Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 5, 2024

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 14C/29/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824202379
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Fedor

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2024:3824202379.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v spore žalobkyne: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom

C. B. XXX, adresa na doručovanie D. C. XX, právne zastúpená JUDr. Janou Bezákovou, advokátkou so
sídlom Bakalárska 6, Prievidza, proti žalovanému: Pohotovosť, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava,
právne zastúpený JUDr. Katarínou Hegedüšovu, advokátkou so sídlom Majerníkova 3/A, Bratislava, o
určenie neexistencie záložného práva, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje, že nehnuteľnosti zapísané na Liste vlastníctva číslo XXXX v katastri nehnuteľností vedenom
Okresným úradom Prievidza, katastrálny odbor, Okres: B., E.: D. C., Katastrálne územie: D. C., a to
rodinný dom so súpisným číslom XX, postavený na pozemku parcela registra „C“, parcelné číslo 248/2 a

pozemok parcela registra „C“, parcelné číslo 248/2, o výmere 872m2, druh pozemku: zastavaná plocha
a nádvorie nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovaného podľa zmluvy o zriadení
záložného práva číslo 1228/2008-BÁN zo dňa 21.4.2008, podľa čísla V 3617/08 – VZ 65/08 a záložné
právo tu nie je.

II. Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu 100% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že nehnuteľnosti
zapísanénaListevlastníctvačísloXXXXvkatastrinehnuteľnostívedenomOkresnýmúradomPrievidza,

katastrálny odbor, Okres: B., E.: D. C., Katastrálne územie: D. C. nie sú zaťažené záložným právom
vprospechžalovanéhopodľazmluvyozriadenízáložnéhoprávačíslo1228/2008-BÁNzodňa21.4.2008
a že záložné právo tu nie je.

2. Žalobu odôvodnila žalobkyňa tým, že dňa 23.11.2007 bola medzi žalobkyňou na strane dlžníka a
žalovaným na strane veriteľa uzavretá zmluva o úvere. Žalovaný sa zaviazal poskytnúť žalobkyni úver
v sume 10.000 Sk (331,94EUR) a žalobkyňa sa zaviazala zaplatiť žalovanému túto sumu zvýšenú o

príslušný poplatok vo výške 3.620 Sk (131,18 EUR), t.j. celkovo zaplatiť čiastku 13.620 Sk (456,46
EUR). Podstatnou náležitosťou zmluvy bolo udelenie plnomocenstva žalovanou ako dlžníkom vopred
určenému splnomocnencovi - advokátovi, ktorého určil a vybral žalovaný ako veriteľ. Súčasťou
plnomocenstva bolo splnomocnenie advokáta na uzatvorenie záložnej zmluvy, ktorej predmetom bolo
zriadenie záložného práva v prospech veriteľa za účelom zabezpečenia jeho pohľadávok vzniknutých
z tejto úverovej zmluvy k už existujúcim pohľadávkam splnomocniteľa (žalovaného) a k pohľadávkam,
ktoré splnomocniteľ nadobudne alebo vzniknú po dni uzatvorenia úverovej zmluvy, alebo záložného

práva k pohľadávkam, ktorých vznik závisí od splnenia podmienky. Splnomocniteľ splnomocnil advokáta
na zastupovanie splnomocniteľa pri všetkých úkonoch a vo všetkých veciach týkajúcich sa podania
žiadosti o registráciu záložných práv k pohľadávkam splnomocniteľa v prospech záložného veriteľa
v Notárskom registri záložných práv. Splnomocniteľ splnomocnil advokáta na zastupovanie v celomrozsahu vo veci zaslania oznámenia o vzniku záložného práva k pohľadávke spolu s výzvou na plnenie
záložnému veriteľovi dlžníkom splnomocniteľa a súčasne splnomocniteľ poveril advokáta vymáhaním
splatnej pohľadávky splnomocniteľa na účet záložného veriteľa v prípade, že dlžník splnomocniteľa

nebude plniť splatnú pohľadávku dobrovoľne. Predmetom záložného práva sú nehnuteľnosti vo
vlastníctve žalobkyne a to rodinný dom a pozemok, na ktorom je dom postavený. Podľa názoru
žalobkyne je záložná zmluva absolútne neplatným právnym úkonom a to predovšetkým z pre zrejmý
rozpor záujmov dlžníka (žalobkyne) a jej zástupcu podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Rovnako
namietla, že z ustanovenia § 5a ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa vyplýva, že záložná zmluva

k nehnuteľnosti, čo je bezpochyby zmluva o zabezpečení splnenia záväzku v zmysle citovaného
ustanovenia nesmie byť v mene vlastníka - fyzickej osoby, podpísaná treťou osobou. Ďalej mala
žalobkyňa za to, že záložná zmluva je pre rozpor s ustanovením § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako
celok absolútne neplatná. Dohoda o splnomocnení je predtlačená. Formulárová zmluva bola poskytnutá
na tento účel poskytovateľom úveru, žalobcom, obsahujúc zmluvnú podmienku, ktorej obsah dlžník
nemohol ovplyvniť, nakoľko mu bola predložená v jednom balíku s úverovou zmluvou, v ktorej bol vopred

určený zástupca záložcu bez možnosti jeho slobodného výberu, čím táto podmienka spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľná.
Nakoľko je dohoda o splnomocnení vpísaná do tzv. formulárovej dohody, bola obmedzená možnosť,
aby si splnomocniteľ zvolil splnomocnenca - zástupcu, ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu, a
ktorý by skutočne hájil záujmy splnomocnenca, keďže tento už bol v tejto dohode o splnomocnení

vopred vpísaný. Žalobkyňa ako dlžník neplnila záväzky vyplývajúce zo zmluvy o úvere z dôvodu dlhej
a ťažkej choroby. Napriek neplneniu záväzku má za to, že záložné právo, ktoré vzniklo na podklade
neplatnej záložnej zmluvy, neexistuje. Na uvedenej neexistencii záložného práva má žalobkyňa ako
vlastníčka nehnuteľností naliehavý právny záujem, nakoľko len rozhodnutie súdu môže byť podkladom
pre vykonanie zmeny zápisu záložného práva (jeho výmazu) v katastri nehnuteľností. Ak záložné právo

vzniklo na podklade neplatnej záložnej zmluvy, ide o dôvod určenia jeho neexistencie, nakoľko sa jedná
o jedinú obranu záložcu na ochranu svojho majetku, aby nebolo možné ani v budúcnosti záložné právo
vykonať. V prípade, ak by súd žalobe vyhovel, navrhované rozhodnutie súdu je spôsobilé dosiahnuť
výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností aj proti vôli žalovaného ako záložného veriteľa. Záložné
právo nie je možné odstrániť inak, len uvedeným určovacím výrokom.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že neeviduje uhradenú pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy.
Z dôvodu, že klient (žalobkyňa) porušil Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, neuhrádzal splátky v
dohodnutých termínoch a v určenej výške, bol žalovaný nútený postupovať vo vymáhaní pohľadávky v
zmysle podmienok dohodnutých v zmluve o úvere a zabezpečiť si návratnosť pohľadávky. Žalobkyňa

vo svojom vyjadrení poukazuje na udelenie splnomocnenia pre advokáta Mgr. Tomáša Kušníra.
Žalovaný sa s týmto tvrdením nestotožňuje. Uviedol, že udelenie plnomocenstva má všetky zákonom
ustanovené náležitosti. Plnomocenstvom sa rozumie jednostranný právny úkon, ktorým zastúpený dáva
určitému adresátovi, prípadne komukoľvek na vedomie, že určitá osoba je oprávnená ho zastupovať
a v akom rozsahu. Žalovaný má za to, že plnomocenstvo je platné a nie je možné ho kvalifikovať

ako absolútne neplatný právny úkon. Udelené plnomocenstvo je právnym úkonom spĺňajúcim všetky
náležitosti právneho úkonu. Plnomocenstvo na zastupovanie bolo súčasťou zmluvy o úvere a bolo
dojednané jasne, určito a zrozumiteľne. Žalovaný má za to, že splnomocnenec Mgr. Tomáš Kušnír konal
v medziach plnomocenstva a neprekročil svoje oprávnenia uvedené v predmetnom plnomocenstve,
nakoľko v plnomocenstve je jasne, zrozumiteľne a určito vyjadrený rozsah udeleného plnomocenstva, čo

je podstatná náležitosť plnomocenstva ustanovená zákonom. Žalobkyňa predmetné plnomocenstvo na
znak súhlasu podpísala. Žalobkyňa ako dlžník mohla kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere udelené
plnomocenstvo v zmysle § 33b Občianskeho zákonníka odvolať, pričom tak neurobila. Plnomocenstvo
bolo udelené v súlade so zákonom a dôvody neplatnosti neboli nikdy naplnené. Preto nie je možné
považovať zmluvu o zriadení záložného

práva za neplatnú. Podľa žalovaného, predmetný právny vzťah nie je spotrebiteľským právny vzťahom.
V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa zmluvné strany dohodli na tom, že ich vzťahy
sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka.

4. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 30.10.2024 uviedla, že svoj dlh v lehote nesplatila.

Žalovaný uplatnil svoju pohľadávku cestou Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská arbitrážna a.s. (predtým Slovenská rozhodcovská a.s.). Rozhodcovským rozsudkom Stáleho
rozhodcovského súdu sp.zn. SR 04596/2008 zo dňa 19.6.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
14.7.2008 a vykonateľnosť dňa 17.7.2008, súd zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanému sumu 606,12EUR (18.260,00 Sk) s príslušenstvom. Na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského
rozsudku žalovaný svoju pohľadávku vymáhal v exekučnom konaní. Uznesením Okresného súdu Žiar
nad Hronom č.k. 6Er/939/2008-352 zo dňa 12.9.2023 súd exekúciu na návrh žalobkyne zastavil.

Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 6Er/939/2008-352 zo dňa 12.9.2023, v spojení s
Uznesením Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 17CoEk/l/2024-69 zo dňa 21.1.2024, nadobudlo
právoplatnosť dňa 21.2.2024. Žalobkyňa má za to, že záložné právo, ktorým bola zabezpečená
pohľadávka žalovaného, zaniklo. Pohľadávka žalovaného podľa úverovej zmluvy mala byť zaplatená v
troch splátkach, pričom posledná splátka bola splatná dňa 15.3.2008. Rozhodcovský rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu sp.zn. SR 04596/2008 zo dňa 19.6.2008 nadobudol právoplatnosť dňa 14.7.2008
a vykonateľnosť dňa 17.7.2008. Je teda zrejmé, že premlčacia lehota zabezpečenej pohľadávky
uplynula s následkom premlčania najneskôr dňa 18.7.2018. Zmluva o zriadení záložného práva bola
uzavretá na zabezpečenie pohľadávky žalovaného zo zmluvy o úvere zo dňa 23.11.2007. Keďže je
premlčaná pohľadávka z úverovej zmluvy, je rovnako premlčané záložné právo zo záložnej zmluvy a
právo žalovaného domáhať sa uspokojenia zo zálohu tým zaniklo. Vzhľadom k uvedenému vzniesla

žalobkyňa námietku premlčania pohľadávky žalovaného zo zmluvy o úvere zo dňa 23.11.2007, ako aj
premlčania záložného práva.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Strany sa na pojednávaní nezúčastnili. Neprítomnosť žalobkyne
ospravedlnila jej právna zástupkyňa. Žalovaný svoju neprítomnosť vopred písomne ospravedlnil. Súd

pojednával v neprítomnosti strán.

6. Právna zástupkyňa žalobkyne zotrvala na svojich písomných podaniach a vyjadreniach. Súd vykonal
dokazovanie týmito listinami: zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 21.4.2008, zmluva o úvere zo
dňa 23.11.2007, výpis z Listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. D. C., uznesenie KS v Banskej Bystrici č.k.

17CoEk 1/2024 – 69 zo dňa 31.1.2024, uznesenie OS Žiar nad Hronom č.k. 6Er 939/2008 – 352 zo
dňa 12.9.2023.

7. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ) v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy
o úvere spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy
upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane

dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

9. Podľa § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 52 ods. 3 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere Spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

12. Podľa § 100 ods. 2 OZ premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým
nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

13. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

14. Podľa §151a OZ záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že
záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu
záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.15. Podľa 151e ods. 2 OZ záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká
zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

16. Podľa § 151j ods. 2 OZ ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená,
môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená
pohľadávka je premlčaná.

17. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 23.11.2007 spolu uzatvorili zmluvu o úvere číslo 3601045,
na základe ktorej žalovaný v postavení veriteľa poskytol žalobkyni v postavení dlžníka úver vo výške
10.000 Sk (331,94 EUR). Žalobkyňa ho bola povinná splatiť v troch mesačných splátkach po 4.540
SK (150,70 EUR), so splatnosťou prvej splátky počnúc dňom 15.1.2008. Súčasťou textu zmluvy bolo
plnomocenstvo, ktoré udelila žalobkyňa Mgr. Tomášovi Kušnírovi, ktorý je v plnomocenstve označený aj
ako „advokát“. V rámci plnomocenstva bol splnomocnenec splnomocnený okrem iného aj na to aby za

účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa (žalovaného) zo zmluvy o úvere uzatvoril v mene žalobkyne
záložnú zmluvu podľa § 552 Občianskeho zákonníka k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobkyne,
ako formu zábezpeky tejto pohľadávky. K zmluve boli pripojené aj všeobecné zmluvné podmienky,
ktoré v odseku číslo 17 obsahovali rozhodcovskú doložku, podľa ktorej všetky spory, ktoré vzniknú
z tejto zmluvy budú riešené pred Stálym rozhodcovským súd zriadeným spoločnosťou Slovenská

rozhodcovská a.s..

18. Dňa 21.4.2008 bola uzatvorená záložná zmluva, v ktorej v postavení záložného veriteľa vystupoval
žalovaný a v postavení záložcu žalobkyňa. Zmluvu za žalobkyňu podpísal splnomocnenec Mgr. Tomáš
Kušnír. Zálohom boli nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne, zapísané na Liste vlastníctva číslo XXXX,

pre katastrálne územie D. C.. Zabezpečenou pohľadávkou mali byť všetky pohľadávky záložného
veriteľa, ktoré vznikli a mali vzniknúť na základe zmluvy o úvere číslo 3601045 zo dňa 23.11.2007.

19. Ďalej medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa svoj záväzok zo zmluvy o úvere riadne
neuhrádzala a do dňa podania žaloby na tunajšom súde ho ani neuhradila.

20. Žalobkyňa predložila ako listinné dôkazy uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 17CoEk
1/2024 – 69 zo dňa 31.1.2024 a uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 6Er 939/2008 – 352 zo
dňa 12.9.2023. Z uvedených rozhodnutí vyplýva, že dňa 19.6.2008 bol vydaný Stálym rozhodcovským
súdom rozhodcovský rozsudok sp.zn. SR 04596/08, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa

14.7.2008 a vykonateľnosť dňa 17.7.2008. Uvedeným rozsudkom bola žalobkyňa zaviazaná uhradiť
žalovanému sumu 606,12 EUR (18.260 Sk) s príslušenstvom. Okresný súd Žiar nad Hronom poverením
zo dňa 7.11.2008 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie proti žalobkyni. Žalobkyňa sa
návrhom podaným na Okresnom súde Žiar nad Hronom dňa 17.3.2023 domáhala zastavenia exekúcie.
Okresný súd Žiar nad Hronom je návrhu vyhovel a exekúciu uznesením zo dňa 12.9.2023 zastavil.

Dôvodom zastavenia exekúcie bolo, že rozhodcovská doložka bola exekučným súdom vyhodnotená ako
neprijateľná podmienka a rozhodcovský súd preto nemal právomoc rozhodnúť spor medzi žalovaným
a žalobkyňou a jeho rozsudok bol preto nulitným právnym aktom a teda nespôsobilým exekučným
titulom. Krajský súd Banská Bystrica uznesením č. k. 17CoEk/l/2024-69 zo dňa 21.1.2024 potvrdil
uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom.

21. Na základe vykonaného dokazovania dospel ďalej súd k záveru, že vzťah medzi žalobkyňou a
žalovanýmbolspotrebiteľskýmprávnymvzťahom(sprihliadnutímnapovahuúčastníkov,obsahavopred
pripravený text listiny na predtlačenom formulári). Na spotrebiteľský charakter uvedeného právneho
vzťahu nemalo vplyv ani to, že strany uzatvorili zmluvu o úvere, ktorá je absolútnym obchodom. Na

vzťah medzi stranami preto bolo potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva, predovšetkým
ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy.

22. Žalobkyňa sa domáhala určenia neexistencie záložné práva, t.j. žalobným návrhom v podstate
žiadala aby súd určil, či tu právo je alebo nie je. V prípade ak sa žalobca v konaní domáha určenia

existencie, alebo neexistencie práva, musí v zmysle ustanovenia § 137 písm. c) Civilného sporového
poriadku preukázať, že je na takomto určení daný naliehavý právny záujem. Existencia naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení je teda nevyhnutnou podmienkou prípustnosti určovacej
žaloby. Žalobca má právny záujem na určení neplatnosti vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozenéjeho právo alebo právny vzťah, ktorého je účastníkom, alebo, ak by sa jeho postavenie bez tohto určenia
stalo neistým. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba
je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť

odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj
tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v
prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo
jeho právne postavenie neistým (R 17/1972). Súd považoval naliehavý právny záujem žalobkyne na
požadovanom určení za daný (išlo o určenie neexistencie práva) a v prípade, že súd žalobnému návrhu

vyhovie, na jeho podklade môže katastrálny úrad vykonať výmaz záložného práva z listu vlastníctva.
Zbavenie nehnuteľnosti ťarchy je cieľom, ktorý žalobkyňa nepochybne sledovala, keď žalobu podávala.
V tomto prípade teda jej žaloba rieši otázku praktického života.

23. Žalobkyňa v rámci prostriedkov procesného útoku vzniesla námietky premlčania. Tvrdila, že
záložné právo žalovaného, ktoré by malo zaťažovať nehnuteľnosti žalobkyne je premlčané. Žalobkyňa

vychádzala z toho, že premlčanou je podľa nej už aj samotná pohľadávka, ktorú mal žalovaný proti
žalobkyni a preto je premlčané aj záložné právo žalovaného, ktoré túto pohľadávku zabezpečuje. Súd
sa týmito námietkami zaoberal.

24. Záložné právo je právom, ktoré podlieha premlčaniu, pretože nie je z premlčania zo zákona

vylúčené a možnosť premlčania záložného práva zároveň výslovne vyplýva z ustanovenia § 100 ods. 2
Občianskeho zákonníka veta tretia, v zmysle ktorej sa záložné práva nepremlčujú skôr než zabezpečená
pohľadávka. Premlčacia doba záložného práva je všeobecná, t.j. trojročná a začína bežať odo dňa,
kedy právo mohlo byť vykonané prvýkrát, t.j. odo dňa, kedy vzniklo právo na uspokojenie zabezpečenej
pohľadávky zo zálohu. Dovolať sa premlčania záložného práva môže iba ten, kto je vlastníkom zálohu a

kto môže byť výkonom záložného práva priamo dotknutý, t. j. záložca. To platí aj v prípade, keď obligačný
(záložný) dlžník a záložca sú dve rozdielne osoby.

25. V danom prípade bolo plnenie, ktoré mala plniť žalobkyňa žalovanému (splátky poskytnutého
úveru) rozložené na tri mesačné splátky. Tieto boli splatné v dňoch 15.1.2008, 15.2.2008 a 15.3.2008.

Je pravdou, že žalobkyňa bola zaviazaná na plnenie žalovanému zo zmluvy o úvere rozsudkom
Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 04596/08, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.7.2008 a
vykonateľnosť dňa 17.7.2008 avšak tento rozsudok bol exekučným súdom v rámci exekučného konania
posúdený ako nulitný právny akt. Konajúci súd sa s týmto posúdením stotožňuje. Na nárok žalovaného
(pohľadávku) voči žalobkyni zo zmluvy o úvere sa preto nevzťahuje desaťročná premlčacia doba

v zmysle ustanovenia § 110 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka ale len všeobecná trojročná
premlčacia doba v zmysle ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba pohľadávky ako
práva žalovaného voči žalobkyni preto začala plynúť najneskôr dňa 16.3.2008, t.j. deň po jej konečnej
splatnosti. Vtedy si žalovaný ako veriteľ pohľadávky mohol svoje právo vykonať po prvý raz, teda mohol
podať žalobu, ktorou by sa bol mohol domáhať zaplatenia dlžnej sumy. Pohľadávka žalovaného zo

zmluvy o úvere sa premlčala dňa 16.3.2011.

26. Samotné premlčanie záložného práva nie je priamo podmienené premlčaním pohľadávky, ktorú
záložné právo zabezpečuje. Premlčacie doby (premlčacia doba zabezpečenej pohľadávky a premlčacia
doba záložného práva) môžu, ale nemusia začať plynúť v rovnaký deň. Z ustanovenia § 100 ods. 2 tretej

vetyObčianskehozákonníkavšakmožnovyvodiť,žezáložnéprávosanepremlčískôr,nežzabezpečená
pohľadávka. Môže sa preto premlčať najskôr zároveň s hlavnou (zabezpečenou) pohľadávkou avšak
môže to byť aj neskôr. Uvedené okrem iného znamená, že v čase keď ešte nedošlo k premlčaniu
záložného práva, môže záložný veriteľ uspokojiť svoje právo (pohľadávku) zo zálohu aj v prípade, keď
už medzitým došlo k premlčaniu jeho hlavnej (zabezpečenej) pohľadávky voči dlžníkovi (ustanovenie §

151j ods. 2 Občianskeho zákonníka).

27. Ustanovenie § 100 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka umožňuje presah plynutia premlčacej
dobyzáložnéhoprávaoprotipremlčaniupohľadávkyveriteľavhlavnom(zabezpečovanom)záväzkovom
vzťahu a priznáva záložnému veriteľovi právo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj po premlčaní

zabezpečenej pohľadávky. Vznesenie námietky premlčania záložného práva je významné iba vo vzťahu
k právu záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu, pričom je zrejmé, že túto námietku môže
vzniesť iba záložca a prvýkrát tak môže (úspešne) urobiť až v momente, keď uplynula premlčacia doba aj
zabezpečovanej pohľadávky, nielen 3-ročná premlčacia doba pre premlčanie práva záložného veriteľadomáhať sa uspokojenia zo zálohu. V prípade, ak tieto premlčacie doby uplynuli, záložný veriteľ nezačal
s predajom zálohu a záložcom bola námietka premlčania vznesená, stráca záložný veriteľ možnosť
domáhať sa (proti vôli záložcu) uspokojenia zo zálohu, pretože jeho záložné právo je premlčané.

28. Zmluva o zriadení záložného práva bola uzavretá dňa 21.4.2008. Z vyhotovenia tejto zmluvy
predloženého súdu vyplýva, že vklad záložného práva bol Správou katastra Prievidza povolený dňa
23.7.2008. Záložné právo teda v zmysle ustanovenia § 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniklo dňa
23.7.2008. Od tohto dňa sa žalovaný mohol domáhať uspokojenia svojej pohľadávky zo zálohu, keďže

jeho pohľadávka voči žalobkyni nebola riadne a včas splnená. Trojročná premlčacia doba na premlčanie
záložného práva uplynula dňa 23.7.2011. Záložné právo žalovaného zaťažujúce nehnuteľnosti vo
vlastníctve žalobkyne, zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie D. C., Obec D.
C. je preto premlčané. Ak záložný veriteľ neuplatnil v premlčacej dobe právo na uspokojenie pohľadávky
zabezpečenej z výťažku z predaja zo zálohu, má to za následok, ak sa záložca dovolá premlčania tohto
práva, že záložný veriteľ sa nemôže úspešne domôcť speňaženia zálohu (uspokojenia zabezpečenej

pohľadávky z výťažku predaja zálohu). Záložné právo v takomto prípade už nemôže byť naďalej
spôsobilým predmetom na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky. Z uvedených dôvodov súd žalobe
vyhovel a určil, že nehnuteľnosti žalobkyne nie sú zaťažené záložným právom žalovaného a záložné
právo tu nie je.

29. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

31. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

32. Vzhľadom na to, že súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel, žalobkyňa bola v spore plne úspešná. Súd
preto priznal žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu. O konkrétnej výške náhrady trov konania

bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský

súd v Trenčíne.

Podľa § 393 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.