Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 19, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/48/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7624201240
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7624201240.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň

JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcu A. B. C., bytom D., E. B. XXXX/XX,
proti žalovanému F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., H. XXX/X, zast. JUDr. Ľubomírou Bašistovou
Virovou, advokátkou, so sídlom Spišská Nová Ves, Zimná 62, o určenie vlastníckeho práva a zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 9C/17/2024-102 zo
14.11.2024 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) rozsudkom žalobu zamietol (výrok I.), žalovanému priznal nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Rozhodol takto o žalobe podanej na súd 15.3.2024, doplnenej 9.4.2024, ktorou žalobca žiadal o
potvrdenie vlastníctva získaného na základe právoplatného dedičského rozhodnutia D 995/90. Uviedol,
že na základe rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 10C/681/1993 z 19.1.1994,
nadobudol merito žaloby F. C. st., ktorý v konaní nepreukázal žiaden právny nárok voči žalobcovi, keď

zdedil s ním podiel 1/3 parcely CKN č. 140. Žalobca až v roku 2023 zistil, že bol účastníkom uvedeného
konania. Nemohlo ísť ani o vydržanie, keďže predmetom dedičského konania v roku 1991 bol majetok
F. C. a I. C.. V roku 2011 F. C. st. získaný podiel daroval svojmu synovi F. C. ml.. Žalobca mal za to, že v
súdnomkonanísp.zn.10C/681/1993boliupretéjehoprávanaspravodlivésúdnekonanie.Zneznámych
dôvodov neobdržal ani rozhodnutie v dedičskom konaní. Okrem priznania vlastníckych práv požaduje
umiestnenie predmetnej parcely vedľa jeho pozemku.

3. Dokazovaním vykonaným v konaní súd zistil, že po nebohej F. C., J. X.X.XXXX, zákonnými dedičmi
boli manžel poručiteľky I. C. a deti F. C., A. B. C. a F. K.. Predmetom dedenia boli okrem iného aj
nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XX katastrálne územie I. K., parcela č. 140 - lúka o
výmere 464 m2, pod A3/b v podiele 45/192. Rozhodnutím Štátneho notárstva v Spišskej Novej Vsi
sp. zn. D/995/90 zo 7.3.1991, právoplatného v ten istý deň, bola schválená dohoda dedičov, podľa
ktorej nehnuteľnosti nadobúdajú deti poručiteľky každý v 1/3 z dedičstva. Návrhom zo dňa 13.10.1993
na začatie konania o určenie vlastníckeho práva podanom na Okresnom súde Spišská Nová Ves, sa

navrhovateľ I. C., nar. X.X.XXXX, domáhal určenia, že výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných
na liste vlastníctva č. XX katastrálne územie I. K. parcely č. 140 o výmere 464 m2 je odporca 5/ F. C..
Návrh smeroval okrem iných odporcov aj proti odporcovi 5/ F. C., nar. X.XX.XXXX a tiež odporcovi 6/
A. B. C., nar. XX.X.XXXX.Vec bola súdom vedená pod sp. zn. 10C/681/1993. Rozsudkom Okresnéhosúdu Spišská Nová Ves sp. zn. 10C/681/1993-28 z 10.1.1994 bolo určené, že výlučným vlastníkom
nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XX v katastrálnom území I. K. a to parcely KN č. 140 o
výmere 464 m2 je žalobca 2/ F. C., nar. X.XX.XXXX. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku súd zistil, že v

priebehu konania žalovaný 5/ F. C. navrhol, aby vystupoval v konaní ako žalobca a žiadal určiť vlastnícke
právo k parcele KN č. 140 pre seba. Súd pripustil zmenu aktívnej a pasívnej legitimácie a zmenu petitu
žaloby. Podľa odôvodnenia na pojednávaní vo veci samej boli prítomní žalovaní 1/, 5/, 9/, zástupca
žalovanej 2/ a ostatní žalovaní písomne vyjadrili súhlas so žalobou. V odôvodnení uvedeného rozsudku
bolo konštatované, že podľa výpisu z listu vlastníctva č. XX katastrálne územie I. K. F. C. je podielovým

spoluvlastníkom parcely č. 140 v podiele 15/192, že predmetnú parcelu užíval od roku 1960 v celosti,
dostal ju darom od rodičov. Žalobca I. C. v konaní uviedol, že predmetnú parcelu užíval s manželkou
od roku 1948 a v roku 1959 na základe neformálnej zmluvy zamenili zbytok spoluvlastníckych podielov
s ďalšími spoluvlastníkmi, ktorú zmluvu v konaní predložil. V roku 1960 s manželkou darovali parcelu
synovi F. C.. Súd poukázal na to, že držba žalobcu 2/ bola nerušená, dobromyseľná a trvala viac ako
10 rokov, a teda nadobudol vlastnícke právo vydržaním. Rozsudok sp. zn. 10C/681/1993 z 10.1.1994

nadobudol právoplatnosť dňa 9.2.1994. Súd konštatoval, že podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX
katastrálne územie I. K. výlučným vlastníkom parciel registra „C“ č. 95 o výmere 352 m2, druh pozemku
orná pôda, č. 140 o výmere 464 m2, druh pozemku trvalý trávny porast a parcely registra „E“ č. 534/2
o výmere 2172 m2, druh pozemku orná pôda je F. C., ktorý nehnuteľnosti zapísané na uvedenom liste
vlastníctva nadobudol Darovacou zmluvou V 1221/11 - 34/11. Ďalej súd zistil, že žalobca je výlučným

vlastníkomparcielregistra„C“č.128ovýmere107m2,druhpozemkuzáhrada,č.129ovýmere 973m2,
druhpozemkuzastavanáplochaanádvorie,č.131 ovýmere435m2,druhpozemkutrvalýtrávnyporast,
č. 131 o výmere 435 m2, druh pozemku trvalý trávny porast a stavby domu súpisné č. 57 na parcele
129, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie I. K., a to titulom nadobudnutia na
základe Darovacej zmluvy RI 253/88 - 9/88. Parcela registra „C“ č. 131 zapísaná na liste vlastníctva č.

XXX katastrálne územie I. K. a parcela registra „C“ č. 140 zapísaná na liste vlastníctva č. XXX katastrálne
územie I. K. spolu čiastočne bezprostredne susedia, majú čiastočne spoločnú hranicu, čo je zrejmé z
predložených máp získaných z internetovej stránky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej
republiky. Súd konštatoval, že žalobca mal za to, že legitímnym spôsobom nadobudol podiel 1/3 parcely
č. 140 a až neskôr zistil, že už nie je jej podielovým spoluvlastníkom, keď asi pred dvoma rokmi žalovaný

začal oplocovať túto parcelu, čím mu zabránil prístup k jeho nehnuteľnostiam. Žalovaný potvrdil, že
pred asi dvoma rokmi bol postavený plot medzi parcelou č. 140 a pozemkami žalobcu z dôvodu, že
starý plot sa už prepadával a zver mu likvidovala ovocné strany. Žalovaný tiež uviedol, že predmetnú
parcelu užívala jeho rodina od kedy si to pamätá. Svedkyňa F. K. vypovedala, že parcelu č. 140 celé
roky užíval jej brat F., parcelu užíva aj žalovaný, ktorý tu chodieva pomáhať svojmu otcovi. Súdneho

konania týkajúceho sa predmetnej parcely sa nezúčastnila, v dedičskom konaní splnomocnila svojho
manžela na zastupovanie.

4. Súd citoval ust. § 161 ods. 1, 2, § 230 ods. 1, § 137, § 193, § 228 Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“), § 132 ods. 1, § 129 ods. 1, § 130 ods. 1, § 134 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka

(ďalej len „OZ“). Uviedol, že na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže súd konať vo veci a
rozhodnúť, prihliada kedykoľvek za konania. Jednou z procesným podmienok konania je aj prekážka
právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata) podľa § 230 CSP. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci je
neodstrániteľnýmnedostatkompodmienokkonania,ktorýmázanásledokzastaveniekonania.Prekážka
právoplatne rozhodnutej veci je daná, ak už bolo rozhodnuté vo veci týkajúcej sa tých istých strán

sporu (totožnosť osôb) a o tom istom predmete konania (totožnosť predmetu konania). Konštatoval,
že predmetom tohto konania je určenie, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom parcely č. 140
zapísanej na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie I. K., v podiele 1/3. Predmetom konania
vedeného Okresným súdom Spišská Nová Ves pod sp. zn. 10C/681/1993 bolo určenie vlastníckeho
práva k tej istej nehnuteľnosti v prospech predchodcu žalovaného. V oboch konaniach bol stranou sporu

žalobca v tomto konaní, ktorý v konaní sp. zn. 10C/681/1993 bol v procesnom postavení žalovaného.
Žalovaný v tomto konaní síce stranou sporu v konaní sp. zn. 10C/681/1993 nebol, avšak stranou
sporu v procesnom postavení žalobcu bol jeho právny predchodca (otec). O tie isté strany ide aj
vtedy, ak v konaní vystupujú nositelia práv z rovnakého právneho vzťahu v opačnom procesnom
postavení, a tiež vtedy, ak v neskoršom konaní vystupujú právni nástupcovia strán už skončeného

konania. Súd odkázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/120/2009 z
13.10.2009, podľa ktorého o tú istú vec ide aj vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo
stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých
istých osôb. Pritom nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielneprocesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní
alebo má postavenie žalovaného a naopak). Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
5Cdo/280/2010 z 20.10.2011 za tú istú vec treba v novom konaní považovať ten istý nárok, o ktorom sa

už prv právoplatne rozhodlo, ak sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového
stavu. O prekážku rozsúdenej veci nejde, ak chýba čo i len jeden z uvedených znakov. Súd v tejto
súvislosti argumentoval, že predmetom konania v oboch uvedených sporoch bolo určenie vlastníckeho
práva k tej istej nehnuteľnosti. V konaní sp. zn. 10C/681/1993 predchodca žalovaného v tomto konaní,
požadovalpriznaťvlastníckeprávoknehnuteľnostivcelostizdôvoduvydržania. Vtomtokonanížalobca

požaduje určiť, že je podielovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a to na základe rozhodnutia
v dedičskom konaní sp. zn. D 995/90. Vo veci sp. zn. 10C/681/1993 a sp. zn. 9C/17/2024 sa preto
nejedná o totožný právny dôvod uplatneného nároku vyplývajúci z totožného skutkového stavu, a
preto súd uzavrel, že v nie je daná prekážka res iudicata. Následne konštatoval, že v zmysle § 137
písm. c/ CSP žalobca má naliehavý právny záujem na podanej žalobe, lebo rozhodnutie súdu môže byť
podkladom pre uskutočnenie zmeny resp. zápisu v katastri nehnuteľností. Pretože predmetom konania

je určenie vlastníckeho práva, pristúpil súd v ďalšom kroku k zisteniu, či žalobca má konkrétny titul
pre nadobudnutie vlastníckeho práva. Žalobca tvrdil, že vlastnícke právo k podielu 1/3 parcely registra
„C“ č. 140, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území I. K., nadobudol dedičským
rozhodnutím sp. zn. D 995/90 zo 7.3.1991. Súd uviedol, že je nepochybné, že v dedičskom konaní
sp. zn. D 995/1990 po nebohej poručiteľke F. C., J. X.X.XXXX, predmetom dedenia bola aj parcela

č. 140, v tom čase zapísaná na liste vlastníctva č. XX, katastrálne územie I. K.. Táto však nebola
predmetom dedenia v celosti, ale len v podiele 45/192 vo vlastníctve poručiteľky. Podľa právoplatného
dedičského rozhodnutia zo 7.3.1991, uvedený podiel po poručiteľke zdedili jej tri deti, to každé v
podiele 1/3 z predmetu dedičstva, t.j. z podielu poručiteľky 45/192. Žalobca v tomto konaní ako jeden
zo zákonných dedičov po nebohej F. C. na základe uvedeného dedičského rozhodnutia nadobudol

spoluvlastnícky podiel v predmetnej nehnuteľnosti 15/192 (poručiteľkin podiel 45/192 delené troma t.j.
15/192). Pokiaľ sa týka zvyšnej časti podielu, ktorý je predmetom tohto konania, t.j. podielu 49/192
(podiel 1/3 t.j. 64/192 mínus 15/192), žalobca neuviedol a ani nepreukázal v konaní žiaden titul, na
základe ktorého by mal byť podielovým spoluvlastníkom predmetnej parcely v uvedenom rozsahu. Súd
zdôraznil, že v sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada, v zmysle ktorej je vecou strán sporu

tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení. Žalobca musí jednak
tvrdiť konkrétne skutočnosti, ktoré uplatnený nárok odôvodňujú a jednak označiť dôkazy, preukazujúce
jeho tvrdenia. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení nesie
prípadné nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré vychádza zo skutkového
stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Žalobca v konaní tvrdil, že titulom na

nadobudnutie 1/3 podielu v predmetnej parcele je práve dedičské rozhodnutie sp. zn. D/995/1990,
iný titul resp. spôsob nadobudnutia uvedeného podielu v konaní nepreukázal ani netvrdil. Už len na
základe uvedeného bol tu podľa názoru súdu dôvod na zamietnutie žaloby o určenie vlastníckeho práva
v prospech žalobcu, a to pokiaľ ide o spoluvlastnícky podiel 49/192, keďže na základe dedičského
rozhodnutia sp. zn. D/995/1990 žalobcovi svedčalo právo len k spoluvlastníckemu podielu 15/192. Súd

ďalej poukázal na to, že po právoplatnom ukončení dedičského konania, bolo na základe žaloby zo dňa
13.10.1993, vedené na Okresnom súde Spišská Nová Ves konanie sp. zn. 10C/681/1993, predmetom
ktorého konania bolo určenie vlastníckeho práva k parcele č. 140 zapísanej na liste vlastníctva č. XX
v katastrálnom území I. K.. Pôvodne žalobcom v uvedenom konaní bol len I. C. (otec žalobcu v tomto
konaní) a po pripustení zmeny vecnej legitimácie, žalobcom 2/ sa stal F. C. st. (brat žalobcu a otec

žalovaného v tomto konaní). Stranou v spore sp. zn. 10C/681/1993 bol ako žalovaný 6/ aj žalobca
v tomto konaní A. B. C. a to nepochybne z toho dôvodu, že v čase podania žaloby bol vedený ako
podielový spoluvlastník parcely, ktorá bola predmetom uvedeného konania, v spoluvlastníckom podiele
15/192 na základe dedičského rozhodnutia sp. zn. D 995/90 (tak, ako aj žalobca v konaní sp. zn.
10C/681/93 F. C. st. a žalovaná 5/ F. K., ktorí sú súrodencami žalobcu v tomto konaní). Uvedené

konanie sp. zn. 10C/681/1993 bolo ukončené rozsudkom z 13.1.1994, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 9.2.1994 a ktorým bolo určené, že výlučným vlastníkom parcely č. 140 v katastrálnom území I. K.
je F. C., nar. X.XX.XXXX, ktorý podľa odôvodnenia rozsudku nadobudol vlastnícke práva k uvedenej
nehnuteľnosti jej vydržaním. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku sp. zn. 10C/681/1993 je zrejmé, že
v priebehu konania došlo k zmene vecnej legitimácie u F. C. st., ako aj to z akých skutočností súd

pri rozhodovaní vychádzal a síce, že F. C. st. predmetnú nehnuteľnosť užíval nerušene po dobu viac
ako 10 rokov a to na základe neformálnej darovacej zmluvy z roku 1960, kedy mu bola nehnuteľnosť
darovaná jeho rodičmi I. C. a F. C., ktorý ju užívali od roku cca 1948. Súd poukázal na ust. § 228
ods. 1 CSP, podľa ktorého výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sastali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak. Z uvedeného
vyplýva, že výrok právoplatného rozsudku nenadobúda všeobecnú záväznosť, ale je záväzný pre strany
sporu a ich právnych nástupcov. Stranou sporu vedeného Okresným súdom Spišská Nová Ves pod

sp. zn. 10C/681/1990 bol v procesnom postavení žalovaného žalobca v tomto konaní a tiež právny
predchodca žalovaného F. C. st. v procesnom postavení žalobcu. Výrok rozsudku sp. zn. 10C/681/1993,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 9.2.1994 je preto záväzný pre obe strany sporu v tomto konaní t.j.
pre žalobcu ako aj žalovaného. Súd v tomto konaní je preto viazaný tým, ako bola vec posúdená súdom
v konaní pod sp. zn. 10C/681/1990 medzi danými sporovými stranami, keďže predmetom oboch konaní

bolo vyriešenie vlastníckych práv k parcele č. 140 zapísanej na liste vlastníctva č. XXX katastrálne
územie I. K.. V konaní pod sp. zn. 10C/681/1990 bola vyriešená otázka vlastníckeho práva k predmetnej
parcele v prospech právneho predchodcu žalovaného v tomto konaní a týmto výrokom je súd v tomto
konaní viazaný. K tvrdeniu žalobcu, že rozhodnutie vo veci samej v konaní sp. zn. 10C/681/1990 mu
nebolo doručené a to, že bol účastníkom takéhoto konania zistil až v roku 2023, súd uviedol, že
v tomto konaní nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať procesný postup súdu v konaní sp. zn.

10C/681/1993. Poukázal však na druhý odsek na strane 2 odôvodnenia rozsudku sp. zn. 10C/681/1993
z 10.1.1994, podľa ktorého na pojednávaní vo veci samej sa zúčastnili len žalovaní 1/, 5/, 9/ a zástupca
žalovanej 2/ a ostatní žalovaní mali písomne vyjadriť súhlas so žalobou. Žalobca v tomto konaní bol
v uvedenom konaní vedený ako žalovaný 6/, t.j. na pojednávaní sa nezúčastnil, ale so žalobou mal
písomne vyjadriť súhlas. V súvislosti s námietkou žalobcu, že mu nebolo doručené rozhodnutie vo veci

samej v konaní sp. zn. 10C/681/1990 súd uviedol, že na rozsudku sp. zn. 10C/681/1990 z 10.1.1994
je vyznačená právoplatnosť dňom 9.2.1994, preto aj keď k rozhodnutiu už nie sú pripojené doručenky
o doručovaní tohto rozhodnutia, súd vyšiel z toho, že predmetné rozhodnutie bolo doručené osobne
resp. fikciou všetkým účastníkom predmetného konania. V súvislosti so skartáciou uvedeného spisu súd
poukázal na prílohu č. 10 vyhlášky MS SR č. 543/2005 o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre

súdy, podľa ktorého lehota uloženia spisov s právoplatným rozhodnutím v občianskoprávnych sporových
veciach je 20 rokov. Nadobudnutím právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn.
10C/681/1993 bolo konanie o určenie vlastníckeho práva k parcele č. 140 zapísanej na liste vlastníctva
č. XXX katastrálne územie I. K. s konečnou platnosťou skončené a jeho výsledok, t.j. rozhodnutie vo
veci samej, je pre strany predmetného sporu a ich právnych nástupcov záväzné. Výlučným vlastníkom

parcelyč.140zapísanejnalistevlastníctvač.XXvkatastrálnomúzemíI.K.bolrozhodnutímsúduurčený
právny predchodca žalovaného, preto súd žalobu o určenie vlastníckeho práva v prospech žalobcu k
tej istej nehnuteľnosti v podiele 1/3 zamietol. Navyše uviedol, že z vykonaného dokazovania je zrejmé,
že predmetnú parcelu užíva nepretržite a nerušene právny predchodca žalovaného, resp. žalovaný.
Poukazom na ust. § 134 ods. 1, 2 OZ mal za preukázané, že žalovanému daroval nehnuteľnosti jeho

právny predchodca v roku 2011. Predchodca žalovaného užíval nehnuteľnosti na základe darovacej
zmluvy z roku 1960 a jeho vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti bolo určené súdom. Následne
nehnuteľnosť daroval žalovanému. Pokiaľ sa preto predchodca žalovaného v preskúmavanej veci ujal
držby sporného spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach, bol so zreteľom na všetky okolnosti
v dobrej viere, že je jej vlastníkom. Súd preto žalobu v časti určenia, že žalobca je podielovým

spoluvlastníkomspornejnehnuteľností,zamietolakonštatoval,ženeboluždanýdôvodnarozhodovanie
o zrušení a vyporiadaní poideového spoluvlastníctva, a preto aj v tejto časti žalobu zamietol. Napokon
súd uviedol, že zamietol návrh žalobcu na vypočutie svedkyne L. B. za účelom objasnenia nejasnosti
konania vedeného pod sp. zn. 10C/681/1993 ako nadbytočný. L. B. bola zákonnou sudkyňou v
uvedenom konaní sp. zn. 10C/681/1990, ktoré je právoplatne ukončené, a preto výsluch menovanej

by nezmenil nič na vyššie uvedených záveroch a to, že právoplatné rozhodnutie je pre strany sporu
záväzné. Súd zamietol aj návrh na doplnenie dokazovania za účelom vyhotovenia geometrického plánu,
na základe ktorého by došlo k rozdeleniu parcely č. 140 a prikázaniu časti parcely v podiele 1/3 žalobcovi
v časti, v ktorej bezprostredne susedí s parcelou č. 131 z dôvodu nadbytočnosti. Žaloba žalobcu bola
zamietnutá už v časti určenia vlastníckeho práva a vykonanie uvedeného dokazovania by bolo rozpore

so zásadou hospodárnosti konania.

5. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a v konaní úspešnému žalovanému priznal
plnú náhradu trov konania, keď nevidel žiaden dôvod na aplikáciu ust. § 257 CSP.

6. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca pre nesprávne posúdenie veci súdom, lebo
žalobu identifikoval ako určovaciu žalobu, no išlo o žalobu na potvrdenie práva a schválil vyššiu právnu
silu formálnej ústnej dohode z roku 1960 pred právoplatným dedičským rozhodnutím. Navrhol, aby
odvolací súd zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie. Dôvodil, že dedičské konanie D995/90zo 7.3.1991 po nebohej F. C., jeho matke, potvrdilo pre neho ako právneho nástupcu vlastníctvo k 1/3
parc. CKN 140 (155 m2) na LV XX v katastri obce I. K.. Na druhom prejednávaní u notárky sa zúčastnili
I. C., dedič a zástupca A. C. M., F. C. C. a L. K. zast. F. K., K. C.. Žalobca dedičstvo prijal. Aj I. C. a F. C.

st. svojim podpisom schválili zápisnicu a súhlasili s rozhodnutím o dedičstve. Napriek tomu I. C. podal
13.10.1993 žalobu na určenie vlastníctva z časti dedičského rozhodnutia D995/90 proti B. C.. V čase
podania žaloby I. C. mal ešte možnosť napadnúť rozhodnutie o dedičstve, ale on volil žalobu. Žalobca
I. C. si uplatňoval nárok aj voči podielu F. C. C.. Na základe rozsudku OS Spišská Nová Ves sp. zn.
10C/681/1993 z 19.1.1994 nadobudol merito tejto žaloby F. C. st. aj keď bol na strane žalovaného. F.

C. st. v tomto konaní nepreukázal žiaden právny nárok voči žalobcovi. Nepreukázal nadobudnutie ani
vydržaním, ani darovaním, ani kúpou. Zámena žalovaného 5/ F. C. st. za žalobcu 2/, zámena pasívnej
legitimácie za aktívnu legitimáciu účastníka konania, uskutočnila sudkyňa B. a opierala ju o formálnu
ústnu dohodu o užívaní z r. 1960 medzi žalobcom 1/ I. C. a F. C. st. Pôvodný žalobca 1/ I. C. rozsudkom
nenadobudol nič a žalovaný 5/ F. C. st. ako žalobca 2/ získal všetko vrátane 1/3 tretinového podielu
žalobcu B. C.. Žalobca A. C. sa nezúčastnil konania 10C/681/1993 a nemal vedomosť, že prebehlo

dané súdne konanie. Zistil to, až keď si žalovaný oplotil vec žalovaného (odvolateľ pravdepodobne
chcel uviesť žalobcu, pozn. odvolacieho súdu). Odvolateľ mal za to, že formálna dohoda hovorí o forme
užívania predmetu nie o vlastníctve, vyhovuje forme nie podstate a prítomnosť formálnej dohody z r.
1960 potvrdzuje, že nemohlo dôjsť ani k vydržaniu, lebo obligatórnou podmienkou vydržania je, že
nadobúdateľ užíval majetok v dobrej viere, že je jeho. F. C. st. v konaní 10C/681/1993 nepredložil

notársku zápisnicu ani súdne rozhodnutie, že je majiteľom 1/3 žalobcu. V predmetnom konaní sp.
zn. 9C/17/2004 sa žalobca domáha plnenia práva z dedičského rozhodnutia D995/90, lebo vyššiu
právnu silu má právoplatné dedičské rozhodnutie ako formálna dohoda o užívaní medzi žalobcom 1/
I. C. a žalobcom 2/ F. C. st. v konaní 10C/681/1993. Namietal, že súd akceptoval svedeckú výpoveď
F. K., ktorá sa na nič nepamätala, ale dookola tvrdila, že nehnuteľnosť užíval F. C. st., neakceptoval

návrh žalobcu na ustanovenie geodeta na vykonanie geometrického plánu na sporný pozemok, odmietol
predvolať sudkyňu L. B.. Poukázal na to, že žalovaný nepredložil ani jeden dôkaz o legitímnom titule
nadobudnutia okrem rozsudku vo veci 10C/681/1993, kde spis je skartovaný.

7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo zistené, že v dedičskom

konaní po nebohej F. C., J. X.X.XXXX, zákonnými dedičmi boli manžel poručiteľky I. C. a deti F.
C., A. B. C. a F. K.. Predmetom dedenia boli aj nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XX
katastrálne územie I. K., parcela č. 140 - lúka o výmere 464 m2, pod A3/b v podiele 45/192. Rozhodnutím
Štátneho notárstva v Spišskej Novej Vsi sp. zn. D/995/90 zo dňa 7. 3.1991, právoplatným 7.3.1991,
bola schválená dohoda dedičov, podľa ktorej nehnuteľnosti nadobúdajú deti poručiteľky každý v 1/3

z dedičstva. Žalovaný sa stotožnil s rozhodnutím súdu, že žalobca sa dožaduje priznania väčšieho
podielu, aký mal nadobudnúť podľa dedičského konania, nakoľko predmetom dedenia bol podiel vo
veľkosti 45/192 a nie 1/1, preto 1/3 žalobcu z podielu 45/192 je v skutočnosti 15/192. Už len na základe
uvedeného bol tu dôvod na zamietnutie žaloby o určenie vlastníckeho práva v prospech žalobcu, a to
pokiaľ ide o spoluvlastnícky podiel 49/192, keďže na základe dedičského rozhodnutia sp. zn. D/995/1990

žalobcovi svedčalo právo len k spoluvlastníckemu podielu 15/192, nakoľko žalobca nepredložil žiaden
dôkaz, ktorý by preukazoval jeho tvrdenia. V konaní bol ako dôkaz vykonaný aj dôkaz o to oboznámenie
sa s rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 10C/681/1993 z 10.1.1994. Z obsahu
rozsudku vyplynulo, že návrhom na začatie konania o určenie vlastníckeho práva zo dňa 13.10.1993
podanom na Okresnom súde Spišská Nová Ves, sa navrhovateľ I. C., nar. X.X.XXXX domáhal určenia,

že výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XX katastrálne územie I. K.
parcely č. 140 o výmere 464 m2 je odporca 5/ F. C.. Návrh smeroval okrem iných odporcov aj proti
odporcovi 5/ F. C., nar. X.XX.XXXX a tiež odporcovi 6/ A. B. C., nar. XX.X.XXXX. Rozsudkom Okresného
súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 10C/681/1993-28 z 10.1.1994 bolo určené, že výlučným vlastníkom
nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XX v katastrálnom území I. K. a to parcely KN č. 140 o

výmere 464 m2 je žalobca 2/ F. C., nar. X.XX.XXXX. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku bolo zistené,
že v priebehu konania žalovaný 5/ F. C. navrhol, aby vystupoval v konaní ako žalobca a žiadal určiť
vlastnícke právo k parcele KN č. 140 pre seba. Súd pripustil zmenu aktívnej a pasívnej legitimácie a
zmenu petitu žaloby. Podľa odôvodnenia na pojednávaní vo veci samej boli prítomní žalovaní 1/,5/ a 9/,
zástupca žalovanej 2/ a ostatní žalovaní písomne vyjadrili súhlas so žalobou. V odôvodnení uvedeného

rozsudku sa ďalej konštatuje, že podľa výpisu z listu vlastníctva č. XX katastrálne územie I. K. bolo
zistené, že F. C. je podielovým spoluvlastníkom parcely č. 140 v podiele 15/192. F. C. predmetnú parcelu
užíva od roku 1960 v celosti, dostal ju darom od rodičov. Žalobca I. C. v konaní uviedol, že predmetnú
parcelu užíval s manželkou od roku 1948 a v roku 1959 na základe neformálnej zmluvy zamenili zbytokspoluvlastníckych podielov s ďalšími spoluvlastníkmi, ktorú zmluvu v konaní predložil. V roku 1960
s manželkou darovali parcelu synovi F. C.. Súd poukázal na to, že držba žalobcu 2/ bola nerušená,
dobromyseľná a trvala viac ako 10 rokov, a teda nadobudol vlastnícke právo vydržaním. Rozsudok sp.

zn. 10C/681/1993 z 10.1.1994 nadobudol právoplatnosť dňa 9.2.1994. Podľa výpisu z listu vlastníctva
č. XXX katastrálne územie I. K. výlučným vlastníkom parciel registra „C“ č. 95 o výmere 352 m2, druh
pozemku orná pôda, č. 140 o výmere 464 m2, druh pozemku trvalý trávny porast a parcely registra „E“ č.
534/2 o výmere 2172 m2, druh pozemku orná pôda je F. C., ktorý nehnuteľnosti zapísané na uvedenom
liste vlastníctva nadobudol Darovacou zmluvou V 1221/11 - 34/11. Žalobca je výlučným vlastníkom

parciel registra „C“ č. 128 o výmere 107 m2, druh pozemku záhrada, č. 129 o výmere 973 m2, druh
pozemku zastavaná plocha a nádvorie, č. 131 o výmere 435 m2, druh pozemku trvalý trávny porast,
č. 131 o výmere 435 m2, druh pozemku trvalý trávny porast a stavby domu súpisné č. 57 na parcele
129, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie I. K., a to titulom nadobudnutia na
základe Darovacej zmluvy RI 253/88 - 9/88. Žalovaný sa stotožňuje aj s právnym posúdením uvedeného
súdneho rozhodnutia pokiaľ ide o aplikáciu ustanovenia § 228 ods. 1 CSP, v ktorom je upravená tzv.

materiálnastránkaprávoplatnostisúdnehorozhodnutia,ktoráspočívavzáväznostisúdnehorozhodnutia
pre určitý okruh subjektov. V zmysle uvedeného ustanovenia výrok právoplatného rozsudku je záväzný
pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie
je ustanovené inak. Z uvedeného vyplýva, že výrok právoplatného rozsudku nenadobúda všeobecnú
záväznosť, ale je záväzný pre strany sporu a ich právnych nástupcov. Stranami sporu bol jednak žalobca

v postavený žalovaného a jednak právny predchodca žalovaného, otec žalovaného, v postavení žalobcu
po pripustení zmeny s pasívnej na aktívnu legitimáciu. Nadobudnutím právoplatnosti rozsudku sp. zn.
10C/681/1993 bolo konanie o určenie vlastníckeho práva k parcele č. 140 zapísanej na liste vlastníctva
č. XXX katastrálne územie I. K. s konečnou platnosťou skončené a jeho výsledok, t.j. rozhodnutie vo
veci samej, je pre strany predmetného sporu a ich právnych nástupcov záväzné. Žalobca v konaní

tvrdil, že rozhodnutie vo veci samej v konaní sp. zn. 10C/681/1990 mu nebolo doručené a to, že bol
účastníkom takéhoto konania zistil až v roku 2023. Žalovaný vo svojich písomných podaniach ako aj
ústnych prednesoch poukázal na odôvodnenie rozsudku, kde na strane 2 je uvedené, že na pojednávaní
vo veci samej sa zúčastnili len žalovaní 1/, 5/ a 9/ a zástupca žalovanej 2/ a ostatní žalovaní mali
písomne vyjadriť súhlas so žalobou. Žalobca v tomto konaní bol v konaní vedený ako žalovaný 6/,

t.j. na pojednávaní sa nezúčastnil, ale so žalobou mal písomne vyjadriť súhlas. Žalovaný od začiatku
tvrdil, že ak by aj boli akékoľvek pochybnosti o nadobudnutí vlastníckeho práva k predmetnej parcele
jeho otcom, jeho otec F. C. C., užíval parcelu dobromyseľne ako vlastník viac ako desať rokov (t.j.
od roku 1960) a žalovaný taktiež užíva predmetnú nehnuteľnosť už viac ako desať rokov na základe
darovacej zmluvy od roku 2011, čo potvrdila aj svedkyňa F. K., sestra žalobcu a F. C. C.. Akým spôsobom

užívali predmetnú vec, dostatočným spôsobom preukázal žalovaným nielen svojou výpoveďou ako aj
výpoveďou svedkyne p. K., ale verifikoval nimi tvrdené skutočnosti aj doložením ortofotomapy, z ktorej
vyplynulo, že v skutočnosti sa nachádzajú na predmetnej parcele včelíny, o ktoré sa staral, ale aj ktoré
postavili nielen právny predchodca žalovaného, ale aj žalovaný a jeho syn. Žalovaný mal za to, že už
len z týchto dôvodov by súd správne postupoval, keby žalobu zamietol. Vzhľadom na vyššie uvedenú

skutočnosti nebol dôvod na vypočutie L. B., sudkyne, ktorá rozhodovala v konaní vedenom na OS
SNV pod sp.zn. 10C/681/1990. Taktiež podľa názoru žalovaného, nebol dôvod na vykonanie dôkazu
a to vypracovaním geometrického plánu, čo by bolo nadbytočné, v rozpore so zásadou hospodárnosti
konania. Navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

8. Žalobca následne reagoval vyjadrením, v ktorom zopakoval skôr uvádzané skutočnosti či už pred
súdom prvej inštancie alebo v odvolaní proti rozsudku. Navyše uviedol, že svedkyňa K. je v konflikte
záujmov s F. C. st., čo vo svojom podaní rozviedol.

9. Žalovaný v písomnom vyjadrení uviedol, že sa pridržiava svojich predošlých vyjadrení, zopakoval, že

žalobca sa domáha priznania väčšieho podielu, aký mal nadobudnúť v dedičskom konaní.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
(§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario

CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, z hľadiska odvolaním uplatneného odvolacieho dôvodu,
s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné. Rozsudok vo veci samej bol verejne vyhlásený
na Krajskom súde v Košiciach dňa 19.6.2025 o 10.10 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 210, 2.poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli
Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods.
1 CSP a contrario.

11. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci, t.j. odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.
h/ CSP.

12.Kodvolaciemudôvodupodľa§365ods.1písm.h/CSPodvolacísúduvádza,žeprávnymposúdením

je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na
správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než
ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný
prípad.

13. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu
spisového materiálu v rozsahu odvolacích námietok (§ 379 ods. 1, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel k záveru,
že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe
vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a uplatnený
odvolací dôvod v prejednávanej veci nie je preukázaný.

14. Odvolací súd nezistil pochybenia v procesnom postupe súdu prvej inštancie porušujúce procesné
práva strán alebo právo na spravodlivý proces, príp. odnímajúce stranám sporu možnosť konať pred
súdom v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie.

15. Súd prvej inštancie uviedol podrobné právne aj skutkové dôvody, pre ktoré žalobe nevyhovel, závery,
ktoré prijal vysvetlil, uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil ako
po stránke skutkovej tak aj po stránke právnej.

16. Odvolateľ v odvolaní neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by preňho

ako žalobcu privodili iné rozhodnutie. Námietky uvedené v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska zistených skutočností (skutkového stavu) a právneho
posúdenia veci. Odvolacie námietky boli už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý
sa s nimi riadne a dôkladne vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci.

17. Podstatou odvolacích námietok žalobcu bolo tvrdenie, že súd vec nesprávne právne posúdil, keď
jeho žalobu identifikoval ako žalobu určovaciu napriek tomu, že on sa ňou domáhal potvrdenia svojho
vlastníckehoprávavpodiele1/3,ktorémupodľajehonázoruvzniklovdedičskomkonanísp.zn.D995/90
po poručiteľke F. C. k parcele CKN č. 140 na LV XX o výmere 155m2.

18. Z rozhodnutia Štátneho notárstva v Spišskej Novej Vsi v dedičskej veci po poručiteľke F. C., J.
X.X.XXXX bez zanechania závetu sp. zn. D 995/90, je zrejmé, že okrem iného predmetom dedenia
po poručiteľke bol aj pozemok v k.ú. I. K. zapísaný na LV č. XX, parcely č. 140 – lúka o výmere 464
m2, ktorého vlastnícke právo bolo na meno poručiteľky zapísané v podiele 43/192 k celku. Účastníci
dedičského konania uzavreli dohodu, podľa ktorej nehnuteľnosti nadobudli deti poručiteľky, každý v 1/3

k dedičstvu, t.j. konkrétne každý z nich nadobudol dedením jednu tretinu k podielu poručiteľky 43/192
k parcele č. 140 a nie ako sa mylne domnieva žalobca, že nadobudli každý z potomkov poručiteľky 1/3
k celej parcele č. 140 o výmere 464 m2, teda že nadobudol 155m2 z parcely č. 140.

19. Po právoplatnom skončení dedičského konania prebehlo na Okresnom súde Spišská Nová Ves

občianskoprávne súdne konanie sp. zn. 10C/681/93, predmetom ktorého bola určovacia žaloba práve
k vyššie označenej parcele č. 140 na LV č. XX v k.ú. I. K.. Navrhovateľom tohto konania bol otec žalobcu
I. C., nar. X.X.XXXX, neskôr po pripustení zmeny sa z pôvodne žalovaného 5/ F. C., nar. X.XX.XXXX,
stal žalobca 2/. Žalovaným 6/ bol v tomto konaní A. B. C., nar. XX.X.XXXX. Súd rozsudkom, ktorý sa
stal právoplatným 9.2.1994, určil, že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva

číslo XX v katastrálnom území I. K. a to parcely KN číslo 140 o výmere 464m2 je žalobca 2/ F. C. r.č.
391204/717, bytom I. K. XX. Týmto právoplatným rozsudkom bolo určené vlastnícke právo F. C., nar.
XXXX, aj k podielu žalobcu na parcele č. 140 získaného v dedičskom konaní po poručiteľke F. C..20. Právoplatnosť určovacieho rozsudku, ktorým je aj rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves
sp. zn. 10C/681/93, sa prejavuje v dvoch smeroch, a) v nezmeniteľnosti (ide o tzv. negatívnu stránku
materiálnej právoplatnosti, § 230 CSP) a b/ v záväznosti (ide o tzv. pozitívnu stránku materiálnej

právoplatnosti, § 228 CSP).

21. Podľa § 230 CSP ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

22. Podľa § 228 ods. 1, 2 CSP výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých,

ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak. Výrok
právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej
dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva
k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o
súdnom konaní.

23. Určenie práva je pre následnú žalobu o plnenie, ktoré pochádza z tohto určenia, otázkou
prejudiciálnou. Prejavom prejudiciality v situácii, keď už existuje právoplatné rozhodnutie o otázke, ktorá
je predpokladom pre rozhodnutie o ďalšej veci, je záväznosť prvého rozhodnutia pre ďalšie konanie.
Záväznosť právoplatného rozhodnutia bráni súdu, aby vyriešenú prejudiciálnu otázku v následnom
závislom spore samostatne posúdil. To znamená, že je vylúčené nové prerokovanie tejto otázky. Súd

rozhodujúci závislý spor je viazaný právoplatným rozhodnutím o tejto prejudiciálnej otázke. Záväznosť
rozhodnutia tu chráni sporové strany pred tým, aby sa s protistranou nemuseli opätovne sporiť o už
právoplatne rozhodnutom právnom následku.

24. V okolnostiach tejto konkrétnej veci to znamená, že o „osude“ celej parcely č. 140 bolo rozhodnuté

právoplatným rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 10C/681/93, vec sa preto nemôže
prejednávať znova, rozsudok je záväzný pre strany sporu, teda aj pre A. B. C., ktorý bol v označenom
konaní uvedený ako žalovaný 6/ a pre každé ďalšie rozhodovanie o tejto parcele je súd týmto rozsudkom
viazaný a vlastnícke právo k tejto parcele nie je možné opätovne prerokúvať a ani „potvrdiť“, ako
žiadal žalobca, lebo vlastnícke právo, ktorého potvrdenia sa domáhal, už bolo skorším právoplatným

rozsudkom určené v prospech F. C., nar. XXXX. Nie je teda pravdou, že „súd schválil vyššiu právnu
silu formálnej ústnej dohode z roku 1960 pred právoplatným dedičským rozhodnutím potvrdeným
súdom“ ako namietal žalobca, lebo súd prvej inštancie bol viazaný skorším právoplatným rozsudkom
o určovacej žalobe k parcele č. 140, tento rozsudok bol preňho záväzným a Civilný sporový poriadok
mu neumožňoval iný procesný postup.

25. Vzhľadom na právoplatne skončenú vec sp. zn. 10C/681/93 súd prvej inštancie ale ani odvolací
súd nemôžu v tomto aktuálnom konaní preskúmavať, či v konaní sp. zn. 10C/681/93 bol dodržaný
správny procesný postup pri predvolávaní strán na pojednávanie, resp. doručovanie rozsudku vo
veci. Neboli však žalobcom ponúknuté žiadne relevantné dôvody, ktoré by mohli dôvodne spochybniť

zákonný procesný postup súdu v uvedenej veci – z rozsudku vyplýva, že strany, ktoré neboli prítomné
na pojednávaní písomne vyjadrili súhlas so žalobou, rozsudok má riadne vyznačenú právoplatnosť,
predpokladom čoho je doručenie rozsudku do vlastných rúk adresáta alebo fikciou doručenia pri
neprevzatí zásielky v úložnej lehote. Takisto v tomto súčasne prebiehajúcom konaní nie je možné
hmotnoprávne posudzovať vec sp. zn. 10C/681/93, ktorá je právoplatne skončená a pre strany je jej

výsledok záväzný. Z uvedeného dôvodu aj podľa názoru odvolacieho súdu by bol výsluch L. B., ktorá
bola zákonnou sudkyňou vo veci sp. zn. 10C/681/93 zbytočný a nehospodárny. Odvolací súd má za to,
že je pritom potrebné zohľadniť aj okolnosť, že vzhľadom na odstup času od rozhodnutia v uvedenej
veci a na počet vecí, ktoré odvtedy L. B. rozhodla, je len málo pravdepodobné, že by vôbec vedela k veci
uviesť nejaké relevantné skutočnosti.

26. Žalobca v odvolaní spochybňuje a vytýka spôsob vyhodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie.
Namietazáveryvyplývajúcezjednotlivýchbodovodôvodneniarozsudkusúduprvejinštancie,naznačuje
vlastné hodnotenie vykonaného dokazovania na ktorom založil svoj názor na právne posúdenie sporu
smerujúce k jeho úspechu v spore a tvrdí, že k porušeniu práva na spravodlivý proces došlo nesprávnym

vyhodnotením dokazovania a tým, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy ním namietané skutočnosti.
Treba si však uvedomiť, že sporové konanie je konaním, v ktorom vždy proti sebe stoja dve strany,
ktorých tvrdenia a záujmy sú v zásade protichodné, úloha súdu je práve v tom, aby na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru o (ne)preukázanosti tvrdení tej ktorej strany a prijal právnezávery tomu zodpovedajúce. Je teda zrejmé, že jedna strana v spore musí byť vždy tou neúspešnou.
Podstata odvolania a jeho dôvodov nemôže byť založená na samotnej skutočnosti neúspechu v konaní
a na argumentácii, že súdy mali považovať tvrdenia neúspešnej strany za pravdivé a relevantné.

27. Pokiaľ ide o spôsob hodnotenia dôkazov vo veci, s ktorým odvolateľ polemizuje, namieta svedeckú
výpoveď F. K., namieta nevykonanie niektorých ním navrhnutých dôkazov, odvolací súd odkazuje na
uznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.3Cdo204/2009zo14.9.2011,podľaktorého...
„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli

účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy
hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade
nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-
ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie súdu, ktorého
podkladom sú dôkazy nesprávne vyhodnotené, môže byť prípadne z tohto dôvodu vecne nesprávne,
avšak táto skutočnosť sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. Do obsahu

základného práva podľa čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať
sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). V prípade nesprávnosti hodnotenia dôkazov
nejde o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. (viď R 42/1993). O tom,

ktoré z označených dôkazov vykoná, rozhodne súd, ktorý nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie
dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie
dokazovania a rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu
a nie strán sporu“( napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. 5. 2009 sp. zn.
3Co5/2009, 3Cdo 80/2009).

28. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie i s
dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie
nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré
z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol

logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, 193, § 194 a § 205 CSP alebo že by na zistený skutkový
stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne
vyložil. Nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

29. Základom potvrdzujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu bola právna úprava obsiahnutá v ust. §
387 ods. 2 CSP v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 350/2009
a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 170/2005, v intenciách ktorých
pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho
rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože

odôvodnenia a rozhodnutia prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05,
III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a preto postačuje len odkázať cez § 387 ods. 2 CSP na odôvodnenie
obsiahnuté v napadnutom rozsudku.

30. Ak súd prvej inštancie alebo aj odvolací súd nereaguje na niektoré námietky žalobcu, odvolací

súd poukazuje na to, že pre rozhodnutie veci nie je potrebné vysporiadať sa so všetkými námietkami
a tvrdeniami strany, ale len s tými, ktoré sú pre rozhodnutie veci podstatné. Všeobecný súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovou stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného

súdu (prvostupňového ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka
na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS
115/2003).

31. V súvislosti s prejavom nespokojnosti s preskúmavaným rozsudkom zo strany žalobcu odvolací súd
poukazuje na stabilnú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, podľa ktorej nemožno právo na súdnu
ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v
súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok (napr.II. ÚS 4/97, II. ÚS 3/97). Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie
je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je,
aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo

možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti (napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS
162/05, I. ÚS 140/2017).

32. V sporovom konaní, o aké ide aj v prejednávanej veci, platí v súvislosti s náhradou trov konania
zásada úspechu vo veci, t.j. strany, ktoré viedli spor, konajú na „vlastné nebezpečenstvo“ a nesú tak

zodpovednosť za výsledok sporu. Úspech v konaní treba chápať v závislosti od výsledku súdneho
sporu, pričom pod úspechom treba rozumieť úspech v zmysle procesného výsledku. Zmyslom a účelom
náhrady trov konania v konaní pred súdom je poskytnúť úspešnej strane sporu alebo strane, ktorej
to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním
musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo
konanie pred súdom. Táto zásada má význam okrem iného aj význam výchovný, a to, že zdržiava

strany od ľahkomyseľného vedenia, resp. vyvolania sporu. Vychádzajúc zo zásady úspechu v sporovom
konaní, je namieste, aby strana, ktoré v spore so svojím nárokom zvíťazila, dostala ňou vynaložené
trovy nahradené od protistrany. Strane, ktorá nebola úspešná v konaní, potom vzniká povinnosť nahradiť
trovy konania strane v konaní úspešnej. V tejto konkrétnej veci mal v odvolacom konaní plný úspech
žalovaný, preto mu odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP priznal náhradu trov

odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o
odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie
môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa
§ 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).