Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 24, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1To/40/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1724010475
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1724010475.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Zuzany Molnárovej a sudcov JUDr.
Petra Šamka a Ing. Mgr. Anny Přikrylovej, v trestnej veci obžalovaného S. Z., pre zločin ublíženia na
zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu
Pezinok z 25.10.2024 sp. zn. 50T/58/2024, na verejnom zasadnutí konanom 24. septembra 2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Pezinok z 25.10.2024 sp. zn. 50T/58/2024 bol obžalovaný S. Z. uznaný
za vinného pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona a prečin marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

- dňa 23.03.2023 v čase asi o 12:30 hod. v obci L. pred rodinným domom nachádzajúcim sa na ulici P.

XX, po predchádzajúcom verbálnom konflikte, ktorý následne prerástol do vzájomnej fyzickej potýčky s
poškodeným U. J. R., nasadol do svojho osobného motorového vozidla zn. VW Golf EČV: R. a pohol sa
oproti poškodenému, ktorý sa vozidlu uhol a s palicou, ktorú držal v rukách rozbil na predmetnom vozidle
čelné sklo, na čo sa obvinený následne s vozidlom otočil a opäť išiel oproti poškodenému, pričom ho
vozidlom zasiahol do oblasti nôh, následkom čoho poškodený spadol na zem, kde uvedeným konaním
poškodenému spôsobil kominutívnu bikondylárnu zlomeninu hornej časti holennej kosti ľavej dolnej

končatiny s intraartikulárnymi zasahovaním lomných línii a poklesom laterárneho plateau, zlomeninu
hlavičky a hornej tretiny diafýzy ihlice vľavo, tržnú ranu hlavy v oblasti čela vpravo dĺžky 1 cm, odreninu
strednej tretiny ľavého predkolenia s dobou potrebnej liečby a práceneschopnosti v trvaní 16 týždňov, čo
je 112 dní, teda poškodenému spôsobil poruchu zdravia trvajúcu dlhší čas, počas ktorého bol závažne
ovplyvnený obvyklý spôsob života, zároveň bolo zistené, že vozidlo viedol aj napriek tomu, že mal trestný
rozkazom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 0T/284/2018 zo dňa 13.12.2018, právoplatným toho

istého dňa uložený okrem iného aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na
doživotie.

Za uvedený trestný čin bol obžalovanému S. Z. podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 36
písm. l), písm. k), § 39 ods. 5, § 41 ods. 1 Trestného zákona, uložený úhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 4 roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému
podmienečne odložil výkon trestu odňatia slobody na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov s probačným
dohľadom.

Podľa § 51 ods. 4 písm. j) Trestného zákona súd obžalovanému uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze

podrobiť sa psychoterapii.Proti tomuto rozsudku, podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor ako osoba oprávnená podľa § 307
ods. 1 písm. a) Trestného poriadku.

Prokurátor v písomnom odôvodnení svojho odvolania uviedol, že nesúhlasí s výrokom o treste, nakoľko
sa prvostupňový súd dôsledne neriadil ustanoveniami § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona. Zásada
individuálnej prevencie vzhľadom na osobu obžalovaného nebola riadne dodržaná, pretože tento bol
sedemkrát súdne trestaný (v troch prípadoch sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený) a jedenkrát
bol stíhaný priestupkovo. Obžalovanému bol okrem iného opakovane ukladaný trest zákazu činnosti

riadiť motorové vozidlo, pričom trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 0T 284/18 z
13.12.2018, právoplatný toho istého dňa, mu bol tento zákaz uložený na doživotie, avšak obžalovaný
napriek tomu po niekoľkýkrát tento zákaz porušil a spáchal vyššie konkretizovaný skutok. Teda je
nepochybné, že jeho predchádzajúce prejednávania trestných vecí, odsúdenia ako aj samotné výkony
trestov neboli pre obžalovaného dostatočným poučením a zároveň na neho nepôsobili výchovne.
Obžalovaný absolútne nerešpektuje súdne rozhodnutia a opakovane sa dopúšťa trestnej činnosti. Čo sa

týka reakcie obžalovaného na vzniknutý verbálny konflikt, ktorý prerástol do vzájomnej fyzickej potýčky,
táto bola absolútne neprimeraná. Obžalovaný nasadol do svojho osobného motorového vozidla zn.
VW Golf s EČ: R. a pohol sa oproti poškodenému, ktorý sa vozidlu vyhol a s palicou, ktorú držal v
rukách, rozbil na predmetnom vozidle čelné sklo, na čo sa obžalovaný následne s vozidlom otočil a opäť
išiel oproti poškodenému a vozidlom ho zasiahol do oblasti nôh, pričom jeho auto zastavil až strom,

do ktorého nabúral a obžalovaný následne z miesta ušiel. Následkom uvedeného konania poškodený
v zmysle znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia G.. H..
H. Č., J.. utrpel kominutívnu bikondylárnu zlomeninu hornej časti holenej kosti ľavej dolnej končatiny
s intraartikulárnym zasahovaním lomných linii a poklesom laterálneho plateau, zlomeninu hlavičky a
hornej tretiny diafýzy ihlice vľavo, tržnú ranu hlavy v oblasti čela vpravo dĺžky 1 cm, odreninu strednej

tretiny ľavého predkolenia s dobou potrebnej liečby a práceneschopnosti v trvaní 16 týždňov, čo je
112 dni, teda poškodenému spôsobil obžalovaný poruchu zdravia trvajúcu dlhší čas, počas ktorého
bol závažne ovplyvnený obvyklý spôsob jeho života. Spôsob konania obžalovaného bol neadekvátny,
chladnokrvný a jeho motorové vozidlo po náraze poškodeného musel zastaviť až strom, následkom
jeho konania bola ťažká ujma na zdraví poškodeného, pričom obžalovaný ani po samotnom skutku

nemal snahu pomôcť poškodenému a poskytnúť mu zdravotnú pomoc, nakoľko tento z miesta činu ušiel.
Predmetom ich vzájomného sporu bola pritom kára, ktorú poškodený nevrátil obžalovanému, pričom jej
hodnota bola podľa odhadu obžalovaného vo výške 30,- Eur až 50-, Eur. Pri určovaní druhu trestu a
jeho výmery mal súd prihliadať najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy,

na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie
škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj
nadobu,ktoráuplynulaodspáchaniatrestnéhočinu.Priaplikáciízásadukladaniatrestu,máprokuratúra
za to, že uložený podmienečný trest odňatia slobody je vzhľadom na osobu obžalovaného ako aj na
spáchaný skutok neprimeraný. Preto je potrebné obžalovanému uložiť prísnejší, nepodmienečný trest

odňatia slobody za aktuálne posudzovanú trestnú činnosť. Tak bude možné chrániť spoločnosť pred
obžalovaným a zároveň sa uložením tohto trestu vytvoria podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol
riadny život s dôrazom na premietnutie zásady generálnej a individuálnej prevencie do uloženia trestu
obžalovanému, kde trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou. Zároveň
je na mieste uviesť, že súčasťou vyšetrovacieho spisu je aj zápisnica o obhliadke miesta činu, z ktorej

je zrejmé, že obžalovanému bolo vyšetrovateľom PZ zaistené motorové vozidlo značky VW Golf s
EČ: R., pričom sa súd v rámci svojho rozsudku s predmetným zaisteným motorovým vozidlom riadne
nevysporiadal. Prokurátor má za to, že vzhľadom na závažnosť spáchanej trestnej činnosti je potrebné
rozhodnúťoprepadnutíveci,tedaoprepadnutídanéhomotorovéhovozidlavzmysle§60ods.1písm.a)
Trestnéhozákona.Nazákladeuvedenýchskutočnostíprokurátorkanavrhla,abyKrajskýsúdvBratislave

podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku zrušil rozsudok prvostupňového súdu vo výroku o treste
apodľa§322ods.3Trestnéhoporiadkusámrozhodolvovecirozsudkomatotak,žeobžalovanéhoS.Z.
odsudzuje k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky. Zároveň navrhla, aby súd rozhodol,
že sa obžalovaný podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a o zaistenom motorovom vozidle.

Krajský súd v Bratislave v konaní o odvolaní obžalovaného nariadil verejné zasadnutie, ktorého sa
zúčastnili obžalovaný S. Z., jeho obhajca a prokurátor krajskej prokuratúry.Prokurátor navrhol svojmu odvolaniu vyhovieť tak, ako bolo uvedené v odôvodnení.

Obhajca na verejnom zasadnutí uviedol, že boli dodržané všetky zásady pre ukladanie trestu. Trest

zodpovedátrestnejsadzbe,pričombolukladanýúhrnnýauloženýprobačnýdohľadspolusobmedzením
je trestom dostatočným. Aj pri takomto trestnom čine je možné uložiť trest podmienečný. Ohľadom
prokurátorom navrhovaného trestu prepadnutia motorového vozidla nemá obžalovaný námietky.
Zdôraznil, že obžalovaný sa ku skutku priznal a aj škodu nahradil. Navrhol odvolanie prokurátora
zamietnuť.

Obžalovaný sa pridržal prednesu svojho obhajcu. Uviedol, že mu je ľúto, že sa sem dostal.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Trestného poriadku) primárne konštatoval prípustnosť
odvolania prokurátora (§ 306 ods. 1 Trestného poriadku) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa §
316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku, preto podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal

zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.
1 Trestného poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Povinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu, determinovaného vyššie uvedeným
ustanovením, bolo preskúmanie len tých výrokov, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie a preskúmanie
správnosti postupu konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým výrokom rozsudku. Výnimkou z
uvedenej zásady by bolo to, že by odvolací súd musel prihliadať aj na chyby, ktoré síce odvolaním
neboli vytýkané, ale ktoré by boli takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti rozsudku) podanie

mimoriadneho opravného prostriedku, t. j. dovolania v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1 Trestného
poriadku. Takéto chyby však v posudzovanom prípade zistené neboli.

V nadväznosti na vyššie uvedené zistenia, ako aj vzhľadom k podanému odvolaniu zo strany prokurátora
iba voči výroku o treste napadnutého rozsudku a z toho vyplývajúceho rozsahu prieskumnej povinnosti,

odvolací súd nepreskúmaval výrok o vine, vrátane právneho posúdenia skutku.

Odvolací súd v tomto smere iba konštatuje, že obžalovaný S. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie
v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, t. j. že je vinný zo spáchania skutku uvedeného
v obžalobe a následne okresný súd prijal toto vyhlásenie obžalovaného. Je nutné tiež uviesť, že pred

prijatím vyhlásenia okresný súd obžalovaného poučil o jeho právach, ako aj o práve urobiť niektoré z
vyhlásení podľa § 257 ods. 1 písm. a) až c) Trestného poriadku a o následkoch spojených s vyhlásením
viny. Súd prvého stupňa obžalovanému položil podľa § 257 ods. 5 a § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g),
h) Trestného poriadku otázky, na ktoré obžalovaný odpovedal kladne a až potom rozhodol okresný súd
podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku uznesením, že vyhlásenie obžalovaného prijíma a súčasne v

súlade s § 257 ods. 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal
spáchanie skutku nevykoná, pričom vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, o ochrannom
opatrení a náhrade škody.

Vzhľadom na uvedené, nezistiac žiadne procesné pochybenie v postupe prvostupňového súdu v

súvislosti s vyhlásením obžalovaného a jeho prijatím v zmysle § 257 Trestného poriadku, odvolací súd
sa zaoberal iba výrokom o treste.

Na podklade odvolania prokurátora, ktoré smerovalo výlučne do výroku o treste napadnutého rozsudku,
krajský súd v rámci revízneho princípu zistil, že obžalovanému S. bol v predmetnej trestnej veci uložený

primeraný a spravodlivý trest, vrátane jeho výmery.

Je potrebné zdôrazniť, že stanovenie druhu trestu a jeho výmery musí vychádzať nielen z podmienok
upravených v ustanoveniach pri tom ktorom druhu trestu, ale je tiež potrebné dôsledne skúmať všetky
skutočnosti významné z hľadiska účelu trestu obsiahnutého v § 34 ods. 1 Trestného zákona, ako aj

ostatné na účel trestu nadväzujúce kritériá rozhodujúce pre určenie druhu trestu a jeho výmery, ktorých
zohľadnenie predpokladá úprava zásad pre ukladanie trestov.Ustanovenie § 34 ods. 1 Trestného zákona o účele trestu je spolu s ustanovením § 34 ods. 4 Trestného
zákona základným vodidlom pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Z hľadiska týchto ustanovení,
uložený trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej

trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných
odradí od páchania trestných činov a zároveň trest vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Závery na primeranosť a najmä zákonnosť postihu páchateľa trestného činu sa musia opierať o skutočný
stav veci a musia z neho vyplynúť.

Po preskúmaní obsahu spisu a po vyhodnotení dôkazov vzťahujúcich sa k výroku o treste, odvolací
súd dospel k názoru, že uložený trest vo výmere 4 roky s podmienečným odkladom jeho výkonu na
skúšobnú dobu 5 rokov a s uložením probačného dohľadu, vrátane uloženej povinnosti spočívajúcej v
povinnosti podrobiť sa psychoterapii, je dostatočným trestom a odráža primeranosť trestu predovšetkým
s ohľadom na spôsob spáchania činu a rovnako zohľadňuje osobu obžalovaného ako páchateľa
súdeného trestného činu.

Východisko pre ukladanie trestu odňatia slobody prestavovala základná trestná sadzba v zmysle zásad
pre ukladanie úhrnného trestu (§ 41 ods. 1 Trestného zákona) podľa prísnejšieho trestného činu, ktorým
je zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v rozpätí 4 roky až 10 rokov. V jej rámci
bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 roky, t. j. na dolnej hranici trestnej sadzby.

Podľa názoru odvolacieho súdu, ide o výmeru trestu odňatia slobody primeranú a zákonnú, aj napriek
tomu, že bola stanovená na dolnej hranici trestnej sadzby, čo je maximálna možná výmera trestu, ktorý
v zmysle § 51 ods. 1 Trestného zákona možné podmienečne odložiť.

Teda v súlade s ustanovením § 51 ods. 1 s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona

bol obžalovanému trest odňatia slobody podmienečne odložený za súčasného uloženia probačného
dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe, ktorú podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona súd určil
na 5 rokov, nakoľko účel trestu možno dosiahnuť aj bez výkonu trestu odňatia slobody, vzhľadom na
osobu obžalovaného ako aj možnosť jeho nápravy, ako aj s prihliadnutím na okolnosti tohto konkrétneho
prípadu. Prvostupňový súd postupoval správne, keď obžalovanému v rámci povolenia podmienečného

odkladu výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom uložil aj povinnosť spočívajúcu v príkaze
podrobiť sa psychoterapii.

Ďalej treba konštatovať, že okresný súd postupoval sčasti správne, keď ustálil dve poľahčujúce okolnosti
spočívajúce v tom, že sa obžalovaný priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval v

zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona a nahradil škodu podľa § 36 písm. k) Trestného zákona. Okresný
súd však v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa
§ 37 písm. m) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný bol pre trestný čin odsúdený, u obžalovaného
však bola daná aj druhá priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, keďže spáchal
viac trestných činov (zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona ako aj prečin

marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona). Zohľadnenie
týchto poľahčujúcich a priťažujúcich okolností prokurátor vo svojom odvolaní nenamietal. Len na okraj
krajskýsúddodáva,žepoúčinnostinovelyTrestnéhozákonaniejeod06.08.2024nutnéuvádzaťzistené
poľahčujúceapriťažujúceokolnostiresp.ichpomervovýrokuotreste,nakoľkodošlokúpravezoznamov
a poľahčujúcich a priťažujúcich okolností tak, aby ich zoznam v Trestnom zákone nebol taxatívny ale

demonštratívny, v súvislosti s čím súčasne došlo aj k odstráneniu povinnej úpravy hraníc trestných
sadzieb v nadväznosti na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Napriek neúplnému zisteniu
všetkýchpriťažujúcichokolnostízostranyokresnéhosúdunebolopotrebnérušiťvýrokotrestezdôvodu,
že k zmene hraníc trestnej sadzby vplyvom poľahčujúcich a priťažujúcich okolností neprišlo.

Krajský súd musí okresnému súdu vytknúť aj to, že vo výroku o treste uviedol ustanovenie § 39 ods.
5 Trestného zákona, avšak zo samotnej výmery trestu (trest uložený vo výmere 4 roky na spodnej
hranici základnej trestnej sadzby) je zrejmé, že okresný súd neukladal trest pod zákonom stanovenú
trestnú sadzbu, teda trest mimoriadne neznižoval v dôsledku vyhlásenia o vine tak, ako to umožňuje
ustanovenie § 39 ods. 5 Trestného zákona. Ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že

by okresný súd pri ukladaní trestu uvedené ustanovenie použil. Napriek tomuto konštatovaniu, krajský
súd vychádzajúc z princípu stability súdnych rozhodnutí, na uvedené pochybenie okresného súdu iba
upozorňuje, bez potreby ho korigovať, nakoľko ide o pochybenie, ktoré nemalo vplyv na samotný druh
a výmeru trestu. V prejednávanej veci okresný súd správne vychádzal zo základnej trestnej sadzby 4roky až 10 rokov a v jej rámci bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 roky, t. j. na spodnej hranici
trestnej sadzby.

Súd vyhodnotil aj osobu obžalovaného a možnosti jeho nápravy, pričom zistil, že obžalovaný doposiaľ
bol 7-krát súdne trestaný, pričom tri odsúdenia má zahladené. V prípade obžalovaného ide prevažne
o trestné činy ohrozovania pod vplyvom návykovej látky, za ktoré bol odsúdený celkovo trikrát (aj s
doživotným zákazom viesť motorové vozidlá) ako aj trestné činy marenia výkonu úradného rozhodnutia,
za ktoré bol odsúdený taktiež trikrát (vrátane odsúdenia Okresným súdom Hersbruck v Nemecku). V

priestupkovom registri má jeden záznam a to vedenie vozidla pod vplyvom alkoholu. Je zrejmé, že
obžalovaný má zjavne problém s dodržiavaním spôsobilosti viesť motorové vozidlo v triezvom stave, ako
aj následným rešpektovaním uložených trestov zákazov činnosti, čo vyústilo až do uloženia doživotného
zákazu trestu vedenia motorových vozidiel. Možno teda konštatovať, že obžalovaný je špeciálnym
recidivistom vo vzťahu k trestným činom ohrozenia pod vplyvom návykovej látky a marenia výkonu
úradného rozhodnutia, doposiaľ však nebol stíhaný pre násilný trestný čin.

Pri posudzovaní primeranosti uloženého trestu súdom prvého stupňa zohľadnil odvolací súd skutočnosť,
že obžalovaný sa ku skutku priznal, svoje konanie úprimne oľutoval a nahradil škodu vo výške
2.014,54 Eur, ktorú si poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. uplatnila. Komplexným
zhodnotením osoby obžalovaného sa tak možno stotožniť s názorom súdu prvého stupňa, že so

zohľadnením charakteru spáchaného skutku ako aj okolností, za ktorých prišlo k spáchaniu skutku,
nie je potrebné uložiť represívny nepodmienečný trest. Od času spáchania skutku v predmetnej
trestnej veci doposiaľ neboli zaznamenané žiadne oznámenia o tom, že by sa obžalovaný správal či
už voči osobe poškodeného v predmetnej trestnej veci, alebo voči iným osobám násilným spôsobom.
Spáchanie súdeného trestného činu je zjavne excesom u obžalovaného, keďže nebolo u neho doposiaľ

zaznamenané násilné správanie. Ani krajský súd tak osobu obžalovaného nehodnotí ako osobu zo
sklonmi k agresívnemu, násilnému konaniu, pričom aj napriek viacerým odsúdeniam nebol obžalovaný
v minulosti súdený pre trestný čin násilného charakteru. Zohľadniac všetky uvedené skutočnosti dospel
krajský súd k záveru, že ukladanie nepodmienečného trestu odňatia slobody by bolo pre obžalovaného
neprimerane prísne a na jeho prevýchovu a ochranu spoločnosti bude postačovať trest s podmienečným

odkladom.

K odvolacím námietkam prokurátora, ktorý sa domáhal sprísnenia uloženého trestu v tom smere,
aby obžalovanému bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere tri roky, krajský súd
poznamenáva, že okresný súd v tejto posudzovanej veci (aj keď síce veľmi stručnou úvahou) vychádzal

tak z okolností prípadu významných pri posúdení závažnosti spáchaných trestných činov, ako aj z
kritérií pri ukladaní trestu, ktoré sú definované v ustanovení § 34 Trestného zákona a prihliadol aj
na okolnosti, za ktorých boli trestné činy obžalovaným spáchané. Uložením podmienečného trestu
odňatia slobody krajský súd nechce žiadnym spôsobom zľahčovať konanie obžalovaného, ktoré je
neodpustiteľné a vzniklo pre takú bagateľnú vec, akým je nevrátená kára v hodnote 30,- až 50,- Eur.

Na druhej strane však krajský súd nemôže prehliadnuť aj správanie poškodeného, ktorý po ukončení
slovného a fyzického konfliktu a odchode obžalovaného pristúpil k jeho motorovému vozidlu a palicou
mu rozbil čelné sklo. Krajský súd považuje za potrebné doplniť, že poškodený U. J. R. mal v rámci
vyšetrenia po skutku pozitívny nález metamfetamínu, na druhej strane obžalovaný mal negatívny test
na zistenie prítomnosti alkoholu v krvi. Poškodený po ošetrení zranení, ktoré utrpel, neabsolvoval

žiadne lekárske kontroly ani rehabilitáciu, ako bolo konštatované v znaleckom posudku č. 60/2023
G.. H.. H. Č. a sám si zložil sadru. Z uvedeného konania poškodeného je zrejmý jeho nezáujem o
svoje vlastné zdravie ako aj ľahostajný postoj k liečbe zranení spôsobených trestným činom. Možno
súhlasiť s prokurátorom, že závažnosť spáchaného zločinu je vzhľadom na zranenie, ktoré obžalovaný
poškodenému spôsobil, vyššia, avšak táto skutočnosť nie je jediným kritériom pre spravodlivé a zákonné

potrestanie obžalovaného. Obžalovaný presvedčivo popísal svoje konanie ako skratové, pričom ihneď
po spáchaní skutku si uvedomil svoje protizákonné konanie a to aj s ohľadom na uložený doživotný trest
zákazu vedenia motorových vozidiel. Pri ukladaní trestu teda prevážila aj účasť poškodeného na vzniku
konfliktu medzi obžalovaným a poškodeným ako aj zistená prítomnosť drog v tele poškodeného. Podľa
názoru krajského súdu je práve súdom prvého stupňa uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 roky

s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 5 rokov prísnejším trestom, ako kratší nepodmienečný
trest odňatia slobody ukladaný s použitím § 39 ods. 5 Trestného zákona, ktorý navrhoval prokurátor.
Po dobu 5 rokov bude musieť obžalovaný vmestiť svoje správanie do zákonného rámca a v prípade
akéhokoľvek protiprávneho konania mu bude nariadený plný výkon trestu vo výmere 4 roky.Vychádzajúc z vyššie rozvedených okolností prípadu i odvolací súd zastáva názor, že uloženie
nepodmienečného trestu odňatia slobody by bolo v rozpore s požiadavkami najmä individuálnej

prevencie, ale aj s ostatnými funkciami trestu. Inak povedané, v posudzovanom prípade je potrebné
trest individualizovať tak, aby plnil účel uvedený v § 34 ods. 1 Trestného zákona. V zmysle týchto úvah
odvolacísúdpovažujepodmienečnýtrestodňatiaslobodyzasúčasnéhouloženiaprobačnéhodohľadua
povinnosti podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii za vyhovujúci výchovnej, ochrannej, preventívnej
a aj represívnej funkcii trestu. Uložený trest je svojou výmerou a pri podmienečnom odklade trestu

odňatia slobody aj skúšobnou dobou na samej hornej hranici, adekvátne aj k samotnej závažnosti tohto
zločinu a nepochybne od neho možno očakávať, že povedie k dosiahnutiu účelu trestu.

Záverom odvolací súd sumarizuje, že trest odňatia slobody s probačným dohľadom, ktorý bol
obžalovanému uložený napadnutým rozsudkom, plne zohľadňuje všetky Trestným zákonom stanovené
požiadavky a javí sa ako vhodný nástroj na dosiahnutie všetkých funkcií trestu. Súd prvého stupňa

určil výmeru trestu, dĺžku skúšobnej doby i primerané povinnosti v rámci probačného dohľadu správne
a efektívne, pričom zároveň dodržal zákonom stanovené kritériá. Uložený trest súčasne poskytuje
primeraný priestor na monitorovanie správania obžalovaného z hľadiska jeho súladu so zákonom a to po
maximálnu zákonom stanovenú dobu 5 rokov, čo treba považovať za dobu primeranú. V neposlednom
rade je v uloženom treste vyjadrený aj jeho difamačný účinok.

Čo sa týka prokurátorom navrhovaného trestu prepadnutia motorového vozidla v rámci odôvodnenia
odvolania, k uvedenému krajský súd uvádza, že vo vzťahu k možnému ukladaniu trestu prepadnutia
veci (motorového vozidla obžalovaného) nebolo vykonané na hlavnom pojednávaní žiadne dokazovanie
(napr. oboznámením zápisnice o obhliadke miesta činu). Preto nie je možné až v rámci odvolacích

námietok rozhodovať o treste prepadnutia veci, keďže prokurátor tento svoj návrh žiadnym spôsobom
nepreniesol do dokazovania na hlavnom pojednávaní.

Všetkyzistenéskutočnostiviedliodvolacísúdkzáveru,ževýrokotrestenapadnutéhorozsudkujevecne
správny, zohľadňujúci všetky atribúty významné pre ukladanie trestov.

Odvolací súd na základe vyjadrených úvah a právnych záverov, rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej
časti tohto rozsudku.

Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.