Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 24, 2025

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 25P/123/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2624243239
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Guček

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2025:2624243239.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudcom Mgr. Petrom Gučkom v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom C., B. XX/X, právne zastúpená: Advokátska kancelária Machová s.r.o., so
sídlom Skalica, Sasinkova 886/16, proti manželovi: B. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C., B. XX/X,
orozvodmanželstvaaúpravurodičovskýchprávapovinnostínačasporozvodemanželstvakmaloletým
deťom: D. B., nar. XX.XX.XXXX a E. B., nar. X.X.XXXX, obe bytom ako rodičia, obe zastúpené kolíznym
opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, za účasti prokurátorky Okresnej prokuratúry
Skalica takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo A. B., F. G., nar. XX.XX.XXXX a B. B., F. B., nar. X.X.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX

G. C., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu C., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod
poradovým číslom X rozvádza .

II.MaloletédetiD.B.,nar.XX.XX.XXXXaE.B.,nar.X.X.XXXXsanačasporozvodemanželstva zverujú
do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať
ich majetok v bežných veciach.

III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej D. sumou 500,- eur mesačne a na výživu maloletej E.
sumou 500,- eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

IV. Stretávanie otca s maloletými deťmi sa na žiadosť rodičov neupravuje.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom podaným na súde dňa 13.12.2024 domáha rozvodu manželstva a
úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletým deťom

D. B., nar. XX.XX.XXXX a E. B., nar. X.X.XXXX tak, že obe maloleté budú zverené do jej osobnej
starostlivosti a otec bude zaviazaný prispievať na výživu každého z maloletých detí sumou 500,-
eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Návrh odôvodnila tým,
že s manželom žili usporiadaným životom do roku 2021, kedy manžel začal podliehať alkoholu. Po
požití alkoholu sa u neho začali prejavovať sklony k agresii, čo malo negatívny vplyv na duševný
stav navrhovateľky aj ich detí. Okrem alkoholu holdoval aj mimomanželským sexuálnych aktivitám.
Manželove agresívne výstupy sú čoraz častejšie a intenzívnejšie, dokonca pod vplyvom alkoholu

kontaktoval svoju milenku v prítomnosti navrhovateľky. V čase podania návrhu zdieľajú naďalej spoločnú
domácnosť, komunikácia prebieha len v prípade núdze. Hospodárili spoločne. Starostlivosť o deti
zabezpečuje dlhodobo navrhovateľka, záujem manžela o deti nie je žiadny. Na pojednávaní dňa
14.4.2025navrhovateľkaupravilapetitnávrhutak,ženavrhlauložiťotcovipovinnosťprispievaťnavýživukaždého maloletého dieťaťa sumou 1.000,- eur na bežné výživné a sumou 1.000,- eur na tvorbu úspor.
Na pojednávaní dňa 24.9.2025 opätovne upravila petit návrhu tak, že navrhla uložiť otcovi povinnosť
prispievať sumou 500,- eur na každé z maloletých detí bez výživného na tvorbu úspor. Navrhovateľka

v návrhu žiadala upraviť aj styk otca s deťmi každý druhý týždeň v sobotu za prítomnosti matky, neskôr
na úprave styku otca s deťmi netrvala.

2. Manžel navrhovateľky s návrhom na rozvod manželstva súhlasil. V časti úpravy rodičovských práv
a povinností navrhol zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, určiť výživné vo výške 500,- eur

mesačne na každé dieťa bez výživného na tvorbu úspor, styk žiadal ponechať na dohode rodičov.

3. Dňa 5.2.2025 do konania vstúpila prokurátorka Okresnej prokuratúry Skalica v časti úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva.

4. Súd vo veci rozhodol v neprítomnosti manžela navrhovateľky, ktorý sa na pojednávanie súdu

nedostavil, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, ani nepožiadal o odročenie pojednávania.
Manžel navrhovateľky bol vo veci vypočutý na predchádzajúcom pojednávaní. Súd vykonal dokazovanie
výsluchom účastníkov konania, sobášnym listom, rodnými listami, lustráciami, správou Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Senica, oznámením daňového úradu, daňovým priznaním manžela k dani
z príjmu fyzickej osoby za rok 2023, potvrdeniami o príjme, záznamom z informatívneho stretnutia

rodičov, správou Sociálnej poisťovne, správou kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov, výpismi
z obchodného registra, lekárskymi správami, daňovými priznaniami k dani z príjmov právnickej osoby
spoločností A. H., D. E. B. D., účtovnými závierkami a zápisnicami z rokovania valného zhromaždenia
spoločnosti B. D., uznesením Okresného súdu Senica č. k. 5C/23/2025-48 zo dňa 6.5.2025 a zistil tento
skutkový stav veci:

5. Zo sobášneho listu súd zistil, že manželstvo navrhovateľky a jej manžela bolo uzavreté dňa 31.7.2010
v Gbeloch. Z rodných listov mal súd preukázané, že manželom sa počas manželstva narodili dcéry D.
B., nar. XX.XX.XXXX a E. B., nar. X.X.XXXX.

6. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica zo dňa 20.3.2025 súd zistil, že navrhovateľka
za posledných 12 mesiacov poberala prídavok na každé dieťa vo výške 60,- eur mesačne od 1.3.2024
a za mesiac 09/2024 jej bolo jednorazovo vyplatené zvýšenie prídavku vo výške 110,- eur na mal E.
z dôvodu nástupu do 1. ročníka ZŠ. Manžel nepoberal žiadne štátne sociálne dávky. Zo správy Sociálnej
poisťovne zo dňa 7.4.2025 vyplýva, že manžel navrhovateľky nebol za obdobie posledných 12 mesiacov

poberateľom dávok vyplácaných sociálnou poisťovňou, navrhovateľka poberala nemocenské dávky od
12.3.2025, ku dňu podania správy dávka nebola vyplatená.

7. Z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2023 mal súd preukázané, že manžel
navrhovateľky dosiahol príjmy zo závislej činnosti v celkovej výške 8.413,89 eura, po odpočítaní

poistného základ dane predstavoval 7.286,62 eura. Z potvrdení o príjme súd zistil, že navrhovateľka aj jej
manžel sú zamestnancami spoločnosti B. D., I.: XX XXX XXX. Za obdobie marec 2024 až február 2025
navrhovateľka dosiahla čistý priemerný mesačný príjem vo výške 704,99 eura a manžel navrhovateľky
mal priemerný príjem vo výške 906,38 eura.

8. Z výpisov z Obchodného registra SR súd zistil, že manžel navrhovateľky je jediným spoločníkom
a konateľom spoločnosti B. D., I.: XX XXX XXX a jedným z dvoch spoločníkov a konateľov spoločnosti B.
I. D., I.: XX XXX XXX, ktorá bola založená 14.2.2025. Z daňového priznania k dani z príjmov právnickej
osoby súd zistil, že spoločnosť A. H. D., I.: XX XXX XXX v roku 2023 vykázala stratu 43.574,11 eura.
Z účtovných závierok spoločnosti B. D. a zápisníc z rokovania valného zhromaždenia vyplýva, že

hospodársky výsledok za rok 2023 bol zisk vo výške 248.245,05 eura a v roku 2024 spoločnosť dosiahla
zisk 25.771,61 eura.

9. Z uznesenia č. k. 5C/23/2025-48 zo dňa 6.5.2025, právoplatného dňa 6.6.2025 vyplýva, že Okresný
súd Senica na návrh navrhovateľky nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému (manželovi

navrhovateľky) povinnosť zdržať sa úkonov, ktoré by smerovali k nakladaniu s obchodným podielom
v spoločnosti B. D. až do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva sp. zn. 25P/123/2024.10. Z lekárskej správy súd zistil, že navrhovateľka absolvovala dňa 12.3.2025 neurologické vyšetrenie,
bola napadnutá partnerom, mala pomliaždenie v oblasti pleca a ramena, na neurologické vyšetrenie bola
odoslanáprepodozrenienaposttraumatickústresovúporuchu.Dňa21.3.2025navrhovateľkapodstúpila

psychiatrické vyšetrenie s diagnostickým záverom adaptačná porucha.

11. Zo správy kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov mal súd preukázané, že rodina je riešená od
07/2024, kedy prijali oznámenie od OO PZ Brodské, že otec sa mal hrubo správať voči matke a maloletej
D., pričom prítomná bola aj maloletá E.. S otcom bola od začiatku ťažká spolupráca. Matka uvádzala,

že otec vo veľkej miere požíva alkoholické nápoje, potom je agresívny, vulgárny, boli aj u psychiatričky
J. D., otec odporúčania nedodržiaval. Maloletá D. mala tendenciu si rezať zápästie, nezvládala stresové
situácie, aj kvôli alkoholizmu otca. Bol vykonaný pohovor s maloletou D., ktorá uvádzala, že otec je stále
nervózny, keď je opitý, je vulgárny, robí zle, kričí. Vyjadrila sa, že má z neho strach, vyhýba sa mu. Otec
pije často a veľa, viackrát jej vulgárne nedával, mamu opakovane napadol. Zo správ zo základnej a
materskej školy a tiež od ošetrujúcej lekárky neboli zistené žiadne nedostatky. Ďalšie oznámenia z OO

PZ Brodské týkajúce sa fyzického napadnutia navrhovateľky manželom za prítomnosti detí prijali dňa
7.8.2024 a 23.12.2024. Osobné stretnutie s otcom sa uskutočnilo dňa 14.1.2025, otec popieral, že by
rodina mala akékoľvek problémy, vylúčil, že by požíval alkohol, všetko zľahčoval. Matka žije s maloletými
deťmi v rodinnom dome v C., uvádza, že maloleté deti sa otca boja. Matka by bola rada, ak by sa dal otec
liečiť a mal s deťmi pekný vzťah, styku by nebránila. Matka sa chystá s maloletou D. k psychologičke.

Rodičia nežijú v spoločnej domácnosti asi mesiac, odvtedy sa deti s otcom nevideli, dvakrát sa na nich
pýtal cez sms správu, maloletá D. si otca zablokovala. Ošetrujúcim lekárom maloletých detí je MUDr.
D., C., choré často nebývajú, odborné ambulancie nenavštevujú. Bol vykonaný pohovor s maloletými
deťmi bez prítomnosti matky. Maloletá D. uviedla, že v škole sa jej darí dobre, na krúžky nechodí už
žiadne. Vo voľnom čase chodí do fitness centra, s kamoškou von. Maloletá E. navštevuje 1. ročník ZŠ

C., chodí do družiny, na krúžky nie. Na otázku, či sa s nimi niekedy hrá aj otec, maloletá E. povedala,
že on iba fajčí a spí, na čo maloletá D. dodala, že je často preč. Podľa vyjadrenia detí sa im otec nikdy
nevenoval. Tiež nikdy nepomáhal v domácnosti, varila vždy mama alebo maloletá D.. Maloletá E. na
dvore našla kopu piva, ktoré tam bolo poschovávané, maloletá D. uviedla, že otca veľmi často videla
opitého. Maloletá E. ďalej uviedla, že mama a otec sa pohádali v posteli, aj sa tam bili, veľmi sa otca

bála. Maloletá D. uviedla, že kričal po nej viackrát, keď s ním chceli tráviť čas, vždy hovoril, že nemá
čas. Stalo sa viackrát, že ju napadol, asi v roku 2023 na Silvestra ju potiahol z postele, bol pod vplyvom
alkoholu, mala veľkú modrinu. Tiež sa stalo viackrát, že jej dal facku. Otec s nimi nebýva asi mesiac,
odvtedy ho nevideli. Maloletej D. písal, ako sa má, ona si ho zablokovala. Maloleté deti zhodne uviedli,
že chcú bývať s mamou, otca sa boja, nechcú sa s ním stretnúť. Maloletá D. tiež uviedla, že jej otcova

prítomnosť bola nepríjemná, tento pocit mala už dlho, niekedy aj plakala, len sa jej vysmieval.

12. Navrhovateľka pri výsluchu pred súdom uviedla, že na návrhu trvá. Rozvrat manželstva je trvalý.
Manžel je veľmi agresívny, niekoľkokrát ju napadol, oznámila to aj na polícii, je vedené trestné konanie.
Napadnutia videli aj deti, otca sa boja. Momentálne maróduje, jej psychika je veľmi narušená. Vážnejšie

problémy medzi nimi trvajú asi tri roky. Všetko, čo sa deje, pripisuje alkoholu. Boli aj u doktorky D.,
ústavnú liečbu odmietol, predpísala mu lieky, liečbu nedodržuje. Manžel ju ďalej napádal, v 99 %
prípadoch za účasti alkoholu, ale násilné sklony mal aj za triezva. Zo začiatku jej napríklad vykrútil
len ruky, potom sa pridali aj päste, u toho už boli aj svedkovia. Manžel má milenky, momentálne žije
s treťou milenkou. Od 3.3.2025 s manželom spolu nežijú, je práceneschopná, nemá žiadny príjem.

Keď žili v spoločnej domácnosti, uhrádzali výdavky spoločne, po odchode manžela platí výdavky sama.
Naposledy sa intímne stýkali na G.. Iného partnera nemá. K manželovi cíti smútok, je jej ľúto, ako to
dopadlo. Trvá na zverení detí do jej starostlivosti. Deti boli svedkami fyzických napadnutí, staršiu dcéru
tiež napadol, nadával jej. Mladšia dcéra má z otca strach, staršia dcéra s otcom nechce komunikovať
dva roky. Navrhovateľka ďalej uviedla svoje pravidelné príjmy a výdavky a vyjadrila sa k svojim ďalším

majetkovým pomerom. Doplnila, že rodinné prídavky a daňový bonus poberá manžel. Iné vyživovacie
povinnosti nemá.

13. Manžel navrhovateľky vo svojej výpovedi uviedol, že manželka sa za posledné tri roky zmenila.
U psychologičky nebol, alkohol požíva príležitostne asi 2x do mesiaca. Boli medzi nimi skôr hádky,

fyzické útoky neboli, sú to výmysly. Niekedy boli u hádok aj deti. Mal mimomanželské vzťahy, posledný
trvá dodnes. V spoločnej domácnosti nežijú 6 týždňov, od odchodu spolu nehospodária, intímne sa
naposledy stýkali asi mesiac alebo dva dozadu. Súhlasí so zverením maloletých detí do starostlivosti
matky a s tým, aby sa styk neupravoval. Do budúcna si vie predstaviť obnoviť vzťah s deťmi, chce, abystretávanie bolo na dohode. Je ochotný platiť výživné 500,- eur na každé dieťa. Sporenie nepovažuje
za výchovné, skôr navrhuje kúpiť napríklad nejakú nehnuteľnosť. Manžel opísal svoje príjmy a výdavky
a vyjadril sa k svojim ďalším majetkovým pomerom. Výdavky na maloleté deti uznal. Iné vyživovacie

povinnosti nemá. Má stredoškolské vzdelanie s maturitou v odbore strojníctvo, v odbore pracuje. Fajčí,
mesačne minie 200,- eur.

14. Podľa § 100 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) s konaním
o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas

po rozvode.

15. Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
zákon o rodine) manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si
verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé
rodinné prostredie.

16. Podľa § 19 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej
manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach
týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne

na návrh jedného z nich súd. Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z
manželov súhlas druhého manžela.

17. Podľa § 22 zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

18. Podľa § 23 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z
manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo
nemôžeplniťsvojúčelaodmanželovnemožnoočakávaťobnoveniemanželskéhospolužitia.Súdzisťuje
príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne

prihliada.Súdprirozhodovaníorozvodevždyprihliadnenazáujemmaloletýchdetí.Súdpriposudzovaní
miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

19. Podľa § 24 ods. 1, ods. 4, ods. 5 a ods. 6 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza
manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k

maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, alebo do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí,
ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho
výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských

práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je
nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní
dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a
vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu
budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa

s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa
do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému

nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa
o maloletom dieťati domáhať na súde.

20. Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s

maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku
s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o
rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.21.Podľa§62ods.1,ods.2,ods.3,ods.4,ods.5zákonaorodineplnenievyživovacejpovinnostirodičov
k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja
rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov

o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť.

22. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

23. Manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného

rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom (§ 1 ods. 1
zákona o rodine). Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré
zabezpečí riadnu výchovu detí. Tieto aspekty by mali v manželstve pretrvávať po celý čas jeho
existencie. Ustanovenie § 18 zákona o rodine zakotvuje základné osobné práva a povinnosti manželov,
ktoré vznikajú uzavretím manželstva. Na ich porušenie súd obligatórne prihliada pri posudzovaní

miery rozvratu vzťahov medzi manželmi. V ustanovení § 23 zákona o rodine je uvedená všeobecná
hmotnoprávna podmienka na rozvod manželstva, ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého
rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne
neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Citované ustanovenie predpokladá
objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie

niektorého z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav
nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom.

24. Súd z výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil právny
záver, že návrh na rozvod manželstva je dôvodný. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi

manželmi prihliadal na porušovanie povinností manželov podľa § 18 zákone o rodine. Manželia by
mali žiť spolu a sústavne pracovať na udržiavaní vzájomného vzťahu za účelom vytvorenia trvácneho
životného spoločenstva a výchovy detí, uvedené však v konaní nebolo preukázané. Súd zistil, že manžel
navrhovateľky sa v marci tohto roku odsťahoval zo spoločnej domácnosti, odvtedy spolu manželia
nežijú, nehospodária, nestýkajú sa intímne. V konaní vyšlo najavo, že medzi manželmi počas ich

spolužitia často dochádzalo k hádkam a neskôr aj fyzickým atakom, podľa tvrdení navrhovateľky vo
väčšine prípadov sa tak udialo po tom, čo manžel požil väčšie množstvo alkoholu, následkom čoho bol
agresívny a vulgárny. Svedkami nedorozumení medzi manželmi a fyzických útokov na navrhovateľku
boli aj maloleté deti. Manžel navrhovateľky priznal, že bol manželke neverný, aj v súčasnosti má
mimomanželský pomer a býva u priateľky. Navrhovateľka sa vyjadrila, že k manželovi cíti ľútosť, už to

nie je láska. Manžel navrhovateľky s rozvodom manželstva súhlasil. Z vyjadrení manželov bolo zrejmé,
že nemajú záujem zotrvať v manželskom zväzku.

25. Súd na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú vážne
narušené a trvalo rozvrátené do tej miery, že manželstvo si nemôže plniť svoj účel. Rozvrat vzťahov

medzi manželmi je dlhodobý, manželstvo účastníkov konania už dlhší čas neplní svoje funkcie v zmysle
zákona o rodine, to znamená sociálnu, ekonomickú, biologickú ani výchovnú. Vzhľadom na závažnosť
zistených príčin rozvratu manželstva a skutočnosť, že manželia si neplnia žiadne z manželských
povinností podľa § 18 zákone o rodine a na ich plnení ani nemajú záujem, súd nepovažoval za účelné
vyzvať účastníkov, aby sa o zmierne riešenie pokúsili mediáciou. Ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva

súd vyhodnotil rozdielne názory, povahové vlastnosti manželov a ich vzájomné citové odcudzenie sa
z dôvodu mimomanželského vzťahu manžela. Súd má za to, že už nie je predpoklad k obnoveniu
manželského spolužitia tak, aby si manželstvo mohlo plniť svoje funkcie a svoj spoločenský účel, preto
manželstvo účastníkov konania rozviedol.26. Súd zároveň v súlade s ustanovením § 100 CMP rozhodol o úprave pomerov manželov k ich
maloletým deťom na čas po rozvode. Účastníci konania zhodne žiadali o zverenie maloletých detí do

osobnej starostlivosti matky. Vzhľadom na skutočnosť, že deti žijú v spoločnej domácnosti s matkou
a v jej starostlivosti o deti neboli zistené žiadne nedostatky, súd návrhu vyhovel a na čas po rozvode
manželstva zveril obe maloleté dcéry do osobnej starostlivosti matky, akceptujúc tiež názor maloletých
detí, ktoré pred kolíznym opatrovníkom prejavili záujem zostať u matky. Zároveň súd určil, že obidvaja
rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach, keďže obaja

rodičia sú pri výkone rodičovských práv a povinností rovnoprávni.

27. Vzhľadom na zverenie maloletých detí do starostlivosti len jedného z rodičov, povinnosťou
súdu bolo zároveň upraviť vyživovaciu povinnosť druhého rodiča. Súd pri rozhodovaní o výživnom
prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, teda maloletého dieťaťa, ktoré môžu byť rôzne, sú
závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, nadania

dieťaťa, spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie a jeho uplatnenia v spoločenskom živote. Pod
odôvodnenými potrebami oprávneného je nutné rozumieť základné potreby, ktorými sú strava, ošatenie,
hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky a podobne,
ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Výraznou mierou sú potreby maloletého dieťaťa
bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného, teda

oboch rodičov, na ktoré súd pri rozhodovaní o výživnom tiež prihliada. Povinnosťou oboch rodičov,
bez ohľadu na to, či s deťmi žijú v spoločnej domácnosti, je venovať všetky svoje sily dôslednému
zabezpečeniu výživy svojich detí a podieľať sa tak na všestrannom vývoji svojich detí, ktoré nie sú
schopné ešte samé sa živiť a ktoré sú z tohto dôvodu odkázané v plnej miere na svojich rodičov.
Možnosti a schopnosti povinného sú dané jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom,

celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej
aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii.

28. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že mesačné výdavky matky v súvislosti so
starostlivosťou o každé z maloletých detí sú vo výške cca. 758,- eur (oblečenie 250,- eur, pomerná časť

výdavkov na benzín cca 75,- eur, záujmy 100,- eur, pomerná časť nákladov na stravu a domácnosť cca.
333,- eur).

29. Okrem nákladov na starostlivosť o maloleté deti súd zároveň v konaní skúmal schopnosti, možnosti
a majetkové pomery oboch rodičov. Matka má príjem z pracovného pomeru v spoločnosti B. D., kde

podľa potvrdenia o príjme dosiahla priemernú čistú mzdu 704,99 eura. Navrhovateľka uviedla, že mzda
jej reálne vyplácaná nebola, k uvedenému sa vyjadril manžel v tom zmysle, že manželke boli peniaze
vyplácané prevodom na spoločný účet vedený na jeho meno, ku ktorému boli vystavené dve karty.
Zároveň je navrhovateľka jedinou spoločníčkou a konateľkou obchodnej spoločnosti A. H. D., ktorá
v roku 2023 vykázala stratu. Pravidelné príjmy z tejto spoločnosti súd nemal preukázané, navrhovateľka

uviedla, že z podnikania má minimálny príjem, všetko investuje do rozvoja podnikania. Mesačné výdavky
navrhovateľky sú priemerne vo výške 1.813,- eur (energie 300,- eur, pomerná časť nákladov na stravu
a domácnosť vo výške 333,- eur, splátka hypotéky 680,- eur, hygiena 500,- eur). Uviedla, že náklady
na domácnosť v súčasnosti uhrádza sama, používa na to aj peniaze darované od svojho otca. Otec má
priemerný čistý mesačný príjem zo zamestnania vo výške 906,38 eura a ďalší príjem má z podnikania,

kde za rok 2024 dosiahol zisk 24.000,- eur, čo predstavuje 2.000,- eur mesačne. Jeho mesačné výdavky
sú v celkovej výške cca 740,- eur (strava 200,- eur, pohonné hmoty 300,- eur, telefón 40,- eur, cigarety
200,-eur),žijeupriateľky,nadomácnosťjejneprispieva.Ďalšievýdavkysúfiremné.Otecpoberádaňový
bonus na deti. V súčasnosti otec prispieva na výživu každého z maloletých detí sumou vo výške 500,-
eur mesačne. Rodičia iné vyživovacie povinnosti nemajú.

30. Vzhľadom na skutočnosť, že matka po úprave petitu navrhla upraviť vyživovaciu povinnosť otca
sumou vo výške 500,- eur mesačne na každé maloleté dieťa a otec s uvedenou sumou výživného
súhlasil, pričom výživné v tejto výške aj fakticky uhrádza, súd návrhu aj v tejto časti vyhovel a otcovi
uložil povinnosť prispievať na výživu každého z maloletých detí v sume 500,- eur mesačne. Kolízny

opatrovník maloletých detí a prokurátorka nenamietali proti navrhnutej výške výživného, považovali ho
za primerané potrebám detí. Súd má za to, že takto určené výživné je spôsobilé pokryť väčšiu časť
nákladov na starostlivosť o maloleté deti a je primerané ich odôvodneným potrebám, zohľadniac pri tom
skutočnosť, že na výžive maloletých detí je povinná podieľať sa aj matka. Podľa odporúčacej tabuľkyMinisterstva spravodlivosti SR výška výživného z príjmu povinného rodiča, ktorý má dve vyživovacie
povinnosti, je v rozsahu 14 % pre maloleté dieťa na prvom stupni základnej školy (maloletá E.) a vo
výške 16 % pre maloleté dieťa na druhom stupni základnej školy (maloletá D.). Priemerný mesačný

príjem otca z podnikania a zo závislej činnosti je v súhrnnej výške 2.900,- eur, z čoho 14 % predstavuje
406,- eur a 16 % sumu 464,- eur. Mesačné výživné v sume 500,- eur tak prevyšuje odporúčanú výšku
výživného, avšak vzhľadom na skutočnosť, že otec výživné vo výške 500,- eur pravidelne platí a sám ho
v tejto výške navrhol, súd dospel k záveru, že takto určené výživné zodpovedá súčasným schopnostiam
a možnostiam otca ako povinného rodiča. Súd poznamenáva, že v zmysle § 44 CMP sú rozsudky o

výživnom vykonateľné doručením.

31. Styk otca s maloletými deťmi súd neupravil, nakoľko rodičia úpravu styku nežiadali upraviť, ale chceli
ho ponechať na dohode rodičov.

32. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na

náhradu trov konania, nakoľko neboli naplnené podmienky, v zmysle ktorých by podľa CMP bolo možné
účastníkovi trovy konania priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie zo strany navrhovateľky, kolízneho opatrovníka
a prokurátora okresnej prokuratúry, pretože sa títo účastníci vzdali práva podať odvolanie po jeho

vyhlásení v zmysle § 368 CSP.

Proti tomuto rozsudku má právo podať odvolanie manžel navrhovateľky v lehote 15 dní od doručenia
rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutkový stav
veci (§ 62 ods. 1 CMP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62
ods. 2 CMP).

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63
CMP). Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že

prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 zákona o rodine).Vo veciach starostlivosti súdu o maloletých ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný
exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP).

Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri
neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.

Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy,
ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k
maloletému.

Ten, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu, môže podať návrh na vykonanie

exekúcie, ak povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995
Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 Exekučného
poriadku).