Rozsudok – Život a zdravie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 8, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 34T/83/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118012877
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Caban, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2118012877.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v konaní pred senátom zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Cabana,

PhD., a prísediacich Mgr. Jany Tajcnárovej a Mgr. Ľubomíra Jedličku, v trestnej veci obžalovaného: A.
B., nar. XX.XX.XXXX v Prahe, Česká republika, trvale bytom C. A. XX, C. A., pre zločin falšovanie,
pozmeňovanie a neoprávnená výroba peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2 Trestného zákona
v znení účinnom od 06.08.2024, na hlavnom pojednávaní dňa 08.04.2025 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

Vilém RAFAEL, nar. XX.XX.XXXX v Prahe, Česká republika,

trvale bytom C. A. XX, C. A.,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

v čase medzi 22:50 hod. a 23:00 hod. dňa 29.10.2015 v Trnave v herni Lukasy na Hviezdoslavovej ulici č.
4 v úmysle použiť ako pravú postupne vložil do výherného automatu – video lotery terminál multi lotto č.
2 označeného v herni ako č. 8, a výherného automatu – video lotery terminál multi lotto č. 1 označeného

vherniakoč.2,zaúčelomzískania(nastavenia)kredituanáslednéhospusteniahry,1kstejistejfalošnej
bankovkyvnominálnejhodnote200,-EURsériovéhočíslaHA0912371408,avšakobavýhernéautomaty
vydali zvukovú signalizáciu a bankovku, ktorá neprešla skenerom automatu, nezobrali, a na základe
odborného skúmania Národnej banky Slovenska bolo zistené, že predmetná bankovka je falošná so
stupňom nebezpečnosti „5“ – nepodarený falzifikát,

t e d a

falšované peniaze dal ako pravé,

č í m s p á c h a l

zločin falšovanie, pozmeňovanie a neoprávnená výroba peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2
Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024.

Za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 270 ods. 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 s použitím § 36 písm. p) Trestného
zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 5 Trestného zákona, § 41 ods. 1, ods. 2
Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona a § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Trestného zákona na

súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona a § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa v rámci súhrnného
trestu ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej
premávke v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona sa zrušuje výrok o treste uložený obžalovanému trestným rozkazom

Okresného súdu Levice zo dňa 26.11.2015, sp. zn. 0T/105/2015, právoplatný dňa 05.12.2015, ako aj
všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal dňa 09.11.2018 obžalobu na obvineného: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX v Prahe, Česká republika, trvale bytom C. A. XX, C. A., pre zločin falšovanie,

pozmeňovanie a neoprávnená výroba peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2 Trestného zákona,
ktorý mal byť obvineným spáchaný na skutkovom a právnom základe uvedenom v obžalobe.

Súd vo veci nariadil a vykonal hlavné pojednávanie. Počas hlavného pojednávania došlo k zmene
zloženia senátu, s ktorou obžalovaný vyslovil súhlas v zmysle § 277a ods. 1 Trestného poriadku.

Súdnahlavnompojednávanívykonaldôkazy:výsluchobžalovanéhoA.B.,výsluchsvedkaD.E.,výsluch
svedka F. A. G. a odborné vyjadrenie NBS (č. l. 66-67), zápisnica o výsluchu svedka E. H. (č. l. 57-60),
zápisnica o výsluchu svedka H. I. (č. l. 37-40), zápisnica o výsluchu svedka F. F. (č. l. 26-29), zápisnica
o výsluchu svedka F. J. (č. l. 43-47), zápisnica o vydaní veci (č. l. 65), fotodokumentácia bankovky (č. l.

68-69), hodnotenie ÚVTOS a skrátený výpis klienta (č. l. 270-271), lekárska správa – očná ambulancia
(č. l. 445), rozsudok súdu Krakov sp. zn. II K 1632/15/S a preklad (č. l. 435, č. l. 479-486), pripojený
spis Okresného súdu Levice sp. zn. 2T/28/2018, a z neho: rozkaz z 03.07.2018 a doručenky (č. l. 58-60),
rozsudok z 18.11.2019 a doložka PPL (č. l. 176-178), ďalej pripojený spis Okresného súdu Levice sp.
zn. 3T/167/2021, a z neho: trestný rozkaz z 14.01.2022, doručenky, PPL (č. l. 62-65), ďalej pripojený

spis Okresného súdu Levice sp. zn. 0T/20/2018, a z neho: trestný rozkaz z 09.03.2018, doručenky (č.
l. 46-47), ďalej pripojený spis Okresného súdu Levice sp. zn. 0T/105/2015, a z neho obžaloba (č. l. 35),
zápisnica o výsluchu zo dňa 26.11.2015 (č. l. 40-43), trestný rozkaz z 26.11.2015 (č. l. 45), uznesenie
o vznesení obvinenia zo dňa 25.11.2015 + doručenka zo dňa 25.11.2015 (č. l. 1), ďalej lustrácia v registri
obyvateľov (RO), lustrácia v centrálnej databáze súdov (CDB), lustrácia v centrálnej evidencii správnych

deliktov a priestupkov (CESDAP), a odpis z registra trestov (RT).

Súd v súlade s § 272 ods. 3 Trestného poriadku odmietol vykonať dôkaz navrhnutý obhajobou, a to nový
znalecký posudok KEÚ PZ na zodpovedanie otázky „či je bankovka, ktorá je predmetom tohto konania,
spôsobilá byť zameniteľná za pravú bankovku v technickom zariadení označenom vo výrokovej časti

obžaloby“, pretože súd tento dôkaz nepovažoval za podstatný, nakoľko ide o právnu otázku.

Súd po vykonanom dokazovaní a hodnotení dôkazov v súlade s § 2 ods. 12 Trestného poriadku dospel
k nasledovným záverom.

K výroku o vine.

Ad skutkový stav.

Z výpovede obžalovaného A. B. vyplýva, že pre odstup času si presný dátum nepamätá, od svojej mami

dostal 500 eurovú bankovku, a oni Rómovia majú taký zvyk, že hrajú medzi sebou karty. Z tej 500 eurovej
bankovky niečo prehral, vydali mu 310 alebo 320 eur naspäť, zobral si ich a dal si ich do peňaženky.
Potom s družkou a deťmi išli po námestí v Leviciach, išli nakupovať, a ako ona uviedla, že našiel 200
eurovú bankovku, to nebola tá istá 200 eurová bankovka. Bál sa, aby nevznikli doma hádky, že zase
prehral požičané peniaze od mami, čo mali na potraviny. Bol si vedomý, že to je nezodpovedné, a preto

sa nepriznal, že tie peniaze prehral, a tvrdil, že ich má stále u seba. Následne on, švagor, družka a sestraprišli do Trnavy, išli sa zabaviť. Boli v herni, jeho družka a sestra sa išli pozrieť po meste, on so švagrom
tam zostali, hrali automaty. Ako hrali automaty, prehral asi do 200 eur. Mal u seba tú istú peňaženku,
ktorú stále nosí, ale vôbec nevedel, že tú 200 eurovú bankovku, ktorá mu je teraz kladená za vinu, že je

falošná, vôbec to nevedel. Strčil ju do hracieho automatu, ten hrací automat mu ju nezobral. Potom k nim
prišiel krupiér a vytiahol na nich zbraň, aby počkali, kým neprídu policajti. Potom prišli policajné autá.

Z výpovede svedka D. E. vyplýva, že je príslušníkom PZ a dňa 29.10.2015 bol s kolegom E. H. vyslaný
na Hviezdoslavovu ulicu v čase približne 23:00 hod., že obsluha automatu má mať od klienta falošnú

bankovku. Po príchode na miesto zistili, že herňa je uzamknutá, otvoril ju krupiér, uzamknutá bola
preto, aby neušiel páchateľ. Keď do herne vstúpili, okrem krupiéra sa v nej nachádzali dve osoby,
a to dvaja Rómovia. Spýtali sa krupiéra ako prišiel k bankovke, pričom im vysvetlil, že jeden z Rómov,
ktorého následne identifikovali ako A. B., najskôr dal bankovku do jedného automatu, ktorý mu peniaze
nezobral a potom išiel k inému automatu. Na to išiel krupiér k nemu ohľadom bankovky, ktorú mu dotyčný
nechcel ukázať a schoval si ju. Spýtali sa A. B., kde sa nachádza uvedená bankovka, na čo svedkovi

odpovedal, že ju má vo vrecku. Ak si svedok dobre spomína, uviedol mu, aby bankovku vyložil na stôl,
aby sa mohli pozrieť, či sa jedná skutočne o falzifikát. Keď dotyčný vyložil bankovku, zistili, že sa jedná
jednoznačne na prvý pohľad o falzifikát bankovky v nominálnej hodnote 200 Eur, nakoľko išlo o obyčajný
kancelárskypapierbezochrannýchznakovaajnadotykbolohneďzrejmé,žepapierjeinýabankovkaje
falošná, nešlo o žiadne peniaze z detských hier. Potom prišiel na miesto vyšetrovateľ. Svedok s kolegom

bankovku žiadnym spôsobom nezaisťovali, toto musel urobiť vyšetrovateľ. Svedok tiež uviedol, že ďalší
chlap, ktorý tam bol s ním, ako i dievčatá, ktoré vošli do herne s nimi, pričom jedna z nich mala byť žena
Rafaela, vraveli, že oni nevedeli, že by mal falošnú bankovku, dištancovali sa od nej. Uviedli tiež, že do
herne ich zavolal A. B.. Svedok tiež uviedol, že A. B. mu ohľadom jeho zraku nič nehovoril.

Z výpovede svedka F. A. G. vyplýva, že sa odvoláva na odborné vyjadrenie, podľa ktorého falzifikát
svojím vzhľadom môže byť za nepriaznivých podmienok pre prijímateľa zameniteľný za pravú bankovku.
Medzi takéto podmienky patria subjektívne a objektívne príčiny, môžu to byť či už svetelné či
poveternostné podmienky, nepozornosť, ako aj neznalosť vyobrazenia a ochranných prvkov pravej
bankovky. Osoba, ktorá venuje dostatočnú pozornosť prijímaniu peniazov, by mala identifikovať takého

podozrivé platidlo. Tiež uviedla, že tento falzifikát, nakoľko má vietnamské nápisy, podľa vyjadrenia
Vietnamského veľvyslanectva ide o nápisy v zmysle neoficiálneho prekladu tzv. „posmrtná banka“.
Podľa neoficiálneho vyjadrenia vietnamského veľvyslanectva tieto bankovky slúžia podľa vietnamskej
kultúry pre potreby posmrtného života a k tradíciám. V odbornom vyjadrení je uvedené, že listina bola
vyhotovená ofsetovou tlačou, k čomu doplnila, že takéto tlačiarne ako sú tlačiarne laserové alebo

tlačiarne so striekanou tlačou. V tomto prípade bola listina vyhotovená ofsetom, čo znamená, že bola
vyhotovená tlačová doska, ktorá sa tlačí na nejakých tlačových zariadeniach, viacero takýchto listín bez
zmeny. Nie je to ojedinelý kus falzifikátu vyrobený ofsetom, keďže to využívajú kultúry ako „posmrtnú
bankovku“, tieto zachytili na území SR a taktiež na území celej EÚ. Tento falzifikát bol zaradený v 5.
stupni kvality ako nepodarený falzifikát. NBS falzifikáty klasifikuje do piatich stupňov kvality, pričom

stupeň kvality 1. je veľmi nebezpečný falzifikát a 5. stupeň kvality je nepodarený falzifikát. Na otázku, či
zameniteľnosť za pravú bankovku vyhodnocovali vo vzťahu k človeku, alebo aj vo vzťahu k technickému
zariadeniu, uviedla, že nie, vo vzťahu k tomu falzifikátu to nebolo vyhodnotené. Poukázala na to, že ide
o falzifikát 5. stupňa, to znamená, že takýto falzifikát by akékoľvek certifikované zariadenie malo zachytiť.
Na otázku, či je tá bankovka spôsobilá „oklamať“ certifikované technické zariadenie, uviedla, že nie.

Z výpovede svedka E. H. vyplýva, že je príslušníkom PZ, a dňa 29.10.2015 v čase okolo 23:00 hod.
boli vyslaní preveriť oznámenie, že v herni na Hviezdoslavovej ulici mal krupiér dostať od klienta falošnú
bankovku. Na mieste zistili, že herňa je zamknutá, avšak krupiér ju obratom otvoril a uviedol, že majú
také pokyny herňu zamknúť, aby prípadný predkladateľ falošnej bankovky neušiel. V zamknutej herni sa

okrem krupiéra nachádzali ďalšie dve osoby, dvaja Rómovia, pričom so svedkom do herne vstúpili aj dve
Rómky, ktoré evidentne patrili k obom Rómom. Svedkovi krupiér uviedol, že jeden z Rómov, na ktorého
ukázal, a ktorého neskôr identifikovali ako A. B., dal najskôr bankovku do jedného z automatov, pričom
tento automat peniaze nezobral a vydal zvukový signál. Následne dotyčný prešiel k inému automatu
a situácia sa znova opakovala. Po týchto signalizáciách išiel za dotyčným, aby sa ho spýtal, akú má

bankovku, resp. aby mu ju ukázal, čo dotyčný nechcel a mal si bankovku schovať. Svedok si myslí, že
sa dotyčného kolega opýtal, kde sa nachádza bankovka, a povedal, že ju má vo vrecku, a po kolegovej
výzve ju vyložil na stôl, pričom následne zistili, že sa skutočne jedná o falzifikát bankovky v nominálnej
hodnote 200 Eur. Hneď na prvý pohľad bolo vidieť, že ide o obyčajný kancelársky papier, ktorý nemážiadneochrannéznakyaneskôrajnadotykbolojasné,žepapierjeinýabankovkajefalošná.Vžiadnom
prípade nešlo o peniaze z detských hier a vyslovene išlo o napodobeninu reálnej bankovky samozrejme
bez ochranných znakov. Svedok tiež uviedol, že A. B. vôbec nič nehovoril o tom, že má zlý zrak a že

dobre nevidel na tú bankovku.

Z výpovede svedka H. I. vyplýva, že jeho družka je, resp. bola, sestra A. B.. Je pravdou, že boli spolu
s A. B., jeho priateľkou F. a svedok a jeho bývalá družka, v Trnave, a tiež sa rozhodli, že si idú zahrať do
herne automaty. Nevie povedať, koho to bol nápad. Keď prišli do herne, každý z nich hral na automatoch

sám, pričom dievčatá z herne odišli. Svedok mal v čase, keď išiel do herne, sumu asi 150 Eur, z ktorých
mu zostalo asi 20-30 Eur. Svedok sa nevedel vyjadriť, koľko prostriedkov mal pri sebe A. B., pretože mu
to nehovoril. Krupiér sa zrazu pohol smerom k A. B., za ktorým bol asi tak dva krát. Bol za ním z dôvodu,
že Vilém tam mal dávať nejaké zvláštne peniaze, že vraj aj krupiér sa ho pýtal, že čo to tam dáva. Zrazu
len počul, ako krupiér hovorí A., že na neho zavolá políciu, čo aj potom urobil. Krupiér tiež od A. pýtal
peniaze, ktoré tam dával, aby mu ich proste ukázal, ale Vilém mu ich nedal, a preto krupiér zavolal

políciu. Po príchode polície ich zobrali a svedok bankovku nevidel. Svedok nemal žiadnu vedomosť
o tom, že by A. B. mal mať pri sebe falošnú bankovku, svedkovi o tom nehovoril ani mu ju neukazoval.

Z výpovede svedka F. F. vyplýva, že je partnerkou A. B., spoznali sa pred 15 rokmi, už vtedy nosil veľkosť
dioptrií 3 do diaľky, v súčasnosti má dioptrie 7. Tiež uviedla, že A. B. okuliare, ktorá má, nosí neustále

na očiach, a to tak cez deň ako aj vo večerných hodinách až do doby kedy ide spať. Pokiaľ okuliare
nemá, tak nemá so zrakom žiadne ťažkosti a bez problémov nás ako aj predmety rozoznáva. Ku skutku
uviedla, že v roku 2015 išli ona, Vilém, jeho sestra K. B. a jej druh H. I. do Trnavy, chceli sa ísť zabaviť.
Svedkyňa s Vilémom mala približne 100 Eur. Tiež uviedla, že H. s A. chodili do rôznych herní častejšie,
jeden až dva krát do mesiaca. Po príchode do Trnavy zbadali herňu a všetci tam vošli, Vilo aj Slavo išli

každý k hraciemu automatu a hrali na týchto hry. Svedkyňa bola pri Vilémovi asi 20 minúť až pol hodinu,
počas tejto doby vložil Vilo do automatu približne 60 Eur, hral len pri jednom automate. Asi po pol hodine
svedkyňa spolu s K. z herne odišli. Vrátili sa približne po pol hodine a vnútri aj vonku boli príslušníci
polície. Od príslušníkov polície a aj od A. sa dozvedela, že mal dávať do výherného automatu detské
peniaze, išlo o peniaze v hodnote 200 Eur, a tieto mali doma z dôvodu, že sa malo jednať o detské

peniaze k detskej hre. Svedkyňa nevedela odkiaľ mal Vilo túto detskú bankovku. Mohli mu ju tam dať
deti alebo ju mohol zobrať z postele, kde mal peňaženku. Svedkyňa sa ho vyslovene pýtala, odkiaľ túto
bankovku vybral, a povedal jej, že ju mal vo vrecku a nemal ju v peňaženke. Povedal jej, že ju mohol
zobrať z postele, nakoľko keď sa oblieka tak si vyloží všetky veci na posteľ a potom si ich dáva do
vrecák. Vravel jej, že si nevšimol, že do výherného stroja dáva tento detský peniaz, resp. jej vravel,

že ani nevedel, čo to tam dáva, lebo to len vybral z vrecka a hneď to dával do stroja. K počtu detský
bankoviek uviedla, že on mal asi len túto jednu. V čase, keď Vilém dával do automatu túto bankovku,
svedkyňa pri ňom nebola a ani nevedela, že ju má pri sebe. Svedkyňa tiež uviedla, že nevie povedať, čo
uviedla v minulej výpovedi, bola pod vplyvom drog, a vtedy mala uviesť, že u A. videla falošnú bankovku
v hodnote 200 Eur, ktorú Vilo našiel na ulici, a aj ju jej ukazoval, pričom na prvý pohľad videla, že je

falošná a mal ju v peňaženke až do večera, kedy hral v Trnave. Svedkyňa tiež uviedla, že okolo októbra
2015 brala drogy skoro každý deň a to pervitín a heroín. Na otázku, prečo v skoršej výpovedi neuviedla,
že sa malo jednať o detské peniaze, uviedla, že si myslela, že sú to detské peniaze, a nemysleli si, že
z toho bude problém. Tiež uviedla, že v ten deň, keď boli v herni, Vilém okuliare na očiach mal.

Z výpovede svedka F. J. vyplýva, že pracuje ako čašník krupiér v herni Lukasy na Hviezdoslavovej ulici
č. 4 v Trnave. V herni majú 15 výherných automatov rôzneho druhu. Niekedy koncom októbra 2015 prišli
vo večerných hodinách do herne dvaja Rómovia, mladší z nich mal okuliare, zdali sa mu skôr dizajnové,
svedok nemal pocit, že by mal silné dioptrie. Myslí si to preto, že keď má niekto silné dioptrie, tak keď
sa niekto iný na neho pozrie, má pocit, že sklá sú rozmazané, čo v tomto prípade určite nebolo. V čase,

keď títo dvaja Rómovia prišli do herni, tak tam nebol nikto iný, mali pri sebe bankovku v hodnote 5 eur
a priamo prišli k svedkovi a chceli bankovku rozmeniť na drobné. Keď ju svedkovi podali, svedok zbadal,
že bankovka je roztrhnutá takmer na dve polovice, na čo im povedal, že takú bankovku im rozhodne
nerozmení, a nebude im dávať ani lepiacu pásku, ktorú od neho pýtali aby bankovku mohli zalepiť. Po
tom z herne obaja odišli. Do herne sa vrátili po nejakom čase a prišli spolu s nimi aj dve Rómky. Videl,

ako sa mladší z Rómov postavil k automatu č. 13, ktorý sa nachádza priamo pri bare po jeho ľavej ruke
a je vo vzdialenosti asi 1,5 metra od baru, takže dobre a bez problémov svedok vidí, aké bankovky dáva
zákazník do tohto automatu. Videl, ako tento mladší Róm dáva do toho automatu bankovky postupne
v hodnote 5 Eur a 10 Eur, pričom obe prehral. Na staršieho si nespomína, mladší bol bližšie k nemu.Starší B. už v herni podľa svedka bol, dva alebo tri krát, svedok si ho pamätal, ale ten mladší Róm počas
zmeny svedka ešte nebol, pričom je povinnosťou svedka tiež pozerať na zákazníkov a dávať pozor.
Rómovia patrili k sebe, komunikovali spolu aj s oboma Rómkami, ktoré asi po 10 minútach z herne odišli

a zostali tam už len uvedení Rómovia, pričom v herni boli len oni dva. F. B. potom, ako prehral obe
bankovky, presunul sa k automatu č. 8, čo bol výherný automat video lotery terminál multi lotto č. 2.
Svedok zaregistroval signál, ktorý vydal automat, a to zvukový signál, že automat nezobral bankovku,
pričom v tom momente sa svedok na neho pozeral a videl, ako mu automat vydával späť nejakú žltú
bankovku. Táto signalizácia sa spustí v momente, keď je bankovka poškodená, pokrčená alebo je úplne

nová alebo ak je falošná. Po tomto momente si svedok dotyčného mladšieho B. začal opätovne všímať,
i keď mu nič nepovedal, pretože sa stáva, že automat takto na už uvedený typ bankoviek zareaguje
vydaním zvukového signálu. Svedok videl, ako tento Róm prešiel k výhernému automatu označenému
v herni ako č. 2, a išlo o video lotery terminál multi lotto č. 1, ktorý sa nachádza na konci vo vzdialenosti
asi 4 metre, pričom čítačka na tomto stroji je viditeľná z jeho pohľadu, teda svedok videl celkom jasne,
akú bankovku dáva do toho prístroja. Svedok evidentne videl, ako do automatu dáva žltú bankovku do

stroja a opätovne sa ozvala zvuková signalizácia, v dôsledku čoho prišiel k nemu a povedal mu, či mu
má bankovku rozmeniť, keďže mu ju automat neberie, na čo svedkovi odpovedal, že nie, na čo mu
svedok povedal, aby mu ju dal, že ju chce oskenovať, či sa jedná o pravú bankovku. Opätovne odmietol
a odmietol ju svedkovi aj ukázať a pokrčil ju v ruke. Svedok zavolal šéfovi, ktorému povedal, že má
podozrenienafalošnúbankovku,alejunevidel,keďmujudotyčnýnechcelukázať,načomušéfpovedal,

že vie, aký je postup, a že zamkne herňu, čo svedok aj urobil a zavolal na políciu. Medzičasom kým
prišla polícia mu svedok povedal, či mu to stálo za to, na čo zostal zaskočený, i keď nepovedal priamo,
že vedel, že má falošnú bankovku, povedal, že nevedel, že bude nasledovať takýto postup, pričom
ten starší Róm povedal svedkovi, aby to nechal a aby ich pustil. V čase, keď už bola herňa zamknutá,
zazvonili na herňu tie dve Rómky, avšak svedok ich nevpustil a otvoril až keď prišla polícia, čo bolo

v priebehu 5-10 minút. Svedok na otázku, či počas čakania mladší Róm uvádzal, že má silné dioptrie
a že nevidel, čo do automatu vkladá, svedok uviedol, že nič také nevravel, a o očiach reč vôbec nebola.
Po príchode polície do herne vošli s príslušníkmi aj dve Rómky. Príslušníci dotyčného vyzvali, aby im
bankovku predložil a legitimoval sa, čo urobil a bankovku im odovzdal. Vzápätí videl, ako ju niektorý
z príslušníkov položil na pult, kde zbadali, že sa už na prvý pohľad jednalo o bankovku falošnú, ktorá

vlastne ani bankovka nebola, a bol to len akýsi žltý papier bez akýchkoľvek ochranných znakov. Svedok
hneď ako bankovku zbadal, bolo zrejmé, že ide o falzifikát a pripadala mu ako detská bankovka z hry.

* * * * *

Z výpovede obžalovaného a z výpovedí svedkov I., F. a J., zhodne vyplýva, že obžalovaný A. B. bol
dňa 29.10.2015 v herni Lukasy na Hviezdoslavovej 4 v Trnave, spolu so svojou družkou F. F., sestrou
K. B. a jej druhom H. I., pričom počas večera K. B. a F. F. z herne odišli, a vrátili sa až za súčasnej
prítomnosti príslušníkov PZ. Počas večera A. B. a H. I. hrali automaty. Tieto základné skutočnosti sporné
alebo namietané zo strany obhajoby ani neboli.

Sporným medzi stranami bolo, či obžalovaný vedel alebo nevedel, že bankovka v nominálnej hodnote
200 Eur je falošná, k čomu sa obžalovaný vyjadril tak, že „Ako sme hrali automaty, tak som prehral asi
cca do 200,- eur. Ja som mal u seba tú istú peňaženku, ktorú stále nosím, ale vôbec som nevedel, že
tú 200,- eurovku, ktorá mi je teraz za vinu kladená, že je falošná, som vôbec nevedel. Strčil som ju do

hracieho automatu, ten hrací automat mi to nezobral.“ a „V tom čase 2015 alebo 2014 neviem presne
v tej herni kde som sa nachádzal som sa pomýlil, lebo som hral automat a pomýlil som si ako som si
vyberal z peňaženky, tak som náhodou strčil tú bankovku.“

Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že obžalovaný vedel, že bankovka s nominálnou

hodnotou 200,- Eur je falošná, a to z nasledovných dôvodov.

Svedok F. J. vo svojej výpovedi opísal, ako obžalovaný najprv vložil do automatu postupne bankovky
v hodnote 5 Eur a 10 Eur, ktoré obidve prehral, a následne sa presunul k automatu č. 8, do ktorého
sa pokúsil vložiť žltú bankovku, avšak zvuková signalizácia signalizovala, že automat banku nezobral/

neprijal. Zvuková signalizácia sa spustí, keď je bankovka poškodená, pokrčená alebo je úplne nová
alebo ak je falošná. Potom sa obžalovaný presunul k automatu č. 2, a svedok J. jednoznačne videl,
že obžalovaný dáva do automatu žltú bankovku, a opätovne sa ozvala zvuková signalizácia. Svedok J.
potom prišiel k obžalovanému, žiadal od obžalovaného bankovku aby ju mohol oskenovať, a obžalovanýbankovku svedkovi odmietol dať, neukázal mu ju a pokrčil ju. Tieto skutočnosti, ktoré uviedol svedok
J., po krátkej dobe niekoľkých minút reprodukoval aj hliadke PZ, ktorá na miesto prišlo, čo vyplýva
z výpovedí svedkov E. a H., ktorí zhodne uviedol, ako im svedok J. opísal konanie obžalovaného

v herni. Skutočnosť, že obžalovaný odmietol krupiérovi – svedkovi Šurinu ukázať bankovku na kontrolu,
vyplýva aj z výpovede svedka I., kamaráta obžalovaného, ktorý uviedol, že krupiér od obžalovaného
pýtal peniaze, ktoré tam dával (do automatu), aby mu ich proste ukázal, ale obžalovaný mu ich nedal,
a preto krupiér zavolal políciu.

Takýto priebeh skutku, z ktorého vyplýva konanie obžalovaného, v zmysle ktorého obžalovaný najprv
vloží predmetnú bankovku do jedného automatu, týmto automatom je upozornený na problém s
bankovkou a automat mu bankovku nezoberie, a následne sa tú istú bankovku pokúsi vložiť do iného
automatu, kde je opäť upozornený na problém s bankovkou, a napokon obžalovaný túto bankovku
odmietne ukázať a poskytnúť krupiérovi na kontrolu, tak už z týchto okolností vyplýva, že obžalovaný
vedel, že predmetná bankovka je falošná.

Keďže obžalovaný na začiatku použil bankovky v hodnote 5 Eur a 10 Eur a s týmito hral, tak je
zrejmé, že obžalovaný vedel rozpoznať bankovky a vedel rozpoznať aj automat pred ním a použiť
ho. „Bezproblémové“ hranie vo svojej výpovedi opísala aj svedkyňa F., ktorá uviedla, že bola pri
obžalovanom20-30minút,počasktorýchobžalovanývložildoautomatupribližne60Eur.Jetedazrejmé,

že obžalovaný videl na veci vo svojom blízkom okolí (na bankovky a aj na automat) a vedel ich sám
rozpoznať. Ak by tomu tak nebolo, nebol by schopný samostatne hrať, a potreboval by pomoc či už pri
výbere bankoviek alebo by pri samotnom používaní automatu, čo však zo žiadneho dôkazu nevyplýva.
Potom logicky platí, že obžalovaný vedel o tom, akú žltú bankovku používa.

Ak by malo ísť o omyl, tak podľa názoru súdu by udalosti logicky prebiehali tak, že obžalovaný predmetnú
žltú bankovku použije ako prvú, a po zvukovej signalizácií si bankovku skontroluje aby zistil, prečo mu
automat bankovku neberie, prípadne si nechá bankovku skontrolovať krupiérom. Toto sa však nestalo.
Obžalovaný bol schopný rozpoznať bankovky a automat, tento aj použil, a následne vedome použil
žltú bankovku. Keď zistil, že mu automat bankovku nezoberie, išiel skúsiť iný automat, kde sa situácia

zopakovala.

Skoršie rozpoznanie bankoviek a použitie automatu v spojení s tým, že obžalovaný sa aj po zvukovej
signalizácii opäť pokúsil predmetnú bankovku použiť a následne túto odmietol ukázať a poskytnúť
krupiérovi na kontrolu, podľa názoru súdu preukazuje, že obžalovaný vedel, akú bankovku používa,

a že táto je falošná. Ak obžalovaný už bol opakovane zvukovou signalizáciou upozornený na problém
s bankovkou, a potom túto bankovku odmietne dať krupiérovi na kontrolu, pričom mu ju odmietne čo
i len ukázať a túto pokrčí, teda obžalovaný robí také úkony, ktoré majú zabrániť kontrole a vôbec čo i len
pohľadu a rozpoznaniu bankovky, tak súd takéto bránenie kontroly bankovky a jej skrývanie posúdil tak,
že takéto konanie svedčí o tom, že obžalovaný vedel, že bankovka je falošná, a chcel ju zatajiť aby sa

na túto skutočnosť neprišlo.

Pokiaľ obžalovaný poukazoval na svoje zdravotné problémy so zrakom, tak súd je toho názoru, že
v konaní síce bola táto skutočnosť preukázaná, avšak táto skutočnosť nemala vplyv na priebeh skutku
v tom zmysle, že by viedla u obžalovaného k omylu v tom, akú bankovku pri hraní použil. Okrem už skôr

uvedených skutočností, že obžalovaný hral s inými bankovkami a videl na automat, súd poukazuje na
výpovede svedkov E., H., F. a J.. Svedok E. vo výpovedi uviedol, že A. B. mu ohľadom jeho zraku nič
nehovoril, svedok H. vo výpovedi uviedol, že A. B. vôbec nič nehovoril o tom, že má zlý zrak a že dobre
nevidel na tú bankovku, a svedok J. uviedol, že obžalovaný v herni mal okuliare. Svedkyňa F. zhodne
uviedla, že v ten deň, keď boli v herni, obžalovaný okuliare na očiach mal, a tiež dodala, že obžalovaný

okuliare, ktorá má, nosí neustále na očiach, a to tak cez deň ako aj vo večerných hodinách až do doby
kedy ide spať, a pokiaľ okuliare nemá, tak nemá so zrakom žiadne ťažkosti a bez problémov „nás ako aj
predmety rozoznáva.“ Z týchto všetkých okolností má súd za preukázané, že problémy obžalovaného
so zrakom v čase spáchania skutku neviedli k tomu, že by obžalovaný nebol schopný rozpoznať akú
bankovku používa.

Ad právny stav.Počas konania súd stranám oznámil, že v dôsledku prijatia zákona č. 40/2024 Z. z., ktorým sa mení a
dopĺňazákonč.300/2005Z.z.Trestnýzákonvzneníneskoršíchpredpisovaktorýmsameniaadopĺňajú
niektoré zákony, a zákona č. 214/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný

zákon v znení neskorších predpisov, s poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo
dňa 03.07.2024, sp. zn. PL. ÚS 3/2024-761, vyhlásený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky dňa
06.08.2024 pod č. 215/2024 Z. z., s účinnosťou od 06.08.2024, bude súd skutok, ktorý je predmetom
obžaloby, ďalej v konaní právne kvalifikovať podľa právnej úpravy účinnej od 06.08.2024, a to ako
zločin falšovanie, pozmeňovanie a neoprávnená výroba peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2

Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024.

Podľa § 270 ods. 2 Trestného zákona „Kto falšuje, pozmení alebo neoprávnene vyrobí peniaze alebo
cenné papiere alebo kto falšuje, pozmení alebo neoprávnene vyrobí peniaze alebo cenné papiere v
úmysle dať ich ako pravé alebo ako peniaze alebo cenné papiere vyššej hodnoty, alebo kto falšované,
pozmenené alebo neoprávnene vyrobené peniaze alebo cenné papiere dá ako pravé, potrestá sa

odňatím slobody na dva roky až osem rokov.“

Súd mal za preukázaný skutkový stav, podstatou ktorého bolo, že obžalovaný vedel, že má falošnú
bankovku s nominálnou hodnotou 200,- Eur, a túto v úmysle použiť ako pravú najprv vložil do jedného
hracieho automatu, a keď hrací automat túto bankovku neprijal, tak ju následne vložil do druhého

hracieho automatu, ktorý opäť predmetnú bankovku neprijal. Dôvod vkladania bankoviek do hracieho
automatu je ten, že po vložení bankovky používateľ automatu získa kredit, s ktorým môže hrať, teda
spustiť hru, a bez vloženia bankovky nie je možné na automate hrať.

K námietkam obhajoby, v zmysle ktorých bankovka, o akú ide v prejednávanej veci, by s prihliadnutím

na odborné vyjadrenie a výpoveď svedkyne F. G., podľa ktorých ide o nepodarený falzifikát posledného
stupňa, by u každého pri venovaní dostatočnej pozornosti nemohla vyvolať riziko zámeny za pravé
finančné platidlo, a tiež v zmysle ktorých by takouto bankovkou nedokázal oklamať ani predmetné
zariadenie a ani pri vynaložení obvyklej starostlivosti by žiaden človek nemohol takúto bankovku poňať
ako pravú, súd uvádza nasledovné.

Súd sa s týmito námietkami nestotožnil a podľa názoru súdu ide o bankovku, ktorá je spôsobilá byť
zameniteľná za pravú bankovku, a to z nasledovných dôvodov.

V prvom rade súd poukazuje na odborné vyjadrenie Národnej banky Slovenska, podľa ktorého ide

o nepodarený falzifikát (stupeň kvality 5), a falzifikát svojím vzhľadom môže byť za nepriaznivých
podmienok pre prijímateľa zameniteľný za pravú bankovku. Tieto podmienky vo svojej výpovedi
vysvetlila svedkyňa F. G., ktorá uviedla, že medzi takéto podmienky patria subjektívne a objektívne
príčiny, môžu to byť či už svetelné či poveternostné podmienky, nepozornosť, ako aj neznalosť
vyobrazenia a ochranných prvkov pravej bankovky. Zameniteľnosť teda vyplýva z týchto dôkazov.

Pokiaľ obhajoba poukazovala na to, že takýto druh falzifikátu dokáže predmetné zariadenie – hrací
automat, odhaliť, čo sa stalo aj v prejednávanej veci, a čo vyplýva aj z výpovede svedkyne F. G., tak
táto skutočnosť nespochybňuje objektívnu stránku trestného činu. Takéto zariadenia, ale aj iné obdobné
zariadenia, ktoré fungujú na princípe prijímania peňazí, vrátane bankoviek, a majú ochranu pred prijatím

falzifikátov, tak práve táto ochrana má prijatiu falzifikátov zabrániť. Ak takáto ochrana funguje, tak to
znamená, že zariadenie prijalo bankovku na kontrolu a vyhodnotilo ju s uvedeným výsledkom, teda
zabránilo jej ďalšiemu použitiu, avšak relevantné je, že osoba, ktorá takúto bankovku do zariadenia
vložila, mala úmysel ju v danom zariadení použiť. To, že bola odhalená, potom nemôže takúto osobu
zbavovať trestnej zodpovednosti. Riziko zameniteľnosti uvedenej bankovky podľa názoru súdu zvyšuje

ajskutočnosť,ževsúčasnejdobesúpopulárnebezhotovostnéplatby,tedaosobyneprichádzajútoľkodo
osobného kontaktu s bankovkami ako pred spopularizovaním bezhotovostných platieb, pričom navyše
ide o bankovku s nominálnou hodnotou 200,- Eur, teda s hodnotou, ktorá sa v bežnom platobnom styku
nepoužíva, a s ktorou osoby v bežnom živote neprichádzajú bežne do kontaktu, teda ju nepoznajú tak
ako bankovky s nižšími nominálnymi hodnotami, čo len zvyšuje riziko zameniteľnosti. V tejto súvislosti

možno tiež poukázať na vyjadrenie obžalovaného, ktorý uviedol, že „som sa pomýlil, lebo som hral
automat a pomýlil som si ako som si vyberal z peňaženky, tak som náhodou strčil tú bankovku.“, čiže aj
ztohtojehovyjadreniavyplývazameniteľnosť,keďsijusámobžalovaný„pomýlil“.Tototvrdenievšaksúdpovažuje za účelovú obranu obžalovaného, nakoľko z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané,
že obžalovaný vedel akú bankovku používa, teda vedel, že nie je pravá.

Uvedené konanie obžalovaného a zistený skutkový stav súd právne posúdil tak, že tieto jednoznačne
preukazujú naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty zločinu falšovanie, pozmeňovanie a
neoprávnená výroba peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom
od 06.08.2024, pretože obžalovaný A. B. falšované (zameniteľný falzifikát so stupňom nebezpečnosti
„5“) peniaze (bankovku s nominálnou hodnotou 200,- Eur) dal ako pravé (vložil do hracieho automatu

s cieľom spustiť hru).

Pokiaľ obžalovaný uvádzal, že „Nikomu som túto bankovku neponúkal, alebo nechcel zameniť, ani
krupierovi, ani som nechcel s ňou nikomu platiť.“ tak uvedené skutočnosti nemajú právnu relevanciu,
nakoľko trestné je použitie bankovky nielen „voči“ osobe, ale aj „voči“ veci, napr. vloženie falošnej
bankovky do bankomatu s cieľom pripísať si uvedenú sumu vloženej bankovky na účet.

K výroku o treste.

Pri úvahe nad druhom a výmerou trestu súd vychádzal najmä z ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného
zákona, v zmysle ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že

mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol
riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov a vyjadriť morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Súd zároveň zohľadňoval zásady uvedené v § 33a Trestného zákona.

Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,

zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na odstránenie škodlivého
následku trestného činu, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu.

Obžalovaný A. B. má v odpise registra trestov 11 záznamov za obdobie od roku 2005 do roku 2022,

konkrétne ide o odsúdenia z rokov 2005, 2006, 2011, 2013, 2015, 2015, 2016, 2018, 2019, 2020 a 2022.
Odsúdenia sa týkajú najmä trestného činu marenie výkonu úradného rozhodnutia, ale aj trestného činu
lúpeže a porušovanie domovej slobody.

Obžalovanýbolnajmenej4krátvovýkonetrestuodňatiaslobody,poslednýnepodmienečnýtrestodňatia

slobody mu bol uložený v roku 2022 vo výmere 6 mesiacov, z ktorého mal výstup v roku 2023.

Obžalovaný má v registri priestupkov celkovo 3 priestupky na úseku dopravy za roky 2024, 2024 a 2020,
za ktoré mu boli uložené sankcie pokuta 30 Eur, pokuta 1300 Eur a zákaz činnosti 60 mesiacov, a pokuta
30 Eur.

Pri zločine falšovanie, pozmeňovanie a neoprávnená výroba peňazí a cenných papierov podľa § 270
ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024, je trestná sadzba trestu odňatia slobody 2
(dva) roky až 8 (osem) rokov.

Z vykonaného dokazovania týkajúceho sa možného súbehu trestnej činnosti súd zistil nasledovné
skutočnosti:

- 26.08.2015 doručenie TR OS Levice 0T/77/2015
- 23.10.2015 skutok Súd Krakov II K 1632/15/S

- 29.10.2015 skutok OS Trnava 34T/83/2018
- 25.11.2015 skutok OS Levice 0T/105/2015
- 26.11.2015 doručenie TR OS Levice 0T/105/2015
- 07.03.2018 skutok OS Levice 2T/28/2018
- 07.03.2018 skutok OS Levice 0T/20/2018

- 09.03.2018 doručenie TR OS Levice 0T/20/2018
- 09.07.2018 doručenie TR OS Levice 2T/28/2018
- 11.12.2020 skutok OS Levice 3T/167/2021
- 24.01.2022 doručenie TR OS Levice 3T/167/2021Z uvedeného prehľadu vyplýva, že trestná činnosť, ktorá je predmetom prejednávanej trestnej veci, je
v súbehu s trestnou činnosťou, ktorá bola predmetom konania vedeného pred Okresným súdom Levice

sp. zn. 0T/105/2015, a preto voči tomuto odsúdeniu prichádza do úvahy uloženie súhrnného trestu podľa
§ 42 ods. 1 Trestného zákona; voči rozhodnutiu Obvodného súdu pre Krakov nie je možné ukladať
súhrnný trest, nakoľko ide o cudzie rozhodnutie, t. j. rozhodnutie súdu iného štátu.

V zmysle § 42 ods. 1 Trestného zákona a § 41 ods. 1 Trestného zákona je prísnejšie trestným

zločin falšovanie, pozmeňovanie a neoprávnená výroba peňazí a cenných papierov podľa § 270
ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 (trestná sadzba 2-8 rokov), prejednávaný
v konaní pred Okresným súdom Trnava sp. zn. 34T/83/2018, oproti prečinu marenie výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona (trestná sadzba 0-2 roky), ktorý bol
prejednávaný v konaní pred Okresným súdom Levice sp. zn. 0T/105/2015, a to vzhľadom na prísnejšiu
trestnú sadzbu. Zároveň je daný dôvod na použitie § 41 ods. 2 Trestného zákona, pretože súd ukladal

trest odňatia slobody za dva úmyselné trestné činy (§ 270 ods. 2 Trestného zákona a § 348 ods.
1 písm. d) Trestného zákona), z ktorých aspoň jeden je zločinom (§ 270 ods. 2 Trestného zákona),
spáchaných dvoma skutkami (29.10.2015 a 25.11.2015). Vzhľadom na použitie § 41 ods. 2 Trestného
zákona súd v súlade s § 38 ods. 5 Trestného zákona nepoužil § 38 ods. 3 Trestného zákona, hoci
obžalovaný opätovne spáchal zločin (predchádzajúci zločin viď odsúdenie Okresného súdu Levice sp.

zn. 2T/301/2005), pretože by súčasné použitie týchto ustanovení bolo pre obžalovaného neprimerane
prísne.

Na základe vyššie uvedených úvah súd ukladal súhrnný trest odňatia slobody podľa § 270 ods. 2
Trestného zákona účinného od 06.08.2024 s poukazom na § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, § 42

ods. 1 Trestného zákona.

V súvislosti s ukladaním súhrnného trestu súd uvádza, že nakoľko prichádza do úvahy ukladanie
súhrnného trestu voči trestnému rozkazu Okresného súdu Levice zo dňa 26.11.2015, sp. zn.
0T/105/2015, ktorým bol obžalovanému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2

mesiace, tak súde môže ukladať iba trest odňatia slobody ako druh trestu, nakoľko podľa § 42 ods. 2
Trestného zákona súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším trestným rozkazom;
alternatívny trest, resp. iný druh trestu ako trest odňatia slobody, by bol miernejší ako trest odňatia
slobody. Zároveň nie je možné výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložiť, pretože trestný čin
v prejednávanej veci bol spáchaný počas skúšobnej doby určenej trestným rozkazom Okresného súdu

Levice zo dňa 26.08.2015, sp. zn. 0T/77/2015, ktorá plynula od 27.08.2015 do 27.08.2017, a skutok
v prejednávanej veci sa stal 29.10.2015. Podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody podľa § 49
ods. 1 Trestného zákona vylučuje § 49 ods. 3 Trestného zákona, podľa ktorého „ustanovenia odsekov
1 a 2 sa nepoužijú, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe
podmienečnéhoodsúdeniaalebovskúšobnejdobepodmienečnéhoprepusteniazvýkonutrestuodňatia

slobody.“

Súd pri skúmaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona dospel k
záveru, že u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a jednu priťažujúcu okolnosť. Poľahčujúca
okolnosť podľa § 36 písm. p) Trestného zákona, že obžalovaný spáchal trestný čin, trestné stíhanie

pre ktorý bolo vedené neprimerane dlho, ak túto skutočnosť nemožno spravodlivo pričítať páchateľovi
alebo jeho obhajcovi, je daný dĺžkou konania vzhľadom na skutočnosť, že skutok sa stal v októbri 2015,
vyšetrovanie bolo ukončené v októbri 2018, a súdne konanie po prvé rozhodnutie vo veci samej trvá
6 rokov a 4 mesiace. Priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, že obžalovaný už
bol za trestný čin odsúdený, je daná s poukazom na jeho záznamy v odpise registra trestov, napríklad

odsúdenie Okresného súdu Levice sp. zn. 3T/167/2021. Pre úplnosť súd uvádza, že súd nevzhliadol
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, že by sa obžalovaný priznal k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval, pretože táto poľahčujúca okolnosť bola síce konštatovaná
v konaní 0T/105/2015, avšak vzhľadom na ukladanie súhrnného trestu súd posudzuje celú trestnú
činnosť, za ktorú súd ukladá trest, a keďže sa obžalovaný k spáchaniu trestného činu v prejednávanej

veci nepriznal, túto poľahčujúcu okolnosť nebolo možné konštatovať. Súd tiež nevzhliadol priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, že obžalovaný spáchal viac trestných činov, a to
z dôvodu použitia § 41 ods. 2 Trestného zákona, ktorý vylučuje použitie § 37 písm. h) Trestného zákonavzhľadom na zásadu „ne bis in idem“ (viď Tpj 104/2009 alebo uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn.
II. ÚS 189/2019).

* * *

Súd sa zaoberal aj tým, či u obžalovaného prichádza do úvahy mimoriadne zníženie trestu pod
dolnú hranicu trestnej sadzby podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona a dospel k pozitívnemu záveru z
nasledovných dôvodov.

Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona „Ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery
páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno
páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.“

Podľa § 39 ods. 3 písm. e) Trestného zákona „Pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú
sadzbu však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako šesť mesiacov, ak je v osobitnej časti
tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody menej ako päť rokov.“

Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. marca 2010, sp. zn. 5 To 14/2009

„Dĺžka konania, ktorá s prihliadnutím na obťažnosť veci, postoj obvineného k trestnému stíhaniu
a procesný postup orgánov činných v trestnom konaní výrazne a neprimerane presahuje dĺžku konania
v porovnateľných veciach je takou okolnosťou prípadu, ktorá odôvodňuje pri ukladaní trestu použiť
mimoriadne zmierňovacie ustanovenie podľa §.40 ods. 1 Tr. zák., účinného do 1. januára 2006 ( § 39
ods. 1 Tr. zák. ) a uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom

s obmedzením uvedeným v ustanovení § 40 ods. 4 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 ( § 39 ods.
3 Tr. zák.).“

Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. novembra 2024, sp. zn. 5To/4/2024 „Zo
spisu vyplýva, že od spáchania skutkov uplynula doba vyše 20 rokov, pričom súdne konanie po podaní

obžaloby (28. október 2005) trvalo 19 rokov, čo je neúmerná doba, keď zo spisu nevyplýva, že by
obžalovaný relevantným spôsobom prispel k samotnej dĺžke tohto konania. Nie je možné akceptovať,
aby konanie v takejto veci, v zásade skutkovo a právne nevymykajúcej sa štandardu obvyklých trestných
vecí (obžaloba bola podaná pre dva skutky na tri obžalované osoby), trvalo po podaní obžaloby 19 rokov
(hoci prvýkrát krajským súdom vydaný rozsudok bol z roku 2007, druhý rozsudok z roku 2010 a tretí

rozsudokzroku2014).PozrušenítretiehorozsudkuprvostupňovéhosúduuznesenímNajvyššiehosúdu
SR z 29. októbra 2015, sp. zn. 5 To 12/2015, bolo síce odvolacím súdom prikázané, aby prvostupňový
súd vec prejednal a rozhodol v inom zložení senátu, čo malo ten dôsledok, že vec bola prejednávaná
na hlavnom pojednávaní odznova, ale aj tak trvanie nového konania do vydania napadnutého rozsudku
prvostupňovým súdom sedem a pol roka, je objektívne neakceptovateľná doba. Vzhľadom na objektívne

neakceptovateľnú dĺžku trestného konania a osobitne súdneho konania po podaní obžaloby bolo preto
nevyhnutné, aby odvolací súd uvedené relevantným spôsobom zohľadnil pri ukladaní trestu s poukazom
na právo na prerokovanie veci v primeranej lehote vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ako aj čl.
48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, a teda uložil trest odňatia
slobody vzhľadom na okolnosti prípadu s použitím § 40 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu

odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby v § 219 ods. 1 Tr. zák. ako
trestného činu najprísnejšieho z posudzovaných (v § 219 ods. 1 Tr. zák. je ustanovená trestná sadzba
trestu odňatia slobody na 10 až 15 rokov), keďže bol podľa § 35 ods. 2 Tr. zák. ukladaný úhrnný
trest s poukazom, že boli spáchané viaceré úmyselné trestné činy dvoma skutkami. Neprimeraná dĺžka
trestného konania je závažným a nežiaducim javom, ktorý odporuje právu na spravodlivý proces a je v

rozpore so základnými zásadami trestného konania, najmä so zásadou ustanovenou v § 2 ods. 4 Tr. por.,
podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní musia prejednávať trestné veci čo najrýchlejšie a dôsledne
zachovávať občianske práva zaručené ústavou a uvedené konštatovanie vyplýva aj z ustálenej súdnej
praxe z posledných rokov, podľa ktorej dĺžka konania, ktorá s prihliadnutím na obtiažnosť veci, postoj
obvineného k trestnému stíhaniu a procesný postup orgánov činných v trestnom konaní, resp. súdu,

výrazne a neprimerane presahuje dĺžku konania v porovnateľných veciach, je takou okolnosťou prípadu,
ktorá môže odôvodniť pri ukladaní trestu použitie mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia podľa § 40
ods. 1 Tr. zák. a uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej zákonom
(k tomu primerane R 10/2011, R 46/2017).“Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júla 2022, sp. zn. 1To/4/2020 „Najvyšší
súd dospel k záveru, že neprimeraná dĺžka konania môže odôvodniť mimoriadne zníženie trestu s

ohľadom na pomery páchateľa; ako taká, resp. sama o sebe však nemá vplyv na oslabenie stupňa
nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť v zmysle § 88 Trestného zákona, nakoľko ten sa posudzuje
k času spáchania trestného činu - inými slovami nie je určovaný neprimeranou dĺžkou konania, ktorá
nastala dávno po spáchaní trestného činu.“

Účel trestu naplní trest v prípade, keď je trest spravodlivý a uložený včas. Čím neskôr od spáchania
skutku je trest uložený, tým sa znižuje účel a význam trestu. V prejednávanej veci súd v apríly 2025
uznal obžalovaného za vinného za skutok z októbra 2015, teda po približne 9,5 rokoch od skutku,
pričom v prejednávenej veci ide vôbec o prvé rozhodnutie vo veci samej. 9,5 roka je podľa názoru súdu
taká dlhá doba, ktorá odôvodňuje mimoriadne zníženie trestu v zmysle § 39 ods. 1 Trestného zákona,
teda doba, ktorú je potrebné posúdiť v prospech obžalovaného pri ukladaní trestu; pre porovnanie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v citovanom rozhodnutí už dobu 7 rokov považoval za objektívne
neakceptovateľnú.

* * *

Súd obžalovanému mimoriadne znížil trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby a uložil
obžalovanémusúhrnnýtrestodňatiaslobodyvovýmere6(šesť)mesiacov,ktorýpovažujezaspravodlivý
a naplňujúci účel trestu.

Súd s poukazom na § 39 ods. 1 písm. e) Trestného zákona mohol trest odňatia slobody podľa § 270

ods. 2 Trestného zákona (sadzba 2-8 rokov) mimoriadne znížiť, a to až na trest odňatia slobody vo
výmere 6 mesiacov. Súd je toho názoru, že dlhý, takmer 9,5 ročný časový odstup od spáchania trestného
činu, v spojení s povahou trestnej činnosti, podstatou ktorej je použitie falošnej bankovky vo výhernom
automate, tak že tieto skutočnosti sú dôvodom pre mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod
dolnú hranicu trestnej sadzby v plnej miere tak, ako to umožňuje Trestný zákon, t. j. až po výmeru 6

mesiacov. Nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, teda o 4 mesiace navýšený 2
mesačný trest odňatia slobody, ktorý bol obžalovanému uložený v trestnej veci Okresného súdu Levice
sp. zn. 0T/105/2015, podľa názoru súdu v sebe zohľadňuje aj povahu trestnej činnosti, že ide o zločin,
ako aj sklony obžalovaného k trestnej činnosti, ktoré vyplývajú z vysokého počtu záznamov v odpise
registra trestov, keď u obžalovaného ani predchádzajúce tresty, vrátane nepodmienečných trestov

odňatia slobody (a to až vo výmere 6 rokov – odsúdenie z roku 2006), neviedli k dlhodobej náprave, keď
sa obžalovaný aj po týchto skúsenostiach opäť dopustil trestnej činnosti a to opakovane. Rozhodujúcou
skutočnosťou bol teda pre súd časový odstup od spáchania trestného činu, ktorý bol dôvodom pre
mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Pretože obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestných činov vo výkone trestu
odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, súd obžalovaného na výkon uloženého
trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia v súlade s §
48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Súd v tejto súvislosti poukazuje na odsúdenie Okresného súdu
Trnava z roku 2022, sp. zn. 29T/53/2021, pre trestný čin neoprávnené používanie cudzieho motorového

vozidla a trestný čin porušovanie domovej slobody; vykonanie trestu 31.03.2024.

Súd v súlade s § 42 ods. 2 Trestného zákona uložil obžalovanému v rámci súhrnného trestu aj trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke v trvaní 3 (tri) roky, ktorý
súd prevzal z trestnej veci vedenej pred Okresným súdom Levice sp. zn. 0T/105/2015, nakoľko v tejto

trestnej veci bol obžalovanému predmetný trest uložený.

Z týchto všetkých dôvodov súd obžalovanému uložil taký trest, ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku.
* * *

Všetky výroky tohto rozsudku boli prijaté senátom Okresného súdu Trnava pomerom hlasov 3:0 (§ 163
ods. 4 Trestného poriadku).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti

toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie,
ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za
zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. V prospech obžalovaného môžu rozsudok
odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec,
manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech
jeho príbuznými v priamom rade, jeho súrodencami, osvojiteľom, osvojencom, manželom a druhom.
Odvolanie má odkladný účinok.