Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 9, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/42/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7624200950
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7624200950.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň

JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobkyne A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX,
zastúp. Advokátska kancelária Hovan a Hospůdka, s.r.o., so sídlom Spišská Nová Ves, M. Gorkého 8,
IČO: 47 233 419, proti žalovanej Nemocnici s poliklinikou Spišská Nová Ves, a.s., so sídlom Spišská
Nová Ves, Jánskeho 1, IČO: 36 597 350, zastúp. JUDr. Máriom Keletim, advokátom, Advokátska
kancelária so sídlom Hnúšťa, Hlavná č. 36, IČO: 50849891, o náhradu škody vo výške 11.009,67 € s
prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku 16C/6/2024-304 z 23.12.2024 Okresného súdu Spišská Nová
Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku.

O d m i e t a odvolanie proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

P r i z n á v a žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom
uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom náhrady za bolesť istinu vo výške 3.633 € spolu s
úrokom z omeškania vo výške 7,5 % ročne zo sumy 3.633 € od 26.5.2023 do zaplatenia, titulom náhrady

za sťaženie spoločenského uplatnenia istinu vo výške 5.998,40 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,5 % ročne zo sumy 3.390,40 € od 13.3.2024 do zaplatenia a titulom náhrady účelne vynaložených
nákladov istinu vo výške 1.332,06 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1.332,06
€ od 13.3.2024 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (I.), v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu
95,54 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku.

2. Rozhodol takto o žalobe, ktorou sa žalobkyňa po jej upresnení, domáhala od žalovanej zaplatenia
odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia spolu vo výške 9.631,40 € s prísl. a
náhrady účelne vynaložených nákladov v sume 1.378,27 € s prísl. za poškodenie zdravia, ktoré utrpela
na lôžkovom oddelení neurológie žalovanej.

3. Skutkovo žalobu odôvodnila tým, že dňa 26.4.2022 v čase raňajok, do nej na lôžkovom oddelení

neurológie žalovanej náhodne strčil, sotil, pre ňu neznámy zamestnanec žalovanej, údržbár, v dôsledku
čoho spadla a utrpela úraz. Následne bola preložená na traumatologické oddelenie JIS PsP Poprad, kde
bola dňa 28.4.2022 operovaná, pooperačne liečená a dňa 3.5.2022 prepustená do domáceho ošetrenia.
Úrazom utrpela zlomeninu krčka stehennej kosti vľavo zaklinenú a museli jej meniť kĺb za umelý. Máobmedzenie pohyblivosti ľavého bedrového kĺbu ľahkého stupňa, v oblasti ľavého bedrového kĺbu má
hypertrofickú jazva. Bodové hodnotenie bolestného bolo stanovené lekárskym posudkom D. E. C., odbor
úrazová chirurgia, z 9.1.2022 na 150 bodov, a bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia

bolo stanovené lekárskym posudkom toho istého lekára zo dňa 13.9.2023 na 230 bodov. V čase, kedy
sa jej stal úraz, t.j. ku dňu 26.4.2022 bol jeden bod v hodnote 24,22 €. Jej zdravotný stav bol v zmysle
lekárskeho posudku ustálený ku dňu 26.4.2023 a jeden bod v roku 2023 predstavoval sumu 26,08
€. Úrazom bol jej spôsob života obmedzený minimálne tri mesiace tak, že potrebovala pravidelnú a
permanentnú asistenciu aj pri bežných činnostiach a ani teraz nemá nohu tak pohyblivú, ako ju mala

pred úrazom. V priamej príčinnej súvislosti s nehodou jej vznikli aj ďalšie náklady titulom náhrady účelne
vynaložených nákladov spojených s liečením z dôvodu nevyhnutnosti rehabilitovať, cestovať na kontroly
a rehabilitácie a pod., kedy tieto náklady v žalobe podrobne vyčíslila spolu v sume 1.378,27 €. Poukázala
na zodpovednosť žalovanej za jej úraz tým, že táto nechala pohybovať sa po priestore oddelenia osobu
bez označenia a zjavne bez poučenia o tom, o aké oddelenie ide, ďalej vytkla žalovanej, že si nesplnila
prevenčnú povinnosť a nezabezpečila, aby sa jej zamestnanci správali tak, aby nedošlo ku škode na

zdraví, ako aj to, že nezabezpečila informovanie pacientov o pohybe údržbára a vykonávaní opravy, a
napokon aj to, že údržbár bol nesústredený.

4.Súdpreustálenieskutkovéhostavuvykonalrozsiahledokazovanie,priktoromzistil,žežalobkyňabola
dňa 20.4.2022 prijatá na lôžkové oddelenie neurológie žalovanej s diagnózou M 54.17 - radikulopatia v

driekovej krížnej oblasti, kde podpísala „Zdravotný záznam pre pracoviská vnútorného lekárstva“, podľa
ktorého bola poučená okrem iného aj o právach a povinnostiach hospitalizovaných pacientov. Z obsahu
dokladu tiež vyplynulo, že bola stanovená sesterská diagnóza - B110 - Akútna bolesť. Zároveň v ten deň
bolo vyplnené aj tlačivo „Vstupné posúdenie rizík pacienta“, podľa ktorého žalobkyňa bola vyhodnotená
ako neriziková pacientka. Dňa 26.4.2022 podľa žaloby v čase raňajok a podľa dokladu žalovanej

„Zápisnica z riešenia nežiadúcej udalosti“ v čase o 8.17 hod. na chodbe neurologického oddelenia
žalovanej pri jedálni, došlo k stretu medzi žalobkyňou a zamestnancom žalovanej údržbárom F. G., pri
ktorom došlo k pádu žalobkyne na zem, kedy v dôsledku tohto pádu žalobkyňa utrpela úraz, a síce popri
povrchových odreninách na lakti a kolene aj zlomeninu krčka stehnovej kosti, subkapitálnu (zlomeninu
ľavého femuru), čo vyplynulo z neskôr obstaranej röntgenovej dokumentácie. Súd konštatoval, že popis

vzájomného stretu vyššie uvedených osôb podala každá zo zúčastnených subjektov odlišne. Žalobkyňa
vypovedala, že išla pre čaj pre seba a spolubývajúcu, v oboch rukách držala nádoby, kráčala chodbou
alebojedálňou,neviečotoužbolo, predsebounemalažiadenstĺp,videlaobochpánov(t.j.zamestnanca
údržby a aj ošetrovateľa) a podľa jej tvrdenia ju obaja dotyční tiež videli. Jeden z nich náhle, keď už
bola na jeho úrovni, sa rozhodol vykročiť a otočil hlavou do pravej strany, vrazil do nej a sotil ju do

ľavej strany. Poprela, že by pán, ktorý do nej sotil bol v tom čase v pokľaku, bol v stoji a ošetrovateľ
stál vo dverách kuchynky. Medzi ňou a osobou ošetrovateľa nebola prekážka, stĺp tam bol, ale tento
jej neprekážal. Ten pán (pred nárazom) stál otočený k ošetrovateľovi, potom sa otočil, pričom hlavu
mal stále k ošetrovateľovi, a stále debatovali, a keď bola na jeho úrovni, tak sa otočil, vykročil nohou
a sotil do nej. Tesne pred nárazom dotyčný zamestnanec údržby stál chrbtom k ošetrovateľovi, s

hlavou otočenou k ošetrovateľovi, a vo vzťahu ku nej stál zvyškom tela spredu, ale s hlavou otočenou
dozadu. V doklade žalovanej „Zápisnici z riešenia nežiadúcej udalosti“ z 2.6.2022, je uvedené, že k
pádu pacientky (žalobkyne) došlo po neúmyselnom zrazení sa s pracovníkom údržby nemocnice (p. F.
G.) na chodbe neurologického oddelenia. Uvedený zamestnanec údržby bol na neurologické oddelenie
služobne pridelený za účelom kontroly stavu poškodených dverí na kuchynke, s cieľom zistiť rozsah

poškodenia a identifikovať potrebu a nevyhnutnosť ich opravy/výmeny a bol vyslaný na prácu v rámci
svojej bežnej pracovnej činnosti. Pri výkone činnosti bol v pokľaku. Pacientka (žalobkyňa) si bola v tom
čase pre čaj, ktorý je voľne dostupný pre pacientov v termonádobe v jedálni neurologického oddelenia.
K neúmyselnému zrazeniu sa pacientky (žalobkyne) a pracovníka údržby došlo na rohu východu z
pacientskej jedálne a vchodu do kuchynky v momente, keď sa pracovník údržby po vykonanej kontrole

dverízpokľakupostavilaotočil.Vtommomenteprichádzalapacientka(žalobkyňa)spozarohuzjedálne.
V čase stretu bol pracovník údržby otočený k pacientke (žalobkyni) chrbtom, nevidel ju. Pacientka
(žalobkyňa) taktiež nevidela, čo sa za rohom deje. Po náraze pacientka (žalobkyňa) spadla na podlahu.
V čase zrážky mala pacientka (žalobkyňa) obuté nasúvacie papuče. Svedok F. G. vo svojej výpovedi
najprv uvádzal, že v momente pred stretom so žalobkyňou, keď sa pozeral na poškodené dvere, sa

trošku zohol, následne ako sa dvíhal s tým, že si pôjde po veci na opravu, prišla žalobkyňa, sa stretli sa a
ona spadla na zem. Následne v rámci pokračujúcej jeho svedeckej výpovede tieto svoje vyššie uvedené
tvrdenia pri kladení otázok mierne upravil, kedy tvrdil, že v momente pred stretom so žalobkyňou bol
zohnutý, v kľaku a rozmýšľal, čo urobí s dverami, lebo boli dosť poškodené. Uviedol, že sa zobral odtých dverí, že si zoberie nejaký materiál, a nejako to neregistroval a zrazil sa so žalobkyňou. Uvádzal,
že do žalobkyne vrazil hlavou a hruďou. Následne na konci svojej svedeckej výpovede tieto svoje vyššie
uvedené tvrdenia pozmenil, kedy začal uvádzať , že v tom čase, kedy vrazil do žalobkyne, už stál na

nohách a išiel si po materiál, pričom už išiel rovno, ale žalobkyňa mu prišla do cesty. Roh, z ktorého mala
vyjsť podľa jeho tvrdení žalobkyňa, mohol byť vzdialený 3 metre a pred momentom zrážky nebol otočený
chrbtom k žalobkyni. Zároveň tvrdil, že v čase uvedeného stretu žalobkyňa šla z raňajok a asi smerovala
na izbu, resp. aspoň on to takto vnímal a tiež že v momente, kedy došlo ku zrážke, ošetrovateľ bol v
kuchynke, lebo dvere na nej boli otvorené. Podľa výpovede svedka H. I., ošetrovateľa, samotný incident

nevidel, poprel, že by sa bol býval v čase úrazu rozprával so svedkom F. G.. Tvrdil však, že incident sa
stalprivýchodezkuchynky,presnenarohu,kdesaukladajúpodnosyaževie,žežalobkyňasibolapočaj
a čaj aj rozliala, lebo mala fľaše v ruke a lebo to upratovali. Zároveň ale následne na doplňujúcu otázku,
či žalobkyňa mala v rukách čaj, uvádzal, že on to už presne nevie, a na otázku, či teda bola žalobkyňa
oliata, uvádzal, že to si nepamätá, len vedel, že mala udretý ľavý lakeť a ľavé koleno. Uviedol, že nádobu
s čajom z miesta kde sa nachádzal nevidí, musí sa vykloniť, aby ju videl a tiež, že pri odpratávaní tohto

riadu z uvedeného okienka v čase incidentu, resp. tesne pred týmto incidentom, žalobkyňu ani nevidel a
ani nezahliadol, lebo k uvedenému okienku stál chrbtom. Pokiaľ ide o dôvod prítomnosti zamestnanca
údržby na uvedenom oddelení v daný deň, podľa dokladu žalovanej -„Zápisnica z riešenia nežiaducej
udalosti“ z 2.6.2022 vyplynulo, že zamestnanec údržby F. G. bol na neurologické oddelenie žalovanej
služobne pridelený za účelom kontroly stavu poškodených dverí na kuchynke, s cieľom zistiť rozsah

poškodenia a identifikovať potrebu a nevyhnutnosť ich opravy/výmeny. V zápise je tiež uvedené, že k
pádu pacientky (žalobkyne) došlo po neúmyselnom zrazení sa s pracovníkom údržby nemocnice (p.
F. G.) na chodbe neurologického oddelenia. Z tohto dokladu tiež vyplynulo, že uvedený zamestnanec
bol na neurologickom oddelení dňa 26.4.2022 v ranných hodinách na základe písomnej požiadavky
neurologického oddelenia na opravu dverí, zadanej dňa 25.4.2022 do systému Chastia a bol vyslaný v

rámci svojej bežnej pracovnej činnosti. V doklade žalovanej označenom ako „Protokol o páde pacienta"
a vyplnenom dňa 26.4.2022 o 11,40 hod s podpisom zdravotnej sestry J. K. a lekárky D. J. L. v kolónkach
označených ako „ Miesto pádu“ a „Situácia , za ktorej k pádu došlo - iné “ je poznamenané „stret s
maliarom na chodbe“, pričom v kolónke označenej ako „ Signalizácia pádu“ sa uvádza, že „ personál
počul pád“, a v rámci položky „Subjektívne potiaže“ sa uvádza pri kolónke „iné:“ bolesť ľavej slabiny,

ľavého lakťa, ľavého kolena. Podľa dokladu žalovanej „Záznam o oboznámení zamestnancov s BOZP
a s OPP“ zo 16.2.2022 bol svedok F. G. účastný na oboznamovaní sa s príslušnými bezpečnostnými
predpismi uvedeného dňa, čo osvedčuje aj jeho podpis na uvedenom doklade v rámci prezenčnej listiny.

5. Súd z prepúšťacej správy žalovanej zistil, že žalobkyňa ukončila hospitalizáciu na neurologickom

oddelení dňa 26.4.2022 o 12.25 hod. a na traumatologické oddelenie žalovanej bola prijatá z
neurologického oddelenia v ten istý deň o 12:26 hod. s diagnózou S72.03 zlomenina krčka
stehnovej kosti, subkapitálna (zlomenina ľavého femuru). Bola indikovaná totálna endoprotéza a po
dohovore s primárom D. L. (Nemocnica Poprad, a.s.) bol vykonaný preklad pacientky (žalobkyne) na
traumatologické oddelenie Nemocnice Poprad, kde bola operovaná a dňa 28.4.2022 bola z neho podľa

prepúšťacej správy prepustená. Na oddelení úrazovej chirurgie s JIS tejto nemocnice bola žalobkyňa
hospitalizovaná od 28.4.2022 do 3.5.2022 do 10:00 hod. Z lekárskeho posudku D. E. C. z 9.11.2022 súd
zistil bolestné u žalobkyne, v ktorom znalec ohodnotil položku číslo 183b - diagnóza: zlomenina krčka
stehennej kosti vľavo zaklinená počtom bodov 100, ktoré podľa § 9 ods. 5 písmená c/ navýšil na celkovú
hodnotu 150 bodov. Podľa odôvodnenia v predmetnom posudku táto položka bola zvýšená keďže podľa

povahy zranenia si vyžiada operáciu - implantáciu TEP. Začiatok liečenia žalobkyne znalec stanovil na
dátum 26.4.2022 a dátum ukončenia liečenia na 9.11.2022. Posudzujúci lekár dňa 13.9.2023 vypracoval
pre žalobkyňu aj lekársky posudok na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, v ktorom hodnotil
položku číslo 432a - diagnóza hypertrofická jazva z oblasti ľavého bedrového kĺbu 7 cm2 počtom bodov
30 a položku číslo 393a - diagnóza: obmedzenie pohyblivosti ľavého bedrového kĺbu ľahkého stupňa

počtom bodov 100, pričom tú položku navýšil na počet bodov 200, a uvedené navýšenie zdôvodnil tým,
že položka bola zvýšená na dvojnásobok z dôvodu implantácie umelej kĺbnej náhrady a vo vyhláške
chýba uvedená položka, pričom umelý kĺb nie je rovnocenná náhrada biologického kĺbu a nesie so sebou
limitácie v bežnom živote, športe a podobne. Celkový počet bodov tak podľa tohto lekárskeho posudku
pre sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne predstavoval hodnotu 230 bodov. Lekársky posudok

začiatok liečenia žalobkyne stanovil na dátum 26.4.2022, ukončenie liečenia na 9.11.2022, pričom
dátum, ku ktorému bol stav ustálený, bol týmto posudzujúcim lekárom stanovený na 26.4.2023. D. E. C.
vo svojej svedeckej výpovedi vo vzťahu k ním vykonanému ohodnoteniu uviedol, že je plne správne,
nakoľko ostalo na lekárovi, ak v tabuľkách nie je zahrnuté, nájsť patričné odškodnenie za trvalé následky.V tabuľke o sťažení spoločenského uplatnenia by prichádzalo do úvahy jediné nekróza hlavice, ktorá je
podľa tohto svedka okolo 700 bodov, je to v podstate už archaizmus, pretože sa robí umelý kĺb, tabuľky
sa nemenia, takže daný lekár sa musí vysporiadať s tým, že okrem obmedzenia pohyblivosti poškodená

má aj umelý kĺb. Komerčné poisťovne sa podľa svedka s tým vysporiadali, o čom má vedomosť, lebo
hodnotí aj pre komerčné poisťovne, kedy napríklad podľa neho poisťovňa Allianz to má hodnotené
položkou 20 % s tým, že je tam dodatok + obmedzenie funkčnosti pohyblivosti, čo je podľa svedka
správne. Umelý kĺb zatiaľ nevie nahradiť ľudský kĺb, a teda nie je dostatočnou náhradou, pretože tento
umelý kĺb limituje dotknutú osobu na celý život v pohybe, v aktivitách, vydrží 10 až 15 rokov, no priemer

normálneho ľudského kĺbu, je najmenej 60 rokov a to najmenej. Ak sa pacientovi po 10 rokoch začne
umelýkĺbuvoľňovať,ďalšiaimplantáciajespojenásobrovskýmrizikom,spočívajúcimvinfekcii,uvoľnení
tohto kĺbu, je potrebný oveľa väčší zákrok, mnohokrát aj vštepovať kosť a pod. K dátumu ustálenia
zdravotného stavu žalobkyne svedok vypovedal, že sťaženie spoločenského uplatnenia sa v predošlých
vyhláškach striktne dávalo po roku od úrazu, v tej novšej sa dáva spravidla po roku.

6. Pokiaľ ide o žalobkyňou uplatnenú náhradu účelne vynaložených nákladov súd podrobne špecifikoval
a rozobral, za ktoré úkony akú sumu si uplatňovala.

7. Na zistený skutkový stav súd aplikoval § 415, § 420 ods. 1, 2, 3, § 441, § 444, § 449 ods. 1, 3,
§ 517 ods. 1, 2, § 563 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 3 nariadenia vlády č 87/1995 Z.z.

v znení platnom od 1.2.2013, § 1 ods. 2, 3, § 2 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 387/2006 Z.z., § 2 ods.
1, § 3 ods. 1, 2, § 2 ods. 2, § 4 ods. 1, 2, 3, 4, § 5 ods. 1, 2, 3, 4, § 8 ods. 4, § 7 ods. 4, 5, 6, §
10 ods. 1, 3, 4, 5, 6, 7, 8, § 9 ods. 7, 8 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade
za sťaženie spoločenského uplatnenia, prílohy č. 1 uvedeného zákona „Sadzby bodového hodnotenia“
časť I. „Sadzby bodového hodnotenia za bolesť pri úrazoch“, časť II. „Sadzby bodového hodnotenia za

sťaženie spoločenského uplatnenia, § 1 § 1 Opatrenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky
z 12.5. 2023 č. S17024-2023-OL, o stanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia na rok 2023 zverejneného v čiastke č. 19-20/2023 Vestníka Ministerstva
zdravotníctva Slovenskej republiky pod č. 18/2023 (OZNÁMENIE Ministerstva zdravotníctva Slovenskej
republiky pod č. 176/2023 Z.z.), podľa ktorého výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie

spoločenskéhouplatnenianarok2023zajedenbodje26,08€a§1OpatreniaMinisterstvazdravotníctva
Slovenskej republiky z 12.5.2023 č. S17024-2023-OL, o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2023 zverejneného v čiastke č. 19-20/2023
Vestníka Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky pod č. 18/2023 (OZNÁMENIE Ministerstva
zdravotníctva Slovenskej republiky pod č. 176/2023 Z.z.), podľa ktorého výška náhrady za bolesť a

výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2023 za jeden bod je 26,08 €. S odkazom
na vykonané dokazovanie skonštatoval, že za nehodu žalobkyne zodpovedá zamestnanec údržby
žalovanej, ktorého konanie nebolo bezpečné a viedlo k jej zraneniu ako pacientky žalovanej. Z jeho
strany došlo k porušeniu prevenčných povinnosti v zmysle § 415 OZ, kedy tento jednak pred začatím
svojej pracovnej činnosti nezabezpečil priestor, v ktorom mal začať vykonávať príslušnú opravu dverí a

jednak nedodržiaval zvýšenú, a teda nie len bežnú pozornosť, resp. sústredenosť v priestore, v ktorom
je predpoklad zvýšeného pohybu pacientov s neurologickými poruchami, teda osôb so zvýšenejším
rizikom úrazu než je tomu v bežnom živote. Žalobkyňa kráčala chodbou a nemala dôvod očakávať, že
zamestnanec údržby náhle vykročí a narazí do nej. V jej prípade nemožno hovoriť o tom, že táto škoda
vznikla jej zavinením, a to ani len čiastočne. Zamestnanec údržby mal povinnosť dbať na bezpečnosť

okolia najmä v prostredí nemocnice, kde sa pohybujú zraniteľní ľudia. Jeho náhle otočenie a vykročenie
bez ohľadu na prítomnosť žalobkyne bolo nedbanlivé a predstavuje porušenie jeho povinnosti dbať
na bezpečnosť. Skutočnosť, že prípadne debatoval s ošetrovateľom, tak ako to uvádzala žalobkyňa
(čo popierali ako tento zamestnanec tak aj samotný ošetrovateľ), alebo bol prípadne zamyslený, čo
nepriamo vyplynulo z popisu danej situácie ním samotným (... „rozmýšľal som čo urobím s dverami, lebo

boli dosť poškodené“...), neospravedlňuje jeho konanie. O to skôr , že sám popísal situáciu na uvedenom
oddelení tak, že tam „v tom čase pacienti chodili hore dole, lebo bolo po raňajkách“, inými slovami bol
tam zvýšený pohyb samotných pacientov, teda nie bežných osôb, ale ľudí s určitými obmedzeniami,
či už v dôsledku ich choroby alebo prípadného úrazu. V danom prípade sa jednalo o zamestnanca
žalovanej, preto v súlade s § 420 ods. 2 OZ jeho protiprávne konanie ide na vrub samotnej žalovanej

ako jeho zamestnávateľky. Toto ustanovenie sa vzťahuje najmä na prípady, keď zamestnanec pri
vykonávaní činnosti v rámci svojich pracovnoprávnych povinností spôsobí škodu tretej osobe - vtedy
za škodu zodpovedá jeho zamestnávateľ. Aj keď stret medzi žalobkyňou a zamestnancom údržby bol
každou zo sporových strán podávaný odlišným spôsobom, súd sa priklonil k opisu žalobkyne, lebotento bol konzistentný na rozdiel od zamestnanca žalovanej, ktorý popis situácie pozvoľne upravoval
vo svoj prospech. Nestotožnil sa so žalovanou, že v danom prípade išlo o bežný psychosomatický jav,
akých sa denne stanú tisíce, napr. keď sa otočíte na chodníku alebo vás niečo napadne a náhodne

sa s niekým zrazíte. Súd dôvodil, že v danom prípade ide o priestory nemocnice, kde bol zvýšený
pohyb pacientov, u ktorých musí zamestnanec žalovanej predpokladať určitý stupeň rizika úrazu,
keďže sa nejedná o bežných ľudí, ale ľudí, ktorí sa v daných priestoroch pohybujú za účelom liečby
svojich ochorení či zranení, a v tomto prípade dokonca o to viac, že šlo o neurologické oddelenie,
na ktorom je možné predkladať zvýšení počet pacientov s problémami koordinácie pohybov. Preto

tento zamestnanec mal venovať zvýšenú a nielen bežnú obozretnosť tomu, aké činnosti na danom
mieste vykonáva, tým skôr, že sám poukazoval v tom čase na zvýšený pohyb pacientov na uvedenom
oddelení. Súd konštatoval, že zo strany žalovanej skrz jeho zamestnanca vyššie popísaným spôsobom
došlo k protiprávnemu konaniu, čím bol naplnený prvý predpoklad zodpovednosti za škodu. Ďalším
predpokladom zodpovednosti za škodu je existencia samotnej škody, ktorá v danom prípade spočívala
vpoškodenízdraviažalobkyne.Výškaškodybolavyčíslenávbodovomohodnoteníbolestného,sťaženia

spoločenského uplatnenia a náhrady za účelne vynaložené náklady. Niet pochýb, že k poškodeniu
zdravia žalobkyne došlo v dôsledku pádu žalobkyne, ktorý bol vyvolaný nárazom zamestnanca údržby
žalovanej do žalobkyne. Nebyť tohto nárazu k uvedenému pádu by nedošlo, a tým by nedošlo ani k
poškodeniu zdravia na strane žalobkyne. K tomuto nárazu došlo v dôsledku nedodržania prevenčných
povinnosti na strane zamestnanca žalovanej, preto podľa súdu bolo preukázané aj naplnenie ďalšieho

predpokladu zodpovednosti za škodu a to príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním žalovanej v
súlade s § 420 ods. 2 OZ prostredníctvom jej zamestnanca a vznikom škody u žalobkyne. Pokiaľ ide
o posledný predpoklad zodpovednosti za škodu a síce existencia zavinenia, k tomu súd uviedol, že
všeobecná občianskoprávna zodpovednosť je založená na princípe zodpovednosti za predpokladané
(presumované) nedbanlivostné zavinenie. Dôkazné bremeno o tom, že škoda nevznikla zavineným

konaním spočíva na škodcovi, ktorý sa môže zbaviť zodpovednosti (exkulpovať) preukázaním, že škodu
nezavinil. Podľa názoru súdu konanie zamestnanca údržby bolo vedome nedbanlivostným konaním,
nakoľko bez náležitého preverenia situácie vstúpil do priestoru, v ktorom sa pohybovala v tom čase
žalobkyňa. Je možné tak konštatovať, že škoda na strane žalobkyne vznikla v dôsledku zavineného
protiprávneho konania zamestnanca žalovanej, a teda zodpovednosť za uvedenú škodu v súlade s §

420 ods. 2 OZ svedčí žalovanej.

8. Vychádzajúc z lekárskeho posudku o bolestnom súd priznal žalobkyni sumu 3.633 € titulom náhrady
za bolesť za 150 bodov pri hodnote 1 bodu 24,22 € v roku 2022. Pokiaľ ide o ohodnotenie sťaženia
spoločenskéhouplatnenia,posudzujúcilekártotoužalobkynevykonallekárskymposudkomz13.9.2023

a stanovil dátum ustálenia zdravotného stavu u žalobkyne pre tento účel na deň 26.4.2023. V súvislosti
s námietkou žalovanej o nesprávne určenej hodnote bodu za sťaženie spoločenského uplatnenia,
kedy podľa nej zo samotného hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia vyplýva, že liečba bola
ukončená 9.11.2022, súd uviedol, že síce posudzujúci lekár ako dátum ukončenia liečenia uviedol
dátum 9.11.2022, avšak podľa § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. lekársky posudok sa vydáva, len čo

zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený, pričom v prípade sťaženia spoločenského
uplatnenia, to má byť spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví. V danom prípade
posudzujúci lekár z hľadiska posudzovania sťaženia spoločenského uplatnenia považoval zdravotný
stav žalobkyne za ustálený až dňom 26.4.2023. Posúdenie otázky, kedy sa zdravotný stav ustálil
a aké následky zanechal úraz alebo iné poškodenie na zdraví, je závislé od odborného posúdenia

ošetrujúceho lekára. Je na posudzujúcom lekárovi, kedy určí moment ustálenia zdravotného stavu.
Ide o odbornú otázku, na ktorú treba špeciálne odborné znalosti zodpovedajúce kvalifikácii v určitom
vednom odbore a táto nemôže byť predmetom posúdenia súdu. V tejto súvislosti súd odkázal na
ust. § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z.z. podľa ktorého ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom
hodnotení či už bolestného alebo sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, môže na

jednej strane buď samotný poškodený alebo na strane druhej fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá za poškodenie na zdraví zodpovedá, resp. poskytovateľ náhrady, požiadať o vydanie znaleckého
posudku podľa osobitného predpisu. Iniciatíva na prípadne spochybnenie záverov lekárskeho posudku
leží na stranách sporu, ktoré v tomto smere musia byť proaktívne (t.j. musia samé navrhovať dôkazy),
pričom táto ich aktivita na spochybnenie záveru musí byť kvalifikovaná (t.j. nestačí z ich strany len

obyčajné spochybnenie určitého záveru vyplývajúceho z ním spochybňovaného lekárskeho posudku,
ale toto spochybnenie musia doložiť kvalifikovaným dôkazom, teda doložiť znaleckým posudkom, príp.
navrhnúť znalecké dokazovanie, tak ako im to ukladá zákon v predmetnom § 7 ods. 3 ). Žalovaná však
kvalifikovane nepoprela, resp. nespochybnila dátum ustálenia zdravotného stavu žalobkyne pre potrebyhodnoteniajejsťaženiaspoločenskéhouplatneniauvedenývlekárskomposudkuposudzujúceholekára,
preto mal súd za to, že k ustáleniu tohto zdravotného stavu došlo dňom 26.4.2023. Hodnota za jeden
bod pre sťaženie spoločenského uplatnenie u žalobkyne bola stanovená sumou 26,08 €. Základné

bodové ohodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia nebolo zo strany žalovanej spochybnené,
preto ho súd bral za nesporné. Posudzujúci lekár však bodové ohodnotenie pre položku číslo 393a s
diagnózou: obmedzenie pohyblivosti ľavého bedrového kĺbu ľahkého stupňa s počtom bodov 100 zvýšil
na dvojnásobok, t.j. na 200 bodov, odôvodniac to implantáciou umelej kĺbnej náhrady a poukazom na
to, že vo „vyhláške“ (rozumej zákone - poznámka súdu) chýba uvedená položka, pričom umelý kĺb nie

je rovnocenná náhrada biologického kĺbu a nesie so sebou limitácie v bežnom živote, športe a podobne.
Žalovaná navýšenie spochybnila poukazujúc na to, že toto bodové hodnotenie môže v zmysle § 10 ods.
4 citovaného zákona posudzujúci lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok, vzhľadom na obmedzenie
alebo stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom
utrpel poškodenie na zdraví. Zvýšiť sťaženie spoločenského uplatnenia je možné výlučne z takéhoto
dôvodu, pričom ide o kogentné ustanovenie a nie je možné sa od neho odchýliť a ani vytvárať iné

dôvody zvýšenia, ako to bolo v tomto prípade, keď posudzujúci lekár vec odôvodnil chýbajúcou položkou
vo vyhláške. Zvýšenie spoločenského uplatnenia teda nezdôvodnil v súlade s citovaným ustanovením
zákona a takéto zvýšenie, by nebolo možné priznať aj keby bol nárok dôvodný. Súd odkázal v tejto
súvislosti na svedeckú výpoveď D. C. a tiež na odborný komentár k § 10 zákona č. 437/2004 Z.z.
(viď v podrobnostiach odôvodnenie súdu prvej inštancie) a dospel k záveru, že uváženie o takomto

zvýšení podľa ods. 4 uvedeného paragrafu je zverené posudzujúcemu lekárovi ako erudovanej, odborne
zdatnej osobe, ktorá má vykonať takéto zvýšenie síce z hľadísk všeobecne formulovaných (možnosti
poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie
na zdraví) avšak vždy s prihliadnutím na zdravotný stav poškodeného, a teda aj v prípade daného
navyšovania ide o odbornú otázku, na ktorú treba špeciálne odborné znalosti zodpovedajúce kvalifikácii

v určitom vednom odbore, ktorá nemôže byť predmetom obyčajného posúdenia súdu. Inak by zákon
nezveroval možnosť tohto navýšenia posudzujúcemu lekárovi, ale priamo súdu, tak ak to napokon robí v
§5ods.5uvedenéhozákona.Ztohtohľadiska,pokiaľvzniknúpochybnostiotom,činavýšenievykonané
posudzujúcim lekárom je dôvodné, nepostačí len jeho obyčajné spochybnenie, ale musí byť doložené aj
relevantným odborným názorom, čo znamená, že aj v tomto prípade je potrebné, aby strana napádajúca

uvedené navýšenie predložila relevantný dôkaz, resp. ho navrhla vykonať a to v súlade s § 7 ods. 6 zák.
č. 437/2004 Z.z., ktorý by závery posudzujúceho lekára pre takéto navýšenie vyvrátil, prípadne aspoň
korigoval. Žalovaná takýto kvalifikovaný dôkaz na spochybnenie navýšenia vykonaného posudzujúcim
lekáromsúdunepredložila,súd toto navýšenievzalvúvahuanajehozákladepriznalžalobkynináhradu
sťaženia spoločenského uplatnenia v ňou uplatnenej sume 5.998,40 €, keďže táto zodpovedala súčinu

priznaných bodov (po vykonanom navýšení) a hodnote jedného bodu určenej pre rok 2023 (t.j. 230
bodov x 26,08 €, spolu 5.998,40 €).

9. Napokon súd priznal žalobkyni aj vecné náklady, ktoré špecifikoval, pretože nebyť vyššie uvedeného
poškodenia zdravia žalobkyne, za ktoré zodpovedá žalovaná v dôsledku zákonom prenesenej

zodpovednosti na ňu za konanie jej zamestnanca, by tieto náklady žalobkyni nevznikli a zároveň je
potrebné ich považovať za účelne vynaložené, resp. za nevyhnutné z hľadiska si uplatnenia nárokov
žalobkyne na bolestné a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, na ktoré jej vznikol nárok.
Priznal žalobkyni náhradu nákladov za vypracovanie lekárskych posudkov za bolestné a náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia posudzujúcim lekárom D. E. C. v celkovej sume 80 €, náklady na

cestovné na trase C. - Nemocnica Poprad a späť v rozsahu 16 km dňa 9.11.2022 za účelom vykonania
kontroly u tohto posudzujúceho lekára a prevedenia výpočtu bolestného, spolu 3,24 €, náklady za
rehabilitačné služby, ktoré absolvovala v domácom prostredí v celkovej výške 200 €, náklady za
rehabilitačné služby, ktoré jej boli poskytnuté poskytovateľom tejto rehabilitácie v bloku M.- K. N. J.
E., F. XXX/XX, F. v roku 2022 vo výške 437 € a v roku 2023 v celkovej sume 180 €, keď žalobkyni

nepriznalsumuzafyzioterapiu dňa5.4.2023,lebonepredložiladôkaz,žejuabsolvovala.Zaindividuálne
fyzioterapie súd priznal žalobkyni aj náklady na cestovné na trase Hôrka - Poprad (blok M.- K. N.) a
späť v rozsahu 16 km za každú cestu naň tam aj späť, spolu za rok 2022 v celkovej výške 38,45
€ a za rok 2023 sumu 14,29 €. Súd priznal žalobkyni náklady za kúpeľnú liečbu v Kúpeľoch O. P.,
v sume 344,40 € a tiež náklady na cestovné na trase C. - O. P. v celkovej výške 19,62 €. Náklady

na cestovné na trase C. - Nemocnica Poprad a späť v rozsahu 16 km za účelom lekárskych kontrol
žalobkyne vrátane RTG vykonávaných na ambulancii úrazovej chirurgie, oddelení úrazovej chirurgie
s JIS, Nemocnice Poprad, a.s., súd priznal žalobkyni vo výške 1,74 €, 1,65 €, 1,71 € a vo výške 1,40
€. Neuznal žalobkyni cestu na uvedenej trase do predmetnej ambulancie úrazovej chirurgie, oddeleniaúrazovej chirurgie s JIS, Nemocnice Poprad, a.s., dňa 28.4.2023, nakoľko zo žiadnej z predložených
lekárskych správ nevyplynulo, že by žalobkyňa v uvedený deň vyšetrenie na uvedenej ambulancii
absolvovala. Spolu suma nákladov na cestovné za účelom vykonania lekárskych kontrol žalobkyne na

ambulancii úrazovej chirurgie, oddelení úrazovej chirurgie s JIS, Nemocnice Poprad, a.s., priznaných
žalobkyni predstavovala čiastku 6,50 €. Súd priznal žalobkyni náklady na cestovné na trase C. - F., M. Q.,
R. S. T. a späť v rozsahu 40 km za účelom lekárskych kontrol žalobkyne vykonávaných v neurologickej
ambulancii EM Centrum s.r.o., D. P. M. vo výške 8,56 €. Neuznal žalobkyni cestu na trase C. - R. a
späť v rozsahu 34 km za účelom návštevy obvodnej lekárky D. D. a odovzdania lekárskych správ o

žalobkyni z nemocníc Spišská Nová Ves a Poprad v dňoch 4.5.2022 a 22.3.2023, nakoľko zo žiadnej z
predložených lekárskych správ nevyplynulo, že by žalobkyňa v uvedené dni takéto vyšetrenia u dotyčnej
lekárky absolvovala. Súd tiež nepriznal žalobkyni výdavky, ktoré mal vynaložiť na cestovné jej manžel
v súvislosti s či už s návštevami žalobkyne v nemocnici alebo v súvislosti s obstaraním iných úkonov,
ktoré si tento vyúčtoval. Napokon súd neuznal za vecné náklady žalobkyne majúce charakter účelne
vynaložených nákladov spojených s liečením v širšom zmysle ani ňou uplatňované náklady za nákup

náplne do tlačiarne Canon TS5130 v sume 23,90 € a osvedčenie podpisu v sume 4 € dňa 8.7.2022,
keďže sa u nich nepreukázala bezprostredná súvislosť s liečebným výkonom u žalobkyne. Spolu súdom
priznané účelne vynaložené náklady žalobkyne spojenej s jej liečením predstavovali sumu 1.332,06 €
a žalobu v časti prevyšujúcej túto sumu súd zamietol.

10. Zároveň súd priznal žalobkyni aj úroky z omeškania a to v prípade bolestného od 26.5.2023, kedy sa
žalovanápreukázateľnedostaladoomeškania,vovýške7,5%,tedavovýške,akúsižalobkyňauplatnila
(zákonná výška úrokov z omeškania v tom čase bola 8,75 %) a v prípade sťaženia spoločenského
uplatnenia a náhrady účelne vynaložených nákladov od 13.3.2024, kedy sa žalovaná dostala prvýkrát
do omeškania s plnením týchto nárokov v zákonnej výške 9,5 % ročne.

11. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1, 2 CSP. Žalobkyni ako úspešnej strane v spore
vznikol nárok na pomernú časť trov konania v rozsahu 95,54 %, kedy uvedené percento predstavuje
rozdiel medzi celkovým percentuálnym úspechom žalobkyne a celkovým percentuálnym úspechom
žalovanej v tomto spore (97,73 % - 2,23 %).

12. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. f a h/ CSP, t.j. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že žalobu zamietne a žalovanej prizná náhradu

trov konania v rozsahu 100 %, alternatívne aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie. Nesúhlasila s názorom súdu prvej inštancie, že zodpovedným za vzniknutú udalosť je
jej zamestnanec F. G. a so spôsobom, ako súd vyhodnotil výpovede žalobkyne a svedka. Namietal
tiež proti záveru súdu, že bolo povinnosťou zamestnanca G. zabezpečiť priestor, v ktorom bude opravu
vykonávať a až následne pristúpiť k samotnej oprave, pretože F. G. bol síce v práci, ale žiadnu konkrétnu

fyzickú činnosť nevykonával, ktorá by akýmkoľvek spôsobom ohrozovala iných, nevykonával. Súd
odôvodnenie rozsudku a priznanie nároku na náhradu škody založil na ust. § 415 OZ, teda nezistil
porušenie akejkoľvek inej všeobecne záväznej právnej normy ani nariadenia vlády SR č. 387/2006 Z.z.
Ak žalobkyňa vstupovala do priestoru, do ktorého nevidela, bolo jej povinnosťou zachovať primeranú
opatrnosť a predvídať možné riziko s tým, že vstupuje na chodbu, kde musela predpokladať, že tam

budezvýšenámožnosťpohybuosôb,najmäakišloočasraňajok.Žalobkyňabolanedostatočnepozorná
a opatrná, čím ona porušila prevenčnú povinnosť podľa § 415 OZ. Napokon namietala proti navýšeniu
položky sťaženia spoločenského uplatnenia spôsobom, ako to urobil D. C..

13. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k žalobe uviedla že rozsudok súdu prvej inštancie považuje

za spravodlivý, zákonný, súd sa vysporiadal so všetkými argumentmi sporových strán a žalovaná
neuviedla žiadne také argumenty, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal. Navrhla rozsudok
potvrdiť. Poukázala na to, že vinou konania žalovanej musela podstúpiť výmenu bedrového kĺbu, utrpela
bolesti, následne v rekonvalescencii a liečbe bola obmedzená v obvyklom spôsobe života. Zotrvala
na skutočnostiach, ktoré uviedla v žalobe a vo svojej výpovedi, zopakovala, že zamestnanci žalovanej

účelovo prekrúcajú fakty ako došlo k jej úrazu. Nestotožnila sa s argumentmi žalovanej, ktorými
spochybňovala zvýšenie bodového ohodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia a nedoložila
žiaden relevantný odborný názor na preukázanie tohto spochybnenia.14. Odvolateľka v reakcii na písomné vyjadrenie žalobkyne zotrvala na všetkých skutočnostiach
uvedených v odvolaní.

15. Žalobkyňa takisto zotrvala na všetkých svojich doterajších písomných a ústnych podaniach, navrhla
rozsudok potvrdiť.

16. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas
(§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie

prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario
CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov,
s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP
a dospel k záveru, že odvolania nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde
v Košiciach dňa 9.10.2025 hod. o 10.15 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 210, 2. poschodie,
pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu

v Košiciach v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

17. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach,
vktorýchsaodvolateľdomáhaprieskumu.Určenímrozsahunapadnutiarozhodnutiasúduprvejinštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, pri akých výrokoch rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny

účinokodvolania,alesúčasnestanovímedze,vktorýchjeodvolacísúdoprávnenýapovinnýrozhodnutie
súdu prvej inštancie preskúmať (§ 379 CSP). Žalovaná podala odvolanie proti všetkým výrokom
rozsudku, teda aj proti výroku, v ktorom bola úspešná, lebo v prevyšujúcej časti bola žaloba proti nej
zamietnutá.

18. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolací súd preto odmietol odvolanie žalovanej proti výroku II. napadnutého rozsudku, teda v časti,
v ktorej bola žaloba proti nej v prevyšujúcej časti zamietnutá.

19. Žalovaná uplatnila odvolacie dôvody podľa § 365 od. 1 písm. f/ a h/ CSP.

20. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov strán. Nesprávne skutkové

zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na
závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

21. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený

skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod

právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

22. Po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho ako aj celého obsahu
spisového materiálu v rozsahu odvolacích námietok (§ 379 ods. 1, § 380 ods. 1, 2 CSP) odvolací
súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie

rozsudku,nazákladevykonanýchdôkazovdospelksprávnymskutkovýmzisteniam,vecsprávneprávne
posúdil a uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci nie sú preukázané. Odvolací súd nezistil
pochybenia ani v procesnom postupe súdu prvej inštancie porušujúce procesné práva strán alebo právo
na spravodlivý proces, príp. odnímajúce stranám sporu možnosť konať pred súdom v zmysle ust. § 365
ods. 1 písm. b/ CSP, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie.

23. Súd prvej inštancie uviedol podrobné právne aj skutkové dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel, závery,
ktoré prijal vysvetlil, uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil ako
po stránke skutkovej tak aj po stránke právnej.24. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie obsahuje odpovede na všetky podstatné argumenty,
uvádzané žalovanou v odvolaní, v ktorom nie sú žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by

pre ňu ako žalovanú privodili iné rozhodnutie. Námietky uvedené v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť
vecnúsprávnosťnapadnutéhorozsudkuzhľadiskazistenýchskutočností(skutkovéhostavu)aprávneho
posúdenia veci. Odvolacie námietky boli už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý
sa s nimi riadne a dôkladne vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Z odôvodnenia napadnutého
rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných

právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Ani počas odvolacieho konania
nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci.

25. Žalovanou spochybňovaná vecná správnosť rozsudku súdu prvej inštancie, pretože má vychádzať
z nesprávnych skutkových zistení na základe vykonaného dokazovania a nesprávneho právneho
posúdenia veci, nemá oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania.

26. Aj podľa názoru odvolacieho súdu boli preukázané všetky predpoklady pre vznik plnej zodpovednosti
žalovanej za škodu na zdraví, ktorá podľa výsledkov dokazovania v konaní, bola žalobkyni spôsobená
správaním sa, resp. konaním zamestnanca žalovanej, aj keď neúmyselným (ani žalobkyňa netvrdila,
že do nej strčil zámerne, náročky, tzv. „naschvál“), v dôsledku ktorého spadla a utrpela úraz na

neurologickom oddelení žalovanej dňa 26.4.2022. V každom prípade sa zamestnanec žalovanej na
jej neurologickom oddelení mal správať tak, aby maximálne účelne eliminoval možnosť takého stretu,
k akému došlo 26.4.2022, pri ktorom žalobkyňa utrpela úraz. Zamestnanec žalovanej, údržbár, bol ten,
kto bol povinný prispôsobiť svoj pohyb skutočnosti vyplývajúcej z toho, na akom oddelení sa nachádza
a v akom čase – v čase raňajok, kedy dôvodne mohol očakávať zvýšený pohyb pacientov na oddelení.

Takisto dôvodne od neho bolo možné očakávať aj to, že ak sa už dostavil v relatívne nevhodnom
čase (čas raňajok) na oddelenie, zvýši opatrnosť pri svojom pohybe na oddelení, k čomu vychádzajúc
z vykonaného dokazovania zjavne nedošlo. Odvolací súd sa stotožňuje so spôsobom vyhodnotenia
dôkazov súdom prvej inštancie, najmä výpovedí žalobkyne a svedka G. a má za to, že spochybňovanie
spôsobu vzniku úrazu žalovanou nemá dôkaznú oporu v obsahu súdneho spisu a ide len o jej účelovú

argumentáciu, a to aj pokiaľ ide o navýšenie bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia
žalobkyne v lekárskom posudku D. C. (položka 393a diagnóza obmedzenie pohyblivosti ľavého
bedrového kĺbu ľahkého stupňa počet bodov 100, položka navýšená na 200 bodov) a jeho výpoveď
na pojednávaní. Žalovaná v konaní neuviedla žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by spochybnili
tento lekársky posudok, v dôsledku čoho by bol záver lekára pri posúdení hodnotenia sťaženia

spoločenského uplatnenia ako nesprávny a neodborný. Závery posudzujúceho lekára nespochybnila
žiadnou konkrétnou lekárskou správou a jej závermi ani inými rozhodujúcimi skutočnosťami. Nakoľko
súd bez návrhu nemôže nariadiť znalecké dokazovanie a žalovaná v zmysle čl. 8 základných princípov
CSP je povinná podprieť svoje tvrdenia dôkazmi, ktoré v konaní súdu nepredložila, súd vychádzal z toho,
že hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne vrátane jeho navýšenia, je v lekárskom

posudku D. C. správne. Odvolací súd poukazuje v tejto súvislosti tiež na to, že súd prvej inštancie sa
v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku riadne vysporiadal aj s touto námietkou žalovanej.

27. Pokiaľ ide o spôsob hodnotenia dôkazov vo veci, s ktorým odvolateľka polemizuje, odvolací súd
odkazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 204/2009 zo 14.9.2011,

podľa ktorého ...„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané
procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení
dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z

hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.
Rozhodnutie súdu, ktorého podkladom sú dôkazy nesprávne vyhodnotené, môže byť prípadne z tohto
dôvodu vecne nesprávne, avšak táto skutočnosť sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle
§ 237 O.s.p. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo

účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne
sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). V prípade
nesprávnosti hodnotenia dôkazov nejde o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania podľa § 237
O.s.p. (viď R 42/1993). O tom, ktoré z označených dôkazov vykoná, rozhodne súd, ktorý nie je viazanýnávrhmistránnavykonaniedokazovaniaaniejepovinnývykonaťvšetkynavrhovanédôkazy.Posúdenie
návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané,
je vždy vecou súdu a nie strán sporu“( napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21.

5. 2009 sp. zn. 3Co5/2009, 3Cdo 80/2009).
28. Hodnotenie dôkazov vykonané súdom prvej inštancie v danej veci nevykazuje žiadne odchýlky
od pravidiel logického uvažovania a nevyústilo do nezrozumiteľných alebo nejasných záverov. K
namietanému hodnoteniu dôkazov odvolací súd uvádza, že nesúhlas odvolateľky s procesným
postupom súdu prvej inštancie s hodnotením dôkazov, nemožno považovať za porušenie jej procesných

práv. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyplývajúca z ustanovenia § 191 CSP znamená, že záver,
ktorý sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je
vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Právna úprava neurčuje,
ako má súd hodnotiť dôkazy z hľadiska pravdivosti. Prisudzovanie hodnoty pravdivosti konkrétnemu
dôkazu predpokladá, že sudca takýto dôkaz posudzuje najskôr izolovane, z hľadiska vierohodnosti
toho, kto ho podáva, až potom môže súd pristúpiť k posudzovaniu, resp. k hodnoteniu všetkých

dôkazov v ich vzájomnej súvislosti. Pod hodnotením dôkazov sa rozumie myšlienková činnosť súdu,
ktorou je vykonaným dôkazom prisudzovaná hodnota závažnosti (dôležitosti) pre rozhodnutie, hodnota
zákonnosti, hodnota pravdivosti, poprípade hodnota vierohodnosti. Pri hodnotení dôkazov z hľadiska
ich závažnosti (dôležitosti) súd určuje, aký význam majú jednotlivé dôkazy pre jeho rozhodnutie a
či o ne môže oprieť svoje skutkové zistenia. Prostredníctvom hodnotenia dôkazov z hľadiska ich

pravdivosti súd dochádza k záveru, ktoré skutočnosti, o ktorých dôkazy informujú, možno považovať
za pravdivé (dokázané) a ktoré nie. Vyhodnotenie dôkazov z hľadiska pravdivosti predpokladá tiež
posúdenie vierohodnosti informácie podanej prostredníctvom dôkazu vzhľadom na druh dôkazného
prostriedku a spôsob, akým sa podľa zákona vykonáva. Pri dôkaze výpovede svedka musí súd
vyhodnotiť vierohodnosť výpovede s prihliadnutím k tomu, aký má svedok vzťah k účastníkom konania

k prejednávanej veci. Celkové posúdenie z uvedených hľadísk potom poskytuje záver o pravdivosti, či
nepravdivosti tvrdených (preukazovaných) skutočností. Podstatou zistenia skutkového stavu veci je teda
úsudok – záver sudcu o tom, ktoré z rozhodujúcich sporných skutočností sú pravdivé, t. j. ktoré z nich
bude považovať za dokázané. Až súhrn týchto skutočností vytvára zistený skutkový stav. Predmetom
odvolacieho prieskumu nie je potom vlastné „hodnotenie“ dôkazov súdu prvej inštancie, pretože

nemožno „hodnotiť“ dôkazy „zhodnotené“, okrem tej procesnej situácie, kedy súdom prvej inštancie
vykonané hodnotenie dôkazov je v rozpore s pravidlami logického myslenia alebo v extrémnom rozpore
s obsahom spisu. Odvolací súd preto iba posudzuje, či v odôvodnení prvoinštančného rozhodnutia
hodnotenie (inak pre rozhodnutie zásadne významných) dôkazov je alebo nie je v rozpore s pravidlami
logického myslenia, a to vo väzbe na ďalšie dôkazné prostriedky; či informácie zachytené v tom

ktorom dôkaznom prostriedku sú rozdielne a súd prvej inštancie bez ďalšieho privileguje len určitý
dôkaz, či určitú množinu dôkazných prostriedkov a ponecháva bez povšimnutia (komplexného či riadne
odôvodneného hodnotenia) iný dôkaz, či zostávajúcu množinu dôkazných prostriedkov. Žiadne takéto
pochybenie odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie nezaznamenal.

29. Hodnotiaca úvaha súdu v danom prípade podľa odvolacieho súdu zodpovedá zásadám formálnej
logiky, vychádza zo zisteného skutkového stavu veci a z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah
medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov. Súd prvej inštancie jasne a výstižne
vysvetlil, prečo považoval žalobu za čiastočne dôvodnú. Jeho skutkové a právne závery tak nie sú
zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a odôvodnenie odvolaním napadnutého

rozsudku spĺňa požiadavky podľa § 220 ods. 2 CSP. Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46
ods. 1 Ústavy SR nemožno považovať to, že súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa
predstáv žalovanej (rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/165/2011).

30. Ustanovenie § 415 OZ zakladá všeobecnú povinnosť tzv. generálnu prevenciu, v zmysle ktorej je

každý povinný pri akomkoľvek svojom počínaní zachovávať vždy taký stupeň ostražitosti (pozornosti),
ktorý možno vzhľadom na konkrétnu časovú a miestnu situáciu od neho rozumne požadovať a ktorý
objektívne posudzované, je spôsobilý zabrániť, alebo aspoň čo najviac obmedziť, riziko vzniku škôd na
živote (v tomto konkrétne posudzovanom prípade). Ak si tak nepočínal, porušil povinnosť uloženú mu
v § 415 OZ a z porušenia tejto preventívnej povinnosti, ktorým vznikla škoda na zdraví, ako v tomto

prípade, vznikne mu všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 OZ - každý zodpovedá za škodu,
ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Použitie § 415 OZ prichádza do úvahy v prípade, ak
neexistuje iná konkrétna právna úprava vzťahujúca sa na konanie, ktorého protiprávnosť sa posudzuje.
Každé konanie, ktoré má za následok vznik škody, sa považuje za porušenie povinnosti vyplývajúcejz § 415 OZ a je teda protiprávnym úkonom. Prevenčná povinnosť všeobecne definovaná v § 415 OZ
však musí mať v jednotlivých prípadoch vyvodzovania zodpovednosti za škodu konkrétny obsah, teda
v každom jednotlivom prípade vyvodzovania zodpovednosti za škodu je nevyhnutné argumentačne

pomenovať a aj dôkazne preukázať, na akú aktivitu bol zodpovedný subjekt povinný. Pri vyvodzovaní
zodpovednosti spôsobenej porušením všeobecnej preventívnej povinnosti podľa § 415 OZ je potrebné
v každom konkrétnom prípade (per qaestio facti) zohľadniť nastolený skutkový stav.
31. Podľa judikatúry predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu je porušenie právnej
povinnosti–konanievrozporesobjektívnymprávom,vznikškody,príčinnásúvislosťmedziprotiprávnym

konaním škodcu a vznikom škody a prezumpcia zavinenia. Ak sa tieto predpoklady preukázali,
predpokladá sa zavinenie. Škodca musí v tomto prípade preukázať, že vzniknutú škodu nezavinil a to
ani z tzv. nevedomej nedbanlivosti. Nestačí, ak preukáže, že urobil všetko podľa svojich subjektívnych
schopností a znalostí. Kritérium tohto hodnotenia musí byť objektívne. Rozhodujúca musí byť miera
úsilia, ktorú možno očakávať od každého občana (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 31.8.2004,
sp.zn. 25 Cdo 2542/2003).

32. Súd prvej inštancie sa dôsledne a korektne vysporiadal so všetkými námietkami žalovanej
a vyčerpávajúco odôvodnil, prečo má za to, že výlučne zamestnanec žalovanej nedodržal potrebnú
mieru opatrnosti s prihliadnutím na pomery v mieste úrazu žalobkyne a čas, kedy k úrazu došlo,
prečo porušenie prevenčnej povinnosti nevidel aj na strane žalobkyne ako pacientky, prečo sa priklonil
k výpovedi žalobkyne, k lekárskemu posudku D. C. a jeho svedeckej výpovedi a v nadväznosti na to

prečo mal jej nárok za dôvodný. S uvedenými dôvodmi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje
a v podrobnostiach na ne poukazuje.

33. Základom potvrdzujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu bola právna úprava obsiahnutá v ust. §
387 ods. 2 CSP v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 350/2009

a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 170/2005, v intenciách ktorých
pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho
rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože
odôvodnenia a rozhodnutia prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05,
III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a preto postačuje len odkázať cez § 387 ods. 2 CSP na odôvodnenie

obsiahnuté v napadnutom rozsudku.

34. Ak súd prvej inštancie alebo aj odvolací súd nereaguje na niektoré námietky žalovanej, odvolací
súd poukazuje na to, že pre rozhodnutie veci nie je potrebné vysporiadať sa so všetkými námietkami
a tvrdeniami strany, ale len s tými, ktoré sú pre rozhodnutie veci podstatné. Všeobecný súd nemusí

dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovou stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného
súdu (prvostupňového ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka

na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS
115/2003).

35.Vsúvislostisprejavomnespokojnostispreskúmavanýmrozsudkomzostranyžalovanejodvolacísúd
poukazuje na stabilnú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, podľa ktorej nemožno právo na súdnu

ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v
súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok (napr.
II. ÚS 4/97, II. ÚS 3/97). Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie
je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je,
aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo

možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti (napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS
162/05, I. ÚS 140/2017).

36. V sporovom konaní, o aké ide aj v prejednávanej veci, platí v súvislosti s náhradou trov konania
zásada úspechu vo veci, t.j. strany, ktoré viedli spor, konajú na „vlastné nebezpečenstvo“ a nesú tak

zodpovednosť za výsledok sporu. Úspech v konaní treba chápať v závislosti od výsledku súdneho
sporu, pričom pod úspechom treba rozumieť úspech v zmysle procesného výsledku. Zmyslom a účelom
náhrady trov konania v konaní pred súdom je poskytnúť úspešnej strane sporu alebo strane, ktorej
to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konanímmusela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo
konanie pred súdom. Táto zásada má význam okrem iného aj význam výchovný, a to, že zdržiava
strany od ľahkomyseľného vedenia, resp. vyvolania sporu. Vychádzajúc zo zásady úspechu v sporovom

konaní, je namieste, aby strana, ktoré v spore so svojím nárokom zvíťazila, dostala ňou vynaložené
trovy nahradené od protistrany. Strane, ktorá nebola úspešná v konaní, potom vzniká povinnosť nahradiť
trovy konania strane v konaní úspešnej. V tejto konkrétnej veci mala v odvolacom konaní plný úspech
žalobkyňa, preto jej odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP priznal náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o
odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie
môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa

§ 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).