Uznesenie – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, November 18, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 30Sa/13/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0825100928
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Linda Kovandová, LL.M.
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0825100928.1

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C.
XXXX/XX, XXX XX D. - E., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č.
8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, v konaní o žalobe na obnovu konania vedeného na Krajskom
súde v Žiline pod sp. zn. 25Sa/4/2021, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu na obnovu konania o d m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 24.10.2025 bolo Správnemu súdu v Banskej Bystrici (ďalej v texte aj len „správny súd“) doručené
podanie žalobkyne označené ako „Žaloba na obnovu konania“. Žalobkyňa v predmetnom podaní
primárne žiadala obnovenie konania vo veci právoplatného uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn.

25Sa/4/2021 zo dňa 30.03.2023.

2. V podanej žalobe na obnovu konania žalobkyňa uviedla, že v konaní vedenom na Krajskom súde v
Žiline pod sp. zn. 25Sa/4/2021 žiadala preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa
26.09.2018, pričom táto jej správna žaloba bola uznesením daného súdu zo dňa 30.03.2023 odmietnutá.

3. Ako dôvody na obnovu konania žalobkyňa uviedla, že: „Nesprávnym procesným postupom súdu mi
bolo znemožnené uplatniť mne patriace procesné práva , čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Moja žaloba bola nezákonné
odmietnutá“.

4. V súvislosti s nesprávnym procesným postupom súdu, žalobkyňa uviedla, že uznesením Správneho

súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 30Sa/7/2024 zo dňa 08.04.2025 bola odmietnutá jej žaloba
na obnovu konania. V danej veci podala kasačnú sťažnosť, no tá bola odmietnutá uznesením
Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/98/2025 ako neprípustná (oneskorene podaná).
Žalobkyňa poukazovala na právo na verejné prejednanie veci.

5. V ďalšom texte žaloby žalobkyňa namietala, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 26.09.2018

došlo podľa jej názoru k porušeniu zákazu retroaktivity a princípu právnej istoty. Poukazovala aj na to,
že podľa § 147 ods. 1 zákona č. 162/2015 správny súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci
samej a namietala, že jej správna žaloba, ktorou sa domáhal preskúmania rozhodnutia žalovanej zo
dňa 26.09.2018 bola žalobou v sociálnej veci a bola protiprávne odmietnutá uznesením Krajského súdu
v Žiline zo dňa 30.03.2021.

6. Žalobkyňa ďalej argumentovala, že: „Mne bol právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa
2.4.2003 priznaný starobný dôchodok v sume 7.956.- Sk mesačne., podľa § 21 ods. 2 písm. c) zákonač. 100/1988 platného a účinného do 31.12.2003. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 11.7.2003 mi
bol neprávom odopretý od 14.8.2003 , starobný dôchodok s odvolaním sa na § 21 ods. 3 a § 173i zákona
č. 100/1988, o ktoré boli tieto paragrafy doplnené zákonom č. 222/2003, ktorý nadobudol účinnosť dňom

1.7.2003. Uplatnením týchto ustanovení došlo k porušeniu zásady zákazu retroaktivity.“

7. Žalobkyňa uviedla, že rozhodnutím žalovanej zo dňa 21.02.2014 jej bol od 14.08.2003 priznaný
starobný dôchodok v sume 2.289,- Sk mesačne s odvolaním sa na § 173i zákona č. 100/1988
a namietala, že tým, že jej Sociálna poisťovňa nepriznala starobný dôchodok v sume, v akej jej bol

odopretý rozhodnutím zo dňa 11.07.2003, došlo k porušeniu princípu právnej istoty.

8. Následne žalobkyňa namietala, že: „Tým, že mi nebol uvoľnený starobný dôchodok v takej výške
v akej vznikol zákonný nárok, tak došlo k vedomému nerešpektovaniu : 1.Právneho názoru NS SR
vysloveného v danej veci v rozsudku sp. zn. 2So12/2005 zo dňa 27.4.2006, ktorom NS SR, konštatoval :
Podľa Názoru odvolacieho súdu v predmetnej veci odporkyňa postupovala v rozpore Ústavou SR, s

Dohovorom č. 128 , podľa ktorého vnútro štátne zákonodarstvo zabezpečí za predpísaných podmienok
zachovanienadobudnutýchprávnastarobnédôchodky!!!Kuplatneniu§173iods.1zákonač.100/1988,
v tomto rozsudku NS konštatoval ...... Napriek tomu, že § 173i odsek 1 zákona č. 100/1988 ukladal
odporkyni rozhodnúť o nároku na starobný dôchodok podľa predpisov účinných po 30.6.2003. nemohla
postupovať retroaktívne. Odporkyňa však uvedeným spôsobom postupovala a tým narušila základnú

zásadu Právnej istoty a princíp, podľa ktorého vzniknuté nároky musia byť zachované !!!!
2.NS SR ako odvolací súd v danej veci vo svojom rozsudku sp. zn. 4So/189/2007 zo dňa 29.5.2008
konštatoval : ..... V ďalšom konaní bude úlohou odporkyni uvoľniť starobný dôchodok navrhovateľky ako
dávku neprávom odopretú podľa § 95 ods. 1 zákona č. 100/1988 v spojení s § 259 zákona č. 461/2003.
3.V právoplatnom rozsudku Najvyšší súd SR v danej veci, ako súd odvolací č. k. 9So/132/2009 zo

dňa 28.apríla 2010 konštatoval : .............Starobný dôchodok bol navrhovateľke neprávom odopretý
(odňatý)od14.augusta2003.......Nebolosporné,ženavrhovateľkapred1.júlom2003splnilapodmienky
nároku na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 2 písm. c) 100/1988 dovŕšením veku 55 rokov. ......... Bez
ohľadu na to, že rozhodnutie o odňatí dôchodku nadobudlo právoplatnosť, starobný dôchodok je treba
navrhovateľke v súlade s § 95 ods. 1,2 zákona č. 100/1988 a § 259 ods. 1 zákona č.461/2003 uvoľniť

už od 14.augusta 2003.
4.NS SR ako odvolací súd v danej veci vo svojom uznesení sp. zn. 9So/77/2011 zo dňa 30.5.2012
konštatoval : ....Odvolací súd poukazuje na to, že z rozsudku NS SR sp. zn. 9So/132/2009 z 28.4.2010
je jednoznačne vyslovený právny názor , že pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného
systému sociálneho zabezpečenia je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby,

ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového príspevku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky. ..........
Nebolo sporné, že navrhovateľka pred 1.júlom 2003 splnila podmienky nároku na starobný dôchodok
podľa § 21 ods. 2 písm. c) zsz dovŕšením veku 55 rokov. Odporkyňa jej právoplatným rozhodnutím z
2.apríla 2003 starobný dôchodok od 26.januára 2006 priznala v sume 7.956.-Sk ................ Vzhľadom
nato, že navrhovateľka dovŕšila dôchodkový vek a splnila. K tomu, že „ výsluhový príspevok" priznaný

podľa zákona č. 73/1988 sa nedá považovať za „ inú dávku „ podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru č.
128 uvádzam : Z dovolacieho rozsudku Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2010, sp. zn. 9So 112/2009
uverejnený v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutia súdov SR pod č. 110. Výsluhový príspevok nie
je rovnocenný výsluhovému dôchodku priznanému podľa § 39 zákona č.328/2002 Z. z., zostáva
výsluhovým príspevkom podľa zákona č. 73/1998 Z. z. a za výsluhový dôchodok podľa zákona

č. 328/2002 Z. z. sa na účely trvania nároku na dávku výsluhového zabezpečenia priznanú podľa
predchádzajúcichpredpisovibapovažuje...........Zozákonač.328/2002priamonevyplýva,ževýsluhový
dôchodok je dávkou poskytovanou za prežitie určitého veku t. j. za tú istú sociálnu udalosť (čI.33 ods.
2 Dohovoru), za ktorú je poskytovaný starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového
zabezpečenia.........“.

9. Žalobkyňa následne zhrnula, že: ,,Toto sú zákonom podložené dôkazy zásadné skutočnosti, ktoré
ma oprávňujú podať žalobu na obnovu konania a preto navrhujem správnemu súdu. - Povoliť obnovu
konania vo veci vydaného uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 25Sa/4/2021 zo dňa 30.3.2023
ktorým Krajský súd odmietol moju správnu žalobu zo dňa 6.2.2019, ktorou som žiadala v zmysle § 6

ods. 1 a ods. 2 písm. c. zákona č. 162/2015 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne
zo dňa 26.9.2018.“10. Predtým, ako by správny súd meritórne prejednal žalobu žalobkyne na obnovu konania, primárne
skúmal, či sú splnené procesné podmienky na jej prejednanie.

11. Podľa § 472 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení relevantnom pre posudzovanú
vec (ďalej len „SSP“), žalobou na obnovu konania možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho
súdu, ak
a) bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka
konania alebo osoby zúčastnenej na konaní,

b) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva
alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným
primeraným zadosťučinením,
c) rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady
Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné.

12. Podľa § 476 SSP, v žalobe na obnovu konania sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje,
b) rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,

c) dôvod obnovy,
d) skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba je podaná včas,
e) dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť žaloby preukázať,
f) žalobný návrh.

13. Podľa § 477 ods. 1, ods. 2 SSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, možno rozšíriť len počas
trvania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania. Dôvody obnovy konania možno meniť len počas
trvania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania.

14. Podľa § 480 ods. 2 SSP, žalobu na obnovu konania prejedná správny súd, ktorý o veci rozhodoval.

Ak bolo pôvodné konanie skončené rozhodnutím kasačného súdu podľa § 462 ods. 2, prejedná žalobu
na obnovu konania správny súd, ktorého rozhodnutie bolo kasačným súdom zmenené.

15. Podľa § 481 ods. 2 SSP, dôvodmi žaloby na obnovu konania je správny súd viazaný okrem prípadov,
keď nie je viazaný žalobnými bodmi.

16. Podľa § 483 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd žalobu na obnovu konania uznesením odmietne, ak
je zjavne nedôvodná.

17. Podľa § 483 ods. 2 SSP, ak sa postupuje podľa odseku 1, žalobu na obnovu konania nie je potrebné

doručovať ostatným účastníkom konania na vyjadrenie.

18. Z obsahu spisového materiálu ako aj z rozhodovacej činnosti je správnemu súdu známe, že
žalobkyňa dňa 06.02.2019 podala správnu žalobu, ktorou sa domáhala preskúmania zákonnosti a
následného zrušenia rozhodnutia žalovanej č. 485 126 7210 0 zo dňa 26.09.2018. Išlo o prvostupňové

rozhodnutie, proti ktorému žalobkyňa podala odvolanie, o ktorom rozhodol generálny riaditeľ žalovanej
rozhodnutím zo dňa 19.12.2018. Ako predmet prieskumu však žalobkyňa označovala výslovne len
prvostupňové rozhodnutie. Krajský súd v Žiline - v tom čase ako správny súd (ďalej len „krajský
súd“) v poradí prvom rozhodnutí (rozsudku sp. zn. 25Sa/21/2019) zo dňa 05.12.2019 zamietol žalobu
žalobkyne, pričom ex offo ako predmet súdneho prieskumu zobral odvolacie rozhodnutie zo dňa

19.12.2018. Voči tomuto rozsudku podala žalobkyňa kasačnú sťažnosť, ktorej základnou sťažnostnou
námietkou bolo, že žiadala o preskúmanie prvostupňového rozhodnutia zo dňa 26.09.2018 a krajský
súd svojvoľne preskúmal iné rozhodnutie ako navrhovala. Kasačný súd rozsudkom sp. zn. 9Sk/8/2020
zo dňa 30.11.2021 zrušil rozsudok krajského súdu, vrátil mu vec na ďalšie konanie a zaviazal ho, aby
ustálil predmet súdneho prieskumu a vadu žaloby sa pokúsil odstrániť a to buď formou uznesenia

alebo informatívneho výsluchu. Ak žalobkyňa vadu označenia predmetu súdneho prieskumu neodstráni,
bude potrebné jej žalobu odmietnuť. Ak ju odstráni, teda za predmet prieskumu označí odvolacie
rozhodnutie, po splnení ďalších procesných podmienok krajský súd žalobu meritórne prejedná. Krajský
súd, riadiac sa týmto záväzným právnym názorom kasačného súdu, po vrátení veci (vedenej podnovou spisovou značkou 25Sa/4/2021) vyzval žalobkyňu na odstránenie vady žaloby, avšak žalobkyňa
napriek konkrétnemu označeniu, v čom spočívajú vady žaloby a riadnemu poučeniu, zotrvala na svojom
vyjadrení a za predmet súdneho prieskumu naďalej označovala prvostupňové rozhodnutie zo dňa

26.09.2018, čo viedlo k tomu, že Krajský súd v Žiline nemal inú možnosť, len podanie žalobkyne podľa §
98 ods. 1 písm. h) SSP v spojení s § 59 ods. 3 SSP odmietnuť. Urobil tak uznesením sp. zn. 25Sa/4/2021
zo dňa 30.03.2023. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa kasačnú sťažnosť, o ktorej Najvyšší
správny súd Slovenskej republiky rozhodol uznesením sp. zn. 7Ssk/113/2023 zo dňa 15.08.2024 tak,
že kasačnú sťažnosť žalobkyne zamietol a nepriznal jej náhradu trov kasačného konania.

19. Následne žalobkyňa dňa 20.11.2024 Správnemu súdu v Banskej Bystrici doručila podanie označené
ako „Žaloba na obnovu konania“. Žalobkyňa v predmetnom podaní primárne žiadala obnovenie konania
vo veci právoplatného uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 25Sa/4/2021 zo dňa 30.03.2023.
Súčasne v petite podanej žaloby na obnovu konania žalobkyňa navrhovala správnemu súdu, aby
„preskúmal aj zákonnosť rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. 485 126 7210 zo dňa 21.02.2014, ktorým

žalovaná uvoľnila vyplácanie starobného dôchodku od 14.08.2003 v sume 2.556.-Sk“ a tiež, aby
„preskúmal aj zákonnosť rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. 485 125 zo dňa 11.7.2003, ktorým Sociálna
poisťovňa odňala starobný dôchodok odvolávajúc sa na § 21 ods. 3, § 173i ods. 1 a § 96 ods. 4 zákona
č. 100/1988, platného po 30.06.2003“, ktoré to veci boli vylúčené na samostatné konania. Predmetom
konania vedeného pod sp. zn. 30Sa/7/2024 tak zostala len žaloba na obnovu konania vedeného na

Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 25Sa/4/2021. V predmetnej veci vedenej pod sp. zn. 30Sa/7/2024
Správny súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 30Sa/7/2024 zo dňa 08.04.2025 žalobu na obnovu
konania odmietol. Žalobkyňa následne proti predmetnému uzneseniu podala kasačnú sťažnosť, o ktorej
rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 6Ssk/98/2025 zo dňa 27.08.2025
tak, že ju odmietol.

20. Následne dňa 24.10.2025 bola správnemu súdu doručená ďalšia žaloba žalobkyne na obnovu
konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 25Sa/4/2021, ktorá je predmetom tohto konania
sp. zn. 30Sa/13/2025.

21. Správny súd k inštitútu obnovy konania vo všeobecnosti uvádza, že obnova konania je mimoriadnym

opravným prostriedkom, ktorého využívanie by malo byť výnimočné, pričom sa v žiadnom prípade
nemôže jednať o nástroj na zmenu výkladu práva v prospech účastníka, ktorý takúto žalobu podal.
Obnova konania v zmysle procesnej právnej úpravy sa člení do dvoch fáz. Prvou z nich je konanie o
žalobe na obnovu konania, ktorej výsledkom je buď povolenie obnovy konania, alebo zamietnutie žaloby
na obnovu konania. Až po kladnom rozhodnutí správneho súdu o povolení obnovy konania nasleduje

druhá fáza, keď rozhodnutie o povolení obnovy konania nadobudne právoplatnosť, kedy následne
správny súd bez ďalších návrhov vo veci znova koná a žalobu v povolenej obnove konania opätovne
prejedná, pričom prihliadne na všetko, čo vyšlo najavo ako pri pôvodnom konaní, tak aj pri prejednávaní
obnovy (§ 485 SSP). Zo skutočnosti, že sa zasahuje do právnych vzťahov, ktoré už boli upravené
právoplatným rozhodnutím súdu, vyplýva aj povinnosť a zodpovednosť správneho súdu obozretne,

dôsledne a s prihliadnutím na všetky okolnosti skúmať danosť dôvodu na povolenie obnovy už raz
právoplatne skončeného konania a to mimo kasačného konania, v ktorom koná a rozhoduje kasačný
súd. Tento mimoriadny procesný inštitút môžu uplatniť oprávnené subjekty (§ 474 SSP) len za splnenia
zákonom taxatívne vymedzených podmienok uvedených v § 472 SSP, pričom sa jedná o objektívne
podmienky prípustnosti žaloby na obnovu konania. Správny súdny poriadok upravuje tri situácie, kedy

možno napadnúť rozhodnutie správneho súdu žalobou na obnovu konania. Takáto žaloba je prípustná
len vtedy, ak napádané rozhodnutie v neprospech účastníka je dôsledkom trestného činu sudcu, iného
účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní, ak Európsky súd pre ľudské práva rozhodol
alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré
mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné

dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením, alebo rozhodnutie
správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo
Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné.

22. S poukazom na obsah a odôvodnenie žaloby na obnovu konania, správny súd konštatuje, že žiaden

z dôvodov obnovy konania uvedený v § 472 SSP žalobkyňa v žalobe netvrdila.

23. Keďže však v prejednávanom prípade ide o žalobu o obnovu konania v sociálnych veciach, v konaní
o ktorej správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi, nie je viazaný ani dôvodmi žaloby v zmysle § 481ods. 2 SSP. Správny súd preto pristúpil k preskúmaniu, či nie sú eventuálne dané ďalšie dôvody na
obnovu konania, aj keď žalobkyňa výslovne žiadny zákonom predpokladaný dôvod v zmysle dikcie ust.
§ 472 SSP neuviedla.

24. Ako už bolo uvedené aj vyššie, Správny súdny poriadok predpokladá len tri situácie, kedy je možné
napadnúť rozhodnutie správneho súdu žalobou na obnovu konania. Podľa ust. § 472 písm. a) SSP sa
jedná o rozhodnutie v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka
konania alebo osoby zúčastnenej na konaní. Podľa písm. b) tohto ustanovenia je žaloba na obnovu

konania prípustná, ak Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k
záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné
ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené
priznaným primeraným zadosťučinením. Napokon podľa písm. c) tohto ustanovenia je žaloba na obnovu
konania prípustná, ak rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej
únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné.

25. Správny súd ani z obsahu podanej žaloby, ani postupom podľa § 481 ods. 2 SSP, nezistil naplnenie
ani jedného z dôvodov obnovy konania podľa ust. § 472 SSP.

26. Obsahovo vo vzťahu k podanej žalobe možno konštatovať, že žalobkyňa netvrdila a ani

nepredložila žiadne právoplatné rozhodnutie o trestnom čine sudcu, iného účastníka konania alebo
osoby zúčastnenej na konaní. Žalobkyňa vo svojej žalobe na obnovu konania vyjadruje len nesúhlas
s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline sp. zn. 25Sa/4/2021 zo dňa 30.03.2023, ako aj s jednotlivými
rozhodnutiami správnych orgánov vo veci rozhodovania o starobnom dôchodku žalobkyne. Keďže však
žalobkyňa nepodložila svoje tvrdenia právoplatným rozhodnutím o trestnom čine sudcu, iného účastníka

konania alebo osoby zúčastnenej na konaní a správny súd existenciu takéhoto rozhodnutia nezistil, nie
je splnená podmienka podľa § 472 písm. a) SSP.

27. Pre povolenie obnovy konania podľa ust. § 472 písm. b) SSP je potrebná existencia rozsudku
Európskeho súdu pre ľudské práva, v ktorom sa konštatuje, či už vo výroku alebo v odôvodnení tohto

rozsudku, že rozhodnutím správneho súdu alebo procesným postupom bezprostredne predchádzajúcim
a súvisiacim s rozhodnutím správneho súdu boli porušené základné ľudské práva alebo slobody
účastníka konania, pričom dôsledky tohto porušenia neboli odstránené ani priznaným primeraným
zadosťučinením. Správny súd k tomuto uvádza, že žalobkyňa ani netvrdila, ani nepredložila žiadne
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, v ktorom by bolo konštatované, že rozhodnutím

správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, v konaní, ktoré žalobkyňa žiada žalobou
obnoviť, by boli porušené jej základné ľudské práva alebo slobody a správny súd existenciu takéhoto
rozhodnutia ani nezistil, preto nie je splnená ani podmienka pre obnovu konania podľa § 472 písm.
b) SSP. Subjektívny názor účastníka konania, že rozhodnutím správneho súdu resp. v konaní pred
správnym súdom došlo k porušeniu jeho základných ľudských práv alebo slobôd, na povolenie obnovy

konania nie je dostačujúci.

28. K tretiemu dôvodu na povolenie obnovy konania správny súd uvádza, že žalobkyňa netvrdila ani
nedoložila žiadne rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie,
s ktorým by bolo rozhodnutie správneho súdu, v súvislosti s ktorým sa žalobkyňa domáha obnovy

konania, v rozpore. Ani pri posudzovaní obsahu žaloby nad rámec žalobných bodov správny súd takéto
rozhodnutie nezistil. Nebola tak splnená ani podmienka na obnovu konania podľa § 472 písm. c) SSP.

29. Zhrňujúc vyššie uvedené, žalobkyňa nepredložila žiaden dôkaz, ktorý by bol relevantný pre prijatie
záveru o dôvodnosti žaloby na obnovu konania podľa § 472 SSP, či už podľa písm. a) (právoplatný

odsudzujúci rozsudok), písm. b) (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorého účastníkom
bybolasamotnážalobkyňaatýkalobysarozhodnutiavkonaní,ktoréhoobnovužalobkyňažiadapovoliť)
alebo písm. c) (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie) a
tieto skutočnosti ako dôvod prípustnosti obnovy konania ani v žalobe o obnovu konania neuvádzala.
Uvádzala len tvrdenia, ktoré sú pre prípustnosť povolenia obnovy konania právne irelevantné, teda

žalobkyňou uvádzané dôvody, pre ktoré žiada obnoviť konanie vedené na Krajskom súde v Žiline pod
sp. zn. 25Sa/4/2021 zjavne nie sú dôvodmi, ktoré Správny súdny poriadok pripúšťa ako dôvod obnovy
konania. Nakoľko správny súd ani postupom podľa § 481 ods. 2 SSP sám nezistil žiaden relevantnýdôvod na obnovu konania, správny súd žalobu ako zjavne nedôvodnú podľa ustanovenia § 483 ods.
1 písm. e) SSP odmietol.

30.Správnysúdžalobunaobnovukonaniauznesenímodmietol,pretonebolopotrebné,abyjudoručoval
ostatným účastníkom konania na vyjadrenie (§ 483 ods. 2 SSP). Žalobu na obnovu konania správny súd
odmietol formou uznesenia (§ 147 ods. 1 v spojení s § 483 ods. 1 SSP) bez nariadenia pojednávania,
teda bez verejného prejednania veci. Takýto postup je v súlade s procesnými ustanoveniami Správneho
súdneho poriadku, ktorý vyžaduje nariadenie pojednávania len na niektoré prípady meritórneho

prejednania veci samej, inak správny súd rozhoduje bez pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP). Keďže v
prejednávanej veci nešlo o prejednanie veci samej, ale o procesné rozhodnutie, správny súd postupoval
tak, že zjavne nedôvodnú žalobu na obnovu konania odmietol bez nariadenia pojednávania.

31. K zákonnej požiadavke vyplývajúcej z ustanovenia § 479 SSP správny súd poukazuje na to,
že konanie, ktorého obnovy sa žalobkyňa svojou žalobou domáhala, bolo súdne konanie vedené na

Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 25Sa/4/2021, ktorého predmetom bolo preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia vo veci starobného dôchodku žalobkyne. V uvedenom konaní teda krajský súd ako súd
správny rozhodoval o správnej žalobe v sociálnych veciach, ktorá je upravená v § 199 a nasl. SSP,
pričom v tomto type konania sa uplatňuje výnimka z povinného právneho zastúpenia. Hoci ustanovenie
§ 479 SSP neustanovuje priamo výnimku z povinného zastúpenia aj v rámci konania o obnovu konania,

správnemu súdu je známa rozhodovacia činnosť Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky,
z ktorej je zrejmé, že výnimka z povinného zastúpenia sa má aplikovať aj v tomto prípade a to s
poukazom na § 481 ods. 2 SSP, § 483 ods. 3 písm. d) SSP, ako aj dôvodovú správu k § 479 SSP, podľa
ktorej zastúpenie v konaní o žalobe na obnovu konania bude rovnaké ako v základnom konaní (napr.
Uznesenie NSS SR sp. zn. 6Ssk/91/2022 zo dňa 31.10.2023, najmä jeho body 25. až 27.).

32. Podľa § 170 písm. a) SSP, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak
žaloba bola odmietnutá.

33. Podľa § 171 ods. 1, ods. 2 SSP, ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo

zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania. Ak účastník
konania procesne zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, správny súd prizná náhradu týchto
trov ostatným účastníkom konania.

34. Podľa § 480 ods. 1 SSP, na konanie o žalobe na obnovu konania sa primerane použijú ustanovenia

druhej časti tohto zákona.

O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 170 písm. a) SSP v spojení s § 480 ods. 1 SSP
tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola
odmietnutá. Správny súd nezistil podmienky pre rozhodnutie o trovách konania podľa § 171 SSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti
rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2 SSP).

Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, t.j. na

Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno urobiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (§ 56 ods. 1 SSP).
Pri listinnej podobe ju treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden

rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami (§ 56 ods. 3 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Tieto povinnosti neplatia, aka) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 (t. j. ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, pri podaní
urobenom v prebiehajúcom konaní aj uvedenie spisovej značky tohto konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa §
440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,
ods. 2 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 1, ods. 2 SSP).