Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, August 12, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-6S/29/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8022200253
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Kuruc

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:8022200253.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Tomáša Kuruca a z členov senátu

JUDr. Jany Raganovej a JUDr. Pavla Doriča, PhD., v právnej veci žalobcu: MK&Z Security s.r.o., IČO:
50 448 170, 067 11 so sídlom: 067 11 Ľubiša č. 190, právne zastúpený: JUDr. Jana Šepeľová, advokát,
so sídlom: A. B. C. XX/XX, XXX XX D., IČO: 50 495 721, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce,
so sídlom v Košiciach, Masarykova č.XXXX/XX, IČO: 00 166 405, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného číslo: NIP/NIP_PO/BEZ/2022/2909 zo dňa 17.03.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Inšpektorát práce Prešov (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“) vykonal v období od 04.02.2021
do 11.08.2021 v zmysle § 7 ods. 3 písm. a) v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1,2 a 4
zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce (ďalej aj „zákon o inšpekcii práce“) inšpekciu práce u

zamestnávateľa: MK&Z Security s.r.o., 067 11 Ľubiša 190. Z tohto výkonu bol vyhotovený protokol
č.: IPV-12-22-2.3/P-E24,A25-21 zo dňa 20.04.2021. Výkon inšpekcie práce v uvedenom subjekte
bol zameraný na kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych predpisov a mzdových podmienok podľa
niektorých ustanovení Zákonníka práce, právnych predpisov upravujúcich zákaz nelegálnej práce
a nelegálneho zamestnávania podľa ustanovení zákona č. 82/2005 Z. z. Pokuta bola uložená za
nedostatky, ktoré sú uvedené v predmetnom protokole v časti Pracovnoprávne vzťahy B)2.,3.,4.,5. a v
časti Nelegálne zamestnávanie B)6. v znení dodatku zo dňa 18.05.2021, dodatku zo dňa 24.06.2021 a

dodatku zo dňa 11.08.2021. Na základe takto zisteného skutkového stavu bolo listom zo dňa 30.08.2021
začaté správne konanie pod č.: P: XXX/XXXX-X vo veci uloženia pokuty účastníkovi konania (žalobca).
InšpektorátprácePrešovrozhodnutím č.k.:P:XXX/XXXX-X,IPPO/IPPO_2.0-PO/ROZ/2021/999zodňa
28.09.2021 uložil žalobcovi pokutu vo výške 10 000,- eur. Proti tomuto rozhodnutiu správneho orgánu
prvéhostupňapodalvzákonnejlehoteodvolaniežalobca.Národnéhoinšpektorátuprácerozhodnutímč.
NIP/NIP_PO/BEZ/2021/4574, O-3632021 zo dňa 06.12.2021 odvolaniu vyhovel a rozhodnutie o uložení
pokuty vo výške 10 000,- eur zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.

2. Následne prvostupňový správny orgán opätovne konal a rozhodnutím č. IPPO/IPPO_2.0-PO/
ROZ/2022/676 zo dňa 10.01.2022 rozhodol tak, že podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o
inšpekcii práce a podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej aj „Správny poriadok“)žalobcovi za použitia absorpčnej zásady uložil pokutu vo výške 10 000,- eur za to, že porušil povinnosti
vyplývajúce z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode - pracovnoprávne vzťahy -
zákona o inšpekcii práce a to konkrétne 1. § 118 ods. 1 v nadväznosti na § 129 ods. 1 zákona č.

311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Zákonník práce“) v tom, že
zamestnávateľ porušil povinnosť poskytnúť za mesiac 01/2021 zamestnancom mzdu za odpracovaný
čas, a to konkrétne zamestnancovi E. F., nar. XX.XX.XXXX, pracovná zmluva zo dňa 26.12.2020,
za odpracovaných 211 hodín, zúčtovaných 163 hodín, G. D., nar. XX.XX.XXXX, pracovná zmluva
zo dňa 26.12.2020, za odpracovaných 180 hodín, zúčtovaných 144 hodín, H. I., nar. XX.XX.XXXX,

pracovná zmluva zo dňa 31.12.2020, za odpracovaných 198 hodín, zúčtovaných 114 hodín, H. H., nar.
XX.XX.XXXX, pracovná zmluva zo dňa 26.12.2020, za odpracovaných 228 hodín, zúčtovaných 144
hodín, E. I., nar. XX.XX.XXXX, pracovná zmluva zo dňa 31.12.2020, za odpracovaných 204 hodín,
zúčtovaných 84 hodín, 2. § 122 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 129 ods. 1 Zákonníka práce v tom,
že zamestnávateľ neposkytol mzdové zvýhodnenie najmenej 100 % priemerného zárobku za prácu
vo sviatok na objekte J. J. F., J. XX, D., zamestnancom G. D., nar. XX.XX.XXXX za deň 06.01.2021

a E. I., nar. XX.XX.XXXX za deň 01.01.2021, pričom sa nedohodli na poskytnutí náhradného voľna
počas troch kalendárnych mesiacov alebo v inak dohodnutom období po výkone práce vo sviatok, 3.
§ 122a ods. 1 v nadväznosti na § 129 ods. 1 Zákonníka práce v tom, že zamestnávateľ neposkytol
zamestnancom pracujúcim na pracovnú zmluvu na objekte J. J. F., J. XX, D., mzdové zvýhodnenie
najmenej v sume 1,79 eura za každú hodinu práce v sobotu za mesiac 01/2021 a to konkrétne E.

F., nar. XX.XX.XXXX za dni 02.01.2021 a 16.01.2021, H. I., nar. XX.XX.XXXX za deň 23.01.2021,
H. H., nar. XX.XX.XXXX za dni 09.01.2021 a 30.01.2021, 4. § 122b ods. 1 v nadväznosti na § 129
ods. 1 Zákonníka práce v tom, že zamestnávateľ neposkytol zamestnancom pracujúcim na pracovnú
zmluvu na objekte J. J. F., J. XX, D., mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 3,58 eura za každú
hodinu práce v nedeľu za mesiac 01/2021 a to konkrétne E. F., nar. XX.XX.XXXX za dni 03.01.2021

a 10§.01.2021, H. I., nar. XX.XX.XXXX za dni 24.01.2021 a 31.01.2021, H. H., nar. XX.XX.XXXX za
deň 17.01.2021, čo sú správne delikty podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce, zákaz
nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005
Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov /ďalej len „zákon č. 82/2005 Z. z.“/ a to v tom, že ako právnická osoba porušila

zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že v dňoch 04.12.2020, 06.12.2020, 13.12.2020, 16.12.2020
a 23.12.2020 využívala závislú prácu – sl. informátor fyzickej osoby K. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom
G. XXX/XX, D., v dňoch 08.11.2020 a 30.11.2020, 12.12.2020 využívala závislú prácu – sl. informátor
fyzickej osoby G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/X, D., v dňoch 02.11.2020, 07.11.2020,
13.11.2020, 14.11.2020, 21.11.2020 a 23.11.2020, 01.12.2020, 02.12.2020, 05.12.2020, 19.12.2020,

21.12.2020, 26.12.2020 a 28.12.2020 využívala závislú prácu – sl. informátor fyzickej osoby H. H.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, v dňoch 03.11.2020, 04.11.2020, 11.11.2020, 18.11.2020 a 25.11.2020,
08.12.2020 a 09.12.2020 využívala závislú prácu – sl. informátor fyzickej osoby M. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B. XXXX/X, D., v dňoch 16.11.2020 a 17.11.2020, 31.12.2020 využívala závislú prácu – sl.
informátor fyzickej osoby E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. A. N. XX, dňa 24.11.2020 využívala závislú

prácu – sl. informátor fyzickej osoby G. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/X, D., v dňoch 06.11.2020,
19.11.2020, 20.11.2020, 26.11.2020 a 27.11.2020, 07.12.2020, 10.12.2020, 11.12.2020, 14.12.2020,
18.12.2020, 22.12.2020, 24.12.2020 a 25.12.2020 využívala závislú prácu– sl. informátor fyzickej osoby
E. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, D., v dňoch 01.11.2020, 10.11.2020, 12.11.2020, 22.11.2020
a 29.11.2020, 03.12.2020, 15.12.2020, 17.12.2020, 20.12.2020, 27.12.2020 a 29.12.2020 využívala

závislú prácu – sl. informátor fyzickej osoby H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, v dňoch 05.11.2020,
09.11.2020, 15.11.2020 a 28.11.2020, 30.12.2020 využívala závislú prácu – sl. informátor fyzickej osoby
H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom X.XXXX XXXX/XX, D., na objekte J. J. F., J. XX, D. a nemala s nimi
založenýpracovnoprávnyvzťahpodľaosobitnéhopredpisu(Zákonníkpráce).Nelegálnezamestnávanie
bolo zistené pri kontrole dokladov dňa 08.03.2021, od kontrolovaného subjektu MK&Z Security s.r.o.,

067 11 Ľubiša 190. Vyššie uvedené fyzické osoby E. F., G. D., E. I., H. I. a H. H. mali uzatvorené „Zmluva
o výkone dobrovoľníckej činnosti“ v trvaní od 01.11.2020 do 31.12.2020 a K. F., G. H., H. H. a M. B. majú
uzatvorené „Zmluva o výkone dobrovoľníckej činnosti“ v trvaní 12 mesiacov, so začiatkom od 01.11.2020
a dňom skončenia 31.10.2021. K výkonu inšpekcie práce bola predložená Zmluva na poskytnutie služieb
zo dňa 31.08.2020, ktorú realizuje kontrolovaný subjekt od 01.09.2020, na prevádzke Priemyselný park

Guttmanovo, Poľná 15, Humenné 066 01 a „Kniha evidencie služieb“ s uvedením obchodného mena
prevádzkovateľa, jeho sídla, predmetu podnikania a čísla licencie, v ktorej sú uvedené osoby poverené
výkonom fyzickej ochrany na ten ktorý deň a ktorá sa vedie každý deň aj s časovým vymedzením služby.
Zákon č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve v § 3 ods. 2 písm. b) uvádza: „Dobrovoľníckou činnosťou podľatohto zákona nie je činnosť vykonávaná v rámci podnikania alebo inej zárobkovej činnosti“, čo je správny
delikt podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce.

3. Proti tomuto rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca v zákonnej lehote
odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. NIP/NIP_PO/BEZ/2022/ 2909 zo dňa 17.03.2022
tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 10.01.2022
potvrdil.

4. Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že prvostupňový správny orgán postupoval vecne správne pri
vyvodzovaní zodpovednosti žalobcu v posudzovaní nelegálneho zamestnávania dotknutých fyzických
osôb. Nakoľko žalovaný mal k dispozícii doklady z osobných spisov zamestnancov, z ktorých bolo
zrejmé, že žalobca v postavení zamestnávateľa ukončil pracovné pomery založené s dotknutými
zamestnancami dňa 31.10.2020, a tieto nahradil zmluvami o výkone dobrovoľníckej činnosti. Práve
týmito dvojstrannými pracovnými úkonmi žalobca pokrýva činnosť dotknutých zamestnancov v

rozhodujúcom období mesiacov november a december 2020, pričom ako je zjavné z predloženej
knihy evidencie služieb, tí vykonávali pre žalobcu prácu strážnej bezpečnostnej služby - informátor na
prevádzke: Priemyselný park Guttmanovo, Humenné, kde v súlade so zmluvou na poskytnutie služby zo
dňa 31.08.2020 žalobca realizoval svoju podnikateľskú činnosť. Práce dotknutých zamestnancov bola
nepochybne vykonávaná v mene žalobcu a podľa dojednaní obsiahnutých v predmetných zmluvách, aj

podľa jeho pokynov, v rozsahu ním určenom a, samozrejme, osobne, čo napĺňa znaky závislej práce
tak, ako to vo svojom rozhodnutí konštatoval aj prvostupňový správny orgán. Ak činnosť fyzických osôb
vykazuje tieto atribúty, v zmysle § 1 ods. 3 Zákonníka práce je neprípustné, aby bola vykonávaná v inom
ako prácou ňom vzťahu, čo žalobca opomenul. Uzatvorením zmlúv o výkone dobrovoľníckej činnosti s
dotknutými zamestnancami žalobca pristúpil k simulácii skutočne zamýšľaného právneho úkonu, ktorým

je zamestnávanie osôb bez toho, aby ako zamestnávateľ musel plniť ďalšie povinnosti uloženému
príslušnými právnymi predpismi. Zákon o dobrovoľníctve predpokladá, že výkon dobrovoľníckej činnosti
bude založený na schopností, zručností alebo vedomostí fyzickej osoby (dobrovoľníka) s cieľom
dosiahnuť v prospech inej osoby alebo prospech verejný, vylučujúc to, aby išlo o činnosť vykonávanú v
rámci podnikania alebo inej zárobkovej činnosti. V prejednávanom prípade dotknuté osoby jednoznačne

sledovali podnikateľský záujem žalobcu, pričom zákonodarca v úmysle vylúčiť ako dobrovoľníka osobu,
ktorá tak činí v rámci svojho podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti, uvedené premietol
do § 2 ods. 1 písm. c) zákona o dobrovoľníctve. Žalovaný mal za to, že prvostupňový správny orgán
náležitým spôsobom vysvetlil svoju správnu úvahu, a teda preskúmateľným spôsobom vo veci rozhodol.
K výške uloženej pokuty žalovaný uviedol že v danom prípade bola najnižšia možná výška pokuty vo

výške 5000 eur, pričom žalobcovi bola uložená pokuta vo výške 10 000 eur nakoľko išlo o nelegálne
zamestnávanie celkovo deviatich osôb.

II.

Správna žaloba

5.Správnoužalobouzodňa17.05.2022,doručenoudňa17.05.2022pôvodneKrajskémusúduvPrešove
(ďalej aj „krajský súd“) žalobca navrhol, aby krajský súd zrušil rozhodnutie Národného inšpektorátu
prácečísloNIP/NIP_PO/BEZ/2022/2909,O-61/2022zodňa17.03.2022,spolusrozhodnutímsprávneho

orgánu prvého stupňa – Inšpektorátu práce Prešov č.k. P: XXX/XXXX-X2,IPPO/IPPO_2.0-PO/
ROZ/2022/676 zo dňa 10.01.2022 v celom rozsahu a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie.

6. V žalobe žalobca namietal, že Národný inšpektorát práce vo svojom rozhodnutí konštatoval, že p. K.
F., G. H., H. H., M. B., E. F., G. D., E. I., H. I. a H. H. vykonávali prácu (na základe Zmluvy o výkone

dobrovoľníckej činnosti) v uvedených obdobiach v mene žalobcu a podľa dojednaní obsiahnutých v
predmetných zmluvách, aj podľa pokynov spoločnosti, v rozsahu určenom spoločnosťou a samozrejme
osobne, čo má evokovať naplnenie znakov závislej práce tak, ako to vo svojom rozhodnutí konštatoval
aj inšpektorát práce. Žalobca mal však za to, toto konštatovanie nie je správne, pretože uvedené
osoby ako dobrovoľníci boli vyslaní žalobcom prijímateľovi dobrovoľníckej činnosti na základe Zmluvy

na poskytnutie služieb zo dňa 31.08.2020, ktorú žalobca realizoval od 01.09.2020, na prevádzke
Priemyselný park Guttmanovo, Poľná 15, 066 01 Humenné. Dobrovoľnícku činnosť vykonávali teda
fyzické osoby a nie žalobca v rámci podnikateľskej činnosti, ako to vylučuje § 3 ods. 2 písm. b) zákona
č. 406/2011 Z.z.7. Tým, že žalobca uzatvoril zmluvy o výkone dobrovoľníckej činnosti s dotknutými osobami, nevyužíval
ich závislú prácu, pretože tieto zmluvy nevykazujú znaky závislej práce. V § 3 ods. 1 zákona č. 406/2011

Z.z. o dobrovoľníctve nejde o demonštratívny výpočet dobrovoľníckej činnosti, čo je vyjadrené slovom
„najmä“, teda tento zákon nevylučuje a ani nezakazuje, aby za takúto činnosť bolo považované aj
stráženie objektu, teda výkon, a to informovanie pri vstupe do areálu, pochôdzka objektu, či vedenie
evidencie, teda činnosti, na ktoré sa dotknuté osoby ako dobrovoľníci zaviazali v zmysle uzavretých
zmlúv.

8. V prípade čestných prehlásení zamestnancov, žalobca nesúhlasil s konštatovaním správneho orgánu,
že týmito prehláseniami, sa vopred tieto osoby vzdali svojich práv, preto je tento právny úkon neplatný,
pretože v zmysle obsahu prehlásení, títo sa nevzdávajú práv, ktoré im môžu vzniknúť v budúcnosti,
ale prehlásili, že neevidujú ku dňu 23.07.2021 žiadne neuhradené pohľadávky a vzdávajú sa všetkých
nárokov, ktoré im mohli vzniknúť v minulosti, a to do dňa podpísania čestného prehlásenia, teda nie

ktoré by im mohli vzniknúť v budúcnosti. Inšpekčné orgány nepreukázali, že v danom prípade sú
naplnené všetky znaky závislej práce, že nebol dostatočne zistený skutkový stav veci, bez akýchkoľvek
pochybností, ktoré mohli viesť k záveru, že zo strany našej spoločnosti došlo k porušeniu povinností v
zmysle príslušných zákonov a následne k uloženiu pokuty, ktorá má pre žalobcu likvidačný charakter.

I.
Vyjadrenie účastníkov konania

9. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 05.10.2022 zotrval na správnosti a preukázanosti svojich záverov v
napadnutom rozhodnutí v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, a navrhol, aby

správny súd správnu žalobu žalobcu podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku
(ďalej len „SSP“) ako nedôvodnú zamietol.

10. Vo svojom vyjadrení k správnej žalobe žalovaný uviedol, že žalobca v postavení zamestnávateľa
ukončil pracovné pomery založené so zamestnancami, K. F., G. H., H. H., M. B., E. F., G. D., E. I., H. I. a

H.H.dňom31.10.2020,atietonahradilzmluvamiovýkonedobrovoľníckejčinnostiuzatvorenýmivtrvaní
12 mesiacov, so začiatkom od 01.11.2020 a dňom skončenia 31.10.2021. Tieto zmluvy boli uzatvorené
podľa § 6 zákona č. 406/2011 Z.z. a § 51 Občianskeho zákonníka s predmetom spočívajúcim v záväzku
dobrovoľníka vykonávať v čase stanovenom v zmluve v prospech prijímateľa dobrovoľníckej činnosti
bezodplatne dobrovoľnícku činnosť špecifikovanú v zmluve, pričom súčasťou dojednaného predmetu

boli záväzok prijímateľa vytvoriť dobrovoľníkovi vhodné podmienky k činnosti. Vychádzajúc z § 1
ods. 2 Zákonníka práce je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti
zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa ľudia, v jeho
mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Žalovaný mal v činnosti týchto osôb splnené
všetky tieto atribúty. Zmluva na poskytnutie služby zo dňa 31.08.2020 dokazuje záväzok žalobcu

vykonávať informačnú službu a strážnu službu na stredisku F., J. XX, D., a to v termíne plnenia
od 01.09.2020. Kniha evidencie služieb, ktorá je opatrená pečiatkou žalobcu ako prevádzkovateľa, s
dátumom jej uvedenia do používania dňa 01.09.2020 zasa naznačuje, že žalobca ako poskytovateľ
práve prostredníctvom dotknutých fyzických osôb plnil túto svoju zmluvnú povinnosť, teda bol logicky
aj zadávateľom práce, ktorú tieto osoby v rozhodujúcom čase realizovali. Kniha evidencie služieb

obsahujúca údaje o jej prevádzkovateľovi je postačujúcim dokladom pre konštatovanie toho, že medzi
žalobcom a dotknutými osobami skutočne neexistovalo rovnocenné postavenie, ale sa jednalo o vzťah
nadradenosti žalobcu. Z knihy evidencie služieb jednoznačne vyplýva výkon práce v dni vymedzené
vo výroku prvostupňového rozhodnutia. Znak "v mene zamestnávateľa" žalovaný jasne identifikoval
v plnení predmetu zmieňovala nej obchodnoprávnej zmluvy o poskytnutí služby zo strany dotknutých

osôb a dodal, že rozsah činnosti (teda pracovný čas) bol žalobcom určený nielen v zmluve o
výkone dobrovoľníckej činnosti (35 hodín za týždeň), ale v konečnom dôsledku aj v samotnej knihe
evidencie služieb. Bolo teda povinnosťou žalobcu ak využíva závislú činnosť, túto podriadiť režimu
Zákonníka práce formou uzatvorenia pracovnej zmluvy alebo niektorej z dohôd o prácach vykonávaných
mimo pracovného pomeru, čo nesplnil. Týmto svojim konaním sa tak žalobca preukázateľne dopustil

správneho deliktu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. a) zákona
č. 82/2005 Z.z., ktorý je obligatórne postihnuteľný v súlade s § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č.
125/2006 Z.z.11. K námietke nesprávneho právneho posúdenia žalovaný uviedol, že právny názor žalobcu v tomto
prípade nebol správny, nakoľko sa v danom prípade nejednalo o dobrovoľnícku činnosť, keďže
zákonodarca v úmysle vylúčiť ako dobrovoľníka osobu, ktorá tak činí v rámci svojho podnikania alebo

inej samostatnej zárobkovej činnosti premietol v § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 406/2011 Z.z., teda že ju
vykonáva mimo svojho podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti.

12. K námietke žalobcu ohľadom čestných prehlásení dotknutých zamestnancov uviedol, že tieto
neboli urobené žalobcom ako účastníkom správneho konania. V rámci hodnotenia je potrebné vziať do

úvahy ten fakt, že im špekuláciou práce bolo zistené preukázateľné upretie dotknutých zamestnancov
na ich mzdových nárokoch, čo nemôže byť zhojené tým, že sa zamestnanci vyjadria, že ku dňu
23.07.2021 neevidujú voči žalobcovi ako zamestnávateľovi žiadne neuhradené pohľadávky alebo, že
sa vzdávajú všetkých nárokov, ktoré im mohli v minulosti vzniknúť. Žalovaný mal za to, že takéto
podpísané prehlásenie a dotknutých zamestnancov nemohol brať na zreteľ ako dôkazy vyvracajúce
závery inšpektorátu práce, že sa jedná o právne úkony, ktoré v intenciách § 17 ods. 1 Zákonníka práce

vykazujú znaky neplatnosti.

13. Na záver žalovaný uviedol, že žalobca v podanej správnej žalobe neuviedol žiadne také
skutočnosti, ktoré by spochybňovali legitímnosť finančného postihu žalobcu za porušenie zákazu
nelegálneho zamestnávania a zaviesť násobné porušenia Zákonníka práce tak, ako sumu pripisované v

preskúmavaných rozhodnutiach. Žalobné dôvody žalobcu nijako neodôvodňujú to, aby bolo rozhodnutie
žalovaného alebo prvostupňového správneho orgánu ako nezákonné zrušené.

14. Následne žalobca v replike zo 21.11.2022 zotrval na svojich doterajších záveroch a mal za to,
že uzavreté zmluvy o výkone dobrovoľníckej činnosti s p. F., D., I., I. a H. uzatvorenými v trvaní od

01.11.2020 do 31.12.2020 a s p. F., H., H. a B. uzatvorenými v trvaní 12 mesiacov, so začiatkom od
01.11.2020 a dňom skončenia 31.10.2021 nevykazujú znaky závislej práce. Uvedenej zmluvy obsahujú
náležitosti podľa § 6 zákona o dobrovoľníctve. K argumentácii žalovaného, že zmluva na poskytnutie
služby zo dňa 31.08.2020 dokazuje záväzok žalobcu (ako prevádzkovateľa) vykonávať informačnú
službu a strážnu službu na stredisku F., J. XX, D., a to v termíne plnenia od 01.09.2020 poukázal

na § 4 ods. 11 Zák. č. 406/2011 Z.z. v zmysle ktorého, ak vysielajúca organizácia uzatvorí dohodu
o podmienkach výkonu dobrovoľníckej činnosti s prijímateľom dobrovoľníckej činnosti, táto dohoda
musí byť v súlade so zmluvou, ktorú vysielajúca organizácia uzatvorila s dobrovoľníkom. K námietke
žalovaného, že Kniha evidencie služieb, ktorá je opatrená pečiatkou žalobcu ako prevádzkovateľa, s
dátumom jej uvedenia do používania dňa 01.09.2020 naznačuje, že žalobca ako poskytovateľ práce

prostredníctvom dotknutých fyzických osôb plnil túto svoju zmluvnú povinnosť (v rámci predmetu svojho
podnikania), teda bol logicky aj zadávateľom práce, ktorú tieto osoby v rozhodujúcom čase realizovali,
poukázal na § 4 ods. 3 Zák. č. 406/2011 Z.z. v zmysle ktorého Evidencia dobrovoľníkov, ktorú vysielajúca
organizácia vedie, obsahuje tieto údaje: a) meno, priezvisko, 4/4 b) dátum narodenia, c) adresu trvalého
pobytu, d) adresu bydliska, ak sa odlišuje od adresy trvalého pobytu alebo pobytu, e) číslo zmluvy alebo

údaje podľa § 6 ods. 4.

15. Replika žalobcu bola zaslaná žalovanému, ktorému bola doručená dňa 30.11.2022 spolu s výzvou
na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalobcu (k replike), pričom žalovaný sa k doručenému vyjadreniu žalobcu
nevyjadril.

III. Konanie na správnom súde

16. Dňa 1. júna 2023 nadobudol účinnosť zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o

zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach.
Účinnosťou zákona výkon súdnictva prešiel od 1. júna 2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského
súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná
právomoc správnych súdov.

17. Konanie o správnej žalobe bolo Krajským súdom v Prešove vedené pôvodne pod sp. zn. 6S/29/2022.
Po prechode výkonu súdnictva na Správny súd v Košiciach je vec vedená pod sp. zn. PO-6S/29/2022
a bola pridelená na rozhodovanie do senátu 2S. Oznámenie o zmene senátu bolo následne doručené
účastníkom konania.18. Správny súd v Košiciach následne po zistení, že v konaní bol podaný samostatný návrh na priznanie
odkladného účinku počas konania uznesením č. k. PO-6S/29/2022-213 zo dňa 05.02.2025 zamietol

návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku.

19. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného
orgánu verejnej správy, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania
predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti

rozhodnutia, tak ako to predpokladá § 135 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku
(ďalej len „SSP“), postupom podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže žiaden z účastníkov konania nežiadal vec
prejednať na pojednávaní, rozsudok verejne vyhlásil dňa 12.08.2025 a dospel k záveru, že správna
žaloba je nedôvodná, a preto podľa § 190 SSP správnu žalobu zamietol.

III.
Relevantná právna úprava

20. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní

(ďalej aj „zákon o nelegálnej práci“), nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou
alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou
založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu.

21. Podľa § 3 ods. 2 zákona zákon o nelegálnej práci, právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je

podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne
zamestnávať podľa § 2 ods. 3.

22. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi
alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a

ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.

23. Podľa § 2 ods. 1 písm. c) zákona o dobrovoľníctve, dobrovoľníkom je fyzická osoba, ktorá na
základe svojho slobodného rozhodnutia bez nároku na odmenu vykonáva pre inú osobu s jej súhlasom
dobrovoľnícku činnosť založenú na svojej schopnosti, zručnosti alebo vedomosti a spĺňa podmienky

ustanovené týmto zákonom, ak dobrovoľnícku činnosť vykonáva mimo svojho podnikania alebo inej
samostatnej zárobkovej činnosti.

24. Podľa § 3 ods. 2 písm. b) zákona o dobrovoľníctve, dobrovoľníckou činnosťou podľa tohto zákona
nie je činnosť vykonávaná v rámci podnikania alebo inej zárobkovej činnosti.

25. Podľa § 1 ods. 2 zákonníka práce, závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti
zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa
pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.

26.Podľa§1ods.2zákonníkapráce,závisláprácamôžebyťvykonávanávýlučnevpracovnompomere,
v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v
inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom
vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.

27. Podľa § 118 ods. 1 zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za
vykonanú prácu mzdu.

28. Podľa § 129 ods. 1 zákonníka práce, mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr
do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve

nedohodlo inak.

29. Podľa § 122 ods. 1 a 2 zákonníka práce, za prácu vo sviatok zamestnancovi patrí dosiahnutá
mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 100 % jeho priemerného zárobku. Mzdové zvýhodnenie patríaj za prácu vykonávanú vo sviatok, ktorý pripadne na deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v
týždni. Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne na čerpaní náhradného voľna za prácu vo
sviatok, patrí zamestnancovi za hodinu práce vo sviatok hodina náhradného voľna. V tom prípade mu

mzdové zvýhodnenie nepatrí. Ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradné voľno najneskôr
do uplynutia troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom bola práca vo sviatok
vykonaná, alebo v inak dohodnutom období po výkone práce vo sviatok, patrí zamestnancovi mzdové
zvýhodnenie podľa odseku 1. Za čerpanie náhradného voľna patrí zamestnancovi náhrada mzdy v
sume jeho priemerného zárobku. U zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa čas

čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok považuje za odpracovaný čas, za ktorý mu patrí
mzda; tomuto zamestnancovi náhrada mzdy za čas čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok
nepatrí. V kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve možno dohodnúť, že aj u zamestnanca, ktorý je
odmeňovaný mesačnou mzdou, sa bude postupovať podľa štvrtej vety.

30. Podľa § 122a ods. 1 zákonníka práce, zamestnancovi patrí za prácu v sobotu popri dosiahnutej

mzde za každú hodinu práce v sobotu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy
v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu.

31. Podľa § 122b ods. 1 zákonníka práce, zamestnancovi patrí za prácu v nedeľu popri dosiahnutej
mzde za každú hodinu práce v nedeľu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 100 % minimálnej mzdy

v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu.

32. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

IV.
Právne posúdenie veci správnym súdom

33. Správny súd v Košiciach konajúc primárne podľa ust. § 177 a nasl. SSP, po zistení, že správna
žaloba bola podaná oprávnenou osobou a včas, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj
postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu. Predmetom tohto súdneho konania vychádzajúc zo žalobných
námietok žalobcu uvedených v správnej žalobe bolo posúdiť či bola vec zo strany žalovaného ako aj

prvostupňového správneho orgánu správne právne posúdená, nakoľko žalobca mal za to, že inšpekčné
orgány nepreukázali, že v danom prípade sú naplnené všetky znaky závislej práce, nakoľko nebol
dostatočne zistený skutkový stav veci, bez akýchkoľvek pochybností, ktoré mohli viesť k záveru, že zo
strany žalobcu došlo k porušeniu povinností v zmysle príslušných zákonov a následne k uloženiu pokuty.

34. Správny súd preskúmal v medziach podanej žaloby žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného,
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci konania skúmal aj rozhodnutie správneho orgánu
prvého stupňa, a tiež konanie, ktoré mu predchádzalo najmä z pohľadu, či sa správny orgán druhého
stupňa, teda žalovaný vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a z takto vymedzeného rozsahu
či správne posúdil zákonnosť a správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia. Po oboznámení sa

s obsahom pripojených administratívnych spisov dospel súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného je
zákonné a žaloba žalobcu nie je dôvodná a nie je daný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia
žalovaného.

35. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa

SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi
konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo
zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s
hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu

je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého
rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.36. Správny súd preskúmal v medziach podanej žaloby žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného,
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci konania skúmal aj rozhodnutie správneho

orgánu prvého stupňa, a tiež konanie, ktoré mu predchádzalo najmä z pohľadu, či sa správny orgán
druhého stupňa - žalovaný vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a z takto vymedzeného
rozsahučisprávneposúdilzákonnosťasprávnosťodvolanímnapadnutéhorozhodnutia.Správnaúvaha,
resp. voľná úvaha správneho orgánu vyjadruje určitý stupeň voľnosti rozhodovania správneho orgánu,
ktoré mu umožňuje v medziach zákona prijať také rozhodnutie, aké uzná za najvhodnejšie a to s

prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci. Správny orgán má však povinnosť náležite túto svoju správnu
úvahu vysvetliť, a to dostatočne jasným, zrozumiteľným a logickým spôsobom tak, aby predovšetkým
samotnému účastníkovi konania ozrejmil, prečo, z akých konkrétnych dôvodov a vzhľadom na ktoré
okolnosti v jeho právnej veci dospel k záveru uvedenému vo výroku svojho rozhodnutia.

37. Za správny delikt je možné považovať protiprávne konanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby,

ktorého znaky ustanovuje zákon a za ktoré ukladá správny orgán sankciu ustanovenú normami
správnehopráva.Správnedeliktyfyzickýchosôboprávnenýchnapodnikaniesúpostihovanébezohľadu
na zavinenie, tzn. že pre ustálenie príčinnej súvislosti medzi konaním a následkom (tzv. kauzálny nexus)
nie je ako obligatórny znak skutkovej podstaty vyžadovaná prítomnosť zavinenia (vo forme úmyslu alebo
nedbanlivosti). Ide tu o objektívnu zodpovednosť, ktorá je zodpovednosťou za výsledok, ak k následku

došlo v príčinnej súvislosti s podnikateľskou činnosťou zodpovedného subjektu, pričom konštatácia o
porušení zákona musí vyplývať z riadne zisteného skutkového stavu.

38. K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu správny súd uvádza, že nebola dôvodná
a nemohla priniesť zrušenie napadnutého rozhodnutia. Správnym orgánom nemožno vytknúť ani

svojvoľné hodnotenie dôkazov, ktoré si zabezpečili ani to, že v konaní nevykonali žalobcom navrhnuté
dôkazy. Žalobca v podanej správnej žalobe nijakým bližším spôsobom neuviedol v čom žalovaný alebo
správny orgán prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav, okrem všeobecného poukazu na § 3
ods. 4 správneho poriadku, podľa ktorého sú správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa
zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a

použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa,
má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie
prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Takúto
všeobecnú námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú.

39. K námietke z nesprávneho právneho posúdenia veci, spočívajúcu v tom, že zo strany správnych
orgánov nebolo dostatočným spôsobom preukázané, že v danom prípade sú naplnené všetky znaky
závislej práce, a teda že osoby, ktoré boli vyslané žalobcom ako prijímateľom dobrovoľníckej činnosti na
základe Zmluvy na poskytnutie služieb zo dňa 31.08.2020, kde tieto osoby a vykonávali dobrovoľnícku
činnosť (vykonávali stráženie objektu) v priemyselnom parku Guttmanova, Humenné podľa zákona

o dobrovoľníctve a teda, že nešlo o závislú prácu ktorá by spadala pod režim Zákonníka práce.
Správny súd v tomto poukazuje na právne posúdenie veci zo strany žalovaného ako aj prvostupňového
správneho orgánu, s ktorými sa stotožňuje a mal rovnako tak za to, že na základe zisteného skutkového
stavu zo strany prvostupňového správneho orgánu a jeho správnom právnom posúdení možno dospieť
k jednoznačnému záveru, že charakter činnosti, ktorú vykonávali kontrolované osoby (zamestnanci

žalobcu) vykonávali závislú prácu v prospech žalobcu (zamestnávateľa), ktorý ich tam vyslal.

40. Podstata legislatívneho vymedzenia závislej práce spočíva v odlíšení závislej práce od iných foriem
činností alebo aktivít, čo sa na účely zákona o inšpekcii práce v spojení so zákonom o nelegálnom
zamestnávaní prejavuje v súvislosti s posudzovaním možného porušenia právnych predpisov na úseku

nelegálneho zamestnávania zo strany inšpekcie práce, teda konkrétne v konaní, v rámci ktorého
inšpekcia práce preskúmava, či zamestnávateľ neporušil svoju zákonnú povinnosť tým, že neumožnil
zamestnancovi vykonávať závislú prácu v pracovnoprávnom vzťahu, ktorý je na to jasne určený v
§ 1 ods. 3 zákonníka práce. Závislá práca preto na jednej strane musí byť vykladaná tak, aby
obsiahla čo najširší diapazón zastretých pracovných vzťahov a rovnako aj prácu vykonávanú bez

náležitej protihodnoty s prísľubom čo do budúcna, avšak na strane druhej s určitými limitmi, aby
zase nedochádzalo k jej nedôvodnej zámene s čisto obchodnými vzťahmi, samostatným výkonom
podnikateľskej činnosti, alebo dokonca s obyčajnou medziľudskou výpomocou realizujúcou sa na
rôznych úrovniach sociálnej interakcie majúcej skôr charakter jednorazovej, prípadne príležitostnejspolupráce. (pozri Rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Ssk/56/2021
zo dňa 23.02.2023).

41. Pri výklade pojmu dobrovoľník a dobrovoľnícka činnosť je potrebné vychádzať z dôvodovej správy k
zákonu o dobrovoľníctve, ako i z jeho jednotlivých ustanovení. Jedná sa o všeobecne uznávanú činnosť
vykonávanú fyzickými osobami vo verejnoprospešnom záujme, a to najmä v oblasti sociálnych vecí,
zdravotníctva, starostlivosti o chorých a starých ľudí, práce s mládežou alebo vzdelávania, ktoré prinesú
nemalý efekt aj do verejných zdrojov, ktoré nebude potrebné vynakladať z verejných rozpočtov. Podľa

§ 2 ods. 1 zákona o dobrovoľníctve treba vykladať v spojení s § 3 tohto zákona tak, že aj pri činnostiach
vykonávaných pre inú osobu s jej súhlasom a v jej prospech môže dobrovoľník vykonávať len činnosť,
ktorá má charakter dobrovoľníckej činnosti, t.j. činnosti, ktorá má verejnoprospešný rozmer.

42. Podľa názoru správneho súdu vykonávanie činnosti strážnej bezpečnostnej služby, spočívajúcej v
strážení objektu a vykonávaní obhliadky objektu počas dňa aj v noci a zabezpečovaní činností, ktoré

štandardne vykonáva strážna služba prostredníctvom konkrétnej osoby na danom mieste, nie je možné
považovať za dobrovoľnícku činnosť podľa zákona o dobrovoľníctve a preto ani správny súd nemohol
prisvedčiť právnemu názoru žalobcu prezentovanému v správnej žalobe.

43. Vzhľadom na skutočnosť, že ani samotný žalobca v správnej žalobe nenamietal výšku uloženej

pokuty, správny súd tak v otázke samotnej výšky uloženej pokuty zo strany správneho orgánu mal za
to, že bola vydaná v medziach zákona a to na spodnej hranici, a vzhľadom aj na počet osôb ktoré
vykonávali závislú prácu v prospech žalobcu bola uložená riadnym a zákonu zodpovedajúcim postupom,
ktorý žalobca nijakým spôsobom nenamietal.

44. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení správny súd
dospel k záveru, že žalovaný postupoval pri vydaní napadnutého rozhodnutia v súlade s príslušnými
hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi, a tak správnu žalobu postupom podľa § 190 SSP ako
nedôvodnú zamietol.

45. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že účastníkom nepriznal
právo na náhradu trov konania. Žalobca nemal vo veci ani sčasti úspech, a preto nemá právo na náhradu
trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo
možné od žalobcu spravodlivo požadovať

46. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Košiciach v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho
doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno
odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému

správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty
na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba
predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť
do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží
potrebnýpočetrovnopisovapríloh,správnysúdvyhotovíkópiepodanianatrovytoho,ktopodanieurobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri

rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom
súdnictve, b/ten,ktovkonanívystupovalakoúčastníkkonania,nemalprocesnúsubjektivitu, c/účastník
konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenýv§440ods.1písm.g)aži)Správnehosúdnehoporiadkusavymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.