Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 4, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B1-36Cb/45/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1122204536
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ildikó Kohoutová

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2025:1122204536.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III v Bratislave sudkyňou JUDr. Ildikó Kohoutovou v spore žalobkyne: Silvia

Litványiová - VALESI, s miestom podnikania Pri zvonici 4139/27, 821 04 Bratislava - Ružinov, IČO: 51
292 254, právne zastúpená: Advokátska kancelária Machová s.r.o. so sídlom Sasinkova 886/16, 909 01
Skalica, IČO: 36 864 544, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group,
so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpený: FELIX NEUPAUER
& PARTNERS, s.r.o. so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 56 711 832, o zaplatenie 1.800,-
EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1.800,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00

% ročne zo sumy 1.800,- EUR od 05.08.2022 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku žalobu zamieta.

III. Súd priznáva žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 98,34 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.05.2022 domáha vydania rozhodnutia,
ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 1.800,- EUR s príslušenstvom a náhradu trov

konania, titulom náhrady škody.

2.Žalobkyňapodanúžalobuodôvodnilanasledovnýmskutkovýmstavom.Dňa20.04.2022vzniklaškoda
na motorovom vozidle VW Touareg s EČV: R.. Škodu zapríčinil vodič Ing. A. V. na vozidle BMW s
EČV: N., na ktoré bolo uzatvorené povinné zmluvné poistenie u žalovaného. Žalobkyňa požiadala
opakovane žalovaného o obhliadku poškodeného motorového vozidla. Žalovaný kontaktoval žalobkyňu
až po vykonanej obhliadke a oprave. Žalobkyňa zaslala žalovanému aj fotodokumentáciu poškodenia.

Nakoľko mala žalobkyňa uzatvorené havarijné poistenie motorového vozidla, tak si škodu uplatnila z
tohtopoistenia.Povykonanejopravemotorovéhovozidlavautorizovanomservisebolauhradenáčiastka
za opravu v zmysle krycieho listu zaslaná priamo autoservisu. Žalobkyňa si riadne dňa 21.04.2022
uplatnila u žalovaného škodu v príčinnej súvislosti, pričom doložila odôvodnenie zapožičania, faktúru
a zmluvu o nájme. Žalovaný listom zo dňa 17.05.2022 zamietol škodovú udalosť s odôvodnením, že
žalobkyňa nepreukázala jednoznačne vznik škody a zavinenie poisteného, ktorý sa k vzniku poškodenia
priznal v rozsahu 100%. Likvidátorka žalovaného nekontaktovala poisteného, poškodenú ani svedka.

Likvidátorka - p. R. - pracuje na pracovisku v Košiciach a po telefonickom kontakte žalobkyni oznámila,
že tak riešia všetky čelná okná (zamietnutím). Žalovaný listom zo dňa 23.05.2022 oznámil žalobkyni,
že neposkytne riadne poistné plnenie za nájom vozidla výlučne z dôvodu, že hlavná škoda (č.
XXXXXXXXXX) bola zamietnutá. Výpočet žalovanej istiny - 1.800,-EUR v zmysle faktúry č. 2022/32.Žalobkyňa sa domáha riadneho poistného plnenia za skutočnú škodu v príčinnej súvislosti, ktorá spočíva
v zmenšení majetku vo finančnej sfére žalobkyne. Navrhla vypočuť likvidátorku žalovaného p. R. a
predloženie kompletného spisu škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX. Žalobkyňa si

riadne a včas splnila všetky jej vyplývajúce povinnosti. Tým, že žalovaný riadne a včas neplnil, počnúc
dňom 28.05.2022 sa dostal do omeškania.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že predložená žaloba je zmätočná, neúplná,
nezrozumiteľná, nie je zrejmé, čoho sa týka a čo ňou žalobkyňa sleduje, keď mu nie je zrejmé, či

sa žalobkyňa domáha náhrady za poškodenie čelného skla alebo náhrady za prenájom náhradného
motorového vozidla. Škodová udalosť bola u žalovaného zaznamenaná pod číslom poistnej udalosti
XXXXXXXXXX a žalovaný pristúpil k jej likvidácii. Dňa 29.04.2022 o 14:53 hod požiadala žalobkyňa
žalovaného o vykonanie obhliadky vozidla prostredníctvom telefonického dispečingu a o 16:42 hod
žalobkyňa zrušila žiadosť o vykonanie obhliadky s tým, že škodu si uplatní z havarijného poistenia
vo svojej poisťovni Wüstenrot. Dňa 02.05.2022 vyzval žalovaný žalobkyňu a škodcu na vypísanie a

doloženie dotazníka ku škodovej udalosti. Dňa 11.05.2022 doložila poškodená svoj a škodcov vypísaný
dotazník ku škodovej udalosti, pričom v bode 15. na otázku: „Viete s určitosťou potvrdiť, že čelné sklo
poškodeného nebolo poškodené už pred uvádzaným vznikom škodu? Ak áno, akým spôsobom viete
túto skutočnosť preukázať?“ škodca uviedol, že „NIE“. Žalovaný si dovoľuje poukázať na skutočnosť,
že žalobkyňa a škodca sa osobne poznajú. Škodca pracuje pre developerskú spoločnosť, od ktorej

žalobkyňa kupovala nehnuteľnosť a v daný deň išli spolu na prerokovanie kúpy novej nehnuteľnosti.
Dňa 03.05.2022 žalobkyňa doložila žalovanému faktúru o prenájme náhradného motorového vozidla
č. 2022/32 zo dňa 03.05.2022 a Zmluvu o prenájme motorového vozidla. Poistná udalosť bola u
žalovaného zaznamenaná pod číslom XXXXXXXXXX a žalovaný pristúpil k likvidácii. Dňa 13.05.2022
vyzval žalovaný žalobkyňu na vypísanie a doloženie Dotazníka k zapožičaniu náhradného vozidla.

Dňa 19.05.2022 žalobkyňa doložila vypísaný Dotazník k zapožičaniu náhradného vozidla. Žalovaný
dňa 23.05.2022 ukončil likvidáciu škodovej udalosti a uviedol, že „Vzhľadom na to, že hlavná škoda
- poškodenie čelného skla bolo zamietnuté, nie je možné pristúpiť k plneniu preplatenia náhradného
vozidla používaného počas výmeny čelného skla.“ Žalovaný poukázal najmä na tú skutočnosť, že pokiaľ
nie je daná zodpovednosť ich poisteného (škodcu), nie je možné poskytnúť náhradu za žiadnu zo

škôd, ktoré s predmetnou škodovou udalosťou súvisia. Zároveň s ohľadom na konštatnú judikatúru
má žalovaný za to, že výšku náhrady škody spočívajúcej v prenájme náhradného motorového vozidla
je potrebné stanoviť vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných motorových vozidiel v danom
mieste a čase. Výška tejto náhrady nie je totiž daná čiastkou skutočne vyplatenou, resp. dohodnutou,
v akejkoľvek výške, ale vo výške čiastky účelne vynaloženej. Dôkazné bremeno o okolnostiach

odôvodňujúcich v konkrétnom prípade priznanie náhrady čiastky vyššej, než je obvykle potrebná
k prenájmu porovnateľného motorového vozidla zaťažuje žalobcu. Žalobkyňou uplatnenú dennú
sadzbu vo výške 150,-EUR s DPH považuje žalovaný, vzhľadom na priemerné sadzy autopožičovní,
za neprimeranú a neúčelne vynaloženú z jej strany. Žalobkyňa nijakým spôsobom nepreukázala
opodstatnenosť a účelnosť ňou vynaloženej dennej sadzby vo výške 150,- EUR s DPH. Žalobkyňa si

je vedomá svojej povinnosti preukázania primeranosti a účelnosti denného nájmu v zmysle § 4 ods. 2
písm. b) v spojitosti s § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej aj len „zákon o PZP“). Zároveň neúčelnosť
a neprimeranosť ňou vynaloženej sumy za prenájom náhradného MV žalovaný odôvodňuje aj tým, že
žalobkyňa si dala opraviť svoje poškodené motorové vozidlo v autorizovanom servise Porsche Inter Auto

Slovakia, spol. s r.o., ktorý zákazníkom opravovaných motorových vozidiel poskytuje služby prenájmu
motorových vozidiel za zlomkové ceny oproti profesionálnym autopožičovniam. Autorizovaný servis
má v ponuke na prenájom aj motorové vozidlá luxusnejšej rady, t.j. porovnateľné motorovému vozidlu
žalobkyne (napr. Škoda Karoq, VW Touran, VW Crafter), pričom tieto prenajíma podľa cenníka platného
od 01.04.2020 za cenu 55,- EUR s DPH za deň. Žalobkyňa si náhradu škody spočívajúcu v oprave

svojho motorového vozidla uplatnila na základe faktúry č. XXXXXXXXXX, v rámci svojho havarijného
poistenia vedeného vo Wüstenrot poisťovni. Faktúra bola vystavená autorizovaným servisom na sumu
1.873,21 EUR s DPH. Porovnaním výšky škody na poškodenom motorovom vozidle žalobkyne a
výšky škody spočívajúcej v nájomnom za náhradné motorové vozidlo je možné vidieť, že výška
uplatňovaného nájomného predstavuje takmer totožnú sumu s výškou škody na motorovom vozidle.

Najmä ak zohľadníme tú skutočnosť, že výška nájomného v sume 1.800,-EUR je len za dvanásť dní
prenájmu náhradného motorového vozidla. Aj v tejto spojitosti možno vidieť neprimerane vynaložené
náklady na prenájom vybraného náhradného motorového vozidla zo strany žalobkyne. Vo vzťahu k
úrokom z omeškania žalovaný uviedol, že si splnil povinnosť danú ustanovením § 11 ods. 6 zákona oPZP, keď žalobkyňu informovala o ukončení šetrenia predmetnej poistnej udalosti v trojmesačnej lehote
od oznámenia poškodenej o škodovej udalosti. Žalovaný zároveň navrhol výsluch poškodenej, výsluch
škodcu a svedka JUDr. Q. H..

4. Žalobkyňa v podanej replike uviedla, že žalobný návrh považuje za jasný a zrozumiteľný. Skutočnosť,
že nastala škodová udalosť tak, ako popisuje žalobkyňa potvrdzuje aj poskytnuté plnenie zo strany
primárneho poisťovateľa Wüstenrot poisťovňa, a.s. Žalobkyňa rozporuje tvrdenie žalovaného, že zrušila
žiadosť o vykonanie obhliadky poškodeného motorového vozidla. Žalobkyňa si riadne uplatnila škodu

a obratom odpovedala na všetky požadované otázky žalovaného (dotazník). Žalobkyňa dáva do
pozornosti, že otázka v dotazníku, či vie škodca uviesť, či bolo čelné okno nepoškodené na vozidle
žalobcu pred škodovou udalosťou je zmätočná a tendenčná. Nie je špecifikované kedy by malo byť
okno poškodené a je logické, že to vinník (zmluvný partner žalovaného) nemôže vedieť. Odpoveď
poisteného je pravdivá a logická. Žalobkyňa rozporuje tvrdenie žalovaného, že denná sadzba vo výške
150,-EUR je neprimeraná. Žalovaný na podporu svojho tvrdenia nepredložil žiaden dôkaz, ide len

o účelové tvrdenie. Žalobkyňa mala náhradné vozidlo výlučne po dobu, pre ktorú nemohla využívať
svoje poškodené motorové vozidlo. Žalobkyňa listom zo dňa 03.05.2022 preukazuje nutnosť a účelnosť
prenajatia náhradného motorového vozidla. Žalobkyňa rozporuje tvrdenie žalovaného, že vozidlo Škoda
Karoq, VW Touran a Crafter sú vozidlá primeranej kategórie k poškodenému vozidlu VW Touareg.
Vozidlá VW Touareg neposkytuje autorizovaný servis k zapožičaniu pri škode. Žalovaný používa cenník

na určenie výšky denného nájmu pre rok 2020 pričom škoda nastala v roku 2022, takéto porovnávanie
je nesprávne. Žalobkyňa súhlasila s výsluchom svedka JUDr. Q. H., s výsluchom svojej osoby a osoby
škodcu nesúhlasila. Zároveň predložila cenník a potvrdenie o primeranosti denného nájmu.

5. Žalovaný v duplike uviedol, že havarijné poistenie je dobrovoľné zmluvné poistenie, v rámci ktorého sa

poskytuje poistné plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, preto je potrebné ho dôsledne
odlišovať od povinného zmluvného poistenia zodpovednosti spôsobenej prevádzkou motorového
vozidla, v rámci ktorého sa poskytuje poistné plnenie zodpovedajúce skutočnej škode podľa ustanovení
§ 442 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj len „OZ“). Žalovaný nevidí
žiaden rozdiel v tom, či prenájom náhradného motorového vozidla je zabezpečovaný prostredníctvom

servisu vykonávajúceho opravu alebo profesionálnou autopožičovňou na účely úhrady nákladov zo
systému PZP. Predmetný autorizovaný servis má v rámci predmetu podnikania zapísaný aj prenájom a
požičiavanie motorových vozidiel. Žalovanému zároveň nie je zrejmé, na aký účel žalobca nevhynutne
potreboval zapožičať náhradné MV, a či na tento účel žalobkyňa nevlastnila, resp. nedisponovala
iným motorovým vozidlom, resp. či jej na samotný účel nestačilo niektoré z vozidiel zapožičiavaných

autorizovaným servisom. Žalobkyňa zároveň žiadnym spôsobom nepreukázala ňou tvrdené skutkové
okolnosti, že v čase opravy nemal autorizovaný servis k dispozícii zapožičanie náhradného motorového
vozidla. Pokiaľ ide o žalobkyňou doložené potvrdenie, toto nemožno považovať za relevanté z hľadiska
preukázania primeranosti a účelnosti vynaloženej dennej sadzby za nájom, nakoľko ide o účelovo
pripravené potvrdenia. Žalovaným predložené cenníky dokladujú obvyklé ceny prenájmu vo vzťahu k

poškodenému motorovému vozidlu žalobkyne. Dennú sadzbu nájmu vo výške 150,- EUR považuje
žalovaný za neprimerane vysokú, pričom žalobkyni sa nepodarilo relevantným spôsobom preukázať
opodstatnenosť a účelnosť takto ňou vynaloženej dennej sadzby za prenájom.

6. Dňa 02.10.2024 bolo súdu doručené Odborné vyjadrenie znaca z odboru doprava cestná Ing. Petra

Kováča, ktorým žalobkyňa preukazuje, že poškodené motorové vozidlo žalobkyne bolo momentom
vzniku škody nespôsobilé na prevádzku na pozemných komunikáciách.

7. Na pojednávaní konanom dňa 06.02.2025 súd konal za prítomnosti právnej zástupkyne žalobkyne a
právneho zástupcu žalovaného. Právna zástupkyňa žalobkyne zotrvala na svojich podaniach, rovnako

tak právny zástupca žalovaného. Na pojednávaní súd vypočul svedka navrhovaného žalovaným, JUDr.
Q. H., ktorý po zákonnom poučení k predmetnej veci uviedol, že je v partnerskom vzťahu so žalobkyňou,
s ktorou žijú v spoločnej domácnosti a spolu vychovávajú maloleté dieťa. V čase predmetnej škodovej
udalosti bol v poškodenom vozidle a sedel na sedadle spolujazdca. V daný deň mali s Ing. V. dohodnutú
obhliadku nehnuteľnosti. S pánom V. sa žalobkyňa spolu so svedkom už poznali z minulosti a na

obhliadku nehnuteľnosti išla žalobkyňa spolu so svedkom vo svojom motorovom vozidle práve za jeho
motorovýmvozidlom.ZaLehnicamiodletelodjehomotorovéhovozidlakameň,rozbilimokno,žalobkyňa
na neho zablikala a zatrúbila a on zastavil. V danej chvíli tam žiadne iné vozidlo nebolo. Riadne spísali
správu o nehode. Na druhý deň telefonicky nahlásili škodovú udalosť primárnemu poisťovateľovi -spoločnosti Wüstenrot poisťovňa a.s. - u ktorého mala žalobkyňa uzatvorené havarijné poistenie a
uplatnili si škodu. Následne uvedené oznámili telefonicky aj žalovanému. Zároveň písomne žiadali
o obhliadku poškodeného motorového vozidla spoločnosť Wüstenrot poisťovňa a.s. Dňa 22.04.2022

svedokpožiadalzopatrnostiajžalovanéhooobhliadku,pričomčakal,ktoráspoločnosťvykonáobhliadku
skôr. Dňa 23.04.2022 kontaktovala žalobkyňu spoločnosť Wüstenrot poisťovňa a.s., ktorá ju požiadala,
aby to tak dlho netrvalo, aby vyhotovila sama fotodokumentáciu poškodenia a zaslala im ju. Na druhý
deň ju vyhotovili a zaslali. Dňa 26.04.2022 oznámila spoločnosť Wüstenrot poisťovňa a.s., že uvedené
zaevidovali a že sa vyjadria emailom. Následne tam bol svedok osobne, pričom sa mu vyjadrili,

že súhlasia. Dňa 28.04.2022 dali vozidlo do autorizovaného servisu, ktorý ho opravil. Požiadali o
vystavenie krycieho listu z poisťovne do servisu. Spoločnosť Wüstenrot poisťovňa a.s. im v rámci
plnenia odpočítala spoluúčasť, ktorú si u žalovaného neuplatňovali, nakoľko im ju servis odpustil. U
žalovaného si tak uplatnili výdavky na nájom náhradného motorového vozidla. Pri odovzdaní vozidla
do autorizovaného servisu sa svedok pýtal, či nemajú vozidlo na zapožičanie, pričom mu uviedli, že
určite nemajú motorové vozidlo primeranej kategórie, no v danom čase nemali ani žiadne iné náhradné

vozidlo. Preto pristúpili k prenájmu náhradného vozidla v inej spoločnosti. Náhradné vozidlo bolo
zapožičanévýlučnepodobuodvznikuškodypoukončenieopravy.Mázato,žesivybraliautoprimeranej
kategórie s primeranou sadzbou nájmu. Vo vyplnených dotazníkoch, ktoré predložili žalovanému, sa
podľa vyjadrenia likvidátorky žalovaného účastníci škodovej udalosti zhodli, no podľa jej slov žalovaný
„neplatí žiadne okná“. Následne došiel list, kde p. R. uvádza, že žalovanému nedostatočne preukázali

vznik poškodenia. Pani R. ich nikdy nekontaktovala telefonicky, keďže je z Košíc, ani poškodeného
ani poisteného a vo vzťahu k svedkovi, jeho výpoveď odmietla. Na dotazovanie, v čom žalovaného
nepresvedčili, im neodpovedala. Na otázku právneho zástupcu žalovaného o aké poškodenie čelného
skla sa jednalo, svedok uviedol, že nevie, ale nachádzalo sa na vodičovej polovici čelného skla hore.
Nevie,čitobolajednaaleboviacprasklín,zozasielanejfotodokumentáciejemožnopoškodeniezreteľne

vidieť, či to bola bodka alebo prasklina si už nepamätá. Ale keď došlo k poškodeniu, bola to veľká rana.
S pánom V. sa pozná, od jeho spoločnosti kupovali v minulosti nebytové priestory - garáže. Doplnil,
že na minulom pojednávaní on sám uviedol právnemu zástupcovi žalovaného, že zhruba pred 5. - 7.
rokmi išli kúpiť tie garáže a vtedy od jeho motorového vozidla odletel kameň do motrového vozidla p. V.,
čo bolo riešené u žalovaného, pričom túto škodovú udalosť žalovaný uznal a zaplatil. Právny zástupca

žalovanéhonaotázkusúdu,kamsmerujesvojeotázkyuviedol,žetútoinformáciuotom,žeužvminulosti
došlo ku škodovej udalosti, keď išli s p. V. na rokovanie, má z oficiálnej predchádzajúcej likvidácie
u žalovaného. Už v minulosti došlo teda rovnako k prasknutiu čelného skla, údajne na obchodnom
rokovaní, čiže z daného právnemu zástupcovi vyplýva, že na akomkoľvek rokovaní, v rámci ktorého sa
stretol svedok, alebo pani žalobkyňa s p. V. došlo k prasknutiu čelného skla. Preto jeho otázky smerujú k

objasneniu dôveryhodnosti svedka a ako komunikuje s pánom V., pretože mohlo sa to podľa jeho názoru
stať, ale pravdepodobnosť, že dôjde k poškodeniu čelného skla dvoch motorových vozidiel, pričom jedno
je spoločnosti z Dunajskej Stredy a pán svedok a žalobkyňa sú z Bratislavy, takže sú tu minimálne
dve preukázané skutočnosti, kde pri ich stretnutí došlo k prasknutiu čelného skla. Vo vzťahu k p. V.
uviedol, že ho oslovili za účelom riešenia nejakej udalosti a nemal s ním žiadne iné poistné udalosti

okrem tej jedinej. Pozná aj jeho otca, sú to milí ľudia. Na otázku, ku koľkým škodovým udalostiam došlo
medzi motorovým vozidlom škodcu a žalobkyne, resp. motorovým vozidlom svedka, uviedol, že to nevie
povedať, spomína si na dve, vrátane tejto. Škodcu pozná zhruba 10 rokov. Svedok doplnil, že vyzval p.
R., aby im ukázal, kde došlo ku škodovej udalosti, pričom nikto za žalovaného o to nemal záujem. Po
škodovej nehode išli na motorovom vozidle domov, odstavili ho a požiadali o obhliadku. Na tom vozidle

fyzicky prešli do servisu, tam ho odovzdali. Nejazdilo sa s ním a nepoužívalo sa počas tých pár dní. K
fotke č. 2 z odborného vyjadrenia p. L. svedok uviedol, že na fotke nie sú škrabance. Uviedol, že keď
odletí kamienok, urobí sa bodka a tým, že sa následne ide tým autom, dochádza k pruženiu karosérie,
a tým sa vytvorí prasklina. Pri vzniku škodovej udalosti bola na skle bodka a následne sa urobila
prasklina. K dvom bodovým poškodeniam uviedol, že po troch rokoch nevie, či tam bol jeden kameň

alebo dva, to nevie. Poškodenie zadokumentované na predloženej fotografii je výlučne z dopravnej
nehody, ktorá je predmetom tohto sporu. Vyhotovoval ju svedok následne po nehode, pred ich rodinným
domom. Muselo to byť maximálne dva dni od nehody, lebo fotodokumentáciu zasielal spoločnosť
Wüstenrot poisťovňa a.s. Obhliadka motorového vozidla nebola vykonaná Wüstenrotom poisťovňa
a.s., postačovala im fotodokumentácia. Kontaktovali žalovaného o obhliadku 21.04.2022 telefonicky

a písomne 22.04.2022, čo je súčasťou aj žalobného návrhu. Žalovaný ich nikdy nekontaktoval, po
odsúhlasení fotodokumentácie a oznámení, že bude plniť spoločnosť Wüstenrot poisťovňa a.s. písomne
odvolal obhliadku u žalovaného, nakoľko už bola zrealizovaná a poisťovne si medzi sebou akceptujú
tieto vykonané obhliadky.8. Právna zástupkyňa žalobkyne netrvala na výsluchu likvidátorky R., zotrvala na predložení
likvidačného súdu, právny zástupca žalobcu zotrval na výsluchu poškodenej a škodcu. Súd návrh

na doplnenie dokazovania doložením kompletného likvidačného spisu zamietol s tým, že uvedené
nepreukáže žiadne nové skutočnosti, ako tie, ktoré už vyšli najavo v tomto spore. Zároveň súdu nie je
známa žiadna spornosť, ktorú by malo odstrániť vykonanie práve tohto dôkazného prostriedku, preto
by vykonanie bolo nadbytočné a nehospodárne. Rovnako zamietol návrh na doplnenie dokazovania
výsluchom žalobkyne a škodcu, keď súd má za to, že je viazaný dôvodmi, pre ktoré bolo odmietnuté

plnenie a ktoré sú špecifikované v oznámení o riešení škodovej udalosti. Navrhované výsluchy
nesmerujúkodstráneniuspornosti,prektorúnebolopriznanépoistnéplnenie,tedapreukázaniepríčinnej
súvislostimedziprevádzkoumotorovéhovozidlaškodcuavznikomškodyaktoréposúdeniejepodstatné
pre rozhodnutie vo veci, resp. uvedené je možné posúdiť už z písomných dôkazov založených v
spise v kontexte skutočností vyplynutých z výpovede svedka. Pokiaľ boli nejaké indikácie o tom,
že sa má prípadne jednať o nejakú fingovanú škodovú udalosť, alebo poistný podvod, toto malo

byť uvádzané už v rámci oznámenia o riešení škodovej udalosti, čo sa nestalo. Právna zástupkyňa
žalobkyne doručila listinné dôkazy ohľadne priebehu riešenia škodovej udalosti, čo súd krátkou cestou
doručil právnemu zástupcovi žalovaného. Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania neboli navrhované
ani právnou zástupkyňou žalobkyne ani právnym zástupcom žalovaného.

9. Súd sa v zmysle § 204 CSP na pojednávaní oboznámil s obsahom spisu a skonštatoval, že listiny
boli stranám doručené, ich obsah nebol stranami spochybnený, zároveň prítomné strany súdu oznámili,
že im je obsah spisu známy a nenavrhli vykonať žiadny z listinných dôkazov jeho prečítaním a ustálil
nasledovný skutkový stav.

10. Medzi stranami je sporné, či bolo zo strany žalobkyne preukázané, že k vzniku škody došlo
prevádzkou motorového vozidla poistencom žalovaného, teda sporné boli okolnosti vzniku škody.
Nebolo sporné, že z havarijného poistenia žalobkyne bola uhradená vzniknutá škoda, po odpočítaní
spoluúčasti, ktorá však nie je predmetom tohto sporu. Sporná bola aj samotná výška uplatňovaného
nároku v kontexte účelnosti vynaložených nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla po

dobu opravy poškodeného motorového vozidla, keď spornou bola výška denného nájomného, nebola
rozporovaná účelnosť dĺžky nájmu náhradného motorového vozidla.

11. Podľa § 2 písm. g) zákona o PZP v relevantnom znení, poškodeným je ten, kto utrpel prevádzkou
motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona.

12. Podľa § 4 ods. 2 písm. b/, d/ zákona o PZP v relevantnom znení má poistený z poistenia
zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na
náhradu b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, d) ušlého zisku.

13. Podľa § 4 ods. 4 zákona o PZP v relevantnom znení, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho
poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto
škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento
zákon neustanovuje inak.

14. Podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP v relevantnom znení poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu
začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na
zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného
plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody

preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť
alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým
uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa
považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta

vrátila ako nedoručené.

15. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP v relevantnom znení, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné
plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľaposkytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody
poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

16. Podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP v relevantnom znení, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku
6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu (§ 517 ods. 2 OZ).

17. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP v relevantnom znení, náhradu škody uhrádza poisťovateľ
poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti

poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

18. Podľa § 427 ods. 1 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu
vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

19. Podľa § 428 OZ svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená

okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode
nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

20. Podľa § 442 ods. 1, 3 OZ sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda
sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda

uvedením do predošlého stavu.

21. Podľa 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

22. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

23. Podľa § 150 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) strany majú
povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na
zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

24. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa

považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

25. Podľa § 178 ods. 1,2 CSP za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu
veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä

výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie
je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

26. Podľa § 186 ods. 2 CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť
o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

27. Podľa § 191 ods. 1,2 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje
inak.

28. Súd sa v zmysle § 204 CSP na pojednávaní oboznámil s obsahom spisu a skonštatoval, že listiny
boli stranám doručené, ich obsah nebol stranami spochybnený, zároveň prítomná strana súdu oznámila,
že jej je obsah spisu známy a nenavrhla vykonať žiadny z listinných dôkazov jeho prečítaním a ustálil
nasledovný skutkový stav.

29. Vo vzťahu k samotnému nároku, ktorý je predmetom žaloby, súd poukazuje na skutočnosť, že v
zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 OZ sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná
všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia.

30. Medzi poškodeným a poisťovateľom v prípade priameho nároku poškodeného na náhradu škody
podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP, nejde o vzťah zodpovednosti za škodu, nakoľko zodpovednostný
vzťah vzniká len medzi poškodeným a tým, kto mu spôsobil škodu, teda škodcom (poisťovňa ním nie
je). Poškodený sa ani nestáva účastníkom právneho vzťahu z poistenia škodcu (neviaže ho zmluva o
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, nie je jej účastníkom a ani

sa nestáva účastníkom tohto vzťahu po poistnej udalosti), má len v zmysle osobitného predpisu priznaný
osobitný priamy nárok voči poisťovateľovi na náhradu škody spôsobenej poisteným škodcom. Priamy
nárok poškodeného voči poisťovateľovi zo zákonného zmluvného poistenia škodcu upravený v § 15 ods.
1 zákona o PZP je posilnením postavenia poškodeného pri tomto type náhrady škody. Ide o zvýšenú
ochranu poškodeného, aby jeho právo na náhradu škody bolo garantované aj vtedy, ak poistený porušil
poistnú zmluvu takým spôsobom, že by poisťovateľ vo vzťahu k nemu síce mohol odmietnuť plnenie z

poistenia zodpovednosti, ale nemôže tak urobiť vo vzťahu k poškodenému (viď bod 38 uznesenia NS
SR sp.zn. 4Obdo/2/2021 zo dňa 29.04.2022 a uznesenie sp.zn. 5Obdo/32/2021 zo dňa 16.08.2022).

31. V konkrétnom prípade pôvodný nárok poškodenej voči škodcovi je nárokom vyplývajúcim zo
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (vyplývajúci z § 427 a nasl. OZ),

ktorý je možné uplatniť, ak sú splnené nasledovné predpoklady zodpovednosti za škodu: a/ udalosť
vyvolaná osobitnou povahou dopravného prostriedku (resp. dopravy), b/ vznik škody ako majetkovej
ujmy,c/príčinnásúvislosťmedzidanouudalosťouavznikomškody.Osobitnápovahaprevádzkyspočíva
v tom, že z tejto prevádzky vyplýva pre okolitý svet zdroj zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti
s činnosťou a pohybom dopravného prostriedku, ktorému nemožno čeliť ani vhodnými opatreniami

technického charakteru pri udržiavaní dopravných prostriedkov v stave spôsobilom na riadne užívanie,
ani riadnym spôsobom ich užívania v súlade s pravidlami cestnej premávky

32. Z ustanovenia § 428 OZ vyplývajú liberačné dôvody zbavenia sa zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou dopravných prostriedkov, a to, že škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré nemajú

pôvod v prevádzke a tzv. neodvrátiteľnou udalosťou - zásahom zvonku (prírodné sily, zásah osoby
alebo zvieraťa); napokon liberačný dôvod vyplýva aj z ustanovenia § 441 OZ v prípade zavinenia
poškodeného. Z prvej vety uvedeného ustanovenia je zrejmé, že liberácia nie je možná, ak škoda
bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. V tomto smere súdna prax ustálila, že
okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke, treba rozumieť okolnosti, ktoré súvisia s organizáciou,

riadením a uskutočňovaním prevádzky a sú v príčinnej súvislosti so škodou. O okolnosť majúcu pôvod v
prevádzke dopravného prostriedku sa podľa stabilnej judikatúry súdov nejedná v prípade neodvrátiteľnej
(živelnej) udalosti spôsobenej prírodnými silami alebo v prípade zásahu tretej osoby alebo zvieraťa; v
týchto prípadoch ide o zásah "zvonku" a nie o okolnosti s prevádzkou dopravného prostriedku priamo
súvisiace.

33. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanietvrdení,jedanýhypotézouhmotnoprávnejnormy,ktoráupravujespornýprávnypomerstrán
sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť
preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť

dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak
bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Spomenuté procesné povinnosti sa následne vzťahujú aj na
žalovaného, pokiaľ sa chce v spore úspešne brániť (teda je povinný tvrdiť a svoje tvrdenia preukázať).
Teóriavtejtosúvislostihovoríotzv.presúvanídôkaznéhobremena.Idetuorozdeleniebremenatvrdenia
a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) sporu a na

tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu (viď napr.
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.06.2010 sp.zn. 2 Cdo 205/2009).

34. Súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli

strany sporu. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z
hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je
obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorýdôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov (viď napr. uznesenie Najvyššieho
súdu SR zo 14. septembra 2011, sp. zn. 3 Cdo 204/2009).

35. Súd poukazuje na skutočnosť, že dôkazné bremeno preukázania nároku uplatňovaného v zmysle
§ 4 ods. 2 a § 15 ods. 1 zákona o PZP je na žalobkyni, ktorá svoj nárok musí riadne preukázať.

36. V predmetnej veci bolo žalovaným Oznámením zo dňa 17.05.2022 žalobkyni oznámené, že
vzhľadom na zdokumentované poškodenie čelného skla poškodeného motorového vozidla uplatnený

nárok na náhradu škody vybavil bez poskytnutia náhrady škody s poukazom na § 15 ods 1. zákona
o PZP. Uviedol, že v danej veci na základe dôkladného posúdenia všetkých relevantných dokladov,
týkajúcich sa likvidácie uplatneného nároku, nebolo zo strany poškodenej ani zo strany poisteného
u žalovaného jednoznačne a bez akýchkoľvek pochyností preukázané, že k vzniku škody došlo
prevádzkou jeho motorového vozidla. Podľa vyjadrenia ich poisteného v dotazníku, tento nevie
s určitosťou potvrdiť, že čelné sklo poškodeného motorového vozidla nebolo poškodené už pred

uvádzaným vznikom škody. Vzhľadom na predložené súhlasné vyhlásenie vodiča motorového vozidla,
ktorémalopoškodeniečelnéhosklaspôsobiťavodičapoškodenéhomotorovéhovozidlanemácharakter
preukázania okolností vzniku škody.

37. V oznámení o riešení škodovej udalosti zo dňa 23.05.2022 žalovaný oznámil žalobkyni, že na

základe predložených dokladov bolo ukončené šetrenie. Vzhľadom na to, že hlavná škoda - poškodenie
čelného skla bolo zamietnuté, nie je možné pristúpiť k preplateniu náhradného vozidla používaného
počas výmeny čelného skla.

38. Súd v tejto poukazuje aj na závery Stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu

Slovenskejrepublikyč.135/2014,že„Ajškodaspôsobenánačelnomsklemotorovéhovozidlakameňom
alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená
okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke; zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 veta prvá
Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť.“

39. Vo vzťahu k preukázaniu vecnej a časovej súvislosti medzi osobitnou povahou prevádzky
motorového vozidla škodcu ako príčinou a vznikom škody ako následkom zo strany žalobcu, súd
poukazuje na zhodné vyjadrenia účastníkov škodovej udalosti v podstatných náležitostiach v rámci
predloženýchdotazníkov,nazáznamodopravnejnehodespísanýobomapriamymiúčastníkmiškodovej
udalosti a výsluch svedka. V konkrétnom prípade súd poukazuje na skutočnosť, že v rámci písomnej

časti konania žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa sa so škodcom osobne poznajú,
bez uvedenia, akým spôsobom má uvedené vplyv na preukázanie alebo nepreukázanie podmienok
uplatnenia nároku na náhradu škody v danej veci. V podanej duplike následne uvádzal, že dotazník
je bežným dôkazným prostriedkom, z ktorého žalovaný vychádza pri šetrení škodovej udalosti a vo
zvyšnej časti argumentácie sa venoval nepreukázaniu účelnosti nákladov na prenájom náhradného MV

vovzťahukvýškedennéhonájomného.Zožiadnehopodaniažalovanéhovrámcipísomnejčastikonania
nevyplynulo, že by dôvodom spochybnenia preukázania vecnej a časovej súvislosti, teda príčinnej
súvislosti, mala byť práve „spriaznenosť“ osoby žalobkyne a škodcu, teda skutočnosť, že sa vzájomne
poznajú, čo vyplynulo žalovanému už v rámci šetrenia predmetnej poistnej udalosti z predložených
dotazníkov vyplnených žalobkyňou a ich poisteným. Následne na pojednávaní konanom dňa 06.02.2025

žalovaný uviedol, že okolnosti vzniku predmetnej škodovej udalosti spochybňuje skutočnosť, že tieto
osoby sa poznajú a v minulosti už u žalovaného vystupovali pri likvidácii inej škodovej udalosti, kde bola
taktiež uplatnená náhrada škody spočívajúca v poškodení čelného skla. V tomto smere aj zdôvodnil
vykonanienavrhovanéhodokazovaniavýsluchomžalobkyneaškodcu,ktorímaliozrejmiťsúduokolnosti
vzniku škodovej udalosti, aj s poukazom na skutočnosť, že vyplnenie dotazníkov a správy o nehody

nemá pre uvedené osoby de facto žiadne nepriaznivé následky a to v porovnaní s výpoveďou priamo v
spore, napr. v postavení svedka. V tomto smere má súd za to, že opis skutkových okolností je zrejmý už z
predložených listinných dôkazov, ktoré súd vyhodnocuje v rámci voľného hodnotenia dôkazov. Súdu nie
je celkom zrejmé, pokiaľ v prípade, že dôvodom nepriznania uplatneného plnenia bolo nepreukázanie
časovej a vecnej súvislosti medzi osobitnou povahou prevádzky konkrétneho motorového vozidla ako

príčinou a vznikom škody ako následkom (teda príčinná súvislosť), prečo zo strany žalovaného už v
rámci likvidačného konania nedošlo k postupu, ktorým by bola daná možnosť žalobkyni, či poistencovi
žalovaného, vysvetliť prípadné akékoľvek pochybnosti v uvedenom smere. V konaní nebolo sporné, že
zo strany likvidátorky žalovaného v danom prípade nedošlo k osloveniu účastníkov škodovej udalostik ozrejmeniu akýchkoľvek pochybností, ani k vypočutiu očitého svedka, ktorý bol účastný v rámci tejto
škodovej udalosti a bol žalobkyňou aj označený, spolu s uvedením telefonického kontaktu, čo vyplýva
z dotazníka predloženého samotným žalovaným (č.l. 36). Z výpovede svedka JUDr. H. vyplynulo, že

ani nebola zo strany žalovaného zadaná akákoľvek požiadavka na šetrenie konkrétneho miesta, kde
malo dôjsť k tejto škodovej udalosti, pričom uvedená skutočnosť nebola rozporovaná žalovaným a opak
nevyplynul ani zo žiadneho predloženého listinného dôkazu.

40. Vo vzťahu ku skutočnosti, že v predloženom dotazníku zo strany poistenca žalovaného tento na

otázku „Viete s určitosťou potvrdiť, že čelné sklo vozidla poškodeného nebolo poškodeného už pred
uvádzaným vznikom škody? Ak áno, akým spôsobom viete túto skutočnosť preukázať?“ odpovedal :
„Nie“ a uvedená odpoveď má byť podkladom pre spochybnenie skutočnosti, že v danom čase sa
na mieste nehody nenachádzalo žiadne iné vozidlo, že podmienky v čase nehody boli normálne a
že samotný poistenec žalovaného uznal, že ku škodovej udalosti došlo vymrštením kameňa od jeho
motorového vozidla do čelného skla motorového vozidla žalobkyne, čo sú skutkové okolnosti na ktorých

sa účastníci škodovej udalosti zhodli, súd na rozdiel od žalovaného nevzhliadol takú pochybnosť,
ktorá by bez prípadného ďalšieho šetrenia a dopytovania sa účastníkov škodovej udalosti, zakladala
dôvod konštatovania nepreukázania príčinnej súvislosti. V tomto smere súd uvádza, že samotnú
formuláciu otázky považuje za zavádzajúcu, keď osoba vedúca motorové vozidlo, ktorého prevádzkou
došlo k vymršteniu kameňa (alebo akéhokoľvek iného predmetu) nemá akým spôsobom kontrolovať

pred vznikom škody čelné sklo motorového vozidla, ku ktorého poškodeniu má následne dôjsť jeho
prevádzkou a už vôbec nie uvedenú skutočnosť akokoľvek preukázať, keďže pred nastúpením do
motorového vozidla nemôže predvídať, či mu spod kolies (alebo akýmkoľvek iným spôsobom) bude
vymrštený akýkoľvek predmet do akéhokoľvek iného motorového vozidla, ktoré bude v danom čase na
danom mieste. Uvedené platí aj v prípade, že sa tieto osoby poznajú, ako tomu bolo v konkrétnej veci.

Poistenec žalovaného, ako ktokoľvek iný, je zodpovedný za stav motorového vozidla, ktoré vedie on sám
a nie je možné očakávať, že pred akoukoľvek jazdou v prípade, že sa bude niekam dopravovať spolu
s inými osobami v inom motorovom vozidle, ako tomu bolo v danej veci, bude kontrolovať vopred čelné
sklá na iných motorových vozidlách, prípadne si o tejto skutočnosti ešte robiť nejaké dôkazné prostriedky
na preukázanie skutočnosti, že tak urobil. Absurdnosť uvedenej otázky je tak zrejmá, že je pre súd

vyslovene zarážajúce, že takúto otázku vôbec žalovaný uvádza v rámci svojich dotazníkov a skutočnosť,
že z negatívnej odpovede na túto otázku je žalovaný bez ďalšieho šetrenia schopný vyvodiť následky
v spochybnení ostatných zhodných skutkových tvrdení uvedených účastníkmi škodovej udalosti, ktoré
preukazujú príčinnú súvislosť so vznikom škody, je pre súd nepochopiteľná.

41. Súd zároveň dodáva, že pokiaľ žalovaný až na pojednávaní začne predkladať súdu hypotézy o tom,
žepríčinnúsúvislosťvdanejveciazhodnýopisskutkovéhostavuvšetkýmiúčastníkmiškodovejudalosti,
vrátane svedka, má spochybňovať skutočnosť, že už v minulosti došlo zo strany žalovaného k plneniu v
obdobnej veci medzi totožnými účastníkmi škodovej udalosti, len v inom postavení, uvedené hypotézy,
vzťahujúce sa na novo uvedené skutkové tvrdenia, predkladá súdu oneskorene. V tomto smere súd

poukazuje na skutočnosť, že pri riadnom šetrení zo strany žalovaného si tento uvedenú skutočnosť
mohol vylustrovať v rámci databázy žalovaného (tak, ako to urobil pred samotným pojednávaním)
už v čase likvidácie predmetného uplatneného nároku, s touto skutočnosťou sa preto mohol a mal
vysporiadať už v rámci šetrenia, mohol a mal v prípade akýchkoľvek pochybností ohľadne náhodilosti
uvedenej škodovej udalosti kontaktovať účastníkov škodovej udalosti a dať im priestor na objasnenie

uvedeného, či mohol iniciovať trestné konanie pre prípadný poisťovací podvod a v neposlednom rade,
mohol a mal uvedený dôvod oznámiť žalobkyni už v rámci podaného oznámenia o riešení škodovej
udalosti, v rámci ktorej uvádzal dôvody pre nepriznanie poistného plnenia. Rovnako tak žalovaný mohol
tieto skutočnosti tvrdiť už v rámci písomnej časti konania, čo taktiež neurobil, pričom žalovaný bol súdom
poučený o sudcovskej koncentrácii konania v uznesení č.k. 36Cb/45/2022-57 zo dňa 05.04.2023. Na

uvedenú hypotézu spochybňujúcu zhodný opis skutkových okolností účastníkmi predmetnej škodovej
udalosti tak súd v danom spore neprihliada. Aj tieto úvahy viedli zároveň súd k zamietnutiu návrhu na
doplnenie dokazovania výsluchom žalobkyne a poistenca žalovaného.

42. Tvrdenia žalovaného spochybňujúce príčinu poškodenia čelného skla motorového vozidla

poškodeného v dôkaznej situácii v prejednávanom spore zostali len v rovine jeho špekulácií, navyše
oneskorene uvedených a nemôžu byť podkladom pre záver o tom, že ku škode došlo inak, ako bolo
účastníkmi nehody zhodne deklarované. Napokon súd konštatuje, že pokiaľ na základe zhodných
výpovedí účastníkov nehody, ako jediných priamych účastníkov škodovej udalosti, bolo preukázané, žepríčinou poškodenia čelného skla vozidla žalobkyne bolo odmrštenie kamienka spod kolies motorového
vozidla poisteného u žalovaného, tak bolo dôkaznou povinnosťou žalovaného, aby súdu predložil svoje
tvrdenia o iných možných príčinách vzniku škody na čelnom skle vozidla žalobkyne v konaní a tieto

hodnoverne podložil, čo žalovaný neurobil.

43. Vo vzťahu ku skutočnosti, že účastníci škodovej udalosti sa poznali, súd uvádza, že uvedené bez
ďalšieho nespochybňuje nimi zhodne uvádzaný priebeh, akým spôsobom došlo ku škodovej udalosti,
žalovaný má v rámci likvidácie škodovej udalosti priestor na to, aby vyhodnocoval aj tieto skutočnosti

a preveroval si všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre likvidovanie danej škodovej udalosti, vrátane
možnosti iniciovať trestné konanie, ak má za to, že účastníci škodovej udalosti sa pokúšajú od
žalovaného vylákať poistné plnenie tým, že ho uvedú do omylu v otázke splnenia podmienok na jeho
poskytnutie. Toto všetko je povinnosťou žalovaného v rámci šetrenia škodovej udalosti a v prípade jej
riadneho nesplnenia, nie je možné prenášať túto zodpovednosť „šetriť“ škodovú udalosť a jej okolnosti
na súd, keďže tento nie je zákonom určený na šetrenie škodovej udalosti.

44. Nad rámec uvedeného súd uvádza, že pri vyhodnocovaní výpovede svedka, teda po poučení o
následkoch krivej výpovede, zohľadnil skutočnosť, že v jeho osobe sa jedná o partnera žalobkyne,
ktorý sa taktiež osobne pozná s poistencom žalovaného, no uvedená skutočnosť neznamená, že na
jeho výpoveď, ktorá bola v podstatných častiach konzistentná, vzájomne si neodporujúca a v súlade s

ostatnými skutočnosťami, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, súd z uvedeného dôvodu nemôže
prihliadať. Súd na ňu prihliadal a závery, ktoré z nej vyplynuli a boli podstatné pre rozhodnutie súdu vo
veci boli zároveň podporené aj ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spise.

45. Skutočnosti preukázané listinnými dôkazmi (správa o nehode, vyplnené dotazníky) súd vyhodnotil

samostatne, aj v ich vzájomnej súvislosti, ako aj v kontexte výpovede svedka a konštatuje, že skutkový
dej, z ktorého sa následne posudzuje existencia kauzálneho nexusu v tejto veci, bol žalobkyňou v
dostatočnej miere preukázaný na to, aby súd dospel k záveru, že je možné skonštatovať, že škoda
spôsobená žalobkyni na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným
kolesom motorového vozidla poisteného u žalovaného je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou

majúcou pôvod v prevádzke motorového vozidla poisteného u žalovaného, pri netvrdení a nepreukázaní
akýchkoľvek liberačných dôvodov, ktoré by mali byť prípadne na vec aplikované.

46. Súd teda na základe vykonaného dokazovania ustálil, že je žalobkyňou preukázaná vecná a časová
súvislosť medzi konkrétnou osobitnou povahou motorového vozidla škodcu ako príčinou a vznikom

škody ako následkom a teda vo veci je daný kauzálny nexus medzi preukázaným priebehom škodovej
udalosti a vznikom škody.

47. S poukazom na uvedené sa následne súd zaoberal argumentáciou žalovaného, ktorý spochybnil
preukázanie konkrétnej výšky škody vo vzťahu k zapožičaniu náhradného motorového vozidla.

48. V tomto smere poukazuje na rozhodnutia rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa
30.03.2010, sp. zn. 25 Cdo 3911/2007, ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
28.06.2016, sp. zn. 3 MCdo 3/2015 a R 7/1992, v zmysle ktorých je skutočnou škodou, spočívajúcou v
nákladoch na vypožičanie náhradného vozidla, ktoré prevyšujú náklady na prevádzku vlastného vozidla,

je zodpovedný subjekt povinný nahradiť len v rozsahu, v akom náklady boli vynaložené nutne a účelne
na vypožičanie (nájom) náhradnej veci, zodpovedajúcej parametrom pôvodnej veci, z užívania ktorej
bol poškodený vylúčený po určitú dobu. Ale aj u porovnateľného náhradného vozidla platí, že rozsah
náhrady, ku ktorej je zodpovedná osoba povinná, je obmedzený hľadiskom účelnosti. Preto pri určení
skutočnej škody, za ktorú žalovaný zodpovedá, je treba stanoviť vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu

obdobných vozidiel v danom mieste a čase. Výška tejto náhrady nie je totiž daná čiastkou skutočne
vyplatenou (v danom prípade dohodnutou) v akejkoľvek výške, ale vo výške čiastky účelne vynaloženej.

49. Účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej
nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať

svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba rozsahu zničeného
vozidla, ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok.
Poškodený, ktorému na motorovom vozidle vznikla čiastočná škoda nemôže z objektívnych dôvodov
užívať svoje vlastné motorové vozidlo a riešenie mu ponúka nájom náhradného vozidla. V momentezavŕšenia opravy poškodeného motorového vozidla je toto prevádzkyschopné a na strane poškodeného
neexistuje odôvodnená potreba náhradného motorového vozidla.

50. Pri posúdení primeranosti dĺžky doby prenájmu, súd považuje za podstatné, či poškodený,
ktorý vlastné motorové vozidlo nemôže v dôsledku jeho poškodenia užívať, si iba na dobu opravy
vlastného motorového vozidla účelne prenajal náhradné motorové vozidlo. Používanie náhradného
motorového vozidla po oprave vlastného motorového vozidla, prípadne bez potreby opravy vlastného
motorového vozidla, nemôže totiž predstavovať účelne vynaložený a primeraný náklad. Dôkazné

bremeno, že v období opravy poškodeného vozidla ide o účelne a nevyhnutne vynaložené náklady
na prenájom náhradného motorového vozidla je na žalobcovi. Náhradné vozidlo je nutným dôsledkom
opravy poškodeného vozidla a nahrádzajú sa len náklady účelne vynaložené, spojené s odstránením
negatívnych následkov vzniknutých poistnou udalosťou.

51. Poškodený nemá právnu povinnosť hľadať najlacnejšiu autopožičovňu alebo podrobne skúmať

a porovnávať podmienky iných požičovní automobilov, podmienka nutnosti, účelnosti, primeranosti,
obvyklosti nájmu však musí byť naplnená (viď aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa
24.04.2024, sp.zn. 3 Cob 118/2023). Ďalej je potrebné podotknúť, že kritérium nutnosti nemôže
poškodenému sťažiť, či znemožniť požičanie náhradného vozidla, ktoré treba považovať za jediný
možný spôsob vyváženia ujmy spôsobenej poškodením vlastného vozidla. Pokiaľ ide o výšku ceny

nájmu, túto je nevyhnutné posudzovať v spojitosti s ďalšími okolnosťami na strane poškodeného, pričom
za neprimerane vysokú cenu možno považovať iba cenu, ktorá výrazne vybočuje z cenového pásma v
danom mieste a čase. Pri posudzovaní ceny obvyklej je potrebné vychádzať z celého cenového pásma,
teda aj najnižších ako aj najvyšších cien, nejde však o cenu priemernú. Preto pokiaľ cena nájmu z tohto
pásma výrazne nevybočuje je potrebné ju akceptovať ako cenu obvyklú.

52. Pre vyhovenie žalobe je nevyhnutné, aby žalobca preukázal, že náklady, ktoré si uplatňuje z
povinného zmluvného poistenia škodcu sú v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, teda, že sú
nevyhnutné a účelne vynaložené a preukázal obvyklosť ceny nájmu v danom mieste a čase.

53. Žalobca predloženým cenníkom spoločnosti havana cars, aktuálnym ku dňu 30.10.2022 (teda
relevantným vo vzťahu k danému času) preukázal, že porovnateľné motorové vozidlo poškodenému
motorovému vozidlu žalobkyne, čo žalovaný nerozporoval, preto súd s poukazom na § 186 ods. 2 CSP
vychádzal z tejto skutočnosti ako nespornej, sa v danom čase a danom regióne pronajímalo za sumu
152,- EUR bez DPH za obdobie 11-20 dní, čo zodpovedá dĺžke nájmu v danom prípade. S ohľadom

na uvedené nie je možné sa stotožniť s tvrdením žalovaného, že suma 150,- EUR bez DPH, t.j. 180,-
EUR s DPH je pre danú kategóriu motorového vozidla neobvykle vysoká. Súd poukazuje na to, že pokiaľ
je konkrétna sadzba denného nájomného v rámci pásma od najnižších, až po najvyššie ceny nájmu v
danom čase a mieste, teda nie je excesívna a vybočujúca z tohoto pásma, je potrebné ju považovať za
cenu obvyklú. Súd zároveň uvádza, že už z predloženého dotazníka vyplneného žalobkyňou vyplýva,

že nemá iné motorové vozidlo, ako poškodené motorové vozidlo, zároveň zo svedeckej výpovede JUDr.
Q. H. vyplynulo, že predmetný autoservis nemal k zapožičaniu auto obdobnej kategórie, resp. v danom
čase nemal k zapožičaniu žiadne náhradné vozidlo, čo potvrdilo skutočnosti uvádzané žalobkyňou v
tomto spore. Vzhľadom k uvedenému má súd za to, že žalobkyňa vo veci uniesla dôkazné bremeno
preukázania svojho nároku a preto súd podanej žalobe vyhovel v celom rozsahu (výrok I.).

54. Čo sa týka úroku z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ uplatneného vo výške 5,00 % ročne zo sumy
1.800,- EUR od 28.05.2022 do zaplatenia, žalovaný tento rozporoval argumentujúc splnením si svojej
povinnosti v zmysle § 11 ods. 6 zákona o PZP.

55. V tomto smere súd poukazuje na nálezy ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 214/2020, III ÚS 215/2020
a III. ÚS 309/2020 a na rozhodnutia najvyššieho súdu, konkrétne na kasačné uznesenie z 23. februára
2022, sp. zn. 3Obdo/27/2021, ako aj uznesenie z 27. apríla 2022, sp. zn. 1Cdo/225/2021 (vydanom v
spore, v ktorom bol pôvodne vydaný ústavným súdom zrušený rozsudok z 26. februára 2019, sp. zn.
1Cdo/212/2017 - pozn. súdu) a z 25. apríla 2022, sp. zn. 2Cdo/306/2021 (vydanom v spore, v ktorom

bol pôvodne vydaný ústavným súdom zrušený rozsudok z 22. novembra 2018, sp. zn. 3Cdo/145/2017 -
pozn. súdu)], ktorými jednoznačne odmietli argumentáciu poisťovateľov, v zmysle ktorej by nemali platiť
úrok z omeškania z náhrady škody, keďže táto nemá oporu v zákone a ústave, pričom súd prijaté závery
považuje za plne aplikovateľné aj v tejto právnej veci.56. Pokiaľ ide o posúdenie, kedy sa žalovaný dostal do omeškania z vyplatením náhrady škody, súd
poukazuje na záver ústavného súdu, v zmysle ktorého platí, že ustanovenia zákona o PZP chránia

poisťovateľa pred tým, aby nemusel platiť úroky z omeškania v tom prípade, ak je nárok poškodeného
dôvodný a jeho dôvodnosť je zistená v komunikácii, ktorú predpokladá § 11 ods. 6 zákona o PZP. Ak by
žalovaná poisťovňa postupovala tak, že by sťažovateľke vyplatila jej dôvodne uplatnené nároky v lehote
troch mesiacov (§ 11 ods. 6 zákona o PZP) a 15 dní (§ 11 ods. 7 zákona o PZP) od ich uplatnenia si
sťažovateľkou,zatútodobubynevznikolnároknazaplatenieúrokuzomeškaniazjejdôvodnéhonároku,

keďževtomtoobdobížalovanápoisťovňanebolavomeškaní,keďževykonávalasvojeoprávneniapodľa
§ 11 ods. 6 a 7 zákona o PZP. Žalovaná poisťovňa však časť sťažovateľkou uplatnenej škody nezaplatila.
Preto sa vo vzťahu k sťažovateľke dostala do omeškania (k tomu viď nález ústavného súdu z 28. októbra
2021, sp. zn. III. ÚS 215/2020, bod 28. jeho odôvodnenia).

57. Pri správnej aplikácii § 11 ods. 6, ods. 7 a ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. v súlade s konštantnou

judikatúrou ústavného súdu sa žalovaný mohol dostať do omeškania uplynutím trojmesačnej lehoty na
prešetrenie udalosti (podľa § 11 ods. 6) a 15-dňovej lehoty na plnenie (podľa § 11 ods. 7). Nárok na
náhradu škody bol u žalovaného uplatnený dňa 21.04.2022 a preto sa pri aplikácii vyššie uvedených
judikatórnych záverov dostal žalovaný do omeškania s vyplatením nároku na náhradu škody, ktorý
dobrovoľne poškodenej resp. žalobcovi neuhradil, uplynutím dňa 04.08.2022.

58. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v omeškaní s vyplatením časti poistného plnenia, na ktoré mala
žalobkyňa nárok, vznikol tak žalobkyni zároveň aj nárok na úrok z omeškania s plnením peňažnej
povinnosti, počnúc dňom omeškania, t.j. od 05.08.2022. S ohľadom na všetko uvedené súd priznal
žalobkyni žalovaný nárok a úrok z omeškania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti I. tohto rozsudku

a v prevyšujúcej časti uplatnený úrok z omeškania nepriznal (výrok II.)

59. Pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách konania, musel súd aplikovať ustanovenia § 255 ods. 2 v spojení
s ustanovením § 262 ods. 1 CSP.

60. Súd poukazuje na to, že v zmysle judikatúry najvyššieho súdu prezentovanej judikátom R 34/2005
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. apríla 2004, sp. zn. 1MCdo/1/2004) platí,
že procesný úspech žalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a jeho neúspech iba
v príslušenstve žalovanej pohľadávky nemožno v odôvodnených prípadoch považovať za neúspech
v pomerne nepatrnej časti podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., ale za čiastočný úspech v

zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. (v súčasnosti § 255 ods. 2 CSP - pozn. súdu). Predmetný
judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nebol prekonaný neskorším judikátom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, prípadne stanoviskom príslušného kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
alebo rozhodnutím veľkého senátu príslušného kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, preto
je tento judikát najvyššieho súdu s celou svojou autoritou ipso facto naďalej záväzný. Aktuálnosť

predmetného judikátu potvrdil Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení z 27. júla 2023, sp. zn.
3Obdo/54/2022,ktorýsakjudikátuR34/2005prihlásilazvýraznil,žeprocesnýneúspechvpríslušenstve
pohľadávky má vplyv na pomer úspechu strany vo veci, a teda aj od rozhodnutia o príslušenstve
pohľadávky závisí výrok o nároku na náhradu trov konania.

61. Totožný právny záver zastáva nielen judikatúra, ale aj právna doktrína, pričom súd odkazuje na
komentár k Civilnému sporovému poriadku, v zmysle ktorého procesný úspech sa určuje vo vzťahu k
predmetusporuúspechom(t.j.víťazstvom)vspore.Plnýúspechvsporesazisťujeporovnanímžalobnej
žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Plný úspech v spore môže mať žalobca aj
žalovaný. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so

žalobným petitom, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej (v prípade žaloby na plnenie ide nielen o
istinu, ale aj o príslušenstvo), t. j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v celom rozsahu (k tomu viď aj BARICOVÁ,
J., In: ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ, S., BAJÁNKOVÁ, J., TOMAŠOVIČ,
M. a kol. Civilný sporový poriadok. Praha: C. H. BECK, 2017, s. 925 - 926).

62. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1, 2 CSP tak, že žalobkyňa
mala vo veci úspech v časti žalovanej istiny s príslušenstvom vyčísleným ku dňu vydania rozhodnutia vo
veci spolu vo výške 2.032,52 EUR (1.800,- EUR istina a 232,52 EUR úroky z omeškania od 05.08.2022
do 04.03.2025) čo predstavuje 99,17 % žalovaného nároku. Neúspech žalobkyne bol v časti sumy17,01 € ako nepriznaného úroku z omeškania za obdobie od 28.05.2022 (ako si uplatnila žalobkyňa)
do 04.08.2022 [uplynutím trojmesačnej lehoty na prešetrenie udalosti (podľa § 11 ods. 6) a 15-dňovej
lehoty na plnenie (podľa § 11 ods. 7)], čo predstavuje 0,83 % žalovaného nároku, v ktorej časti vznikla

povinnosť žalobkyne nahradiť trovy konania žalovanému. Vzhľadom na uvedené súd žalobkyni podľa §
255 ods. 2 CSP priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 98,34 % (99,17 % úspech žalobkyne -
0,83 % neúspech žalobkyne, resp. úspech žalovaného = 98,34 % celkový úspech žalobkyne). O výške
trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie bude predložené na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave. Odvolanie
môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu
rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu

môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z.-Exekučný poriadok).