Rozsudok – Neplatnosť skončenia pracovného… ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, March 1, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-6Cpr/7/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112239764
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Miškolci

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1112239764.27

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Mariánom Miškolcim v spore žalobcu: A. B. C., narodená:

XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. XX, XXX XX D., zastúpený: MF advokátska kancelária, s. r. o., sídlo:
Dlhá 4646/30B, 903 01 Senec, IČO: 55 883 796, proti žalovanému: Centrum pre medzinárodnoprávnu
ochranu detí a mládeže, sídlo: Špitálska 8, 814 99 Bratislava, P.O.BOX 57, zastúpený: JUDr. Daniela
Ježová,LL.M.,PhD.,advokátka,Javorinská13,81103Bratislava,IČO:42129532,ourčenieneplatnosti
okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a náhradu funkčného platu, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi funkčný plat vo
výške 5 894,53 Eur za obdobie od 07.02.2013 do 06.11.2013, spolu s úrokom z omeškania

vo výške 5,75 % ročne zo sumy 791,20 Eur od 09.03.2013 do zaplatenia,
vo výške 5,75 % ročne zo sumy 989 Eur od 11.04.2013 do zaplatenia,
vo výške 5,5 % ročne zo sumy 989 Eur od 11.05.2013 do zaplatenia,
vo výške 5,5 % ročne zo sumy 989 Eur od 11.06.2013 do zaplatenia,
vo výške 5,5 % ročne zo sumy 989 Eur od 11.07.2013 do zaplatenia,
vo výške 5,5 % ročne zo sumy 322,50 Eur od 10.08.2013 do zaplatenia,
vo výške 5,5 % ročne zo sumy 272,50 Eur od 11.09.2013 do zaplatenia,

vo výške 5,5 % ročne zo sumy 272,50 Eur od 11.10.2013 do zaplatenia,
vo výške 5,5 % ročne zo sumy 272,50 Eur od 09.11.2013 do zaplatenia,
vo výške 5,25 % ročne zo sumy 7,33 Eur od 11.12.2013 do zaplatenia.

II. Súd žalobu voči žalovanému vo zvyšnej časti zamieta.

III. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 32,76 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenom súdu dňa 28.11.2012 sa žalobca domáhal voči žalovanému určenia neplatnosti

okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalovaným podľa § 51 zákona č. 400/2009
Z.z. o štátnej službe, číslo záznamu: CT 122/10, registratúrne číslo: 20492/2012, ktoré žalobcovi bolo
doručené dňa 15.10.2012.

2. Žalobca podaním zo dňa 11.09.2014, doručeným súdu dňa 12.09.2014, navrhol zmeniť petit
žaloby tak, že ho rozšíril o uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi funkčný plat za
obdobie od 07.02.2013 do 31.08.2014 vo výške 17 604,20 Eur. Žalobca v podaní uviedol, že

listom zo dňa 18.10.2012 oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní podľa služobnej
zmluvy a dňa 28.11.2012 žalobca podal návrh vo veci samej na súd. Keďže žalobca bol od
16.10.2012 práceneschopný pre chorobu, listom zo dňa 02.02.2012, doručeným žalovanému dňa
06.02.2012, oznámil žalovanému, že dňom 01.02.2013 ukončil svoju práceneschopnosť a opätovnežiadal o prideľovanie práce. Funkčný plat, ktorý bol ako posledný priznaný žalobcovi, bol vo výške
989 Eur mesačne. Žalobca si uplatnil náhradu funkčného platu od 07.02.2013, t.j. deň nasledujúci po
doručení výzvy žalovanému na prideľovanie práce. Nakoľko súd môže priznať len také plnenie, ktoré je

splatné, žalobca si uplatnil len funkčný plat za obdobie od 07.02.2013 do 31.08.2014.

3. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 29.09.2014 uviedol, že návrh na náhradu funkčného platu považuje za
irelevantný spolu so samotným výpočtom a dobou trvania nároku. Žalobca bol zamestnaný v detskom
domove v D., kde poberal funkčný plat a teda vzhľadom na trvajúce zamestnanie žalobcu nie je možné

spravodlivo požadovať od žalovaného, aby žalobcu naďalej zamestnával. Ak by súd rozhodol, že
okamžitéskončeniepracovnéhopomerujeneplatné,navrholurčiťnáhradumzdypodľaustanovenia§55
zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe. Zamestnaním sa u iného zamestnávateľa žalobca preukázal
nezáujem byť naďalej zamestnancom žalovaného, a teda za dobu trvania iného pracovnoprávneho
vzťahu nevzniká nárok na náhradu mzdy.

4. Žalobca podaním zo dňa 08.02.2015, doručeným súdu dňa 09.02.2015, navrhol zmeniť petit žaloby
tak, že súd uloží povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi funkčný plat za obdobie od 07.02.2013 do
31.12.2014 vo výške 9 393,20 Eur s príslušenstvom. Žalobca v podaní uviedol, že nakoľko žalovaný
nemal záujem prideľovať žalobcovi prácu, a to ani na základe jeho viacerých výziev na prideľovanie,
žalobca dňa 01.07.2013 nastúpil do E. E. F., kde mu bol v zmysle zákona č. 553/2003 Z.z. o výkone

práce vo verejnom záujme priznaný plat od 01.07.2013 vo výške 666,50 Eur, od 01.08.2013 vo výške
716,50 Eur, od 01.01.2014 vo výške 732,50 Eur a od 01.07.2014 vo výške 752 Eur.

5. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 13.12.2021 navrhol zmeniť petit žaloby tak, že ho rozšíril
o uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi funkčný plat za obdobie od 01.11.2018 do

11.05.2020 vo výške 26 582 Eur s príslušenstvom. Žalobca v podaní uviedol, že po vydaní rozsudku
KrajskéhosúduvBratislavežalovanývýzvouzodňa20.04.2020vyzvalžalobcunanastúpeniedoštátnej
služby, a to najneskôr v nasledujúci pracovný deň po doručení výzvy, ktorá bola žalobcovi doručená dňa
11.05.2020 a preto žalobca žiada náhradu funkčného platu za obdobie od 01.11.2018 do 11.05.2020 na
základe potvrdenia žalovaného, ktoré jej žalovaný vystavil dňa 17.07.2020, a to vrátane príslušenstva.

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 29.09.2023 uviedol, že nárok na náhradu funkčného platu
žalobcu je potrebné posudzovať podľa § 79 ods. 2 a § 252i ods. 4 Zákonníka práce v znení účinnom
do 31.12.2012. Na žalobcu sa pritom nevzťahuje zvyšovanie funkčného platu, ale má nárok na náhradu
funkčného platu platného v deň neplatného okamžitého skončenia pomeru v zmysle ustanovenia § 79

ods. 4 Zákonníka práce. Zároveň žiadal započítať akúkoľvek dosahovanú mzdu / funkčný plat, resp.
dávky v nezamestnanosti a nemocenské dávky, voči náhrade funkčného platu. Úroky z omeškania
žiadal obmedziť len na obdobie do 05.11.2021, nakoľko v uvedený deň emailom vyzval žalobcu na
poskytnutie súčinnosti za účelom vyplatenia mzdy, ktorú žalobca neposkytol. Taktiež žiadal obmedziť
nárok na náhradu funkčného platu presahujúceho 12 mesiacov.

7. Na pojednávaní dňa 02.10.2023 žalovaný uviedol, že žiada obmedziť výšku nároku na náhradu
funkčného platu na obdobie 9 mesiacov, nakoľko v čase skončenia pomeru platná právna úprava
obmedzovala nárok v takomto rozsahu. Taktiež žiada, aby súd nepriznal nárok na náhradu funkčného
platu presahujúci 12 mesiacov. Namietol výšku hrubej mzdy uplatnenú v sume 1 455,50 Eur, keďže

pôvodný príjem žalobcu v hrubom predstavoval 989 Eur. Taktiež namietol medzeru v žalobcom
uplatnených nárokoch na náhradu funkčného platu, keďže z podaní žalobcu je zrejmé, že si neuplatňuje
náhradu za obdobie približne 4 rokov. Žalobca bol žalovaným vyzvaný emailom dňa 05.11.2021 na
poskytnutie bankového účtu za účelom úhrady náhrady funkčného platu v rozsahu 9 mesiacov.

8. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 06.12.2023 uviedol, že celkový nárok žalobcu na náhradu
funkčného platu predstavuje sumu 3 567,20 Eur po započítaní iných platov a dávok v nezamestnanosti.
Zároveň žiadal obmedziť úroky z omeškania len za obdobie od 20.04.2020 do 05.11.2021.

9. Na pojednávaní dňa 01.03.2024 žalovaný uviedol, že z individuálneho účtu poistenca vyplýva, že

výška vymeriavacieho základu za mesiac november 2013 bola vo výške 950,48 Eur a preto náhrada
funkčného platu by mala vychádzať zo základu 38,52 Eur mesiac november 2013, čo pri šiestich za
mesiac november vychádza 7,45 Eur a celková náhrada funkčného platu prestavuje sumu 3 302,15 Eur
za obdobie 9 mesiacov.10. Okresný súd Bratislava I čiastočným rozsudkom zo dňa 03.03.2017, č.k. 6Cpr/7/2012-988, určil, že
okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 51 zákona o štátnej službe žalovaným,

číslo záznamu CT 122/2010, registratúrne číslo 20492/2012, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa
15.10.2012, je neplatné.

11. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 27.02.2020, č.k. 10CoPr/2/2019-1077, potvrdil čiastočný
rozsudok súdu prvej inštancie.

12. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 26.01.2023, sp.zn. 4Cdo/253/2020, odmietol
dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave.

13. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov
účinného ku dňu doručenia okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru (ďalej len „zákon č.

400/2009 Z.z.“), služobný úrad na účely tohto zákona je
a) ministerstvo a ostatný ústredný orgán štátnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak,
b) orgán miestnej štátnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inak,
c) iný orgán štátnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inak,
d) útvar Policajného zboru určený ministrom vnútra Slovenskej republiky,

e) organizačná zložka ozbrojených síl Slovenskej republiky určená ministerstvom obrany Slovenskej
republiky,
f) Slovenská informačná služba,
g) organizačná zložka Zboru väzenskej a justičnej stráže.

14. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 400/2009 Z.z. služobný úrad na účely tohto zákona je aj
a) Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len "kancelária národnej rady"),
b) Kancelária prezidenta Slovenskej republiky (ďalej len "kancelária prezidenta"),
c) Kancelária Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len "kancelária ústavného súdu"),
d) Kancelária verejného ochrancu práv,

e) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky (ďalej len "najvyšší kontrolný úrad"),
f) Kancelária Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len "kancelária súdnej rady"),
g) Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len "najvyšší súd"),
h) Špecializovaný trestný súd, krajský súd a okresný súd,
i) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej len "generálna prokuratúra") a krajská prokuratúra.

15. Podľa § 55 zákona č. 400/2009 Z.z., ak štátny zamestnanec vykonával štátnu službu podľa
tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu, vykonával prácu vo verejnom záujme alebo vykonával
inú závislú prácu pre zamestnávateľa, ktorý je služobným úradom podľa tohto zákona, počas doby,
za ktorú je služobný úrad povinný poskytnúť mu funkčný plat z dôvodu neplatného skončenia

štátnozamestnaneckého pomeru, povinnosť služobného úradu poskytnúť štátnemu zamestnancovi
tento funkčný plat sa znižuje o funkčný plat alebo mzdu za uvedenú činnosť.

16. Podľa § 114 ods. 2 zákona č. 400/2009 Z.z., ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na služobné
úrady alebo na štátnych zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje tento zákon, obsahujú ustanovenia o

priemernom zárobku, priemernej mzde alebo o náhrade mzdy, rozumie sa tým funkčný plat priznaný
štátnemu zamestnancovi v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie.

17. Podľa § 120 zákona č. 400/2009 Z.z., na štátnozamestnanecké vzťahy sa primerane použijú
ustanovenia § 10, § 11a ods. 1, § 15, § 16, § 17 ods. 1 a 3, § 19, § 20, § 32 až 41, § 49 ods. 1 až 3 a

5, § 52, § 55 ods. 2 písm. c) až f), § 60, § 61 ods. 1, 2 a 4, § 63 ods. 4 až 6, § 64 ods. 1 a 2, § 67, §
69, § 70, § 72, § 75 ods. 3 a 4, § 76 ods. 4, 5 a 7, § 77 až 80, § 84 ods. 3 a 4, § 85 ods. 2 až 6, 8 a 9,
§ 85a, § 86 až 95, § 96 ods. 1, 2, 4, 6 a 7, § 96a, § 97 ods. 1 až 11, § 98 až 102, § 104, § 104a, § 105
až 114, § 116 ods. 2 a 3, § 117, § 129 až 132, § 136 až 139, § 141, § 142, § 143, § 144, § 144a, § 145
až 148, § 150, § 151, § 152 ods. 1, 2, 4 až 8, § 156, § 157 ods. 3, § 158 až 160, § 161 ods. 1, § 164 až

170, § 177 až 185, § 187 až 189, § 191 ods. 2 až 4, § 192 až 198, § 217 až 222, § 230, § 231 ods. 1,
4 až 6, § 232, § 233, § 233a, § 234 až 236 a § 240 Zákonníka práce.18. Podľa § 38 ods. 1 tretia a štvrtá veta Zákonník práce, písomnosti doručuje zamestnávateľ
zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno
písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku.

19. Podľa § 38 ods. 2 Zákonníka práce, písomnosti doručované poštovým podnikom zamestnávateľ
zasiela na poslednú adresu zamestnanca, ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou
a poznámkou "do vlastných rúk". Zamestnávateľ nesmie určiť pre zásielku odbernú lehotu kratšiu ako
desať dní.

20. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce účinného ku dňu doručenia okamžitého skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s
ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca

naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

21. Podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce účinného ku dňu doručenia okamžitého skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru, ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada
mzdy, presahuje deväť mesiacov, patrí zamestnancovi náhrada mzdy za čas deväť mesiacov.

22. Podľa § 252i ods. 4 Zákonníka práce účinného od 01.01.2013, výpoveď daná zamestnávateľom

zamestnancovi pred 1. januárom 2013 a nároky, ktoré z nej vznikli, sa posudzujú podľa predpisov
účinných do 31. decembra 2012. Dohoda o skončení pracovného pomeru uzatvorená pred 1. januárom
2013 a nároky, ktoré z nej vznikli, sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. decembra 2012.

23. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

24. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky číslo 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

25. Podľa článku 13 bod 2. Služobného poriadku číslo CT/94/2010 účinného od 15.01.2011 (ďalej len

„Služobný poriadok“), plat je splatný pozadu za mesačné obdobie.

26. Podľa článku 13 bod 3. Služobného poriadku, výplatný termín v centre je desiaty deň v kalendárnom
mesiaci. Ak výplatný termín pripadne na deň pracovného pokoja, plat sa vypláca v bezprostredne
predchádzajúci pracovný deň.

27. Podľa článku 13 bod 4. Služobného poriadku, vyúčtovanie platu je vyplácané bezhotovostne
poukázaním na osobný účet štátneho zamestnanca v peňažnom ústave, ktorý si zvolil štátny
zamestnanec.

28. Podľa článku 15 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žiaden dôkaz nemá
predpísanú zákonnú silu.

29. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

30. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.31. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s obsahom spisu, a to žaloba č.l.1-15, okamžité skončenie
pomeru č.l.26-28, trvanie na zamestnávaní č.l.57, zmena návrhu č.l.355-359, funkčný plat č.l.360,
ukončenie práceneschopnosti č.l.362, potvrdenie o práceneschopnosti č.l.367, vyjadrenie žalovaného

č.l.370-374, zmena návrhu č.l.533-536, určenie platu č.l.541-542, rozšírenie návrhu č.l.1220-1223,
výzva na nastúpenie do štátnej služby č.l.1224, potvrdenie o štátnej službe č.l.1225-1226, vyjadrenie
žalovaného č.l.1289-1291, potvrdenie o príjme č.l.1295-1304, zoznam pracovných pomerov č.l.1317 -
1327, potvrdenie o nemocenských dávkach č.l.1318, potvrdenie o dávkach v nezamestnanosti č.l.1320,
vyjadrenie žalovaného č.l.1332, pričom ustálil nasledovný skutkový stav veci.

32. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaný okamžite skončil so žalobcom
štátnozamestnanecký pomer oznámením zo dňa 15.10.2012, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa
15.10.2012. Žalobcovi bol ku dňu skončenia štátnozamestnaneckého pomeru priznaný funkčný plat vo
výške 989 Eur mesačne. Žalobca písomným oznámením zo dňa 18.10.2012 vyzval žalovaného, aby
ho naďalej zamestnával. Oznámením o ukončení práceneschopnosti zo dňa 02.02.2013, doručeným

žalovanému dňa 06.02.2013, žalobca oznámil, že dňom 01.02.2013 ukončil svoju práceneschopnosť
a zároveň požiadal o prideľovanie práce. Žalobca bol v čase od 16.10.2012 do 31.01.2013 dočasne
práceneschopný, pričom za uvedené obdobie mu boli vyplatené nemocenské dávky v sume 253,80
Eur za 10/2012, v sume 530,00 Eur za 11/2012, v sume 547,70 Eur za 12/2012 a v sume 547,70 Eur
za 01/2013. Žalobca bol v čase od 01.02.2013 do 30.06.2013 evidovaný v evidencii nezamestnaných,

pričom v uvedenom období mu boli vyplatené dávky v nezamestnanosti, a to v sume 483,90 Eur za
02/2013, v sume 535,80 Eur za 03/2013, v sume 518,50 Eur za 04/2013, v sume 535,80 Eur za 05/2013
a v sume 518,50 Eur za 06/2013. Žalobca bol v čase od 01.07.2013 do 30.04.2015 zamestnaný v G.
C. E. H. I. D. (E. E. F.), kde v zmysle zákona č. 553/2005 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov
pri výkone práce vo verejnom záujme mu bol priznaný funkčný plat od 01.07.2013 vo výške 666,50 Eur

a od 01.08.2013 vo výške 716,50 Eur. Za uvedené obdobie bol žalobcovi vyplatený funkčný plat v sume
666,51 Eur za 07/2013, v sume 716,51 Eur za 08/2013, v sume 716,51 Eur za 09/2013, v sume 716,51
Eur za 10/2013 a v sume 950,48 Eur za 11/2013.

33. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že nárok žalobcu na náhradu

funkčného platu je čiastočne dôvodný.

34. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu funkčného platu od 07.02.2013 potom, ako došlo k ukončeniu
jeho práceneschopnosti. Keďže žalobca bol po neplatnom skončení pracovného pomeru zo strany
žalovaného práceneschopný do 31.01.2013 vrátane a následne listom zo dňa 02.02.2013 doručeným

žalovanému dňa 06.02.2013 opätovne požiadal o prideľovanie práce (prvýkrát požiadal listom už dňa
18.10.2012, č.l.57), vznikol mu nárok na funkčný plat od ukončenia jeho práceneschopnosti. Nakoľko ale
žalobca svoj nárok na funkčný plat si uplatnil až od 07.02.2013, súd bol viazaný dispozičným oprávnením
žalobcu a preto podľa § 79 ods. 2 a § 252i ods. 4 Zákonníka práce v znení účinnom do 31.12.2012
priznal žalobcovi nárok na funkčný plat odo dňa 07.02.2013 do 06.11.2013, teda za obdobie 9 mesiacov.

35. Súd určil sumu funkčného platu v súlade s § 114 ods. 2 zákona č. 400/2009 Z.z., v zmysle
ktorého sa funkčným platom v konaní o náhrade mzdy rozumie funkčný plat priznaný štátnemu
zamestnancovi v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie. Takýmto okamihom je čas okamžitého
skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu dňa 15.10.2012, pričom k uvedenému dňu mal

žalobca funkčný plat vo výške 989 Eur. Z uvedeného dôvodu súd neprihliadol na v neskorších podaniach
žalobcom uvádzané zvýšenie funkčného platu.

36. Súd od žalobcom uplatnených súm funkčného platu odpočítal plnenia uvedené v § 55 zákona č.
400/2009 Z.z., a to jeho mzdu z iného pracovného pomeru dosahovaného v Centre pre deti a rodiny

Bernolákovo,kdebolžalobcazamestnanýod01.07.2013do30.04.2015.Priznanýmesačnýplatžalobcu
predstavoval sumu 666,50 Eur za obdobie od 01.07.2013 do 01.08.2013 a sumu 716,50 Eur za obdobie
od 01.08.2013 do 01.01.2014. Za uvedené obdobie bol žalobcovi vyplatený funkčný plat v sume 666,51
Eur za 07/2013, v sume 716,51 Eur za 08/2013, v sume 716,51 Eur za 09/2013, v sume 716,51 Eur za
10/2013 a v sume 950,48 Eur za 11/2013.

37. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že od sumy náhrady funkčného platu majú byť
odpočítané aj jednotlivé dávky v nezamestnanosti, ktoré žalobca poberal v mesiacoch február 2013
až jún 2013, nakoľko dávky v nezamestnanosti nepredstavujú v zmysle § 55 zákona č. 400/2009 Z.z.sumu, ktorá sa od náhrady funkčného platu odpočítava (odpočítava sa len funkčný plat alebo mzda za
činnosť). Uvedené rovnako platí aj pre dávky sociálneho zabezpečenia, ktoré sa obdobne ako dávky
v nezamestnanosti od funkčného platu v zmysle § 55 zákona č. 400/2009 Z.z. neodpočítajú.

38. Náhradu funkčného platu za mesiac február 2013 a november 2013 súd vypočítal ako alikvotnú
časť, a to v mesiaci február 2013 od 07.02.2013 do 28.02.2013 z funkčného platu vo výške 989 Eur
a v mesiaci november 2013 od 01.11.2013 do 06.11.2013 zo sumy 38,52 Eur (rozdiel medzi funkčným
platom 989 Eur a sumou vyplatenou za november 2013 vo výške 950,48 Eur). V zmysle uvedeného

s prihliadnutím na § 55 zákona č. 400/2009 Z.z. potom žalobcovi vznikol nárok na funkčný plat v sume
791,20 Eur za 02/2013, v sume 989 Eur za 03/2013, v sume 989 Eur za 04/2013, v sume 989 Eur za
05/2013, v sume 989 Eur za 06/2013, v sume 322,50 Eur za 07/2013, v sume 272,50 Eur za 08/2013,
v sume 272,50 Eur za 09/2013, v sume 272,50 Eur za 10/2013 a v sume 7,33 Eur za 11/2013. Celkovo
teda žalobca má nárok na funkčný plat vo výške 5 894,53 Eur.

39. Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 04. 07. 2017, sp. zn. III. ÚS 460/2017,
„záver, podľa ktorého by zamestnávateľa nestíhala sankcia v podobe úroku z omeškania, pokiaľ sa
dostane do omeškania s plnením mzdy, náhrady mzdy a obdobných záväzkov voči zamestnancovi, by
bol neudržateľný“. Na základe uvedeného súd priznal žalobcovi aj nárok na príslušný úrok z omeškania
tak, ako si ho žalobca uplatnil, a to odo dňa splatnosti každého jedného mesačného funkčného platu

v zmysle článku 13 bod 3 Služobného poriadku.

40. Súd nezohľadnil požiadavku žalovaného, aby žalobcovi bol priznaný úrok z omeškania len
za obdobie od 20.04.2020 do 05.11.2021. Pokiaľ ide o začiatok obdobia trvania nároku na úrok
z omeškania, súdu nie je zrejmé, na základe čoho žalovaný tento začiatok stanovil, keďže žalovaný

neuviedol žiadne tvrdenia k uvedenej požiadavke, a túto prvýkrát uviedol až vo svojom podaní zo dňa
06.12.2023 (č.l.1334). Začiatok plynutia nároku na úrok z omeškania z nevyplateného funkčného platu
pritom vyplýva práve z okamihu jeho splatnosti v zmysle článku 13 bod 3 Služobného poriadku.

41. Súd námietke žalovaného, aby žalobcovi nebol priznaný úrok z omeškania po dni 05.11.2021,

taktiež nevyhovel. Emailovú výzvu žalovaného zo dňa 05.11.2021 súd vyhodnotil ako nedôvodnú,
keďže zo strany žalovaného neboli predložené žiadne dôkazy preukazujúce, že by uvedená výzva
na súčinnosť bola žalobcovi, príp. jeho právnemu zástupcovi doručená. Súd zároveň v tejto súvislosti
poukazuje na ustanovenie § 38 Zákonníka práce, ktoré podrobne upravuje povinnosti zamestnávateľa
pri doručovaní písomností zamestnancom. Ak teda žalobca, príp. jeho právny zástupca, po odoslaní

emailu dňa 05.11.2021 zostal nečinný, žalovaný bol povinný, osobitne ak nemal potvrdené prijatie tohto
emailu, zasielať takúto žiadosť o súčinnosť spôsobom uvedeným v § 38 Zákonníka práce. Rovnako tak
súd musel prihliadnuť na skutočnosť, že žalovaný do neplatného skončenia pracovného pomeru mal
k dispozícii číslo účtu žalobcu na výplatu jeho funkčného platu v zmysle článku 13 bod 4. Služobného
poriadku. Žalovaný teda mohol poukázať sumu funkčného platu na posledný známy bankový účet

žalobcu, ktorý mal k dispozícii. V prípade, že by takýto účet už neexistoval, tak by sa platba žalovanému
vrátila späť. Vzhľadom k uvedenému má súd za to, že žalovaný nevyvinul dostatočné úsilie, ktoré je
možné objektívne splniť za účelom úhrady funkčného platu žalobcovi, a preto nie sú dané dôvody pre
obmedzenie úroku z omeškania tak, ako to požadoval žalovaný.

42. Súd zamietol žalobu žalobcu v časti náhrady funkčného platu vo výške 30 080,67 Eur. Z ustanovenia
§79ods.2Zákonníkaprácevspojenís§114ods.2zákonač.400/2009Z.z.platnýchvčaseokamžitého
skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a § 252i ods. 4 Zákonníka práce účinného od 01.01.2013 je
evidentné, že funkčný plat je možné poskytnúť len za obdobie 9 mesiacov a nie je možné ho predlžovať
nad zákonom stanovený rozsah. Z uvedeného dôvodu súd zamietol žalobu žalobcu v časti náhrady

funkčného platu prevyšujúcej náhradu funkčného platu priznanú vo výroku tohto rozsudku, ktorú si
žalobca uplatnil vo svojich neskorších podaniach, keďže na priznanie takto uplatneného funkčného platu
nebol daný právny základ.

43. Podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu,

ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu.
Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, pripomienku stranysporu, ktorá ju nastolila. Je ale nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
strán sporu (napríklad rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a pod.).

44. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

46. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

47. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením
§ 262 ods. 1 CSP.

48. Súd čiastočným rozsudkom zo dňa 03.03.2017, č.k.6Cpr/7/2012-988, potvrdeným rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.02.2020, č.k. 10CoPr/2/2019-1077, určil, že okamžité
skončenie štátnozamestnaneckého pomeru je neplatné. V uvedenej časti súdneho konania skončeného
čiastočným rozsudkom bol teda žalobca 100 % úspešný.

49. Žalobca si podaním zo dňa 08.02.2015, pripusteným na pojednávaní dňa 09.02.2015, uplatnil nárok
na funkčný plat za obdobie od 07.02.2013 do 31.12.2014 vo výške 9 393,20 Eur. Uvedený nárok žalobca
následne rozšíril svojím podaním zo dňa 03.12.2021, pripusteným na pojednávaní dňa 02.10.2023, o
funkčnýplatzaobdobieod01.11.2018do11.05.2020vovýške26582Eur.Súdpriznalžalobcovifunkčný

plat vo výške 5 894,53 Eur v porovnaní s funkčným platom vo výške 35 975,20 Eur, ktorý požadoval
žalobca. Žalobca bol teda v časti náhrady funkčného platu úspešný v rozsahu 16,38 % a žalovaný uspel
v rozsahu 83,62 %.

50. Súd pri posúdení pomeru úspechu strán sporu vychádzal z ich čiastkových úspechov vo vzťahu

k jednotlivým čiastkovým nárokom uplatneným v súdnom konaní a teda žalobca bol úspešný v rozsahu
116,38 % (100 % + 16,38 %) a žalovaný bol úspešný v rozsahu 83,62 %. Celkový čistý úspech žalobcu
teda predstavuje 32,76 % (116,38 % - 83,62 %).

51. Súd pri posúdení nároku na náhradu funkčného platu bol viazaný jednoznačným zákonným

ustanovením § 79 ods. 2 Zákonníka práce, ktoré umožňovalo súdu v prípade neplatnosti skončenia
pracovného pomeru priznať žalobcovi funkčný plat len v rozsahu 9 mesiacov. Uvedené ustanovenie
pritom súdu žiadnym spôsobom neumožňovalo tak, ako je to v súčasnosti, priznať náhradu funkčného
platu nad uvedený rozsah a túto náhradu v prípade žiadosti žalovaného primerane znížiť. Súd teda
v posudzovanom prípade nemal možnosť na základe svojej úvahy rozhodnúť o znížení náhrady

funkčného platu na uplatnený rozsah, keďže maximálna výška náhrady bola stanovená pevne priamo
zákonom. Nakoľko nárok žalobcu uplatnený v jeho písomných podaniach išiel nad takto zákonom
stanovený rámec, súd mohol žalobcom uplatnený nárok na náhradu funkčného platu prevyšujúceho 9
mesiacov len zamietnuť, čo sa zároveň aj vzhľadom na zásadu úspechu v konaní o náhradu trov muselo
premietnuť aj do nároku na náhradu trov konania.

52. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Mestskom súde Bratislava IV.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa
poprivšeobecnýchnáležitostiachpodaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok).