Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, September 24, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3S/43/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106437
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Matúš Škarbala

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106437.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

SprávnysúdvBanskejBystricivsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.Ing.MatúšaŠkarbalu(sudca

spravodajca) a členiek senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Andrey Soukupovej, v právnej
veci žalobcu: Poľovná spoločnosť Žiar Nesluša, so sídlom Nesluša 171, 023 41 Nesluša, IČO: 42 068
649, právne zastúpený: Lukáč & Co., s.r.o., so sídlom Železničná 89/10, 017 01 Považská Bystrica, IČO:
54343224,protižalovanému:OkresnýúradŽilina,pozemkovýalesnýodbor,sosídlomVysokoškolákov
8556/33B, 010 08 Žilina, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
C. XXXX, XXX XX C., 2/ D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., 3/ D. F., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX, XXX XX H. C. A., za účasti osôb zúčastnených na konaní: 1/ I.

H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX, XXX XX C., 2/ A. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
C. XXX, XXX XX C., 3/ A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., všetci právne
zastúpení: Advokátska kancelária HORVÁTH, s.r.o., so sídlom Slnečná 592/2, 924 01 Galanta, IČO: 56
059 108, vo veci preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného č. OÚ-ZA-PLO2-2023/051416/KUB zo
dňa 18.10.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Súd správnu žalobu zamieta.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

III. Ďalším účastníkom konania 1/, 2/ a 3/ voči žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

IV. Osobám zúčastneným na konaní 1/, 2/ a 3/ voči žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.
O d ô

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie
1. Žalobca sa žiadosťou doručenou dňa 30.08.2023 Okresnému úradu Žilina, pozemkový a lesný odbor

(ďalej aj ako „žalovaný“) domáhal podľa § 13 a nasl. zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o poľovníctve“)
zaevidovania Zmluvy o užívaní spoločného poľovného revíru Nesluša zo dňa 28.08.2023 (ďalej aj
ako „Zmluva o užívaní PR Nesluša“), ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a zástupcami vlastníkov
poľovných pozemkov (ďalšími účastníkmi konania 1/, 2/ a 3/) začlenených do spoločného poľovného
revíru Nesluša (ďalej aj ako „PR Nesluša“) splnomocnenými podľa § 5 ods. 7 zákona o poľovníctve.
ŽalobcaksvojejžiadostiokremZmluvyoužívaníPRNeslušapriložilajNotárskuzápisnicuč.N124/2023,

NZ 22967/2023, NCRls 23630/2023 spísanú dňa 23.08.2023 JUDr. Pavlínou Jurásovou, notárom so
sídlom v Turčianskych Tepliciach, Listinu prítomných na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov
začlenených do PR Nesluša zo dňa 17.08.2023, Prezenčnú listinu prítomných zo dňa 17.08.2023,plnomocenstvá, resp. poverenia a verejné vyhlášky pre Obec Nesluša, Obec Rudina a Mesto Kysucké
Nové mesto.

2. Dňa 25.09.2023 bolo žalovanému osobne doručené podanie A. A. (osoba zúčastnená na konaní
3/), ktorý svojím podaním upozornil žalovaného na to, že dňa 17.08.2023 sa uskutočnilo zhromaždenie
vlastníkov poľovných pozemkov v dotknutom poľovnom revíri, na ktorom zástupca D. A. uviedol, že
zhromaždenie nebolo vyvesené v súlade s § 5 zákona o poľovníctve. Zároveň pripojil k svojmu podaniu
ako prílohu vyjadrenie Národného lesníckeho centra (ďalej aj ako „NLC“) evidované pod č. z. 3357/2023,

č. s. 691/2023-6000 zo dňa 22.09.2023 označeného ako „Vyjadrenie k žiadosti o informáciu, či poľovný
revír Nesluša zasahuje do katastrálneho územia J.“ spolu s dvoma obrazovými prílohami zobrazujúcimi
hranice PR Nesluša a hranice katastrálnych území (ďalej aj ako „Vyjadrenie NLC“). Vyjadrenie NLC bolo
vydané na žiadosť osoby zúčastnenej na konaní 3/ a z jeho obsahu okrem iné vyplývalo, že územie
uznaného PR Nesluša zachádza do k. ú. J..

3. Právny zástupca D. A., vlastníka poľovných pozemkov v dotknutom poľovnom revíri, JUDr. Norbert
Horváth, advokát, podaním doručeným žalovanému dňa 26.09.2023, oznámil žalovanému skutočnosti
vylučujúce možnosť evidencie zmluvy o jeho užívaní. Poukázal na námietky, ktoré sú súčasťou
notárskej zápisnice o prebiehajúcom zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov, ktorú k svojmu
podaniu pripojil. K svojmu podaniu tiež pripojil Notársku zápisnicu N 575/2023, NZ 22927/2023,

NCRls 23584/2023 spísanú dňa 23.08.2023 JUDr. Alexandrou Vrlíkovou, notárkou so sídlom v Žiline,
osvedčujúcou inú skutočnosť podľa § 56 ods. 1 písm. i) a § 64 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a
notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Notársky poriadok“),
ktorou bol priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, ktorého sa na žiadosť A. A. dňa
17.08.2023 osobne zúčastnila.

– 3 – 3S/43/2023

4. Dňa 04.10.2023 doručil I. H. (osoba zúčastnená na konaní 1/) žalovanému súhrnný prehľad vlastníkov
poľovných pozemkov v spoločnom PR Nesluša.

5. Súčasťou administratívneho spisu je aj Úradný záznam zo dňa 11.10.2023 spísaný žalovaným na
Okresnom úrade Žilina za prítomnosti zástupcov žalovaného, vedúceho odboru K. L. A. a radcu G. H.,
právneho zástupcu žalobcu A. A. I., K. B. G. a ďalšieho účastníka konania 2/ D. E., ktorí sa dostavili vo
veci zaevidovania zmluvy o užívaní revíru k žalovanému, pričom nahliadli do spisu a boli oboznámení

so štádiom konania vo veci schvaľovania ich žiadosti. Zároveň uviedli, že svoje vyjadrenie uvedené v
úradnom zázname doplnia následne písomným podaním.

6. Dňa 16.10.2023 bolo zo strany žalobcu doručené žalovanému Stanovisko k priebehu konania o
zaevidovanie Zmluvy o využívaní spoločného PR Nesluša zo dňa 28.08.2023, ku ktorému pripojil

Technickú správu K. M. D. zo dňa 15.08.2014 a Stanovisko k žalobe o určenie neplatnosti uznesení
valného zhromaždenia Komposesorátu Nesluša zo dňa 04.08.2023.

7. Žalovaný vydal list č. OÚ-ZA-PLO2-2023/051416/KUB zo dňa 18.10.2023 (ďalej aj ako „napadnuté
opatrenie“), v ktorom uviedol priebeh administratívneho konania, zhrnul obsah jednotlivých podaní

účastníkov konania a ich príloh a ako príslušný orgán štátnej správy na úseku poľovníctva podľa ust. §
71 ods. 2 písm. c), § 74 ods. 2 písm. b) zákona o poľovníctve a § 2 ods. 3 zákona č. 180/2013 Z. z. o
organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, oznámil žalobcovi a ďalším
účastníkom konania 1/, 2/ a 3/, že neeviduje zmluvu o spoločnom PR Nesluša vzhľadom na skutočnosť
neoznámenia zvolania zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov spoločného PR Nesluša podľa §

5 ods. 3 zákona o poľovníctve v katastrálnom území J., o čom svedčí Notárska zápisnica č. N124/2023,
NZ 22967/2023, NCRls 23630/2023 spísanú dňa 23.08.2023, ako aj predložené verejné vyhlášky, a
to napriek tomu, že Vyjadrenie NLC, ako aj slovný opis hraníc PR Nesluša uvedený v rozhodnutí
Lesného úradu v Čadci č. LÚ-960/93-32Chk, zo dňa 30.12.1993 a slovný opis hraníc poľovného revíru
Tri Kopce – Rudinská uvedený v rozhodnutí Lesného úradu v Čadci č. LÚ-728/93-32Chk, zo dňa

28.12.1993 dokazuje, že spoločný poľovný revír sa nachádza aj v katastrálnom území J.. Zároveň
žalovaný uviedol, že aj keby nedošlo v tomto prípade k porušeniu § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve, by
nezaevidoval predloženú zmluvu o užívaní PR Nesluša z dôvodu podania žaloby vo veci oprávnenia
výboru Komposesorátu Nesluša, pozemkové spoločenstvo, Nesluša 171, 023 31 Nesluša, IČO: 35664 291, zvolávať zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov v spoločnom PR Nesluša, ako aj
zúčastnenia sa zhromaždenia. Podanou žalobou je spochybnená podmienka platnosti zmluvy, a to tým,
že o postúpení výkonu práva poľovníctva rozhodla, resp. nerozhodla nadpolovičná väčšina vlastníkov

poľovných pozemkov v spoločnom PR Nesluša. V tejto veci si správny orgán nemôže, vzhľadom na
závažnosť veci, vytvoriť vlastný úsudok a má za to, že je potrebné počkať do právoplatného rozhodnutia
súdu. Napadnuté opatrenie bolo žalobcovi, ďalším účastníkom konania 1/ a 3/ doručené dňa 27.10.2023
a ďalšiemu účastníkovi konania 2/ doručené dňa 23.10.2023.
– 4 – 3S/43/2023

Správna žaloba – žalobné body
8. Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupu správnou žalobou podanou na Správny súd v
Banskej Bystrici (ďalej aj ako „správny súd“) dňa 13.12.2023, teda včas, domáhal zrušenia napadnutého
opatreniažalovanéhoavráteniavecižalovanémunaďalšiekonanie.Zároveňsiuplatnilvočižalovanému
úplnú náhradu trov konania. Žalobca správnu žalobu na výzvu súdu doplnil podaním doručeným dňa

09.02.2024, ktorým doplnil označenie ďalších účastníkov konania 1/ až 3/.

9. Žalobca v úvodných častiach správnej žaloby vymedzil predmet súdneho prieskumu, označil druh
správnejžaloby,deklarovalsplnenieprocesnýchpodmienoksprávnehosúdnehokonania,opísalpriebeh
administratívneho konania a zhrnul skutkový stav veci.

10. V časti VI. správnej žaloby žalobca namietal vydanie napadnutého opatrenia, namietal jeho
zákonnosť, vecnú správnosť a preskúmateľnosť, a to s poukazom na dôvody vymedzené v ust. § 191
ods. 1 písm. c), d) a f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP“).
Žalobca mal za to, že žalovaný pri vydávaní napadnutého opatrenia ustálil skutkový stav v rozpore s

obsahom administratívneho spisu a takto vecne nesprávne ustálený skutkový stav následne nesprávne
právne posúdil z pohľadu nenaplnenia podmienok pre evidenciu zmluvy podľa § 16 ods. 1 zákona
o poľovníctve, pričom napadnuté opatrenie ako celok pôsobí zmätočne a nezrozumiteľne z dôvodu
nedostatočného odôvodnenia.

11. Žalovaný za primárny dôvod nevykonania evidencie zmluvy označil najmä zistenie neoznámenia
o zvolaní zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov PR Nesluša podľa § 5 ods. 3 zákona o
poľovníctve a tento právny záver založil na tom skutkovom závere, že PR Nesluša sa nachádza v
katastrálnom území J., čo má potvrdzovať Vyjadrenie NLC. Žalobca považoval uvedené závery za vecne
nesprávne a nepodložené, nakoľko sú v rozpore s ďalšími listinami založenými v administratívnom spise,

z ktorých jednoznačne vyplýva, že PR Nesluša sa nachádza len v troch katastrálnych územiach, a to k.
ú. J., k. ú. C. a k. ú. H. C. A., a preto možno v zmysle § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve považovať za
dotknutú len obec Rudinu, obec Neslušu a mesto Kysucké Nové Mesto (a nie obec Rudinská). V týchto
troch dotknutých obciach zvolávatelia zhromaždenia riadne a v súlade s ustanovením § 5 ods. 3 zákona
o poľovníctve zverejnili verejné vyhlášky, čím umožnili vlastníkom poľovných pozemkov začlenených

do PR Nesluša sa v dostatočnom predstihu oboznámiť s termínom, miestom a programom zvolaného
zhromaždenia.

12. Žalobca bol na rozdiel od žalovaného presvedčený o tom, že zvolávatelia zhromaždenia zabezpečili
zverejnenie verejných vyhlášok vo všetkých dotknutých obciach a tým splnili podmienky ustanovené v §

5 ods. 3 zákona o poľovníctve. Tento záver žalobca legitímne a opodstatnene zakladal na relevantných
listinách, ktoré sú súčasťou spisu, a to Technickej správe zo dňa 10.07.2023 vyhotovenej K. B. G. a
Analýze vlastníckych vzťahov na poľovných pozemkoch v spoločnom poľovnom revíri Nesluša zo dňa
28.07.2023 vyhotovenej spoločnosťou EuroForest, s.r.o. (ďalej aj ako „Analýza EuroForest, s.r.o.“),
– 5 – 3S/43/2023

z ktorých podľa žalobcu jednoznačne vyplýva, že územie PR Nesluša zasahuje len do troch
katastrálnych území, a to k. ú. J., k. ú. C. a k. ú. H. C. A.. Naopak je zrejmé, že osoby zodpovedné za
vypracovanie týchto technických správ v žiadnom smere nezistili, že by územie PR Nesluša zasahovalo

do k. ú. J.. Správnosť týchto záverov potvrdzuje aj ďalšia technická správa zo dňa 15.08.2014
vypracovaná K. M. D., ktorá je rovnako súčasťou spisu. Z dotknutej technickej správy je rovnako
nepochybne zrejmé, že územie PR Nesluša nezasahuje do k. ú. J.. V uvedených súvislostiach nebolo
žalobcovi zrejmé, z akých dôvodov žalovaný a ani niektorí vlastníci poľovných pozemkov v PR Neslušanenamietali presah do k. ú. J. už na predchádzajúcich zhromaždeniach vlastníkov poľovných pozemkov
začlenených do PR Nesluša, ale až pri konaní zhromaždenia dňa 17.08.2023 začali túto skutočnosť
namietať na podklade nimi zabezpečenej Analýzy EuroForest, s.r.o., ktorá tiež vylúčila presah PR

Nesluša do k. ú. J. a ktorú si nechala vypracovať skupina vlastníkov poľovných pozemkov v PR Nesluša
združujúca sa okolo osoby D. A. a A. A., ktorí aj napriek jednoznačným záverom zabezpečenej analýzy
predložili neskôr do administratívneho konania Vyjadrenie NLC, z ktorého naopak vyplývajú opozičné
závery vo vzťahu k predmetnej analýze, avšak už bez relevantných podkladov.

13. Žalobca ďalej poukázal na to, že v rámci uznaného PR Nesluša bolo v minulosti už niekoľkokrát
rozhodované o postúpení užívania poľovného revíru a v spojení s tým žalovaný aj zaevidoval zmluvu
o postúpení užívania PR Nesluša a to bez toho, aby žalovaný alebo akákoľvek tretia osoba namietala
hranice PR Nesluša a ich presah do k. ú. J.. Túto skutočnosť nepoprel ani žalovaný pri vydávaní
napadnutého opatrenia a žiadnym spôsobom na ňu nereagoval napriek tomu, že žalobca na ňu výslovne
poukazoval počas konania. Podľa žalobcu skutočnosť, že hranice PR Nesluša nemajú presah do

k. ú. J. potvrdzuje teda aj samotná predchádzajúca správna prax žalovaného, ktorý pri rozhodovaní
o užívaní, resp. nariadení ochrany z PR Nesluša nikdy nevychádzal zo skutkového záveru, že PR
Nesluša má presah do k. ú. J. a potrebe zverejnenia verejnej vyhlášky v obci Rudinská. Za účelom
preukázania tejto skutočnosti žalobca predložil žiadosť zo dňa 28.03.2018, z ktorej explicitne vyplýva,
že žalovaný žiadal vyvesiť verejné vyhlášky len v obciach Nesluša a Rudina. Na základe tejto žiadosti

došlo k vydaniu rozhodnutia č. PLO-2018/031461/KUB zo dňa 17.04.2018, ktorým žalovaný rozhodol o
nariadení ochrany poľovníctva a starostlivosti o zver v PR Nesluša, pričom pri zverejňovaní informácií
o dotknutom konaní postupoval primerane podľa § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve, v dôsledku čoho v
dotknutých obciach žalovaný zabezpečoval zverejňovanie verejných vyhlášok, aby v súlade so zákonom
o poľovníctve informoval o priebehu konania dotknutých vlastníkov poľovných pozemkov začlenených

do PR Nesluša.

14. S poukazom na uvedené žalobca namietal, že žalovaný postupoval v rozpore so základnými
zásadami správneho konania, ktoré sú podľa ustálenej judikatúry aplikovateľné na administratívny
postup pri evidencii zmluvy o užívaní poľovného revíru. Žalovaný podľa žalobcu svojím konaním porušil

konkrétne ustanovenie § 3 ods. 5 zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Správny
– 6 – 3S/43/2023

poriadok“), v zmysle ktorého správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

15. Vzhľadom na uvedené súvislosti a listiny nachádzajúce sa v administratívnom spise mal žalobca
bez akýchkoľvek rozumných pochybností za to, že uznané územie PR Nesluša nezasahuje do k.

ú. J., a preto nebolo potrebné pre účely zvolania zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov na
deň 17.08.2023 zverejniť verejnú vyhlášku zákonom ustanoveným spôsobom aj v obci Rudinská.
Žalovaný v napadnutom opatrení opomenul zohľadniť pri ustálení rozhodných skutkových záverov vo
vzťahu k vymedzeniu dotknutých obcí podľa § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve uvedené listiny a svoju
predchádzajúcu správnu prax a rozhodol sa arbitrárne a bez uvedených rozumných dôvodov priorizovať

Vyjadrenie NLC, z ktorého má vyplývať, že PR Nesluša zasahuje do k. ú. J.. Žalobca k uvedenému
vyjadreniu počas konania vzniesol svoje vecné a procesné námietky k jeho zabezpečeniu, na ktoré
nebolo zo strany žalovaného žiadnym spôsobom reflektované. Predmetné vyjadrenie bolo žalobcovi
predložené pri osobnom rokovaní dňa 11.10.2023, a to v podobe predloženia samostatnej listiny, ktorá
nebola súčasťou žurnalizovaného spisu s príslušným číslom listu. Žalobcovi nebol predložený ani celý

spis ku konaniu, ale len údajne výňatky z jeho obsahu. Vyjadrenie malo byť údajne prílohou listu
pána A. A., na ktorom bola pripojená podacia pečiatka Okresného úradu Žilina zo dňa 25.09.2023.
Žalobca zdôraznil, že až do momentu predloženia predmetného vyjadrenia nemal žalobca vedomosť
o tom, že by súčasťou spisu vedeného k administratívnemu konaniu bolo aj predmetné vyjadrenie.
Zástupcovia žalobcu sa už pred termínom rokovania informovali o stave konania, avšak v žiadnom

smere nebola deklarovaná potreba poskytnutia vysvetlenia, resp. ozrejmenia hraníc poľovného revíru.
Žalobca preto mal dôvodné pochybnosti o spôsobe zabezpečenia predmetného vyjadrenia pre účely
dotknutého administratívneho konania, nakoľko tieto neboli zo strany žalovaného doposiaľ vyvrátené.
Žalobca ďalej namietal aj samotnú prípustnosť, relevantnosť i vierohodnosť Vyjadrenia NLC pre účelykonania o evidencii zmluvy o postúpení užívania PR Nesluša, keďže NLC ako príspevková organizácia
štátu má diametrálne odlišné úlohy a nedisponuje v zmysle príslušných právnych predpisov osobitne
zverenou právomocou na poskytovanie záväzných stanovísk vo vzťahu ku konaniu správnych orgánov,

vrámciktorýchbybolooprávnenéposkytovaťusmerneniakurčeniu/výkladuhranícuznanýchpoľovných
revírov, resp. ich vymedzenie v teréne. Z predmetného vyjadrenia vyplýva, že deklarovaný záver o tom,
že územie PR Nesluša zasahuje do k.ú. J., bol založený výlučne na tej skutočnosti, že približovacia
cesta, na ktorú má údajne odkazovať rozhodnutie o uznaní PR Nesluša a PR Tri kopce a ktorá sa údajne
tiahne juhozápadným smerom súbežne s hranicou spomínaných katastrálnych území, je v k.ú. J.. Z

obsahu samotného vyjadrenia však nie je zrejmé, na základe akej skutočnosti a akým spôsobom bola
identifikovaná dotknutá približovacia cesta, ktorá má určovať hranice revírov. Podľa názoru žalobcu nie
je objektívne možné, aby NLC bez preverenia situácie prostredníctvom obhliadky na mieste samom
a terestrického zamerania jednoznačne určila, ktorá približovacia cesta je určujúca pre vymedzenie
hraníc PR Nesluša a či sa táto približovacia cesta nachádza v teréne skutočne v k.ú. J.. Bez vykonania
predmetných úkonov preto podľa žalobcu nemožno objektívne považovať závery Vyjadrenia NLC za

vierohodné a vecne správne, obzvlášť za situácie, keď sú
– 7 – 3S/43/2023

v administratívnom spise zabezpečené technické správy spracované geodetmi, resp. geodetickými

kanceláriami, ktoré tento záver explicitne vylučujú, resp. nepotvrdzujú v žiadnom smere. Je tiež
potrebné podotknúť, že terestrické zameranie je oprávnená realizovať len osoba odborne spôsobilá na
vykonávanie geodetických prác, ktorou NLC nie je.

16. Podľa žalobcu nesprávnosť právneho posúdenia veci žalovaným spočívala v rovine nesprávneho

aplikovania ustanovenia § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve, v dôsledku ktorého žalovaný konštatoval jeho
porušenie aj v rovine potencionálneho odmietnutia evidencie zmluvy z dôvodu podania žaloby vo veci
oprávnenia výboru Komposesorát Nesluša a potreby počkania na právoplatné rozhodnutie súdu o tejto
žalobe. Vo vzťahu ku dňu uvedenému porušeniu ustanovenia zákona o poľovníctve žalobca poukázal
na časť správnej žaloby týkajúcej sa nesprávnosti zistenia skutkového stavu.

17. V ďalšej časti správnej žaloby žalobca poukazoval na skutočnosti, na podklade ktorých nepovažoval
právnynázoržalovanéhoopotrebeodloženiaevidenciezmluvydočasuprávoplatnéhorozhodnutiasúdu
o podanej žalobe za správny. Žalobca považoval za nezákonný postup žalovaného, ktorý prebiehajúce
súdne konanie síce explicitne nekvalifikoval ako konanie o predbežnej otázke, avšak spojil s jeho

konaním právne dôsledky totožné s inštitútom predbežnej otázky podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku
vedúce k prerušeniu správneho konania, čo nemá oporu v príslušných ustanoveniach zákona o
poľovníctve a je v rozpore s ustálenou rozhodovacou činnosťou správnych súdov.

18. Aplikácia inštitútu prerušenia konania nie je na konanie o evidencii zmlúv podľa § 16 ods. 1

zákona o poľovníctve prípustná a toto nemožno odvodiť ani od základných zásad správneho konania
podľa § 3 Správneho poriadku. Žalobca k uvedenému citoval Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 3Sžk/15/2017 zo dňa 21.03.2018. Žalobca zároveň vyjadril presvedčenie o tom, že prebiehajúce
súdne konanie bolo iniciované bez existencie legitímnych dôvodov a naopak, výlučne z účelových
dôvodov majúcich za cieľ zmarenie uplatnenia legitímnych práv vlastníkov pozemkov začlenených

do PR Nesluša, ktorí prejavili záujem na postúpení PR Nesluša práve žalobcovi. Žalobca v tejto
súvislosti poukázal na to, že na základe rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-PLO-2019/026466/KUB zo
dňa 02.07.2019 vykonáva ochranu poľovníctva a starostlivosť o zver v PR Nesluša už viac ako 4 roky
žalovaným určená poľovná organizácia – Poľovnícke združenie Poľana Nesluša – a to v rozpore so
zákonom o poľovníctve bez časového obmedzenia a bez toho, aby ich vlastníkom vyplácal akúkoľvek

náhradu za ich užívanie. Tieto závery žalobcu sú podložené aj konaním samotného Komposesorátu
Nesluša, ktorý sa na podklade podaného podnetu domáha preskúmania vyššie deklarovaného stavu o
nariadení ochrany poľovníctva a starostlivosť o zver v PR Nesluša.

19. Žalobca vzhliadol účelovosť iniciovania súdneho konania aj v časových súvislostiach spojených

s jeho začatím, nakoľko k podaniu žaloby došlo dňa 04.08.2023, teda len 14 kalendárnych dní pred
konaním zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov dňa 17.08.2023. Podanou žalobou žalobca
(Ing. Štefan Kubala) napáda neplatnosť uznesení
– 8 – 3S/43/2023Komposesorátu Nesluša prijatých hlasovaním per rollam dňa 07.05.2022 a dňa 20.11.2022, preto je

nepochybné, že žalobca (K. L. H.) mal vedomosť o dotknutých uzneseniach viac ako 12 mesiacov,
resp. 8 mesiacov pred konaním zhromaždenia a nepovažoval za podstatné namietať ich platnosť,
ale až bezprostredne pred konaním zhromaždenia pristúpil k podaniu žaloby na súd a k namietaniu
spôsobu konania Komposesorátu Nesluša, s konaním ktorého sa zjavne predtým necítil byť dotknutý.
Žalobca v tejto veci považoval podanú žalobu za dôvodnú, založenú na účelovo vykonštruovanej

právnej argumentácii, ktorá koliduje s kogentným ustanovením § 16 ods. 7 zákona č. 97/2013 Z. z.
o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákona o pozemkových
spoločenstvách“), čo potvrdzuje aj v administratívnom spise založené Stanovisko k žalobe zo dňa
04.08.2023 od B. A. E., ktorý je právnym zástupcom Komposesorátu Nesluša.

20. Žalobca odvodil účelovosť aj z toho, že obdobného konania sa K. L. H. nedopustil prvýkrát, ale z

jeho strany sa jedná o opakované konanie, na podklade ktorého marí činnosť Komposesorátu Nesluša.
V roku 2020 podal žalobu proti Komposesorátu Nesluša, ktorou sa domáhal zrušenia predmetného
pozemkového spoločenstva, čo žalobca preukazoval predložením Upovedomenia o spôsobe vybavenia
podnetu zo dňa 11.01.2021. Okrem uvedenej žaloby podal aj ďalšie žaloby, čo žalobca preukazoval
predložením Správy o činnosti výboru spoločenstva 2021. V súvislosti s uvedeným žalobca poukázal

na to, že pri administratívnom konaní o evidencii zmluvy v roku 2020 mal žalovaný vedomosť o
podanej žalobe voči Komposesorátu Nesluša na zrušenie samotného spoločenstva, avšak v tomto
konaní nepriznal žalovaný podanej žalobe význam predbežnej otázky a nevyslovil potrebu počkania
s evidenciou, resp. neevidenciou zmluvy až do času právoplatného skončenia súdneho konania. Od
žalovanéhosícenemožnolegitímneočakávať,abyzaúčelomrozhodnutiaopodanejžiadostioevidenciu

zmluvy pristúpil k hmotnoprávnemu posúdeniu sporu vedeného v rámci súdneho konania, ale s ohľadom
na dôsledky spojené s kvalifikovaním súdneho konania ako predbežnej otázky, bolo pre účely vedenia
administratívneho konania minimálne potrebné a vhodné posúdiť, či sa nejedná o zjavne účelové a
bezprávne uplatnenie práv na súdnu ochranu. Pokiaľ by žalovaným uplatňovaný spôsob nahliadania na
súdne konanie bol právnym poriadkom a súdnymi autoritami aprobovaný, znamenalo by to, že podanie

akejkoľvek žaloby voči komposesorátu Nesluša alebo inému účastníkovi zhromaždenia má za následok
potrebu odloženia evidencie zmluvy do času rozhodnutia o podanej žalobe, a to bez ohľadu na to, či
ide o bezprávne uplatňovanie práv alebo nie. Následne by akákoľvek tretia osoba, ktorá má záujem
na neevidencii zmluvy by mohla opakovane podávať žaloby a žiadať o prerušenie administratívneho
konania do času skončenia príslušných súdnych konaní.

21. Žalobca napokon v správnej žalobe namietal, že napadnuté opatrenie je nepreskúmateľné z dôvodu
nedostatočného a nezrozumiteľného odôvodnenia. Žalovaný sa pri odôvodnení neevidencie zmluvy
obmedzil len na 2 odseky, z ktorých len formálne a veľmi stručne poukázal na dôvody neevidencie
zmluvy.Vodôvodnenínapadnutéhoopatreniaabsentujebližšieozrejmenieskutkovýchaprávnychúvah,

z ktorých žalovaný vychádzal
– 9 – 3S/43/2023

priprijatízáverovoporušeníustanovení§5ods.3zákonaopoľovníctveapotrebupočkaťnaprávoplatné

skončenie súdneho konania. Odôvodnenie napadnutého opatrenia nie je ucelené a komplexné, pričom
žalovaný opomenul aspoň v základných aspektoch reagovať na námietky žalobcu a listiny preukazujúce
ním tvrdené závery o naplnenie dôvodov na evidenciu zmluvy. Zo strany žalovaného nebolo nijakým
spôsobom reflektované na tvrdenia a dôkazy uvedené v stanovisku žalobcu zo dňa 13.10.2023.
Žalovaný rozhodol o neevidencii zmluvy bez toho, aby minimálne uviedol, z akého dôvodu ich

nepovažuje za podstatné pre ustálenie rozhodných skutkových a právnych záverov. Žalobca predložil
do konania 3 technické správy, ktoré boli vypracované troma rôznymi geodetmi, resp. geodetickými
kanceláriami, na ktoré žalovaný v odôvodnení napadnutého opatrenia žiadnym spôsobom nereagoval.
Žalovaný nereagoval ani na námietky žalobcu vo vzťahu k Vyjadreniu NLC. Žalobca preto považuje
napadnuté opatrenie za arbitrárne a nepreskúmateľné, nakoľko nie je zrejmé, na základe akých dôvodov

a úvah žalovaný dospel k záveru o presahu PR Nesluša do k.ú. J. a v spojení s tým o potrebe
zverejnenia vyhlášky v Obci Rudinská. Žalobca takýto spôsob odôvodnenia napadnutého opatrenia a
prístup k vzneseným námietkam považoval za rozporný so základnými zásadami správneho konania a
ustálenou judikatúrou správnych súdov, z ktorej vyplýva povinnosť príslušného okresného úradu uviesťv oznámení náležitým spôsobom dôvody neevidencie zmluvy. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na
Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžo/74/2009 zo dňa 09.03.2010 a Rozsudok
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 20S/148/2019 zo dňa 20.05.2020. Podľa názoru žalobcu neboli zo

strany žalovaného naplnené atribúty a požiadavky na postup a odôvodnenie napadnutého opatrenia.

22. Žalobca považoval za nezrozumiteľné a zmätočné aj odôvodnenie záveru žalovaného o potrebe
odloženiaevidenciezmluvyapočkaniedoprávoplatnéhorozhodnutiasúduvuvedenomsúdnomkonaní.
Z odôvodnenia žalovaného nie je možné zistiť, na základe akých skutočností dospel k záveru o tom, že je

spochybnená podmienka platnosti zmluvy, a to tým, že o postúpení výkonu práva poľovníctva rozhodla,
resp. nerozhodla nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov v PR Nesluša. Z odôvodnenia
napadnutéhoopatrenianiejevôbeczrejmé,akýmspôsobomanazákladeakýchúdajovdospelžalovaný
k tomuto záveru. Bez uvedenia relevantných údajov týkajúcich sa váhy hlasov jednotlivých účastníkov
zhromaždenia vrátane váhy hlasov pripadajúceho Komposesorátu Nesluša a samotného výsledku
hlasovania vo vzťahu ku konkrétnym uzneseniam zhromaždenia, nie je možné vyššie uvedené závery

žalovaného verifikovať. Žalobca odôvodnenie napadnutého opatrenia považoval za zmätočné aj v tom
ohľade,žepodanoužalobouvočiKomposesorátuNeslušajenamietanáneplatnosťviacerýchrozhodnutí
(uznesení) zhromaždenia Komposesorátu Nesluša a nie oprávnenie výboru Komposesorátu Nesluša
zvolať zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov v PR Nesluša alebo jeho oprávnenie zastupovať
Komposesorát Nesluša na zhromaždení. Žalobcovi nie je bez ďalšieho zrejmé, na základe akých

skutočností dospel žalovaný k záveru o tom, že je spochybnené oprávnenie výboru Komposesorátu
Nesluša konať v danej veci.
– 10 – 3S/43/2023

23. Žalobca k správnej žalobe okrem napadnutého opatrenia pripojil aj Opakovaný podnet na
uplatnenie právnych prostriedkov Dozor prokurátora zo dňa 01.08.2023, Žiadosť žalovaného č. OÚ-
ZA-PLO-2018/013461-03 zo dňa 28.03.2018 o vyvesení dočasnej úradnej tabule v obci - žiadosti o
vyjadrenie k odvolaniu proti rozhodnutiu PLO-2018/031461/KUB zo dňa 17.04.2018, List Okresnej
prokuratúry v Žiline č. Pd 269/20/5511-4 zo dňa 11.01.2021 a Správu o činnosti Výboru spoločenstva

2021 (Komposesorát Nesluša, pozemkové spoločenstvo).

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe
24. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe sa najskôr vyjadril k prílohe žaloby, ktorou žalobca
dokladoval podanie opakovaného podnetu na Generálnu prokuratúru SR vo veci nezákonného

konania žalovaného, ktorý dňa 02.07.2019 vydal podľa žalobcu nezákonné rozhodnutie, ktorým poveril
poľovnícku organizáciu – Poľovnícke združenie Poľany Nesluša – na výkon ochrany poľovníctva
a starostlivosti o zver v poľovnom revíri Nesluša, proti ktorému bolo podané odvolanie a odvolací
správny orgán odvolanie zamietol. Podľa žalovaného je rozhodnutie v súlade s Vestníkom Ministerstva
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, ročník LIC zo dňa 22. decembra, čiastka 26. Spisový materiál

viažuci sa k predmetnému rozhodnutiu bol niekoľkokrát na vyžiadanie zaslaný na Okresnú prokuratúru
Žilina a vždy bol vrátený bez prijatia prokurátorského opatrenia. Konanie o povolení na výkon ochrany
poľovníctva a starostlivosti o zver PR Nesluša nemá súvis s konaním o evidencii zmluvy o užívaní PR
Nesluša.

25. Žalovaný k námietke, že nebral do úvahy technickú správu K. B. G. zo dňa 10.07.2023 a
analýzu EuroForest s.r.o. uviedol, že Vyjadrenie NLC bolo žalovanému doručené osobne A. A. dňa
25.09.2023 ako príloha jeho listu. Tento list bol s prílohou žalovaným riadne zaevidovaný a vložený do
administratívneho spisu. Zároveň uviedol, že NLC vo Zvolene je samostatná príspevková organizácia
zriadenáMinisterstvompôdohospodárstvaarozvojavidiekaSR,pričomžalobcompredloženévlastnícke

analýzy sú vyhotovené súkromnými organizáciami a na základe objednávky žalobcu. NLC vo Zvolene
má okrem iného v predmete činnosti vyhotovovanie mapových diel s obsahom lesného hospodárstva.
Žalovaný sa s Vyjadrením NLC ako odbornej organizácie v celom rozsahu stotožnil. Žalovaný zároveň
uviedol, že podaná žaloba L. H. nebola v tomto konaní dôvodom nezaevidovania zmluvy o užívaní
PR Nesluša. Vo vzťahu k nepreskúmateľnosti žalovaný uviedol, že v napadnutom opatrení dostatočne

a zrozumiteľne uviedol priebeh konania, zistené skutočnosti ako aj to, čo ho viedlo k nezaevidovaniu
Zmluvy o užívaní PR Nesluša. Vzhľadom na uvedené žalovaný považoval správnu žalobu za nedôvodnú
a žiadal, aby správny súd žalobu v plnom rozsahu zamietol.Vyjadrenie osôb zúčastnených na konaní 1/ až 3/ k správnej žalobe
26. Správny súd v Banskej Bystrici na základe podnetu doručeného dňa 20.03.2024 uznesením č. k.
3S/43/2023 zo dňa 17.09.2024, právoplatným dňa 09.10.2024, priznal fyzickým osobám: I. H., nar.

XX.XX.XXXX, A. D., nar.
– 11 – 3S/43/2023

09.01.1961 a A. A., nar. XX.XX.XXXX postavenie osôb zúčastnených na konaní podľa § 41 ods. 2 písm.

c) SSP.

27. Osoby zúčastnené na konaní 1/ až 3/ sa prostredníctvom svojho spoločného právneho zástupcu
vyjadrili k správnej žalobe podaním doručeným dňa 18.11.2024, v ktorom vyjadrili presvedčenie, že
napadnuté opatrenie je z dôvodu jeho predbežnej povahy vylúčené zo súdneho prieskumu podľa
ustanovenia § 7 písm. e) SSP. Poukázali zároveň na nesprávne označenie ďalších účastníkov konania,

za ktorých je podľa nich potrebné považovať všetkých vlastníkov poľovných pozemkov v rámci
dotknutého poľovného revíru. V súvislosti s tým mali za to, že v prípade nedoplnenia neúplnej správnej
žaloby zo strany žalobcu o ďalšie osoby zúčastnené na konaní je nutné podanie žalobcu podľa
ustanovenia § 59 ods. 3 SSP odmietnuť.

28. Osoby zúčastnené na konaní 1/ až 3/ k obsahu samotnej správnej žaloby uviedli, že žalobca
si nesprávne vykladá relevantné zákonné ustanovenia a neuvedomuje si, že notárska zápisnica v
zmysle § 5 ods. 5 tretia veta zákona o poľovníctve je o priebehu a nie o výsledkoch zhromaždenia
vlastníkovpoľovnýchpozemkov.Systematickýmvýkladomustanovenia§16ods.1zákonaopoľovníctve
je potrebné dospieť k záveru, že výlučne v prípade splnenia základnej hmotnoprávnej podmienky na

zaevidovanie zmluvy uvedenej v tomto ustanovení, teda hypotézy predmetnej právnej normy, prichádza
zaevidovanie takejto zmluvy do úvahy. Úlohou okresných úradov je vykonať dokazovanie týkajúce sa
splnenia podmienok na možnosť, resp. povinnosť zaevidovania zmlúv o užívaní poľovných revírov.
Výlučne v prípade splnenia podmienok na evidenciu zmluvy je okresný úrad povinný takúto zmluvu
zaevidovať. Rovnaký právny názor je prezentovaný aj zo strany Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

napr. v jeho Rozsudku č. k. 4Sžr 73/2016 zo dňa 06.06.2017, ako aj v Rozsudku č. k. 4Sžo 72/2014
zo dňa 06.10.2015. V súvislosti s nutnosťou riadneho odôvodnenia opatrenia je nutné poukázať, že
v zmysle rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako najvyššej právnej autority
je nevyhnutné aj napriek vylúčeniu pôsobnosti Správneho poriadku prihliadať na základné zásady
správneho konania a taktiež to, že opatrenie, ktorým je proces skúmania podmienok na možnosť, resp.

nutnosť evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru zavŕšený (ale najmä opatrenie o nezaevidovaní
zmluvy), musí byť riadne odôvodnené, čo v prípade napadnutého opatrenia možno konštatovať.

29. Osoby zúčastnené na konaní 1/ až 3/ mali za to, že žalobca si vykladá konštantnou judikatúrou
prekonané Stanovisko Generálnej prokuratúry SR č. VI/3 Gd 103/16/1000 - 4 zo dňa 31.05.2016

spôsobom, podľa ktorého v rámci skúmania podmienok na zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného
revíru nie je oprávnený vyžadovať za účelom zistenia skutkového stavu predloženie plnomocenstiev a
iných listín, z ktorých má vyplývať oprávnenie účastníkov zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov
na zastupovanie jednotlivých vlastníkov poľovných pozemkov. Úlohou notára nie je skúmať vlastnícke
vzťahy, resp. oprávnenie osôb zastupovať sa navzájom, ale opísanie priebehu zhromaždenia. Uvedené

stanovisko Generálnej prokuratúry SR nie je prameňom práva a nedisponuje záväznosťou, a to
všeobecnou ani individuálnou. V danom prípade ide o absolútne scestný a nelogický právny názor, ktorý
je v príkrom rozpore s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu
– 12 – 3S/43/2023

SR, na ktorú poukázali. Osoby zúčastnené na konaní 1/ až 3/ na záver navrhli, aby správny súd
žalobu odmietol, resp. zamietol a priznal im právo na náhradu trov konania. K vyjadreniu pripojili
Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 14C/31/2023-81 zo dňa 26.03.2024 vo veci žalobcu L. H.
proti žalovanému Komposesorátu Nesluša o určenie neplatnosti rozhodnutí zhromaždenia žalovaného,

ktorým boli uznesenia valného zhromaždenia žalovaného určené za neplatné.

Vyjadrenia ďalších účastníkov konania 1/, 2/ a 3/ k správnej žalobe30. Ďalší účastník konania 2/ vo svojom vyjadrení doručenom dňa 22.11.2024 vyjadril súhlas s podanou
správnou žalobou, stotožnil sa s jej obsahom a závermi, nakoľko napadnuté opatrenie je nezákonné a
vecne nesprávne. Jednotlivé dôvody odmietnutia evidencie zmluvy žalovaným považoval za vymyslené,

účelové a v príkrom rozpore so skutočnosťou týkajúcou sa rozlohy PR Nesluša. Rovnako ako žalobca
poukázal na existenciu viacerých technických správ vo vzťahu k rozlohe PR Nesluša, ako aj na
predchádzajúcu správnu prax žalovaného. Podľa neho je zarážajúce, že technické správy vyhotovené
najmä geodetmi nie sú pre žalovaného dostatočne objektívne, pričom za objektívne považoval žalovaný
len Vyjadrenie NLC. Ďalší účastník konania 2/ sa tiež stotožnil s argumentáciou žalobcu vo vzťahu k

ďalšiemu dôvodu odmietnutia evidencie zmluvy žalovaným, a to prebiehajúceho súdneho konania o
určenie neplatnosti rozhodnutí prijatých na zhromaždení Komposesorátu Nesluša s tým, že žalovaný
svojím konaním pristupuje k rovnakým veciam rôznym spôsobom, teda že niektoré konania o evidenciu
zmluvy o užívaní poľovného revíru z dôvodu prebiehajúcich konaní by neprerušil a iné by prerušil.
Rovnako mal zato, že napadnuté opatrenie je nepreskúmateľné. V závere svojho vyjadrenia poukázal
na skutočnosť zaujatosti vedúceho žalovaného a jeho zamestnancov a poukázal na to že, o skutočnosti,

že PR Nesluša zasahuje do katastrálneho územia J. sa dozvedel až na rokovaní dňa 11.10.2023, pričom
v minulosti neboli žiadne námietky vo vzťahu k rozlohe PR Nesluša, resp. nikto nenamietal, že by PR
Nesluša zasahoval aj do k. ú. J.. Zároveň zopakoval argumentáciu vo vzťahu k zabezpečeniu Vyjadrenia
NLC, ktoré mu bolo predložené na nahliadnutie na rokovaní dňa 11.10.2023. Uviedol, že mu nie je
jasné, na základe akých skutočností považoval žalovaný za pravdivé, hodnoverné len vyjadrenie, ktoré

malo byť súčasťou listu pána A. A. a prikladal relevanciu viacerým technickým správam predloženým v
administratívnom konaní, ktoré zhodne preukazujú rozsah PR Nesluša mimo k.ú. J..

31. Ďalší účastník konania 3/ vo svojom vyjadrení doručenom dňa 25.11.2024 vyjadril súhlas s podanou
správnou žalobou, stotožnil sa s jej obsahom a závermi, nakoľko napadnuté opatrenie je nezákonné

a vecne nesprávne. Nezákonnosť a vecná nesprávnosť podľa neho spočívala v nedostatočnom
ustálení skutkového stavu zo strany žalovaného, keď dôsledne nevychádzal z administratívneho spisu.
Predložená Zmluva o užívaní PR Nesluša mala byť zaevidovaná, nakoľko spĺňala všetky zákonné
predpoklady ustanovené zákonom o poľovníctve. Postupom žalovaného dochádza k ukracovaniu práv
jednak samotných vlastníkov poľovných pozemkov, keď im náhrada nemôže byť vyplácaná, a jednak

aj žalobcu,
– 13 – 3S/43/2023

keď nemôže užívať poľovný revír, hoci zmluva bola platne uzatvorená. Ďalší účastník konania 3/ uviedol,

že má pochybnosti o tom, že žalovaný mal objektívne dôvody na odmietnutie zaevidovania zmluvy a tieto
dôvody sú len vymysleným konštruktom žalovaného, ktorý má záujem na tom, aby k procesu evidencie
zmluvy v prospech žalobcu nedošlo. Ako bolo uvedené v podanej správnej žalobe žalobcu, technické
správy geodetov nachádzajúce sa v administratívnom spise stanovili zhodne rozsah poľovného revíru
na 3 katastrálne územia, a to Rudina, Nesluša a Kysucké Nové Mesto. V žiadnom prípade poľovný

revír nezasahuje do katastrálneho územia J.. Keby to tak bolo, tak by ani predchádzajúce zmluvy
o užívaní poľovného revíru nebolo možné zaevidovať. Dôvody odmietnutia zaevidovania zmluvy sú
preto len vyfabulované a nemajú oporu v skutočnostiach vyplývajúcich z administratívneho spisu.
Ďalší účastník konania 3/ tiež vyjadril pochybnosti o tom, akým spôsobom bolo Vyjadrenie NLC
zabezpečené do administratívneho spisu. Ďalší účastník konania 3/ tiež namietal zaujatosť vedúceho

žalovaného ,,nakoľko má žalovaný, resp. jeho zamestnanci veľmi blízke vzťahy s niektorými členmi
poľovného revíru a rovnako tak aj s členmi poľovnej organizácie, ktorej zveril ochranu poľovného revíru
na dobu neurčitú“. Na záver svojho vyjadrenia dodal, že voči vedúcemu žalovaného je vedené trestné
stíhanie, a to na tom skutkovom základe, že v obdobnom poľovnom revíri, ktorý spadá do pôsobnosti
žalovaného, tento zaevidoval zmluvu o užívaní poľovného revíru v rozpore so zákonom. K zaevidovaniu

zmluvy došlo v čase, keď bolo voči vedúcemu žalovaného vedené námietkové konanie. Rovnako mal
zato, že napadnuté opatrenie je nepreskúmateľné.

32. Ďalší účastník konania 1/ vo svojom vyjadrení doručenom dňa 05.12.2024 vyjadril súhlas s podanou
správnou žalobou, stotožnil sa s jej obsahom a závermi, nakoľko napadnuté opatrenie je nezákonné a

nesprávne. Žalovaný nedostatočne ustálil skutkový stav, pretože nedôsledne a nedostatočne vychádzal
z administratívneho spisu.33. Zmluva o užívaní PR Nesluša mala byť zaevidovaná, nakoľko nie sú dané žiadne objektívne
dôvody na odmietnutie jej zaevidovania. Táto zmluva má všetky náležitosti predpísané zákonom o
poľovníctve.Vzhľadomktomu,žežalovanýzmluvuoužívanípoľovnéhorevírunezaevidoval,vlastníkom

poľovných pozemkov nemôže byť vyplácaná náhrada, na ktorú sa žalobca zaviazal za užívanie
poľovného revíru, a teda títo vlastníci poľovných pozemkov sú ukracovaní na svojich právach. Zároveň
sa predlžuje nežiadúci stav, v rámci ktorého je výkonom ochrany poľovníctva a starostlivosti o zver v
PR Nesluša poverené autoritatívnym rozhodnutím žalovaného Poľovnícke združenie Poľana Nesluša.
Vlastníci poľovných pozemkov mali záujem, aby PR Nesluša bol užívaný žalobcom a práve za tým

účelom bola uzatvorená zmluva o užívaní poľovného revíru. Dôvody, na ktorých žalovaný postavil
odmietnutie zaevidovania zmluvy sú v rozpore so skutočnosťou a v žiadnom smere nemajú oporu v
administratívnom spise. Ďalší účastník konania 1/ďalej uviedol, že rozloha PR Nesluša nebola zo strany
žalovaného ani jednotlivých vlastníkov poľovných pozemkov začlenených v tomto revíri rozporovaná.
Všetky predchádzajúce zhromaždenia vlastníkov boli oznamované len v troch katastrálnych územiach,
resp. v obciach, na ktorých sa rozprestiera dotknutý poľovný revír, a to Kysucké Nové Mesto, Nesluša

a Rudina. Ďalší účastník konania 1/ nemal vedomosť o tom, že by predmetný
– 14 – 3S/43/2023

poľovný revír zasahoval aj do štvrtého katastrálneho územia obce Rudinská. Takýto údaj nevyplýva ani

z technických správ, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. Pokiaľ by skutočne rozloha poľovného
revíru zasahovala aj do k. ú. J., všetky predchádzajúce zmluvy o užívaní by nemohli byť zaevidované.
Žalovaný neprihliadal na technické správy o rozlohe poľovného revíru, namiesto nich sa bez riadneho a
vecného odôvodnenia stotožnil s Vyjadrením NLC. Na záver vyjadrenia uviedol, že napadnuté opatrenie
je nepreskúmateľné.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného (replika)
34. Žalobca poukázal na vzájomnú previazanosť konania o poverenie na výkon ochrany poľovníctva a
starostlivosti o zver v PR Nesluša s konaním o zaevidovaní zmluvy z dôvodu, že nezaevidovaním zmluvy
je výkon ochrany poľovníctva a starostlivosť o zver naďalej zverených do pôsobnosti Poľovníckeho

združenia Poľana Nesluša, a to aj napriek tomu, že väčšina vlastníkov poľovných pozemkov má záujem
na tom, aby výkon ochrany poľovníctva starostlivosti o zver, resp. užívanie PR Nesluša, bolo zverené
žalobcovi. V konaní žalovaného teda žalobca vzhliadol účelový a nezákonný zámer, že nezaevidoval
zmluvu z dôvodu, že pokiaľ nie je uzatvorená zaevidovaná žiadna zmluva o užívaní poľovného revíru,
žalovaný môže poveriť inú poľovnícku organizáciu vykonávaním ochrany poľovníctva a ochranou o

zver v zmysle ustanovenia § 13 ods. 7 zákona o poľovníctve, resp. do času zaevidovania zmluvy toto
poverenie trvá. V uvedenej súvislosti sa žalobca domnieval, že žalovaný má záujem na tom, aby k
evidencii zmluvy nedošlo. Žalovaný navyše v rozpore so zákonom o poľovníctve pridelil starostlivosť
o zver a výkon ochrany poľovníctva uvedenému poľovníckemu združeniu na časovo neobmedzené
obdobie, pričom predtým bolo poverenie vydávané vždy na jeden rok. Žalobca vo svojom vyjadrení

zopakoval svoju argumentáciu uvedenú v správnej žalobe. V závere poukázal tiež na to, že žalovaný
nemá jasno v tom, na základe čoho vlastne odmietol zaevidovať zmluvu, keď v napadnutom opatrení
tvrdil, že ďalším dôvodom, pre ktorý nie je možné zaevidovať zmluvu je prebiehajúci spor o určenie
neplatnosti uznesení prijatých na zhromaždení na základe žaloby podanej L. H. a zároveň vo vyjadrení
žalovaného k žalobe tvrdil, že žaloba podaná L. H. nebola dôvodom na odmietnutie vykonania evidencie

zmluvy. Vzhľadom na to mal žalobca dôvodné pochybnosti o hodnovernosti a pravdivosti tvrdení
produkovaných žalovaným nielen v konaní o evidencii zmluvy, ale aj v tomto súdnom konaní. Žalobca
k svojmu vyjadreniu pripojil Rozhodnutie Okresného úradu Žilina, pozemkový a lesný odbor č. OU-ZA-
PLO-2018/013461-04/KUB zo dňa 17.04.2018.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu osôb zúčastnených na konaní 1/ až 3/
35. Žalobca vyjadril nesúhlas s názorom osôb zúčastnených na konaní, podľa ktorého napadnuté
opatrenie má predbežnú povahu, a preto nie je preskúmateľné správnou žalobou. Zo samotného
napadnutého opatrenia nevyplýva jeho predbežná povaha a napadnuté opatrenie malo za následok
ujmu na právach žalobcu. Poukázal pritom na právny názor Najvyššieho súdu SR v Rozsudku sp. zn.

2Sžk/21/2019 zo dňa 29.09.2021.
– 15 – 3S/43/202336. Žalobca zároveň nesúhlasil s názorom osôb zúčastnených na konaní týkajúcim sa rozsahu
označenia ďalších účastníkov konania. V rámci procesu označenia ďalších účastníkov konania žalobca
vychádzal z ustanovenia § 32 ods. 3 písm. a) SSP, preto za ďalších účastníkov konania označil tie osoby,

ktoré boli účastníkmi administratívneho konania, v rámci ktorého žalovaný vydal napadnuté opatrenie.
Žiadne ďalšie osoby neboli účastníkmi predmetného administratívneho konania. Z procesných dôvodov
ani nie je reálne možné, aby sa správneho súdneho prieskumu zúčastnili všetci vlastníci poľovných
pozemkov začlenených do PR Nesluša ako ďalší účastníci konania alebo ako osoby zúčastnené na
konaní. Nie je reálne možné, aby správny súd konal so všetkými vlastníkmi, a to z dôvodu ich veľkého

počtu. Žalobca pritom poukázal na Rozsudok Krajského súdu Banskej Bystrici sp. zn. 24S/44/2020 zo
dňa 27.05.2021 a Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 73S/36/2021 zo dňa 06.10.2022.
Žalobca tiež nesúhlasil s názorom, že napadnuté opatrenie je riadne a dostatočne odôvodnené.
Naďalej považoval napadnuté opatrenie za nedostatočné a nezrozumiteľné. Z napadnutého opatrenia
nevyplýva, na základe čoho sa žalovaný stotožnil so sporným rozsahom PR Nesluša a rovnako tak
ani nereflektoval na argumentáciu predloženú v Stanovisku k priebehu konania o zaevidovaní zmluvy

o užívaní spoločného PR Nesluša zo 28.08.2023. Vo vzťahu k Stanovisku Generálnej prokuratúry SR
žalobca uviedol, že na toto stanovisko bolo odkázané v rámci upovedomenia o spôsobe vybavenia
podnetu a argumentácia v odôvodnení žaloby nie je založená na uvedenom stanovisku, preto sa k
námietkam osôb zúčastnených na konaní voči tomuto stanovisku vyjadrovať nebude. Podľa žalobcu
vyjadrenie osôb zúčastnených na konaní nereflektuje na zásadný dôvod odmietnutia zaevidovania

zmluvy, teda rozšírenie rozlohy PR Nesluša aj do ďalšieho k. ú. J., hoci doterajšia prax v rámci procesu
evidencie zmluvy výslovne popiera takýto postup žalovaného. Vo vzťahu k predloženému Rozsudku
OkresnéhosúduŽilinasp.zn.14C/31/2023zodňa26.03.2024žalobcapodotkol,žepredmetnýrozsudok
nenadobudol právoplatnosť. Žalobca mal za to, že je predčasné prihliadať na závery napadnutého
rozsudku a prejudikovať konečné rozhodnutie odvolacieho súdu v danej veci.

Podanie osôb zúčastnených na konaní 1/ až 3/
37. Osoby zúčastnené na konaní 1/ až 3/ prostredníctvom svojho spoločného právneho zástupcu doručili
dňa 06.03.2025 vyjadrenie spolu s Rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 11Co/72/2024-163 zo dňa
28.01.2025, ktorý bol potvrdený odvolaním žalovaného napadnutý Rozsudok Okresného súdu Žilina

č. k. 14C/31/2023.81 zo dňa 26.03.2024 o určenie neplatnosti rozhodnutí zhromaždenia žalovaného –
Komposesorátu Nesluša. Zároveň pripojili doložky právoplatnosti, podľa ktorých Rozsudok Okresného
súdu Žilina č. k. 14C/31/2023.81 zo dňa 26.03.2024 nadobudol právoplatnosť dňa 03.03.2025 v spojení
s Rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 11Co/72/2024-163 zo dňa 28.01.2025.

38. Osoby zúčastnené na konaní zdôraznili, že rozsudkom Krajského súdu v Žiline bol potvrdený
rozsudok Okresného súdu Žilina, ktorý určil, že na vec priamo nadväzujúce rozhodnutia dotknutého
zhromaždenia Komposesorátu Nesluša sú neplatné. Vzhľadom na výmeru poľovných pozemkov, ktorou
mal disponovať na zhromaždení vlastníkov
– 16 – 3S/43/2023

poľovných pozemkov Komposesorát Nesluša, resp. pri jeho zvolaní, je jednoznačné, že Zmluva o
užívaní PR Nesluša, o evidenciu ktorej žiadal žalobca, nemohla byť zaevidovaná pre nesplnenie
podmienok uvedených v ustanovení § 5 ods. 3 a ods. 4 zákona o poľovníctve. Uvedená skutočnosť

potvrdzuje, že žalovaný si správne a zákonne počkal na rozhodnutie civilného súdu, ktoré potvrdzuje
správnosť postupu žalovaného a takýto procesný postup vôbec nie je v rozpore so žiadnym konkrétnym
ustanovením zákona o poľovníctve, ani základnými zásadami Správneho poriadku, ktorých aplikácia
je podľa konštantnej judikatúry a rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít (s výnimkou excesu
uvedeného v bode 60 správnej žaloby) nevyhnutná aj napriek vylúčeniu pôsobnosti Správneho poriadku

ako takého v rámci konania o evidencii zmlúv o užívaní poľovných revírov.

39. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu týkajúcej sa toho, či PR Nesluša svojimi hranicami zasahuje aj
do k.ú. J. nevideli osoby zúčastnené na konaní dôvod sa vyjadrovať, nakoľko civilné súdy rozhodli o
podstatnej otázke vo vzťahu k predmetu súdnemu prieskumu.

40. Osoby zúčastnené na konaní zároveň uviedli, že je absolútne irelevantné, aká bola prax žalovaného
vo vzťahu ku skúmaniu prípadného presahu PR Nesluša do k.ú. J. v minulosti. Zrejme na tento fakt nikdy
nebol žalovaný upozornený a sám túto skutočnosť nezistil.41. Osoby zúčastnené na konaní považovali napadnuté opatrenie za dostatočne presvedčivé, v rámci
svojho odôvodnenia reagujúce okrem iného na podanie žalobcu zo dňa 13.10.2023, vychádzajúce zo

správneho právneho posúdenia veci, pričom skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého
opatrenia nie je v rozpore s administratívnym spisom, naopak v ňom má oporu, preto navrhli správnemu
súdu správnu žalobu v celom rozsahu odmietnuť, resp. zamietnuť a osobám zúčastneným na konaní
priznať s odkazom na ust. § 169 SSP právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Vyjadrenie žalobcu k podaniu osôb zúčastnených na konaní 1/ až 3/
42. Žalobca sa podaním doručeným správnemu súdu dňa 22.05.2025 vyjadril k podaniu osôb
zúčastnených na konaní zo dňa 06.03.2025, v ktorom uviedol, že obsah tohto vyjadrenia je značne
zavádzajúci a tendenčný vo vzťahu k interpretovaniu významu dotknutého rozsudku Okresného súdu
Žilina v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline pre posudzovanie zákonnosti napadnutého
opatrenia. Osoby zúčastnené na konaní v rozpore so skutočným obsahom napadnutého opatrenia a

jeho odôvodnením účelovo rozširujú údajné dôvody nezaevidovania zmluvy tak, aby účelovo a v rozpore
so skutočným obsahom napadnutého opatrenia navodili dojem, že žalovaný odmietol evidovať zmluvu
s poukazom na v tom čase začaté civilné súdne konanie, ktorého výsledkom bol dotknutý rozsudok, čo
však nie je pravdou.

43. Z obsahu napadnutého opatrenia a jeho odôvodnenia vyplýva, že žalovaný primárne rozhodol o
nezaevidovaní zmluvy s poukazom na údajné porušenie ustanovenia § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve,
nakoľko podľa názoru žalovaného PR Nesluša zasahuje do k.ú.
– 17 – 3S/43/2023

Rudinská, a preto mala byť pozvánka na zhromaždenie zverejnená obvyklým spôsobom aj v k.ú. J.,
resp. v obci Rudinská. Z napadnutého opatrenia je zrejmé, že práve tento dôvod žalovaný priorizoval
a označil za dôvod odmietnutia evidencie zmluvy. Žalovaný v žiadnom prípade neprerušil konanie o
evidencii zmluvy do času právoplatného skončenia súdneho konania, resp. nepočkal do právoplatného

rozhodnutia civilného súdu, v rámci ktorého bol vydaný rozsudok, ani neodôvodnil odmietnutie evidencie
zmluvy s poukazom na ust. § 5 ods. 4 zákona o poľovníctve tak, ako sa to v rámci svojho vyjadrenia
osoby zúčastnené na konaní snažia účelovo podsúvať a nesprávne extenzívne interpretovať. To, že
žalovaný hypoteticky veľmi okrajovo poukázal na podanú civilnú žalobu nemôže v žiadnom prípade
legitimizovať správnosť a zákonnosť postupu rozhodnutia žalovaného, keďže ani samotný žalovaný

konanie o evidencii zmluvy neprerušil. Vydaním meritórneho rozhodnutia postupoval žalovaný naviac
aj v rozpore so svojím vlastným odôvodnením opatrenia, keď poukázal na ním citované rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/39/2019.

44. Podľa žalobcu je samotný rozsudok absolútne irelevantný pre meritórne rozhodnutie správneho

súdu, a teda posúdenie zákonnosti napadnutého opatrenia a postupov, ktorý predchádzal jeho vydaniu,
nakoľko dôvodom odopretia evidencie zmluvy nebolo podanie civilnej žaloby a vedenie dotknutého
súdneho konania, ale porušenie ust. § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve. Skutočnosť, že civilné súdy
vyhodnotili rozhodnutia prijaté na zhromaždení Komposesorátu Nesluša ako neplatné, nemá absolútne
žiadny význam pre správnu žalobu podanú žalobcom, keďže správna žaloba smeruje proti povinnosti

žalovaného zaevidovať zmluvu, ktorú žalovaný porušil tým, že nezaevidoval túto zmluvu pre žalovaným
tvrdený presah PR Nesluša aj do ďalšieho k. ú. J.. Žalobca sa preto principiálne nestotožnil s tvrdením
osôb zúčastnených na konaní v tom zmysle, že v rámci rozsudku rozhodli civilné súdy o podstatnej
otázke vo vzťahu k predmetu súdneho prieskumu a namietal ho s poukazom na samotný obsah
napadnutého opatrenia.

45. Podanie osôb zúčastnených na konaní žalobca považoval za účelové, zavádzajúce a pre účely tohto
konania ako nepodstatné, nakoľko sa v celom svojom rozsahu zameriavalo len na neplatnosť rozhodnutí
prijatých na zhromaždení Komposesorátu Nesluša, ktoré nie sú dôvodom podania správnej žaloby, a
preto nie sú ani predmetom tohto konania.

46. Žalobca dal zároveň do pozornosti správneho súdu skutočnosť, že má vedomosť o tom, že
Komposesorát Nesluša podal voči rozsudku Krajského súdu v Žiline dovolanie na Najvyšší súd SR. V
súčasnosti je teda rozsudok Okresného súdu Žilina v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline síceprávoplatný, ale do budúcnosti nie je vylúčené, že Najvyšší súd SR na podklade podaného dovolania
dotknuté rozsudky zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalobca k svojmu vyjadreniu pripojil
aj dovolanie proti Rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 11Co/72/2024 - 163 zo dňa 28.01.2025.

47. Vyjadrenie žalobcu doručené správnemu súdu dňa 22.05.2025 bolo doručené žalovanému a ďalším
účastníkom konania 1/ až 3/ na vedomie.
– 18 – 3S/43/2023

Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania 2/
48. Ďalší účastník konania 2/ dňa 05.06.2025 doručil správnemu súdu podanie, v ktorom uviedol,
že ako člen Komposesorátu Nesluša disponuje informáciami rozhodnými pre toto konanie. Uviedol,
že dňa 11.11.2024 sa uskutočnilo mimoriadne zhromaždenie komposesorátu, na základe ktorého
boli prijaté rozhodnutia o zvolení členov výboru komposesorátu. Žalovaný však odmietol vykonať
zápis zmien obsiahnutých v návrhu (oznámení) aj napriek tomu, že relevantné ust. § 26 a ods.

1 zákona o pozemkových spoločenstvách žalovanému neumožňuje odoprieť zápis zmien údajov
o pozemkovom spoločenstve do registra pozemkových spoločenstiev, ale ukladá mu povinnosť po
formálnom preskúmaní vykonať zápis v zákonom ustanovenej lehote. Takýto postup žalovaného
považoval dotknutý člen výboru za nesúladný so zákonom o pozemkových spoločenstvách, preto
sa rozhodol pristúpiť k podaniu podnetu na prokuratúru za účelom preverenia zákonnosti postupu

žalovaného. Prokuratúra preskúmala predmetný podnet a na základe zistení vydala upozornenie
prokurátora pre žalovaného, nakoľko tento nepostupoval v súlade s ustanoveniami zákona o
pozemkových spoločenstvách, keď nedodržal zákonnú lehotu a odmietol vykonanie zápisu údajov
nových členov výboru do registra pozemkových spoločenstiev. V širšom kontexte uvedeného konania
žalovaného je zrejmá predpojatosť voči komposesorátu, ako aj žalobcovi a účelovosť jeho konania.

Uvedené skutočnosti deklarujú, že žalovaný najskôr účelovo odmietol zaevidovať zmluvu a následne
bezdôvodne odmietol vykonať zápis zmien údajov zapísaných v registri pozemkových spoločenstiev.
Ďalší účastník konania 2/ mal za to, že tieto skutočnosti sú podstatné pre rozhodnutie vo veci a
napomáhajú identifikovať zaujatý postoj žalovaného, resp. jeho vedúceho a tiež potvrdzujú, že žalovaný
opakovane a úmyselne nekoná v súlade so zákonmi. Ďalší účastník konania 2/ na záver zopakoval,

že sa pridržiava obsahu podanej správnej žaloby a považuje napadnuté opatrenie žalovaného a celý
postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu za nezákonný a vecne nesprávny.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom
49. Správny súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný

podľa § 13 ods. 1 SSP vec prejednal na pojednávaní dňa 24.09.2025, ktoré nariadil podľa § 107 ods.
1 písm. a) SSP na základe návrhu žalovaného, v neprítomnosti ďalšieho účastníka konania 2/, ktorý
sa na pojednávanie nedostavil, ani svoju neúčasť neospravedlnil (návrhu ďalšieho účastníka konania 2/
na odročenie pojednávania zo dňa 19.09.2025 doplneného v listinnej podobe dňa 22.09.2025 nebolo
vyhovené, o čom bol upovedomený telefonicky aj e-mailom na č.l. 250 súdneho spisu) a po preskúmaní

veci dospel k záveru, že správna žaloba nebola dôvodná.

50. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalobca v celom rozsahu zotrváva na podanej
žalobe a vo vzťahu k skutkovému a právnemu odôvodneniu podanej žaloby odkazuje na písomné
podania produkované v tejto právnej veci. Žalobca považuje rozhodnutie žalovaného ako celok za

nepreskúmateľné, a to s ohľadom na absenciu rozumného a primeraného vysvetlenia dôvodov, na
základe ktorých žalovaný dospel k záveru
– 19 – 3S/43/2023

o tom, že spoločný PR Nesluša má presah do k.ú. J.. Z tohto skutkového záveru následne žalovaný
vyvodil právny názor v zmysle, že nedošlo k splneniu zákonnej požiadavky pri zvolávaní zhromaždenia
vlastníka poľovných pozemkov, keď nedošlo k zverejneniu vyhlášky v obci Rudinská. Žalobca takýto
skutkový záver považuje za vecne nesprávny a nepodložený. Tento skutkový záver žalovaný založil
výlučne na Vyjadrení NLC, ktoré je podľa názoru žalobcu v príkrom rozpore s jednotlivými technickými

správami, analýzami vlastníckych vzťahov poľovných pozemkov v dotknutom poľovnom revíri. Tento
nosný skutkový záver naviac koliduje so samotnou správnou praxou, ktorú zaviedol žalovaný vo vzťahu
k rozhodovaniu o užívaní dotknutého poľovného revíra. V spojení s tým žalobca vzhliada nesprávne
právne posúdenie žalovaného aj v tom závere, že bolo potrebné vyhlášku o zvolaní zhromaždeniavlastníkov zverejniť aj v obci Rudinská. Samotné rozhodnutie žalovaného považuje žalobca za
nepreskúmateľné, nakoľko žalovaný svoj nosný skutkový záver bez ďalšieho žiadnym spôsobom
neozrejmil a založil výlučne na osamotnenom Vyjadrení NLC, naopak, žalovaný sa žiadnym spôsobom

nevysporiadal ani okrajovo s predloženými technickými správami alebo analýzami vlastníckych vzťahov.
Z týchto dôvodov žalobca navrhol žalobe vyhovieť, rozhodnutie žalovaného zrušiť a vrátiť vec na ďalšie
konanie

51. Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že okresný úrad primárne nezaevidoval

zmluvu z dôvodu absencie vývesky v katastrálnom území J.. Tým došlo k porušeniu § 5 ods. 3
zákona o poľovníctve. K tejto výveske sa okresný úrad opieral o analýzu-stanovisko NLC. Okresný
úrad, pozemkový a lesný odbor takisto metodicky riadi Ministerstvo pôdohospodárstva. Toto je pre
žalovaného záväzné stanovisko ako štátnej organizácie. V notárskej zápisnici o zhromaždení vlastníkov
bolo namietané p. A., že katastrálne územie J. sa nachádza aj v poľovnom revíri Nesluša. Bolo to
namietané už v notárskej zápisnici. Analýza žalobcu hovorí, že tam nie je Rudinská, p. A. hovorí, že

sa nachádzajú v Rudinskej a Národné lesnícke centrum to ako štátna organizácia potvrdil. Správny
orgán uvádza, že nemohol zaevidovať zmluvu, nakoľko je napadnuté uznesenie zo zhromaždenia
Komposesorátu Nesluša. Žalobca upozorňuje na rozhodnutie okresného súdu č. k. 14C/31/2023 z roku
2024, následne rozhodnutie krajského súdu č.k. 11Co/72/2024 z dôvodu, že súdy tieto uznesenia zrušili
v plnom rozsahu. Z toho vyplýva, že sa nezlepší postavenie žalobcu v tom, že zmluva sa nezaevidovala

z toho dôvodu, lebo výbor Komposesorátu Nesluša nemal takéto oprávnenie konať vo veci výkonu
práv poľovníctva a tým nie je rozhodnutie nadpolovičnej väčšiny vlastníkov v Poľovnom revíri Nesluša,
nakoľko má výmeru v poľovnom revíri Nesluša cca 26 %.

52. Ďalší účastník konania 1/ na pojednávaní uviedol, že p. F. (asi zástupca p. A.) žiadosť o evidenciu

preberal, skontroloval všetky dokumenty a vyjadril sa, že všetko je v poriadku. Po dopyte na žalovaného
(asi po týždni) spis už bol u p. A.. Ten nedostatky riešil s právnym zástupcom ďalších účastníkov konania
a vec bola ukončená neevidovaním zmluvy. Právny zástupca bol toho názoru, že v prípade keď sa
vlastníci ozvú a vec pôjde na súd, tak by zmluvu odevidoval. Teraz je nezaevidovaný aj Komposesorát
Nesluša okresným úradom, takže stále na tú našu spoločnosť vlastníkov sa nejak útočí.

– 20 – 3S/43/2023

53. Ďalší účastník konania 3/ na pojednávaní uviedol, že keď robili valnú hromadu na zmluvu o
poľovníctve, tak to to robili s najlepším vedomím a svedomím aj z predchádzajúcich valných hromád.

Nikdy predtým nemuseli dávať vývesku na Rudinskú, údajne dotknutý kataster. Toto nám bolo vyvrátené
nejakým spôsobom, neviem či je to pravdivé, o tom rozhodne súd. Poukázal na p. A., ktorý sa odvoláva
na nejakú štátnu inštitúciu – Štátne lesnícke centrum – a poveril druhé poľovné združenie, ktoré neplatí
už 6 rokov ani vlastníkom, ani štátu.

54. Právny zástupca osôb zúčastnených na konaní 1/ až 3/ požiadal na pojednávaní o udelenie
slova a uviedol, že zotrváva na všetkých svojich prednesoch adresovaných súdu vrátane pripojených
príloh. Podľa jeho názoru žalovaný dostatočným spôsobom vysvetlil v rámci napadnutého opatrenia
vyplývajúceho aj z obsahu administratívneho spisu, prečo bol toho názoru, že Poľovný revír Nesluša do
katastrálneho územia J. zasahuje. Je irelevantné, že od roku 1993, kedy mal byť poľovný revír uznaný,

sa rátalo alebo nerátalo s týmto katastrálnym územím. Je bežnou praxou, že úrad niekedy nezistí
tento presah, kým naň nie je upozornený. V danom prípade naň upozornený bol zo strany dotknutých
účastníkov a osvojil si skutkové zistenie Národného lesníckeho centra a logicky z neho vychádzal a
o toto zistenie oprel svoje rozhodnutie, keď konštatoval, že zhromaždenie nebolo zvolané zákonne,
t. j. v súlade s ustanovením § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve. Žalobca sa úmyselne vyhýba otázke

vysporiadania sa s rozhodnutiami civilných súdov, to znamená Okresného súdu Žilina a Krajského
súdu v Žiline, ktoré som predkladal súdu. V rozhodnutiach bolo konštatované, že uznesenia, o ktoré
opieral žalobca, resp. Komposesorát Nesluša svoj mandát na zvolanie relevantného zhromaždenia
vlastníkov a zastupovanie na ňom, sú neplatné. Tieto rozhodnutia sú súčasťou súdneho spisu a
poukazuje na to, že už samotný žalovaný v rámci opatrenia. Ak by aj malo byť tejto žalobe vyhovené z

dôvodu nepreskúmateľnosti alebo nezákonnosti samotného rozhodnutia alebo opatrenia, poukazuje na
tú skutočnosť, že právne postavenie žalobcu by sa nijakým spôsobom nezmenilo, nakoľko relevantné
rozhodnutia boli prijaté väčšinou, z ktorej keď odrátame 26 % podiel komposesorátu, ktorý je nesporný
medzi účastníkmi, tak prídeme k záveru, že zhromaždenie nebolo zvolané potrebnou 1/3 a zároveň, žetoto zhromaždenie neprijalo rozhodnutia potrebnou nadpolovičnou väčšinou. Čiže nijakým spôsobom
by sa právne postavenie žalobcu nezlepšilo a išlo by len o čisto formálne rozhodnutie, po ktorom
by nasledovalo ďalšie opatrenie žalovaného o nezaevidovaní zmluvy. Nie z dôvodu presahu do

katastrálneho územia J., ale z jednoznačného dôvodu nedodržania ustanovenia § 5 ods. 4 zákona
o poľovníctve. Čo sa týka odôvodnenia samotného napadnutého opatrenia poukázal na to, že zákon
o poľovníctve vylučuje pôsobnosť Správneho poriadku vo vzťahu k evidencii zmluvy a má za to, že
na základe použitia inštitútu analógie legis aj na nezaevidovanie tejto zmluvy. Ak žalovaný odôvodnil
toto rozhodnutie je to len nad rámec toho, čo zákonná úprava vyžaduje, čiže žalobca mal priznané zo

strany žalovaného viac práv ako mu zákon priznáva tým, že odôvodnil napadnuté opatrenie. Pokiaľ ide
o vyjadrenia ďalších účastníkov konania vo vzťahu k vyjadreniu p. B. poukázal, že je to irelevantné z
pohľadu predmetu konania a pokiaľ ďalší účastníci konania 1/ a 3/ poukazovali na osobu K. A., nič im
nebránilo, aby podali námietku predpojatosti, ale takáto námietka voči nemu nebola vznesená v danom
prípade. Čo sa týka vydaného poverenia následne po nezaevidovaní zmluvy uviedol, že toto nijakým
spôsobom nesúvisí s dnešným

– 21 – 3S/43/2023

konaním a takisto osoby, ktoré mali záujem na inom výroku ako je uvedený v tomto poverení mohli využiť
inštitút mimoriadnych opravných prostriedkov, možno ich využili ale neuspeli, alebo ich nevyžili. V závere

právny zástupca osôb zúčastnených na konaní navrhol správnu žalobu zamietnuť.

55. Právny zástupca žalobcu v reakcii na prednes zástupcu žalovaného dal do pozornosti Analýzu
vlastníckych vzťahov na poľovných pozemkoch Nesluša zo dňa 28.07.2023, ktorá výslovne vylúčila
presah poľovného revíru do k. ú. J.. Predmetnú analýzu predložil na zhromaždení vlastníkov p.

A., ktorý vystupuje v konaní ako zúčastnená osoba, a teda samotná zúčastnená osoba, predložil
podklad spracovaný odborne spôsobilou osobou, z ktorej vyplýva, že poľovný revír nezasahuje do k.
ú. J.. Vzhľadom aj na túto analýzu a ďalšie analýzy, ktoré boli súčasťou administratívneho spisu má
žalobca za to, že postup žalovaného nie je dôvodný, nakoľko vyjadrenie Národného lesníckeho centra
nie je výsledkom nejakého terestrického zamerania alebo obhliadky. Vo vzťahu k potencionálnemu

dôvodu, ktorý žalovaný označil ako dôvod v predmetnom opatrení – neevidenciu zmluvy, bola podaná
žaloba Štefana Kubalu. Na druhej strane žalovaný vo svojom písomnom podaní v tomto konaní
zo dňa 11.04.2024 výslovne konštatoval, že podaná žaloba L. H. nebola v tomto konaní dôvodom
na nezaevidovanie zmluvy o užívaní spoločného poľovného revíru Nesluša. Samotný žalovaný teda
nepovažoval podanie tejto žaloby za dôvod neevidencie zmluvy. Z týchto dôvodov žalobca nepovažoval

za potrebné a žiadúce sa v rámci tohto správneho súdneho konania osobitne vyjadrovať k už
zmienenému Rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 14C/31/2023 zo dňa 26.03.2024 a následnému
potvrdzujúcemu Rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 11Co/72/2024, nakoľko samotný žalovaný
vymedzil dôvody, ktoré boli dôvodom nezaevidovania zmluvy a okolnosti súvisiace s týmito konaniami
neboli predmetom posudzovania v administratívnom konaní.

56. Poverený zástupca žalovaného v reakcii na prednes ďalších účastníkov konania 1/ a 3/ uviedol,
že K. F. sedí v klientskom centre a preberá lesnícku a poľovnícku agendu za lesné oddelenie. Nemá
v kompetencii rozhodovať o poľovníckych veciach. Nemá oprávnenie sa vyjadrovať, či podanie je v
poriadku alebo nie. Nerobí túto agendu. Čo sa týka ochrany poľovníctva bolo zaslané poverenie, voči

ktorému bol podaný opravný prostriedok. Okresný úrad, odbor opravných prostriedkov toto odvolanie
zamietol a potvrdil v plnom rozsahu poverenie - rozhodnutie žalovaného. Primárnym dôvodom bolo
nezaevidovanie zmluvy, že poľovný revír sa nachádza v katastrálnom území J. na základe vyjadrenia
odbornejorganizácieasekundárnymboloto,žebolapodanážaloba,čibol/nebolKomposesorátNesluša
oprávnený konať vo veci samej.

57. Právny zástupca žalobcu v rámci záverečného slova uviedol, že žalobca preukázal naplnenie
žalobných dôvodov vymedzených v žalobe podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) a f) SSP. Žalobca poukázal na
listinné dôkazy, z ktorých jednoznačne vyplýva, že poľovný revír Nesluša nemá presah do katastrálneho
územia J.. Žalobca namieta, aby bolo v danej právnej veci posudzované, aby boli brané na zreteľ

rozhodnutia OS Žilina a potvrdzujúceho rozsudku Krajského súdu v Žiline, nakoľko samotný žalovaný v
rámci svojho písomného podania sa jednoznačne vyjadril, že podaná žaloba, na podklade ktorých boli
vedené tieto konania,
– 22 – 3S/43/2023nebola dôvodom odmietnutia evidencie zmluvy. Žalobca má za to, že uniesol bremeno tvrdení a dôkazné

bremeno preukázania týchto svojich tvrdení, na podklade ktorých odôvodňuje podanú žalobu. Preto
navrhol, aby správny súd podanej žalobe vyhovel, opatrenie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Žalobca si zároveň uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu trov konania.

58. Poverený zástupca žalovaného v rámci záverečného slova uviedol, že navrhuje žalobu zamietnuť

v celom rozsahu z dôvodu, že svoje opatrenie riadne odôvodnil a oprel sa o stanovisko Národného
lesníckeho centra, štátnej nie súkromnej organizácie a sekundárne ani nezaevidoval zmluvu z dôvodu,
že Komposesorát Nesluša nebol oprávnený konať za vlastníkov na zhromaždení vlastníkov pozemkov,
na ktorom sa rozhodovalo o postúpení výkonu práv poľovníctva.

59. Ďalší účastníci konania 1/ a 3/ svoje právo záverečného slova nevyužili.

60. Právny zástupca osôb zúčastnených na konaní 1/ až 3/ v rámci záverečného slova uviedol, že
žalovaný sa dostatočným spôsobom vysporiadal s nosným argumentom odôvodnenia napadnutého
opatrenia a podrobne zanalyzoval dôvody, pre ktoré tak učinil. To znamená, že nie je naplnený dôvod na
zrušenie tohto opatrenia z dôvodu údajnej nepreskúmateľnosti. Ak by sa súd stotožnil s tým, že žalovaný

sa nedostatočným spôsobom vysporiadal s argumentáciou týkajúcou sa presahu alebo nemá oporu v
administratívnomspise,jetukľúčovýmoment,žetotozhromaždenienebolozákonnezvolanéanebolina
ňomprijatérozhodnutiapotrebnounadpolovičnouväčšinou.Toznamená,žeakbydošlokzrušeniutohto
opatrenia, žalovaný by nemohol iné urobiť ako vydať nové opatrenie, kde by opäť musel konštatovať,
že zmluvu neeviduje, lebo nie sú splnené podmienky na jej evidenciu. Poukazuje na rozhodnutia

Najvyššieho súdu aj Najvyššieho správneho súdu, ktoré hovoria o ustálenej praxi v takýchto prípadoch,
že nie je možné vyhovieť správnym žalobám práve s ohľadom na účelnosť takéhoto rozhodnutia súdu,
ktoré by zbytočne vyvolalo predĺženie, nové administratívne konanie alebo pokračovanie v ňom, pričom
je nelogické, neúčelové z pohľadu žalobcu, aby opäť žalovaný vo veci rozhodoval. Pokiaľ ide o náhradu
trov konania poukázal na § 169 SSP a navrhol, aby im súd priznal náhradu trov konania.

61. Podľa § 5 zákona o poľovníctve (1) Vlastníci poľovných pozemkov rozhodujú o podaní žiadosti o
uznanie poľovného revíru na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len "zhromaždenie").
(2) Na zhromaždení práva vlastníka vykonáva orgán alebo organizácia podľa osobitných predpisov.
(3) Zhromaždenie zvoláva, zástupca najmenej jednej tretiny vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len

"zvolávateľ") počítanej z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru písomnou
pozvánkou alebo verejnou vyhláškou, ktorá musí byť zverejnená vo všetkých dotknutých obciach
obvyklým spôsobom najmenej 5 pracovných dní pred konaním zhromaždenia. (4) Zhromaždenie je
uznášaniaschopné, ak je prítomná najmenej nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov
počítaná z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. Zhromaždenie

rozhoduje nadpolovičnou väčšinou počítanou z výmery všetkých poľovných pozemkov navrhovaných
na začlenenie do poľovného revíru. (5) Prítomní vlastníci poľovných
– 23 – 3S/43/2023

pozemkov sa zapisujú do listiny prítomných, ktorá obsahuje názov a sídlo právnickej osoby, alebo
meno, priezvisko a bydlisko fyzickej osoby, ktorá je vlastníkom poľovných pozemkov, výmeru poľovných
pozemkov pripadajúcich jednotlivým osobám a podiel výmery vlastnených poľovných pozemkov k
navrhovanej výmere poľovného revíru. Zvolávateľ zabezpečuje a overuje zápis do listiny prítomných.
Priebeh zhromaždenia sa osvedčuje notárskou zápisnicou, 7) ktorej prílohou je listina prítomných.

(6) Na zhromaždení má hlas vlastníka poľovného pozemku váhu podielu na výmere vlastnených
poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru. (7) Zhromaždenie si zvolí ním určený
počet splnomocnencov, ktorým určí rozsah zastupovania vlastníkov poľovných pozemkov podľa tohto
zákona.

62. Podľa § 11 ods. 1 zákona o poľovníctve (1) O využití práva poľovníctva v poľovnom revíri (ďalej
len "užívanie poľovného revíru") rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci
spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5.63. Podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve (1) Užívanie poľovného revíru možno postúpiť písomnou
zmluvou

a) fyzickej osobe, ak vlastní viac ako 50% výmery poľovných pozemkov začlenených do poľovného
revíru,
b) poľovníckej organizácii podľa § 32,
c) fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky,
ktorá v poľovnom revíri vykonáva poľnohospodársku činnosť alebo lesnícku činnosť najmenej na 50%

výmery poľovného revíru alebo na časti bažantnice (§ 7 ods. 2), alebo zvernice (§ 6 ods. 1),
d) právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá má vo svojej náplni vedeckú
činnosť alebo pedagogickú činnosť v odbore poľovníctva.
64. Podľa § 14 ods. 1, 3 zákona o poľovníctve (1) Zmluvu uzatvára budúci užívateľ poľovného revíru s
vlastníkom poľovného revíru alebo vlastníkmi spoločného poľovného revíru. (3) Zmluva musí obsahovať
najmä:

a) identifikačné údaje užívateľa poľovného revíru a identifikačné údaje splnomocnencov podľa § 5 ods.
7 poverených podpisom zmluvy,
b) údaje o poľovnom revíri podľa rozhodnutia o uznaní,
c) výšku a spôsob vyplatenia dohodnutej náhrady za postúpenie užívania poľovného revíru za každý

hektár poľovného pozemku,
d) dohodnuté podmienky užívania poľovného revíru,
e) podmienky zmien a doplnkov,
f) dátum uzatvorenia zmluvy a podpisy zástupcov zmluvných strán,
g) odklad účinnosti zmluvy podmienený zaevidovaním zmluvy okresným úradom.

65. Podľa § 16 ods.1, 2 zákona o poľovníctve (1) Evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad.
Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju
podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných
pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti
– 24 – 3S/43/2023

o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia. (2) Okresný úrad
nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa
náležitosti podľa § 14 ods. 3 alebo ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1.

66. V zmysle § 2 ods. 1 SSP správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam a právom
chráneným záujmom osôb v oblasti verejnej správy. Právo domáhať ochrany svojich práv má každý,
kto tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánov verejnej správy porušené alebo
priamo dotknuté a to za podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom. Je teda na každom, ako

svoje právo na ochranu pred nezákonnosťou postupov a rozhodnutí orgánov verejnej správy využije.
Správny súdny poriadok stanovil, že žalobca musí v žalobe uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť
zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté rozhodnutie
za nezákonné. Správne súdy nepredstavujú ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní a konanie pred
správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Správny súd je viazaný rozsahom

a dôvodmi žaloby, pričom je pre neho rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého
rozhodnutia. Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia
z obsahu administratívneho spisu vyhľadávať a ani v žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti
podľa obsahu administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu
zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a predchádzajúceho postupu orgánu verejnej správy,

ktorý jeho vydaniu predchádzal, je striktne daný žalobnými dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla obsahuje
znenie § 134 ods. 2 SSP. Predmet súdneho prieskumu je teda daný a vymedzený dôvodmi nezákonnosti
uplatnenými v žalobe, v rámci ktorých potom správny súd skúma, či si správny orgán vecne príslušný
na konanie a rozhodnutie zadovážil dostatok podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil skutočný stav
veci, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či jeho rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi

a ostatnými právnymi predpismi, či obsahovalo náležitosti stanovené zákonom, teda či bolo vydané v
súlade s hmotnoprávnymi a procesnými predpismi. S týmto nastavením správneho súdnictva súvisí aj
povinné právne zastúpenie v správnom súdnom konaní advokátom (§ 49 ods. 1 SSP) - osobou, ktorej
znalosť práva a právnych predpisov umožňuje v požadovanom rozsahu a včas identifikovať zásadnévady rozhodnutia, ktoré má posúdiť správny súd (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Sžfk 67/2020 zo dňa 23. marca 2022, bod 18 a iné). Na základe
uvedeného možno konštatovať, že od miery precizovania žalobných bodov závisí, akej ochrany sa

žalobcovi zo strany správneho súdu dostane.

67. Predmetom súdneho prieskumu bolo opatrenie žalovaného, ktorým žalovaný oznámil žalobcovi a
ďalším účastníkom konania 1/ až 3/ ako účastníkom konania a zmluvným stranám Zmluvy o užívaní
spoločného PR Nesluša, že nezaeviduje predloženú zmluvu z dôvodu porušenia § 5 ods. 3 zákona

o poľovníctve spočívajúceho v neoznámení zvolania zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov
spoločnéhoPRNeslušavobciRudinská,dokatastrálnehoúzemiaktorejpoľovnýrevírNeslušazasahuje
podľa Vyjadrenia NLC zo dňa 22.09.2023 a slovného opisu hraníc PR Nesluša podľa rozhodnutia
Lesného úradu v Čadci zo
– 25 – 3S/43/2023

dňa 30.12.1993 a slovného opisu hraníc poľovného revíru Tri kopce - Rudinská podľa rozhodnutia
Lesného úradu v Čadci zo dňa 28.12.1993.

68. Správny súd vo vzťahu k tvrdeniu osôb zúčastnených na konaní 1/ až 3/ vo vyjadrení k správnej

žalobe, že napadnuté opatrenie žalovaného nie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu podľa
§ 7 písm. e) SSP, uvádza, že správne súdnictvo je založené na princípe generálnej klauzuly v zmysle
článku 36 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého súdy
v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy, s výnimkou tých, ktoré zákon
výslovne z prieskumu vylučuje. Podstatným znakom pre určenie, či rozhodnutie správneho orgánu

podlieha súdnemu prieskumu, sú jeho dôsledky prejavujúce sa v právnej sfére ako ukrátenie na
právach. Predmetom preskúmania súdom môžu byť aj také rozhodnutia orgánov verejnej správy,
ktoré nemajú formálne náležitosti rozhodnutia, ale dotýkajú sa alebo sa môžu dotknúť práv a právom
chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb. Za spôsobilý predmet súdneho prieskumu
sa v zmysle skôr uvedeného a ustálenej súdnej praxe považujú aj oznámenia, opatrenia, resp.

listy s charakterom rozhodnutia vydané príslušným správnym orgánom ako právno-aplikačné akty.
Zaevidovanie, resp. nezaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru je individuálny správny akt s
deklaratórnymi účinkami, pretože na jeho základe dochádza, resp. nedochádza k zvŕšeniu postúpenia
užívania spoločného poľovného revíru jeho vlastníkmi, resp. vlastníkmi poľovných pozemkov, ktoré do
tohto revíru patria na poľovnícku organizáciu podľa § 32 zákona č. 274/2009 Z. z., čo znamená, že sa

priamodotýkavýkonuvlastníckychprávktýmtopozemkom.Skutočnosť,žetentosprávnyakt,opatrenie,
podlieha súdnemu prieskumu, vyplýva z ustálenej rozhodovacej činnosti správnych súdov i Najvyššieho
súdu SR (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. marca 2019 sp. zn. 5 Sžk 1/2018 a
Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. augusta 2019 sp. zn. 8 Sžk 10/2018).

69. Ďalej správny súd uvádza, že rozhodovacia činnosť Najvyššieho správneho súdu SR sa ustálila
na právnych záveroch, podľa ktorých „proces postúpenia užívania spoločného poľovného revíru jeho
vlastníkmi, resp. vlastníkmi pozemkov, ktoré do tohto revíru patria, na poľovnícku organizáciu, má
svoj súkromnoprávny ako aj verejnoprávny prvok. Súkromnoprávny prvok predstavuje uskutočnenie
zhromaždenia vlastníkov, v rámci ktorého dochádza k rozhodnutiu o postúpení užívania (§ 5 a § 13

zákona o poľovníctve) a verejnoprávny prvok predstavuje evidencia zmluvy o užívaní poľovného revíru
(§ 16 zákona o poľovníctve). Tieto prvky sa však vzájomne prelínajú (nemožno ich v dôsledku právnej
úpravy jednoznačne oddeliť). Zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru podľa § 16 ods. 1
zákona o poľovníctve pritom predstavuje individuálny správny akt s deklaratórnymi účinkami, ktorý je
na účely súdneho prieskumu potrebné považovať za opatrenie podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP. Hoci

zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru má charakter evidenčného úkonu (predmetná zmluva
teda nepodlieha schváleniu správnym orgánom), zákon tento úkon správneho orgánu podmieňuje
splnením viacerých podmienok. Základnou zákonnou podmienkou, vyjadrenou v § 16 ods. 1 zákona o
poľovníctve, je požiadavka, aby zmluvu o užívaní poľovného revíru podľa § 13 ods. 1 a nasl. zákona o
poľovníctve podpísali subjekt podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve na jednej strane a na druhej strane

vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov
– 26 – 3S/43/2023z výmery poľovného revíru. Aby správny orgán vykonal evidenčný úkon musí teda spoľahlivo zistiť
splnenie podmienok podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve, a súčasne absenciu skutočností podľa § 16
ods. 2 zákona o poľovníctve. Pokiaľ pri evidenčnom úkone správny orgán musí náležite zistiť, či zmluvu

o užívaní poľovného revíru podpísali vlastníci najmenej nadpolovičnej väčšiny poľovných pozemkov z
výmery poľovného revíru, musí overiť tiež, či sa tak stalo postupom podľa § 5 zákona o poľovníctve
(§ 16 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 1 zákona o poľovníctve), a teda (i) či sa tak stalo na zhromaždení
vlastníkov poľovných pozemkov predmetného revíru (§ 5 ods. 1 zákona o poľovníctve), (ii) či toto
zhromaždenie bolo náležite zvolané (§ 5 ods. 2 zákona o poľovníctve), (iii) či na zhromaždení vlastníkov

rozhodla nadpolovičná väčšina (§ 5 ods. 4, 5 a 6 zákona o poľovníctve) a (iv) či bola zmluva podpísaná
splnomocnencami vlastníkov, ktorí boli zvolení na zhromaždení, v určenom rozsahu zastupovania (§ 5
ods. 7 zákona o poľovníctve).“ (Rozsudok NSS SR sp. zn. 10Sžk/27/2021 zo dňa 31.05.2023).

70. Správny súd pre úplnosť poukazuje aj na judikatórne východiská Najvyššieho správneho súdu SR
v rozsudku sp. zn. 3Svk/29/2022 zo dňa 27.10.2023, z ktorých vyplýva, že „proces evidencie zmluvy

o užívaní poľovného revíru, ktorého účelom je priznať jej právne účinky, majúce za následok vznik,
zmenu alebo zánik práv a povinností v súvislosti s užívaním poľovného revíru, je teda špecifickým
administratívnym procesom, ktorý vzhľadom na jeho uvedený účel musí tiež korešpondovať a napĺňať
ústavný účel zákonnosti vyjadrený v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne
orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví

zákon. V intenciách uvedeného tak možno konštatovať, že aj keď sa podľa § 79 ods. 2 písm. c/ zákona
o poľovníctve na toto administratívne konanie nevzťahujú ustanovenia Správneho poriadku, aj napriek
tomu ide o správny proces, pretože sa uskutočňuje pred správnym orgánom, a teda aj v tomto procese, v
záujme zachovania princípu zákonnosti, musia byť dodržané jeho limity proklamované v § 3 Správneho
poriadku (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 721/2016-39 z 08.03.2017). V

nadväznosti na uvedené, ako aj vzhľadom na § 16 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve možno konštatovať,
žečinnosťsprávnehoorgánu(okresnýúrad)disponujúcehozákonnýmoprávnenímvykonávaťevidenciu
zmluvy o užívaní poľovného revíru nie je iba automatická, majúca formálno-technický charakter. Správny
orgán predloženú zmluvu zaeviduje až po preskúmaní podmienok jednak hmotnoprávnych, ako aj
procesnoprávnych podľa zákona o poľovníctve, v nadväznosti na príslušné hmotnoprávne podmienky

podľa Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide o uzatváranie takýchto zmlúv účastníkmi právneho úkonu.
Okresný úrad je v konaní o evidencii predloženej zmluvy o užívaní poľovného revíru povinný skúmať,
či o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri rozhodol vlastník samostatného poľovného revíru alebo
vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5 zákona o poľovníctve (§ 11 ods. 1 zákona
o poľovníctve), či zmluva o užívaní poľovného revíru bola uzavretá medzi vlastníkom poľovného revíru

resp. vlastníkmi spoločného poľovného revíru a oprávnenou osobou podľa § 13 ods. 1 písm. a/ až d/
zákona o poľovníctve, či obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 14 zákona o poľovníctve) a či ju
podpísali vlastníci poľovných pozemkov, vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov
z výmery poľovného revíru (§ 16 ods. 1 zákona o poľovníctve) resp. prostredníctvom zástupcov,
– 27 – 3S/43/2023

splnomocnenýchnauzavretiezmluvynazhromaždenívlastníkovpoľovnýchpozemkovpodľa§5zákona
o poľovníctve. V konaní je taktiež potrebné písomným splnomocnením vlastníka preukázať, kto za
konkrétneho vlastníka konal a v akom rozsahu a kedy bola plná moc udelená. Žiadosť o evidenciu

zmluvy o užívaní poľovného revíru obsahuje ako povinnú prílohu notársku zápisnicu osvedčujúcu
priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov (§ 16 ods. 1 zákona o poľovníctve), pričom táto
notárska zápisnica musí obsahovať prílohu, ktorou je listina prítomných s náležitosťami uvedenými v §
5 ods. 5 zákona o poľovníctve. Je úlohou žalovaného ako správneho orgánu zhromaždiť podklady, z
ktorých vyplynie, či boli zákonné podmienky pre evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru splnené

(pozri napr. rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Sžo/72/2014 zo 06.10.2015, sp.zn.
3Sžk/15/2017 z 21.03.2018, sp.zn. 7Sžo/66/2016 z 25.04.2018). K rovnakým záverom možno poukázať
aj na rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžk/15/2020 zo dňa 14.
septembra2022,sp.zn.7Svk/6/2021zodňa19.decembra2022,sp.zn.6Sžk/34/2020zodňa30.marca
2022, sp. zn. 2Sžk/21/2019 zo dňa 29. septembra 2021 ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 5Sžk/1/2018 zo dňa 28. marca 2019, sp. zn. 2Sžk/12/2019 zo dňa 30. júna 2021 a iné.“

71. Evidencia zmluvy o užívaní poľovného revíru príslušným okresným úradom teda predstavuje
osobitný administratívny proces, v ktorom orgán verejnej správy na základe špeciálneho procesnéhopredpisu rozhoduje o účinnosti predloženej zmluvy o užívaní poľovného revíru. Predmetný proces je
nepochybne administratívnym (správnym) procesom, keďže je vykonávaný pred správnym orgánom,
aj keď v zmysle § 79 ods. 2 písm. c) zákona o poľovníctve sa naň nevzťahujú jednotlivé ustanovenia

Správneho poriadku. Okresný úrad, pozemkový a lesný odbor, ktorému zákon o poľovníctve ako
špeciálny právny predpis zveruje pôsobnosť pri správe poľovníctva, je ako orgán verejnej moci povinný
pri evidencii zmluvy postupovať v súlade so zákonom.

72. V posudzovanom prípade nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že správny orgán sa pri

zisťovaní, či boli splnené všetky podmienky, za ktorých je povinný zaevidovať zmluvu o užívaní
poľovného revíru, neriadi Správnym poriadkom. Skutočnosť, že sa pritom neriadi Správnym poriadkom
však neznamená, že by mohol rozhodnúť bez toho, aby si zadovážil podklady, z ktorých zistí
splnenie zákonných podmienok pre evidenciu, resp. neevidenciu zmluvy. Je preto úlohou žalovaného
zhromaždiť podklady, z ktorých vyplynie, či boli podmienky evidencie splnené. To znamená, či prebehlo
zhromaždenie vlastníkov podľa citovaného § 5 zákona o poľovníctve. Notár v notárskej zápisnici

osvedčuje priebeh zhromaždenia. Zostáva teda v kompetencii žalovaného zisťovať, či bolo zvolané
oprávnenou osobou a či boli splnené podmienky zvolania ako aj to, či osoby, ktoré sa ho zúčastnili, sú
alebo nie sú skutočne vlastníkmi spoločného poľovného revíru a tiež to, akou váhou hlasov disponujú.
Žalovaný je povinný v prvom rade posúdiť, či mu boli predložené listiny podľa § 16 ods. 1 zákona o
poľovníctve. To znamená, či mu bola predložená zmluva medzi vlastníkmi spoločného poľovného revíru

na jednej strane a organizáciou, ktorá môže byť užívateľom poľovného revíru podľa § 13 ods. 1 na
druhej strane. Ďalej, či mu bola predložená notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia –
celý priebeh zhromaždenia a či má táto notárska zápisnica ako prílohu listinu prítomných s náležitosťami
podľa § 5 ods. 5 zákona
– 28 – 3S/43/2023

o poľovníctve. V prípade, že mu boli predložené k evidencii takéto listiny, musí ďalej skúmať, či
notárska zápisnica osvedčila priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, t. j. či boli splnené
podmienky zvolania. Ďalej musí skúmať, či vlastníci spoločného poľovného revíru na zhromaždení

rozhodli o postúpení užívania poľovného revíru nadpolovičnou väčšinou hlasov zodpovedajúcej
nadpolovičnej väčšine z výmery poľovných pozemkov v predmetnom poľovnom revíri. Takéto zisťovanie
si vyžaduje zabezpečenie podkladov, z ktorých je možných zistiť výmeru poľovných pozemkov v
poľovnom revíri vo vlastníctve osôb hlasujúcich za využitie, ktoré je predmetom zmluvy a hlasujúcich za
zvolenie osôb na jej uzatvorenie, a teda splnomocňujúce tieto osoby na uzatvorenie zmluvy.

73. Žalobca v správnej žalobe namietal, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ
napadnutého opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, konkrétne
namietal, že záver žalovaného o tom, že PR Nesluša zasahuje do k. ú. J. je nesprávny a nepodložený,
nakoľko je v rozpore s ďalšími listinami založenými v administratívnom spise, z ktorých vyplýva, že PR

Nesluša sa nachádza len v troch katastrálnych územiach, Rudina, Nesluša a Kysucké Nové Mesto, a to
Technická správa K. B. G. zo dňa 10.07.2023 a Analýza vlastníckych vzťahov na poľovných pozemkoch
v spoločnom PR Nesluša 28.07.2023 vyhotovenej spoločnosťou EuroForest, s.r.o. Uvedený záver má
podporovať aj Technická správa K. M. D. zo dňa 15.08.2014.

74. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že zástupcovia vlastníkov poľovných pozemkov
PR Nesluša (teda žalobca a ďalší účastníci konania 1/ až 3/) uznaného rozhodnutím Lesného úradu
Čadca č. LÚ-960/93-32-Chk zo dňa 30.12.1993, doručili žalovanému dňa 30.08.2023 Žiadosť o
evidenciu zmluvy o užívaní spoločného PR Nesluša v prospech Poľovnej spoločnosti Žiar Nesluša. K
žiadosti pripojili Notársku zápisnicu spísanú dňa 23.08.2023 JUDr. Pavlínou Jurásovou, notárom so

sídlom v Turčianskych Tepliciach, ktorou bol osvedčený priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných
pozemkov v spoločnom Poľovnom revíri Nesluša konaného dňa 17.08.2023 v Dome kultúry Lietavská
Lúčka. K notárskej zápisnici bola pripojená listina prítomných v skrátenej forme, ktorá obsahovala
identifikačné údaje vlastníkov poľovného pozemku, osobu, ktorá na zhromaždení zastupovala vlastníka,
resp. vlastníkov, výmeru poľovných pozemkov, ktorá pripadá na vlastníkov a podiel poľovných pozemkov

na výmere spoločného poľovného revíru v percentách. Prílohou notárskej zápisnice bola aj Podpisová
strana zvolávateľov overujúcich zápis do listiny prítomných, Listina prítomných vo forme prezenčnej
listiny obsahujúca podpisy vlastníkov resp. zástupcov vlastníkov, Analýza vlastníckych vzťahov na
poľovných pozemkoch v spoločnom poľovnom revíri Nesluša vypracovaná spoločnosťou EuroForest,s.r.o. zo dňa 28.07.2023, Žaloba o určenie neplatnosti rozhodnutí Komposesorátu Nesluša, pozemkové
spoločenstvo zo dňa 04.08.2023, Technická správa vypracovaná K. B. G. zo dňa 28.08.2023, Plné moci
predložené na zhromaždení vlastníkov a Verejné vyhlášky o zvolaní zhromaždenia vlastníkov poľovných

pozemkov v obciach Nesluša, Rudina a Kysucké Nové Mesto.

75. Z obsahu administratívneho spisu, konkrétne nahliadnutím do Analýzy vlastníckych vzťahov na
poľovných pozemkoch v spoločnom poľovnom revíri Nesluša vypracovanej
– 29 – 3S/43/2023

spoločnosťou EuroForest, s.r.o. zo dňa 28.07.2023, správny súd ďalej zistil, že v predmetnej analýze
sa okrem iného konštatuje, cit: „slovný opis hranice PR nekorešponduje s hranicou PR podľa ISLHP
(Informačný systém lesného hospodárstva – pozn. správneho súdu). V tých častiach sme upravili
hranicu PR podľa slovného opisu z rozhodnutia o uznaní poľovného revíru. Môžeme konštatovať, že

s určitosťou územie PR zasahuje do katastrálnych území uvedených v nasledujúcej tabuľke: Kysucké
Nové Mesto, Nesluša a Rudina. Územie PR podľa môjho názoru nezasahuje do k. ú. J., ale s určitosťou
to je možné potvrdiť len terestrickým zameraním časti Z (západnej – pozn. správneho súdu) hranice
PR. Z tohto dôvodu odporúčam zverejniť verejné vyhlášky aj v k. ú. J..“ Z uvedenej formulácie podľa
názoru správneho súdu nevyplýva, tak ako to tvrdil žalobca v správnej žalobe a aj na pojednávaní,

jednoznačnosť záveru autora analýzy, že PR Nesluša nezasahuje do k. ú. J.. Vyplýva z nej, že 1.
„územie PR s určitosťou zasahuje do troch katastrálnych území (H. C. A., C. M. J.)“ a súčasne
aj to, že 2. skutočnosť, že „územie PR nezasahuje do k. ú. J. je možné s určitosťou potvrdiť len
pozemným (terestrickým) meraním“. Táto pochybnosť (nejednoznačnosť) preto autora analýzy viedla
k tomu, že odporučil zverejniť verejné vyhlášky aj v k. ú. J.. Námietka žalobcu preto v tejto časti

vychádza z nesprávneho záveru o skutočnosti vyplývajúcej z predloženej analýzy. Správny súd sa
nestotožnil s tvrdením žalobcu, že z Vyjadrenia NLC vyplývajú opozitné závery vo vzťahu k Analýze
vlastníckych vzťahov spoločnosti EuroForest s.r.o. Správny súd má naopak za to, že závery Vyjadrenia
NLC mali potenciál žalovaného utvrdiť v závere, že existuje dôvodná pochybnosť o tom, že PR Nesluša
nezasahuje aj do k.ú. J.. V prejednávanej veci teda v prospech záverov žalovaného svedčilo nielen

Vyjadrenie NLC a slovný opis hraníc PR Nesluša a PR Tri kopce – Rudinská v rozhodnutiach o
uznaní týchto poľovných revírov, z ktorých vyplýva, že PR Nesluša zasahuje do k. ú. J., ale aj Analýza
vlastníckych vzťahov spoločnosti EuroForest s.r.o.

76.Vproceseevidenciejesprávnyorgánpovinnývúvodeprocesuoveriť,činiesúsplnenétzv.negatívne

podmienky evidencie (§ 16 ods. 2 zákona). Následne správny orgán musí náležite zistiť, či zmluvu o
užívaní poľovného revíru podpísali vlastníci najmenej nadpolovičnej väčšiny poľovných pozemkov z
výmery poľovného revíru, musí overiť tiež, či sa tak stalo postupom podľa § 5 zákona o poľovníctve
(§ 16 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 1 zákona o poľovníctve), a teda (i) či sa tak stalo na zhromaždení
vlastníkov poľovných pozemkov predmetného revíru (§ 5 ods. 1 zákona o poľovníctve), (ii) či toto

zhromaždenie bolo náležite zvolané (§ 5 ods. 2 zákona o poľovníctve), (iii) či na zhromaždení vlastníkov
rozhodla nadpolovičná väčšina (§ 5 ods. 4, 5 a 6 zákona o poľovníctve) a (iv) či bola zmluva podpísaná
splnomocnencami vlastníkov, ktorí boli zvolení na zhromaždení, v určenom rozsahu zastupovania (§ 5
ods. 7 zákona o poľovníctve).

77. Správny orgán v konaní o evidencii zmluvy musí vždy hodnotiť, či ním zistené skutočnosti a vady
týkajúce sa procesného postupu zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov podľa § 11 ods. 1 v
spojení s § 5 zákona o poľovníctve aspoň v potencionálnej rovine môžu spochybniť skutočnú vôľu
vlastníkov vlastniacich najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru
podpísať zmluvu o užívaní

– 30 – 3S/43/2023

poľovného revíru podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve (NSS 3Svk/21/2022 zo dňa 26.09.2022).

78. Pokiaľ teda podklady nachádzajúce sa v administratívnom spise spochybňovali postup zvolania
zhromaždenia tým, že zvolanie zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov nebolo zverejnené v
zmysle § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve v obci Rudinská, nemožno záveru žalovaného o nesplnení, resp.
spochybnení splnenia, podmienok evidencie zmluvy, ktorý vyústil do opatrenia o nezaevidovaní zmluvy,z hľadiska zákonnosti čo vytknúť a námietku o tom, že skutkový stav je v rozpore s administratívnymi
spismi alebo v nich nemá oporu, správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

79. Pozornosti správneho súdu neunikla určitá protirečivosť argumentácie žalobcu, ktorý v správnej
žalobe v bode 42. uviedol, že „z oboch technických správ (teda aj z Analýzy vlastníckych vzťahov
spoločnosti EuroForest s.r.o.) jednoznačne vyplýva, že územie PR Nesluša zasahuje len do troch
katastrálnych území“, teda žalobca mal za to, že predmetná analýza obsahuje závery (výlučne) v
prospech jeho argumentácie a na strane druhej však v bode 44. správnej žaloby uviedol, že „žalovaný a

niektorí vlastníci poľovných pozemkov v PR Nesluša začali presah PR Nesluša do k.ú. J. namietať až pri
konaní zhromaždenia dňa 17.08.2023 na podklade nimi zabezpečenej Analýzy vlastníckych vzťahov“.
Žalobca teda na jednej strane argumentoval závermi analýzy vo svoj prospech a súčasne implicitne
pripustil, že podkladom, z ktorého mal vyplývať presah PR Nesluša do k.ú. J. bola práve predmetná
analýza.

80. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný porušil zásadu správneho konania upravenú v § 3 ods. 5
Správneho poriadku, v zmysle ktorej správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných
alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely a argumentoval predchádzajúcou
správnou praxou žalovaného, ktorý v minulosti niekoľkokrát rozhodoval o postúpení užívania poľovného
revíru a zaevidoval zmluvu bez toho, aby žalovaný alebo akákoľvek tretia osoba namietala hranice

PR Nesluša a ich presah do k. ú. J., správny súd uvádza, že žalovaný je povinný skúmať splnenie
podmienok evidencie zmluvy v každom jednotlivom prípade osobitne a primerane reagovať na zmenu
skutkových okolností. V prejednávanom prípade bola zmena skutkových okolností daná existenciou
Vyjadrenia NLC v spojení s rozhodnutiami o uznaní dvoch susediacich poľovných revírov, ako aj Analýzy
vlastníckych vzťahov spoločnosti EuroForest s.r.o. Vo väzbe na konkrétne okolnosti tohto konania,

najmä na zmenu skutkových okolností a odlišnosť spisového materiálu, správny súd vyhodnotil námietku
žalobcu o porušení zásady správneho konania zo strany žalovaného za nedôvodnú.

81. V tomto ohľade správny súd vyhodnotil ako nerelevantný aj odkaz žalobcu na postup žalovaného
pri rozhodovaní o nariadení ochrany poľovníctva a starostlivosť o zver v PR Nesluša, či odkaz ďalšieho

účastníka konania 2/ na konanie o zmenu zápisov údajov o pozemkovom spoločenstve Komposesorát
Nesluša,nakoľkoišlooodlišnéskutkovéokolnostiveciainédruhyadministratívnychkonaní.Správnemu
súdu v tomto správnom
– 31 – 3S/43/2023

súdnom konaní o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného neprináleží posudzovať zákonnosť
postupu orgánu verejnej správy v súvislosti s inými administratívnymi konaniami.

82. Pokiaľ ide o námietku žalobcu o tom, že má dôvodné pochybnosti o spôsobe zabezpečenia

Vyjadrenia NLC pre účely administratívneho konania, nakoľko do dňa prerokovania 11.10.2023 nebola
žalobcovi deklarovaná potreba poskytnutia vysvetlenia, resp. ozrejmenia hraníc poľovného revíru
napriek tomu, že Vyjadrenie NLC malo byť prílohou listu p. A. A. zo dňa 25.09.2025, správny súd uvádza,
že Vyjadrenie NLC sa stalo súčasťou administratívneho spisu zákonným spôsobom a obsahovalo
podstatné okolnosti týkajúce sa konania, na ktoré bol žalovaný povinný prihliadať v súlade so zásadou

spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci na riadne posúdenie veci. Žalobca ani žiadny z ďalších
účastníkov konania 1/ až 3/ napokon ani nenamietali pravosť, či hodnovernosť predloženého vyjadrenia
a žalobca ani nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by spochybňoval závery obsiahnuté vo Vyjadrení NLC.
Napokon nebolo sporné, že právny zástupca žalobcu, K. B. G. a ďalší účastník konania 2/ sa dňa
11.10.2023 zúčastnili rokovania u žalovaného a mali možnosť oboznámiť sa s predmetným Vyjadrením

NLC, teda účastníci konania mali možnosť pred vydaním napadnutého opatrenia predkladať dôkazy,
ktoré by relevantným spôsobom spochybnili závery vyplývajúce z Vyjadrenia NLC, čo sa prejavilo
podaním Stanoviska doručeného žalovanému dňa 16.10.2023. V tomto smere teda tiež nedošlo teda
žiadnym spôsobom k ukráteniu žalobcu na jeho právach.

83. S uvedeným súvisí aj žalobná argumentácia, podľa ktorej žalobca namietal prípustnosť, relevantnosť
a vierohodnosť Vyjadrenia NLC s tým, že jeho záver o presahu PR Nesluša do k. ú. J. nie je objektívne
možné považovať za vecne správny bez preverenia situácie prostredníctvom obhliadky na mieste
samom a terestrického zamerania, pokiaľ ide o určenie, ktorá približovacia cesta je určujúca prevymedzenie hraníc PR Nesluša a či sa táto približovacia cesta nachádza v teréne v k.ú. J.. Vo vzťahu
k relevantnosti Vyjadrenia NLC žalovaný argumentoval tým, že ide o odbornú organizáciu zriadenú
Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, ktorá má v predmete činnosti vyhotovovanie

mapových diel s obsahom lesného hospodárstva. S uvedenou argumentáciou sa správny súd stotožnil
a dodáva, že zo Zriaďovateľskej listiny NLC zo dňa 01.01.2006 (verejne dostupnej na webovom sídle
NLC) okrem iného vyplýva, že NLC „komplexne zabezpečuje úlohy lesníckeho výskumu, hospodárskej
úpravy lesa, zisťovania a monitorovania stavu lesa, informatiky, hospodársko-úpravníckeho plánovania,
tematického štátneho mapovania diela s obsahom lesného hospodárstva, vzdelávania a poradenstva

pre potreby lesného hospodárstva, lesnej pedagogiky a práce s verejnosťou s osobitným dôrazom na
aktivity, ako napr. zabezpečuje spracovanie systému na realizáciu rezortných štatistických zisťovaní
v oblasti lesného hospodárstva, poľovníctva a drevospracujúceho priemyslu, zabezpečuje tvorbu a
spracovanie informačného systému lesného hospodárstva a informačného systému v poľovníctve, je
správcom informačného systému lesného hospodárstva a prevádzkovateľom informačného systému v
poľovníctve“. NLC je okrem iného aj „správcom webovej aplikácie ISLHP (Informačný systém lesného

hospodárstva) slúžiaca pre NLC, štátnu správu lesného hospodárstva a verejnosť ako GIS nástroj
(softvérový nástroj, ktorý slúži na zber, spracovanie, analýzu a vizualizáciu geografických dát – pozn.
správneho súdu) na
– 32 – 3S/43/2023

prehliadanie, analyzovanie a zapisovanie priestorových a atribútových údajov v informačnom systéme
lesného hospodárstva a informačnom systéme poľovníctva“. Na základe uvedeného mal správny súd
za to, že žalovaný postupoval správne, ak v rámci zásady spoľahlivého zisťovania skutkového stavu
priznal relevanciu Vyjadreniu NLC v otázke ustálenia skutkového záveru o presahu PR Nesluša do k. ú.

J., keď práve NLC je organizáciou disponujúcou informáciami relevantnými pre správne posúdenie veci.

84. Pokiaľ ide o námietku nesprávneho právneho posúdenia veci žalobca odkázal v správnej žalobe na
časť správnej žaloby týkajúcej sa námietky, podľa ktorej skutkový stav je v rozpore s administratívnymi
spismi resp. v nich nemá oporu, správny súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť, pri ktorej sa zo

skutkových zistení vyvodzujú právne závery a aplikuje sa konkrétna právna norma na zistený skutkový
stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k
nej vtedy, ak sa nepoužil správny právny predpis, alebo ak sa síce aplikoval správny právny predpis,
ale nesprávne sa interpretoval alebo ak sa zo správnych skutkových záverov vyvodili nesprávne právne
závery. Žalobca však bližšie neodôvodnil, v čom tkvie podľa neho nesprávnosť právneho posúdenia veci

žalovaným vo vzťahu k nesprávnej aplikácii § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve. Správny súd má za to, že
žalovaný správne vec právne posúdil, ak v dôsledku skutočností, ktoré bol žalovaný (v kontexte § 16
ods. 1 zákona o poľovníctve) povinný zisťovať a preverovať a ktoré vyplývali z obsahu administratívneho
spisu (s dopadom na podmienky zvolania zhromaždenia a podmienky väčšinového rozhodovania na
zhromaždení vlastníkov) predstavovali zákonnú prekážku zaevidovania zmluvy z dôvodu absencie

preukázania podmienok podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve.

85. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku nepreskúmateľnosti za nedôvodnú. Žalobca
namietal, že žalovaný v napadnutom opatrení nereagoval na tvrdenia a dôkazy v rámci Stanoviska zo
dňa 13.10.2023. Správny súd k predmetnej námietke opätovne zdôrazňuje, že podľa § 79 ods. 2 písm.

c) zákona o poľovníctve sa na konanie o zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru podľa § 13
zákona o poľovníctve nevzťahuje Správny poriadok, ale v súlade s § 3 ods. 7 Správneho poriadku sa na
evidenciu zmlúv o užívaní poľovného revíru (ktoré je osobitným typom správneho konania) primerane
použijú ustanovenia § 3 ods. 1 až 6 Správneho poriadku upravujúce základné pravidlá konania (ako
konštatoval Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. I. ÚS 721/2016-39 zo dňa 08. 03.

2017). Preto je povinnosťou okresného úradu spoľahlivo zistiť skutkový stav veci a opatrenie náležite
odôvodniť. Tieto základné pravidlá konania sa však podľa § 3 ods. 7 Správneho poriadku použijú
primerane. Pokiaľ ide o povinnosť spoľahlivo zistiť skutkový stav veci, táto je limitovaná § 16 zákona
o poľovníctve. Napadnuté opatrenie žalovaného nemusí obsahovať odôvodnenie v takom rozsahu,
aký vyžaduje Správny poriadok pre rozhodnutie (§ 47 ods. 3 Správneho poriadku). Postačuje, ak z

napadnutého opatrenia, ktorým žalovaný zaevidoval zmluvu o užívaní poľovného revíru, je zistiteľná
správna úvaha žalovaného o splnení podmienok pre evidenciu resp. neevidenciu zmluvy (§ 16 zákona
o poľovníctve), t. j. že okresný úrad vyhodnotil všetky relevantné skutkové a právne otázky,
– 33 – 3S/43/2023ktorými sa mal zaoberať. Podľa správneho súdu z napadnutého opatrenia a administratívneho spisu

vyplýva, že tieto pravidlá boli dodržané.

86. Pokiaľ ide o námietky týkajúce sa súdneho konania o žalobe žalobcu L. H. voči Komposesorátu
Nesluša o neplatnosť rozhodnutí zhromaždenia Komposesorátu Nesluša zo dňa 27.07.2019, ktorá bola
dňa 04.08.2023 podaná na Okresnom Súde Žilina (pod sp. zn. 14C/31/2023) s tým, či táto okolnosť bola

dôvodom nezaevidovania zmluvy, správny súd dospel k záveru, že z obsahu napadnutého opatrenia
vyplýva, že primárnym dôvodom pre nezaevidovanie zmluvy bolo porušenie ust. § 5 ods. 3 zákona o
poľovníctve na podklade skutočností zistených v priebehu administratívneho konania. Pokiaľ žalovaný
v napadnutom opatrení v rámci správnej úvahy uviedol ako ďalší potencionálne do úvahy pripadajúci
dôvod spochybňujúci splnenie podmienok pre evidenciu zmluvy, a to existenciu súdneho konania o
neplatnosť uznesení Komposesorátu Nesluša, správny súd má za to, že tento nebol nosným dôvodom

pre nezaevidovanie zmluvy. To napokon potvrdil aj žalobca vo svojom Vyjadrení zo dňa 20.05.2025
(v rozpore s tvrdeniami uvedenými v správnej žalobe), v ktorom uviedol, že dôvodom nezaevidovania
zmluvy nebola skutočnosť vedenia súdneho konania a za tým účelom žalovaný ani neprerušil konanie
do právoplatného skončenia súdneho konania.

87. Správny súd ďalej uvádza, že aj v prípade, ak by skutkový záver žalovaného ohľadom presahu
PR Nesluša do k.ú. J. nebol správny (čo obsah administratívneho spisu nenasvedčuje) a správny
súd by zrušil napadnuté opatrenie a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie, táto skutočnosť by
sama o sebe neviedla k evidencii zmluvy o užívaní PR v prospech žalobcu, nakoľko žalovaným v
napadnutom opatrení uvedený dôvod spočívajúci v existencii súdneho konania (vedeného v čase

vydania napadnutého opatrenia) majúceho vplyv na oprávnenie členov výboru Komposesorátu Nesluša
zastupovať svojich členov na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov konaného dňa 17.08.2023
sa Rozsudkom Okresného súdu Žilina 14C/31/2023 zo dňa 26.03.2024, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa03.03.2025vspojenísRozsudkomKrajskéhosúduvŽilinesp.zn.11Co/72/2024zodňa28.01.2025,
by svedčil v prospech záveru žalovaného o tom, že zmluva nespĺňa podmienky evidencie a nemohla

by byť zaevidovaná. V tomto smere sa teda správny súd stotožnil s argumentáciou osôb zúčastnených
na konaní, že by sa nezmenilo právne postavenie žalobcu v konaní o evidencii zmluvy o užívaní
PR. V kontexte uvedeného správny súd uvádza, že judikatúra súdov je dlhodobo ustálená v tom, že
pokiaľ je výsledkom súdneho prieskumu v správnom súdnictve zrušenie správnou žalobou napadnutého
rozhodnutia,nemalabybyťdôvodomzrušeniarozhodnutiatakávada,ktorámázanásledoklenformálne

zopakovanie konania pred orgánom verejnej správy bez toho, aby výsledok rozhodovacieho procesu
pred orgánom verejnej správy mohol byť iný – pre účastníka konania priaznivejší. Uvedené potvrdzuje
napríklad rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Asan/8/2021 zo dňa 02.02.2022, v
zmysle ktorého „...Dôvodom na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu by malo byť len také porušenie
zákona, ktoré má alebo by mohlo mať za následok ujmu na právach účastníkov konania. Rozhodnutia

sa nezrušujú preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné
či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.“ (R 122/2003). Uvedené potvrdzuje aj judikatúra Ústavného
súdu SR, z ktorej
– 34 – 3S/43/2023

taktiež vyplýva, že napadnuté rozhodnutie sa zásadne nezrušuje preto, aby sa formálne zopakoval
proces, ak výsledok konania nemôže priniesť pre sťažovateľa priaznivejšie rozhodnutie (rozhodnutia
Ústavného súdu vo veciach sp. zn. III. ÚS 246/2018, III. ÚS 152/2019).

88. Pokiaľ ide o žalobnú námietku týkajúcu sa nesprávnosti postupu žalovaného, ktorý mal podľa
žalobcu s vtedy prebiehajúcim súdnym konaním spojiť právne následky totožné s inštitútom predbežnej
otázky vedúcej k prerušeniu správneho konania ako aj o žalobnú námietku o účelovosti prebiehajúceho
súdneho konania, správny súd dospel k záveru, že tieto námietky boli nepriliehavé k meritu
prejednávanej veci, keďže podstatným dôvodom pre nezaevidovanie zmluvy bolo porušenie ust. § 5 ods.

3 zákona o poľovníctve. Zmenu v argumentácii žalobcu, ktorý značnú časť správnej žaloby (minimálne
od bodu 58. po bod 69.) venoval odôvodneniu uvedených námietok a následne v priebehu správneho
súdneho konania vo Vyjadrení zo dňa 20.05.2025 uviedol, že dôvodom nezaevidovania zmluvy nebola
skutočnosť vedenia súdneho konania, správny súd vnímal ako snahu žalobcu privodiť si priaznivejšierozhodnutie v tejto veci a interpretačne prispôsobiť svoju pôvodnú žalobnú argumentáciu (pre
žalobcu nepriaznivého) výsledku súdneho konania, ktorým sa dodatočne potvrdila ďalšia pochybnosť
žalovaného uvedená v napadnutom opatrení.

89. Správny súd však obiter dictum uvádza, že aj v prípade, ak by dôvodom nezaevidovania zmluvy
nebolo porušenie ust. § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve a s tým spojený presah PR Nesluša do k.ú. J. a bol
by ním výlučne dôvod spočívajúci vo vedení súdneho konania o neplatnosť uznesení Komposesorátu
Nesluša,vprejednávanejvecibyišlooposúdenieotázky,predbežnéposúdeniektorejbyneprekračovalo

právomoc žalovaného v rámci preverovania splnenia podmienok na evidenciu zmluvy, pretože pokiaľ by
uznesenia prijaté na zhromaždení Komposesorátu Nesluša boli určené za neplatné (ako tomu bolo aj v
prejednávanom prípade na základe Rozsudku Okresného súdu Žilina 14C/31/2023 zo dňa 26.03.2024,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.03.2025 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn.
11Co/72/2024 zo dňa 28.01.2025), potom by táto skutočnosť jednoznačne mala vplyv na oprávnenie
zvolávateľov zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov podľa § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve,

keďže15zástupcoviavlastníkovpoľovnýchpozemkovzastupovali45,79%zcelkovejvýmerypoľovných
pozemkov z čoho Komposesorát Nesluša zastupoval 26,4674 % hlasov vlastníkov poľovných pozemkov
(táto skutočnosť nebola účastníkmi konania sporná), teda bez týchto hlasov zástupcov Komposesorátu
Nesluša by zostávajúci 14 zvolávatelia nedisponovali 1/3 hlasov vlastníkov poľovných pozemkov (mali
by len 19,3226 %), v dôsledku čoho by sa zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov nemohlo

zákonným spôsobom zvolať. Správny orgán, v rámci posúdenia predbežnej otázky podstatnej pre
vykonanie evidenčného úkonu, skúma skutočnosti uvedené v § 5 zákona o poľovníctve ako podmienky
vykonania evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžk/27/2021 zo dňa 31. mája 2023, bod 28). V tejto súvislosti a s
poukazom na znenie § 16 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve by bol postup žalovaného za súladný s cit.

ustanovením, keď žalovaný je povinný skúmať, či o využití práva poľovníctva v poľovnom
– 35 – 3S/43/2023

revíri rozhodol vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru

postupom podľa § 5 zákona o poľovníctve (§ 11 ods. 1 zákona o poľovníctve), či zmluva o užívaní
poľovného revíru bola uzavretá medzi vlastníkom poľovného revíru resp. vlastníkmi spoločného
poľovného revíru a oprávnenou osobou podľa § 13 ods. 1 písm. a/ až d/ zákona o poľovníctve,
či obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 14 zákona o poľovníctve) a či ju podpísali vlastníci
poľovných pozemkov, vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery

poľovného revíru (§ 16 ods. 1 zákona o poľovníctve) resp. prostredníctvom zástupcov, splnomocnených
na uzavretie zmluvy na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov podľa § 5 zákona o poľovníctve.
Uvedené je totiž nevyhnutným pre dosiahnutie účelu cit. ustanovení spočívajúcom v overení dodržania
zákonných podmienok evidencie zmluvy. (Rozsudok Najvyšší správny súd SR zo dňa 1. júla 2022, sp.
zn. 5Svk/19/2021).

90. Hoci správnemu súdu neprináleží hodnotiť postup žalovaného v inom administratívnom konaní,
správnemu súdu sa žiada uviesť, že možno mať pochybnosť aj o relevancii argumentácie žalobcu,
podľa ktorej žalovaný postupoval v minulosti rozdielne, keď nepriznal v konaní o evidencii zmluvy v roku
2020 žalobe voči Komposesorátu Nesluša na zrušenie samotnému spoločenstva význam predbežnej

otázky. Správny súd je toho názoru, že aj prípadné zrušenie komposesorátu rozhodnutím súdu po
konaní zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov by mohlo mať len účinky ex nunc, odo dňa
právoplatnosti rozhodnutia súdu o zrušení pozemkového spoločenstva, nie spätne ku dňu konania
zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov. Treba mať na zreteli, že posúdenie opodstatnenosti
predbežnej otázky zo strany žalovaného vychádza z osobitných skutkových a právnych okolností

konkrétnej veci s akcentom na to, či výsledok takéhoto posúdenia môže mať podstatný vplyv na konanie
o evidenciu zmluvy.

91. Pre úplnosť správny súd uvádza, že vyjadrenie ďalšieho účastníka konania 2/ doručeného
správnemu súdu dňa 05.06.2025 nedoručoval správny súd ostatným účastníkom konania, nakoľko

odmietnutie zápisu zmien údajov o pozemkovom spoločenstve Komposesorát Nesluša do registra
pozemkových spoločenstiev zo strany žalovaného nemalo vplyv na rozhodnutie v tejto veci, nakoľko išlo
o zmeny, ktoré mali byť prijaté na mimoriadnom zhromaždení Komposesorátu Nesluša dňa 11.11.2024,
teda viac ako rok po zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do PR Nesluša(17.08.2023) a správny súd vychádza zo skutkového stavu v čase vydania napadnutého opatrenia (§
135 ods. 1 SSP). Navyše ďalší účastník konania 2/ bol vo výzve k správnej žalobe zo dňa 24.10.2024,
ktorá mu bola doručená dňa 31.10.2024, poučený okrem iného o tom, že na ďalšie vyjadrenia správny

súd nemusí prihliadať (§ 106 ods. 2 SSP).

92. Správny súd preskúmal napadnuté opatrenie v rozsahu dôvodov uvedených v správnej žalobe, či
dôvody pre nezaevidovanie zmluvy boli skutočne dané, či opatrenie žalovaného o nezaevidovaní zmluvy
je preskúmateľné, vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, alebo či skutkový stav zistený

žalovaným nie je v rozpore s administratívnymi spismi. Obsah administratívneho spisu podľa názoru
správneho súdu umožňoval identifikovať dôvody, pre ktoré sú argumenty žalobcu nedôvodné.
– 36 – 3S/43/2023

93. Na základe uvedeného správny súd po preskúmaní napadnutého opatrenia z dôvodov nezákonnosti

uplatnených v správnej žalobe zistil, že žaloba nebola dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP ako
nedôvodnú zamietol.

94. Správny súd o trovách konania rozhodol podľa § 167 SSP a contrario, nakoľko podľa tohto
ustanovenia má právo na náhradu trov konania len ten žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo

čiastočné úspešný. Žalobca v konaní úspešný nebol, preto mu správny súd náhradu trov konania
nepriznal.

95.Správnysúdďalšímúčastníkomkonania1/,2/a3/,akoaniosobámzúčastnenýmnakonaní1/,2/a3/
voči žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal aplikujúc ustanovenie § 169 SSP, podľa ktorého

má ďalší účastník konania, resp. osoba zúčastnená na konaní voči účastníkovi, ktorý nebol v konaní
úspešný právo na náhradu iba tých trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu
uložil správny súd. Správny súd ďalším účastníkom konania a osobám zúčastneným na konaní žiadnu
povinnosť neuložil, pričom vyjadrenie k správnej žalobe žalobcu je právom, nie povinnosťou. Z dôvodov
hodných osobitného zreteľa môže správny súd na návrh priznať ďalším účastníkom náhradu ďalších

trov konania. Správny súd v tejto veci žiadne dôvody osobitného zreteľa nezistil, preto správny súd
ďalším účastníkom konania a osobám zúčastneným na konaní náhradu trov konania proti neúspešnému
žalobcovi nepriznal.

96. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2

SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v
lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná
sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), – 37 – 3S/43/2023

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, aka) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.