Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy Judgement was issued on Tuesday, November 26, 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8Csp/138/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124211673
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:7124211673.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s.r.o., Prievozská 2, 821 09 Bratislava – Ružinov, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: advokátskou
kanceláriou Remedium Legal, s.r.o. so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov,
IČO: 53 255 739, proti žalovaným: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX D., právne
zastúpený:RIEDLadvokátskakancelárias.r.o,sosídlomSlovenská46,08001Prešov,IČO:54359490,
2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX D., právne zástúpená: Mgr. Oto Saloky, advokát
so sídlom Hlavná 94, 080 01 Prešov, IČO: 42 419 174. o zaplatenie 10.000,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 10.000,-

eurspolusúrokomzomeškaniavovýške8,75%ročnezosumy 10.000,-€od14.12.2023dozaplatenia,
a to všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.06.2024 domáhal, aby súd uložil žalovaným v 1. a 2.
rade povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu 10.000,- € s úrokom z omeškania vo výške 8,75
% ročne zo sumy 10.000,- € od 14.12.2023 do zaplatenia a náhradu trov konania.

1.1 Žalobu dôvodil tým, na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl.
zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zo dňa 13.12.2023 medzi postupcom Slovenská
sporiteľňa, a.s. (ďalej aj ako „postupca“) a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku
voči žalovaným. Postupca uzatvoril so žalovanými dňa 17.06.2014 Zmluvu č. 5058596436 (ďalej
len „Zmluva“), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov
(ďalej len „VOP“). Na základe Zmluvy postupca poskytol žalovaným peňažné prostriedky. Podmienky

čerpaniapeňažnýchprostriedkov,podmienkysplácaniapeňažnýchprostriedkov,podmienkyprineplnení
zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo VOP. Žalovaní neplnili v
stanovených termínoch splátky, čím porušili svoju povinnosť podľa Zmluvy a tak postupca vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 05.06.2023. Žalovaní pred postúpením pohľadávky vykonali úhrady
vo výške 27.268,77 €, z ktorých suma vo výške 14.343,17 € bola započítaná na istinu, sumy vo
výške 12.805,36 € bola započítaná na zmluvný úrok, suma vo výške 4,24 € bola započítaná na úroky
zomeškaniaasumavovýške116,-€bolazapočítanánapoplatky.Pohľadávkažalobcupredstavovalaku

dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 12.774,10 €, ktorá pozostávala z istiny vo výške
10.656,83€,zriadnehoúrokuvovýške1.711.58€,zúrokuzomeškaniadozosplatneniavovýške134,63
€, z úroku z omeškania po zosplatnení vo výške 271,06 €. Po postúpení pohľadávky žalovaní uhradili
sumu 0,- €. Dlžná suma ku dňu spísania žaloby predstavuje sumu vo výške 10.000,- €, ktorá pozostávaz neuhradenej istiny vo výške 10.000,- €,. Zvyšnú časť dlžnej sumy ktorá pozostáva z neuhradenej
istiny vo výške 656,83 €, neuhradeného riadneho úroku, neuhradeného úroku z omeškania si žalobca
neuplatnil.

2. Vo veci bol Mestským súdom Košice vydaný dňa 15.07.2024 pod sp.zn. 51Csp/149/2024 platobný
rozkaz, ktorým bola žalovaným v 1. a 2. rade uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10.000,- € s
prísl. ako aj nahradiť trovy konania.

3. Proti vyššie uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný v 1. rade včas odpor, v ktorom vzniesol
námietku miestnej nepríslušnosti a zároveň navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že v žalobe a jej
prílohách sa nenachádza výzva v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. V žalobe je uvedené, že
ide o vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, ale z výzvy nie je zrejme ani so splatnosťou ktorej splátky
mal byť po meškaní. Zároveň bol žalobca povinný pre potreby posúdenia platnosti úkonu predčasného
zosplatnenia úveru preukázať splnenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z.. Z vyššie

uvedeného tak vyplýva že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaným subjektom.

4. Proti vyššie uvedenému platobnému rozkazu podala žalovaný v 2. rade včas odpor, v ktorom vzniesla
námietku miestnej nepríslušnosti a zároveň navrhla žalobu zamietnuť. Uviedla že z podanej žaloby
vôbec nevyplýva či aká či a ako skúmal právny predchodca žalobcu jej bonitu. Žalovaná v 2. rade v čase,

kedy uzatvárala Zmluvu s právnym predchodcom žalobcu bola už dlžníkom voči viacerým bankám a
nebankovým inštitúciám v celkovej výške súčtu istín takmer 50.000,- €, a teda, ak by veriteľ postupoval
s odbornou starostlivosťou, nebol by jej poskytol úver. Právny predchodca žalobcu teda nepostupoval
s náležitou odbornou starostlivosťou, v dôsledku čoho sa považuje spotrebiteľský úver za bezúročný a
bez poplatkov a veriteľ nebol oprávnený vyžadovať od nej jednorazové splatenie úveru. Nakoľko suma

zaplatená žalovanou v 2. rade a jej manželom zjavne prevyšuje výšku istiny poskytnutého úveru, tento
už bol splatený, a teda postupca nemal pohľadávku, ktorú by mohol žalobcovi postúpiť. Žalovaná v 2.
rade taktiež namietala, že žalobca sa odvoláva na VOP právneho predchodcu žalobcu, s ktorým by mala
byť oboznámená. Žalovaná v 2. rade uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by bola s takýmto listinami
oboznámená. Veriteľ je pritom povinný preukázať, že spotrebiteľ sa skutočne oboznámil s obchodnými

podmienkami, čo však žalobca nepreukázal.

5. Žalobca v replike uviedol, že postupca výzvou zo dňa 04.05.2023 vyzval žalovaného v súlade
s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka na úhradu omeškaných splátok a upozornil ho na možnosť
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Podaním zo dňa 06.06.2023 postupca vyhlásil mimoriadnu

splatnosť úveru. Výzva pred zosplatením úveru a samotné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti nemusia
obligatórne obsahovať údaj o splátke, pre neuhradenie ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti.
Účelom ustanovení § 53 ods. 9, § 565 a § 103 Občianskeho zákonníka je snaha zákonodarcu poskytnúť
spotrebiteľovi dodatočnú ochranu a možnosť vyhnúť sa vyhláseniu mimoriadnej splatnosti uhradením
omeškaných splátok.

6. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 18.10.2024 uviedol, že žalovaný v 1. rade v žiadosti uviedol príjem
vo výške 613 € a žalovaná v 2. rade príjem vo výške 438 €. Obaja spotrebitelia mali účet vedený u
poskytovateľa úveru, a veriteľ preto overil príjem z tohto účtu. Veriteľ overil príjem aj dopytom Sociálnej
poisťovne. V rámci nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb bral veriteľ do úvahy životné

minimum spotrebiteľov a osôb, voči ktorým mali vyživovaciu povinnosť v sume 517,12 €. Výška splátky
poskytnutého úveru bola v sume 312,34 €. Existujúce záväzky veriteľ overil dopytom do úverového
registra dňa 16.06.2014, z ktorého zrejmé že žalovaní mali v čase poskytnutia úveru 2 záväzky a to:
stavebný úver so splátkou 64 € a splátkový úver s mesačnou splátkou 53 €. Výdavky boli teda v sume
893,46 €, teda menej ako suma príjmov.

7. Súd vykonal dokazovanie listinami (zmluva o postúpení pohľadávok s prílohou, zmluva o splátkovom
úvere, štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti, všeobecné obchodné podmienky, obchodné podmienky SLSP a.s., sadzobník poplatkov,
výzva na zaplatenie, výzva pred postúpením, platobná história, oznámenie o postúpení, pokus o zmier,

výpis z úverového účtu, žiadosť o poskytnutie úveru, výpis z účtu žalovanej), ako aj ďalším spisovým
materiálom, pričom zistil nasledujúci skutkový stav:8.1 Právny predchodca žalobcu (SLSP, a.s.) a žalovaní ako dlžníci uzavreli dňa 17.06.2014 Zmluvu o
splátkovom úvere, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovaným spotrebný úver
vo výške 25.000,- € na predčasné vyplatenie splátkového úveru u toho istého veriteľa so zostatkom

vo výške 3.350,75 €. Žalovaní sa zaviazali úver splácať formou 120. mesačných splátok po 312,34 €,
pričom v tomto prípade bol dohodnutý fixný úrok v sadzbe 8,40 % p.a.. RPMN bola uvedená vo výške
8,89 %, pričom priemerná hodnota RPMN v danom čase a pre obdobné úvery činila 11,75 %. Celková
čiastka, ktorú sa žalovaní zaviazali uhradiť činila 37.479,04 €. Prvá splátka bola splatná dňa 15.08.2014,
ďalšie splátky boli splatné vždy k 15. dňu v kalendárnom mesiaci a konečná splatnosť mala nastať dňa

15.07.2024. Banka sa zaviazala poskytnúť úver jednorazovo, okamžite a v plnej výške.

8.2 Z výpisu z úverového účtu súd zistil, že dňa 18.06.2024 bola suma úveru vo výške 3.351,86 €
poukázaná na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, suma vo výške 21.648,14 € bola poukázaná na účet
žalovaného v 1. rade č. XXXXXXXX/XXXX.

8.4 Listom zo dňa 04.05.2023 vyzval právny predchodca žalobcu žalovaných na úhradu dlžnej sumy,
ktorákuvedenémudňubolavovýške4.138,39€supozornením,ževprípade,aknedôjdekjejuhradeniu
do pätnástich dní od doručenia tejto výzvy, bude oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky.

8.5 Listom zo dňa 06.06.2023 právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru

k predchádzajúcemu dňu, t.j. k 05.06.2023, pričom výška pohľadávky predstavovala k tomuto dňu sumu
12.166,91 €. Žalovaní v 1. a 2. rade si zásielku prevzali dňa 12.06.2023.
8.6 Listom zo dňa 07.09.2023 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaných na úhradu dlžnej sumy
vo výške 12.375,35 € s tým, že v prípade ak dlžnú sumu neuhradia, banka je oprávnená postúpiť
pohľadávku tretej osobe.

8.7 Oznámením zo dňa 21.12.2023 právny predchodca žalobcu oznámil žalovaným postúpenie
pohľadávky na aktuálneho žalobcu na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1006/2023/CE zo dňa
13.12.2023.

8. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára:

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 1 ods. 2 veta prvá zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „ZoSU“),
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej

finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy, veriteľ je pred
uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení
spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku
spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľ je povinný
poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o
spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy, ak veriteľ nekonal s
odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové

splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje
posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch arodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na
účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od

omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy, ak veriteľ postúpi
práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere na tretiu osobu vrátane vzájomného započítania
pohľadávok, postupuje sa podľa Občianskeho zákonníka.

Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky

zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom

úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke

zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení ku dňu 3.1.2017 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

9. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že právny predchodca žalobcu a žalovaní uzatvorili
zmluvu o úvere (spotrebiteľský úver) s tým, že táto zmluva je zmluvou spotrebiteľskou (typovou,
formulárovou), ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči vopred neurčitému počtu
spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy (poskytnutie finančných prostriedkov) podstatným spôsobom

neovplyvňujú. V zmysle tejto zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovaným spotrebiteľský
úver vo výške 25.000,- € sčasti na účel refinancovania skôr poskytnutého úveru veriteľom a to právnym
predchodcom žalobcu. Súd preskúmal zmluvu o úvere a zistil, že obsahuje všetky náležitosti podľa § 9
ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase jej uzavretia, a teda úvernepovažovalzabezúročnýabezpoplatkovvzmysleust.§11ods.1písm.b)ZoSU.Žalovanísazaviazali
úver splatiť v pravidelných mesačných splátkach. Z platobnej histórie mal súd za preukázané, že
žalovaní porušili svoju zmluvnú povinnosť včas a riadne uhrádzať dojednané splátky úveru, v dôsledku

čoho právny predchodca pristúpil k zosplatneniu úveru a následne postúpil svoju pohľadávku voči
žalovaným na žalobcu.

10. Cieľom § 7, ako aj § 11 ods. 2 ZoSU je, že veriteľ je pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný
brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak aj skutočnosti, ktoré

možno na základe informácií dostupných pred uzatvorením zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti
očakávať, napríklad predpokladaný príjem a podobne. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je
pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa na posúdenie toho, či spotrebiteľovi
zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie
úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa pritom vychádza z existujúceho
stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty,

že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napríklad možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ
dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a podobne. Z uvedeného je zrejmé, že
cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje
záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie
dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so

žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti
spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme najmä ním
aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa
takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je
nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z

ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný
poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplne, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje
veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne
si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané
informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako

situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho domácom rozpočte
dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku
v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov domáci rozpočet,
a to tak stranu príjmov, ako aj stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver.
Preskúmať jeho konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, náklady na bývanie, dopravu,

domácnosť, vyživovaciu podobnosť a podobne. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k
posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

11. Krajský súd v Prešove vo svojom rozhodnutí, sp. zn. 6Co/171/2016, k otázke skúmania bonity
spotrebiteľa uviedol: „Podľa článku 8 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48ES o

zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102EHS, členské štáty zabezpečia,
že veriteľ pred uzatvorením zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných
informácií získaných, ak je to vhodné od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia
do príslušnej databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť
úverovú bonitu spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môže túto povinnosť

zachovať.“

12. Žalobca preukázal, že žalovaní v žiadosti o poskytnutie úveru deklarovali príjem vo výške 613,- €
resp. 438,- € a to, že tieto príjmy overil z účtu, na ktorý im bola poukazovaná mzda, a taktiež v registri
Sociálnej poisťovne. Pokiaľ ide o výdavky, veriteľ pri tejto sume vychádzal zo súm životného mimina

stanovených podľa zák. č. 601/2003 Z.z.. Žalovaní uviedli počet členov domácnosti, t.j. 4. Celková
suma životného minima na domácnosť tak činí 517,12 € (198,09 € + 138,19 € + 90,42 € + 90,42 €).
Žalovaní taktiež v žiadosti uviedli počet záväzkov, ako aj výšku mesačných splátok. Žalovaní splácali ako
spoludlžníci stavebný úver sumou 64,- € mesačne a žalovaný v 1. rade navyše splácal úver poskytnutý
SLSP, a.s., ktorý bol splatený predmetným úverom, t.j. úverom poskytnutým na základe Zmluvy zo

dňa 17.06.2014. Žalovaná v 2. rade nepreukázala svoje tvrdenie, že by v čase uzavretia Zmluvy bola
dlžníkom voči iným bankovým, či nebankovým inštitúciám. Suma disponibilného príjmu žalovaných teda
činila cca 187,54 € po zaokrúhlení (súčet priemerných príjmov žalovaných (1.081 €) – životné minimum(517,12 €) – záväzky (64,- € + 312,34 €) a celková zadlženosť žalovaných v pomere k ich čistého príjmu
predstavovala cca 35 %.

13. Na základe vyššie uvedeného teda súd dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu postupoval
s náležitou odbornou starostlivosťou pri posúdení schopnosti žalovaných splácať spotrebiteľský úver,
a preto nemožno považovať predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov. Veriteľ bol taktiež oprávnený
požadovať jednorazové splatenie úveru.

14. Ohľadom námietky žalovaného v 1. rade, že veriteľ neoznačil vo výzve zo dňa 04.05.2023 splátku,
resp. splátky s ktorými boli v omeškaní súd poukazuje na uznesenie NS SR, sp. zn. 1Cdo/123/2022
z 30.01.2024, v ktorom sa nestotožnil s názorom, podľa ktorého špecifikácia splátky, pre ktorú dochádza
k zosplatneniu, by mala byť podmienkou platnosti predčasného zosplatnenia dlhu.

15. Najvyšší súd SR v rozsudku zo dňa 28.3.2018, sp. zn. 7Cdo/26/2017 uviedol: „Podmienky podľa § 92

ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému
subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané).
Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre
rozpor so zákonom (§ 39 O. z.).“

16. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť iba
pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už (1) splatnými, a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej
výzvy potom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené
predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky banky a musia byť splnené
v čase postúpenia pohľadávky. Súd má za to, že v danom konaní boli splnené zákonné predpoklady pre

platné postúpenie pohľadávky a teda, že žalobca je aktívne vecne legitimovaným subjektom.

17. V danom prípade si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie istiny úveru vo výške 10.000,- €, na
zaplatenie ktorej súd zaviazal žalovaných. Súd zároveň zaviazal žalovaných na zaplatenie úrokov
z omeškania z dlžnej sumy v zmysle žalobného návrhu, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni postúpenia

pohľadávky. Ku dňu zosplatnenia úveru bola základná úroková sadzba ECB vo výške 3,75 %, a teda
výška úrokov z omeškania činí 8,75 % p.a..

18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods.1 C.s.p., podľa ktorého
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní v

celom rozsahu úspešní, súd preto zaviazal žalovaných na náhradu trov konania. O výške náhrady bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci. (§ 262 ods. 2 C.s.p.)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v dvoch rovnopisoch do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedky procesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.