Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 5, 2025

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 14C/47/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4325202788
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Gkortsilas
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2025:4325202788.1

Uznesenie

Okresný súd Levice, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, XXX
XX E., proti žalovanému: F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C.: XXX XX E., o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným tunajšiemu súdu dňa
4.9.2025 domáhala, aby súd zakázal žalovanému vstup do bytu a do práce žalobkyni a taktiež zakázal
priblíženie žalovanému na 50 m k žalobkyni a jej trom deťom. Potrebu vydania neodkladného opatrenia
odôvodnilatým,ževzhľadomnaposlednésituácie,ktorésadejúvichživotoch,sabojíosebaaozdravie

a životy svojich detí. A. E./ G. B. XXXX bolo proti žalovanému podané trestné oznámenie za nebezpečné
prenasledovanienapolíciivE..DňaXX.XX.XXXXboloznovapodanétrestnéoznámeniezanebezpečné
prenasledovanie na OR PZ v E., odbor kriminálnej polície. Za posledné dva mesiace tohto roku si
chcel žalovaný dvakrát siahnuť na život a to dňa XX.XX.XXXX, kde privolala telefonicky príslušníkov
PZ aj RZS. Dňa XX.XX.XXXX jej žalovaný vedome a naschvál poškodil majetok, pričom jej deti H. I.,
J. a K. B. sa od incidentu báli ísť von, najmä najstaršia dcéra, ktorá sa žalovaného bojí, nechcela seba

a svojich súrodencov vystaviť nebezpečenstvu. Netuší, kam môže zájsť správanie žalovaného, keď je
pod vplyvom alkoholu. Dňa XX.XX.XXXX si žalovaný znova chcel siahnuť na život, napadol príslušníka
PZ, priznal sa k poškodeniu jej auta a tvrdil, že to spraví znova. Bol odvezený do ústavu v L., ale na
reverz dňa XX.XX.XXXX odišiel. O XX:XX hod. v ten deň čakal žalovanú pred prácou a povedal jej, že
ju zničí. So strachom odišla s deťmi na predĺžený víkend do M., ale nechce sa takto skrývať a báť sa
o svoj život a o životy svojich detí.

2. Na osvedčenie svojich tvrdení žalobkyňa predložila súdu spolu s návrhom rodné listy maloletých
detí, potvrdenie OR PZ v E., odbor kriminálnej polície o podaní oznámenia proti žalovanému vo veci
podozrenia z trestného činu nebezpečné prenasledovanie a potvrdenie OR PZ v E., odbor poriadkovej
polície o podaní oznámenia proti žalovanému vo veci priestupku proti majetku.

3. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.6. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne

podozrivá z násilia.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú

integritu svojím konaním ohrozuje.

8. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na
určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

9. V zmysle § 326 ods. 1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť
a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného
opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

10. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

11. Podľa prvej vety § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd

najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti
podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne
súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

12. Podľa prvej vety § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

13. Podľa prvej vety § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania
uznesenia súdu prvej inštancie.

14. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

15. Podľa § 332 ods. 2 CSP, neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) je vykonateľné jeho
vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.

16. Neodkladné opatrenie podľa § 324 a nasl. CSP je výnimočným inštitútom, ktorého zmyslom je
rýchlo a pružne riešiť situáciu, ktorá si vyžaduje okamžitý zásah súdu. Tento okamžitý zásah súdu musí
byť odôvodnený nevyhnutnou potrebou bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu z dôvodu, že hrozí
nebezpečenstvo vzniku škody či inej nenapraviteľnej ujmy alebo obavou, že exekúcia bude ohrozená.

Zmyslom neodkladného opatrenia ako jedného zo zabezpečovacích inštitútov procesného práva, je
poskytnúť oprávnenej strane sporu dočasnú ochranu a zabrániť zhoršeniu jej postavenia, a to aj napriek
tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia
tak zodpovedná zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho
nariadenie. Súd tak rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

Riadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. Civilného sporového poriadku nevykonáva a pri rozhodovaní
vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom osvedčené. Pre
nariadenie neodkladného opatrenia je preto nevyhnuté, aby v návrhu na jeho nariadenie boli opísané
rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia
bude ohrozená a skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má

poskytnúť ochrana. Aby súd mohol poskytnúť ochranu nariadením neodkladného opatrenia, musí mať
súd z podaného návrhu a k nemu pripojených listín za osvedčenú existenciu právneho vzťahu medzi
stranami sporu, ktorá si zároveň vyžaduje bezodkladnú úpravu. Potreba bezodkladnej úpravy preto
zahŕňa prvok naliehavosti a nevyhnutnosti.17. Účelom neodkladného opatrenia spočívajúceho v nariadení dočasného zákazu vstupu do domu
alebo bytu pri podozrení z násilia podľa ustanovenia § 325 ods.2 písm. e) CSP je eliminovať kontakt

páchateľa domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z takého skutku s jeho obeťou a tým jej
poskytnúť ochranu. Právo na ochranu života a zdravia, ktoré je násilníkom ohrozované, má absolútnu
povahu, pričom je silnejšie aj ako právo páchateľa na obydlie. Pri nariadení neodkladného opatrenia
musí mať súd za osvedčené dôvodné podozrenie z násilia na osobe, ktorá sa neodkladného opatrenia
domáha a ktorá v tomto smere nesie dôkazné bremeno. Takýmito dôkazmi môžu byť predovšetkým

trestné oznámenia, lekárske správy, čestné vyhlásenia svedka incidentu a pod.

18. Pri neodkladných opatreniach v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) až h) CSP je ich účelom zdržať
sa určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby, ide o opatrenia vydané v
záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich
život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom

je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch ako
sú fyzické násilie, obťažovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Obdobne ako pri
neodkladnom opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) CSP musí mať súd za osvedčené ohrozenie
telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje. V tom sa účel
neodkladných opatrení podľa písm. e) a f) do určitej miery prekrýva.

19. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom.
Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej
republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, medzi ktoré patrí
najmä Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,

Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného
na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe
alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu.

20. „Násilie je možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len

pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe, alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu,
ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú
škodu, maldevelopment a podobne. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického
aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia
hovorí o akýchkoľvek aktoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu

alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia
je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne
prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním
bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch
bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu

uspokojenia - ide o podrobenie si obete. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich však aj spoločné
črty. - Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického
a sexuálneho nátlaku. - Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je,
keď jedna strana zneužije prevahu moci. - Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí
niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. -

Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické
násilie môžu mať rovnako silné následky. - Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša
slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu
môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. - Osobitnou
formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. - Násilím je aj nezabránenie násiliu.

Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho
základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania,
ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Deklarácia o odstránení násilia páchaného na ženách,
schválená Valným zhromaždením OSN v roku 1993 ho označuje ako akýkoľvek násilný čin, ktorý vedie
alebo by mohol viesť k fyzickej, sexuálnej alebo psychickej ujme alebo zraneniu, vrátane vyhrážania sa

takýmito činmi, zastrašovania alebo svojvoľného obmedzovania slobody, a to vo verejnom či súkromnom
živote. Preto v súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s
obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete. Z uvedeného dôvodu bolo
aj sformulované predbežné opatrenie v zmysle § 76 ods. l písm. g/ O.s.p., ktorého účelom je poskytnúťoprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia
aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený.“ (Najvyšší súd SR, sp. zn.: 5MCdo/10/2012
zo dňa 15.10.2012).

21. V danom prípade súd konal a rozhodoval o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
ako o návrhu podanom pred začatí konania vo veci samej, keďže z návrhu vyplýva, že konanie vo veci
samej doposiaľ začaté nebolo.

22. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj z rozsudku tunajšieho súdu zo dňa
20.06.2024, č.k. 11P/62/2024 vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný sú bývalí manželia, ktorých manželstvo
bolo právoplatne rozvedené dňa XX.XX.XXXX. Z manželstva strán sporu pochádzajú dve maloleté deti
J. B., nar. XX.XX.XXXX a K. B., nar. XX.XX.XXXX, pričom žalobkyňa je zároveň matkou maloletej H.
I., nar. XX.XX.XXXX.

23. Z potvrdenia OR PZ v E., odbor kriminálnej polície č. N./XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že
žalobkyňa podala dňa XX.XX.XXXX ako poškodená oznámenie na bývalého manžela (žalovaného vo
veci podozrenia z trestného činu nebezpečné prenasledovanie podľa § 360a) ods. 1 písm. b) trestného
zákona.

24. Z potvrdenia OR PZ v E., odbor poriadkovej polície č. N./XXXX-X zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že
žalobkyňa podala dňa XX.XX.XXXX ako poškodená oznámenie na bývalého manžela (žalovaného) vo
veci priestupku proti majetku, pričom zo záznamu o podaní oznámenia zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil,
že žalovaný dňa XX.XX.XXXX vo večerných hodinách poškodil žalobkyni auto, ktoré mala zaparkované
pred bytovkou. Žalovaný sa pri podaní vysvetlenia dňa XX.XX.XXXX k danému skutku priznal, pričom

pred výsluchom boli voči nemu použité donucovacie prostriedky – hmaty, chvaty, putá, predchádzané
zákonnej výzve, nakoľko sa správal agresívne.

25. Z listu vlastníctva č. XXXX vedeného pre okres E., obec E., katastrálne územie E. vyplýva, že byt
č. XX, na X. poschodí vo vchode č. XX, nachádzajúci sa v bytovom dome súp.č. XXXX, na adrese C.

XXXX/XX,E.,vovzťahukuktorémusažalobkyňadomáhauloženiapovinnostižalovanémunevstupovať,
je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne s titulom nadobudnutia Dohoda o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov zo dňa XX.XX.XXXX.

26. Z lustrácie v Registri trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vyplýva, že žalovaný nemá

záznam v Registri trestov GP SR.

27. Z lustrácie v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že žalovaný bol
opakovane riešený za priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a jedenkrát riešený
pre neuposlúchnutie výzvy verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci.

28. Lustráciou v elektronickom súdnom registri bolo ďalej zistené, že voči žalovanému sa na súde
nevedie a ani neviedlo trestné konanie.

29. Súd si ďalej vyžiadal z OR PZ E., odbor kriminálnej polície – 1.operatívne oddelenie, dokumentáciu

nachádzajúcu sa v spise č. N./XXXXXX, pričom žalobkyňa vo výpovedi dňa XX.XX.XXXX pri
informatívnom výsluchu uviedla, že od tej doby ako sa spolu rozviedli so žalovaným, tento ju neustále
kontaktuje, sleduje, vypisuje jej, kontroluje ju. Keď sa raz spolu so susedom stretla a následne sa vrátila
domov do vchodu, žalovaný prišiel dole na výťahu a keď ich spolu zbadal, tak rozbil sklo na výťahu, začal
na suseda kričať a dal mu aj facku. Neustále žalobkyňu prenasledoval, stále vedel, kde sa nachádza,

či je v robote alebo išla na nákupy, alebo aj to, kedy prišla domov. Často ju čakal na parkovisku pri
bytovke alebo chodil okolo na aute a sledoval jej balkón. Za tieto veci bola niekoľkokrát privolaná aj
hliadka polície, bolo to v prípadoch, keď rozbil vchodové dvere do vchodu, potom bol na ulici nepríjemný
na ňu, a teraz naposledy, keď sa chcel zabiť. Sledoval ju aj XX.XX.XXXX, keď bola s kamarátom, pričom
došlo aj k incidentu medzi žalovaným a týmto kamarátom, ktorý riešila polícia. Jeho konanie sa od tej

doby stupňuje formou rôznych vyhrážok, že sociálka jej zoberie deti, že ju bude kontaktovať právnička,
že jej dá zobrať deti ale najhlavnejšie je, že ju neustále sleduje, kade ona chodí, cez deti sa vypytuje,
kde menovaná chodí a s kým je. Zakaždým, keď ide von z bytu sa obzerá, či náhodou nie je žalovaný
na blízku. Ani nejde o to, že by sa vyhrážal fyzickým napadnutím alebo inou ujmou, i keď nevie na stopercent povedať, ako by sa zachoval, ale vadí jej to, že ju sleduje a stále vie, kde sa nachádza a tým
jej zhoršuje kvalitu života.

30. Žalovaný v rámci podania informácie týkajúce sa podozrenia z trestného činu nebezpečné
prenasledovanie podľa § 360a) ods. 1 písm. b) trestného zákona dňa XX.XX.XXXX uviedol, že je pravda,
že chodil za žalobkyňou pred bytovku na D. C., aby doriešili problém so spoločným úverom, avšak
bezvýsledne. Priznáva, že vtedy to nezvládal a správal sa k nej nevhodne, vykrikoval na ňu, ale dnes už
vie povedať, že s touto záležitosťou je vysporiadaný, má novú známosť a potrebuje sa pohnúť v živote

tak, že ho dá preč zo spoločného úveru. Áno, kontaktoval ju, chodil za ňou, vyhľadával ju, nakoľko
potreboval doriešiť ten spomínaný úver. Hnevá ho aj to, že mu ich deti nechce dať, nakoľko podľa
rozsudku N. E. bol právoplatne upravený styk s dieťaťom. Skrz týchto nepríjemností uviedol, že možno
trošku nezvládol situáciu, bol pod vplyvom alkoholu a potom ako prišiel pred bytovku za žalobkyňou,
tak zo zlosti jej poškodil auto na parkovisku. Aj dňa XX.XX.XXXX bol tiež mierne pod vplyvom alkoholu,
vtedy tiež prišli policajti.

31. Dcéra žalobkyne, H. I. uviedla, že v B. roku XXXX sa žalobkyňa rozviedla so žalovaným a od tej
doby jej neustále robí prieky, vypisuje jej otravné smsky, kontaktuje ju s blbosťami a to najhlavnejšie, že
ju prenasleduje, stále vie, kde sa žalobkyňa nachádza a stále zisťuje jej stav a polohu od svojich detí
ako aj od nej. Skoro každý deň chodí pred ich bytovku, sleduje ich balkón, vykrikuje na nich. V minulosti

to bolo hlavne o psychickom týraní, kedy sa menovanej vypytoval ohľadne jej matky. Na ihrisku v areály
škôlky menovaná zobrala svojich nevlastných súrodencov a prišiel tam aj žalovaný. Bol opitý, bol na
nich agresívny, keď s ním nesúhlasila, tak začal hučať. Dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX:XX hod.
volala na políciu s tým, že žalovaný sa nachádza pred ich bytom na D. C. a zase vykrikoval na nich, ona
sa bála o svoj život, vtedy rozbil okno na aute, ktoré používa žalobkyňa. Vtedy bola doma s nevlastnými

súrodencami, lebo žalobkyňa vtedy odbehla preč. Následne prišli aj policajti a potom to išli spísať na
políciu, čo vyplýva z podania informácie dňa XX.XX.XXXX týkajúce sa podozrenia z trestného činu
nebezpečné prenasledovanie podľa § 360a) ods. 1 písm. b) Trestného zákona.

32. Svedkyňa O. M. dňa XX.XX.XXXX v rámci podania informácie uviedla, že väčšinou, keď boli

spolu so žalobkyňou a jej dcérou, tak za nimi chodil aj žalovaný. Väčšinou to bolo len o tom, že ich
sledoval. Niekedy prišiel pred bytový dom na D. C.. Tam väčšinou stál, niekedy v úkryte, inokedy pred
bytovým domom stále tak, aby videl na ich balkón. Zvykol na nich kričať, aj naposledy, dňa XX.XX.XXXX
v nočných hodinách a v tom čase aj žalovaný skrížil cestu žalobkyni a jej priateľovi na aute, keď
odchádzalizbytuavykrikovalnanich.Nadávalnažalobkyňuajnacelúrodinu.Žalovanýnáslednepovolil

tlak na pneumatikách auta žalobkyne a toto auto poškodil. Bol pod vplyvom alkoholických nápojov. Keď
išli von niekde do mesta, či už keď tam bola žalobkyňa alebo bez nej, tak stále sa v ich blízkosti objavil
žalovaný. Zdalo sa jej, že ich sleduje, v prvom rade žalobkyňu a aj svoju nevlastnú dcéru a jeho dve deti.

33. Svedok K. P. dňa XX.XX.XXXX v rámci podania informácie uviedol, že so žalobkyňou a jej dcérou

majúbližšívzťah,pretoviepovedať,ževäčšinousanaokolízvyknezdržiavaťžalovaný,ktorýichsleduje.
Keď bol so žalobkyňou a jej deťmi na jarmoku v E., vtedy k nim po chvíli pristúpil žalovaný, začal sa
so žalobkyňou hádať. Následne povedal, že s ním sa ešte stretne, čo bral ako vyhrážku, mal z neho
zlý pocit. Po chvíli za ním prišiel už kľudný a rozprával, aký mali so žalobkyňou vzťah. V minulosti bol
svedkom toho ako na D. C., kde býva žalobkyňa prišiel žalovaný pred bytový dom a počul ako na ňu

z pred bytového domu vykrikuje, boli to nadávky a nejaký úver. Takéto sa opakovalo. Podľa neho sa
správa k žalobkyni tak, že ich stále prenasleduje, lebo stále vie, kde sú a potom im robí nepríjemnosti
tým, že na nich vykrikuje a stále im niečo vyčíta od tej doby ako sa rozviedli.

34. V predmetnej trestnej veci podal príslušník PZ dňa X.X.XXXX návrh vydať uznesenie o začatí

trestného stíhania a vzniesť žalovanému obvinenie podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vo veci
trestného činu nebezpečné prenasledovanie podľa § 360a) ods. 1 písm. b) Trestného zákona, nakoľko
žalovaný sa v presne nezistenej dobe niekedy od B. XXXX až doposiaľ najčastejšie v E. pred bytovým
domom, kde býva poškodená žalobkyňa, ale aj na iných miestach, poškodenej znepríjemňuje život,
tým, že ju stále kontaktuje, prenasleduje a zaujíma sa o poškodenú. Uvedené konanie páchateľa zatiaľ

sprevádzalo slovné napádanie, avšak časom a stupňujúcou sa agresivitou páchateľa u poškodenej
vzbudzuje dôvodnú obavu o jej život a zdravie, pričom následkom jeho konania zhoršuje poškodenej
kvalitu života, ako aj kvalitu života svojich detí, ktoré sú väčšinou svedkami tejto nepríjemnosti.35. Z úradného záznamu zo dňa XX.XX.XXXX č. XXX.XX/XXXX vyplýva, že matka žalovaného oznámila
na polícii, že jej syn kričí a búcha do rôznych predmetov, z dôvodu ktorého bola na ulicu E. O.
XX, E. vyslaná policajná hliadka. Oznamovateľka uviedla, že žalovaný ťažko zvláda životné situácie

a snaží sa matku citovo vydierať, že ak jej nepomôže, tak sa podreže a zabije. Z úradného záznamu
vyplýva, že žalovaný mal poranené koleno, pričom uviedol, že si zranenie spôsobil sám, mal penu
okolo úst, dožadoval sa pomoci, preto bola privolaná J. XXX, ktorá ho odviezla na ošetrenie do
nemocnice. Následne boli policajti službukonajúcou lekárkou požiadaní na vykonanie asistencie pri
prevoze žalovaného do C. L.. Donucovacie prostriedky použité neboli.

36. Zo správy C. L. zo dňa X.X.XXXX vyplýva, že žalovaný bol hospitalizovaný na H. I. N. od XX.X do
XX.XX.XXXX, bol privezený s posádkou J. pre agresívne správanie v domácom prostredí. Na druhý
deň žalovaný žiadal o prepustenie, keď na oddelení nezaznamenávali agresívne správanie, ani akútne
psychopatológie, nemali dôvod nedobrovoľnej hospitalizácie. Pacient (žalovaný) sľuboval, že sa bude
liečiť v ambulantnej forme.

37. Preskúmaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd dospel k záveru, že žalobkyňa
sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP, a to zákazu
vstupu žalovaného do bytu žalobkyne, na pracovisko žalobkyne ako zákazu priblíženia sa žalovaného
k žalobkyni a jej trom deťom podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP. Súd poznamenáva, že v danom prípade

sa nejedná o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, o ktorom
by bolo potrebné rozhodnúť do 24 hodín, nakoľko nie je splnený predpoklad „dočasného“ uloženia
povinnostinevstupovaniažalovanémudobytu,ktorétotoustanoveniepredpokladáazároveňpredmetný
byt nie je obydlím žalovaného, keď z podaného návrhu ako aj priloženého listu vlastníctva vyplýva, že
žalovaný nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností a nesvedčí mu v zmysle návrhu ani iný legitímny

dôvod na vstup, resp. zdržiavanie sa na týchto nehnuteľnostiach. Zo spisového materiálu zároveň
vyplýva, že žalovaný býva D. F. I. na adrese E. O. XX, E., a teda nežije so žalobkyňou a jej deťmi
v spoločnej domácnosti. Z opatrnosti však súd o návrhu žalobkyne rozhodol do 24 hodín.

38. Po vyhodnotení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, jeho príloh ako aj listín

zaobstaraných súdom dospel súd k záveru, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia
nie je dôvodný a je potrebné ho zamietnuť. Žalobkyňa podľa názoru súdu nesplnila zákonné podmienky,
ktoré sú predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia, keď táto nijakým spôsobom neosvedčila
potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Je totiž povinnosťou navrhovateľa
neodkladného opatrenia presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia

ochranného účelu, ktorý poskytuje a rozhodujúce skutočnosti je tak povinný jednak tvrdiť a náležitým
spôsobom ich aj osvedčiť, pričom žalovaná v návrhu uviedla len minimálne skutkové tvrdenia, z ktorých
súd nemal za osvedčenú nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, odôvodňujúcu potrebu nariadenia
neodkladného opatrenia. Uvedená potreba nevyplývala ani z listín predložených žalobkyňou, keď táto
súdu s návrhom predložila len rodné listy detí a potvrdenie o podaní trestného oznámenia a potvrdenie

o oznámení priestupku.

39. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP je osvedčenie
ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity osoby, ktorej sa má požadovaná ochrana poskytnúť, a to
konanímosoby,protiktorejnávrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniasmeruje,zasúčasnejexistencie

takých závažných dôvodov, ktoré sú dostatočným a spoľahlivým podkladom domnievať sa, že je
ohrozený jej život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť.
Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity osvedčuje v tomto prípade navrhovateľ neodkladného
opatrenia napr. lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby, ktorá bola
napr. svedkom incidentu, vzájomnou písomnou alebo elektronickou komunikáciou a pod. Zákaz alebo

obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, ako menej závažný
zásah do osobných slobôd povinného, je ex lege podmienený tým, že zakázaným správaním by telesná
alebo duševná integrita žalobkyne mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť však musí žalobkyňa pred
nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť. Ohrozenie integrity navrhovateľa,
či už subjektívne alebo objektívne, musí byť pritom konkrétne, nestačí iba abstraktná (pravdepodobná)

možnosť ohrozenia navrhovateľa. Súd pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia musí tiež
zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu, keď
obmedzenie musí byť na jednej strane primerané poskytnutej ochrane a na druhej strane nesmie nad
nevyhnutnú mieru limitovať protistranu.40. Z návrhu žalobkyne vyplýva, že žalobkyňa žiada nariadiť neodkladné opatrenie na ochranu svojho
života a zdravia, dôvodiac, že sa bojí o seba a o zdravie a životy svojich detí, pričom táto jej obava je

následkomkonaniažalovaného,ktorýjuprenasleduje,zaposlednédvamesiacesichceldvakrátsiahnuť
na život a naschvál jej poškodil majetok, čoho svedkom boli aj maloleté deti, ktoré sa od toho incidentu
báli ísť von, pričom tvrdil, že to spraví znova. Najstaršia dcéra sa žalovaného bojí. Netuší, kam môže
zájsť správanie žalovaného, keď je pod vplyvom alkoholu. Z takéhoto popisu skutkových okolností veci
však podľa názoru súdu nevyplývajú také závažné dôvody, ktoré by boli dostatočným a spoľahlivým

podkladom domnievať sa, že je ohrozený jej život, telesná alebo duševná integrita, osobná sloboda
alebobezpečnosť,najmäkeďžalobkyňasamapripodaníinformácietýkajúcejsapodozreniažalovaného
z trestného činu nebezpečné prenasledovanie uviedla, že ani nejde o to, že by sa vyhrážal fyzickým
napadnutím alebo inou ujmou, i keď nevie na sto percent povedať, ako by sa zachoval, ale vadí jej to, že
ju sleduje a stále vie, kde sa nachádza a tým jej zhoršuje kvalitu života. Žalobkyňa síce uvádza, že sa jej
žalovaný vyhráža, avšak za vyhrážky považuje tvrdenia žalovaného, že sociálka jej zoberie deti, že ju

bude kontaktovať právnička, že jej dá zobrať deti, teda nejde o vyhrážky, z ktorých by mala nadobudnúť
dôvodnú obavu o svoj život, či zdravie, čo sama vo výsluchu aj uviedla. Vadí jej, že ju neustále sleduje.

41. Ohrozenie života či zdravia žalobkyne a jej detí konaním žalovaného súd nezistil ani z ostatných
dôkazov, ktoré si súd zaobstaral, keď z výsluchov svedkov H. I., O. M. a K. P. (vo veci trestného činu

nebezpečné prenasledovanie) vyplýva najmä skutočnosť, že žalovaný žalobkyňu neustále prenasleduje
a slovne atakuje, čím zhoršuje kvalitu jej života. Žiadna z vypočutých osôb vrátane žalobkyne neuviedla,
že by žalovaný niekedy žalobkyni či deťom fyzicky ublížil, alebo ich napadol, z dôvodu ktorého by bol pre
žalobkyňu nebezpečný. Z informácie svedkov tak nevyplýva, že žalovaný by sa mal dopúšťať takého
konania, ktorým by bola žalobkyňa, či jej deti ohrozené na živote a zdraví. Súd poukazuje na správu

C. L., v ktorej ústav uviedol, že na oddelení nezaznamenávali agresívne správanie žalovaného, ani
akútne psychopatológie a nemali dôvod nedobrovoľnej hospitalizácie. Žalovaný sľúbil, že sa bude liečiť v
ambulantnej forme. O skutočnosti, že žalobkyňa nie je ohrozená na živote a zdraví svedčí aj skutočnosť,
že príslušník PZ odporučil začať trestné stíhanie a vzniesť žalovanému obvinenie pre trestný čin podľa
§ 360a ods. 1 písm b) Trestného zákona a nie podľa písm. a), teda pre prenasledovanie spôsobom

vzbudzujúcim dôvodnú obavu o jeho život alebo zdravie, život alebo zdravie jemu blízkej osoby alebo
podstatným spôsobom zhoršujúcim kvalitu jeho života tým, že b) vyhľadáva jeho osobnú blízkosť alebo
hosledujeaniepreprenasledovaniespôsobomvzbudzujúcimdôvodnúobavuojehoživotalebozdravie,
život alebo zdravie jemu blízkej osoby alebo podstatným spôsobom zhoršujúcim kvalitu jeho života tým,
že a) sa vyhráža ublížením na zdraví alebo inou ujmou jemu alebo jemu blízkej osobe.

42. Žalovaný vo veci podozrenia z trestného činu priznal, že sa k žalobkyni správal nevhodne
a vyhľadával ju a vykrikoval, ale z dôvodu potreby doriešenia úveru a z dôvodu, že mu nechce dávať deti.
Skutočnosť, že dôvodom slovných atakov je spoločný úver strán sporu potvrdil aj svedok K. P.. Z listu
vlastníctva č. XXXX, k.ú. E. zároveň vyplýva, že žalobkyňa je už výlučnou vlastníčkou bytu č. XX, na X.

poschodí, ktorý bol pôvodne v bezpodielovom vlastníctve strán sporu. Z listu vlastníctva tiež vyplýva, že
byt je zaťažený záložným právom v prospech C. F. F., H. na zabezpečenie úveru, ktorý podľa výpovede
žalovaného je úverom spoločným strán sporu, zobratý počas ich manželstva. Keďže žalobkyňa je už
na liste vlastníctva evidovaná ako výlučná vlastníčka pôvodne spoločného bytu strán sporu a žalovaný
je doposiaľ stále dlžníkom v úverového vzťahu, z prostriedkov ktorého bol byt nadobudnutý, je snaha

žalovaného o vystúpenie z tohto úverového vzťahu pochopiteľná. Súd však zdôrazňuje žalovanému, že
konanie akým sa tak snaží urobiť, a to vykrikovanie po žalobkyni, prenasledovanie žalobkyne a slovné
ataky, poškodzovanie majetku žalobkyne, nie je akceptovateľné, zákonné ani ospravedlniteľné, preto
podľa názoru súdu žalobkyňa dôvodne podala na žalovaného trestné oznámenie, ktoré zároveň bolo
vyhodnotené ako dôvodné a OTČK začnú voči žalovanému trestné stíhanie a vznesú mu obvinenie.

43. Súd má však za to, že konanie žalovaného, popísané žalobkyňou a svedkami vo veci podozrenia
z trestného činu nebezpečné prenasledovanie, ktoré vyplýva z listinných dôkazov nespĺňa podmienku
takých závažných dôvodov, ktoré by boli dostatočným a spoľahlivým podkladom domnievať sa, že je
ohrozený život, telesná alebo duševná integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť žalobkyne a jej

detí. Z listinných dôkazov vyplýva nanajvýš hrozba žalovaného voči nemu samotnému, ktorý sa mal
dvakrát vyhrážať, že si ublíži. Súd síce má za osvedčené, že žalovaný sa pod vplyvom alkoholických
nápojov správa agresívne, táto agresia však vyústila do konania voči majetku žalobkyne a do slovných
atakov, nie do ohrozenia života, telesnej alebo duševnej integrity, osobnej slobody alebo bezpečnostižalobkyne a jej detí. Súd nepopiera, že popísané konanie žalovaného (prenasledovanie, slovné ataky,
poškodzovanie majetku a iné uvedené) je pre žalobkyňu nepríjemné, obťažujúce a zhoršujúce kvalitu
jej života, toto konanie žalovaného však bude predmetom trestného konania voči žalovanému, pričom

v prípade, že žalovaný bude uznaný vinným, mu bude uložený náležitý trest.

44. Súd poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa na osvedčenie dôvodnosti vydania ňou navrhovaného
neodkladného opatrenia predložila súdu len rodné listy detí a potvrdenia polície o podaní trestného
oznámenia a oznámenia o priestupku, z ktorých nie je zrejmé, akým konaním, kedy a akým spôsobom

sa má žalovaný dopúšťať konania, ktoré by ohrozovalo život a zdravie žalobkyne, či jej maloletých
detí. Žalobkyňa nijako nepreukázala, že by ku dňu rozhodovania súdu o jej návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, existovala potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu
vyplývajúca z takého aktuálneho, či opakovaného minulého správania sa a konania žalovaného, ktorým
bytentovyvolávalužalobkynidôvodnúobavuojejživotazdravie,čímbyohrozovaljejtelesnúaduševnú
integritu.

45. Súd pri rozhodovaní o návrhu žalobkyne prihliadol aj na skutočnosť, že žalovaný je otcom dvoch
maloletých detí žalobkyne, preto má rodičovské práva a povinnosti, v dôsledku čoho má právo
podieľať sa na výchove svojich detí a to napriek tomu, že vzťahy medzi rodičmi sú vážne narušené.
Nakoľko žalobkyňa neosvedčila ohrozenie svojho života, telesnej alebo duševnej integrity ani ohrozenie

maloletých detí, ňou požadovaná ochrana spočívajúca v nariadení neodkladného opatrenia v zmysle
jej návrhu, by bola neprimeraná a limitovala by žalovaného ako otca spoločných dvoch maloletých detí
nad nevyhnutnú mieru. Súd poukazuje na skutočnosť, že ohrozenie žalobkyne, či už subjektívne alebo
objektívne, musí byť konkrétne, nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť jej ohrozenia.

46. Za stavu, keď žalobkyňa podľa názoru súdu nesplnila zákonné podmienky, ktoré sú predpokladom
na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže skutkovými tvrdeniami a predloženými listinnými dôkazmi
neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, súd návrh žalobkyne na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

47. Súd zároveň uvádza, že ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá
právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku
rozhodnutej veci (§329 ods. 3 CSP). V prípade, ak sa žalovaný dopustí takého konania, ktoré by
vyvolávalo u žalobkyni dôvodnú obavu o jej život a zdravie, môže žalobkyňa opätovne podať návrh

na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom však bude povinná osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce
bezodkladný zásah súdu prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia, ktoré v tomto konaní
neosvedčila.

48. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

49. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

50. Podľa článku 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a

rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného
zaťažovania strán sporu a iných osôb.

51. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP. Žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania.

Vzhľadom však k tomu, že žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu nárok na ich náhradu
podľa čl. 17 základných princípov CSP nepriznal a o výške náhrady trov konania už nie je potrebné
samostatne rozhodovať.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti

ktorého uzneseniu smeruje. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Nitre.Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí,
ktorejvecisatýka,čosanímsleduje,podpis)uvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa

odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,
náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré
neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).