Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 25, 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 3Odi/3/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122203149
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Kanderka

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8122203149.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Jaroslavom Kanderkom v právnej veci žalobcu: BENCONT

COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava – Nové Mesto, IČO: 47 967 692,
zastúpeného advokátskou kanceláriou ČOLLÁK & PARTNERI advokátska kancelária s.r.o., so sídlom
Floriánska č.19, 040 01 Košice, IČO: 45 946 868, proti žalovanému: A. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom
C. D. XXX, XXX XX E. F. G., o návrh na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, takto

r o z h o d o l :

I. Zrušuje oddlženie žalovaného na základe uznesenia sp. zn. 2Odk/669/2018, ktorým súd zbavil
žalovaného všetkých záväzkov v rozsahu, v akom neboli uspokojené v konkurze.

II. Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom ukladá
žalovanému povinnosť zaplatiť ich náhradu žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa
§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca návrhom na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer zo dňa 24.3.2022, ktorý bol doručený
tunajšiemu súdu elektronicky dňa 29.1.2021, žiadal, aby súd zrušil oddlženie žalovaného na základe
uznesenia sp. zn. 2Odk/669/2018, ktorým súd zbavil žalovaného všetkých záväzkov v rozsahu, v akom
neboli uspokojené v konkurze. Žalobca zároveň žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobcovi náhradu trov súdneho konania v celom rozsahu, teda v rozsahu 100 %.

2. Žalobca svoj návrh na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer odôvodnil tak, že žalobca je prihlásený
veriteľ v konkurze vedenom na majetok žalovaného. Žalobca sa domáha zrušenia oddlženia žalovaného
z dôvodu, že žalovaný nemal pri oddlžení, resp. po oddlžení poctivý zámer. Žalovaný, ako dlžník,
nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností a napriek tomu,
že po oddlžení nadobudol dedičstvo nie nepatrnej hodnoty svojim veriteľom neposkytol polovicu tohto

dedičstva tak, ako mu to nariaďuje zákonná povinnosť. Oprávnenie na podanie návrhu na zrušenie
oddlženia vyplýva žalobcovi z § 166f ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „ZKR“). Spor medzi stranami konania, opísaný v žalobe,
je sporom vyvolaným osobitnou povahou konkurzného konania podľa § 20 písm. d) CSP. Konkurz
vyhlásený na majetok žalovaného je vedený Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 2OdK/669/2018
(ďalej „konkurz“). Žalobca je veriteľom žalovaného na základe Zmluvy o úvere č. 9827022988, ktorú
žalovaný a právny predchodca žalobcu uzatvorili a z ktorej vyplývajúca pohľadávka bola na základe

Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 10.10.2017, uzavretá medzi spoločnosťou Poštová banka,
a.s. ako postupcom a spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s. ako postupníkom, postúpená
na žalobcu. Žalovaný nemal pri oddlžení, resp. po oddlžení poctivý zámer, keď po oddlžení naplnil
zákonné predpoklady „nepoctivého zámeru“ podľa § 167g ods. 1 ZKR tým, že nevynaložil úprimnúsnahu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností a schopností, keď po oddlžení nadobudol dedičstvo
nie nepatrnej hodnoty a z tohto dedičstva svojim veriteľom neposkytol polovicu ich hodnoty. Zákon
demonštratívne vymenúva, kedy dlžník má poctivý zámer a rovnako aj situácie, kedy dlžník poctivý

zámer nemá. V zmysle ust. § 166g ods. 1 ZKR: „Dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po
podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností
a schopností, najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať
zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia,
daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na

uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa
do spoločnosti opätovne zaradil.“ Je zrejmé, že predpokladom poctivého zámeru žalovaného je, okrem
iného, aj úprimná snaha žalovaného riešiť, po podaní návrhu, svoj dlh v rámci svojich možností. Z
konania žalovaného takáto snaha nevyplýva. Zákon v ust. § 166g ods. 1 ZKR uvádza legálnu definíciu
poctivého zámeru a v ust. § 166g ods. 2 ZKR len demonštratívne uvádza podmienky nepoctivého
zámeru, ktoré nie sú konečným výpočtom a zákonodarca predpokladá, že existujú aj iné ďalšie dôvody

nepoctivého zámeru dlžníka, ktoré sú dôvodom na zrušenie oddlženia dlžníka. Takým dôvodom je
potom aj neplnenie záväzkov bez dôvodu a v dobe tesne predchádzajúcej podaniu návrhu na konkurz.
Žalobca k tomu poznamenáva, že oddlžením nedochádza k zániku záväzkov veriteľa. Rozhodnutím
súdu o oddlžení dlžníka sa pohľadávky veriteľov menia na tzv. naturálne obligácie. Zákon predpokladá
uspokojovanie veriteľov aj po podaní návrhu na konkurz, po vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka ako

aj po zrušení konkurzu. Prijatie takéhoto plnenia nie je plnením bez právneho dôvodu. Rovnako len
orgánu verejnej moci je uložená povinnosť hľadieť na žalovaného vo vzťahu k pohľadávke, ktorá sa stala
nevymáhateľnou, ako by na neho hľadel, keby rozhodol o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky.
Žalobca nespochybňuje ekonomickú a spoločenskú opodstatnenosť oddlženia. Oddlženie je pre určitú
skupinu ľudí jedinou možnosťou, ako sa vymaniť z tzv. dlhovej pasce, do ktorej sa dostali či už vlastným

pričinením alebo pre okolnosti, ktoré nevedeli ovplyvniť. Oddlženie však nemožno považovať za spôsob,
ktorým sa ktorýkoľvek dlžník môže zbaviť svojich záväzkov voči veriteľovi. Žalobca má za to, že
právna úprava oddlženia nie je určená na ochranu dlžníkov, ktorý sa úmyselne vyhýbajú úhrade svojich
záväzkov aj za situácie, keď ich príjem a sociálne a rodinné podmienky splatenie týchto záväzkov
umožňujú. Ak sa dlžník rozhodne pre oddlženie, veriteľ nemá možnosť, ako tento proces zvrátiť. Je

preto úlohou súdu v konaní o zrušenie oddlženia posúdiť, či dlžník spĺňa podmienky oddlženia, má
poctivý zámer a teda či môže požívať výhody plynúce z oddlženia. Žalovaný po vyhlásení konkurzu
nevykonal v prospech žalobcu žiadne úhrady a neposkytol žiadnu sumu na úhradu svojho záväzku,
napriek tomu, že žalovaný po oddlžení nadobudol dedičstvo nie nepatrnej hodnoty, z ktorej sumy mal v
zmysle zákonnej úpravy (§ 166g ods. 1 ZKR) poskytnúť svojim veriteľom polovicu a tým preukázať svoj

poctivý zámer. Žalovaný nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 166g ods. 1 ZKR, čím je preukázaný
nepoctivý zámer žalovaného a tým odôvodnenosť podanej žaloby. Žalovaný by pokračovaním v plnení
svojich záväzkov dokázal splatiť svoje záväzky voči jeho veriteľom a ak hoci čo i len čiastočne, prejavil
a preukázal by svoj poctivý zámer. Využitím inštitútu oddlženia poškodil všetkých svojich veriteľov,
keď po oddlžení nesplnil zákonnú povinnosť a neposkytol polovicu nadobudnutého dedičstva svojim

veriteľom. S poukazom na citované zákonné ustanovenie je preukázaný nepoctivý zámer žalovaného,
keď tento po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok žiadnym spôsobom neprejavil
úprimnú snahu riešiť svoje dlhy v medziach svojich možností, napriek tomu, že disponoval dedičstvom, z
ktorýchmalpolovicuichhodnotyposkytnúťsvojimveriteľom.Žalobcasdôrazomnapotrebupreukázania
vyššie uvedených skutočností ohľadom nepoctivého zámeru žalovaného navrhuje súdu vykonať dopyt

na Správu katastra (zbierka listín) za účelom sprístupnenia osvedčenia o dedičstve, prípadne celého
dedičského spisu, za účelom získania právneho titulu a hodnoty nadobudnutého dedičstva. Nie je možné
priznať právnu ochranu konaniu dlžníka, ktorým preukázateľne zneužíva inštitút oddlženia. Žalovaný po
podaní návrhu a po jeho oddlžení si nesplnil zákonnú povinnosť v zmysle ust. § 166g ods. 1 ZKR, keď
žalovaný neposkytol svojim veriteľom polovicu hodnoty nadobudnutého dedičstva, ktorý nadobudol po

oddlžení, čím je jednoznačne preukázaný nepoctivý zámer žalovaného.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 14.8.2022 k žalobe, okrem iného uviedol, že s takýmto
návrhom sa nemôže stotožňovať, ba naopak hrubo ho rozporujem pre neobjektívne zhodnotenie jeho
postoja k údajnému zbaveniu sa svojich záväzkov voči veriteľovi. Nikdy sa úmyselne nevyhýbal úhrade

svojich záväzkov. Faktom je, že Okresný súd Prešov v právnej veci dlžníka A. B., zastúpený Centrom
právnej pomoci - Kancelária Humenné o návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka rozhodol
uznesením sp. zn. 20dk/669/2018-18 zo dňa 07.11.2018 v jeho prospech vyhlásením konkurzu na
majetok dlžníka, teda na neho, všetko podľa platnej legislatívy. Tento fakt o rozhodnutí dôsledne preverilcitovaný súd a na základe toho rozhodol. Keď súd vo svojom rozhodnutí sp. zn. 20dk/669/2018,
konštatoval, že pri zisťovaní majetku a jeho dlhov je zásadne rozhodujúci skutkový stav, aký existoval
v čase rozhodovania vo veci samej. Na druhej strane faktom je, že uznesením 8D/286/2018 zo dňa 11.

02. 2019 nadobudol spoluvlastnícky podiel k rodinnému domu 1/4 z celku v obci Nižný Hrabovec. Tu
poznamenal, že v priebehu celého dokazovania v podstatných skutočnostiach ostali vždy konštantné
a obsahovo sa nemenili. Sporným v tomto návrhu ostáva, že na základe dedičstva po otcovi zo
strany žalobcu došlo k zlému vyloženiu si faktov po nadobudnutí rodinného domu, ktorý doposiaľ nie
je medzi súrodencami majetkovo vysporiadaný a tým ostáva faktom, že finančných prostriedkov u

neho niet. Takže predpokladaný zákonom stanovený fakt nemohol plniť, teda dať svojmu veriteľovi
polovicu z dedičstva a tým preukázať svoj poctivý zámer. Od neho ako žalovaného nemožno spravodlivo
požadovať, aby predložil doklady, ktoré nemá k dispozícii pre oddlžovaciu možnosť. Z uvedeného
je zjavne, že za ten čas po smrti poručiteľa už nie je možné považovať za omeškanie zomrelého
poručiteľa, ale za omeškanie dedičov s plnením dlhu, ktorý na nich prešiel. Z napísaného je zásadne
rozhodujúci skutkový stav, aký doposiaľ v tomto čase existuje teda, že sa nezmenil tak, aby mohlo dôjsť

k splneniu žalobou stanovených požiadaviek. Preto dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky
naodmietnutiežalobnéhonávrhutakakotojeuvedenévjehovyjadreníprotižalobnémunávrhu.Nemám
potenciál zmeniť závery rozhodnutia súdu rozhodujúceho v konaní sp. zn. 2Odk/669/2018 o návrhu na
vyhlásenie konkurzu na jeho majetok. Súd zároveň v uznesení rozhodol o oddlžení dlžníka v zmysle §
166e ods. 1 ZKR, a to tak, že zbavil dlžníka všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v

rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze. Oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené
iba v konkurze, bez ohľadu nato, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú sa voči dlžníkovi nevymáhateľné
v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov. Bola by to zmarená možnosť obhajobných práv žalovaného o
fakte neporušiť zásady dané pred týmto rozhodnutím o oddlžení.

4. Právny zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení zo dňa 27.10.2022, okrem iného uviedol, že žalovaný
v rámci svojho vyjadrenia k podanej žalobe vyslovil svoj nesúhlas s podanou žalobou, pričom na svoju
procesnú obranu uvádza, že nemal nepoctivý zámer a rozhodnutie o jeho oddlžení bolo správne.
Žalobca v prvom rade podotýka, že dôvodom, pre ktorý sa domáha zrušenia oddlženia žalovaného je,
že žalovaný po oddlžení nadobudol dedičstvo, z ktorého žalobcovi, či inému jeho veriteľovi neposkytol

žiadnu sumu tak, ako to má na mysli ust. § 166g ods. 1 ZKR, ktoré ustanovenie stanovuje povinnosť
dlžníkovi, ktorý po oddlžení nadobudne dedičstvo, aby polovicu poskytol svojim veriteľom, v opačnom
prípade vyvracia skutkovú podstatu poctivého zámeru. Žalovaný nepoprel, že nadobudol dedičstvo,
pričomnasvojuobranulenuviedol,žetotodedičstvoniejevysporiadané.Žalobcakuvedenémutvrdeniu
uvádza, že predmetné dedičstvo musí byť vysporiadané, nakoľko bolo riadne prededené a na základe

tejtoskutočnostinemožnohovoriťonevysporiadanosti.Žalobcapokladápredmetnétvrdeniežalovaného
zaúčelové. Žalobcapodotýka,žežalovanýsažiadnymspôsobomaninepokúsilosloviťsvojichveriteľom
po nadobudnutí dedičstva za účelom vyriešenia ich pohľadávok, čím je preukázaný nepoctivý zámer
žalovaného, ktorý sa ani len nepokúsil a neprejavil žiadnu snahu o vyriešenie svojich dlhov. Žalovaný
v zásade len poprel žalobný nárok, avšak neuviedol žiadne také svoje tvrdenia, ktorými by žalobný

nárok poprel a vyvrátil a zároveň svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal, nakoľko žalovaný
k svojmu vyjadreniu nedoložil žiadne listinné dôkazy. Žalobca v danom prípade uvádza, že zo strany
žalovaného nedošlo k účinnému popretiu tvrdení uvedených v podanej žalobe v zmysle ust. § 151 ods. 2
Civilného sporového poriadku. Žalobca v celom rozsahu zotrváva na podanej žalobe, nakoľko žalovaný
po oddlžení nadobudol dedičstvo, z ktorého žalobcovi ani inému jeho veriteľovi neposkytol žiadnu sumu,

čím porušil povinnosť stanovenú v ust. § 166g ods. 1 ZKR a na základe tejto skutočnosti je preukázaný
nepoctivý zámer žalovaného.

5. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 7.12.2022, okrem iného uviedol, že je veľa slov,
akými sa dá opísať súčasná jeho situácia. Je to strašidelne, deprimujúce, smutné. Napriek všetkému

tvrdo pracuje, ale finančný príjem za prácu je nízky. Žiaľ nemá na splácanie akéhokoľvek dlhu. Dôvodom,
pre ktorý sa domáha žalobca zrušenia oddlženia žalovaného je, že žalovaný nadobudol dedičstvo, z
ktorého žalobcovi, či inému jeho veriteľovi neposkytol žiadnu sumu tak, ako to má na mysli ust. § 166g
ods. 1 ZKR, ktoré ustanovenie stanovuje povinnosť dlžníkovi, ktorý po oddlžení nadobudne dedičstvo,
aby polovicu poskytol svojmu veriteľovi, v opačnom prípade vyvracia skutkovú podstatu poctivého

zámeru. Žalovaný nepopiera fakt, že nadobudol dedičstvo, ale na druhej strane opätovne konštatuje
tento fakt, že dedičstvo musí byť vysporiadané a vtedy môže s ním nakladať podľa potreby potrebnej
k vysporiadaniu dlhov. To, čo tvrdí žalobca je iba hrubá fabulácia s cieľom dostať sa k finančným
prostriedkom napriek tomuto faktu. Preto tvrdí, že predmetné dedičstvo musí byť vysporiadané, nakoľkobolo riadne dedičsky prejednané a na základe tejto skutočnosti nemožno hovoriť o nevysporiadanosti.
Faktom je, že predmetné tvrdenie žalobcu považuje za účelové, žiaľ to je úbohé tvrdenie, pretože
dedičstvo by bolo vysporiadané vtedy až by boli podeli účastníkov konania vyplatení, teda až by došlo

k naplneniu rozhodnutia o dedičnom konaní, ale to sa doposiaľ nestalo, pretože potrebné finančné
prostriedky na to nemá, aby vyrovnal financie účastníkov konania. Poznamenáva tento fakt, že aj
Občiansky zákonník hovorí, že vec sa stáva vlastníctvom strany až po vyplatení stanovenej ceny.

6.Napojednávaníkonanomdňa21.9.2023právnazástupkyňažalobcu,okreminéhouviedla,žežalobca

mázato,žepopodanínávrhuzostrany žalovaného nedošlozjehostranykvynaloženiuúprimnejsnahy
riešiť svoj dlh v rámci svojich možností a schopností tak, ako to predpokladá ustanovenie § 166g ods. 1
Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Žalobca považuje za preukázané, že žalovaný po podaní návrhu
na oddlženie jeho osoby zdedil nehnuteľnosť evidovanú na liste vlastníctva č. XX, nachádzajúcu sa v
katastrálnom území F. H., pričom žalobca má za to, že táto nehnuteľnosť nie je nepatrnej hodnoty, a teda
túto mal ponúknuť, resp. minimálne polovicu z hodnoty tejto nehnuteľnosti ponúknuť svojim veriteľom,

vrátane žalobcu. Žalovaný k uvedenému doposiaľ nepristúpil, pričom neuskutočnil ani žiadne ďalšie
kroky, ktorými by preukázal, že na jeho strane je poctivý zámer, a teda že by vynaložil úprimnú snahu
riešiť svoj dlh v rámci svojich možností a schopností. Žalobca považujeme za preukázané, že žalovaný
je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností evidovaných na predmetnom liste vlastníctva č. XX, a to v
pomere 1 k celku nehnuteľnosti. Tieto nehnuteľnosti žalovaný nadobudol dedením, a to po oddlžení jeho

osoby. Žalovaný vo svojich vyjadreniach predmetnú skutočnosť nepoprel, avšak uviedol, že k dedeniu
skutočne došlo, pričom sa malo jednať o dedenie po poručiteľovi - otcovi žalovaného. Žalovaný na svoju
procesnú obranu uviedol, že dedičstvo nie je medzi dedičmi doposiaľ majetkovo vysporiadané. Z daného
dôvodu nemal žalovaný kontaktovať svojich veriteľov, resp. ani iným spôsobom prejaviť úprimnú snahu
riešiť svoje záväzky v medziach svojich možností a schopností. Predmetnú argumentáciu žalovaného

považuje žalobca za účelovú a zavádzajúcu, nezrozumiteľnú a neurčitú, nakoľko považuje za zrejmé a z
verejne dostupných listín vyplývajúce, že žalovaný dedičstvo nadobudol. Konajúcemu súdu si žalobca
dovolil dať do pozornosti právny názor Najvyššieho súdu SR vyjadrený v rozsudku so spisovou značkou
1Obdo/74/2021 zo dňa 20.10.2022 z ktorého jednoznačne vyplýva, že je povinnosťou dlžníka preukázať
poctivý zámer na základe jeho správania po podaní návrhu na oddlženie tak, ako to predpokladá

ustanovenie § 166g ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Nositeľom tohto dôkazného bremena
je žalovaný nie žalobca. Žalovaný doposiaľ neprezentoval žiadne argumenty a nepredložil ani žiadne
listinné dôkazy, ktoré by akokoľvek naznačovali, že na jeho strane existoval poctivý zámer pri oddlžení
a že napriek tomu, že nadobudol dedičstvo, je možné konštatovať, že pri oddlžení mal poctivý zámer.
Podľa žalobcu tak žalovaný neprejavil svoju úprimnú snahu a záujem svoje záväzky po oddlžení riešiť.

7. Na pojednávaní konanom dňa 21.9.2023 žalovaný v rámci svojej účastníckej výpovede, okrem iného
uviedol, že pred konkurzom jeho situácia bola taká, že bol rozvedený. Z manželstva boli tri deti, ale tie
už boli odrastené. Po rozvode si našiel priateľku, pracoval som vo firme Mior s.r.o. Tam ho prepustili,
išiel na úrad práce. Bolo to asi rok pred bankrotom – konkurzom, teda keď požiadal o bankrot. Pred

tým, ako bol prepustený, mal s priateľkou dve deti, potom ďalšie dve maloleté deti. Nejaký čas bol
na úrade práce a potom si našiel ešte pred konkurzom prácu, ale tá bola platená minimálne. Zarobil
nejakých 480 eur. Priateľka nepracovala, bola s deťmi na materskej, resp. starala sa o maloleté deti.
Čo sa týka úverov, tak najväčší bol z I. J., tam bolo 7.000 eur poskytnutý úver a mesačná splátka bola
100 eur. Ďalšie boli menšie úvery a dokopy tá mesačná splátka bola okolo 200 eur mesačne. Pred

bankrotom invalidný dôchodok nepoberal. Asi rok po konkurze mu zomrel otec, ale mama trvala na
tom, aby sa všetko prededilo po otcovi na ňu a potom po jej smrti sa to bude deliť medzi súrodencov,
teda ich deti. Mama následne po dvoch rokoch zomrela a veci sa prededili na nich, teda 4 súrodencov.
On získal dedičský podiel o veľkosti 1. Hlavným dedením získal spoluvlastnícky podiel na rodinnom
dome v Nižnom Hrabovci a dedičské konanie je skončené. Všetci dedičia dostali po 1, ale dom nie je na

neho teraz napísaný, ani nie je predaný, ani nevysporiadal sestry, keďže od neho chcú po 7.000 eur. Ten
dom bol ohodnotený na nejakých 25.000 eur, je to jednopodlažný rodinný dom, dá sa povedať 3-izbový,
nejakých80m2úžitkovejplochy.Vsúčasnostitambývasám,sestrymudovolilitambývať,aleneprevedú
to na neho, kým ich nevyplatím po tých 7.000 eur. S priateľkou sa rozišiel, ale platí jej na deti 180 eur
mesačne na 4 maloleté deti. Sú školopovinné. V súčasnosti pracujem vo firme DMF Michalovce ako

skladník, má tam príjem okolo 680 eur mesačne. Je poberateľom aj invalidného dôchodku vo výške 220
eur mesačne. Okrem tých výdavkov na výživu maloletých detí platí 70 až 100 eur na cestovanie z domu
do práce a späť. V práci má obedy, tie náklady za bývanie sú okolo 220 eur mesačne. Ostáva mu už len
málo na jeho potreby. Prakticky robím len časť roka, lebo časť roka je aj v nemocnici, keďže má reumua chodím po nemocniciach. Doklady o tom nemá, nemyslel že to bude treba. Peňažné prostriedky,
ktoré získal z úverov, použil väčšinou na nájom, deckám do školy pokúpiť, na bytové zariadenie a také
veci. Nájomné platil keď býval na Sídlisku I vo Vranove nad Topľou. Za prenájom prenajímateľovi platil

nejakých 350 eur. Priateľka nepracovala v tom čase, bola s deťmi, bola na úrade práce, nemohla sa
zamestnať. Aj z tých poskytnutých peňazí splácal úvery tak, ako bol schopný. Prestal splácať, keď sa
mu minuli peniaze z tých úverov a toho čo mal v tom čase na účte. Keď sa stal nezamestnaný, keď
bol prepustený z práce, tak už potom nestíhal platiť. Konkurz bol pred štyrmi rokmi a posledné dieťa sa
mu narodilo 4 roky pred konkurzom. Posledným úverom bol úver z I. J., žiadnu ďalšiu pôžičku si už

nebral. V súčasnosti má pôžičku 1.300 eur v Príma banke a spláca ju po 21 eur mesačne na 8 rokov.
Má iba túto jednu pôžičku, ďalšie pôžičky už nechce, nechce sa dostať do zlej finančnej situácie opäť.
Poslednú pôžičku použil na zakúpenie sporáka a práčky, keďže sa mu stará pokazila. V súčasnosti
mu na účet chodí 220 eur invalidný dôchodok a výplata mu nechodí na účet, to berie v hotovosti u
zamestnávateľa čo je maximálne 680 eur. V poslednom zamestnaní čo je, tak je 10 rokov. Bol tam
najprv ako kamionista a teraz je tam ako skladník. Nepamätá si, nevie, či bol poučený o poctivom a

nepoctivom zámere pri oddlžovaní. Predložil doklady, ktoré chceli od neho, dali mu splátkový kalendár
na odmenu toho centra. Tú odmenu centru vyplatil. Na ďalšiu otázku, či bol poučený centrum o možnosti
oddlženia splátkovým kalendárom, žalovaný uvádza, že nedošlo mu nič , poštou mu nič nedošlo. Na
otázku, či by bol v súčasnosti schopný aspoň minimálne splácať svoje záväzky voči tým veriteľom svojim
bývalým, žalovaný uvádza že to ťažko povedať, keďže keď sa dostane na maródku, berie maximálne

450 eur a z toho nie je schopný splácať. Naposledy maródoval pol roka. Nevedel, že ma kontaktovať
nejakých veriteľov, takže ich nekontaktoval. Potom bol poučený, že keď nadobudne nejaký majetok, tak
má kontaktovať svojich veriteľov. Žalovaný uvádza, že nemá viac čo k veci dodať.

8. Právny zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení zo dňa 18.10.2023, okrem iného uviedol, že titulom

uznesenia č .k. 8D/286/2018 zo dňa 11.02.2019, Z-376/2019 - 48/19 sa žalovaný stal podielovým
spoluvlastníkom v pomere 1 k celku nehnuteľnosti evidovanej Úradom geodézie, kartografie a katastra
Slovenskej republiky na liste vlastníctva č. XX, nachádzajúcej sa v katastrálnom území F. H., a to:
parciel registra „C“, evidovaných na katastrálnej mape: parcela s parc. č. 115 o výmere 679 m2, druh
pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcela s parc. č. 116 o výmere 967 m2, druh pozemku:

záhrada, parcela s parc. č. 658 o výmere 2241 m2, druh pozemku: záhrada, stavby so súp. č. XX,
postavenej na parcele s parc. č. 115, druh stavby: 10, popis stavby: rodinný dom. Žalovaný v tomto
smere ďalej uviedol, že nehnuteľnosť (konkrétne „dom“) mal byť podľa jeho vedomostí ohodnotený
na sumu 25.000,- eur. Ostatní spoluvlastníci nehnuteľnosti – súrodenci žalovaného, každý v pomere
1 k celku nehnuteľnosti, mali ohodnotiť svoj spoluvlastnícky podiel na sumu vo výške 7.000,- eur

(každý), pričom za túto mali žalovanému ponúknuť jeho odpredaj. Žalovaný v tomto smere uviedol, že
k uvedenému nepristúpil z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Podľa slov žalovaného mu však
je zo strany ostatných spoluvlastníkov nehnuteľnosti umožnené túto užívať v celosti. Žalovaný v danej
nehnuteľnosti býva sám. Na základe doposiaľ zisteného stavu veci považuje žalobca za preukázané,
že žalovaný po oddlžení jeho osoby nadobudol dedičstvo nie nepatrnej hodnoty – nehnuteľnosti, ktoré

v súčasnej dobe aj v celosti užíva. Podľa vyjadrenia žalovaného, tento je otcom dvoch plnoletých detí
pochádzajúcich z prvého manželstva žalovaného, a ďalších štyroch maloletých detí pochádzajúcich z
ďalšieho vzťahu žalovaného, na ktorých výživu prispieva mesačnou sumou vo výške 180,- eur k rukám
matky. Výdavky žalovaného majú pozostávať z nasledovných položiek: náklady za bývanie 200,- eur
mesačne, výživné na 4 školopovinné deti spolu vo výške 180,- eur, cestovné vo výške 70-100,- eur

mesačne. V minulosti žalovaný hradil nájomné vo výške 350,- eur za nájom bytu, nachádzajúcom sa
na Sídlisku I vo Vranove nad Topľou. Výšku týchto výdavkov žalovaný nepreukázal žiadnymi listinnými
dôkazmi. Žalovaný uviedol, že v súčasnej dobe pracuje v obchodnej spoločnosti DMF Michalovce ako
skladník, kde dosahuje pravidelný mesačný príjem vo výške 680,- eur. Žalovaný má vykonávať závislú
prácu pre zamestnávateľa DMF Michalovce po dobu 10 rokov. Okrem uvedeného, žalovaný má byť

súčasne poberateľom invalidného dôchodku vo výške 220,- eur mesačne. Výšku týchto príjmov -
ani skutočnosť, že žalovaný má byť invalidným dôchodcom, žalovaný nepreukázal žiadnymi listinnými
dôkazmi. Žalovaný tiež uviedol, že z dôvodu jeho nepriaznivého zdravotného stavu sa výška jeho
príjmu počas roka mení v závislosti od obdobia práceneschopnosti. V tom čase má príjem žalovaného
predstavovať sumu vo výške 450,- eur. Naposledy mal žalovaný „maródovať pol roka“. Obdobne ako

vo vyššie uvedenom prípade, žalovaný túto skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázal. Vo vzťahu
k pôvodu a dôvodom vzniku záväzkov žalovaný uviedol, že najväčší záväzok mal mať voči I. J., kde
mu bol poskytnutý úver vo výške 7.000,- eur so splátkou vo výške 100,- eur. Ostatné úvery mali byť
menšie, s mesačnou splátkou približne vo výške 20,- eur. Finančné prostriedky nadobudnuté na základepôžičiek mal žalovaný použiť na úhradu nájmu, školských potrieb pre svoje deti, bytové zariadenie a pod.
Podľa vyjadrenia žalovaného, žalovaný aj po oddlžení jeho osoby prevzal na seba záväzok v podobe
pôžičky v I. J. na sumu vo výške 1300,- eur, ktorú spláca mesačnými splátkami vo výške 21 eur na 8

rokov. Tento záväzok mal žalovaný na seba prevziať z dôvodu potreby kúpy sporáka a práčky, ktoré
sa mu mali pokaziť. Iné záväzky žalovaný podľa jeho slov nemá, nakoľko sa nechce opätovne nechce
dostať do zlej finančnej situácie. V závere výsluchu žalovaný na dve na seba nadväzujúce súvisiace
otázky právneho zástupcu žalobcu uviedol: „Na ďalšiu otázku žalovaný uvádza, že nevedel, že má
kontaktovať nejakých veriteľov, takže ich nekontaktoval,“ „Žalovaný uvádza, že potom bol poučený,

že keď nadobudne nejaký majetok, tak má kontaktovať svojich veriteľov.“ Ako bolo uvedené vyššie, na
základe doposiaľ vykonaného dokazovania má žalobca za to, že žalovaný po oddlžení jeho osoby, t. j. po
vyhlásení oddlženia uznesením Okresného súdu Prešov so sp. zn. 2OdK/669/2018 dňa 16. novembra
2018 nadobudol majetok nie nepatrnej hodnoty v podobe spoluvlastníckeho podielu v pomere 1 k celku
nehnuteľnosti,nachádzajúcejsavkatastrálnomúzemíF.H.,atonazákladeuzneseniač.k.8D/286/2018
zo dňa 11.02.2019, Z-376/2019 - 48/19, pričom napriek tomu, že žalovaný bol preukázateľne poučený o

jeho povinnosti preukázať poctivý zámer po oddlžení v medziach svojich možností a schopností podľa
ustanovenia § 166g ods. 1 ZKR, k uvedenému bez vážneho a akceptovateľného dôvodu nepristúpil.
Žalovanýpooddlženíjehoosobysvojimveriteľomneponúkolaničasťmajetkunadobudnutéhodedením.
Žalobca tiež poukazuje na to, že napriek tomu, že žalovaný po oddlžení jeho osoby disponoval celým
svojim mesačným príjmom dosahujúcim podľa jeho slov mesačne sumu vo výške 900,- eur, svojich

veriteľov(vrátanežalobcu)zaúčelomriešeniasvojhozáväzkuvmedziachsvojichmožnostíaschopností
ani len nekontaktoval, a to ani potom, čo nadobudol majetok dedením, a neprejavil tak žiaden záujem
svoje záväzky usporiadať, a to ani v symbolickom rozsahu. Žalovaný sám potvrdil, že mal vedomosť o
tom, že ak nadobudne majetok – má svojich veriteľov za účelom riešenia svojich záväzkov kontaktovať
a túto situáciu riešiť. Skutočnosť, že k uvedenému žalovaný vedome nepristúpil žalobca považuje za

dôkaz o nepoctivom zámere žalovaného odôvodňujúceho podanie predmetného návrhu na zrušenie
oddlženia. Žalobca zastáva názor, že prvoradou povinnosťou žalovaného bolo vykonať príslušné kroky
smerujúce k aspoň čiastočnému uspokojeniu pohľadávok svojich veriteľov. K uvedenému však žalovaný
nepristúpil ako pred oddlžením jeho osoby v čase keď dosahoval pravidelný mesačný príjem, a ani
následne po nadobudnutí majetku dedením. V nadväznosti na uvedené si žalobca dovolil tiež poukázať

na právny názor Najvyššieho súdu SR vyjadrený v rozsudku so sp. zn. 1 Obdo/ 74/2021 z 20.
októbra 2022, v kontexte ktorého je povinnosťou dlžníka podľa § 166g ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z. z. o
konkurze a reštrukturalizácii preukázať poctivý zámer, t. j. že po podaní návrhu na oddlženie vynaložil
úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, pričom správanie dlžníka
sa posudzuje so zreteľom na jeho ekonomickú situáciu, osobné pomery a súčinnosť v oddlžovacom

konaní. V zmysle uvedeného tak dôkazné bremeno preukázať poctivý zámer po podaní návrhu na
oddlženie podľa ustanovenia § 166g ods. 1 ZKR leží na žalovanom, nie na žalobcovi. K uvedenému
podľa názoru žalobcu zo strany žalovaného nedošlo. Z vyjadrenia žalovaného tiež vyplýva, že tento
opätovne aj po oddlžení jeho osoby prevzal na seba ďalší záväzok v podobe úveru vo výške 1300,-
eur, ktoré dnes spláca mesačnými splátkami vo výške 21,- eur. Tento záväzok mal podľa žalovaného

vzniknúť v súvislosti s potrebou zabezpečenia svojej domácnosti – domácnosti, v ktorej žalovaný
býva sám a v ktorej súvislosti okrem bežných nákladov spojených s bývaním nemá žiadne ďalšie
výdavky. Žalovaný neprezentoval tvrdenia a nepredložil žiadne dôkazy, na základe ktorých by bolo
možné konštatovať, že tento záväzok vznikol z dôvodu skutočnej nutnosti zabezpečenia nevyhnutných
životných potrieb žalovaného a že tieto bežné výdavky nebol žalovaný schopný uhradiť zo svojho

mesačného príjmu, ktorý má dosahovať sumu vo výške 900,- eur. Mesačné výdavky žalovaného
pozostávajúce z výdavkov určených na bývanie, výživné a cestovné (i keď doposiaľ žiadnym spôsobom
nepreukázané) sa majú pohybovať vo výške 500,- eur. Na zabezpečenie svojich ostatných potrieb
tak žalovanému ostáva suma 400,-eur. Žalobca má za to, že žalovaný sa opätovne dostal do stavu,
kedy svoju osobu bezdôvodne zadlžil, čo vo svetle ustanovenia § 166g ods. 1 ZRK žalobca opätovne

považuje za dôkaz o nepoctivom zámere žalovaného. Pre úplnosť si žalobca dovolil uviesť, že
zákonodarca v ustanovení § 166g ods. 2 ZKR vymedzil predpoklady nepoctivého zámeru dlžníka len
demonštratívne, z čoho vyplýva, že záver o nepoctivom zámere dlžníka pri oddlžení môžu zakladať aj
iné skutočnosti – to napríklad skutočnosť, že žalovaný bol v čase podania návrhu na oddlženie jeho
osoby dlhodobo zamestnaný a dosahoval stabilný mesačný príjem, z ktorého mohol uhrádzať svoje

záväzky. Prípadne skutočnosť, že záväzky žalovaného vznikli v čase, kedy tento vykazoval príjem,
a teda bol objektívne schopný svoje záväzky vysporiadať aspoň čiastočne – v minimálnom rozsahu.
Žalobca má za to, že žalovaný bol schopný aspoň sčasti v malých mesačných dávkach vo výške 20
– 30 eur uspokojovať pohľadávku žalobcu, prípadne ostatných veriteľov žalovaného. Predpokladomplatobnej neschopnosti fyzickej osoby je skutočnosť, že táto objektívne a trvalo nie je schopná ani len
čiastočne plniť svoj záväzok. Neschopnosť plniť svoj záväzok musí byť všeobecná a musí byť zrejmé
a náležite preukázané, že plnenie záväzku je pre dlžníka nemožné. „Ak teda dlžník je schopný plniť

splatnú pohľadávku veriteľa aspoň čiastočne, nie je však ochotný ju hradiť, nie je možné takého dlžníka
považovať za platobne neschopného, čo vyslovil vo svojom rozhodnutí aj NS ČR v uznesení zo dňa
06. septembra 2005, sp. zn. 29Odo/ 236/2003.“ Žalobca má za to, že namietaná neúnosná finančná
situácia bola zjavne spôsobená konaním žalovaného, ktorý ako subjekt nesúci zodpovednosť za svoje
konanie musí za neho súčasne niesť príslušné následky. Skutočnosť, že žalovaný sa rozhodol svoje

finančné nároky riešiť pôžičkami od bánk či nebankových spoločností nemôže byť na ťarchu veriteľov,
nakoľko ide výlučne o subjektívne dôvody na strane žalovaného, irelevantné vo vzťahu k postaveniu
žalobcu. To rovnako ako subjektívne vnútorné presvedčenie žalovaného, že svoje finančné záväzky
nie je schopný splácať – bez prejavenia akejkoľvek snahy vzniknutú situáciu so svojimi veriteľmi riešiť.
V prípade, ak dlžník disponuje dostatočnými znalosťami a schopnosťami na (i) prevzatie viacerých
záväzkov, a následne (ii) iniciovanie konania o oddlženie jeho osoby vyhlásením konkurzu na majetok

žalovaného, na (iii) uzatvorenie inštitútu manželstva, (iv) na následné využitie právnej úpravy rozvodu
manželstva s nevyhnutnou ingerenciou súdnej moci, (v) a na súčasné zabezpečovanie starostlivosti
o svoju mnohopočetnú rodinu, má žalobca za to, že dlžník disponuje dostatočnými znalosťami aj o
inštitúte pôžičky, a teda má vedomosť o tom, že týmto spôsobom nadobudnuté peňažné prostriedky
bude musieť vrátiť. V tej súvislosti žalobca dáva do pozornosti nasledovný právny názor Okresného

súdu Trnava vyjadrený v rozsudku so sp. zn. 36Odi/1/2019 zo dňa 06. novembra 2019, ktorý je podľa
názoru žalobcu možné aplikovať aj na tento prípad. „Žalobkyňou uvádzaná, podľa jej tvrdení, ťažká
životná a finančná situácia je podľa názoru súdu spôsobená predovšetkým jej konaním a musí sama
niesť za ňu aj následky, zodpovednosť a neprenášať toto na ťarchu veriteľov a ich uspokojovania.
… Ide podľa názoru súdu o subjektívne dôvody na strane žalobkyne, ktoré nemôžu ospravedlňovať

vznik jej záväzkov a nemožnosť ich riadneho plnenia. Nemôžu byť na ťarchu veriteľov. V prípade ak
sa žalovaná slobodne rozhodla svoju finančnú situácia riešiť napr. úvermi, tak si musela byť vedomá,
že je jej prvoradou povinnosťou uspokojovať svojich veriteľov. Z návrhu a ani z následného konania
(nekonania) žalobkyne však toto nevyplýva. Z celkového skutkové stavu skôr vyplýva jej neochota plniť
záväzky ako objektívna nemožnosť ich plnenia. Skôr práve naopak žalobkyňa potvrdila, že motívom

podania návrhu na konkurz bolo predovšetkým zbavenie sa do budúcnosti všetkých dlhov namiesto ich
uhrádzania. Oddlženie nie je právnym nástrojom, ktorý by mal automaticky a vo všeobecnosti slúžiť na
zbavenie sa dlhov pre všetkých aj nezodpovedných a finančne nedisciplinovaných dlžníkov, ale iba pre
tých, ktorý sa do zlej finančnej situácie dostali z objektívnych dôvodov a nie spôsobom života „na dlh“.”
Žalobca ďalej poukázal na ustanovenie § 151 CSP, v zmysle ktorého je popretie skutkových okolností

protistrany účinné len ak protistrana nielen poprie, ale aj uvedie a preukáže svoje vlastné tvrdenia. Zo
strany žalovaného nedošlo k preukázaniu skutočnosti ohľadom výšky dosahovaného príjmu, výdavkov
žalovaného spočívajúcich aj vo vyživovacej povinnosti žalovaného, či tvrdenia o poberaní invalidného
dôchodku. Žalovaný neprezentoval a nepreukázal ani žiadne iné tvrdenia, z ktorých by vyplynulo, že
žalovaný sa v čase pred podaním návrhu na oddlženie jeho osoby z objektívnych dôvodov dostal do

takej finančnej situácie, ktorá mu neumožňovala ani čiastočne uhrádzať svoje záväzky. Žalovaný bol
naďalej zamestnaný, dosahoval pravidelný mesačný príjem a dokonca v krátkom čase po oddlžení jeho
osoby nadobudol majetok titulom dedenia. V neposlednom rade, žalobca vo vzťahu k otázke skúmania
úverovej bonity žalovaného pri poskytnutí úveru na základe Zmluvy o úvere č. 9827022988 uvádza, že
má za to, že schopnosť žalovaného splácať poskytnutý úver bola náležite a s odbornou starostlivosťou

preverovaná zo strany právneho predchodcu žalobcu – Poštovej banky, a. s. Žalobca má za to, že
bonitu žalovaného potvrdzujú aj skutočnosti priamo vyplývajúce zo Zmluvy o úvere, v ktorej žalovaný
uviedol, že v čase poskytnutia úveru bol viac než po dobu jedného roka (od 01.01.2010) zamestnaný u
zamestnávateľa: KAMIOR s. r. o., so sídlom: K. J. F. L. XXXX, E. F. G. XXX XX, C. M., IČO: 44 857 209,
a teda žalovaný dosahoval príjem, z ktorého bol schopný svoj záväzok postupne uhrádzať.

9. Na pojednávaní konanom dňa 26.3.2024 právna zástupkyňa žalobcu, okrem iného uviedla, že podľa
vyjadrenia žalovaného tento je otcom dvoch detí pochádzajúcich z prvého manželstva a ďalších štyroch
detí pochádzajúcich z ďalšieho vzťahu žalovaného. Na výživu má prispievať podľa jeho vyjadrenia
sumou 180 eur k rukám matky. Z čestného vyhlásenia pani B. H. vyplýva, že na výživu prispieva

peňažnou sumou vo výške 240 eur. V oboch prípadoch napriek tomu, že tieto skutočnosti sú vzájomne
rozporné, má žalobca za to, že žalovaný prispieva na výživu svojich detí v sume vyššej než ako
bolo stanovené v rozhodnutiach Okresného súdu Vranov nad Topľou, ktorým bola stanovená výška
vyživovacej povinnosti. V konkrétnej rovine sa jedná o rozhodnutia so spisovou značkou 8P/222/2010-33 a 39. Žalovaný túto sumu uhrádza v prospech svojich detí, a to na úkor svojich jednotlivých
veriteľov. Žalovaný mohol predmetné peňažné sumy, nakoľko nebol povinný na ich úhradu, použiť
na splácanie svojich jednotlivých záväzkov. Prvoradou povinnosťou žalovaného je vykonať príslušné

kroky smerujúce k čiastočnému uspokojeniu svojich pohľadávok svojich veriteľov na preukázanie svojho
poctivého zámeru po podaní návrhu na oddlženie.

10. Na pojednávaní konanom dňa 26.3.2024 žalovaný, okrem iného uviedol, že má tri deti z prvého
manželstva N., N. a I.. Keby mohol splácať tak by splácal, ale nemôže lebo má výdavky na opravu

domu, nie je to nový dom, je to 56 ročný dom, múry sú popraskané a v tom žije. Má priateľku, ktorá
je nezamestnaná, nemá žiaden príjem, resp. hovorí teraz o expriateľke, s ktorou má deti. Tá má
momentálne príjem 220 eur, býva v podnájme a on ju skúšam dofinancovať. Zháňa peniaze, od sestry
alebo tak, len aby nejako žili normálne. Takže nie, že by nemal žiadne výdaje. Pracuje cez bolesť.
Každý deň beriem Novalginy, 4-5 Novalginov, aby niečo zarobil. Lebo keď pôjdem na maródku, už vôbec
nebude mať z toho nič a deti s priateľkou pôjdu na ulicu.

11. V priebehu dokazovania súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, ako aj
oboznámením listinných dôkazov založených v spise, a to konkrétne Zmluvy o úvere č. 9827022988,
Zmluvy o postúpení pohľadávok, Osvedčenia o registrácii pre DPH právneho zástupcu žalobcu,
Plnomocenstva, Výpisu z listu vlastníctva, Konkurzného spisu vedeného Okresným súdom Prešov sp.

zn. 2OdK/669/2018, Uznesenia č. 8D 286/2018 zo dňa 11.02.2019, Z-376/2019 - 48/19, vyjadrenia
žalovaného k žalobe zo dňa 14.8.2022, vyjadrenia žalobcu zo dňa 27.10.2022, vyjadrenia žalovaného
zo dňa 7.12.2022, vyjadrenia žalobcu zo dňa 18.10.2023, Čestného prehlásenia O. C. zo dňa
28.11.2023, Čestného prehlásenia B. H. zo dňa 20.10.2023, Potvrdení o nemocenských dávkach,
Potvrdenia o príjme, Rozhodnutí Sociálnej poisťovne o výške invalidného dôchodku žalovaného, Zmluvy

o spotrebiteľskom úvere č. 998243, rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k.8P/222/2010-33,
zo dňa 26.11.2010, Rozhodnutí o nemocenských dávkach, Lekárskych prepúšťacích správ, Rozsudku
Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 8P/225/2016-39, zo dňa 2.2.2017, Správy Sociálnej poisťovne
zo dňa 2.2.2024, Podania I. J. zo dňa 28.2.2024, ako aj ďalšieho spisového materiálu a zistil tento
skutkový stav:

12. Dňa 24.10.2018 bol na Okresný súd Prešov prostredníctvom Centra právnej pomoci (CPP)
elektronicky podaný návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka (žalovaného). Podaniu návrhu
predchádzalo rozhodnutie CPP zo dňa 30.7.2018, právoplatné dňa 3.8.2018, ktorým bol žalovanému
priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci v konaní pred súdom v právnej veci oddlženia konkurzom

až do ustanovenia správcu. Súčasťou návrhu bol výpis z Centrálneho registra exekúcii, z ktorého
vyplýva, že voči žalovanému boli vedené exekučné konania na Okresnom súde Vranov nad Topľou, a to
pod sp. zn. 13Er/587/2017 o vymoženie 360 eur s prísl., pod sp. zn. 13Er/1116/2016 o vymoženie 304,51
eura s prísl., pod sp. zn. 9Er/1034/2014 o vymoženie 35,52 eura s prísl., pod sp. zn. 10Er/1064/2014
o vymoženie 28,31 eura s prísl. a na Okresnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 67Ek/622/2018

o vymoženia 76,98 eura s prísl.

13. Z pripojeného životopisu dlžníka bolo zistené, že tento v období 1995-1998 bol zamestnaný v Bukóza
-Transport, s.r.o. ako vodič, v období 1999-2022 bol zamestnaný v Bukóza Preglejka a.s. ako robotník,
v období 2002-2006 bol zamestnaný u A. I. ako skladník, v období 2006-2010 bol zamestnaný v Mior

spol. s r.o. ako vodič kamiónu, v období 2010-2012 bol zamestnaný v KAMIOR s.r.o. ako vodič kamiónu,
v období 2013-2017 bol zamestnaný v DMF a.s. ako vodič kamiónu -robotník.

14. V opise aktuálnej životnej situácie v čase podania návrhu na konkurz žalovaný uviedol, že je
zamestnaný ale momentálne na PN. Príjem momentálne žiadny z dôvodu dlhodobej PN a vyčerpania 52

týždňov vyplácania dávok nemocenského. Nedávno bol uznaný na polovičný invalidný dôchodok a čaká
na rozhodnutie a výpočet invalidného dôchodku. Popri tom mu skončila PN a zamestnávateľ ho zobral
do práce, ale už ako robotníka. Dlhy mu vznikli keďže ako rodina boli v zlej finančnej situácií – tak zobral
pôžičky a nakoniec chcel vyrovnať všetky jednou, ale nevyšlo to.

15. V zozname svojich veriteľov žalovaný uviedol AB 2 B.V., Allianz-Slovenská poisťovňa, a.s., D.A.S
Rechtsschuty AG, Friendly Finance Slovakia s.r.o., Poštová banka, a.s. Provident Financial, s.r.o.,
Slovenská sporiteľňa, a.s.16. Dlžník vyhlásil, že v súčasnosti a ani za posledné tri roky nevlastnil žiaden majetok väčšej hodnoty.

17. Okresný súd Prešov uznesením č. k. 2Odk/669/2018-18 zo dňa 7.11.2018, okrem iného vyhlásil

konkurz na majetok dlžníka A. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom L. XX, XXX XX L., ustanovil správcu:
SKP, k.s., so sídlom kancelárie Hlavná 50, 080 01 Prešov, vyzval veriteľov dlžníka, aby prihlásili
svoje pohľadávky, ktoré nie sú pohľadávkami proti podstate, prihlásili ich v základnej lehote 45 dní od
vyhlásenia konkurzu, v jednom rovnopise u správcu a oddlžil dlžníka tak, že dlžníka zbavuje všetkých
dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v

konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.11.2018.

18. Správca konkurznej podstaty úpadcu (dlžníka) – žalovaného – SKP, a.s. po zistení, že konkurzná
podstata nepokryje náklady konkurzu, podľa § 167v ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a
reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, oznámil že
sa konkurz končí a zverejnil toto oznámenie v Obchodnom vestníku. Zverejnením tohto oznámenia v

Obchodnom vestníku sa konkurz zrušil.

19. Žalovaný po oddlžení jeho osoby, t. j. po vyhlásení oddlženia uznesením Okresného súdu Prešov
sp. zn. 2OdK/669/2018 zo dňa 16. novembra 2018 nadobudol majetok nie nepatrnej hodnoty v podobe
spoluvlastníckeho podielu v pomere 1 k celku z nehnuteľností, nachádzajúcich sa v katastrálnom

území F. H., a to na základe uznesenia č. k. 8D/286/2018 zo dňa 11.02.2019, Z-376/2019 - 48/19,
pričom napriek tomu, že žalovaný bol preukázateľne poučený o jeho povinnosti preukázať poctivý
zámer po oddlžení v medziach svojich možností a schopností podľa ustanovenia § 166g ods. 1 ZKR,
k uvedenému bez vážneho a akceptovateľného dôvodu nepristúpil. Žalovaný po oddlžení jeho osoby
svojim veriteľom neponúkol ani časť majetku nadobudnutého dedením. Jedna sa o rodinný dom

s priľahlými (zastavaným) pozemkami. V súčasnosti v predmetnom dome žalovaný býva sám, sestry mu
dovolili tam bývať, ale údajne ho neprevedú na neho, kým ich nevyplatím po tých 7.000 eur. S priateľkou
sa rozišiel, ale platí jej na deti 180 eur mesačne na 4 maloleté deti. Žalovaný po oddlžení jeho osoby
disponovalcelýmsvojimmesačnýmpríjmomdosahujúcimpodľajehoslovmesačnesumuvovýške900,-
eur, napriek tomu svojich veriteľov (vrátane žalobcu) za účelom riešenia svojho záväzku v medziach

svojich možností a schopností ani len nekontaktoval, a to ani potom, čo nadobudol majetok dedením, a
neprejavil tak žiaden záujem svoje záväzky usporiadať, a to ani v symbolickom rozsahu. Žalovaný sám
potvrdil, že mal vedomosť o tom, že ak nadobudne majetok – má svojich veriteľov za účelom riešenia
svojich záväzkov kontaktovať a túto situáciu riešiť. K uvedenému však žalovaný nepristúpil, a to ani pred
oddlžením jeho osoby v čase keď dosahoval pravidelný mesačný príjem a ani následne po nadobudnutí

majetku dedením. Z vyjadrenia žalovaného tiež vyplýva, že tento opätovne aj po oddlžení jeho osoby
prevzal na seba ďalší záväzok v podobe úveru vo výške 1300,- eur, ktoré dnes spláca mesačnými
splátkami vo výške 21,- eur. Tento záväzok mal podľa žalovaného vzniknúť v súvislosti s potrebou
zabezpečenia svojej domácnosti – domácnosti, v ktorej žalovaný býva sám a v ktorej súvislosti okrem
bežných nákladov spojených s bývaním nemá žiadne ďalšie výdavky. Mesačné výdavky žalovaného

pozostávajúce z výdavkov určených na bývanie, výživné a cestovné sa majú pohybovať vo výške 500,-
eur. Na zabezpečenie svojich ostatných potrieb tak žalovanému ostáva suma 400,-eur.

20. Podľa § 3 ods. 2 tretia veta Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších
právnych predpisov (ďalej len „ZKR“), fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180

dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi
vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm. a),
predpokladá sa, že je platobne neschopný.

21. Podľa § 166i ods. 3 ZKR, správca na úvodom stretnutí podrobne poučí dlžníka o jeho povinnostiach,

ako aj o následkoch nesplnenia týchto povinností vrátane trestnoprávnych následkov.

22. Podľa § 166f ods. 1 ZKR, veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia
oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov
od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak

preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na
spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.23. Podľa § 166f ods. 2 ZKR, právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia je účinné voči všetkým. Iné
rozhodnutie o návrhu na zrušenie oddlženia nie je prekážkou, aby sa rozhodovalo o novom návrhu na
zrušenie oddlženia, ak je podaný iným veriteľom alebo sú tu nové dôkazy, ktoré poctivý zámer dlžníka

vylučujú.

24. Podľa § 166f ods. 4 ZKR, zrušením oddlženia sa oddlženie stáva voči všetkým veriteľom neúčinné.
Pohľadávkam sa v plnom rozsahu, v ktorom ešte neboli uspokojené, obnovuje pôvodná vymáhateľnosť
aj splatnosť. Takéto pohľadávky sa nepremlčia skôr ako uplynie desať rokov od zrušenia oddlženia.

25. Podľa § 166f ods. 5 ZKR, právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia je rozhodnutím o vylúčení
podľa § 13a Obchodného zákonníka.

26. Podľa 166g ods. 1 ZKR, dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno
usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností,

najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie,
zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, pokračoval vo výkone podnikateľskej činnosti alebo
inej obdobnej činnosti alebo začal podnikať, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry
zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie
nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti

opätovne zaradil.

27. Podľa 166g ods. 2 ZKR, dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak
a) v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s
prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada,

b) v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ
neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na
drobných veriteľov sa neprihliada,
c) v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo
neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o

dôležitú informáciu,
d) bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo
vyžadovať,
e) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do
platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh,

f) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na
okolnosti musel vedieť,
g) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa
spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom,
h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho

veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa,
i) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní súdom určený splátkový kalendár,
j) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní výživné pre dieťa, na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom
dni; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba dieťa alebo zákonný zástupca dieťaťa,
k) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní povinnosť vrátiť Centru právnej pomoci hodnotu

poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba
Centrum právnej pomoci alebo poverená osoba podľa osobitného predpisu,8aa)
l) dlžník sa domáhal zbavenia dlhov napriek tomu, že na území Slovenskej republiky nemal v čase
podania návrhu centrum hlavných záujmov.

28.Podľa166gods.3ZKR,súdprihliadaprísnejšienaskutočnostiovplyvňujúcepoctivýzámerudlžníka,
ktorý v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí alebo
pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo má iné
osobitné životné skúsenosti.

29. Podľa 166g ods. 4 ZKR, súd prihliada miernejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u
dlžníka, ktorý dosiahol iba základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku alebo blízko takéhoto veku, má
vážne zdravotné problémy, na čas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho v živote postihla iná udalosť, ktorá
mu sťažila uplatnenie v spoločnosti.30. Podľa 166g ods. 5 ZKR, poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu na zrušenie
oddlženia pre nepoctivý zámer. V konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového kalendára súd

poctivý zámer dlžníka neskúma.

31. Podľa 166g ods. 6 ZKR, v poučení uznesenia o vyhlásení konkurzu alebo v poučení uznesenia o
určení splátkového kalendára súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú poctivý zámer
a zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer.

32. Podľa § 167 ods. 2 písm. c) ZKR, návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva elektronickými
prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára,
ktorý sa zverejní na webovom sídle ministerstva. Okrem všeobecných náležitostí návrhu podľa § 127
Civilného sporového poriadku návrh na vyhlásenie konkurzu obsahuje zoznam aktuálneho majetku a
zoznam majetku väčšej hodnoty, ktorý vlastnil v posledných troch rokoch.

33. Podľa čl. 8 základných princípov zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoju
tvrdenia dôkazmi.

34. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

35. Podľa § 150 ods. 1 a 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a

rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností
môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
36. Podľa § 151 ods. 1,2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

37. Podľa ustanovenia § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo.

38.Podľaustanovenia§192CSP,skutočnosť,prektorújevzákoneustanovenádomnienkapripúšťajúca
dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak.

39. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

40. Pri rozhodovaní o oddlžení je hlavnou úlohou konajúceho súdu spravodlivo vyvažovať primárny
účel oddlženia (záujem na strane dlžníka – fyzickej osoby) a záujmy stále neuspokojených veriteľov.
Posudzovanie podmienky poctivého zámeru dlžníka vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie svojich
veriteľov nemôže byť posudzované len z hľadiska formálneho plnenia povinností dlžníka počas
konkurzného konania. Súd konajúci o oddlžení musí zohľadniť všetky aspekty konkrétneho prípadu

(Nález Ústavného súdu SR z 10. januára 2017, sp. zn. III.ÚS/570/2016). Účelom oddlženia podľa
štvrtej časti Zákona o konkurze a reštrukturalizácii nie je garancia úplného uspokojenia pohľadávok
veriteľov, ktoré hoci riadne prihlásené i zistené boli v konkurze uspokojené iba čiastočne, ale zbaviť
dlžníka, ktorý je fyzickou osobou, jeho dlhov (§ 166 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii), aby ho
dlhy neuspokojené v konkurze neprenasledovali po celý zvyšok jeho života, aby tieto dlhy negenerovali

ďalší jeho úpadok a aby sa po stránke hospodárskeho zabezpečenia svojej ďalšej existencie mohol
opätovnepostaviťnavlastnénohy.Zákonodarcasúčasnezaviedollegálnupodmienkupoctivéhozámeru
dlžníka vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie svojich veriteľov stanovením čiastkových kritérií,
ktoré je potrebné pri posudzovaní splnenia tejto podmienky vziať do úvahy. Posúdenie podmienky
poctivého zámeru dlžníka vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie svojich veriteľov pritom nemôže

byť posudzované len z hľadiska formálneho plnenia povinností dlžníka počas konkurzného konania v
intenciách binárnej logiky (splnil – nesplnil), ale súd konajúci o oddlžení musí zohľadniť všetky aspekty
konkrétneho prípadu. Môže ísť o časové súvislosti, v kontexte so správaním dlžníka pred začatím
konkurzného konania. Môže ísť aj o to, kto podal návrh na začatie konkurzného konania, nepochybneaj o to, aký právny pôvod majú pohľadávky, ktoré viedli dlžníka do stavu úpadku. Niet pochýb, že
posúdenie materiálnej podmienky poctivého zámeru dlžníka vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie
svojich veriteľov sa nemôže odvíjať len od toho, či v priebehu konkurzného konania dlžník včas plnil

svoje povinnosti, či formálne reagoval na požiadavky konkurzného súdu alebo správcu a podobne.

41. Uplatnenie zákonnej právnej normy, ktoré má na mysli čl. 152 ods. 4 Ústavy, nepochybne
zahŕňa i subsumpciu tejto právnej normy na súdom zistený skutkový stav. Výsledok subsumpcie musí
zohľadňovať skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo, a to tak, aby sa rozhodnutie čo najviac priblížilo

požiadavkámspravodlivostiprimodelovaníobsahuprávnychvzťahovmedzisubjektmidotknutýmitakým
rozhodnutím. Splnenie formulovanej požiadavky je podstatným determinantom kvality súdnej ochrany,
ktorý vyžaduje čl. 46 ods. 1 Ústavy, resp. základné právo v ňom zakotvené.

42. Účelom návrhu Zákona č. 377/2016 Z. z., ktorým sa zaviedol pojem osobný bankrot, je riešenie
úpadku fyzických osôb, ktorý predstavuje v Slovenskej republike významný ekonomicko-sociálny

problém. Významným predpokladom na možnosť uchádzať sa o oddlženie je platobná neschopnosť
dlžníka, ktorá sa predpokladá. Ide však o domnienku vyvrátiteľnú. Poctivý zámer sa vymedzuje pozitívne
aj negatívne, pričom toto vymedzenie v zákone je demonštratívne, kedy dlžník poctivý zámer má, resp.
kedy ho nemá. Kontrolu poctivého zámeru môže iniciovať v zásade každý veriteľ, ktorý je oddlžením
dotknutý. Zákonné ustanovenia o poctivom zámere nabádajú súd, aby poctivý zámer neposudzoval len

mechanicky, ale bol vedený pomocnými kritériami úvah jeho prísnejšieho a miernejšieho posudzovania
od prípadu k prípadu, a to najmä s ohľadom na osobu dlžníka a jeho životné skúsenosti.

43. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaný po oddlžení jeho osoby, t. j. po
vyhlásení oddlženia uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 2OdK/669/2018 zo dňa 16. novembra

2018 nadobudol majetok nie nepatrnej hodnoty v podobe spoluvlastníckeho podielu v pomere 1 k
celku z nehnuteľností, nachádzajúcich sa v katastrálnom území F. H., a to na základe uznesenia
č. k. 8D/286/2018 zo dňa 11.02.2019, Z-376/2019 - 48/19 (jedna sa o rodinný dom s priľahlými
(zastavaným) pozemkami, v súčasnosti v predmetnom dome žalovaný býva sám, sestry mu dovolili
tam bývať, ale údajne ho neprevedú na neho, kým ich nevyplatím po 7.000 eur), pričom napriek

tomu, že žalovaný bol preukázateľne poučený o jeho povinnosti preukázať poctivý zámer po oddlžení
v medziach svojich možností a schopností podľa ustanovenia § 166g ods. 1 ZKR, k uvedenému bez
vážneho a akceptovateľného dôvodu nepristúpil. Žalovaný po oddlžení jeho osoby svojim veriteľom
neponúkol ani časť majetku nadobudnutého dedením. Žalovaný sa bráni tým, že je len podielovým
spoluvlastníkom predmetných nehnuteľnosti a nemá dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie

svojich sestier ako ďalších spoluvlastníčok. Existujú však aj ďalšie spôsoby vysporiadania podielových
spoluvlastníkov nehnuteľností. Napríklad ich dohoda o predaji spoločných nehnuteľností inému subjektu
a rozdelenie kúpnej ceny medzi spoluvlastníkov podľa ich spoluvlastníckych podielov. Tento spôsob by
sa javil vzhľadom na okolnosti daného prípadu (záväzky žalovaného voči jeho veriteľom, nehospodárne
užívanie domu, ktorý si vyžaduje náklady na údržbu, jednou osobou-žalovaným) za najrozumnejší a vo

vzťahu k veriteľom žalovaného aj za najserióznejší spôsob vysporiadania spoluvlastníkov nehnuteľností.
Žalovaný by tak získal finančné prostriedky za pomoci, ktorých by si mohol zabezpečiť adekvátne
bývanie napríklad formou nájmu 1-izbového bytu alebo garzónky a aspoň čiastočne uhradiť záväzky
voči svojím veriteľom. Napriek tomu, že žalovaný po oddlžení jeho osoby disponoval celým svojim
mesačným príjmom dosahujúcim podľa jeho slov mesačne sumu vo výške 900,- eur, svojich veriteľov

(vrátane žalobcu) za účelom riešenia svojho záväzku v medziach svojich možností a schopností ani
len nekontaktoval, a to ani potom, čo nadobudol majetok dedením a neprejavil tak žiaden záujem svoje
záväzky usporiadať, a to ani v symbolickom rozsahu. Žalovaný sám potvrdil, že mal vedomosť o tom, že
ak nadobudne majetok – má svojich veriteľov za účelom riešenia svojich záväzkov kontaktovať a túto
situáciu riešiť. Skutočnosť, že k uvedenému žalovaný vedome nepristúpil možno považovať za dôkaz o

nepoctivom zámere žalovaného, ktorý odôvodňuje podanie predmetného návrhu na zrušenie oddlženia
zo strany žalobcu. Prvoradou povinnosťou žalovaného bolo vykonať príslušné kroky smerujúce k aspoň
čiastočnému uspokojeniu pohľadávok svojich veriteľov. K uvedenému však žalovaný nepristúpil, a to
ani pred oddlžením jeho osoby v čase keď dosahoval pravidelný mesačný príjem a ani následne po
nadobudnutí majetku dedením. Naopak žalovaný aj po oddlžení jeho osoby prevzal na seba ďalší

záväzok v podobe úveru vo výške 1300,- eur, ktorý dnes spláca mesačnými splátkami vo výške 21,- eur.
Tento záväzok mal podľa žalovaného vzniknúť v súvislosti s potrebou zabezpečenia svojej domácnosti
– domácnosti, v ktorej žalovaný býva sám a v ktorej súvislosti okrem bežných nákladov spojených s
bývaním nemá žiadne ďalšie výdavky. Žalovaný neprezentoval tvrdenia a nepredložil žiadne dôkazy,na základe ktorých by bolo možné konštatovať, že tento záväzok vznikol z dôvodu skutočnej nutnosti
zabezpečenia nevyhnutných životných potrieb žalovaného a že tieto bežné výdavky nebol žalovaný
schopný uhradiť zo svojho mesačného príjmu, ktorý má dosahovať sumu vo výške 900,- eur. Mesačné

výdavky žalovaného pozostávajúce z výdavkov určených na bývanie, výživné a sa majú pohybovať vo
výške 500,- eur. Na zabezpečenie svojich ostatných potrieb tak žalovanému ostáva suma 400,-eur,
napriek tomu nevyvíja žiadnu snahu aspoň čiastočne uspokojiť svojich veriteľov, ale naopak prevzatím
nového záväzku vo forme úveru sa opätovne dostal do stavu, kedy svoju osobu bezdôvodne zadlžil,
čo podľa ustanovenia § 166g ods. 1 ZRK možno dôvodne považovať za dôkaz o nepoctivom zámere

žalovaného.

44. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, konajúci súd žalobe žalobcu v celom rozsahu
vyhovel a zrušil oddlženie žalovaného pre jeho nepoctivý zámer.

45. Podľa § 255 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná

strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd rozhodnutím,
ktorým sa konanie končí.

47.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

48. O nároku na náhradu trov tohto konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262
ods. 1 CSP. Podľa pomeru úspechu žalobcu vo veci rozhodol súd o náhrade trov tohto konania tak,

že priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť ich náhradu žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa §
262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na Okresný súd Prešov v lehote 15 dní
od jeho doručenia. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej
lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa
osobitného právneho predpisu.