Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 6T/67/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117011060
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mário Pohorelský

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2117011060.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava senátom zloženým z predsedu senátu Mgr. Mária Pohorelského a prísediacich

PhDr. Marty Nyulassyovej a Ing. Miroslava Začka v trestnej veci obžalovaných: 1/ A. B. B., nar.
XX.XX.XXXX v C., bytom D. E. B. XXX, 2/ B. B., nar. XX.XX.XXXX v C., bytom F. XX, pre zločin
vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona v znení účinnom do 31. decembra 2020
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, vo vzťahu ku kvalifikačnému znaku podľa § 189 ods.
2 písm. d) Trestného zákona v znení účinnom do 31. decembra 2020 v štádiu pokusu podľa § 14 ods.
1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní v Trnave 28. novembra 2024

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodzuje obžalovaných 1/ A. B. B., nar. XX. XXXXXXX

XXXX v C., bytom D. E. B. XXX a 2/ B. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX v C., bytom F. XX, spod obžaloby
Krajskej prokuratúry v Trnave sp. zn. Kv 24/16/2200 z 30. mája 2017 doručenej Okresnému súdu Trnava
2. júna 2017 podanej pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona
v znení účinnom do 31. decembra 2020 spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, vo vzťahu ku
kvalifikačnému znaku podľa § 189 ods. 2 písm. d) Trestného zákona v znení účinnom do 31. decembra
2020 v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že obžalovaní
v presne nezistený deň v období od mesiaca marec 2008 do mesiaca november 2008 v obci Biely

Kostol, G. H. I. XX, J. C., vyhľadali osobu K. L., ktorej sa opýtali, či pozná osobu B. M., pričom po jeho
kladnej odpovedi mu oznámili, že sú príslušníci Policajného zboru Slovenskej republiky a prikázali mu,
aby B. M. odkázal, že vedia o trestnej činnosti spáchanej B. M., a že ak obžalovaným B. M. neodovzdá
sumu vo výške 1 000 000,- Sk, t. j. 33 193,91 eura, tak sa na B. M. vykoná policajná akcia za jeho trestnú
činnosť, pri ktorej bude B. M. zadržaný a väzobne stíhaný, následne K. L. zo strachu o B. M. uvedený
odkaz B. M. odovzdal v ten istý deň v období od mesiaca marec do mesiaca november 2008 v Trnave,
Ulica Slovanská 18, po čom B. M. v obave pred prípadným väzobným stíhaním odovzdal K. L. sumu vo
výške 100 000,- Sk, t. j. 3.319,39 eura, ako zálohu s tým, že zvyšok požadovanej sumy vyplatí neskôr,

potom peňažné prostriedky od B. M. podľa predchádzajúcich pokynov od obidvoch obžalovaných K. L.
zaniesol obžalovaným, avšak keď B. M. zistil totožnosť obžalovaných, prostredníctvom K. L. im odkázal,
že pozná ich pravú totožnosť a že chce, aby mu prostredníctvom K. L. predtým odovzdané peňažné
prostriedkyvrátilispäť,pričomnásledneobžalovanípoškodenémuB.M.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytom
G. D. XX, C., uvedenú sumu v plnej výške vrátili, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý
sú obžalovaní stíhaní.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom č. k. 6T/67/2020 - 756 zo 14. marca 2023 súd oslobodil podľa § 285 písm. a) Trestného

zákona obžalovaným A. B. B. a B. B. spod obžaloby prokurátora Krajskej prokuratúry v Trnave
sp. zn. Kv 24/16/2200 z 30. mája 2017, doručenej súdu 2. júna 2017, podanej pre skutok právne
kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného
zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, vo vzťahu ku kvalifikačnému znaku podľa §189 ods. 3 písm. b) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, pretože
nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní.

Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 6To/78/2023 - 791 zo 16. januára 2024 rozsudok súdu prvého
stupňa zrušil a vec mu vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Súdu prvého
stupňa v odôvodnení zrušujúceho uznesenia vytkol predovšetkým to, že súd hodnotil dôkazy, ktoré na
hlavnom pojednávaní nevykonal a naopak nevyhodnotil dôkazy, ktoré vykonal. Je absolútne irelevantné,
či sa prokurátor k zmene právnej kvalifikácie vyjadrí až v záverečnej reči, pretože je to súd, ktorý

na základe vykonaného dokazovania musí dospieť k záveru, či zistený skutok napĺňa skutkovú
podstatu niektorého trestného činu alebo nie. Úlohou okresného súdu bude vysporiadať sa so všetkými
okolnosťami významnými pre rozhodnutie a v prípade ak dospeje k záveru, že je potrebné doplniť
dokazovanie, bude povinný dokazovanie doplniť a vyhodnotiť jednotlivé vykonané (nie nevykonané)
dôkazy samostatne i v súhrne s ostatnými, ako aj rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodniť v zmysle
§ 168 ods. 1 Trestného poriadku tak, aby všetky skutkové i právne zistenia, závery a úvahy súdu boli

zrozumiteľné pre strany trestného konania a preskúmateľné v rámci odvolacieho konania. Okresný súd
bude povinný zaoberať sa všetkými odvolacími námietkami prokuratúry.

Prokurátor Krajskej prokuratúry v Trnave v odvolaní proti rozsudku tunajšieho súdu argumentoval tým,
že vykonanými dôkaznými prostriedkami boli získané také dôkazy ktoré obžalovaných plne usvedčujú

zo spáchania stíhaného skutku. Vyhodnotenie podstatných častí zabezpečených a vykonaných
usvedčujúcich dôkazov a ich následné prepojenie s právnymi úvahami zo strany súdu prvého stupňa
bolo nesprávne a neprávny je potom aj na to nadväzujúci výrok súdu o oslobodení obžalovaných.
Zásada voľného hodnotenia dôkazov neumožňuje ľubovôľu pri hodnotení dôkazov a rozhodovaní.
Súd nemá na výber, ktoré z vykonaných dôkazov vyhodnotí a ktoré nie, alebo ktoré z vykonaných

dôkazov bude brať pri rozhodovaní do úvahy a ktoré opomenie. Súd prvého stupňa nevenoval
dostatočnú pozornosť hodnoteniu dôkazov v ich vzájomných súvislostiach, vykonané dôkazy vyhodnotil
jednostranne, selektívne, nekriticky, v prospech obžalovaných. Hodnotenie dôkazov nie je úplne
zrozumiteľné, pretože súd konkrétne, presne a preskúmateľne neuvádza, ktoré skutočnosti kladené
obžalovaným za vinu boli dokazovaním vykonaným v konaní pred súdom preukázané a ktoré nie.

Chýba hlbšia a najmä na skutočnom obsahu výpovede poškodeného a jeho vzťahu k dokazovaným
skutočnostiam založená skutková úvaha o tom, s akým výsledkom bol predmetný kľúčový dôkaz
obžaloby v podobe jeho svedeckej výpovede súdom vlastne vyhodnotený. V tejto trestnej veci sú
priamymi svedkami výlučne poškodený a K. L., ktorých výpovede tak možno označiť za jediný priamy
zdroj dôkazne relevantných informácií o priebehu žalovaného skutkové deja. Pokiaľ súd ich výpovede

de facto vyhodnotil ako vymyslené, absentuje takémuto meritórnemu záveru náležitý argumentačný
podklad založený na starostlivom rozbore ich obsahu v kontexte všetkých vykonaných dôkazov, na
ktorý by potom bolo možné zo strany obžaloby v rámci odvolania aj kvalifikovane reagovať. V popise
priebehu relevantnej časti žalovaného skutkového deja zo strany poškodeného a svedka K. L. sa
v priebehu celého trestného konania neobjavili trhliny či okolnosti odporujúce logike, v trestnom konaní

nebola v súvislosti s podaním trestného oznámenia a následným potvrdzovaním jeho obsahu pri
viacerých výsluchoch, či už v prípravnom konaní alebo v súdnom konaní, zistená negatívna motivácia
poškodeného zameraná práve na obžalovaných, znaleckým skúmaním bola v prípade poškodeného
zistená všeobecná aj špecifická psychologická vierohodnosť výpovede, súčasne neboli zistené sklony
k fabuláciám ani ku konfabuláciám, pri takto starom skutku nie je vylúčený omyl niekoľkých mesiacov

vo výpovedi svedka, čo môže byť ovplyvnené odstupom času, zo znaleckých posudkov vyplýva
nepravdepodobnosť vykonštruovania „obvinení“ tak zo strany poškodeného ako aj svedka K. L.. Neboli
zistené žiadne zákonné a vecné dôvody na spochybňovanie pravdivosti výpovede poškodeného, ktorý
od začiatku trestného konania poskytoval konzistentný popis relevantných skutkových okolností, keď sa
vo vzťahu k objasňovanému skutkovému deju bez evidentných rozporov vyjadril pri spisovaní trestného

oznámenia pred vyšetrovateľom Policajného zboru 10. marca 2016 po riadnom zákonnom poučení
a v rámci svojej svedeckej výpovede pred vyšetrovateľom Policajného zboru 15. marca 2016 a napokon
aj pri svojom kontradiktórnom výsluchu po vznesení obvinenia v prítomnosti obhajcu obžalovaného B.
B. 6. apríla 2016. Záver o vierohodnosti jednotlivých tvrdení poškodeného nepochybne v rozhodujúcich
a podstatných častiach podporujú aj tvrdenia zo strany svedka K. L.. Je zrejmé, že svedok K. L. sa svojou

výpoveďou dostal do riskantnej a nevýhodnej pozície vo vzťahu k obžalovaným, ktorých považuje za
nebezpečných a obávaných. Napriek tomu však tejto dôkazne relevantnej okolnosti súd nevenoval ani
okrajovú pozornosť.Obžaloba bola podaná na tunajšom súde 2. júna 2017 pre skutok právne kvalifikovaný ako obzvlášť
závažný zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona spolupáchateľstvom
podľa § 20 Trestného zákona, vo vzťahu ku kvalifikačnému znaku podľa § 189 ods. 3 písm. b) Trestného

zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona. Po novele Trestného zákona účinnej od 6.
augusta 2024 bola právna kvalifikácia skutku zo strany súdu zmenená na zločin vydierania podľa § 189
ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona v znení účinnom do 31. decembra 2020 spolupáchateľstvom
podľa § 20 Trestného zákona, vo vzťahu ku kvalifikačnému znaku podľa § 189 ods. 2 písm. d) Trestného
zákona v znení účinnom do 31. decembra 2020 v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného A. B. B. (č.l. 495 obojstranne), obžalovaného B. B.
(č.l. 496), svedka-poškodeného Petra Bachratého (č.l. 496-498), svedka K. L. (č.l. 499-501), svedkyne
A. M. (č.l. 501 a 502), svedka Ing. Mgr. Ivana Ružičku (č.l. 502 a 503), svedka Karola Steklého (č.l. 503
obojstranne), znalca PhDr. Róberta Máthého, PhD. (č.l. 583 a 584), znalca prof. MUDr. Štefana Durdíka
(č.l. 598 obojstranne), konfrontáciou poškodeného a svedkyne A. M. (č.l. 582 a 583), konfrontáciou

svedkov K. L. a A. M. (č.l. 583), prečítaním podstatnej časti listinného dôkazu - správy z Ústavu na
výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov z 24. novembra 2017 (č. l. 537-539
a po vrátení veci odvolacím súdom výsluchom poškodeného, prečítaním podstatnej časti listinných
dôkazov - potvrdenia o predvedení klienta v ústave Leopoldov z 2. júla 2024 (č. l. 817 a 818), odpovedí
národnej kriminálnej agentúry odbor Západ z 3. júla 2024 (č. l. 820-829), kópiou diáru obžalovaného B.

B. z novembra 2008 (č. l. 846), aktualizovaným odpisom registra trestov (č. l. 854 a 855), aktualizovanou
odpoveďou na lustráciu v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov (č. l. 856-858) a
prečítaním zápisnice o konfrontácii medzi poškodeným a svedkom N. A. N. O. z prípravného konania
z 31. marca 2016 (č. l. 242-249).

Obžalovaný A. B. B. na hlavnom pojednávaní 7. novembra 2017 v podstate vypovedal, že celá táto vec je
vykonštruovaná pánom P., ktorý je príslušníkom NAKA a s ktorým sú v nepriateľskom pomere. Keby toto
dovolil svojmu bratovi spraviť, išiel by sám proti svojim zásadám. Sú silne katolícky založená rodina. Na
polícii pracoval dvadsaťštyri rokov, z toho pätnásť rokov ako inštruktor PPÚ. Počas celej svojej kariéry
a všetkých akcií ani raz neporušil zákon. Tu sa verí lúzrom, ktorí proti nim svedčia a vôbec sa neprihliada

na to čo spravili pre tento štát. Čo sa týka K. L., nevedel o koho ide. Poznal osobu, o ktorej si myslel, že
sa volá L.. Maximálne sa s ním stretol niekde na káve, mohol tam byť prítomný, osobne sa s ním nikdy
nestretol. Poškodeného pozná, nevie však odkedy. Pozná jeho rodičov, ale nestretával sa s ním. Nie je
pravda, že by mu doma ukazoval kukláčsku výstroj, tieto veci ani doma nemajú. Je možné, že poškodený
ho pozná zo športových aktivít, konkrétne boxu, tam sa chodil pozerať. Ako príslušník Policajného zboru

sa pri výkone svojho povolania s poškodeným nikdy nestretol. Počas výcviku 20.10.2008 ukazoval jednu
techniku, pričom utrpel zranenie a to prietrž slabiny. Následne ho museli odviezť do nemocnice, kde
sa podrobil operačnému zákroku. Do nemocnice nastúpil 03.11.2008, na druhý deň ho operovali. Po
operácii pre bolesti nemohol vykonávať takmer žiadnu činnosť, lekárom mu bolo odporučené v podstate
nič nerobiť po dobu šiestich týždňov, aby nedošlo opätovne k zraneniu. Prvý mesiac po operácii bol

úplne vyradený, pričom toto obdobie prekrýva aj obdobie skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. O zranení
i operácii má doklady. Je presvedčený o tom, že poškodený si týmto spôsobom chce zmierniť trest. L.
je mu cudzia osoba, avšak má vedomosť o tom, že je blízky priateľ poškodeného a tým ako koná chce
poškodenému pomôcť z väzby. P. nebol z jeho strany hodnotený vždy kladne, nebol dobrý na PPÚ.
Raz si všimol, že ho niekto sleduje v aute, pričom videl P. na služobnom motorovom vozidle. Neskôr sa

obžalovanému pri telocvični posmieval s otázkou či ho všetci sledujú. Nebol jeho nadriadený, iba velil
akciám, P. bol pri akciách prchký, vždy s ním boli určité problémy, ktoré musel riešiť. V novembri 2008
užíval ako osobné motorové vozidlo asi Škoda Superb s evidenčným číslom C..

Obžalovaný B. B. na hlavnom pojednávaní 7. novembra 2017 v podstate vypovedal, že nikdy nestál

s bratom pred domom L., nepýtali žiadne peniaze, taktiež nikdy nebol spolu s bratom na parkovisku pred
McDonaldom a nepreberali žiadne peniaze. J. L. pozná, ale vždy si myslel, že sa volá L., aspoň tak to
počul na exekútorskom úrade. Stretol sa s ním trikrát - prvýkrát keď mal autonehodu a prišiel za ním s O.
či nechce pomôcť, čo odmietol, druhýkrát keď u nich doma umýval auto, avšak to sa nestretol priamo
s ním ale s jeho synom a tretíkrát na exekútorskom úrade Ružičku. Umývanie auta bolo veľmi dávno, už

si nespomenul presne, či to bolo u nich doma alebo pred domov v Bielom Kostole. Poškodeného pozná,
ale nemajú a ani nemali žiaden vzťah. Vedel kto sú oni a oni vedeli kto je on. Maximálne prehodili pár
slov na exekútorskom úrade, raz sa stretli vo Fitpluse. Nevyhľadávali sa. Mohol to zorganizovať niekto
úplne iný a ide o spôsob ako dostať poškodeného z väzby. Identita tejto inej osoby bola naznačenáv prípravnom konaní. V novembri 2008 mal viacero vozidiel - Peugeot, Favorit aj zelenú Felíciu, jedno
z nich bolo pokazené, ale nespomenul si, ktoré. Dodal, že oni vedeli, ktoré vozidlo používa. Pracoval pre
jedného podnikateľa, robil šoféra, dal mu vozidlo aby ho dal vyčistiť v Bielom Kostole. Auto tam odviezol,

nechal ho tam a potom pre neho prišiel.

PoškodenýB.M.nahlavnompojednávaní7.novembra2017vpodstatevypovedal,žesipamätá,žebola
jeseň. Zvečerievalo sa, bol doma s manželkou, keď zazvonil zvonček, bol to Janušík. Prišiel mu povedať,
že za ním boli dvaja policajti, ale nemôže mu povedať ich mená, že majú informácie o obchodovaní

s drogami a že chcú milión korún slovenských, za ktorý dokážu vybaviť zastavenie trestného stíhania
a mali požiadavku, aby na tri mesiace odišiel zo Slovenska. Nemal milión, tak dal L. stotisíc, možno
mu ich dala jeho manželka, presne si nepamätal. L. však nevedel, že ho bude sledovať, išiel za ním
v domácom oblečení, ktoré volal pyžamo. Autom ho sledoval až k McDonaldu. Tam zastavil pri šedom
Superb s ŠPZ 444 a videl ako obžalovanému B. B. podáva stotisíc. Strašne ho to rozčúlilo, a preto
neskôr volal L., že chce svoje peniaze späť. Bol to asi október, možno november, nespomenul si presne.

Nespomenul si ani či bral mikinu alebo nie, sneh nebol. Boli to tisíckorunové bankovky, zvnútra mu ich
priniesla manželka, možno boli v obálke. Videl ako bankovky odovzdáva L. obžalovaným na pumpe.
Nemal za potrebu vystúpiť na pumpe a ísť tam priamo, išiel za Janušíkom, aby to vybavil. Neskôr
rozmýšľal či v tom nemá prsty aj Ružička, ktorý mu peniaze vracal na druhý deň u neho v kancelárii na
Baštách. Tento vo svojej výpovedi nepovedal, že mu ich nevrátil, uviedol iba, že si na to nespomína. Po

vrátení peňazí to neriešil, obžalovaní boli policajti a všade mali známosti. Až potom neskôr sa na to dal
a vo väzbe to oznámil ako trestný čin. Pokiaľ boli obžalovaní policajtami, nebolo to možné a nemalo to
ani žiaden význam, nakoľko v tom čase by to bolo zametené pod koberec, okrem toho sa bál o manželku.
Dnesjelepšiadobačosatýkavyšetrovaniatrestnejčinnostipolicajtovoprotiroku2008.B.poznalbližšie,
B. iba registroval. Myslí si, že to je z Petrovej hlavy. Má i podnety, že ľudí oberal o byty, v jednom podvode

s ním figuroval aj on. Bol u neho doma v Suchej nad Parnou, niekedy v roku 2007, možno v roku 2006,
pričommuukazovalzbraneajčierneoblečenie.L.odovzdalpeniazeB.,jesitýmistýna99%.B.savtom
čase nachádzal vedľa neho v aute ako šofér. Pri parkovacích miestach stálo auto a L., ktorý išiel s nimi,
odovzdal peniaze cez okno spolujazdca. Bolo tam jedno auto Škoda Superb, potom L. auto a opodiaľ
bola zaparkovaná aj zelená Felicia, toto auto pozná, vie, že bolo B. B.. Boli to jeho úspory, od roku

1997 podnikal, mal aj prevádzku grilu, ktorá zarobila asi 200 až 300 tisíc Sk mesačne. Ľudia to vedeli,
spomínal to hocikomu, že na čo sa znížili policajti, možno to spomínal aj F. D.. Manželke povedal, že ho
vydierali Planetovci, keď sa vrátil domov. Nespomína si, skôr asi nepovedal manželke, že mu peniaze
boli vrátené. Za drogovú trestnú činnosť dostal podmienečný trest odňatia slobody vo výmere tri roky
so skúšobnou dobou tri roky, pričom je vo väzbe v tejto trestnej veci, ktorá nie je právoplatne skončená

a je na Krajskom súde v Trnave, prvostupňový je tunajší súd. Obžalovaných označil ich menom. Dodal,
že si úplne presne nepamätá v akom vozidle sedeli, možno v tej zelenej Fabii a nie v Superb. Bolo to
niekedy na prelome októbra a novembra. Trestné oznámenie podal z vlastnej iniciatívy, navštevoval ho
v tom čase P. z NAKA, jeho návštevy sa týkali jeho trestnej veci. V rámci rozhovoru mu povedal, že
má veci, čo sa týkajú jeho osoby. Nevie, či sa ho P. pýtal konkrétne na Planetovcov, ale nevylúčil túto

možnosť. V roku 2008 sa voči nemu neviedlo žiadne trestné stíhanie. Možno sa v tom čase dopúšťal
trestnej činnosti, rozprávalo sa, že robí s drogami, na to si už nepamätá. L. sledoval, lebo bolo zvedavý
komu odnesie jeho peniaze. Dôveroval mu, bol to jeho kamarát. Myslí si, že peniaze boli v obálke, videl
ako L. odovzdáva tisíckorunové bankovky, bol vzdialený od nich približne pätnásť metrov a má dobré oči.
Nemyslel si, že by jeho zásah na mieste mal správny efekt. Domov sa vrátil v noci, možno o tretej-štvrtej

nadránom, bol v herni. Pil tam kávu, žiadne peniaze tam neprehral. To, že mu boli vrátené peniaze,
manželke nepovedal a prečo by aj mal, možno ich chcel použiť inde, je to jeho vec. Nenapadlo mu podať
trestné oznámenie na inej súčasti Policajného zboru mimo Trnavy a polícii v tom čase neveril. Peniaze
dal L. aj keď voči nemu nebolo vedené trestné stíhanie, pretože mal obavy, stretával sa s všelikým,
riešil v tom čase aj trestnú činnosť, napríklad už zmieňované podvody. To vytiahne potom, keď uvidí ako

skončí táto trestná vec. Nevyjadril sa k vzťahu s B. B. ani prečo chce vytiahnuť ďalšiu vec. Peniaze mu
vrátil N. O. u neho v kancelárii a povedal mu, že ide o peniaze od Planetu. Manželke to nepovedal, lebo
si ich chcel nechať a je to jeho vec. Nevie koľkokrát bol u neho P.. Trestné oznámenie podal u P. na
NAKA, spísal to s ním nejaký operatívec, nepamätá si jeho meno. Keď boli označení ako organizovaná
skupina, hrozil mu trest odňatia slobody vo výmere desať až pätnásť rokov. Dodal, že podmienku dostali

ďalší traja ľudia.

Poškodený bol počas svojho výsluchu poučený o možnosti uloženia poriadkovej pokuty, aby upustil
od osočovania obžalovaných („nebudem odpovedať na otázky klamára“). Po výpovedi uviedol, ženemá záujem zostať na hlavnom pojednávaní, chce odísť a nechce sa zúčastňovať ďalších hlavných
pojednávaní.

Obžalovaný A. B. B. k svedeckej výpovedi poškodeného uviedol, že tento klame.

Obžalovaný B. B. uviedol, že poškodený klame a sú tam rozpory.

Po vrátení veci odvolacím súdom poškodený vypovedal na hlavnom pojednávaní 26. septembra 2024

tak, že sa pridržal toho, čo vypovedal, čo je napísané, nemá už k tomu viac čo dodať. V tejto trestnej
veci podával trestné oznámenie jedenkrát, bol to z NAKy B. P., myslí, že to bol rok 2016 alebo 2017, už
si presne nepamätá. Myslí, že pán P. spísal s ním toto trestné oznámenie, bola tam prítomná aj nejaká
pani. Presne si nepamätá, či sa písalo do počítača, asi áno, ale nesledoval, či to píšu do počítača.
Nepamätá si, či dostal kópiu trestného oznámenia, to sú už také detaily. Meno nadporučíka Makóa mu
niečo hovorí, ale nevie sa vyjadriť k tomu, či s ním aj on spisoval trestné oznámenie. Nemyslí si, že by

s ním bolo spisované trestné oznámenie dvakrát, len raz podával trestné oznámenie a to bolo všetko,
nevie z akého dôvodu by ho podával druhýkrát. Už vypovedal všetko, čo vedel, vypovedali aj svedkovia,
nemohol ich ovplyvniť, lebo bol vtedy dlhodobo vo väzbe v Leopoldove. Nevymyslel si, že tých dvoch
ľudí stretol na ulici a podal na nich trestné oznámenie. Skutok sa naozaj stal, možno tam nesedia nejaké
obdobia, je to s odstupom času. Všetko, čo povedal, bola len pravda. Odkedy jeho manželka mohla,

tak ho navštevovala každý mesiac vo väzbe, bolo to cez plot, lebo mal kolúznu väzbu a za prítomnosti
vyšetrovateľa NAKA. Keby jej podával nejaké informácie, bol by pri tom prítomný vyšetrovateľ, vždy tam
bol nejaký iný a podal by informáciu, že takéto niečo s manželkou prejednáva. Tak isto je tam svedok
K. L., s ktorým v žiadnom kontakte nebol. Keďže obžalovaný B. B. pracoval ako kukláč v policajných
zložkách a mal vážne obavy, že by sa mu mohlo niečo stať, tak sa v tejto veci nevyjadroval, ani fakticky

nepodal podanie, ale keďže bol vtedy vo väzbe, vedel, že je chránený políciou, nemohli mu tam nejakým
spôsobom ublížiť. Takže v tejto veci vtedy (po deviatich rokoch od údajného skutku) podal trestné
oznámenie. Pred tým vo väzbe nebol. Obžalovaných poznal pred údajným skutkom, Trnava je malá, tu
sa každý s každým pozná, nespomína si konkrétne odkiaľ sa poznali. Z jeho strany je len na súde, ako
túto vec vyhodnotí, nemá dôvod si nič vymýšľať a chodiť zbytočne po súdoch. V tejto veci vypovedal

pravdivo a nijak inak. Po prečítaní časti zápisnice o jeho výsluchu z prípravného konania zo 6. apríla
2016 „podal som to p. P., ja neriešiem, či je vyšetrovateľ, on prišiel za mnou do väzby, sme sa rozprávali
čo viem, on prišiel v mojej veci za mnou, v tých drogách a zaujímal sa aj o Planetovcov“ uviedol, že
takto to kľudne môže byť, pán P. sa ho pýtal na obžalovaných a on podal trestné oznámenie, P. vedel
o tom skutku, lebo v Trnave sa o tom silno šepkalo. Po prečítaní ďalšej časti predmetnej zápisnice „áno,

pýtal sa ma, či som mal nejaké problémy v minulosti, čo sa týka nejakého vydierania, ja som povedal,
že o moju osobu sa jednalo a že to bol B. B. s B.“ uviedol, že áno.

Obžalovaný B. B. k výpovedi poškodeného povedal iba, že poškodený v plnom rozsahu klame.

Obžalovaný B. B. k výpovedi poškodeného uviedol, že poškodený povedal pravdu, že si to nevymyslel,
lebo to vymysleli niekde inde a on to iba podpísal.

Svedok K. L. na hlavnom pojednávaní 7. novembra 2017 v podstate vypovedal, že si presne nepamätá
deň ani obdobie. Prišli za ním do Bieleho Kostola obžalovaní, že či pozná poškodeného, že má byť

nejaká razia alebo záťah a či mu chce pomôcť. Povedali mu, že ak mu na ňom záleží, má ísť za ním
a povedať mu nech dá milión a niekam sa uprace na jeden až dva mesiace, že z toho potom nič nebude.
Povedali mu, aby mu nehovoril kto ho posiela. Následne išiel za poškodeným, povedal mu, že podľa
neho je to búda, aby nič nedával. Poškodený dal 100.000,- Sk do obálky a on to priviezol na parkovisko
pred McDonald, potom odišiel preč. Potom prišiel za ním poškodený, či sa môže niečo spýtať a povie

mu pravdu. Spýtal sa, či to boli obžalovaní, pričom mu povedala, že áno. Potom im mal poškodený
vynadať a bolo mu povedané, že peniaze mu boli vrátené O.. Bolo to koncom leta alebo začiatkom
jesene v roku 2008, nespomenul si na to, čo mal oblečené. Pri rozhovore s poškodeným stál pred
bytom, nebol tam nikto, možno tam bola poškodeného manželka. Nespomenul si presne. Poškodený
dal peniaze do obálky, on ich nepočítal. Nevedel akým spôsobom mu povedali, aby to tam priviezol ani

kedy sa mal s obžalovanými stretnúť. Prišiel na parkovisko, B. B. tam už bol, B. B. bol obďaleč. Dal mu
obálku, možno aj povedal, že je v nej 100.000,- Sk a zvyšok dá poškodený neskôr. Potom odišiel preč.
Peniaze dal B. B., ktorého aj označil v pojednávacej miestnosti. O vrátení peňazí poškodenému nevedel,
dozvedel sa o tom od poškodeného alebo Ružičku, nespomenul si presne. Peniaze mal poškodenémuvrátiť Ružička. Kontaktovali ho z Policajného zboru, konkrétne pán P., aby išiel vo veci vypovedať.
Vypovedať bol v Nitre. P. prišiel za ním, že toto sa stalo, chcel ho predviesť na políciu. Neskôr išiel
vypovedať na políciu do Nitry, pričom sa musel dlho rozpamätávať na to čo sa stalo. S poškodeným sa

od kontaktovania P. do hlavného pojednávania stretol raz na výsluchu, inak nie. Nepamätal si presne
aké vozidlá sa tam nachádzali, asi tam bola nejaká biela škodovka a nejaká Fabia. Peniaze odovzdal na
parkovisku, vystúpil z auta, dal ich B. B., B. B. videl stáť opodiaľ. Nevedel, či mal na jeseň v roku 2008
vedomosť o páchaní nejakej trestnej činnosti poškodeným. So svojou rodinou bol s poškodeným aj so
svedkom O. na spoločnej dovolenke, prejednávaný skutok sa stal asi pred dovolenkou, bolo ešte teplo.

O vrátenie peňazí obžalovaných nežiadal, o vrátení hovoril so svedkom O. aj s poškodeným. Peniaze
odovzdal v obálke B. B., boli tam tisícky. Po vrátení peňazí to zhaslo, nepamätá si, že by o tom spolu
s poškodeným debatovali. Keď náhodou stretol obžalovaných, normálne sa s nimi pozdravil. S tým, že
má ísť vypovedať, ho navštívil doma P.. Uviedol, že si nič nepamätá, následne išiel vypovedať do Nitry.
P. býva niekde pri ňom v Bielom Kostole, aspoň ho tam vídaval. Bolo mu povedané, že si bude musieť
spomenúť, inak ho predvedú. Prišli ho zobrať a odviezli ho do Nitry, naspäť ho doviezol niekto v civile.

Pri výsluchu P. nebol. Pred výsluchom mu povedali, že by mohol byť spolupáchateľ vydierania a že musí
vypovedať, tak povedal ako to bolo. S poškodeným sa navštevovali, nevie, či sa to dá nazvať priateľský
vzťah. Od vrátenia peňazí bol s manželkou poškodeného počas ich spoločnej dovolenky, nespomína
si, či sa s ňou niekedy bavil o tom, že peniaze boli poškodenému vrátené. Poškodený bol vo väzení,
nevie ako tam k tomu prišiel. Keď zobrali policajti jeho, že je spolupáchateľ, tak zostal v šoku. Potom

nad tým rozmýšľal, aj sa mu v noci snívalo ako to bolo. Dovolenku na Maledivách si každý zaplatil sám
za seba. V tom čase síce peniaze nemal, ale potom to zaplatil. Keď sa stretli s obžalovanými u Ružičku,
tak prehodili pár viet.

Obžalovaný A. B. B. sa k výpovedi svedka vyjadril, že je to nacvičené klamstvo a svedok nemá inú

možnosť.

Obžalovaný B. B. uviedol, že svedok to má jednoznačne naučené a klame.

Svedkyňa A. M. na hlavnom pojednávaní 7. novembra 2017 v podstate vypovedala, že si myslí, že to

nebolo v novembri, ale vie, že to bolo v roku 2008, pretože bola tehotná. Jeden večer k nim prišiel
L., nevedela či išla otvoriť ona alebo manžel (poškodený). Poškodenému hovoril, že boli za ním dvaja
policajti a ukázali mu aj preukazy. Na to poškodený prišiel do kuchyne, že ho niekto vydiera. Zobral si
kľúčeodauta,odišielprečavrátiťsaažráno.Potomjejpovedal,keďsavrátil,žehovydierajúPlanetovci,
že L. dal peniaze B. a brat ho čakal v aute. Pri dverách boli obidvaja, počula ako L. povedal, že za ním

prišli dvaja páni a predstavili sa mu s policajným preukazom. Potom ju poškodený poslal dovnútra. Bola
tma, keď poškodený odišiel z domu. Prvé dieťa porodila v máji 2008, tehotná bola opätovne od augusta
2008 s druhým dieťaťom. Vôbec nevidela peniaze, iba videla, že poškodený vošiel do kuchyne, peniaze
ani žiadnu obálku nevidela. Keď sa poškodený na druhý deň vrátil domov, povedal jej, že ho vydierajú
Planetovci.Následnejejnepovedal,čipeniazedostalspäťalebonie,respektívetietopeniazenedoniesol

naspäť. Do práce za ňou prišiel vyšetrovateľ a potom neskôr ju odviezli na výsluch do Nitry, kde boli
prítomní i obhajcovia. Chodieva na návštevy do väzby za poškodeným, ale o tejto veci sa nikdy nebavili.
Naposledy bola včera. Nakoľko tam je prítomný vyšetrovateľ, o takýchto veciach sa ani baviť nedá. Iba si
povedali, že dnes ide sem a to je všetko. Obžalovaných poznala už pred skutkom z videnia. L. spoznala,
keď sa dala s poškodeným dokopy, boli kamaráti. Chodili aj k nim na návštevy, prestala, keď otehotnela.

Boli spolu aj na dovolenke na Maledivách, bolo to v októbri 2008, malá mala vtedy päť mesiacov. Ružička
bol v tom čase poškodeného dobrý kamarát. Na dovolenke nepočula, že by sa rozprávali ohľadom tohto
skutku. V tú noc poškodený domov neprišiel a nepýtala sa ho kde bol, je dospelý. Dcéra sa narodila
XX. XXXX XXXX, pričom v čase návštevy L. bola tehotná s touto dcérou, preto je presvedčená o tom,
že prejednávaný skutok sa musel stať pred 14. májom 2008. Presný dátum si nepamätá, ani nevie,

v ktorom mesiace tehotenstva bola, myslí, že v pokročilom. Na dovolenke bola s poškodeným a dcérou.
Bol tam L. s manželkou a dvomi deťmi a Ružička s priateľkou. L. dovolenku platil poškodený, potom mu
peniaze vrátil. Na dovolenke boli desať až štrnásť dní, bývali v štvorhviezdičkových domoch. Nevedela
uviesť, v ktorom období bol poškodený závislý na automatoch ani vyjadriť sa k tomu akú čiastku mohol
utratiť. Nemyslí si, že v ten deň bol poškodený v kasíne, nakoľko tieto veci pred ňou netajil. Včera na

návšteve vo väzbe nebol prítomný vyšetrovateľ, počas predchádzajúcich návštev tam vždy bol niekto
v civile, raz bol prítomný aj pán P., potom tam bývali iní z Nitry. Jednoznačne trvala na tom, že skutok sa
stal pred narodením dcéry. Na materskú dovolenku chodí žena pred pôrodom. Trvala na tom, že v čase
skutku bola na materskej dovolenke s prvou dcérou.Obidvaja obžalovaní sa k svedeckej výpovedi vyjadrili tak, že svedkyňa pomáha svojmu manželovi.

Svedok N. A. N. O. na hlavnom pojednávaní 7. novembra 2017 v podstate vypovedal, že páni z NAKA
z neho vyťažili maximum, vypovedal už trikrát, nemá k tomu viac čo dodať. Obžalovaných pozná dlhšie,
B. B. v rozsahu desiatok rokov, Petra rádovo asi päť až sedem rokov. L. pozná približne sedemnásť-
osemnásť rokov, poškodeného asi dvadsať rokov. V súčasnosti nemá k obžalovaným žiadny vzťah, bol
upozornený, aby ich nekontaktoval. Predtým bol s B. v kamarátskom vzťahu, sporadicky sa stretávali

asi každé dva-tri mesiace. Naposledy ho oslovil pre profesnú radu v súvislosti s jeho aktivitami v obci.
Nespomína si, že by s B. spolu niečo riešili medzi štyrmi očami. O L. si myslel, že je to priateľ,
ukázalo sa však, že z jeho strany išlo o zištné dôvody. Poškodeného spoznal kedysi dávno v súkromnej
bezpečnostnej službe, potom sa ich cesty na čas rozišli. Následne ho niekedy v minulosti stretol v meste
a odvtedy ich vzťah zintenzívnel. Vôbec nevie o tom, že ho niekedy obžalovaní kontaktovali s tým,
aby odovzdal nejaké peniaze. S poškodeným mal pár obchodných vzťahov, z času na čas ho oslovil

v obchodných veciach, v podstate robil biznis a on bol financ majster, takže mu dával niekedy peniaze
a to v hotovosti a v slovenských korunách. Peniaze mu odovzdával na základe dôvery, nebol dôvod na
vystavovanie žiadnych dokladov. Nevie o tom, že by ho kontaktoval niekto v súvislosti s týmto skutkom.
S poškodeným a L. boli spoločne na Maledivách, bolo to asi sedem-osem rokov dozadu. Myslí si, že
v zimnom období, nevylúčil, že o tomto má aj doklady. Zdalo sa mu nezvyčajné doručovanie predvolania

osobne cez P. s tým, že na druhý deň má byť v Nitre na výsluchu. Mal z toho taký pocit, že je to
nad rámec. P. si ho aj počas rekognície zobral do vedľajšej miestnosti s tým, že oni vedia, že on
vie a má sa podľa toho zariadiť. Zostalo to také nedopovedané. P. asistoval pri všetkých výsluchoch,
okrem jeho posledného. Náklady na spoločnú dovolenku si hradil svoje, vie, že L. neoplýval finančnými
prostriedkami, myslí si, že mu to financoval poškodený.

Svedok F. D. na hlavnom pojednávaní 7. novembra 2017 v podstate vypovedal, že o veci vie len od
poškodeného, bolo to asi osem-deväť rokov dozadu. Pri náhodnom stretnutí mu hovoril, že mal vyplatiť
nejaký milión a bol vydieraný, pričom povedal aj mená, že kým. Odvetil mu na to, že keby mu to povedal
skôr, k ničomu by nedošlo, nakoľko obžalovaných poznal. O skutku mu hovoril krátko po ňom, bolo

to niekde v Trnave v roku 2007-2008, bližšie si nepamätá. Nemyslí si, že mu hovoril niečo vo väzbe.
Nevie o tom, či sa tam stretli, vidieť sa však mohli. Bolo to v Leopoldove v roku 2015. Vo väzbe si dával
pozor, aby sa vyhýbal situáciám, za ktoré by mohol byť disciplinárne riešený. Poznal sa s obžalovanými,
možno by tu nikto dnes nesedel, myslel to v dobrom. Poznali sa roky a mali priateľsko-pracovný vzťah. B.
u neho v období rokov 2002-2003, nebol si však týmto období istý, pracoval ako vodič. Pri odstraňovaní

rozporov uviedol, že pravdivá je jeho výpoveď z prípravného konania, dnes si nespomenul na to, že
počas návštev, keď kráčal s poškodeným, tak sa bavili o rodine a okrajovo mu spomenul i tento skutok.
Je rok 2017, nepamätá si presne, či sa s poškodeným stretol na slobodu v roku 2008 alebo 2010, mohlo
to byť aj v roku 2010.

Obžalovaný B. B. sa k svedeckej výpovedi vyjadril, že ide o nájomného svedka, ktorý vypovedá vo
viacerých trestných veciach, pričom v prípravnom konaní vypovedal, že sa s nimi nerozišiel v dobrom,
preto by ho zaujímalo, akým spôsobom by vybavil to údajné vydieranie.

Počas konfrontácie na hlavnom pojednávaní 28. februára 2019 svedkyňa A. M. vypovedala, že ku skutku

došlo ako uvádzala v svojej predchádzajúcej výpovedi, teda v marci roku 2008. Bola vtedy tehotná so
svojou dcérou, presný deň si nepamätá. Pôrod bol 14. mája 2008, nevie uviesť koľko pred pôrodom sa
stal skutok. Trvá na tom, že to bolo počas jej tehotenstva. Trvá na svojej výpovedi.
Svedok-poškodenýB.M.vypovedal,žetobolovzimnýchmesiacoch,niekedykukoncuzimy,nespomína
si už presne. Skutok si nespája so žiadnou životnou udalosťou a nepamätá si presný deň, kedy došlo

ku skutku. Trvá na svojej výpovedi. Na záver dodal, že bol tri roky vo väzbe, vykonával kolúznu
väzbu a nemal žiadnu možnosť počas väzby ovplyvňovať žiadneho zo svedkov. Skutok sa stal tak ako
vypovedal. Už vie, že za všetkým stál Ružička, ktorý to nakázal obžalovaným. Povedali mu to na NAKA,
konkrétne pán P.. Celé mu to došlo v podstate vtedy, keď si uvedomil, že peniaze mu vrátil Ružička,
ktorý túto skutočnosť vo svojej výpovedi poprel, respektíve uviedol, že si na to nepamätá. Bolo mu divné

prečo mu peniaze nevrátili cez L., ale vrátil mu ich Ružička.Počas konfrontácie na hlavnom pojednávaní 28. februára 2019 svedok K. L. vypovedal, že ku skutku
došlo v roku 2008, bol koniec leta a začiatok jesene. Nespája si ho so žiadnou životnou udalosťou ani
si nepamätá na presný deň. Trvá na svojej výpovedi.

SvedkyňaA.M.vypovedala,žebolavtedyeštetehotnásosvojoudcérou,kuskutkudošlopredpôrodom,
porodila 14. mája 2008. Trvá na svojej výpovedi.

Na hlavnom pojednávaní 28. februára 2019 bol prečítaný znalecký posudok PhDr. Róberta Máthého,
PhD. číslo 55/2016 zo 16. decembra 2016. Podľa záverov znaleckého posudku je intelektová úroveň

poškodeného v pásme lepšieho priemeru, pamäťové schopnosti sú taktiež v pásme priemeru. Osobnosť
poškodeného je dobre diferencovaná, vo zvýraznenej miere navonok zameraná, so živou, racionálne nie
vždy zvládanou afektivitou, s možnou výbušnosťou a s unáhlenými, ľahkovážnymi a nezodpovednými
emóciami a aktuálnymi okolnosťami určovanými prejavmi. Pri ľahkom podliehaní lákavým vplyvom
okolia, resp. uspokojovaniu vlastných potrieb aj menej konvenčným, problematickým spôsobom, ex
post je schopný aj prežívania pocitov viny, s následnou snahou odčiniť si svoje nevhodné správanie.

Ľahko sa oduševní pre určité aktivity, v prípade nezdarov prežíva intenzívne sklamanie a nenávisť
voči tým, ktorí ho frustrovali, resp. tým, ktorí sú príčinou jeho nezdarov a sklamaní. Pri inklinácii
kaktivitám,ktorésľubujúprežívanieurčitéhonapätiaavzrušeniamôžekonaťajvrozporeskonvenciami,
vrátane kolízií so zákonom. Popri sklone k demonštratívnym a teatrálnym prejavom zručne zastiera
svoje nevhodné správanie, štylizujúc sa tak do role bezproblémového, konformného človeka. Hoci

sa dokáže v dostatočnej miere presadiť, ľahko sa dostáva aj do závislej (dependentnej) role, najmä
po uvedomení si svojho nevhodného konania, na ktoré sa môžu viazať pocity viny s potrebou
odčiniť si ho. Vykonaným znaleckým psychologickým vyšetrením neboli zistené žiadne príznaky
forenzne významnej psychopatológie. Úroveň percepcie a celková mentálna úroveň sú adekvátnym
podkladom pre všeobecnú schopnosť vierohodne vypovedať, t. j. poškodený je schopný na priemernej

úrovni si zapamätať a následne reprodukovať udalosti, ktorých účastníkom bol, resp. o ktorých
sa dozvedel sprostredkovane. Vykonaným vyšetrením nebol zistený ani sklon k fabuláciám, ani ku
konfabuláciám. Schopnosť vierohodne vypovedať nie je narušená žiadnym chorobným procesom.
Eventualita vypovedania v rozpore s realitou je v prípade poškodeného daná vyslovene jeho vedomou
ochotou či neochotou vierohodne vypovedať. Aktuálny psychický stav charakterizujú emocionálne

rozlady s ľahkým úzkostne-depresívnym ladením v zmysle reakcie na situáciu väzby. Je nastavený na
dosiahnutie prepustenia z vyšetrovacej väzby na základe zastavenia trestného konania voči nemu. Ak
by sa vyšetrovaním dokázalo, že v súvislosti s trestnou vecou obžalovaných hovorí nepravdu, motivácia
hovorenia nepravdy priamo súvisí s jeho zmieneným nastavením, resp. úsilím o dosiahnutie prepustenia
z väzby.

Znalec na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v znaleckom posudku konštatuje, že úroveň percepcie
poškodeného a jeho pamäťových schopností umožňuje vypovedať v súlade s realitou, ak to sám
chce. V prípade, ak sa zistia nesúlady, nesúvisí to s jeho pamäťovými schopnosťami, ale je to skôr
vedomého a účelového charakteru. O obžalovaných okrem tohto prípadu nepočul. Na znaleckom
posudku trvá. Príde mu divné, podľa znaleckého posudku mal byť 11. novembra v Leopoldove, ale podľa

výpisu z Leopoldova sa tam nenachádzal, nevie sa k tomu bližšie vyjadriť. Keďže to píše v posudku,
predpokladá, že tam bol. Obžalovaného B. B. nevyšetroval ani neobdržal jeho zdravotnú dokumentáciu,
ide zrejme o chybu v písaní, malo tam byť napísané, že ide o dokumentáciu svedka-poškodeného.
Predmetná chyby nedevalvuje závery znaleckého posudku. Pri takto starom skutku nie je vylúčený
omyl niekoľkých mesiacov vo výpovedi svedka, čo môže byť ovplyvnené odstupom času. Vzhľadom na

pomerne dlhý odstup času od skutku to považuje za prípustné.
Následne bol na hlavnom pojednávaní prečítaný aj znalecký posudok číslo 56/2016 z 22.
decembra 2016. Podľa záverov znaleckého posudku je intelektová úroveň svedka K. L. v pásme
nadpriemeru, pamäťové schopnosti sú v globále v pásme priemeru. Osobnosť je vo svojich štruktúrach
vyzretá, stabilizovaná, prevažne introvertovaná, s dobrou úrovňou cieľavedomej regulácie správania

a racionálnej kontroly emócií. Vyznačuje sa egocentričnosťou, t. j. zameranosťou na vlastnú osobu,
resp. na dosahovanie vlastných cieľov bez väčšieho zreteľa na iných, pričom v prípade potreby dokáže
zmobilizovať svoje mentálne rezervy. Je opatrný až podozrievavý, ťažko ovplyvniteľný, pričom však
navonok až nadmieru konformný, prispôsobivý. Pri vysokej miere sebapoznania sa usiluje o skrývanie
vlastnej podstaty, so zjavným taktizovaním v záujme dosiahnutia svojho profitu, resp. sebaprezentácie

v roli významnej osoby. Súčasne má sklon zbavovať sa zodpovednosti za svoje prejavy. Svoje aktivity,
ktoré nemusia byť vždy adaptívneho charakteru, resp. v súlade so zákonom, dokáže manažovať tak,
aby sa nedostal do problémov. Súčasne prežíva vnútorné napätia a pocity neistoty so zvýšeným úsilím
o dosiahnutie bezpečia a istoty. Vykonaným znaleckým psychologickým vyšetrením neboli zistenéžiadne príznaky forenzne významnej psychopatológie. Úroveň percepcie a celková mentálne úroveň
svedka predstavujú adekvátny podklad pre všeobecnú schopnosť vierohodne vypovedať, t. j. je schopný
na priemernej úrovni si zapamätať a následne reprodukovať udalosti, ktorých účastníkom bol, resp.

o ktorých sa dozvedel sprostredkovane. Túto jeho schopnosť do určitej miery, najmä vzhľadom na
detaily reprodukovaných udalostí, znižuje vykonaným vyšetrením zistený sklon ku konfabulácii, t. j. sklon
k dopĺňaniu si medzier v pamäti neskutočnými prvkami. Vykonaným psychologickým vyšetrením nebol
zistený sklon k prezentácii neskutočných udalostí za účelom upútavania pozornosti okolia v zmysle
samoúčelných fabulácií, či v zmysle pseudologizovania. Schopnosť vierohodne vypovedať nie je

narušená žiadnym chorobným procesom. Aktuálny psychický stav charakterizuje prežívanie vnútorného
napätia a pocitov neistoty s vystupňovanou nedôverčivosťou až podozrievavosťou. Zmienený psychický
stav však svedka nemotivuje v danej súvislosti k hovoreniu nepravdy.
Po prečítaní znaleckého posudku znalec vypovedal, že to súvisí s tým, že svedok niečo mohol v tejto
súvislosti prežiť, ale jeho výpoveď mohla byť ovplyvnená jeho sklonmi k nevedomej konfabulácii.
Nevedomá konfabulácia súvisí s jeho osobou a jeho kognitívnymi schopnosťami. Konfabulácia je

v podstate nevedomé dopĺňanie si medzier v pamäti neskutočnými prvkami. Vierohodnosť sa posudzuje
v dvoch častiach a to ako všeobecná vierohodnosť a tzv. špecifická vierohodnosť. Všeobecná
vierohodnosť súvisí najmä so stavom mentálnej schopnosti. Vyšetrením bolo zistené, že všeobecná
vierohodnosť svedka L. je zachovaná, nakoľko u neho neboli zistené žiadne poruchy pamäte,
len konfabulácie. Čo sa týka špecifickej vierohodnosti, táto sa posudzuje vo vzťahu ku konkrétnej

vyšetrovanej veci, pričom sa robí analýza výpovedí svedka a vyjadruje sa, či z psychologického hľadiska
sú tieto výpovede vierohodné, respektíve či majú znaky vierohodných výpovedí. Ako znalec nehodnotí,
či svedok vypovedá pravdu alebo nie. Uviedol záver, že špecifická vierohodnosť tohto svedka je znížená
vplyvom konfabulácie. V prípade svedka je tam strach a obava, že čo bude ďalej pre možnosť podania
trestného oznámenia zo strany obžalovaných. Táto okolnosť nemohla odôvodniť konfabuláciu svedka.

Obžalovaný B. B. sa k znaleckým posudkom a výpovedi znalca vyjadril tak, že je rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. R 12 z roku 1987, kde sa znalec psychológie vyjadrí k tým
črtámosobnostisvedka,ktorémôžumaťvplyvnajehovierohodnosť,niejevšakoprávnenývyjadrovaťsa
k otázke, či výpoveď obvineného alebo svedka je vierohodná alebo nie je, prípadne, ktorá z rozdielnych

výpovedí tej istej osoby je vierohodnejšia. Takéto hodnotenie dôkazov prislúcha súdu.

Obžalovaný A. B. B. vo vyjadrení poukázal na druhý odsek strany číslo 30 znaleckého posudku číslo
56/2016 s tým, že je to hodnotenie vierohodnosti svedka znalcom, čo nie je prípustné.

Poškodený vo vyjadrení uviedol, že to bolo asi pred ôsmimi rokmi, keď bol vo väzbe a vtedy vypovedal.
Vybavoval si to podľa počasia. Keď nasadal do auta, bolo šero. Je možné, že v jeho výpovedi je časová
odchýlka. Kvôli šeru si myslí, že bol november, môže sa však mýliť.

Na hlavnom pojednávaní 18. júna 2019 bol prečítaný znalecký posudok prof. MUDr. Štefana Durdíka

zo 17. októbra 2017. Podľa záverov znaleckého posudku môže byť invinálna hernia - prietrž v oblasti
triesla vrodená alebo získaná. Vrodená má vzťah vývojovej poruchy pri vzostupe semenníka do
mieška. Získaná prebieha zhora šikmo ingvinálnym kanálom dolu mediálne a vystupuje vonkajším
invinálnym kruhom do mieška. Vzniká u dospelých jedincov na základe zvýšenej fyzickej aktivity.
Väčšinou nezostupuje až k semenníku, najčastejšie vzniká u mužov po štyridsiatom roku. Jej príznakom

je vykleňovanie v ingvinálnej oblasti s postupne sa zhoršujúcimi poruchami v zmysle zvýšeného
meteorizmu - plynatosť s bolesťami v ingvinálnej oblasti. Pri námahe núti pacienta prerušiť prácu,
reponovať obsah do brušnej steny. Medzi závažné komplikácie patrí zaškrtnenie jej obsahu, ktoré
môže viesť k výraznej bolesti až k zástave črevnej priechodnosti - ileu. Zaškrtenie si vyžaduje
urgentný operačný výkon. Pri postupne sa vyvíjajúcej prietrži je operačný výkon plánovaný. Po operácii

ingvinálnej hernie je pacient prvé dva dni pripútaný na lôžko, potom sa mobilizuje. Sprievodnými
príznakmi operácie je bolestivosť v operovanej ingvíne, kde je pooperačný opuch a sprievodná
bolestivosť pri fyzických aktivitách. Obvykle sa ponechávajú kožné stehy po dobu sedem až dvanásť
dní aj v oblasti portov - vstupov pre laparoskopické inštrumentárium. Počas tohto intervalu je pacient
obmedzený v obvyklom spôsobe života a to najmä v zvýšenej aktívnej fyzickej činnosti a osobnej

hygiene v oblasti genitalu a rekta. Pooperačné sprievodné príznaky a obmedzenia sú badateľné okoliu
pacienta. Pacient B. B. bol hospitalizovaný od 3. do 5. novembra 2008 na chirurgickom oddelení
Fakultnej nemocnice Trnava, kde mu bola robená 4. novembra LSK - laparoskopická hernioplastika
s aplikáciou sieťky vľavo, pre ľavostrannú ingvinálnu herniu. Pooperačný priebeh bol primeraný, pacientrealimentovaný a v stabilizovanom stave na prvý pooperačný deň prepustený domov s doporučením
fyzického šetrenia, šetriacej diéty a kontroly u svojho lekára. Pohybová aktivita bez akéhokoľvek
obmedzenia a tiež riadenie motorového vozidla je štandardne v prvých siedmich až desiatich dňoch

bez rizika sebapoškodenia v zmysle možného zakrvácania a uvoľnenia stehového materiálu v oblasti
prístupových operačných portov (otvorov) výrazne obmedzená a nevhodná. Pohybová aktivita je
spojená s bolesťou, tiež je obmedzené riadenie motorového vozidla, pacient pri sede pociťuje bolesť
a tlak v ingvinálnej operovanej oblasti. V ambulantnej starostlivosti mu bolo doporučené fyzické šetrenie
šesť týždňov, s absolvovaním ambulantných kontrolných vyšetrení (12., 20. a 26. novembra 2008,

s práceneschopnosťou 1. decembra 2008) u MUDr. Jaroslava Nováka. Pri nedodržaní zásad fyzického
šetrenia počas hojenia a rekonvalescencie vznikajú často recidívy slabinovej prietrže. Celková liečba
a rekonvalescencia trvá štyri týždne, počas tejto doby sa má pacient vystríhať ťažkej práce.
Znalec na hlavnom pojednávaní vypovedal, že okolie vníma, že človek má po operácii ťažkosti
s chodením minimálne sedem až dvanásť dní, kedy je pre neho najlepšie, keď sedí alebo leží a byť
v kľudovom režime.

Zo správy ústavu Leopoldov vyplynulo, že poškodený bol v kolúznej väzbe od 13. októbra 2015
do 12. septembra 2017 a od 12. septembra 2017 vo výkone väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c)
Trestného poriadku. Z pripojeného zoznamu návštev od 3. novembra 2015 do 22. novembra 2017
vyplynulo, že svedkyňa A. M. navštívila poškodeného dvadsaťštyrikrát, trinásť návštev bolo kontaktných

a jedenásť návštev bez priameho kontaktu. Spolu so svedkyňou boli dvadsaťdvakrát obidve dcéry
poškodeného, jedenkrát jedna z dcér poškodeného a osemkrát matka poškodeného. Z pripojeného
zoznamu predvedení poškodeného pred orgány činné v trestnom konaní a obhajcu vyplynulo, že
poškodený bol so súdnym znalcom PhDr. Róbertom Máthém, PhD. dvakrát a to 27. septembra 2016
od 9:33 hod. do 16:55 hod. a 9. novembra 2016 od 8:50 hod. do 10:10 hod. Pred príslušníkov

NárodnejprotizločineckejjednotkyNAKA(prípadneprotikorupčnej),expozitúraZápad(vjednomprípade
expozitúra Východ, menovite B. P.) bol poškodený predvedený devätnásťkrát (24. novembra 2015 od
14:00 hod. do 15:07 hod., 28. decembra 2015 od 13:25 hod. do 14:06 hod., 19. januára 2016 od 8:45
hod. do 9:05 hod., 1. februára 2016 od 10:50 hod. do 11:05 hod., 3. februára 2016 od 17:25 hod. do
17:58 hod., 17. februára 2016 od 12:20 hod. do 12:40 hod., 25. februára 2016 od 8:08 hod. do 8:18

hod., 3. marca 2016 od 9:36 hod. do 10:38 hod., 10. marca 2016 od 9:18 hod. do 9:25 hod., 14. marca
2016 od 9:00 hod. do 10:42 hod., 15. marca 2016 od 9:34 hod. do 9:45 hod., 31. marca 2016 od 8:10
hod. do 10:55 hod., 6. apríla 2016 do 9:25 hod. do 15:10 hod., 5. mája 2016 od 10:01 hod. do 10:29
hod., 30. mája 2016 od 10:00 do 10:07 hod., 13. júna 2016 od 8:56 hod. do 10:11 hod., 15. júna 2016
od 9:14 hod. do 9:51 hod., 9. septembra 2016 od 11:55 hod. do 15:55 hod. a 14. novembra 2016 od

9:35 hod. do 11:25 hod.).

Z potvrdenia o predvedení klienta v ústave Leopoldov vyplynulo, že svedok F. D. bol v období od 3.
novembra 2015 do 18. mája 2016 sedemdesiattrikrát predvedený, z toho dvadsaťkrát pred obhajcu,
príp. advokáta, dvakrát pred Okresný súd Trnava, trikrát pred Úrad inšpekčnej služby Policajného zboru,

štyrikrát pred príslušníkov oddelenia boja proti korupcii a organizovanej kriminalite Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky, tridsaťosemkrát pred príslušníkov expozitúry Západ národnej protizločineckej
jednotky NAKA a šesťkrát pred príslušníkov expozitúry Bratislava národnej protizločineckej jednotky
NAKA.

Z odpovedí odboru Západ národnej kriminálnej agentúry okrem iného vyplynulo, že operatívny spis bol
v roku 2022 skartovaný v balíku 334 operatívnych spisov za obdobie rokov 2013 až 2016. Ku skartácii
dokumentov došlo 15. decembra 2022. Originál vyšetrovacieho spisu sa nachádza na Okresnom súde
Trnava, rovnopis vyšetrovacieho spisu na Krajskej prokuratúre v Trnave, vyšetrovateľ nemá k dispozícii
tretie vyhotovenie spisu. Z obsahu spisového materiálu, ktorí je ako jediný k dispozícii, však vyplýva,

že prvé uznesenie podľa § 199 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku bolo vydané na podklade podnetu
na trestného stíhanie, čo bol pravdepodobne realizačný návrh operatívneho príslušníka národnej
kriminálnej agentúry. Druhé uznesenie podľa § 199 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku bolo vydané
na podklade jednak pôvodného realizačného návrhu, ale aj trestného oznámenia poškodeného. Bez
spisovéhomateriálusapreodstupčasuniejemožnévyjadriťnazákladečohobolovopravnomuznesení

o vznesení obvinenia ustálené miesto spáchania údajného skutku, je však veľmi pravdepodobné, že
uvedená informácia vyplývala z výsluchu niektorej z vypočutých osôb a môže sa jednať o bydlisko,
prípadne miesto zdržiavania sa niektorej z osôb.Z odpisu registra trestov vyplynulo, že obidvaja obžalovaní nemajú žiadny záznam.

Z odpovede na lustráciu v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov vyplynulo, že

obžalovanýA.B.B.máevidovanýzroku2020priestupokprotibezpečnostiaplynulosticestnejpremávky
(nezaplatený poplatok za parkovanie) vyriešený desaťeurovou blokovou pokutou a obžalovaný B. B.
nemá evidovaný žiadny správny delikt alebo priestupok.

Zo zápisnice o konfrontácii medzi poškodeným a svedkom N. A. N. O. okrem iného vyplynulo, že

sa navzájom poznajú. Svedok nevie, či poškodený mal niečo s obžalovanými a nespomína si, že by
poškodenému v tejto súvislosti odovzdal nejaké peniaze. S poškodeným mali spoločné obchody, vtedy
riešili aj peniaze v hotovosti, ale týkalo sa to ich obchodov.

Prokurátor v záverečnej reči okrem iného uviedol, že naďalej zastáva názor, že vykonanými dôkaznými
prostriedkami boli získané také dôkazy, ktoré obžalovaných plne usvedčujú zo spáchania žalovaného

skutku v zmysle obžaloby.

Obhajca JUDr. Ľubomír Hlbočan v podstate uviedol, že prokuratúra nepreukázala spáchanie
trestného činu, ktorý je špecifikovaný a definovaný v skutkovej vete obžaloby. Obvinenie spočíva
na tvrdení poškodeného, ktorý v snahe privodiť si výhodnejšiu pozíciu v jeho drogovej trestnej veci

s odstupom rokov od údajného spáchania trestného činu začal tvrdiť, že vraj obžalovaní sa dopustili
predmetného skutku. Operatívny pracovník pán P. navštívil poškodeného deväťkrát vo vyšetrovacej
väzbe v Leopoldove. Manželka poškodeného v priebehu vyšetrovania v tejto veci čulo navštevovala
poškodeného vo väzbe, mnohokrát aj bez prítomnosti nejakého dozoru. Svedecká výpoveď Ing. Mgr.
Ivana Ružičku nezapadá do scenára. O skutku sa poškodený mal zdôveriť svedkovi F. D. v priebehu

krátkej chvíle pri ich privádzaní na a odvádzaní z návštevy v ústave. Poškodený bol vášnivým hráčom
na automatoch a žiadnym logickým spôsobom nevedel vysvetliť, kde sa nachádzal v čase, keď odišiel
z domu až do rána, keď mal skryto sledovať svedka K. L.. Nikdy nepovedal svojej manželke, že údajných
100 000,- Sk, ktoré dal L., mu boli vrátené. Skutok vymyslený poškodeným sa nestal, pretože dôkazy,
ktoré ho majú potvrdzovať, sú nepriame a netvoria uzavretý kruh. Dôkaznú tieseň sa orgány činné

v trestnom konaní rozhodli riešiť pribratím znalca PhDr. Róberta Máthého, PhD. z odboru psychológie,
ktorý mal posudzovať dôveryhodnosť poškodeného a svedka K. L.. Pri konfrontáciách sa neodstránili
pochybnosti, ktoré by vzhľadom na zásady trestného konania mali byť vyhodnocované v prospech
obžalovaných. Na záver dal do pozornosti súdu, že podľa novely Trestného zákona by tento skutok mal
byť premlčaný.

Obžalovaný A. B. B. sa pridržal svojej pôvodnej záverečnej reči a v podstate uviedol, že vôbec neboli
zohľadnené nimi predložené dôkazy. Jeho zdravotnú dokumentáciu získali až po niekoľkých dňoch,
k dispozícii ju mali príslušníci NAKA, a od toho času sa začali diať vo výpovediach svedkov zaujímavé
veci, napríklad zmenu času spáchania údajného skutku, nebol im problém meniť mesiace, prípadne

obdobie. Svedok N. A. N. O. nepristúpil na ich hru a chceli ho spraviť spolupáchateľom. Žiada oslobodiť
spod obžaloby.

ObžalovanýB.B.sanaúvodpridržalpredchádzajúcejzáverečnejreči.Následneokreminéhouviedol,že
z dvadsiatichtroch návštev poškodeného jeho rodinnými príslušníkmi vo väzbe bolo osem kontaktných.

Poukázal na začatie trestného stíhanie, vykonanie dôkazov bez príslušných žiadostí, nezrovnalosti
medzi časom predvedenia zainteresovaných osôb ústavom na výkon väzby a časmi uvádzanými
v zápisniciach o vykonaní jednotlivých procesných úkonov. Žiada oslobodiť.

Podľa § 327 ods. 1 Trestného poriadku súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie

a rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je
povinný vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.

Podľa § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku po prednesení obžaloby predseda senátu poučí
obžalovaného o jeho práve urobiť niektoré z vyhlásení, že je nevinný.

Podľa § 258 ods. 1 Trestného poriadku ak obžalovaný po prednesení obžaloby a vyjadrení poškodeného
neurobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) alebo c), predseda senátu potom, ako zistí podmienky na
vykonanie hlavného pojednávania, zistí osobné údaje obžalovaného a poučí ho o jeho právach. Potomumožní prokurátorovi vyslúchnuť obžalovaného. Obžalovaného treba vyslúchnuť na obsah obžaloby,
a ak bol uplatnený nárok na náhradu škody, aj na tento nárok. Pritom sa postupuje podľa § 122 ods. 2 a 3.

Podľa§261ods.3Trestnéhoporiadkuvýsluchsvedkavykonáten,ktonavrholvykonanietakéhodôkazu;
ak o vykonaní dôkazu rozhodol súd, výsluch svedka vykoná predseda senátu, pri zachovaní práva
prokurátora, obžalovaného a obhajcu vykonať následne výsluchu svedka a klásť mu otázky. Ak výsluch
svedka alebo znalca navrhol obžalovaný, jeho obhajca alebo prokurátor, rozhodne predseda senátu po
vypočutí strán o tom, ktorý z nich výsluch vykoná, pri zachovaní práva druhej strany vykonať následne

výsluch svedka alebo znalca a klásť mu otázky. Pritom sa postupuje podľa § 132.

Podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku ak sa svedok odchýli v podstatných bodoch od svojej skoršej
výpovede, môže mu byť na návrh prokurátora, obžalovaného alebo obhajcu zápisnica o jeho skoršej
výpovedi predložená na vysvetlenie rozporov v jeho výpovediach.

Podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku pri výsluchu znalca na hlavnom pojednávaní sa použijú
ustanovenia § 258 ods. 2 a 3 a § 259 primerane. Namiesto výsluchu znalca možno čítať zápisnicu
o jeho výpovedi alebo jeho písomný znalecký posudok, ak znalec bol pred podaním znaleckého posudku
poučený podľa § 144, nie sú pochybnosti o správnosti a úplnosti znaleckého posudku a prokurátor
i obžalovaný s tým súhlasia, alebo ak sa znalec naň odvolá.

Podľa § 269 Trestného poriadku písomné vyjadrenia, posudky, správy štátnych orgánov a ďalšie listiny,
ktorými sa vykonáva dôkaz na hlavnom pojednávaní, sa prečítajú celé alebo ich časť, ktorá sa týka
dokazovanej skutočnosti, a umožní sa do nich nazrieť stranám, a ak je to potrebné, aj svedkom
a znalcom.

Podľa § 271 ods. 1 Trestného poriadku obžalovaného, poškodeného a zúčastnenej osoby sa treba
po vykonaní každého dôkazu opýtať, či sa chcú k nemu vyjadriť, a vyjadrenie každého sa zapíše do
zápisnice.

Podľa § 271 ods. 2 Trestného poriadku na konfrontáciu alebo rekogníciu sa použijú primerane
ustanovenia § 125 a § 126.

Podľa § 125 ods. 1 Trestného poriadku ak výpoveď obvineného v závažných okolnostiach nesúhlasí
s výpoveďou spoluobvineného alebo svedka a rozpor nemožno vyjasniť inak, môže byť obvinený

postavený tejto osobe tvárou v tvár.

Podľa § 125 ods. 2 Trestného poriadku osoby postavené tvárou v tvár si môžu klásť navzájom otázky
len so súhlasom vypočúvajúceho.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak nebolo
dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy
núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až šesť rokov.

Podľa § 189 ods. 2 písm. d) Trestného zákona v znení účinnom do 31. decembra 2020 odňatím slobody
na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním
väčšiu škodu.

Podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona pokus trestného činu je konanie, ktoré bezprostredne smeruje
k dokonaniu trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, ak nedošlo
k dokonaniu trestného činu.Podľa § 20 Trestného zákona ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých
páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám.

Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 700 eur.
Škodou väčšou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 20 000 eur. Značnou škodou sa rozumie škoda
prevyšujúca sumu 250 000 eur. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 650 000
eur. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.

Na základe vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd dospel k záveru, že skutok
opísaný v obžalobe prokurátora Krajskej prokuratúry v Trnave sa nestal. Rešpektujúc základné pravidlo
vykonávania dokazovania v trestnom konaní zakotveného v ustanovení § 2 ods. 12 Trestného poriadku
sa súd nemohol po starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu a následnom hodnotení dôkazov
jednotlivo i v ich súhrne stotožniť s názorom obžaloby, že protiprávne konanie obžalovaných je
dostatočnepreukázané.Skutok,zospáchaniaktoréhoboliobžalovaníobvinení,bolprávnekvalifikovaný

ako obzvlášť závažný zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, vo vzťahu ku kvalifikačnému znaku podľa § 189 ods.
3 písm. b) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona. V záverečnej reči
prokurátor ponechal na úvahe súdu, že by po prípadnom vyhodnotení dokazovania, že obžalovaní ako
príslušníci Policajného zboru disponovali informáciami, že poškodený páchal drogovú trestnú činnosť

a túto informáciu využili vo svoj prospech a vytvorili si prostredníctvom nej priestor na vyžiadanie úplatku
vo výške 33.193,92 eura (pôvodne 1.000.000,- Sk), pričom od začiatku iba predstierali svoj vplyv na
osoby, ktoré mali konať v prospech poškodeného, mohol obžalovaných uznať za vinných zo spáchania
zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20
Trestného zákona, vo vzťahu ku kvalifikačnému znaku v odseku 3 písm. a) Trestného zákona v štádiu

pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona. Na tomto mieste je vhodné poznamenať, že návrh na
zmenu právnej kvalifikácie skutku opísaného v obžalobe zakomponovaný v záverečnej reči odznel po
prvýkrát práve v záverečnej reči, teda po skončení dokazovania. Odhliadnuc od toho, že v tomto smere
nebolo na hlavnom pojednávaní vykonané žiadne dokazovanie, tak v samotnej podstate nešlo o návrh
nazmenuprávnejkvalifikácieskutku,aleoakésialternatívneriešeniepredmetnejtrestnejveci,akbysúd

vykonané dokazovanie vyhodnotil ako nedostatočné na odsúdenie obžalovaných za obzvlášť závažný
zločin vydierania. Taktiež je potrebné poznamenať, že opis skutku v podanej obžalobe by nedával
žiadny priestor na jeho eventuálne prekvalifikovanie na zločin podvodu, keďže neobsahuje všetky znaky
skutkovej podstaty trestného činu podvodu upravené v § 221 ods. 1 Trestného zákona. V konečnom
dôsledku je však úplne irelevantné ako by skutok, ktorého sa podľa obžaloby mali obžalovaní dopustiť,

bol právne kvalifikovaný, pretože na základe dôkaznej situácie možno jednoznačne konštatovať, že
skutok sa nestal.

Z vykonaného dokazovania, predovšetkým z výpovede poškodeného, svedkyne Bachratej (manželka
poškodeného) a svedka K. L., nie je možné vyskladať ucelený priebeh skutku, tak ako bol

opísaný v podanej obžalobe, keď vyplynuli značné rozpory medzi jednotlivými uvedenými svedeckými
výpoveďami a to nielen pokiaľ ide o obdobie kedy ku skutku malo dôjsť. Rozptyl obdobia v roku 2008
uvádzaný manželkou poškodeného (pred 14. májom), poškodeným (jeseň, na hlavnom pojednávaní
vypovedal, že možno aj začiatok zimy) a svedkom L. (koniec leta a začiatok jesene) je jednoducho až
príliš veľký na to, aby súd tomu uveril. Ďalšou skutočnosťou je, že 100.000,- Sk, ktoré mal poškodený

odovzdať svedkovi L. a následne požiadať o ich vrátenie späť po tom čo sa mal dozvedieť totožnosť
obžalovaných. Nezrovnalosť je v tom ako to naozaj malo byť, či mal mať poškodený vedomosť
o totožnosti obžalovaných už na začiatku (takto to tvrdí obžaloba) a svedok L. ho mal aj varovať, že ide
len o búdu alebo sa totožnosť obžalovaných dozvedel až následne po tom ako mal L. odovzdať peniaze
obžalovaným. Svedkyňa Bachratá vypovedala, že L. povedal poškodenému, že ho poslali policajti, ktorí

sa mu predstavili a ukázali mu aj policajný odznak. Svedkyňa tiež vypovedala, že žiadne peniaze ani
obálku nevidela, avšak z výpovedí poškodeného i svedka L. vyplýva, že obálku s peniazmi priniesla
poškodenému počas rozhovoru s L. zvnútra bytu práve ona. Poškodený mal následne sledovať L.
v domácom oblečení, ktorému on sám hovoril „pyžamo“, autom až k parkovisku pri McDonalde a zo
vzdialenosti asi pätnástich metrov mal vidieť odovzdanie obálky s peniazmi. Podľa poškodeného mali

v aute (už si presne nepamätal značku vozidla) sedieť obidvaja obžalovaní. Svedok L. vypovedal,
že obžalovaní boli na parkovisku na dvoch autách, pričom on peniaze odovzdal obžalovanému B. B.
a obžalovaný A. B. B. stál pri druhom vozidle alebo sedel v druhom vozidle, ktoré bolo od nich vzdialené.
Odlišnosti vo výpovediach poškodeného a svedka L. boli aj v tom v akom poradí prichádzali autá naparkovisko pri McDonalde, teda či ako prvý prišiel L. a po ňom postupne obžalovaní alebo či obžalovaní
boli na parkovisku už pri príjazde L.. Poškodený sa po večernom odchode a sledovaní L. vrátil domov až
nadránom, pričom svojej manželke nikdy nepovedal o tom, že peniaze v sume 3.319,39 eura (pôvodne

100.000,- Sk) mu boli vrátené. Malo ísť o úspory poškodeného a podľa poškodeného bola len jeho
vec, či o tom manželke povie a podľa svedkyne Bachratej je poškodený dospelý, a preto jej o tom
nemusel vôbec hovoriť. Finančné prostriedky v uvedenej sume mal poškodenému vrátiť svedok N. O.,
ktorý jednoznačne vypovedal, že poškodenému niekoľkokrát vyplácal peniaze v hotovosti, avšak nikdy
nie v takej sume a určite nie v súvislosti so skutkom, pre ktorý sú obžalovaní trestne stíhaní. Zároveň

finančné prostriedky neodovzdal ani svedkovi L.. V súvislosti so svedkom O. je potrebné poukázať ešte
na jednu súvislosť - poškodený si mal po vrátení finančných prostriedkov Ružičkom uvedomiť, že celú
túto záležitosť vymyslel práve Ružička, keďže peniaze mu mal vrátiť on a nie svedok L., ktorému ich
mal odovzdať pre obžalovaných. Napriek tomu však poškodený so svojou rodinou mal ísť po skutku na
spoločnú viac ako týždňovú zahraničnú dovolenku (Maledivy) s Ružičkom a na samotnej dovolenke sa
o skutku vôbec nerozprávať. L., ktorý mal peniaze v obálke odovzdať obžalovaným, poškodený celú

dovolenku zaplatil, L. mu neskôr vyplatenú cenu dovolenky vrátil.

TaktiežakoobžalovanýB.B.vsvojejzáverečnejrečipoukázal,užlensamotnézačatietrestnéhostíhania
vpredmetnejvecivzbudzujepochybnosti,čisavôbectakýtoskutokstal.Zanormálnychokolnostítrestné
stíhanie začína podaním trestného oznámenia alebo na základe podnetu na začatie trestného stíhania

po vykonaní operatívno-pátracej činnosti. V danom prípade prvou listinou je poverenie od ministra vnútra
Slovenskej republiky. Zo žiadnej listiny nevyplýva na základe čoho by mal minister niekoho poverovať.
Samotný skutok sa ešte v rámci prípravného konania často menil, preformulovával a prokurátor pri
podaní obžaloby nakoniec z niečoho vychádzal, ale sú tu určité nezrovnalosti. Vykonané dokazovanie
tiež vnieslo pochybnosti ako mohol poškodený podať trestné oznámenie v rekordne krátkom čase, čo

vyplynulo z oboznámeného výpisu návštev v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon
väzby Leopoldov. Aj rekognícia, ktorá sa mala uskutočniť 15. marca 2016, sa podľa predmetného výpisu
uskutočniť nemohla a ak sa uskutočnila, tak v inom čase. Vykonané dokazovanie nepreukázalo nad
všetky pochybnosti, že by sa skutok, ktorý bol opísaný v podanej obžalobe, stal a že sa ho mali dopustiť
obžalovaní. Z tohto dôvodu súd po porade senátu dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky

na oslobodenie obžalovaných spod obžaloby prokurátora Krajskej prokuratúry v Trnave s poukazom na
§ 285 písm. a) Trestného poriadku.

Trestný zákon v znení účinnom od 6. augusta 2024 výslovne upravuje, že ak ide o zločin, za ktorý
tento zákon v prvej hlave, druhej hlave, tretej hlave a deviatej hlave osobitnej časti dovoľuje uložiť trest

odňatiaslobodyshornouhranicoutrestnejsadzbynajmenejdesaťrokov,trestnosťčinuzanikáuplynutím
premlčacej doby, ktorá je dvadsať rokov; ustanovenie odseku 1 písm. b) sa nepoužije (v danom
ustanovení je premlčacia doba upravená na pätnásť rokov). Horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia
slobody je v § 189 ods. 3 Trestného zákona upravená vo výmere dvadsať rokov. V prejednávanom
prípade k premlčaniu trestného stíhania nedošlo.

Súd po vrátení veci odvolacím súdom so záväznými pokynmi po doplnení dokazovania na hlavnom
pojednávaní a starostlivom vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo i v ich súhrne
dospel opätovne k záveru, že dôkazná situácia nie je taká jednoznačná, aby súd bez akýchkoľvek
pochybností mohol vysloviť záver o tom, že sa stal skutok, pre ktorý je vedené toto trestné stíhanie.

Na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní bol vypočutý poškodený k okolnostiam spáchania skutku
a k tomu prečo nepodal trestné oznámenie, resp. podal ho až po ôsmich rokoch od údajného skutku.
Vo svojej výpovedi okrem iného uviedol, že on sám trestné oznámenie ani nepodával, ale že sa
za ním dostavil príslušník Policajného zboru, ktorý sa ho jednak vypytoval na obžalovaných a mal
vedomosť o samotnom priebehu skutku. Navyše je prakticky nerealizovateľné, aby poškodený počas

siedmich minút, počas ktorých bol preukázateľne počas výkonu väzby predvedený pred príslušníkov
Policajného zboru, podal trestné oznámenie v tom rozsahu, v akom je zaznamenané v zápisnici o podaní
trestného oznámenia. Počas takejto relatívne krátkej doby je pravdepodobnejšia verzia o vopred
vyhotovenej zápisnici o podaní trestného oznámenia a jej následnom podpísaní poškodeným. V rámci
prípravného konania malo byť vykonaných viacero procesných úkonov (napr. rekognícia, konfrontácia),

pričom časové údaje uvádzané v jednotlivých zápisniciach o vykonaní týchto úkonov nekorešpondujú
s oboznámením časovými údajmi o predvedení zainteresovaných osôb pred príslušníkov Policajného
zboru počas výkonu trestu odňatia slobody, resp. výkonu väzby. Nemožno opomenúť ani tú skutočnosť,
že na niektoré z týchto úkonov nebol vyžiadaný súhlas orgánmi činnými v trestnom konaní, v dôsledkučoho by vykonané dôkazy nemohli byť posúdené ako získané zákonným spôsobom. Pokiaľ ide o svedka
A. N. O., tento jednoznačne kategoricky poprel, že by sa prostredníctvom jeho osoby vracali akékoľvek
finančné prostriedky od obžalovaných cestou svedka K. L. poškodenému v súvislosti so stíhaným

skutkom. Obhajoba správne poukázala na to, že práve na základe výpovede svedka A. O., ktorej sa
pridržal aj počas procesného úkonu konfrontácie s poškodeným, bol tento svedok zo skutkovej vety
stíhaného skutku vypustený. Samotná konfrontácia medzi týmto svedkom a poškodeným pre dôkaznú
situáciu vo veci nič nepriniesla, keďže aj poškodený zotrval na ním prezentovaných tvrdeniach.

Pokiaľ ide o znalecké posudky, ktoré boli vypracované vo vzťahu k dôveryhodnosti poškodeného
a svedka K. L., tunajšiemu súdu bolo správne odvolacím súdom vytknuté, že pri prvotnom rozhodovaní
sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s týmito dôkazmi. V odôvodnení rozsudku boli zhrnuté závery
týchto znaleckých posudkov a uvedený obsah výpovede znalca PhDr. Róberta Máthého, PhD. Zo
záverov znaleckého posudku a výpovede znalca vo vzťahu k poškodenému síce na jednej strane
vyplynulo, že vykonaným vyšetrením nebol zistený sklon k fabuláciám ani ku konfabuláciám, na čo

poukazoval v odvolaní aj prokurátor, avšak na druhej strane bol poškodený v dobe vyšetrenia znalcom
podľa záverov znaleckého posudku nastavený na dosiahnutie prepustenia z vyšetrovacej väzby na
základe zastavenia trestného konania voči nemu a ak by sa vyšetrovaním dokázalo, že v súvislosti
s trestnou vecou obžalovaných hovorí nepravdu, motivácia hovorenia nepravdy priamo súvisí s jeho
zmieneným nastavením, resp. úsilím o dosiahnutie prepustenia z väzby. Znalec na hlavnom pojednávaní

okrem iného vypovedal, že úroveň percepcie poškodeného a jeho pamäťových schopností umožňuje
vypovedať v súlade s realitou, ak to sám chce a v prípade, ak sa zistia nesúlady, nesúvisí to s jeho
pamäťovými schopnosťami, ale je to skôr vedomého a účelového charakteru. Z uvedeného teda
vyplýva, že poškodený by v predmetnej trestnej veci mohol účelovo vypovedať nepravdu. Z výpovedí
obžalovaných a poškodeného nebolo zistené, že by mali medzi sebou nepriateľský vzťah, preto

absentuje motív na strane obžalovaných, pre ktorý by sa mali dopustiť stíhaného skutku voči osobe
poškodeného. Poškodený taktiež vypovedal, že sa s obžalovanými poznal dlhodobo pred údajným
skutkom, pretože Trnava ako krajské mesto je malá a každý sa v nej pozná s každým, pričom ani z jeho
výpovede nebol zistený prípadný nepriateľský vzťah s obžalovanými. Závery znaleckého dokazovania
však v spojitosti s ďalšími vykonanými dôkazmi na hlavnom pojednávaní dávajú dostatočný podklad pre

pochybnosti o tom, či poškodeného výpoveď možno posúdiť ako dôveryhodnú. Navyše poškodený sa
po údajnom skutku vrátil domov až ráno a manželka sa nikdy nedozvedela o tom, či mu peniaze, ktoré
mal údajne odovzdať svedkovi K. L. a ten následne obžalovaným pri osobnom stretnutí na parkovisku
pri McDonalde, boli vrátené.

K znaleckému posudku týkajúcemu sa svedka K. L. je potrebné uviesť, že aj tu závery pripúšťajú, že
v predmetnej trestnej veci svedok mohol uvádzať nepravdivé tvrdenia. Rovnako ako u poškodeného
znaleckým vyšetrením neboli zistené žiadne príznaky forenzne významnej psychopatológie. Osobnosť
svedka sa však vyznačuje egocentričnosťou - zameranosťou na vlastnú osobu, resp. na dosahovanie
vlastných cieľov bez väčšieho zreteľa na iných. Jeho všeobecnú schopnosť vierohodne vypovedať

znižuje zistený sklon ku konfabulácii, teda má sklon k dopĺňaniu si medzier v pamäti neskutočnými
prvkami. Znalec nehodnotil (a ani by nemal), či svedok vypovedal pravdu alebo nie, jeho záver sa
týkal špecifickej vierohodnosti tohto svedka, ktorá bola znížená vplyvom konfabulácie. Konfabuláciu
svedka však nemohla odôvodniť tá okolnosť, že mal strach a obavu, čo bude ďalej pre možnosť podania
trestného oznámenia zo strany obžalovaných. Na tomto mieste súd považuje za vhodné doplniť, že

tvrdenia tohto svedka o údajnej nebezpečnosti obžalovaných neboli v priebehu celého konania žiadnym
ďalším relevantným dôkazom preukázané, išlo výlučne len o tvrdenia tohto svedka. Jeho tvrdenia sa
snažil čiastočne podporiť poškodený, ktorý vysvetľoval podanie trestného oznámenia po toľkých rokoch
od údajného skutku tým, že až počas výkonu väzby sa cítil byť chránený pred obžalovanými. Pokiaľ
poškodený s obžalovanými nemal nepriateľský vzťah, potom nemožno dovodiť, čo viedlo poškodeného

k nadobudnutiu obáv z obžalovaných, pričom aj podľa skutku opísaného v obžalobe mal poškodený
nadobudnúť vedomosť o tom, že peniaze od neho požadovali obžalovaní a tieto peniaze si údajne od
nich vyžiadať naspäť.

Vzhľadom na to, že odvolacie námietky prokurátora smerovali k nevyhodnoteniu znaleckých posudkov

PhDr. Róberta Máthého, PhD. a dôveryhodnosti výpovedí poškodeného a svedka K. L., súd na
tomto mieste konštatuje, že rešpektuje závery predmetných znaleckých posudkov, ktoré nepotvrdzujú
jednoznačne, že poškodený a svedok K. L., ktorých prokurátor označil za kľúčových svedkov v tejto
trestnej veci, vypovedali pravdu a že súd by mal ich výpovediam bezmedzne dôverovať. Práve vzhľadomna závery týchto znaleckých posudkov a závery vyplývajúce z vykonaného dokazovania na hlavnom
pojednávaní súd vyhodnotil verziu poškodeného a svedka K. L. ako nedôveryhodnú a nepreukázanú,
keď možno bezpečne dovodiť, že naozaj len poškodený a svedok K. L. môžu ponúknuť priame

svedectvo, ostatní svedkovia sa mali okolnosti týkajúce sa skutku dozvedieť iba sprostredkovane.

Na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní súd viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu vyjadreného v jeho zrušujúcom uznesení zo 16. januára 2024 dospel k záveru,
že v prejednávanom prípade nebolo nad všetky pochybnosti dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý

sú obžalovaní trestne stíhaní. Dôkazná situácia nebola dostatočná na uznanie viny obžalovaných
zo spáchania stíhaného skutku. Rešpektujúc základné pravidlo vykonávania dokazovania v trestnom
konaní zakotvené v § 2 ods. 12 Trestného poriadku sa súd nemohol po starostlivom uvážení všetkých
okolnostíprípaduanáslednomhodnotenídôkazovjednotlivoivichsúhrnestotožniťsnázoromobžaloby,
že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že skutok sa stal a v nadväznosti na to uznať vinu
obžalovaných a rozhodnúť o treste. Nemožno bez akýchkoľvek pochybností tvrdiť, že v období od

mesiaca marec 2008 do mesiaca november 2008 sa stal skutok opísaný v obžalobe z 30. mája 2017,
ktorý je po zmene právnej kvalifikácie posudzovaný ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2
písm. d) Trestného zákona v znení účinnom do 31. decembra 2020 spolupáchateľstvom podľa § 20
Trestného zákona, vo vzťahu ku kvalifikačnému znaku podľa § 189 ods. 2 písm. d) Trestného zákona
v znení účinnom do 31. decembra 2020 v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona.

V záujme učinenia odvolacej námietke prokurátora za dosť súd uvádza, že v tejto veci nemal za
preukázané nasledujúce skutočnosti, ktoré sú opísané v skutkovej vete podanej obžaloby: 1. obžalovaní
vyhľadali svedka K. L., 2. obžalovaní inštruovali svedka K. L. ohľadom odkazu poškodenému B. M.,
3. svedok K. L. odovzdal odkaz poškodenému B. M., 4. poškodený B. M. odovzdal svedkovi K. L.

sumu vo výške 100 000,- Sk, 5. svedok K. L. zaniesol peňažné prostriedky obžalovaným, 6. poškodený
B. M. zistil totožnosť obžalovaných ako pôvodcov odkazu, 7. poškodený B. M. odkázal obžalovaným
prostredníctvom svedka K. L., že pozná ich pravú totožnosť a že mu majú vrátiť peňažné prostriedky, 8.
obžalovaní uvedenú sumu v plnej výške vrátili poškodenému B. M..

Po zvážení všetkých okolností prípadu, vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov na hlavnom
pojednávaní jednotlivo i v súhrne podľa názoru súdu nemožno dospieť k jednoznačnému a
nespochybniteľnému záveru, že sa stíhaný skutok stal. Z toho dôvodu boli obžalovaní spod obžaloby
oslobodení.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde
Trnava. Lehota 15 dní na odôvodnenie odvolania plynie od doručenia písomného vyhotovenia rozsudku.
O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok.

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj

proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Odvolanie prokurátora a odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, musí byť zároveň
odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku
alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Vprospechobžalovanéhomôžurozsudokodvolanímnapadnúťipríbuzníobžalovanéhovpriamomrade,

jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí
s podaním odvolania v svoj prospech príbuznými v priamom rade, jeho súrodencami, osvojiteľom,
osvojencom, manželom a druhom.

Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie.