadnutého rozsudku povinný vyplatiť pôvodnú žalobkyňu
ako keby z nového vozidla, keďže súd prvej inštancie nevzal do úvahy, že hodnota vozidla klesá. Mal
za absurdnú situáciu, kedy by sa vozidlo splácalo 5 rokov, bolo by splatených 80 % z ceny a musel

by zaplatiť hodnotu polovice splátok zaplatených v čase trvania manželstva, a to aj napriek tomu, že
polovicazaplatenýchsplátokbybolavyššiaakohodnotavozidlapopiatichrokoch.Žalovanýnamietal,že
súd prvej inštancie nezohľadnil skutočnosť, že sa všetko financovalo z jeho príjmu a pôvodná žalobkyňa
ničím do domácnosti neprispela, čo je zrejmé z jej preukázaných veľmi nízkych príjmov. Vo vzťahu
k III. výroku napadnutého rozsudku uviedol, že výlučne aktivita pôvodnej žalobkyne bola dôvodom

nesúhlasu žalovaného s týmto záväzkom, keďže požadovala vyplatenie príliš vysokej náhrady, pričom
sa nepreukázalo, že by žalovaný takouto sumou disponoval. Takisto poukázal na to, že rozvod bol
iniciovaný zo strany pôvodnej žalobkyne; on s ním nesúhlasil. Žalovaný sa len bránil pred šikanóznou
žalobou, pričom bol úspešný, pretože mimosúdny návrh ako aj žaloba pôvodnej žalobkyne boli zjavne
nedôvodné, a preto považoval za nespravodlivé, aby znášal všetky svoje trovy súdneho konania.

8. Podaním zo dňa 11.03.2024 pôvodná žalobkyňa reagujúc na odvolanie žalovaného uviedla, že
žalovaný v konaní nežiadal poňať do masy BSM predmetné transakcie na jej účte a nenavrhoval, ako
by sa mali v rozhodnutí vyporiadať. Ku dňu zániku BSM nebola dokazovaním preukázaná existencia
týchto transakcií, pričom dokazovanie mohol súd viesť len vo vzťahu k existujúcemu majetku ku dňuzániku BSM, o ktorom účastníci tvrdili, že existuje alebo túto skutočnosť popierali. Na tieto námietky
nie je možné v odvolacom konaní prihliadať s poukazom na vylúčenie prípustnosti novôt. K námietke
týkajúcej sa lízingových splátok pôvodná žalobkyňa uviedla, že žalovaný neuviedol, v čom mal súd

prvej inštancie pochybiť, respektíve v čom je nesprávne právne posúdenie. Pôvodná žalobkyňa nie
vlastnou vinou dosahovala príjmy invalidného/starobného dôchodku a bola svojou výživou odkázaná
na žalovaného, pričom sa pričinila o nadobudnutie najväčšej hodnoty majetku (bytu). Tieto skutočnosti
neboli predmetom dokazovania, pretože žalovaný neuplatnil vyporiadanie domáhajúc sa disparity
podielov a v tomto smere neučinil žiadny návrh. Z odvolania nebolo pôvodnej žalobkyne zrejmé, ako

žalovaný dospel k sume na vyplatenie finančného vyrovnania. Ďalej poukázala na skutočnosť, že
v predsúdnom konaní žalovaný odmietol preukázať nakladanie s finančnými prostriedkami (na účtoch)
v období pred rozvodom manželstva, a preto nemala inú možnosť ako sa domáhať vyporiadania BSM
žalobou. Pôvodná žalobkyňa navrhla vykonať o možnom nakladaní s financiami dokazovanie a súd prvej
inštancie vykonanie dôkazu pripustil, pričom žiadala vyplatenie peňažnej náhrady len v prípade zistenia
majetku žalovaného, s ktorým nakladal bez jej súhlasu. Rozhodnutie o trovách konania súdom prvej

inštancie považovala pôvodná žalobkyňa za dostatočne odôvodnené a vecne správne.
9. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 26Co/61/2024 – 516 zo dňa 02.07.2025 (právoplatné dňa
24.07.2025) rozhodol o pokračovaní v konaní s dedičmi pôvodnej žalobkyne, ako žalobcami - žalobkyňa
v 1. rade: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. XXXX/XX, XXX XX C. a žalobkyňa v 2. rade: D. E. D.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom: E. XXX/XX, XXX XX F. G. H..

10. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
11. Podľa čl. 16 ods. 3 CSP, v konaní o opravnom prostriedku a v ďalšom konaní nemôže byť rozhodnuté
nepriaznivejšie pre stranu, ktorá opravný prostriedok uplatnila.
12. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní

pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
13. Podľa § 379 ods. 1 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak
a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,
b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov,
c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

14. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
15. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
16. Podľa § 385 ods. 1 CSP, na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

17. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
18.Podľa§150Občianskehozákonníka,privyporiadanísavychádzaztoho,žepodielyobochmanželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný

majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
19. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods.
1 CSP a contrario, prejednal odvolanie žalovaného v súlade s ust. § 378 a nasl. CSP a cítiac sa viazaný

rozsahom a dôvodmi odvolania ako aj skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvej inštancie, dospel
k záveru, že predmetné odvolanie nie je dôvodné.
20. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP odvolací súd konštatuje,
že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia,
na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemajú v podstatnej

časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak
výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak
nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej

inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení
dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z
hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledokhodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení §
192 až § 194 CSP.
21. Právne posúdenie veci predstavuje činnosť súdu spočívajúcu v podriadení zisteného skutkového

stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho
vzťahu. Pri tejto činnosti súd rieši questio iuris (právne otázky), pričom ich riešeniu predchádza riešenie
questio facti (skutkové otázky), respektíve zistenie skutkového stavu. Vo všeobecnosti sa za nesprávne
považuje právne posúdenie, keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu
(t. j. úplne opomenul aplikovať príslušnú právnu normu), alebo aplikoval nesprávnu právnu normu (t.

j. namiesto príslušnej právnej normy aplikoval normu inú), prípadne správne určenú právnu normu
nesprávne interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
22. Odvolací súd v odvolacom konaní po vykonaní meritórneho odvolacieho prieskumu napadnutého
rozsudku dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver (s výnimkou výroku III. napadnutého rozsudku, viď
nižšie) a svoje rozhodnutie aj správne a v rozsahu dostatočnom pre jeho preskúmanie odôvodnil.

23. Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie za účelom
vysporiadania sa s relevantnými tvrdeniami žalovaného uvedenými v odvolaní odvolací súd in medias
res konštatuje nasledovné:
24. Vo vzťahu k námietke žalovaného ohľadom existencie transakcií na účte pôvodnej žalobkyne,
s ktorými sa súd prvej inštancie nemal vysporiadať, odvolací súd uvádza, že sa s takouto argumentáciou

nestotožňuje.VprípadekonaniaovyporiadanieBSMideosporovékonanie,ktorésariadiustanoveniami
CSP, a preto sa v danom konaní neuplatňuje vyšetrovacia zásada typická pre nesporové konanie tak,
ako uvádzal žalovaný. Táto zásada sa uplatňuje len v prípade mimosporového konania a nie sporového
konania, ako je tomu v tomto prípade. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednávacia zásada, na
základe ktorej strany sporu samy predkladajú a preukazujú svoje tvrdenia. Súd vykonaná len dôkazy

navrhnutéstranami,akzákonneustanovujeniečoiné(§185ods.2CSPacontrario).Súdtakvsporovom
konaní sám nie je aktívny, na rozdiel od mimosporového konania. V prípade, ak nedôjde k dohode
medzi manželmi (respektíve bývalými manželmi), potom majú právo podať návrh na vyporiadanie BSM
súdom. Súd sa vyporiada s masou BSM len z navrhnutých vecí, pričom prihliada na to, keď protistrana
nejakú položku rozporuje, prípadne navrhne nejakú položku začleniť do predmetného vyporiadania,

s poukazom rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky (ďalej len „Najvyšší súd ČR“) sp. zn. 22
Cdo 1112/2006 zo dňa 23.05.2007, podľa ktorého „Soud může do vypořádání zaniklého společného
jmění manželů zahrnout jen ten majetek, který účastníci výslovně učinili předmětem vypořádání; to
platí i pro zápočty toho, co bylo vynaloženo ze společného majetku na výlučné majetky manželů
a naopak.“ Ak protistrana tvrdenia strany nerozporuje, súd ich považuje za nesporné (§ 151 ods.

1 CSP). Teda v tomto prípade, ak mal žalovaný vedomosť o predmetných transakciách pôvodnej
žalobkyne, mohol v rámci konania pred súdom prvej inštancie navrhnúť, aby boli začlenené do masy
BSM v rámci vyporiadania. V prípade, ak tak neurobil, jedná sa v odvolacom konaní o novoty, na
ktoré odvolací súd nemôže prihliadať, pretože neboli splnené podmienky podľa ust. § 366 CSP.
Koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza z tzv. neúplného apelačného systému,

čo znamená, že právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo
procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené. Strany
sporu majú totiž v priebehu konania pred súdom prvej inštancie niekoľko príležitostí tieto prostriedky
použiť. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov je preto prípustná len za
splnenia zákonom taxatívne stanovených podmienok. Právo na uplatnenie prípadných novôt je pritom

podmienené nezavinením doterajšieho nepoužitia týchto skutočností a dôkazov. Bolo teda povinnosťou
odvolateľa preukázať, že nové prostriedky procesného útoku, ktoré uvádza až v odvolacom konaní,
nemohol v doterajšom priebehu konania použiť bez svojej viny, čo však neučinil.
25. Odvolací súd v rámci námietky žalovaného spočívajúcej v nepotvrdení tzv. obvinení pôvodnej
žalobkyne z pohybov na jeho účte alebo z vedenia iných účtov žalovaným okrem ním uvádzaných,

odvolací súd konštatuje, že pôvodná žalobkyňa navrhla vykonať dokazovanie v súvislosti s jej
podozrením, že žalovaný má na účte aj iné finančné prostriedky (prípadne na iných ním neuvedených
účtoch). V prípade, ak by sa zistili určité sumy na týchto účtoch, potom z nich žiadala podiel. Bolo na
súde prvej inštancie, či dokazovanie v tomto smere pripustí alebo nie (§ 185 ods. 1 CSP). V prípade,
ak z dokazovania nevyplynuli skutočnosti tvrdené pôvodnou žalobkyňou, neznamená to, že sa s nimi

súd prvej inštancie nevysporiadal. Súd prvej inštancie rozdelil majetok podľa podielov vychádzajúc
z toho, že jednotlivé podiely strán sú rovnaké. Keďže bolo po rozdelení vecí potrebné, aby žalovaný
doplatil sumu (predstavujúcu finančné vyrovnanie), súd prvej inštancie ho na to zaviazal. Z tohto
dôvodu nie je možné na základe iných výsledkov dokazovania označiť tvrdenia žalobkyne za také,ktoré súd prvej inštancie nezobral do úvahy pri určení výšky finančného vyrovnania. Skutočnosť, že
sa z predmetného dokazovania nepotvrdili tvrdenia pôvodnej žalobkyne, mala za následok neunesenie
dôkazného bremena pôvodnou žalobkyňou. Súd prvej inštancie sa tak riadne vysporiadal s touto

skutočnosťou, a to tak, že vyhodnotil neunesenie dôkazného bremena pôvodnou žalobkyňou. Samotné
nepreukázané tvrdenie nepredstavuje procesné pochybenie strany a ani dôvod na zmenu rozhodnutia,
pokiaľ nie je preukázané zneužitie procesných práv. Nepreukázané tvrdenia nemôžu byť teda na ťarchu
strany konania v prípade určenia výšky finančného vyrovnania. Na základe týchto skutočností nie je
možné zasiahnuť do parity podielov strán konania a ani do samotnej výšky finančného vyrovnania. Na

dôvažok odvolací súd dodáva, že žalovaný odvolaním nerozporoval výrok I. napadnutého rozsudku,
v ktorom došlo k prikázaniu vecí do výlučného majetku strán, ale odvolanie smeroval výlučne proti
ostatným výrokom (II. a III.).
26. K lízingovým splátkam odvolací súd konštatuje, že v tejto rovine považuje námietky žalovaného za
nedôvodné. Pokiaľ za trvania manželstva boli realizované jednotlivé splátky z finančných prostriedkov
patriacich do BSM (v tomto prípade na lízing) a následne žalovaný nadobudol vec (vozidlo) do výlučného

vlastníctva, je potrebné pri určení výšky vyporiadania vychádzať práve zo súčtu jednotlivých splátok ku
dňu zániku BSM a nie z aktuálnej hodnoty vozidla, pretože v čase trvania manželstva bola poskytnutá
určitá výška sumy na predmetné splátky z prostriedkov patriacich do BSM a nie je ich možné znížiť na
základe aktuálnej hodnoty vozidla, a preto je amortizácia v tomto prípade irelevantná (viď napr. rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/8/2023 zo dňa 12.10.2023). O iný prípad by išlo, ak by sa určovala

hodnota veci (napr. vozidla); vtedy by sa vychádzalo z aktuálnej hodnoty veci. Odvolací súd zároveň na
podporu svojej argumentácie poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.
ÚS 17/2016 zo dňa 14. januára 2016, podľa ktorého „Účelom navrátenia peňazí vynaložených z BSM
na majetok jedného z manželov nie je kreovanie akejsi „investície“, ktorá by sa stala súčasťou BSM,
ale len vrátiť do BSM ako majetkovej podstaty to, o čo bola v určitom bode ochudobnená. Tým, že sa

nekreuje investícia ako osobitné aktívum, nemôže dochádzať ani k nárastu, ale ani poklesu jej hodnoty.
V tomto smere je jasný text § 150 OZ: nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok.“, ako aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“)
sp. zn. 8Cdo/180/2014 zo dňa 30.05.2015; uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1MCdo 12/2011 zo
dňa 24.03.2013; uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/10/2011 zo dňa 26.06.2012; rozsudok

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/330/2006 zo dňa 14.07.2008.
27. Odvolací súd k námietke žalovaného o nesprávnom posúdení skutočností financovania domácnosti
žalovaným zo strany súdu prvej inštancie uvádza, že pôvodná žalobkyňa si sama neprivodila jej
nepriaznivú zdravotnú situáciu; objektívne nemohla za jej nízky príjem. Odvolací súd konštatuje, že je
potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že starostlivosť o domácnosť sa považuje za naturálny príspevok

do domácnosti. Žalovaný nerozporoval, že by pôvodná žalobkyňa v domácnosti nevarila, neupratovala,
t. j. nepodieľala sa vôbec na starostlivosti o domácnosť. V praxi teda platí, že ak sa jeden z manželov
staral o domácnosť, nemožno znižovať jeho podiel na vyporiadavanom spoločnom majetku s tvrdením,
že sa o nadobudnutie spoločného majetku nepričinil svojím zárobkom. Odvolací súd poukazuje na
demonštratívny výpočet skutočností obsiahnutých v ust. § 150 veta tretia Občianskeho zákonníka,

na ktoré súd môže pri vyporiadaní BSM prihliadnuť. Medzi tieto skutočnosti patrí zabezpečovanie
starostlivosti o rodinu, deti a spoločnú domácnosť. Predmetná starostlivosť môže byť uspokojovaná
každým z manželov rôznymi spôsobmi. Tak ako zabezpečovanie hmotných potrieb rodiny zárobkovou
činnosťou jedným z manželov plne kompenzuje zabezpečovanie starostlivosti o rodinu druhým z nich,
tak aj zabezpečovanie financií pre rodinu môže kompenzovať osobnú starostlivosť, ktorú zárobkovo

činný manžel nemôže v plnom rozsahu poskytovať (viď rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
22 Cdo/1096/2011 zo dňa 28.11.2012). Najvyšší súd ČR v rozsudku sp. zn. 22 Cdo 1274/2006 zo dňa
17.04.2007 taktiež poukázal na to, že „Výjimečné přiznání většího podílu při vypořádání bezpodílového
spoluvlastnictvímanželůnelzeodůvodnitvětšímizásluhamiovytvořenímajetku,jestližejedenzmanželů
měl k tomu lepší předpoklady vzhledem ke svému vzdělání, schopnostem, profesi, zdraví a pod. nežli

druhý manžel, jemuž však nelze vytknout, že při starosti o rodinu, při nabývání a udržování společných
věcí, při péči o dítě a při obstarávání společné domácnosti nevyužíval svých schopností a možností
(usnesení Krajského soudu v Hradci Králové z 21. 2. 1974, sp. zn. 10 Co 87/74, Nejvyšší soud
ČSSR, Nejvyšší soud ČSR a Nejvyšší soud SSR o občanském soudním řízení a o řízení před státním
notářstvím, Praha, 1986, str. 499)“. Pokiaľ sa teda pôvodná žalobkyňa starala o domácnosť, nemôže

jej to byť v súdnom konaní o vyporiadanie BSM na ťarchu a samo o sebe to nemôže byť dôvodom
na zníženie jej podielu. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že skutočnosť nesúhlasu žalovaného s
rozvodom je irelevantnou pre toto konanie. Ďalej odvolací súd konštatuje, že žalovaný pri výpočte nímnavrhnutejvýškyfinančnéhovyrovnanianešpecifikoval,akojuurčilazobsahuodvolaniatátoskutočnosť
nevyplýva.
28. K námietke žalovaného vo vzťahu k výroku III. napadnutého rozsudku (výroku o trovách konania)

odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného. Síce obe strany majú záujem
na vyporiadaní BSM (tak ako uviedol súd prvej inštancie), ale súd musí vychádzať z pomeru úspechu
jednotlivých strán v otázke určenia nároku na náhradu trov konania. V tomto smere odvolací súd
poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 266/2022 zo dňa 23.06.2022,
ktorým bol prekonaný právny názor súdu prvej inštancie (z rozhodnutia „V rozhodnutí o náhrade

trov konania v spore o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je nevyhnutné zvážiť
výsledok sporu z toho pohľadu, čo strany svojimi návrhmi obsiahnutými nielen v žalobe a vo vyjadrení,
ale aj v ich ďalších podaniach vrátane odvolaní žiadali. Pomer úspechu strán vo veci podľa § 255
Civilného sporového poriadku so záverom, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania,
nemožno zdôvodniť všeobecnými východiskami, podľa ktorých strany mali vo veci nešpecifikovaný
čiastočný úspech, ich podiely na spoločnom majetku sú rovnaké, spor neskončil podľa predstáv ani

jednej strany a vyporiadanie bolo v záujme oboch strán. Takáto argumentácia je mimo rámca zákonnej
úpravy § 255 Civilného sporového poriadku, keďže nevyjadruje pomer úspechu strán vo veci, a
preto je porušením základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.“). Odvolací
súd však konštatuje, že nemôže predmetnú námietku vyhodnotiť v neprospech odvolateľa v zmysle
čl. 16 ods. 3 CSP, pričom protistrana vo vzťahu k predmetnému výroku odvolanie nepodala. Už z

logického pohľadu (zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie) je zrejmé, že pôvodná
žalobkyňa bola úspešnejšia ako žalovaný, a preto odvolací súd nemôže túto námietku vyhodnotiť tak, že
žalovaného zaviaže nahradiť žalobkyniam trovy prvoinštančného konania. Pokiaľ mal žalovaný na mysli,
že do pomeru úspechu strán má byť zarátaná suma 75.000 eur, ktorú žiadala pôvodná žalobkyňa
v rámci mimosúdneho vyrovnania, tak odvolací súd konštatuje, že predmetnú sumu pôvodná žalobkyňa

nežiadala v sporovom konaní. V rámci tohto konania žiadala priznať podiel z finančných prostriedkov
(neuviedla konkrétnu sumu), ak by sa zistili z vykonaného dokazovania (s poukazom na argumentáciu
uvedenú vyššie – odsek 25.). Na základe týchto skutočností nie je možné predmetnú sumu započítať
do pomeru úspechu.
29. Na záver ako obiter dictum odvolací súd konštatuje, že súd nemusí rozhodovať v súlade so

skutkovým a právnym názorom strán sporu vrátane ich dôvodov a námietok, pričom je tento názor
rešpektovaný rozhodovacou činnosťou Ústavného súdu Slovenskej republiky (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97,
I. ÚS 204/2010). Takisto ani do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (respektíve práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru)
nepatrí právo sporovej strany na rozhodnutie v súlade s jej právnym názorom (m. m. II. ÚS 218/02,

I. ÚS 3/97), ani právo dožadovať sa toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne
záväzných predpisov, ktoré sporová strana predkladá (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03, IV. ÚS 340/04,
III.ÚS284/08).Odvolacísúdtedaniejeviazanýprávnymnázoromstránsporuanerozhodujenazáklade
nespokojnosti strany s výsledkom konania. Odvolací súd zároveň konštatuje, že je potrebné mať na
zreteli, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí odpovedať na každú námietku

alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom
konaní (II. ÚS 78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať
podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania (II. ÚS 76/07).
30. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej

časti rozsudku.
31. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
34.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
35. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Keďže žalobkyne boli v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešné (keďže

odvolanie žalovaného v merite veci bolo nedôvodné a vo vzťahu k trovám konania odvolací súd nemohol
odvolanie vyhodnotiť v neprospech žalovaného), odvolací súd im priznal voči žalovanému nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.36. Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická

osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa.