Rozsudok · Bezdôvodné obohatenie · Judgement

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/45/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123366619
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Ragan

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6123366619.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a sudcov JUDr.

Natálie Štrkolcovej a JUDr. Adriána Pažúra, v spore žalobcu: INGSTEEL, spol. s r. o., so sídlom
Tomášiková 17, Bratislava 820 09, IČO: 17 320 429, zastúpený: RASLEGAL, s. r. o., so sídlom Mostová
2, Bratislava – Staré mesto 811 02, IČO: 36 855 561, proti žalovanému: Chemkostav, a. s., so sídlom K.
Kuzmanyho 1259/22, Michalovce 071 01, IČO: 36 191 892, zastúpený: JUDr. Ladislav Scholcz, advokát,
so sídlom Krmanova 16, Košice 040 01, o zaplatenie 101.212,43 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice č.k. 88Cb/19/2023-635 z 19. septembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Mestského súdu Košice č.k. 88Cb/19/2023-635 z 19. septembra 2024.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v spore o zaplatenie 101.212,43 eur s príslušenstvom
žalobe vyhovel a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhrada trov konania v rozsahu 100 %
účelnevynaloženýchtrovkonaniastým,žeovýškenáhradytrovkonaniabuderozhodnutésamostatným
uznesením súdom prvej inštancie.

2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že ako zhotoviteľ uzavrel dňa 18. novembra 2015 so

žalovaným ako objednávateľom Zmluvu o dielo č. 18//149/Z/14, predmetom ktorej bolo zhotovenie
Polyfunkčného objektu, A. B., C., časť Fasádne konštrukcie. V súlade s bodom 7.1. Zmluvy žalobca
požiadal svoju financujúcu banku o vystavenie bankovej záruky na sumu 101.112,43 eur, na základe
čoho bola v prospech žalovaného vystavená banková záruka č. C., a to do 15. júla 2023. Žalovaný
listom zo dňa 11. júla 2023 siahol na bankovú záruku, a to v jej plnej výške, o čom banka žalobcu
notifikovala. Žalobca uviedol, že dielo v rozhodnom čase nevykazovalo a ani v čase podania žaloby
nevykazuje žiadne vady, a teda žalovaný nemal na čerpanie bankovej záruky nárok. Listom zo dňa 13.

júla 2023 sa žalobca obrátil na žalovaného s výzvou k späťvzatiu žiadosti o úhradu zo záruky, predmetný
list zostal bez odozvy. Žalovaný svoju neoprávnenú žiadosť o čerpanie záruky nevzal späť, a teda dňa
19. júla 2023 došlo k jej zúčtovaniu, o čom bol žalobca vyrozumený bankou. Dňa 19. júla 2023 tak
bol účet žalobcu zaťažený sumou vo výške 101.112,43 eur z titulu bankovej záruky a zároveň sumou
vo výške 100,- eur z titulu poplatku za čerpanie záruky. Čerpanie z bankovej záruky žalovaným nemá
žiadny skutkový základ, je bez právneho dôvodu, žalovaný sa tak na jeho úkor bezdôvodne obohatil
(čerpanou zárukou) a zároveň mu v tejto súvislosti spôsobil škodu (v podobe súvisiacich poplatkov a

nákladov čerpania bankovej záruky). Žalobca vyzval žalovaného na úhradu bezdôvodného obohatenia
listom zo dňa 13. júla 2023 tak, aby mu toto bezodkladne vrátil, ak dôjde k čerpaniu záruky. Žalobca si
preto voči žalovanému podanou žalobou uplatnil nárok na zaplatenie neoprávnene čerpanej bankovej
záruky vo výške 101.112,43 eur; ďalej nárok na zaplatenie nákladov na čerpanie bankovej záruky vovýške 100,- eur, ktorými banka zaťažila účet žalobcu; ako aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania
vo výške 13,00 % ročne zo sumy 101.112,43 eur od 21. júla 2023 do zaplatenia, keďže dňa 19. júla
2023 bol účet žalobcu zaťažený sumou bankovej záruky, pričom v zmysle výzvy zo dňa 13. júla 2023

mal žalovaný vrátiť plnenie najneskôr nasledujúci deň, k čomu nedošlo, na základe čoho sa dostal dňa
21. júla 2023 do omeškania; a napokon aj nárok na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených
s uplatnením pohľadávok vo výške 80,- eur (t.j. 2 x 40,- eur).

3. Žalovaný navrhol žalobu v podanom odpore ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že v rozhodnom

čase, t.j. k 15. júlu 2023, kedy mala uplynúť platnosť bankovej záruky za zádržné č. BRATGO0002783,
žalobca neodstránil všetky reklamované vady, ktoré si žalovaný uňho počas záručnej doby uplatnil,
o čom podľa žalovaného svedčí e-mailová správa z 31. júla 2023, v ktorej zástupca generálneho
objednávateľa (investora) v reakcii na žiadosť žalobcu zo 6. júla 2023 o potvrdenie vybavenia reklamácií,
uviedol, že reklamácie s označením „REKL_068/2023/AL – NJ Majetkový Holding – zatekanie okien
v oblúku budovy – zasadačka“ a „REKL_069/2023/AL – NJ JRK – zatekanie okna v kancelárii smer

Veterná ul.“ nepovažuje za uzavreté a naďalej ich eviduje ako neodstránené. Žalovaný považoval
za zrejmé, že dielo v rozhodnom čase vykazovalo vady, tieto vykazuje aj ku dňu spísania odporu.
Poukázal na to, že v priebehu celej záručnej doby sa vyskytovali vady fasády, spočívajúce v zatekaní
fasádnych okien diela pri daždi, ktoré sa postupne prejavili na celom diele, niektoré aj opakovane,
po už vykonaných opravách. Na uvedené skutočnosti žalovaného opakovane upozorňoval generálny

objednávateľ, napríklad v listoch z 3. decembra 2020, zo 14. januára 2021, zo 4. februára 2021, z
10. mája 2022 a z 26. mája 2023, ktorých obsah žalovaný následne premietol do listov adresovaných
žalobcovi, napríklad z 11. decembra 2020, z 12. februára 2021, z 19. mája 2022, z 13. júna 2023. Pri
realizácii diela bol nevhodne zvolený technologický postup, dôsledkom čoho je systémová chyba fasády
a pravidelné zatekanie fasády (nové, ale aj opakované), čo potvrdil aj Znalecký posudok č. 1/2022,

vypracovaný vo veci Posúdenia skutkového stavu budovy UNIQ D. E. X, XXX XX C., znalcom Doc.
Ing. Jurajom Žilinským, PhD. Žalobca ku dňu ukončenia záručnej doby nebol schopný zistiť systémovú
vadu fasády, keď odstraňoval len dôsledok, ale nie príčinu opakovaného zatekania okien, neodstránil
všetky reklamované vady, odmietol predĺžiť platnosť garančnej bankovej záruky. Žalovaný nevedel
dopredu predvídať rozsah nákladov na odstránenie vád, ktoré sa ešte v budúcnosti z dôvodu vadne

zrealizovanej fasády na predmetnej fasáde prejavia, preto pristúpil dňa 11. júla 2023 k čerpaniu plnenia
z bankovej záruky za zádržné č. BRATGO0002783 z dôvodu porušenia zmluvných povinností žalobcu.
Žalovaný nesúhlasil, že plnením z bankovej záruky za zádržné sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu,
o čom svedčí jeho list z 10. augusta 2023, ktorým žalobcovi oznámil, že za účelom úschovy celého
poskytnutého plnenia z predmetnej bankovej záruky za zádržné vo výške 101.112,43 eur zriadil osobitný

bankový účet, vedený v E. F. C., G., a finančné prostriedky uložené na tomto osobitnom účte sa zaviazal
použiť výhradne na účel náhrady nákladov za neodstránenie reklamovaných vád s tým, že po uplynutí
záručnej doby žalovaného voči generálnemu objednávateľovi bude nepoužitá časť týchto prostriedkov
vrátená žalobcovi.

4. Žalobca v replike reagoval na obranu žalovaného a zdôraznil, že žalovaný mal právo na zádržné,
prípadne bankovú garanciu vo výške zádržného, jedine v čase, kedy záručná doba k dielu stále plynula,
a ak táto uplynula, bol povinný zádržné vydať, respektíve (čerpanú) bankovú garanciu uvoľniť. Žalovaný
takto nepostupoval, ale naopak, svojvoľne pristúpil k neopodstatnenému čerpaniu bankovej garancie
bez reálneho zmluvného či zákonného podkladu a existencie vecných dôvodov a získaný profit vedome

zadržiava. Žalovaný mu dňa 15. augusta 2023 zaslal e-mailom list datovaný dňa 10. augusta 2023,
ktorým mu oznámil, že sumu zadržiava výlučne z dôvodu, že mu na jeho výzvy nepredĺžil bankovú
záruku. Žalovaný si tak svojvoľným čerpaním bankovej garancie zriadil akúsi osobitnú bankovú úschovu
sui generis, a to bez akéhokoľvek vecného dôvodu, zmluvného podkladu, súhlasu žalobcu a dokonca
proti jeho vôli. Na list žalovaného obratom reagoval listom z 22. augusta 2023, v ktorom žalovaného

upozornil na protiprávnosť jeho konania a žiadal ho o predloženie dokladu o tom, že záručná doba
k dielu neuplynula, a teda právo žalovaného čerpať bankovú garanciu existuje. Požadovaný doklad
nebol zo strany žalovaného predložený. Žalobca odkázal na bod 6.1 Zmluvy, v zmysle ktorého bola
na dielo poskytnutá záruka v trvaní 60 mesiacov, ktorá začala plynúť dátumom konečnej akceptácie
diela a ku dňu vyhotovenia repliky už uplynula, s tým, že jeho povinnosť garantovať zádržným (alebo

nahrádzajúcou bankovou garanciou) záručnú zábezpeku v zmysle bodu 4.5 druhej odrážky Zmluvy
definitívne skončila 30 dní po uplynutí záručnej doby. Upozornil, že sám žalovaný v odpore priznal, že
záručná doba uplynula, a napriek tomu na bankovú garanciu siahol. V ďalšej časti žalobca v reakcii na
vyhlásenie žalovaného, že fasáda vykazuje vady, vyjadril presvedčenie, že to tak nie je a reklamovanézatekanie bolo spôsobené nedostatočnou starostlivosťou a nevhodným užívaním stavby zo strany
vlastníka, respektíve správcu budovy, ktorý mal túto preniesť na užívateľov, a preto sa ich konanie
pričíta na ťarchu jemu samému. Žalobca ozrejmil, že súčasťou fasády sú okná, pričom fasáda tvorí s

oknami jeden konštrukčný celok, čo znamená, že správnosť funkčnosti fasády ako celku je podmienená
správnosťou užívania každej jej jednotlivej časti, osobitne tej, ktorá je ovládaná koncovými užívateľmi
stavby, a takýmto prvkom sú aj okná. Pokiaľ ponechá užívateľ priestoru na niektorom z podlaží otvorené,
respektíve nesprávne uzavreté okno, počas dažďa voda natečie do fasádneho systému a má tendenciu
sa v tomto systéme zvnútra prirodzene presúvať a pokiaľ nájde prienik, môže vyústiť do vnútorných

priestorov v inej časti stavby, čo môže evokovať, že zatečenie vzniklo práve v mieste, kde sa objavilo,
avšak pri zatekaní tomu spravidla tak nie je. Žalobca doplnil, že sa tak nedeje pri krátkodobom pôsobení,
prípadne ak dážď nie je sprevádzaný vetrom (tzv. „hnaný vetrom“), avšak stáva sa tak v prípadoch,
pokiaľ sú okná otvorené (zle zavreté) počas víkendu pri súčasnom výskyte dlhšie trvajúceho dažďa za
veterného počasia. Voda cez takto neuzavreté alebo zle uzavreté okno prenikne do (systému) fasády
a vyviera na prvom vhodnom mieste, ktoré nemusí byť v mieste prieniku vody do fasády cez okno

(pokiaľ tu nie je žiadna vnútorná netesnosť). Žalobca pripustil, že bežnému užívateľovi sa to navonok
javí ako zatekanie bez konkrétnej príčiny. Trval však na tom, že nejde o konštrukčnú chybu fasády ani
žiadnu vadu, ale o nezodpovedný prístup vlastníka, respektíve užívateľov budovy k fasáde ako takej.
Žalobca vyhlásil, že k tomu dochádza aj v dotknutej nehnuteľnosti, poukazujúc na to, že reklamácie sa
objavovali spravidla s odstupom pár dní po dažďoch (čo je vyvolané postupným nasiakaním zakrytých

materiálov a až následným postupným priesakom na viditeľných miestach), respektíve nepriaznivom
daždivom počasí. Žalobca rozporoval, že fasáda má akúkoľvek systémovú vadu spôsobujúcu zatekanie
okien, poznamenajúc, že ak by išlo o systémovú vadu, nezatekalo by jedno a to isté okno, prípadne
dve tie isté okná, ale zatekali by rôzne okná, prípadne všetky, a to nielen po „výdatných dažďoch,“
ale pri každom daždi. V tejto súvislosti spochybnil žalovaným predložený Znalecký posudok č. 1/2022,

zabezpečený vlastníkom budovy, poukazujúc na to, že pri jeho spracovaní nebol prítomný, nebol
prizvaný na objasnenie a konzultáciu k nemu a neregistruje ani, že by mu v ňom uvedené konkrétne
nedostatky boli vytknuté, aby ich odstránil. Znaleckému posudku vytýkal, že neobsahuje žiadne odborné
posúdenie, keď znalec žiadnu okolnosť neanalyzuje, neidentifikuje príčinu a už vôbec nie vo vzťahu
k zatekaniu okien, ale len konštatuje, respektíve bez pridanej znaleckej práce preberá zadávateľom

deklarovaný stav. Žalobca tiež upozornil, že znalec v posudku identifikuje vady v streche, v suteréne
a na fasáde, pričom fasáde sa venuje iba v bode 3.2 posudku, pripomenúc, že na objekte realizoval
iba fasádu, nie aj strechu či suterén. Poukázal na to, že vo vzťahu k zatekaniu okien znalec formuloval
záver v nadväznosti na zdokumentovanie jediného okna, z fotografií ktorého (č. 45 a 46) je zrejmé,
že v čase ich vyhotovenia, a teda obhliadky (dňa 30. marca 2022) neprší, pričom nad predmetným

oknom je ešte dokonca aj v čase fotografovania otvorené okno. Žalobca zároveň konštatoval, že znalec
žiadnu systémovú vadu ani nepomenoval, nezisťoval príčiny (zadávateľom) tvrdeného zatekania a
nepomenoval žiadnu okolnosť, z ktorej by vyvstávala akákoľvek systémová vada fasády spôsobujúca
zatekanie okien. Vo vzťahu k ostatným, znalcom identifikovaným vadám uviedol, že tieto nemajú so
zatekaním žiadny súvis. V tejto súvislosti poukázal na to, že aj z spoločnosťou VACHEL SK, s.r.o.

vytknutých vád (v žalovaným predloženom liste z 26. mája 2023) sa zatekania okien týkali len vady
uvedené v bodoch 4., 5. a 7., pričom ostatné vady sa netýkali žalobcom realizovaných dodávok, ale
zatekania žalovaným realizovaných stropov. Žalobca dodal, že hoci tam reklamované zatekanie okien v
priestoroch „NJ – Leitner“, „NJ – Čechová“ a „NJ – JRK“ prezentuje žalovaný ako reklamácie v riešení,
uvedené nezodpovedá skutočnosti, keďže v zmysle príslušných protokolov boli všetky tri reklamácie

uzavreté ako vyriešené, čo bolo žalovanému oznámené e-mailom dňa 6. júla 2023, teda ešte pred
čerpaním bankovej garancie. Žalobca trval na tom, že všetky reklamácie boli riadne vybavené, žiadne
nie sú v riešení a už vôbec žiadne nie sú k akejkoľvek systémovej vade fasády, spôsobujúcej zatekanie.

5. Žalovaný v duplike zotrval na prezentovaných vyjadreniach, doplnil svoje vyjadrenie a poukázal na to,

že ku konečnej akceptácii diela došlo dňa 15. júna 2017, odkedy začala plynúť záručná doba dojednaná
v rozsahu 60 mesiacov, ktoré predstavujú cca 1.825 dní. Upozorniac, že počas trvania reklamačnej
opravy záručná doba neplynie, konštatoval, vychádzajúc z Tabuľky reklamovaných vád fasády, že prvá
reklamácia bola uplatnená 17. mája 2018, ku ktorému dňu uplynulo zo záručnej doby 335 dní. Počnúc
daným dňom dochádzalo k mnohonásobne sa opakujúcim reklamáciám spojeným so zatekaním, kde

zatekanie bolo len následkom vád na fasáde stavby, realizovanej žalobcom. Vady fasády potvrdil aj
znalec v Znaleckom posudku č. 1/2022. Z prehľadu reklamačných konaní podľa žalovaného vyplýva,
že zo záručnej doby 60 mesiacov, ktorá začala plynúť dňom konečnej akceptácie diela (15. júna 2017),
uplynulo do 6. júna 2023, kedy došlo k odstráneniu vady z reklamácie č. 207/R/23, len 529 dní. Žalovanýzároveň poukázal na to, že reklamácie zo 17. mája 2023 doposiaľ (ku dňu vyhotovenia dupliky) neboli
vybavené, záručná doba tak fakticky neplynie. Súčasne pripomenul, že listom z februára 2021 žalobca
predĺžil záručnú dobu o 12 mesiacov. Považoval preto za zrejmé, že ako ani ku dňu ohlásenia reklamácií

zo 17. mája 2023, tak ani ku dňu čerpania bankovej záruky (11. júla 2023) záručná doba neuplynula,
a teda bankovú záruku čerpal oprávnene. Dodal, že platnosť bankovej záruky v zmysle Dodatku č. 2 z
29. júna 2022 uplynula dňa 15. júla 2023. Žalovaný zhrnul, že žalobca nesplnil záväzky zo zmluvy, vady
mu boli opakovane vytýkané, pričom žalovaný čerpal bankovú záruku počas trvania záručnej doby, a
to na zabezpečenie vád vyskytujúcich sa na diele, ktoré do dňa vyhotovenia dupliky neboli odstránené.

Odkázal na závery znaleckého posudku, v zmysle ktorých vykazuje fasáda vady technického charakteru
spočívajúce v nepresnostiach v pretmelení zasklenia, v nepresnom lištovaní hliníkových plechov, v
mineralizovaných stopách po sústredenom stekaní dažďovej vody a pod., majúc za to, že zatekanie
je dôsledkom týchto vád. Znalecký posudok označil za zrozumiteľný a dávajúci jasnú odpoveď na
zadanú otázku, konkretizujúc jednotlivé vady fasády. Žalovaný vyjadril presvedčenie, že záver znalca
týkajúci sa fasády nediskvalifikuje to, že z dôvodu, že v čase obhliadky nepršalo, a teda znalec nemohol

overiť zatekanie, sa tento odvolal na tvrdenie zadávateľa. Na margo troch reklamácií, na ktoré poukázal
žalobca a ktoré majú byť podľa neho uzavreté ako vyriešené, žalovaný uviedol, že v jednom prípade,
v ktorom potvrdil, že vada je odstránená, sa táto po odstránení objavila opäť; a v ďalších dvoch
prípadoch žalobca po vykonaní opätovných zátopových skúšok tieto zamietol. Žalovaný zdôraznil, že pri
opätovných zátopových skúškach nebol prítomný žiadny jeho zástupca a že so záverom o zamietnutí

reklamácií nesúhlasil, v dôsledku čoho potvrdenia žalobcu o ich zamietnutí nepotvrdil podpisom, s tým,
že predmetné vady sú stále neodstránené. Odvolávajúc sa na mnohonásobné opakované reklamácie,
považoval žalovaný za zrejmé, že fasáda predmetnej budovy má systémové vady, ktoré bránia jej
riadnemu, ničím nerušenému užívaniu, a preto trval na tom, že bankovú záruku čerpal oprávnene.

6. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané, že právny vzťah medzi žalobcom
a žalovaným je po právnej stránke potrebné posúdiť podľa ustanovenia § 261 ods. 1 a ustanovení §
536 a nasl. Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy ako obchodnoprávny,
založený zmluvou o dielo uzatvorenou v písomnej forme medzi dvoma podnikateľmi, a keďže žalobca sa
podanou žalobou domáhal vydania bezdôvodného obohatenia a náhrady škody vzniknutých v súvislosti

so zabezpečením nárokov žalovaného zo zmluvy bankovou zárukou, aj podľa ustanovení § 313 a nasl.
Obchodného zákonníka, obsahujúcich úpravu tohto inštitútu.

7.Súdprvejinštancievecnásledneprávneposúdilpodľaustanovení§1ods.1,§2ods.2,§261ods.1,§
263 ods. 1 Obchodného zákonníka upravujúcich postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy

a zmluvné vzťahy; § 536 ods. 1, § 536 ods. 2 druhá veta, § 560 ods. 1,2,3, § 563 ods. 1,2, § 429 ods. 1,2,
§ 430, § 431 Obchodného zákonníka upravujúcich zmluvu o dielo a záruku za akosť diela; § 313, § 314, §
317, § 319, § 321 ods. 1,2,3,4 Obchodného zákonníka upravujúcich bankovú záruku; § 757, § 373, § 374
ods. 1 Obchodného zákonníka upravujúcich zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností
zo záväzkového vzťahu a okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť; § 365 ods. 1, § 369 ods. 1,2, § 369c

ods. 1 Obchodného zákonníka upravujúcich omeškanie so splnením peňažného záväzku, výšku úrokov
z omeškania, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a § 1 ods. 2 Nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného
zákonníka v znení neskorších predpisov upravujúcich sadzbu úrokov z omeškania; a po vyhodnotení
vykonaných dôkazov dospel k záveru, že nárok žalobcu je v celom rozsahu dôvodný a preukázaný.

8. Súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní bolo ako nesporné ustálené, že dňa 18. novembra 2015
strany uzavreli Zmluvu o dielo č. 18/149/Z/14, predmetom ktorej bolo zhotovenie Polyfunkčného objektu,
A. B., C., časť Fasádne konštrukcie, a v súlade s ktorou bola na žiadosť žalobcu jeho financujúcou
bankou vystavená v prospech žalovaného banková záruka č. C. na sumu 101.112,43 eur. Platnosť

bankovej záruky v zmysle Dodatku č. 2 z 29. júna 2022 uplynula 15. júla 2023. Sporné nebolo, že
žalovaný si listom z 11. júla 2023 uplatnil z dôvodu neodstránenia vád, spočívajúcich v zatečení okien v
priestoroch nájomcov Leitner, Majetkový Holding a JRK plnenie z bankovej záruky a že dňa 19. júla 2023
došlo bankou k jeho zúčtovaniu, a teda účet žalobcu bol zaťažený jednak sumou vo výške 101.112,43
eur z titulu bankovej záruky a jednak sumou vo výške 100,- eur z titulu poplatku za čerpanie záruky.

Žalobca nerozporoval ani, že žalovaný za účelom úschovy celého poskytnutého plnenia z predmetnej
bankovej záruky za zádržné vo výške 101.112,43 eur zriadil osobitný bankový účet, vedený v E. F.
C., G.. Medzi stranami nebolo sporné ani, že ku konečnej akceptácii diela došlo dňa 15. júna 2017 a
že od uvedeného dňa začala plynúť záručná doba, ktorá bola dojednaná v dĺžke 60 mesiacov, pričomžalobca listom z februára 2021 predĺžil záručnú dobu o 12 mesiacov. Rovnako, nesporným bolo, že
dochádza k zatekaniu fasády diela. Žalovaný nenamietal tvrdenia žalobcu, že za účelom zistenia vád
reklamovaných dňa 18. mája 2023 sa dňa 5. júla 2023 za prítomnosti zástupcu žalovaného a dňa 6. júla

2023 bez jeho účasti uskutočnili zátopové skúšky, pričom nespochybnil tvrdenie žalobcu, že vo vzťahu k
vadám uplatneným Reklamáciou 2/ a Reklamáciou 3/ sa zatekanie pri zátopovej skúške dňa 5. júla 2023
nevyskytlo a rovnaký výsledok, a to aj vo vzťahu k vade uplatnenej Reklamáciou 1/, bol zaznamenaný aj
pri opätovnej zátopovej skúške dňa 6. júla 2023. Rovnako, žalovaný neoponoval ani tvrdeniu žalobcu, že
tentovdňoch24.septembra2020a27.augusta2022vypracovalcenovúponukukpravidelnémuservisu

fasádnych konštrukcií, a účinne nepoprel ani tvrdenie žalobcu, že základná údržba okien je dlhoročne
zanedbávaná, z ktorého dôvodu sú okná v zlom technickom stave. Sporné medzi stranami ostalo, či
dielo ku dňu uplatnenia bankovej záruky žalovaným, t.j. k 11. júlu 2023, vykazovalo vady, ktoré boli
predmetom Reklamácie 1/, Reklamácie 2/ a Reklamácie 3/; či pri realizácii diela bol (ne)vhodne zvolený
technologický postup, dôsledkom ktorého je systémová chyba fasády a pravidelné zatekanie fasády,
alebo reklamované zatekanie bolo spôsobené nedostatočnou starostlivosťou a nevhodným užívaním

stavby; ako aj to, či, respektíve kedy uplynula záručná doba k dielu.

9. Následne súd prvej inštancie, vychádzajúc z toho, že žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania
bezdôvodného obohatenia a náhrady škody, považoval za podstatné pre rozhodnutie vo veci ustáliť,
či banková záruka bola čerpaná oprávnene. V zmysle záručnej listiny bola jednou z podmienok

uplatnenia bankovej záruky špecifikácia nesplnených záväzkov žalobcu vyplývajúcich zo zmluvy počas
záručnej doby. Zároveň, v zmysle bodu 7.1 zmluvy bol žalovaný (ako objednávateľ) oprávnený použiť
na uspokojenie svojich oprávnených nárokov a splatných pohľadávok voči zhotoviteľovi (žalobcovi),
vzniknutých podľa a/alebo na základe a/alebo v súvislosti s touto zmluvou, (len) zodpovedajúcu hodnotu
bankovej záruky. Vzhľadom na znenie záručnej listiny a znenie dojednania bankovej záruky v uvedenej

časti bodu 7.1 zmluvy považoval súd za určujúcu pre rozhodnutie vo veci otázku existencie vád, ktoré
boli uplatnené Reklamáciami 1/, 2/ a 3/, keďže tieto boli v zmysle Prehlásenia žalovaného z 11. júla 2023
dôvodom pre uplatnenie bankovej záruky, ako aj otázku hodnoty z nich plynúcich oprávnených nárokov
žalovaného. V tomto smere sa súd nestotožnil s názorom žalovaného, že pre čerpanie bankovej záruky
je rozhodujúce len znenie záručnej listiny. Súd mal za to, že oprávnenosť uplatnenia bankovej záruky

je nutné posudzovať aj v medziach záväzkového vzťahu, z ktorého vyplývajú nároky zabezpečené
bankovouzárukoua(aj)vsúvislostisňouajvzájomnéprávaapovinnostizmluvnýchstrán.Prevzájomné
nároky strán, hoc aj zabezpečené bankovou zárukou a napokon uspokojované z jej prostriedkov, je totiž
rozhodujúciobsahichvzájomnéhozáväzkovéhovzťahu.Napokon,isamotnázáručnálistinaodkazovala
na predmetnú zmluvu. Žalobca založil svoj procesný útok aj na tvrdení o neexistencii predmetných

vád v čase uplatnenia bankovej záruky. Súd vychádzal z toho, že uvedené vady (zatečenie okien v
priestoroch nájomcov Leitner, Majetkový Holding a JRK dňa 17. mája 2023) boli žalovaným reklamované
dňa 18. mája 2023 (príslušné reklamácie boli žalobcovi doručené dňa 22. mája 2023), čiže v rámci
záručnej doby, ktorá mala odhliadnuc od prípadného prerušenia jej plynutia uplynúť najskôr dňa 15.
júna 2023 (t.j. uplynutím 60 mesiacov od konečnej akceptácie diela a následne ďalších 12 mesiacov

jej predĺženia). Žalobca tieto vady po uskutočnení zátopových skúšok vybavil dňa 6. júla 2023 tak, že
závadu uplatnenú Reklamáciou 1/ odstránil a závady uplatnené Reklamáciami 2/ a 3/ neuznal, keďže ani
opakované zátopové skúšky v týchto prípadoch nepotvrdili zatekanie reklamovaných miest. Vybavenie
Reklamácie 1/ bolo zo strany generálneho objednávateľa akceptované dňa 11. júla 2023, kedy bola
predmetná reklamácia uzavretá ako vyriešená. Vybavenie Reklamácií 2/ a 3/ ich zamietnutím nebolo

akceptované, a to napriek tomu, že záver o tom, že zátopové skúšky nespôsobili zatečenie daných
miest, nebol spochybnený, a to nielen zo strany generálneho objednávateľa, ale ani (a predovšetkým) zo
strany žalovaného. Žalovaný pritom vôbec neobjasnil, na základe akého dôvodu výsledky zátopových
skúšok realizovaných vo vzťahu k priestorom nájomcu Leitner akceptoval a na ich základe považoval
Reklamáciu 1/ za vybavenú a uzavretú, zatiaľ čo výsledky tých istých zátopových skúšok realizovaných

v rovnakých dňoch vo vzťahu k priestorom nájomcov Majetkový Holding a JRK bez akéhokoľvek
bližšieho odôvodnenia neakceptoval. Žalovaný tiež ani netvrdil, že by sa na reklamovaných miestach
opätovne vyskytli závady v čase od vykonania zátopových skúšok po uplatnenie bankovej záruky.
Rovnako, žalovaný ani nijako nepomenoval konanie (konkrétne úkony, výkony), ktoré by za účelom
odstránenia tvrdených závad, uplatnených Reklamáciami 2/ a 3/, zo strany žalobcu očakával, aby

uvedené Reklamácie mohol (bol ochotný) uzavrieť. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že
žalovaný nepreukázal, respektíve žalobca vyvrátil existenciu vád uplatnených Reklamáciami 1/, 2/ a
3/, ktoré boli dôvodom uplatnenia bankovej záruky. V konaní bolo totiž preukázané, že Reklamácia
1/ bola ku dňu uplatnenia bankovej záruky (k 11. júlu 2023) vybavená, a teda ňou uplatnená vadaodstránená, t.j. už neexistentná; a že Reklamácie 2/ a 3/ boli nedôvodné, a teda že príčinou nimi
uplatnených závad neboli vady fasády, za ktoré by zodpovedal žalobca (v zmysle § 563 ods. 2 v
spojení s § 431 Obchodného zákonníka). S ohľadom na uvedené závery mal súd za to, že žalovaný

odôvodnil čerpanie bankovej záruky záväzkami žalobcu, ktoré ku dňu uplatnenia bankovej záruky neboli
dané, čiže so splnením ktorých žalobca nemohol byť v omeškaní, a teda že žalovaný nedôvodne
pristúpil k čerpaniu bankovej záruky. Inak povedané, v konaní nebolo preukázané, že dielo malo ku
dňu uplatnenia bankovej záruky vady, ktoré boli dôvodom jej čerpania. Zároveň, žalovaný neuniesol
povinnosť tvrdenia, ani dôkazné bremeno, ohľadom splnenia podmienky, viažucej sa na jeho oprávnenie

čerpať bankovú záruku v zmysle ustanovení samotnej zmluvy (bod 7.1), ktorá uvedené oprávnenie
žalovaného limituje hodnotou jeho oprávnených nárokov. Žalovaný v konaní netvrdil ani nepreukázal, že
plnenie, na ktoré si titulom bankovej záruky uplatnil nárok, svojou hodnotou zodpovedá výške nároku,
ktorý mu v súvislosti s tvrdeným porušením povinnosti žalobcu odstrániť vady, uplatnené Reklamáciami
1/, 2/ a 3/, mal oprávnene vzniknúť, hoci v zmysle zmluvného dojednania bol oprávnený použiť na
uspokojenie svojich oprávnených nárokov a splatných pohľadávok voči žalobcovi ako zhotoviteľovi,

pokiaľ ich zhotoviteľ neuspokojil, len zodpovedajúcu hodnotu bankovej záruky. Celú hodnotu bankovej
záruky bol oprávnený použiť len v zmluvou predvídaných prípadoch, ktorých naplnenie však žalovaný
netvrdil a ani v konaní nevyšlo najavo. Navyše, žalovaný svoj predmetný oprávnený nárok, za účelom
uspokojenia ktorého pristúpil k uplatneniu bankovej záruky, nevymedzil nielen čo do jeho hodnoty,
ale tento nešpecifikoval ani čo do jeho podstaty a charakteru, a teda nebolo zrejmé, za účelom

uspokojenia akého nároku v súvislosti s tvrdeným porušením povinnosti žalobcu odstrániť v stanovenej
lehote reklamované vady žalovaný pristúpil k uplatneniu bankovej záruky, t.j. či za účelom uspokojenia
nárokov vzniknutých v súvislosti s odstránením dotknutých vád na náklady zhotoviteľa (žalobcu), ako
ich predvídali zmluvné dojednania (viď. bod 11.7 VZP), alebo súvisiacich zmluvných pokút, či iných. Tu
sa žiada dodať, že žalovaný netvrdil ani, že pristúpil k odstráneniu vád, o ktorých tvrdil, že boli v čase

čerpania bankovej záruky existentné. Žalovaný síce poznamenal, že v súvislosti so zatekaním fasády
má náklady, ktoré spočívajú v tom, že musel predĺžiť bankovú záruku voči investorovi, avšak tieto jednak
nekvantifikoval a zároveň, celkom zrejme nepredstavujú nárok vyplývajúci z nesplnenia zmluvných
záväzkov žalobcu. Vzhľadom na uvedené oprávnenosť nároku, respektíve nárokov žalovaného, za
účelomuspokojeniaktorýchčerpalbankovúzáruku,taknebolomožnéposúdiť.Lenpreúplnosťsúdprvej

inštancie poznamenal, že oprávneným nárokom žalovaného v zmysle bodu 7.1 Zmluvy nepochybne
moholbyťajnárok(vyplývajúcizbodu11.5VZP)nato,abyžalobcaakozhotoviteľzačalsodstraňovaním
žalovaným uplatnených vád a tieto odstránil v lehotách uvedených v bode 11.5 VZP (na ktorý v
súvislosti so špecifikáciou dôvodov uplatnenia bankovej záruky žalovaný v Prehlásení z 11. júla 2023
odkázal). Postup v prípade nedodržania predmetných lehôt, a to aj v súvislosti s použitím bankovej

záruky si strany dohodli v bode 11.7 VZP tak, že objednávateľ (žalovaný) mal právo takéto vady
po predchádzajúcom písomnom upozornení zhotoviteľa (žalobcu) odstrániť sám alebo treťou osobou
podľa vlastnej voľby a na náklady zhotoviteľa (žalobcu), ktoré mal žalovaný následne, vrátane 15
% koordinačnej prirážky a náhrady všetkých škôd vzniknutých v dôsledku vád a nákladov na práce
potrebné na ich odstránenie, právo uspokojiť plnením z bankovej záruky. Z postupu žalovaného v

súvislosti s vadami uplatnenými Reklamáciami 1/, 2/ a 3/ bola zrejmá jeho vôľa nepostupovať pri
uspokojovaní svojich nárokov z omeškania žalobcu s odstránením predmetných vád vyššie uvedeným,
označenými ustanoveniami Všeobecných zmluvných podmienok, predvídaným postupom, keď svojou
účasťou na zátopových skúškach realizovaných žalobcom (ktorých výsledky nespochybnil) akceptoval,
že žalobca pristúpil k vybaveniu predmetných Reklamácií (a teda začal s odstránením nimi uplatnených

vád) po dojednanej lehote. Z dôvodov hospodárnosti sa súd prvej inštancie nezaoberal ďalšími
prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany, najmä tvrdeniami o (ne)uplynutí záručnej doby;
o (ne)existencii a včasnom (ne)vybavení vád reklamovaných či už v čase pred čerpaním bankovej
záruky alebo následne, ktoré neboli žalovaným uvedené v Prehlásení z 11. júla 2023; o (ne)existencii
systémových vád fasády (keďže takto žalovaným v Prehlásení z 11. júla 2023 nebol špecifikovaný

nesplnenýzáväzokžalobcu);o(ne)vykonávaníservisufasádyaanizávermiznaleckéhoposudku,keďže
tieto neboli pre meritórne rozhodnutie relevantné. Z hľadiska plynutia záručnej doby bolo pre rozhodnutie
vo veci podstatné len to, že vady žalovaným tvrdené, neodstránenie ktorých bolo dôvodom uplatnenia
bankovej záruky, boli príslušnými Reklamáciami nepochybne uplatnené v rámci záručnej doby. Hoci
strany rozsiahlymi listinnými dôkazmi preukazovali historický vývoj reklamácií závad fasády, respektíve

existenciu systémových vád fasády, s ohľadom na obsah Prehlásenia z 11. júla 2023 a vychádzajúc
zo znenia záručnej listiny, mohlo byť pre posúdenie veci významné len preukázanie existencie tých
konkrétnychvád,ktorýchneodstránenieboložalovanýmuplatnenéakodôvodčerpaniabankovejzáruky.
Z rovnakého dôvodu súd nepovažoval za významné pre rozhodnutie ani závery znaleckého posudku,reflektujúce úplne iné než pre posudzovanú vec rozhodujúce vady. Bez právnej relevancie bolo aj to, že
prostriedky z uplatnenej bankovej záruky žalovaný „uschováva“ za účelom odstraňovania prípadných
budúcich vád fasády, a ním deklarovaný úmysel ich nespotrebovanú časť vrátiť žalobcovi. S ohľadom

na vyššie uvedené, najmä vzhľadom na konštatovanie súdu, že v konaní nebolo preukázané, že dielo
malo ku dňu uplatnenia bankovej záruky tie vady, ktorých včasné neodstránenie bolo deklarované
ako dôvod čerpania bankovej záruky, a tým ani existencia oprávnených nárokov žalovaného, ale aj
s prihliadnutím na neunesenie dôkazného bremena ohľadom hodnoty nároku uplatneného žalovaným
ako dôvodu pre čerpanie bankovej záruky, dospel súd k záveru, že žalovaný dosiahol na základe

bankovej záruky plnenie, na ktoré nemal voči žalobcovi nárok, čím naplnil osobitnú skutkovú podstatu
bezdôvodného obohatenia, predvídanú ustanovením § 321 ods. 4 Obchodného zákonníka, a súčasne
spôsobil žalovanému škodu. Uvedené ustanovenie Obchodného zákonníka poskytuje ochranu dlžníkovi
tým, že upravuje postih veriteľa, ktorý na základe bankovej záruky získal plnenie, na ktoré nemal
voči dlžníkovi nárok. Veriteľovi zákon ukladá povinnosť vrátiť plnenie, na ktoré nemal voči dlžníkovi
nárok. Dlžníkovi tak vzniká nárok na vrátenie takéhoto plnenia. Ide tu o osobitnú úpravu bezdôvodného

obohatenia pre obchodné vzťahy, a preto sa nebudú aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o
bezdôvodnom obohatení. Z uvedeného ustanovenia Obchodného zákonníka ďalej vyplýva, že dlžník
má voči veriteľovi nárok aj na náhradu škody, ktorá mu vznikla plnením, na ktoré veriteľ voči dlžníkovi
nemal nárok, teda ako dôsledok konania veriteľa. S poukazom na § 757 Obchodného zákonníka sa na
náhradu škody v zmysle § 321 ods. 4 Obchodného zákonníka aplikuje právna úprava náhrady škody

v Obchodnom zákonníku, pričom pôjde o absolútnu zodpovednosť, ktorej sa povinná strana nemôže
zbaviť preukázaním okolností vylučujúcich zodpovednosť. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru,
že žalovaný nemal na čerpanie bankovej záruky nárok, a preto ho v súlade s § 321 ods. 4 Obchodného
zákonníka zaviazal na vrátenie takto získaného plnenia vo výške 101.112,43 eur žalobcovi a na náhradu
škody tým spôsobenej žalobcovi vo výške 100,- eur.

10. Súd prvej inštancie súčasne priznal žalobcovi právo na zákonný úrok z omeškania v zmysle §
369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 2 nariadenia, ktorý bol uplatnený odo
dňa nasledujúceho po uplynutí žalobcom určenej lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia (v
zmysle výzvy z 13. júla 2023), pretože po vzniku nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia

žalovaný tento riadne a včas neuspokojil, čím sa dostal do omeškania. Z rovnakého dôvodu (omeškania
žalovaného so splnením peňažného záväzku) súd prvej inštancie s ohľadom na to, že v posudzovanej
veci ide o vzťah spadajúci pod režim Obchodného zákonníka, priznal žalobcovi aj paušálnu náhradu
nákladov spojených s uplatnením pohľadávok (na vydanie bezdôvodného obohatenia a na náhradu
škody) v sume spolu 80,- eur (za každú pohľadávku v sume 40,- eur) v súlade s § 369c ods. 1

Obchodného zákonníka v spojení s § 2 nariadenia.

11. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP.
Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 % účelne vynaložených trov konania proti žalovanému

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a navrhol, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na nové prejednanie
a rozhodnutie.

13. Odvolanie žalovaný odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie nie je vecne správne z dôvodov, že
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP); súd prvej
inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1
písm. e/ CSP); súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP); rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

14. V odvolaní k odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. b) a e) CSP žalovaný namietal, že
na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 20.6.2024 navrhol vypočuť ďalších svedkov, a to zamestnancov

správcu budovy. Zamestnanci správcu budovy boli prítomní aj pri vybavovaní reklamácií (zátopových
skúškach), ktoré realizoval žalobca (vyplýva to z potvrdení o zamietnutí reklamácie/odstránení vád, ktoré
sú súčasťou spisu). Príslušní zamestnanci správcu budovy by boli spôsobilí ozrejmiť nielen starostlivosť
o budovu (aj keď v zmysle odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nemá podľa súdu prvej inštancieotázka starostlivosti relevanciu pre konanie), ale vyjadriť sa aj ku existencii vád, ktoré boli žalobcovi
vytýkané, a pre ktoré bola čerpaná banková záruka, nakoľko to boli práve zamestnanci správcu budovy,
ktorí kontaktovali žalovaného za účelom uplatnenia reklamácií. Vykonanie predmetného dôkazu malo

nepochybne spôsobilosť doplniť existujúci skutkový obraz, ktorý bol pre rozhodnutie vo veci samej
podstatný. Žalovaný naďalej trvá na vykonaní výsluchu zo strany správcu budovy a poznamenáva, že
o existencii vád svedčia listiny, ktoré predložil žalovaný do času konania pojednávania dňa 20.6.2024
(vrátane e- mailových správ správcu budovy), pričom pokiaľ mal súd prvej inštancie pochybnosti
o existencii týchto vád, mal žalovaným navrhnutý dôkaz vykonať, keďže ako plynie z odôvodnenia

napadnutého rozhodnutia, súd prvej inštancie považoval okolnosti vo vzťahu ku existencii vád za
neobjasnené a existenciu vád za nepreukázanú. Vykonaním dôkazu by si vedel ujasniť skutkový stav a
riadne rozhodnúť. Spôsobilosť správcu budovy vypovedať na existenciu vytýkaných vád vyplývala z už
skôr predložených listinných dôkazov. Dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie zamietol vykonanie dôkazu
výsluchom správcu budovy sú uvedené v zápisnici z pojednávania zo dňa 20.6.2024. Navrhnutie dôkazu
bolo priamou reakciou na priebeh pojednávania dňa 20.6.2024, čo vylučuje záver o oneskorenosti

navrhovaného dôkazu. Návrhom nebol zmarený ani účel pojednávania konaného dňa 20.6.2024, a
ako to súčasne plynie zo zápisnice z pojednávania a zvukového záznamu, pojednávanie sa malo
odročovať, čo znamenalo priestor aj na vykonanie navrhovaného dôkazu. Ďalším dôvodom nevykonania
navrhnutého dôkazu bol jeho údajný rozpor s ustáleným skutkovým tvrdením ohľadom pozáručného
servisu. Na tomto mieste poukazuje žalovaný na zápisnicu z pojednávania zo dňa 10.4.2024, ako aj

na zvukový záznam (od 8:13 minúty do cca 21:00 minúty) z tohto pojednávania, kde žalovaný v rámci
svojho ústneho prednesu poprel všetky skutkové tvrdenia žalobcu, a konkrétne aj tvrdenia vo vzťahu
ku servisu fasády. Žalovaný poprel skutkové tvrdenia žalobcu a zároveň popísal vlastné tvrdenia, v
dôsledku čoho bolo popretie, v zmysle § 151 ods. 2 CSP, účinné, a teda skutočnosti uvedené žalobcom,
naktoréreagovalžalovanýsvojimprednesom,sporné.Žalovanýmázato,žedôvodyzamietnutianávrhu

na vykonanie dokazovania výsluchom správcu budovy tak, ako ich uviedol súd prvej inštancie, neboli
dané. Účastník je oprávnený označiť návrhy na vykonanie dôkazov aj v ďalšom priebehu konania, a to
najmä v prípade, že potreba vykonania ďalších dôkazov vyplynie z neskoršieho konania. Pokiaľ nemá
súd dostatočne ozrejmené určité tvrdenia podložené dôkazmi, môže uložiť účastníkovi, aby tvrdenia
ozrejmil, prípadne navrhol ďalšie dôkazy za účelom objasnenia skutkových okolností prejednávanej

veci. Súd prvej inštancie svojím konaním zmaril vykonanie dôkazu, ktorý bol spôsobilý zodpovedať
v konaní podstatné otázky a prispieť k ustáleniu skutkového stavu. Uvedené platí o to viac, že súd
prvej inštancie uvádza (odsek 92. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ), že Reklamácie 2 a 3 neboli
dôvodné, a teda že príčinou uplatnených závad neboli vady fasády, za ktoré by zodpovedal žalovaný.
Tento záver je v rozpore s dôkazmi predloženými v konaní a vychádza len z tvrdení žalobcu. Je zrejmé,

že súd prvej inštancie nemal ozrejmené skutkové okolnosti a aj napriek tomu vec rozhodol. Vzhľadom
k uvedenému je potom otázne, ako mohol súd prvej inštancie vecne správne rozhodnúť, keď nemal
dostatočne objasnený skutkový stav. Súd pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je
spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia, nakoľko takýmto konaním súd sťažuje dôkaznú
pozíciu strany sporu, čo môže nespravodlivo vyústiť do konštatovania o neunesení dôkazného bremena,

dôsledkom čoho sa súd aj vzďaľuje od riadneho ustálenia skutkového stavu veci. Žalovaný má za to,
že je tak daný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, že konaním súdu prvej inštancie bolo
zasiahnuté aj do práva žalovaného na spravodlivý proces podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Pokiaľ nebol
súdu prvej inštancie dostatočne zrejmý skutkový stav veci, resp. skutkový stav nebol zistený úplne, a aj
napriek tomu súd vec meritórne rozhodol, hoci nemal dostatočnú odpoveď na otázku, ktorú považoval

za dôležitú, rozhodnutie nemá dostatočnú kvalitu a negatívne zasahuje do práva na spravodlivý
proces. Odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom samotný súd konštatuje, že určitá otázka nebola objasnená
znižuje presvedčivosť súdneho rozhodnutia. Uvedené platí o to viac, že súd prvej inštancie vzal za
základ rozhodnutia len tvrdenia žalobcu, ktoré z určitého dôvodu považoval za preukázané. Žalobca
preukazoval svoje tvrdenia o neexistencii vád listinnými dôkazmi – potvrdenia o vybavení reklamácie

(ktoré vystavoval žalobca, nie iný tretí subjekt) a účastníckou výpoveďou konateľa žalobcu. V odvolaní
k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP žalovaný namietal, že žalobca tvrdil, že v
čase, keď bola čerpaná banková záruka, vady na fasáde neexistovali. Žalovaný na preukázanie svojich
tvrdení o existencii vád predložil do konania aj e- mailovú komunikáciu, medzi žalovaným a správcom
predmetnej budovy, v ktorej správca opakovane namieta zatekanie fasády, ako prejav nezistenej vady.

Žalovaný predložil do konania aj znalecký posudok, ktorý indikuje systémovú vadu na fasáde budovy.
Žalovaný zároveň predložil do konania ďalšie reklamácie (podložené aj e- mailovými správami správcu
budovy), ktoré preukazujú, že vady na fasáde, ktoré boli v rozhodnom čase reklamované, neboli
odstránené a prejavovali sa aj po rozhodnom čase, ako aj v čase vydania napadnutého rozhodnutia.Zatekanie fasády je prejavom vady a nie vadou samotnou; zatekanie je nie príčina, ale následok vady
fasády. O existencii vady vo fasáde svedčí, že táto opakovane, takmer od počiatku užívania budovy,
aj v rozhodnom čase (čas čerpania bankovej záruky), ako aj po rozhodnom čase, zatekala a zatekala

aj v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Hoci žalobca pôsobil pri reklamáciách, vadu vo fasáde
neodstránil. Ako už žalovaný uviedol v konaní pred súdom prvej inštancie, žalobca v roku 2021 dopĺňal
technologický postup zvolený pri konštrukcii fasády, nakoľko táto opakovane zatekala, a ktoré konanie
žalobcu preukazuje dôvodnosť tvrdenia o existencii vady fasády, ktorá sa prejavuje zatekaním. Žalovaný
v konaní argumentoval tým, že podmienky čerpania bankovej záruky splnené boli, keďže banková

záruka bola čerpaná za situácie, kedy dielo (fasáda budovy, ktorú zhotovoval žalobca) malo vady
(žalovaný konkrétne podpísal prejavy vád v troch nebytových priestoroch) a zároveň za situácie, kedy sa
vadyopakovanenafasádebudovyvyskytovali.Existenciuvádpotvrdilvosvojejvýpovediajsvedok,H.I.,
ktorý vo vzťahu ku znaleckému posudku vypovedal, že vady sú odstránené na 95 – 98 %. Z uvedeného
plynie, že v čase čerpania bankovej záruky vady existovali a existovali aj v čase vyhlásenia napadnutého
rozhodnutia. Príčina zatekania (vada fasády) nebola odstránená. Žalovaný pri čerpaní bankovej záruky

vytkol žalobcovi vady v troch nebytových jednotkách: NJ Leitner; vady v tomto priestore boli v čase
čerpania bankovej záruky reklamované opakovane, NJ Majetkový Holding, NJ JRK. Skutočnosť, že
žalobca neodstránil príčinu zatekania fasády plynie aj z listu generálneho investora zo dňa 15.4.2024.
Na zatekania, ktoré sa objavili v mesiacoch apríl 2024 (okrem iného aj NJ Leitner a NJ JRK) a máj 2024
(okrem iného aj NJ Leitner) reagoval konateľ žalobcu v rámci svojej účastníckej výpovede v mesiaci jún

2024. V nebytových priestoroch NJ Leitner a NJ JRK zatekalo naďalej aj v mesiaci september 2024, a
to pred prietržami, ako aj počas prietrží, ktoré sa objavili v týždni od 9.9.2024, o čom žalovaný predložil
súdu dôkazy. Žalovaný a aj generálny objednávateľ konali správne, keď výsledky zátopových skúšok
realizovaných žalobcom, v nebytových priestoroch, pre ktoré sa čerpala banková záruka, neuznali,
nakoľko sa zatekanie aj predmetných nebytových priestorov opakovane prejavilo aj po zátopových

skúškach realizovaných žalobcom, v čase po čerpaní bankovej záruky. Žalobca zátopovými skúškami
neodstránilpríčinuzatekaniafasády.Dôkazypredloženéžalovanýmsúvpriamomrozporesoskutkovým
záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého vady, ktoré vytkol žalovaný žalobcovi pri čerpaní bankovej
záruky, neexistovali, resp. boli nedôvodné. Pri formulovaní tohto záveru súd prvej inštancie nekriticky
prevzal tvrdenia žalobcu, hoci boli tieto tvrdenia vyvrátené dôkazmi zo strany žalovaného. Vo svetle

uvedeného sa ako nesprávny javí záver súdu prvej inštancie o tom, že žalovaný neobjasnil, z akého
dôvodu výsledky zátopových skúšok vo vzťahu ku priestorom JRK a Majetkový Holding neuznal. Ako je
to zrejmé z dôkazov predložených do konania, v týchto priestoroch sa opätovne vyskytlo zatekanie, ako
prejav žalobcom neodstránenej vady. Pokiaľ však predložené dôkazy nepovažoval súd prvej inštancie
za dostatočne preukazné, mal žalovaného požiadať o dodatočné vysvetlenie, alebo návrh na výsluch

správcu budovy pripustiť. Rovnako nesprávny sa javí aj záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého
žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadne hodnoty nároku ako dôvodu pre čerpanie
bankovejzáruky.Žalovanýmázato,žepreplneniebankovejzárukyjerozhodujúciobsahzáručnejlistiny.
Všetky podmienky, ktoré musia byť splnené pre plnenie bankovej záruky musia byť uvedené v záručnej
listine. Pokiaľ teda bolo podmienkou pre plnenie vyčísliť hodnotu nároku pre banku, táto podmienka

musela byť uvedená v záručnej listine, avšak nebola. Ako vyplynulo z výpovede konateľa žalobcu a
svedka, fasáda predstavuje jeden funkčný a konštrukčný celok. Vady, pre ktoré bola čerpaná banková
záruka, sú vadami celej fasády, ako jedného funkčného celku a nie jej časti. Vzhľadom k uvedenému je
nedôvodné vyčísľovať hodnotu nároku, keďže je vadná fasáda, ako jeden funkčný celok, a to bez ohľadu
na zmluvné dojednanie účastníkov konania, ktoré sa vzhľadom ku charakteru diela, javí ako nelogické

a nepoužiteľné. Nedôvodný je aj záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalovaný v konaní nijako
nepomenoval konanie, ktoré by za účelom odstránenia tvrdených závad zo strany žalobcu očakával a
zároveň, podľa názoru súdu prvej inštancie, žalobca vyvrátil existenciu vád uplatnených reklamáciami.
Preexistenciuvádvčasečerpaniabankovejzáruky,akoajsamotnéhorozhodnutiavoveci,jeirelevantné
posudzovanie, či žalovaný pomenoval alebo nepomenoval konanie, ktoré by za účelom odstránenia

reklamácie od žalobcu očakával, nakoľko „pomenovanie konania“ nemá na existenciu vád fasády žiadny
vplyv. Spôsob odstraňovania vád na fasáde bol vecou žalobcu, ako zhotoviteľa a nie žalovaného,
ako objednávateľa. Ku vyvráteniu existencie vád žalobcom žalovaný opakovane udáva, že súd prvej
inštancienekritickyprevzaltvrdeniažalobcu.Existenciuvádaichpretrvávaniedokladujúreklamácie,ako
ajkomunikáciasosprávcombudovy,ktorúžalovanýsúduprvejinštanciepredložil,aktorélenpotvrdzujú,

že žalobca vady fasády, pre ktoré bola čerpaná banková záruka, neodstránil. V odvolaní k odvolaciemu
dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP žalovaný uviedol, že priamym následkom vyššie vytknutých
pochybení trpí napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie aj týmto odvolacím dôvodom.15. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil, pretože súd sa vysporiadal so všetkými hľadiskami prejednávanej kauzy, tieto logicky
a konštruktívne zoradil do štruktúrovaného odôvodnenia rozsudku, odpovedal žalovanému na všetky

jeho prezentované prvky procesnej obrany a zároveň vysvetlil, ktoré dôkazy mali akú váhu a prečo a
ktoré z nich nevykonal. Uviedol, že pokiaľ ide o samotný obsah odvolacích námietok, tieto sú celkom
neopodstatnené. Nosná časť odvolania je smerovaná voči nevykonaniu výsluchu „správcu budovy“,
v závere potom žalovaný polemizuje vo všeobecnej rovine s vybranými čiastkovými závermi súdu a
tieto v zásade iba neguje, bez logického zdôvodnenia. Naprieč celým odvolaním totižto vytýka súdu,

čo v rámci dokazovania mohol urobiť, aby sa vedel relevantne vyjadriť k rozhodujúcim skutočnostiam
za účelom poskytnutia spravodlivej a účinnej ochrany práv. Žalovaný tak prehliada zásadu non liquet
a kontradiktórnosť civilného procesu, o rovnosti zbraní ani nehovoriac. Zdôraznil, že na súde nie je
pátrať po materiálnej pravde – jedinou úlohou súdu je posúdiť včas a riadne predložené argumenty
oboch strán. Všetky včas a riadne predložené dôkazy či návrhy na vykonanie dôkazov súd vykonal.
Vec bolo možné rozhodnúť dokonca na prvom pojednávaní a toto bolo odročené len za účelom

vykonania výsluchu osôb, ktoré navrhoval žalovaný (strany sporu a H. I.), pričom žalovanému bolo od
počiatku jasné, že táto osoba sa relevantných zátopových skúšok za neho osobne nezúčastňovala.
Ďalšie pojednávanie (dňa 20.6.2024) bolo odročené už len na prednes záverečných rečí, čo aj súd
vopred avizoval, pričom práve žalovaný bol osobou, ktorá opakovane vždy s blížiacim sa termínom
pojednávania alebo priamo na pojednávaní zakladala do spisu nové listinné dôkazy bez relevancie k

meritu veci a zahlcovala tak súd dokumentáciou, s ktorou sa musel v krátkom čase pred pojednávaním
či priamo na pojednávaní oboznamovať. Žalovaný so svojimi očakávaniami voči súdu ide ešte ďalej,
kedy mu vytýka aj to, že ho (ako žalovaného) mohol vyzvať na prípadné doplnenie skutkových tvrdení.
Práve takýto postup by bol porušením princípu rovnosti zbraní a nášho práva na spravodlivé súdne
konanie. Súd nemá čo nabádať sporovú stranu k tomu, aby dopĺňala svoje nedostatočné skutkové

tvrdenia tak, aby bola úspešná ale výlučne odprezentovať ako sa mu za aktuálneho procesného stavu
javí argumentácia každej zo sporových strán vyslovením predbežného právneho posúdenia veci a
poskytnutím primeraného priestoru na jeho zvrátenie (§ 181 ods. 2 CSP). K tomu tu aj došlo už
na pojednávaní dňa 10.4.2024, kedy súd veľmi jasne a zreteľne pomenoval čo je sporné a čo je
pre spor relevantné. A poskytol obom stranám možnosť reagovať návrhmi na dokazovanie. Žalovaný

zotrval na výsluchu strán sporu a svedka H. I.. Žiadne iné návrhy na dokazovanie nemal. Zostal teda
nečinný a návrh na výsluch „správcu budovy“ odprezentoval (evidentne vyhodnotiac výsluch H. I. ako
pre neho neuspokojivý) až na konci v poradí druhého pojednávania dňa 20.6.2024. A to aj napriek
tomu, že dovtedy adresoval súdu (i) odpor, (ii) písomné vyjadrenie zo dňa 16.11.2023, (iii) absolvoval
pojednávanie dňa 10.4.2024, kde si vypočul predbežný právny názor súdu a zostal v tomto smere bez

reakcie, (iv) následne súdu žiadny návrh na doplnenie dokazovania neadresoval, a to ani v medziobdobí
medzi pojednávaniami, kedy vyhotovil a súdu zaslal aj osobitné (v) nevyžiadané písomné vyjadrenie zo
dňa18.6.2024.Dokoncaajvrámcipojednávaniadňa20.6.2024čakalstýmtonávrhomaždosamotného
záveru, pričom sa na ňom vykonávali len dôkazy, na ktorých trval žalovaný (výsluch nášho konateľa
a výsluch zamestnanca žalovaného H. I.). Jeden z nich navyše ani bezdôvodne nezabezpečil (vlastný

výsluch). Žalovaný jednoznačne vedel od počiatku sporu o tom, že H. I. nebol prítomný na zátopovej
skúške a zákazku v prevažnej väčšine času manažuje z Michaloviec. Pred súdom však navrhol (a pri
každej príležitosti opakoval, že na tom trvá) vykonať výsluch práve tejto osoby. O „správcovi budovy“
ako osobe, ktorú by mal záujem vyslúchať, sa nezmienil. Odvolacia výčitka voči súdu, že tento mohol
vypočuť „správcu budovy“, je za tejto situácie absolútne neopodstatnená. Navyše, tento návrh ani nebol

dostatočne určitý, keďže z neho nie je zjavné koho konkrétne ako svedka mal záujem vypočúvať.
Dokonca aj v odvolaní prezentuje „správcu budovy“ raz ako obchodnú spoločnosť, inokedy v jednotnom
čísle ako akúsi osobu („výsluch správcu budovy“) a rovnako aj v množnom čísle ako výsluch „ďalších
svedkov, a to zamestnancov správcu budovy“. Do spisu zakladal listy rôznych osôb (napr. pani J. D.
a pod.), zátopovej skúšky sa zúčastnil „za správcu budovy“ pán H. K. a protokol k odstráneniu vady v

NJ Leitner zo dňa 6.07.2023 č. 067/2023/AL podpísala za objednávateľa pani J. L.. Návrh zo strany
žalovaného na výsluch „správcu budovy“ teda bol urobený nielen – neskoro (v čase bezprostredne
predchádzajúcom záverečným rečiam), – bez akejkoľvek väzby k meritu veci (návrh formuloval žalovaný
za účelom vyjadrenia sa k okolnosti nevykonávania servisu fasády), – ale dokonca aj neurčito (nebolo
z neho zrejmé, ktorú konkrétnu osobu mal zámer vyslúchať, podľa odvolacej námietky evidentne malo

ísť o viac ako jednu osobu). Súd svoj postoj a úvahy smerujúce k rozhodnutiu tento dôkaz nevykonať
logicky a dostatočne vysvetlil v odôvodnení rozsudku. Výstup zátopovej skúšky je riadne zachytený
v protokoloch a fasáda žiadne reklamované vady v čase čerpania bankovej záruky nevykazovala.
Nakoľko však v jeho dôsledku malo dochádzať opäť k odročovaniu pojednávania, voči tomuto namietali,keďže by tým došlo k neopodstatnenému predĺženiu súdneho konania. Súd má povinnosť postupovať
hospodárne. Aj keby sa tento výsluch „správcu budovy“ vykonal, nemalo by to žiadny vplyv na meritum
veci a v danom smere by odročovanie pojednávania za týmto účelom predstavovalo porušenie princípu

plynulosti súdneho konania. Nie je totižto pravdou ani vyhlásenie žalovaného z odvolania, že by sa tým
nenarušil priebeh vybavovania veci, keďže pojednávanie sa 20.6.2024 aj tak odročovalo. Zamlčal však,
že (i) k tomu došlo výlučne z jeho zavinenia, pretože deň pred pojednávaním doručil súdu nevyžiadané
podanie, s ktorým sa súd nevedel oboznámiť, keďže bol v daný deň evakuovaný pre hlásenú bombu a
(ii) súd výslovne avizoval, že na odročenom pojednávaní očakáva už iba prednes záverečných rečí. Keď

prehliadneme opakovanú snahu žalovaného pojednávanie dňa 19.9.2024 mariť, na tomto pojednávaní
sa okrem formálnych úkonov predniesli už iba záverečné reči a súd rozhodol. Výsluch ďalšieho svedka
– pričom žalovaný zjavne mal záujem vyslúchať viacerých – by teda uvedené zásadne narušil. Ako je
zrejmé z písomných podaní ako aj písomného spracovania záverečnej reči, počas súdneho konania
reagovali na všetky námietky žalovaného. Žalobca dôvodil, že žalovaný mal tvrdiť a dokazovať najmä
to, že: – ktorákoľvek z vád vymedzených v prehlásení o čerpaní bankovej garancie zo dňa 11.7.2023

vôbec existovala, – ktorákoľvek z vád vymedzených v prehlásení o čerpaní bankovej garancie zo dňa
11.7.2023 trvala ku dňu čerpania garancie, – ktorákoľvek z vád vymedzených v prehlásení o čerpaní
bankovej garancie zo dňa 11.7.2023 je zapríčinená žalobcom, – suma adekvátna na zabezpečenie
prípadného odstránenia existujúcich vád zodpovedá sume odčerpanej bankovej garancie. Ani jeden z
týchto čiastkových sporných bodov žalovaný nepreukázal. Dokonca sa o to ani náležite nesnažil a pri

niektorých z nich chýbalo vlastne aj jeho zodpovedajúce tvrdenie, ktoré sa malo dokazovať. Súd nie je
oprávnený a ani povinný suplovať procesnú aktivitu žalovaného. Žalovaný od počiatku zmätočne pred
súdom prezentuje aj samotný popis tvrdených vád. Totižto každý nájomný priestor v dotknutej budove
disponuje viac ako jedným oknom. Ak teda žalovaný hovorí o tom, že sa zatekanie vyskytlo v „NJ Leitner”
a toto opakuje v presvedčení, že tým vlastne označil to isté okno (fasádny prvok), žalobca dodáva, že

spoločnosť Leitner má v budove prenajaté rozsiahle priestory. V správe zo dňa 5.3.2019, zverejnenej na
stránke prezentujúcej budovu UNIQ sa uvádza, že sa sťahuje zo svojho predchádzajúceho sídla s viac
ako päťdesiatimi (50) zamestnancami. Označenie reklamácie ako „NJ Leitner” je potom samé o sebe
zmätočné a neurčité a zodpovedá prístupu žalovaného, manažujúceho stavbu z diaľky. „NJ Leitner” je
priestor, ktorý má desiatky okien a fasádnych prvkov (detto Majetkový Holding a JRK či iní nájomcovia).

Vyhlásenia žalovaného sú teda aj v tomto ohľade neurčité a nepresné.

16. Žalovaný v odvolacej replike na svojej argumentácii zotrval. Zdôraznil, že zátopové skúšky nie sú
mechanizmom odstraňovania vád, vo vzťahu ku ktorým žalobca realizoval zátopové skúšky. Zátopová
skúška nie je ani riadnym indikátorom zatekania, keďže nebytové priestory, pre ktoré bola čerpaná

banková záruka, zatiekli opakovane. Príčina zatekania, pre ktorú bola čerpaná banková záruka, nebola
odstránená a vady v čase čerpania bankovej záruky existovali, pretože ich žalobca neodstránil.
Argumentácia žalovaného v konaní sa opierala o to, že okrem existencie troch konkrétnych vád, pre
ktoré bola čerpaná banková záruka, vykazovala fasáda celkom zrejme aj systémovú vadu, ktorá sa
prejavovala opakovaným zatekaním do nebytových priestorov. Systémová vada je vada celku. A teda

v čase čerpania bankovej záruky vykazovala fasáda nielen tri konkrétne vady, ale aj vadu systémovú.
Žalobca na uvedené v konaní reagoval nedostatkom pozáručného servisu fasády, ktoré tvrdenie
považoval žalovaný za nedôvodné a zmätočné, pretože záručná doba neuplynula. Avšak keďže sa
žalobca v rámci výsluchu zameral aj na servis, rozhodol sa žalovaný navrhnúť výsluch svedka – správcu
budovy. Žalobca v konaní preukazoval negatívnu skutočnosť, t.j. že vady v čase čerpania bankovej

záruky neexistovali. Na preukázanie svojich tvrdení do konania predložil potvrdenia o odstránení vád, v
ktorých sa opieral o realizáciu zátopových skúšok. Žalovaný v konaní preukazoval existenciu vád v čase
čerpania bankovej záruky, a teda to, že hoci boli vykonané zátopové skúšky, vada odstránená nebola.
Žalovaný má za to, že v konaní dostatočne preukázal, že fasáda vady vykazuje, že predmetné nebytové
priestory, pre ktoré bola banková záruka čerpaná, vadu vykazovali, nakoľko zatiekli aj po zátopových

skúškach, teda vada existovala, čo v konaní riadne zdokladoval. Žalovaný má za to, že v konaní tvrdenia
žalobcu, ako aj dôkazy, ktoré predložil, vyvrátil a preukázal nedôvodnosť žaloby.

17. Žalobca v odvolacej duplike uviedol, že odvolacia replika žalovaného neobsahuje žiadnu relevantnú
argumentáciu. Jedinú vec, ktorú považuje za vhodné nad uvedený rámec zmieniť a ozrejmiť, je

reakcia na vyhlásenia žalovaného, ktorý prevádzkový servis fasády budovy začal v odvolacej replike
pomenúvať ako „pozáručný servis“. Ide však z jeho strany o nesprávne konštatovanie, nezodpovedajúce
skutočnosti. Žalobca zdôraznil, že servis fasády, ktorý v prejednávanom prípade vlastník budovy
dlhodobozanedbáva(zrejmevzáujmešetrenianákladov),spočívavjejúdržbe–tak,abybolizachovanéjej technické vlastnosti a plná funkčnosť. Ide teda o prevádzkový servis, nezávislý na poskytnutej záruke,
ktorý je povinný si zabezpečovať vlastník, ak je jeho záujmom plná funkčnosť diela. A v žiadnom prípade
nejde o servis, ktorý by sa mal realizovať časovo až po záruke, ako to zavádzajúco prezentuje žalovaný.

Vykonávať pravidelný prevádzkový servis nami dodanej fasády zákazníkom dôsledne odporúča, no
záruku tým nepodmieňuje. Pochopiteľne, pokiaľ vlastník budovy prevádzkový servis nevykonáva a
vyskytnú sa závady, vystavuje sa riziku, že nárok na ich odstránenie nebude uznaný z dôvodu, že
ich pôvod môže spočívať v zanedbanom prevádzkovom servise. Žalovaný dezinterpretuje vo svojom
podaní teda aj túto okolnosť. Majiteľ budovy roky zanedbáva prevádzkový servis fasády, keďže do

súčasnosti(i)nebolužalobcunikdyobjednanýa(ii)podľastavubudovyanivykonanýinýmdodávateľom.
Pochopiteľne, toto vplýva potom na jej funkčnosť s následkom možných nedostatkov tesnosti.

18. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je

potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - §
385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

19. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

20. Ak žalovaný odvolanie odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 365 ods.1 písm. b/ CSP); súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP); súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP); rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP); odvolací
súd uvádza, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

21. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a procesného postupu súdu prvej inštancie

v rozsahu uplatnených odvolacích dôvodov a relevantných odvolacích námietok žalovaného v podanom
odvolaní dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre
správne a úplne zistenie skutkového stavu prejednávanej veci. Vecne správne a zákonu zodpovedajúce
je odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje (§ 387 ods. 2
CSP). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu odvolateľa a k

podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní odvolací súd uvádza:

22. Inštitút bankovej záruky je zabezpečovací prostriedok, ktorý je výlučne upravený v Obchodnom
zákonníku. V zmysle § 313 Obchodného zákonníka, ktorý má kogentný charakter, banková záruka
vzniká písomným vyhlásením banky v záručnej listine, že uspokojí veriteľa do výšky určitej peňažnej

sumy podľa obsahu záručnej listiny, ak určitá tretia osoba (dlžník) nesplní určitý záväzok alebo sa splnia
iné podmienky určené v záručnej listine. Zákon stanovuje povinnosť banky plniť veriteľovi po tom, čo
ju o to veriteľ písomne požiada (banková záruka na prvú výzvu a bez námietok). V rámci bankovej
záruky vzniká vzťah medzi dlžníkom (v praxi označovaný aj ako príkazca) a bankou, ktorý je upravený
ustanoveniami o mandátnej zmluve a vzťah medzi bankou a veriteľom. Vzájomné práva a povinnosti

uvedených zmluvných strán sú upravené v záručnej listine, prostredníctvom ktorej banka poskytuje
bankovú záruku. Náležitosti a obsah záručnej listiny tvorí spravidla určenie banky, ktorá bankovú záruku
poskytuje, určenie osoby, za ktorú sa poskytuje banková záruka, určenie osoby, v prospech koho sa
banková záruka vydáva (tzn. príjemca, resp. beneficient), uvedenie kontraktu, z ktorého je záväzok
zabezpečený bankovou zárukou, záručné prehlásenie banky. Tu sa spravidla uvádza, že banka preberá

na seba záväzok voči príjemcovi, že na jeho prvú písomnú výzvu zaplatí v jeho prospech určitú peňažnú
čiastku (výška bankovej záruky), a to bez námietok.

23. Súd prvej inštancie postupoval správne, ak pri posudzovaní nároku žalobcu na vydanie
bezdôvodného obohatenia a náhrady škody posudzoval platnosť bankovej záruky č. C. na sumu

101.112,43 eur, pričom ustálil, že platnosť bankovej záruky v zmysle Dodatku č. 2 z 29. júna 2022
uplynula dňa 15. júla 2023 (č.l. 353 a nasl. spisu súdu prvej inštancie). V zmysle záručnej listiny bola
podmienkou uplatnenia bankovej záruky špecifikácia nesplnených záväzkov žalobcu vyplývajúcich zo
Zmluvy o dielo č. 18//149/Z/14 počas záručnej doby, pričom každým čerpaním zo záruky sa výškazáruky automaticky znižuje o vyplatenú sumu. V zmysle ods. VII.7.1 Zmluvy o dielo č. 18//149/Z/14 bol
žalovaný oprávnený použiť na uspokojenie svojich oprávnených nárokov a splatných pohľadávok voči
zhotoviteľovi (žalobcovi), vzniknutých podľa a/alebo na základe a/alebo v súvislosti s touto zmluvou,

zodpovedajúcu hodnotu bankovej záruky. Vzhľadom na znenie záručnej listiny v spojení so znením
dojednania bankovej záruky v zmluve o dielo (ktoré podľa odvolacieho súdu tvoria jednotný celok)
považoval aj odvolací súd za určujúcu pre rozhodnutie vo veci Prehlásenie žalovaného z 11. júla 2023
(č.l. 56 a nasl. spisu súdu prvej inštancie), ktoré bolo dôvodom pre uplatnenie bankovej záruky a s tým
súvisiacu hodnotu z nich plynúcich oprávnených nárokov žalovaného.

24. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie uvádza, že oprávnenosť uplatnenia bankovej
záruky je nutné posudzovať v medziach záväzkového vzťahu, z ktorého vyplývajú nároky zabezpečené
bankovou zárukou a v súvislosti s ňou aj vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán. Zákon (v
prejednávanej veci aj znenie záručnej listiny) stanovuje povinnosť banky plniť veriteľovi po tom, čo ju
o to veriteľ písomne požiada (banková záruka na prvú výzvu a bez námietok), čo však neznamená,

že beneficient (veriteľ) nemá povinnosť uskutočniť právne prípustne kroky (zmluvne dohodnuté) na
uspokojenie a vymáhanie svojej pohľadávky. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ods. XI.11.7.
Všeobecných zmluvných podmienok k Zmluve o dielo č. 18//149/Z/14, ktoré tvoria Prílohu č. 6 a sú
súčasťou Zmluvy o dielo č. 18//149/Z/14 podľa ods. VIII.8.2. [V prípade, ak zhotoviteľ nezačne s
odstránením objednávateľom uplatnených vád včas alebo ich neodstráni vo vyššie uvedených lehotách,

má objednávateľ právo tieto vady po predchádzajúcom písomnom upozornení zhotoviteľa odstrániť
sám alebo treťou osobou podľa vlastnej voľby a na náklady zhotoviteľa. Výška ceny takto vykonaných
prác bude obvyklá, avšak s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu (najmä časová tieseň), avšak
nebudeovplyvnenácenamizhotoviteľa.Tátocenaprác,vykonanýchtreťouosobou,budeuplatnenávoči
zhotoviteľovi vo výške fakturovaných nákladov treťou osobou s 15 % koordinačnou prirážkou z celkovej

fakturovanej sumy netto. Objednávateľ je zároveň oprávnený požadovať od zhotoviteľa aj zaplatenie
všetkých škôd vzniknutých v dôsledku vád a nákladov na práce potrebné na ich odstránenie. Zároveň
má objednávateľ právo na použitie záručnej zábezpeky (zádržného) alebo bankovej garancie (ak bola
vystavená) na úhradu nákladov spojených s odstránením zistenej vady. Použitie záručnej zábezpeky
znamená,žezáručnázábezpekasastávasplatnouvrovnakejvýške,vakejvyčíslilobjednávateľnáklady

na odstraňovanie vady. Objednávateľ je oprávnený jednostranne započítať tieto vzájomné nároky.
Ostatné nároky objednávateľa vyplývajúce z vád diela tým nie sú dotknuté.]

25. Súd prvej inštancie preto nepochybil, ak zistený skutkový stav posúdil tak, že uplatnené vady
žalobca neuznal z dôvodu ich odstránenia/neexistencie (zatečenie okien v priestoroch nájomcov Leitner,

Majetkový Holding a JRK dňa 17. mája 2023, ktoré boli žalovaným reklamované dňa 18. mája 2023
v rámci záručnej doby po uskutočnení zátopových skúšok žalobca vybavil dňa 6. júla 2023 tak, že
vadu uplatnenú Reklamáciou 1/ odstránil a vady uplatnené Reklamáciami 2/ a 3/ neuznal z dôvodu ich
neexistencie) a následne na základe takto zisteného stavu mal preukázané, že uplatnené vady zo strany
žalovaného boli nedôvodné (žalobca za vady uplatnené žalovaným nezodpovedá v zmysle § 563 ods.

2 v spojení s § 431 Obchodného zákonníka).

26. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že posúdenie vád diela (vybavenie vady) v rámci
uplatnených Reklamácii 1/, 2/ a 3/ je vždy výlučnou zodpovednosťou (oprávnením) zhotoviteľa diela
(žalobcu), ktorý môže uplatnenú vadu uznať a odstrániť, alebo vadu neuznať zo zákonných/zmluvných

dôvodov. Inak povedané, pokiaľ žalovaný (objednávateľ) nesúhlasil s rozhodnutím (vybavením vád)
žalobcuohľadneposúdeniaváddiela,malamoholpostupovaťpriuplatňovaníváddielavzmysleZmluvy
o dielo č. 18//149/Z/14 a ustanovení § 560 Obchodného zákonníka, za uplatňovania práv a povinností
podľa § 564 Obchodného zákonníka (primerane podľa § 436 – 441 Obchodného zákonníka).

27. Ak však žalovaný tento postup nezvolil, ale pri uplatňovaní vád diela uplatnil svoje nároky v zmysle
Zmluvyodieloč.18//149/Z/14nazákladebankovejgarancie(podľazáručnejlistiny),maltietouplatňovať
právne prípustným (zmluvne dohodnutým) spôsobom v medziach záručnej listiny vydanej bankou
a záväzkového vzťahu (Zmluvy o dielo č. 18//149/Z/14), z ktorého vyplývajú nároky zabezpečené
bankovou zárukou a v súvislosti s ňou aj vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán.

28. S ohľadom na uvedené závery, odvolací súd konštatuje, že ak žalovaný odôvodnil čerpanie bankovej
záruky porušením zmluvy zo strany žalobcu (nesplnil povinnosť riadne a včas odstrániť reklamované
vady v rámci dohodnutej záručnej doby), ktoré podľa neho ku dňu uplatnenia bankovej zárukyneboli odstránené, tak nedôvodne pristúpil k čerpaniu bankovej záruky (ods. XI.11.7. Všeobecných
zmluvných podmienok Zmluvy o dielo č. 18//149/Z/14 - V prípade, ak zhotoviteľ nezačne s odstránením
objednávateľom uplatnených vád včas alebo ich neodstráni vo vyššie uvedených lehotách, má

objednávateľ právo tieto vady po predchádzajúcom písomnom upozornení zhotoviteľa odstrániť sám
alebo treťou osobou podľa vlastnej voľby a na náklady zhotoviteľa).

29. Odvolací súd mal totiž z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie preukázané, že žalovaný
nesplnil podmienky, viažuce sa na jeho oprávnenie čerpať bankovú záruku v zmysle ustanovení

samotnej zmluvy (ods. VII.7.1 Zmluvy o dielo č. 18//149/Z/14, ods. XI.11.7. Všeobecných zmluvných
podmienok k zmluve o dielo, ktoré tvoria Prílohu č. 6 a sú súčasťou Zmluvy o dielo č. 18//149/Z/14
podľa ods. VIII.8.2.), ktorá uvedené oprávnenie žalovaného podmieňuje predchádzajúcim písomným
upozornením zhotoviteľa, že ich odstráni sám alebo treťou osobou podľa vlastnej voľby na náklady
zhotoviteľa a limituje zodpovedajúcou hodnotou resp. hodnotou jeho oprávnených nárokov (úhradou
nákladov spojených s odstránením zistenej vady) a ani samotnej záručnej listiny, ktorá podmieňuje

oprávnenie žalovaného na zaplatenie sumy až do výšky 101.112,43 eur nesplním záväzkov zo
strany žalobcu vyplývajúcich zo Zmluvy o dielo č. 18//149/Z/14 počas záručnej doby so špecifikáciou
nesplnených záväzkov a každým čerpaním zo záruky sa výška záruky automaticky znižuje o vyplatenú
sumu(samotnázáručnálistinatedapredpokladáčiastkovéčerpanie,pretožekaždýmčerpanímsavýška
záruky automaticky znižuje).

30. V prejednávanej veci tak žalovaný neuskutočnil, resp. neuplatnil právne prípustné (zmluvne
dohodnuté) kroky na uspokojenie a vymáhanie pohľadávky vyplývajúcej z uplatnených vád diela,
a preto v tomto správne zistenom skutkovom a právnom stave zo strany súdu prvej inštancie bol
daný základ žalobcovej pohľadávky. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie

a dopĺňa, že nevykonaním právne prípustných krokov (zmluvne dohodnutých) zo strany žalovaného
na uspokojenie a vymáhanie pohľadávky, došlo k porušeniu povinnosti (podmienky) žalovaným
vyplývajúcej z uvedených ustanovení Zmluvy o dielo č. 18//149/Z/14 ako aj zo samotnej bankovej záruky
č. C. (znenie záručnej listiny – zaväzujeme sa zaplatiť na Vaše prvé požiadanie bez námietok sumu až
do výšky 101.112,43 eur, každým čerpaním zo záruky sa výška záruky automaticky znižuje o vyplatenú

sumu), s čím je spojený následok – bezdôvodné obohatenie a náhrada škody podľa § 321 ods. 4
Obchodného zákonníka.

31. Záručná listina nepochybne predstavuje významný zaisťovací (zabezpečovací) hmotno-právny
inštitút v zmysle § 313 Obchodného zákonníka, ktorou sa posilňuje pozícia veriteľa, v danom prípade

žalovaného. Uvedené ale nemôže ísť na ujmu bankovej záruky, a to by bolo práve v situácii, keby
bolo akceptované, že veriteľ nevykoná úkony smerujúce k uspokojeniu a vymáhaniu pohľadávky. Práve
pre charakter a zmysel bankovej záruky – záručnej listiny ako hmotno-právneho zabezpečovacieho
inštitútu vyplýva, že nemá dlžníka vylúčiť z uspokojenia veriteľa, resp. z plnenia jeho povinností, ale
toto uspokojenie má posilniť, zabezpečiť, pokiaľ sa tak nestane zo strany dlžníka, čomu zodpovedá

podmienka – povinnosť pre veriteľa (žalovaného) uskutočniť právne prípustne (zmluvne dohodnuté)
kroky na uspokojenie a vymáhanie pohľadávky veriteľa. Výsledky dokazovania pred súdom prvej
inštancie nepochybne preukázali, že takéto kroky žalovaný neuskutočnil, čo bolo podstatné pre
rozhodnutie a súdom prvej inštancie aj správne zistené a vyhodnotené.

32. Odvolací súd preto odkazuje na správnosť podrobných záverov súdu prvej inštancie, ktorý sa
vyčerpávajúco venoval všetkým kľúčovým aspektom sporu, v rozhodnutí sa vysporiadal so všetkými
rozhodujúcimi tvrdeniami a argumentmi sporových strán, jasne a zrozumiteľne vysvetlil dôvodnosť
uplatneného nároku z hľadiska hmotného práva a rozhodol vo veci v súlade s požiadavkami
spravodlivého procesu a princípu právnej istoty, vyjadreného v čl. 2 ods. 2 Základných princípov CSP.

V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie reagoval a dal stranám sporu (aj žalovanému)
odpovede na tie argumenty týkajúce sa skutkovej a právnej stránky veci, ktoré z hľadiska výsledku
rozhodnutia v danom spore boli podstatné a relevantné.

33. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť

o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkovnevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde

logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ustanovení CSP o vykonávaní dokazovania.

34. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav
nedopadá alebo právnu normu síce určil správne avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný
skutkový stav nesprávne aplikoval.

35. Súd prvej inštancie správne posúdil vzťah strán sporu ako obchodnoprávny podľa ustanovení §
1 ods. 1, § 2 ods. 2, § 261 ods. 1, § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka upravujúcich postavenie
podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy a zmluvné vzťahy; § 536 ods. 1, § 536 ods. 2 druhá veta, §
560 ods. 1,2,3, § 563 ods. 1,2, § 429 ods. 1,2, § 430, § 431 Obchodného zákonníka upravujúcich zmluvu

o dielo a záruku za akosť diela; § 313, § 314, § 317, § 319, § 321 ods. 1,2,3,4 Obchodného zákonníka
upravujúcich bankovú záruku; § 757, § 373, § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka upravujúcich
zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností zo záväzkového vzťahu a okolnosťami
vylučujúcimi zodpovednosť; § 365 ods. 1, § 369 ods. 1,2, § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka
upravujúcich omeškanie so splnením peňažného záväzku, výšku úrokov z omeškania, paušálnu

náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a § 1 ods. 2 Nariadenia vlády Slovenskej
republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka v znení
neskorších predpisov upravujúcich sadzbu úrokov z omeškania; ktoré na spor aplikoval, v ich intenciách
správne vyhodnotil všetky vykonané dôkazy postupom podľa § 191 a nasl. CSP a v súlade so zásadami
právnej praxe a na podklade zistených skutočností správne ustálil uplatnený nárok po vecnej stránke

z hľadiska hmotného práva a po vyhodnotení vykonaných dôkazov dospel k záveru, že nárok žalobcu
je v celom rozsahu dôvodný a preukázaný.

36. Z uvedených dôvodov preto neobstoja odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP.

37. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces) je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa
strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva, a to v takej miere, že
dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46

ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala bez
zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť

súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej
musí umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami,
ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú. (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001,
II.ÚS 132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa Čl. 6 ods. 1 CSP strany sporu majú v konaní rovné postavenie
spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej

obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom
vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane
poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t.j. aby každej procesnej strane
bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne
nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán

predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a
právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného
práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a právne otázky súvisiace s predmetom sporu.38. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP (neúplnosť zistenia skutkového stavu) je v
sporovomkonaníodvolacímdôvodomlenzapredpokladu,žepríčinouneúplnýchskutkovýchzisteníbola

okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne
významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná
okolnosť, že nevykonal navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím
dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne
označiť dôkaz, ktorý – hoci bol navrhovaný – nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti,

ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne
významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

39. Žalovaný v podanom odvolaní uvedené odvolacie dôvody vymedzil (špecifikoval) tým, že na
pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 20.6.2024 navrhol vypočuť ďalších svedkov, a to zamestnancov
správcu budovy. Príslušní zamestnanci správcu budovy by boli spôsobilí ozrejmiť nielen starostlivosť

o budovu, ale vyjadriť sa aj ku existencii vád, ktoré boli žalobcovi vytýkané, a pre ktoré bola čerpaná
banková záruka, nakoľko to boli práve zamestnanci správcu budovy, ktorí kontaktovali žalovaného za
účelom uplatnenia reklamácií a vykonanie predmetného dôkazu malo nepochybne spôsobilosť doplniť
existujúci skutkový obraz, ktorý bol pre rozhodnutie vo veci samej podstatný. Dôvody, pre ktoré súd prvej
inštancie zamietol vykonanie dôkazu výsluchom správcu budovy sú uvedené v zápisnici z pojednávania

zo dňa 20.6.2024 a žalovaný poukázal aj na zápisnicu z pojednávania zo dňa 10.4.2024, ako aj na
zvukový záznam (od 8:13 minúty do cca 21:00 minúty) z tohto pojednávania, kde žalovaný v rámci
svojho ústneho prednesu poprel všetky skutkové tvrdenia žalobcu, a konkrétne aj tvrdenia vo vzťahu
ku servisu fasády.

40. Ako už odvolací súd uviedol, odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP je v sporovom konaní
odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že
súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú
skutočnosť.

41.SúdprvejinštanciejasneapresvedčivovsúladesČl.6ods.1CSPumožnilstranámvrovnakejmiere
možnosťuplatňovaťprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobrany.Vsúladesozásadami
sudcovskej koncentrácie podľa § 153 CSP neumožnil žalovanému na pojednávaní dňa 20.6.2024
uplatniť prostriedky, pretože ich mohol predložiť už skôr. Nevykonaním navrhnutého dôkazu – vypočutím
zamestnancov správcu budovy, bez bližšieho vymedzenia s tým, že zástupca žalovaného označí tieto

osoby neskôr, súd prvej inštancie konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

42. Odvolací súd zároveň konštatuje, že ak súd prvej inštancie zamietol návrh na vykonanie dôkazu,
nepochybil ani z dôvodu, že tento nebol spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenie (právne
významnú skutočnosť). Zamestnanci správcu budovy, ak by ich aj žalovaný označil, neboli oprávnení

rozhodnúť o vybavení vád, keďže posúdenie vád diela (vybavenie vady) v rámci uplatnených Reklamácii
1/, 2/ a 3/ je vždy výlučnou zodpovednosťou (oprávnením) zhotoviteľa diela (žalobcu). Ich svedecké
výpovede k existencii/neexistencii vád tak neboli pre rozhodnutie súdu rozhodujúce aj z dôvodu ich
nespôsobilosti preukázať právne významnú skutočnosť.

43. Na základe vyššie uvedeného konštatovania preto odvolací súd odvolacie dôvody uplatnené
žalovaným v zmysle predchádzajúceho výkladu v spore nezistil.

44. Odvolací súd inter allia konštatuje, že vo vzťahu k prejednávanej veci je bez právneho významu, či
zatekanie ako vady diela identifikované žalovaným na viacerých miestach sú spôsobené konštrukčnou

vadoudiela(fasády),pretožepredmetomsporubolnárokžalobcunavydaniebezdôvodnéhoobohatenia
a náhradu škody podľa § 321 ods. 4 Obchodného zákonníka, ktoré poskytuje ochranu dlžníkovi, ak
veriteľ na základe bankovej záruky získal plnenie, na ktoré nemal voči dlžníkovi nárok. Ako už bolo
uvedené, pokiaľ žalovaný (objednávateľ) nesúhlasil s rozhodnutím žalobcu ohľadne posúdenia vád
diela, mal a mohol postupovať pri uplatňovaní vád diela v zmysle Zmluvy o dielo č. 18//149/Z/14 a

ustanovení § 560 Obchodného zákonníka, za uplatňovania práv a povinností podľa § 564 Obchodného
zákonníka(primeranepodľa§436–§441Obchodnéhozákonníka).Aksizvolilpostupuplatňovaniapráv
podľa neho spôsobených konštrukčnou vadou diela (fasády) z bankovej záruky podľa záručnej listiny,
ktorej platnosť by inak uplynula 15. júla 2023, mal tak urobiť právne prípustným (zmluvne dohodnutým)spôsobom za účelom uspokojenia a vymáhania svojho nároku. Ak takýto postup nezvolil, musí znášať
právne následky s tým spojené.

45. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

46. Odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil aj rozsudok súdu prvej inštancie v závislom výroku o
náhrade trov konania, ktorým súd prvej inštancie priznal úspešnému žalobcovi nárok na plnú náhradu

trov prvoinštančného konania voči neúspešnému žalovanému podľa § 255 ods. 1 CSP ako vecne
správny.

47. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný
priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške

trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením.

48.Totorozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže

podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa 77
(§425CSP).Akbolovydanéopravnéuznesenie,lehotaplynieznovuoddoručeniaopravnéhouznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods.

2 CSP, ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Jan 24, 2026. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie , Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2025

Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2025