Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Levice

Judgement was issued by Mgr. Mariana Pondelová

Legislation area – Občianske právoOstatné

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 15Csp/80/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124376188

Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mariana Pondelová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2025:6124376188.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2 15Csp/80/2024

A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X

15Csp/80/2024-130 IČS: XXXXXXXXXX

file_0.png

file_1.wmf

ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Marianou Pondelovou, v spore žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s.,
IČO: 36 234 176, Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou:
GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., IČO: 47 234 679, 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, proti žalovanému:
D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. H. XX, XXX XX I., o zaplatenie 568,64 Eur s príslušenstvom

a o neúplnom podaní žalovaného, takto

r o z h o d o l :

17 15Csp/80/2024

A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X
15Csp/80/2024-130 IČS: XXXXXXXXXX

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

III. V y l u č u j e na samostatné konanie neúplné podanie žalovaného, ktorým sa domáha určenia
neprijateľných zmluvných podmienok, a určenia akú sumu je, resp. bol žalovaný povinný za poskytnutý
úver veriteľovi/ žalobcovi uhradiť. o d ô v o d n e n i e :

14 15Csp/80/2024

A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X
15Csp/80/2024-130 IČS: XXXXXXXXXX

O d ô v o d n e n i e

1. Žalobca sa žalobou doručenou pôvodne Okresnému súdu Banská Bystrica (ďalej len „upomínací
súd“) domáha od žalovaného zaplatenia sumy 568,64 Eur spolu s vyčísleným úrokom v sume 35,01 Eur,
úrokom omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 568,64 Eur počítaný od 26.07.2024 do zaplatenia,
ako aj si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Takto uplatnený nárok odvodzoval od úverovej zmluvy
č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.10.2023.

2. O uplatnenom nároku rozhodol upomínací súd platobným rozkazom pod sp. zn. 26 Up/1549/2024
zo dňa 24.09.2024, ktorým žalobe vyhovel v plnom rozsahu. Voči platobnému rozkazu podal žalovaný
v zákonnej lehote vecne odôvodnený odpor, čoho zákonným následkom bolo zrušenie platobného
rozkazu zo zákona.

3. Žalobca v žalobe uviedol, že je obchodná spoločnosť založená v Slovenskej republike, žalovaný
je fyzická osoba – spotrebiteľ. Poukázal na to, že ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom
– spotrebiteľom, dňa 23.10.2023 úverovú zmluvu č. 1310047087 (ďalej len „úverová zmluva“), ktorej
neoddeliteľnou súčasťou sú úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. (ďalej

len „ÚZP“). Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru v sume 600,00 Eur
zo strany žalobcu, ktorú sumu sa žalovaný zaviazal vrátiť v 48 pravidelných mesačných splátkach po
18,80 Eur počnúc dňom 16.12.2023.

4. Právna zástupkyňa žalobcu ďalej poukázala na to, že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením

zmluvných povinností, keď splátky úveru riadne a včas nesplácal. Žalobca preto vyzval žalovaného
výzvou zo dňa 27.05.2024 na úhradu splátok, ktoré neboli riadne a včas zaplatené a zároveň
žalovaného upozornil na možnosť uplatnenia práva na predčasné splatenie budúcich splátok úveru v
lehote nie kratšej ako 15 dní.

5. Žalovaný aj napriek výzve dlžné splátky neuhradil, z ktorého dôvodu žalobca pristúpil k vyhláseniu
predčasnej splatnosti budúcich splátok úveru výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 10.07.2024, pre
omeškanie s úhradou splátky splatnej dňa 25.03.2024. Žalobca poskytol žalovanému lehotu 15 dní na
splnenie povinností, pričom žalovaný v lehote na plnenie dlžnú sumu neuhradil, a preto si žalobca okrem
dlžnej sumy uplatňuje aj zákonné úroky z omeškania vo výške 9,25 % ročne, keďže úroková sadzba

ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. ku dňu 26.07.2024 je navýšená
o 5 percentuálnych bodov.

6. Právna zástupkyňa žalobcu poukázala aj na výzvu žalobcu zo 09.08.2024, ktorou bol žalovaný
vyzvaný k zaplateniu aktuálne dlžnej sumy s upozornením, že ak v stanovenej lehote dlžnú sumu

neuhradí, bude vo veci podaná žaloba. Podľa právnej zástupkyne žalobcu bol žalovaný vyzvaný na
úhradu dlhu v posledných troch mesiacoch pred podaním žaloby.

7. Žalobca v žalobe poukázal aj na to, že žalovaný ku dňu podania žaloby uhradil celkovo sumu 76,40
Eur. S odkazom na prehľad splátok a úhrad, žalobca eviduje voči žalovanému dlh v sume 603,65 Eur ,

ktorý pozostáva z nasledovných položiek: - Istina - 24,97 Eur. Jedná sa o súčet splátky č. 4.-7., spolu
v sume 24,97 Eur. Úrok v sume 35,01 Eur, čo predstavuje úrok 4.-7. splátky spolu v sume 35,01 Eur.
Ďalej zosplatnená istina v sume 543,67 Eur, ktorá prestavuje len istinu splátok po zosplatnení, t. j. 8.-
48. splátky spolu v sume 543,67 Eur (41 splátok x 18,80 Eur ale predstavuje sumu 770,80 Eur).8. V žalobe bolo poukázané aj na to, že žalobca posudzoval s odbornou starostlivosťou schopnosť
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver v zmysle § 7 ods. 1 a nasl. zákona č. 129/2010 Z. z., o čom
boli do konania predložené nasledovné listiny:

- 1. Interný dokument o posúdení bonity s uvedením výšky príjmu, rodinného stavu a podmienok bývania
žalovaného;
- 2. Úverová správa z registrov dlžníkov NRKI pre účely posudzovania schopnosti žalovaného
splácať spotrebiteľský úver s tým, že v rámci postupu v poskytovaní úveru napĺňa žalobca svoju

zákonnú povinnosť preverovania bonity žalovaného dôsledným zisťovaním jeho kreditného skóre, ktoré
zaisťuje oddelenie úverových rizík žalobcu. Týmto procesom je posudzovaná príjmová a výdavková
stránka žalovaného a ďalej sa skúmajú informácie o premenných hodnotách žalovaného ako je
vek, vzdelanie, zdroj príjmov, rodinný stav, počet detí, spôsob bývania a pod. Pre tento účel je
využívaný štatistický model, ktorého výstupom je pravdepodobnosť dodržania úverových záväzkov
zo strany žalovaného. Tento model je postavený na logickej regresii, kde sa jednotlivé dichotomické

premenné opierajú o ďalšie. Pre každú produktovú líniu potom žalobca využíva odlišný model pre
zistenie kreditného skóre žalovaného. Rovnako tak sú nastavené hodnoty minimálneho kreditného
skóre, ktorého nedosiahnutím je posudzovaná žiadosť zamietnutá. Uvedené posudzovanie bonity
na základe parametrov vytvorených odbornými zamestnancami žalobcu vykonáva automatizovaný
systém s výsledkom, ktorý predstavuje limit najvyššej mesačnej splátky. V rámci neho je overovaná

schopnosť žalovaného splácať ďalšie finančné záväzky a hradiť nevyhnutné životné výdavky. Bolo
poukázané aj na to, že je zohľadňované rodinné postavenie žalovaného, najmä vyživovacia povinnosť,
príjem partnera žalovaného, prípadne ďalšie skutočnosti. Pokiaľ z takto uvedených informácií vznikne
pochybnosť o pravosti tvrdení žalovaného, pristupuje žalobca k žiadosti o predloženie potvrdenia o
výške príjmu a výpisu z bankového účtu. Existenciu prípadných ďalších pochybností ohľadom bonity

žalovaného minimalizuje žalobca kontrolou žalovaného v externých registroch. Právna zástupkyňa
žalobcu poukázala na to, že sú využívané registre Sociálnej poisťovne pre overenie príjmu žalovaného
a jeho zamestnávateľa, poprípade overenie poberania dôchodku a úverové registre NRKI s ktorých
pomocou sa zhromažďujú informácie, ako je napr. existencia záväzkov, ich výška, historická platobná
morálka žalovaného. Hodnotu informácií z týchto registrov je pritom potrebné považovať za významnú s

ohľadom na skutočnosť, že poskytujú obraz o stave záväzkov u veľkého počtu veriteľov - dá sa povedať,
že u prevažnej väčšiny relevantných inštitucionálnych veriteľov pôsobiacich na trhu. Spolu so žalobou
boli predložené aj doklady za účelom preukázania skúmania bonity žalovaného.

9. S poukazom na uvedené si preto žalobca uplatnil nárok tak, ako je konkretizovaný v prvom odseku

tohto rozsudku.

10.Žalovanývpodanomodpore(čl.39–48)žiadalupomínacísúdooverenieneprijateľnýchpodmienok,
overenie existencie výzvy na zaplatenie dlhu zo strany veriteľa adresovanú žalovanému v posledných
trochmesiacochpredpodanímnávrhu.Pocitáciiustanovenízákonač.160/2015Z.z.vzneníneskorších

predpisov, Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žalovaný poukázal na to, že žalobca neuviedol
žiadnu číselnú hodnotu čiastky plnenia žalobcu v prospech žalovaného, ale ani neuviedol žiadnu číselnú
hodnotu plnení žalovaného v prospech veriteľa.

10.1. Podľa žalovaného žalobca postupuje hrubo nemorálne, zneužíva zmluvný vzťah medzi

spotrebiteľom a veriteľom, keďže tento obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a konanie veriteľa má
nekalé obchodné praktiky. Žalovaný preto poprel skutkové tvrdenia žalobcu. Poukázal na to, že žalobca
si má splniť svoju povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú povinnosť. Opätovne poukázal na nesplnenie
si povinnosti reálnych vzájomných finančných plnení, z ktorého dôvodu podľa žalovaného žalobca
neuniesol dôkazné bremeno.

10.2. Žalovaný poukázal aj na to, že pri overovaní bonity žalovaného je z predložených dokladov zrejmé,
že v čase pred poskytnutím sporného úveru mal žalovaný 9 žiadostí o úver a jednej platobnej karty
zamietnutých a 1 bola odvolaná. Ďalej bolo v odpore poukázané aj na to, že v žalobe chýbajú výpočty,
aká čiastka mesačnej mzdy zostáva pre spotrebiteľa po úhrade dlhov, ktoré v čase pred týmto úverom

mal. Podľa žalovaného veriteľ podcenil informácie o schopnosti splácať úver a poskytol ho aj napriek
tomu, že žalovaná strana nepreukázala takú schopnosť, teda žalovaný úver dostať nemal a veriteľ si
týmto úverom kryl svoje peniaze zo strany spotrebiteľa.10.3.V ďalšom poukázal aj na rozhodnutie Okresného súdu Humenné pod sp. zn. 7 Csp/35/2024. Bolo
poukázané aj na to povinnosť súdu v spotrebiteľských sporoch sa zaoberať ako predbežnou otázkou
neprijateľnosťou jednotlivých zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, čo od súdu očakáva.

Zopakoval, že ani on sám nemá potvrdenie ( hoci ho opakovane žiadal) preukazujúce jeho finančné
plnenie.

10.4. Žalovaný preto uplatnený nárok neuznal v celom rozsahu čo do dôvodu a výšky a žalobu žiadal
zamietnuťvcelomrozsahuakonedôvodnúažiadalpriznaťbezdôvodnéobohatenieaúžeru.Zopatrnosti

bola podaná aj námietka premlčania.

10.5. Žalovaný uviedol aj, že výpočet žalobcu nie je odkontrolovateľný. Rovnako žiadal, aby súd vyriešil
otázku, či zmluva na poskytnutý úver má neprijateľné zmluvné podmienky a teda akú sumu je, resp.
bol žalovaný povinný za poskytnutý úver veriteľovi/ žalobcovi uhradiť. Žalovaný vyjadril presvedčenie,
že veriteľ úmyselne formuluje do zmlúv neprijateľné zmluvné podmienky, pričom on ako spotrebiteľ

preukázateľne nemohol obsah spotrebiteľskej zmluvy ovplyvniť a preukázateľne neboli dojednané
individuálne.

10.6. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal ani jeho plnenie v sume 600,00 Eur a ani plnenie
žalovaného v sume 76,40 Eur. Ak by plnenie žalobcu bolo aj 600,00 Eur, potom pri plnení žalovaného

s odkazom na neprijateľné zmluvné podmienky, by mal žalovaný vrátiť sumu 523,60 Eur resp. aj menej.
Žalovaný sa vyjadril aj k úrokom po zosplatnení.

10.7. Podľa žalovaného má žalobca uvádzať nepravdivé tvrdenia, kedy napr. v predžalobnej výzve
z 09.08.2024 nie je ani jedným slovom zmienka o vzájomných finančných plneniach, a v ktorej výzve je

uvedená finančná čiastka 659,31 Eur, teda odlišná od údajov uvedených v žalobe. Podľa žalovaného
v žalobe chýba aj doklad o samotnom zosplatnení sporného úveru. Žalovaný zopakoval, že uplatnený
nárok vrátane nárokovaných trov konania neuznáva. Poukázal na kontaktovanie jeho osoby zo strany
vymáhačov žalobcu, a to osobne, ale aj sms správami počas sviatkov, aj po 18.00 hodine. Žalovaný
zopakoval, že tak veriteľ, ako ani jeho vymáhači mu nedali písomné potvrdenie o vzájomných plneniach.

10.8. Podľa žalovaného v zmluve je neprijateľná zmluvná podmienka ročná úroková sadzba 21,7
%, 9,5 % úroková sadzba z omeškania a tiež aj všetky druhy poplatkov a body o úverových
podmienkach veriteľa. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku žalovaný považuje aj poistné k úveru, ktoré
si nežiadal a ktoré musel prijať ako podmienku k úveru. Ďalšou neprijateľnou podmienkou je veriteľom

naformulované vyhlásenie o tom, že sa oboznámil so všetkými ustanoveniami zmluvy, čo žalovaný
považuje za prenesenie dôkazného bremena na spotrebiteľa. Ďalšie neprijateľné zmluvné podmienky
žalovaný nevie konkretizovať, pretože mu nebola predložená celá zmluvná úverová dokumentácia.
Žalovaný poukázal aj na absenciu náležitostí zmluvy v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. podľa § 9 ods.
1 a ods. 2.

10.9. Žalovaný sa tiež vyjadril, že má záujem o splatenie poskytnutého úveru, ale len v súlade
s platnou úpravou, Ústavou SR a smernicou rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách. Podľa názoru žalovaného má naliehavý právny záujem na súdnu
ochranu, ako ohrozeného spotrebiteľa práve pre absenciu náležitostí úverovej zmluvy. Žalovaný vyjadril

presvedčenie, že zmluva je bezúročná a bezpoplatková.

10.10. S poukazom na uvedené žalovaný preto navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu a žiadal,
aby nebol povinný platiť akékoľvek trovy žalobcovi. Pre prípad ak súd neodmietne návrh žalobcu, žiada,
aby mohol splácať dlžnú sumu v splátkach po 10,00 Eur mesačne, až do jej celkového splatenia, vždy

k 25. dňu v mesiaci.

11. K podanému odporu žalovaného sa na výzvu upomínacieho súdu vyjadrila právna zástupkyňa
žalobcu, v ktorom poukázala na to, že pri skúmaní bonity žalovaného žalobca vychádzal z:
- interného dokumentu o posúdení bonity s uvedením výšky príjmu, rodinného stavu a podmienok

bývania žalovaného ku dňu uzatvorenia zmluvy a ku dňu zmeny úverového rámca
- správy zo sociálnej poisťovne s uvedením údajov žalovaného z príslušnej databázy
- úverovej správy z registrov dlžníkov NRKI pre účely posudzovania schopnosti žalovaného splácať
spotrebiteľský úver ku dňu uzatvorenia zmluvy a ku dňu zmeny úverového rámca- rozhodnutia o výške dôchodku.

11.1. Žalobca poukázal na to, že vychádzal z mesačnej splátky 18,80 Eur pri úvere v sume 600,00

Eur. Ďalej predložil listinu – výzva na zaplatenie dlžnej sumy z 27.05.2024, ktorá bola daná na poštovú
prepravu dňa 29.05.2024 pod podacím číslom J. doručená dňa 31.05.2024 (čl. 62-63). Bola predložená
aj výzva na splateniu celého úveru zo dňa 10.07.2024, daná na poštovú prepravu dňa 11.07.2024
pod podacím číslom J. - doručená dňa 15.07.2024 (čl. 63 p. v. - 64 p. v.). Ďalej právna zástupkyňa
žalobcu poukázala aj na to, že strata výhody splátok je dohodnutá v úverovej zmluve na strane číslo

1 a spôsob výkonu tohto práva je daný zákonom. Bolo poukázané aj na to, že žalovaný sa dostal do
omeškania s plnením zmluvných povinností keď splátky úveru riadne a včas nesplácal. Preto bol výzvou
zo dňa 27.05.2024 vyzvaný na úhradu splátok, ktoré neboli riadne a včas zaplatené, pričom žalovaný
bol zároveň upozornený na možnosť uplatnenia práva na predčasné splatenie budúcich splátok úveru
v lehote nie kratšej ako 15 dní. Aj napriek tejto výzve žalovaný dlžné splátky neuhradil, a preto žalobca
pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti budúcich splátok úveru, a to výzvou k splateniu celého úveru

zo dňa 10.07.2024 pre omeškanie s úhradou splátky splatnej dňa 25.03.2024. Žalobca preto zotrval na
podanej žalobe v celom rozsahu.

12. Vyjadrenie žalobcu bolo doručené žalovanému dňa 12.11.2024, ktorý sa k tomuto vyjadreniu už
nevyjadril.

13. Na výzvu súdu, ktorou bola právna zástupkyňa žalobcu vyzvaná na späťvzatie žaloby ako zjavne
nedôvodnej, právna zástupkyňa žalobcu vo svojom vyjadrení uviedla, že na podanej žalobe trvá
a všetky zákonné podmienky na zosplatnenie úveru považuje za dodržané. Bol citovaný § 53 ods. 9
OZ s odkazom na ktorý nevyplýva obligatórna povinnosť identifikácie splátky, s ktorou je žalovaný

v omeškaní. V tomto smere žalobca poukázal aj na to, že nárok na pohľadávku si uplatnil v zmysle
úverovej zmluvy v súlade s § 53 ods. 9 OZ pred účinnosťou novely č. 254/2024 Z. z., a preto podľa
jeho názoru je neopodstatnené a nad rámec zákonných povinností, vyžadovať od veriteľa splnenie
povinností, ktoré mu zákon neukladá. Výzvu súdu na späťvzatie žaloby právna zástupkyňa žalobcu
považuje za neprimeraný zásah do práv veriteľa, ktorý dodržiava platné právne predpisy a narušuje

právnu istotu, spravodlivosť rozhodnutí a nestrannosť súdu (čl. 102-105).

14. Na pojednávaní konanom dňa 30.07.2025 súd pojednával v neprítomnosti právnej zástupkyne
žalobcu a žalobcu, ktorí svoju neprítomnosť ospravedlnili a vyslovili súhlas s konaním v ich
neprítomnosti. Žalovaný zotrval na všetkých svojich vyjadreniach, poukázal na nedostatok finančných

prostriedkov na splácanie dlžnej sumy. Žalovaný potvrdil, že prestal vykonával splátky v sume 18,80
Eur, pretože mal omeškané nájomné a hrozilo mu, že ho vysťahujú. Musel si doplatiť dlžné nájomné,
toto ďalej pravidelne splácať, a preto prestal platiť splátky z tohto úveru, keďže mu to nevychádzalo.
Sumu, akú už uhradil, špecifikovať nevedel. Keďže nemá finančné prostriedky, žiadal zrušiť celú zmluvu.

14.1.Onárokužalobcusúdrozhodolprávenapojednávaníkonanomdňa30.07.2025,naktoromvykonal
dokazovanie oboznámením sa s listinami a obsahom celého spisového materiálu v nasledovnom
rozsahu: čl. 6-9 žaloba, čl. 11 p. v. -12 predžalobná výzva na zaplatenie dlhu a oznámenie o prevzatí
zastúpenia z 09.08.2024, čl. 12 p. v. – 13 E-potvrdenka EPH XXXXXXXXX z 12.08.2024, čl. 14-16
zmluva o spotrebiteľskom úvere, bezúčelový úver a revolvingový úver, čl. 17 úverové podmienky, čl. 18

stručnýprehľadprávapovinnostívyplývajúcichzúverovýchpodmienok,čl.18p.v.–21úverovézmluvné
podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s., čl. 22 p. v. listina s označením Majte svoje financie
pod palcom, čl. 23 posúdenie schopnosti klienta splácať spotrebiteľský úver, čl. 23 p. v. – 25 úverová
správa, čl. 26 výzva na zaplatenie z 27.05.2024, čl. 26 p. v. – 27 E- potvrdenka č. EPH 382087199
z 29.05.2024, čl. 27 p. v. výzva k splateniu celého úveru z 10.07.2024, čl. 28 E- potvrdenka EPH

XXXXXXXXX z 11.07.2024, čl. 29 výpis čerpania splátok a úhrad, čl. 34 platobný rozkaz upomínacieho
súdu sp. zn. 26Up/1549/2024 z 24.09.2024, čl. 39 – 48 odpor voči platobnému rozkazu + neúplné
podanie vo veci určenia neprijateľných zmluvných podmienok, aj akú sumu je resp. bol žalovaný povinný
za poskytnutý úver veriteľovi / žalobcovi uhradiť, čl. 49 kópia obálky, čl. 54-55 vyjadrenie PZ žalobcu +
návrh na pokračovanie v konaní, čl. 56-59 listiny k skúmaniu schopnosti žalovaného splácať úver, čl. 59

p. v. – 60 rozhodnutie sociálnej poisťovni z 22.09.2023, čl. 60 p. v. potvrdenie o poberaní peňažného
príspevku do 10/2023, čl. 61 oznámenie o výplate dôchodku na účet z 22.09.2023, čl. 62 výzva na
zaplatenie dlžnej sumy z 27.05.2024, čl. 62 p. v. E – potvrdenka z 29.05.2024, čl. 63 sledovanie zásielok
z31.05.2024,čl.63p.v.výzvaksplateniuceléhoúveruz10.07.2024,čl.64E–potvrdenkaz11.07.2024,čl. 64 p. v sledovanie zásielok z 15.07.2024, čl. 68 upovedomenie zo strany upomínacieho súdu, čl.
75 uznesenie č. k. 15Csp/80/2024 – 75 z 05.11.2024, čl. 93 oznam o zrušenie konkurzu z dôvodu,
že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu - žalovaný, deň vydania 20.11.2017, čl. 102-105

vyjadrenie PZ žalobcu na výzvu súdu, čl. 110 ospravedlnenie neúčasti + oznámenie, že žalobca na
podanejžalobetrváadokladypredloženénapojednávaní–rozhodnutiesociálnejpoisťovniz05.12.2024
a 3 x detail trvalého príkazu.

15. Z uvedených listinných dokladov, vyjadrení strán sporu, okresný súd zistil nasledovný skutkový stav

veci:

15.1. Žalobca spolu so žalovaným uzatvoril dňa 23.10.2023 úverovú zmluvu so zmluvnými podmienkami
tak, ako vyplývajú z pripojenej zmluvy na č. l. 14 -16. Predmetom zmluvy je poskytnutie bezúčelového
úveru v sume 600,00 Eur s počtom splátok 48 s dátumom prvej splátky dňa 16.12.2023, splatnosťou
nasledujúcich splátok vždy do 15 –teho dňa v kalendárnom mesiaci. Keďže zmluva je uzatvorená na

48 mesiacov, posledná splátka je splatná až dňa 15.11.2027. Z dôvodu, že žalovaný si neplnili svoje
zmluvné povinnosti (čo priznal aj sám žalovaný), bol zo strany žalobcu dňa 27.05.2024 vyzvaný (ďalej
len „prvá výzva“) na zaplatenie dlžnej sumy 82,40 Eur, ktorá pozostáva z nezaplatených úrokov v sume
24,00 Eur, zmluvnej pokuty v sume 41,00 Eur a istiny v sume 17,40 Eur. Listina bola žalovanému
doručená dňa 31.05.2024, pričom lehota na plnenie bola stanovená „okamžite“ (čl. 62,63). Následne

bol žalovaný vyzvaný na splatenie celého úveru výzvou zo dňa 10.07.2024. V predmetnej výzve bola
žalovanému stanovená lehota na plnenie 15 dní od spísania danej výzvy, čo bolo do 25.07.2024, čo
bol piatok, pracovný deň. Vo výzve na splatenie dlžnej čiastky bola žalobcom vyčíslená dlžná suma
661,65 Eur bez bližšieho rozpisu, z akých nárokov je táto suma tvorená. Tu súd poukazuje na to, že
aj suma uvedená vo výzve na splatenie celého dlhu (okrem sumy uvedenej v predžalobnej výzve), je

rozdielna oproti žalovanej sume - 603,65 Eur s odkazom aj na prehľad úhrad (čl. 29). Z predmetného
prehľadu je zrejmé, že do zosplatnenia žalovaný uhradil vykonal nasledovné úhrady: dňa 21.12.2023
– uhradil sumu 18,80 Eur; dňa 19.01.2024 uhradil sumu 18,80 Eur; dňa 23.05.2024 uhradil sumu 10,00
Eur; dňa 21.03.2024 uhradil sumu 18,80 Eur, dňa 22.04.2024 uhradil sumu 5,00 Eur. Zmluva mala byť
zosplatnená dňa 10.07.2024. Po uvedenom dátume bola zo strany žalovaného vykonaná úhrada v sume

5,00 Eur a to dňa 19.07.2024, na ktorú žalobca v žalobe tiež prihliadol, keďže uviedol, že žalovaný
vykonal úhrady spolu v sume 76,40 Eur (3x 18,80 Eur + 10,00 Eur + 2 x 5,00 Eur), ktoré úrady boli
započítané na istinu v sume 31,36 Eur a na úrok v sume 45,04 Eur. Pre porušenie zmluvných podmienok
žalobca preto žiadal plnenie tak, ako je to uvedené v prvom odseku tohto rozsudku.

15.2. Žalovaný nárok popiera, zosplatnenie považuje za neplatné, rovnako zmluvu považuje za
bezúročnú a bezpoplatkovú obsahujúcu množstvo neprijateľných podmienok. Namietal aj porušenie
povinnosti žalobcu v súvislosti so skúmaním jeho schopnosti splácať poskytnutý mu úver. Pre prípad
opodstatnenosti v žalobe uplatneného nároku, žalovaný žiadal o možnosť úhrad v splátkach.

16. Okresný súd v prvom rade posudzoval charakter zmluvy, ako aj otázku ne/platnosti zosplatnenia
úverovej zmluvy.

17. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., v znení neskorších predpisov účinných v čase uzatvorenia
zmluvy, Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite

a zrozumiteľne; inak je neplatný.

18. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

20. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.21. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,

môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

24. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže

veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

25. Zo zmluvy o úvere, s odkazom na citované zákonné ustanovenia je zrejmé, že medzi
stranami sporu vznikol zmluvný vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je formulárového
charakteru,uzatvorenámedzidodávateľom-žalobcom,ktorý podľaobchodnéhoregistramávpredmete

podnikateľskej činnosti (okrem iného) aj poskytovanie spotrebiteľských úverov v neobmedzenom
rozsahu a žalovaným – fyzickou osobou v postavení spotrebiteľa, keďže pri vstupe do uvedeného
zmluvného vzťahu nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti. Tieto skutočnosti súd považoval za nesporné, ktoré zároveň neboli stranami sporu ani
namietané, dokonca aj sám žalobca v žalobe uvádzal, že žalovaný mal v danom zmluvnom

vzťahu postavenie spotrebiteľa. Tiež pri zdôvodnení zosplatnenia úveru právna zástupkyňa žalobcu
poukazovala na dodržanie zákonného postupu podľa § 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ, teda zákonný postup
týkajúci sa zosplatenia spotrebiteľskej zmluvy.

26. Ak sa v prejednávanej veci jedná o spotrebiteľský spor vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, okresný

súd preto na danú právnu vec aplikuje ustanovenia OZ, ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch.

27. Z predložených listinných dokladov má súd preukázané, že zmluvné strany mali dohodnutú možnosť
zosplatneniaúveru,načopoukazovalajžalobca–prvástranaúverovejzmluvy,kdevbode5jeuvedené:
„Za splnenia dohodnutých podmienok (najmä v prípade porušenia Vašich zmluvných povinností) nám

musí byť celý čerpaný úver na požiadanie splatený (tzv. zosplatnenie úveru). V niektorých prípadoch
prirastá k poskytnutej istine neuhradený úrok /na ktorý nám vzniká nárok do doby zosplatnenia
a nezaplatené úhrady za poistenie“.

28. Čo sa týka dodržania zákonného postupu pri zosplatnení, tak súd v prvom rade poukazuje na

absenciu uvedenia dátumu splatnosti splátky, s ktorou mal byť žalovaný v omeškaní a pre nesplatenie
ktorej mal žalobca následne pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, čo má za následok
neplatnosť zosplatnenia úveru. Z uvedeného dôvodu bol žalobca vyzvaný aj na späťvzatie žaloby,
ku ktorému ale žalobca nepristúpil, pretože podľa názoru právnej zástupkyne žalobcu táto náležitosť
nevyplýva zo zákonného ustanovenia § 53 ods. 9 OZ v znení účinnom do účinnosti novely č. 254/2024

Z. z.

29. Súd už aj vo výzve na späťvzatie žaloby poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax, kde boli citované
viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré výslovne uvádzajú potrebu špecifikácie splátky úveru
vo výzve pred zosplatnením napr. 5Cdo/197/2022 z 26.06.2024, 6Cdo/15/2023 zo dňa 06.09.2023,

5Cdo/188/2023 z 30.07.2024, 2 Cdo /149/2021 zo dňa 06.09.2023. Tu súd poukazuje zároveň aj na
to, že sa jedná všetko o rozhodnutia z dátumu pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 254/2024 Z.
z., ktorým bol zmenený § 53 ods. 9 OZ, na ktoré poukazovala právna zástupkyňa žalobcu. V zmysle
ustálenej rozhodovacej praxe sa vyžaduje uvedenie v prvej výzve konkrétnej splátky s ktorou bol
žalovaný v omeškaní a pre ktorú splátku následne pristúpil veriteľ k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti

úveru. Takýto údaj ale v predložených listinných dokladoch absentuje.

30. Prvou výzvou žalobca vyzval žalovaného na úhradu – 82,40 Eur, pozostávajúcu z nezaplatených
úrokov v sume 24,00 Eur, zmluvných pokút v sume 41,00 Eur a istiny v sume 17,40 Eur. Súd poukazujeaj na lehotu na plnenie, ktorá bola v prvej výzve žalobcom stanovená rozporne so zákonom, keď žalobca
vyžadoval vykonanie úhrady okamžite, pričom podľa citovaného zákonného ustanovenia § 53 ods. 9
OZ, lehota na plnenie nemôže byť kratšia ako 15 dní. Žalobca až v žalobe a tiež aj vo svojom vyjadrení

k podanému odporu uviedol, že k zosplatneniu došlo pre splátku splatnú dňa 25.03.2024. Tu súd
poukazuje ale na to, že v tomto úverovom vzťahu nebola ani jedna splátka splatná dňa 25.03.2024,
keďže každá splátka mala byť uhradená do 15 – teho dňa v tom ktorom mesiaci. V mesiaci marec bola
preto splátka splatná 15.03.2024. Z prehľadu úhrad vykonaných zo strany žalovaného síce vyplýva, že
žalovaný bol v omeškaní s úhradou splátky splatnej k 15 –temu marcu 2024 v sume 3,80 Eur. Prvá

splátkasplatnádňa16.12.2023–bolauhradenávsume18,80Eurdňa21.12.2023;druhásplátkasplatná
dňa 15.01.2024 bola uhradená dňa 19.01.2024 v sume 18,80 Eur; tretia splátka splatná 15.02.2024 bola
uhradená 23.02.2024 ale len v sume 10,00 Eur; úhradou vykonanou dňa 21.03.2024 v sume 18,80 Eur
bola preto doplatená tretia splátka v sume 8,80 Eur a v sume 10,00 Eur bola vykonaná čiastočná úhrada
štvrtej splátky splatnej dňa 15.03.2025. Dňa 22.04.2025 bola vykonaná úhrada v sume 5,00 Eur, ktorou
bol vykonaný čiastočný doplatok splátky splatnej 15.03.2024, teda táto splátka zostala nedoplatená

v sume 3,80 Eur. Následne žalovaný nevykonal do zosplatnenia žiadne ďalšie úhrady. Poslednú úhradu
v sume 5,00 Eur vykonal až dňa 19.07.2024. Napriek uvedenému je v prvej výzve uvedená istina až
v sume 17,40 Eur, čo ale nekorešponduje s nedoplatkom splátky č. 4 splatnej k 15.03.2024.

31. Ako už bolo uvedené, sám žalobca v žalobe uvádza nesprávny dátum splátky, pre ktorú mal úver

zosplatniť k 25 – temu dňu v mesiaci, pričom splátky boli splatné ale k 15 – temu dňu v mesiaci.
S poukazom na absenciu uvedenia splátky v prvej výzve, pre omeškanie ktorej mal žalobca vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť úveru, ako aj s poukazom na tú skutočnosť, že sám žalobca uvádza nesprávny
dátum splatnosti splátky, pre ktorú mala byť vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, súd nemôže
posúdiť, či bol dodržaný zákonný postup k takémuto vyhláseniu.

31. 1. Súd zároveň poukazuje aj na to, že pre prípad bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ktorú
žalovaný namietal a v ktorom rozsahu bolo jeho neúplné podanie vylúčené na samostatné konanie,
by mesačná splátka úveru predstavovala sumu 12,50 Eur (600,00 eur : 48 = 12,50 Eur). Do splatnosti
splátky, pre ktorú mala byť podľa žalobcu vyhlásená mimoriadna splatnosť (súd opäť poukazuje na

to, že táto nebola uvedená v prvej výzve, ako ani ňou nemohla byť splátka splatná dňa 25.03.2024
tak, ako to tvrdí žalobca v žalobe, keďže splátky boli splatné k 15 –temu dňu v mesiaci), avšak súd
vychádza z toho, že splátka splatná 15.03.2025 nebola v prípade splátok podľa zmluvných podmienok
uhradená v celej sume, ale len v sume 15,00 Eur, teda nedoplatok bol 3,80 Eur, z dôvodu bezúročnosti
a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere mal ale žalovaný povinnosť vykonať úhrady len v sume 50,00 Eur

(4 splátky á 12,50 Eur). Ako už súd uvádzal, k 15.03.2025 žalobca ale uhradil až 47,60 Eur (18,80
Eur +18,80 Eur + 10,00 Eur) pričom ale ďalšia úhrada bola vykonaná dňa 21.03.2024 v sume 18,80
Eur, z ktoré dôvodu boli vykonané úhrady nad 50,00 Eur (spolu v sume 66,40 Eur), teda ku dňu
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, hoci pre splátku splatnú k 15 (alebo aj 25 ) – temu marcu 2024
žalovaný preukázateľne s touto splátkou nebol v omeškaní trvajúcom ku dňu vyhlásenia mimoriadnej

splatnosti viac ako 3 mesiace, pretože táto splátka bola uhradená v celom rozsahu s prihlaidnutím ale
na bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy o úvere. S poukazom na samostatnú žalobu žalovaného vo
veci určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ktorá bola vylúčená na samostatné konanie, súd
v tomto konaní nepodrobil úverovú zmluvu kontrole zákonných náležitostí, pre absenciu ktorých nastáva
zákonný následok bezúročnosti a bezpoplatkovosti. V tomto smere ale súd poukazuje na odôvodnenie

uvedené nižšie vzťahujúce sa na skúmanie bonity žalovaného.

32. S poukazom na uvedené súd uzavrel, že v danom prípade nedošlo k platnému zosplatneniu
spotrebiteľskej zmluvy a to v súlade s § 39 OZ.

33. Ako už súd uvádzal, v tomto prípade nebolo potrebné bližšie (v smere ako je uvedené v odseku
31.1. tohto rozsudku) sa zaoberať bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou zmluvy ako aj neprijateľnosťou
zmluvných podmienok, pretože akékoľvek zistenia v tomto smere by nemenili nič na už vyslovenom
právnom názore, že žalobca pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru nepostupoval v súlade
s citovanou zákonnou úpravou (okrem aj iného – viď odôvodnenie nižšie) s odkazom na citované

rozhodnutia najvyššieho súdu, ako aj s poukazom na závery prijaté kolégiom Krajského súdu Nitra
z 08.04.2025 v rovnakom znení, t. j., že v zmysle § 53 ods. 9 OZ musí byť špecifikovaná splátka, pre
ktorú sa dlh zosplatňuje.34. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom
v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), tento zákon upravuje práva a

povinnostisúvisiacesposkytovanímspotrebiteľskéhoúverunazákladezmluvyospotrebiteľskomúvere,
podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky
na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa
a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

35. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

36. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej

podnikateľskej činnosti.

37. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom

berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

38. Podľa § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi
na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej
databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

39. Podľa § 7 ods. 17 zákona o spotrebiteľských úveroch, vynaložením odbornej starostlivosti sa
rozumie najmä to, že veriteľ

a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,
b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje
získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa

rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

40. Podľa § 7 ods. 20 zákona o spotrebiteľských úveroch, na výpočet ukazovateľa schopnosti

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky:
a) čistý príjem spotrebiteľa,
b)nákladynazabezpečeniezákladnýchživotnýchpotriebspotrebiteľaaosôb,vočiktorýmmáspotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť,
c) výška splátky spotrebiteľského úveru a

d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

41. Podľa § 7 ods. 29 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka,
zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať
limit pre lehotu splatnosti spotrebiteľského úveru, ak odsek 31 neustanovuje inak.

42. Podľa § 7 ods. 30 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka,
zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky môžu poskytnúť spotrebiteľský úver spotrebiteľovi, len
ak lehota splatnosti tohto spotrebiteľského úveru spĺňa limit podľa odseku 29. Limit pre lehotu splatnosti
spotrebiteľského úveru možno prekročiť pri predĺžení lehoty splatnosti z dôvodu neočakávaných

finančných ťažkostí spotrebiteľa, a to najviac o šesť mesiacov.

43. Podľa § 7 ods. 31 zákona o spotrebiteľských úveroch, ustanovenia odsekov 29 a 30 sa nevzťahujú
na:a) spotrebiteľský úver, ktorým sa splatí jeden alebo viac refinancovaných úverov, ak výška poskytnutého
spotrebiteľského úveru výrazne neprevyšuje súčet zostávajúcich výšok refinancovaných úverov
a zároveň lehota splatnosti poskytnutého spotrebiteľského úveru neprevyšuje priemernú zostatkovú

lehotu splatnosti refinancovaných úverov, pričom táto priemerná zostatková lehota splatnosti je
vypočítaná ako vážený priemer zostatkových lehôt splatnosti refinancovaných úverov, ktoré sú vážené
zostatkovými istinami jednotlivých refinancovaných úverov, alebo b) spotrebiteľský úver poskytnutý vo
forme úverového rámca s možnosťou opakovaného čerpania.

44. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť
v záhlaví zreteľne označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová „spotrebiteľský úver“ v príslušnom
gramatickom tvare

45. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa

alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj
porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

46. Možnosť zospaltniť úver súd skúmal aj s ohľadom na citované ustanovenia § 7 zákona

o spotrebiteľských úveroch.

47. Samotná zákonná úprava kladie dôraz na to, aby veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdil
úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných nielen od spotrebiteľa,
ale aj na základe nahliadnutia do príslušnej databázy. Týmto sa má zaručiť určitá ochrana

spotrebiteľa (prostredníctvom odborného konania veriteľa), aby sa spotrebiteľ opakovaným (možno až
nekontrolovateľným) vstupovaním do úverových vzťahov nedostal do stavu neschopnosti splácať jeho
záväzky a teda absolútnej jeho insolvencii so všetkými negatívnymi následkami. Týmto sa samozrejme
chráni aj sám veriteľ, ktorý poskytne úver len osobe, u ktorej je predpoklad, že finančné prostriedky
aj veriteľovi vráti.

48. Súd zároveň poukazuje aj na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-449/13, CA
Consumer Finance/Ingrid Bakkaus, K. E., J. B., L. E. z 18.12.2014, vykladajúc Článok 8 Smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008, v ktorom (okrem iného) uviedol aj, že
poskytovateľ úveru musí v každom jednotlivom prípade s prihliadnutím ku konkrétnym okolnostiam

zvážiť,čiideopríslušnéinformácieačisútietoinformáciedostatočnépreposúdenieúverovejschopnosti
spotrebiteľa. V tomto ohľade sa dostatočnosť uvedených informácií môže líšiť podľa okolností, za
ktorých dôjde k uzavretiu úverovej zmluvy podľa osobnej situácie spotrebiteľa alebo podľa čiastky úveru
uvedenej v tejto zmluve. Toto posúdenie je možné vykonať pomocou dokladov o finančnej situácii
spotrebiteľa, ale nie je možné vylúčiť, aby poskytovateľ úveru zohľadnil prípadne skôr získané znalosti

o finančnej situácii záujemcu o úver. Avšak len ničím nepodložené prehlásenia spotrebiteľa nemôžu byť
samé o sebe kvalifikované ako dostatočné, pokiaľ nie sú podopreté žiadnymi dokladmi.

49.SúdrovnakopoukazujeajnarozhodnutieÚstavnéhosúduII.ÚS530/2024,vktoromÚstavnýsúdSR
odkazuje na dôsledné posudzovanie bonity spotrebiteľa tak, že veriteľ sa neuspokojí len so získavaním

údajov (všetkých – ods. 32 odôvodnenia), ale tieto je potrebné aj právne vyhodnotiť s tým, že Ústavný
súd SR konštatoval aj povinnosť ex offo sa vysporiadať so všetkými konkrétnymi okolnosťami prípadu
(ods. 41 odôvodnenia).

50. Žalobca spolu so žalobou, ako aj následne spolu s vyjadrením k odporu, síce predložil doklady

týkajúce sa skúmania bonity žalovaného, ktoré ale podľa názoru súdu nespĺňajú náležitosti riadneho
skúmania bonity žalovaného tak, ako to vyplýva z rozhodnutí citovaných v odseku č. 48 a 49 rozsudku.51. Žalobca mal síce preverený príjem žalovaného, ktorý je preukázaný z rozhodnutia Sociálnej
poisťovne (čl. 59 p. v. – 60), avšak žalobca neskúmal dôsledne výdavky žalovaného. Pri výdavkoch
bol vykonaný dopyt do úverových registrov, kde bolo zistené, že žalovaný má jeden existujúci úver

so zostatkom 2.655,00 Eur, z ktorého dokladu ale nie je možné zistiť mesačnú splátku. Tento existujúci
úverový vzťah bol uzatvorený od 23.11.2022 do 25.10.2027. Rovnako z tohto dokladu vyplývajú tvrdenia
žalovaného, že mal odmietnutých 9 žiadostí o poskytnutie úveru a jedna žiadosť bola odvolaná. V časti
žiadosti o kreditné karty bola rovnako jedna žiadosť odmietnutá a jedna odvolaná. Ani opakované
odmietnutia žiadostí žalovaného o úver neboli pre žalobcu indikátorom nesolventnosti žalovaného,

ktorý mu napriek uvedenému poskytol nielen jeden úver, ale hneď mu boli poskytnuté úvery až dva
(bezúčelový spotrebiteľský úver spolu s revolvingovým úverom).

52. Žalobca sám uviedol, že prihliadol len na splátku 18,80 Eur, vyplývajúcu z úverového vzťahu, na
základe ktorého bol žalovanému poskytnutý úver v sume 600,00 Eur. Tu súd poukazuje aj na to, že zo
spotrebiteľského revolvingového úveru vyplývala povinnosť úhrady minimálnej mesačnej splátky 31,00

Eur. Z dokladu predloženého spolu s vyjadrením k odporu (čl. 56) vyplýva, že žalobca pri skúmaní
bonity rátal len zo splátkou 18,80 Eur (mesačná splátka 31,00 Eur nebola zohľadnená), resp. mohla
byť zahrnutá do sumy 53,20 Eur označená ako splátky u HC, čo ale nebolo žalobcom nielen tvrdené,
ale ani nebola táto skutočnosť ničím preukázaná. Z tohto dokladu je jednoznačne preukázané, že
žalovaný nevychádzal z konkrétnych výdavkov žalovaného, odpočítal len sumu životného minima na

jednu plnoletú osobu síce v správnej sume 268,88 Eur (pre druhú polovicu roka 2023), ktorá ale
v mnohých prípadoch nepostačuje ani na krytie minimálnych mesačných výdavkov danej osoby. V tomto
smere súd opäť poukazuje na už citované rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktoré vyžaduje preukázanie
konkrétnych výdavkov žalovaného.

52.1. Žalobca ďalej vychádzal z osobného stavu žalovaného – rozvedený, ktorú skutočnosť rovnako
ničím nepreukázal. Súd poukazuje na vykonanú lustráciu v registri obyvateľov (čl. 30 ) z ktorej je zrejmé,
že žalovaný je ženatý, teda za predpokladu, ak bol žalovaný ženatý aj v čase vstupu do úverového
vzťahu, malo byť prihliadnuté minimálne aj na životné minimum jeho manželky, resp. jej konkrétne
výdavky. V tomto smere súd vykonal lustráciu v elektronickom registri súdnych spisov, kde nebolo

zistené rozvodové konanie žalovaného. Nesprávnosť vstupných údajov vyplýva aj z toho, že žalobca
neuvádzal žiadne deti žalovaného, hoci podľa registra obyvateľov žalovaný má 3 deti, ktoré síce v čase
poskytovania mu úveru už boli dospelé, ale žalobca nemal preukázanú prípadnú vyživovaciu povinnosť
žalovaného voči svojim plnoletým deťom (aj keď ju súd vzhľadom k veku detí v čase uzatvorenia úveru
už nepredpokladá). Tieto skutočnosti zo strany žalobcu rovnako preverené neboli žiadnym spôsobom.

V konečnom dôsledku aj sám žalovaný potvrdil, že jeho finančná situácia bola v čase poskytnutia mu
úveru taká, aby bol poskytnutý tento úver (spolu s ktorým bol žalovanému poskytnutý ale aj ďalší úver).

52.2. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na § 7 ods. 17 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch,
ktorého odkaz je na „17ta“ – teda na § 62 až 81 zákona o rodine (nielen § 62 – 65 zákona o rodine, ako

je tomu pri opatrení NB SR č. 10/2017). Súd je preto tohto názoru, že vo vzťahu k výpočtu ukazovateľa
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver bolo potrebné prihliadnuť (preveriť) v zmysle tohto
ustanovenia zákona na všetky zo zákona vyplývajúce vyživovacie povinnosti tak pri deťoch ako aj pri
manželke. Uvedené, ako už bolo konštatované, zo strany žalobcu preverené nebolo.

53. Súd je toho názoru, že odborná starostlivosť poskytovateľa úverov je starostlivosťou odbornou vtedy,
ak veriteľ komplexne zhodnotí potenciál spotrebiteľa splatiť úver, kde samozrejme bude vychádzať
z individuálnych (preverených) informácií. Naproti tomu za neodbornú starostlivosť možno považovať
nedostatočné, nekvalitné preverenie schopnosti spotrebiteľa splácať úver, čím v konečnom dôsledku
sám veriteľ pristupuje rizikovo aj k vlastným zdrojom, ktorých návratnosť je už vopred ohrozená. V tomto

prípade sa veriteľ nemôže ani spoliehať na to, že spotrebiteľ mu je v zmysle zákona o spotrebiteľských
úveroch povinný poskytnúť pravdivé údaje, keďže ten istý zákon kladie za povinnosť samotnému
veriteľovi zisťovať schopnosť spotrebiteľa splácať úver, požadovať doklady k jeho tvrdeniam, tieto si
prípadne zabezpečiť z verejne dostupných zdrojov a nielen sa spoliehať na tvrdenia spotrebiteľa.

54. S ohľadom na uvedené, súd preto prijal záver, že žalobca nepostupoval s odbornou starostlivosťou,
keďže nemal v prvom rade preverené reálne výdavky žalovaného, neprihliadol na to, že žalovaný bol
ženatý (pravdepodobne, tieto skutočnosti si žiadnym spôsobom nepreveril), ako ani neboli preverené
prípadné vyživovacie povinnosti žalovaného. Popisované konanie veriteľa má za následok, že nemalzákonný nárok na žiadanie jednorazového splnenia spotrebiteľského úveru. Ak by aj žalobca pri
zosplatnení úveru zachoval zákonný postup, keďže v zmysle § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch mu nevznikol zo zákona nárok na žiadanie splatenia úveru naraz, uvedené by bolo právne

irelevantné.

55. Súd ďalej poukazuje aj na to, že žalobca aj napriek výzve súdu nepreukazoval splnenie zákonnej
povinnosti vyplývajúcej mu z § 7 ods. 29 zákona o spotrebiteľských úveroch, teda nebolo preukázané,
že by bol určený, dodržiavaný a pravidelne prehodnocovaný limit pre lehotu splatnosti spotrebiteľského

úveru, keďže v tomto prípade sa nejedná o úver podľa § 7 ods. 31 zákona o spotrebiteľských úveroch.
Rovnako žalobca nepreukázal, že by postupoval súladne s § 7 ods. 20 zákona o spotrebiteľských
úveroch, teda, že vrátal schopnosť žalovaného splácať úver, tzv. DSTI s odkazom na už citované
opatrenie NB SR č. 10/2017. Tieto skutočnosti nielenže zo strany žalobcu neboli ani po výzve súdu
tvrdené, neboli žiadnym spôsobom ani preukázané.

56.Uvedenéporušeniezákona§7ods.20,29a30zákonaospotrebiteľskýchúverochjepovažovanéza
hrubé porušenie povinnosti veriteľa (§ 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch), ktorého zákonným
následkom je, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bezpoplatkový.

57. Vo vzťahu k zosplatneniu úveru súd poukazuje na už uvedené v odseku 31.1. tohto rozsudku,

teda, že žalovaný v dôsledku bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, preukázateľne nebol v omeškaní
so splátkou splatnou 15.3.2024 (resp. 25.03.2024) pre ktorú ale podľa žalobcu mala byť vyhlásená
mimoriadna splatnosť úveru.

58. Pokiaľ si žalobca uplatnil svoj nárok na skutkovom základe zosplatnenia zmluvy, práve od ktorého

zosplatnenia odvodzoval aj v žalobe vyčíslený nárok, a pokiaľ je ale zosplatnenie preukázateľne
neplatné, resp. žalobca nemal ani zákonnú možnosť úver zosplatniť pre porušenie jeho zákonných
povinností, nebolo možné žalobe vyhovieť v žiadnom rozsahu, t. j. ani v časti preukázateľne už splatných
splátok pred dátumom rozhodnutia, keďže súd by postupoval v rozpore so zásadou „ne ultra petitum“,
čo bolo podrobne zdôvodnené aj v rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 05.03.2025 sp. zn. 11

CoCsp/2/2025.

59. Súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol, pričom súd prihliadol aj na tú skutočnosť, že v čase
rozhodnutia, sa pohľadávka žalobcu nestala splatnou ani plynutím času, pretože žalovaný má splácať
úver až do 15.11.2027.

60. Súd zároveň dáva do pozornosti žalovaného, že toto rozhodnutie ho nezbavilo jeho povinností
vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy. S prihliadnutím na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, kde
mesačná splátka predstavuje sumu 12,50 Eur, by bolo vhodné, aby žalovaný vykonával úhrady, ktorými
by splatil výlučne sumu, ktorá mu zo strany žalobcu bola poskytnutá a z ktorej je vykonaná úhrada zatiaľ

len v sume 76,40 Eur.

61. Vo vzťahu k námietkam žalovaného, že nemá preukázané ani plnenie, ktoré vykonal žalobca, ako
aniplnenie,ktorévykonalonsám,súdpoukazujenalistinuoznačenúakovýpisčerpaniasplátokaúhrad,
z ktorého je podľa názoru súdu dostatočne preukázané tak plnenie žalobcu v sume 600,00 Eur, ako aj

plnenie žalovaného v sume 76,40 Eur (čl. 29).

62. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 v znení neskorších predpisov, Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“), súd prizná strane nárok na náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu.

63. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

64. Keďže týmto rozhodnutím sa konanie končí, okresný súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov
konania tak, že tento nárok žalovanému nepriznal, hoci bol v spore úspešný. Súd postupoval a contrario

podľacitovaného§255ods.1CSP,keďževkonaníjepreukázané,žežalovanémužiadnetrovynevznikli.

65. Podľa § 147 ods. 4 CSP, vzájomnú žalobu môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak nie sú
splnené podmienky na spojenie vecí.66. Posledným výrokom č. 3 súd neúplné podanie žalovaného, ktoré bolo posúdené podľa obsahu
ako možná vzájomná žaloba v rozsahu, ako bolo špecifikované vo výroku tohto rozsudku, vylúčil na

samostatné konanie.

Poučenie:

2 15Csp/80/2024

A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X
15Csp/80/2024-130 IČS: XXXXXXXXXX

P o u č e n i e :

Proti výroku č. 1 a 2 tohto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na
súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca)
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnychexekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení – Exekučný
poriadok).

Proti výroku č. 3 tohto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

V Leviciach, dňa 30. júla 2025
Mgr. Mariana Pondelová

Sudkyňa

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.