Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, September 24, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-2S/34/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200221
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200221.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

SprávnysúdvBratislave,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.JeannetteHajdinovejačlenov

senátu JUDr. Jozefa Timeka a JUDr. Zuzany Širokej, v právnej veci žalobcu: V-V Servis, s.r.o., so sídlom
Požiarnická ulica 1101/25, 900 51 Zohor, IČO: 46 031 014, právne zastúpený: Prosman a Pavlovič
advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 5952/63, 974 01 Banská Bystrica, IČO:
42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102479156/2018 zo dňa 5. decembra
2018, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Bratislava (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani
z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie august 2014. O jej výsledku vyhotovil
protokol č. 101105927/2018 zo dňa 5. júna 2018 (ďalej len „protokol“). Na základe výsledkov daňovej
kontroly vydal správca dane rozhodnutie č. 101566991/2018 zo dňa 13. augusta 2018 (ďalej len

„prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie august 2014
v sume XXXXX,XX eur.

2. Vyrubený rozdiel DPH pozostával z nepriznaného práva na odpočet dane z dodávateľskej faktúry
č. 0231082014 zo dňa 31. augusta 2018 (ďalej len „preverovaná faktúra“ alebo „sporná faktúra“)
vystavenej spoločnosťou GLOBAL TRADEING, s. r. o., so sídlom Vyšehradská 12, 851 05 Bratislava,
IČO: 46 665 820 (ďalej len „GLOBAL TRADEING, s. r. o.“), za dodanie služieb sprostredkovania,

zabezpečenia prác výroby, sortingu a kontroly v mesiaci august 2014 v celkovej výške XX XXX eur.

3. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí nárok na odpočítanie dane zo spornej faktúry žalobcovi
nepriznalzdôvodu,žežalobcavpriebehuvýkonudaňovejkontrolyanáslednéhovyrubovaciehokonania
nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu, t. j. dodanie služieb tak, ako bolo deklarované
na spornej faktúre a zároveň nepreukázal, že prijaté služby použil na dodávky tovarov a služieb ako
platiteľ, čím nepreukázal splnenie zákonom stanovených podmienok na odpočítanie dane uvedených v

§ 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“), na ktorých bezpodmienečné splnenie
sa nárok na odpočítanie dane viaže. V tejto súvislosti správca dane ďalej dôvodil, že v preverovanom
prípade nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, pričom si žalobcauplatnil právo na odpočítanie dane zo služieb, pri ktorých nevznikla daňová povinnosť, preto porušil
ustanovenie § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 zákona o DPH.

4. Žalobca podal voči prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane odvolanie. Následne žalovaný
rozhodnutím č. 102479156/2018 zo dňa 5. decembra 2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) podľa
ustanovenia § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) potvrdil prvostupňové
rozhodnutie správcu dane, pretože mal zo spisového materiálu a dôkazov v ňom uvedených za

preukázané, že správca dane zadovážil dostatok dôkazov na prijatie ním prezentovaného záveru, že
sporné zdaniteľné obchody deklarované dodávateľom GLOBAL TRADEING, s.r.o. sa neuskutočnili.
Správca dane pri výkone daňovej kontroly a následnom vyrubovacom konaní postupoval v zmysle
platných právnych predpisov, zisťoval nezrovnalosti skutkového stavu s údajmi uvedenými v daňovom
priznaní, pričom vychádzal aj z účtovných a daňových dokladov predložených žalobcom ako aj z
jednotlivých ustanovení príslušných zákonov, a to zákona o DPH a daňového poriadku. Zákon o DPH v

§ 49 ods. 1 a2 a § 51 presne stanovuje podmienky, za splnenia ktorých má platiteľ právo na odpočítanie
dane. V danom prípade správca dane pri výkone daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie august 2014
skúmal splnenie týchto zákonom stanovených podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane,
pričom zistil, že tieto zo strany žalobcu pri zdaniteľnom obchode fakturovanom dodávateľom GLOBAL
TRADEING, s.r.o. splnené neboli, a tým mu nevzniklo právo na odpočítanie dane.

5. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 a § 5l ods. l zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na
ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže
to zákon neustanovuje). Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý si
nárok na odpočítanie dane uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočítanie

dane stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť
schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený tak, ako je na nej deklarované. V
posudzovanom prípade túto skutočnosť žalobca nepreukázal.

II. Správna žaloba

6. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového
rozhodnutia správcu dane z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a g) zákona č. 162/2015 Z. z.
Správnysúdnyporiadokvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„SSP“),vráteniavecinaďalšiekonaniea
náhrady trov konania. Žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného, rovnako ako jemu predchádzajúce

rozhodnutie správcu dane, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, napadnuté rozhodnutia
sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo
nedostačujúce na riadne posúdenie veci, zistený skutkový stav je v rozpore s administratívnym spisom
alebo v ňom nemá oporu a v neposlednom rade namietal, že v konaní došlo aj k porušeniu procesných
ustanovení, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

7. Žalobca namietal, že žalovaný nesprávne vyhodnotil dôkazy, nesprávne sa vysporiadal tak s listinnými
dôkazmi, ktoré mal počas daňovej kontroly k dispozícii a ktoré sú v súlade s tvrdeniami žalobcu,
ako aj svojimi zisteniami, týkajúcimi sa dodania služieb spoločnosťou GLOBAL TRADEING, s.r.o. na
základe faktúry č. 0231082014 zo dňa 31. augusta 2018 pre žalobcu. Žalovaný sa predovšetkým riadne

nevysporiadal s výpoveďami svedkov, ktorí boli správcom dane predvolaní, taktiež so skutočnosťou, že
dôkazná núdza na úrovni priameho dodávateľa nemôže byť kladená a interpretovaná na ťarchu žalobcu,
a to aj napriek tomu, že túto skutočnosť uviedol vo svojom vyjadrení.

8.Žalobcaspoukazomnavýpovedesvedkov–A.B.,C.D.,E.F.aG.H.uviedol,žesvedkoviapredvolaní

a vypočutí správcom dane tomuto poskytli bližšie informácie o realizácii zdaniteľného obchodu a z
týchto svedeckých výpovedí, podľa názoru žalobcu, jednoznačne a nepopierateľne vyplýva, že prácu
mali sprostredkovanú prostredníctvom spoločnosti GLOBAL TRADEING, s.r.o. V tejto súvislosti žalobca
argumentoval, že zo svedeckých výpovedí uvedených svedkov mal žalovaný a správca dane potvrdené,
že svedkovia na základe popísaného sprostredkovania práce pracovali v závodoch, dostali rovnaké

inštrukcie, ktoré sa týkali údajov, kedy a kam sa majú dostaviť, kde ich následne vyzdvihol pán I..
Z ich výpovedí tiež vyplýva, že spoločnosť V-V Servis, s.r.o. (žalobca) je seriózna spoločnosť, že
medzi žalobcom a spoločnosťou GLOBAL TRADEING, s.r.o. bola uzatvorená dohoda. V nadväznostina uvedené žalobca namietal, že sa žalovaný so svedeckými výpoveďami a zistenými skutočnosťami v
napadnutom rozhodnutí riadne nevysporiadal a tak ako aj správca dane ich ani nebral do úvahy.

9. Žalobca mal za to, že dodanie služieb poskytnutých spoločnosťou GLOBAL TRADEING, s.r.o.
deklarované predmetnou faktúrou, bolo v rámci daňovej kontroly dokazovaním preukázané a žalobca
uniesol dôkazné bremeno predložením daňových dokladov. Dôvodil, že predmetné služby boli
poskytnuté tak, ako sú uvedené na dokladoch predložených žalobcom. Zároveň dal do pozornosti, že
daňové orgány žiadnym relevantným spôsobom nespochybnili dodanie služieb, ale práve naopak, toto

bolo v rámci daňovej kontroly preukázané, a to tak predloženými dokladmi, ako aj výpoveďami svedkov.
Vnadväznostinanesprávnevyhodnoteniezistenéhoskutkovéhostavusprávcomdanenamietalžalobca
nesprávne právne posúdenie veci daňovými orgánmi vo vzťahu k splneniu, resp. nesplneniu zákonných
podmienok na odpočet dane za prijaté zdaniteľné plnenia (ktoré podľa nesprávneho záveru daňových
orgánov nemali byť žalobcovi dodané).

10. V súvislosti s posudzovaním potrebnej obozretnosti žalobcu pri výbere obchodného partnera,
žalobca uviedol, že si svojho dodávateľa preveril pre neho všetkými dostupnými spôsobmi, pričom zistil,
že spoločnosť GLOBAL TRADEING, s.r.o. bola v čase uskutočnených zdaniteľných plnení platiteľom
DPH, bola zapísaná v obchodnom registri, a tiež si overoval, kto bude mať na starosti predmetný obchod
týkajúci sa sprostredkovania. Nakoľko spoločnosť GLOBAL TRADEING, s.r.o., prostredníctvom ktorej

konal poverený C. J., si plnila záväzky vyplývajúce z uzatvorenej zmluvy, ktorá bola správcovi dane
predložená, pre žalobcu nemalo na základe čoho vyplývať akékoľvek podozrenie ohľadne spoločnosti
GLOBAL TRADEING, s.r.o. Ďalej žalobca uviedol, že aj samotné plnenie si povinností ohľadom
sprostredkovania pracovníkov bolo preverením ekonomickej činnosti a dôveryhodnosti spoločnosti
GLOBAL TRADEING, s.r.o. a žalobca o svojom dodávateľovi preto nemal žiadne pochybnosti. Žalovaný

však v napadnutom rozhodnutí konštatuje, že žalobca nekonal so starostlivosťou riadneho obchodníka a
nemôže sa domáhať práva na odpočítanie dane. V súvislosti s vyššie uvedenými skutočnosťami žalobca
opakovane poukázal na to, že si svojho dodávateľa preveril všetkými jemu dostupnými prostriedkami.

11. K svojmu dôkaznému bremenu žalobca argumentoval, že pre účely daňovej kontroly predložil

správcovi dane všetky doklady a evidencie, ktoré vyžaduje zákon o DPH a ktoré správca dane
požadoval. Teda žalobca si splnil všetky formálne podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane,
pričommateriálnustránkuexistencietovarovnespochybnilanisprávcadane.Žalobcadodal,žežalovaný
a správca dane majú len pochybnosti, avšak vykonaným dokazovaním nebolo reálne a objektívne
spochybnené, že k dodaniu v skutočnosti došlo, resp. že došlo k uskutočneniu zdaniteľných plnení, a

že žalobca tieto zdaniteľné plnenia v skutočnosti prijal a ďalej ich použil na ďalšie dodávky tovarov a
služieb v zmysle zákona o DPH ako platiteľ.

12. Ďalej žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie pôsobí zmätočne, pretože žalovaný odôvodňuje
neuznanie práva na odpočet dane jednak porušením ustanovení zákona o DPH, ďalej uvádza, že

žalobca mal získať daňové zvýhodnenie, pričom v napadnutom rozhodnutí vôbec nevysvetľuje, aké
daňové zvýhodnenie mal žalobca získať. Žalobca dal do pozornosti, že žalovaný sa s touto odvolacou
námietkou v napadnutom rozhodnutí vysporiadal len tým spôsobom, že uvedené je zrejmé z celého
kontextu rozhodnutia správcu dane. V súvislosti so zmätočným obsahom odôvodnenia napadnutého
rozhodnutiapoukázalžalobcanato,žežalovanývodôvodnenínapadnutéhorozhodnutiazároveňhovorí

aj o daňovom podvode, resp. o podvodnom konaní a tvrdí, že išlo o fiktívne plnenie a žalobca nielen, že
mohol vedieť, ale aj vedel, že sa podieľa na plnení, ktoré je poznačené podvodom vo vzťahu k DPH. S
týmto ničím nepodloženým tvrdením žalobcu vyslovil žalobca nesúhlas, pretože na základe výsledkov
preverovania bola preukázaná materiálna stránka dodania služieb, a to nie len svedeckými výpoveďami,
ale aj tým, že tieto služby boli ďalej žalobcom dodané. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia teda

nie je podľa názoru žalobcu zrejmé, čo je vlastne dôvodom neuznania práva na odpočet dane, a preto
odôvodnenie žalovaného považuje žalobca za nezrozumiteľné a mätúce.

13. Žalobca mal za to, že na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané skutočné dodanie
zdaniteľných plnení tak, ako to žalobca deklaruje predmetnou faktúrou, teda hmotnoprávne podmienky

pre uplatnenia práva na odpočet dane boli splnené, pričom predmetné zdaniteľné obchody mali pre
žalobcu svoje ekonomické opodstatnenie a hospodársky cieľ, spočívajúci v ďalšom dodaní týchto
služieb, žalovaný ani správca dane nespochybňujú. V nadväznosti na uvedené žalobca argumentoval,
že v uvedenom prípade došlo k reálnemu uskutočneniu zdaniteľných obchodov, ktoré žalobcaštandardným spôsobom preukazoval a pri uplatnení nároku na odpočet dane postupoval zákonným
spôsobom, a preto tento prípad nemožno považovať za získanie neoprávnenej daňovej výhody, ako to
žalovaný tvrdí v napadnutom rozhodnutí. S poukazom na vyššie uvedené žalobca dodal, že žalovaný

riadne nevysvetlil a ani jednoznačne nepreukázal, v čom presne malo spočívať daňové zvýhodnenie.
Správca dane dostatočne a presvedčivo nezdôvodnil, že k jednotlivým zdaniteľným obchodom v
skutočnosti nedošlo, v súvislosti s mechanizmom DPH nevysvetlil, ktorá zo spoločností mala porušiť
neutralitu DPH.

14. Vo vzťahu ku konštatovanému podvodnému konaniu žalobca zastal názor, že žalovaný ako ani
správca dane neuniesli svoje dôkazné bremeno, pretože nepreukázali bez akýchkoľvek pochybností,
že žalobca sa zúčastňuje podvodného alebo právo zneužívajúceho konania. V tejto súvislosti žalobca
zdôraznil, že v prípade preukazovania účasti na podvode alebo zneužití práva je dôkazné bremeno len
na správcovi dane, dodajúc, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí, ako ani správca dane v protokole z
daňovej kontroly jednoznačne nevyslovil záver, na základe čoho presne neuznáva žalobcovi právo na

odpočet dane, a preto žalobca riadne nevedel, k čomu má smerovať jeho argumentácia.

15. S poukazom na právne závery vyplývajúce z rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len
„SD EÚ“) C-367/96 a C-212/97, v zmysle ktorých súdny dvor rozlišuje zneužitie práva (pri ktorom
nedochádza k porušeniu právnych noriem ) a podvodné konanie, žalobca argumentoval, že ak žalovaný

v odôvodnení rozhodnutia konštatuje porušenie ustanovení zákona o DPH, nemožno hovoriť o zneužití
práva. Žalobca dodal, že z napadnutého rozhodnutia podľa jeho názoru jednoznačne nevyplýva, či a
akým spôsobom mal žalobca zneužiť právo a aké daňové zvýhodnenie mal získať, akého daňového
podvodu mal byť účastný. Rovnako tak namietal, že daňové orgány nedostatočne odôvodnili svoje
závery, objektívne a jednoznačne nepreukázali, že žalobca sa stal súčasťou reťazca vzťahov s cieľom

zneužitia práva formou zneužitia systému DPH, ako ani daňového podvodu. Tieto vady majú podľa
názoru žalobcu vplyv na zákonnosť postupu žalovaného ako aj správcu dane, dodajúc, že napadnuté
rozhodnutie je nezákonné, nesprávne a vyjadrenia žalovaného, ako aj jeho závery sú nejasné a
zavádzajúce, pričom napadnuté rozhodnutie je z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti nepreskúmateľné. Na
podporu opodstatnenosti uvedenej žalobnej námietky dal žalobca do pozornosti právne závery uvedené

v rozsudkoch Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn.1Sžf/52/2016 a sp. zn.
1Sžf/31/2016.

III. Vyjadrenie žalovaného

16. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť
a právo na náhradu trov konania žalobcovi nepriznať. Zopakoval priebeh administratívneho konania,
skutkové zistenia, úvahy spojené s ich vyhodnotením a dôvody dodatočného určenia rozdielu dane
za kontrolované zdaňovacie obdobie v dôsledku neuznania žalobcom uplatneného odpočtu dane z
dodávateľskej faktúry č. 0231082014 zo dňa 31. augusta 2018, vystavenej obchodnou spoločnosťou

GLOBAL TRADEING, s.r.o. za dodanie služieb sprostredkovania, zabezpečenia prác výroby, sortingu
a kontroly.

17. K dôvodom potvrdenia odvolaním napadnutého prvostupňového rozhodnutia správcu dane žalovaný
uviedol, že mal zo spisového materiálu a dôkazov v ňom uvedených za preukázané, že správca dane

zadovážil dostatok dôkazov na prijatie ním prezentovaného záveru, že sporné zdaniteľné obchody
deklarované dodávateľom GLOBAL TRADEING, s.r.o. sa neuskutočnili. V nadväznosti na uvedené
žalovaný pokračoval argumentáciou, že má zo spisového materiálu za preukázané, že žalobca v
posudzovanom prípade zneužil princíp fungovania mechanizmu DPH s cieľom získania daňovej výhody
neoprávneným odpočítaním dane zo zdaniteľného obchodu, ktorého reálne uskutočnenie nebolo

preukázané, t. j. išlo len o fiktívne deklarovaný obchod bez existencie reálneho plnenia.

18. S právnou argumentáciou žalobcu uvedenou v žalobe sa žalovaný nestotožnil a zotrval na
svojom závere a argumentoch uvedených v žalobou napadnutom rozhodnutí. K žalobným dôvodom
žalovaný uviedol, že sú obsahovo a vecne identické s odvolacími dôvodmi. V tejto súvislosti doplnil,

že k identickým námietkam uvedeným v žalobe i v odvolaní zaujal podrobné stanovisko už v rámci
odvolacieho konania a na tomto stanovisku zotrváva. Mal za to, že v žalobou napadnutom rozhodnutí
sa so všetkými v odvolaní namietanými skutočnosťami dopodrobna vysporiadal a skutkovo a právne ich
žalobcovi objasnil. Naproti tomu žalobca svoje tvrdenia o reálnom uskutočnení sporného zdaniteľnéhoplnenia deklarovaného na faktúre č. 0231082014 vystavenej spoločnosťou GLOBAL TRADEING, s.r.o.
žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal a taktiež žiadne zo zistení správcu dane v podanej žalobe
relevantným dôkazom nespochybnil. V tejto súvislosti žalovaný argumentoval, že žalobca svoje žalobné

dôvody a tvrdenia nepreukazuje žiadnym dôkazom majúcim podobu faktu – nekonkretizuje, v čom bol
zistený skutkový stav nedostatočný, v akom smere sa daňové orgány nevysporiadali s výpoveďami
svedkov, resp. na akom skutkovom základe si dovolí žalobca vôbec tvrdiť, že ich nebrali v úvahu. Ako
už žalovaný uviedol v žalobou napadnutom rozhodnutí, skutočnosť, že správca dane a napokon aj
žalovaný z výpovedí svedkov nedospeli k takému záveru, ako ho prezentuje žalobca, neznamená, že sa

daňové orgány s výpoveďami svedkov nezaoberali, alebo ich vôbec nebrali v úvahu, ako zavádzajúco
tvrdí žalobca. Z rozhodnutí daňových orgánov je nad všetku pochybnosť zrejmé, že sa výpoveďami
svedkov podrobne zaoberali a vo svojich rozhodnutiach im venovali značnú pozornosť. Žalobca taktiež
žiadnym dôkazom majúcim podobu faktu nepreukazuje ním tvrdenú skutočnosť, že konanie daňových
orgánov bolo účelové. Neuvádza, ktoré dôkazy boli vyhodnotené účelovo, bez ich vzájomnej súvislosti,
v čom spočívala táto účelovosť a ktorý právny úkon nebol daňovými orgánmi braný v úvahu. Na základe

uvedeného žalovaný považuje tvrdenia žalobcu za irelevantné.

19. Žalovaný vyjadril nesúhlas aj s tvrdením žalobcu, že skutkový stav bol zistený nedostatočne.
Správca dane v rámci daňovej kontroly preveroval reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu ako
na strane dodávateľa, spoločnosti GLOBAL TRADEING, s.r.o., tak aj na strane odberateľa, t. j.

žalobcu. Žalovaný mal za to, že tak správca dane, ako i žalovaný, postupovali presne v intenciách
ustanovenia § 3 ods. 3 daňového poriadku a pri svojom rozhodovaní vychádzali zo spoľahlivo a
úplne zisteného skutkového stavu veci, vzali do úvahy všetky dôkazy predložené žalobcom, ako i
dôkazy, ktoré získal správca dane svojou vlastnou činnosťou, každý dôkaz skúmali jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadali na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, a

to aj so zreteľom na splnenie si dôkaznej povinnosti žalobcu. Všetky svoje závery a zistenia podložili
relevantnými dôkazmi, ktoré majú reálny podklad vo vykonanom dokazovaní a sú súčasťou priloženého
administratívneho spisu. Naproti tomu tvrdenia žalobcu o reálnom uskutočnení sporného zdaniteľného
obchodu deklarovaného na spornej faktúre vystavenej spoločnosťou GLOBAL TRADEING, s.r.o. sú len
v rovine holých konštatovaní bez akejkoľvek preukaznej hodnoty. Na podporu správnosti vyhodnotenia

zisteného skutkového stavu daňovými orgánmi žalovaný poukázal na skutočnosť, že v daňovom konaní
nie je možné určitú skutočnosť len tvrdiť, ale je potrebné vedieť tvrdenú skutočnosť aj preukázať, čo
vyplýva z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 401/09-17 zo 16. decembra
2009, v ktorom sa uvádza, že platiteľ má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť
a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. V nadväznosti na uvedené žalovaný zdôraznil svoj záver, že

žalobca svoje tvrdenia nepreukázal, dodajúc s poukazom na obsah administratívneho spisu a dôkazy
v ňom priložené, že šetrením správcu dane bolo jednoznačne preukázané, že k reálnemu dodaniu
služieb deklarovaných na faktúre vystavenej spoločnosťou GLOBAL TRADING, s.r.o., nedošlo. V tejto
súvislosti žalovaný argumentoval, že základným predpokladom pre uplatnenie práva na odpočítania
dane z faktúry, je preukázanie uskutočnenia zdaniteľného obchodu dodávateľom na nej uvedeným.

V posudzovanom prípade sám žalobca a ani jeho dodávateľ vierohodnými a overiteľnými dôkazmi
nepreukázali uskutočnenie fakturovaných služieb. Vyjadrenia žalobcu ohľadom reálneho uskutočnenia
deklarovaných služieb boli správcom dane i žalovaným vierohodne spochybnené. Všetky skutočnosti
a zistenia, ktoré spochybňujú reálne uskutočnenie sporného zdaniteľného obchodu, ako aj svoje
stanoviská k námietkam žalobcu vzneseným v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu

dane, žalovaný podrobne uviedol v žalobou napadnutom rozhodnutí a v plnej miere na ne v tomto
vyjadrení odkazuje. Žalovaný zotrval na svojich záveroch, pretože majú reálny podklad vo vykonanom
dokazovaní a sú v súlade s európskou i vnútroštátnou legislatívou. Preto sa nestotožňuje s tvrdením
žalobcu, že dodanie služieb spoločnosťou GLOBAL TRADEING, s.r.o. bolo vykonaným dokazovaním
správcu dane preukázané, pretože dané tvrdenie je v príkrom rozpore so zisteným skutkovým stavom.

20. Na základe uvedených skutočností, ako aj vykonaného šetrenia ohľadom prevodu spoločnosti
GLOBAL TRADEING, s.r.o., žalovaný mal za to, že daňové orgány dospeli k správnemu záveru, že
reálne uskutočnenie preverovaného zdaniteľného obchodu na strane dodávateľa nebolo preukázané
a prevod obchodného podielu spoločnosti na nového konateľa i jej následné zlúčenie s nekontaktným

daňovým subjektom M.S.P., spol. s r.o., bol účelový, s cieľom zamedziť prevereniu účtovných
dokladov spoločnosti GLOBAL TRADEING, s.r.o., preukazujúcich jej hospodársku činnosť. K týmto
relevantným zisteniam a dôkazom sa však žalobca v podanej žalobe vôbec nevyjadruje a zámerne
ich obchádza. V tejto súvislosti žalovaný rovnako ako v napadnutom rozhodnutí opätovne poukázalna skutočnosť, že neexistencia účtovných dokladov dodávateľa nebola sama osebe dôvodom na
nepriznanie práva na odpočítanie dane v preverovanom obchodnom prípade. Jediným a rozhodujúcim
dôvodom na nepriznanie práva na odpočítanie dane z preverovaného zdaniteľného obchodu bola

skutočnosť, že sám žalobca v rámci svojej dôkaznej povinnosti, ktorou je zaťažený, nepreukázal reálne
uskutočnenie zdaniteľného obchodu deklarovaného na spornej faktúre dodávateľom na nej uvedeným,
t. j. spoločnosťou GLOBAL TRADEING, s.r.o. Na základe uvedeného, žalovaný považuje opakované
tvrdenia žalobcu, že správca dane preniesol na žalobcu dôkaznú núdzu na úrovni jeho priameho
dodávateľa,resp.,žemunepriznalprávonaodpočítaniedanenazákladeskutočnostítýkajúcichsainého

daňového subjektu, za zavádzajúce a irelevantné. V nadväznosti na uvedené žalovaný s poukazom
na dokazovaním preukázané skutočnosti dodal, že vypočutí pracovníci nepracovali v závodoch pod
spoločnosťou GLOBAL TRADEING, s.r.o. tak, ako bolo dohodnuté v rámcovej zmluve o obchodnej
spolupráci a neboli na túto prácu danou spoločnosťou ani sprostredkovaní. Preto tvrdenie žalobcu o
opaku považuje žalovaný za zavádzajúce a nepravdivé.

21. Za nepravdivé a zavádzajúce považuje žalovaný aj tvrdenie žalobcu, že svedkovia jednoznačne a
nepopierateľne potvrdili, že práca im bola sprostredkovaná spoločnosťou GLOBAL TRADEING, s.r.o.
Takúto skutočnosť svedkovia vo svojich výpovediach nepotvrdili. Jednoznačne uviedli, že s danou
spoločnosťou ani s jej konateľom pánom H., ktorý bol ako jediný za spoločnosť oprávnený konať,
nikdy neprišli do kontaktu. Čo sa týka pána J., žalovaný uviedol, že menovaný nebol v preverovanom

období august 2014 už štatutárnym zástupcom spoločnosti GLOBAL TRADEING, s.r.o., a nebol ani jej
splnomocneným zástupcom, a teda nemal žiadne oprávnenie za danú spoločnosť konať. Ak tak konal,
jeho konanie nie je možné v zmysle platných právnych predpisov považovať za konanie spoločnosti
GLOBAL TRADEING, s.r.o.

22. Žalovaný sa nestotožňuje ani s tvrdením žalobcu, že žalovaný sa so svedeckými výpoveďami v
napadnutom rozhodnutí riadne nevysporiadal a tak, ako správca dane, ich ani nebral do úvahy. Mal
za to, že daňové orgány vo svojich rozhodnutiach venovali výpovediam svedkov značnú pozornosť a
v dostatočnej miere sa s nimi vysporiadali. Ku konaniu žalobcom deklarovaného dodávateľa žalovaný
uviedol, že pán H. vo svojej svedeckej výpovedi jednoznačne potvrdil, že menovanú spoločnosť nikdy

neriadil, nevykonával v nej žiadnu podnikateľskú činnosť a nikoho nesplnomocnil na jej zastupovanie,
a preto je potom logický záver správcu dane i žalovaného, že spoločnosť GLOBAL TRADEING, s.r.o.,
nevykonávala žiadnu činnosť, a teda nemohla logicky vykonať ani sprostredkovanie zamestnancov pre
žalobcu tak, ako je deklarované na spornej faktúre č. 0231082014.

23. Pokiaľ žalobca tvrdí, že mu nebolo priznané právo na odpočítanie dane z dôvodu, že nekonal so
starostlivosťou riadneho obchodníka a svojho obchodného partnera si riadne nepreveril, žalovaný sa
ani s týmto tvrdením nestotožňuje, nakoľko je zavádzajúce a nepravdivé. Žalovaný opakovane uviedol,
že jediným a rozhodujúcim dôvodom pre zamietnutie práva na odpočítanie dane bola skutočnosť, že
žalobca v rámci svojej dôkaznej povinnosti nepreukázal, že zdaniteľný obchod deklarovaný na faktúre,

z ktorej si uplatnil odpočítanie dane sa uskutočnil, t. j. nepreukázal vznik daňovej povinnosti, čo je
základný predpoklad pre uplatnenie práva na odpočítanie dane. V tejto súvislosti argumentoval, že ak
nie je preukázané reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu, t. j. nie je preukázaný vznik daňovej
povinnosti (dodanie tovaru alebo služby), nie je možné priznať právo na odpočítanie dane. Ide tu
o zachovanie hlavného princípu mechanizmu dane z pridanej hodnoty, ktorým je neutralita dane. Zo

strany správcu dane i žalovaného bolo dodanie služby deklarovanej na spornej faktúre vystavenej
spoločnosťou GLOBAL TRADEING, s.r.o., jednoznačne spochybnené, čo napokon vyplýva nielen z
protokolu, ale aj z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia správcu dane, ktoré žalovaný v rámci
odvolacieho konania ako vecne správne potvrdil.

24. V rozpore s tvrdením žalobcu mal žalovaný za to, že žalobca nesplnil všetky hmotnoprávne a
formálne podmienky pre priznanie práva na odpočítanie dane. S poukazom na obsah administratívneho
spisu dal žalovaný do pozornosti, že žalobca nepredložil ku kontrole DPH za zdaňovacie august
2014 relevantné dôkazy, ktoré by preukázali, že služby deklarované na spornej faktúre vystavenej
dodávateľom GLOBAL TRADING, s.r.o., boli skutočne dodané. Ako už uviedol žalovaný v napadnutom

rozhodnutí, primárnou podmienkou pre uplatnenie práva na odpočítania dane je uskutočnenie
zdaniteľného plnenia. Ak nie je jednoznačne preukázané, že zdaniteľné plnenie uvedené na faktúre
sa uskutočnilo, ide iba o formálnu existenciu faktúry, resp. iného listinného dôkazu. V danom prípade
vykonaným šetrením nebola preukázaná materiálna existencia deklarovaného zdaniteľného plnenia,t. j. nebol preukázaný predmet dane (existencia dodania služby spoločnosťou GLOBAL TRADEING,
s.r.o.), s ktorým sa malo obchodovať a doklady, ktoré tento predmet dane deklarovali, boli vystavené
len formálne, bez materiálneho základu. Pri spornej faktúre išlo o fiktívnu faktúru, ktorá sa neviazala k

žiadnemu reálnemu zdaniteľnému obchodu.

25. K žalobcom poukazovaným rozsudkom žalovaný vyjadril názor, že tieto sa na daný prípad aplikovať
nedajú, pretože sa týkajú reťazových obchodov, pri ktorých nebola spochybnená materiálna existencia
zdaniteľného plnenia, t. j. dodanie tovaru alebo služby, ale bola spochybnená len osoba dodávateľa,

resp. subdodávateľa. V danom prípade však podľa žalovaného ide o obchodný vzťah medzi dvoma
účastníkmi konania, žalobcom a jeho priamym dodávateľom GLOBAL TRADEING, s.r.o., kde nebol
preukázaný predmet dane (dodanie služby), t. j. bola spochybnená materiálna existencia zdaniteľného
plnenia. K námietke napádajúcej skutočnosť, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí vôbec nevysvetlil,
aké daňové zvýhodnenie mal žalobca získať, žalovaný označil za zavádzajúcu, pretože v žalobou
napadnutom rozhodnutí žalovaný túto skutočnosť jednoznačne uviedol, pričom dodal, že daňové

zvýhodnenie daňového subjektu spočívalo v neoprávnenom uplatnení práva na odpočítanie dane zo
zdaniteľného obchodu, ktorého reálne uskutočnenie nebolo preukázané. Túto skutočnosť uviedol aj
správca dane vo svojom rozhodnutí.

26. S poukazom na znenie ustanovení § 19 zákona o DPH a § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o

DPH žalovaný vyjadril nesúhlas s námietkou napádajúcou nesprávne právne posúdeniu veci daňovými
orgánmi. V tejto súvislosti dôvodil, že základným predpokladom pre vznik práva na odpočítanie dane z
faktúry je preukázanie vzniku daňovej povinnosti, t. j. preukázanie uskutočnenia zdaniteľného obchodu
dodávateľom na nej uvedeným. Pokiaľ nie je preukázaný vznik daňovej povinnosti (t. j. uskutočnenie
zdaniteľného obchodu), nie je možné uplatniť právo na odpočítanie dane (§ 49 ods. 1). Uvedený

záver je prezentovaný aj v rozsudkoch Súdneho dvora Európskej únie, z ktorých vyplýva, že právo
zdaniteľných osôb odpočítať z DPH, ktorú majú zaplatiť, DPH splatnú alebo už zaplatenú na vstupe z
tovarov, ktoré nadobudli, alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú zásadu spoločného systému
DPH zavedeného právnou úpravou Európskej únie. Z uvedeného je podľa názoru žalovaného teda nad
všetku pochybnosť zrejmé, že žalobca, ak si chcel uplatniť právo na odpočítanie DPH zo služieb od

dodávateľa GLOBAL TRADEING, s.r.o., musel tieto služby najprv prijať, t. j. muselo dôjsť k ich dodaniu,
teda uskutočneniu zdaniteľného plnenia a vzniku daňovej povinnosti. Na podporu svojej argumentácie
žalovaný poukázal na závery uvedené v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
5Sžf/63/2011 zo dňa 28. júna 2012. V nadväznosti na uvedené žalovaný uzavrel, že v posudzovanom
prípade správca dane nárok na odpočítanie dane z faktúry od dodávateľa GLOBAL TRADEING, s.r.o.,

žalobcovi nepriznal, pretože rozsiahlym šetrením zistil, že k dodaniu služieb nedošlo, t. j. zdaniteľný
obchod sa neuskutočnil. Pretože nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 2 zákona o
DPH, žalobca nepreukázal splnenie zákonom stanovených podmienok na odpočítanie dane uvedených
v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH, na ktorých bezpodmienečné splnenie sa nárok na odpočítanie
dane viaže. Žalovaný považuje za zavádzajúce a nepravdivé tvrdenie žalobcu, že žalovaný a správca

dane jednoznačne nevysvetlili, na základe čoho neuznávajú žalobcovi právo na odpočet dane. Tak
správca dane ako aj žalovaný vo svojich rozhodnutiach presne uviedli, na akom skutkovom základe
žalobcovi nárok na odpočítanie dane neuznali.

IV. Replika žalobcu a duplika žalovaného

27. Žalobca v replike zo dňa 27. júna 2019 zotrval na rozsahu a dôvodoch žaloby. Dodal, že podstatnou
námietkou žalobcu, ku ktorej sa žalovaný riadne nevyjadril, je námietka týkajúca sa odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia, z ktorého nie je zrejmé, čo je vlastne dôvodom neuznania práva na odpočet
dane. V tejto súvislosti konkretizoval, že v podanej správnej žalobe poukazoval na skutočnosť, že

žalovaný ako aj správca dane odôvodňovali nepriznanie práva na odpočítanie dane nesplnením
hmotnoprávnych podmienok, daňovým zvýhodnením a tiež podvodným konaním. V tejto súvislosti
žalobca v podanej správnej žalobe poukazoval najmä na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1Sžf/52/2016 zo dňa 28. novembra 2017 a sp. zn. 1Sžf/31/2016 zo dňa 17. októbra
2017, a tiež na judikatúru súdneho dvora, a to rozsudky Súdneho dvora Európskej únie - C-367/96 zo

dňa 12. mája 1998 (Alexandros Kefalas a i. proti Elliniko Dimosio (Helénska republika) a Organismos
Oikonomikis Anasygkrotisis Epicheiriseon AE (OAE) a C-212/97 zo dňa 9. marca 1999 (Centros Ltd
proti Erhvervs- og Selskabsstyrelsen), ktoré vo svojich odôvodneniach rozlišujú zneužitie práva a
podvodné konanie, pričom pri zneužití práva nedochádza k porušeniu právnych noriem. Podľa názoružalobcu z napadnutého rozhodnutia žalovaného, z rozhodnutia správcu dane a napokon ani z vyjadrenia
žalovanéhokpodanejsprávnejžalobejednoznačnenevyplýva,čiaakýmspôsobommalžalobcazneužiť
právo a aké daňové zvýhodnenie mal získať, akého daňového podvodu mal byť účastný. Taktiež použitie

týchto dvoch pojmov, ako aj uvedenie, že žalobca nesplnil hmotnoprávne podmienky pre uznanie práva
na odpočítanie dane, pôsobí zmätočne.

28. Žalovaný sa k replike žalobcu vyjadril podaním zo dňa 14. septembra 2023, jeho obsahom
zotrvávajúc na zákonnosti a správnosti dôvodov uvedených v napadnutých rozhodnutiach ako aj na

dôvodoch uvedených vo vyjadrení k žalobe.

V. Relevantná právna úprava

29. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe

daní vyšlo najavo.

30. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

31. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o DPH predmetom dane je poskytnutie služby (ďalej len
„dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby.

32. Podľa § 19 ods. 1 prvej a druhej vety zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

33. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

34. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

35. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov

3a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

36. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

37. Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu, je povinný platiť daň.

VI. Pojednávanie

38. Správny súd v Bratislave dáva do pozornosti, že v zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022
Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022
Z. z. prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v
ktorých je daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre
a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v

Bratislave sp. zn. 2S/34/2019 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-2S/34/2019.

39. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci,
viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu preskúmal
na pojednávaní konanom dňa 24. septembra 2025 žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného

a dospel k záveru, že žaloba bola podaná nedôvodne, a preto správnu žalobu zamietol. Súd
rozhodol na pojednávaní rozsudkom, ktorý vyhlásil postupom podľa ust. § 137 ods. 3 prvá veta
SSP v prítomnosti zástupkyne žalovaného, pričom právny zástupca žalobcu svoju neprítomnosť na
pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s rozhodnutím v jeho neprítomnosti.VII. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

40. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu,
preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP)
napadnuté rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu,
vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 v spojení s § 493e
SSP) dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

41. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť zákonnosť aplikácie hmotnoprávnych
ustanovení zákona o DPH v nadväznosti na vyhodnotenie zisteného skutkového stavu pri posudzovaní
splnenia zákonných podmienok vzniku nároku žalobcu na odpočet dane za prijaté zdaniteľné plnenia
(služby) v kontrolovanom zdaňovacom období august 2014 od dodávateľa GLOBAL TRADEING, s.r.o.
a v neposlednom rade preveriť, či je napadnuté rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnené.

42. Pre posúdenie vecnej správnosti záverov je potrebné zamerať sa nielen na rezultát daňového
konania, ktorým je prvostupňové rozhodnutie správcu dane a naň nadväzujúce preskúmavané
rozhodnutie, ale na celé daňové konanie, a to už vrátane obsahu výzvy, ktorou správca dane ešte pred
vydaním protokolu z daňovej kontroly oznamuje daňovému subjektu svoje pochybnosti o správnosti a

úplnosti ním predložených dôkazov, informuje ho o dôvodoch podporujúcich tieto pochybnosti a vyzýva
ho na preukázanie pravdivosti jeho tvrdení novými dôkazmi a následne vydaného protokolu.

43. Správny súd nahliadnutím do administratívneho spisu zistil, že dňa 19. októbra 2017 vyhotovil
správca dane výzvu podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, ktorou žalobcovi notifikoval svoje

zistenia, a to najmä, že (I) ešte pred kontrolovaným zdaniteľným obdobím došlo k zmene konateľa
dodávateľskej spoločnosti GLOBAL TRADEING, s.r.o., konateľom sa stal občan Českej republiky,
pri ktorom prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií bolo zistené, že o tejto spoločnosti nič
nevie, žiadnu činnosť za túto spoločnosť nevykonával ani nikoho nepoveril konaním za spoločnosť,
(II) miestnym zisťovaním vykonaným v septembri 2014 na registrovej adrese spoločnosti GLOBAL

TRADEING, s.r.o. bola identifikovaná iba schránka a tzv. virtuálne sídlo, (III) spoločnosť GLOBAL
TRADEING, s.r.o. si v mesiaci august 2014 odpočítala daň najmä z dodávateľských faktúr vyhotovených
subjektmi,ktorévčasevyhotoveniafaktúružneboliplatiteľmiDPHaregistráciapreDPHimbolazrušená
z úradnej moci, (IV) spoločnosť GLOBAL TRADEING, s.r.o., nepodala daňové priznanie k DPH za
zdaňovacie obdobie august 2014, (V) spoločnosť GLOBAL TRADEING, s.r.o. bola ku dňu 12.11.2014

vymazaná z obchodného registra a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť M.S.P., spol. s r.o.,
ktorá je nekontaktná, (VI) bývalý konateľ spoločnosti GLOBAL TRADEING, s.r.o. C. J. pri výsluchu v
inej daňovej veci dňa 3. septembra 2014 správcovi dane uviedol, že jeho spoločnosť obchodovala s
pneumatikami všetkých druhov na nákladné aj osobné automobily.

44. Následne správca dane vo výzve zo dňa 19. októbra 2017 žalobcovi oznámil, že na základe
vyššie uvedených skutočností vznikli u správcu dane opodstatnené pochybnosti o pravdivosti údajov
uvedených na preverovanej faktúre, a preto správca dane vyzýva žalobcu, aby sa vyjadril k týmto
pochybnostiam a pravdivosť údajov uvedených na preverovanej faktúre preukázal. Svoju výzvu
finalizoval okrem iného citáciou ustanovení § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona o DPH. Vyhodnotiac

konkrétne zistenia, s ktorými správca dane vo výzve zo dňa 19. októbra 2017 oboznámil žalobcu,
dospel správny súd k záveru, že pochybnosti správcu dane boli orientované jednoznačne a iba k
spochybneniu hmotnoprávnych podmienok, čo podporila aj správcom dane použitá citácia konkrétnych
ustanovení zákona o DPH. Účasť na podvodnom konaní žalobcu, ako uvádza žalobca v správnej
žalobe a svojich následných vyjadreniach, vo výzve zo dňa 19. októbra 2017 nebola ani naznačená. Na

dôvažok podaním zo dňa 28. marca 2018 správca dane oznámil žalobcovi skutočnosti zistené počas
výkonu daňovej kontroly týkajúce sa doplneného dokazovania, najmä obsahu svedeckých výpovedí
dodatočne vypočutých osôb, pričom záverom oznámenia skonštatoval, že žalobca ako kontrolovaný
daňový subjekt nepreukázal počas daňovej kontroly relevantnými, overiteľnými dôkazmi pravdivosť
údajov na preverovanej faktúre. Žalobca si tak neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane v zmysle

§ 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH.

45. V protokole z daňovej kontroly č. 101105927/2018 zo dňa 5. júna 2018 správca dane skonštatoval
(str. 20), že spoločnosti GLOBAL TRADEING, s.r.o. nevznikla zo zdaniteľného obchodu uvedenéhona faktúre č. 0231082014 zo dňa 31. augusta 2014 daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 2 zákona
o DPH, t. j. z titulu dodania služieb uvedených na predmetnej faktúre, a (str. 22) preto správca dane
nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z tejto faktúry z dôvodu porušenia ustanovenia § 49

ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Správca dane
poukázal najmä na to, že C. J. v čase realizácie preverovaného zdaniteľného plnenia už dlhšie nebol
konateľom spoločnosti GLOBAL TRADEING, s.r.o., nedisponoval plnomocenstvom oprávňujúcom ho
za túto spoločnosť konať, pričom osoba evidovaná v čase uskutočnenia deklarovaného zdaniteľného
plnenia v obchodnom registri ako konateľ (K. H.) do času konfrontácie s úradmi netušila, že by mala

byť konateľom spoločnosti GLOBAL TRADEING, s.r.o. a nedisponovala jej bankovým účtom. C. J. v
čase, keď bol konateľom spoločnosti GLOBAL TRADEING, s.r.o. uviedol, že spoločnosť sa zaoberala
obchodom s pneumatikami. Z vykonaných dôkazov tak bolo preukázané, že nedošlo k žiadnej zreteľa
hodnej interakcii medzi zabezpečovanými pracovníkmi a spoločnosťou GLOBAL TRADEING, s.r.o.,
z ktorej by sa dalo vyvodiť, že to bola práve uvedená spoločnosť, ktorá zabezpečovala pracovníkov
v prospech žalobcu. Svedkovia zhodne potvrdili, že pri získaní práce boli v osobnom kontakte len s

konateľom žalobcu, ktorý ich v deň nástupu uviedol do závodu. Dochádzku si značili sami, odovzdávali
ju p. I. a on, resp. p. I. im následne odovzdávali v obálke výplatu v hotovosti za vykonanú prácu. Ani jeden
z vypočutých pracovníkov nepotvrdil, že by bol niekedy v osobnom kontakte s p. J., resp. inou osobou
zo spoločnosti GLOBAL TRADEING, s.r.o. Pracovníci nemali uzatvorenú žiadnu pracovnú zmluvu ani
inú dohodu so spoločnosťou GLOBAL TRADEING, s.r.o., nedostali od tejto spoločnosti žiadne doklady

o vyplatenej mzde a nebolo za nich uhrádzané ani poistné do Sociálnej poisťovne.

46. Závery z protokolu z daňovej kontroly rezultujúce do porušenia ustanovení § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2
písm.a)vnadväznostina§51ods.1písm.a)zákonaoDPHprevzalsprávcadaneajdoprvostupňového
rozhodnutia. Na rovnakej názorovej platforme zotrval aj žalovaný, ktorý mal na základe správcom dane

vykonaného dokazovania za preukázané, že k reálnemu dodaniu služieb deklarovaných na spornej
faktúre spoločnosťou GLOBAL TRADEING, s.r.o. nedošlo, nebol preukázaný predmet dane, nevznikla
pri tejto službe daňová povinnosť. Správca dane preto podľa žalovaného postupoval správne a zákonne,
keď s poukazom na ustanovenie § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 19 ods. 2 a § 51
ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie DPH z preverovanej faktúry žalobcovi nepriznal.

47. S prihliadnutím na skutkový záver správcu dane k spôsobu uskutočnenia predmetu plnenia (ktorým
malo byť sprostredkovanie pracovníkov spoločnosťou GLOBAL TRADEING, s.r.o. pre žalobcu na
zabezpečenie prác výroby, sortingu a kontroly v závodoch pre odberateľov žalobcu), ku ktorému
dospel na základe výpovedí svedkov (sprostredkovaných pracovníkov kontroly a sortingu) a na

základe preverení zmluvných vzťahov u odberateľov žalobcu, a to, že žalobca si v podstate
zabezpečoval pracovníkov na ním poskytované služby sám, bez sprostredkovania deklarovaným
dodávateľom GLOBAL TRADEING, s.r.o., možno podľa správneho súdu konštatovať, že správca dane
preverované poskytnutie služieb v zmysle spornej faktúry vyhodnotil ako fiktívne. Tomu korešponduje
aj hmotnoprávne vyhodnotenie správcu dane v tom smere, že deklarované zdaniteľné plnenia v zmysle

uvedenej faktúry sa neuskutočnili a z toho dôvodu nevznikla dodávateľovi žalobcu daňová povinnosť
podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, ktorú by mal byť žalobca povinný zaplatiť na vstupe (pri dodaní
predmetnéhoplnenia),atedažalobcovibylogickyaninemohlovzniknúťprávonaodpočetdanevzmysle
podmienok kogentne a explicitne stanovených v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH. V zmysle
uvedených záverov z vyhodnotenia skutkového stavu, je podľa správneho súdu pochopiteľný dôvod

nepriznania odpočtu dane spočívajúci v nesplnení podmienky podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona
o DPH, konkrétne z dôvodu neexistencie poskytnutého zdaniteľného plnenia, ako jednej zo zákonných
podmienok citovaného ustanovenia § 49 zákona o DPH, ktorého podmienky na odpočet dane musia
byť splnené kumulatívne.

48. Správny súd dáva do pozornosti, že ucelenosť a konzekventnosť argumentácie daňových orgánov
je možné identifikovať len vo vzťahu k nesplneniu hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva
na odpočet DPH. Pomerne rozsiahle skutkové zistenia, ku ktorým dospeli daňové orgány, nachádzajú
svoje právne zarámcovanie iba v kontexte hmotnoprávneho dôvodu nepriznania práva na odpočítanie
dane žalobcovi z jeho obchodného vzťahu vyplývajúceho z preverovanej faktúry. Ak by daňové orgány

mali skutočne záujem dôsledne uplatniť ako dôvod nepriznania práva účasť žalobcu na podvodnom
konaní, musel by tomu zodpovedať jednak zistený skutkový stav a následné vyhodnotenie tzv. Axel Kittel
testu, čo je obligátnou procedúrou pri podvodnom konaní. Ak aj žalobca na niektorých miestach pre
kvalitatívne vyhodnotenie obchodného vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou GLOBAL TRADEING,s.r.o. použil adjektívum „fiktívny/e“, je potrebné uvedené vnímať ako synonymum slova „neexistujúce/i“,
čojezaseprirodzenýmsynonymomprepredmetalebojav,ktoréhomateriálnaexistenciabolarelevantne
spochybnená. Preto správny súd nevníma slovné spojenie „fiktívnosť plnenia“ ako niečo, čo by malo

obsahovať konotácie posúvajúce význam tohto spojenia len a výlučne k podvodnému konaniu bez
iných významových alternatív. S obdobnou otázkou sa už zaoberal vo vzťahu k žalobcovi vo svojej
rozhodovacej činnosti aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, konkrétne v rozsudku sp. zn.
8Sfk/21/2024 zo dňa 30. apríla 2025.

49. Správny súd zastáva názor, že žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt mal k dispozícii v
jednotlivých procesných štádiách na viacerých miestach opakovane zrozumiteľne deklarovaný záver
správcu dane, že k dodaniu fakturovaného plnenia spoločnosťou GLOBAL TRADEING, s.r.o. reálne
nedošlo, a to na tej kvalitatívnej úrovni, že bola spochybňovaná samotná podstata (existencia)
fakturovanej služby. Argumentačná línia spochybňujúca splnenie hmotnoprávnych podmienok sa
konzistentne vinie od počiatku jednotlivými štádiami daňového konania (výzva na vyjadrenie sa k

pochybnostiam a na odstránenie pochybností › oboznámenie s výsledkami doplneného dokazovania
› protokol › prvostupňové rozhodnutie › preskúmavané rozhodnutie). O uvedenom svedčí obsah
administratívneho spisu, ktorý mal k dispozícii aj správny súd. V argumentácii správcu dane teda išlo
jednoznačne o otázku týkajúcu sa nesplnenia hmotnoprávnych podmienok, kde dôkazné bremeno
zaťažuje daňový subjekt.

50. Správny súd tak konštatuje, že má za presvedčivo preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľného
plnenia nedošlo, resp. žalobca vo vzťahu k deklarovanému zdaniteľnému plneniu neuniesol dôkazné
bremeno. Ak si teda žalobca nárokoval odpočítanie DPH na základe takto neexistujúceho plnenia,
právo na odpočítanie DPH mu vôbec nevzniklo, keďže fakticky nebolo žiadne zdaniteľné plnenie ani

uskutočnené.

51. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane, je vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade
s § 190 SSP zamietol.

52. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo
na náhradu trov konania pred správnym súdom, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo
možné od žalobcu spravodlivo požadovať ich náhradu.

53. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.
4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a §
439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2
SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote
30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 493 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.