Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, November 4, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3S/35/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0825100543
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Soukupová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0825100543.1

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so
sídlom Rovniankova 14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpený: Tkáč & Partners,
s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad
Žarnovica, Odbor starostlivosti o životné prostredie, so sídlom Bystrická 53, 966 81 Žarnovica, za
účasti ďalšieho účastníka konania: Neuman Aluminium Industries, s.r.o., so sídlom Bystrická 1608,

966 81 Žarnovica, IČO : 48 163 031, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZC-
OSZP-2025/000997-013 zo dňa 23. mája 2025, v konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe, takto
r

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 14.07.2025 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáha
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZC-OSZP-2025/000997-013 zo dňa
23.05.2025, ktorým žalovaný po vykonaní zisťovacieho konania k zmene navrhovanej činnosti
„Rozšírenie výrobných priestorov firmy Neuman, p. č. 1877/3, Žarnovica“, navrhovateľ Neuman
Aluminium Industries s.r.o., Bystrická 1608, 966 81 Žarnovica, IČO: 48 163 031, rozhodol záväzným
stanoviskom zo zisťovacieho konania v zmysle ustanovenia § 29 ods. 10 a 11 zákona č. 24/2006 Z. z. o

posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov(ďalejlen„zákonEIA“),žezmenanavrhovanejčinnosti„Rozšírenievýrobnýchpriestorovfirmy
Neuman, p. č. 1877/3, Žarnovica“, uvedená v predloženom oznámení o zmene navrhovanej činnosti sa
nebude posudzovať podľa zákona EIA.

2. Žalobca zároveň v žalobe žiadal, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185

písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej
len „SSP“). Návrh odôvodnil tým, že v prípade okamžitého výkonu rozhodnutia hrozí závažná ujma a
iný nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným poriadkom.
Dôvodnosť odkladného účinku žalobca vyvodzuje s poukazom na § 13 zák. č. 17/1992 Zb. o životnom
prostredí (ďalej „zákon o životnom
2 3S/35/2025

prostredí“), v zmysle ktorého : „Ak možno so zreteľom na všetky okolnosti predpokladať, že
hrozí nebezpečenstvo nenávratného alebo závažného poškodenia životného prostredia, nesmie byť
pochybnosť o tom, že k takému poškodeniu skutočne dôjde, dôvodom pre odklad opatrení, ktoré majú
poškodeniu zabrániť.“ Vo vzťahu k ochrane životného prostredia sú pomenované viaceré uplatniteľné

princípy a zásady, právnym jazykom vyjadrené v ustanoveniach Zákona o životnom prostredí, ako aj
v odbornej literatúre. Vo vzťahu k ochrane životného prostredia súdnou cestou vystupujú do popredianajmä princíp prevencie a princíp predbežnej opatrnosti. Žalobca potom argumentuje, že tieto princípy
je v prípade súdnej ochrany nevyhnutné prepojiť s inštitútom odkladného účinku správnej žaloby v
zmysle ustanovenia § 184 a nasl. SSP, resp. s inštitútom dočasného pozastavenia účinkov všeobecne

záväzného nariadenia v zmysle § 362 a nasl. SSP. Vzhľadom na priemernú dĺžku súdneho konania sa
v prípade vecí životného prostredia v praxi stáva, že súdny prieskum právoplatného administratívneho
rozhodnutia sa síce skončí rozsudkom, v ktorom je rozhodnutie orgánu verejnej správy zrušené pre
nezákonnosť, no toto už bolo medzičasom realizované spolu s nezvrátiteľným dopadom na životné
prostredie. Žalobca ďalej poznamenal, že aj napriek tomu, že § 13 zákona o životnom prostredí

neobsahujepojemprincíppredbežnejopatrnosti,zreteľnevyjadrujejehopriamupodstatu.Zjehoprávnej
úpravy vyplýva, že ak nie je isté, či sa negatívne dôsledky vykonávania určitej činnosti dostavia alebo
nie, je potrebné predpokladať, že môžu nastať, to znamená, že sa prezumuje možné poškodenie
životného prostredia, a to aj napriek dôkaznej neistote vo vzťahu k účinkom posudzovanej činnosti.
Pri princípe predbežnej opatrnosti preto podľa názoru žalobcu nie je potrebná preukázaná vedomosť,
ale postačuje neistota v škodlivosti posudzovanej činnosti. V ďalších argumentoch žalobca konštatoval

rozdiel medzi princípom predbežnej opatrnosti a princípom prevencie, ktoré síce oba smerujú k
zabráneniu určitého škodlivého následku, avšak nemožno ich zamieňať. Rozdiel medzi nimi je v zásade
v určitosti potenciálneho vzniku ujmy. Akonáhle sa preukáže riziko potencionálnej ujmy, vtedy sa až
uplatní princíp prevencie za účelom obmedzenia ujmy alebo iného úplného zabránenia. Avšak v prípade,
keď riziko nemožno považovať za preukázané, vtedy sa musí uplatňovať princíp predbežnej opatrnosti.

Z uvedeného potom vyplýva, že princíp predbežnej opatrnosti sa uplatní v prípadoch, kde existuje určité
riziko vo forme možného poškodenia či ohrozenia životného prostredia, či ľudského zdravia. Žalobca
opakovane upozornil správny súd na osobitný charakter správnej žaloby podľa § 178 ods. 3 SSP, kedy
dochádza k stotožneniu rozhodnutia o žalobe a uznesenia o predbežnom opatrení. Dôvodnosť žaloby
je nutný, avšak nie je postačujúci dôvod pre uznesenie o priznaní odkladného účinku, pričom žalobca

citoval z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžks/17/2018. Takáto súdna
ochrana je iluzórna a nesúladná s princípom prevencie a predbežnej opatrnosti. Právo na zabezpečenie
materiálnej ochrany životného prostredia si vyžaduje aplikáciu odkladného účinku. Včasnosť súdneho
zásahu je pre reálnu ochranu životného prostredia často rozhodujúcim faktorom, pričom požiadavka na
účinné predbežné opatrenie v konaniach pred súdom vo veciach životného prostredia vyplýva aj z čl. 9

ods. 4 Aarhuského dohovoru. Žalobca konštatoval, že bez priznania odkladného účinku nie je možné po
preskúmaní zákonnosti „čo chrániť“. S prihliadnutím na § 19 a na zásadu preventívnej opatrnosti podľa
§ 13 zákona o životnom prostredí žiada žalobca správny súd, aby tejto správnej žalobe priznal odkladný
účinok, nakoľko nepriznaním odkladného účinku hrozí nenávratne zničenie osobitne chránenej zložky
životného prostredia, a to drevín, ktoré v rámci krajiny vo všetkých pásmach ochrany poskytujú

3 3S/35/2025

mitigačné efekty. V závere návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca opätovne
zdôraznil zásadu predbežnej opatrnosti, prikazujúcu prijať opatrenie na zamedzenie naplnenia hrozby

životnému prostrediu, ak je reálnosť tejto hrozby sporná. Žalobca si potom vyvodil záver, že z uvedeného
normatívu priamo vyplýva, že v dôsledku zásady predbežnej opatrnosti je nutné vždy priznať odkladný
účinok žalobe podľa § 178 ods. 3 SSP, lebo jej podstatou je tvrdenie o hrozbe ujmy alebo poškodenia
životného prostredia v rozpore so zákonom, a táto žaloba smeruje k tomu, aby tejto hrozbe bolo
zabránené. Z uvedeného žalobcovi vyplýva, že dôvodnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe

je splnená vždy v prípade žaloby zainteresovanej verejnosti podľa § 178 ods. 3 SSP, čo je aj tento prípad.

3. K žalobe a návrhu na priznanie odkladného účinku sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa
21.10.2025. Vo vzťahu k návrhu žalobcu priznať správnej žalobe odkladný účinok žalovaný uviedol,
že žalobcom uvedené tvrdenie o tom, že okamžitým výkonom alebo právnym následkom, najmä

rozhodnutím žalovaného, hrozia závažné ujmy na životnom prostredí so zreteľom na všetky okolnosti, že
možno predpokladať hroziace nebezpečenstvo nenávratného alebo závažného poškodenia životného
prostredia, nesmie mať pochybnosť o tom, že k takému poškodeniu skutočne dôjde, čo nie je zo
strany žalobcu konkretizované, preukázané, ani odôvodnené a teda na základe tohto návrhu nemožno
žalobe priznať odkladný účinok. Podľa názoru žalovaného v tomto prípade žiadna závažná ujma ani

iný vážny nenávratný následok nehrozí, s prihliadnutím na skutočnosť, že zmena navrhovanej činnosti
spočíva v rozšírení výrobných priestorov spoločnosti, konkrétne výrobných možností a kapacít len
doplnením strojného vybavenia pre novú technológiu povrchovej úpravy dielcov, ktorá je konštrukčne
a technologicky podobná už existujúcej linke povrchových úprav. Pre potreby tejto novej linky budúvyužité všetky už jestvujúce dostupné inžinierske siete a už vybudované stavebné objekty. A zároveň
s prihliadnutím na závery rozptylovej štúdie, ktorá bola vypracovaná v septembri 2020. Z hľadiska
komplexného porovnania jestvujúceho stavu a stavu po realizácii riešenej zmeny možno konštatovať, že

zmena nebude mať žiadny signifikantne odlišný vplyv na jednotlivé zložky životného prostredia, než je
tomu v súčasnom povolenom stave aj s prihliadnutím na skutočnosť, že od roku 2020 v posudzovanom
území nedošlo k zmene, resp. k rozšíreniu existujúcich prevádzok, ani k povoleniu nových prevádzok.
Nakoľko ani dotknuté orgány, rezortný orgán, dotknutá obec, na území ktorej sa má zmena navrhovanej
činnosti realizovať, ani samotný žalobca počas zisťovacieho konania nepožadovali ďalšie posudzovanie

zmeny navrhovanej činnosti podľa zákona EIA, žalovaný navrhol, aby správny súd návrh na priznanie
odkladného účinku žaloby zamietol.

4. Ďalší účastník konania sa k žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku nevyjadril.

5. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať

správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,

b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy 4
3S/35/2025

má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti,
a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore

so záujmom Európskej únie.
6. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od
doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.

7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to výslovne
ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže
však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia

správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým
tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, by mu hrozila závažná
ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne
iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže

byť v rozpore s verejným záujmom. Priznaním odkladného účinku sa do skončenia konania pred
správnym súdom pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že
takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a
akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené.

9. Správny súd v prvom rade považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že v súlade s ustálenou rozhodovacou
praxou rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo
výnimočných situáciách. Toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože správny
súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej v rámci správneho súdneho konania prelamuje
právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom

zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje
na rozhodovanie správnych orgánov oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Rozhodnutie
správneho súdu o priznaní odkladného účinku je preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre
mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP. V
tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery vyplývajúce z Uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn.

7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018, ktoré sú aplikovateľné i na rozhodovanie o predmetnom návrhu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a podľa ktorých: „Nakoľko návrh na priznanie odkladného
účinku má povahu rozhodnutia vo veci samej (§ 55 ods. 2 SSP), musí obsahovať všeobecné náležitosti
podania (§ 57 ods. 1 SSP) a zároveň aj jednu špecifickú náležitosť plynúcu práve z osobitosti tohto„čiastkového konania“ v rámci konania kasačného, a to dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie
odkladného účinku. V tejto súvislosti je kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie
dopadá na ťarchu toho, kto podáva návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Hrozba

závažnej ujmy ako
5 3S/35/2025

jeden z materiálnych znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom celého tohto

„čiastkového konania“ a od jej preukázania závisí, či kasačný súd prizná kasačnej sťažnosti odkladný
účinok, alebo návrh zamietne. Najvyšší súd ďalej uvádza, že hrozba závažnej ujmy musí byť navyše
priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad.
Musí ísť teda o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalujúcej fyzickej osoby, právnickej
osoby, ďalšieho účastníka konania, osoby zúčastnenej na konaní (§ 442 SSP), alebo v prípade podania
návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti žalovaným správnym orgánom o hrozbu

závažnej ujmy spojenú s nastolením nezákonného stavu. Závažná ujma predstavuje najširšie vyjadrenie
pre sťažovateľa neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov rozsudku krajského súdu priamo
hrozil, alebo už nastal.“

10. Osobitnými náležitosťami návrhu na priznanie odkladného účinku sú jednak tvrdenie o tom, že

okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy
hrozí závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí,
resp. iný vážny nenapraviteľný následok, ako aj osvedčenie hrozby vzniku predpokladanej ujmy, resp.
iného vážneho nenapraviteľného následku. Tvrdené dôvody musí žalobca aj konkretizovať s ohľadom
na skutkový stav danej veci a zároveň osvedčiť. V tejto časti poukazuje správny súd na závery podľa

bodu 13. odôvodnenia Uznesenia Ústavného súdu SR č. k. I.ÚS 132/2022 – 11 zo dňa 03.03.2022,
podľa ktorých: „Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal návrh (má sa na mysli návrh
na priznanie odkladného účinku – poznámka správneho súdu) obsahovať aj dostatočnú identifikáciu
dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo písm. b) § 185 SSP. Pri dôvode
týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny

dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere závisí
aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“ Žalobca nie je povinný preukazovať,
že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa osvedčenie, že výkonom napadnutého
rozhodnutia určitá závažná ujma reálne a aktuálne hrozí.

11. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku každú vec posudzuje
individuálne, pričom rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či iného vážneho
nenapraviteľného následku, t. j. niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v § 185 písm.
a) SSP v prípade nepozastavenia účinkov žalobou napadnutého rozhodnutia.

12. Správny súd preto v danej veci skúmal, či by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia
žalovaného správneho orgánu hrozila závažná ujma v zmysle § 185 písm. a) SSP. Pokiaľ žalobca
návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že okamžitý výkon alebo právne
následky rozhodnutia hrozia závažnou ujmou na životnom prostredí, avšak nekonkretizoval, o akú
konkrétnu ujmu, resp. iný vážny nenapraviteľný následok má ísť, správny súd uvádza, že ide len

o tvrdenia vo všeobecnej rovine. Žalobca netvrdil a ani neosvedčil, aká (konkrétna) závažná ujma,
prípadne aký iný konkrétny vážny nenapraviteľný následok hrozí okamžitým výkonom napadnutého
rozhodnutia tak, ako to má na mysli vyššie citované zákonné ustanovenie. Tvrdené dôvody musí žalobca
konkretizovať s
6 3S/35/2025

ohľadom na skutkový stav danej veci a tiež dostatočne osvedčiť. Za náležité splnenie povinnosti tvrdenia
zo strany žalobcu v zmysle uvedených konštatovaní nie je možné práve pre nedostatočnú konkrétnosť
považovať poukaz žalobcu na princípy prevencie a predbežnej opatrnosti. Správny súd ďalej

podčiarkuje, že ustanovenie § 13 zákona o životnom prostredí, v ktorom je princíp predbežnej opatrnosti
zakotvený, vyžaduje konkretizáciu nebezpečenstva nenávratného alebo závažného poškodenia
životného prostredia, ktorého vznik možno vzhľadom na existujúce okolnosti predpokladať, čo v
prejednávanej veci nebolo naplnené.13. Podľa názoru správneho súdu okrem nedostatočnej konkretizácie hrozby závažnej ujmy alebo
iného vážneho nenapraviteľného následku v zmysle zákonnej dikcie § 185 písm. a) SSP, v tvrdeniach

žalobcu, ktorými odôvodňuje svoj návrh na priznanie odkladného účinku, úplne absentuje aj vymedzenie
príčinnej väzby medzi dôsledkami výkonu preskúmavaného rozhodnutia a všeobecne tvrdenou hrozbou
závažnej ujmy alebo iného vážneho nenapraviteľného následku. Konkrétnosť absentuje aj v ďalšej
argumentácii žalobcu, podľa ktorej ak by správnej žalobe nebol priznaný odkladný účinok, znamenalo by
to nezvratný zásah do životného prostredia a v prípade potvrdenia nezákonnosti rozhodnutia by došlo

k nenávratnému poškodeniu životného prostredia.

14. Správny súd taktiež uvádza, že v zákonnej úprave (a to nielen v Správnom súdnom poriadku, no
ani s poukazom na ustanovenia § 13 a § 19 zákona o životnom prostredí, či z čl. 9 ods. 4 Aarhuského
dohovoru) nemá oporu a správny súd nenachádza opodstatnenosť tvrdenia žalobcu, že v dôsledku
zásady predbežnej opatrnosti je nutné vždy priznať odkladný účinok žalobe podanej podľa § 178

ods. 3 SSP žalobcom, ako reprezentantom zainteresovanej verejnosti. Taktiež názor žalobcu, že z
uvedeného vyplýva, že dôvodnosť priznania odkladného účinku správnej žaloby je splnená vždy (bez
výnimky) v prípade žaloby zainteresovanej verejnosti podľa § 178 ods. 3 SSP, nie je opodstatnený.
Takýto názor a záver žalobcu nielenže nemá oporu v právnej úprave, no priamo odporuje a je popretím
zákonnému zneniu § 185 SSP, pretože neguje zákonodarcom vymedzené zákonné požiadavky pre

priznanieodkladnéhoúčinkusprávnejžalobe,ktorésúdefinovanépodpísmenoma)alebob)uvedeného
zákonného ustanovenia SSP. Správny súd v neposlednom rade považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že
takýto názor žalobcu je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou správnych súdov, no aj vyšších
súdnych autorít, ktoré opakovane zdôrazňujú základnú premisu, že rozhodnutie o priznaní odkladného
účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách a toto rozhodnutie má

mimoriadny charakter. Pokiaľ bolo zámerom zákonodarcu priznať pri niektorom druhu správnej žaloby
odkladný účinok súčasne s podaním správnej žaloby, vyplýva to priamo z textu SSP alebo osobitného
predpisu.

15. Keďže žalobca neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že hrozí tvrdený následok,

tedažeokamžitýmvýkonomnapadnutéhorozhodnutiahrozízávažnáujma,správnysúdnezistilzákonný
dôvod vyhovieť návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a preto návrh žalobcu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP zamietol.

16. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).