Rozsudok · Starostlivosť o maloletých · Judgement

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: KK-5P/42/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8421201796
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Salajová
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2024:8421201796.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, sudkyňou JUDr. Zuzanou Salajovou, v právnej veci mal. dieťaťa: A. B., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom B., C. D. B., E. XX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, soc. vecí
a rodiny Kežmarok, dieťa rodičov - matky: F. G. B., H. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B., C. D. B.,
E. XX, právne zastúpená : advokátska kancelária AKPF s.r.o., Dúbravská cesta 2, 841 04 Bratislava, a
otca: I. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J., G. XXXX/XX, právne zastúpený: JUDr. Jana Šepeľová,

advokátkasosídlomHumenné,Nám.slobody25/13,onávrhuotcanaúpravustykusmaloletouanávrhu
matky na zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Otec I. B., nar. XX.XX.XXXX j e o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletou dcérou A. B., nar.
XX.XX.XXXX, každú tretiu sobotu v mesiaci kalendárneho roka od 10.00 h do 17.00 h, a to prvé dve
hodiny ( t.j. od 10.00h do 12.00h ) v prítomnosti matky maloletej G. B., nar. XX.XX.XXXX a každú tretiu
nedeľu v mesiaci kalendárneho roka od 10.00h do 14.00h bez prítomnosti matky v meste Bratislava.
V stanovený deň a čas si otec maloletú dcéru prevezme na Hlavnej vlakovej stanici v Bratislave a po

skončení realizácie styku v stanovený deň a čas odovzdá matke maloletej na Hlavnej vlakovej stanici v
Bratislave. Matka je povinná maloletú na stretnutie s otcom riadne a včas pripraviť.

II. Otec I. B., nar. XX.XX.XXXX j e o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. A. formou videohovorov
prostredníctvom mobilnej aplikácie WhatsApp každý pondelok a štvrtok od 18.30h do 19.00h s tým, že
matka je povinná zabezpečiť realizáciu videohovorov zo strany maloletého dieťaťa.

III. V prevyšujúcej časti návrh otca z a m i e t a.

IV. Mení rozsudokOkresnéhosúduKežmarokč.k.3P/201/2016-36zodňa14.07.2016tak,žezvyšuje
výživné na maloletú dcéru A., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 100 eur na sumu 170 eur mesačne, ktoré je
otec I. B., nar. XX.XX.XXXX, povinný prispievať do 20. dňa v mesiaci vopred matke, od podania návrhu,
t.j. od 09.08.2023 do budúcna, , a to odo dňa doručenia tohto rozsudku osobe povinnej z vyživovacej

povinnosti.

V. V prevyšujúcej časti návrh matky na zvýšenie výživného z a m i e t a.

VI. D l ž n é v ý ž i v n é za obdobie od 09.08.2023 do 31.10.2024 vo výške 1.031,98 eur povoľuje
otcovi splácať v mesačných splátkach po 40 eur mesačne, počnúc mesiacom december 2024, spolu

s bežným výživným, vždy do 20. dňa v mesiaci matke maloletej, až do úplného zaplatenia dlhu, a to
pod stratou výhody splátok.

VII. U k l a d á mal. A. výchovné opatrenie, a to povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu
u F. F. B., klinický psychológ, F. A. XX, XXX XX B. - H., po dobu 6 mesiacov odo dňa nariadenia
výchovného opatrenia za účelom pomoci maloletej uvedomenia si úlohy otca v živote maloletej,
akceptácia konkrétneho otca, prípravu maloletej na stretnutie s otcom bez prítomnosti matky.VIII. Matke mal. A. u k l a d á povinnosť spolupracovať s klinickým psychológom F. F. B., a to pod
hrozbou uloženia poriadkovej pokuty.

IX. U k l a d á matke maloletej F. G. B., nar. XX.XX.XXXX výchovné opatrenie a to povinnosť podrobiť
sa odbornému psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, po dobu 6 mesiacov odo dňa nariadenia výchovného
opatrenia za účelom uvedomenia si úlohy otca v živote maloletej, správnej komunikácie matky
s maloletou ohľadom otca maloletej.

X. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ, otec maloletej podal pôvodný návrh na tunajší súd dňa 05.10.2021, ktorým žiadal
o úpravu styku s maloletou dcérou A., nar. XX.XX.XXXX.

2. Podaný návrh odôvodnil tým, že maloletá dcéra pochádza z mimomanželskému zväzku navrhovateľa

a matky maloletej. Rodičia maloletej vlastnú spoločnú domácnosť nemali, žili striedavo v domácnosti
rodičovmatkymaloletejvK.alebovdomácnostirodičovnavrhovateľavHumennom.Poistomčasedošlo
k zhoršeniu vzájomných vzťahov medzi rodičmi maloletej, ktoré vyústili k ukončeniu spolužitia medzi
rodičmi maloletej. Od toho času matka bránila navrhovateľovi a jeho rodičom v stretávaní s maloletou
dcérou. Od roku 2018 matka ani raz neumožnila navrhovateľovi sa stretnúť sa s maloletou. Aj napriek

negatívnemu postoju matky sa otec spolu so starými rodičmi z jeho strany niekoľkokrát pokúšali
s maloletou vnučkou stretnúť, snažili sa dohodnúť, aby sa smaloletou mohli aspoň občas stretnúť. Matka
im neumožnila stretnúť sa s dieťaťom počas sviatku maloletej, kedy jej chceli odovzdať darček. Mal za
to, že zo strany matky ide o zjavne úmyselné odopieranie styku maloletej s otcom a jeho rodičmi, naproti
tomu rodina matky má styk s maloletou umožnený, pričom navrhovateľ a jeho rodina má rovnako právo

stretávať sa s maloletou. Matka nemá žiadne právo obmedzovať styk maloletej dcéry s navrhovateľom
a jeho rodičmi. Zároveň mal za to, že je nepochybne v záujme maloletej stretávanie sa s navrhovateľom
a budovanie rodinných vzťahov a väzieb aj s otcom a jeho rodinou. Naposledy sa otec spolu so starými
rodičmi a sestrou, ktorá je krstnou matkou maloletej, pokúsil stretnúť s maloletou po pojednávaní dňa
22.06.2021, matka mu však stretnutie neumožnila a zavolala na nich policajnú hliadku. Súčasne sa

vyjadrila, že otcovi umožní stretávanie s maloletou dcérou až na základe rozhodnutia súdu o úprave
styku. Vzhľadom na vyššie uvedené a skutočnosť, že sa aktuálne on a jeho rodina nemôže stretávať
s maloletou, žiadal, aby súd upravil stretávanie otca s maloletou dcérou každý párny víkend v mesiaci
v období počas kalendárneho roka v sobotu v čase od 09.00 hod do nedele do 18.00 hod, počas letných
prázdnin prvé dva týždne v mesiaci júl a prvé dva týždne v mesiaci august, počas vianočných sviatkov

každý nepárny rok od 23.12. od 09.00 hod do 27.12. do 18.00 hod.

3. Na informatívnom stretnutí, ktoré z dôvodu pozitívneho testu matky na COVID-19 a žiadosti právnej
zástupkyne matky bolo uskutočnené až dňa 17.01.2022, navrhovateľ zotrval na podanom návrhu,
nakoľko sa s dcérou nestretáva, nekontaktuje sa s dcérou ani iným spôsobom. Čaká na súdne

rozhodnutie. Matka s podaným návrhom nesúhlasila. Poprela tvrdenia otca, že žili striedavo v Kežmarku
a v Humennom, nakoľko s maloletou od jej narodenia žijú v domácnosti jej rodičov v Kežmarku. Ďalej
uviedla, že medzi rodičmi maloletej nikdy nebol klasický model rodiny. Navrhovateľ sa o maloletú prestal
zaujímať, keď mala maloletá cca 13 mesiacov, potom sa o dcéru nezaujímal, odmietal platiť výživné.
Výživné začal platiť až v júli 2021 v sume 100 eur, ktoré je však nepostačujúce. Kontakt otca s maloletou

neprebehol 6,5 roka, až potom sa otec s dcérou videl. Mala za to, že prvotný kontakt otca s maloletou
bol zvláštny, nakoľko sa predstavil ako I. B.. Otcovi už predtým navrhla, aby absolvovali psychologické
poradenstvo,nakoľkomalazato,žejetovzáujmemaloletej,nodoposiaľsavšaknerealizovalo.Vzávere
informatívneho stretnutia sa rodičia zhodli, že majú záujem o návštevu psychologičky na ÚPSVaR KK,
stým,žesúdimnásledneoznámikontaktnaňu.Súčasnesúdvzhľadomnazáujemrodičovoposkytnutie

odbornej psychologickej pomoci a ústny návrh účastníkov konania o prerušenie konania, uznesením zo
dňa 27.01.2022, č. k. 5P/155/2021-29 konanie prerušil.

4. Dňa 27.06.2022 podal navrhovateľ na Krajský súd v Prešove sťažnosť na nečinnosť súdu, nakoľko
mal za to, že Okresný súd Kežmarok dlhodobo nekoná o jeho žiadostiach, pričom prvú žiadosť podalpred 5 rokmi. Právna zástupkyňa otca dodatočne ospravedlnila správanie otca a súdu vysvetlila, že sa
nejedná o sťažnosť, ale úmyslom otca bolo pokračovanie v konaní.

5. Dňa 10.10.2022 bol tunajšiemu súdu doručený návrh matky na prenesenie miestnej príslušnosti na
Okresný súd Bratislava II, a to z dôvodu, že sa matka s maloletou presťahovali do obce B. - H., čím došlo
k trvalej zmene pobytu matky maloletej ako aj samotnej maloletej. Ako dôvod zmeny bydliska matka
uviedla, že nastúpila na nové pracovné miesto. K návrhu priložila Potvrdenie o návšteve Základnej školy,
Kulíškova 8, 821 08 Bratislava maloletej A. B., Potvrdenie zamestnávateľa o trvaní pracovného pomeru

zamestnanca - matky maloletej F. G. B.. Zamestnávateľ matky maloletej v uvedenom potvrdení zo dňa
21.11.2022 uviedol, že pracovný pomer matky maloletej trvá od 01.10.2022.

6. Okresný súd Kežmarok uznesením zo dňa 11.11.2022, č. k. 5P/155/2021-80 preniesol miestnu
príslušnosť na Okresný súd Bratislava II – Ružinov, ktorému po právoplatnosti tohto rozhodnutia bude
spis postúpený na konanie, nakoľko mal za to, že boli kumulatívne splnené podmienky prenesenia

miestnej príslušnosti, keďže maloletá sa s matkou zdržiava v Bratislave - Ružinove, kde si matka našla
novú prácu, poukazujúc na právnou zástupkyňou matky doložené potvrdenie o návšteve Základnej
školy Kulíškova 8, 821 08 Bratislava maloletou a zamestnávateľa matky o trvaní pracovného pomeru od
01.10.2022. Mal teda za to, že k zmene bydliska maloletej došlo zákonným spôsobom.

7. Okresný súd Bratislava II nesúhlasil s prenesením príslušnosti na konanie vo veci vedenej na
tomto súde pod sp. zn. 11P/6/2023, majúc za to, že v čase rozhodovania Okresného súdu Kežmarok
o prenesení príslušnosti nedošlo k takej zákonnej zmene bydliska dieťaťa, ktorá by odôvodňovala
postup podľa § 112 ods. 2 prvá veta CMP. Z tohto dôvodu Okresný súd Bratislava II predložil nesúhlas
s prenesením miestnej príslušnosti v zmysle § 112 ods. 2 CMP svojmu nadriadenému súdu, a to

Krajskému súdu v Bratislave.

8. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 28.02.2023, sp. zn. 11NcC/4/023 rozhodol, že nesúhlas
Okresného súdu Bratislava II s prenesením príslušnosti je dôvodný. V odôvodnení uviedol, že v danom
prípade neboli kumulatívne splnené podmienky tak, ako to vyžaduje právna úprava. Na prenesenie

miestnej príslušnosti je nevyhnutná zákonná zmena bydliska maloletého dieťaťa, ktorej predchádza
dohoda oboch rodičov, avšak táto súčasťou obsahu spisového materiálu nebola. Nadriadený súd nemal
nijak preukázaný súhlas otca maloletej s jej presťahovaním z Kežmarku do Bratislavy. Na základe
uvedeného, nemožno mať za to, že v prípade bývania v Bratislave musí ísť o zmenu bydliska trvalého
charakteru. Nadriadený súd považuje za neprípustné, aby bola miestna príslušnosť prenášaná podľa §

112 ods. 2 CMP bez toho, že by konanie na pôvodnom súde bolo podstatne obmedzené, či sťažené,
nakoľko takýmto výkladom citovaného zákonného ustanovenia, dochádza k zneužívaniu uvedeného
inštitútu.

9. Na základe tohto uznesenia bola predmetná vec opäť prijatá a zapísaná na konanie na OS Kežmarok,

a to dňa 15.03.2023, pod sp. zn. 5P/42/2023. Dňa 04.07.2023 sa konalo ďalšie informatívne stretnutie,
kde medzi rodičmi k rodičovskej dohode nedošlo. Súčasne matka podala návrh na zvýšenie výživného
podaním doručeným súdu dňa 09.08.2023, nakoľko naposledy bolo výživné upravené v roku 2016
a na strane maloletej za dané obdobie došlo k podstatnej zmene výdavkov. Tunajší súd následne
vyzval účastníkov na doplnenie dôkazov, pričom ich vyjadrenia vzájomne doručoval. Na deň 04.12.2023

o 10.00hod súd vytýčil termín pojednávania, na ktorý predvolal všetkých účastníkov konania, vrátane ich
právnych zástupcov. Pojednávanie však súd na žiadosť matky z dôvodu účasti na pracovnom pohovore
(č. l. 257 a nasl.) odročil.

10. Dňa 10.10.2023 bol tunajšiemu súdu doručený ďalší návrh matky o prenesenie miestnej príslušnosti

na Mestský súd Bratislava II (predtým OS BA II), pričom podaný návrh odôvodnila totožnými okolnosťami
ako návrhom zo dňa 10.10.2022 a priložila aj totožné doklady. Uznesením zo dňa 13.12.2023, č. k.
KK-5P/42/2023-271 súd návrh matky na prenesenie miestnej príslušnosti na Mestský súd Bratislava II
zamietol.

11. Dňa 06.12.2023 podal otec návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal upraviť styk
s maloletou dcérou tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, každý párny
víkend v mesiaci v sobotu od 9.00 h do 17.00 h, a to počas prvých šiestich mesiacov a po uplynutí tejto
doby je otec oprávnený sa s maloletou stretnúť každý tretá víkend v mesiaci od piatka od 16.00 h donedele do 16.00 h. Počas sviatkov a prázdnin je otec oprávnený sa s maloletou stretávať - každý nepárny
kalendárny rok v čase od 29. 12. od 9.00 h. do 04. 01. nasledujúceho roka do 18.00 h a každý párny
kalendárny rok v čase od 23. 12. od 9.00 h do 28. 12. do 18.00 h; - každý nepárny kalendárny rok počas

Veľkonočných sviatkov od 18.00 h dňa predchádzajúceho Veľkému piatku do 18.00 h Veľkonočného
pondelka; - počas letných prázdnin každý kalendárny rok v čase od 15. 07. od 9.00 h do 15. 08. do
18.00 h. Podaný návrh odôvodnil najmä tým, že matka mu bráni stretávať sa s dcérou, pojednávanie,
ktoré bolo vytýčené na deň 04.12.2023 bolo na základe žiadosti matky odročené, nakoľko má za to, že
matka maloletej bude stále robiť obštrukcie, bude sa snažiť rozhodnutie vo veci odďaľovať, bol nútený

podať tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože s dcérou sa naposledy stretol pred
cca. dvoma rokmi a od tej doby mu stretnutie nebolo umožnené. Konanie sa viedlo na tunajšom súde
pod sp. zn. 26P/87/2023 a doposiaľ rozhodnuté nebolo.

12. Okresný súd Poprad o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol uznesením sp. zn.
26P/87/2023 zo dňa 29.12.2023, ktorým bol vo výroku I. upravený styk otca s maloletou dcérou tak, že

otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každú tretiu sobotu v mesiaci kalendárneho roka od 9.00 hod.
do 17.00 hod. v prítomnosti matky maloletej v meste Kežmarok. V stanovený deň a čas si otec maloletú
dcéru vyzdvihne pri OD Bila Kežmarok a po skončení realizácie styku v stanovený deň a čas odovzdá
matke maloletej pri OD Billa Kežmarok. Matka je povinná maloletú na stretnutie s otcom riadne a včas
pripraviť. Vo výroku II. v prevyšujúcej časti návrh otca zamietol a vo výroku III. otcovi uložil výchovné

opatrenie - povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu a psychologickému poradenstvu podľa § 37
ods. 2 písm. d) Zákona o rodine po dobu 6 mesiacov od vykonateľnosti tohto uznesenia. Vo výroku
IV. určil, že neodkladné opatrenie platí po dobu 6mesiacov, od vykonateľnosti tohto uznesenia. Proti
predmetnému uzneseniu vo výroku I. a IV. podala matka odvolanie. Krajský súd v Prešove uznesením
zo dňa 07.03.2024, č. k. 23CoP/23/2024-113 uznesenie vo výroku I. zmenil tak, že otec je oprávnený

stretávať sa s maloletou A. za prítomnosti matky každú tretiu sobotu v mesiaci od 11.00 hod. do 17.00
hod. v meste Bratislava, pričom v stanovený deň a čas si otec maloletú prevezme na Hlavnej vlakovej
stanicivBratislaveaposkončenístykujuodovzdámatke,pričommatkajepovinnámaloletúnastretnutie
s otcom pripraviť. Potvrdil uznesenie vo výroku IV. a určil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov odvolacieho konania. Dňa 13.03.2024 nadobudlo uznesenie právoplatnosť i vykonateľnosť, nakoľko

vzmysle§332ods.1CSPjeneodkladnéopatrenievykonateľnédoručenímatedaneodkladnéopatrenie
platilo po dobu 6 mesiacov, t. j. do 13.09.2024.

13. Krajský súd v Prešove v uznesení č. k. 23CoP/23/2024-113 zo dňa 07.03.2024 v bode 7. uviedol,
že miestna príslušnosť súdu vo veci F.. A. už bola vyriešená rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave,

z ktorého vyplýva, že presťahovanie matky s maloletou A. do Bratislavy nezmenilo bydlisko maloletej A.,
pretože otec na to nedal súhlas. Krajský súd v Prešove z tohto rozhodnutia vychádza. Na rozhodnutie
bol teda miestne príslušný Okresný súd Poprad.

14. Otec napriek tomu, že neodkladné opatrenia platilo do 13.09.2024, dňa 08.07.2024 podal ďalší návrh

na nariadenie neodkladného opatrenie, na základe ktorého, by bol otec oprávnený stretávať sa s mal.
A. B., nar. XX. XX. XXXX, každý párny víkend v mesiaci od piatka od 16.00 hod. do nedele do 16.00
hod. s tým, že si otec maloletú prevezme pred OD Bila Kežmarok a po skončení realizácie styku v
stanovený deň a čas odovzdá matke maloletej pri OD Bila Kežmarok. Počas sviatkov a prázdnin je otec
oprávnený sa s maloletou stretávať: počas letných prázdnin každý kalendárny rok v čase od 29.07. od

09.00 hod. do 18.08. do 18.00 hod., každý párny kalendárny rok v čase od 29.12. od 09.00 hod. do 04.01.
nasledujúceho roka do 18.00 hod. a každý nepárny kalendárny rok v čase od 23.12. od 09.00 hod. do
28.12. do 18.00 hod. - každý nepárny kalendárny rok počas Veľkonočných sviatkov od 18.00 hod. dňa
predchádzajúceho Veľkému piatku do 18.00 hod. Veľkonočného pondelka. Matka je povinná maloletú
na stretnutie s otcom riadne a včas pripraviť. Súd uznesením zo dňa 02.08.2024, č. k. 26P/80/2024-36

návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.09.2024.

15. Po uplynutí lehoty trvania neodkladného opatrenia Okresného súdu Poprad sp. zn. 26P/87/2023
z 29.12.2023 v spojení v uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 23CoP/23/2024-113 zo dňa

07.03.2024 súd doplnil dokazovanie vyžiadaním viacerých správ od všetkých účastníkov konania, najmä
aký vplyv malo neodkladné opatrenie na vzťahu otec – dcéra, resp. ako dopadlo budovanie vzťahu otca
s maloletou a na deň 14.10.2024 nariadil pojednávanie. Pojednávania sa zúčastnil otec, jeho právnazástupkyňa, matka, jej právny zástupca a kolízny opatrovník. Na tomto pojednávaní súd zisťoval i názor
maloletej.

16. Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca, výsluchom právnej zástupkyne otca, výsluchom matky,
výsluchom právneho zástupcu matky, výsluchom kolízneho opatrovníka, výsluchom svedka I. B.
a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä návrhom, rodným listom mal. dieťaťa, rozsudkom
Okresného súdu Kežmarok č. k. 3P/201/2015 - 36 zo 14.07.2016, rozsudkom Krajského súdu
v Prešove č. k. 3CoP/3/2017 - 56 zo 07.03.2017, správou ÚPSVaR Kežmarok o prešetrení

rodinných pomerov zo 17.01.2022, zápisnicou z informatívneho stretnutia zo 17.01.2023, uznesením
Okresného súdu Kežmarok č. k. 5P/155/2021 - 29 z 27.01.2022 o prerušení konania, sťažnosťou otca
z 23.06.2022, záverečnou správou z poradensko-psychologického procesu zo 14.07.2022, návrhom
právnej zástupkyne matky na prenesenie miestnej príslušnosti zo 07.10.2022, potvrdením o pobyte
mal. dieťaťa, doplnenie podania z 21.11.2022, potvrdením o návšteve školy z 15.11.2022, potvrdením
zamestnávateľa matky o trvaní pracovného pomeru z 21. 11. 2022, uznesením Okresného súdu

Kežmarokč.k.5P/155/2021-80z11.11.2022oprenesenímiestnejpríslušnosti,nesúhlasomOkresného
súdu Bratislava II s prenesením príslušnosti zo 07.02.2023, uznesením Krajského súdu v Bratislave č.
k. 11NcC/4/2023 - 95 z 28.02.2023, oznámením právnej zástupkyne matky z 19.05.2023, odpoveďou
právnej zástupkyne otca na výzvu súdu z 19.05.2023, správou ÚPSVaR Kežmarok z prešetrenia
rodinných pomerov z 28.06. 023, znaleckým posudkom č. 32/2022, zápisnicou z informatívneho

stretnutia zo 04.07.2023, vyjadrením právnej zástupkyne matky a návrhom na zvýšenie výživného
z 08.08.2023, odpoveďou ÚPSVaR Kežmarok na výzvu súdu z 18.08.2023, oznámením právnej
zástupkyne matky zo 07.09.2023, odpoveďou právnej zástupkyne otca na výzvu súdu z 27.09.2023,
pracovnou zmluvou otca, výplatnými páskami otca za obdobie od júna 2023 do augusta 2023,
potvrdením Sociálnej poisťovne o výplate dôchodkových dávok otcovi, návrhom právnej zástupkyne

matky na prenesenie miestnej príslušnosti z 10.10.2023, rozsudkom Okresného súdu Kežmarok
č. k. 3P/43/2018 - 135 z 24.09.2019, rozsudkom Okresného súdu Kežmarok č. k. 1T/21/2018 -
379 z 22.06.2021, návrhom otca na zapretie otcovstva zo 16.12.2016, upovedomením o zastavení
exekúcie otca, vyjadrením právnej zástupkyne matky z 22.11.2023, vyjadrením právnej zástupkyne
otca z 29.11.2023, skončením pracovného pomeru otca, potvrdením Sociálnej poisťovne o invalidite

a miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u otca z 03.02.2023, pracovnou zmluvou
otca, dohodou o vykonaní práce otca, odpoveďami na lustrácie účastníkov v Registri obyvateľov SR
a registri Sociálnej poisťovne, vyjadrením matky s prílohami, vyjadrením otca s prílohami, dôvernou
správou ošetrujúceho lekára F. K. a F. L. M., správou ÚPSVaR Bratislava z prešetrenia pomerov zo
04. 10. 2024, správou ÚPSVaR Humenné z prešetrenia pomerov zo 04.10.2024, správou ÚPSVaR

Humenné k výchovnému opatreniu zo 07.10.2024, špecifikáciou výdavkov maloletej a matky doručená
súdu 11.10.2024, zoznamom bankových operácii matky, spismi tunajšieho súdu sp. zn. 26P/83/2023,
sp. zn. 16P/80/2024 a zistil nasledovné.

17. Otec vo svojej výpovedi na pojednávaní zotrval na podanom návrhu a žiadal, aby súd upravil styk

s jeho maloletou dcérou, nakoľko bez súdneho rozhodnutia má výrazne sťažené možnosti stretávania
sa s dcérou. S maloletou by sa chcel stretávať každý párny víkend v mesiaci od piatka od 16.00 h
do nedele do 16.00 h, s tým, že dieťa si prevezme a vráti pri OD Billa v Kežmarku. Taktiež by chcel
maloletú aj počas letných prázdnin, a to jeden týždeň v júli a jeden týždeň v auguste a tiež počas
vianočných a veľkonočných sviatkov. Počas trvania neodkladného opatrenia sa s dcérou stretával tak

ako mal určené. Už v januári sa s dcérou stretol v Bratislave, prišiel za ňou tam, hoci súd určil stretávanie
v Kežmarku. Na stretnutie prišli s ním aj jeho rodičia, starí rodičia maloletej, ktorí sa o ňu zaujímajú
a tiež sa s ňou chcú stretávať, no hneď došlo medzi ku konfliktu. Stretnutie sa uskutočnilo v ZOO, bola
tam prítomná i sestra matky so svojím priateľom. Vo februári 2024 sa dostavil do Kežmarku, no styk
sa neuskutočnil, pretože matka ho neskoro informovala o tom, že maloletá je chorá a stretnúť sa s ňou

môže v Bratislave, čo už z časových dôvodov nebolo možné stihnúť. V mesiaci marec 2024 na stretnutie
s maloletou, ktoré sa už uskutočnilo v Bratislave, prišli aj jeho rodičia, ktorí chceli vidieť svoju vnučku,
a opäť došlo ku konfliktu. Od A. dostal list, no bolo na dcére vidno, že mu ho dať nechce a že je to na
príkaz matky. Maloletá na stretnutí pôsobila neisto, pod tlakom matky. V apríli 2024 prišiel na stretnutie
s maloletou aj so synovcom, ktorý sa na ňu tešil, no matka opäť vyvolávala konflikty. V máji 2024 boli

spoločne na výlete a potom sa boli najesť, pričom matka trvala na tom že ona zaplatí obed za seba i A.,
tak aby sa vyhol hádke, súhlasil s tým. V júni sa stretnutie uskutočnilo v Kežmarku, kde prišiel aj so
svojím otcom. Matka len čo ho zbadala, ťahala maloletú preč a počas celého stretnutia mala zlú náladu.
Toto stretnutie strávili v areáli hradu Stará Ľubovňa, kde sa snažil s maloletou komunikovať. V júli sastretnutie nerealizovalo, lebo v určený termín maloletá nemohla a v náhradný termín mal povinnosti
on. Rovnako nie je pravdou, že na stretnutí v auguste s maloletou neviedol žiaden rozhovor. Pýtal sa
jej na rôzne veci, na niektoré odpoveď dostal, na iné nie. V septembri, kedy už neplatilo neodkladné

opatrenie, mu matka neumožnila styk s maloletou. Počas stretnutí sa väčšinou prechádzali, rozprávali
sa málo ako s dieťaťom, väčšinou boli ticho. Dcéra mu povedala, že ju nemá volať A., ale A.. Mal za to,
že stretnutia bez prítomnosti matky by boli oveľa menej konfliktné a viac by sa mohol s dcérou zblížiť.
Maloletú telefonicky veľmi nekontaktoval, a to z dôvodu prechádzajúcich negatívnych skúseností, kedy
mu matka nedávala maloletú k telefónu. Matka mu telefón dvíhala. Naposledy dcére telefonoval na

jej meniny (XX.XX.), avšak maloletá nebola doma, tak jej prostredníctvom matky nechal blahoželanie.
Žiadal tiež, aby mohol byť v kontakte s dcérou telefonicky alebo mobilných aplikácií. Mal za to, že
pár hodín jeden deň v mesiaci je málo na napravenie a obnovenie vzťahu s maloletou. On aj napriek
vzdialenosti ponúknutú možnosť stretávať sa s maloletou raz za mesiac na pár hodín využil, lebo má
záujem byť s dcérou a tráviť s ňou čas. Nie je pravdou, že na stretnutia chodil nepripravený. Stretnutia
prebiehali tam, kde si vybrala maloletá, on sa prispôsobil, aby jej urobil radosť. Zároveň sa podrobil

výchovnému opatreniu, ktoré mal uložené súdom. Určite mu pomohli, je za takúto možnosť rád a určite
by pomohli aj matke. Pokiaľ ide o výživné, platí súdom určenú sumu 100 eur mesačne. V súčasnej
dobe je nezamestnaný, poberá čiastočný invalidný dôchodok vo výške XXX N. a preto nemôže platiť
viac, i keď si je vedomý, že suma 100 eur nie je postačujúca. Pracuje na sebe, zvyšuje si kvalifikáciu,
urobil si trénerský kurz, kurz sanitára, no doposiaľ sa mu ani v týchto povolaniach nepodarilo zamestnať.

Snažil sa zamestnať vo viacerých spoločnostiach, LIDL, TESCO, na železnici, no doposiaľ sa mu prácu
nepodarilo nájsť. Aj cestovanie do Bratislavy za dcérou pre neho znamenalo zvýšené náklady, keďže
cesta o stála 40 eur. Býva u rodičov, ktorým žiadnou sumou neprispieva, prispieva i formou nákupov.
Podotkol, že matka mu nikdy neoznámila, že má na maloletú zvýšené výdavky. Matka maloletej ho
neinformuje o zdravotnom stave maloletej, školských výsledkoch, o jej záľubách. Nemá prístup na

Edupage. Z ich strany bola ochota prísť do školy a informovať sa. Na záver uviedol, že je si vedomý,
že maloletá žije v Bratislave, má tam už svoje aktivity, navštevuje tam školu a akceptuje to, teda súhlasí
s bydliskom maloletej v Bratislave.

18. Právna zástupkyňa otca vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že na podanom návrhu na

úpravu styku otca s maloletou, a to bežnom styku i styku počas prázdnin a sviatkov trvajú, nakoľko
dohoda medzi účastníkmi nie je možná, keďže matka po tom, čo skončilo neodkladné opatrenie
v septembri, odmietla stretnutie otca s maloletou. Tiež by chceli upraviť aj styk prostredníctvom
sociálnych sietí alebo telefonicky. Poukázala na to, že otec rešpektoval všetko, čo mu bolo uložené
súdnym rozhodnutím, a to jednak chodieval za dcérou na stretnutie do Bratislavy, podroboval sa

výchovnému opatreniu, aktívne si hľadal prácu a zvyšoval si kurzami kvalifikáciu. Potvrdila, že na
niektoré stretnutia chodili aj jeho rodičia, avšak oni majú vnučku veľmi radi a tiež sa s ňou chceli
stretnúť. Mala za to, že maloletá je pod vplyvom svojej matky a rozpráva to, čo jej povie matka. Matke
by malo byť známe, že druhý rodič má viesť dieťa k tomu, aby si s otcom vytvorilo vzťah, najmä ak
matke bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti, o dcéru sa stará a je s dcérou v každodennom

kontakte. Samotná matka musí pochopiť, resp. prinajmenšom rešpektovať úlohu otca v živote maloletej
dcéry. Uvedomujú si, že pred nimi je ešte veľký kus práce, aby maloletá otca neodmietala, k čomu
by mala pomôcť aj matka. Aj v podaniach poukazovali na to, že maloletá sa s otcom bavila, dala mu
darček, a to do času kým nezasiahla matka. Ak by mal otec v svojej starostlivosti, vedel by sa o ňu
postarať. V domácnosti rodičov, kde žije, má vytvorené podmienky, aby tam s ním mohla byť aj maloletá.

Zároveň starí rodičia nemajú problém prenechať byt otcovi , aby s ňou ostal aj sám, a oni by šli na
chalupu. Pokiaľ ide o zvýšenie výživného, uvedomujú s, že suma 100 eur je nepostačujúca vzhľadom na
aktuálne výdavky maloletej. Otec je však aktuálne nezamestnaný, nie je vedený v evidencii uchádzačov
o zamestnanie, pretože je poberateľom čiastočného invalidného dôchodku. Naposledy pracoval v spol.
D.L. Seven v Bratislave, avšak pracovný pomer skončil po uplynutí dohodnutej doby. Otec vymeškával

v práci aj kvôli sedeniam u sociálnej pracovníčky v Humennom, čo ju uškodilo. Otec sa chce zamestnať,
súdupredložiliviaceréžiadostiozamestnanie.Otecsachcepodieľaťnazvýšenýchalebojednorazových
výdavkoch maloletej. Uviedla, že otec sa snažil zakúpiť maloletej nejaké veci, no matka ich odmietla.
Otec už chce, aby sa predmetné konanie skončilo, chce to mať nejak konkrétne nastavené a konečne
začať nový život. Preto trvala na podanom návrhu na úpravu styku a návrh na zvýšenie výživného

v súčasnej dobe žiadala zamietnuť, nakoľko súčasné pomery neodôvodňujú zvýšenie výživného.

19. Matka na začiatku konania s podaným návrhom vôbec nesúhlasila, mala za to, že je nedôvodný
a najmä, že nie je v záujme maloletej dcéry. Po nariadení neodkladného opatrenia matka vo svojichvyjadreniach ako aj vo svojej výpovedi na súde zmenila stanovisko a so stretávaním otca s maloletou
súhlasila, avšak nie v rozsahu ako navrhol otec. Odkázala na návrhy svojho právneho zástupcu ohľadom
úpravy styku otca s maloletou. Pokiaľ ide o stretávanie maloletej s navrhovateľom počas trvania

neodkladného opatrenia, uviedla, že maloletá nechcela ísť ani na jedno stretnutie s otcom, na každé
jedno ju musela presviedčať. Stálo ju to nemalé úsilie, aby ju presvedčila. Mala za to, že aktívne
pracovala na tom, aby sa maloletá chcela stretávať s otcom. Problém na stretnutiach bol vždy, keď
prišli na stretnutie aj rodičia navrhovateľa. Medzi nimi je obrovský konflikt, došlo medzi nimi k mnohým
kolíziám, boli tam iné súdne kauzy. Preto každé stretnutie, na ktoré prišli aj rodičia navrhovateľa začínalo

eskaláciou napätia. Vadí jej, ak na stretnutie chodia aj starí rodičia. Keď otec prišiel na stretnutie
sám, bolo to bez konfliktu. Mala za to, že zo strany otca chýba iniciatíva v komunikácii, otec bol na
stretnutiach pasívny. Viac sa bavil a komunikoval s ňou ako s maloletou, pričom mal priestor, aby bol
s dcérou aj úplne sám. Či to už bolo pri koňoch v Starej Ľubovni alebo v BA v prírodovednom múzeu.
Dokoncahoposielalazadcérou,pretožebolviacprinej.Nastretnutiachbolpasívny,nevyužildostatočne
čas, aby dcéru spoznal, aby vedel čo má rada, čo ju baví, ako chce, aby ju oslovoval. Rovnako otec

dcére netelefonoval, pričom nie je pravda, aby mu znemožňovala telefonický kontakt. Nezavolal jej
na narodeniny, vysvedčenie, ozval sa až teraz v októbri na meniny, kedy dcéra nebola doma, tak jej
povedal, aby dcére pogratulovala. Otca neinformovala, že maloletá navštevovala terapeuta. Pokiaľ ide
o výdavky maloletej, tak tie od poslednej úpravy v roku 2016 výrazne stúpli a pozostávajú z výdavkov na
ZRPŠ, čo je očný výdavok 30 eur, triedny fond 10 eur/polrok, pracovné zošity na začiatku roka 41 eur,

športová príprava 20 eur, gitara 18 eur mesačne, grafika 20 eur mesačne, fyzikálny krúžok výmenou
za vzdelávací preukaz, bežné školské potreby 20 eur mesačne, ortopedická obuv interiérová 16,60
eur polročne, úrazové poistné 300 eur ročne, dcéra navštevovala komerčného psychoterapeuta – od
februára prebehlo 6 sedení po 40 eur, teda 240 eur, momentálne chodí k detskému psychológovi, ktorý
je v CPP a je bezplatný, ďalej sociálne vyžitie, hračky a voľnočasové aktivity 50 eur mesačne. Na tábory

pre dcéru v lete zaplatila celkovo 654 eur. Otca nežiadala o to, aby jej prispel na tábory. Ošatenie a obuv
pre dcéru 50 eur mesačne, pre obe 70 – 100 eur, drogéria spolu pre obe 70 – 100 eur, strava doma
pre obe 350 – 450 eur mesačne, obedy v škole 16 eur mesačne, električka pre dieťa 15 eur mesačne.
Nájom platí vo výške 430 eur mesačne. Naposledy dcére dobila kredit vo výške 12 eur. Doma majú
wifi. Otec síce prispieva na výživu súdom určenej sume 100 eur mesačne, avšak výživné neplatí on, ale

peniaze chodia z účtu matky navrhovateľa, a dokonca aj po lehote. Na stretnutiach iba raz zaplatil obed
a vstup do prírodovedného múzea. Inak neuhradil nič. Je poberateľom invalidného dôchodku, ktorý má
valorizovaný, má 13 dôchodky. Súčasne má zlepšený zdravotný stav, keďže sa už 2 roky nelieči a teda
môže pracovať. Ona má pracovný čas cca od 08.00 h do 16.00 h, stabilne však chodí do práce od
08.15 h do 16.30 h. Ak je dcéra chorá, pracuje z domu, no nemá 100 % home office. S nikým cudzím

dcéru nenechala. Občas jej pomohla sestra, ktorá tiež žije v BA alebo príde jej matka. Dcéra má krúžky
v utorok a stredu. Po škole dcéra chodí za ňou do práce. Domov sa vracajú okolo 18.00 h, niekedy 18.30
h. Spať chodí okolo 21.00 h.

20. Právny zástupca matky vo svojej výpovedi na pojednávaní považoval za dôležité ustáliť otázku kde

má maloletá bydlisko, nakoľko sa opakovane riešila v tomto konaní otázka miestnej príslušnosti. Keďže
otec na dnešnom pojednávaní súhlasil s tým, že maloletá žije v Bratislave, na podnete o začatie konania
o nahradenie súhlasu otca s presťahovaním maloletej do Bratislavy už netrval. Mal za to, že návrh otca
vôbec nereflektuje aktuálny stav, prianie maloletej, to ako využil stretávanie s maloletou na budovanie
vzťahu s maloletou počas trvania neodkladného opatrenia. Otec čas, ktorý mu bol poskytnutý nevyužil,

vzťah s dcérou neprehĺbil, doposiaľ nepozná záujmy a potreby maloletej. Na pojednávaní predniesol 3
návrhy na úpravu styku otca s maloletou, a to asistovaný styk za účasti kompetentnej osoby, potom styk
neupraviť a ponechať na dohodu rodičov, a styk upravený podobne ako bol upravený v neodkladnom
opatrení. Samotný právny zástupca uviedol, že asistovaný styk a tiež styk na základe dohody rodičov,
nie je v danom prípade reálny, je ťažko vykonateľný vzhľadom na vzdialenosť bydlísk otca a dcéry,

preto najreálnejšia je úprava, tak ako bola upravená neodkladným opatrením. Pokiaľ ide o styk otca
s maloletou prostredníctvom sociálnych sietí, doposiaľ otec takýto návrh nepredniesol, avšak matka
s tým nemá problém. Poukázal na to, že takýto styk sa už mohol realizovať a napomohol by postupnému
budovaniu vzťahu medzi dcérou a otcom. Otec je však pasívny, čo sa prejavovalo aj na stretnutiach
s maloletou. Otec žil 7 rokov v Bratislave, takže ju pozná, vie aké sú tam možnosti a mohol to využiť

vo svoj prospech. Čo sa týka zvýšenia výživného, na tomto trval, nakoľko sa výrazne zmenili pomery
maloletej. Pri jeho určení je potrebné vychádzať z potencionality príjmov a možností, ktoré otec má.
Otec sa nikdy nezaujímal, či maloletá niečo nepotrebuje, neprispel žiadnou čiastkou okrem výživného
a nákupu oblečenia, ktorého nákup s matkou nekonzultoval. Nikdy sa ani matky nedopytoval ako tomaloletej ide v škole, či je zdravá, aké má záľuby, akých má kamarátov, ako chce tráviť leto, prázdniny
a ani od maloletej počas stretnutí tieto veci nezistil. Bol a je pasívny, tak ako je pasívny aj v osobnom
živote. Stále je nezamestnaný, žije s rodičmi. Preto návrh ako navrhol otec žiadal zamietnuť, pretože

nezodpovedá realite a skutočnostiam zistenými v konaní. Žiadal, aby súd pri úprave styku zohľadnil
názor maloletej, ktorý zistil v konaní, pasivitu otca aby na stretnutí bola prítomná aj matka. Rovnako
trval aj na zvýšení výživného.

21. Kolízny opatrovník vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že aj návrh otca na úpravu styku ako

aj návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný a v záujme maloletej. Pokiaľ ide o stretávanie otca
s maloletou, je vhodné, aby sa aj naďalej otec stretával s maloletou v prítomnosti matky na železničnej
stanici bez prítomnosti iných osôb, rodinných príslušníkov. Rovnako je vhodné, aby mal otec umožnený
kontakt s maloletou aj prostredníctvom mobilnej aplikácie dvakrát do týždňa. A rovnako je potrebné aj
zvýšiť výživné, ktoré je v rovnakej výške už dlhodobo. Za ten čas maloletá nastúpila už na druhý stupeň
základnej školy, navštevuje krúžky a suma 250 eur je v záujme maloletej. Zároveň otec je fyzicky zdravý,

aby si mohol nájsť prácu.

22. Súd aj s poukazom na bod 9. uznesenia odvolacieho súdu zo dňa 07.03.2024, č. k
23CoP/23/2024-113, kde odvolací súd uviedol, že v konaní vo veci samej bude potrebné zisťovať názor
maloletej, ako aj vzhľadom na vek maloletej, na pojednávaní vykonal rozhovor s maloletou a zisťoval jej

názor. Maloletá A. po poučení o participačných právach uviedla, že nechce, aby sa zápisnica prečítala
ostatným účastníkom konania. Preto súd zápisnicu neprečítal, je zapečatená v obálke, nie je k nej
prístup ani v elektronickom súdnom spise. V stručnosti však súd uvádza, že maloletá stretávanie s otcom
považuje za povinnosť, otec i jeho príbuzní sú pre ňu cudzí ľudia. Na stretnutia s otcom chodila.
Prespávať u otca nechce, stretávanie áno. Mamka jej všetko o otcovi povedala. Otca sa nebojí.

23. Svedok I. B. po zákonnom poučení uviedol, že je otcom navrhovateľa a starým otcom maloletej A..
Ako svedok vypovedal k prvému stretnutiu v januári 2024. Vo svojej výpovedi uviedol, že v januári 2024
maloletá od otca utekala, pretože matka jej zakázala sa s otcom stretnúť. Maloletá nešla ani k nemu. Do
Bratislavy šli aj preto, že tam majú rodinu a šli za nimi. Boli prítomní aj stretnutí spoločne s manželkou,

šli do zoo. Maloletá ho nepoznala, povedal jej, že je jej dedo. Nevie ako sa na stretnutí predstavil jeho
syn. Maloletá k nemu ísť nemohla. Nebola šťastná. On by chcel ísť na stretnutie a matka tam ísť nemusí.
Na stretnutí v Kežmarku prišli aj oni, opäť matka na maloletú kričala, až po nich pozerali ľudia. Nech pri
styku nie je ani matka. Na prvom stretnutí v januári bola aj sestra matky s priateľom, ktorí mu povedali,
že maloletá chce byť s otcom. Svedočné si neuplatnil.

24. Podľa správy ÚPSVaR Bratislava zo dňa 04.10.2024 z prešetrenia pomerov matky a maloletej,
maloletá žije aktuálne s matkou v prenajatom byte v Bratislave, kde má vytvorené vhodné podmienky
pre zdravý vývoj a vývin maloletej. Na bývanie predstavujú výdavky sumu 430 eur mesačne. Má zvýšené
výdavky na maloletú v podobe platenie krúžkov, školských pomôcok, školských akcií. Otec prispieva na

výživu maloletej sumou 100 eur mesačne, ktorú však platí matka otca. Maloletá uviedla, že s maminou
je jej dobre a s otcom sa nechce stretávať. S otcom sa stretla 4-krát, kde bola prítomná aj mama a otec
sa s ňou skoro vôbec nerozprával. Ďalej dodala, že mamina jej hovorí všetko ohľadne otca a vidí ako
to mamine ubližuje. Otec sa o ňu nezaujíma, nekontaktuje ju.

25. Podľa správy ÚPSVaR Humenné o prešetrení pomerov otca zo dňa 04.10.2024, otec žije spoločne
s rodičmi v 3-izbovom byte, kde má vlastnú izbu a v nej vytvorené podmienky aj pre maloletú. Otec je
aktuálne nezamestnaný, poberá čiastočný invalidný dôchodok v sume 283 eur. Rodičom na bývanie
neprispieva, robí občasné nákupy. 100 eur platí výživné, 40 eur paušál. Zvyšné peniaze používa pre
svoju potrebu. Otec si aktívne hľadal prácu vo viacerých firmách, a to v Železničnej spoločnosti SR,

Mestský úrad Humenné, LIDL Humenné, Nexis Fibers a.s. Humenné, v posilňovni či justičnej stráži.
O. aj jeho rodičom je ľúto, že sa nemôžu stretávať. Aj starí rodičia sa zúčastnili styku otca s maloletou
v Bratislave, no pre upokojenie situácie sa prestali zúčastňovať stretnutí. Starí rodičia vnímajú ako veľmi
nespravodlivé, že sa nemôžu stretávať s vnučkou a sú ukracovaní na svojich právach. Starí rodičia majú
za to, že maloletá je ovplyvňovaná matkou. Starí rodičia i otec sú si istí, že kontakt s otcom a starými

rodičmi by bol pre vnučku obohatením. Sú ochotní pre vnučku dochádzať do Bratislavy a odvážať ju
naspäť. Sú ochotní aj prenechať byt synovi, aby bol s maloletou sám. Oni by šli na chalupu v tom čase.
V závere uviedol, že otec sa podrobil výchovnému opatreniu, tak ako mu bolo uložené.26. Podľa správy z poradensko-psychologického procesu s otcom zo dňa 22.07.2024, ktorá je súčasťou
spisu tunajšieho súdu sp. zn. 26P/87/2023 (o nariadení NO), s otcom spolupracovali od 17.01.2024.
Otec sa zúčastňoval individuálnych stretnutí s psychologičkou v pravidelných intervaloch, 2-krát do

mesiaca. Celkovo zrealizovali 13 konzultácií s otcom. Cieľom poskytnutej pomoci malo byť budovanie
vzťahu medzi otcom a maloletou dcérou, uvedomovanie si úlohy otca, nielen svojimi právami, ale aj
povinnosťami. Otec prejavil záujem aj o rozvoj komunikačných stretnutí. Rozoberali aj priebeh stretnutí
stretávania otca s mal. a matkou a korekciu správania otca. Spočiatku bol otec v reakciách opatrný, no
bolsivedomý,žeideodôvernýproces,ktorýmôženapomôcťkzlepšeniuvzťahumedzinímamaloletou.

Bol si vedomý, že vzťah je potrebné budovať postupne, nechce nič uponáhľať. V závere je uvedené, že
cieľ sa im podarilo naplniť. Otec chce aj naďalej pokračovať v prijímaní psychologickej pomoci aj mimo
referátPPS.Odporúčali,abyobdobnápomocbolaposkytovanáajmatkeamaloletej,nakoľkoježiaduce,
abyajonymalimožnosťspracovávaťvlastnézážitky aventilovaťemócie,ktorésaobjavujúajvrámciich
prežívania v kontexte aktuálnej rodinnej situácie. V správe o splnení účelu RPPS J. zo dňa 19.07.2024,
je uvedené, že otec sa podrobil celkovo 13 konzultácií, ktoré v správe presne špecifikovali. Súčasne

v závere uviedli, že je potrebné zdôrazniť, že akákoľvek ochota otca a záujem o budovanie s dcérou, je
vopred odsúdená na neúspech bez dostatočnej podpory a spolupráce zo strany matky maloletej, ktorá
má rovnako ako každý iný rodič zabezpečujúci osobnú starostlivosť o mal. dieťa, svoje nezastupiteľné
miesto pri motivácii a psychickej príprave mal. dieťaťa na styk s druhým rodičom. Preto po celý čas
výkonu výchovného opatrenia Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v Humennom ako

výrazný nedostatok vnímal absenciu matky v nariadenom sociálnom – poradenskom procese. Zároveň
po ukončení výchovného opatrenia otec z vlastnej iniciatívy poradenské služby nevyužíva, čo vyplynulo
zo správy zo dňa 07.10.2024.

27. Matka maloletej vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 19.08.2024 popísala stretávanie otca

s maloletou počas trvania neodkladného opatrenia. Prvé stretnutie sa uskutočnilo v januári 2024, a to
aj za prítomnosti rodičov navrhovateľa a sestry matky maloletej a jej priateľa. Maloletá bola chorá,
lekár neodporúčal cestovať. Hneď došlo ku konfliktu medzi matkou a rodičmi navrhovateľa. Otec bol
na stretnutí pasívny, nepripravený na stretnutie, nemal žiaden program. Po stretnutí bola maloletá
vyčerpaná, o čom bol otec informovaný. V dôsledku toho začala maloletá navštevovať terapeutku ( 6

sedení), ktoré ukončili z dôvodu nedostatku financií. Vo februári 2024 malo byť stretnutie v Kežmarku,
no z dôvodu choroby sa neuskutočnilo. V marci 2024 sa už stretnutie uskutočnilo v Bratislave, kde sa
opäť dostavili aj rodičia navrhovateľa. Pričom maloletá hromadné stretnutie odmietla, čo starí rodičia
akceptovali. Otec opäť nemal žiaden program, nič jej nekúpil, ani obed. Počas stretnutia dala dcéra
otcovi odkaz, kde mu napísala, že sa s ním nechce stretávať. V apríli 2024 na stretnutie prišli opäť

rodičia navrhovateľa a jeho synovec. Maloletá sa ho odmietla zúčastniť, tak si otec urobil program sám
so svojou rodinou. V máji 2024 sa otec dostavil na stretnutie sám, opäť nemal program, bol pasívny
a dcére nezaplatil obed. Stretnutie v júni 2024 sa uskutočnilo v Kežmarku, kde prišiel navrhovateľ
opäť so svojím otcom. Boli v areáli pod hradom Stará Ľubovňa. Vstupné uhradil až na výzvu matky,
obed nezaplatil. Počas stretnutia s maloletou nekomunikoval, venoval sa viac matke. V júli 2024 sa

stretnutie neuskutočnilo, lebo otec požiadal o zmenu termínu na 27.07.2024, no maloletá bola v tom
čase v tábore. Matkou ponúknutý termín 03.08.2024 odmietol. Stretli sa až v auguste 2024, kedy otec
prišiel sám. Boli v útulku venčiť psa. S dcérou skoro vôbec nekomunikoval, nevenoval sa jej. Na každé
stretnutie musela matka dcéru prehovárať, pretože tam nechcela ísť. Po každom stretnutí bola extrémne
vyčerpaná. Ani na jedno stretnutie sa otec nepripravil. Na stretnutia vodil aj svojich rodičov, ktorí vždy

matku slovne atakovali. Mala za to, že súdom určené možnosti stretávania neboli otcom dostatočne
využité, k prehĺbeniu vzťahu medzi navrhovateľom a dcérou nedošlo a takým prístupom sa vzťah bude
budovať len ťažko. Preto nesúhlasila s rozšírením styku ani jeho realizáciou mimo bydliska maloletej.

28. Podľa Potvrdenia o výplate dôchodkových dávok otec je poberateľom čiastočného invalidného

dôchodku vo výške XXX N. mesačne.

29. Podľa lustrácie v registri Sociálnej poisťovni mal otec naposledy zamestnávateľa v období od
08.10.2022 do 30.09.2023, a to D.I. SEVEN, a.s., kde podľa vyjadrení navrhovateľa dosahoval príjem
XXX N.. Tento pracovný pomer ukončil dňa 30.09.2023, teda podľa tohto potvrdenia skončil ešte pred

nariadením neodkladného opatrenia.

30. Otec podal žiadosti o prijatie do zamestnania, a to o prijatie do služobného pomeru mestskej polície
a do spol. Health and Sport v Michalovciach.31. Súd so súhlasom otca požiadal o vyžiadanie lekárskych správ od ošetrujúcich lekárov otca, a to
všeobecného lekára F. L. M. a psychiatra F. F. K., avšak s tým, že predmetné správy budú použité len pre

účely súdneho konania a neboli zverejnené v elektronickom súdnom spise. Súd 2-krát v konaní vyzval
vyššie spomínaných lekárov o správu o aktuálnom zdravotnom stave otca. Správy sú súčasťou súdneho
spisu, zapečatené v obálke, v elektronickom súdnom spise nezverejnené. Podľa správy F. L. M. zo dňa
02.10.2024, otec je spôsobilý pracovať a netrpí žiadnym ochorením, ktoré mu bráni vykonávať prácu,
nemá zdravotné obmedzenia pri výbere povolania. Jeho zdravotný stav mu plne umožňuje vykonávať

rodičovské práva. Podľa správy F. F. K. zo dňa 03.09.2024, otec dňa 05.12.2022 ukončil liečbu, odvtedy
je v remisii. Ochorenie ktorým otec trpí, nie je trvalé ochorenie.

32. Matka podľa svojho vyjadrenia aktuálne dosahuje príjem vrátane daňového bonusu cca XXXX N.
mesačne.

33. Podľa Rozhodnutia zo dňa 31.05.2024 sa maloletá zaraďuje do 5. ročníka – nižšie stredné
vzdelávanie v školskom roku 2024/2025 –Športová príprava V.A.

34. Podľa Potvrdenia zo dňa 06.08.2024, matka maloletej a maloletá od 01.10.2022 bývajú nepretržite
na adrese E. XX/XXXX, XXX XX B. – I., a to podľa platnej nájomnej zmluvy.

35. Podľa rodného listu sa maloletá A. narodila XX.XX.XXXX v Kežmarku, matke F. G. B. a otcovi I. B..

36.Rozsudkomtunajšiehosúduzo14.07.2016,č.k.3P/201/2015-36,bolamaloletázverenádoosobnej
starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Súd zaviazal otca prispievať na

výživu maloletej A. B. sumou 100 eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky od
01.03.2015. Dlh na výživnom vo výške 1.334,74 eur súd povolil otcovi splácať počnúc prvým mesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku spolu s bežným výživným teda vždy do 20. dňa v mesiaci
po 20 eur až do úplného vyrovnania dlžnej sumy pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len
jednej splátky. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti predmetnému rozsudku

odvolanie a Krajský súd v Prešove ako odvolací súd rozsudkom zo 07.03.2017, č. k. 3CoP/3/2017 - 56,
potvrdil rozsudok v napadnutej časti, t. j. vo výroku o určení bežného výživného, dlžného výživného a
vo výroku o náhrade trov konania.

37. Dňa 21.12.2016 podal otec na tunajší súd návrh na zapretie otcovstva. Súd na základe späťvzatia

návrhu otcom konanie uznesením z 26.03.2018, č. k. 3Pc/36/2016 - 73, zastavil a navrhovateľovi uložil
povinnosť nahradiť matke trovy konania vo výške 15,10 eur v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti tohto uznesenia. V konaní bol vypracovaný znalecký posudok, ktorý určil, že na základe
zisteného nálezu analýzou DNA - otcovstvo označeného muža I. B. k maloletému dieťaťu A. B. je
prakticky dokázané, keďže hodnota pravdepodobnosti otcovstva W je 99,99 %.

38.Natunajšomsúdesatiežviedlopodsp.zn.3P/43/2018konanieonávrhuotcanazníženievýživného.
Súd prvej inštancie rozsudkom z 24.09.2019, č. k. 3P/43/2018 - 135, rozhodol tak, že návrh zamietol a
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

39. Dňa 04.09.2018 bola na tunajší súd na otca podaná obžaloba pre prečin zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 ods. 1, odsek 3 písm. b) Trestného zákona, nakoľko otec mal dlh za obdobie od mesiaca
júl 2015 do mesiaca júl 2018 dlh na výživnom v sume najmenej 2.924,24 eur. Dňa 21.06.2021 otec -
obžalovaný uhradil dlh na výživnom v sume 4.860 eur, a to vrátane výživného za mesiac jún 2021. Na
základe vykonanej úhrady dlžného výživného Okresný súd Kežmarok rozsudkom z 22.06.2021, č. k.

1T/21/2018 - 379, podľa § 285 písm. f) oslobodil obžalovaného I. B., nar. XX.XX.XXXX, pretože zanikla
trestnosť činu. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 22.06.2021.

40. Na tunajšom súde sa pod sp. zn.KK-5P/110/2020 viedlo konanie o návrhu matky o zmenu priezviska
maloletej. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 12.09.2022, č.k. KK-5P/110/2020-169, ktorým návrh

matky zamietol a žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V konaní bol vypracovaný
znalecký posudok č. 32/2022, znalkyňou z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia detí,
Klinickápsychológiadospelých,Psychológiasexuality,I.P.D.,ktorejbolauloženápovinnosťzodpovedať
na súdom položené otázky, vrátane doplňujúcich otázok navrhovateľky k uzneseniu súdu a ktorý bolsúdu doručený 01.04.2022. V závere znaleckého posudku znalkyňa okrem iného uviedla, že pokiaľ ide
o vzťah k otcovi, maloletá nemá vytvorený vzťah k otcovi, dlhodobo sa s ním nestýka, nemá o ňom
potrebné informácie, nemá s ním osobné zážitky, nezdieľa s ním životné situácie. Má k nemu neutrálny

postoj, avšak jeho osoba ju zneisťuje, vníma jeho jedinečné postavenie, ktoré nevie uchopiť, nevie
sa k nemu vzťahovať. V čase vyšetrenia preferuje odstup a vyhnutie sa jeho osobe. Matkou a svojou
(matkinou) rodinou nie je vedená k vybudovaniu si vzťahu k otcovi. Vzťah maloletej A. k otcovi nemožno
označiť ako narušený, sám o sebe je vzťah nevytvorený, skôr absentujúci. Mal. si na otca nepamätá,
nebol a nie je súčasťou jej života ani blízkych osôb. Nezistila známky priameho negatívne ovplyvňovania

maloletej smerom k otcovi avšak zároveň nezistila jej motivovanie ani podporu pre vytvorenie ich
vzájomného vzťahu. Na uvedenom stave sa pravdepodobne podstatnou mierou podieľal aj otec sám a
to nekontaktovaním sa s maloletou, resp. dlhodobo nevynakladaním adekvátneho úsilia o vytvorenie ich
vzájomného vzťahu. Pokiaľ ide o vzťah otca k maloletej dcére, tak otec deklaruje pozitívny vzťah k svojej
maloletej dcére. Vo vzťahu k nej sa však javí ako málo vrelý, málo osobný či aktívny. Nezistila známky
predstierania ani fabulovania otca o vzťahu k svojej dcére. Otec deklaruje záujem o svoju dcéru, jeho

záujem je zdieľaný s jeho rodinou. Otec je svojou rodinou vo vzťahu k dcére pravdepodobne podstatne
podporovaný. Sám sa javí ako menej aktívny avšak autentický.

41. Matka proti predmetnému rozsudku podala odvolanie a odvolací súd rozsudkom zo dňa 25.05.2023,
č. k. 4CoP/124/2022-221 potvrdil rozsudok a žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov

odvolacieho konania.

42. Okresný súd Poprad uznesením sp. zn. 26P/87/2023 z 29.12.2023 neodkladným opatrením dočasne
upravil styk otca I. B., nar. XX.XX.XXXX, s maloletou dcérou A. B., nar. XX.XX.XXXX, tak, že otec je
oprávnený stretávať sa s maloletou každú tretiu sobotu v mesiaci kalendárneho roka od 9.00 h do 17.00

h, v prítomnosti matky maloletej, F. G. B., nar. XX.XX.XXXX, v meste Kežmarok. V stanovený deň a čas
si otec maloletú dcéru vyzdvihne pri OD Billa Kežmarok a po skončení realizácie styku v stanovený deň
a čas odovzdá matke maloletej pri OD Billa Kežmarok. Matka je povinná maloletú na stretnutie s otcom
riadne a včas pripraviť. V prevyšujúcej časti návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
Nariadil otcovi I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., G. XXXX/XX, výchovné opatrenie - povinnosť podrobiť

sa sociálnemu poradenstvu a psychologickému poradenstvu podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine,
po dobu 6 mesiacov od vykonateľnosti tohto uznesenia, ktoré sa bude realizovať na ÚPSVaR v mieste
bydliska otca. Účinnosť výchovného opatrenia bude zhodnotená za súčinnosti Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny, ktorý je povinný najneskôr 10 dní pred uplynutím lehoty, na ktorú súd nariadil výchovné
opatrenie, podať súdu písomnú správu o výsledkoch poskytnutého poradenstva. Neodkladné opatrenie

platí po dobu 6 mesiacov od vykonateľnosti tohto uznesenia, pričom vykonateľnosť nadobudlo v spojení
s uznesením odvolacieho súdu dňa 14.03.2024 a platí tak od tohto dátumu do 14.09.2024.

43. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 23CoP/23/2024 – 113 zo 07.03.2024 zmenil uznesenie
Okresného súdu Poprad sp. zn. 26P/87/2023 z 29.12.2023 vo výroku I. tak, že otec je oprávnený

44. Následne dňa 08.07.2024 podal otec ďalší návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý súd
uznesením zo dňa 02.08.2024, č. k. 26P/80/2024-36 návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol. Žiaden účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

45. Podľa čl. 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom

pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon
o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach,

ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
- úroveň starostlivosti o dieťa,
- bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
- ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,- okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
- ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej,
telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,

- podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
- názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
- podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,
- využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do

rodičovských práv a povinností.

46. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodou o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä:

a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.

Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú

povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa§78ods.1Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

47. Zároveň súd v tomto konaní musel opakovane riešiť návrhy matky na prenesenie miestnej

príslušnosti a viaceré sťažnosti, námietky, preto súd opätovne uvádza, že to, že matka sa s dcérou
presťahovala do Bratislavy, kde aktuálne žijú, matka pracuje, maloletá navštevuje základnú školu
automaticky nezakladá dôvodnosť návrhu matky na prenesenie miestnej príslušnosti, nakoľko v tom
čase v danom prípade nedošlo k zákonnej zmene bydliska maloletej. A nie Okresný súd Poprad, aleKrajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 28.02.2023, č. k. 11NcC/4/2023-95 rozhodol, že nesúhlas
OS BA II s prenesením príslušnosti je dôvodný a týmto rozhodnutím určil, že na konanie bol miestne
príslušný Okresný súd Kežmarok, teraz Okresný súd Poprad. Nejednalo sa tak o svojvoľné rozhodnutie

konajúcej sudkyne a preto v predmetnom konaní ako miestne príslušný konal a rozhodoval Okresný
súd Poprad.

48.Napojednávaníkonanomdňa14.10.2024otecspresťahovanímdcérysúhlasil,nakoľkouž2rokyžije
v Bratislave, kde vykonáva všetky svoje aktivity a akceptuje, že tam momentálne žije. A preto sa súd 1.

inštancie nezaoberal podnetom právneho zástupcu matky na nahradenie súhlasu otca s presťahovaním
maloletej do Bratislavy, nakoľko samotný právny zástupca matky už na ňom netrval.

49. Predmetom tohto konania bol jednak návrh otca na úpravu styku s maloletou dcérou a jednak návrh
matky na zvýšenie výživného na mal. dcéru. Súd sa ta zaoberal súčasne oboma návrhmi, keďže ako
vyššie skonštatoval, je na konanie miestne príslušný.

50. Súd z vykonaného dokazovania zistil, že styk otca s maloletou doposiaľ žiadnym rozhodnutím,
s výnimkou nariadeného neodkladného opatrenia, ktoré skončilo dňa 13.09.2024, upravený nebol.
Rozsudkom Okresného súdu Kežmarok, ktorým sa upravovali rodičovské práva a povinnosti k maloletej,
č. k. 3P/201/2015-36 zo dňa 14.07.2016, bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matke, ktorá ju

bude zastupovať a spravovať jej majetok a určené bežné výživné v sume 100 eur mesačne a tiež dlžné
výživné. Styk upravený žiadnym spôsobom nebol.

51. Otec sa dlhodobo s maloletou nestretával, čo aj sám potvrdil, prvé stretnutie prebehlo až po vyše
6 rokoch, preto súd 1. inštancie v spojení s uznesením odvolacieho súdu neodkladným opatrením na

dobu 6 mesiacov od vykonateľnosti uznesenia dočasne upravil styk otca s maloletou každú 3 sobotu
v mesiaci od 11.00 h do 17.00 h v meste Bratislava za prítomnosti matky, aby si otec mohol vytvoriť vzťah
s dcérou, nakoľko ho nemá vytvorený. Súčasne otcovi uložil výchovné opatrenie, ktorého účelom bolo
budovanie rodičovského vzťahu medzi ním a jeho dcérou, uvedomenie si úlohy otca, nielen so svojimi
právami, ale aj povinnosťami.

52. Preto súd v tomto konaní okrem iných dôkazov hodnotil aj výkon nariadeného neodkladného
opatrenia, ktorého primárnym účelom bolo budovanie vzťahu otca s maloletou. Otec sa s maloletou
stretol celkovo 6-krát, pričom 3-krát na stretnutie prišli aj starí rodičia zo strany otca, raz aj starý otec zo
strany otca, a to aj napriek tomu, že súdy upravili styk otca s maloletou, nie aj so starými rodičmi, a tiež ak

odvolací súd v bode 11. uznesenia zo dňa 07.03.2024 uviedol, že otec by mal zvážiť, či je vhodná a pre
budovanie vzťahu s maloletou prospešná prítomnosť jeho rodičov pri stretávaní. Sám otec sa stretol 2-
krát.Maloletánastretnutiesotcom ísťnechcela,právetubolaaktívnamatka,ktorásdcérouvstanovený
deň a čas na stretnutie s otcom prišla, avšak samotná maloletá to popísala ako povinné stretávanie,
ktoré by malo trvať len nejaký čas. Stretnutia sa uskutočňovali vždy tam, kde si určila maloletá spoločne

s matkou, otec sa vždy prispôsobil, vlastný program nemal. Z výpovedí všetkých účastníkov o priebehu
stretnutí vyplynulo, že otec s maloletou trávil súdom určený čas, avšak komunikoval málo, dcéra na
položené otázky neodpovedala, bol málo aktívny. Taktiež mal súd za preukázané, že stretnutia, ktorých
účastníkmi boli aj rodičia otca boli plné konfliktov, na začiatku boli vždy plné napätia, a to z dôvodu
zlých vzťahov medzi matkou maloletej a rodičmi otca. Naopak stretnutia bez prítomnosti rodičov otca

prebehli bez komplikácií. Taktiež mal súd za preukázané, že hoci otec úplne nevyužil úplne potenciál
týchto stretnutí, ohľadom zisťovania aktuálnych potrieb, záujmov maloletej, komunikácie s maloletou,
citového zblíženia, v mnohom bol pasívny, má za to, že čiastočne tieto úvodné stretnutia svoj účel splnili.
Maloletásakonečnepodlhejdobestretlasotcom,podlhejdobehovidelavizuálneareálne,trávilasním
pár hodín jeden deň v mesiaci, keďže predtým, napriek tomu, že styk otca s maloletou upravený nebol,

otcovi styk umožnený nebol, čo tiež v konečnom dôsledku má za následok postoj maloletej k otcovi. Súd
má za to, že tak ako tieto stretnutia prebiehali teraz v tzv. úvodnej fáze je potrebné rozšíriť, nakoľko takto
nastavený čas je nepostačujúci pre budovanie ďalšieho vzťahu maloletej s otcom. Pri určení ďalšieho
stretávania súd prihliadol aj na názor maloletej, ktorá má skoro 11 rokov a tiež aj na skutočnosť, že
vzdialenosť bydlísk otca a maloletej 500 kilometrov. Súd prihliadol na to, že maloletá sa s otcom bude

stretávať, no nechce u neho prespávať, taktiež sa vyjadrila, že z otca nemá strach, teda sa s ním nebude
báť ostať aj sama. Tiež súd prihliadol aj nato, že ak by sa mal styk realizovať v zmysle návrhu otca, a to
každý párny víkend od piatka od 16.00 h do nedele do 16.00 h, s tým, že otec si maloletú prevezme pri
v meste Kežmarok pri OD Billa, kam ju aj po realizácii styku matke vráti, bolo by to pre maloletú z dôvodudlhého cestovania neúmerne vyčerpávajúce, a súčasne by bola aj narušená školská dochádzka, pretože
maloletá, aby bola už o 16.00 hod v K., musela by už okolo 10.00 hod opustiť Bratislavu a teda by musela
skôr odísť zo školy. Taktiež, čas vrátenia a odovzdania maloletej matke v čase 16.00 hod v Kežmarku,

je nevhodný, zaťažujúci pre maloletú, pretože by ju následne čakala ešte viac ako 5 hodinová cesta do
Bratislavy, a teda návrat maloletej do aktuálneho miesta bydliska maloletej by bol v neskorých nočných
hodinách, pričom maloletá sa v nasledujúci deň podrobuje povinnej školskej dochádzke. Teda z dôvodu
veľkej vzdialenosti bydlísk, časovo dlhú a náročnú cestu, stále nízky vek maloletej, zabezpečenie
školskej prípravy, súd má za to, že stretnutia sa aj naďalej budú realizovať v meste Bratislava, aby

maloletá v tomto veku pred stretnutím neabsolvovala dlhú cestu. Súd však rozšíril styk a určil ho na dva
dni, avšak bez prespávania u otca, keďže má za to, že maloletá takto určené stretnutia zvládne, a určil,
že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou dcérou každú tretiu sobotu v mesiaci kalendárneho roka
od 10.00 h do 17.00 h, a to prvé dve hodiny (t.j. od 10.00 h do 12.00h) v prítomnosti matky maloletej G.
B., nar. XX.XX.XXXX a každú tretiu nedeľu kalendárneho roka od 10.00 h do 14.00 h bez prítomnosti
matky v meste Bratislava. Pričom v prvý deň stretnutia, každú 3 sobotu v mesiaci, určil stretávanie v

prvé dve hodiny (t.j. od 10.00 h do 12.00 h) za prítomnosti matky maloletej, a to z dôvodu, aby matka
bola na začiatku nápomocná maloletej i otcovi, uľahčila zvládnutie stretávania maloletej s otcom, keď
tam na začiatku bude, zvyšné hodiny už bez prítomnosti matky, pričom matka môže byť niekde obďaleč,
avšak tak, aby otca nechala samého s dcérou, nebola v blízkosti, aby naozaj sám mohol byť aktívny
a venovať sa výlučne maloletej. Správne podotkol aj právny zástupca matky, že otec žil a pracoval

v Bratislave 7 rokov, teda Bratislava pre otca nie je úplne cudzím mestom. V nedeľu by už maloletá po
prvom dni mala byť pripravená na styk s otcom bez prítomnosti matky. Maloletá sama uviedla, že otca
sa nebojí, chodí aj električkou sama, má skoro 11 rokov, chodí aj do táborov, kde je pár dní bez matky,
preto súd je názoru, že stretnutie s otcom v rozsahu ako určil aj bez prítomnosti matky maloletá zvládne
bez akejkoľvek ujmy. Rovnako súd nemal za preukázaný nepriaznivý zdravotný stav otca, ktorý by

negatívne vplýval na výkon jeho rodičovských práv a povinností, nakoľko to zo žiadnej lekárskej správy
ani z iných listinných dôkazov nevyplýva. To, že sa otec v určitom období podroboval psychiatrickej
liečbe automaticky bez ďalšieho nesvedčí o tom, že by depresívne správanie otca malo negatívne
dôsledky pre maloletú, najmä ak sa otec už 2 roky nemusí podrobovať liečbe a nejedná sa o trvalé
ochorenie. Pokiaľ ide o to, že otec bude tráviť dva 2 v Bratislave, tak aktuálne otec je nezamestnaný,

nenarúša mu to žiadne pracovné povinnosti a pokiaľ ide o výdavky, otec navrhovateľa uviedol, že boli
počas stretnutia navštíviť príbuzných, tak aj v tomto prípade by otec mohol stretnutie s maloletou využiť
aj na stretnutie ostatnej rodiny, vrátane prespania. Taktiež ukončenie styku v nedeľu súd nastavil tak,
aby sa otec ešte v rozumnom čase dostal domov, aby v prípade, že by sa zamestnal, šiel na ďalší
deň do práce. Súd vyhovel návrhu otca v časti styku otca prostredníctvom mobilnej aplikácie. Matka

uviedla, že s tým problém nemá, doma sú najneskôr 18.30 h, súčasne krúžky maloletá nemá v pondelok,
štvrtok a piatok a maloletá uviedla, že používa aplikáciu WhatsApp. Súhlasil s tým aj kolízny opatrovník,
preto súd upravil stretávanie otca s maloletou formou videohovorov prostredníctvom mobilnej aplikácie
WhatsApp každý pondelok a štvrtok od 18.30 h do 19.00 h s tým, že matka je povinná zabezpečiť
realizáciu videohovorov zo strany maloletého dieťaťa. Súd má za to, že aj takáto forma stretávania,

a to najmä z dôvodu veľkej vzdialenosti bydlísk medzi otcom a maloletej, prispeje k zlepšeniu vzťahu
medzi otcom a maloletej a je s poukazom na vyššie uvedené, je veľmi vhodnou formou reflektujúcou
aktuálne možnosti maloletej a otca. Zároveň tento videohovor by sa mal uskutočňovať bez prítomnosti
matky, aby otec opäť sám zlepšoval svoj vzťah s maloletou dcérou. V prevyšujúcej časti návrh otca ako
neopodstatnený zamietol, nakoľko ako súd vyššie uviedol, prespávanie maloletej u otca počas bežného

styku ako aj trávenie dlhšieho časového úseku opäť spojeného s prespávaním u otca a jeho rodičov,
zatiaľ nie je v záujme maloletej. Súd má za to, že maloletá ešte nie je pripravená tráviť dlhší čas pre ňu
v cudzom prostredí, čo však do budúcna vylúčené nie je. Súčasne súd opätovne zdôrazňuje, že týmto
rozhodnutím upravuje výlučne styk otca s maloletou, a preto na stretnutie s maloletou má prísť otec
sám bez iných osôb, nakoľko stretávanie maloletej s otcom, ktorého boli prítomní aj jeho rodičia, bolo

vždy plné konfliktov, hádok, ktoré budovaniu a zlepšeniu vzťahu otec – maloletá rozhodne neprispeli,
dokonca boli kontraproduktívne a zbytočne zhoršovali vzťahy, pričom maloletá bola toho účastníkom, čo
rozhodnenebolovjejzáujme.Týmtorozhodnutímsúdneupravujestykmaloletejsostatnýmipríbuznými,
preto sa ostatní príbuzní na styku, ako ho súd určil podieľať nemajú.

53. Podľa § 25 ods. 5 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú
pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa
použijú primerane. Preto ak starí rodičia majú za to, že sú ukracovaní na svojich právach, majú právo
podať si samostatný návrh na úpravu styku s maloletou.54. Ďalej sa súd zaoberal návrhom matky na zvýšenie výživného zo sumy 100 eur mesačne na sumu
250 eur. Matka maloletého podaný návrh odôvodňoval skutočnosťou, že od poslednej úpravy uplynulo

8 rokov, čo je dostatočne dlhý, počas ktorého došlo k výraznej zmene výdavkov na strane maloletej.
Maloletá v čase posledného rozhodnutia bola v predškolskom veku, v súčasnej dobe už navštevuje
druhý stupeň ZŠ., teda nastúpila na vyšší stupeň vzdelania. Má zvýšené výdavky so školou, školskými
pomôckami, mimoškolskými aktivitami, cestovnými výdavkami. Tak ako to vyplýva z ustanovenia § 62
Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je ich zákonnou povinnosťou a táto trvá až

do času, kým deti nie súd schopné samé sa živiť.

55. Naposledy bolo výživné na maloletú dcéru upravené rozsudkom Okresného súdu Kežmarok č zo
14.07.2016, č. k. 3P/201/2015 - 36, ktorým súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletej A. B. sumou
100 eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky od 01.03.2015. Dlh na výživnom vo
výške 1.334,74 eur súd povolil otcovi splácať počnúc prvým mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti

rozsudku spolu s bežným výživným teda vždy do 20. dňa v mesiaci po 20 eur až do úplného vyrovnania
dlžnej sumy pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky. Žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania. Proti predmetnému rozsudku odvolanie a Krajský súd v Prešove ako
odvolací súd rozsudkom zo 07.03.2017, č. k. 3CoP/3/2017 - 56, potvrdil rozsudok v napadnutej časti, t.
j. vo výroku o určení bežného výživného, dlžného výživného a vo výroku o náhrade trov konania.

56. Hmotnoprávnou podmienkou v zmysle zákona o rodine na to, aby mohol súd pristúpiť k zmene
vyživovacej povinnosti, je zmena pomerov na strane oprávneného, teda maloletého dieťaťa alebo
na strane povinného rodiča, ktorý je zaviazaný platením výživného. V zmysle judikatúry je potrebné
prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Dôvodom na zmenu

vyživovacej povinnosti môžu byť len vtedy, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch
účastníkov konania v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia pôvodného rozhodnutia o výživnom.

57. Súd poukazuje na to, že zmenou pomerov v zmysle ustanovenia § 78 Zákona o rodine sa rozumie
výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t. j. oprávneného alebo povinného, ktoré

boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen
prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce
rozhodnutie o výživnom. V konaní o znížení výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých
vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania
súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa

použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného - ide o ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 4 a 5,
ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Je potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k
deťom je ich zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné
a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené.

58. Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že povinnosťou súdu rozhodujúceho o zmene rozhodnutia je
vždy skúmať zmenu pomerov, ktorá nastala medzi účastníkmi od posledného rozhodnutia. Zmenou
pomerov v zmysle ustálenej súdnej praxe súdov je i plynutie času (v zásade nastáva uplynutím troch
rokov od poslednej úpravy, ak súčasne nenastali iné relevantné skutočnosti), pretože maloleté dieťa
rastie a vyvíja sa, s čím sú spojené zvýšené výdavky. Ďalej zmenou je i trvalá zmena zdravotného

stavu, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa a pod. Zároveň však súdu v žiadnom prípade
neprislúcha hodnotiť, či pôvodne určené výživné bolo primerané, lebo v takomto prípade by dochádzalo
k neprípustnej reparácii, už právoplatného rozhodnutia.

59. Pre správne určenie rozsahu vyživovacej povinnosti je dôležité vyhodnotenie zákonných kritérií, a

to sú schopnosti a možnosti, majetkové pomery oboch rodičov, ich životná úroveň, osobná starostlivosť
o dieťa a vyhodnotenie miery osobnej starostlivosti, vyhodnotenie výdajov rodičov, zhodnotenie
oprávnenosti týchto výdajov. Pri povinnom rodičovi vyhodnotí jeho schopnosti, možnosti a majetkové
pomery, prípadne aj otázku jeho možného zárobku, ak sa vzdá výhodnejšieho zamestnania alebo
majetkové prospechu, prípadne, ak berie na seba povinný rodič neoprávnené riziká. Taktiež osobnú

starostlivosťmatkyatietoplnenianemateriálnejpovahyjepotrebnépričítaťmatkenaplnenievyživovacej
povinnosti a premietnuť ich do pomeru, v akom by sa rodičia mali podieľať na úhrade výdajov maloletých,
ktoré sú oprávnenými.60. Pri hodnotení výdajov dieťaťa je potrebné zhodnotiť jeho potreby ako potreby základné, potom
potreby, ktoré súvisia s aktivitami, záujmami, potrebami vyššieho vzdelania. Pri každých výdajoch
maloletých detí, alebo oprávnených osôb je potrebné mať za to, že základné náklady, ktoré súvisia

s ošatením, obuvou, hygienickými potrebami, nákupom drogérie a kozmetiky, nemusia byť exaktne
preukázané. Tie sú teda považované za nejaké základné nevyhnutné.

61. Podľa rozsudku tunajšieho súdu otec je zaviazaný prispievať na výživu maloletej dcéry sumou
100 eur mesačne. Túto sumu v súčasnej dobe platí, avšak neplatí ju vždy riadne a včas, a výživné je

platené z účtu matka navrhovateľa, a nie z účtu navrhovateľa. Dobrovoľne inou sumou nad rámec súdom
určeného výživného maloletej neprispieva. Vecné dary, plnenia, ktoré otec občas zrealizoval, matka
odmietla. Zároveň s dcérou nie je v kontakte, okrem styku, ktorý bol nariadený neodkladným opatrením.

62. Maloletá je toho času žiačkou základnej školy v Bratislave, toho roku je žiačkou 5. ročníka. So
štúdiom sú spojené výdavky ZRPŠ 30 eur ročne, triedny fond 10 eur polrok, pracovné zošity na začiatku

školského roka 41 eur, mesačne, pomôcky do školy 20 eur mesačne, strava v škole 16 eur mesačne,
krúžok – gitara 18 eur, grafika 20 eur mesačne , ortopedická obuv do školy 16,60 eur, cestovné 15 eur
mesačne. Ošatenie a obuv pre dcéru 50 eur, hygienické potreby 40 eur, voľnočasové aktivity 50 eur.
Po prvom stretnutí maloletá navštevovala terapeuta, celkovo 6 sedení, jedno sedenie 40 eur. V lete sa
maloletá zúčastnila viacerých táborov v celkovej sume 654 eur. Dcére dobíja kredit, naposledy 12 eur.

Poistenie pre dcéru 300 eur ročne. Dcéra býva s matkou, preto by sa mala podieľať aj na nákladoch na
bývanie. Otca nežiadala, aby maloletej nejakou čiastkou prispel na tábory, či iné aktivity.

63. Ďalej súd mal za preukázané, že maloletá dcéra toho času nie je schopná sama sa živiť, pretože
ešte študuje, nemá žiaden príjem. Súd zdôrazňuje, že vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu majú rodičia

(matkaiotec),pričomplatí,žesúdindividuálneskúmamožnosti,schopnostiamajetkovépomery,životnú
úroveň, počet a výšku iných vyživovacích povinností každého z rodičov, plnenie vyživovacej povinnosti
aj osobnou starostlivosťou o dieťa a starostlivosti o dieťa a starostlivosťou o domácnosť, ktorej členom
je dieťa.

64. Súd skúmal osobné a majetkové pomery oboch rodičov. Maloletá dcéra bola zverená do osobnej
starostlivosti matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, osobnú starostlivosť tak zabezpečuje matka.
Príjem matky je momentálne v priemere vo výške cca 1500 eur v priemere s daňovým bonusom.
Mesačné náklady na bývanie sú 430 eur mesačne. Stravu doma pre obe je cca 350-400 eur mesačne.
Potom má už len bežné výdavky so zabezpečením ošatenia, hygienických potrieb cca 70-100 eur

mesačne, cestovných výdavkov, telefónu. Inú vyživovaciu povinnosť nemá.

65. Pokiaľ ide o príjem navrhovateľa, tak ten je v súčasnej dobe nezamestnaný, v evidencii uchádzačov
o zamestnanie vedený nie je, nakoľko je poberateľom čiastočného invalidného dôchodku v sume XXX
N. mesačne. Naposledy trvalo a dlhšiu dobu pracoval , a to v spol. D.I. SEVEN, a.s. v období od

8.10.2022 do 30.09.2023, kde podľa vyjadrení navrhovateľa dosahoval príjem XXX N.. Pracoval ako
SBS-kár.Zdátumuukončeniapracovnéhovyplýva,žeknemudošloskôr,akomubolouloženévýchovné
opatrenie. A teda tvrdenia otca o tom, že z práce bol prepustený aj z dôvodu, že vymeškával z práce
kvôli sedeniam u sociálnej pracovníčky, u ktorej sa podroboval uloženému výchovnému opatreniu, nie sú
pravdivé.Otecjetakužvyšerokanezamestnaný.Tvrdeniaotom,žesiotecaktívnehľadáprácu,čosúdu

preukázal žiadosťami o prijatí do zamestnania, súd síce kvituje, avšak má za to, že aj pri hľadaní práce
je otec málo aktívny, najmä ak zo zdravotného hľadiska je spôsobilý vykonávať akúkoľvek prácu bez
obmedzení. Teda aktuálny príjem otca tvorí iba čiastočný invalidný dôchodok v sume XXX N. mesačne,
ktorý rozhodne nemôže postačovať na pokrytie všetkých potrieb samotného otca. Z tohto svojho príjmu
podľasvojhovyjadreniaotechradívýživné100eurapaušál40eur.Zvyšnoučiastkouhradísvojeostatné

potreby a robí občasné nákupy do domácnosti. Avšak podľa vyjadrenia matky maloletej výživné neplatí
otec, ale výživné je uhrádzané z účtu matky navrhovateľa, teda nie navrhovateľom. Otec žije v spoločnej
domácnosti s rodičmi, ktorým na bývanie žiadnou čiastkou neprispieva. Inú vyživovaciu povinnosť nemá.

66. Otec sa v súčasnej dobe s maloletou dcérou stretával na základe neodkladného opatrenia, ktoré

platilo do 13.09.2024. Po jeho uplynutí v septembri 2024 mu styk s maloletou umožnený nebol.
Finančnou sumou dobrovoľne nad súdom určeného výživného maloletej neprispieva v minulosti jej
kúpil nejaké darčeky, avšak v poslednej dobe maloletej na Vianoce, sviatky už žiadne dary nedal,
pretože ich matky vždy predtým odmietla prevziať. Matka súčasne sama potvrdila, že od otca nikdynežiadala žiadnu sumu na zvýšené výdavky maloletej alebo výdavky na mimoškolské aktivity. Ako
milujúci rodič by mal vyvinúť maximálnu snahu k tomu, aby svojmu dieťaťu mohol poskytovať primerané
výživné zodpovedajúce jeho potrebám, pokiaľ s ním nežije v spoločnej domácnosti a osobne sa o neho

nestará. Súd poukazuje na to, že cieľom výživného je zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým,
že pred potreby rodiča kladie zákon potreby dieťaťa, preto každý rodič má v prvom rade zabezpečiť
výživu. Zároveň výživné je prednostná pohľadávka a cieľom výživného je zvyšovať mieru rodičovskej
zodpovednosti tým, že pred potreby rodiča kladie zákon potreby dieťaťa, preto každý rodič má v prvom
rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na svoje

potreby. Súd vzhľadom na zmenu pomerov na strane maloletej, ktoré mali za následok zvýšenie ich
výdavkov, zvýšil výživné pre F.. A. zo sumy 100 eur mesačne na sumu 170 eur mesačne, od doručenia
návrhu, t. j. od 09.08.2023 do budúcna. Podstatnou zmenou, ktorá bez ďalšieho odôvodňuje zvýšenie
výživného je samotné plynutie času, ktorým sa podľa ustálenej súdnej praxe a judikatúry považuje
uplynutie 3 rokov od posledného rozhodnutia, pričom v danom prípade uplynulo 8 rokov od poslednej
úpravy. Súd mal za preukázané, že je v možnostiach otca platiť takto určené výživné, nakoľko jeho

zdravotný stav, na ktorý sa po celý čas vyhováral, že mu bráni pracovať, nie je dôvodom, aby si nemohol
nájsť prácu za minimálnu mzdu. Podľa vyjadrenia ošetrujúceho lekára otec je spôsobilý pracovať a netrpí
žiadnym ochorením, ktoré mu bráni vykonávať prácu, nemá zdravotné obmedzenia pri výbere povolania.

67. Taktiež súd poukazuje na skutočnosť, že základné náklady, ktoré súvisia s ošatením, obuvou,

hygienickými potrebami, nákupom drogérie a kozmetiky, nemusia byť exaktne preukázané. Tie sú teda
považované za nejaké základné nevyhnutné. Rovnako súd prihliadol aj na to, že osobnú starostlivosť
maloletej zabezpečuje výlučne matka, nakoľko otec sa s dcérou nestretáva a teda osobnú starostlivosť
matky a tieto plnenia nemateriálnej povahy pripočítal matke na plnenie vyživovacej povinnosti.
V súčasnej dobe neplatí bežné výživné a ani dobrovoľne inou sumou neprispieva.

68. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu súd vychádzal z majetkových
a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré v konaní zistil, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o maloleté
dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa.

Medzi odôvodnené potreby dieťaťa sa pritom radia jednak potreby základné, medzi ktoré patrí napr.
stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdavky, cestovné do školy, pomerná časť nákladov na bývanie,
náklady na zdravotnícku starostlivosť, ako aj potreby v širšej miere prispievajúcej k rozvoju osobnosti
mladého človeka, ako sú napr. kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, prázdninové pobyty,
to všetko primerané veku. U detí útlejšieho veku sú to aj všetky predmety stimulujúce ich fyzický a

mentálny rozvoj (napr. hračky). Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku
dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné
zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane
uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami
a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a

možnostikaždéhozrodičov,ktorésúdanénielenichsubjektívnymivlastnosťami,t.j.vekom,zdravotným
stavom, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, počtom vyživovacích povinností,
u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou pracovnej aktivity, kvalitou práce a schopnosťou
uplatniť sa v konkurencii, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami
primeranými vlastnostiam rodičov.

69. Súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia
rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne)
mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho
zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce.

70. Preto súd zmenil výšku výživného a určil výživné do budúcna v sume 170 eur mesačne na mal.
A., teda v sume nižšej ako matka požadovala, ktorá žiadala výživné 250 eur mesačne. Súd má za to,
že otec, a to s poukazom na vyjadrenie ošetrujúceho lekára, správu ÚPSVaR KK, je schopný nájsť si
jednoduchú, hoci aj pomocnú prácu za minimálnu mzdu.

71. V prevyšujúcej časti návrh matky na zvýšenie výživného pre maloletú zamietol.72. Súd priznal výživné od 09.08.2023, teda podania návrhu matky na súd. Zároveň súd vypočítal otcovi
aj dlžné výživné u maloletej za obdobie od 09.08.2023 do 30.11.2024 v celkovej sume 1 031,98 eur. Otec
v rozhodnom období okrem súdom určeného výživného, iné čiastky na výživné dobrovoľne neuhradil.

Aj toto výživné bolo hradené z účtu matky navrhovateľa. Keďže súd zvýšil výživné u maloletej zo sumy
100 eur mesačne na sumu 170 eur mesačne, teda o 70 eur mesačne, za mesiac august 2023 pomerná
časť dlžného výživného predstavuje sumu 51,98 eur (70:31 x 23dní) a za mesiace september 2023–
december 2023, a január 2024 – október 2024 14 x 70 eur sumu 980 eur, celkovo 1 031,98 eur.
Vzhľadom na výšku dlžného výživného na bežné výživné, ktoré celkovo činí čiastku 1 031,98 eur na

maloletú platobné schopnosti otca, ako aj súčasné pomery matky, povolil splatenie dlžného výživného
na bežné výživné pre mal. dcéru formou mesačných splátok vo výške 40 eur mesačne, a to pod hrozbou
straty splátok, počnúc mesiacom december 2024, spolu s bežným výživným.

73. Podľa § 37 ods. 1 Zákona o rodine, nevhodné správanie sa detí, ako aj porušovanie povinností
rodičov, vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností, alebo zneužívanie ich práv môže každý

oznámiť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obci alebo súdu. Rovnako môže každý oznámiť tomuto
orgánu, obci alebo súdu skutočnosť, že rodičia nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv
a povinností.

Podľa § 37 ods. 2 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť

o uložení týchto výchovných opatrení:
a) vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojím
správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu,
b) určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu
sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa

umiestnené,
c) uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie
škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývin; dodržiavanie uloženého
obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce,
d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému

odbornému poradenstvu.

74. Zároveň súd matke aj maloletej uložil výchovné opatrenie, a to maloletej povinnosť podrobiť sa
odbornému poradenstvu u klinického psychológa, keďže aktuálne návštevy u psychológa v CPP súd
považuje za nedostatočné, súdu ani nie je zrejmé čo je ich účelom. Maloletá sa opakovane vyjadrila, že

otca považuje za cudzieho človeka, bratranec zo strany otca je nevlastný bratranec, teda účelom tohto
výchovného opatrenia má byť uvedomenie si úlohy otca v živote maloletej, jeho akceptácia a keďže súd
rozšíril styk otca s maloletou, tak účelom tohto výchovného opatrenie je, aby maloletá bola čo najlepšie
pripravená na stretnutie. Súd netvrdí, že matka v tejto časti nie je aktívna, nakoľko maloletá na stretnutia
s otcom chodievala, avšak bolo to z povinnosti. Súd uložil aj výchovné opatrenie matke, nakoľko mal

za to, že ani ona sama doposiaľ navrhovateľa nevníma ako súčasť rodiny maloletej (nie svojej rodiny).
Zároveň súd z viacerých vyjadrení matky, ako aj zo správy ÚPSVaR BA zistil, že matka sa s maloletou
ohľadne otca maloletej baví ako s rovnocenným partnerom, na čo maloletá v tomto veku určite nie
je pripravená a súčasne problémy, ktoré boli medzi rodičmi maloletej matka určite nie je oprávnená
rozoberať s maloletou (viď. vyjadrenie mal. počas zisťovania názoru, správu ÚPSVaR BA, kde je

uvedené, že mamina jej ohľadne otca hovorí všetko). Otcovi už výchovné opatrenie neuložil, nakoľko
jemu už uložené bolo, otec sa ho podrobil a v súčasnej dobe súd má za to, že nie je potrebné. Súd
určil ako čas nevyhnutne potrebný, po ktorý bude trvať neodkladné opatrenie 6 mesiacov od nariadenia
výchovného opatrenia. Súd výchovné opatrenie uložil od jeho nariadenia, nakoľko má za to, že túto
odbornú pomoc je potrebné poskytnúť čo najskôr, aby sa realizovalo najmä počas počiatočných stretnutí

maloletej s otcom. Súd síce vo výroku výchovného opatrenia neuložil ÚPSVaR KK povinnosť v určenej
lehote pred uplynutím výchovného opatrenia podať súdu správu o priebehu a výsledku výchovného
opatrenia, keďže úlohou súdu e bude sledovať, či nariadené výchovné opatrenie tak vo vzťahu k matke,
ako aj vo vzťahu k mal. A., bolo realizované v požadovanom rozsahu a či účel výchovného opatrenia
bol naplnený a či požadované výsledky boli dosiahnuté, je vhodné, aby ÚPSVaR KK v lehote 10 dní

pred uplynutím výchovného opatrenia súdu doručil požadovanú správu, čo však súdu nebráni žiadať
predmetnú správu tiež.75. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia (§ 28 ods. 2 prvá veta zákona o rodine ). Súd
preto zdôrazňuje, že pri výkone týchto práv a povinností sú rodičia v prvom rade povinní chrániť záujmy
maloletej dcéry (§ 28 ods. 2 druhá veta Zákona o rodine), v ktorej záujme rozhodne nie je obmedzovanie,

či sťažovanie kontaktu so žiadnym z jeho rodičov.

76. V tejto súvislosti súd pripomína, že záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
hľadaní konkrétneho najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom a tento
záujem vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia, ktorí majú v živote maloletého dieťaťa

bez pochybností nezastupiteľné postavenie (porov. nález Ústavného súdu Českej republiky vo veci II.ÚS
554/04).

77. Súd má za to, že týmto rozhodnutím je akceptovaný záujem maloletého dieťaťa, čo je dlhodobo
všeobecne prijímané kritérium vyplývajúce z celkového kontextu úpravy vzťahov medzi rodičmi a deťmi,
ako aj z Dohovoru o právach dieťaťa a zo Základných zásad obsiahnutých v Zákone o rodine č. 36/2005

Z. z., najmä čl. 5 písm. h), podľa ktorého pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňujú okrem iného aj podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi,
súrodencami a s inými blízkymi osobami.

78. Zároveň rozhodnutie súdu nie je nemenné a v prípade zmeny pomerov, či už na strane oprávnenej

osoby, ako aj na strane povinnej osoby, sa novým návrhom možno domáhať zmeny súdneho
rozhodnutia.

79. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 57 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového
poriadku tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia vo
veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat maloletého

do cudziny podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Nov 27, 2025. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok – Starostlivosť o maloletých , Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 12, 2024

Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 12, 2024