Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 30, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/45/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4122203405
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4122203405.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.

Eriky Madarászovj a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., narodená XX.X.XXXX,
bytom C. XXXX/XX, D. - E. F., proti žalovaným: 1/ G. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/X, H. F.,
2/ F. D., narodená XX.X.XXXX, bytom I. XXXX/XX, H. F., obidvaja zastúpení advokátskou kanceláriou:
Advokátska kancelária Gabriel Orlík, s.r.o., so sídlom Žitavanská 20, Topoľčianky, IČO: 36 858 722 a 3/
F. C., narodený XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XXX, H. F., zastúpený advokátom: JUDr. Štefan Mesároš,
so sídlom Štefánikova 84, Nitra, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, na odvolanie žalovaného v 3. rade
proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 6. marca 2025 č.k. 10C/16/2022-123, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach II. a IV. p o t v –
r d z u j e .

V napadnutej časti III. odvolanie žalovaného v 3. rade o d m i e t a .

Žalobkyni priznáva nárok proti žalovanému v 3. rade na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh na spojenie vecí zamietol, určil, že kúpna zmluva

uzavretá medzi J. A., narodenou dňa XX.X.XXXX, ako právnou predchodkyňou žalovaných 1/ a 2/,
a žalovaným 3/ dňa 10.4.2019 v Zlatých Moravciach v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 25.6.2019 je
neplatná. Žalobkyni nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1/ a 2/ a žalobkyni
priznalnároknanáhradutrovkonaniavoči žalovanému3/vrozsahu100%.Svojerozhodnutieodôvodnil
tým, že žalobkyňa sa domáhala, určenia neplatnosti zmluvy z dôvodu, že právna predchodkyňa
žalovaných 1/ a 2/ predala žalovanému 3/ viaceré nehnuteľnosti v kat. úz. K., v ktorých je ona podielovou
spoluvlastníčkou, preto má k nim predkupné právo podľa § 140 OZ, ktoré predávajúca nerešpektovala

a pred prevodom jej neponúkla nehnuteľnosti na predaj. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil
ust. § 137 písm. d) CSP a ust. § 140, § 40a, § 100 ods. 1 OZ a § 1 písm. a) zákona č. 62/2002 Z. z., ako
aj § 8 písm. a) uvedeného zákona. Žalobkyňa sa žalobou domáhala určiť právnu skutočnosť, ktorá je
žaloba podľa § 137 písm. d) CSP prípustná iba vtedy, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Uvedeným
predpisom je v prejednávanej veci ust. § 40a v spojení s § 140 Občianskeho zákonníka, pričom poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/238/2022. Nebolo preto potrebné, aby žalobkyňa
v danom konaní preukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení. V konaní nebolo

sporné, a bolo aj preukázané, že nehnuteľnosti, ktoré boli prevádzané spornou kúpnou zmluvou zo dňa
10.4.2019 boli v podielovom spoluvlastníctve s výnimkou nehnuteľností, evidovaných na liste vlastníctva
č. XXX pre kat. územie K., a preto spoluvlastníkov, ktorí sa rozhodli svoje spoluvlastnícke podiely
previesť, obmedzovalo pri ich prevode zákonné predkupné právo ostatných podielových spoluvlastníkovpodľa § 140 OZ. V konaní nebolo preukázané, že by si právna predchodkyňa žalovaných 1/ a 2/ pri
prevode svojich spoluvlastníckych podielov na žalovaného 3/ túto svoju povinnosť splnila a preto prišlo
k porušeniu predkupného práva.. Obrana žalovaného 3/, že nehnuteľnosti kúpil v dobrej viere, pretože

predávajúca vyhlásila, že jej právo prevádzať ich nie je nijakým spôsobom obmedzené, nie je dôvodná.
Jeho dobrá viera je právne irelevantná pre zistenie, či bolo zákonné právo ostatných podielových
spoluvlastníkov porušené, alebo nie. Spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené, má na
výber tri alternatívne zákonné nároky, ktorými sa môže domáhať buď: 1/ vyslovenia neplatnosti zmluvy
o prevode spoluvlastníckeho podielu na tretiu osobu podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ktorá je

neplatnosťou relatívnou, 2/ aby mu nadobúdateľ, t. j. tretia osoba ponúkol nadobudnutý spoluvlastnícky
podiel na predaj za rovnakých podmienok, za ktorých spoluvlastnícky podiel získal prevodom (§ 603
ods. 3 Občianskeho zákonníka), 3/ mu zostane predkupné právo zachované a začne pôsobiť až voči
nadobúdateľovi podielu. K dovolaniu sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu urobené v písomnej forme
musí dôjsť takisto v písomnej forme. Účinky tohto právneho úkonu nastávajú v okamihu, kedy prejav vôle
dotknutého spoluvlastníka, dôjde prevodcovi a nadobúdateľovi spoluvlastníckeho podielu. Žalobkyňa sa

dovolala relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu podľa § 40a, a to voči obom zmluvným stranám.
Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa premlčuje v trojročnej premlčacej lehote
(§ 101), ktorá plynie odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať žalobou na súde po prvý raz. V danom
prípade vzniklo dotknutým spoluvlastníkom právo dovolať sa relatívnej neplatnosti spornej kúpnej
zmluvy dňom jej uzavretia t. j. dňa 13.5.2019, kedy bola zmluva podpísaná poslednou zmluvnou stranou

t. j. žalovaným 3/. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/22/2022, podľa ktorého
všeobecná trojročná premlčacia doba na dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu začína
plynúť dňom, kedy došlo k uzavretiu právneho úkonu. Žalovaný 3/ vzniesol námietku premlčania, na
ktorú súd prihliadal, avšak nepovažoval ju za dôvodnú, keďže mal za to, že žalobkyňa sa relatívnej
neplatnosti kúpnej zmluvy dovolala voči obom účastníkom kúpnej zmluvy včas. Voči žalovanému 3/, ako

kupujúcemu, sa jej dovolala dňa 14.3.2022, kedy bola zásielka jemu adresovaná uložená na pošte,
a preto mal možnosť sa s ňou žalovaný 3/ oboznámiť a voči žalovaným 1/, 2/ doručením žaloby, t. j.
dňa 17.5.2022, čo je vzhľadom k predĺženiu premlčacej doby, do 28.7.2022 rovnako včas. Dovolaním
sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, čo aj len jedným z oprávnených spoluvlastníkov sa stáva
neplatnýmtentoprávnyúkonodpočiatku,bezohľadunato,čohosatentospoluvlastníkdomáhažalobou

na súde. Dovolaním sa relatívnej neplatnosti dochádza k navráteniu veci do pôvodného stavu, t. j.
na právny úkon sa hľadí, ako keby k nemu neprišlo. V tejto súvislosti preto poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/216/2009, ktorým bol preskúmaný aj Ústavným súdom SR, a to
rozhodnutím IV. ÚS 324/2011, na ktoré poukázal aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn.
8Cdo/208/2019. Na súde sa vedie pod sp. zn. 12C/29/2022 v konaní o určenie vlastníckeho práva,

právnej predchodkyne žalovaných 1/,2/, ktoré veci skutkovo súvisia, avšak okruh strán nie je totožný,
a preto návrh na spojenie vecí v tomto konaní podľa § 166 ods. 1 CSP zamietol. Keďže predkupné
právo žalobkyne bolo porušené, táto sa dovolala relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy, preto považoval
za žalobu za dôvodnú a vyhovel jej. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a § 257
CSP.Súdskúmalmožnosťaplikácieust.§257CSPadospelkzáveru,ženastranežalovaných1/,2/,ide

o také výnimočné okolnosti, ktorá umožňujú aplikovať dané ustanovenie, pretože títo v priebehu konania
so žalobou súhlasili, a nepriznaním náhrady trov konania voči nim nebude žalobkyňa ani neprimerane
dotknutá. Vo vzťahu k žalovanému 3/, rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1
CSP a priznal jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých podľa § 262 ods. 2
CSP rozhodne vyšší súdny úradník do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

2.Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný 3/, a to v jeho výrokoch
II., III. a IV., z dôvodov, uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. V dôvodoch svojho
odvolania uviedol, že žalobkyňa listom zo dňa 10.3.2022 ho vyzvala a oznámila mu, že zmluva je
neplatná a zároveň ho vyzvala, aby previedol nehnuteľnosti, ktoré nadobudol od právnej predchodkyne
žalovaných 1/, 2/, za rovnakých podmienok, za akých ich nadobudol on. Žalobkyňa v tomto liste

skombinovala oba nároky, vyplývajúce z porušenia predkupného práva, čo je neprípustné. Súd sa
s touto skutočnosťou vôbec nevysporiadal. Bez toho, aby žalobkyňa počkala na jeho odpoveď,
podala žalobu, ktorou sa domáhala vyslovenia neplatnosti kúpnej zmluvy, a nie spätného prevodu za
rovnakých podmienok. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žaloba sa do dispozičnej sfére právnej
predchodkyne žalovaných 1/,2/ dostala dňa 17.5.2022 a do jeho dispozície dňa 24.5.2022. V konaní

namietal premlčanie žalovaného nároku, a to z dôvodu uplynutia 3 ročnej premlčacej doby, od uzavretia
kúpnej zmluvy, keď z jeho strany došlo k podpisu kúpnej zmluvy dňa 13.5.2019. Žalobca sa teda
dostala do jeho dispozičnej sféry až po uplynutí 3 ročnej premlčacej lehoty, i keď žaloba bola podaná
v zákonnej lehote. Súd, na pojednávaní, konanom dňa 20.2.2025 s poukazom na § 181 ods. 2 CSP,vyslovil právny nárok, že premlčacia doba žalobkyne márne uplynula. Súd však v rozsudku korigoval
svoj právny názor vo vzťahu k premlčaniu, čo znamenalo zásadnú zmenu oproti predtým vyslovenému
predbežnému názoru. Súd prvej inštancie, korigovanie svojho názoru odôvodnil tým, že síce premlčacia

doba je trojročná a v súlade s § 122 ods. 2 OZ, by jej koniec pripadol na 13.5.2022, avšak na základe
ust. § 1 písm. a) a § 8 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z., malo dôjsť k predĺženiu premlčacej doby do
28.7.2022. On nemal možnosť sa k tomuto korigovanému právnemu názoru vyjadriť, čím bolo porušené
jeho procesné právo a s takýmto zdôvodnením sa nestotožňuje. Uvedený zákon č. 62/2020 Z. z. sa
podľa jeho názoru vzťahoval len na lehoty, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo zániku práva

v období od 20.3.2020 do 30.4.2020, resp. od 19.1.2021 do 28.1.2021. Táto skutočnosť vychádza
zo samostatnej dôvodovej správy, k uvedenému zákonu. Podľa jeho názoru sa jedná o lehoty, ktoré
mali uplynúť počas doby, uvedenej v predmetnom zákone, a nie o také, ktoré uplynuli až o niekoľko
mesiacov, či rokov. Koniec premlčacej lehoty v prípade žalobkyne, mal nastať podľa jeho názoru dňom
13.5.2022, kedy uplynuli od podpísania kúpnej zmluvy posledným účastníkom konania, 3 roky. Zastáva
názor, že prirátať k plynutiu premlčacej lehoty ďalšie dni tak, aby bolo možné považovať uplatňovaný

nárok žalobkyne, za uplatnený včas žalobou, je neprípustné. Nárok nebol uplatnený včas, najneskôr
v posledný deň plynutia premlčacej lehoty, ktorá skončila mimo pandemického obdobia. Preto je toho
názoru, že námietka premlčania bola podaná dôvodne a na túto námietku mal súd prvej inštancie pri
svojomrozhodovaníprihliadať.Ďalejpoukazujenatúskutočnosť,žepredmetomkúpnejzmluvy,ktorejsa
žaloba týka, boli viaceré nehnuteľnosti v obciach v kat. úz. K., zapísané vo viacerých listoch vlastníctva,

avšak podľa jeho názoru, k porušeniu predkupného práva mohlo dôjsť len k nehnuteľnostiam, kde bola
žalobkyňa zapísaná ako podielová spoluvlastníčka, preto sa mohol týkať len nehnuteľností, zapísaných
v LV č. XX J. XXX a pri ostatných LV k porušeniu predkupného práva žalobkyne nemohlo dôjsť, nakoľko
táto nebola v týchto LV zapísaná ako podielová spoluvlastníčka. Zastal názor, že v prípade, ak by aj súd
vyslovoval neplatnosť kúpnej zmluvy, mohol tak urobiť iba vo vzťahu k tým nehnuteľnostiam, kde bolo

predkupné právo žalobkyne porušené, teda mohol vysloviť iba neplatnosť časti kúpnej zmluvy. V závere
sa vyjadril k odôvodneniu rozsudku v bode 46., kde uviedol, že predmetom konania, vedeného na
Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 12C/29/2022, nie je určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, alebo jej časti,
ale predmetom konania je, že nehnuteľnosti by mali patriť do dedičstva po žalobkyni 2/, ktorá v tomto
konaní bola pôvodne žalovaná 1/. Ide o dve konania, s rôznymi účastníkmi a s rôznym predmetom.

Preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná
mu nárok na náhradu trov konania.
3.K odvolaniu žalovaného 3/ sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Vo svojom vyjadrení uviedla, že už odvolací súd vo svojom
uznesení, ktorým prvýkrát rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, jasne

a zrozumiteľne vyslovil svoj právny názor vo vzťahu k relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ako aj
k tomu, že žalobkyňa bola oprávnená podať takúto žalobu, že petit je správny, že bola oprávnená vybrať
si nárok, vyplývajúci z porušenia predkupného práva, a že žaloba bola podaná včas. Jedinú otázku, ktorú
mal v konaní vyriešiť súd prvej inštancie bola tá skutočnosť, či je neplatná celá zmluva, alebo len časť.
Teda mal posúdiť oddeliteľnosť časti právneho úkonu. Z kúpnej zmluvy je zrejmé, že predmetom zmluvy

boli pozemky v intraviláne, a to druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, ako aj záhrada a takisto aj
pozemky v extraviláne, najmä poľnohospodárske pozemky. Okrem toho podľa zmluvy bol predmetom
prevodu aj podiel na stavbe – rodinnom dome. Kúpna cena za jednotlivé nehnuteľnosti by mala byť
rozdielna pre intravilán a extravilán, rozdielna pre zastavanú plochu a záhradu, a mala by byť úplne iná
aj pre stavbu – dom. Poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/2127/2000, podľa

ktorého, ak je v kúpnej zmluve, ktorou sa prevádza viacero nehnuteľností dohodnutá cena jednou sumou
tak, že v zmluve nie je cena jednotlivých nehnuteľností nijako špecifikovaná a z povahy prevádzaných
nehnuteľností je zrejmé, že nemôže ísť o rovnaké ceny, potom ak je zmluva neplatná ohľadom prevodu
jednej z týchto nehnuteľností, je neplatná aj v časti, týkajúcej sa ostatných nehnuteľností. Na základe
uvedeného preto tento odvolací dôvod žalovaného v 3. rade je nedôvodný. Posledným odvolacím

dôvodom bola námietka premlčania, ktorú vzniesol žalovaný 3/, súd prvej inštancie obsiahle odôvodnil,
prečo nie je námietka premlčaná. Kúpna zmluva medzi J. A. a F. C. sa stala neplatnou už dovolaním
sa neplatnosti L. B., bez ohľadu na to, kedy sa neplatnosti dovolala žalobkyňa v tomto konaní, a teda
námietka premlčania je nedôvodná. Za nesprávny považoval aj výklad žalovaného 3/, čo sa týka zákona
č. 62/2020 Zb., jeho výklad k plynutiu lehôt počas covidu je nesprávny a poukázal v tomto smere na

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/99/2022, a preto ani tento odvolací dôvod, ohľadom
premlčania, je nedôvodný.
4.K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný 3/, ktorý uviedol, že vo vzťahu k zákonu č. 62/2020 Z. z.,
nejde o jeho výklad k tomuto zákonu, ale ide o citáciu priamo z dôvodovej správy k uvedenému zákonu.Opätovne zdôraznil, že zákon č. 62/2020 Z. z. sa vzťahuje len na lehoty, uplynutím ktorých by došlo
k premlčaniu, alebo k zániku práva od 27.3.2020 do 30.4.2020, resp. od 19.1.2021 do 28.1.2021. Čo
sa týka vyslovenia iba čiastočnej neplatnosti zmluvy, poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Prešov

sp. zn. 10Co/24/2020 a 3Co/46/2023, z ktorých rozhodnutí vyplýva, že predkupné právo žalobkyne
mohlo byť porušené iba vo vzťahu k tým nehnuteľnostiam, kde bola žalobkyňa zapísaná ako podielová
spoluvlastníčka, a nie vo vzťahu k tým nehnuteľnostiam, ktoré vo vlastníctve žalobkyne neboli, ale tvorili
predmet kúpy.
5.Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362

ods. 1 CSP) oprávnenou stranou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§
355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má predpísané náležitosti § 363 CSP, a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 CSP), vychádzajúc zo skutkového
stavu, zisteného súdom prvej inštancie, bez potreby zopakovania, či doplnenia dokazovania (§ 383
a § 384 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a contrario

a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 3/ nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutých častiach, vo výroku II. a IV. ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a v bode
III. rozsudku, odvolanie žalovaného 3/ podľa § 386 písm. b) CSP odmietol.
6.Po preskúmaní veci, odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
vyčerpávajúce, správne skutkovo a právne zdôvodnené, a zodpovedá požiadavkám ust. § 220

CSP, kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán
sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na
prejednávaný prípad, z ktorých vyvodil svoje právne závery. Svoje prijaté právne závery primerane
vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných

ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty
a zmyslu.
7.Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia a stotožnenia sa
s dôvodmi, uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku súdu prvej inštancie, krajský súd podľa § 387
ods. 2 CSP, v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

I napriek tomu odvolací súd dodáva, že je rozsahom odvolania viazaný (§ 389 CSP), ako aj odvolacími
dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP). Odvolací súd preto preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle
odvolacích dôvodov, udávaných žalovaným 3/. Žalovaný namietal, že súd nesprávnym procesným
postupom mu znemožnil, aby uskutočňoval svoje patriace mu procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP).

8.Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb, domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty
a záruky, poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva, je právo na relevantné,
zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto
ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu, spočívajúci predovšetkým v zjavnom

porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale i ústavnému
procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných
práv, spojených s uplatnením súdnej ochrany práva. Ide napríklad o právo na verejné prejednanie
veci, za prítomnosti strán sporu. Právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na riadne
odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní,

na relevantné konanie súdu, spojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne
uplatnenom nároku, spojené so zákazom degenatio justitiae (odmietnutie spravodlivosti).
9.Žalovaný 3/ videl porušenie práva na spravodlivý proces v tom, že súd prvej inštancie na pojednávaní
konanom dňa 27.1.2025 vyslovil svoj predbežný právny názor vo vzťahu k premlčaniu, keď považoval
nárok žalobkyne za premlčaný, avšak súd prvej inštancie rozhodol v otázke premlčania v rozpore s takto

predneseným predbežným právnym názorom, bez toho, aby mal možnosť sa k takto korigovanému
právnemu názoru vyjadriť.
10.Zobsahuspisu vyplýva,ženapojednávaníkonanomdňa20.2.2025,súdpodľa§181ods.2CSPurčil
svoj predbežný právny názor tak, že žalobkyni vznikol nárok uplatniť si porušené predkupné právo dňom
uzavretia kúpnej zmluvy, t. j. dňom 10.4.2019 a hoci žalobkyňa podala žalobu na súd dňa 28.3.2022, t.

j. do 3 rokov od uzavretia zmluvy, premlčacia doba jej márne uplynula, pretože relatívnej neplatnosti sa
musí dovolať voči obom účastníkom zmluvy, pričom voči právnej predchodkyni žalovaných 1/,2/ sa jej
dovolala až podaním žaloby, ktorá jej bola doručená až dňa 17.5.2022, t. j. po troch rokoch. Na tomtopojednávaní bolo vyhlásené dokazovanie za skončené a pojednávanie odročené za účelom vyhlásenia
rozsudku.
11.Podľa § 181 ods. 2 CSP, po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi

stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná, ktoré dôkazy
nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri
predbežnom prejednaní sporu.
12.Predbežnéprávneposúdenievzmyslecitovanéhoustanoveniamápredovšetkýmumožniťobjektívnu
predvídateľnosť následného súdneho rozhodnutia a vytvoriť priestor na prehodnotenie vlastnej

procesnej pozície sporových strán, ich vecnú a efektívnu právnu argumentáciu, riadne substancovanie
skutkových tvrdení a dôkazných návrhov a podobne. Ide o zásadný inštitút, ktorého účelom je
zefektívnenie, zrýchlenie a zjednodušenie sporového konania, vrátane prevencie tzv. prekvapivých
súdnych rozhodnutí. V prípade predbežného právneho posúdenia veci nie je súd takto formulovaným
záverom striktne viazaný. Opak by nevyhnutne viedol k absurdným dôsledkom a k deformovaniu
rozhodovacieho procesu. Z podstaty výkonu spravodlivosti prostredníctvom súdnej moci vyplýva, že

súd musí byť pri svojich právnych záveroch nezávislý a jeho slobodný myšlienkový postup je limitovaný
iba obsahom objektívneho práva, ktoré v konkrétnej veci interpretuje a aplikuje. Priamo obmedzený
teda nemôže byť ani vlastným predbežným posúdením veci. Ak sa však od neho chce zásadným
spôsobom odkloniť, čo má bezprostredný vplyv aj na konečné súdne rozhodnutie, je v záujme právnej
istoty nevyhnutné, aby sa v odôvodnení rozhodnutia s týmto odklonom náležite vysporiadal, inak by bol

popretý účel samotného predbežného právneho posúdenia veci. Aj keď v danom prípade súd prvej
inštancie už svoj zmenený právny názor stranám sporu neoznámil, odvolací súd je toho názoru, že
onaplnenieodvolaciehodôvoduvzmysle§365ods.1písm.b)CSP,pôjdevtedy,aknesprávnyprocesný
postup súdu znemožňujúci realizáciu práv sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom,
že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu musí byť preto hodnotené

v kontexte celého konania. Aj keď súd prvej inštancie pochybil, keď svoj zmenený právny názor stranám
sporu, ktorý prezentoval v rozhodnutí neoznámil, a títo nemali možnosť sa k nemu vyjadriť, v kontexte
celého konania nešlo o také pochybenie zo strany súdu, ktoré by malo za následok porušenie práva na
spravodlivý proces, pretože argumenty, ktoré žalobca uvádza v odvolaní, sú práve procesne vyhradené
pre prípadné odvolacie konanie a odvolací súd a s týmito jeho námietkami môže v rámci odvolacieho

konania riadne vyporiadať. Súd prvej inštancie svoj zmenený právny názor riadne odôvodnil v bode
45. rozhodnutia.
13.Žalovaný v 3. rade tiež namietal rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu ust. § 365 ods. 1 písm. f)
CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
K tomuto odvolací súd dodáva, že skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok

hodnotenia nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov z transporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania
najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo
vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom
hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré

vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska dôležitosti, zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, alebo keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené, spôsobom vyplývajúcim z § 191 až 194 CSP.
14.Žalovaný 3/ namietal aj nesprávne právne posúdenie v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP, ku ktorému
odvolací súd udáva, že právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav, čo znamená, že vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva
a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením
vecijeomylsúdupriaplikáciiprávanazistenýskutkovýstav(skutkovézistenie),pričomomylnúaplikáciu
právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikovať
správny predpis, a nesprávneho o vyložil.

15.Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že žalovaným 3/ namietané odvolacie dôvody
nie sú naplnené. Žalovaný 3/ nesúhlasil s právnym názorom súdu prvej inštancie, týkajúci ohľadom
plynutia premlčacích lehôt počas pandemického obdobia a mal za to, že premlčacia lehota uplynula
dňom 13.5.2022, teda po troch rokoch od podpisu kúpnej zmluvy posledným účastníkom. S takýmto jeho
názorom sa odvolací súd nestotožňuje. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR

zo dňa 29.5.2024 sp. zn. 1Cdo/99/2022, v ktorom najvyšší súd poukázal na účel zákona č. 62/2020 Z. z.
a uviedol, že ust. § 1 písm. a) sa týka všetkých premlčacích a prekluzívnych lehôt v súkromnoprávnych
vzťahoch, tak lehôt, ktoré: i) začali plynúť pred nadobudnutím účinnosti zákona (27.3.2020), a neuplynuli
do 30.4.2020 (ďalej len „stanovené obdobie“), ii) lehôt, ktoré začali plynúť pred 27.3.2020 a ich koniecpripadol na stanovené obdobie, ako aj tých, ktoré iii) začali plynúť počas stanoveného obdobia a ich
koniec nastal až po 30.4.2020. Pri všetkých prípadoch platí, že pri počítaní lehoty musí byť zohľadnené
časové obdobie „27.3.2020 do 30.4.2020“.

16.Tiež Najvyšší súd SR v uznesení z 26.9.2020 sp. zn. 4Cdo/155/2023 v bode 16. jeho odôvodnenia
uviedol, že vyššie vyslovený záver najvyššieho súdu (sp. zn. 1Cdo/99/2022) považuje za prijateľný
a nehodlá sa od neho odchýliť. Napokon výslovne dodal, že: „Zároveň je toho názoru, že totožný prístup
je potrebné primerane aplikovať aj na ustanovenie § 8 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z., čo znamená,
že všetky premlčacie a prekluzívne lehoty v súkromnoprávnych vzťahoch spočívali okrem obdobia od

27. marca do 30. apríla 2020 aj v období od 19. januára 2021 do 28. februára 2021“. Obdobný právny
názor avšak ohľadom spočívania (neplynutia) dovolacej lehoty v rozhodných obdobiach bol vyslovený
aj v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS 289/2021-32 zo dňa 17. augusta 2021
a v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/189/2020, sp. zn. 7Cdo/319/2021.
17.Odvolací súd v tomto spore vyššie vyslovené závery dovolacieho súdu považuje za prijateľné
a nemieni sa od nich odchýliť. Je teda toho názoru, že je potrebné zohľadniť ust. § 1 písm. a), § 8 písm.

a) zákona č. 62/2020 Z. z., čo znamená, že všetky premlčacie a prekluzívne lehoty v súkromnoprávnych
vzťahoch spočívali v období od 27.3. do 30.4.2002 a v období od 19.1.2021 do 28.2.2021. To znamená,
že premlčacia lehota sa v danom prípade predĺžila do 28.7.2022 a žaloba teda bola podaná včas, keďže
na súd bola podaná dňa 28.3.2022 a pôvodnej žalovanej bola žaloba doručená 17.5.2022 a podľa
tvrdenia žalovaného 3/ napadla 24.5.2022.

18.Vďalšomžalovaný3/namietal,ževprípade,akbyajsúdvyslovovalneplatnosťkúpnejzmluvy,mohol
tak urobiť iba vo vzťahu k tým nehnuteľnostiam, kde bolo predkupné právo žalobkyne porušené, teda
mohol vysloviť iba neplatnosť v časti kúpnej zmluvy. Ani s touto jeho odvolacou námietkou sa odvolací
súd nestotožňuje.
19.V danom prípade si žalobkyňa ako spôsob svojej obrany zvolila žalobu o určenie relatívnej

neplatnosti právneho úkonu a v prípade úspešnosti takejto žaloby sa na tento právny úkon hľadí ako
keby k nemu nedošlo, t. j. dochádza k navráteniu veci do pôvodného stavu (restitutio in integrum).
Ostatné prostriedky nápravy poskytujú ochranu len tej konkrétnej osobe, ktorá sa jej dovoláva, teda
sa nevzťahuje aj na ostatných „nečinných oprávnených spoluvlastníkov“ tak ako je to napríklad
v prípade žaloby o nahradenie prejavu vôle nadobúdateľa pri prevode spoluvlastníckeho podielu

za porušenie predkupného práva. Z uvedeného teda vyplýva, že momentom účinného dovolania
sa relatívnej neplatnosti k zmluve o prevode podielového spoluvlastníctva (vyslovením relatívnej
neplatnosti) nastáva stav ako keby právny úkon nebol urobený. Znamená to, že táto možnosť nápravy
porušenia predkupného práva spôsobuje navrátenie vlastníckych práv do pôvodného stavu pred
uzavretím relatívne neplatnej zmluvy, vrátane práv a povinností, vyplývajúcich z predkupného práva

(IV.ÚS 324/2011). Dovolaním sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, čo i len jedným z oprávnených
spoluvlastníkov, sa tento právny úkon stáva neplatným od počiatku. Z uvedeného odvolací súd má za
to, že iba úplná relatívna neplatnosť právneho úkonu môže naplniť účel a zmysel predkupného práva
a plne zaručiť ochranu oprávnených vlastníkov pri prevode spoluvlastníckeho podielu. Preto dovolaním
sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy žalobkyňou má odvolací súd za to, že je neplatná celá kúpna

zmluva ako celok, a preto právne posúdenie súdom prvej inštancie považuje odvolací súd za správne.
20.Keďže žalovaný 3/ podal odvolanie aj vo výroku II. rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobkyňa
nemá proti žalovaný 1/, 2/ nárok na náhradu trov konania, v tejto časti odvolací súd odvolanie
navrhovateľa v zmysle ust. § 386 písm. b) CSP odmietol ako odvolanie podané neoprávnenou osobou.
Osobou oprávnenou podať odvolanie je v prvom rade tá strana sporu, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané. V prejednávanej veci odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
v tejto časti nezhoršuje právne postavenie žalovaného 3/, žiadna ujma mu takýmto rozhodnutím
nevznikla, preto na podanie odvolania nie je oprávnený a odvolanie v zmysle citovaného ustanovenia
odmietol.
21.Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil i v časti vo výroku IV., keď v tejto časti je rozhodnutie súdu

prvej inštancie správne, nakoľko žalobkyňa bola v konaní úspešná, a preto má proti žalovanému nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
22.O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, v spojení s ust. §
255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu,
keďže v konaní bola plne úspešná.

23.Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§

427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).