Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, November 22, 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/43/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121204686
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Lampartová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8121204686.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

-2- 14C/43/2021

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Lampartovou v spore žalobcu: RED STONE NOW SK a.s., so
sídlom Žilinská 1, 811 05 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 52 440 303, právne zastúpeného:
advokátska kancelária AKPF s.r.o., so sídlom Dúbravská cesta 2, Bratislava, IČO: 55 032 800, proti
žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., právne zastúpenej: Mgr. Martin Jankovič,
advokát so sídlom Železničná 257/19, 050 01 Revúca, o určenie neúčinnosti právneho úkonu prevodu
nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

-2- 14C/43/2021

I. Súd u r č u j e , že kúpna zmluva uzavretá dňa 16.11.2020 medzi E. B., F. G., nar. XX.XX.XXXX, r.č.
XXXXXX/XXXX, trvale bytom: C. XXXXX/XX, XXX XX D. a H. B., F. B., nar. XX.XX.XXXX, r.č.: XXXXXX/
XXXX, C. XXXXX/XX, XXX XX D. ako predávajúcimi a A. B., F. B., nar. XX.XX.XXXX, r.č.: XXXXXX/
XXXX, trvale bytom: C. XXXXX/XX, XXX XX D. ako kupujúcou, je v časti, v ktorej E. B. prevádza svoj
spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/2 k celku k nehnuteľnostiam evidovaným Okresným úradom Prešov,

katastrálny odbor na LV č. XXXX pre k.ú. D., obec Prešov, okres Prešov, ako:
a) pozemok registra C KN, parcelné číslo: XXXXX, druh pozemku: záhrada, výmera: 866 m2,
b) pozemok registra C KN, parcelné číslo: XXXXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, výmera:
452 m2 ,
c) pozemok registra C KN, parcelné číslo: XXXXX/X, druh pozemku: záhrada, výmera: 553 m2,
d) pozemok registra C KN, parcelné číslo: XXXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
výmera: 189 m2,
e) stavba – rodinný dom – so súpisným číslom: XXXXX na pozemku registra C KN s parcelným číslom:

XXXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 189 m2 ; voči žalobcovi n e ú č i n n á .

II. Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

-15- 14C/43/2021

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 04.06.2021 domáhal, aby súd určil, že kúpna zmluva
uzavretá dňa 16.11.2020 medzi E. B., F. G., nar. XX.XX.XXXX a H. B., F. B., nar. XX.XX.XXXX ako
predávajúcimi a žalovanou ako kupujúcou je v časti, v ktorej E. B. prevádza svoj spoluvlastnícky podiel
vo veľkosti 1/2 k celku k nehnuteľnostiam:a) pozemok registra C KN parc. č. XXXXX –záhrada o výmere 866 m2,
b) pozemok registra C KN parc. č. XXXXX –zastavaná plocha a nádvorie o výmere 452 m2,
c) pozemok registra C KN parc. č. XXXXX/X – záhrada o výmere 553 m2,

d) pozemok registra C KN parc. č. XXXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 189 m2,
e) stavba – rodinný dom – so súpisným číslom XXXXX na pozemku reg. C KN s parc. č. XXXXX/X –
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 189 m2;
nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX pre k.ú. D., je voči žalobcovi neúčinná. Žalobcu odôvodnil tým,
že jeho dlžníčka – E. B. – previedla na žalovanú spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti, hoci neuhradila

žalobcovi dlh na základe vykonateľného exekučného titulu. Žalovaná je pritom blízkou osobou dlžníka
žalobcu. Žalobca ďalej uviedol, že na základe vykonateľného exekučného titulu na peňažné plnenie –
notárskej zápisnici Nz 15080/2020 zo dňa 09.06.2020 spísanou JUDr. Evou Loumovou, notárkou so
sídlom v Prešove – bolo spoločnosti ALEKO agency, s.r.o., Masarykova 22, Prešov, IČO: 36 720 224
a osobe E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXXX/XX, D. zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne
pohľadávku15000EURspríslušenstvom.Súdnyexekútorzačalnapodkladepredmetnéhoexekučného

titulu dňa 01.04.2021 voči dlžníkom exekúciu. V rámci exekúcie bolo súdnym exekútorom zistené, že
dlžníčka vykonala právny úkon – uzavretie kúpnej zmluvy zo dňa 16.11.2020 – ktorým previedla na
žalovanú svoj spoluvlastnícky podiel na vyššie uvedených nehnuteľnostiach o veľkosti 1/2. Dlžníčka
pohľadávku doposiaľ neuhradila a napriek skutočnosti, že dlh nebol uhradený, vykonala právny úkon
prevodu spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti, o ktorom je žalobca oprávnený sa domnievať, že

bol vykonaný s úmyslom ukrátiť žalobcu ako veriteľa. Žalovaná je dcérou dlžníčky, a teda blízkou osobou
v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka. Žalobca sa preto v súlade s § 42a Občianskeho zákonníka
domáhal, aby súd určil, že právny úkon, ktorým dlžníčka previedla špecifikované nehnuteľnosti na
žalovanú, bol voči nemu právne neúčinný.

2. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila podaním zo dňa 16.11.2021, ktorým navrhla žalobu v celom rozsahu
zamietnuť. K skutkovým okolnostiam uviedla, že dňa 09.06.2020 došlo zo strany spoločnosti ALEKO
agency, s.r.o., so sídlom Masarykova 22, Prešov, IČO: 36 720 224 ako vystaviteľa 1 a pani E. B. ako
vystaviteľa 2 k vystaveniu zmenky na rad žalobcu, na základe ktorej sa vystavitelia zmeny zaviazali
zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi dňa 09.09.2020 peňažné prostriedky (zmenkovú sumu) vo

výške 15 000 EUR. O skutočnosti, že došlo k vystaveniu zmenky, bola dňa 09.06.2020 spísaná notárska
zápisnica č. Nz 15080/2020, N51/2020 JUDr. Evou Loumovou, notárkou so sídlom v Prešove, pričom
v predmetnej notárskej zápisnici dlžníci ALEKO agency, s.r.o. a E. B. vyhlásili, že sa zaväzujú zaplatiť
žalobcovi ako veriteľovi dňa 09.09.2020 peňažné prostriedky (zmenkovú sumu) vo výške 15 000 EUR
a že súhlasia s vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa § 45 ods. 2 písm. c) zákona č. 233/1995 Z.z.

Na podklade predmetnej notárskej zápisnice bolo na exekútorskom úrade Mgr. Ing. Juraja Korína so
sídlom vo Vranove nad Topľou začaté exekučné konanie pod sp. zn. 409EX/298/21 vedené v prospech
žalobcu ako oprávneného, a to voči spoločnosti ALEKO agency, s.r.o. ako povinnému 1 a E. B. ako
povinnému 2. Po doručení upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 01.04.2021 E. B. zaslala táto
exekútorovi dňa 14.05.2021 návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že nárok vymáhaný exekútorom

v predmetnom exekučnom konaní v prospech žalobcu ako oprávneného zanikol, a to ešte pred
podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Uvedená skutočnosť je v rozpore s tvrdením žalobcu, že E. B.
pohľadávku do dňa podania žaloby neuhradila. K zániku nároku vymáhaného v predmetnom exekučnom
konaní došlo už dňa 27.07.2020, a to platbami spol. ALEKO agency, s.r.o. v prospech bankového účtu
žalobcu – dňa 24.07.2020 prevedená suma 10 609,60 EUR a následne dňa 27.07.2020 prevedená

suma 4 502,90 EUR, t.j. spolu v sume 15 112,50 EUR. Keďže v zmysle notárskej zápisnice boli dlžníci
zaviazaní zaplatiť pohľadávku spoločne a nerozdielne, uvedenými úhradami spol. ALEKO agency, s.r.o.
došlo v zmysle § 511 ods. 1 a § 559 Občianskeho zákonníka k zániku pohľadávky žalobcu v predmetnom
exekučnom konaní, a teda aj k zániku povinnosti E. B. platiť za zmenku zmenkovú sumu 15 000
EUR. K právnemu posúdeniu žalovaná uviedla, že v zmysle § 42a Občianskeho zákonníka možno

odporovať právnemu úkonu, ktorý ukracuje uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky. Nakoľko
však pohľadávka žalobcu zanikla splnením, nie je v danom prípade naplnená jedna zo základných
podmienok na odporovanie právneho úkonu, a to existencia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Popri
tom žalovaná zastávala názor, že právny úkon – kúpna zmluva zo dňa 16.11.2020 nie je odporovateľný
právny úkon, nakoľko ním nemohlo dôjsť a ani nedošlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky žalobcu,

keďže táto pohľadávka žalobcu zanikla ešte pred uzatvorením kúpnej zmluvy, a to zaplatením celej
dlžnej sumy 15 000 EUR zo strany spol. ALEKO agency, s.r.o. Žalovaná tiež poukázala na rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/237/2017 zo dňa 24.06.2020 a sp. zn. 6Cdo/253/2013 zo dňa
17.12.2013 ohľadom výkladu pojmu „vymáhateľná pohľadávka“, v zmysle ktorých sa pod vymáhateľnoupohľadávkou má rozumieť pohľadávka, ktorú možno vynútiť exekúciou, t.j. už priznanú vykonateľným
rozhodnutím alebo iným exekučným titulom. Záverom poukázala na ďalšiu podmienku odporovania
právneho úkonu, a to že ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky (ak by existovala) predpokladá

také skrátenie (zmenšenie) majetku, ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo sčasti.
Žalobca, ktorý odporuje kúpnu zmluvu musí dokazovať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka, t.j.
v tomto prípade E. B., pričom nestačí, že sa jej majetok zmenšil, ale je potrebné preukázať, že sa zmenšil
do takej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie žalobcovho nároku.

3.Žalobcavreplikezodňa06.12.2021zotrvalnapodanejžalobe.Uviedol,žežalobupodalvnadväznosti
na informácie získané počas exekúcie v exekučnej veci, kde žalobca vystupuje ako oprávnený proti
povinným N8R4 – Sofranek, s.r.o. (predtým ALEKO agency, s.r.o.) a E. B., nar. XX.XX.XXXX (v texte
ďalej tiež iba ako „dlžníčka“) a to z dôvodu, že sa domnieva, že prevod spoluvlastníckeho podielu
na nehnuteľnostiach bol vykonaný s úmyslom ukrátiť žalobcu ako veriteľa, keďže žalovaná je dcérou
dlžníčky E. B.. Uviedol, že dlžníčka uhradila čiastkové úvery vo výške 10 609,60 EUR (variabilným

symbolom 120000142) a 4 383,60 EUR (s variabilným symbolom 120000143), avšak v tom čase ešte
ani vystavená zmenka nebola splatná a pri úhradách bol použitý variabilný symbol zodpovedajúci
čiastkovému úveru poskytnutého žalobcom. Dlžníkom nebolo uvedené, že hradí na zmenku. Platby
boli hradené nie na zmenku, ale ako čiastkové úvery, o čom svedčia variabilné symboly uvedené pri
platbách, ktoré sú s zhodné s variabilnými symbolmi uvedených čiastkových úverov. Zmenka slúžila ako

zabezpečovací prostriedok. Spoločnosť ALEKO agency, s.r.o., v menej ktorej konala dlžníčka, ktorá bola
aj ako fyzická osoba spoludlžníkom, požiadala o nasledovné čiastkové úvery:
- dňa 29.09.2020 vo výške 7 414,70 EUR, splatný 29.11.2020 v celkovej výške 7 655,90 EUR (variabilný
symbol XXXXXXXXX),
- dňa 07.10.2020 vo výške 3 759 EUR, splatný 29.11.2020 v celkovej výške 3 886,30 EUR (variabilný

symbol XXXXXXXXX),
- dňa 07.10.2020 vo výške 3 462 EUR, splatný 30.11.2020 v celkovej výške 3 581,40 EUR (variabilný
symbol XXXXXXXXX),
- dňa 20.11.2020 vo výške 364 EUR, splatný 01.01.2021 v celkovej výške 374,20 EUR (variabilný symbol
XXXXXXXXX).

Tieto čiastkové úvery boli dlžníčke poskytnuté, avšak v lehote splatnosti a ani dodatočne neboli
uhradené. Dlžníčka si v rámci poskytovania čiastkových úverov žalobcom požičala peňažné prostriedky
celkovo šesťkrát, z čoho iba dve sumy splatila. Zvyšné štyri sumy uvedené vyššie v celkovej výške
15 497,80 EUR dlžníčka aj naďalej dĺži žalobcovi. Preto nárok žalobcu voči spoločnosti N8R4 –
Sofranek, s.r.o. (predtým ALEKO agency, s.r.o.) a dlžníčke nezanikol, ale stále trvá. Čiastkové úvery

majú svoj pôvod v Rámcovej zmluve o úvere a dodatku k tejto zmluve, ktorým dlžníčka pristúpila
k zmluve o úvere. Predmetné záväzky boli zabezpečené zmenkou v sume 15 000 EUR a notárskou
zápisnicou, ktorá je exekučným titulom v spomínanom exekučnom konaní. Úhrada skôr poskytnutých
úverov (ešte pred splatnosťou zmenky) nemá za následok, že by zanikol nárok žalobcu voči dlžníčke
na zaplatenie uvedených súm tak, ako to prezentuje dlžníčka. Žalobca mal za to, že má vymáhateľnú

pohľadávku voči dlžníčke, ktorá napĺňa všetky základné podmienky na odporovanie právneho úkonu
podľa § 42a Občianskeho zákonníka, a to v celkovej výške 15 497,80 EUR. Mal tiež za to, že kúpna
zmluva zo dňa 16.11.2020, na základe ktorej dlžníčka previedla spoluvlastnícky podiel na žalovanú,
je odporovateľným právnym úkonom, ktorým mohlo dôjsť k ukráteniu pohľadávky žalobcu. K tvrdeniu
žalovanej o nepreukázaní, že majetok dlžníčky sa zmenšil do takej miery, že to ohrozilo aspoň

čiastočné uspokojenie žalobcovho nároku, žalobca uviedol, že zo samotnej povahy veci vyplýva, že
predmetná nehnuteľnosť je zrejme jediným hodnotným majetkom, ktorý by bol potenciálne schopný
slúžiťnauspokojeniepohľadávkyžalobcu.PodielvspoločnostiN8R4–Sofranek,s.r.o.(predtýmALEKO
agency, s.r.o.), kde bola dlžníčka spoločníčkou a konateľkou, bol prevedený na tretie subjekty, pri
ktorých je zrejmé, že noví spoločníci nemajú záujem vykonávať reálnu obchodnú činnosť. Pohľadávka

voči uvedenej spoločnosti tak nie je reálne vymožiteľná. Bezprostredne po prevode nehnuteľnosti
bola založená spoločnosť s názvom ALEKO TRANS s. r. o. (zapísaná do obchodného registra dňa
02.12.2020), kde vlastníčkou je žalovaná a konateľkou dlžníčka. Dňa 10.02.2021 bola do obchodného
registra zapísaná spoločnosť ALEKO recruitment agency, s. r. o., kde je tiež vlastníčkou žalovaná
akonateľkoudlžníčka.VspoločnostiAlekoconsulting,s.r.o.boladňa29.12.2020jednouzospoločníčok

dlžníčka,ktorávšaksúčinnosťouod30.12.2020(popodpisekúpnejzmluvynapredmetnúnehnuteľnosť)
previedla svoj obchodný podiel na žalovanú a jedinou konateľkou naďalej ostala dlžníčka. Uvedené
skutočnosti považoval žalobca za dôkaz, že dlžníčka robí úkony, ktorými sa zbavila majetku a úkony
robí tak, aby nevlastnila majetok alebo majetkové hodnoty, ktoré by mohli byť postihnuté v rámci výkonuexekúcie. Spoločnosť ALEKO agency, s.r.o. pritom dňa 30.11.2020 požiadala o odklad splácania úveru
z dôvodu zmiernenia negatívnych následkov pandémie. Pozitívne vybavenie žiadosti však bolo zjavne
zneužité na zbavenie sa majetku.

4. Žalovaná v duplike zo dňa 29.12.2021 zotrvala na svojej predchádzajúcej argumentácii. Uviedla, že
nie je sporné, že dňa 09.09.2020 došlo zo strany spol. ALEKO agency, s.r.o. a pani E. B. k vystaveniu
zmenky na rad žalobcu, na základe ktorej sa vystavitelia zaviazali zaplatiť spoločne a nerozdielne
žalobcovi dňa 09.09.2020 peňažné prostriedky (zmenkovú sumu) 15 000 EUR, ani skutočnosť, že

spol. ALEKO agency, s.r.o. zrealizovala dňa 24.07.2020 bankový prevod, ktorým previedla na žalobcu
sumu 10 609,60 EUR a následne dňa 27.07.2020 bankový prevod, ktorým previedla na žalobcu sumu
4 502,90 EUR, čo spolu predstavuje sumu 15 112,50 EUR. Spornou je skutočnosť, či uvedenými
platbami zo strany uvedenej spoločnosti došlo k splneniu záväzku tejto spoločnosti a E. B., ktorý
bol v tom čase zabezpečený zmenkou. Žalovaná bola toho názoru, že žalobca nepreukázal, čo
bolo predmetom zabezpečenia zmenky, na podklade ktorej bola vyhotovená notárska zápisnica, ktorá

bola následne použitá ako exekučný titul v exekučnom konaní proti uvedenej spoločnosti a E. B..
Podľa žalovanej žalobca relevantným spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia, resp. vyvrátiť jej tvrdenia
o splnení pohľadávky zabezpečenej zmenkou. Argumentáciu, že spoločnosť ALEKO agency, s.r.o.
neplnila na zmenku, lebo to neuviedla do popisu platby, považovala za účelovú a zavádzajúcu, keďže
v čase uskutočnenia bankových prevodov zo strany spol. ALEKO agency, s.r.o. sa jednalo o splatenie

v tom čase jediných poskytnutých úverov zo strany žalobcu, ktoré mohli byť a boli v danom čase
zabezpečené zmenkou, a teda nebolo potrebné k platbe uvádzať, že sa zároveň zamýšľa uhradenie
zmenkou zabezpečených úverov. Podľa žalovanej žalobca vecne nesprávne argumentuje tým, že aj
ďalšie ním uvádzané úvery sú zabezpečené tou istou zmenkou. Žalovaná mala za to, že podľa dátumov
poskytnutia úverov je zrejmé, že úvery neboli zabezpečené predmetnou zmenkou a zmenka slúžila

práve na zabezpečenie úverov, ktoré boli uhradené spomínanými platbami. Zmenka bola vystavená dňa
09.06.2020 so splatnosťou ku dňu 09.09.2020, avšak žalobcom uvádzané úvery boli poskytnuté dňa
29.09.2020, 07.10.2020, 07.10.2020 a 20.11.2020, teda po lehote splatnosti zmenky. Z objektívnych
dôvodov zmenka so splatnosťou ku dňu 09.09.2020 nemohla plniť zabezpečovaciu funkciu úverov
poskytnutých po jej splatnosti. Do dátumu splatnosti zmeny boli spol. ALEKO agency, s.r.o. poskytnuté

dva úvery, uhradené platbami 24.07.2020 a 27.07.2020, preto iba tieto mohli byť a aj boli zabezpečené
predmetnou zmenkou. Žalovaná tak zotrvala na tvrdení, že pohľadávka zabezpečená zmenkou bola
uhradená, v dôsledku čoho žalobca nedisponuje vymáhateľnou pohľadávkou, čím nie je naplnená jedna
zo základných podmienok na odporovanie právneho úkonu, ktorou je práve existencia vymáhateľnej
pohľadávky. Žalovaná v duplike taktiež podala návrh na prerušenie konania, a to do právoplatného

skončenia konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 14Ek/436/2021, v ktorom
sa rozhodne o návrhu dlžníčky E. B. na zastavenie exekúcie. Návrh na prerušenie konania odôvodnila
tým, že v predmetnej exekúcii dlžníčka E. B. podala návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že nárok
vymáhaný v predmetnej exekúcii zanikol splnením ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie
a v prípade, ak by sa exekučný súd zastavil exekúciu, došlo by k potvrdeniu argumentácie žalovanej

a zároveň by sa tým vyriešila otázka, ktorá má význam pre rozhodnutie súdu vo veci samej, resp.
zastavením exekúcie by odpadol/neexistoval právny základ tohto súdneho konania.

5. Žalobca podaním zo dňa 28.03.2022 súdu oznámil, že trvá na podanej žalobe a s prerušením
konania nesúhlasil. Zopakoval svoju argumentáciu ohľadom nesplnenia dlhu zo zmenky, pričom mal

za to, že skutočnosť, že najprv bola vystavená zmenka a až následne uzavretá zmluva zakladajúca
kauzálny vzťah, ku ktorému sa zmenka vzťahuje a zabezpečuje plnenie záväzkov z takej zmluvy
vyplývajúcich, je v hospodárskej praxi celkom bežný jav, napr. v bankovej praxi, kedy už pred uzavretím
úverovej zmluvy banky vyžadujú poskytnutie zodpovedajúceho zabezpečenia (Vrchný súd v Prahe, 5
Cmo 487/2008). To, že je možné zabezpečiť záväzok, ktorý vznikne ešte len v budúcnosti platí nielen

pre zabezpečovacie zmenky, ale aj všeobecne pre celý rad zabezpečovacích inštitútov zakotvených
v Občianskom a Obchodnom zákonníku (napr. ručenie, záložné právo, zmluvná pokuta, banková
záruka). Argumentáciu žalovanej ohľadom nezabezpečenia ďalších čiastkových úverov zmenkou tak
považoval za bezpredmetnú a zavádzajúcu. Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
29Cdo/690/2010, kde konštatoval, že aj keď vystavenie zmenky sa spravidla opiera o určitý dôvod

(kauzu),zozmenkyvznikášpecifický(zmenkový)právnyvzťah,ktoréhoabstraktnýcharaktertkvievtom,
žeprávnydôvod(kauza)niejeprejehoexistenciuvýznamnýazozmenkynevyplýva.Zmenkovýzáväzok
je úplne samostatný a oddelený od prípadného záväzku, ktorý bol pôvodom jeho vzniku. Čo sa týka
návrhu na prerušenie konania, poukázal na to, že exekučný súd uznesením zo dňa 16.02.2022 zamietolnávrh na zastavenie exekúcie, ktorý podali obaja povinní a v odôvodnení uviedol, že v zmysle Dodatku
k rámcovej zmluve o úvere článku 3 sa strany dohodli na doplnení článku VI. Rámcovej zmluvy o nový
odsek 9, v ktorom je zreteľne určené, že nielen záväzky do splatnosti zmenky, ale aj ďalšie záväzky

vyplývajúce z rámcovej zmluvy budú zabezpečené vlastnou zmenkou zo dňa 09.06.2020, na podklade
ktorej bola spísaná notárska zápisnica ako exekučný titul. Tvrdenie dlžníčky a žalovanej o úhrade
pohľadávky pred podaním návrhu na začatie exekúcie tak podľa žalobcu neobstojí. Taktiež uviedol, že
dlžníčka neuniesla dôkazné bremeno, nakoľko úhrada skôr poskytnutých úverov (ešte pred splatnosťou
zmenky) nemá za následok, že by zanikol nárok žalobcu voči dlžníčke. Záverom tak zopakoval svoj

názor, že má vymáhateľnú pohľadávku voči dlžníčke, ktorá napĺňa všetky podmienky na odporovanie
právneho úkonu v zmysle § 42a Občianskeho zákonníka a kúpna zmluva zo dňa 16.11.2020, na základe
ktorej dlžníčka previedla spoluvlastnícky podiel na žalovanú, je odporovateľným právnym úkonom,
ktorým mohlo dôjsť k ukráteniu pohľadávky žalobcu.

6. Na pojednávaní dňa 03.03.2023 súd rozsudkom zamietol žalobu ako nedôvodnú, nakoľko

nepovažoval za preukázané, že by predmetný prevodný úkon predstavoval úkon ukracujúci veriteľa
na uspokojení pohľadávky, a teda že by predmetným úkonom došlo ku kvalifikovanému ukráteniu
na majetku dlžníčky. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jednalo o kúpnu zmluvu súd posudzoval
ekvivalentnosť protiplnenia. Súd mal z kúpnej zmluvy uzavretej medzi dlžníčkou a žalovanou za
preukázané,žesajednalooodplatnýprevodnehnuteľnosti,pričomžalovanásaokremzaplateniakúpnej

ceny vo výške 10 000 EUR zaviazala prevziať na seba hypotekárny úver zabezpečený záložným právom
viaznucim na danej nehnuteľnosti. Súd pritom s poukazom na sudcovskú koncentráciou zamietol návrhy
žalobcu na doplnenie dokazovania ohodnotením ceny nehnuteľnosti a získaním listinných dôkazov o
zostatku nesplateného úveru a dôkazu o splácaní úveru.

7. Voči predmetnému rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom odvolací Krajský súd v Prešove
rozhodol uznesením č.k. 1Co/35/2023 - 214 zo dňa 26.09.2023 tak, že zrušil rozsudok prvoinštančného
súdu, pretože rozhodnutie súdu považoval za predčasné a tiež nepreskúmateľné. Odvolací súd
skonštatoval, že vo veci v danom spore bolo nepochybne preukázané, že predmetnou kúpnou zmluvou
predávajúci E. B. a H. B. previedli dotknuté nehnuteľnosti, t.j. rodinný dom I. J. XXXXX K. D. L. XXXXX/

X a ďalšie súvisiace nehnuteľnosti (záhrady a zastavané plochy) na žalovanú ako nadobúdateľku
- kupujúcu. Taktiež skonštatoval, že bolo nepochybne preukázané, že spoločnosť ALEKO agency,
s.r.o. a E. B. sú dlžníkmi žalobcu, pokiaľ ide o pohľadávku vo výške 15 000 EUR s prísl., ktorá je
daná vykonateľným exekučným titulom na peňažné plnenie - notárskou zápisnicou NZ15080/2020 z
09.06.2020. Predmetný právny úkon – kúpna zmluva zo 16.11.2020, ktorým dlžníčka E. B. previedla svoj

podiel k predmetným nehnuteľnostiam na žalovanú, bol vykonaný už v rámci prebiehajúcej exekúcie.
Odvolací súd tak poznamenal, že je správna konštatácia, že v prejednávanej veci bola preukázaná
existencia vymáhateľnej pohľadávky (v zmysle vyššie popísaných okolností), ktorú má žalobca voči
spoločnosti ALEKO agency, s.r.o., ale aj voči právnej predchodkyni žalovanej, t.j. E. B.. Odvolací
súd dodal, že výsledky dokazovania na súde prvej inštancie naznačujú to, že v rámci predmetnej

exekúcie pohľadávka, ktorú má žalobca voči právnej predchodkyni žalovanej - E. B., doposiaľ uhradená
nebola. Nesúhlasil tak s názorom súdu prvej inštancie, že dokazovanie, ktoré bolo doposiaľ vykonané
nepreukazuje, aby predmetný prevodný úkon predstavoval úkon ukracujúci veriteľa na uspokojení
pohľadávky, pričom za dôkaz svedčiaci o tom, že o takýto úkon by v skutočnosti mohlo ísť, považoval
práve skutočnosť, že pohľadávka žalobcu doposiaľ nebola uhradená v rámci prebiehajúcej exekúcie.

Dodal, že podporne tomu nasvedčujú tvrdenia žalobcu uvedené v odvolacej argumentácii, že E. B.
previedla aj obchodný podiel vo svojej obchodnej spoločnosti na inú osobu. Odvolací súd ďalej vyjadril
nesúhlas s názorom súdu prvej inštancie naznačeným v napadnutom rozsudku, že dôkazné bremeno
o možnosti uspokojenia tejto pohľadávky iným spôsobom spočíva na žalobcovi. Mal za to, že je
úlohou žalovanej, aby preukázala, že predmetný prevod neukracuje pohľadávku žalobcu, že túto možno

uspokojiť iným spôsobom bez ťažkostí a tento spôsob musí žalovaná aj preukázať, čo sa doposiaľ však
nestalo. Preto odvolací súd uzavrel názor súdu prvej inštancie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní
práve so zreteľom na výsledky, ktoré preukazuje prebiehajúca exekúcia, ktorá nevymohla pohľadávku,
ktorá je predmetom tejto exekúcie. Odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie sa nevyporiadal so
základnými okolnosťami, ktoré sú právne významné pre rozhodnutie v tejto veci a dôvody, pre ktoré súd

prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na doplnenie dokazovania taktiež považoval za nepresvedčivé.
V ďalšom konaní uložil súdu prvej inštancie, aby sa dôsledne oboznámil s priebehom a výsledkami
exekúcie na vymoženie predmetnej pohľadávky žalobcu vo výške 15 000 EUR pod sp. zn. 409X 298/21
u exekútora M. A. G. B. a pokiaľ vyplynie, že táto exekúcia nepriniesla doposiaľ žiadne výsledky, budepotrebné vychádzať z toho, že pohľadávka, ktorá bola dôvodom pre podanie tejto žaloby je vymáhateľná
a nie je možné ju uspokojiť inak, teda, že sú tu dôvodné predpoklady pre možnosť vyslovenia neúčinnosti
predmetnéhoprávnehoúkonu-kúpnejzmluvyzo16.11.2020vovzťahukžalobcovi.Súduprvejinštancie

tiež uložil sa opätovne zaoberať aj návrhmi žalobcu na doplnenie dokazovania a tieto vyhodnotiť v
závislosti od toho, či pre náležité zistenie skutkového stavu a rozhodnutie vo veci sú skutočne potrebné.

8. Súd následne doručil súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Jurajovi Korimovi žiadosť o poskytnutie
informácie o priebehu a výsledkoch exekúcie vedenej pod sp. zn. 409EX 298/21 (14Ek/436/2021) a vo

veci nariadil termín pojednávania.

9.SúdnyexekútorMgr.Ing.JurajKorimsúdupodanímzodňa22.08.2024oznámil,žepočasexekučného
konania, ktoré vedie žalobca ako oprávnený voči povinným ALEKO agency, s.r.o. a E. B. bola vymožená
celkom suma 342,76 EUR, a to platbou zo dňa 11.11.2023 suma 301,96 EUR a platbou dňa 27.11.2023
suma 40,80 EUR, z čoho po odrátaní trov exekúcie bolo oprávnenému poukázaných celkom 260,50

EUR. Z dostupných registrov nebol zistený nehnuteľný ani hnuteľný majetok, z ktorého by mohla byť
exekúcia uspokojená.

10. Žalobca podaním zo dňa 25.09.2024 mal za to, že okrem iného je nesporné, že kúpna
zmluva zo dňa 16.11.2020 bola uzavretá v rámci prebiehajúcej exekúcie a v rámci exekúcie nebola

doposiaľ vymožená pohľadávka žalobcu. Žalobca mal za to, že odporovateľným je aj ekvivalentný
právny úkon, pričom súd pri ekvivalentných úkonoch medzi blízkymi osobami je povinný najmä
zohľadniť všetky relevantné okolnosti prípadu a dôsledne vyhodnotiť prípadnú odporovateľnosť úkonu
v záujme zabezpečenia efektívnej a spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov veriteľa. Nie
je relevantná skutočnosť, o koľko sa majetok dlžníčky zmenšil, ale to, že v rámci exekúcie nebol

veriteľ uspokojený. V prípade odporovateľných právnych úkonov medzi blízkymi osobami, zákon úmysel
dlžníka predpokladá (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/109/2007 zo dňa 27.05.2008)
a žalovaná znáša dôkazné bremeno a dôkaznú povinnosť preukázať opak toho, čo tvrdí žalobca,
pričom žalobcovi stačí tvrdiť, že napádaným úkonom došlo k jeho ukráteniu (rozsudok Okresného súdu
Trnava sp. zn. 27C/155/2010). Nie je rozhodujúce, či odporovateľným právnym úkonom objektívne

došlo k zmenšeniu majetku, ale či aj po vykonaní odporovateľného právneho úkonu a s ním spojenom
dopade na štruktúru majetkovej sféry dlžníka je dlžník dostatočne solventný na to, aby si veriteľ mohol
svoju pohľadávku uspokojiť. Odporovateľným právnym úkonom je tak úkon, ktorý ukracuje veriteľa
v možnosti reálne dosiahnuť uspokojenie svojej vymáhateľnej pohľadávky z majetkovej sféry dlžníka,
hoci nebyť tohto úkonu, z majetkovej sféry dlžníka by sa uspokojil. Rozhodujúce teda je, či relatívna

neúčinnosť právneho úkonu v čase vyhlásenia rozhodnutia súdu vytvára priestor na zlepšenie právneho
postavenia veriteľa tak, že mu umožňuje úplné alebo čiastočné uspokojenie jeho inak neuspokojenej
pohľadávky. Ak by ekvivalentným právnym úkonom nebolo možné úspešne odporovať, tak podľa
najvyššieho súdu by to prehliadalo ekonomické súvislosti a nechránilo legitímne záujmy veriteľov,
pričom dlžníkom by to umožňovalo veriteľov rôznymi sofistikovanými spôsobmi ukracovať. Žalobca

tiež poukázal na literatúru (Občiansky zákonník /I. a II. zväzok/ 1. vydanie, 2017, s. 313 – 330: F.
Sedlačko, M. Števček), ktorá uvádza, že je právne sporné zamietnutie odporovacej žaloby v prípade
prevodov vlastníckeho práva medzi blízkymi osobami iba z dôvodu ekvivalentného protiplnenia, ak ide
o žalobu voči kúpnej zmluve, ktorou bola nehnuteľnosť užívaná dlžníkom na bývanie prevedená na
jeho priameho potomka, pričom dlžník túto nehnuteľnosť naďalej užíva a nedošlo k žiadnej reálnej

zmene pomerov, nadobúdateľ nehnuteľnosti má riadne zabezpečené vlastné bývanie a nehnuteľnosť
neužíva, pričom v prospech predávajúceho dlžníka bolo navyše spolu s predajom zriadené vecné
bremenodoživotnéhoužívanianehnuteľnosti.Kpredmetnejnehnuteľnostibolozriadenévecnébremeno
spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania rodinného domu so súp. č. 13272 v prospech
dlžníčky E. B. a H. B., pričom vklad bol povolený dňa 11.03.2021. Zriadenie tohto vecného bremena iba

potvrdzuje účelovosť prevodu predmetnej nehnuteľnosti na žalovanú, aby sa dlžníčka vyhla uspokojeniu
žalobcovej pohľadávky. Pod slovným spojením „to, čo ušlo z majetku dlžníka“ v ust. § 42b ods. 4
Občianskeho zákonníka je potrebné rozumieť nie „to, čo ubudlo z majetku dlžníka“, či „to, o čo sa
zmenčil majetok dlžníka“, ale „to, čo do majetkovej sféry dlžníka (už) nepatrí“, t.j. „to, k čomu dlžník
odporovaným právnym úkonom stratil vlastnícke právo“, resp. „to, k čomu dlžník nenadobudol vlastnícke

právo“, hoci nebyť jeho odporovateľného právneho úkonu, vlastnícke právo by k tomuto inak nadobudol.
Obdobne slovné spojenie „mať z právneho úkonu prospech“ neznamená „dosiahnuť z právneho úkonu
zisk“, ale „nadobudnúť k veci, právu, či inej majetkovej hodnote, ktorá je predmetom odporovateľného
právneho úkonu, vlastnícke právo (taktiež bez ohľadu na výšku poskytnutého protiplnenia), keďževýznam slova „prospech“ nie je totožný s významom slova „zisk“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 4Cdo/208/2019 zo dňa 25.11.2020). Ak teda dlžníčka E. B. za prevod predmetných nehnuteľností aj
obdržala nejakú protihodnotu, je táto skutočnosť na účely obrany voči odporovateľnosti kúpnej zmluvy

irelevantná. Žalobca zároveň navrhol doplniť dokazovanie ohodnotením ceny predmetnej nehnuteľnosti,
získaním dôkazu o splácaní úveru týkajúceho sa predmetnej nehnuteľnosti a získaním listinných
dôkazov o zostatku nesplateného úveru týkajúceho sa predmetnej nehnuteľnosti.

11. Žalovaná požiadala o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie termínov. Súd predmetnej žiadosti

nevyhovel. Žalovaná však do termínu pojednávania navrhla, aby súd doplnil dokazovanie výsluchom
žalovanej k okolnostiam uzatvárania kúpnej zmluvy zo dňa 16.11.2020 a zisťovania príčin uzavretia
zmluvy, pričom z dôvodu nemožnosti dostaviť sa na nariadený termín pojednávania žiadala, aby jej
súd umožnil vypovedať na ďalšom pojednávaní. Zároveň sa žalovaná stotožnila s návrhom žalobcu na
objektívne stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností, ktoré tvorili predmet prevodu kúpnej zmluvy
zo dňa 16.11.2020 a navrhla doplniť dokazovanie tým spôsobom, že budú oslovené minimálne dve

realitné kancelárie za účelom vypracovania odborného vyjadrenia k stanoveniu VŠH ku dňu 16.11.2020,
prípadne ak to súd neakceptuje, tak vykonaním znaleckého dokazovania. Taktiež navrhla, aby súd
vyžiadal z príslušnej banky, ktorá má zriadené zmluvné záložné právo na nehnuteľnostiach, ktoré tvorili
predmet prevodu vlastníckeho práva vyčíslenie zostatku úveru ku dňu 16.11.2020.

12. Pojednávania nariadeného na deň 04.10.2024 sa žalovaná a jej právny zástupca nezúčastnili, a tak
súd konal v ich neprítomnosti. Žalobca netrval na svojich návrhoch na doplnenie dokazovania s tým, že
malo by byť povinnosťou žalovanej preukazovať hodnotu nehnuteľnosti a skutočnosti ohľadom úveru.
Žiadal, aby súd využil ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a nepripustil vykonanie žalovanou
navrhovaných dôkazov. Súd však s ohľadom na zákonnú koncentráciu konania a za účelom toho, aby

žalovanejneodňalmožnosťrealizovaťsvojeprocesnéprávaodročilpojednávanienakrátkytermínstým,
že žalovanej umožní zložiť preddavok na trovy týchto dôkazov, prípadne samotné dôkazy.

13. Žalovaná dňa 04.11.2024 súdu predložil výpis z hypotekárneho úveru na meno E. B. za obdobie
od 288.06.2017 do 31.12.2020, odhad trhovej hodnoty nehnuteľností vypracovaný dňa 21.10.2024

spoločnosťou STAVIAME BÝVANIE, s. r. o., zmluvu o poskytnutí úveru na bývanie „Flexihypotéka
refinančná“ č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 20.06.2017. Zároveň uviedla, že kúpna zmluva
nepredstavovala ukracujúci úkon, pretože kúpna cena 10 000 EUR a prevzatie záväzku prevziať na
seba splácanie hypotekárneho úveru v mene predávajúcich, pričom nehnuteľnosť je zabezpečená
zároveň záložným právom v prospech záložného veriteľa – VÚB banka, a.s., predstavuje ekvivalentné

protiplnenie ku predmetu kúpy, a tak nedošlo ku tzv. kvalifikovanému zmenšeniu majetku dlžníka pri
zohľadnení zostatku hypotekárneho úveru v čase predaja nehnuteľností. Zostatková hodnota istinu
úveru ku dňu 31.12.2020 bola 237 763,27 EUR a cena predaných nehnuteľností predstavovala v čase
predaja kúpnu cenu 220 000 EUR. Pri zohľadnení celkovej ceny úveru – spočítaní splátok istiny a úrokov
od dátumu uzatvorenia kúpnej zmluvy zo dňa 16.11.2020 do termínu konečnej splatnosti úveru by sa

dospelo ešte k oveľa vyššej sume zostatku hypotekárneho úver, konkrétne k sume 277 752,11 EUR
(splátky úveru od 07/17 do 11/2020 – 41 mesiacov x splátka 904,73 EUR = 37 093,93 EUR, pričom
následne je potrebné túto sumu odpočítať od celkovej ceny úveru 315 112,04 EUR, od poplatkov
súvisiacich s úverom 266 EUR).Žalovaná dodala, že prevzala splácanie hypotekárneho úveru od prvej
splátky splatnej po uzavretí kúpnej zmluvy zo dňa 16.11.2020 a ďalej ho ako samostatný dlžník od

uzavretia kúpnej zmluvy splácala. Matka žalovanej – dlžníka E. B. mala v tom čase, resp. krátko na to
už blokovaný účet, a tak ani nemala ako splácať uvedený hypotekárny úver. Záverom dodala, že ak
sa žalobca nedomáha vyslovenia neúčinnosti zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 27.11.2020,
tak na tento úkon je potrebné hľadieť ako na platný a účinný i vo vzťahu k žalobcovi. Ak by súd dospel
kvyhoveniužalobyakotakej,ničtonemenínaskutočnosti,ževprípadepredajanehnuteľnostínadražbe

by sa tieto nehnuteľnosti dražili spolu s vecným bremenom, čo znižuje ich hodnotu. Preto žalovaná
navrhla oceniť vecné bremeno prostredníctvom znaleckého dokazovania príslušným znalcom z odboru
stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností. Zhrnula, že prevodom nehnuteľnosti na základe
kúpnejzmluvyzodňa16.11.2020sanijakýmspôsobomnezmenšilmajetokmatkyžalovanejakodlžníčky
veriteľa – žalobcu, pretože tento bol odpredaný za ekvivalentné protiplnenie, a tak uzavretie kúpnej

zmluvy samo o sebe nemôže predstavovať pre žalobcu ukracujúci právny úkon, keď i v prípade, že
by takýto právny úkon ani neexistoval, by sa žalobca nemal z čoho uspokojiť, pretože cena predaných
nehnuteľností neprevyšovala zostatok hypotekárneho úveru.14. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise (na čl. 8 notárska
zápisnica spisovej značky N 51/2020 NZ 15080/2020 NCRIs 15363/2020, spísaná notárkou JUDr. Evou
Loumovou dňa 09.06.2020 na Notárskom úrade v Prešove, na čl. 10 výpis z obchodného registra k

dátumu 08.06.2020 pre obchodnú spoločnosť ALEKO agency, s.r.o., IČO 36720224, na čl. 12 vlastná
zmenka zo dňa 09.06.2020, na čl. 14 upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 01.04.2021, na čl. 15
poskytnutie súčinnosti pri vykonávaní exekúcie - zaslanie listín zo dňa 14.05.2021, na čl. 15 rubovej
strane kúpna zmluva o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti zo dňa 16.11.2020, na čl. 18 rubovej strane
rozhodnutie Okresného úradu Prešov, katastrálny odbor zo dňa 04.02.2021 číslo vkladu C. XXX/XXXX,

na čl. 59 návrh povinného 2 na zastavenie exekúcie zo dňa 14.05.2021 k sp. zn. 409EX 298/21, na čl.
60 výpis z účtu ALEKO agency, s.r.o. zo dňa 31.07.2020 za obdobie od 01.07.2020 do 31.07.2020, na
čl. 71 účtovný zostatok na účte RED STONE NOW SK, na čl. 71 rubovej strane pohyby na účte za
obdobie od 01.04.2020 do 20.11.2020 na účte RED STONE NOW SK, na čl. 72 prehľad poskytnutých
úverov a prehľad financovania k uvedeným čiastkovým úverom, a to na stranách, teda čl 72 až čl. 79,
na čl. 80 dodatok k rámcovej zmluve o úvere zo dňa 10.06.2020, na čl. 82 rámcová zmluva o úvere

zo dňa 19.10.2019, na čl. 102 uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Ek/436/2021
zo dňa 16.02.2022, na čl. 223 oznámenie o stave exekučného konania zo dňa 22.08.2024, na čl.
261 výpis z účtu hypotekárneho úveru vo VÚB banke, a.s. zo dňa 31.12.2020 v rozsahu strán 1/2
a 2/2, na čl. 262 odhad trhovej hodnoty nehnuteľnosti v obci Prešov – Vydumanec zo dňa 21.10.2024,
vyhotovené spoločnosťou STAVIAME BÝVANIE s. r. o., na čl. 263 zmluva o poskytnutí úveru na bývanie

„Flexihypotéka refinančná“, reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 20.06.2017, na čl. 283 odborné
vyjadrenie k určeniu výšky mesačného nájomného zo dňa 12.11.2024), oboznámil sa so skutkovými
tvrdeniami strán sporu i ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:

15. Žalobca má voči osobe E. B., nar. XX.XX.XXXX, titulom nesplatených úverov pôvodne pohľadávku,

ktorá bola pôvodne vo výške 15 497,80 EUR a aktuálne je v sume 15 237,30 EUR (15 497,80 EUR
mínus doposiaľ exekútorom vymožená suma v prospech žalobcu 260,50 EUR). Existencia pohľadávky
vyplýva z tvrdení žalobcu podložených výpisom z účtu žalobcu o realizovaných prevodoch za obdobie
od 01.04.2020 do 20.11.2020 (čl. 71 spisu) a dokladov o poskytnutí úverov (na čl. 72 až 79), rámcovej
zmluvy o úvere zo dňa 19.10.2019 (čl. 82), ako aj dodatku k rámcovej zmluve o úvere zo dňa 10.06.2020

(čl. 80). Pohľadávka 15 497,80 EUR predstavuje nevrátené čiastkové úvery – v sume 7 655,90 EUR
splatnej 29.11.2020, v sume 3 886,30 EUR splatnej 29.11.2020, v sume 3 581,40 EUR splatnej
30.11.2020 a v sume 374,20 EUR splatnej 01.01.2021, a to z úverov čerpaných dňa 29.09.2020 v sume
7 414,70 EUR, dňa 07.10.2020 v sume 3 759 EUR a 3 462 EUR a dňa 20.11.2020 v sume 364 EUR.

16. Na Okresnom súde Banská Bystrica pritom v prospech oprávneného – žalobcu proti povinným v 1.
rade N8R4 – Sofranek, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska Ves 305, IČO: 36 720 224 (pôvodne pod obchodným
menom ALEKO ageny, s.r.o.) a v 2. rade E. B., nar. XX.XX.XXXX, prebieha pod sp. zn. 14Ek/436/2021
exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky vo výške 15 000 EUR na podklade exekučného titulu –
notárskej zápisnice Nz15080/2020, N51/2020 spísanej dňa 09.06.2020 notárkou JUDr. Evou Loumovou

so sídlom v Prešove. Predmetná notárska zápisnica pritom slúžila ako vykonateľný exekučný titul
obsahujúci záväzok zaplatiť žalobcovi na základe zmenky za vzniknutú pohľadávku veriteľa, ktorú má
predstavovať celková zmenková suma poskytnutých peňažných prostriedkov na základe zmeny vo
výške 15 000 EUR.

17. Predmetné exekučné konanie sp. zn. 14Ek/436/2021 je vedené súdnym exekútorom Mgr. Ing.
Jurajom Korimom pod sp. zn. 409EX 298/21 a doposiaľ v ňom bola vymožená celkom suma 342,76
EUR, a to platbou zo dňa 11.11.2023 suma 301,96 EUR a platbou dňa 27.11.2023 suma 40,80 EUR,
z čoho po odrátaní trov exekúcie bolo oprávnenému poukázaných celkom 260,50 EUR. V exekúcii
nebol z dostupných registrov zistený nehnuteľný ani hnuteľný majetok, z ktorého by mohla byť exekúcia

uspokojená.

18. Z uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Ek/436/2021 zo dňa 16.02.2022 vyplýva,
že súd zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie. Súd v predmetnom rozhodnutí konštatoval,
že exekučným titulom je zabezpečený záväzok strán na vystavenie zmenky ako nástroja zabezpečenia

prípadnýchpohľadávokzkauzálnehovzťahu,pričomoprávnenýsivlastnouzmenkouzodňa09.06.2020
zabezpečil pohľadávky, ktoré vzniknú na základe rámcovej zmluvy, ktorú medzi sebou uzavreli
oprávnený a povinní. Oprávnený tak v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil pohľadávku na ktorú má
právo na základe vykonateľného exekučného titulu a povinnými nebola uhradená.19. Kúpnou zmluvou uzavretou dňa 16.11.2020 medzi E. B., F. G., nar. XX.XX.XXXX a H. B., F. B., nar.
XX.XX.XXXX – ako predávajúcimi – a žalovanou – ako kupujúcou – predávajúci previedli vlastnícke

právo k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXX pre k.ú. D., a to:
a) pozemok registra C KN parc. č. XXXXX –záhrada o výmere 866 m2,
b) pozemok registra C KN parc. č. XXXXX –zastavaná plocha a nádvorie o výmere 452 m2,
c) pozemok registra C KN parc. č. XXXXX/X – záhrada o výmere 553 m2,
d) pozemok registra C KN parc. č. XXXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 189 m2,

e) stavba – rodinný dom – so súpisným číslom XXXXX na pozemku reg. C KN s parc. č. XXXXX/X –
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 189 m2,
ktoré nehnuteľnosti mali v podielovom spoluvlastníctve, každý v spoluvlastníckom podiele 1/2 k celku,
na žalovanú. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť predávajúcim kúpnu cenu vo výške 10 000 EUR a súčasne
sa zaviazala, že najneskôr do jedného roka odo dňa podpisu zmluvy preberie na seba záväzok splácať
hypotekárny úver za predávajúcich, ktorý je zabezpečený právom na prevádzanej nehnuteľnosti (na

nehnuteľnosti ku dňu podpisu zmluvy i v čase rozhodnutia súdu viazne záložné právo v prospech
Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, Bratislava na základe Zmluvy o zriadení záložného
práva reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX).

20. Žalovaná je dcérou E. B., nar. XX.XX.XXXX.

21. Nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom prevodu v kúpnej zmluve zo dňa 16.11.2020 mali podľa odhadu
trhovej hodnoty nehnuteľnosti vypracovaného spol. STAVIAME BÝVANIE s.r.o. zo dňa 21.10.2024 ku
obdobiu novembra 2020 hodnotu 220 000 EUR.

22. Zo zmluvy o poskytnutí úveru na bývanie „Flexihypotéka refinančná“ reg. Č. 001/089985/17-008/000
zo dňa 20.06.2017 vyplýva, že dlžníčke E. B. a H. B. bol poskytnutý úver na sumu 259 000 EUR pri
zriadení záložného práva na predmetnú nehnuteľnosť v prospech banky VÚB banka, a.s. V predmetnej
zmluve sa uvádza, že hodnota predmetu zabezpečenia – rodinného domu súp. č. 13272 na parc. č.
XXXXXX/X a pozemkov parc. č. XXXXX, parc. č. XXXXX, parc. č. XXXXX/X a parc. XXXXX/X – je

306 818,18 EUR.

23.Zostatokhypotekárnehoúveru,ktorýbolposkytnutýkudňu28.06.2017E.B.vH.B.vovýške259000
EUR, bol ku dňu 31.12.2020 vo výške 237 763,27 EUR (viď výpis z hypotekárneho úveru na čl. 261).

24. Z listu vlastníctve č. 5933 v k.ú. D. vyplýva, že na predmetných nehnuteľnostiach, ktoré sú zapísané
tomto liste vlastníctva a ktoré boli predmetom prevodného úkonu – predaja zo dňa 16.11.2020 viaznu
dve ťarchy, a to záložné právo v prospech VÚB banka, a.s. (V 4223/2017) a vecné bremeno doživotného
bývania a užívania týchto nehnuteľností v prospech E. B. a H. B., ktorého vklad bol povolený dňa
11.03.2021 (V-153/2021).

25. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:

26. Podľa § 42a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby
súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej

pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z
jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

27. Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil
v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane

známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch
rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase
v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj
pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

28. Podľa § 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol
veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a
a) osobou jemu blízkou (§ 116 a 117),b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10
% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo

členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,
d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase,
keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo
d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel

dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

29. Podľa § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ
žalobou.

30. Podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti

tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

31. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a
manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke,
ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

32. Účelom odporovacej žaloby je ochrana veriteľa spočívajúca v možnosti dosiahnuť rozhodnutie
súdu, ktorým by bolo určené, že dlžníkom urobený právny úkon je voči veriteľovi neúčinný, pričom
takéto rozhodnutie súdu následne veriteľovi umožňuje domáhať sa uspokojenia pohľadávky, ktorú má
voči dlžníkovi, z toho, čo odporovateľným (právne neúčinným) právnym úkonom ušlo z dlžníkovho

majetku, a to nie proti dlžníkovi, ale voči osobe, v prospech ktorej bol právny úkon urobený. Hoci nie
je vylúčené aj dobrovoľné plnenie osoby, v prospech ktorej bol odporovateľný právny úkon urobený,
zvyčajne k uspokojeniu pohľadávky veriteľa dochádza v exekúcii vedenej voči dlžníkovi, v ktorej tak
v dôsledku úspešnej odporovacej žaloby môže dôjsť k uspokojeniu pohľadávky veriteľa postihnutím vecí
alebo iných majetkových hodnôt, ktoré odporovateľným právnym úkonom ušli z dlžníkovho majetku,

prípadne vymožením peňažnej náhrady od osoby, v ktorej prospech bol odporovateľný právny úkon
urobený, a to vo výške zodpovedajúcej prospechu získanému z odporovateľného právneho úkonu.

33. Súd opätovne pre ustálenie pojmu „vymáhateľná pohľadávka“ v § 42a ods. 1 Občianskeho
zákonníka plne odkazuje na argumentáciu obsiahnutú v rozhodnutí veľkého senátu Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 1VCdo/1/2022 zo dňa 17.05.2022, v ktorom veľký senát ustálil, že
„Vymáhateľná pohľadávka v zmysle ustanovenia § 42a odsek 1 Občianskeho zákonníka je pohľadávka,
ktorú možno úspešne vymáhať v základnom súdnom konaní.“. Pojem vymáhateľná pohľadávka veľký
senát nestotožnil s pojmom vykonateľná pohľadávka, ale s pojmom zrelá, či žalovateľná pohľadávka.
Vzhľadom na to, že z nesporných skutkových tvrdení oboch strán sporu vyplýva, že žalobca má voči

dlžníčke E. B. nesplatenú pohľadávku v sume 15 497,80 EUR (resp. aktuálne už vzhľadom na čiastočné
vymoženie v sume 15 237,30 EUR), súd mal za to, že predmetná podmienka odporovacej žaloby –
existencia vymáhateľnej pohľadávky voči dlžníkovi – je splnená. Navyše je v konaní preukázané, že
žalobca má voči dlžníčke i exekučný titul – notársku zápisnicu na pohľadávku 15 000 EUR titulom
zmenky, pričom na podklade tohto exekučného titulu sa voči dlžníčke vedie exekučné konanie, v ktorom

sa doposiaľ vymohlo iba 260,50 EUR.

34. V danom prípade súd mal z kúpnej zmluvy uzavretej medzi dlžníčkou a žalovanou za preukázané,
že sa jednalo o odplatný prevod nehnuteľností, pričom žalovaná sa okrem zaplatenia kúpnej ceny
vo výške 10 000 EUR zaviazala prevziať na seba hypotekárny úver zabezpečený záložným právom

viaznucim na danej nehnuteľnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že odporovateľnosťou napádaný právny
úkon bol uzatvorený medzi dlžníčkou a jej dcérou, a teda medzi blízkymi osobami v zmysle ust. §
42a ods. 3 Občianskeho zákonníka, úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa sa predpokladá a blízku osobu
(žalovanú) ťaží bremeno dôkazu preukázať, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohla v dobe urobenia
odporovateľného právneho úkonu aj pri vyvinutí náležitej starostlivosti rozpoznať. Podmienkou úspešnej

obrany osoby blízkej dlžníkovi je nielen tvrdenie, že o úmysle dlžníka ukrátiť odporovaným právnym
úkonom veriteľa nevedela ani vedieť nemohla, ale aj v preukázaní toho, že o tomto úmysle nevedela
a ani vedieť nemohla napriek vynaloženiu náležitej starostlivosti. Vynaloženie náležitej starostlivosti
predpokladá, že osoba blízka dlžníkovi vykonala s ohľadom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím naobsah právneho úkonu dlžníka takú činnosť (aktivitu), aby úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, ktorý tu v dobe
odporovaného právneho úkonu musel byť, v ich výsledku spoznala. Nie je pritom významné, či dlžník
týmto právnym úkonom si plnil svoj morálny alebo právny záväzok (rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR

sp. zn. 21Cdo/1290/2001 zo dňa 07.05.2002 a sp. zn. 21Cdo/1912/2000 zo dňa 23.05.2011).

35. V prejednávanej veci mal súd za to, že žalovaná nepreukázala, že by nemala alebo nemohla mať
vedomosť o existencii dlhov svojej matky, pričom o úmysle formálneho prevodu majetku a formálneho
zbavenia sa vlastníctva zo strany dlžníčky nasvedčuje i skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti

žalovaná ani zjavne neužíva, pretože je dlhodobo v zahraničí a tieto nehnuteľnosti naďalej využíva
dlžníčka. Po prevode nehnuteľnosti bolo dokonca zriadené aj vecné bremeno doživotného užívania
v prospech matky žalovanej.

36. Súd taktiež stručne konštatuje, že je splnená aj podmienka realizácie odporovateľného právneho
úkonu v rámci posledných troch rokov, keď predmetná kúpna zmluva zo dňa 16.11.2020 bola uzavretá

iba vyše pol roka pred podaním žaloby a zároveň iba ani nie pol roka od vzniku pohľadávky žalobcu
voči dlžníčke.

37. Čo sa týka posúdenia ekvivalentnosti právneho úkonu, v tomto smere súd poukazuje na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/208/2019 zo dňa 25.11.2020, v zmysle ktorého odporovateľnými

právnymi úkonmi sú také právne úkony, ktoré ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa
a sú dlžníkom urobené s takýmto ukracujúcim úmyslom. Z účelu právneho inštitútu odporovateľnosti
ani z doslovného znenia zákonnej úpravy podľa názoru dovolacieho súdu ale nevyplýva, že úspešne
odporovať možno iba tým právnym úkonom, ktorými sa objektívne zmenšuje dlžníkov majetok, čiže iba
neekvivalentnýmprávnymúkonomzaktoréneboladlžníkoviposkytnutárovnocennánáhrada.Ust.§42a

ods. 1 Občianskeho zákonníka výslovne vymedzuje iba, že veriteľ sa môže domáhať odporovateľnosti
právnych úkonov, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky. Pre úspešné odporovanie
je tak rozhodná tá skutočnosť, či odporovateľným právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia
veriteľa tak, že sa mu odňala možnosť reálne dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky, alebo aspoň
jej časti z majetkovej sféry dlžníka, hoci nebyť tohto úkonu, z majetkovej sféry dlžníka by sa uspokojil,

a nie skutočnosť, či sa dlžník zbavil svojho majetku za hodnotu ekvivalentnú alebo nižšiu; touto
skutočnosťou sa zákon pri vymedzovaní predpokladov odporovateľnosti nezaoberá. Z uvedeného
vyplýva,žeukrátenieveriteľasamáposudzovaťzhľadiskapostaveniaveriteľa,aniezmenšeniamajetku
dlžníka. V praxi k ukráteniu uspokojenia veriteľov pohľadávky dochádza vo väčšine prípadov práve
vtedy, keď sa dlžník zbavuje svojho majetku bez primeraného protiplnenia, avšak tento rezultát je skôr

výsledkom následného empirického poznania.

38. Hoci pri zdanlivo ekvivalentných právnych úkonoch – prevode majetku za adekvátne protiplnenie
– by sa javilo, že tu chýba ukracujúci úmysel z dôvodu, že sa len mení len štruktúra dlžníkovho
majetku, ale nie jeho celková hodnota, je potrebné brať na zreteľ i širšie súvislosti, a to, či sa

takýmto právnym úkonom nezhoršilo postavenie veriteľa a jeho šanca na uspokojenie pohľadávky.
Je potrebné prihliadať na ekonomické súvislosti a chrániť legitímne záujmy veriteľov pred rôznymi
sofistikovanými spôsobmi, ako sa dlžník môže naoko (formálne) ekvivalentným právnym úkonom snažiť
znevýhodniť veriteľov alebo priam vylúčiť veriteľov z uspokojenia ich pohľadávok. So zreteľom na takýto
jazykový a teleologický výklad predmetných ustanovení je možné uzavrieť, že objektívne zmenšenie

dlžníkovho majetku ako dôsledok odporovateľného právneho úkonu nie je skutočnosťou rozhodujúcou
pre úspešné uplatnenie odporového práva veriteľom. Súčasná občiansko-právna doktrína uvádza, že pri
odporovateľnosti právnych úkonov nie je významné, či dlžník scudzil vec za protihodnotu ekvivalentnú
alebo nižšiu, ale či sa veriteľ môže na protihodnote uspokojiť rovnako dobre ako na scudzenej veci.
Ukrátenie veriteľa, teda poníma ako zhoršenie veriteľovho postavenia, resp. zhoršenie jeho vyhliadky

na uspokojenie z dlžníkovho majetku vzhľadom na jeho zmenenú štruktúru. Rozhodujúcou pre právne
posúdenie odporovacej žaloby veriteľa je tak skutočnosť, či za splnenia ďalších zákonných podmienok
odporovateľnosti vytvára relatívna neúčinnosť odporovaného právneho úkonu aktuálne priestor na
zlepšenie právneho postavenia veriteľa v tom zmysle, že umožňuje úplné, alebo čiastočné uspokojenie
jeho inak neuspokojenej pohľadávky.

39. Aplikujúc uvedené právne závery tak súdu neostáva iné než konštatovať, že je bezpredmetné,
či matka žalovanej ako dlžníčka žalobcu scudzila svoj podiel na nehnuteľnostiach za ekvivalentnú
protihodnotu, alebo nižšiu, ale rozhodujúce je, že žalobca ako veriteľ sa na protihodnote nemôžeuspokojiť rovnako dobre ako na scudzených spoluvlastníckych podieloch k nehnuteľnostiam. Keďže
matka žalovanej - dlžníčka nepoužila utŕžené finančné prostriedky na splatenie svojho dlhu voči
žalobcovi a z aktuálne prebiehajúcej exekúcie je zrejmé, že dlžníčka nemá iný majetok, z ktorého by

si veriteľ – žalobca mohol uspokojiť svoju pohľadávku, je možné konštatovať, že došlo predmetným
právnym úkonom – kúpnou zmluvou zo dňa 16.11.2020 došlo k zhoršeniu postavenia žalobcu
a k zhoršeniu jeho vyhliadky na uspokojenie z majetku dlžníčky vzhľadom na zmenenú štruktúru majetku
dlžníčky. Dlžníčka do času realizácie prevodného úkonu – kúpnej zmluvy zo dňa 16.11.2020 vlastnila
aspoň spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam, ktoré ku dňu 20.06.2017 (poskytnutie úveru bankou)

mali hodnotu 306 818,18 EUR a vzhľadom na v tom čase stále rastúci vývoj cien nehnuteľností možno
iba sťažka predpokladať, že by sa ich hodnota prepadla ku dňu 16.11.2020 na sumu 220 000 EUR,
ako sa to uvádza v žalovanou predloženom odhade trhovej hodnoty nehnuteľností. Navyše zohľadňujúc
i neskorší vývoj cien nehnuteľností je nevyhnutné konštatovať, že predmetným prevodným úkonom
zo dňa 16.11.2020 sa absolútne vylúčil žalobca s možností uspokojenia svojej pohľadávky (keďže nie
je známy žiaden iný majetok dlžníčky), kdežto pri vyslovení neúčinnosti tohto právneho úkonu sa mu

aktuálne jednoznačne vytvára priestor pre zlepšenie jeho právneho postavenia a možnosť čiastočného,
či úplného uspokojenia jeho inak neuspokojenej pohľadávky (podľa výsledku speňaženia tohto ušlého
majetku).

40. Záverom sa žiada ešte dodať, že žalovaná pritom nepreukázala, že by jej matka ako dlžníčka

disponovala akýmkoľvek iným majetkom, z ktorého by žalobca mohol uspokojiť svoju pohľadávku
rovnako dobre ako z majetku, ktorý kúpnou zmluvou zo dňa 16.11.2020 nadobudla.

41. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citovanú právnu úpravu súd žalobe žalobcu v celom rozsahu
vyhovel.

42. Čo sa týka navrhovaných dôkazov, súd nepovažoval za potrebné a ani hospodárne a efektívne
vykonať výsluch žalovanej, keďže žalovaná mala možnosť predovšetkým uvádzať všetky skutkové
tvrdenia, ktoré sú pre daný spor relevantné. Iba v prípade nejakej konfrontácie s inými svedeckými
výpoveďami, alebo v prípade, že by z podstaty veci bolo žiadúce, aby opísala nejaké skutočnosti, ktoré

vnímala svojimi zmyslami, tak by súd pristúpil k takémuto výsluchu. V tomto smere sa žiada dodať, že
žalovaná ani vo svojich tvrdeniach neuvádzala nič o svojich pohnútkach, či pohnútkach svojej matky pri
uzavretí predmetnej kúpnej zmluvy a okolnostiach, za akých (pre ktoré) došlo k uzavretiu predmetnej
kúpnej zmluvy.

43. Súd taktiež nepovažoval za účelné, hospodárne a efektívne doplniť dokazovanie ohodnotením
hodnoty nehnuteľnosti znalcom, nakoľko i pri preukázaní adekvátnosti plnenia, by toto zistenie nemalo
vplyvnakonečnérozhodnutievoveci,nakoľkosúdpovažovalzapreukázanéznevýhodneniepostavenia
veriteľa pri uspokojovaní svojej pohľadávky s ohľadom na zmenenú štruktúru majetku, z ktorého veriteľ
nemal a nemá možnosť uspokojiť svoju pohľadávku.

44. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

46. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že
plne úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania, vrátane
trov odvolacieho konania, v plnom rozsahu, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

-2- 14C/43/2021

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.