Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 25, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/70/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1121201450
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1121201450.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia

senátu JUDr. Roman Bolebruch a JUDr. Michaela Krajčová, v spore žalobcu: H. Ú., F.. XX.XX.XXXX, C.
A. K. E. T. XXX, C. A. K. E. T., Č. S., zast. CLC advokátska kancelária s.r.o., Panenská 18, Bratislava
proti žalovaným: X.) H. Ú., F.. XX.XX.XXXX, S. XXXX/XX, T., W.. D.. I. C., I., A. X, T., X.) Y. C., F..
XX.XX.XXXX, Za E. XXX/XX, H., Č. S., W.. E.. Š. P.Č., I., Č. XX, T., o určenie, že dôvody vydedenia nie
sú dané a vydedenie je neplatné, o odvolaní žalovanej v 1. rade a žalovanej v 2. rade proti rozsudku
Mestského súdu Bratislava IV, č.k. B2-50C/30/2021-455, zo dňa 25. októbra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava IV, č.k. B2-50C/30/2021-455 zo dňa 25.

októbra 2023 v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovaným v 1./ a 2./ rade v
rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava IV rozsudkom č.k. B2-50C/30/2021-455 zo dňa 25. októbra 2023 určil, že
dôvody vydedenia žalobcu poručiteľom O.. arch. D. N., nar. XX.XX.XXXX, uvedené v listine o vydedení
spísanej notárkou D.. W. G. na notárskom úrade v Bratislave zo dňa 25.06.2018 vo forme notárskej

zápisnice č. N 432/2018, Nz 20796/2018, NCR1s 21191/2018 nie sú dané. Vo zvyšnej časti žalobu
zamieta. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovaným v 1. a v 2. rade v rozsahu
100 %.

2. Žalobu odôvodnil tým, že jeho otec O.. arch. D. N. (ďalej iba „poručiteľ“) zomrel dňa XX.XX.XXXX.
V konaní o dedičstve vedenom súdnym komisárom D.. H. P., sp. zn. 38D/503/2020, DNot 75/2020 bola
zaobstaraná listina o vydedení zo dňa 25.06.2018, vo forme notárskej zápisnice, ktorá bola spísaná pred

notárkou D.. W. G. č. N 432/2018, Nz 20796/2018, NCR1s 21191/2018 (ďalej iba „listina o vydedení“). V
zmysle listiny o vydedení ide o dôvody podľa § 469a ods. 1 písm. a) a b) Občianskeho zákonníka (teda
z dôvodu, že v rozpore s dobrými mravmi mu neposkytol pomoc v chorobe, starobe a iných závažných
prípadoch a neprejavoval o neho opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať). V listine
o vydedení sa uvádza, že žalobca mal v čase rozvodu asi 13 rokov, chodil do školy, s poručiteľom
mali dobrý vzťah a aj sa stretávali, čo však nie je pravda. Poručiteľ a matka žalobcu sa rozviedli
dňa 23.04.1965, kedy mal žalobca 3 roky. Poručiteľ potom zo spoločnej domácnosti odišiel, nadviazal

známosť so žalovanou v 1. rade, s ktorou uzavrel manželstvo a odsťahoval sa na Slovensko. Poručiteľ
o žalobcu po rozvode prejavoval minimálny záujem, neposielal mu darčeky ani gratulácie pri príležitosti
sviatkov. Tvrdenia, že ich vzťahy sa začali meniť po ukončení školy, kedy žalobca prestal poručiteľa
vyhľadávať a že poručiteľ mu písal na narodeniny, meniny a Vianoce nie sú pravdivé. Žalobca poručiteľa,aj napriek nedostatočne rozvinutému vzťahu, z vlastnej iniciatívy pravidelne telefonicky kontaktoval, a
to najmä pri príležitosti narodenín, sviatkov a taktiež sa s ním príležitostne stretával, naposledy pred asi
tromi rokmi (približne jeden rok pred spísaním listiny o vydedení) v rodinnom dome žalovanej v 2. rade v

Prahe. Žalobca sa nepričinil na stave v akom bol s poručiteľom, tento stav nezavinil ani čiastočne, keďže
bolo na poručiteľovi, aby si so žalobcom - synom vybudoval prirodzený rodičovský vzťah.

3. Žalovaná v 1. rade so žalobou nesúhlasila, žiadala ju zamietnuť a uviedla, že s poručiteľom boli
manželia a tvrdenia žalobcu sú v rozpore so skutočnosťou. Jednou z najväčších psychických útrap

poručiteľa bolo to, že sa nevedel zmieriť s tým, že jeho syn (žalobca) o neho nejaví žiaden opravdivý
záujem, pričom tento stav trval až do jeho smrti. Poručiteľ nikdy nezadal žiaden dôvod k tomu aby ho
žalobca ignoroval. Bol to srdečný človek, dokázal sa tešiť z každej maličkosti, ktorá sa týkala jeho,
alebo rodiny, blízkych či priateľov. Dôvodom rozpadu a rozvodu prvého manželstva poručiteľa žalovaná
v 1. rade nemohla byť, lebo sa zoznámili až po piatich rokoch po rozvode. Podstatný dôvod rozvodu je
nevera jeho vtedajšej manželky. Poručiteľ napriek rozvodu svoje deti miloval, brával ich na dovolenky

doma aj v zahraničí (napr. v Bulharsku od 16.07. do 08.08.1971). Taktiež nie je pravdou, že by žalobca
od neho nedostával darčeky, aj po uzavretí druhého žalobcovho manželstva ich finančne a materiálne
podporoval, teda prispel im na rekonštrukciu ich rodinného domu. Keby sa žalobca bol správal inak,
istotne by sa poručiteľ rozhodol zmeniť alebo aj zrušiť listinu o vydedení, lebo k tomuto úkonu nepristúpil
z pomsty, ale zo zúfalstva. Poručiteľ absenciu spolupatričnosti žalobcu ťažko znášal, nevedel sa s tým

zmieriť, o vydedení nerozhodol z nerozvážnosti, ale po dlhých úvahách a po dlhom a dôkladnom zvážení
všetkých okolností.

4. Žalovaná v 2. rade so žalobou taktiež nesúhlasila a svoju procesnú obranu odôvodnila tým, že so
žalobcom sú súrodenci a bol to práve žalobca, ktorý poručiteľa na Slovensku (v Bratislave) od

roku 1990 nenavštívil. Jeho tvrdenie, že sa s poručiteľom stretol u nich doma v roku 2018 nie je pravdou,
nakoľko žalovaná v 2. rade sa so žalobcom nestýka už od jari roku 2016, čiže ak sa takéto stretnutie
uskutočnilo, tak bolo dávno pred týmto dátumom, cca v roku 2012. Poručiteľ ako onkologický pacient (od
roku 2005) bol v Českej republike naposledy v roku 2016. Ak je niekto 15 rokov onkologický pacient a
jeho dieťa nie je ochotné ho ani raz za tak dlhé obdobie navštíviť, nesvedčí to o jeho skutočnom záujme

a pomoci. Žalobca sám neudržiaval s poručiteľom normálne a bežné príbuzenské vzťahy. Poručiteľ vždy
prejavoval vôľu sa so žalobcom stretnúť a mať s ním normálny rodinný vzťah. Pri každom stretnutí sa
na neho pýtal a zaujímal sa o jeho celú rodinu. Je zaujímavé, že na jednej strane žalovaná v 2. rade
mala s poručiteľom normálny bezproblémový vzťah. Vzájomne sa navštevovali, rešpektovali a spolu
komunikovali, pričom mu bola oporou v posledných mesiacoch života aj napriek tomu, že rovnako žila

na území cudzieho štátu. Rodičia sa veľmi skoro rozvádzali snažili sa, aby rozvod nenarušil budúce
vzájomné vzťahy. Za poručiteľom jazdili spoločne so žalobcom vlakom o všetkých sviatkoch, jarných
a letných prázdninách. Asi v roku 1970 boli spolu letecky v Bulharsku. V roku 1973 žalobca býval u
poručiteľa v Brne asi jeden školský rok. Žalobca poručiteľa pozval na svoju druhú svadbu do Úval. Po
tejto svadbe ho poručiteľ spolu so žalovanou v 1. rade navštívili. So štvrtou manželkou žalobcu sa už

poručiteľ nestretol a ani nevedel, že sa žalobca znovu oženil. Poručiteľ sa žalovanej v 2. rade na žalobcu
často pýtal, do poslednej chvíle veril, že sa o neho začne zaujímať. Žalovaná v 2. rade je presvedčená,
že žalobca mu nevolal, jedinou výnimkou bol jeho telefonát na Vianoce 2019, kedy mu poprial pekné
sviatky, ale vôbec sa ho nespýtal ako sa má. Išlo o krátky telefonát. O tomto telefonáte vie priamo od
poručiteľa. Postavenie vo vzťahu k dedičstvu má žalovaná v 2. rade vo svojej podstate rovnaké ako

žalobca, nakoľko po poručiteľovi nededí žiadny majetok, aj keď nie z dôvodu vydedenia, a to aj napriek
tomu, že mali spolu výborný vzťah a akceptuje jeho prejavenú poslednú vôľu. Ak žalobca poukazuje
na skutočnosť, že sa telefonicky dopytoval či poručiteľ nepotrebuje jeho pomoc k tomu by bolo vhodné
uviesť, že žiadne takéto telefonáty s najväčšou pravdepodobnosťou neprebehli a jedná sa len o účelové
tvrdenie. Tieto skutočnosti by priamo mohol poprieť iba poručiteľ. O žiadnych takýchto telefonátoch sa

nikdy nezmienil.

5. Žalobca na vyjadrenia žalovaných uviedol, že v čase keď sa dozvedel o diagnóze poručiteľa sa
pravidelne dopytoval akým spôsobom mu vie pomôcť, načo sa poručiteľ vždy vyjadril spôsobom, že má
všetku potrebnú starostlivosť zabezpečenú a nepotrebuje od neho pomoc. Žalovaná v 2. rade sama

priznáva, že jediné, čo vie je to, že sa ju poručiteľ na žalobcov život často pýtal. Poručiteľ ho mal ako otec
kontaktovať priamo, a nie sa dopytovať o jeho živote prostredníctvom tretej osoby, o čom sa žalobca
z objektívnych dôvodov nemal ako dozvedieť. Žalobca nespochybňuje, že sa o neho poručiteľ možno
aj zaujímal, lenže sa o tom žiaľ z objektívnych dôvodov väčšinou nemal možnosť dozvedieť, a tak saich rodinný vzťah a väzba otec - syn nemala možnosť vyvíjať. Pokiaľ ide o spomenuté stretnutie z roku
asi 2017/2018 a nie 2012, vzhľadom na väčší časový odstup si presný rok stretnutia nepamätá, chcel
len poukázať na skutočnosť, že aj keď sporadicky, tak s poručiteľom v kontakte boli. Je však absolútne

neprípustné aby bola ťarcha zodpovednosti za nebudovanie si vzťahu žalobcu a poručiteľa prenesená
na žalobcu, ktorý mal v čase opustenia domácnosti poručiteľom len 3 roky. Pokiaľ ide o dovolenky, tak
jediná dovolenka, ktorú žalobca s poručiteľom absolvoval bola dovolenka v Bulharsku, kedy mal žalobca
9 rokov. Po presťahovaní sa poručiteľa na Slovensko už žiadnu spoločnú dovolenku neabsolvovali. V
súvislosti so spomínanou finančnou podporou, ktorú mal poskytovať poručiteľ, žalovaná v 1. rade mala

zrejme na mysli svadobný dar, ktorý predstavoval finančné prostriedky vo výške 2.000,- Kč. Predmetný
dar nie je možné zamieňať s akousi finančnou podporou trvalého charakteru.

6. Žalovaná v 1. rade mala za to, že žalobca sám seba usvedčil z toho, že si nepamätá ani na to,
kedy poručiteľa videl naposledy. Ak si totiž ako syn nepamätá ani to, kedy sa naposledy stretol so
svojím ťažko chorým otcom, nesvedčí to v žiadnom prípade o opravdivom záujme o poručiteľa a ani o

jeho údajnej iniciatíve vo vzťahu k poručiteľovi. Tvrdenie žalobcu, že poručiteľ sa na žalobcovo údajné
- a ničím nepreukázané - telefonické dopytovanie mal vyjadriť, že má všetku potrebnú starostlivosť
zabezpečenú, sú nepravdivé. Poručiteľ sa o žiadnych údajných takýchto telefonátoch nikdy nezmienil
ani svojej manželke (žalovanej v 1. rade) ani dcére (žalovanej v 2. rade) a nezmienil sa o nich ani
spoločným rodinným priateľom, ktorí dobre poznali rodinnú situáciu. Poručiteľ veľmi miloval obe svoje

deti, venoval sa im a vytváral si s nimi vzťah od útleho detstva; jasným príkladom je žalovaná v 2. rade,
ktorá poručiteľa navštevovala celý život a spolu so žalovanou v 1. rade a svojím manželom poručiteľa
doopatrovala až do úplného konca.

7. Žalovaná v 2. rade v reakcii na argumentáciu žalobcu uviedla, že tieto tvrdenia nemajú oporu v

skutkovom stave a žalobca žiadnym spôsobom nespochybnil tvrdenia žalovaných. Keby sa žalobca
zaujímal o otca aspoň, tak ako venuje čas tomuto sporu, tak by vedel, že otec je už na smrteľnej posteli,
kde sa nachádza a mohol sa s ním prísť naposledy rozlúčiť. Poručiteľ sa rozhodol o vydedení z nejakého
dôvodu (ktorý je zrejmý každému účastníkovi tohto sporu), jeho vôľu by bolo aj z úcty k nemu dobré
akceptovať a ísť ďalej. Jediný, kto to neakceptuje je žalobca.

8. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 03.02.2023 potvrdil, že u poručiteľa v Brne v roku 1973 býval.
Taktiež potvrdil, že sa od svojich 6. rokov snažil budovať vzťah s poručiteľom, pričom do svojich 19. rokov
ho vždy navštevoval. Stretnutia boli jednostranné a poručiteľ žalobcu nenavštevoval. Žalobca poručiteľa
po dovŕšení svojich 19. rokov prestal navštevovať, nakoľko si uvedomil, že záujem je jednostranný, ich

vzťah zostal na priemernej úrovni so sporadickou komunikáciou. Vzťah medzi rodičom a dieťaťom v
dospelosti iba kopíruje vzťah, ktorý bol vytvorený v detstve.

9. Žalovaná v 2. rade v písomnom podaní zo dňa 11.05.2023 upriamila pozornosť na skutočnosť, že
žalobca vo svojom vyjadrení opomenul uviesť, že jeho vzťah k poručiteľovi nebol vnútorným vzťahom,

ale z jeho strany išlo iba o čisto formálny, t.j. taký, ktorý vyplýva z rodného listu, nič iné z jeho správania
nemožno vyvodiť. Poručiteľ robil všetko preto aby sa mohol so žalobcom stretávať a vychádzať s ním
ako rodina. Poručiteľ si po celý čas plnil svoje rodičovské práva a povinnosti. Žalobca vo svojej výpovedi
uviedol, že vie, že poručiteľ je ťažko chorý a je onkologický pacient (pričom uviedol, že je chorý 30 rokov,
pričom správne je 15 rokov). Žalobca vedel o chorobe svojho otca minimálne 9 rokov pred smrťou,

nakoľko videl jeho jazvy na tele, spôsobené operáciou. Ani tieto informácie neboli dostatočným dôvodom
na navštívenie otca na Slovensku. Telefonát z roku 2019, o ktorom bola žalovaná v 2. rade ihneď
poručiteľom informovaná, pričom telefonát pokračoval aj s ostatnými členmi rodiny bol predovšetkým
jediný telefonát žalobcu. Trval asi jednu minútu a týkal sa iba blahoželania k Vianociam a predovšetkým
týmto telefonátom sa žalobca nepýtal na zdravotný stav ani sa nepýtal či poručiteľovi nie je potrebná

nejaká pomoc. Žalobca a poručiteľ sa nevideli od stretnutia v Čechách, pričom poručiteľov zdravotný
stav sa už iba zhoršoval.

10. Strany doručili súdu ešte niekoľko podaní, tieto podania však svojim obsahom predstavujú už iba
recykláciu a opakovanie vyššie uvedených tvrdení a skutočností.

11. Záverečnou rečou prednesenou na pojednávaní dňa 13.09.2023 žalobca zopakoval svoju
argumentáciu počas konania.12. Záverečnou rečou prednesenou na pojednávaní dňa 13.09.2023 žalovaná v 1. rade poukázala,
okrem jej argumentácie počas konania na to, že poručiteľ mal úprimný záujem sa so žalobcom stýkať
a udržiavať s ním zvyčajné príbuzenské vzťahy. Poručiteľ veľmi stál o vzťah so žalobcom. Žalobca ani

za života a ani po smrti poručiteľa neprejavil záujem a porozumenie, nebol ochotný zájsť k nemu na
návštevu. Žalobcu navštevoval iba poručiteľ, ktorý cestoval do Českej republiky. Žalobca nebol ani na
jeho hrobe, tiež mu nič nebránilo ako dospelému človeku rozvíjať a ovplyvňovať vzťah s poručiteľom.
Poručiteľ si k žalobcovi aktívne budoval pekný vzťah od ranného detstva žalobcu a sám poručiteľ svojím
správaním nezavinil, a ani nemohol zaviniť nezáujem žalobcu o jeho osobu. Nezáujem žalobcu má

pôvod v jeho povahe.

13. Záverečnou rečou prednesenou na pojednávaní dňa 13.09.2023 žalovaná v 2. rade upriamila
pozornosť na výpoveď svedka R. R., z ktorého výpovede je zrejmé, že trávili spoločné aktivity a mali
normálny zdravý vzťah. Z konania ďalej vyplynulo, že správanie žalobcu voči poručiteľovi ako svojmu
otcovi nezodpovedá riadnemu správaniu potomka k rodičovi a jednalo sa o správanie, ktoré trvalo

prekračuje zásady spoločenskej slušnosti. Poručiteľ nezadal žiadny dôvod na takéto správanie, nakoľko
podľa výpovede svedkov bol vzťah medzi nimi normálny, tak ako medzi otcom a synom má byť. Žalobca
ho postupne prestal vyhľadávať a kontaktovať. Oženil sa, potom znovu a hoc sa poručiteľ stále snažil
o kontakt, zostal bezvýsledný. Písal mu na narodeniny, meniny, Vianoce. Vždy poďakoval, ale nebol
žiaden spätný kontakt. On mu na sviatky nevolal, nepísal, tak aj poručiteľ postupne prestal. Poručiteľ v

listine o vydedení napísal to, čo cítil a prečo to urobil a z akého dôvodu takto postupoval.

14. Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa so všetkými listinnými dôkaznými
prostriedkami, ako aj ostatnými listinami tvoriacimi obsah spisu, dospel súd prvej inštancie k
nasledovným skutkovým zisteniam.

15. Rozsudkom Okresného súdu Brno - mesto zo dňa 23.04.1965, sp. zn. 15C/37/65 bolo manželstvo D.
N. a O. N., uzatvorené dňa 09.04.1959, na návrh O. N. rozvedené. Výživné zatiaľ nebolo ustanovené. Z
odôvodneniarozsudkuvyplýva,ženezrovnalostimedzimanželmisaprejaviliponarodeníprvéhodieťaťa
a mali svoj pôvod vo finančných problémoch. Odporca (D. N.) totiž študoval a mal iba štipendium. Z toho

nedával nič na domácnosť. U odporcu sa začali prejavovať hrubé povahové rysy. Začal navrhovateľke
nadávať, dokonca ju fackal („zpolíčkoval“). Začala sa u neho prejavovať aj žiarlivosť, obzvlášť potom,
kedy navrhovateľka začala pracovať v ZKL Líšen. Začal navrhovateľke robiť výstupy u zamestnávateľa.
Začal písať rôzne listy a sťažoval tak navrhovateľke zamestnanie. K nadávkam dochádzalo i pred deťmi
(...). Odporca s návrhom súhlasil a uviedol, že navrhovateľka mala známosť so zamestnancom ZKL

Líšen (...). Pripustil, že v rozčúlení napadol navrhovateľku a že jej aj hrubo nadával. Manželstvo považuje
za rozvrátené. Z výsluchu účastníkov súd zistil, že už v dobe uzatvorenia manželstva sa prejavila
bezohľadnosť odporcu, pokiaľ ide o telesné styky. Odporca mal iba štipendium asi 400,- Kčs, ktoré sám
spotreboval. Keď prešla navrhovateľka do ZKL Líšen, dosiahla žiarlivosť odporcu vrchol. Podozrieval
ju so stykom s kolegom, toto podozrievanie spôsobilo, že sa s ním zblížila. Nebolo však preukázané,

že by táto známosť bola dôverného charakteru. Povolenie rozvodu nebude proti záujmom maloletých
detí, ktoré boli svedkami nezhôd medzi účastníkmi, takže to nepriaznivo ovplyvňovalo výchovu detí. V
takomto prostredí by rozhodne nemohli deti ďalej vyrastať. Súd zveril výchovu detí matke, s čím odporca
súhlasil. Výživné nemohlo byť zatiaľ stanovené, nakoľko odporca je t. č. vo výkone základnej vojenskej
služby a nemá žiadny príjem, poberá iba vreckové. (č.l. 22 - 23)

16. Zo zápiskov prázdnin žalobcu a žalovanej v 2. rade v roku 1971 („celé dva měsíce“) vyplýva
nasledovné:

- 01.07. - 16.07. družina obedy 60,- Kčs, družina výlety 100,- Kčs, nové topánky 50,-

Kčs, jedlo 200,- Kčs,
- 16.07. - 8.08. Bulharsko 1.600,- Kčs (á 800,- Kčs),
- 08.08. - 12.08. Brno,
- 12.08. - 30.08. tábor 2.940,- Kčs. Ďalej neplatené výživné 1.540,- Kčs, vreckové z tábora 20,- Kčs,
cesta Brno - Praha 55,- Kčs, (nečitateľné) 10,- Kčs. (č.l. 116)

17. RozsudkomObvodnéhosúduprePrahu6sp.zn.3P/2859/69zodňa18.11.1975bolourčenévýživné
na žalobcu, ktoré je povinný platiť poručiteľ. Voči tomuto rozsudku podal poručiteľ odvolanie, v ktorom
uviedol, že „matka zdôvodňuje svůj požadavek věkem dětí. Pokud vím, je v učebním poměru o učně
všestranně postaráno. Co se týká ošacení, vím, že se značně zvyšují požadavky s věkem dětí. Tutoskutečnost jsem až dosud řešil tím, že jsem oběma dětem nakupoval oblečení priměřené jejich věku/
nikoliv partiové oblečení jak to činí matka. Tak na př. uvádím, v říjnu t.r. jsem zakoupil dceři O. zimní
kabát za 1.200,-“. (č.l. 280)

18. Dňa 28.11.1979 poručiteľ a žalovaná v 1. rade adresujú žalobcovi a žalovanej v 2. rade list v znení:
„srdečne obidvoch pozdravujeme a myslíme na Vás. Prečo sa neozvete a nenapíšete. Ako je rok dlhý,
tak sme čakali, kedy sa objavíte. Som zvedavý ako to ide H. v učení, čo záujmy a koníčky. Rozhodne
napíšte obidvaja, teda aj H.! (...) Napíšte, čo si prajete k Vianociam, ktoré knihy a čo by sa hodilo,

prípadne aj z Maďarska, občas tam niekto ide. (...) Nebudem sa radšej ďalej rozpisovať, čakáme od Vás
list. Naplánujte si to tak, aby ste mohli cez Vianočné sviatky prísť. (...) Najlepšie bude, keď prídete po
Štedrom dni.“ (č.l. 341 - 342)

19. Listom zo dňa 16.12.1979 žalobca poručiteľovi a žalovanej v 1. rade píše, že sa „ospravedlňuje,
že tak dlho nepísal. Behom tohto roku som zažil veľa zmien. Som teraz v druhom ročníku. (...) Tieto

prázdniny som bol na dvoch brigádach (...)“. Žalobca ďalej opisuje brigádu a svoje zážitky a pokračuje:
„Tieto Vianoce, tak ako minule, ide celá naša rodina do hôr a vraciame sa až v roku 1980“. Žalobca ďalej
opisuje sťahovanie a nový byt so zakončením šťastných Vianoc a Nového roka. (č.l. 371 - 374)

20. Listom zo dňa 16.05.1994, adresovaným okrem iných aj žalobcovi a žalovanej v 2. rade, poručiteľ

a žalovaná v 1. rade ďakujú za fotky, pozdravy a listy. Ďalej „ospravedlňujem sa, že sme sa tak dlho
neozvali, ale nejak toho padlo veľa naraz. (...) Chystali sme sa určite prísť do Prahy, pozrieť sa k vám i k
H.. Možno to vyjde, nastúpil k nám do Akadémie jeden inžinier, ktorý jazdí do Prahy autom, sťahuje sa
sem na Slovensko, dohodnem sa s ním, že sa s ním zveziem. Dúfam, že sa dá ísť na občiansky preukaz.
(...) Pozývame vás všetkých na dovolenku (do zahraničia), dúfam, že aspoň pár dní by ste mohli byť u

nás, keď sme sa nemohli celý rok zísť. Neviem si predstaviť ako je u H.. Túto zložitú ekonomickú situáciu
asi ťažko prekonávajú s malými deťmi. Aspoň by mali napísať čo a ako, či sa im nedá nejako pomôcť,
aj keď to je s tými hranicami zložitejšie.“ (č.l. 343 - 344)

21. Listom zo dňa 23.04.1999 žalovaná v 2. rade oznamuje poručiteľovi a žalovanej v 1. rade okrem

iného, že „H. je v pohode, bol rád, že sa s vami videl (...).“ (č.l. 358)

22. Listom zo dňa 11.01.2000, adresovanom žalovanej v 2. rade a jej rodine, poručiteľ a žalovaná v 1.
rade uvádzajú, že „často na vás spomíname. Bolo nám u vás dobre. (...) Snažím sa pre H. nakresliť to, čo
potreboval. (...) Je to vlastne iba zámer, štúdia. (...) H. nech to H. prejedná iba tak v týchto náčrtoch.“ (č.l.

346 - 347)

23. Notárskou zápisnicou zo dňa 25.06.2018, spísanou notárkou D.. W. G., č. N 432/2018, Nz
20796/2018, NCR1s 21191/2018 bola spísaná listina o vydedení a závet, ktorou O.. arch. D. N.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom M. republika vyhlásil, že vydeďuje syna H. N. rod. N., nar. XX.XX.XXXX,

bytom M. republika, s „mne posledným známym bydlisko H., P. XX/XX, ktorý mi trvalo neprejavuje
opravdivý záujem, ktorý by mi mal ako potomok prejavovať a v rozpore s dobrými mravmi mi neposkytuje
potrebnú pomoc v chorobe, v starobe a v iných závažných prípadoch. Syn H. pochádza z môjho prvého
manželstva. V čase rozvodu mal syn asi 13 rokov, chodil do školy a mali sme dobrý vzťah, aj sme sa
stretávali. V tom čase som žil v Brne, kde on navštevoval strednú školu. Potom po ukončení školy sa

tie vzťahy začali meniť, on ma prestal postupne vyhľadávať a kontaktovať. Oženil sa, potom znovu a
hoc som sa stále snažil o kontakt, zostal bezvýsledný. Písal som mu na narodeniny, meniny, Vianoce,
vždy poďakoval, ale nebol žiaden spätný kontakt. On mi na sviatky nevolal, nepísal, tak som postupne
prestal aj ja. Stretli sme sa len pri určitých príležitostiach ako bol napríklad pohreb mojej matky. Vravel
som mu, že by sme sa mohli vídať, vždy mi potom povedal, že sa ozve, a neozval sa. Nevideli sme sa

viac ako 10 rokov, posledné stretnutie si spomínam bolo na chalupe v Čechách asi pred desiatimi rokmi.
Mrzí ma, ako sa naše vzťahy pokazili. Mám ešte dcéru, tiež z prvého manželstva O. C. rod. N., nar.
XX. XX. XXXX, s ktorou mám dobrý vzťah, rovnako aj s jej manželom a navštevujú ma, aj keď bývajú
v Prahe. Zároveň vyhlasujem, že si želám, aby sa dôsledky vydedenia vzťahovali aj na všetkých jeho
potomkov. O.. árch. D. N. vyhlasujem, že celý môj majetok hnuteľný aj nehnuteľný ako aj práva, ktoré

budem vlastniť v čase smrti odkazujem mojej manželke H. N. rod. H., nar. XX. XX. XXXX, r.č. XXXXXX/
XXX, bytom T.-S., S. XXXX/XX, s ktorou žijem a máme dobrý vzťah a je mi oporou aj v ťažších chvíľach.
Vzhľadom na to, že máme spoločný majetok a nemáme spoločné deti, rozhodol som sa takto, aby v
prípade, keď zomriem skôr ako ona, mala istotu bývania aj dostatočného zabezpečenia. Vyhlasujem,že okrem detí H. a O. nemám žiadne ďalšie deti, t.j. žiadnych neopomenuteľných dedičov. Vyhlasujem
že som bol poučený o relatívnej neplatnosti závetu vo vzťahu k mojej dcére O. C. a porozumel som
jej, avšak verím, že bude moju vôľu rešpektovať, vzhľadom na dôvody, ktoré uvádzam a o ktorých aj

vie. V prípade, ak si uplatní relatívnu neplatnosť závetu a nárok na svoj povinný podiel z dedičstva,
samozrejme nemal by som námietky a plne to chápem tak isto ako to určite pochopí aj moja manželka.
Vyhlasujem, že toto je moja vôľa vykonaná slobodne a vážne, pri plnom telesnom a duševnom zdraví a
želám si, aby moji príbuzní túto listinu o vydedení rešpektovali“. (č.l. 16 - 18)

24. Z čestného vyhlásenia E. R. zo dňa 09.02.2021 vyplýva, že bola prítomná telefonickému rozhovoru
žalobcu s poručiteľom minimálne trikrát v období 2018 - 2020. Posledný rozhovor, ktorý osobne počula
bol počas Veľkej noci v roku 2020. (č.l. 24)

25. Z čestného vyhlásenia R. R. zo dňa 09.02.2021 vyplýva, že bola na návšteve u žalobcu a pri tejto
príležitosti si vypočula telefonický rozhovor žalobcu s jeho otcom. Rozhovor sa týkal zdravotného stavu.

(č.l. 25 - 26)

26. Z čestného vyhlásenia A. T. zo dňa 12.08.2021 vyplýva, že jej nie je známe, že počas 37. rokov, čo
sa pozná s poručiteľom a jeho manželkou sa žalobca s poručiteľom kontaktoval akýmkoľvek spôsobom
SMS, telefónom, e - mailom. Neprejavil záujem o kontakt s ním ani počas 15. rokov jeho ťažkého

zdravotného stavu, napriek tomu, že bol od žalovanej v 2. rade informovaný. (č.l. 114)

27. Z čestného vyhlásenia O.. R. R. zo dňa 16.08.2021 vyplýva, že nemá vedomosť o tom, že by žalobca
kontaktoval poručiteľa akýmkoľvek spôsobom. Z toho vyplýva, že o neho nemal záujem. (č.l. 115)

28. Z čestného vyhlásenia O. U. zo dňa 07.10.2021 vyplýva, že „v dobé po našem rozvodu teď již
bývalý manžel jevil o syna minimálni zájem. Navštěvoval ho pouze sporadicky. Jednalo se spíše o
náhodné návštěvy. Nikdy nenavštívil syna když měl narozeniny, nebo svátek, nebo pri príležitosti jiných
svátku, jako jsou Vánoce, ani mu nikdy nekoupil nebo neposlal žádný dárek. Po dohodě jsem mu syna
posílala během letních prázdnin, aby s otcem strávil alespoň nějaký čas, vždy ho odložil ke své matce do

Rousínova u Brna, která se o něho starala ze svého malého duchodu a sám mezitím odjel k mori. Dále
podotýkám, že bývalý manžel mě s výchovou syna i dcéry pomáhal pouze a výlučné formou soudné
určenéhovýživného,kteréhojsemsemuselavždydomáhatsoudnícestouaněkolikrátdošlokvymáhaní
výživného i exekučne. Když jsem ho žádala, aby dětem koupil alespoň boty, nebo kabát na zimu vždy
odpovědel, že i on má moc starostí a placení a nikdy mé nijak nad rámec výživného nepomohl. Když

byl syn v pubertálním věku (cca 12 let) měla jsem s ním menší problémy, typické pro každého kluka
v jeho věku, to znamená, že se mu zhoršil prospěch ve škole. Považovala jsem za jednu z možností,
aby jeho výchovu prevzal na určitou dobu jeho otec, že se mu bude moci více věnovat, bude mít na
něho více času a uplatní mužskou autoritu, kterou jsem mu jako samoživitelka nemohla dopřát a přiměje
ho, aby se více věnoval učení. S bývalým manželem jsme se dohodli, že si H. na čas vezme k sobě.

Dovezla jsem syna vlakem do manželovy domácnosti a pravidelné ho navštěvovala každý měsíc. S pani
L. jsem měla dobré vztahy a byla ji vděčná, že i ona se o H. stará. Za krátký čas cca 3- 4 měsíce mé
pani L. volala, aby si mé postéžovala a prosila mě o finanční pomoc, že ji můj bývalý manžel nedává
žádné finanční prostředky na vedení domácnosti, že ona živý ze své výplaty celou rodinu, jak mého
bývalého manžela, sebe, svého syna i našeho syna H., a že veškeré finanční rezervy již byly z její strany

vyčerpány. O našeho syna se prý musí starat ona sama, jelikož múj bývalý manžel se v jejich společné
domácnosti moc nezdržuje, porád jezdí na služební cesty na Slovensko a ona je na vše sama včetné
výchovy a jídla pro našeho syna H.. Až poté se ukázalo, že Ing. N. nejezdil na služební cesty, ale již
vté dobé udržoval vážný poměr s pani H. H., dnes jeho druhou ženou pani H. N. na Slovensku. Z toho
duvodu, že se manžel o našeho syna v této dobé vúbec nestaral a vlastné se o něho starala cizí pani L.

a ješté ani jí s ničím, ani finančné nepomáhal jsem si svého syna H. odvezla do své domácnosti v Praze
po necelém roce. Vzhledem k pouze občasné a sporadické prítomnosti bývalého manžela v této dobé
ve společné domácnosti se svým synem nedošlo k zásadnímu rozdílu ve vztahu bývalého manžela a
jeho syna H.. Občas si H. s bývalým manželem volali a posílali si pohlednice k príležitostným svátkum.
Pri príležitostí druhé svadby mu jeho otec dal svatební dar ve výši 2.000,- Kč a řekl, že mu tímto přispívá

na rekonstrukci domu, který mél Petr ve vlastnictví s jeho druhou ženou U..“ (č.l. 205 - 207)

29. Žalobca na pojednávaní dňa 07.12.2022 uviedol, že vzťah medzi s poručiteľom bol vlažný.
Naposledy s ním bol v kontakte cca 9 rokov spätne. Čo sa týka pobytu v Brne, mal 12 - 13 rokov a žiltam s poručiteľom necelý rok a dôvod jeho odchodu bola tá skutočnosť, že poručiteľ sa išiel presťahovať
na Slovensko, za žalovanou v 1. rade. Žalobca si nie je istý kedy sa dozvedel o chorobe poručiteľa, na
poslednom stretnutí mu ukazoval jazvy po operácii. Následne sa ho niekoľko krát spýtal, či potrebuje

pomoc a on to odmietol.

30. Žalovaná v 1. rade na predmetnom pojednávaní ozrejmila, že vždy keď išli za žalovanou v 2. rade
do Prahy, tak ju poprosili aby dala vedieť žalobcovi, že prišli, že poručiteľ sa s ním chce stretnúť. Na
otázku súdu prečo poručiteľ priamo nekontaktoval žalobcu aby sa dozvedel ako sa má, uviedla, že si

presne nepamätá na konkrétne telefonáty, bolo ich určite viac. Poručiteľ mu telefonoval, inak by nevedel
ako sa má. Napríklad, keď žalobca volal a žiadal ho aby sa prišiel pozrieť na jeho byt a poradiť mu,
keďže poručiteľ bol architekt, takže oni nikdy neprerušili kontakt práveže, i keď nevolali toľko. Pokiaľ
ide o manželky žalobcu, poručiteľ poznal prvú, druhú i tretiu, štvrtú však nepoznajú, neboli na svadbu
pozvaní. Druhej svadby v roku 1987 sa zúčastnili, poručiteľ žalobcovi prispel na rekonštrukciu domu,
konkrétne 3.500,- Kč.

31. Žalovaná v 2. rade na predmetnom pojednávaní uviedla, že je zložité vyjadriť, v ktorom roku čo
bolo. Do roku 2016 boli so žalobcom v častom kontakte, stretávali sa. Na otázku súdu, či sa mal žalobca
záujem s poručiteľom stretnúť, žalovaná v 2. rade odvetila, že v mnohých prípadoch prišiel na návštevu,
podľa nej to trvalo tak do roku 2013 - 2014, potom nie. Poručiteľ nebol pozvaný na štvrtú svadbu žalobcu,

dozvedel sa o nej z oznámenia, ktoré mali doma. Nevadilo mu, že nie je pozvaný, vadilo mu, že sa syn
žení a že sa o tom dozvedel až takto. Pokiaľ ide o jej vedomosť, či poručiteľ telefonoval so žalobcom,
poručiteľ jej uviedol, že žalobcovi v roku 2017 - 2018 telefonoval k sviatkom, poprial mu pekné sviatky,
on mu poďakoval a že sa má dobre, že to bol krátky hovor. Poručiteľ mu vždy prial k Vianociam, potom
iba k narodeninám, potom už nič viac o ňom nehovoril, iba ho to mrzelo a že už nemá zmysel, aby sa

mu sám ozýval, keď nie je spätná väzba. V rokoch 2019 - 2020 sa mu už žalobca neozýval. Pokiaľ ide o
mladosť, poručiteľ z domácnosti odišiel v roku 1964/1965. Ako deti ho spolu so žalobcom navštevovali v
Brne, kde býval, konkrétne na sviatky a prázdniny, to trvalo cca 5 rokov, žalovaná v 2. rade mala 8 rokov,
žalobca 6. Od jej 16. rokov jazdili za poručiteľom každý zvlášť. S poručiteľom a žalobcom boli dvakrát
v Bulharsku, taktiež boli na jarných prázdninách v horách v Čechách, bolo jej vtedy 14 a pol roka, tak

asi v roku 1974. Do jej 15./16. rokov, teda do roku 1975/1976, spolu jazdili tiež za babkou a dedkom. Na
otázku, kedy naposledy sa poručiteľ so žalobcom kontaktoval odpovedala, že o poslednom hovore má
vedomosť, stalo sa to 24.12.2019, keď po dlhom čase žalobca volal, poprial mu pekné sviatky, poručiteľ
bol z toho rozrušený a o tomto hovore ju informoval.

32. Z potvrdenia druhej manželky žalobcu U. W. (predtým N.) zo dňa 12.12.2022 vyplýva, že poručiteľ
a žalovaná v 1. rade im v roku 1987 darovali 3.500,- Kč na rekonštrukciu kúrenia. (č.l. 416 - 417)

33. Z čestného vyhlásenia O. U. zo dňa 31.01.2023 vyplýva, že „syn H. byl u otce v Brně od března roku
1974 do června roku 1975. Aby na syna výchovně púsobil, aby se mu zlepšil jeho prospěch. V té době

jsem ho každých 14 dní navštěvovala. Dále prohlašuji, že O.. D. N. tehdy žil již 8 roků s jeho tehdejší
družkou paní L. I.. Během této doby jsem zjistila, že poměry v jeho rodině jsou takové, že O.. N. platil
pouze byt a jeho tehdejší družka paní I. platila celou domácnost, živila ze svého platu sebe, pana O..
N., svého syna O., který byl o 2 roky starší než můj syn H., a v té době vlastně i mého syna H.. Byla
zaměstnána v podniku Krásná Jizba Brno. O.. N. zaplatil pouze za byt a ostatní peníze si nechával pro

sebe. Dále prohlašuji, že vztah mezi mým bývalým manželem a synem H. nebyl nikdy vybudovaný na
základě zájmu O.. N. o svého syna. H. byl malý, když jsme se s bývalým manželem rozvedli, byly mu 3
roky. Jeho otec nikdy o něho neprojevoval opravdový a skutečný zájem, který má jako otec o své děti
projevovat. Zájem o otce byl věden vždy ze strany syna H..“ (č.l. 322 - 324)

34. Svedkyňa E. R. na pojednávaní dňa 24.05.2023 pred súdom vypovedala, že k žalobcovi má
priateľský vzťah, ktorý trvá asi 10 rokov. Bola na návšteve u žalobcu, keď na Veľkú noc 2020 volal s
poručiteľom. O tom, že mali priateľský vzťah vie od žalobcovej matky. O čom ten rozhovor bol a ako dlho
trval uviesť nevie, keď prišla práve telefonovali. Kto ju pustil do bytu si nepamätá. Žalobcu navštevuje cez
Veľkú noc a Vianoce, bola prítomná, keď mu telefonoval trikrát. Kde a kedy sa spolu telefonovali počas

ďalších dvoch telefonátov nevie, raz to bolo na koncerte. Od žalobcu býva cca hodinu cesty, ale ako
sa k nemu dostala počas covidových opatrení nevie, nepamätá si. Svedkyňa zdravotný stav poručiteľa
nepozná, nerozprávala sa o tom so žalobcom, nevenovala tomu pozornosť. Nepamätá si nič konkrétne,
iba to, že to bol dobrý vzťah medzi otcom a synom.35. Svedkyňa R. R. na uvedenom pojednávaní vypovedala, že so žalobcom sú kamaráti, asi pred tromi
rokmi okolo Veľkej noci bola u neho na návšteve a započula ako s niekým telefonuje a oslovuje ho tati.

Počula len toľko, že ako sa máš, nepotrebuješ niečo, inak obsahu telefonátu nevenovala pozornosť.
Nevie ako dlho ten telefonát trval, možno 7 minút. Zdravotný stav poručiteľa jej nebol známy, zo
žalobcovej rodiny jej nikto o poručiteľovi nerozprával.

36. Svedkyňa A. T. na uvedenom pojednávaní vypovedala, že žalobcu nepozná, je susedou a priateľkou

žalovanej v 1. rade, pozná aj žalovanú v 2. rade, poručiteľa tiež poznala. Poručiteľ mal žalobcu rád, čakal
na správy a vyhrotilo sa to najmä na sviatky. Videla na ňom, že sa tešil, keď mu volala žalovaná v 2.
rade. Keď hovoril o žalobcovi mal slzy v očiach. Na otázku súdu, kedy jej rozprával o žalobcovi, odvetila,
že najviac sa začal zmieňovať o ňom, ako ochorel, vtedy ho to začalo proste viac a viac prenasledovať
a trápiť. O tom, kde syn býva, ako žije sa jej ale nezmieňoval. Svedkyňa vie iba to, že ho trápilo, že ho
žalobcanekontaktujeanezaujímasaojehozdravotnýstav.Otomprečohožalobcanekontaktovalnevie.

Prečo poručiteľ nekontaktoval žalobcu tiež nevie, možno to bolo vzájomné. Taktiež nemá vedomosť, že
by žalobca navštívil poručiteľa a poručiteľ žalobcu.

37. Svedok R. R. na uvedenom pojednávaní vypovedal, že strany aj poručiteľa pozná. Počas rokov
štúdia 1974 - 1979 sa so žalobcom ako maloletým stretol na kúpalisku v Brne, boli tam spolu s

poručiteľom. Návštevy žalobcu neboli pravidelné. Pokiaľ ide o žalobcu, poručiteľ nemal vedomosť o tom
akožije,nehovorilotom,žebysnímudržiavalkontakt.Ožalobcovirozprávalažpomerneneskôr.Potom
ako sa svedok rozviedol, mu poručiteľ odporúčal, aby si dal život do poriadku, že je pre neho ťažké, keď
nemá kontakt so žalobcom. V rokoch jeho štúdia mali žalobca a poručiteľ dobrý vzťah, svedok má tiež
vedomosť, že v rokoch cca 1974 - 1975 žalobca žil u poručiteľa. Na otázku, či má vedomosť, či poručiteľ

kontaktoval žalobcu, svedok odpovedal, že nemá. Dôvod prerušenia kontaktu mu poručiteľ nepovedal.

38. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 460, § 469a ods. 1 písm. a), b), ods. 2, ods. 3, § 476
ods.1,ods.2,§476dods.1,§479Občianskehozákonníka,podľačl.3,čl.4,čl.5a§28ods.1,§30 ods.
1 zákona o rodine a dospel k záveru, že žaloba je, okrem určenia, že vydedenie je neplatné, dôvodná.

39. Po preskúmaní listiny o vydedení súd zistil, že táto listina spĺňa zákonom vyžadované (formálne
i materiálne) podmienky. Poručiteľ vymedzil dôvody vydedenia žalobcu, ktoré možno podradiť pod §
469a ods. 1 písm. a) a b) Občianskeho zákonníka (potomok v rozpore s dobrými mravmi neposkytol
poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch a o poručiteľa

trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať). Poručiteľ následne opísal
svoj vzťah so žalobcom a v čom vidí dôvody pre jeho vydedenie.

40. Týmto smerom je potrebné posúdiť vzťah žalobca - poručiteľ od samotného základu, nie iba v období
pred smrťou poručiteľa, resp. v čase spísania listiny o vydedení. Vzájomné vzťahy žalobcu a poručiteľa

súd preto posudzoval v kontexte s celkovými vzájomnými vzťahmi v rodine v rozhodnom období (teda od
narodenia žalobcu). Pre utváranie vzťahu rodiča a potomka má rozhodný význam najmä čas detstva a
dospievania potomka. Práve v tomto období vznikajú citové väzby, z ktorých sa vzťah následne odvíja (a
vyvíja) aj v dospelosti. Práve v tomto období rodičia budujú základy ich budúceho vzťahu k potomkom; to
platí ale aj opačne, teda vo vzťahu potomkov k nim. Rodičia týmto spôsobom do budúcnosti ovplyvňujú

aký bude vzťah na osi rodič - potomok/potomok - rodič. Nemožno predsa túto zodpovednosť (ale aj
právo na výchovu) prenášať na maloletého potomka. Týmto smerom je vhodné poukázať aj na čl. 5
písm. c), h) a § 28 ods. 1 a § 30 ods. 1 zákona o rodine:

- pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä ochrana dôstojnosti, ako

aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
- pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä podmienky na vytváranie
a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami,
- súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu,
zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,

- rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia.

41. Inými slovami, práve rodič určitým spôsobom v súlade so svojim presvedčením formuje svojho
potomka, vychováva ho, učí ho základom správania sa, čo je dobré (správne) a čo nie a pod. V rannomštádiu vývoja človeka je vzťah medzi rodičom a potomkom budovaný primárne a iniciatívne rodičom.
Kvalitu vzťahu je potrebné hodnotiť aj prostredníctvom dôkazov o jeho vonkajších prejavoch (napr.
osobný, písomný styk). Podľa ustálenej súdnej praxe slovenských, ale aj českých súdov (za účinnosti

spoločného starého Občianskeho zákonníka), od ktorej súd nemá žiaden dôvod odkloniť sa - princíp
právnej istoty podľa čl. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej iba „CSP“) je zrejmé, že od potomka,
ani už ako plnoletého, nemožno spravodlivo požadovať, aby niesol negatívne následky vydedenia, ak
stav neprejavovania opravdivého záujmu potomka o poručiteľa v značnej miere zapríčinil poručiteľ. V
prípade, ak potomok neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc, resp. sa o neho nezaujímal, nemožno mu

túto okolnosť pričítať na ťarchu, ak je jeho správanie výsledkom poručiteľovho správania sa k nemu.
Potomok v uvedenom kontexte nemôže „doplatiť“ na neprejavovanie záujmu o poručiteľa vydedením.
Potomok tak nemôže spravodlivo znášať dôsledky vydedenia, keď dôvody vydedenia spôsobil v značnej
miere nezáujmom už od jeho narodenia sám poručiteľ. Za takýchto okolností nie je možné požadovať
zmenu v postoji potomka, a to ani po dosiahnutí plnoletosti. Je potrebné posúdiť, či k neprejaveniu
ozajstného záujmu došlo zo subjektívneho hľadiska, posudzujúc nielen správanie potomka, ale aj

poručiteľa. Pri vyhodnocovaní otázky vydedenia súd musí náležite vyhodnocovať okolnosti (špecifiká)
každého konkrétneho prípadu (napr. rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/191/2016, sp.
zn. 27Co/31/2020, či rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7CoD/47/2014, sp. zn. 3Co/343/2015,
ďalej napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/173/1996, sp. zn. 5Cdo/239/2009, sp.
zn. 4Cdo/123/2009, sp. zn. 2Cdo/109/2010, sp. zn. 4Cdo/59/2012, sp. zn. 4Cdo/32/2014, sp. zn.

6Cdo/98/2018, alebo rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 2Cdon/86/97, uverejnený v časopise
„Soudní judikatura“ pod č. 21, ročník 1998, ďalej sp. zn. 21Cdo/48/2000, sp. zn. 21Cdo/3772/2007, sp.
zn. 21Cdo/3992/2008, sp. zn. 21Cdo/705)/2013, či rozsudok Krajského súdu v Českých Budejoviciach
sp. zn. 6Co/10/96, uverejnený v „Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek“ pod č. 23, ročník 1998).

42. Z vyššie uvedenej časovej osi možno jednoznačne uzavrieť, že žalobca si nemohol s poručiteľom
ako svojím biologickým otcom vybudovať bližší vzťah, a to z dôvodov poručiteľovho prístupu, keďže o
neho neprejavoval taký záujem, ako by ako otec prejavovať mal. Tento vzťah totiž od počiatku nemal
charakter skutočného vnútorného vzťahu, ale iba formálneho, vlažného. Žalobcovi rodičia sa rozviedli,
keď mal 3 roky (nie 13 ako je uvedené v listine o vydedení), pričom poručiteľ sa zo spoločnej domácnosti

odsťahoval.

43.Priskúmanívzťahumedzižalobcomaporučiteľomajehovývojajepotrebnépoukázaťajnarozsudok
o rozvode, v ktorom sa uvádza, že u poručiteľa „sa začali prejavovať hrubé povahové rysy. Vtedajšej
manželke začal nadávať, dokonca ju fackal („zpolíčkoval“), k nadávkam dochádzalo i pred deťmi (...).

Poručiteľ pripustil, že v rozčúlení napadol navrhovateľku a že jej aj hrubo nadával. Už v dobe uzatvorenia
manželstva sa prejavila bezohľadnosť poručiteľa pokiaľ ide o telesné styky. Súd na záver konštatuje, že
povolenie rozvodu nebude proti záujmom maloletých detí, ktoré boli svedkami nezhôd medzi účastníkmi,
takže to nepriaznivo ovplyvňovalo výchovu detí. V takomto prostredí by rozhodne nemohli deti ďalej
vyrastať“ (č.l. 22 - 23). Samotný rozvodový súd uviedol, že nezhody nepriaznivo ovplyvňovali výchovu

detí. Je tak zrejmé, že v takom prostredí sa vzťah medzi žalobcom a poručiteľom ani nemohol začať
prirodzene rozvíjať.

44. V rannom detstve žalobcu, čo je pre vývoj vzťahu rodič - dieťa najdôležitejšie obdobie, nebolo
dokázané, že by poručiteľ vyvinul nejakú aktivitu smerom k žalobcovi.

45. Kusé stretnutia, či kontakty boli realizované výlučne žalobcom, resp. z jeho iniciatívy. V rokoch
1968 - 1973 žalobca so žalovanou v 2. rade navštevovali poručiteľa v Brne; nijakým spôsobom nebola
preukázaná aktívna snaha poručiteľa (ako rodiča) za svojimi deťmi vycestovať, či stretnúť sa na inom
mieste, ako v meste, kde býval - v Brne. Výnimku predstavuje jedna dovolenka v Bulharsku v roku cca

1970, resp. 1971 a výlet do hôr v roku 1974. Žalovaná v 1. rade týmto smerom predložila výdavkový
sumár z roku 1971. Z tohto sumáru majú vyplývať výdavky poručiteľa za žalobcu a žalovanú v 2.
rade počas prázdnin v roku 1971. Je síce pravdou, že výdavky obsahujú aj položku za dovolenku v
Bulharsku od 16.07. - 08.08., avšak ostatné výdavky sa týkajú aktivít, ktoré poručiteľ so svojimi deťmi
osobne nevykonával. Ide o položky „družina“ a „tábor“. Tieto aktivity nijakým spôsobom nerozvíjajú

a nebudujú vzťah otec - syn, nakoľko pri nich nie je rodič osobne prítomný. Samotné zabezpečenie
pobytuvorganizáciáchnatourčenýchpremaloletédetipočasprázdninnepreukazujeaktívnebudovanie
rodinného a zdravého vzťahu. Maloleté deti sú v týchto organizáciách v opatere pracovníkov a ich
aktivity predstavujú predovšetkým trávenie voľného času so svojimi rovesníkmi. Dieťa si predsa nemôževybudovať osobný vzťah s rodičom, ktorý ho na väčšinu prázdnin prihlási na takéto aktivity, ktorých
ani nie je zo samotnej ich podstaty súčasťou. Podstatou táborov a družín je totiž, okrem iného, aj
odbremenenie rodičov od svojich detí (aspoň na určitý čas), a to za účelom ich oddychu. Súdu nebolo

nijakým spôsobom vysvetlené prečo boli deti zaradené do týchto aktivít, namiesto aktívneho trávenia
voľného času s poručiteľom. O to viac, ak poručiteľ nemal okrem žalobcu a žalovanej v 2. rade iné deti
(prehlásenie v listine o vydedení) a žalobca s ním v spoločnej domácnosti nebýval; práve prázdniny
v tomto prípade predstavujú jednu z mála šancí na rozvinutie a upevnenie ich spoločných vzťahov.
Položka „Brno“ v tomto smere taktiež nič nepreukazuje. Žalovaná v 2. rade vo vyjadrení ku žalobe

tvrdila, že žalobca bol s nimi jedenkrát v Bulharsku asi v roku 1970, pričom na pojednávaní 07.12.2022
už malo ísť o dve dovolenky, čo však žalobca poprel. V súdnom spise je potom iba zmienka o jednej
dovolenke v Bulharsku. Súd tak mohol upriamiť svoju pozornosť iba na túto jednu, zo spisu vyplývajúcu
a zdokladovanú, dovolenku pri mori.

46. Ďalším spoločným kontaktom bol stranami potvrdený pobyt žalobcu u poručiteľa v Brne počas

jedného necelého školského roka (pravdepodobne v rokoch 1974 - 1975). V konaní nebolo sporné,
že dôvodom tohto pobytu bola snaha o zvládnutie výchovy žalobcu, resp. jeho výkyvov v správaní a
zapojenie „mužskej ruky“ poručiteľa. Opäť nebolo nijakým spôsobom preukázané, že by ho chcel mať
poručiteľ proaktívne u seba.

47. Sporným nebol ani výlet v Česku v horách v roku 1974. Taktiež ani to, že do roku cca 1975/76
navštevoval žalobca so žalovanou v 2. rade a poručiteľom babku. Potom za ňou už jazdili každý zvlášť.

48. Poručiteľ si ako rodič k žalobcovi nebudoval vzťah od útleho detstva a aj vyživovaciu povinnosť si
k nemu začal plniť až na základe súdneho rozhodnutia. Tu treba prihliadnuť aj na obsah jeho odvolania

voči výživnému z roku 1977 (č.l. 280), kedy s výživným nesúhlasil a ako jediný argument, že sa o deti
stará uviedol, že žalovanej v 2. rade kúpil zimný kabát. O žalobcovi sa v odvolaní nijakým spôsobom
nezmienil. Podľa čestného vyhlásenia matky žalobcu a žalovanej (č.l. 323) poručiteľ v dobe žalobcovho
pobytu v Brne na deti neprispieval vôbec (cca rok 1974). Posledným preukázaným kontaktom počas
detstva, resp. dospievania žalobcu je list poručiteľa z 28.11.1979 a žalobcova odpoveď z 16.12.1979.

49. Z daného kontextu vyplýva, že aj tých pár stretnutí, kontaktov či výletov za celé detstvo žalobcu
nemožnovžiadnomprípadevykladaťakoaktívnyzáujemporučiteľa.Počasjehodetstvasúdidentifikoval
iba jednu aktívnu snahu poručiteľa o stretnutie (list z 28.11.1979, kedy žalobcu a žalovanú v 2. rade
pozýva na Vianoce, č.l. 341 - 342). V opačnom prípade by súd založil stav, kedy si rodič formálne a

najmä nepravidelne doslova bez väčšieho záujmu splní svoje rodičovské práva a povinnosti (výchova,
styk s dieťaťom), dieťa si k nemu vzťah logicky nevybuduje a následne táto situácia vyústi do dôvodov
pre vydedenie pre jeho nezáujem.

50. Žalobca počas konania uviedol, že po dovŕšení 19. roku prestal pravidelne navštevovať poručiteľa,

nakoľko si uvedomil, že záujem je jednostranný. Toto tvrdenie korešponduje s časovou osou (bod 61.
odôvodnenia rozsudku). Sám poručiteľ v listine o vydedení uviedol, že na začiatku mali dobrý vzťah,
ktorý sa začal meniť k horšiemu, keď žalobca ukončil strednú školu. Je tak zrejmé, že akonáhle žalobca
prestal poručiteľa aktívne kontaktovať, bola frekvencia ich kontaktov sporadická. Následne je kontakt
zdokumentovaný až v žalobcovej dospelosti, na jeho druhej svadbe v roku 1987, ktorej sa zúčastnil

aj poručiteľ, ďalej je to stretnutie v Bratislave v roku 1990, list poručiteľa z 16.05.1994, spomienka o
stretnutí v liste žalovanej v 2. rade z 23.04.1999, spomienky o náčrtoch pre žalobcu v listoch poručiteľa
z 2000, osobné stretnutie z roku 2012 v Česku... Žalobca a poručiteľ teda pokračovali tak, ako doposiaľ,
teda vo viac menej formálnom vzťahu. Týmto smerom je potrebné upriamiť pozornosť na výpoveď
žalovanej v 1. rade na pojednávaní dňa 07.12.2022 (zvuková nahrávka cca 0:39:04), ktorá uviedla, že

„oni nikdy neprerušili kontakt práveže, i keď nevolali toľko“. Ich vzťah pokračoval v takej intenzite, v akej
bol založený už od detstva žalobcu. O intenzite kontaktu vypovedá aj obsah listov z mladosti a dospelosti
žalobcu, teda z 16.12.1979 (č.l. 371 - 374) a 16.05.1994 (č.l. 343 - 344), kedy žalobca i poručiteľ úvodom
uvádzajú, že „ospravedlňujem sa, že som tak dlho nenapísal“, resp. „ospravedlňujem sa, že sme sa tak
dlho neozvali...“. Žalovaná v 2. rade na pojednávaní dňa 07.12.2022 okrem iného uviedla, že žalobca

v mnohých prípadoch prišiel na návštevu, trvalo to tak do roku 2013 - 2014 (zvuková nahrávka cca
01:13:33). Žalovaná v 2. rade ďalej uviedla, že poručiteľ žalobcovi vždy prial k Vianociam, potom iba k
narodeninám potom už nič viac o ňom nehovoril, iba ho to mrzelo a že už nemá zmysel, aby sa mu sám
ozýval, keď nie je spätná väzba. V rokoch 2019 - 2020 sa mu už žalobca neozýval.51. Súd zistil, že nijakým spôsobom nebol popretý občasný a vlažný kontakt (najmä telefonicky či
sprostredkovane). Absenciu osobného kontaktu najmä v dospelosti žalobcu však nemožno dávať

automaticky za vinu žalobcovi. V dôsledku slabo vybudovaného vzťahu nemožno od neho spravodlivo
očakávať, že si mal tento vzťah po dosiahnutí plnoletosti vybudovať, resp. nie je možné od neho
požadovať automatickú zmenu v postoji voči poručiteľovi.

52. Svedkyňa A. T. na pojednávaní dňa 24.05.2023 uviedla, že poručiteľ sa „najviac začal zmieňovať

o ňom, jak ochorel. Vtedy ho to začalo akosi viacej prenasledovať, trápiť ho to“. Svedok R. R. na tom
istom pojednávaní (zvuková nahrávka cca 1:15:15) uviedol, že mu poručiteľ začal o synovi rozprávať až
pomerne neskôr, svedok sa v roku 2012 rozvádzal a poručiteľ mu odporučil aby si dal život do poriadku,
že je pre neho ťažké nemať kontakt s jedným dieťaťom. Je tak zrejmé, že poručiteľ si vlažný vzťah so
žalobcom uvedomil, až keď ochorel a až od tejto chvíle ho to mrzelo (cca v roku 2005). Táto skutočnosť je
alemimodosahžalobcu.Zvykonanéhodokazovaniajevšakpreukázanéajto,žeajnapriektejtotvrdenej

poručiteľovej ľútosti sa jeho vzťah so žalobcom nijakým spôsobom neposunul vpred. Poručiteľovi až do
jeho choroby (kedy si vlažný vzťah pravdepodobne uvedomil) nič nebránilo v aktívnej snahe o budovanie
vzťahu so žalobcom. V konaní bol identifikovaný záujem poručiteľa ako sa žalobca má, avšak opäť iba
sprostredkovanie cez tretie osoby (najmä žalovaná v 2. rade). O tomto záujme sa ale žalobca logicky
nemohol nijakým spôsobom dozvedieť.

53. Tvrdenie žalovanej v 2. rade, že poručiteľ robil všetko preto aby sa mohol so žalobcom stretávať
a vychádzať s ním ako rodina a že poručiteľ si po celý čas plnil svoje rodičovské práva a povinnosti
nebolo nijakým spôsobom preukázané. Preukázaný bol právne opak, teda jeho vlažný a formálny vzťah
ku žalobcovi už od jeho detstva. Žalované, ale aj svedkovia R. R. a A. T. na pojednávaniach na otázku

prečo poručiteľ nevolal žalobcovi nevedeli priamo a jednoznačne odpovedať, pričom svedkyňa A. T.
bola názoru, že možno to bolo vzájomné. Tieto výstupy sú tak v jednoznačnom rozpore s ich tvrdeniami
v písomných podaniach, podľa ktorých mal poručiteľ najmä podľa žalovaných „úprimný záujem sa so
žalobcom stýkať a udržiavať s ním zvyčajné príbuzenské vzťahy a veľmi stál o vzťah so žalobcom“ a pod.

54. Pokiaľ ide o čestné vyhlásenia E. R., R. R. a ich svedeckých výpovedí, súd tieto dôkazné prostriedky
nezobral do úvahy, nakoľko boli počas svedeckých výpovedí nekonzistentné a nepresvedčivé. Svoje
výpovede sa snažili prispôsobiť potrebám žalobcu, resp. obsahu svojich čestných vyhlásení. Je taktiež
potrebné uviesť, že z ich svedeckých výpovedí sa súd dozvedel iba to, že boli u žalobcu a počuli
ho telefonovať. Na ďalšie podrobnosti, ktoré by týmto výpovediam dodali potrebnú dôveryhodnosť a

dôkaznú hodnotu, prakticky rezignovali (odpovedali, že si nepamätajú a nevedia). Svedeckú výpoveď,
ktorej predmetom je tvrdenie o nejakej skutočnosti, že sa mala stať určitým spôsobom a ktorá na
doplňujúceotázkyniejeschopnátototvrdenieaniminimálnerozvinúť,nemožnoposúdiťakovierohodnú.
Ide o tendenčné výpovede. Súd na druhej strane prihliadol na výpovede svedkov A. T. a R. R., ako aj
na čestné prehlásenia O. U.. Tieto dôkazné prostriedky sú vnútorne konzistentné, logickým spôsobom

sa dopĺňajú a nadväzujú na seba (§ 191 CSP).

55. Z celkového kontextu a vykonaného dokazovania je možné uzavrieť, že vzťah poručiteľa a žalobcu
v jeho detstve vznikol viac menej iba vo formálnej rovine, tá pokračovala aj počas jeho dospievania a
dospelosti. Počas tohto obdobia bolo identifikovaných niekoľko stretnutí a kontaktov, taktiež niekoľko

spoločných chvíľ. Tieto skutočnosti však nijakým spôsobom nepreukazujú hlbší vnútorný vzťah. Vo
väčšine prípadov bol iniciátor kontaktov žalobca; k zmene postoja poručiteľa prišlo až v jeho starobe, keď
ochorel. Vtedy si uvedomil formálny vzťah so synom a začalo ho to mrzieť. Aj napriek tomu však neurobil
žiadny aktívny krok smerom k žalobcovi. Týmto smerom súd pripomína, že jeho záujem o informácie
o žalobcovi bol adresovaný žalovanej v 2. rade, teda o žalobcu sa zaujímal sprostredkovane cez tretiu

osobu, nie priamo. Výpovede svedkov a žalovaných boli vo veľkej väčšine zamerané na ich kontakt
najmä v posledných rokoch poručiteľovho života. Súd ale pripomína, že pre posúdenie ich vzťahu je
potrebné zohľadniť najmä detstvo a mladosť žalobcu, ktoré má pre utváranie vzťahu rodiča a dieťaťa
rozhodný význam. Práve v tomto období vznikajú citové väzby, z ktorých sa vzťah následne odvíja (a
vyvíja) aj v dospelosti. Vlažný postoj žalobcu k poručiteľovi v jeho dospelosti preto nemožno posudzovať

izolovane bez prihliadnutia na predošlý vývoj ich vzťahu.

56. Žalobcov záujem bol adekvátny tomu, ako ich vzťah poručiteľ v jeho mladosti a dospievania
vybudoval. To sa následne premietlo aj do ich vzájomných vzťahov, pokiaľ ide o formu ich komunikáciea aj frekvenciu vzájomných stretnutí. Správanie sa žalobcu k poručiteľovi možno nazvať iba zrkadlovým
odrazom správania sa samotného poručiteľa vo vzájomnom vzťahu. Išlo o formálny vzťah bez väčšej
hĺbky.

57. Pokiaľ ide o otázku objektívnych možností žalobcu, aby vôbec mohol prejavovať opravdivý záujem
o poručiteľa, súd uvádza, že žalobcovi nebránili žiadne skutočnosti v realizácii kontaktu, avšak je nutné
uviesť, že vzhľadom na vyslovene formálny vzťah s poručiteľom, nemožno od neho spravodlivo žiadať,
aby ťarchu iniciatívy niesol nepretržite on.

58. Čo sa týka ďalších námietok a argumentov žalovaných (napr. počet manželstiev žalobcu, jeho
exekúcia, žalovaná v 1. rade nezavinila rozvod jeho rodičov, resp. dôvody rozvodu a pod.), týmito sa
súd nezaoberal, nakoľko boli pre spor a pre posúdenie veci nepodstatné. Súd sa zaoberal všetkými
skutočnosťami, ktoré sú pre vec dôležitými. Ústavný súd SR (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS44/03, III. ÚS
209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05), pravidelne vo svojich rozhodnutiach pripomína, že všeobecný súd

nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Preto odôvodnenie všeobecného súdu, ktoré stručne
a jasne objasnil skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že je realizované právo
strany na spravodlivé konanie. Aj Európsky súd pre ľudské práva uvádza, že súdne rozhodnutia musia

v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú, avšak článok 6 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd nemožno chápať tak, že vyžaduje podrobnú odpoveď na každý
argument, napríklad García Ruiz proti Španielsku zo dňa 21.01.1999 alebo Van der Hurk proti Holandsku
zo dňa 19.04.1994. To isté platí aj o priložených fotografiách (č.l. 409 - 415). Súdu nie je zrejmé aký majú
dané fotografie súvis s podstatou prejednávaného sporu. Fotografie zachytávajú rodinu žalovaných,

školské fotografie žalobcu a žalovanej v 1. rade, promóciu vnučky poručiteľa, druhú svadbu žalobcu a
poručiteľa so žalobcom a žalovanou v 2. rade ako deťmi (žalobcom ako novorodencom).

59. Vzhľadom na uvedené je súd dospel k záveru, že dôvody vydedenia žalobcu nie sú dané. Žalobca
však vymedzil predmet konania ako určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané a vydedenie je neplatné.

Spor o dedičské právo nemá charakter sporu v zmysle § 137 písm. c) CSP ako sporu o určenie práva,
ale riadi sa § 192 CMP, ktoré rozlišuje dva druhy sporov. Žaloba žalobcu, vychádzajúca z dedičského
konania, je žalobou na určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP, pri ktorej naliehavý právny
záujem vyplýva z právneho predpisu (§ 192 a nasl. CMP). Keďže procesná prípustnosť žaloby o určenie
právnej skutočnosti vyvolanej sporom o dedičské právo v čase jej podania vyplýva z § 194 CMP (žalobca

uviedol, že bol notárom odkázaný na podanie takejto žaloby), nebolo potrebné existenciu naliehavého
právneho záujmu skúmať. Predmetom sporového konania má a musí byť posúdenie konkrétnej spornej
skutočnosti. Určenie neplatnosti listiny o vydedení, tak ako to žiadal žalobca, nemožno považovať za
spornú skutočnosť. Spornou skutočnosťou je totiž samotný dôvod, ktorý má zakladať neplatnosť listiny
o vydedení (neplatnosť vydedenia), t.j. či sú naplnené dôvody na vydedenie, teda skutková otázka,

a nie právne posúdenie. Právne posúdenie (kto sú dedičia poručiteľa) bude totiž realizovať až notár
v dedičskom konaní, a to na podklade rozhodnutia súdu v sporovom konaní. Skúmanie jednotlivých
dôvodov vydedenia je výslovne skutkovou otázkou, a to najmä v prípadoch týkajúcich sa žalobcu - §
469a ods. 1 písm. a) a b) Občianskeho zákonníka. Ak dedič spochybňuje dôvody vydedenia, nie je
správna formulácia žalobného návrhu smerom ku kumulovaniu určenia neplatnosti listiny o vydedení a

zároveň určenia, že dôvody vydedenia nie sú dané. Neplatnosť listiny o vydedení z formálnych alebo
materiálnych dôvodov predstavuje celkové anulovanie tejto listiny, t.j. v dedičskom konaní sa na ňu ako
takú neprihliada. V prípade, ak v sporovom konaní súd skonštatuje, že nie je daný dôvod vydedenia,
predmetné sa vzťahuje výlučne na konkrétny dôvod a rovnako len na takého dediča, ktorý sa tejto
skutočnosti v súdnom konaní dovolal. Predmetom žaloby, resp. žalobného návrhu preto za účinnosti

CSPaCMPnemôžebyťurčenieplatnostialeboneplatnostilistinyovydedení.Inýmislovami,predmetom
žaloby nemá byť dedičské právo ani právna otázka (platnosť alebo neplatnosť závetu), ale len určenie
spornej skutočnosti, teda skutkovej otázky. Vyhovením takto formulovanému žalobnému návrhu by
sa postavenie žalobcu nezmenilo, nakoľko žalobe na určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané súd
vyhovel. Z týchto formálnych dôvodov súd časť žaloby týkajúcej sa určenia, že „vydedenie je neplatné“

zamietol.

60. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže bol žalobca v konaní úspešný (zamietnutiežaloby v časti určenia, že „vydedenie je neplatné“ z formálnych dôvodov nemá pre pomer úspechu vo
veci žiaden vplyv), súd mu v súlade s citovaným zákonným ustanovením priznal náhradu trov konania
proti žalovaným v pomere 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

61. Proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV, č.k. B2-50C/30/2021-455 zo dňa 25.10.2023, podala
odvolanie žalovaná v 1. rade , a to proti výrokom I. a III. napadnutého rozsudku. Namietala, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (podľa § 365 ods.

1 písm. h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP"), tiež podľa § 365 ods. 1.
písm. f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (podľa § 365 ods. 1
písm.d)CSP).Rovnakopodľa§365ods.1.písm.e)súdprvejinštancienevykonaldôkazy,ktorévykonať
mal a mohol (podrobnejšie, prípadne opätovné výsluchy strán sporu, prípadne výsluchy tretích osôb, ak
sa vo svojom rozhodovaní oprel o subjektívne a zjavne zaujaté jednostranné vyhlásenia), potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností.

62. Žalovaná v 1. rade tvrdila, že postup prvostupňového súdu nebol správny, zákonný a ani spravodlivý,
keď súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil (§ 365 ods. 1 písm. h)).

63. Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol v bode 63., že z časovej osi,
ktorú si súd vystaval v bode 61. odôvodnenia napadnutého rozsudku možno jednoznačne uzavrieť, že
žalobca si nemohol s poručiteľom ako svojím biologickým otcom vybudovať bližší vzťah, a to z dôvodov
poručiteľovho prístupu, keďže o neho neprejavoval taký záujem, ako by ako otec prejavovať mal. Tento
vzťah totiž od počiatku nemal charakter skutočného vnútorného vzťahu, ale iba formálneho, vlažného.

Žalobcovi rodičia sa rozviedli, keď mal 3 roky (nie 13 ako je uvedené v listine o vydedení), pričom
poručiteľ sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval.
Už tu súd konštatoval nepravdivé tvrdenie, ktoré ani nebolo v konaní preukázané - a to že sa poručiteľ
zo spoločnej domácnosti odsťahoval - naopak odsťahovala sa matka žalobcu so žalobcom a žalovanou
v 2. rade.

64. Časová os tak ako ju prvostupňový súd vystaval v bode 61. odôvodnenia napadnutého rozsudku
však nezodpovedá vo svojej interpretácii realite a ani dôkazom obsiahnutým v spise. Preto časovú os
vzťahu poručiteľa - žalobcu v celom kontexte uvádza žalovaná v 1. rade nasledovne:

- XX.XX.XXXX, T. - narodenie Y. C. - žalovanej v 2. rade a staršej sestry žalobcu,
- XX.XX.XXXX, T. - narodenie H. K., žalobcu,
- 23.04.1965, Brno - rozsudok o rozvode rodičov žalobcu právoplatný dňa 12.05.1965 (žalovaná v 2.
rade mala 5 rokov a žalobca mal 3 roky - obe deti boli zverené do starostlivosti matky O. U., predtým K.,
- 1965, Brno, Praha - matka žalobcu O. U. odišla zo spoločnej domácnosti (bytu) v Brne, teda odišla od

poručiteľa aj s ich deťmi (žalovaná v 2. rade a žalobca) a presťahovala sa do Prahy do bytu svojej matky
a babičky žalobcu a žalovanej v 2. rade. V dvojizbovom byte babičky bývali v stiesnených pomeroch v
kuchyni matka žalobcu (O. U.) a žalobca (H. N.), v obývačke bývala žalovaná v 2. rade (Y. C.) a v spálni
bývala babička žalobcu so svojím tretím manželom - spolu 5 ľudí v 2-izbovom byte. V Prahe žalovaná
v 2. rade chodila do škôlky a žalobca chodil do celotýždenných jaslí. O tejto skutočnosti vypovedala

žalovaná v 2. rade pred súdom 07.12.2022. Podľa logiky súdu si teda ani matka žalobcu O. U. nemohla
vytvoriť iný ako vlažný vzťah so svojím synom, keď ho „odložila" na celý týždeň do jaslí.
- 1967-1968, Brno - z dôvodu stiesnenosti bytových podmienok v Prahe po 1. ročníku ZS a zabezpečenia
riadnych podmienok školskej prípravy si poručiteľ zobral k sebe do Brna na celý jeden školský rok
(2. ročník ZŠ) žalovanú v 2. rade (staršiu sestru žalobcu, ktorá mala 7-8 rokov) a bývali spolu v

pôvodnom byte v Brne, o tejto skutočnosti vypovedala žalovaná v 2. rade pred súdom 07.12.2022, letné
prázdniny 1968, Vranovská priehrada, spoločná dovolenka poručiteľa, jeho bývalej manželky a matky
žalobcu, žalobcu a žalovanej v 2. rade (otec + matka + syn 6-ročný + dcéra 8- ročná), i po rozvode
mali bývalí rodičia priateľský vzťah a spoločne ako rodina bývali na dovolenke v jednej chatke. Týmto
smerom prvostupňový súd vôbec nevykonával dokazovanie, a preto ani nemohol ustáliť záver o kusých

a formálnych kontaktoch otca so synom, a preto závery súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní,
- 1968-1973, žalovaná v 2. rade spolu so žalobcom počas sviatkov a prázdnin navštevovali poručiteľa
v Brne, o tejto skutočnosti vypovedala žalovaná v 2. rade pred súdom,- 1965-1975, poručiteľ niekoľkokrát za rok navštevoval svoje deti v Prahe počas celého detstva,jazdil
tam za nimi domov. Poručiteľ prestal k nim domov do Prahy jazdiť v roku 1975, keď sa k nim nasťahoval
nový matkin priateľ a už tam pre poručiteľa nebolo miesta - žalovanej v 1. rade preto nie je zrejmé,

ako mohol prvostupňový súd vôbec dospieť k záveru v bodoch 65. a 69. odôvodnenia napadnutého
rozsudku, že nebolo preukázané, že by poručiteľ vyvinul nejakú aktivitu smerom k žalobcovi? Ako mohol
súdkonštatovať,žestretnutiačikontaktyboliúdajnekuséarealizovalisavýlučneziniciatívyžalobcu?To
podľa logiky súdu znamená, že trojročné - či šesťročné dieťa vyvíjalo iniciatívu voči otcovi? Prvostupňový
súd ani žalovanej v 2. rade a ani samotnému žalobcovi explicitne nepoložil otázku, či ich poručiteľ

navštevoval v Prahe - ako teda mohol súd ustáliť, že nebolo preukázané, že by poručiteľ vyvinul nejakú
aktivitu smerom k žalobcovi? Takýto záver súdu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.
- cca 1970, 1971 - dve dovolenky žalobcu s poručiteľom pri mori (Bulharsko).

65. Žalobca bol v detstve na dovolenke pri mori so svojím otcom 2x (a nie nikdy, ako to nepravdivo tvrdí
O. U. vo svojom vyhlásení zo 07.10.2021 - a o ktoré nepochopiteľne oprel súd svoje rozhodnutie v bode

28. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Prvýkrát bol žalobca s poručiteľom pri mori autom, stanovali
v kempe v Bulharsku, boli tam žalobca, poručiteľ, žalovaná v 2. rade a pani L. (vtedajšia partnerka
poručiteľa)sosvojímsynom.Druháspoločnádovolenkaprimoribolaleteckýzájazd,ktoréhosazúčastnil
poručiteľ, žalobca a žalovaná v 2. rade (otec, syn, dcéra), o tomto vypovedala žalovaná v 2. rade pred
súdom, súd však nepochopiteľne vôbec nevzal do úvahy jej tvrdenia ako priameho účastníka týchto

udalostí a uspokojil sa s písomným vyjadrením matky žalobcu, ktorá je jednoznačne zaujatá a plná
nenávisti k svojmu bývalému manželovi.
- rok 1974-1975, Brno - žalobca býval počas dvoch školských rokov u poručiteľa v Brne, nebol to necelý
rok, ako nepravdivo tvrdí O. U. vo svojom vyhlásení zo 07.10.2021 v bode 28. odôvodnenia rozsudku,
a ktorej tvrdenie si súd bez ďalšieho osvojil. Skutočnosť, že poručiteľ mal v starostlivosti a výchove

žalobcu v šk. roku 1973/74 a šk. roku 1974/75 v Brne je preukázaná školskými fotografiami žalobcu so
spolužiakmi z dvoch tried v Brne, ktoré navštevoval - založené do spisu na pojednávaní konanom dňa
24.05.2023 a tiež výpoveďou žalovanej v 2. rade. Ak by poručiteľ nemal so synom (žalobcom) žiadny či
vlažný vzťah, ako by vôbec mohla vzniknúť úvaha, že by otec prevzal jeho každodennú výchovu na dva
školské roky? A ako by sa tom rodičia vôbec dohodli a ako by sa to na dva školské roky zrealizovalo u

otca, ktorý ako súd tvrdí „sa nestaral o syna"?
- 1974 - výlet žalobcu so žalovanou v 2. rade a poručiteľom v horách v Česku - jeden z mnohých častých
kontaktov otca s jeho deťmi, o ktorých sa však nezmienil žalobca, ale žalovaná v 2. rade,
- do r. 1975 poručiteľ spolu so žalobcom, žalovanou v 2. rade navštevujú babku-matku poručiteľa
spoločne s poručiteľom, po roku 1976 už každý zvlášť - žalobca mal vtedy 14 rokov a žalovaná v 2. rade

16 rokov, poručiteľ v tomto roku prestal za deťmi jazdiť do Prahy, nakoľko ich matka O. si našla nového
priateľa, ktorý sa k nim nasťahoval do spoločnej domácnosti.
- od 12/1965 poručiteľ riadne platil výživné na obe deti, okrem toto im poskytoval ošatenie a iné veci
podľa ich potrieb až do veku 19 rokov žalovanej v 2. rade a do veku 19. rokov žalobcu (1981).
- nie je pravdivý a nezodpovedá obsahu spisu záver súdu uvedený v bode 17, odôvodnenia

napadnutého rozsudku, že poručiteľovi bolo určené výživné v roku 1975. Súd si nepochopiteľne bez
ďalšieho osvojil len jednostranné a zaujaté vyhlásenia O. U. (bod 28. a 33. odôvodnenia rozsudku),
ktorej tvrdenia však boli vyvrátené ďalším dokazovaním - viď č.l. 280.
- 1974 - poručiteľ vstúpil do manželstva so svojou druhou manželkou - žalovanou v 1. rade, stále býval
v Brne, žalovaná v 1. rade (manželka) bývala v Dunajskej Strede, v Brne trávili víkendy, počas ktorých

sa žalovaná v 1. rade spolu s poručiteľom starala o 12-13 ročného žalobcu, venovali sa mu, učili ho
hygienickým a spoločenským návykom, zdokonaľovali jeho zručnosti aj v oblasti telesnej výchovy, v
ktorej bol slabší, poručiteľ s ním trénoval zhyby a iné cviky, ktoré žalobca nevedel vykonávať, aby sa
vyrovnal svojím spolužiakom, a jeho školský prospech v Brne sa výrazne zlepšil. Z Brna žalobca odišiel v
r. 1975 na pokyn svojej matky O. U., lebo jej bolo za synom smutno a chcela ho naspäť v Prahe (záznam

z pojednávania 07.12.2022 l:23h.).
- 1974-1977 svedok R. R. študoval na VŠ v Brne, tam sa v rokoch 1974/75 so žalobcom ako maloletým
stretol na kúpalisku v Brne, kde bol žalobca s poručiteľom, čo svedčí o záujme otca o syna a spoločnom
trávení času. Poručiteľa aj svedok v Brne navštevoval.
- 1978 - poručiteľ sa odsťahoval so žalovanou v 1. rade z Brna do Bratislavy, kde im bol pridelený

byt, žalobca mal v tom čase 16 rokov, žalovaná v 2. rade mala 18 rokov, čiže až 3 roky po tom, čo z
Brna odišiel žalobca - ktorý navyše na pojednávaní 07.12.2022 v úvode tvrdil, že sa matka bála jeho
„zavlečenia na Slovensko" a preto odišiel do Prahy. Okrem citeľného pohŕdania našou krajinou pri tomto
výroku pripomíname, že v roku 1975 sme boli jeden štát ČSSR a pojem „zavlečenie" do nejakej krajinyje pojem zaužívaný v tomto 21. storočí a spája sa s násilným stretom s inými, úplne cudzími kultúrami - a
nie vo svojom vlastnom štáte so svojím vlastným otcom, s ktorým pokojne dva školské roky žije v Brne.
- 19.12.1977 - poručiteľ sa odvolal proti zvýšeniu výživného - nie proti určeniu výživného, ako nesprávne

uvádza súd v časovej osi aj v bode 17. odôvodnenia rozsudku, z dokladu na č.l. 280 jasne vyplýva, že
dovtedy poručiteľ platil výživné v sume 600,- Kčs na dcéru (žalovanú v 2. rade) a 400,- Kčs na syna
(žalobcu) a kupoval im oblečenie primerané ich veku, príklad mu poručiteľ uviedol, že v 10/1977 kúpil
dcére kabát za 1.200,- Kčs a ich matka O. U. mu vtedy nesignalizovala žiadosť o zvýšenie výživného,
dozvedel sa o tom až v 12/1977 zo súdu. Podľa všeobecne známych údajov štatistického úradu bola v

r. 1977 priemerná mzda v národnom hospodárstve ČSSR vo výške 2.412,- Kčs (podľa Zbierky zákonov
- príloha 4 tohto odvolania).
- listy z roku 1979 od poručiteľa 28.11.1979 aj od žalobcu 16.12.1979 - žalobca bol 17-ročný, obsahy
týchto listov vyvracajú konštatovanie súdu o tom, že otec neprejavoval o syna záujem, ako by mal, a že
iba žalobca sa jednostranne zaujímal o otca,
- od roku 1983 až do 2020 svedok R. R. navštevoval poručiteľa aj na ich chalupe, kde sa rozprávali o

rodine, poukazujeme aj na list žalobcu poručiteľovi zo 16.12.1979, v ktorom nechal žalobca pozdravovať
aj tohto svedka, s ktorým sa v detstve stretával,
- 1987 - žalobcova 2. svadba na ktorú pozval aj poručiteľa, zo spisu je dokladmi preukázané, že poručiteľ
žalobcovi daroval 3.500,- Kčs + 500,- Kčs, s jeho druhou manželkou mali poručiteľ so žalovanou v 1.
rade výborné vzťahy aj po ich rozvode so žalobcom,

- 1987-2020 - druhá manželka žalobcu aj po rozvode (manželstva č. 2) so žalobcom si dokázala
zachovať priateľský vzťah k poručiteľovi ak žalovanej v 1. rade, navštevovala poručiteľa v SR, bola s
ním v pravidelnom kontakte aj počas choroby a prišla poručiteľovi z vlastnej iniciatívy na pohreb, o tejto
skutočnosti vypovedala žalovaná v 1. rade pred súdom 07.12.2022. Ak si teda poručiteľ dokázal vytvoriť
priateľský a spontánny vzťah s manželkou č. 2 žalobcu, ktorý pretrvával až do smrti poručiteľa, ako

mohol súd prísť k záveru, že si poručiteľ už v detstve nevytvoril vzťah so svojím synom? Tvrdila, že
tu ostro kontrastuje realita vzťahu poručiteľ-nevesta č. 2 s nepochopiteľným záverom súdu o vlažnom
vzťahu poručiteľ-žalobca.
- 1990 žalobcova posledná návšteva u poručiteľa v Bratislave s manželkou č. 3,
- 1998 žalobcova dcéra Barbora počas štúdia na SŠ (17-ročná) navštívila viacdenným pobytom v byte

poručiteľa a žalovanej v 1. rade v Bratislave, potom ich v Bratislave navštívila aj s jej manželom, keď
mali deti a stretli sa s ňou aj neskôr, keď ich pozvala na oslavu svojich 30. narodenín do Brandýse v roku
2001, o tejto skutočnosti vypovedala žalovaná v 1. rade pred súdom 07.12.2022. Ak si teda poručiteľ
dokázal neskoršie vytvoriť priateľský vzťah s vnučkou (dcérou žalobcu) už v jej detstve a mladosti, ktorý
vydržal aj v jej dospelosti, ako mohol súd prísť k záveru, že si poručiteľ už skoršie nevytvoril normálny

vzťah so svojím synom? Tu taktiež ostro kontrastuje realita vzťahu poručiteľ-vnučka s nepochopiteľným
záverom súdu o vlažnom vzťahu poručiteľ-žalobca.
- 16.05.1994 poručiteľov list-jeden z mnohých, poručiteľ písaval deťom listy pravidelne,
- 23.04.1999 list žalovanej v 2. rade adresovaný poručiteľovi, jeden z mnohých
- rok 2000, poručiteľ vo viacerých listoch spomína náčrty pre žalobcu - o tejto skutočnosti vypovedala aj

žalovaná v 1. rade pred súdom 07.12.2022, išlo o architektonické náčrty/návrhy rekonštrukcie rodinného
domu žalobcu v Dlouhé Lhote - aj z toho vyplýva, že ak by mal žalobca skutočne taký vlažný vzťah z
detstva k otcovi (poručiteľovi), ako to konštatuje súd, tak by poručiteľovi v roku 2000 ako 38-ročný zrelý
muž nezveril takú dôležitú vec, ako je náčrt/návrh rekonštrukcie jeho rodinného domu a otec (poručiteľ)
by to pre neho nevypracoval.

- cca rok 2000 - vzťah medzi žalobcom a poručiteľom začína chladnúť počas jeho manželstva č. 3 - o
tejto skutočnosti vypovedala žalovaná v 2. rade pred súdom 07.12.2022,
- cca 2005 začiatok poručiteľovej choroby (mal 68 rokov),
- 2012, Dlouhá Lhota - posledné stretnutie žalobcu a poručiteľa v dome žalobcu v ČR, žalobca bol 50-
ročný, rozvedený s manželkou č. 3 - poručiteľa so žalovanou v 1. rade pozval prvý krát a zároveň aj

naposledy na návštevu do svojho domu v Dlouhé Lhote u Mladé Boleslavi a z tohto stretnutia sa v spise
nachádzajú založené fotografie a aj čestné vyhlásenie D. C. zo dňa 18.08.2021 - žalobca tam vtedy žil
so svojou priateľkou R., ktorá sa ale nakoniec nestala jeho štvrtou manželkou.
- 09/2015 - svadba č. 4 žalobcu, štvrtou manželkou žalobcu sa stala iná žena, ktorú im žalobca ani
neprestavil, na túto svadbu žalobca svojho otca (poručiteľa) nepozval, takže sa ani nespoznali.

- 2016 - žalobca sa prestal stretávať so žalovanou v 2. rade,
- 25.06.2018 poručiteľ spísal listinu o vydedení žalobcu,
- 24.12.2019 žalobca volal poručiteľovi, trvanie hovoru 1:13 min.- 01-08/2020, žalovaná v 2.rade s manželom intenzívne pomáhajú v starostlivosti o poručiteľa jeho
manželke, žalovanej v 1. rade až do jeho úmrtia, a to aj napriek prebiehajúcej pandémii ochorenia Covid
19 a s tým súvisiacich lockdownov a obmedzeniam cestovania medzi okresmi a nieto ešte medzi štátmi

SR a ČR. Žalovaná v 1. rade ako 80-ročná útla žena by sama nezvládla starostlivosť o nevládneho
vzrastlého muža.
- XX.XX.XXXX poručiteľ ako 83-ročný zomrel, žalovaná v 1. rade mala v tom čase 80 rokov a žalobca
mal 58 rokov.

66. K bodu 64. odôvodnenia: Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku v bode 64. tvrdí, že
treba poukázať aj na rozsudok o rozvode - avšak súd si vybral z rozsudku o rozvode z apríla 1965 na č.l.
22-23 len tvrdenia bývalej manželky poručiteľa a matky žalobcu o údajnom hrubom správaní poručiteľa k
nej, avšak vôbec sa nezaoberal príčinou rozvratu manželstva, ktorým bola preukázaná nevera vtedajšej
manželky poručiteľa p. O. U. a zároveň matky žalobcu, čo bol dôvod, že toto manželstvo skončilo.

67. Dôkazom je predovšetkým str. 2 rozsudku o rozvode, právoplatného dňa 12.05.1965 (č.l. 23), ako
aj list poručiteľa zo dňa 26.10.1964 a zo dňa 15.11.1964, adresovaný riaditeľovi podniku, kde bola
zamestnaná jeho vtedajšia manželka pani O. U., o jej mimomanželských vzťahoch na pracovisku, ktoré
sú verejným tajomstvom, aby riaditeľ vykonal potrebné opatrenia, a že poručiteľ nechce túto záležitosť
riešiť rozvodom, ktorý by komplikoval život ich deťom. Riaditeľ podniku poručiteľovi adresoval list zo

dňa 04.12.1964, kde mu uviedol, že budú do 31.12.1964 vykonané také opatrenia na pracovisku jeho
vtedajšej manželky p. U., že nebudú trvať podmienky, ktoré by smerovali k ďalšej sťažnosti poručiteľa
v tomto smere. Zároveň dokladá do súdneho spisu aj list p. U. zo dňa 14.11.1964 o mimomanželskom
stretnutí p. U. vtedajšej manželky poručiteľa (vtedy O. N.) a jej kolegu p. I. U. (a uvedeného aj v
odôvodnení rozsudku o rozvode z roku 1965 na č.l. 22 a 23), v spoločnej domácnosti poručiteľa a jeho

vtedajšej manželky počas neprítomnosti poručiteľa, ktorý bol toho času vojakom na základnej vojenskej
službe, poručiteľ doma manželku O. U. prichytil s milencom (viď prílohy 1,2,3 tohto odvolania).

68. Podľa názoru žalovanej v 1. rade, na výchovu detí nemohlo dobre vplývať ani to, že si ich matka
O. U. počas neprítomnosti otca svojich detí vodila do bytu cudzích mužov. Avšak prvostupňový súd v

napadnutom rozsudku si vyberal len také informácie a tvrdenia, ktoré akoby zapadli do vopred určenej
línie žalobcu, a tvrdenia a fakty vyvracajúce túto líniu opomenul.

69. V čase riešenia tohto sporu (2021-2023) súd dokazuje udalosti, ktoré sa stali pred 60 rokmi, udiali
sa v inom spoločenskom zriadení, detstvo a mladosť v inom storočí, v iných reáliách a možnostiach

zainteresovanýchľudíanemožnotietoudalostivnímaťoptikoutretiehotisícročiasdnešnýmitechnickými
vymoženosťami i tým, ako fungujú rodinné a pracovné vzťahy dnes. Je potrebné vnímať že v rokoch
1965 - 1980 v socialistickej ČSSR musel každý občan chodiť do zamestnania, zamestnanec mal nárok
na dovolenku za celý kalendárny rok 2 týždne, v staršom veku podľa odpracovaných rokov max. 3
týždne, boli bežné pracovné soboty. Neexistovali skrátené pracovné úväzky, ani práca z domu, ani

samostatne zárobková činnosť (živnosť). Kto nebol zamestnaný, posudzoval sa v socialistickom zriadení
ako páchateľ trestného činu príživníctva s trestom odňatia slobody. Kedy inokedy sa teda mal stretávať
poručiteľ so svojimi deťmi (žalobcom a žalovanou v 2. rade) ak nie cez víkendy, sviatky a prázdniny, keď
ich navyše delilo 255 km. Kladie si teda relevantnú otázku, z akého dôvodu súd konanie matky O. U.
ako matky žalobcu a žalovanej v 2. rade, posudzuje tak zhovievavo a láskavo, avšak to isté u poručiteľa

už prekvapivo považuje za „nestaranie sa otca o svoje deti", resp. „nestaranie sa otca o žalobcu'', keď:

- kvôli preukázanej nevere matky O. U. skončilo manželstvo s poručiteľom (č.l. 22- 23),
- rozvodový súd zveril deti - žalobcu a žalovanú v 2. rade do výchovy matky a neupravil styk detí s
poručiteľom (č.l. 22-23),

- matka sa odsťahovala s deťmi preč zo spoločnej domácnosti z rodného mesta Brna do Prahy, pričom
poručiteľ zostal žiť v tom istom meste - v Brne,
- svoje deti mala v Prahe takisto od roku 1965 v škôlke a celotýždenných jasliach, neskôr v družine, kde
celú starostlivosť o brata (žalobcu) prehodila na staršiu sestru (žalovanú v 2. rade) a tiež na výchovné
zariadenia (viď nahrávka z pojednávania z 07.12.2022 od 1:17 h. - 1:30 h.),

- v 1967-1968 bola žalovaná v 2. rade celý školský rok v starostlivosti poručiteľa v ich rodnom byte v
Brne a navštevovala tam druhý ročník ZS, a teda sa o ňu nestarala jej matka v Prahe ale poručiteľ,- v 1974-1975 bol žalovaný počas dvoch školských rokov v starostlivosti poručiteľa v ich rodnom meste
v Brne, a navštevoval tam dva ročníky ZŠ (12 a 13-ročný) a teda sa oňho taktiež nestarala jeho matka
v Prahe, ale poručiteľ,

- od 14. rokov do dospelosti bol žalobca najskôr v 1. ročníku na strednej škole v Prahe, potom prestúpil a
odišiel na 3 roky do Podébrad a Svetlé nad Sázavou, takže bol až do konca štúdia na internáte strednej
školy a jazdil domov na víkendy, a tiež sa oňho matka nestarala každodenne.

70. Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku v bodoch 63., 65., 68. tvrdí, že údajne si

žalobca nemohol s poručiteľom ako svojím biologickým otcom vybudovať bližší vzťah, a to z dôvodov
poručiteľovho prístupu, keďže o neho neprejavoval taký záujem, ako by ako otec prejavovať mal. Tento
vzťah totiž od počiatku nemal charakter skutočného vnútorného vzťahu, ale iba formálneho, vlažného.

71. V bode 65. odôvodnenia rozsudku súd tvrdí, že údajne nebolo dokázané, že by poručiteľ vyvinul v
detstve nejakú aktivitu smerom k žalobcovi - podľa súdu:

- jedna dovolenka pri mori (a nebola to v 70. rokoch minulého storočia až taká bežná vec jazdiť k moru)
- hoci sa v konaní preukázali dve dovolenky pri mori - a nikto to relevantne nespochybnil, pričom súd sa
vyjadril že písomne bola z roku 1970! zdokladovaná len jedna dovolenka - po viac ako 50 rokoch!,
- výlety organizované a hradené poručiteľom,
- družina v Brne platená poručiteľom,

- tábor v Brne hradený poručiteľom,...
nie sú podľa záveru súdu „takou aktivitou, ktorá by budovala a rozvíjala osobný vzťah syna s otcom,
nakoľko tam nie je podľa názoru prítomný rodič a slúžia na odbremenenie a oddych rodiča''. Súd uvádza,
že mu nebolo vysvetlené prečo boli deti zapojené do takýchto aktivít - no súd sa na to ani nikoho nepýtal
a ani nesignalizoval, že ho to zaujíma.

72. Je nepochopiteľné, že keď celé letné prázdniny (2 mesiace) strávili žalobca so žalovanou v 2. rade
u poručiteľa v Brne - súd to hodnotí tak, že ich tam ich otec „odložil" na tábor a do družiny. Do družiny
žalobca so žalovanou chodili na sídlisku Lesná, kde bývali, a to počas pracovného dňa keď bol otec v
práci, popoludní sa vracali domov k otcovi a bol to on, kto sa o nich po zvyšok dňa staral a s kým trávili

čas, a to celé leto. Dva mesiace, počas ktorých mohol mať otec (poručiteľ) dva týždne dovolenky. A o
tábore platí to isté. Ani matka detí s nimi netrávila všetok svoj čas, chodila do zamestnania a deti boli aj v
Prahe v družine. Z akého dôvodu súd družinu detí počas pracovného času matky posudzuje rozdielne,
ako družinu detí počas pracovného času otca? Prečo otcovi za tú istú starostlivosť, akú poskytovala aj
matka súd prisudzuje záver, „že sa otec nestaral a nezaujímal odetí"? Počas sviatkov a jarných prázdnin

trávili žalobca a žalovaná v 2. rade s poručiteľom intenzívne všetok čas.

73. Poručiteľ a matka žalobcu a žalovanej v 2. rade O. U. sa vedeli aj po rozvode dohodnúť na tom, ako
budú deti otcom tráviť voľný čas (sviatky, prázdniny) a dokázali sa dohodnúť aj na výchove detí v Brne
výlučne u otca, čo by sa bez ústretovosti, záujmu a súhlasu poručiteľa prosto nedalo. A tieto fakty zas

ostro kontrastujú s jej vyhláseniami, v ktorých neodôvodnene tvrdí, že otec sa o syna nezaujímal. A preto
jezrejmé,ževzťahotec-synbolzostranyporučiteľakontinuálnebudovanýabolnormálny,zostranyotca
láskavý a starostlivý. Žalovanej v 1. rade nie je zrejmé, z akého dôvodu súd oprel svoje rozhodnutie o dve
písomné vyhlásenia, ktoré z vlastnej iniciatívy spísala matka žalobcu O. U., ktorá je osobou predpojatou
a evidentne plnou nenávisti voči svojmu bývalému manželovi, ktorý sa už voči jej klamstvám nemôže

brániť. Už počas konania upozorňovali súd, že žalobca následne po tom, čo vypovedali obe žalované,
účelovo menil a „prispôsoboval" svoje tvrdenia - hoci tvrdenia uvedené v žalobe boli vyvrátené, a taktiež
v priebehu dokazovania aj O. U. účelovo prispôsobila svoje ďalšie vyhlásenie z r. 2023, hoci boli jej
tvrdenia z prvého vyhlásenia vyvrátené - i tak si ich súd nekriticky osvojil a nijako sa nevyporiadal s
protidôkazmi.

74. Prvostupňový súd v celom konaní nijako neodstránil rozpor medzi tvrdeniami a dôkazmi žalovanej
v 2. rade ako staršej sestry žalobcu, ktorá s ním prežívala detstvo aj u otca aj u mamy a písomnými
vyhláseniami O. U. matky žalobcu a žalovanej v 2. rade, ktorá je evidentne zaujatá, plná nenávisti ku
svojmu bývalému manželovi, vyjadrovala sa aj o vzťahoch s tretími osobami, ktorých účastníčkou nikdy

nebola a mohla o nich vedieť len z počutia, a jej videnie vzťahov medzi poručiteľom a žalobcom je úplne
odlišné a rozporov plné. Súd tento rozpor neodstránil, ani sa ním nezaoberal.75. Prvostupňový súd žalovanú v 2. rade počas jej spontánneho a uceleného prednesu dňa 07.12.2022
viackrát prerušil a nenechal dopovedať, keď chcela rozprávať o spoločnom detstve so žalobcom a
poručiteľom, o tom, ako spolu trávili čas s otcom, ako sa k tomu stavala jej matka a pod. Avšak

následne súd v odôvodnení viackrát uviedol, že niečo nebolo preukázané, ale otázku ohľadne takejto
skutočnosti ani účastníkom nepoložil, resp. ich v prednese zastavil. Nie je bez zaujatia, že prvostupňový
súd dal na pojednávaní nekriticky veľký časový priestor dvom svedkyniam žalobcu, ktoré mali potvrdiť
existenciu jedného telefonátu v roku 2020, a z ktorých evidentne minimálne jedna klamala, čo priamo v
hlasovej nahrávke zaregistroval aj súd. Avšak ani samotný žalobca nemal taký dlhý prednes a priestor

na odpovede na otázky súdu o svojom živote a vzťahu k poručiteľovi, a žalovaná v 2. rade, ktorá jediná
mohla autenticky popísať vzťahy detí a poručiteľa, pretože ich sama ako staršia sestra so žalobcom
prežila, bola počas svojich prednesov prerušovaná s tým, že nebol záujem o jej výpoveď.

76. Prvostupňový súd nijako nezdôvodnil, ako inak sa poručiteľ správal k žalovanej v 2. rade a ako
inak žalobcovi, aký prípadný rozdiel robil vo výchove svojej dcéry a vo výchove svojho syna, keď dcéra

mala s otcom dobrý vzťah plný lásky, porozumenia a obetavosti - a syn nie. Z písomných aj ústnych
prednesov na pojednávaniach bolo zrejmé, že žalovaná strana sporu súvisle a spontánne hovorí pravdu,
a žalobca nevedel odpovedať na otázky súdu, jeho prednes bol veľmi stručný a nič nehovoriaci. Žalobcu
nezaujímal ani otcov život, ani jeho hrob v Prahe, o ktorom sa na otázku súdu vyjadril, že na ňom nebol;
na návštevu k otcovi za jeho života neprišiel, ale do Bratislavy ohľadne tohto sporu prišiel na všetky

pojednávania vrátane verejného vyhlásenia rozsudku.

77. Záver súdu, „že žalobca si nemohol s poručiteľom ako svojím biologickým otcom vybudovať bližší
vzťah, a to z dôvodov poručiteľovho prístupu, keďže o neho neprejavoval taký záujem, ako by ako
otec prejavovať mal. Tento vzťah totiž od počiatku nemal charakter skutočného vnútorného vzťahu,

ale iba formálneho, vlažného." v kontexte dôkazov a svedectiev neobstojí a nezodpovedá zistenému
skutkovému stavu. Ak by sa otec o deti (žalobcu) skutočne nezaujímal, tak by svoje deti nenavštevoval,
nebral by ich na výlety do hôr, k priehrade, na dovolenky k moru, netrávili by uňho sviatky, jarné a
letné prázdniny, nekupoval by deťom potrebné veci primerané k ich veku, a v neposlednom rade by ani
nemohla vzniknúť úvaha, že by si žalobcu mohol poručiteľ zobrať do výchovy a starostlivosti v Brne, ich

matka O. U. by v prípade nezáujmu otca o svoje deti nikdy nemohla súhlasiť, aby deti u poručiteľa aj
po rozvode bývali v Brne - žalovaná v 2. rade jeden školský rok a žalobca dva školské roky, a aby tam
trávili sviatky a prázdniny - predsa by deti na tak dlhý čas nezverila takému zlému človeku, ako opísala
svojho bývalého manžela vo svojich písomných vyjadreniach plných nenávisti. A ak by bol vzťah otec-
syn medzi poručiteľom a žalobcom taký formálny, ako to tvrdí súd, tak by žalobca sotva pozval svojho

otca na svadbu, alebo by od neho sotva chcel vytvorenie projektových náčrtov/návrhov na rekonštrukciu
svojho rodinného domu.

78. Žalovaná v 1. rade pokiaľ bola v manželstve s poručiteľom bola uzrozumená s platením výživného,
ktoré poručiteľ riadne platil a posielal zloženkami poštou matke žalobcu a žalovanej v 2. rade. Preto

jej nie je zrejmé, odkiaľ má súd preukázané nepravdivé tvrdenie, že si údajne neplnil svoju vyživovaciu
povinnosť (body 17. a 68. odôvodnenia rozsudku). V neposlednom rade, žalovanej v 1. rade nie je
zrejmé, z akého dôvodu na tento prípad a životné príbehy bola súdom aplikovaná v bode 60. odôvodenia
rozsudku aj judikatúra týkajúca sa napr. celoživotné „zavrhnutého potomka", o ktorého sa jeho otec
reálnenikdynestaral,prípadneanineuznávalsvojeotcovstvotak,akotouvádza]vžalobežalobca(5Cdo

239/2009, 4Cdo 129/2009). Žalovaná v 1. rade v priebehu konania na to súd niekoľkokrát upozornila,
i tak však súd na úplne odlišné osudy a situácie aplikoval nesúvisiacu judikatúru. V nadväznosti na
uvedené, žalovaná v 1. rade navrhuje odvolaciemu súdu, aby v súlade s ust. § 389 v spojení s ust. §
391 ods. 1 CSP rozsudok vo výroku I. a III. zrušil, vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
rozhodnutie vo veci a žalovaným priznal náhradu trov odvolacieho konania.

79. Proti rozsudku podala odvolanie aj žalovaná v 2. rade, ktorá navrhla aby odvolací súd rozhodnutie
zmenil a žalobu zamietol v celom rozsahu alebo aby rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie
a zároveň si uplatnila náhradu trov konania. V podanom odvolaní namietala odvolacie dôvody podľa
§ 365 ods.1 písm. b), f) a h) Civilného sporového poriadku. V podanom odvolaní uviedla, že rozvod

manželstva resp. rozvrat manželstva nemožno pričítať iba za ujmu otcovi. Rozvrat manželstva nastal aj
a hlavne z pričinenia matky žalobcu, ale predmetom konania nie je ohováranie, ale konkrétne skutkové
okolnosti.Týmisakonajúcisúdvôbecnezaoberalaaksanimizaoberal,takichvýkladprisúdilvprospech
žalobcu. V prvom rade sa súd nezaoberal skutočnosťou, že súrodenci boli dvaja a vo svojom rozhodnutínevysvetlil, prečo vzťah žalovanej v druhom rade s poručiteľom bol normálny a na druhej strane vzťah
so žalobcom a poručiteľom nebol v rámci spoločenskej konzekvencie. Súd v prvom rade vytiahol z
kontextu rôzne vyjadrenia svedkov, pričom im prisúdil váhu podľa svojho uváženia, ktoré sa od počiatku

prikláňalo k záujmom žalobcu. Vzťah otca a syna sa odohrával v rokoch 60.tych a 70.tych 20. storočia,
kedy neexistovali žiadne prostriedky osobnej komunikácie, osobné motorové vozidlá bežne dostupné a
podobne. Z rozhodnutia súdu je možné vyvodiť tú skutočnosť, že akoby k rozvodu ani nemohlo dôjsť a
ak k nemu dôjde je to na ujmu otca, ktorý vo svojej podstate nezvládol svoju úlohu. Inými argumentmi
sa súd vo svojom rozhodnutí ani nezaoberal. V konaní sp. zn. B2 - 50C/30/2021 súd vzal vo svojej

argumentácii radu nepriamych dôkazov, pričom priamy dôkaz t.j. výpoveď a život žalovanej v 2. rade do
svojich úvah nezobral vôbec. Na jednej strane sa súd stotožnil s tým, že žalobca trpel nezáujmom otca a
na druhej strane ignoroval fakt, že okrem žalobcu, tu existovala aj sestra, ktorá tvrdený záujem žalobcu
a súdu v celej svojej výpovedi spochybnila. Ak sa súd vyjadril k postaveniu žalovanej v druhom rade,
tak to bolo iba okrajovo a to iba tak aby to vyhovovalo záujmom žalobcu. Ak súd mal riadne odôvodniť
svoje rozhodnutie mal predovšetkým vziať na porovnanie výpoveď žalobcu a výpoveď žalovanej v 2.

rade, ak sa tak nestalo, tak uvedené rozhodnutie je úplne nesprávne a úplne zmätočné. Súd prvej
inštancie rozhodol nepreskúmateľným spôsobom. Namiesto riadneho odôvodnenia rozhodnutia uvádza
všeobecné, šablónovité odôvodnenie. Tento spôsob odôvodnenia rozhodnutia porušuje § 220 Civilného
sporového poriadku.

80. Z § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku vyplýva, že súd v odôvodnení rozsudku uvedie,
čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného
útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a
výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich

vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na
ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Uvedené zákonné
ustanovenie súd porušil tým, že svoje rozhodnutie nezdôvodnil tak, ako to zákon predpokladá. Nie je
úlohou a ani zákonnou povinnosťou strany sporu spochybňovať napádané rozhodnutie zo všetkých, do
úvahy prichádzajúcich dôvodov. Súd sa k veci postavil tak, že odôvodnenie rozhodnutia je postavené na

skutočnosti akoby mohol rozhodnúť rozsudok pre zmeškanie, pričom v tomto konaní, kde predmetom
žaloby je určenie neúčinnosti právneho úkony rozhodnutie pre zmeškanie je neprípustné. Na základe
uvedeného, a rovnako aj s prihliadnutím na súdnu prax žalovaný tvrdí, že postupom súdu došlo k
podstatnému zmareniu práv žalovaného ohľadne podania odvolania, a napádané rozhodnutie trpí tzv.
inou vadou. Podľa rozhodnutia NSSR publikovaného pod R 2/2016: Nepreskúmateľnosť rozhodnutia

zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne,
keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre
rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1
písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku. V zmysle rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky
(napr. IV. ÚS 115/03) pritom k požiadavke odôvodnenia súdneho rozhodnutia uviedol, že súčasťou

obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny je aj
právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s
uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Vyjadruje to aj znenie § 157 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), podľa ktorého v odôvodnení rozsudku uvedie súd podstatný obsah

prednesov, stručne a jasne vyloží, ktoré skutočnosti má preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel
svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal i ďalšie
dôkazy, a posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil. Takéto odôvodnenie
musí obsahovať aj rozsudok opravného (odvolacieho) súdu (§ 211 OSP). Trovy konania, namieta výšku
uplatnených a priznaných trov právneho zastúpenia, nakoľko je zrejmé, že žalobca neuspel v celom

rozsahu. Predmetom žaloby zo dňa 22.02.2021 bol v znení I. Okresný súd určuje, že dôvody vydedenia
pre vydedenie žalobcu jeho otcom nebohým O. arch. D. N. v listine o vydedení zo dňa 25.06.2018 nie
sú dané a vydedenie je neplatné. Nemožno uvedené subsumovať pod záver súdu o tom, že žalobca
nedopatrením uviedol nesprávny petit. Uvedené znamená to, že žalobca uplatnil v žalobe nárok, ktorý
minimálne v časti 50% nebol úspešný a znamená to aj to žalovaní boli úspešní v rozsahu 50%. Nie

je úlohou konajúceho súdu aby naprával pochybenie žalobcu. V zmysle uvedeného preto rozhodnutie
súdu priznávajúce náhradu trov vo výške 100% je v celom rozsahu nesprávne.81. K odvolaniu žalovanej v 1. rade sa vyjadril žalobca podaným zo dňa 29.05.2024, ktorý uviedol, že
odvolanie je podané na základe viacerých odvolacích dôvodov podľa §365 ods. 1 písm. d), písm. e),
písm. f) a písm. h) CSP, avšak v Odvolaní nie je špecifikované, na základe čoho by mal byť podľa

žalovanej v 1. rade ten ktorý konkrétny odvolací dôvod naplnený. Odvolanie síce obsahuje formálne
konštatovanie o podaní z viacerých odvolacích dôvodov, fakticky sa v Odvolaní ale opisuje len skutkový
stav prejednávanej veci podľa názoru žalovanej v 1. rade. Z odôvodnenia Odvolania nie je vôbec zrejmé,
ako konkrétne mal Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdiť alebo v čom konkrétnom spočíva
iná vada, v dôsledku ktorej mal Súd prvej inštancie nesprávne vo veci rozhodnúť. Vo všeobecnosti tak

možno konštatovať, že v Odvolaní sa argumentuje iba skutkovým stavom, ktorý navyše ani nesúvisí s
prejednávanou vecou v zmysle nižšie uvedenej argumentácie.

82. Žalovaná v 1. rade v článku 1 Odvolania cituje ods. 63 Rozsudku (podľa ktorého vzťah žalobcu a
poručiteľa nemal charakter skutočného vnútorného vzťahu, ale iba formálne vlažného a poručiteľ sa po
rozvode s matkou žalobcu odsťahoval zo spoločnej domácnosti). V tejto súvislosti žalovaná v 1. rade v

Odvolaní uviedla, že ide o nepravdivé tvrdenie, keďže zo spoločnej domácnosti sa odsťahovala matka
žalobcu so žalobcom a žalovanou v 2. rade. Tento argument žalovanej v 1. rade však nijak nesúvisí s
prejednávanou vecou, žalobca ako 3-ročné dieťa nemohol mať žiaden vplyv na to, ktorý z jeho rodičov sa
odsťahoval zo spoločnej domácnosti a v zásade ani vo vzťahu k prejednávanej veci nezáleží na tom, kto
z rodičov sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval. Výsledkom bolo v konečnom dôsledku to, že žalobca

a poručiteľ ďalej v spoločnej domácnosti nežili. Žalobca uvádza, že jeho matka sa navyše zo spoločnej
domácnosti odsťahovala za pomerne dramatických okolností, kedy doslova utiekla s 2 deťmi v náručí
ku svojim rodičom práve kvôli správaniu poručiteľa, ktorý na ňu nedôvodne žiarlil, fyzicky a psychicky ju
týral, a okrem toho práve on v tej dobe udržiaval mimomanželský pomer s pani L. I.. Nevhodné správanie
poručiteľa voči matke žalobcu bolo preukázané aj z rozsudku o ich rozvode.

83. Časová os žalovanej v 1. rade však obsahuje iba niektoré odchýlky od časovej osi súdu, ktoré navyše
aninesúvisiasovzťahommedziporučiteľomažalobcom(napr.narodeniežalovanejv2.rade,ukončenie
jej stretávania so žalobcom, priateľský vzťah 2. manželky žalobcu s poručiteľom, vzťah žalobcovej dcéry
s poručiteľom, a pod.). Samotné tvrdenia v časovej osi žalovanej v 1. rade sa aj navzájom vyvracajú

- napr. v jednom bode tvrdí, že v roku 1968 boli matka žalobcu, poručiteľ, žalobca a žalovaná v 2.
rade spoločne ako rodina na dovolenke, pretože „i po rozvode mali bývalí rodičia priateľský vzťah“,
a následne v ďalšom bode tvrdí, že súd sa údajne „uspokojil s písomným vyjadrením matky žalobcu,
ktorá je jednoznačne zaujatá a plná nenávisti k svojmu bývalému manželovi“. Na jednej strane žalovaná
v 1. rade tvrdí, že matka žalobcu mala s poručiteľom priateľský vzťah a následne tvrdí, že bola voči

nemu plná nenávisti. Toto tvrdenie žalovanej v 1. rade nemá ani logický a odôvodnený základ, nakoľko
matka žalobcu by z psychologického hľadiska mala pociťovať najväčšiu nenávisť voči poručiteľovi
bezprostredne po rozvode a časom by táto nenávisť mala ustupovať, nie naopak. Okrem toho žalobca
uvádza, že jeho matka bola veľmi silne veriaci človek (Jehovistka) a táto viera jej prikazovala vždy
odpúšťať, voči poručiteľovi nebola zaujatá ani nenávistná a pred žalobcom o ňom nikdy nehovorila v

negatívnom slova zmysle. Matka žalobcu sa vždy snažila o to, aby mal žalobca s poručiteľom dobrý
vzťahaabymalnejakýmužskývzor.Ajďalejčasováosžalovanejv1.radeobsahujedoveľkejmieryopis
skutočností, ktoré nesúvisia ani s prejednávanou vecou ani so vzťahom medzi žalobcom a poručiteľom.
Žalovaná v 1. rade rozoberá pomery žalobcu, žalovanej v 2. rade a ich matky po rozvode, pričom
konštatuje, že v dôsledku „odloženia“ žalobcu do celotýždenných jaslí si s ním aj jeho matka vytvorila

podľa logiky súdu len vlažný vzťah. V prvom rade sú takéto vyhlásenia zjavne necitlivé voči situácii
rozvedenej matky žalobcu, ktorej majetkové pomery očividne neboli príliš dobré a snažila sa svoje deti
finančne zabezpečiť, v dôsledku čoho musela chodiť do práce (a deti boli preto v škôlke a jasliach).
Navyše nie je (ani v dnešnej dobe) nič neobvyklé, že 3-ročné dieťa chodieva do jaslí alebo škôlky aj z
dôvodu jeho sociálnej adaptácie. V ďalšom texte žalovaná v 1. rade dôvodí pracovnou vyťaženosťou

poručiteľa obmedzenie jeho styku so žalobcom (v socialistickej ČSSR musel každý občan chodiť do
zamestnania), ale pri argumente o „odložení“ žalobcu do jaslí jeho matkou nezohľadnila to, že očividne
aj matka žalobcu musela tým pádom chodiť do zamestnania a o deti sa nemal v tom čase kto postarať.
Navyše celá argumentácia o vzťahu žalobcu a jeho matky je vo vzťahu k prejednávanej veci irelevantná,
nakoľko sa preukazoval vzťah medzi žalobcom a poručiteľom.

84. V nadväznosti na uvedené preto považuje za irelevantné aj ďalšie argumenty žalovanej v 1.
rade v rámci ňou zostavenej časovej osi o vybudovaní vzťahov medzi inými rodinnými príslušníkmi a
poručiteľom. Na vzťah medzi žalobcom a poručiteľom nemohlo mať žiaden vplyv 2. rade (aj voči svojimdeťom sa správal rozdielne), s dcérou žalobcu alebo s 2. manželkou žalobcu (ktorá si navyše našla
svojho ďalšieho manžela v rovnakom veku ako bol poručiteľ, takže mohli mať viacero spoločných tém).
Budovanie vzťahov poručiteľa s tretími osobami žalobca nemohol nijako ovplyvniť a ako už opakovane

uviedol, nemajú ani žiadny vplyv na vzťah medzi poručiteľom a žalobcom. Na budovanie vzťahov medzi
jednotlivcami nemožno uplatňovať akékoľvek analógie zo vzťahov medzi inými jednotlivcami, nakoľko
ich správanie môže byť zakaždým rozdielne a aj každý jednotlivec má rôzne vnímanie sveta a prežívanie
situácií a emócií. Žalobca mohol iným osobám výborný vzťah s poručiteľom jedine závidieť, nakoľko k
nemu si takýto vzťah poručiteľ nikdy nevytvoril, čo žalobcu po celý život samozrejme mrzelo.

85. Žalobca sa tiež nestotožňuje s časovou osou uvedenou žalovanou v 1. rade zo skutkového hľadiska.
Žalobca uvádza, že ho počas detstva poručiteľ navštevoval len niekoľkokrát do roka (aj to len pomaly
na pol hodinu), navyše si nespomína, že by mu niekedy priviezol nejaký darček (maximálne niečo kúpil
žalovanej v 2. rade ale nie žalobcovi). Pobyt žalobcu u poručiteľa v Brne (kde nežil 2 roky, ako uvádza
žalovaná v 1. rade v dôsledku nesprávneho uvedenia kalendárneho a školského roka) bol iba ochotou

matky žalobcu voči poručiteľovi a zo žalobcovho hľadiska išlo o traumu, z ktorej sa musel dlho zotavovať
- v priebehu jedného školského roka musel 3-krát meniť školu a zvykať si na nové prostredie a nových
kamarátov, hľadať svoje miesto v živote, čo bolo preňho v tom čase veľmi zložité. Okrem toho sa o
žalobcu v tomto čase starala najmä vtedajšia partnerka poručiteľa a nie samotný poručiteľ. Žalobca si
tiež spomína na to, že poručiteľ ho raz za život zobral na kúpalisko a na dovolenke bol s poručiteľom za

celý svoj život tiež len raz autom v Bulharku na týždeň. Žalobca považuje pokusy o vytvorenie vzťahu
s poručiteľom za jednostranné z jeho strany. Tiež popiera, že by mu poručiteľ vytváral návrhy na dom,
nakoľko sám žalobca pracoval niekoľko rokov ako profesionálny výtvarník a takúto pomoc nepotreboval.

86.Žalovanáv1.radevčl.3Odvolaniaargumentujetým,žeSúdprvejinštancievods.64Rozsudkusíce

tvrdil, že treba poukázať aj na rozsudok o rozvode, ale ďalej sa nezaoberal príčinou rozvratu manželstva,
ktoroubolaneveramatkyžalobcu.Vtejtosúvislostiuvádza,žezcitovanéhoodsekuRozsudkunevyplýva
to, že by sa mal Súd prvej inštancie zaoberať príčinou rozvodu rodičov žalobcu, ale poukazuje na
to, v akom prostredí sa vyvíjal vzťah poručiteľa a žalobcu (t.j. hrubé správanie poručiteľa voči matke
žalobcu, jej fyzické napadnutie a pod.). V ods. 78 Rozsudku Súd prvej inštancie správne poznamenal, že

ďalšími námietkami a argumentami žalovaných (aj napr. dôvodmi rozvodu) sa nezaoberal, nakoľko boli
neopodstatené pre spor a posúdenie veci. S týmto názorom Súdu prvej inštancie sa žalobca stotožňuje,
nakoľko dôvody rozvodu poručiteľa a jeho matky nie sú predmetom konania a ani nemajú význam pre
posúdenie dôvodov vydedenia. Dôvody rozvodu manželstva rodičov nemohol žalobca ako v tom čase
3-ročné dieťa ani žiadnym spôsobom ovplyvniť. Navyše neobstojí ani argument o tom, že by rozvod

zapríčinila nevera matky žalobcu, nakoľko v samotnom rozsudku o rozvode sa konštatuje, že zblíženie
sa s jej kolegom I. U. bolo následkom rozvrátenej domácnosti (v dôsledku toho, že celú finančnú aj inú
starostlivosť o domácnosť znášala matka žalobcu a poručiteľ sa nechcel zamestnať po doštudovaní, mal
žiarlivostné prejavy) a navyše nebolo preukázané, že táto známosť bola dôverného charakteru - to samé
o sebe vyvracia neveru matky žalobcu. Prílohy Odvolania (listy poručiteľa a pod.) boli tiež zohľadnené

v rozsudku o rozvode, kedy súd v odôvodnení uviedol, že v dôsledku žiarlivosti poručiteľa písal matke
žalobcu aj rôzne listy do zamestnania, čím jej ho značne komplikoval.

87. Žalovaná v 1. rade v čl. 4 Odvolania argumentuje tým, že sa dokazujú udalosti, ktoré sa stali
pred 60 rokmi v inom spoločenskom zriadení a v iných reáliách. K tomuto však uvádza, že všetci

účastníci konania majú rovnaké možnosti dokazovania a navyše aj keď sa budovanie vzťahu medzi
poručiteľom a žalobcom má posudzovať podľa reálií v tom čase, obaja mali rovnaké možnosti. Žalovaná
v 1. rade poukazuje na to, že poručiteľ musel chodiť do zamestnania, mal iba 2 týždne dovolenky za
rok a delila ho od žalobcu vzdialenosť 255 km (nakoľko sa matka žalobcu s nimi odsťahovala do iného
mesta), v dôsledku čoho ho mohol navštevovať len cez víkendy a sviatky. Ďalej sa žalovaná v 1. rade

vyjadruje k tomu, že Súd prvej inštancie posúdil vzťah medzi žalobcom a jeho matkou oveľa láskavejšie
a zhovievavejšie ako vzťah medzi žalobcom a poručiteľom, ktorý vyhodnotil len ako formálny a vlažný.
Žalovaná v 1. rade tak v čl. 4 Odvolania nadväzuje na svoje predošlé tvrdenia o nevere matky ako
dôvode rozvodu, odloženie žalobcu do jaslí a škôlky, pobyte žalobcu mimo matkinej domácnosti, atď.

88. K argumentácii žalovanej v 1. rade v nadväznosti na vyššie uvedené opätovne zdôrazňuje, že žiadne
z jej tvrdení a argumentov nesúvisí s prejednávanou veci a nepreukazuje iné skutkové okolnosti než tie,
ktoré boli zistené a riadne vysvetlené Súdom prvej inštancie v Rozsudku. V žiadnom prípade neobstojí
úvahaotom,žeporučiteľsanemoholčastejšiedostaviťzažalobcomkvôlijehopracovnýmpovinnostiam,pretože najmä v detstve žalobcu by ho mala za poručiteľom odprevadiť jeho matka, ktorá v tom čase
mala tiež svoje pracovné povinnosti. Poručiteľ navyše počas svojho života nikdy nenamietal zverenie
žalobcu do osobnej starostlivosti jeho matky. Skutočnosť, že sa matka odsťahovala do iného mesta,

nemožno v žiadnom prípade pričítať žalobcovi. Tieto argumenty žalovanej v 1. rade skôr svedčia v jej
neprospech, pretože aj keď sa vzťah medzi žalobcom a poručiteľom vyvíjal v dávnejšej minulosti, stále
mal poručiteľ ako dospelá osoba oveľa viac možností iniciovať stretnutia so žalobcom než ako maloletý
žalobca.

89. V závere Odvolania Žalovaná v 1. rade zhŕňa svoju argumentáciu. Žalovaná v 1. rade sa odvoláva
na to, že Súd prvej inštancie neodstránil rozpory medzi jednotlivými dôkazmi, nevykonal všetky dôkazy,
a účastníkov konania prerušoval v ich výpovedi na pojednávaniach. V dôsledku toho sa podľa jej
názoru len jednostranne priklonil k dôkazom a argumentom žalobcu. V prvom rade už z logiky veci
vyplýva, že v sporovom konaní je možné rozhodnúť iba v prospech jednej zo strán. Je preto zrejmé,
že rozhodnutie súdu bude vždy v prospech jednej strany a v neprospech druhej strany. V druhom

rade žalobca upozorňuje na skutočnosť, že Súd prvej inštancie na viacero ním predložených dôkazov
neprihliadol, resp. ich vyhodnotil ako nepodstatné pre rozhodnutie vo veci (napr. čestné vyhlásenia a
svedecké výpovede E. a R. R., ktoré boli označené ako tendenčné). Súd prvej inštancie tak vyhodnotil
práve viacero dôkazov predložených žalovanými ako relevantné podklady na rozhodnutie, že dôvody
vydedenia nie sú dané. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil vykonané dôkazy a aj náležite odôvodnil,

prečo bol vzťah žalobcu s poručiteľom formálny bez väčšej hĺbky, a to práve pričinením samotného
poručiteľa, v dôsledku čoho ani neboli dané dôvody vydedenia z listiny o vydedení. Odvolanie žalovanej
v 1. rade pôsobí zmätočne, tvrdenia sú vo vzájomnom rozpore, predložené argumenty svedčia skôr
v prospech žalobcu a nie sú z neho jednoznačne zrejmé a odôvodnené jednotlivé odvolacie dôvody.
Žalobca má za to, že Súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam, skutkový stav správne

právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, s prihliadnutím na skutkový stav, príslušné právne
normy. Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhuje, aby odvolací súd v zmysle §387, ods. 1 CSP a
§392 CSP vydal rozsudok, ktorým rozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 25.10.2023, sp. zn.
B2-50C/30/2021-455 potvrdzuje a zároveň priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

90. K odvolaniu žalovanej v 2. rade sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 29.04.2024 tak, že odvolanie
je podané na základe troch odvolacích dôvodov podľa §365 ods. 1 písm. b), písm. f) a písm. h) CSP,
avšak v Odvolaní nie je špecifikované, na základe čoho konkrétneho by mali byť podľa žalovanej v 2.
rade tieto odvolacie dôvody naplnené. Celé Odvolanie pôsobí zmätočne. Žalovaná v 2. rade v Odvolaní
v prvom rade poukazuje na to, že Súd prvej inštancie zdôvodnil Rozsudok podľa ods. 63 tým, že vzťah

žalobcu a poručiteľa nemal charakter skutočného vnútorného vzťahu, ale iba formálne vlažného. V
tejto súvislosti žalovaná v 2. rade v odvolaní uviedla, že rozvod manželstva nemožno pričítať iba za
ujmu otcovi. Rozvrat manželstva nastal hlavne z pričinenia matky žalobcu, pričom týmito konkrétnymi
skutkovými okolnosťami sa konajúci súd vôbec nezaoberal a ak sa nimi zaoberal, tak ich výklad prisúdil v
prospech žalobcu. Žalovaná v 2. rade odvodzuje z rozhodnutia súdu skutočnosť, že akoby k rozvodu ani

nemohlo dôjsť a ak k nemu dôjde, je to na ujmu otca, ktorý vo svojej podstate nezvládol svoju úlohu. K
tomuto argumentu žalovanej v 2. rade žalobca uvádza, že Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite
odôvodnil, a to nie jednou vetou ako poukazuje žalovaná v 2. rade v Odvolaní, ale vyhodnocovaním
dôkazov a výkladom o svojich úvahách v ods. 63 - 78 Rozsudku. Práve v ods. 78 Rozsudku Súd prvej
inštancie správne poznamenal, že ďalšími námietkami a argumentami žalovaných (aj napr. dôvodmi

rozvodu) sa nezaoberal, nakoľko boli neopodstatené pre spor a posúdenie veci. S týmto názorom Súdu
prvejinštanciesažalobcastotožňuje,nakoľkodôvodyrozvoduporučiteľaajehomatkyniesúpredmetom
konania a ani nemajú význam pre posúdenie dôvodov vydedenia. Dôvody rozvodu manželstva rodičov
nemohol žalobca ako v tom čase 3-ročné dieťa ani žiadnym spôsobom ovplyvniť. Okrem toho žalobca
upozorňuje na irelevantnosť tvrdenia o tom, že ak sa aj Súd prvej inštancie týmito dôvodmi zaoberal,

tak ich výklad prisúdil v prospech žalobcu. V prvom rade už z logiky veci vyplýva, že v sporovom konaní
o určenie, či sú dôvody vydedenia dané, je možné rozhodnúť iba v prospech jednej zo strán. Je preto
zrejmé, že rozhodnutie súdu bude vždy v prospech jednej strany a v neprospech druhej strany. V druhom
rade žalobca upozorňuje na skutočnosť, že Súd prvej inštancie na viacero ním predložených dôkazov
neprihliadol, resp. ich vyhodnotil ako nepodstatné pre rozhodnutie vo veci (napr. čestné vyhlásenia a

svedecké výpovede E. R. a R. R., ktoré boli označené ako tendenčné). Súd prvej inštancie tak vyhodnotil
práve viacero dôkazov predložených žalovanými ako relevantné podklady na rozhodnutie, že dôvody
vydedenia nie sú dané.91. Žalovaná v 2. rade ďalej v Odvolaní uvádza, že ako uviedli vo svojich vyjadreniach, predovšetkým
je potrebné mať na pamäti, že vzťah otca a syna sa odohrával v rokoch 60. a 70. rokoch 20. storočia,
kedy neexistovali žiadne prostriedky osobnej komunikácie, osobné motorové vozidlá bežne dostupné a

pod. V tejto súvislosti žalobca uvádza, že napriek neexistencii prostriedkov osobnej komunikácie a nižšej
dostupnosti osobných motorových vozidiel v danom čase, mali ale žalobca aj poručiteľ rovnaké možnosti
na budovanie vzájomného vzťahu. Poručiteľ mohol rovnako vlakom navštevovať žalobcu tak, ako
žalobca navštevoval jeho, avšak k tomu zo strany poručiteľa počas žalobcovho detstva nedochádzalo.
Preto možno dospieť k záveru, že poručiteľ mal oproti žalobcovi v útlom veku de facto väčšie možnosti

osobnýchnávštevabudovaniavzťahu.Tentoargumentžalovanejv2.radejepretovovzťahukpredmetu
konania tiež irelevantný. Žalovaná v 2. rade v Odvolaní napáda Rozsudok aj z dôvodu, že Súd prvej
inštancie sa nezaoberal skutočnosťou, že súrodenci boli dvaja a nevysvetlil, prečo vzťah žalovanej v 2.
rade s poručiteľom bol normálny a vzťah žalobcu s poručiteľom nebol v rámci spoločenskej konvencie.
Súd prvej inštancie ignoroval fakt, že okrem žalobcu existovala aj jeho sestra, ku ktorej postaveniu sa
nevyjadril. Žalobca opätovne spochybňuje uvedený argument žalovanej v 2. rade, nakoľko obdobne ako

dôvodyrozvodurodičovžalobcu,nebolvzťahporučiteľasožalovanouv2.radepredmetomkonaniaaani
nemal vo vzťahu k predmetu konania žiadny praktický význam. Vzťah rodiča k deťom sa predsa buduje
voči každému dieťaťu jednotlivo, a preto nie je možné odôvodniť narušený vzťah žalobcu s poručiteľom
tým, že poručiteľ mal so svojím druhým dieťaťom dobrý vzťah. Tiež to automaticky neznamená, že
narušenie vzťahu medzi žalobcom a poručiteľom je preto možné pričítať žalobcovi. Súd prvej inštancie

správne vyhodnotil vykonané dôkazy a aj náležite odôvodnil, prečo bol vzťah žalobcu s poručiteľom
formálny bez väčšej hĺbky, a to práve pričinením samotného poručiteľa, v dôsledku čoho ani neboli dané
dôvody vydedenia z listiny o vydedení.

92. Záverom Odvolania žalovaná v 2. rade uvádza, že Rozsudok je nepreskúmateľný a namiesto

riadneho odôvodnenia uviedol Súd prvej inštancie iba všeobecné, šablónovité odôvodnenie. S týmto
tvrdením sa taktiež nemožno stotožniť, nakoľko Súd prvej inštancie riadne a vyčerpávajúco odôvodnil,
ako vyhodnotil predložené dôkazy, na ktoré dôkazy prihliadol a neprihliadol, ako aj na základe akých
úvah dospel k názoru, že vzťah medzi žalobcom a poručiteľom bol len formálny, v dôsledku čoho Súd
prvej inštancie rozhodol, že dôvody vydedenia nie sú dané. Súd prvej inštancie sa náležitým spôsobom

vyjadril aj k rozhodnutiu o priznaní nároku na náhradu trov, neobstojí preto ani argument žalovanej v 2.
rade v Odvolaní o tom, že by žalobca mal nárok na náhradu trov konania iba vo výške 50% z dôvodu
iba jeho čiastočného úspechu vo veci. Súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom vysporiadal s
dôvodmi,prektorézamietolčasťžalobnéhonávrhu„vydedeniejeneplatné“.Tátočasťžalobnéhonávrhu
bola zamietnutá z formálneho dôvodu, a to že postavenie žalobcu by sa ani priznaním tohto nároku

nezmenilo a predmetom žaloby bolo určenie spornej skutočnosti (nie právnej otázky). Zamietnutie tejto
časti žaloby nemalo na pomer úspechu vo veci žiaden vplyv, preto bol žalobcovi správne priznaný
nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. Odvolanie žalovanej v 2. rade pôsobí zmätočne,
neštruktúrovane a nie sú z neho jednoznačne zrejmé a odôvodnené jednotlivé odvolacie dôvody.
Žalovaná v 2. rade navyše v Odvolaní argumentuje neposúdením skutočností, ktoré však nemajú na

priebeh konania a na meritórne rozhodnutie žiaden vplyv. Žalobca má za to, že Súd prvej inštancie
dospel k správnym skutkovým zisteniam, skutkový stav správne právne posúdil a svoje rozhodnutie
náležite odôvodnil, s prihliadnutím na skutkový stav, príslušné právne normy a relevantnú judikatúru.

93. Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhuje, aby odvolací súd v zmysle §386, písm. a) CSP

a §392 CSP vydal nasledujúce uznesenie I. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalovanej v 2. rade zo
dňa 22.11.2024 ako oneskorene podané odmieta. II. Žalobca má voči žalovaným nárok na náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 100 %. Nakoľko žalobca objektívne nemá možnosť, ako presne zistiť
včasnosť podania odvolania, pre prípad, že by bolo podané včas, alternatívne navrhuje, aby odvolací
súd v zmysle §387, ods. 1 CSP a §392 CSP vydal nasledujúci rozsudok I. Krajský súd v Bratislave

rozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 25.10.2023, sp. zn. B2-50C/30/2021-455, potvrdzuje. II.
Žalobca má voči žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.

94. K odvolaniu žalovanej v 2. rade sa vyjadrila žalovaná v 1. rade podaním zo dňa 03.05.2024, ktorá
uviedla, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odvolaním žalovanej v 2. rade proti rozsudku zo dňa

25.10.2023, č.k.: B2-50C/30/2021, vrátane jeho dôvodov, vrátane dôvodu porušenia práva žalovaných
na spravodlivý súdny proces. Žalovaná v 2. rade v predmetnom odvolaní poukazuje najmä na to, čo tvrdí
aj žalovaná v 1. rade: prvostupňový súd v celom konaní nijako neodstránil, ani sa nezaoberal rozporom
medzi:1)priamymitvrdeniamiadôkazmižalovanejv2.radeakostaršejsestryžalobcu,ktoráspolusožalobcom
autenticky a „naživo" prežívala detstvo aj u otca aj u mamy a je nestranná, keďže je žalovanou len z

procesných dôvodov (procesné spoločenstvo),
2) písomnými vyhláseniami matky žalobcu a žalovanej v 2. rade O. U., ktorá sa v týchto svojich
ohováračských vyjadreniach vyjadrovala aj o vzťahoch s tretími osobami, ktorých účastníčkou nikdy
nebola a mohla sa o nich dopočuť len z počutia,
- žalovaná v 2. rade pred súdom dňa 07.12.2022 uviedla, že vzťah medzi poručiteľom a žalobcom začal

chladnúťažpočasžalobcovhotretiehomanželstva,t.j,ccavroku2000,keďbolžalobcaccaštyridsiatnik,
čo nekorešponduje s konštatovaním súdu, že sa tak stalo v detstve žalobcu,
- súd vytrhol z kontextu rôzne vyjadrenia strán sporu i svedkov a vyskladal ich bez kontextu tak, aby
zapadli do už vopred vystavanej línie žalobcu; naopak tvrdenia a fakty vyvracajúce túto líniu súd úplne
opomenul,
- správne preto žalovaná v 2. rade tvrdí, že prvostupňový súd rozhodol nepreskúmateľným spôsobom.

Namiesto odôvodnenia reálne majúceho oporu v obsahu tvrdení, v obsahu výsluchov strán sporu a
výsluchov svedkov, ako aj v obsahu verifikovaných dôkazov nachádzajúcich sa v spise je odôvodnenie
napadnutého rozsudku všeobecné, šablónovité a tým aj zmätočné. Povinnosť súdu rozhodnutie
náležite odôvodniť je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu
rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj

špecifickými námietkami strany sporu. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva
v takej miere, že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP,
treba preto považovať aj taký nedostatok rozhodnutia súdu, keď argumentácia obsiahnutá v odôvodnení
rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé.

95. Čo sa týka trov tohto konania, žalovaná v 1. rade súhlasí s námietkou žalovanej v 2. rade, a taktiež
namieta súdom priznané trovy konania žalobcovi vo výške 100 %, nakoľko žalobca skutočne neuspel v
celom rozsahu a neobstojí záver súdu, že žalobca údajne nedopatrením uviedol nesprávny petit žaloby.
Žalobca reálne žaloval nesprávny petit žaloby, tento petit bol súdom zamietnutý a výsledkom je, že v
jednom z dvoch žalovaných petitov bol žalobca neúspešný, čím bol neúspešný minimálne vo výške 50

%. Má za to, že úlohou súdu je rozhodnúť o trovách konania podľa úspechu v súlade s CSP a nie je
úlohou súdu uvažovať namiesto žalobcu a fabulovať prečo žalobca žaloval tak ako žaloval, o to viac keď
žalobca je od počiatku kvalifikovane právne zastúpený.

96. V nadväznosti na uvedené, žalovaná v 1. rade v zhode so žalovanou v 2. rade navrhuje odvolaciemu

súdu, aby odvolací súd rozsudok Mestského súdu Bratislava IV č.k. B2-50C/30/2021- 455 zo dňa
25.10.2023 zmenil a žalobu zamietol v celom rozsahu, alebo aby napadnutý rozsudok zrušil, vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci a žalovaným priznal náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100%.

97. Odvolací súd preskúmal vec, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania § 379, § 380 ods. 1 Civilného
sporového poriadku, vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné
podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to
dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l CSP) a dospel k záveru, že odvolaniam žalovaných nemožno
priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 25.03.2025; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku

boli strany sporu, ich právni zástupcovia, upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods.
1, ods. 3, § 385 ods. 1 CSP). Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných
ustanovení a zo skutočností, ktoré vyšli najavo najneskôr do konca lehoty na podanie odvolania.
Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie a dôvodnosti
odvolania boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré

nepochybne existovali v čase vyhlásenia rozsudku, resp. v čase podania odvolania.

98. Rozsudok súdu prvej inštancie napadnutý odvolaniami žalovaných je vecne a právne správny, je
výsledkom vykonaného dokazovania, a ako taký ho odvolací súd potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2 CSP).
Odvolateľky v odvolaniach neuvádzali podstatné, rozhodujúce, konkrétne, právne skutočnosti, ktoré

by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že ide
o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou, a teda aj odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania.99. Vo všeobecnosti vydedením rozumieme jednostranný výslovný prejav poručiteľovej vôle, ktorým
sa odníma potomkovi ako neopomenuteľnému dedičovi právo, ktoré by mu inak patrilo podľa zákona.
Vydedenie ako jednostranný právny úkon poručiteľa musí spĺňať určité materiálne a formálne náležitosti.

Materiálnou náležitosťou vydedenia je (okrem všeobecných požiadaviek pre platnosť právnych úkonov)
existencia konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone. Dôvod vydedenia sa musí uviesť
v listine o vydedení. Skúmanie tejto možnosti poručiteľa a predpokladov vydedenia musí byť však
posudzované aj so zreteľom na tú skutočnosť, či potomok poručiteľa mal riadnu možnosť o poručiteľa
prejaviť opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejaviť mal t.j. že poručiteľ mal sám záujem sa s

dieťaťom stýkať a udržiavať s ním bežné príbuzenské vzťahy. Samotné vydedenie prichádza do úvahy
len tam, kde poručiteľ o tento blízky príbuzenský vzťah stojí, kde sa ho nezáujem potomka osobne
citovo dotýka, kde mu tento stav vadí, nie v prípade, keď ide o situáciu, keď je mu tento stav ľahostajný,
prípadne, keď k nemu aj sám prispel. Zákonný dôvod vydedenia uvedený v citovanom ustanovení
totiž vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná
existencia takéhoto stavu (k tomu pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/32/2014 zo dňa

27.05.2014).

100. Ustanovenie § 469a OZ taxatívne vypočítava dôvody vydedenia a zaraďuje ich do štyroch skupín.
Pre všetky dôvody je charakteristické negatívne správanie sa potomka v rozpore s dobrými mravmi.
Samotné dobré mravy charakterizuje súdna prax ako všeobecne spoločensky uznávané zásady konania

v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny výkon práva, rešpektovanie
zásady rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov). Za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom
tak treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich
mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Okolnosti posudzovaného prípadu môžu
potom spočívať ako v pasivite (nezáujme) potomka o poručiteľa, tak aj v správaní, ktorým síce potomok

o poručiteľa záujem prejavuje, avšak spôsobom nezodpovedajúcim riadnemu správaniu sa potomka k
rodičovi, napr. aj spôsobom, ktorým trvale prekračuje zásady spoločenskej slušnosti (Rc 8/2008).

101. Po preskúmaní notárskej zápisnice sp. zn. N 432/2018, Nz 20796/2018, ktorá obsahuje listinu o
vydedení žalobcu a ktorá bola spísaná dňa 25.06.2018 na Notárskom úrade D.. W. G. v T., odvolací

súd zistil, že poručiteľ odôvodnil vydedenie svojho syna (žalobcu) tým, že tento mu trvalo neprejavuje
opravdivý záujem, ktorý by mu mal ako potomok prejavovať a v rozpore s dobrými mravmi mu
neposkytuje potrebnú pomoc v chorobe, v starobe a iných závažných prípadoch. Ďalej uviedol, že
žalobca pochádza z jeho prvého manželstva, v čase rozvodu mal asi 13 rokov, chodil do školy a
mali dobrý vzťah. Po ukončení školy žalobcom sa ich vzťahy začali meniť, žalobca prestal poručiteľa

vyhľadávať a kontaktovať. Poručiteľ tvrdil, že on sa o kontakt snažil, písal žalobcovi na narodeniny,
meniny aj Vianoce, ale nebol žiaden spätný kontakt. Stretávali sa už len pri príležitostiach ako bol
napríklad pohreb matky poručiteľa. V čase spísania listiny o vydedení sa nevideli viac ako 10 rokov,
pričom poručiteľa mrzí, že sa ich vzťahy pokazili.

102. Súdna prax a početná judikatúra ustálila, že dôvody vydedenia je vzhľadom na nespočetné
osobitosti, špecifiká, variabilitu rodinných vzťahov a podobne... potrebné a priam nutné posudzovať
a zisťovať ich objektivitu vždy zásadne individuálne, s prihliadnutím a rešpektovaním špecifických
okolností konkrétneho prípadu. Predmetné zákonom stanovené dôvody vydedenia nemožno preto
paušalizovať a vykladať určitým striktným spôsobom, sú totiž príliš subjektívnymi a pri každom

jednotlivcovi sa posudzujú a zdôvodňujú inak. Možno nimi postihnúť široký okruh sociálnej a emočnej
interakcie medzi predkami a potomkami existujúcej v rodinných väzbách medzi poručiteľom a inak
neopomenuteľnými dedičmi - jeho potomkami (k tomu pozri rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici,
sp. zn. 14Co/492/2016 zo dňa 28.03.2017).

103. Odvolací súd má v tomto prípade za to, že poručiteľ sa pri vymedzení dôvodov vydedenia svojho
potomka obmedzil na prísne formálne uvedenie dôvodov vydedenia tak, ako ich uvádza ust. § 469a
OZ, bez akejkoľvek špecifikácie jednotlivých konaní, resp. konkrétnych počinov žalobcu, ktoré by boli
schopné preukázať, že žalobca o poručiteľa trvalo neprejavoval opravdivý záujem, resp. aké konanie/
správaniemalobyťvrozporesdobrýmimravmivsúvislostisneposkytnutímpotrebnejpomocivchorobe,

v starobe a v iných závažných prípadoch v živote poručiteľa. Z listiny o vydedení teda nevyplýva, na
základe čoho dospel poručiteľ k rozhodnutiu svojho potomka (žalobcu) vydediť, pričom nie je možné
identifikovať, či zo strany poručiteľa dochádzalo ku konkrétnym prosbám o pomoc v chorobe a starobe,
keď sám potvrdil, že sa so žalobcom nevidel viac ako 10 rokov. Na účinné vydedenie v tomto prípadenestačí ničím nepodložené tvrdenie poručiteľa, že mu žalobca nepomohol, keď nie je možné (ani z
listiny o vydedení, ani zo žalovanými podaných odvolaní) dospieť k záveru, či poručiteľ o takúto pomoc
vôbec stál a či ju od žalobcu požadoval. Situácia by bola zrejmé iná, ak by napríklad poručiteľ (alebo v

súčasnosti žalované) bol schopný dôveryhodným spôsobom preukázať, že žalobca v rozpore s dobrými
mravmivysloveneodmietolsvojmuotcoviposkytnúťžiadanúpomoc;kpreukázaniutakýchtoskutočností
však nedošlo. Sprísnené požiadavky na úkon vydedenia sú odôvodnené tým, že prípadné nejasnosti,
resp. absencie konkrétnych pohnútok, ktoré viedli poručiteľa k vydedeniu potomka, už nie je možné
po jeho smrti upraviť ani doplniť. Nie je v ňom priestor na úvahy ani polemiky o tom, čo skutočne

poručiteľa viedlo, keď sa pre takýto úkon rozhodol (k tomu pozri rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.
zn. 9Co/124/2022 zo dňa 10.11.2022).

104. Pri úvahe, či ide o neprejavenie opravdivého záujmu v zmysle ust. § 469a ods. 1 písm. b)
Občianskeho zákonníka, treba považovať za významný vzťah medzi poručiteľom a potomkom, najmä,
či tento vzťah mal charakter skutočného vnútorného vzťahu a nielen predstieraného, formálneho.

Existenciu takéhoto kvalifikovaného vzťahu možno vyvodiť z rozličných vonkajších prejavov, napr. z
osobného, prípadne písomného styku, zo vzájomnej starostlivosti potomka a poručiteľa a pod., pričom
pri posudzovaní otázky, či existuje dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho
zákonníka,nemožnoopomenúťanikonkrétnemožnostidedičaprejavovaťtakýtozáujematiežokolnosti,
za ktorých k vydedeniu došlo (rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/343/2015 zo dňa

28.07.2016). Odvolací súd sa v prejednávanej veci zaoberal posúdením, či správanie žalobcu, t.j.
neprejavovanie opravdivého záujmu a neposkytovanie pomoci v chorobe a starobe, s prihliadnutím na
správanie sa samotného poručiteľa k nemu ako potomkovi, môže byť považované za nezavinené, a
rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že vzťah medzi rodičom a potomkom nemôže byť
udržiavaný jednostranne, t.j. nie je spravodlivé požadovať, aby ťarchu iniciatívy niesla nepretržite len

jedna strana, keď naopak druhá strana nevyvíja iniciatívu žiadnu. Z obsahu spisu je zrejmé, že vzťah
medzi poručiteľom a jeho synom (žalobcom) bol od samého začiatku skôr vzťahom formálnym, nikdy
medzi nimi nedošlo k prehĺbeniu vzájomných vzťahov tak, ako sa to pri vzťahoch rodič - dieťa vo
všeobecnosti predpokladá. Neprejavovanie záujmu žalobcu o poručiteľa nebolo tak zavinené výlučne
žalobcom, ale významnou mierou sa na tom podieľal aj sám poručiteľ. Za takto dokázaného skutkového

stavu nemožno podľa odvolacieho súdu od žalobcu spravodlivo žiadať, aby niesol zákonné dôsledky
vydedenia.

105. O neposkytnutie pomoci za podmienok uvedených v § 469a ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka
pôjde najmä vtedy, keď dedič poručiteľovi odkázanému na pomoc v chorobe a starobe neposkytol

potrebnú pomoc, hoci o tejto odkázanosti poručiteľa vedel a so zreteľom na svoje objektívne možnosti
a schopnosti mu pomoc mohol poskytnúť. Potreba pomoci na strane poručiteľa a objektívna možnosť
dedičaporučiteľovipomocposkytnúťsamusívkaždomkonkrétnomprípadeposudzovaťosobitne.Treba
to posúdiť z hľadiska, či dedičovo správanie sa bolo v rozpore s dobrými mravmi. K naplneniu tohto
dôvodu vydedenia nestačí, že poručiteľ bol chorý, dosiahol vek, ktorý možno označiť ako starobu alebo

sa ocitol v inej ťažkej životnej situácii. Potreba pomoci potomka závisí aj na tom, či nie je iná osoba,
od ktorej možno predovšetkým očakávať poskytovanie takejto pomoci a ktorá túto pomoc aj reálne
poskytuje a poskytovať môže, pretože má pre to lepšie podmienky ako potomok, ktorého sa vydedenie
týka. Pri odkázanosti poručiteľa na pomoc je ale nevyhnutné, aby potomok mal reálnu možnosť
poručiteľovi potrebnú pomoc poskytovať, teda či jej poskytovanie nevylučuje napríklad zdravotný stav

potomka. S poukazom na uvedené má odvolací súd za to, že poručiteľ nebol na pomoc potomka
(žalobcu) odkázaný, nakoľko tu boli iné osoby, ktoré mu pomoc reálne poskytovali a nebol v starobe a
chorobe ponechaný sám na seba, teda samotná skutočnosť, že pomoc mu neposkytoval práve žalobca,
nestačí na to, aby bol naplnený tento konkrétny dôvod vydedenia.

106. V tomto kontexte odvolací súd konštatuje, že dôvody vydedenia žalobcu jeho neb. otcom -
poručiteľom O. arch. D. zomr. XX.XX.XXXX, uvedené v Notárskej zápisnici o vydedení sp. zn. N
432/2018, Nz 20796/2018, spísanej dňa 25.06.2018 na Notárskom úrade D. nie sú dané.

107. Žalovaná v 1. rade vo svojom odvolaní zopakovala skutočnosti, ktoré boli pred súdom prvej

inštancie iba tvrdené, ale nepreukázané. V podanom odvolaní namietala, že časová os, z ktorej súd prvej
inštancie pri rozhodovaní vychádzal, nebola správna a sama ju vo svojom odvolaní detailne rozpísala.
Odvolací súd má v tomto smere za to, že všetky skutočnosti, ktoré boli podstatné pre rozhodnutie vo
veci samej boli riadnym spôsobom zistené a časový sled týchto podstatných udalostí vyvodil súd prvejinštancie z vykonaného dokazovania správne. Pre konanie vo veci samej sa nepovažuje za smerodajné,
či za celý svoj život bol žalobca s poručiteľom na dovolenke pri mori raz alebo dvakrát, nie je to
skutočnosť, ktorá by sama o sebe zakladala iné posúdenie vzťahu medzi poručiteľom ako rodičom a

žalobcom ako potomkom. Z tohto dôvodu považuje odvolací súd podrobný rozpis jednotlivých udalostí
života žalobcu v odvolaní žalovanej v 1. rade za priam nadbytočné.

108. Za irelevantné považuje odvolací súd aj informáciu o udržiavaní mimomanželského vzťahu matky
žalobcu, t.j. bývalej manželky poručiteľa, ktoré má byť podložené listom z roku 1964; nie je zrejmé, na

čo tým chcela žalovaná v prvom rade poukázať, resp. čo by týmto chcela dokázať. Táto skutočnosť
nemôže mať vplyv na vyhodnotenie existencie, resp. neexistencie klasického vzťahu otca so synom
medzi poručiteľom a žalobcom.

109. Ďalej sa žalovaná v prvom rade snažila vyvrátiť záver súdu o „vlažnom kontakte“ medzi žalobcom
a poručiteľom tým, že poukázala na dobrý vzťah, ktorý mal poručiteľ vytvorený so svojou vnučkou,

teda s dcérou žalobcu. S takouto námietkou sa odvolací súd nestotožňuje, pretože priaznivý, pozitívny
vzťah medzi starým rodičom a vnukom v žiadnom prípade automaticky negarantuje aj pozitívny vzťah
rodiča a potomka, teda poručiteľa a žalobcu. Žalovaná v prvom rade namietala aj nedostatočný
priestor na prednes žalovanej v druhom rade počas konania na súde prvej inštancie, pričom zároveň
poukázala na neprimerane veľký časový priestor daný dvom svedkyniam žalobcu, ktoré mali potvrdiť

existenciu jedného telefonátu v roku 2020, a z ktorých evidentne minimálne jedna klamala, čo priamo v
hlasovejnahrávkezaregistrovalajsúdprvejinštancie.Odvolacísúdpoukazujenasamotnéodôvodnenie
rozsudku súdu prvej inštancie, konkrétne bod 74., v ktorom obe čestné vyhlásenia, ako aj svedecké
výpovede svedkýň E. R. a R. R. vyhodnotil ako nekonzistentné a nepresvedčivé a rozhodol ich nevziať
do úvahy. Preto sa odvolací súd nestotožnil ani s touto odvolacou námietkou.

110. Žalovaná v druhom rade v podanom odvolaní uviedla, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí
nevysvetlil, prečo vzťah žalovanej v druhom rade s poručiteľom bol normálny a na druhej strane vzťah
so žalobcom a poručiteľom nebol v rámci spoločenskej konzekvencie. Toto tvrdenie vyhodnotil odvolací
súd ako irelevantné, nakoľko neexistuje žiadne pravidlo na to, že ak má rodič s jedným zo svojich

potomkov dobré vzťahy, automaticky bude mať takéto vzťahy aj s druhým potomkom. Každý vzťah rodič
- dieťa sa musí vyvíjať individuálne a všetky tieto vzťahy majú svoje osobitosti, pričom na ne vplývajú
aj vonkajšie faktory; preto nie je na mieste tvrdiť, že normálny vzťah poručiteľa so žalovanou v druhom
rade spôsobí, že je vylúčené, aby bol vzťah medzi poručiteľom a žalobcom „chladný“. Ďalej namietala,
že súd prvej inštancie vytiahol z kontextu rôzne vyjadrenia svedkov, pričom im prisúdil váhu podľa svojho

uváženia, ktoré sa od počiatku prikláňalo k záujmom žalobcu. Takáto námietka neobstojí, nakoľko v
civilnom sporovom konaní platí princíp voľného hodnotenia dôkazov, čo znamená, že súd hodnotí všetky
vykonané dôkazy, ako aj skutkové prednesy strán, či iné procesné úkony podľa svojej voľnej úvahy.
Žiaden vykonaný dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu, váhu pripisuje jednotlivým dôkazom sudca, a to
podľa pravidiel rozumnej aplikácie princípu voľného hodnotenia dôkazov, ktorý je vyjadrený v čl. 15 CSP.

111. Odvolací súd poznamenáva, že nesúhlasí ani s námietkou žalovanej v druhom rade o
nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Podľa odvolacieho súdu,
napadnutýrozsudokobsahujevšetkynáležitostivyplývajúcezustanovenia§220ods.2CSP.Vrozsudku
dal súd jasnú a presvedčivú odpoveď na podstatnú otázku, prečo rozhodol tak, že dôvody vydedenia

žalobcu nie sú dané. Dôkazy hodnotil v súlade s ustanovením § 185 ods. 1 a § 191 ods. 1 CSP, pričom
prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Namietala aj výšku uplatnených a priznaných trov
právneho zastúpenia, nakoľko je zrejmé, že žalobca neuspel v celom rozsahu. Predmetom žaloby zo
dňa 22.02.2021 bolo určenie, že dôvody vydedenia pre vydedenie žalobcu jeho otcom nebohým O..
arch. D. Úlehlom v listine o vydedení zo dňa 25.06.2018 nie sú dané a vydedenie je neplatné. Uvedené

podľa žalovanej v druhom rade nemožno subsumovať pod záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobca
nedopatrením uviedol nesprávny petit. Uvedené znamená to, že žalobca minimálne v časti 50% nebol
úspešný a aj to, že žalovaní boli úspešní v rozsahu 50%. Odvolací súd uvádza, že síce je pravdou,
že došlo k vade v podobe vnútorného rozporu medzi formulovaným petitom a skutkovými tvrdeniami v
žalobe, táto vada však nemôže ísť na ťarchu žalobcu, ktorý zjavne svojou žalobou smeroval k vyriešeniu

ním správne identifikovanej skutkovej otázky, o ktorej je spor (určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané)
takže záver súdu prvej inštancie o priznaní náhrady trov konania žalobcovi v rozsahu 100% je správny
(uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/49/2021 zo dňa 31.01.2023).112. Berúc do úvahy dostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, by odvolací súd
posudzovaním ďalších odvolacích námietok žalovaných, už len opakoval správnosť záverov súdu prvej
inštancie, ktorý po dôkladnej úvahe vydal svoje rozhodnutie v súlade s platnou právnou úpravou.

Žalované len zopakovali skutočnosti, na ktoré poukazovali pred súdom prvej inštancie, pričom na
dôkladnom zvážení a správnom vyhodnotení aj týchto skutočností a tvrdení spočíva prvoinštančným
súdom vydaný rozsudok. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov,
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby
bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia ÚS SR II. ÚS
251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu, už nespôsobilú ovplyvniť
posúdenie veci, teda odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

113. Nakoľko ani v odvolaniach žalované neuviedli žiadne skutočnosti, ktoré by iným spôsobom boli
spôsobilé vyhodnotiť stav zistený prvoinštančným súdom, odvolania nepovažoval odvolací súd za
dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a
podľa § 387 ods. 2 CSP sa stotožnil so skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie.

114. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l CSP a už vyššie uvedenými dôvodmi.
S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami
sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.
Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, ani nevzniesli

žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene
písomných stanovísk, by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho
súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO
proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej
pod sp. zn. 5Cdo/218/2009, 3Cdo/51/2011, 3Cdo/186/2012, 7Cdo/56/2011).

115. Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1, v spojení
s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Nakoľko odvolací súd vyhodnotil podané odvolania žalovaných ako
nedôvodné, tak potom žalobca mal v rámci odvolacieho konania úspech, a preto mu odvolací súd priznal
nárok na náhradu trov konania proti žalovaným v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2

CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

116. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP.).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej

v tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v

nesprávnom právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).