Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, September 25, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-8S/63/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7022200348
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Magur

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7022200348.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Magura a členiek senátu

JUDr. Ing. Lenky Figulovej a Mgr. Jany Fandákovej, LL.M., v právnej veci žalobcu: BAVEX K2.sk, s.r.o.,
so sídlom Rázusova 25, Košice, IČO: 36 205 575, právne zastúpený: POPOVIČ & PARTNERS s. r. o., so
sídlom Timonova 4B, Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 669 177, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 971 01 Banská Bystrica, o preskúmanie
rozhodnutia žalovaného č. 102583973/2021 zo dňa 15. decembra 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.
102583973/2021 zo dňa 15. decembra 2021 a rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 383567/2021 zo

dňa 12. augusta 2021 a vec vracia na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Daňový úrad Košice rozhodnutím č. 383567/2021 zo dňa 12. augusta 2021 (ďalej aj ako "správca
dane" a "rozhodnutie správcu dane") podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej aj "daňový poriadok") vyrubil
žalobcovi rozdiel dane v sume 787,89 € na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie
obdobie február 2014 konštatujúc porušenie ustanovenia § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods.
2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v účinnom znení (ďalej aj „zákon o DPH“) .
2. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 102583973/2021 zo dňa 15. decembra 2021 (ďalej aj

"napadnuté rozhodnutie") podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
3. Z obsahu administratívneho spisu ako aj z odôvodnenia rozhodnutí daňových orgánov vyplýva, že
správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia
november a december 2012, január a február 2013 a január až marec 2014, o výsledku ktorej vyhotovil
protokol č. 101236545/2017 zo dňa 6. júna 2017. V jej rámci bolo zistené, že v kontrolovanom
zdaňovacom období si žalobca uplatnil odpočítanie dane z dodania tovarov a služieb, najmä od
daňového subjektu A. B. – HORSZAL, Družstevná 191, Drahňov, IČO: 33868875 (ďalej aj „dodávateľ“)

na základe faktúry č. 32014 zo dňa 1. marca 2014, so základom dane 3 989,49 € a DPH 797,89 €, s
predmetom fakturácie „vykonané práce“.
4. Správca dane v priebehu daňovej kontroly najmä zistil, že predmetom uvedenej faktúry mali byť
čistiace práce v rotačnej peci č. 1 a 3 spoločnosti Carmeuse Slovakia, s.r.o. (ďalej aj „odberateľ“)v závode v areáli spoločnosti U.S. STEEL. Dodávateľ potvrdil, že v kritickom období sa venoval
vykonávaniu výškových prác s horolezeckou technikou, maliarskym, búracím a čistiacim prácam,
v danom období zamestnával medzi 10 až 14 zamestnancov, so žalobcom spolupracoval od roku

2002, spoluprácu inicioval sám, pozná oboch konateľov žalobcu a práce boli vykonávané na základe
objednávok, pričom písomné zmluvy neboli uzatvorené. Dodávateľ uviedol, že práce mali byť vykonané
v mesiaci december 2012 [na tomto mieste sa celkom zjavne vyjadruje vo vzťahu k inému zdaňovaciemu
obdobiu- pozn. súdu] jeho zamestnancami na základe objednávky č. 14005 zo dňa 3. februára 2014,
pričom následne dňa 10. mája 2017 predložil správcovi dane objednávku č. 14005 zo dňa 6. mája

2014 - čistenie rotačných pecí od nálepou Vápenka - Carmeuse Slovakia, s.r.o. za obdobie roka 2014.
Na základe predmetných skutočností správca dane dospel v protokole k záveru o nepreukázaní, že
zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené.
5. Správca dane následne na základe námietok žalobcu vo vyjadrení k protokolu prehodnotil svoje
závery tak, že vo výsledku je spochybnená identita dodávateľa, nie existencia materiálneho plnenia.
6. Dodávateľ predložil správcovi dane objednávku č. 14005 zo dňa 6. mája 2014, podľa ktorej si žalobca

objednaludodávateľa„čistenierotačnýchpecíodnálepovVápenka-CarmeusSlovakianaobdobieroka
2014. Práce budú dohodnuté počas roka podľa potreby“. Okrem predmetnej objednávky boli správcovi
dane predložené potvrdenia o absolvovaní testov z predpisov o BOZP v podmienkach U.S. STEEL
KOŠICE, s.r.o. pre p. C. D., os. číslo 652863 s dátumom testovania 1. júla 2013 a os. číslo 644 232 s
dátumom testovania 1. júla 2013, a tiež pre p. A. B., os. číslo 627 119 s dátumom testovania 20. mája

2015 a os. číslo 627 119 s dátumom testovania 13. septembra 2016, a súpis prác za mesiac február
2014, podľa ktorého mali zamestnanci odpracovať spolu 787,25 hodín. Samotný pán B. mal podľa tohto
súpisu odpracovať 7 hodín. Z uvedených hodín je na tomto súpise vypočítaná suma práce, ktorá je
vyčíslená na 4 787,38 €.
7. K predmetnej faktúre boli predložené aj „denné záznamy“, na ktorých je ako dodávateľ uvedený

žalobca. Na týchto záznamoch sú uvedené mená zamestnancov a deň výkonu ich práce. Každý záznam
obsahoval meno B. A., no ani jeden z týchto záznamov neobsahoval meno zamestnanca C. D., ktorého
potvrdenie o absolvovaní testov z predpisov BOZP bolo správcovi dane predložené. Povolenia na vstup
zamestnancov do areálu neboli predložené.
8. Z dokladov predložených dodávateľom správca dane zistil, že dodávateľ do zoznamu DPH dokladov

vedeného za zdaňovacie obdobie prvý štvrťrok 2014 zaevidoval faktúru č. 12014 zo dňa 3. februára
2014, faktúru č. 32014 zo dňa 1. marca 2014 a faktúru č. 32014 zo dňa 1. apríla 2014, ktoré vystavil pre
žalobcu, avšak v peňažnom denníku nebola zaúčtovaná faktúra č. 32014 zo dňa 1. apríla 2014. Zároveň
správca dane zistil, že dodávateľ za zdaňovacie obdobie prvý štvrťrok 2014 nepodal daňové priznanie
a nezaplatil daň, ani nepodal kontrolný výkaz DPH. Súčasne z hlásenia o vyúčtovaní dane podľa § 39

ods. 9 písm. b) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov správca dane zistil, že v mesiaci február 2014
dodávateľ nezamestnával žiadnych zamestnancov, ktorým by vyplácal príjem zo závislej činnosti.
9. Na základe dokladov predložených odberateľom žalobcu správca dane zistil, že tento prijal od
žalobcu zdaňovacom období február 2014 faktúru č. 14/007 s dátumom plnenia 28. február 2014 a v
zdaňovacom období marec 2014 faktúru č. 14/010 s dátumom plnenia 31. marec 2014 a uvedené faktúry

sú zaevidované v záznamoch vedených na účely DPH a zaúčtované v účtovníctve.
10. Pri opätovnom výsluchu dňa 4. mája 2017 pán B. uviedol, že denný záznam o prevedených prácach
schvaľoval a podpisoval vždy majster, ktorý bol na zmene, pričom „šéfom“ bol pán E.. Následne žalobca
navrhol vypočutie pána E.. Uvedenému návrhu správca dane nevyhovel z dôvodu, že výsluch tohto
svedka by v kontexte so všetkými zisteniami správcu dane nemal takú výpovednú hodnotu, ktorá by

daný stav zistení zmenila.
11. Správca dane uviedol, že zo strany dodávateľa neboli predložené žiadne dohody o vykonaní práce a
ani pracovné zmluvy zodpovedajúce času uskutočnenia služieb uvedených na faktúre č. 32014 zo dňa 1.
marca 2014, denné záznamy neobsahujú deň jeho vystavenia, neobsahujú ani označenie čísla listu a na
spodnej strane každého denného záznamu je uvedená strana denného záznamu „42“. Súčasne správca

dane nepovažoval za účelné vypočutie zodpovednej osoby zo strany odberateľa, keďže spochybňované
je dodanie služieb žalobcovi zo strany dodávateľa.
12. Žalovaný posudzujúc odvolanie žalobcu stručne zrekapituloval zistenia a závery správcu dane
a s týmito sa v plnom rozsahu stotožnil, pričom najmä uviedol, že z ustanovenia § 68 daňového
poriadku nevyplýva, že vo viacerých veciach sa môže rozhodnúť jedným rozhodnutím, preto pokiaľ

správca dane po vykonaní daňovej kontroly za viaceré zdaňovacie obdobia následne vydal rozhodnutie
osobitne za každé kontrolované zdaňovacie obdobie, jeho postup nie je nezákonný. Správca dane
sa s vyjadrením daňového subjektu dôsledne zaoberal a na jeho základe pristúpil vo vyrubovacom
konaní k doplneniu úkonov. Správca dane tiež prerokoval pripomienky žalobcu a ním predložené dôkazyna ústnom pojednávaní dňa 31. marca 2021. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 100509734/2021
zo dňa 31. marca 2021 vyplynulo, že žalobca počas ústneho pojednávania požiadal správcu dane o
možnosť vyjadriť sa k stavu v nej popísanému, preto žalovaný považuje za nepravdivé tvrdenie žalobcu,

že vyjadrenie zo dňa 28. mája 2021 predložil správcovi dane na základe jeho výzvy. Správca dane
požiadavke žalobcu vyhovel a určil mu termín na predloženie vyjadrenia do 30. apríla 2021, a to aj z
dôvodu, že počas vyrubovacieho konania boli zistené skutočnosti, na základe, ktorých bol prehodnotený
záver uvedený v protokole.
13. Správca dane pôvodne žalobcovi oznámil začiatok daňovej kontroly chybne dňa 1. júna 2016, pričom

predmetné oznámenie bolo doručené žalobcovi 26. mája 2016 a bolo oznámením správcu dane zo dňa
26. mája 2016 zrušené, pričom toto v poradí druhé oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 30. mája
2016, teda ešte pred pôvodne oznámeným dňom začatia daňovej kontroly. Predmetná daňová kontrola
sa tak na základe pôvodného oznámenia nikdy nezačala. Následne žalobca telefonicky kontaktoval
správcu dane dňa 30. júna 2016 a dohodol sa so správcom dane na termíne spísania zápisnice o ústnom
pojednávaní a predložení dokladov. Daňová kontrola bola riadnym spôsobom začatá dňa 30. júna 2016

a riadnym spôsobom aj ukončená dňa 9. júna 2017.
14. Ďalej žalovaný najmä uviedol, že na návrh žalobcu bola zápisnica o podaní vysvetlenia č.
9007055/1/562638/2014 zo dňa 23. decembra 2014 doplnená do spisu a žalobca bol s obsahom tejto
zápisnice oboznámený a mal dostatočný priestor na vyjadrenie sa k jej obsahu.
15. Žalovaný následne najmä uviedol, že počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania bol nárok

žalobcu na odpočítanie dane preukazovaný predložením ručne vypísaných faktúr a objednávok k
zdaňovaciemu obdobiu február 2014, pričom objednávka č. 14005 zo dňa 6. mája 2014 bola podľa
dátumu na nej uvedeného vyhotovená žalobcom až dodatočne. Podľa týchto dokladov mal dodávateľ
vykonať práce za obdobie roka 2014, tieto mali byť dohodnuté počas roka podľa potreby. Správcovi
dane boli predložené potvrdenia o testovaní na účely bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s dátumom

testovania 1. júl 2013, 20. máj 2015 a 13. september 2016. Dodávateľ nepredložil správcovi dane
dohody o vykonaní prác a pracovné zmluvy uzavreté s osobami, ktoré mali vykonať fakturované práce,
nepodal daňové priznanie ani kontrolný výkaz a v hlásení neuviedol žiadneho zamestnanca, ktorému
by vyplácal príjem zo závislej činnosti. Žalobca mal zapožičať dodávateľovi aj náradie na čistenie.
Ručne spísaný súpis prác za mesiac február 2014 nepreukazuje, ktorí zamestnanci, v ktoré dni a aké

konkrétne práce vykonali. Vykonanie prác nepreukázali ani doklady o absolvovaní testov týkajúcich sa
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, keďže sa netýkajú preverovaného obdobia a správcovi dane
neboli predložené žiadne povolenia na vstup do areálu, v ktorom sa nachádzali čistené pece. K spornej
faktúrebolipredloženétakzvanédennézáznamy,naktorýchjeakododávateľuvedenýsamotnýžalobca,
pričom každý záznam obsahoval meno B. A., ktorý mal odpracovať len 7 hodín a ani jeden z týchto

záznamov neobsahoval meno zamestnanca C. D.. Žalobca síce poukazoval na nedostatky zisteniach
správcu dane, avšak sám neuviedol ako došlo k nadviazaniu obchodnej spolupráce, ako a či preveroval,
či je dodávateľ a jeho zamestnanci oprávnení vstupovať do areálu, neuviedol, akým spôsobom prebral
práce od dodávateľa, ako a či kontroloval kvalitu ich prevedenia. Žalobca nevysvetlil ani to, na základe
akej skutočnosti mal dodávateľ vykonávať práce začiatkom roka 2014, keď tieto práce si objednal až

objednávkou zo dňa 6. mája 2014. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný zotrval na záveroch
správcu dane.

II.

Správna žaloba, stanoviská,
konanie pred správnym súdom

A. Správna žaloba

16. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015
Z.z. Správny súdny poriadok v účinnom znení (ďalej aj „S.s.p.“). Navrhol, aby správny súd rozhodnutia
daňových orgánov zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.

17. V správnej žalobe žalobca najmä namieta, že

- podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku sa vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia
protokolu, ktorého súčasťou je výzva podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, pričom žalobcovi bola doručená
len jedna výzva týkajúca sa všetkých daňových vecí, z ktorého dôvodu vo veci prebiehalo len jednovyrubovacie konanie týkajúce sa všetkých sporných zdaňovacích období, ktoré mohlo byť skončené iba
jediným rozhodnutím;
- vo vyrubovacom konaní došlo k prieťahom v trvaní viac ako 50 mesiacov, čo predstavuje podstatné

porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy v rozpore s cit. § 3 ods. 1 a ods. 2
Daňového poriadku;
-doručenieprotokoluzakladáprávnynásledokvovzťahukplynutiudobyzánikuprávanavyrubeniedane
len v prípade, ak za doručením protokolu bude správca dane riadne pokračovať v úkonoch smerujúcich
k vyrubeniu dane prostredníctvom vyrubovacieho konania realizovaného bez kvalifikovaných prieťahov

vo výraznom rozsahu, čo vyplýva z výkladu na základe teleologickej redukcie § 69 ods. 3 Daňového
poriadku podporeného i. všeobecne platným princípom vigilantibus iura scripta sunt; ii. korešponduje
s výkladom analógie iuris vo vzťahu k premlčaniu v civilných veciach podľa § 112 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov; iii. korešponduje s výkladom analógie iuris vo
vzťahu k premlčaniu v trestných veciach podľa § 87 ods. 3 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný
zákon v znení neskorších predpisov (k tomu poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1

Tdo 24/2015 zo dňa 24. júna 2015);
- z dôvodu kvalifikovaných prieťahov prerušenie plynutia doby zániku práva vyrubiť daň nenastalo
doručením protokolu z daňovej kontroly, a to pre účely vyrubovacieho konania a rozhodnutí správcu
dane týkajúcich sa zdaňovacích období spadajúcich do kalendárnych rokov 2012, 2013 a 2014;
- spis vyrubovacieho konania je neúplný, a teda rozhodnutia správcu dane v ňom nemajú oporu; ak

si správca dane zapožičia doklady, potom má povinnosť pred ich vrátením zabezpečiť kópie týchto
dokladov, s čím súvisí právo daňového subjektu po celý čas mať možnosť nahliadnuť do kompletného
daňového spisu a do všetkých už raz takto zapožičaných dokladov;
- keďže v zozname prevzatých dokladov uvedenom v zápisnici a v zozname vrátených dokladov
uvedenom v zápisnici o vykonaní úkonu č. 101283924/2017 zo dňa 9. júna 2017 sa uvádza iba „Zmluvy

1 šanon“, nie je preukázané, aký rozsah zmluvných podkladov mal správca dane k dispozícii a aký
rozsah vrátil žalobcovi;
- do daňového spisu bola predložená iba kópia zápisnice o podaní vysvetlenia č. p.
9007055/1/562638/2014zodňa23.decembra2014,nievšakoriginál,zktoréhodôvodunemožnooveriť,
či je kópia verným odrazom takéhoto originálu a tiež hodnovernosť skutočností tvrdených F. A. v takejto

zápisnici;
- uvedený dôkaz je zároveň nezákonný, keďže svedok F. A. mal byť požiadaný o vysvetlenie rozporov
s výpoveďou svedka zachytenej v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 100360607/2017 zo dňa 27.
februára 2017, tieto rozpory správca dane neskorším dokazovaním neodstránil; nie je zrejmé, či bol F. A.
poučený podľa § 25 ods. 2 Daňového poriadku; podanie vysvetlenia pred Kriminálnym úradom finančnej

správy bolo realizované v neprítomnosti žalobcu; realizácia výsluchu pri podaní vysvetlenia a použitie
vypovedaných skutočností ako dôkazov neprebehlo v súlade s procesnými požiadavkami kladenými
Daňovým poriadkom, pričom žalobca v tomto kontexte poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo
veci C-430/19 - C.F. (Tax inspection) a rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Sžfk/60/2018 zo dňa
2. júla 2020;

- ak sa správca dane namietanými skutočnosťami zaoberal vo vyrubovacom konaní, mal povinnosť sa
s nimi riadnym spôsobom vysporiadať v odôvodnení svojich rozhodnutí k čomu však nedošlo;
- k rozšíreniu argumentácie žalobcu oproti vyjadreniu k protokolu došlo z dôvodu posunu od skutkových
záverov správcu dane v protokole o neexistencii plnenia k záverom o spochybnení identity dodávateľa;
- žalobca označil neskoršie nové rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, ktoré sa vzťahujú na právne

hodnotenie veci, na ktoré mal správca dane a žalovaný po celý čas povinnosť prihliadať;
- žalobca nebol riadne vyrozumený o výsluchoch viacerých osôb, keďže nebol informovaný o ich identite,
čo znemožnilo žalobcovi riadne sa pripraviť na plánovaný procesný úkon;
- je potrebné zohľadniť rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veciach C-277/14 PUH Stehcemp sp. j.
G. B., E. B., E. B. a C-430/19 SC C.F. SRL, ktoré stanovujú všeobecné kritéria pre to, kedy môže

dôjsť k odmietnutiu práva na odpočítanie dane z dôvodov existujúcich na strane dodávateľov daňového
subjektu, k čomu došlo aj v prípade žalobcu;
- Smernica o DPH nehovorí o preukazovaní pôvodu faktúry zdaniteľnou osobou ako o predpoklade
priznania práva na odpočítanie dane touto zdaniteľnou osobou;
- v zmysle citovaných rozhodnutí Súdneho dvora EÚ a rozsudku veľkého senátu Najvyššieho súdu

SR, sp. zn. 1Vs/1/2020 zo dňa 18. mája 2021, ak vo vzťahu k plneniu existuje aspoň teoretická
možnosť,žedodávateľmoholuskutočniťzdaniteľnéobchodypredaňovýsubjekt(atoajprostredníctvom
tretích nestotožnených osôb v postavení jeho subdodávateľov), potom daňovému subjektu nie je možné
odoprieť priznanie práva na odpočítanie dane;- žalovaný v rozpore s § 24 Daňového poriadku nesprávne hodnotil unesenie/prenos dôkazného
bremena žalobcom;
- daňové orgány arbitrárne hodnotili námietky ohľadom výsluchu svedka F. A.;

- žalovaný napriek tomu, že neuložil edičnú povinnosť svedkovi F. A. a ani obchodnej spoločnosti
Keramon Košice, spol. s r.o. predložiť doklady o zdaniteľných plneniach vytýka žalobcovi, že svedok
takéto doklady nepredložil;
- skutočnosti opisované žalovaným ohľadom spoločnosti SAN TRADE s r.o. nastali po uskutočnení
dodaní, pričom ak správca dane mal za potrebné zistiť informácie, ktoré z tohto dôvodu už nemohol

zabezpečiť priamo od spoločnosti SAN TRADE s r.o., prípadne od Keramon Košice, spol. s r.o., mohol
opätovne vypočuť bývalého konateľa (a v inej daňovej veci živnostníkov - dodávateľov Keramon Košice,
spol. s r.o.;
- p. B. porušil svoju povinnosť riadne podať daňové priznanie a táto skutočnosť nepreukazuje to, že k
plneniam poskytnutým p. B. nedošlo;
- žalobca predložil celú dokumentáciu zdaniteľným plneniam, preukázal ich uskutočnenie pre svojho

odberateľa, svedkovia potvrdili ich realizáciu, pričom žalovaný dodávateľom neuložil edičnú povinnosť
predložiť konkrétne dôkazy o obchodoch, napriek čomu nedostatok takýchto dôkazov vytýka žalobcovi,
ktorý v rámci vyrubovacieho konania navrhol vykonať dôkazy , ktoré žalovaný nevykonal;
- žalovaný hovorí o nejasnostiach, ktoré mali existovať na stupňoch reťazca pred dodaním žalobcovi
a tieto nekonkretizuje, pričom p. F. B. dlhoročne so žalobcom, ktorý predložil denné záznamy prác,

odberateľ poskytnuté služby schválil; p. F. B. mohol služby vykonať aj prostredníctvom osôb, ktoré mal
mimoplatnýpracovnýpomerauvedenénemalžalobcaakoskontrolovať,pretonavrhol,abybolvypočutý
vedúci zamestnanec odberateľa p. E. s cieľom identifikácie osôb, ktoré mali služby poskytovať.

B. Vyjadrenie žalovaného

18. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 4. januára 2023 navrhol túto zamietnuť, žiadal o nariadenie
pojednávania,zotrvalnazáverochvyjadrenýchvpreskúmavanomrozhodnutíaporekapituláciiužvyššie
uvedenýchzistenísprávcudane najmäzotrvalnasprávnostinapadnutéhorozhodnutiaajehodôvodoch.

C. Ostatné stanoviská a ďalší priebeh konania pred správnym súdom

19. Žalobca v replike zo dňa 22. februára 2023 zotrval na svojej žalobnej argumentácii, a zároveň na jej
podporu poukázal najmä na rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Sžfk/42/2021 zo dňa
23. marca 2022 a sp. zn. 3Sžfk/15/2020 z 30. júna 2022 a v nich uvádzané závery. Zotrval na uplatnenej
žalobnej argumentácii a zotrval na žalobnom návrhu.

20. Vo vyjadrení zo dňa 15. marca 2023 žalovaný zotrval na svojej argumentácii a navrhol správnu
žalobu zamietnuť.

21. Vo vyjadrení zo dňa 22. septembra 2025 žalobca zotrval na svojom žalobnom návrhu, pričom
poukázal na rozhodnutia Správneho súdu v Košiciach v obdobných veciach.

22. Podľa § 3 odsek 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov prešiel výkon súdnictva od 1.6.2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu
v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc
správnychsúdov(t.j.ajvaktuálnesúdenejveci).PrejednávanávecbolapôvodnepredloženáKrajskému

súdu v Košiciach a bola jej pridelená sp. zn. 8S/63/2022. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci
príslušný Správny súd v Košiciach, vec bola náhodným výberom pridelená senátu 3S a je vedená pod
sp. zn. KE-8S/63/2022.

23. Správny súd vo veci vzhľadom na vyjadrenia účastníkov konania nariadil pojednávanie na ďeň 25.

septembra 2025, na ktorom verejne vyhlásil rozsudok. Na pojednávanie sa dostavil právny zástupca
žalobcu. Zástupca žalovaného sa nedostavil, pričom svoju neprítomnosť ospravedlnil v podaní zo dňa
22. septembra 2025 pracovnými aktivitami s tým, že súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.
Na pojednávaní právny zástupca žalobcu stručne zopakoval svoju žalobnú argumentáciu, pričom sa
zameral najmä na problematiku zamietnutia práva na odpočet DPH z dôvodu spochybnenia identity

dodávateľa. Záverom zotrval na žalobnom návrhu.

III.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov24. Podľa § 19 ods. 1 a 2 daňového poriadku, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom
dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode

alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento
deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní
stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.
Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

25. Podľa § 24 ods. 2, 3 a 4 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby
skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba
návrhmi daňových subjektov.
Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo

známe správcovi dane z jeho činnosti.
Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a

evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

26. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

27.Podľa§49ods.2písm.a)zákonaoDPH,platiteľmôžeodpočítaťoddane,ktorújepovinnýplatiť,daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

28. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

IV.
Dôvody rozhodnutia správneho súdu

29. Správny súd v Košiciach konajúc primárne podľa ust. § 177 a nasl. S.s.p., po zistení, že správna
žaloba bola podaná oprávnenou osobou a včas, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj
postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.
30. Právny základ odpočtu DPH je ustanovený v smernici Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006

o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „smernica 2006/112“). V zmysle uvedenej
smernice 2006/112 musí zdaniteľná osoba spĺňať nasledovné formálne a materiálne podmienky, aby si
mohlauplatniťprávonaodpočítanieDPHsplatnejalebozaplatenejvtomtočlenskomštátezatovar,ktorý
jej bol alebo bude dodaný, a za služby, ktoré jej boli alebo budú poskytnuté, inou zdaniteľnou osobou:
- musí disponovať faktúrou vyhotovenou v súlade s článkami 220 až 236 a článkami

238, 239 a 240 smernice 2006/112 (formálna podmienka) a
- materiálne, resp. hmotnoprávne podmienky:
a) poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH (t. j. status osoby dodávateľa),
b) predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie
(t. j. materiálna existencia plnenia),

c) prijaté plnenie je príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.
31. Vyššie uvedené podmienky stanovené smernicou 2006/112 preberá aj slovenská vnútroštátna
právna úprava. Platiteľ dane si môže v zmysle zákona o DPH odpočítať daň:
a. dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH),
b. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď

kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník, alebo dňom dodania služby (§ 19 ods. 1
a 2 zákona o DPH),
c. daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane
z tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH),d. zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1
písm. a) zákona o DPH).
32. Subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH má dve povinnosti a to povinnosť tvrdiť, a povinnosť svoje

tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet DPH za splnenia
zákonnom stanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné
bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový
subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane.
To znamená, že nepostačuje len odôvodnenie správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné

bremeno pokiaľ zmysluplne a logicky nespochybní predložené tvrdenia a dôkazy. V tomto kontexte
správca dane tiež nesie dôkazné bremeno, ktoré unesie len v prípade, že dokáže vážny a dôvodný
nesúlad skutočnosti s účtovníctvom daňového subjektu. Aby správca dane svoje dôkazné bremeno
uniesol je nutné, aby identifikoval konkrétne skutočnosti, ktoré vzbudzujú jeho pochybnosti o tvrdeniach
daňového subjektu. V prípade, že správny orgán unesie svoje dôkazné bremeno, tak je opäť povinnosť
preukazovať svoje tvrdenia (resp. ich korigovať) na strane daňového subjektu, pričom spravidla využíva

iné dôkazy než tie, ktoré už správca dane vierohodne spochybnil (v tejto súvislosti viď napríklad
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018-53 zo dňa 14. novembra 2018,
bod 21). Zároveň je tiež potrebné pripomenúť, že daňový subjekt je povinný preukazovať len skutočnosti,
ktoré sám tvrdí a deklaruje. Dôkazné bremeno sa teda prerozdeľuje, resp. prelieva v závislosti od
faktického a dôkazného stavu konania.

33. V súvislosti s právom na odpočítanie dane, a s tým spojeným dokazovaním v daňovom konaní
Najvyšší správny súd vo svojej rozhodovacej činnosti opakovane pripomína rozdiely v preukazovaní
naplnenia hmotnoprávnych a formálnych podmienok pre odpočítanie DPH na jednej strane, a odopretím
nároku na odpočítanie DPH z dôvodu účasti na daňovom podvode na strane druhej. V prejednávanej
veci je pritom relevantným najmä vzťah medzi formálnymi a hmotnoprávnymi podmienkami

34. Hmotnoprávne podmienky pre priznanie práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1, 2 ods. 2
písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú splnené, ak (1) poskytovateľom plnenia (deklarovaným
dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre DPH (t. j. status osoby deklarovaného dodávateľa), (2)
predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia), a (3)
prijatéplneniejedaňovýmsubjektompoužitévrámcijehoekonomickejčinnosti(porovnajčl.168písm.a/

Smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej
„Smernica“), tiež napr. rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo
dňa 15. septembra 2016, bod 28; vo veci H. G. Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 43; vo
veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 24). Ako už bolo uvedené,
dôkazné bremeno na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočítanie dane

primárne zaťažuje daňový subjekt, ktorý si uplatňuje toto právo.
35. Formálnou podmienkou vzniku práva na odpočítanie dane je, že daňový subjekt má faktúru od
dodávateľa s predpísanými náležitosťami (čl. 178 písm. a) Smernice - napr. rozhodnutia Súdneho dvora
Európskej únie vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 29; vo veci H. G.
Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20

zo dňa 9. decembra 2021, bod 24). Zároveň pritom platí, že zatiaľ čo nepreukázanie hmotnoprávnej
(materiálnej) podmienky pre priznanie práva na odpočet dane je dôvodom pre odopretie tohto práva, v
prípade formálnych podmienok tomu tak bez ďalšieho nie je.
36. Z obsahu rozhodnutí daňových orgánov vyplynulo, že spochybňujú dodanie služby žalobcovi
dodávateľom uvedeným na faktúre - daňovým subjektom A. B. – HORSZAL, t. j. status osoby

deklarovaného dodávateľa. V prípade tejto hmotnoprávnej podmienky na odpočítanie dane došlo, ako
vyplýva z rozsudku Súdneho dvora EU C-154/20 Kemwater ProChemie k statusu osoby dodávateľa,
k judikatórnemu posunu. Závery tohto rozhodnutia možno zhrnúť nasledovne: a) uvedenie osoby
deklarovaného dodávateľa na daňovom doklade nie je hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie
dane, avšak status osoby dodávateľa (t. j. poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH)

hmotnoprávnou podmienkou je a b) dôkazné bremeno ohľadom statusu osoby dodávateľa má spravidla
osoba, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane. Pokiaľ však existujú osobitné skutkové okolnosti, tak táto
podmienka sa môže považovať za splnenú i bez jej preukázania zo strany osoby, ktorá si uplatňuje
odpočítanie dane. V takom prípade nie je potrebné preukazovať podvodné konanie.
37. V nadväznosti na závery rozsudku Súdneho dvora EU C-154/20 Kemwater ProChemie

hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane je preukázanie statusu osoby dodávateľa (t. j.
poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH) a dôkazné bremeno ohľadom statusu
osoby dodávateľa má spravidla osoba, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane. Súdny dvor EU vo veci
C 154/20 Kemwater ProChemie rozhodol, že: Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 ospoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že uplatnenie práva na
odpočítanie dane z pridanej hodnoty (DPH) zaplatenej na vstupe sa má nepriznať bez toho, aby daňový
úrad musel preukázať, že zdaniteľná osoba sa dopustila podvodu na DPH alebo že vedela, alebo mala

vedieť, že uvádzané plnenie, na ktorom sa zakladá právo na odpočítanie dane, bolo súčasťou takéhoto
daňového podvodu, ak v prípade, že tento skutočný dodávateľ tovaru alebo poskytovateľ služieb nebol
identifikovaný, táto zdaniteľná osoba nepredloží dôkaz o tom, že tento dodávateľ alebo poskytovateľ mal
postavenie zdaniteľnej osoby, pokiaľ vzhľadom na skutkové okolnosti a napriek dôkazom poskytnutým
touto zdaniteľnou osobou chýbajú údaje potrebné na overenie, či skutočný dodávateľ alebo poskytovateľ

mal toto postavenie. Tieto dôkazy môžu okrem iného zahŕňať dokumenty, ktorými disponujú dodávatelia
a poskytovatelia, od ktorých zdaniteľná osoba kúpila tovar alebo služby, za ktoré zaplatila DPH (Ferimet,
C-281/20, bod 39; Kemwater ProChemie, C-154/20, bod 34). Nestačí, aby skutočnosti o dodávateľovi
vyplývali iba z faktúry, ako formálnej podmienky, ale zásada neutrality DPH vyžaduje, aby sa odpočítanie
DPH zaplatenej na vstupe priznalo len, ak sú splnené hmotnoprávne požiadavky.
38. Súčasne judikatúra Súdneho dvora EÚ (aj Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu

SR) kladúc dôraz na neutralitu dane z pridanej hodnoty identifikovala niekoľko okolností, ktoré nemôžu
byť jednotlivo spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych
(hmotnoprávnych) podmienok odpočtu DPH, a tak zakladať dôvod pre nepriznanie práva na odpočet
tejto dane a osobitne nie v prípadoch materiálnej existencie plnenia. Ide napríklad o - nekontaktnosť
dodávateľa či subdodávateľov (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/44/2020 zo

dňa 25. mája 2021), - nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo
dodanie tovaru na strane dodávateľa či subdodávateľov, - nezrovnalosti na subdodávateľských
stupňoch obchodného reťazca, - nedodržanie vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti účtovníctva, -
ekonomická neopodstatnenosť dodávateľského reťazca, ktorý viedol k nákupom (rozhodnutie Súdneho
dvoraEÚvoveciH.G.I.,C-610/19zodňa3.septembra2020),-nedisponovaniepríslušnýmoprávnením

na podnikanie (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci J. F., C-324/11 zo dňa 6. septembra 2012) a
ďalšie.
39. Vyššie uvedený záver daňové orgány založili na týchto zisteniach:
i. dodávateľ tvrdil, že v danom období zamestnával medzi 10 až 14 zamestnancov, čo je však v rozpore
so zisteniami správcu dane o tom, že v mesiaci február 2014 žalobca nemal žiadnych zamestnancov;

ii. absencia písomných zmlúv;
iii. práce boli vykonané na základe objednávky č. 14005 zo dňa 6. mája 2014 za obdobie roka 2014,
teda objednávka bola zadaná až po vykonaní prác v mesiaci február 2014;
iv. v peňažnom denníku nebola zaúčtovaná faktúra č. 32014 zo dňa 1. apríla 2014;
v. dodávateľ za zdaňovacie obdobie prvý štvrťrok 2014 nepodal daňové priznanie a nezaplatil daň, ani

nepodal kontrolný výkaz DPH;
vi. potvrdenia o absolvovaní testov z predpisov BOZP pre p. C. D. a A. B. sa netýkajú preverovaného
obdobia;
vii. neboli predložené povolenia na vstup do areálu, v ktorom sa nachádzali čistené pece;
viii. každý denný záznam obsahoval meno B. A., no ani jeden neobsahoval meno zamestnanca C. D.;

ix. podľa súpisu prác za mesiac február 2014 pán B. odpracoval 7 hodín;
x. žalobca mal zapožičať dodávateľovi aj náradie na čistenie.

40. V prvom rade je potrebné uviesť, že pokiaľ správca dane zhodne so žalovaným pochybnosti o
dodaní plnení dôvodili ukončením činnosti dodávateľa so značným časovým odstupom po datovaní

kontrolovaných zdaniteľných plnení, resp. nedostatočným personálnym či materiálnym vybavením
dodávateľa, podľa názoru správneho súdu takéto zistenia neboli s poukazom na vyššie prezentované
judikatórne závery spôsobilé spochybniť vierohodnosť a pravdivosť žalobcom predložených dokladov,
a dôkazov na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie DPH. S uvedeným
tiež celkom logicky súvisí neopodstatnenosť vyčitiek, týkajúcich sa nepredloženia pracovných zmlúv,

prípadnedohôdovykonanípráceapovolenínavstupdoareáluprezamestnancovdodávateľa,prípadne
irelevantnosť potvrdení o absolvovaní školení týkajúcich sa BOZP.
41. Pokiaľ správca dane zhodne so žalovaným pochybnosti o dodaní plnení deklarovaným dodávateľom
dôvodili nevierohodnosťou výpovede svedka – dodávateľa, ktorý dodanie plnení žalobcovi potvrdil,
pričom aj z predložených dokladov (denné záznamy) vyplýva, že dodávateľ, ktorý je fyzickou osobou sa

na predmetných prácach osobne podieľal, podľa správneho súdu ani tieto pochybnosti sa nejavia ako
dôvodné. Navyše dodávateľ potvrdil, že sa v kritickom období venoval vykonávaniu obdobných prác a
so žalobcom mal spolupracovať v danom čase dlhodobo.42. Rovnako irelevantná je tiež informácia, že v peňažnom denníku dodávateľa nebola zaúčtovaná
faktúra č. 32014 zo dňa 1. apríla 2014, ktorá ale nie je predmetom tu preskúmavaných rozhodnutí
daňových orgánov. Napokon, pokiaľ ide o spornú faktúru č. 32014 zo dňa 1. marca 2014, ktorá sa týka

v tomto konaní spochybňovaného dodania služby, túto dodávateľ do zoznamu DPH dokladov vedeného
za zdaňovacie obdobie prvý štvrťrok 2014 a do peňažného denníka zaevidoval.
43. Ani ostatné zistenia správcu a žalovaného o tom, že nebola uzatvorená písomná zmluva
so žalobcom, dodatočné vyhotovenie objednávky, či zistenia o nepreukázanosti identity osôb,
prostredníctvom ktorých boli práce vykonané, sa nejavia ako spôsobilé spochybniť, tak dodanie

plnení deklarovaným dodávateľom ako ani dôveryhodnosť potvrdenia dodania samotným dodávateľom.
Osobitne nie za stavu ak reálne dodanie prác priamo odberateľovi žalobcu bolo preukázané tak, ako aj
osobná prítomnosť dodávateľa na mieste dodania služieb v rozhodujúcom čase.
44. Námietku zákonnosti dôkazu - zápisnice o podaní vysvetlenia F. A. dňa 23. decembra 2014,
ako ďalšie nadväzujúce námietky týkajúce sa zmienenej osoby, správny súd hodnotil ako irelevantnú,
a to z dôvodu, že predmetom aktuálneho konania pred správnym súdom je preskúmanie rozhodnutí

daňových orgánov, týkajúcich sa nepriznania odpočtu DPH na základe faktúry od dodávateľa A. B. –
HORSZAL. K. F. A. v predmetnom obchodnom vzťahu nevystupoval v žiadnej pozícii a namietaný dôkaz
nebol v preskúmavaných rozhodnutiach použitý. Preto vyriešenie uvedených námietok nemá žiadny
súvis s tu súdenou právnou vecou.
45. K námietke prenášania zodpovednosti za porušenie povinností tretích osôb na žalobcu, správny súd

uvádza, že vo všeobecnosti zistenia správcu dane o porušení povinnosti tretích osôb, či už dodávateľov
alebo subdodávateľov, ako aj o prípadnom zániku, zlúčení či iných zmenách u týchto subjektov, či
nemožnosťprevereniazdaniteľnýchobchodovutýchtosubjektov,niejemožnépovažovaťzaprenášanie
zodpovednosti za porušenie povinností tretích osôb na žalobcu. Ide len o zistenia, ktoré môžu vzhľadom
k celkovej dôkaznej situácii podporiť pochybnosti správcu o unesení dôkazného bremena daňovým

subjektom vo vzťahu k jeho tvrdeniam o splnení zákonných podmienok odpočtu. Ako však vyplýva z
vyššie uvedených záverov správneho súdu v posudzovanej veci vzhľadom k celkovej dôkaznej situácii,
takéto zistenia nemohli mať ani podporný charakter. Preto túto námietku hodnotil správny súd ako
bezpredmetnú bez možného dosahu na posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného.
46. Pokiaľ žalobca namietal aj nedostatočné objasnenie skutkového stavu s poukazom na nevykonanie

ním navrhovaných dôkazov na odstránenie správcom resp. žalovaným tvrdených pochybností vo
vzťahu k dodaniu zdaniteľných plnení jednotlivými deklarovanými dodávateľmi, správny súd vzhľadom
na ostatné svoje vyššie formulované závery o nespôsobilosti zistení správcu dane vyvolať dôvodnú
pochybnosť o dodaní plnení žalobcovi deklarovanými dodávateľmi, túto námietku hodnotil ako
bezpredmetnú bez možného dosahu na posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného.

47. Námietku porušenia procesných práv žalobcu tým, že správca dane rozhodoval samostatnými
rozhodnutiami o vyrubení dane za jednotlivé zdaňovacie obdobia napriek tomu, že bolo vedené
jedno spoločné vyrubovacie konanie v nadväznosti na jednu spoločnú daňovú kontrolu za tieto
zdaňovacie obdobia, správny súd nehodnotil ako dôvodnú. Skutočnosť, že takýto spôsob rozhodovania
v nadväznosti na jednu daňovú kontrolu a jedno vyrubovacie konanie vedené vo vzťahu k niekoľkým

zdaňovacím obdobiam, nepochybne vytvára situáciu, keď zákonnosť priebehu tej istej daňovej kontroly
aj vyrubovacieho konania sa môže stať predmetom posudzovania v rôznych odvolacích konaniach, ešte
nezakladá nezákonnosť takého postupu. Vzhľadom na totožnosť odvolacieho orgánu, tento disponuje
procesnými možnosťami, aby sa vo svojej rozhodovacej činnosti s takouto situáciou vysporiadal v rámci
rešpektovania všeobecnej požiadavky vyjadrenej v § 3 ods. 9 daňového poriadku, podľa ktorej správca

dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
48. Námietku porušenia procesných práv žalobcu tým, že vo vyrubovacom konaní došlo ku
kvalifikovaným prieťahom s dosahom na to, že v dôsledku týchto prieťahov doručením protokolu nedošlo
kprerušeniuplynutiadobyprevyrubeniedaneatátouplynulapredvyrubenímrozdieludanerozhodnutím
správcu(vzmysle§69ods.1,3a§§64ods.2písm.b)daňovéhoporiadku), správnysúdnehodnotilako

dôvodnú. Na rozdiel od názoru žalobcu, podľa správneho súdu v danej veci nebolo možné identifikovať
kvalifikované prieťahy výrazného rozsahu, ktoré by vôbec mohli byť základom pre žalobcom mienený
právny dôsledok takýchto prieťahov na plynutie lehoty na vyrubenie rozdielu dane. Preto posudzovanie
hypotetickejmožnostitakýchtoprieťahovvyvolaťžalobcommienenýdôsledokjebezprávnehovýznamu.
49. Námietku porušenia procesných práv žalobcu tým, že bol podľa žalobcu neúplný daňový spis,

správny súd hodnotil ako čiastočne dôvodnú. A to najmä s ohľadom na to, že vo všeobecnosti
je neprípustné, aby obsah administratívneho spisu bol spätne menený a predkladaný účastníkovi
konania k nahliadnutiu v odlišnom obsahu. Taktiež je možné prisvedčiť žalobcovi, že z obsahu
administratívnehospisumusíbyťzrejmýobsahvšetkýchdôkazovpredloženýchtakúčastníkomkonania,akoajvykonanýchsprávnychorgánom.Pričomztejtopožiadavkyvyplýva,abysúčasťadministratívneho
spisu tvorili ak nie originály, tak potom kópie dokladov predložených účastníkom v konaní, ak originály
boli účastníkovi vrátené. V okolnostiach posudzovanej veci však táto žalobná námietka nenasvedčuje

takému podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred správnym orgánom, ktoré mohlo mať za
následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
50. Správny súd nehodnotil ako dôvodnú ani námietku porušenia procesných práv žalobcu tým, že došlo
k nesprávnemu uplatneniu koncentrácie, keď sa podľa žalobcu v nadväznosti na zmenu skutkových
záverov správcu dane vo vyrubovacom konaní bez zásadnej zmeny rozsahu zistených skutkových

okolností (pozn. skutkové zistenia boli v protokole hodnotené ako nepreukázanie reálneho dodania
plnení, kým vo vyrubovacom konaní bol použitý koncept nepreukázania dodania plnení deklarovaným
dodávateľom bez spochybnenia reálneho dodania t.j. materiálnej existencie plnenia) správca dane síce
zaoberal námietkami žalobcu uplatnenými vo vyrubovacom konaní, ale nevysporiadal sa s nimi. Správny
súd neustálil vadu nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia správcu dane a nadväzujúc rozhodnutia
žalovaného, ktorá by spočívala v nevysporiadaní sa s námietkami žalobcu uplatnenými vo vyrubovacom

konaní, čo potvrdzuje aj obsah odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, z ktorého sú zrejmé
a náležite vymedzené dôvody, pre ktoré nebolo uznané právo na odpočet dane. Zároveň je potrebné
dodať, že samotná správnosť či nesprávnosť záverov formulovaných v napadnutom rozhodnutí nie je
určujúca pre posúdenie dostatočnosti odôvodnenia tohto rozhodnutia.
51. Námietku porušenia procesných práv žalobcu tým, že nebol riadne vyrozumený o výsluchoch

viacerých svedkov hodnotil správny súd ako nedôvodnú už s ohľadom na jej všeobecné vymedzenie bez
toho, že by žalobca konkretizoval, v prípade ktorých svedkov došlo k porušeniu jeho procesných práv.
Napriek tomu je potrebné vo všeobecnej rovine prisvedčiť názoru žalobcu, že pri vyrozumení o výsluchu
svedka nestačí len vyrozumenie o konaní úkonu, ale má byť uvedená totožnosť osoby, ktorá má byť
vypočúvaná, čo je primárnym predpokladom vytvorenia možnosti efektívneho realizovania procesných

práv účastníka konania pri výsluchu svedka.

V.
Záver

52. Správny súd dospel s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti k záveru, že správna žaloba
je opodstatnená, keďže napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím vychádzajú
z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 191 ods. 1 písm. c) S.s.p. Z uvedeného dôvodu
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

53. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že priznal žalobcovi
voči žalovanému právo na úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania, nakoľko mal žalobca vo
veci úspech celkom.

54. Senát Správneho súdu v Košiciach prijal tento rozsudok pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od doručenia
rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho
súdu v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len

„sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd nadodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že
správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí

tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.