Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Nitra

Judgement was issued by JUDr. Lenka Konštiaková

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/78/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4325202788
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Konštiaková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4325202788.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Konštiakovej a členov
senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v spore žalobkyne: A. B., nar.
XX.XX.XXXX,bytomC.D.XXXX/XX,XXXXXE.,protižalovanému:F.B.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytom
C.:XXXXXLevice,korešpondenčnáadresa:E.G.XX,XXXXXE.,onávrhunanariadenieneodkladného
opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 5. septembra 2025 č.k.

14C/47/2025-31, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému n e p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného

opatrenia a o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Právne svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm.
e), f), h), § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 328 ods. 2 prvá veta, § 329 ods. 1, 2, § 332 ods. 1, 2 CSP.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia, doručeným súdu dňa 04.09.2025, domáhala, aby súd zakázal žalovanému vstup do bytu a do

práce žalobkyni a taktiež zakázal priblíženie žalovanému na 50 m k žalobkyni a jej trom deťom. Potrebu
vydania neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že vzhľadom na posledné situácie, ktoré sa dejú v ich
životoch, sa bojí o seba a o zdravie a životy svojich detí. V lete/ na jeseň 2024 bolo proti žalovanému
podané trestné oznámenie za nebezpečné prenasledovanie na polícii v Leviciach. Dňa 28.08.2025
bolo znova podané trestné oznámenie za nebezpečné prenasledovanie na OR PZ v Leviciach, odbor
kriminálnej polície. Za posledné dva mesiace tohto roku si chcel žalovaný dvakrát siahnuť na život a to

dňa 28.06.2025, kde privolala telefonicky príslušníkov PZ aj RZS. Dňa 25.08.2025 jej žalovaný vedome
a naschvál poškodil majetok, pričom jej deti H. I., J. a K. B. sa od incidentu báli ísť von, najmä najstaršia
dcéra, ktorá sa žalovaného bojí, nechcela seba a svojich súrodencov vystaviť nebezpečenstvu. Netuší,
kam môže zájsť správanie žalovaného, keď je pod vplyvom alkoholu. Dňa 27.08.2025 si žalovaný znova
chcel siahnuť na život, napadol príslušníka PZ, priznal sa k poškodeniu jej auta a tvrdil, že to spraví
znova. Bol odvezený do ústavu v Hronovciach, ale na reverz dňa 28.08.2025 odišiel. O 16:00 hod. v

ten deň čakal žalovanú pred prácou a povedal jej, že ju zničí. So strachom odišla s deťmi na predĺžený
víkend do Košíc, ale nechce sa takto skrývať a báť sa o svoj život a o životy svojich detí.

3. Na osvedčenie svojich tvrdení žalobkyňa predložila súdu spolu s návrhom rodné listy maloletých
detí, potvrdenie OR PZ v LV, odbor kriminálnej polície o podaní oznámenia proti žalovanému vo veci
podozrenia z trestného činu nebezpečné prenasledovanie a potvrdenie OR PZ v LV, odbor poriadkovej

polície o podaní oznámenia proti žalovanému vo veci priestupku proti majetku.4. Vychádzajúc z toho, že neodkladné opatrenie je výnimočným inštitútom, ktorého zmyslom je rýchlo a
pružne riešiť situáciu, ktorá si vyžaduje okamžitý zásah súdu, súd prvej inštancie si v prvom rade ustálil,
žeúčelomneodkladnéhoopatrenia,spočívajúcehovnariadenídočasnéhozákazuvstupudodomualebo

bytu pri podozrení z násilia podľa ustanovenia § 325 ods.2 písm. e) CSP, je eliminovať kontakt páchateľa
domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z takého skutku s jeho obeťou a tým jej poskytnúť
ochranu. Právo na ochranu života a zdravia, ktoré je násilníkom ohrozované, má absolútnu povahu,
pričomjesilnejšieajakoprávopáchateľanaobydlie.Prinariadeníneodkladnéhoopatreniamusímaťsúd
za osvedčené dôvodné podozrenie z násilia na osobe, ktorá sa neodkladného opatrenia domáha a ktorá

v tomto smere nesie dôkazné bremeno. Takýmito dôkazmi môžu byť predovšetkým trestné oznámenia,
lekárske správy, čestné vyhlásenia svedka incidentu a pod. Pri neodkladných opatreniach v zmysle §
325 ods. 2 písm. f) až h) CSP je ich účelom zdržať sa určitého konania v súvislosti s ochranou integrity
ohrozenej osoby, ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné
dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná
sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného

násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch ako sú fyzické násilie, obťažovanie, zastrašovanie alebo iné
formy nepriameho nátlaku. Obdobne ako pri neodkladnom opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) CSP
musí mať súd za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby,
proti ktorej návrh smeruje. V tom sa účel neodkladných opatrení podľa písm. e) a f) do určitej miery
prekrýva.

5. V danom prípade súd prvej inštancie konal a rozhodoval o podanom návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia ako o návrhu podanom pred začatí konania vo veci samej, keďže z návrhu
vyplývalo, že konanie vo veci samej doposiaľ začaté nebolo. Z návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, ako aj z rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 20.06.2024, č.k. 11P/62/2024 vyplývalo, že

žalobkyňa a žalovaný sú bývalí manželia, ktorých manželstvo bolo právoplatne rozvedené dňa
06.08.2024. Z manželstva strán sporu pochádzajú dve maloleté deti J. B., nar. XX.XX.XXXX a K. B.,
nar. XX.XX.XXXX, pričom žalobkyňa je zároveň matkou maloletej H. I., nar. XX.XX.XXXX. Z potvrdenia
OR PZ v Leviciach, odbor kriminálnej polície č. ORPZ-LV-OKP4-2025/002885 zo dňa 28.08.2025
vyplývalo, že žalobkyňa podala dňa 28.08.2025 ako poškodená oznámenie na bývalého manžela /

žalovaného vo veci podozrenia z trestného činu nebezpečné prenasledovanie podľa § 360a) ods. 1
písm. b) trestného zákona. Z potvrdenia OR PZ v Leviciach, odbor poriadkovej polície č. ORPZ-LV-
OPP3-341/2025-P zo dňa 26.08.2025 vyplývalo, že žalobkyňa podala dňa 26.08.2025 ako poškodená
oznámenie na bývalého manžela (žalovaného) vo veci priestupku proti majetku, pričom zo záznamu o
podaní oznámenia zo dňa 26.08.2025 súd zistil, že žalovaný dňa 25.08.2025 vo večerných hodinách

poškodil žalobkyni auto, ktoré mala zaparkované pred bytovkou. Žalovaný sa pri podaní vysvetlenia
dňa 27.08.2025 k danému skutku priznal, pričom pred výsluchom boli voči nemu použité donucovacie
prostriedky - hmaty, chvaty, putá, predchádzané zákonnej výzve, nakoľko sa správal agresívne. Z listu
vlastníctva č. XXXX vedeného pre okres E., obec E., katastrálne územie E. vyplývalo, že byt č. XX, na X.
poschodívovchodeč.XX,nachádzajúcisavbytovomdomesúp.č.XXXX,naadreseC.XXXX/XX,E.,vo

vzťahu ku ktorému sa žalobkyňa domáha uloženia povinnosti žalovanému nevstupovať, je vo výlučnom
vlastníctve žalobkyne s titulom nadobudnutia Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov zo dňa 25.09.2024. Z lustrácie v Registri trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
vyplývalo, že žalovaný nemá záznam v Registri trestov GP SR. Z lustrácie v Centrálnej evidencii
správnych deliktov a priestupkov vyplývalo, že žalovaný bol opakovane riešený za priestupky proti

bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a jedenkrát riešený pre neuposlúchnutie výzvy verejného
činiteľa pri výkone jeho právomoci. Lustráciou v elektronickom súdnom registri bolo ďalej zistené, že voči
žalovanému sa na súde nevedie a ani neviedlo trestné konanie. Súd si ďalej vyžiadal z OR PZ Levice,
odbor kriminálnej polície - 1.operatívne oddelenie, dokumentáciu nachádzajúcu sa v spise č. ORPZ-LV-
OKP4-2025/002885, pričom žalobkyňa vo výpovedi dňa 28.08.2025 pri informatívnom výsluchu uviedla,

že od tej doby ako sa spolu rozviedli so žalovaným, tento ju neustále kontaktuje, sleduje, vypisuje jej,
kontroluje ju. Keď sa raz spolu so susedom stretla a následne sa vrátila domov do vchodu, žalovaný
prišiel dole na výťahu a keď ich spolu zbadal, tak rozbil sklo na výťahu, začal na suseda kričať a dal
mu aj facku. Neustále žalobkyňu prenasledoval, stále vedel, kde sa nachádza, či je v robote alebo
išla na nákupy, alebo aj to, kedy prišla domov. Často ju čakal na parkovisku pri bytovke alebo chodil

okolo na aute a sledoval jej balkón. Za tieto veci bola niekoľkokrát privolaná aj hliadka polície, bolo
to v prípadoch, keď rozbil vchodové dvere do vchodu, potom bol na ulici nepríjemný na ňu, a teraz
naposledy, keď sa chcel zabiť. Sledoval ju aj 12.07.2025, keď bola s kamarátom, pričom došlo aj k
incidentumedzižalovanýmatýmtokamarátom,ktorýriešilapolícia.Jehokonaniesaodtejdobystupňujeformou rôznych vyhrážok, že sociálka jej zoberie deti, že ju bude kontaktovať právnička, že jej dá zobrať
deti, ale najhlavnejšie je, že ju neustále sleduje, kade ona chodí, cez deti sa vypytuje, kde menovaná
chodí a s kým je. Zakaždým, keď ide von z bytu, sa obzerá, či náhodou nie je žalovaný na blízku.

Ani nejde o to, že by sa vyhrážal fyzickým napadnutím alebo inou ujmou, i keď nevie na sto percent
povedať, ako by sa zachoval, ale vadí jej to, že ju sleduje a stále vie, kde sa nachádza a tým jej
zhoršuje kvalitu života. Žalovaný v rámci podania informácie, týkajúcej sa podozrenia z trestného činu
nebezpečné prenasledovanie podľa § 360a) ods. 1 písm. b) trestného zákona dňa 01.09.2025 uviedol,
že je pravda, že chodil za žalobkyňou pred bytovku na ul. Pereckej, aby doriešili problém so spoločným

úverom, avšak bezvýsledne. Priznal, že vtedy to nezvládal a správal sa k nej nevhodne, vykrikoval na
ňu, ale dnes už vie povedať, že s touto záležitosťou je vysporiadaný, má novú známosť a potrebuje sa
pohnúť v živote tak, že ho dá preč zo spoločného úveru. Áno, kontaktoval ju, chodil za ňou, vyhľadával
ju, nakoľko potreboval doriešiť ten spomínaný úver. Hnevá ho aj to, že mu ich deti nechce dať, nakoľko
podľa rozsudku OS Levice bol právoplatne upravený styk s dieťaťom. Skrz týchto nepríjemností uviedol,
že možno trošku nezvládol situáciu, bol pod vplyvom alkoholu a potom ako prišiel pred bytovku za

žalobkyňou, tak zo zlosti jej poškodil auto na parkovisku. Aj dňa 27.08.2025 bol tiež mierne pod vplyvom
alkoholu, vtedy tiež prišli policajti. Dcéra žalobkyne, H. I. uviedla, že v júni roku 2024 sa žalobkyňa
rozviedla so žalovaným a od tej doby jej neustále robí prieky, vypisuje jej otravné smsky, kontaktuje ju s
blbosťami a to najhlavnejšie, že ju prenasleduje, stále vie, kde sa žalobkyňa nachádza a stále zisťuje jej
stav a polohu od svojich detí, ako aj od nej. Skoro každý deň chodí pred ich bytovku, sleduje ich balkón,

vykrikuje na nich. V minulosti to bolo hlavne o psychickom týraní, kedy sa menovanej vypytoval ohľadne
jej matky. Na ihrisku v areály škôlky menovaná zobrala svojich nevlastných súrodencov a prišiel tam
aj žalovaný. Bol opitý, bol na nich agresívny, keď s ním nesúhlasila, tak začal hučať. Dňa 25.08.2025
v čase okolo 23:19 hod. volala na políciu s tým, že žalovaný sa nachádza pred ich bytom na ul. C. a
zase vykrikoval na nich, ona sa bála o svoj život, vtedy rozbil okno na aute, ktoré používa žalobkyňa.

Vtedy bola doma s nevlastnými súrodencami, lebo žalobkyňa vtedy odbehla preč. Následne prišli aj
policajti a potom to išli spísať na políciu, čo vyplývalo z podania informácie dňa 28.08.2025, týkajúcej
sa podozrenia z trestného činu nebezpečné prenasledovanie podľa § 360a) ods. 1 písm. b) Trestného
zákona. Svedkyňa G. L. dňa 02.09.2025 v rámci podania informácie uviedla, že väčšinou, keď boli spolu
so žalobkyňou a jej dcérou, tak za nimi chodil aj žalovaný. Väčšinou to bolo len o tom, že ich sledoval.

Niekedy prišiel pred bytový dom na ul. C.. Tam väčšinou stál, niekedy v úkryte, inokedy pred bytovým
domom stál tak, aby videl na ich balkón. Zvykol na nich kričať, aj naposledy, dňa 25.08.2025 v nočných
hodinách a v tom čase aj žalovaný skrížil cestu žalobkyni a jej priateľovi na aute, keď odchádzali z
bytu a vykrikoval na nich. Nadával na žalobkyňu aj na celú rodinu. Žalovaný následne povolil tlak na
pneumatikách auta žalobkyne a toto auto poškodil. Bol pod vplyvom alkoholických nápojov. Keď išli von

niekde do mesta, či už keď tam bola žalobkyňa alebo bez nej, tak stále sa v ich blízkosti objavil žalovaný.
Zdalo sa jej, že ich sleduje, v prvom rade žalobkyňu a aj svoju nevlastnú dcéru a jeho dve deti. Svedok K.
M. dňa 03.09.2025 v rámci podania informácie uviedol, že so žalobkyňou a jej dcérou majú bližší vzťah,
preto vie povedať, že väčšinou sa na okolí zvykne zdržiavať žalovaný, ktorý ich sleduje. Keď bol so
žalobkyňou a jej deťmi na jarmoku v E., vtedy k nim po chvíli pristúpil žalovaný, začal sa so žalobkyňou

hádať. Následne povedal, že s ním sa ešte stretne, čo bral ako vyhrážku, mal z neho zlý pocit. Po chvíli
za ním prišiel už kľudný a rozprával, aký mali so žalobkyňou vzťah. V minulosti bol svedkom toho, ako
na ul. C., kde býva žalobkyňa prišiel žalovaný pred bytový dom a počul ako na ňu z pred bytového
domu vykrikuje, boli to nadávky a nejaký úver. Takéto sa opakovalo. Podľa neho sa správal k žalobkyni
tak, že ich stále prenasleduje, lebo stále vie, kde sú a potom im robí nepríjemnosti tým, že na nich

vykrikuje a stále im niečo vyčíta od tej doby, ako sa rozviedli. V predmetnej trestnej veci podal príslušník
PZ dňa 03.09.2025 návrh vydať uznesenie o začatí trestného stíhania a vzniesť žalovanému obvinenie
podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vo veci trestného činu nebezpečné prenasledovanie podľa §
360a) ods. 1 písm. b) Trestného zákona, nakoľko žalovaný sa v presne nezistenej dobe niekedy od
júna 2024 až doposiaľ najčastejšie v E. pred bytovým domom, kde býva poškodená žalobkyňa, ale aj

na iných miestach, poškodenej znepríjemňuje život, tým, že ju stále kontaktuje, prenasleduje a zaujíma
sa o poškodenú. Uvedené konanie páchateľa zatiaľ sprevádzalo slovné napádanie, avšak časom a
stupňujúcou sa agresivitou páchateľa u poškodenej vzbudzuje dôvodnú obavu o jej život a zdravie,
pričom následkom jeho konania zhoršuje poškodenej kvalitu života, ako aj kvalitu života svojich detí,
ktoré sú väčšinou svedkami tejto nepríjemnosti. Z úradného záznamu zo dňa 27.08.2025 č. 239.25/1219

vyplývalo, že matka žalovaného oznámila na polícii, že jej syn kričí a búcha do rôznych predmetov,
z dôvodu ktorého bola na ulicu E. G. XX, E. vyslaná policajná hliadka. Oznamovateľka uviedla, že
žalovaný ťažko zvláda životné situácie a snaží sa matku citovo vydierať, že ak mu nepomôže, tak sa
podreže a zabije. Z úradného záznamu vyplývalo, že žalovaný mal poranené koleno, pričom uviedol, žesi zranenie spôsobil sám, mal penu okolo úst, dožadoval sa pomoci, preto bola privolaná RLP 325, ktorá
ho odviezla na ošetrenie do nemocnice. Následne boli policajti službukonajúcou lekárkou požiadaní na
vykonanie asistencie pri prevoze žalovaného do PN Hronovce. Donucovacie prostriedky použité neboli.

Zo správy PD Hronovce zo dňa 03.09.2025 vyplývalo, že žalovaný bol hospitalizovaný na akútnom
mužskom oddelení od 27.08 do 28.08.2025, bol privezený s posádkou RZP pre agresívne správanie
v domácom prostredí. Na druhý deň žalovaný žiadal o prepustenie, keď na oddelení nezaznamenávali
agresívne správanie, ani akútne psychopatológie, nemali dôvod nedobrovoľnej hospitalizácie. Pacient
(žalovaný) sľuboval, že sa bude liečiť v ambulantnej forme.

6. Preskúmaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd dospel k záveru, že žalobkyňa sa
domáhala nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP, a to zákazu vstupu
žalovaného do bytu žalobkyne, na pracovisko žalobkyne, ako aj zákazu priblíženia sa žalovaného k
žalobkyni a jej trom deťom podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP. Súd poznamenal, že v danom prípade sa
nejedná o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, o ktorom

by bolo potrebné rozhodnúť do 24 hodín, nakoľko nie je splnený predpoklad "dočasného" uloženia
povinnostinevstupovaniažalovanémudobytu,ktorétotoustanoveniepredpokladáazároveňpredmetný
byt nie je obydlím žalovaného, keď z podaného návrhu, ako aj priloženého listu vlastníctva vyplývalo, že
žalovaný nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností a nesvedčí mu v zmysle návrhu ani iný legitímny
dôvod na vstup, resp. zdržiavanie sa na týchto nehnuteľnostiach. Zo spisového materiálu zároveň

vyplývalo, že žalovaný býva u svojej matky na adrese E. G. XX, E., a teda nežije so žalobkyňou a jej
deťmi v spoločnej domácnosti. Z opatrnosti však súd o návrhu žalobkyne rozhodol do 24 hodín.

7. Po vyhodnotení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, jeho príloh, ako aj listín zaobstaraných
súdom dospel súd k záveru, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný

a je potrebné ho zamietnuť. Žalobkyňa podľa názoru súdu nesplnila zákonné podmienky, ktoré sú
predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia, keď táto nijakým spôsobom neosvedčila potrebu
bezodkladnejúpravypomerovmedzistranamisporu.Bolototižpovinnosťounavrhovateľaneodkladného
opatrenia presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného
účelu, ktorý poskytuje a rozhodujúce skutočnosti bol tak povinný jednak tvrdiť a náležitým spôsobom

ich aj osvedčiť, pričom žalovaná v návrhu uviedla len minimálne skutkové tvrdenia, z ktorých súd nemal
za osvedčenú nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, odôvodňujúcu potrebu nariadenia neodkladného
opatrenia. Uvedená potreba nevyplývala ani z listín predložených žalobkyňou, keď táto súdu s návrhom
predložila len rodné listy detí a potvrdenie o podaní trestného oznámenia a potvrdenie o oznámení
priestupku. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP je

osvedčenie ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity osoby, ktorej sa má požadovaná ochrana
poskytnúť, a to konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje,
za súčasnej existencie takých závažných dôvodov, ktoré sú dostatočným a spoľahlivým podkladom
domnievať sa, že je ohrozený jej život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda
alebo bezpečnosť. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity osvedčuje v tomto prípade navrhovateľ

neodkladného opatrenia napr. lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej
osoby, ktorá bola napr. svedkom incidentu, vzájomnou písomnou alebo elektronickou komunikáciou a
pod. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP,
ako menej závažný zásah do osobných slobôd povinného, je ex lege podmienený tým, že zakázaným
správaním by telesná alebo duševná integrita žalobkyne mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť

však musí žalobkyňa pred nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť.
Ohrozenie integrity navrhovateľa, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť pritom konkrétne, nestačí
iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia navrhovateľa. Súd pri rozhodovaní o nariadení
neodkladného opatrenia musí tiež zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému
zásahu do vzťahov strán sporu, keď obmedzenie musí byť na jednej strane primerané poskytnutej

ochrane a na druhej strane nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať protistranu. Z návrhu žalobkyne
vyplývalo, že žalobkyňa žiadala nariadiť neodkladné opatrenie na ochranu svojho života a zdravia,
dôvodiac, že sa bojí o seba a o zdravie a životy svojich detí, pričom táto jej obava bola následkom
konania žalovaného, ktorý ju prenasleduje, za posledné dva mesiace si chcel dvakrát siahnuť na život
a naschvál jej poškodil majetok, čoho svedkom boli aj maloleté deti, ktoré sa od toho incidentu báli

ísť von, pričom tvrdil, že to spraví znova. Najstaršia dcéra sa žalovaného bojí. Netuší, kam môže
zájsť správanie žalovaného, keď je pod vplyvom alkoholu. Z takéhoto popisu skutkových okolností veci
však podľa názoru súdu nevyplývali také závažné dôvody, ktoré by boli dostatočným a spoľahlivým
podkladomdomnievaťsa,žejeohrozenýjejživot,telesnáaleboduševnáintegrita,osobnáslobodaalebobezpečnosť, najmä keď žalobkyňa sama pri podaní informácie, týkajúcej sa podozrenia žalovaného
z trestného činu nebezpečné prenasledovanie uviedla, že ani nejde o to, že by sa vyhrážal fyzickým
napadnutím alebo inou ujmou, i keď nevie na sto percent povedať, ako by sa zachoval, ale vadí jej to, že

ju sleduje a stále vie, kde sa nachádza a tým jej zhoršuje kvalitu života. Žalobkyňa síce uviedla, že sa jej
žalovaný vyhráža, avšak za vyhrážky považovala tvrdenia žalovaného, že sociálka jej zoberie deti, že ju
bude kontaktovať právnička, že jej dá zobrať deti, teda nejde o vyhrážky, z ktorých by mala nadobudnúť
dôvodnú obavu o svoj život, či zdravie, čo sama vo výsluchu aj uviedla. Vadí jej, že ju neustále sleduje.

8. Ohrozenie života či zdravia žalobkyne a jej detí konaním žalovaného súd prvej inštancie nezistil
ani z ostatných dôkazov, ktoré si súd zaobstaral, keď z výsluchov svedkov H. I., G. L. a K. M. (vo
veci trestného činu nebezpečné prenasledovanie) vyplývala najmä skutočnosť, že žalovaný žalobkyňu
neustáleprenasledujeaslovneatakuje,čímzhoršujekvalitujejživota.Žiadnazvypočutýchosôbvrátane
žalobkyne neuviedla, že by žalovaný niekedy žalobkyni, či deťom fyzicky ublížil, alebo ich napadol, z
dôvodu ktorého by bol pre žalobkyňu nebezpečný. Z informácie svedkov tak nevyplývalo, že žalovaný by

sa mal dopúšťať takého konania, ktorým by bola žalobkyňa, či jej deti ohrozené na živote a zdraví. Súd
poukázal na správu PD Hronovce, v ktorej ústav uviedol, že na oddelení nezaznamenávali agresívne
správanie žalovaného, ani akútne psychopatológie a nemali dôvod nedobrovoľnej hospitalizácie.
Žalovaný sľúbil, že sa bude liečiť v ambulantnej forme. O skutočnosti, že žalobkyňa nie je ohrozená
na živote a zdraví svedčí aj skutočnosť, že príslušník PZ odporučil začať trestné stíhanie a vzniesť

žalovanému obvinenie pre trestný čin podľa § 360a ods. 1 písm. b) Trestného zákona a nie podľa písm.
a), teda pre prenasledovanie spôsobom vzbudzujúcim dôvodnú obavu o jeho život alebo zdravie, život
alebo zdravie jemu blízkej osoby alebo podstatným spôsobom zhoršujúcim kvalitu jeho života tým, že
b) vyhľadáva jeho osobnú blízkosť alebo ho sleduje a nie pre prenasledovanie spôsobom vzbudzujúcim
dôvodnú obavu o jeho život alebo zdravie, život alebo zdravie jemu blízkej osoby alebo podstatným

spôsobom zhoršujúcim kvalitu jeho života tým, že a) sa vyhráža ublížením na zdraví alebo inou ujmou
jemu alebo jemu blízkej osobe. Žalovaný vo veci podozrenia z trestného činu priznal, že sa k žalobkyni
správal nevhodne a vyhľadával ju a vykrikoval, ale z dôvodu potreby doriešenia úveru a z dôvodu, že
mu nechce dávať deti. Skutočnosť, že dôvodom slovných atakov je spoločný úver strán sporu potvrdil
aj svedok K. M.. Z listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. E. zároveň vyplývalo, že žalobkyňa je už výlučnou

vlastníčkou bytu č. 40, na 5. poschodí, ktorý bol pôvodne v bezpodielovom vlastníctve strán sporu. Z listu
vlastníctva tiež vyplývalo, že byt je zaťažený záložným právom v prospech Prvá stavebná sporiteľňa, a.s.
na zabezpečenie úveru, ktorý podľa výpovede žalovaného je úverom spoločným strán sporu, zobratý
počas ich manželstva. Keďže žalobkyňa je už na liste vlastníctva evidovaná ako výlučná vlastníčka
pôvodne spoločného bytu strán sporu a žalovaný je doposiaľ stále dlžníkom v úverového vzťahu, z

prostriedkov ktorého bol byt nadobudnutý, je snaha žalovaného o vystúpenie z tohto úverového vzťahu
pochopiteľná. Súd však zdôraznil žalovanému, že konanie, akým sa tak snaží urobiť, a to vykrikovanie
po žalobkyni, prenasledovanie žalobkyne a slovné ataky, poškodzovanie majetku žalobkyne, nie je
akceptovateľné, zákonné ani ospravedlniteľné, preto podľa názoru súdu žalobkyňa dôvodne podala
na žalovaného trestné oznámenie, ktoré zároveň bolo vyhodnotené ako dôvodné a OTČK začnú

voči žalovanému trestné stíhanie a vznesú mu obvinenie. Súd prvej inštancie mal však za to, že
konanie žalovaného, popísané žalobkyňou a svedkami vo veci podozrenia z trestného činu nebezpečné
prenasledovanie, ktoré vyplýva z listinných dôkazov, nespĺňa podmienku takých závažných dôvodov,
ktoré by boli dostatočným a spoľahlivým podkladom domnievať sa, že je ohrozený život, telesná alebo
duševná integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť žalobkyne a jej detí. Z listinných dôkazov vyplývala

nanajvýš hrozba žalovaného voči nemu samotnému, ktorý sa mal dvakrát vyhrážať, že si ublíži. Súd síce
mal za osvedčené, že žalovaný sa pod vplyvom alkoholických nápojov správa agresívne, táto agresia
však vyústila do konania voči majetku žalobkyne a do slovných atakov, nie do ohrozenia života, telesnej
alebo duševnej integrity, osobnej slobody alebo bezpečnosti žalobkyne a jej detí. Súd nepoprel, že
popísané konanie žalovaného (prenasledovanie, slovné ataky, poškodzovanie majetku a iné uvedené)

je pre žalobkyňu nepríjemné, obťažujúce a zhoršujúce kvalitu jej života, toto konanie žalovaného však
bude predmetom trestného konania voči žalovanému, pričom v prípade, že žalovaný bude uznaný
vinným, mu bude uložený náležitý trest. Záverom súd prvej inštancie poukázal aj na tú skutočnosť,
že žalobkyňa na osvedčenie dôvodnosti vydania ňou navrhovaného neodkladného opatrenia predložila
súdu len rodné listy detí a potvrdenia polície o podaní trestného oznámenia a oznámenia o priestupku,

z ktorých nebolo zrejmé, akým konaním, kedy a akým spôsobom sa má žalovaný dopúšťať konania,
ktoré by ohrozovalo život a zdravie žalobkyne, či jej maloletých detí. Žalobkyňa nijako nepreukázala,
že by ku dňu rozhodovania súdu o jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, existovala potreba
bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, vyplývajúca z takého aktuálneho, či opakovanéhominulého správania sa a konania žalovaného, ktorým by tento vyvolával u žalobkyni dôvodnú obavu
o jej život a zdravie, čím by ohrozoval jej telesnú a duševnú integritu. Pri rozhodovaní o návrhu
žalobkyne prihliadol aj na skutočnosť, že žalovaný je otcom dvoch maloletých detí žalobkyne, preto

má rodičovské práva a povinnosti, v dôsledku čoho má právo podieľať sa na výchove svojich detí a to
napriek tomu, že vzťahy medzi rodičmi sú vážne narušené. Nakoľko žalobkyňa neosvedčila ohrozenie
svojho života, telesnej alebo duševnej integrity ani ohrozenie maloletých detí, ňou požadovaná ochrana,
spočívajúcavnariadeníneodkladnéhoopatreniavzmyslejejnávrhu,bybolaneprimeranáalimitovalaby
žalovaného ako otca spoločných dvoch maloletých detí nad nevyhnutnú mieru. Ohrozenie žalobkyne, či

už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne, nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť
jej ohrozenia. Za stavu, keď žalobkyňa podľa názoru súdu nesplnila zákonné podmienky, ktoré sú
predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže skutkovými tvrdeniami a predloženými
listinnými dôkazmi neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, súd prvej
inštancie návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

9. Zároveň uviedol, že ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá
právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku
rozhodnutej veci (§329 ods. 3 CSP). V prípade, ak sa žalovaný dopustí takého konania, ktoré by
vyvolávalo u žalobkyni dôvodnú obavu o jej život a zdravie, môže žalobkyňa opätovne podať návrh

na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom však bude povinná osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce
bezodkladný zásah súdu prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia, ktoré v tomto konaní
neosvedčila.

10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1

CSP. Žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania.
Vzhľadom však k tomu, že žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu nárok na ich náhradu
podľa čl. 17 základných princípov CSP nepriznal a o výške náhrady trov konania už nie je potrebné
samostatne rozhodovať.

11. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa a to v časti zamietnutia
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žiadala odvolací súd, aby znovu posúdil skutočnosti
ňou uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a prihliadol na správy ORPZ LV, ktoré
uviedli, že proti žalovanému bolo potrebné použiť chvaty, hmaty a putá. Mala za to, že jeho správanie
jednoznačne vykazuje prvky agresivity, ktorá sa preukázala v podobe poškodenia jej majetku – auta.

Naďalej u nej a jej detí pretrváva strach o život, pričom ich strach bola nútená riešiť s odborníkom –
psychológom.

12. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 14C/47/2025-46 zo dňa 25.09.2025 vyzval žalobkyňu na
doplnenie odvolania, k čomu žalobkyňa uviedla, že má za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne

právne posúdil, odvolanie podala do výroku I. a to z dôvodu strachu o život a zdravie jej detí a jej. Žiadala,
aby súd zakázal vstup do bytu a do práce žalobkyne a taktiež zakázal priblíženie žalovaného k žalobkyni
a jej trom deťom na 50 m.

13. Odvolací súd v zmysle § 329 ods. 1 druhej vety CSP umožnil žalovanému, aby sa v lehote 10 dní od

doručenia výzvy vyjadril k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalovaný dňa
17.11.2025 osobne podal podanie, ktoré nazval „odvolanie“ a namietal, že rozhodnutie bolo vydané bez
jeho prítomnosti, nebol o ňom upovedomený, nemohol sa dostaviť na súd, vyjadriť sa k obvineniam,
uviesť pravdivé skutočnosti a brániť svoje práva. Po oboznámení sa s obsahom rozhodnutia a výrokmi
v spise uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalobkyne a svedkov. Boli súdu predložené nepravdivé,

skreslené a jednostranné informácie, preto je nevyhnutné, aby mal možnosť tieto tvrdenia vyvrátiť
v riadnom a opakovanom pojednávaní.

14. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), ako

aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) po prejednaní veci bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné,
preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.15. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 2 písm. e), f), h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú

integritu svojim konaním ohrozuje,
h) sa na určitú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy

pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené

podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia.

Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.

Podľa § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenia
neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá
právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku
rozhodnutej veci.

16. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však
musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude
spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza
k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho
právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. V súvislosti

s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších
predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa
(v danom prípade žalobkyne), vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému
sa má poskytnúť ochrana. Nariadenie neodkladného opatrenia vo všeobecnosti teda predpokladá, aby
sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej

úpravy a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy
pomerov by bolo právo niektorého z účastníkov ohrozené. V každom prípade je však potrebné, aby
boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa
má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej
ujmy. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných

prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti).

17. Odvolací súd po oboznámení sa s uznesením súdu prvej inštancie a s predloženým spisom dospel
k záveru, že napadnuté uznesenie za daných okolností treba považovať za vecne správne. Odvolací
súd posúdil pomery a ich relevanciu v čase vydania napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329

ods. 2 CSP), vychádzajúc z vyššie uvedených zákonných hľadísk, a to predovšetkým z toho, že potreba
úpravy právnych pomerov musí byť bezodkladná, a dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne
posúdil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a správne vyhodnotil, že žalobkyňa nesplnila
zákonné podmienky, ktoré sú predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže skutkovýmitvrdeniami a predloženými listinnými dôkazmi neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi
stranami sporu. Súd prvej inštancie správne ustálil, že žalobkyňa sa domáhala nariadenia neodkladného
opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f), h) CSP. Bolo nepochybné, že žalovaný do bytu žalobkyne nemá

legitímnydôvodvstupu,akoaninebolopreukázanéjehovykázaniezbytuvovlastníctvežalobkyne,atiež
nebolopreukázané(anitvrdené)dôvodnépodozrenieznásiliavočižalobkyni,resp.inejosobe,bývajúcej
v byte žalobkyne, preto súd prvej inštancie správne nárok žalobkyne neposudzoval podľa § 325 ods. 2
písm. e) CSP. Čo sa týkalo žalobkyňou požadovaného nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325
ods.2písm.f)CSP,ajpodľanázoruodvolaciehosúdu,zožiadnehožalobkyňoupredloženého(nasúdom

prvej inštancie zaobstarané listinné dôkazy pritom nemožno prihliadať) nevyplývalo, že by žalovaný
vstupoval za žalobkyňou do jej bytu, resp. práce (túto ani bližšie nevymedzila, preto výrok by bol v tomto
rozsahu nevykonateľný). Práve naopak aj v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa
uviedla, že žalovaný čakal na žalobkyňu pred prácou (teda žiadnym spôsobom ani netvrdila, ako ani
nepreukázala, že by vstupoval na jej pracovisko), v dôsledku čoho návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia v tomto rozsahu bol neosvedčený, a teda nedôvodný. Ďalej žalobkyňa žiadala o nariadenie

neodkladného opatrenia aj podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, avšak aj v rámci tohto návrhu odvolací
súd ustálil, že ani v tomto ohľade žalobkyňa nepreukázala, že by správaním žalovaného bola ohrozená
jej telesná alebo duševná integrita do takej miery, aby to vyžadovalo okamžitý zásah a nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým by sa zasiahlo do práv žalovaného. Čo sa týkalo vzťahu s deťmi,
uvedené je potrebné riešiť v konaní v rámci starostlivosti o maloletých, pričom žalobkyňa v žiadnom

rozsahu nepreukázala, že by bol žalovaný obmedzený vo výkone rodičovských práv a povinností.
Samotné tvrdenie, že má strach o svoj život a životy svojich detí, bez aspoň osvedčenia konkrétnych
skutočností, nemožno hodnotiť za postačujúce na to, aby súd neodkladným opatrením zasiahol do práv
žalovaného a obmedzil jeho ústavou garantované práva, ku ktorým patrí aj sloboda pohybu. Naviac,
je potrebné zdôrazniť, že aj pre odvolací súd je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu

prvej inštancie, a preto ak sa zmenili v čase odvolacieho konania rozhodujúce okolností (vyhľadanie
odborníka), je potrebné, aby bol podaný nový návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Uvedené
však nie je možné len tvrdiť, ale je potrebné tieto tvrdenia aj osvedčiť, ako aj predložiť príslušné listinné
dôkazy (napr. lekárske nálezy, trestné oznámenia a pod.). Z uvedeného dôvodu mal odvolací súd
za to, že súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že žalobkyňa neosvedčila ohrozenie svojho

života, telesnej alebo duševnej integrity ani ohrozenie maloletých detí, a preto zamietnutie návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia aj v tejto časti vyhodnotil za správne. Zo žiadneho listinného dôkazu,
predloženého žalobkyňou, nevyplynulo, že by sa žalovaný správal agresívne vo vzťahu k maloletým
deťom, či žalobkyni. Samotná snaha o komunikáciu so žalobkyňou, najmä za stavu, že medzi stranami
sporu zostali nevyriešené otázky (úver, styk s maloletými deťmi), nemožno samé o sebe považovať za

obťažovanie. Rovnako tak žalobkyňa v návrhu neosvedčila ani prenasledovanie zo strany žalovaného,
keď uviedla len to, že posledné situácie, ktoré sa dejú v ich životoch, u nej vzbudzujú obavu o život
a zdravie, pričom poukázala na dva pokusy o samovraždu zo strany žalovaného a tiež poškodenie
majetku, ako aj odpor voči príslušníkom PZ a tiež slovný atak pred prácou, že „ju zničí“, avšak ten
bližšie nerozviedla, ako ani neosvedčila, prečo z tohto konania žalovaného nadobudla obavu o svoj

život a zdravie, ako aj životy a zdravie svojich detí. Naviac, čo sa týkalo použitia donucovacích
prostriedkovvočižalovanému,tietobolivyhodnotenéakopriestupoksnapomenutím(bezsankcie),preto
ani uvedené nie je možné samé o sebe hodnotiť za preukázanie nebezpečného správania žalovaného,
v dôsledku čoho aj odvolací súd mal za to, že žalobkyňa neosvedčila potrebu nariadenia neodkladného
opatrenia v zmysle ňou podaného návrhu. Na dôkazy zabezpečené súdom prvej inštancie pritom nebolo

možné prihliadať, ako ani nebolo možné prihliadať na neskôr predložené dôkazy žalobkyne tak, ako
to odvolací súd uviedol už vyššie. Vo vzťahu k predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia
zákon výslovne vyžaduje, aby navrhovateľ (v danom prípade žalobkyňa) uviedol opísanie rozhodujúcich
skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude
ohrozená. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť

neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický.
To predstavuje argumentačnú líniu v zmysle zákonom vyžadovaného „odôvodnenia“. Rozhodujúce
skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, čo taktiež žalobkyňa nesplnila.

18. Na základe vyššie uvedeného preto odvolací súd dospel k záveru, že v predmetnom spore nebol

daný opodstatnený dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko žalobkyňa nepreukázala
ňou tvrdené dôvody. Odvolacie námietky žalobkyne, v rámci ktorých žiadala odvolací súd o opätovné
posúdenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, namietajúc nesprávne právne posúdenie vecisúdom prvej inštancie, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné a vzhľadom na uvedené skutočnosti
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

19. Obiter dictum (t.j. „povedané na okraj“), odvolací súd k námietkam žalovaného uvádza, že jeho
podanie nazvané „odvolanie“ podľa obsahu, ako aj v zmysle procesného predpisu, považoval za
vyjadrenie k odvolaniu žalobkyne. Vychádzal pritom z toho, že žalovaný nebol oprávnenou osobou na
podanie odvolania, keďže napadnuté uznesenie bolo vydané v jeho prospech a v takom prípade súd
prvej inštancie žalovanému ani napadnuté uznesenie nedoručuje, čiže mu nevzniká ani možnosť podať

odvolanie. Keďže však odvolanie podala žalobkyňa (ako neúspešná strana sporu), odvolací súd návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia, napadnuté uznesenie, ako aj odvolanie zaslal žalovanému,
avšak vyzval ho na vyjadrenie sa len k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k odvolaniu,
s ktorým žalovaný vyjadril nesúhlas. V rámci konania o neodkladnom opatrení súd môže rozhodnúť
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia
pojednávania, preto k odňatiu žiadnych procesných práv v danom prípade na strane žalovaného

nedošlo. Rovnako tak predmetné rozhodnutie odvolacieho súdu je v danom konaní (o nariadenie
neodkladného opatrenia) rozhodnutím konečným, čo však neznamená, že v prípade, ak dôjde k zmene
skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nebude môcť žalobkyňa podať nový návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods.
1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému proti žalobkyni nepriznal nárok na náhradu
trovodvolaciehokonaniaatozdôvodu,žemužiadnetrovyodvolaciehokonanianevznikli.Pretoodvolací
súd nevzhliadol potrebné v zmysle čl. 17 základných princípov CSP rozhodovať o priznaní ich nároku.

21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, §

421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.