Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, October 7, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/108/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1725202238
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jaroslav Šupa
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1725202238.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu
JUDr. Jany Richterovej a Mgr. Jaroslava Šupu v právnej veci žalobkyne: J.. K. W., N.. X.X.XXXX, C. A.
B. XX, A., právne zastúpenej: Advokátska kancelária Prachová & Pobijak, s. r. o., so sídlom Pribinova
20, Bratislava, proti žalovanému: J.. T. W., N.. XX.X.XXXX, C. A. B. XX, A., právne zastúpenému: JUDr.
Lucia Danišovičová, PhD., advokátka so sídlom Drieňová 1/D, Bratislava, o nariadenie neodkladného

opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č. k. 4C/41/2025-51 zo
dňa 22. júla 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu

100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému
povinnosťstrpieťprávožalobkynebývaťvnehnuteľnosti,vedenejnalistevlastníctvač.XXXX,evidované
Okresným úradom Senec, okres Senec, obec Bernolákovo, katastrálne územie A., a to: stavba so
súpisným č. XXXX, postavená na pozemku parc. č. XXXX/XXX, druh stavby: rodinný dom a užívať parc.

reg. „C“, parc. č. XXXX/XXX, o výmere 532 m2, druh pozemku: ostatná plocha, parc. reg. „C“, parc. č.
XXXX/XXX, o výmere 120 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie (ďalej len „Nehnuteľnosti“),
do právoplatného rozhodnutia v konaní o rozvod a úpravu práv a povinností k maloletým deťom,
vedeného na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 5P/140/2023. Žalobkyni priznal voči žalovanému
nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu 100 %,
o výške ktorého rozhodne samostatným uznesením, vydaným súdnym úradníkom, po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ustanoveniami § 324 ods. 1, 2 a 3, §
325 ods. 1 a 2, § 326 ods. 1 a 2, § 327, § 328 ods. 1 a 2 a § 329 ods. 1 a 2, § 332 ods. 1,
článkom 2, § 18 a § 19 ods. 1 zákona o rodine a článkom 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd a vecne tým, že mal za osvedčené, že žalobkyňa má trvalé bydlisko na

adrese B. XXXX/XX, A., okres Senec (od 10.11.2008), rovnako ako žalovaný, rodinný dom a priľahlý
pozemok, ktorých sa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia týka, predstavuje miesto vedenia
spoločnej domácnosti manželmi, teda aj obydlie. Manželstvo žalobkyne a žalovaného bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Pezinok č. k. 5P/140/2023-583 zo dňa 19. mája 2025 a zároveň bolo
rozhodnuté o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom tak, že súd zveril maloleté
deti W. na čas po rozvode manželstva rodičov do osobnej starostlivosti otca, zastupovať maloleté deti

a spravovať ich majetok sú oprávnení obaja rodičia, matka je povinná prispievať na ich výživu a má
právo stretávať sa s maloletými deťmi nasledovne v čase vymedzenom v rozsudku. Podľa odôvodneniarozsudkužalobkyňasrozvodommanželstvanesúhlasilatvrdiac,žerozvodniejesprávnynástrojriešenia
manželského rozvratu, že cielenou diagnostikou sa odhalí zdroj partnerských nezhôd, terapiou sa môže
rodina zastabilizovať a deťom sa môže poskytnúť stabilita a bezpečie. Proti tomuto rozsudku podala

žalobkyňa odvolanie zo dňa 18.6.2015. Konanie o rozvod manželstva (a s tým zo zákona spojené
konanie o úpravu práv a povinností rodičov k mal. deťom na čas po rozvode) ku dňu rozhodnutia súdu
prvej inštancie nebolo právoplatne skončené, z čoho vyplýva, že manželstvo trvá. Ďalej mal súd prvej
inštancie z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie A. osvedčené žalovaného výlučné vlastníctvo
Nehnuteľností, čím mal za splnenú podmienku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného; Nehnuteľnosti

nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej ako „BSM“). Tvrdenie žalobkyne o jej
vyprataní z Nehnuteľností dňa 8.7.2025 žalovaným (pobalenie niektorých jej osobných vecí a ich
odnesenie na pracovisko žalobkyne v Dennom centre Ježko po rozhodnutí súdu prvej inštancie o
rozvodemanželstva),malsúdprvejinštanciezaosvedčenéfotografiamikrabícamatracu,umiestnenými
v nezariadenej miestnosti na zemi, elektronickou komunikáciou, úradným záznamom Úradu práce
sociálnych vecí a rodiny Pezinok, z ktorého vyplýva ponuka žalovaného žalobkyni bývania v DC Ježko.

Z verejne dostupných zdrojov (online) prvoinštančný súd zistil, že Denné zariadenie Ježko slúži účelu
prevádzkovania výchovnovzdelávacích programov, zameraných na rodiny s deťmi: kreatívne projekty,
hudobno-dramatické projekty, tvorivé dielničky pre chlapcov a dievčatá, všestrannú pohybovú prípravu
pre chlapcov a dievčatá a je prevádzkované občianskym združením. Z dostupných údajov nevyplýva,
že by disponoval ubytovacím zariadením.

3. Podľa súdu prvej inštancie manžel - nevlastník nehnuteľnosti slúžiacej na bývanie a predstavujúcej
obydlie, má odvodené právo bývania v nehnuteľnosti vo vlastníctve druhého manžela a druhý manžel
(vlastník) má povinnosť toto bývanie (užívanie bytu) umožniť (strpieť). Právo žalobkyne, ktorému sa
má poskytnúť ochrana, je odvodené od doposiaľ existujúceho manželstva strán, na základe ktorého

má žalobkyňa v zmysle vyššie uvedených záverov právo užívať predmetné nehnuteľnosti špecifikované
výrokom uznesenia, a to i v prípade, že tieto nehnuteľnosti nepatria do BSM. I keď povinnosť manželov
žiť spolu neznamená explicitne ich povinnosť vytvárať spoločnú domácnosť a nevyhnutne bývať spolu,
každý z manželov má za trvania manželstva zákonom uloženú povinnosť starať sa o uspokojenie
potrieb rodiny, tzn. aj druhého manžela, podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov,

a preto nemôže zneužívať svoje lepšie majetkové, zárobkove pomery alebo postavenie prípadného
výlučného vlastníka nehnuteľnosti doposiaľ slúžiacej na bývanie členov rodiny na rozhodovanie o tom,
ktorý z členov rodiny a dokedy bude v jeho nehnuteľnosti bývať. Preto pokiaľ jeho majetkové pomery
umožňujú prispievať touto formou k uspokojovaniu bytových potrieb rodiny, je manžel, ako vlastník
veci nepatriacej do BSM, do určitej nevyhnutnej miery obmedzený vo svojom vlastníckom práve a

je povinný užívanie svojej veci členmi domácnosti strpieť až do zániku existujúceho rodinnoprávneho
vzťahu,tzn.doprávoplatnéhorozvodumanželstva.Vdanomprípademalsúdprvejinštanciežalobkyňou
za osvedčenú existenciu rodinnoprávneho vzťahu, ktorému sa má poskytnúť požadovaná ochrana
(nároku), ako aj správanie žalovaného odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, keďže
tým, že žalovaný žalobkyni ako manželke odoprel prístup a užívanie Nehnuteľností, porušil povinnosť

manžela starať sa podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov o uspokojenie potrieb
rodiny, odoprel jej právo bývania v predmetnej nehnuteľnosti na základe rodinnoprávneho vzťahu, ako
aj právo starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie, naviac a hlavne týmto porušil
jej základné ľudské právo na obydlie, chránené Dohovorom a Ústavou SR. Trvanie neodkladného
opatrenia súd prvej inštancie časovo obmedzil do nadobudnutia právoplatnosti súdneho rozhodnutia

v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom, v konaní, vedenom na
Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 5P/140/2023, keďže až zánikom manželstva zaniká odvodené
právo bývania žalobkyne v predmetnom rodinnom dome vo výlučnom vlastníctve druhého manžela/
žalovaného Prvoinštančný súd zvažoval aj hľadisko najlepšieho záujmu štyroch maloletých detí strán
vystavených nezhodám a hádkam rodičov, pričom prevážilo Dohovorom a Ústavou SR garantované

právo žalobkyne na obydlie; v opačnom prípade by hrozilo riziko, že sa stane bezdomovcom (vrátane
znemožnenia výkonu osobnej starostlivosti o mal. deti, prípadne trávenia času spoločne s maloletými
deťmi v rámci realizácie určeného styku s nimi v adekvátnych priestoroch). Inak by súd prvej inštancie
posúdil návrh žalobkyne, ak by žalovaný zabezpečil žalobkyni primerané náhradné bývanie, keď súd
ku dňu tohto rozhodnutia nemal možnosť mať za osvedčené/preukázané nad všetku pochybnosť,

či zariadenie DC Ježko so sídlom v Bernolákove z hľadiska jeho účelu, technického a stavebného
vybavenia disponuje priestormi, ktoré možno považovať/uznať za adekvátnu bytovú náhradu.4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s princípom úspechu v konaní podľa § 255
ods. 1 CSP tak, že žalobkyni ako plne úspešnej strane, priznal podľa § 262 ods. 1 CSP 100 %-ný nárok
na náhradu trov konania, pričom o samotnej výške tohto nároku rozhodne súd podľa § 262 ods. 1 CSP

samostatným rozhodnutím, vydaným vyšším súdnym úradník, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí.

5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný ktorý žiadal,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia zamietne. Svoje odvolanie odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Žalovaný
podal dňa 28.9.2023 návrh na rozvod manželstva na podklade skutočnosti, že jeho manželstvo so
žalobkyňou je dlhodobo nefunkčné; žalobkyňa trávi dlhé hodiny denne v kostole, v domácnosti sa
zdržiava minimálne, starostlivosť o deti dobrovoľne nevykonáva, na potreby detí akokoľvek rezignovala,
nezaujíma sa o ne, nevenuje sa im, psychickú pohodu v domácnosti narúša mnohými spôsobmi,
napríklad odmietaním komunikovať a odpovedať na bazálne a vecne položené otázky, alebo neustálym

produkovaním drobných lží a popieraním pamäťových stôp členov domácnosti a s žalovaným otvorene
pohŕda a znevažuje ho. Dňa 8.1.2024 v domácnosti účastníkov žalobkyňa v prítomnosti niektorých
spoločných maloletých detí fyzicky zaútočila na žalovaného; za uvedený útok bola rozkazom Okresného
úradu v Senci č. OU-SC-OVVS-2024/006369/002 zo dňa 18.1.2024 uznaná vinnou za spáchanie
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Maloletí počas pohovoru s ich kolíznym opatrovníkom

uviedli, že sú svedkami častých hádok medzi rodičmi (správa ÚPSVAR zo dňa 9.11.2023). Znalecký
posudok znalkyne z odvetvia klinická psychológia dospelých, klinická psychológia detí, psychológia
sexuality Mgr. Alexandry Kaiser č. XX/XXXX zo dňa 19.12.2024, nariadený v súdnom konaní konštatuje,
že „maloleté deti popisujú doma neustále hádky rodičov, ktoré negatívne vplývajú na ich prežívanie“ (str.
97 posudku). V tom istom znaleckom posudku je konštatovaná psychopatologickosť matky (str. 45

posudku) v smere dissociálnosti (dissociálna osobnosť je charakterizovaná o.i. nedostatkom citov
k iným, bezcitný nezáujem, nezáujem o pocity iných ľudí). Znalkyňa uvádza, že matka je podľa
výsledkov testových vyšetrení nezrelá, závislá, nedostatočne sociálne prispôsobivá, emočne nestabilná
a impulzívna, nedostatočne sa kontrolujúca, histriónska a má mierne zvýraznené psychopatologické
fenomény v zmysle porúch osobnosti - dissociálna, anankastická. V tom istom znaleckom posudku

je uvedené konštatovanie znalkyne, že „aktuálna napätá situácia v domácnosti má negatívny vplyv
na prežívanie všetkých rodinných príslušníkov“ (str. 97 posudku) a že „je dôležité, aby sa aktuálna
situácia, v ktorej sa rodina nachádza, pohla a začala riešiť. Rodina je zaseknutá v situácii, kde ani
rodičia, ani maloleté deti netušia, čo bude nasledovať ďalej. Otec podal žiadosť o rozvod, napriek tomu
ich manželstvo stále pretrváva. Žijú s matkou maloletých detí aj naďalej pod jednou strechou, čím

pre seba navzájom a aj pre maloleté deti vytvárajú toxické prostredie“ (str. 93 posudku). Od 10/2023
žalobkyňa neprispieva na potreby domácnosti a na maloleté deti. V čase bezprostredne pred podaním
návrhu na rozvod manželstva bola žalobkyňa štatutárom o.z. DC Ježko poskytujúcej činnosť celodennej
starostlivosti o deti a seba označovala (aj na oficiálnej webovej stránke DC Ježko) za riaditeľku. Z
tejto činnosti mala značný príjem, ktorý v časti používala na potreby rodiny a domácnosti. V priebehu

súdneho konania štatutárkou byť prestala, hoci denne do DC Ježko chodila a dovtedajšiu činnosť
vykonávalabezozmeny.Napojednávanívsúdnomkonanídňa19.5.2025tvrdila,žeidelenobrigádnickú
činnosť, z ktorej má malú odmenu. Správanie žalobkyne k žalovanému a aj k maloletým deťom bolo
postupom času čoraz extrémnejšie. Toxické prostredie konštatované znalkyňou sa prejavovalo násilným
správaním žalobkyne k maloletým deťom. Žalovaný spolužitie strán v jednej nehnuteľnosti považoval za

pokračovanie ohrozovania jeho duševného a telesného zdravia, ako aj duševného a telesného zdravia
maloletých detí strán.

6. Ďalej vo svojom odvolaní žalovaný uviedol, že dňa 21.5.2025, tri dni po vyhlásení rozsudku o rozvode,
ponúkol písomne žalobkyni 2 000,- € pri odsťahovaní sa z Nehnuteľností. Táto suma predstavuje bežné

dvojmesačné nájomné a mesačnú zábezpeku pri obvyklom byte v okresnom meste Senec. Žalobkyňa
uvedené odmietla. Dňa 20.6.2025 požiadal žalovaný žalobkyňu, aby sa vzhľadom k neznesiteľnej
atmosfére v domácnosti z Nehnuteľností odsťahovala do jeho inej nehnuteľnosti, ktorú žalovaný vlastní
v rovnakej obci, t.j. v A.. Ide o rodinný dom s pozemkami vo výlučnom vlastníctve žalovaného, v
ktorom žalobkyňa prevádzkuje Detské centrum Ježko a v ktorom sa z tohto dôvodu denne zdržiava

(ďalej len „Nehnuteľnosť 2“). Nehnuteľnosť 2 (resp. len rodinný dom súp. č. XXXX) je na základe
písomnej nájomnej zmluvy prenajatá o.z. DC Ježko, v ktorom má majetkovú a riadiacu účasť žalobkyňa.
Žalobkyňa na žiadosť žalovaného neodpovedala. Dňa 8.7.2025 po odchode žalobkyne do práce do
Nehnuteľnosti 2 zbalil žalovaný s pomocou svojho priateľa šetrným spôsobom jej veci, poctivo označilobsah krabíc a priviezol jej ich do Nehnuteľnosti 2, do uzamykateľných spoločných priestorov. Súčasťou
týchto vecí bolo všetko potrebné na pohodlný život, matrac na zriadenie lôžka žalobkyne, posteľná
bielizeň, kuchynské vybavenie, šatstvo a hygienické potreby a množstvo náboženských artefaktov, ktoré

žalobkyňa pravidelne používa. Cenné veci, ku ktorým má žalobkyňa citový vzťah a jej doklady zabalil
žalovaný osobitne a dôkladne a odovzdal ich iba do rúk žalobkyne. Žalovaný mal za to, že Nehnuteľnosť
2 je s prihliadnutím k svojej veľkosti, k svojmu charakteru, k svojmu vybaveniu a s prihliadnutím k
doterajšiemu dlhoročnému užívaniu žalobkyňou vhodná na zabezpečenie bývania. Nehnuteľnosť 2
má 7 izieb, z ktorých len časť sa aktívne používa na účely detského centra. V Nehnuteľnosti 2 je

dostatok priestorov, ktoré nie sú aktívne užívané a môžu byť použité na účely bývania žalobkyne.
Tieto priestory disponujú samostatnou kuchyňou s kuchynským stolom, sociálnym zázemím (WC,
umývadlo, sprchový kút, práčka) a oddelenou spálňou dostatočne veľkou na umiestnenie lôžka, skríň
na šatstvo a osobných vecí. Spálňa je uzamykateľná, oddelená od priestorov používaných na účely
opatrovania detí. Podľa vedomosti žalovaného žalobkyňa v Nehnuteľnosti 2 bývala asi do 11.7.2025.
Následne sa odsťahovala inam. Žalobkyňa vo svojom návrhu uviedla, že žalovaný „jej odvolávajúc

sa na nájomnú zmluvu s DC Ježko následne oznámil, že jej osobné veci (ktoré jej práve priniesol)
nemôže mať uskladnené v prenajatých priestoroch DC Ježko,“ čím sa ju mal snažiť vytlačiť aj z tejto
nehnuteľnosti. Uvedené je lživá informácia. Takéto a ani podobné vyjadrenie žalovaný neprodukoval;
ich produkcia by nemala svoju logiku, žalovanému nezáleží na tom, či sú v jeho nehnuteľnosti uložené
osobné veci žalobkyne alebo veci patriace jej detskému centru. Sám do Nehnuteľnosti 2 nevstupuje,

rešpektuje právo prenajímateľa, ktorým je o.z. patriace žalobkyni. Nakoniec, v nasledujúce dni sa
žalovaný s maloletými deťmi nachádzal na dovolenke v zahraničí, žalobkyňa si komunikačný kanál s ním
zablokovala, žalovaný preto objektívne ani nebol schopný vyvíjať na žalobkyňu žiaden nátlak. Žalovaný
mal jednoznačne v úmysle umožniť žalobkyni bývať v Nehnuteľnosti 2. Takéto klamstvo žalobkyňa
produkovala výlučne s cieľom uspieť v spore. Podľa vedomosti žalovaného žalobkyňa v súčasnosti býva

v rodinnom dome na L.. B. X M. A., ktorý patrí do vlastníctva tretej osoby. Možno sa domnievať, že si
bývaniezabezpečilaprostredníctvomkomerčnéhoprenájmuvkomerčneponúkanejnehnuteľnosti.Ajpo
dobrovoľnomodchodezNehnuteľnosti2mátedažalobkyňazabezpečenésvojebytovépotreby.Napriek
skutočnosti, že uvedená nehnuteľnosť je v pešej vzdialenosti od niekdajšej spoločnej domácnosti strán,
žalobkyňa neprejavila doposiaľ záujem o osobný kontakt so svojimi maloletými deťmi, čím napĺňa svoje

presvedčenie, že sa rodičovských práv k maloletým deťom vzdá.

7. Vo vzťahu k potrebe bezodkladnej úpravy pomerov žalovaný vo svojom odvolaní namietal, že to, že
žalobkyni bolo znemožnené, aby bývala v Nehnuteľnostiach svojho manžela, automaticky nevytvára
situáciu naliehavosti. Nie každé protiprávne konanie a obmedzenie, ktoré pre druhého účastníka

právneho vzťahu z protiprávneho konania iného účastníka vyplynie, je relevantným dôvodom pre
nariadenie neodkladného opatrenia (I. ÚS 22/2023) - veď rozdiel medzi neodkladným opatrením a
klasickým žalobným návrhom by sa takto úplne zotrel. Žalobkyňa potrebu neodkladného opatrenia vo
svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani len neopísala. Zarážajúcejšie je však to, že
preukázanie potreby neodkladnej úpravy pomerov neobsahuje ani odôvodnenie samotného uznesenia.

Už len argumentácia žalovaného voči takto nedostatočnému neodkladnému opatreniu je prakticky
nemožná a býva dovolacím či ústavným súdom hodnotená ako arbitrárna a porušujúca právo účastníka
na súdnu ochranu. Žalovaný nespochybňuje, že žalobkyňa, ako jeho stále manželka, má titulom
manželstva právo užívať majetok v jeho výlučnom vlastníctve. Kladie si však otázku, aká majetková
hodnota sa má nariadeným neodkladným opatrením - jeho povinnosťou strpieť právo bývania inej osoby

v jeho nehnuteľnosti - ochrániť. Možno sa domnievať, že súd prvej inštancie snáď chránil manželstvo.
V tomto smere je ale aj z návrhu žalobkyne a ňou pripojených dôkazov zrejmé, že manželstvo je len
formálne. Manželstvo neplní žiadne zo svojich funkcií, v opačnom prípade by Okresný súd v Pezinku
v konaní pod sp. zn. 5P/140/2023 manželstvo nerozviedol, resp. nemohol rozviesť. Práve naopak, v
tomto štádiu manželských vzťahov musí dostať ochranu práve sloboda a duševná integrita všetkých

zúčastnených vrátane maloletých detí. Každému musí byť zrejmé, že už len pri bežnom chode udalostí
prináša spolužitie dvoch osôb v rozvodovom konaní také výzvy, ktoré majú masívny dopad na psychické
prežívanie týchto osôb, ako aj ostatných, ktorí s nimi v tejto domácnosti žijú. Možno teda uzavrieť,
že záujem štátu na tom, aby spolu manželia žili, nebude dôvodom, pre ktorý mal súd za to, že je
splnené kritérium neodkladnosti pomerov. Súd ešte mohol neodkladným opatrením chrániť aj právo

žalobkyne na bývanie, t. j. právo na existenciu vlastného priestoru na realizáciu svojho súkromného a
rodinného života. Žalobkyňa však vo svojom návrhu jednoznačne a na viacerých miestach konštatuje
(a jej tvrdenia súd považoval za osvedčené), že žalovaný jej umožnil bývať v jeho inej nehnuteľnosti a
súčasne jej odovzdal všetky jej veci, ktoré na svoje bývanie potrebuje. Právo na bývanie žalobkyne akohodnotu, ktorá si zaslúži ochranu, súd chrániť nemusel; k tomuto neexistovala žiadna potreba. Bývanie
mala zabezpečené od prvého momentu po výmene zámkov žalovaným na Nehnuteľnostiach, pričom
žalobkyňa v konaní nijakým spôsobom nepreukázala opak. Dokonca ani len netvrdila, že by nemala

zabezpečené miesto na bývanie, alebo že by nemala dostatok peňažných prostriedkov na zabezpečenie
bývania. Právo na bývanie neznamená, že by žalobkyňa mala právo bývať v tej istej nehnuteľnosti ako
žalovaný alebo v nehnuteľnosti, ktorá je porovnateľná s nehnuteľnosťou, v ktorej býva žalovaný, alebo
v ktorej ako manželia bývali doposiaľ. V súdnej praxi (Krajský súd v Bratislave, č. k. 7Co/125/2021)
bolo tiež vyslovené, že ak žalovaný ponúkol žalobkyni bývanie v inej nehnuteľnosti (ktorú mal rovnako

vo svojom výlučnom vlastníctve), na ktorú ponuku žalobkyňa nereflektovala, nemožno konštatovať
existenciu bezprostredne hroziacej ujmy vo vzťahu k žalobkyni. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho
uznesenia (bod 29. uznesenia) uviedol, že návrh by posúdil inak, ak by žalovaný zabezpečil žalobkyni
primerané náhradné bývanie, keďže v čase vydania rozhodnutia nemal za osvedčené, či zariadenie
DC Ježko možno považovať za adekvátnu bytovú náhradu. V tomto smere je názor súdu v kontexte
nariadeného neodkladného opatrenia mylný. Nie žalovaný preukazuje, že jeho konanie je správne. Je to

žalobkyňa, ktorej úlohou je preukázať skutočnosti, na ktorých stavia požiadavku procesného úspechu.
Pokiaľ navyše s vedomím procesných špecifík inštitútu neodkladného opatrenia nepreukáže podstatné
skutočnosti, má byť jediným zodpovedajúcim výsledkom jej pasivity procesný neúspech. Prípadnú
neadekvátnosťnáhradnéhobývaniamápreukazovaťvýlučnežalobkyňa,ktorážiadaposkytnúťochranu.
V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, kde žalovaný nebol informovaný o podanom návrhu,

nebol mu daný priestor na vyjadrenie sa k návrhu pred rozhodnutím o ňom, žalovaný predsa nemá
žiadnu možnosť čokoľvek preukazovať či osvedčovať. Súd prvej inštancie teda žalovanému doslovne
na základe jeho nekonania uložil povinnosť, hoci opak - aktívne konanie mu neumožnil. Uvedené istotne
nezodpovedá požiadavke na spravodlivé súdne konanie.

8. Z dôvodu charakteru inštitútu neodkladného opatrenia, keď pre rýchlosť rozhodovania nie je daný
priestor na argumentáciu druhej strane, musí neodkladné opatrenie spĺňať aj princíp primeranosti
(m. m. I. ÚS 182/2025). Osvedčením skutkových tvrdení žalobkyne prvoinštančnému súdu malo byť
známe, že v hre je okrem práva žalobkyne na bývanie aj právo žalovaného na bývanie a taktiež aj
právo maloletých detí na bývanie. Svoje právo na bývanie by žalovaný rád realizoval tak, aby jeho

obydlie predstavovalo skutočne bezpečný priestor na realizáciu jeho súkromného a rodinného života.
To, že právo na bezpečie vo svojom domove, právo na šťastné detstvo bez toxicity, neustálych sporov
ich rodičov, ktorí sú v rozvodovom konaní, majú aj maloleté deti, pre samozrejmosť nepovažujeme
bližšie uvádzať. Pokiaľ žalobkyňa za tri roky súdneho konania o rozvod manželstva nie je schopná
akceptovať, že jej manžel ako slobodná a svojbytná bytosť má právo slobodne sa rozhodnúť, že už s

ňou byť vo vzťahu nechce, a neustále sa snaží vynucovať si manželstvo násilím, či už v domácnosti
alebo prostredníctvom iracionálnych tvrdení v súdnom konaní, je zrejmé, že vo svojom obydlí nie
je žalovaný v bezpečí. Žalovaný si svoje právo na bývanie realizuje v Nehnuteľnostiach vo svojom
výlučnom vlastníctve, preto nie je spravodlivé požadovať práve od neho, aby si slobodu, bezpečie a
psychickúintegrituzabezpečilvinejnehnuteľnosti.Vdanomprípadejezosamotnýchlistínpredložených

žalobkyňou zrejmé, že sú v kolízii dve práva. Súd túto kolíziu nielenže neposúdil, ale celkom zreteľne
ju ani neidentifikoval, hoci už len samotný obsah spisu ho k tomu priamo navádzal. Nariadením
neodkladného opatrenia súd poskytol ochranu žalobkyni, ale zároveň zásadne neprimerane poškodil
žalovaného a jeho práva. Práva žalovaného na slobodu (slobodu rozhodnúť sa, kto bude jeho životným
partnerom), na bezpečie (fyzické ataky ktorých sa dopustila žalobkyňa na žalovanom), na psychickú

integritu (neustále spory prejavujúce sa vzájomným obviňovaním, konfliktmi) majú v porovnaní s právom
žalobkyne na bývanie celkom zreteľne vyššiu hodnotu. Totiž právo na bývanie si žalobkyňa vie realizovať
aj v inej nehnuteľnosti, kým porušenie práva na slobodu, na bezpečie, na telesnú a psychickú integritu,
je spravidla nezvratné a nenapraviteľné. Ochrana práv žalobkyne (ktoré súd v odôvodnení svojho
uznesenia ani bližšie nešpecifikoval) dosiahla takú intenzitu, že významne narušila ochranu záujmov

žalovaného a spoločných maloletých detí. Okrem vyššie uvedeného argumentu je potrebné vziať do
úvahy fakt, že žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha plnenia povinnosti
manžela (umožniť jej užívať vec vo vlastníctve žalovaného, povinnosť žiť spolu), a to napriek tomu,
že sama povinnosti manželky porušuje. Fyzické ataky na manžela ako aj existenciu vysoko napätého
prostredia v domácnosti žalobkyňa nepopiera. Ide pritom o porušenie povinnosti vzájomne rešpektovať

svoju dôstojnosť, pomáhať si a vytvárať zdravé rodinné prostredie (§ 18 zákona o rodine).

9. Nad rámec vyššie uvedených argumentov žalovaný uviedol, že darovacou zmluvou zo dňa 25.6.2025
Nehnuteľnosti previedol na tretiu osobu. K zmene vlastníckeho práva v evidencii katastra nehnuteľnostív čase podania tohto odvolania neprišlo, a to z dôvodu, že na nehnuteľnosti je evidovaná ťarcha -
záložné právo v prospech hypotekárnej banky žalovaného, pričom v zmysle obchodných podmienok
zmluvy o úvere je pred prevodom potrebné požiadať hypotekárnu banku o súhlas s prevodom. Žalovaný

tiež namietal, že súd ho nepoučil podľa § 337 ods. 1 CSP, že môže podať žalobu vo veci samej a
o právnych následkoch s tým spojených. Neodkladné opatrenie prvoinštančný súd časovo obmedzil
do právoplatného rozhodnutia v konaní o rozvod a úpravu výkonu práv a povinností k maloletým
deťom vedeného na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 5P/140/2023, čo však žalovaný považoval za
zmätočné, môže sa stať, že výrok o rozvode manželstva (z ktorého žalobkyňa vyvodzuje svoje právo

užívať vec patriacu žalovanému) nadobudne právoplatnosť a výrok o úprave výkonu rodičovských práv
a povinností nie.

10. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Napadnuté uznesenie považovala za vecne správne
a navrhla, aby ho odvolací súd potvrdil. Uviedla, že sa nebude bližšie vyjadrovať k veciam, ktoré sú
a boli predmetom sporu v poručníckej agende, ktorá toho času stále prebieha na odvolacom súde sp.

zn. 5P/140/2023. Rozsudok vo veci rozvodu súdu sama predložila. Podotkla, že Nehnuteľnosti sú stále
vo vlastníctve žalovaného. Nájomná zmluva (týkajúca a Nehnuteľností 2 - pozn. Odvolacieho súdu)
nebola uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným osobne, ale výlučne so štatutárom občianskeho
združenia DC Ježko. Žalobkyňa je riadnou zakladajúcou členkou tohto združenia, spolu s viacerými
ďalšímiosobami,avšakžalovanýjejnikdyneposkytolponukunabývanie.Naopak,žalovanýtrvalnatom,

aby štatutár DC Ježko dohliadal na dodržiavanie ustanovení nájomnej zmluvy, čo priamo verbalizoval
žalobkyni do SMS správy a zároveň aby zabezpečil skoré vypratanie osobných vecí žalobkyne z
priestoru. Následne je z SMS správ viditeľné, že potom sa sám žalovaný u žalobkyne informoval, či už
opustila priestory DC Ježko. Preto žalobkyňa nesúhlasila s tvrdením žalovaného, že jej v dobrej viere
zabezpečil náhradnú strechu nad hlavou a už vôbec nie v prípade, keď jej osobné veci vysťahoval bez jej

vedomia. Nehnuteľnosť 2 je v súčasnosti prenajatá dvom nezávislým nájomcom - jednak susedou, ktorá
užíva tri miestnosti a kuchyňu nachádzajúce sa v zadnej prístavbe nehnuteľnosti a jednak občianskemu
združeniu DC Ježko, ktoré užíva hlavnú budovu pozostávajúcu zo štyroch miestností, kuchyne a tiež z
prerobenej garáže adaptovanej na herňu. Táto garáž, hoci je fyzicky súčasťou prístavby, je stavebne
spriechodnená s hlavnou nehnuteľnosťou a využívaná zo strany DC Ježko. Činnosť združenia DC

Ježko je však v priamom rozpore so zásadami zdieľaného užívania nehnuteľnosti druhou nájomníčkou,
susedou, a je v rozpore s nájomnou zmluvou. Žalobkyňa na pravú mieru uviedla, že vzhľadom na svoju
aktuálnu bytovú situáciu, ako aj prebiehajúci spor o užívanie spoločnej domácnosti, bola nútená dočasne
využiť súkromnú ponuku pomoci zo strany blízkej kamarátky, ktorá jej bezplatne poskytla dočasné
prichýlenie.Tátopomocmávšakvýlučnekrátkodobýaneformálnycharakteranemôženahrádzaťriadne

a stabilné bývanie. Cieľom žalobkyne bolo prostredníctvom súdu dosiahnuť vydanie neodkladného
opatrenia, ktorým by jej bolo dočasne priznané právo na bývanie v spoločnej domácnosti. V tejto
domácnosti by jej bolo možné zabezpečiť primerané podmienky na riadny výkon rodičovských práv a
povinností, a to vrátane každodennej osobnej starostlivosti o spoločné deti v rozsahu 24 hodín denne, 7
dní v týždni. Jej súčasná ekonomická situácia jej neumožňuje zabezpečiť komerčné nájomné bývanie z

vlastných zdrojov. Významná časť jej ekonomickej činnosti je totiž aktuálne zameraná na zabezpečenie
úhrady nájomného a prevádzkových nákladov na priestory, ktoré užíva občianske združenie DC Ježko.
Tieto prostriedky, ktoré predstavujú sumu 1 210,- € mesačne vrátane energií, sú následne odvádzané
do rúk žalovaného, čím de facto predstavujú aj jej finančný príspevok do rodinného rozpočtu a spoločnej
domácnosti. V súčasnosti sa žalobkyňa nachádza v mimoriadne zraniteľnej sociálnej a existenčnej

situácii - nemá k dispozícii stabilné bývanie, ani dostatočné finančné prostriedky na úhradu komerčného
nájomného. Táto skutočnosť jej objektívne znemožňuje riadne a plnohodnotne vykonávať osobnú
starostlivosť a výchovu spoločných detí v nepretržitom režime 24 hodín denne, 7 dní v týždni a
zasahuje do jej rodičovských práv. Po vydaní neodkladného opatrenia sa žalobkyňa snažila o návrat
do nehnuteľnosti, avšak bezúspešne, preto je toho času stále ubytovaná u priateľky. Z predloženej

komunikácie je zrejmé, že žalovaný vedome manipuluje skutočnosti, účelovo vytvára konflikty a zároveň
prekrúca fakty tak, aby žalobkyňu vykreslil ako nezodpovednú alebo nezúčastnenú. Pokiaľ ide o potrebu
bezodkladnej úpravy pomerov, žalobkyňa ju opísala práve tým, že do právoplatného rozhodnutia o
rozvode manželstva a starostlivosti o maloleté deti existuje jej odvodené právo od užívania nehnuteľnosti
a o maloleté deti má neustále záujem sa aktívne starať a podieľať sa na ich výchove. Pokiaľ žalovaný

argumentoval nefunkčným manželstvom, ktoré bolo práve z tohto dôvodu rozvedené, žalobkyňa len v
skratke uviedla, že primárne jej ide o celistvosť rodiny a výchovu maloletých detí. V konaní žalobkyňa
predsa jasne preukázala, že bez jej vedomia jej osobné veci boli vypratané z nehnuteľnosti do DC Ježko,
v ktorom sa práve nachádzala, a aj z tohto zariadenia ju žalovaný vytláčal. Preto pokiaľ sa žalovaný idestavať do postavenia obete psychickej nepohody a obraňovať sa takýmto konaním, ako je vysťahovanie
žalobkyne, toto nie je tak celkom pravda. Právo na ochranu obydlia je výslovne uvedené v článku 8
Dohovoru. Case-law ESĽP zaručuje právo na ochranu obydlia, ale nepriznáva právo na poskytnutie

obydlia. ESĽP uplatnil právo na ochranu obydlia okrem iného aj v súvislosti s núteným vysťahovaním.
Žalobkyňa poukázala taktiež na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/2000 z 10. júla 2001,
podľa ktorého do sféry ochrany súkromia patrí aj ochrana obydlia. Zásah do obydlia znemožňujúci ho
užívať je spôsobilý zároveň zasiahnuť aj do súkromného a rodinného života jednotlivca. Podľa okolnosti
konkrétnej veci sa ten istý zásah môže teda dotknúť tak práva na ochranu súkromia, ako aj práva na

ochranu obydlia.

11. Ďalej vo svojom vyjadrení žalobkyňa uviedla, že žalovaný svojím konaním - a to aj pred deťmi -
dlhodobo podporoval atmosféru odporu voči žalobkyni. Deti boli počas spolužitia systematicky vedené
k ignorovaniu jej pokynov, návrhov a autority, čo sa následne prejavilo aj v ich odmietavom postoji
po jej nedobrovoľnom vysťahovaní. Je mimoriadne problematické, ak žalovaný na jednej strane deti

motivuje k tomu, aby sa zbavili žalobkyne, balia jej veci a aktívne ju z domácnosti vylučujú, no na
druhej strane jej paradoxne vyčíta, že nejaví záujem o stretnutia s deťmi. Z konania žalovaného možno
usudzovať na dlhodobo narušený rozlišovací úsudok, ktorého príčinou môže byť nediagnostikovaná
alebo nepochopená forma poruchy autistického spektra (konkrétne Aspergerov syndróm). Možno
uňho pozorovať dlhodobú snahu o nadobudnutie úplnej ekonomickej a psychologickej dominancie

v rodine, a to už od počiatku manželstva, pričom táto snaha bola maskovaná ideologickými a
manipulatívnymi výrokmi o hlave katolíckej rodiny a morálnom pilieri pre deti. Takéto konanie vzbudzuje
dôvodné podozrenie na zásadnú poruchu hodnotového vnímania a zlyhanie v základnej rodičovskej
zodpovednosti.Tentostavnepozorujeibažalobkyňa,alečorazčastejšiehoreflektujúajčlenoviaširšieho
rodinného okolia. Žalobkyňa nerezignuje na záchranu rodiny v prospech detí, ktoré sú v tejto situácii

rukojemníkmi napätia, nepochopenia a jednostranného výkladu reality. Zvlášť nie v čase, keď existuje
reálne podozrenie na systematické emočné zneužívanie detí jedným z rodičov. Žalobkyňa vyjadrila
v nadväznosti na vyššie uvedené dôvodnú obavu, že jej bude postupom času úplne zamedzovaná
výchova o maloleté deti a stratí svoje práva voči maloletým deťom. Žalobkyňa trvá na zachovaní
spoločnej domácnosti, nakoľko považuje jej udržanie za nevyhnutné pre ochranu psychického a

duševného zdravia spoločných maloletých detí. Na základe vyššie uvedeného je v danom prípade
neodkladná potreba na zmenu pomerov, a to minimálne do času, kým nebude právoplatne skončené
súdne konanie o rozvode manželstva a úprave práv a povinností na Okresnom súde Pezinok, nakoľko
toho času sú strany sporu stále manželmi, ktorí majú voči sebe vzájomnú vyživovaciu povinnosť.

12. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný replikou, v ktorej uviedol, že žalobkyňa nijako nepoprela
tvrdenia žalovaného o vysoko napätej a nepriaznivej atmosfére v niekdajšej spoločnej domácnosti
účastníkov, ktorá je dôvodom a súčasne aj následkom prebiehajúceho rozvodu manželstva. O tvrdenej
neschopnosti strán žiť v jednej nehnuteľnosti bez pokračovania v ohrozovaní psychického či fyzického
zdravia všetkých členov rodiny, vrátane štyroch maloletých detí, žalobkyňa nepolemizuje. Jediným

dôvodom pre túto jej procesnú pasivitu je jej jednoznačná vedomosť o závažných nedostatkoch vo
vzájomnom spolužití a nie ňou tvrdená irelevantnosť. Ako je zrejmé z listu vlastníctva č. XXXX, sú na
ňom vedené viaceré stavby - rodinný dom súpisné číslo XXXX, garáž súpisné číslo XXXX, hospodárska
budova súpisné číslo XXXX, hospodárska budova súpisné číslo XXXX. Ide o štyri samostatné stavby
nachádzajúce sa na spoločnom pozemku (dvore); každá stavba má samostatný vstup, len na pozemok

je vstup spoločný. DC Ježko si prenajíma len rodinný dom s garážou. Hospodárska budova súpisné
číslo XXXX P. XXXX je už niekoľko rokov prenajatá inej fyzickej osobe na účely bývania, pričom
doposiaľ žalobkyni táto skutočnosť nijako nebránila v užívaní „jej“ priestorov. Nie je dôvod, aby užívanie
oddelenej nehnuteľnosti treťou osobou malo žalobkyni najnovšie brániť v užívaní inej nehnuteľnosti.
Pokiaľ ide o potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, existencia práva žalobkyne nie je totožná s potrebou

nariadenia neodkladného opatrenia - žalovaný už v odvolaní uviedol, že v opačnom prípade by sa stieral
rozdiel medzi žalobou a návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Nariadenie neodkladného
opatrenia predpokladá nielen to, čo tvrdí žalobkyňa, t. j. existenciu jej určitého práva, ale súčasne
aj potrebu situácie, v ktorej je toto právo ohrozené alebo porušované, bezodkladne zastabilizovať. Z
vyjadrenia žalobkyne sa javí, že stotožňuje dve podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, a

preto jednu z nich absolútne opomína identifikovať, či už vo svojom návrhu, alebo aj vo svojom vyjadrení.
Ani záujem žalobkyne starať sa o svoje maloleté deti nie je dôvodom pre nariadenie neodkladného
opatrenia na uloženie povinnosti strpieť jej právo bývania v nehnuteľnosti. Fakt, že žalobkyňa nebýva
v Nehnuteľnostiach, jej nijakým spôsobom neznemožňuje starať sa a vychovávať svoje maloleté deti;ak by tomu tak bolo, inštitút rozvodu manželstva alebo vôbec oddelené spolužitie rodičov by a priori
už len zo svojej podstaty zasahovalo do ústavného práva rodičov starať sa o svoje deti. Žalobkyňa
môže zabezpečovať starostlivosť o svoje deti v inej nehnuteľnosti, napríklad v Nehnuteľnosti 2 alebo v

ďalšej, ktorú jej podľa jej tvrdenia poskytla do užívania jej priateľka. Žalovaný dodal, že od 8.7.2025 sa
žalobkyňa o svoje maloleté deti nijako nestará. Neinformuje sa na ne, nestretáva sa s nimi, kontakt s
nimi neiniciuje. Žalobkyňa až vo svojom vyjadrení k odvolaniu tvrdila, že jej súčasná ekonomická situácia
jej údajne neumožňuje zabezpečiť komerčné nájomné bývanie z vlastných zdrojov. Takéto dôvody v
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia netvrdila, pričom samé o sebe sú tieto tvrdenia pochybné.

Žalobkyňa už takmer desať rokov vykonáva v Nehnuteľnosti 2 spolu so svojou obchodnou partnerkou
J. W.L. prostredníctvom občianskeho združenia činnosť detského centra - celodenné opatrovanie detí,
za niekoľko-stoeurový mesačný poplatok. Výkon svojej činnosti v tomto detskom centre žalobkyňa
potvrdzuje alebo vyvracia v rôznych súdnych konaniach podľa toho, ako sa jej hodia - v konaní o určenie
výživného svoju aktivitu v detskom centre popiera a tvrdí, že pracuje len brigádne, v tomto konaní zase,
že v rámci občianskeho združenia znáša jeho náklady (teda jej majetkovo patrí). Už len tieto rozpory v

písomných vyjadreniach preukazujú účelovosť jej konania. Nájomné za užívanie prenajatých priestorov
uvádzané žalobkyňou je však bežným výdavkom podnikateľa, ktorý DC Ježko, o.z. ako organizácia
spravovaná žalobkyňou uhrádza do rúk žalovaného od začiatku podnikania tohto podnikateľského
subjektu. Len doba trvania tejto podnikateľskej činnosti nasvedčuje tomu, že pre žalobkyňu (subjekt
DC Ježko, ktorý žalobkyňa spravuje) aj po úhrade nájomného ide o ekonomicky výhodnú činnosť.

Žalobkyňa má dlhodobo stabilný príjem, ktorý však oficiálne nepriznáva a nič z neho neposkytuje na
úhradu potrieb rodiny, ani úhradu potrieb maloletých detí, keď svoju vyživovaciu povinnosť si dlhodobo
neplní. Rozhodne nie je v ekonomicky zraniteľnej situácii.

13. Ďalšie vyjadrenie stranami produkované neboli.

14.Odvolacísúdpreskúmalaprejednalvecvrozsahupodanéhoodvolaniavzmysle§379a§380ods.1
CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

15. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

16. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

17. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

18. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä , aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

19. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

20. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

21. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

22. Účelom neodkladného opatrenia v civilnom sporovom konaní je predovšetkým dosiahnutie okamžitej

úpravy pomerov strán. Okrem riadne podaného návrhu spĺňajúceho všeobecné i osobitné náležitosti
podania tohto druhu sú predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia osvedčenie potreby
bezodkladnej úpravy pomerov alebo osvedčenie, že je tu dôvodná obava, že výkon exekúcie bude
ohrozený. V konaní musí byť aspoň osvedčená dôvodnosť a trvanie práva, resp. právneho vzťahumedzi stranami, ktorému má byť neodkladným opatrením poskytnutá ochrana. Samotné navrhované
neodkladné opatrenie musí predstavovať účinný prostriedok na dosiahnutie sledovaného cieľa, ktorý
pri zachovaní svojho účelu len v nevyhnutnej miere obmedzí stranu, voči ktorej smeruje. V súlade s

princípom proporcionality nemožno nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by bola poskytnutá ochrana
právu oprávnenej osoby spôsobom neprimerane zasahujúcim do práv povinnej osoby. Neodkladným
opatrením dočasnej povahy nesmie byť vytvorený trvalo nezvratný stav. Napokon tiež platí, že
neodkladné opatrenie možno nariadiť len vtedy, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením. Zrýchlený spôsob konania o nariadenie neodkladného opatrenia neumožňuje súdu vykonať

plnohodnotné dokazovanie. Z tohto dôvodu jeho navrhovateľa zaťažuje iba povinnosť osvedčiť
existenciu skutočností rozhodujúcich pre jeho nariadenie.

23. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa a žalovaný sú manželia, medzi ktorými aktuálne prebieha
konanie o rozvod manželstva spojené s konaním o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým
deťom na čas po rozvode. Súd prvej inštancie rozhodol o rozvedení ich manželstva rozsudkom

č. k. 5P/140/2023-583 zo dňa 19. mája 2025, ktorý nenadobudol právoplatnosť z dôvodu jeho
napadnutia odvolaním zo strany žalobkyne. Rovnako sporné nebolo, že posledné spoločné bydlisko
strán sa nachádzalo v Nehnuteľnostiach evidovaných na liste vlastníctva č. 4769, katastrálne územie
Bernolákovo, ktorých výlučným vlastníkom je žalovaný, pričom žalovaný dňa 8.7.2025 vylúčil žalobkyňu
z ich užívania tak, že preniesol jej osobné veci do žalovanému patriacej Nehnuteľnosti 2. Vecnoprávne

účinky žalovaným tvrdeného prevodu vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam v čase rozhodovania súdu
prvej inštancie nenastali (§ 329 ods. 2 CSP) a možno poznamenať, že k nim nedošlo ani doposiaľ.

24. Súd prvej inštancie správne konštatoval a vo všeobecnosti platí, že manžel má užívacie právo
k nehnuteľnosti slúžiacej na bývanie, ktorá je vo vlastníctve len jedného z manželov, odvodené od

ich rodinnoprávneho (manželského) vzťahu, ktorého obsahom je okrem iného aj povinnosť spolu žiť
(porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo 7. júna 2006, sp. zn. 26 Cdo 1544/2005). Je však
potrebné dodať, že právo (resp. súčasne aj povinnosť) spolu žiť, je potrebné vykladať v kontexte celého
ustanovenia § 18 zákona o rodine, podľa ktorého manželia sú si v manželstve rovní v právach a
povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si,

starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Ani samotná žalobkyňa vo svojom návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia netvrdila, že by strany vzájomne manželské povinnosti upravené
v § 18 zákona o rodine dodržiavali, naopak z ňou samou predloženého rozsudku vo veci rozvodu ich
manželstva (hoci doposiaľ neprávoplatného) možno mať za osvedčené, že vzťahy medzi stranami ako
manželmi sú vážne narušené, až rozvrátené. Znamená to, že manželstvo strán už možno považovať len

za formálne. Odvolací súd okrajom poznamenáva, že v civilnom sporovom konaní sa nezisťuje skutočný
stav veci, ale súd sa pre zistenie skutkového stavu môže, resp. aj musí, uspokojiť až na určité výnimky
s nespornými skutkovými tvrdeniami strán. To znamená, že odvolací súd v tomto konaní neskúma, či
sú vzťahy medzi manželmi skutočne vážne narušené a trvalo rozvrátené, ako je to v konaní o rozvod
manželstva, ale má túto (vo svojom dôsledku) formálnosť manželstva za osvedčenú, pretože vyplýva zo

zhodných tvrdení strán, ako aj z predložených dôkazov (najmä vyššie označeného rozsudku Okresného
súdu Pezinok).

25. Nie je spravodlivé pripustiť, aby bol jeden z manželov naďalej viazaný povinnosťou žiť spolu,
zatiaľ čo druhý manžel alebo obaja manželia (ako to možno mať za osvedčené v tomto prípade) si

ostatné z povinností upravených v § 18 zákona o rodine neplnia. Formálnosť manželstva strán vedie
k tomu, že odvodené užívacie právo žalobkyne k nehnuteľnosti slúžiacej na bývanie vo výlučnom
vlastníctve žalovaného, už v spojení so súborom ďalších manželských práv a povinností, nezabezpečuje
riadne fungovanie manželstva, ale potenciálne iba napĺňa právo žalobkyne na bývanie v kontexte
uspokojovania potrieb rodiny založenej manželstvom (§ 19 ods. 1 zákona o rodine). Právo manželky

(žalobkyne) na bývanie však nemusí byť za týchto okolností nutne splnené iba v rovnakej nehnuteľnosti,
v ktorej žije aj jej manžel (žalovaný), ale jeho obsah môže byť realizovaný aj v inej nehnuteľnosti vo
vlastníctve žalovaného, ktorá bola za týmto účelom žalovaným žalobkyni sprístupnená, resp. ponúknutá,
a ktorá svojim umiestnením a vybavením umožňuje dôstojné bývanie.

26. V konaní nebolo osvedčené, že by Nehnuteľnosť 2 bola nespôsobilá svojim umiestnením a
vybavením, berúc ohľad aj na jej ďalšie využitie, uspokojovať prinajmenšom dočasne potrebu bývania
žalobkyne. Nehnuteľnosť 2 sa nachádza v rovnakej obci, ako dovtedajšie bydlisko žalobkyne. Z
fotografií produkovaných v konaní vyplýva, že má sanitárne, ako aj kuchynské vybavenie, nejaví sabyť zanedbaná či znečistená, ani stavebne narušená. Žalobkyňa konkrétne neuviedla, čo jej bráni
predmetnú nehnuteľnosť užívať na uspokojenie svojej potreby bývania. Tvrdenia žalobkyne o tom, že by
ju žalovaný vylučoval z užívania Nehnuteľnosti 2, neboli ničím osvedčené, z SMS správ, ktoré to podľa

žalobkyne majú osvedčovať, takáto skutočnosť nevyplýva.

27. V súvislosti s aspektom ochrany obydlia žalobkyne garantovanej článkom 8 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, ako aj článkom 21 Ústavy SR súd prvej inštancie síce správne
toto základné ľudské právo vzal pri svojom rozhodovaní do úvahy, avšak opomenul v plnej miere

zohľadniť skutočnosť, že toto právo nie je neobmedzené, ale v prípade, že sa dostane do konfliktu
s iným právom rovnakej sily, v ktorom nemožno zachovať maximum z oboch práv, je potrebné ich
vzájomnýmvyvažovanímurčiť,ktoréprávovkonkrétnomprípadeprevládneaktorénaopakmusíustúpiť.
V posudzovanej veci sa do vzájomnej kolízie nedostalo len právo žalobkyne na obydlie a vlastnícke
právo žalovaného, ale je tu v súvislostiach tohto prípadu podstatnejšie právo žalovaného na súkromie.
Konkrétne článok 8 ods. 1 Dohovoru okrem práva na obydlie upravuje aj právo na súkromie, tieto práva

majú teda totožnú právnu silu a sú svojim významom rovnocenné. Okrem toho právo na ochranu pred
neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života upravuje aj Ústava SR v článku 19 ods.
2. Aj v štádiu pred vyjadrením žalovaného v jeho odvolaní bolo možné mať za osvedčené (žalobkyňa
to v podstate sama potvrdzovala) že vzťahy medzi stranami sú vážne narušené. Z rozsudku rozsudkom
Okresného súdu Pezinok č. k. 5P/140/2023-583 zo dňa 19. mája 2025 vyplýva, že spolužitie strán v

spoločnej domácnosti je spojené s ťaživými konfliktami, ktorých svedkami sú aj maloleté deti (pozri
závery znaleckého posudku znalkyne z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a klinická
psychológiadospelýchzodňa19.12.2024uvedenévbode28.odôvodneniarozsudku).Takétokonfliktné
a nutne povedať až toxické spolužitie nepochybne porušuje právo žalovaného na súkromie.

28. V podmienkach posudzovanej veci sa javí byť len ťažko prijateľné, aby žalovaný v záujme ochrany
svojho práva na súkromie bol nútený opustiť spoločnú domácnosť nachádzajúcu sa v Nehnuteľnostiach,
ktorých je výlučným vlastníkom, a ktorá je obydlím jeho, ako aj maloletých detí strán. Oproti tomu je
výrazne menším zásahom ustúpenie práva na ochranu obydlia u žalobkyne, ktorá v podmienkach tohto
prípadu nezostala bez akéhokoľvek obydlia, ale má možnosť za týmto účelom využívať Nehnuteľnosť 2.

29. Možno teda konštatovať, že žalobkyňa neosvedčila danosť hmotnoprávneho nároku (práva). Jej
právo na bývanie v nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve druhého manžela nemusí byť za okolností
posudzovanej veci realizované v rovnakej nehnuteľnosti, v akej býva aj druhý manžel (žalovaný) a jej
právo na ochranu obydlia v tomto prípade ustupuje právu na ochranu súkromia žalovaného, pričom

súčasne z neho zostáva dostatočná časť zachovaná, pretože určité obydlie má žalobkyňa k dispozícií.

30. Pre úplnosť možno dodať, že žalobkyňa neosvedčila ani potrebu bezodkladnej úpravy pomerov.
Prevažná časť jej tvrdení produkovaných v tejto súvislosti sa v skutočnosti týkala danosti jej práva
(nároku). K potrebe bezodkladnej úpravy pomerov možno v zásade zaradiť to, že neodkladným

opatrením sa mienila domôcť ochrany spoločnej domácnosti a tým aj rodiny. Potrebu zachovania
spolužitia v súvislosti s ochranou rodiny nemožno prirodzene žiadnym neodkladným opatrením naplniť.
Hoci by aj bolo uložené žalovanému strpieť užívanie Nehnuteľností žalobkyňou, nie je možné mu uložiť
povinnosťviesťsňouspoločnúdomácnosťamateriálneobnoviťmanželskéspolužitievrátanesúčinnosti
manželov pri starostlivosti o maloleté deti. Argumentáciu žalobkyne o potrebe zabezpečiť primerané

podmienky na riadny výkon rodičovských práv a povinností, čo môže byť podľa nej zaistené iba v
spoločnej domácnosti, nebolo možné vyhodnotiť v jej prospech. Nie je ničím výnimočné, že manželia
(často ešte počas formálneho trvania manželstva) spolu prestanú žiť, pričom táto skutočnosť sama o
sebe nebráni vykonávaniu ich rodičovských práv a povinností. Z rozsudku Okresného súdu Pezinok
č. k. 5P/140/2023-583 zo dňa 19. mája 2025 predloženého žalobkyňou pritom navyše možno mať

za osvedčené, že žalobkyňa starostlivosť o maloleté deti nevykonáva, resp. vykonávala ju v čase
rozhodnutia len vo veľmi obmedzenej miere. Tvrdenie o tom, že si finančne nemôže dovoliť komerčne
si obstarať iné bývanie, použila žalobkyňa prvýkrát až v odvolacom konaní, ale aj odhliadnuc od
tejto skutočnosti ho nemožno považovať za relevantné, pretože žalobkyni bolo ponúknuté bývanie v
Nehnuteľnosti 2 vo vlastníctve žalovaného, pričom žalobkyňa netvrdila, že by zaň mala platiť odplatu.

31. Odvolací súd z uvedených dôvodov, teda preto, že neboli splnené podmienky na nariadenie
neodkladného opatrenia, uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.32. O trovách prvoinštančného i odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1, 2 CSP a úspešnému žalovanému priznal proti žalobkyni nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.

10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
zákonov, § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods.1 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).