Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, September 25, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 4S/81/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4018200768
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Ondrejková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:4018200768.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členov

senátu Mgr. Miroslavy Fodor a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.
XX. XXXX, bytom C. D. XX, E., právne zastúpeného JUDr. Viktorom Mlynekom, advokátom so sídlom
Štúrova 43, Nitra, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so
sídlom Tomášikova 14366/64A, Bratislava, IČO: 54 669 464, (predtým: Ministerstvo dopravy a výstavby
Slovenskej republiky), za účasti: Jaguar Land Rover Slovakia, s.r.o, so sídlom Horné lúky 4540/1, Nitra,
IČO: 48 302 392, právne zastúpený: advokátska kancelária CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang,
advokáti, s.r.o., so sídlom Národní 138/10, Praha, Česká republika, IČO: 256 02 381, za ktorú koná

organizačná zložka: CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, s.r.o., so sídlom Pribinova
34, Bratislava, IČO: 51 034 166, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 23700/2018/
SV/63795 zo dňa 03. septembra 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania a trov kasačného konania n
e p r i z n á v a .

III. Ďalšiemu účastníkovi súd n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania, vrátane
trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Okresnému úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky ako správnemu orgánu prvého stupňa
bol dňa 26. apríla 2018 doručený návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia pre stavbu „Automotive

Nitra Project“, v tam uvedených stavebných objektov SO 401 Zásobovanie a logistika, SO 402 výbava
a finalizácia, SO 403 sklad rozpracovaných kusov a SO 404 expedícia dokončených automobilov a
v rozsahu tam uvedených prevádzkových súborov v k. ú. F. G. H. stavebníka Jaguar Land Rover
Slovakias.r.o.Správnyorgánprvéhostupňavydaldňa27.apríla2018oznámenieozačatíkolaudačného
konania na uvedenú stavbu s konkretizáciou parciel v katastrálnom území F. G. H., na ktorých sa stavba
realizovala. Zároveň zvolal na 06. júna 2018 ústne pojednávanie a miestne zisťovanie. Účastníci boli
poučení, že najneskôr na ústnom pojednávaní sa môžu k podkladom vyjadriť, nakoľko na neskôr podané

námietky neprihliadne.

2. Žalobca v podaní zo dňa 10. novembra 2017 označenom ako „Urgentná žiadosť aj v zmysle
Aarhuského dohovoru“ poukázal na to, že bol účastníkom zisťovacích konaní, ktoré aj uviedol(rozhodnutie zo dňa 08. októbra 2015 navrhovaná činnosť „Autmomotive Nitra Project“, rozhodnutie zo
dňa 08. novembra 2016 navrhovaná činnosť „Gestamp Nitra“, rozhodnutie zo dňa 08. novembra 2016
navrhovaná činnosť „Prologis Park Nitra“, ako i záverečné stanovisko zo dňa 04. novembra 2016 k

navrhovanej činnosti - „Automotive Nitra Project - Fáza 12“). Pokladal za nesporné, že všetky konania,
ktorých predmetom je vydanie kolaudačného rozhodnutia spadajú pod zákonný pojem „povoľovacie
konanie“, keďže sa takýmto rozhodnutím povoľuje užívanie zrealizovanej stavby. Skonštatoval, že spĺňa
zákonné podmienky pre účastníctvo v každom kolaudačnom konaní a v rámci toho oznámil, že má
záujem si svoje procesné postavenie uplatniť a teda byť účastníkom všetkých kolaudačných konaní

týkajúcich sa povolenia užívania stavieb zrealizovaných v rámci vybudovania strategického parku,
Automotive Nitra Project, ProLogis, Gestamp.

3. Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky, ako príslušný stavebný úrad, vydal rozhodnutie
pod č. OU-NR-OVBP2-2018/022610-4 zo dňa 27. apríla 2018, ktorým žalobcu vylúčil z konania vo veci
návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia podaného spoločnosťou Jaguar Land Rover Slovakia

s.r.o. Rozhodnutie o vylúčení žalobcu z kolaudačného konania stavebný úrad, okrem iného, odôvodnil
s poukazom na § 78 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“), ktorý označuje účastníkov
kolaudačného konania. Z § 78 stavebného zákona nevyplýva, že by toto ustanovenie priznávalo právo
byť účastníkom konania osobám, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu tak, ako je

tomu v územnom alebo stavebnom konaní. Uviedol, že žalobca nie je vlastníkom žiadneho pozemku,
na ktorých je stavba umiestnená, a nie je ani vlastníkom stavby. Zároveň mu postavenie účastníka
kolaudačného konania nevyplýva ani z osobitného predpisu. Žalobca nie je v predmetnom konaní
účastníkom konania, pretože nie sú dotknuté žiadne jeho práva. Žalobca proti uvedenému rozhodnutiu
podal odvolanie, o ktorom rozhodol právny predchodca žalovaného Ministerstvo dopravy a výstavby

Slovenskej republiky rozhodnutím č. 23700/2018/SV/63795 dňa 03. septembra 2018, ktorým jeho
odvolanie zamietlo a potvrdilo procesné rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej
politiky. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28. septembra 2018 a týmto dňom žalobca
prestal byť účastníkom konania, t. j. stratil právo podať riadny opravný prostriedok, t.j. odvolanie v
kolaudačnom konaní.

II.
Žaloba

4. Všeobecnou správnou žalobou zo dňa 26. novembra 2018 sa žalobca domáhal preskúmania

zákonnosti napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia a ich zrušenia z dôvodov podľa § 191 ods.
1 písm. c/, d/, e/ a g/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“).

5. V úvode žalobnej argumentácie žalobca poukázal na skutočnosť, že orgány verejnej správy flagrantne

odignorovali základné zásady správneho konania podľa § 3 ods. 2, ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), ktoré
tvoria hodnotový základ a postulát právnej úpravy, a ktoré plnia normatívnu, interpretačnú a aplikačnú
funkciu. Samotné odôvodnenie prvostupňového orgánu označil žalobca za arbitrárne. Podľa názoru
žalobcu stavebnému konaniu, ktoré sa týkalo strategického parku ako celku, nepredchádzalo relevantné

konanie ohľadom posudzovania vplyvov na životné prostredie, čím došlo k zrejmému rozporu so
zákonom č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o EIA“). Za tohto procesného stavu preto podľa
žalobcu nemôže byť žiadne stavebné konanie vedené legitímne a jediným procesným východiskom je
zastavenie stavebného konania. Následne je potom podľa žalobcu potrebné prihliadnuť na ustanovenie

§ 38 ods. 3 zákona o EIA.

6. Žalobca uviedol, že svoje účastníctvo odvodzuje z ustanovení osobitného predpisu, konkrétne z § 24
- § 27 a § 29 zákona o EIA. V tejto súvislosti žalobca dodal, že bol účastníkom zisťovacieho konania
z dôvodu podávania písomných stanovísk a pripomienok, opravných prostriedkov a žalôb a zároveň

bol v tomto rozsahu aj účastníkom konania v povoľovacom konaní. Z tohto dôvodu žalobca prezentoval
stanovisko, že nie je zákonne možné ho vylúčiť z kolaudačného konania. Účastníctvo žalobcu je podľa
jeho vlastných tvrdení dané aj ustanovením § 14 ods. 1 správneho poriadku, pretože stavba bola
realizovaná v rámci výstavby Strategického parku, na účely ktorého sa voči jeho osobe vedú viacerévyvlastňovacie konania v prospech ďalšieho účastníka konania ako stavebníka, o čom mal prvostupňový
orgán podľa žalobcu vedomosť.

7. Ďalší dôkaz nezákonnosti napádaného rozhodnutia podľa žalobcu spočíval v tom, že správny orgán v
procese,ktorýrozhodnutiampredchádzal,nepostupovalpodľa§33ods.2správnehoporiadkuanesplnil
si povinnosť dať účastníkom konania možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho
podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

8. Žalobca taktiež namietal, že vo veci rozhodoval vylúčený pracovník správneho orgánu I. J. K.,
vedúci odboru výstavby a bytovej politiky, pretože práve v súvislosti s rozhodovacím procesom vedeným
touto osobou bolo podané trestné oznámenie pre trestný čin marenia úlohy verejného činiteľa, ktorá
skutočnosť sama o sebe logicky a objektívne má za následok minimálne pochybnosť o nepredpojatosti
takéhoto človeka. O tejto skutočnosti musel mať informáciu aj odvolací správny orgán - žalovaný.

III.
Vyjadrenie žalovaného a ďalšieho účastníka

9. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 19. februára 2019 k podanej žalobe uviedol, že so žalobou v celom
rozsahu nesúhlasí.

10. Poukázal na § 7 písm. e/ SSP, a mal za to, že žalobou preskúmavané rozhodnutie je procesné
rozhodnutie a žalobca nikde neuviedol, ktoré jeho subjektívne práva sú porušené. Žalobca nikde ani len
nenaznačuje, aký verejný záujem v oblasti životného prostredia bol porušený. Tiež poukázal na to, že
žalobca musí uviesť právo na životné prostredie, ktoré realizáciou povoľovanej činnosti bude porušené.

Taktiež neuvádza žiaden negatívny vplyv stavby na životné prostredie.

11. Dodal, že žalobca nebol účastníkom kolaudačného konania podľa § 78 stavebného zákona.
Žalobca nie je ani stavebníkom, ani vlastníkom stavby a ani vlastníkom pozemku, na ktorom je stavba
umiestnená. Nespĺňa teda ani jedno z kritérií uvedeného ustanovenia § 78 ods. 1 stavebného zákona.

12. Ďalej citoval § 14 ods. 1 správneho poriadku a poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Sžo/35/2014 a 2Sžp/7/2011, z ktorých aj v abstrakte cituje. Poukázal na to, že vydanie kolaudačného
povolenia pre stavbu neovplyvní žiadne práva a právom chránené záujmy žalobcu.

13. Žalovaný navrhol, aby súd rozhodol o žalobe podľa § 99 písm. b/ v súčinnosti s § 7 písm. e/ SSP a
konanie zastavil, alebo aby žalobu ako nedôvodnú zamietol.

14. Dňa 13. mája 2020 bolo súdu doručené vyjadrenie ďalšieho účastníka konania spoločnosti Jaguar
Land Rover Slovakia s.r.o., ktorý sa vyjadril k žalobným námietkam uvedeným v žalobe. Vo svojom

vyjadrení sa venoval i aktívnej legitimácii žalobcu na podanie správnej žaloby. Uviedol, že správnu
žalobu žalobcu je potrebné posudzovať v zmysle § 178 ods. 3 SSP a teda v zmysle 42 SSP v spojení
s § 2 ods. 2 SSP sa žalobca nemôže dožadovať porušenia svojich subjektívnych práv, ale mal by sa
domáhať porušenia verejného záujmu v oblasti životného prostredia, čo však v tomto konaní nie je,
podľa názoru spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., preukázané.

15. Uviedol, že žalobca nebol účastníkom kolaudačného konania, keďže nie je stavebníkom, vlastníkom
stavby alebo vlastníkom pozemku, na ktorej sa stavba realizovala a teda nie je účastníkom konania
podľa § 78 stavebného zákona. Žalobca nijako nepreukázal svoje tvrdenie, aké jeho subjektívne práva
a právom chránené záujmy sú porušené vydaním kolaudačného povolenia.

16. V závere poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, Najvyššieho správneho súdu ČR,
Ústavného súdu SR ako i Krajského súdu v Bratislave, z ktorých i v abstrakte cituje. Navrhol žalobu
podľa § 190 SSP zamietnuť ako nedôvodnú.

IV.
Konanie na správnom súde17. O žalobe žalobcu rozhodol Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k. 11S/242/2018-162 zo dňa
11. novembra 2020 tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 23700/2018/SV/63795 zo dňa
03. septembra 2018, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. OU-NR-OVBP2-

2018/022610-4 zo dňa 27. apríla 2018 zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. g/, ods. 3 písm. a/ SSP a vec vrátil
správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň žalobcovi priznal voči žalovanému právo
na úplnú náhradu trov konania, ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania nepriznal.
Proti tomuto rozsudku podal žalovaný kasačnú sťažnosť a Najvyšší správny súd SR rozsudkom sp. zn.
4Svk/13/2021 zo dňa 26. apríla 2023 zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/242/2018-162

zo dňa 11. novembra 2020 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V uvedenom rozsudku konštatoval, že
napadnuté rozhodnutie správneho súdu nespĺňa požiadavku riadneho odôvodnenia v kontexte podanej
žaloby a je tak nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Poukázal na skutočnosť, že podstatou
žalobných námietok bola práve argumentácia účastníkov, či žalobca spĺňa podmienky na priznanie
postavenia účastníka konania vo veci návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia stavby a taktiež jeho
aktívna legitimácia na podanie správnej žaloby. Uzavrel, že bude povinnosťou správneho súdu explicitne

sa vysporiadať so žalobnými dôvodmi, posúdiť zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného ako
aj aktívnu legitimáciu žalobcu v zmysle podanej správnej žaloby a riadne sa vysporiadať so všetkými
podstatnými námietkami účastníkov súdneho konania bez vybočenia z rozsahu žalobných bodov.

18. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a

doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny
súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského
súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Predmetná právna vec bola
v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení jeho Dodatku č. 1
účinného od 01. júna 2023 v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a

doplnení niektorých zákonov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových
prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená senátu 4S a bola jej pridelená
sp. zn. NR-11S/242/2018 (a po rozhodnutí kasačného súdu a vrátení veci správnemu súdu na ďalšie
konanie sp. zn. 4S/81/2023). Následne na základe Dodatku č. 4 k Rozvrhu práce Správneho súdu
v Bratislave na rok 2024 s účinnosťou odo dňa 21. mája 2024 bola predmetná právna vec náhodným

výberom pridelená senátu 8S, ktorého predsedníčkou sa v zmysle uvedeného dodatku stala Mgr. Jana
Ondrejková a riadnou členkou senátu sa stala JUDr. Michaela Machová Ph.D. Podľa Dodatku č. 6
k Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave účinného v relevantnej časti odo dňa 01. októbra 2024
sa riadnou členkou senátu stala Mgr. Miroslava Fodor. Na základe rozhodnutia predsedníčky súdu č. k.
4S/81/2023-419zodňa28.februára2025bolaJUDr.MichaelaMachováPh.D.vylúčenázprejednávania

a rozhodovania vo veci a následne bol náhodným výberom určený nový člen senátu doc. JUDr. Matej
Horvat, PhD. Napokon v zmysle Dodatku č. 3 k Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025
účinného od 01. júla 2025 sa zastupujúcim členom senátu stal JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD. a sudkyňa
JUDr. Michaela Machová Ph.D. prestala byť členkou senátu 8S rozhodujúceho vo veci. Správny súd
poukazuje na závery plynúce z rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn. 4Sfk/42/2024 zo dňa

21. mája 2025, ktorý konštatoval, že momentom, keď zastúpený sudca prestal byť členom senátu
rozhodujúceho vo veci, zaniklo členstvo v senáte zastupujúceho sudcu. Preto s ohľadom na skutočnosť,
že dňom 01. júla 2025 členstvo JUDr. Michaely Machovej Ph.D. v senáte 8S zaniklo a zastupujúcim
členom senátu sa stal JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., predmetnú právnu vec prejednal a rozhodol senát
8S na pojednávaní dňa 25. septembra 2025 v zložení Mgr. Jana Ondrejková, Mgr. Miroslava Fodor a

JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD.

V.
Pojednávanie

19. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie
vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania,
ktoré mu prechádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní
dňa 25. septembra 2025 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu ďalšieho
účastníka. Žalobca, ako aj žalovaný svoju neprítomnosť ospravedlnili a súhlasili, aby súd pojednával

bez ich prítomnosti.

VI.
Relevantné právne predpisy20.Podľa§493eSSPvzneníúčinnomod01.07.2023,konaniazačatéaneskončenédo30.júna2023sa
dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

21. Podľa § 78 ods. 1 stavebného zákona účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník
stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená.

22. Podľa § 78 ods. 2 stavebného zákona ak stavebný úrad zlúči s kolaudačným konaním konanie o

zmene stavby pred dokončením, sú účastníkmi konania aj tí účastníci stavebného konania, ktorých by
sa zmena mohla dotýkať.

23. Podľa § 140 stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

24. Podľa § 140c ods. 8 stavebného zákona proti územnému rozhodnutiu o umiestnení stavby,
územnému rozhodnutiu o využití územia, stavebnému povoleniu a kolaudačnému rozhodnutiu, ktorému
predchádzalokonaniepodľaosobitnéhopredpisumáprávopodaťodvolanieajten,ktonebolúčastníkom
konania, ale len v rozsahu, v akom sa namieta nesúlad povolenia s obsahom rozhodnutia podľa
osobitného predpisu.

25. Podľa § 140c ods. 10 stavebného zákona podaním odvolania podľa odseku 8 sa ten, kto ho podal,
stáva účastníkom konania.

26.Podľa§24ods.2,zákonaoEIAdotknutáverejnosťmápostavenieúčastníkavkonaniachuvedených

v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo
jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z
osobitného predpisu. Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem
na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením
navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny

priamo dotknuté.

27. Podľa § 24 ods. 3 zákona o EIA verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene
a na konaní o jej povolení podaním
a/ odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4,

b/ odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30
ods. 8,
c/ odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2,
d/ odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9.

28. Podľa § 24 ods. 4 zákona o EIA verejnosť má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu o tom, či
sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona (ďalej len "rozhodnutie
vydané v zisťovacom konaní"), alebo proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom
zisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného stanoviska alebo jeho zmeny. Za deň
doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého odvolania považuje pätnásty deň zverejnenia rozhodnutia

vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 15 alebo záverečného stanoviska príslušným orgánom
podľa § 37 ods. 6. Verejnosť podaním odvolania zároveň prejaví záujem na navrhovanej činnosti a na
konaní o jej povolení.

VII.

Posúdenie veci správnym súdom

29. Súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia postupu správnych orgánov podľa SSP je povinný
posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia, či náležite zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi

konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, ako aj dôkazmi
nachádzajúcimi sa v administratívnom spise a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda
či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi
predpismi.30. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu
predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj

procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané
procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla
mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho
orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných
a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom

postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť
ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje
zákon o správnom konaní.

31. Správny súd v prvom rade uvádza, že v zmysle zákona č. 172/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa
zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácií a činnosti vlády a organizácií ústrednej štátnej správy v znení

neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, od 01. januára 2023 došlo k
prechodu práv a povinností v oblasti územného plánovania, výstavby a vyvlastnenia podľa doterajších
všeobecne záväzných právnych predpisov z Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky na
Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Správny súd preto na základe uvedenej
právnej úpravy konal na strane žalovaného v súlade s § 180 ods. 3 SSP s Úradom pre územné

plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky ako s právnym nástupcom pôvodného žalovaného.

32. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2- 2018/022610-4 zo dňa 27.
apríla 2018 rozhodol o vylúčení žalobcu z kolaudačného konania vo veci návrhu na vydanie
kolaudačného rozhodnutia, podanej ďalším účastníkom vedenej na stavebnom úrade pod č. OU-NR-

OVBP2-2018/022610. Žalovaný rozhodnutím č. 23700/2018/SV/63795 zo dňa 03. septembra 2018
odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. Úlohou súdu v
danom prípade bolo preskúmať, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho orgánu i rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, či ich závery zodpovedajú
zásadám logického myslenia a tiež, či podklady pre takýto úsudok boli zistené úplne a riadnym

procesným postupom.

33. Podstata žalobnej argumentácie žalobcu spočívala v poukaze na nesprávne vyhodnotenie
účastníctva žalobcu v kolaudačnom konaní, v námietkach týkajúcich sa nezákonnosti celého procesu
vydávania stavebného povolenia k stavbe, v námietke, že rozhodnutie pôvodného žalovaného nevydal

nestrannýanezávislýorgánavporušeníprávažalobcuvyjadriťsakpodkladunapadnutéhorozhodnutia.

34. Vo vzťahu k žalobnej námietke, ktorej podstata spočívala v posúdení otázky účastníctva žalobcu
vkolaudačnomkonaní,správnysúddávadopozornosti,žetátootázkaužbolapredmetomrozhodovania
pred Najvyšším správnym súdom SR, konkrétne sa ňou zaoberal vo svojom rozsudku sp. zn.

3Svk/21/2021 zo dňa 30. novembra 2022, ktorý bol pod č. 71/2023 ZNSS publikovaný v Zbierke
stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu SR č. 1/2024, a na ktorý správny súd v
podrobnostiach odkazuje:

„30. Správny súd v napadnutom rozsudku dospel k záveru, že správne orgány postupovali v rozpore so

zákonom, ak pri zisťovaní okruhu účastníkov kolaudačného konania vychádzali striktne len z § 78 ods.
1 stavebného zákona, keďže z § 24 ods. 2 zákona o EIA vyplýva, že účastníci zisťovacieho konania sú
účastníkmi všetkých následných povoľovacích konaní, teda i kolaudačného konania.

31. Podľa § 24 ods. 2 zákona o EIA dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených

v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo
jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva
z osobitného predpisu. (pozn. kasačného súdu: pojem „dotknutá verejnosť“ je totožný s pojmom
„zainteresovaná verejnosť“).

32. Podľa § 78 ods. 1 stavebného zákona účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník
stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Podľa § 78 ods.
2 stavebného zákona ak stavebný úrad zlúči s kolaudačným konaním konanie o zmene stavby preddokončením, sú účastníkmi konania aj tí účastníci stavebného konania, ktorých by sa zmena mohla
dotýkať.

33. Ako vyplýva z citovaných ustanovení, zákon o EIA stanovuje, že zainteresovaná/dotknutá verejnosť,
ktorá bola účastníkom konania podľa zákona o EIA (postup podľa odseku 3 alebo odseku 4), je následne
ex offo účastníkom v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene. Jedným zo zákonov,
ktorý upravuje následné povoľovacie konania, je aj stavebný zákon. Stavebný zákon zainteresovanej
verejnosti výslovne priznáva postavenie účastníka konania v územnom konaní (§ 34 ods. 1 stavebného

zákona) ako aj v stavebnom konaní (§ 59 ods. 1 stavebného zákona). Na rozdiel od územného a
stavebného konania, stavebný zákon v kolaudačnom konaní zainteresovanej verejnosti postavenie
účastníka konania nepriznáva, keď v § 78 ods. 1 uvádza, že účastníkmi kolaudačného konania sú
stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená
(účastníctvo by bolo možné prípadne podľa § 78 ods. 2 stavebného zákona, ale v prejednávanom
prípade nebolo preukázané a ani tvrdené, že išlo o zmenu stavby). Dochádza tak k významovému stretu

dvoch zákonov, pričom úlohou správneho súdu v danom prípade bolo vyložiť oba tieto zákony v súlade
s požiadavkami na výklad práva uvedenými v čl. 3 a 4 Civilného sporového poriadku v spojení s § 5 ods.
1 SSP za použitia jednotlivých výkladových metód a odôvodniť svoj záver.

34. Správny súd v napadnutom rozsudku bez bližšieho odôvodnenia prijal jednoznačný záver, že za

„povoľovacie konanie“ v zmysle zákona o EIA je potrebné považovať aj konanie kolaudačné, a preto
sa ustanovenie § 24 ods. 2 zákona EIA použije prednostne pred ustanovením § 78 ods. 1 stavebného
zákona.

35. Pre posúdenie správnosti tohto záveru kasačný súd ustálil východiská, z ktorých ustanovenie §

24 ods. 2 zákona o EIA vychádza. Základ účasti verejnosti na rozhodovacích procesoch týkajúcich sa
životného prostredia je daný v Dohovore o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom
procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (ďalej len „Aarhuský dohovor“)
ako aj v Smernici č. 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na
životné prostredie (ďalej len „Smernica EIA“). Aarhuský dohovor (čl. 6 a čl. 9) a smernica o EIA (čl.

11) stanovujú, že v administratívnych konaniach, v ktorých prebieha povoľovanie činností, musí byť
zainteresovanej verejnosti umožnené byť účastníkom konaní o povolení týchto činností a následne im
musí byť umožnené aj právo podať žalobu na súd proti týmto rozhodnutiam.

36. Aarhuský dohovor a tiež Smernica o EIA práva verejnosti na účasť v administratívnom alebo

súdnom konaní viažu na „povolenie činností/projektov“. Smernica o EIA, ktorá je implementovaná
do slovenského právneho poriadku, „povolenie“ definuje ako rozhodnutie príslušného orgánu alebo
orgánov, ktoré oprávňuje navrhovateľa realizovať projekt (čl. 1 ods. 2 písm. c) Smernice EIA) a pojem
„projekt“ definuje ako realizáciu stavieb alebo iných zariadení alebo plánov, iné zásahy do prírodného
prostredia a krajiny, vrátane ťažby nerastných surovín (čl. 1 ods. 2 písm. a) Smernice EIA). Uvedené

definície Súdny dvor Európskej únie (ďalej ako „SD EÚ“) vo svojej rozhodovacej činnosti konkretizuje
tak, že napr. predĺženie existujúceho povolenia na prevádzku letiska nie je možné bez realizácie stavieb
alebo zásahov meniacich fyzickú realitu dotknutej krajiny kvalifikovať ako „projekt“ v zmysle článku 1
ods. 2 Smernice EIA (rozhodnutie SD EÚ C-275/09, Brussels Hoofdstedelijk Gewest and others, bod
24) alebo, že pokračovanie v prevádzke existujúcej skládky je „povolením“ v zmysle článku 1 ods. 2

smernice EIA len vtedy, ak toto rozhodnutie povoľuje zmenu alebo rozšírenie zariadenia alebo miesta
prostredníctvom prác či zásahov meniacich ich fyzický stav, ktoré môžu mať podstatný nepriaznivý vplyv
na životné prostredie (rozhodnutie SD EÚ C-121/11, Pro-Braine and Others, bod 31).

37. Rovnako zákon o EIA v § 3 písm. j) povolenie definuje ako rozhodnutie povoľujúceho orgánu

vydané v povoľovacom konaní, ktoré oprávňuje navrhovateľa realizovať navrhovanú činnosť alebo
zmenu povolenej navrhovanej činnosti. Ako „činnosť“ definuje zákona o EIA, v zhode so Smernicou EIA,
realizáciu stavieb, iných zariadení, realizačný zámer alebo iný zásah do prírodného prostredia alebo do
krajiny meniaci fyzické aspekty lokality vrátane ťažby nerastnej suroviny (§ 3 písm. f) zákona o EIA).

38. V zmysle citovaných ustanovení Aarhuského dohovoru, Smernice EIA, zákona o EIA a rozhodovacej
praxe SD EÚ kasačný súd ustálil, že účasť verejnosti na rozhodovaní a jej prístup k súdu je potrebné
spájať len s tými povoľovacími konaniami, ktorých výsledkom je povolenie na realizáciu prác či zásahov
meniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny (navrhovaná činnosť). Inak povedané, ak napr.stavba elektrárne podlieha posudzovaniu na základe zákona o EIA, povoľovacími procesmi, ktoré na ňu
nadväzujú, budú len tie konania, ktoré oprávňujú túto stavbu realizovať a nie iné konania, ktoré by mohli
súvisieť s prevádzkou samotnej elektrárne, ktoré už ale nie sú fyzickou realizáciou stavby a nezasahujú

do stavby či krajiny.

39. Použijúc takto zadefinované východiská kasačný súd posúdil, akú povahu má kolaudačné povolenie
alebo povolenie na predčasné užívanie stavby (spoločné ustanovenia § 76 až 84 stavebného zákona,
ďalej spolu ako „kolaudačné povolenie/konanie“). Podľa kasačného súdu kolaudačné povolenie, ktorým

sa povoľuje užívanie stavby na určený účel, bez ďalšieho nie je povolením, ktorým sa povoľuje realizácia
prácčizásahovmeniacichfyzickýstavstaviebalebodotknutejkrajiny.Naopak,rozhodnutieoumiestnení
stavby ako aj stavebné povolenie, ktoré kolaudačnému konaniu predchádzajú, takýmito povoleniami sú,
keďže stanovujú podmienky pre realizáciu prác. Ak je súčasťou kolaudačného konania aj konanie o
zmene stavby pred dokončením, teda konanie, ktoré oprávňuje k realizácii prác, v takom prípade je aj
kolaudačné konanie potrebné považovať za povoľovacie konanie v zmysle zákona o EIA (v súlade s §

78 ods. 2 stavebného zákona).

40. Ak teda podľa § 24 ods. 2 zákona o EIA má dotknutá verejnosť postavenie účastníka v povoľovacom
konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, kasačný súd je toho názoru, že ide len o také
povoľovacie konania, ktoré spĺňajú definíciu „činnosti“ podľa Aarhuského dohovoru, Smernice EIA ako

aj zákona o EIA. Keďže kolaudačné konanie bez ďalšieho nie je konaním, ktorého výsledkom je vydanie
povolenia na „činnosť“ - realizáciu prác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej
krajiny, zainteresovanej verejnosti bez ďalšieho podľa zákona o EIA nevzniká postavenie účastníka
kolaudačného konania. Záver správneho súdu o postavení žalobcu (zainteresovanej verejnosti) ako
účastníka kolaudačného konania podľa § 24 ods. 2 zákona o EIA bez posúdenia ďalších skutočností

preto vyhodnotil kasačný súd ako nesprávny.

41. Uvedený záver nič však nemení na tom, že v zmysle § 140c ods. 8 stavebného zákona, podľa
ktorého proti kolaudačnému rozhodnutiu, ktorému predchádzalo konanie podľa zákona o EIA, má právo
podať odvolanie aj ten, kto nebol účastníkom konania, ale len v rozsahu, v akom sa namieta nesúlad

povolenia s obsahom rozhodnutia podľa zákona o EIA. Podaním odvolania podľa odseku 8 sa ten, kto
ho podal, stáva účastníkom konania (§ 140c ods. 10 stavebného zákona). Z uvedeného vyplýva, že
žalobca v postavení zainteresovanej verejnosti síce nemusel mať postavenie účastníka kolaudačného
konania, ale podaním odvolania mu toto postavenie vzniklo a následne bol aj oprávnený podať správnu
žalobu proti rozhodnutiu o odvolaní v pozícii zainteresovanej verejnosti (§ 42 a § 178 SSP).“

35. Žalobca svoje právo byť účastníkom kolaudačného konania odvodzoval od § 24 ods. 2 zákona o EIA,
podľa ktorého má dotknutá verejnosť, ktorá si uplatnila postup podľa § 24 ods. 3 alebo ods. 4 zákona
o EIA, ak jej účasť už nevyplýva z osobitného predpisu, postavenie účastníka v povoľovacom konaní
k navrhovanej činnosti alebo jej zmene. Z predloženého spisového materiálu, konkrétne z oznámenia

o začatí kolaudačného konania č. OU-NR-OVBP2-2018/022610-2 zo dňa 27. apríla 2018, ako aj
preskúmavaného rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia žalovaného, vyplýva, že s kolaudačným
konaním nebolo zlúčené konanie o zmene stavby pred dokončením podľa § 78 ods. 2 stavebného
zákona.

36. V kontexte vysloveného právneho názoru kasačného súdu, zohľadniac obsah administratívneho
spisu, preto správny súd konštatuje, že kolaudáciou sa v danej veci nemenil fyzický stav stavieb
alebo dotknutej krajiny a s kolaudačným konaním nebolo spojené ani konanie o zmene stavby
pred jej dokončením, preto sa v danej veci nejedná o prípad uvedený v bodoch 38., 39. rozsudku
kasačnéhosúdu.Žalovanýtedapostupovalvsúladesozákonom,keďvovzťahukžalobcovikonštatoval,

že tomuto neprislúcha postavenie účastníka v kolaudačnom konaní, ktorý chcel do predmetného
konania vstúpiť len ako dotknutá verejnosť a nie ako subjekt, ktorý by bol priamo dotknutý na
svojich právach alebo oprávnených záujmoch ako stavebník, príp. vlastník stavby alebo vlastník
pozemku, na ktorom je stavba postavená. Žalobca preto nebol oprávnený vyvodzovať svoje právo byť
účastníkom kolaudačného konania len z dôvodu, že ako dotknutá verejnosť bol účastníkom v rámci

predchádzajúceho (povoľovacieho) konania.

37. Vychádzajúc zo záverov citovaného rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Svk/21/2021
zo dňa 30. novembra 2022 správny súd dáva do pozornosti, že obsahuje aj odpoveď na otázkutýkajúcu sa aktívnej legitimácie žalobcu na podanie správnej žaloby, a to v bode 41 tohto rozsudku, kde
konštatuje, že žalobca v postavení zainteresovanej verejnosti síce nemusel mať postavenie účastníka
kolaudačného konania, ale podaním odvolania mu toto postavenie vzniklo a následne bol aj oprávnený

podať správnu žalobu proti rozhodnutiu o odvolaní v pozícii zainteresovanej verejnosti (§ 42 a § 178
SSP).

38. Vo vzťahu k žalobnej námietke žalobcu, v ktorej poukazoval na povinnosť viesť pred stavebným
konaním posudzovanie vplyvov na životné prostredie, správny súd uvádza, že ju považuje za

nerelevantnú pre dané konanie. Žalobca podanou žalobou napadol rozhodnutie žalovaného vydané
v kolaudačnom konaní, ktoré nasleduje po stavebnom konaní, v ktorom bolo vydané právoplatné
stavebné povolenie. Stavebné konanie bolo samostatným konaním a v ňom vydané rozhodnutia či
postup správnych orgánov nie sú predmetom tohto správneho súdneho konania.

39. Pokiaľ ide o žalobnú námietku týkajúcu sa porušenia ustanovení § 33 ods. 2 správneho poriadku

správny súd uvádza, že prvostupňové rozhodnutie ako aj napadnuté rozhodnutie sú procesnými
rozhodnutiami týkajúce sa samotného účastníctva žalobcu v kolaudačnom konaní. Orgány verejnej
správy rozhodovali teda rýdzo o právnej otázke účastníctva žalobcu, teda či žalobca ako účastník
konania vôbec nejaké procesné práva bude mať. Z administratívneho spisu ako aj zo samotných
rozhodnutí vyplýva, že prvostupňový orgán a ani pôvodný žalovaný v súvislosti s otázkou účastníctva

žalobcu v kolaudačnom konaní nezabezpečovali žiadne dôkazy, t. j. podklad pre rozhodnutie (§ 32 ods.
2 správneho poriadku), keďže v žalobcovom prípade nešlo o rozhodovanie v merite veci. Rozhodnutie
právneho predchodcu žalovaného nebolo založené na žiadnom podklade, ktorý by si prvostupňový
orgán alebo právny predchodca žalovaného zabezpečovali pred vydaním svojich rozhodnutí, a na ktorý
by tieto rozhodnutia bez vedomia žalobcu odkazovali.

40. K tvrdeniu žalobcu, že v rámci konania pred správnym orgánom prvého stupňa o jeho vylúčení
z kolaudačného konania rozhodoval I. J. K. - vedúci odboru výstavby a bytovej politiky Okresného
úradu Nitra ako vylúčený zamestnanec, a to s poukazom na podané trestné oznámenie na neznámeho
páchateľa, správny súd dáva do pozornosti žalobcu, že prípadné podanie trestného oznámenia

žalobcunaneznámehopáchateľaautomatickyneznamenávylúčenietohtozamestnancazpredmetného
konania. O tom, či je zamestnanec správneho orgánu z konania vylúčený, rozhoduje orgán, ktorému
boli dôvody vylúčenia oznámené. Žalobca nepredložil a ani v administratívnom spise sa nenachádza
námietka zaujatosti proti I. J. K. a ani žiadne rozhodnutie o vylúčení I. J. K. z predmetného konania,
v dôsledku čoho nemožno konštatovať dôvodnosť námietky žalobcu, že o jeho vylúčení rozhodoval

vylúčený zamestnanec správneho orgánu.

41. Vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk má správny súd za to, že správne orgány postupovali
pri vydaní napadnutých rozhodnutí v súlade s príslušnými procesnoprávnymi normami, v rozhodovaní
nevybočili z rámcov správnej úvahy tak, ako je vymedzená vyššie. V rámci prvostupňového a

druhostupňového konania správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej
stránke správne posúdili, v rozhodnutiach dostatočne odôvodnili. V administratívnom konaní tiež neboli
zistené procesné pochybenia, ktoré by mali za následok zrušenie napadnutých rozhodnutí správnych
orgánov. Napadnuté rozhodnutia správnych orgánov správny súd považuje za vecne správne, a preto
žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol.

42. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP v spojení s § 467 ods. 3 SSP a v konaní
úspešnému žalovanému trovy konania pred správnym súdom a v kasačnom konaní nepriznal, pretože
z obsahu spisu nevyplýva, že by mu trovy konania vznikli, pričom žalovanému orgánu verejnej správy,
ktorým žalovaný nepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne.

43. Správny súd pri rozhodovaní o trovách ďalšieho účastníka konania postupoval podľa § 169 SSP
v spojení s § 467 ods. 3 SSP tak, že mu náhradu trov konania, vrátane trov kasačného konania,
nepriznal, pretože neboli splnené zákonné podmienky pre ich priznanie. Ďalšiemu účastníkovi konania
správny súd neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by mu vznikli trovy konania. Za

uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu zaslanú tomuto účastníkovi konania, resp. jeho
právnemu zástupcovi, aby sa k podanej žalobe vyjadril s poučením, že ak tak neurobí, správny súd
môže vo veci konať ďalej (§ 105 ods. 2 SSP). Podávanie vyjadrení vo veci a účasť na pojednávaní je
procesným právom ďalšieho účastníka konania, ktoré môže, ale aj nemusí využiť a pre súd jeho plnenienie je vymáhateľné. Vymáhateľné povinnosti v tomto súdnom konaní správny súd ďalšiemu účastníkovi
neukladal. V predmetnej veci správny súd nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe
ktorých by bolo možné ďalšiemu účastníkovi konania priznať právo na náhradu trov konania. V tejto

súvislosti správny súd dodáva, že žalobu v tejto veci nevyhodnotil ako šikanóznu a jej podstatné žalobné
body napádajúce porušenie hmotnoprávnych a procesných zákonných ustanovení vecne posúdil a vo
veci meritórne rozhodol.

44. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139

ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia
na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa

nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným
Centrum právnej pomoci (písm. c/).