Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/55/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7822203102
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kolesár

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7822203102.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Kolesára a členov senátu

JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Borisa Brondoša v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom C. XXX, D. proti žalovanému: E. B. F., nar. X.X.XXXX, bytom G. H. X, D., zastúpený JUDr.
Martinou Vnenčákovou, advokátkou, so sídlom Čučmianska dlhá 7, Rožňava, o určenie priebehu
vlastníckej hranice, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Rožňava z 13. marca 2024,
č. k. 5C/124/2022-135

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobkyňa j e p o v i n n á nahradiť žalovanému 100% trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Rožňava (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo "prvoinštančný súd") napadnutým

rozsudkom vo veci samej zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala 1/ určenia „nového priebehu
hranice“ medzi pozemkami parc. č. 456/1 a parc. č. 457, evidovanými v katastri nehnuteľností na LV č.
XX pre kat. úz. C. a pozemkami parc. č. 454 a parc. č. 455, evidovanými v katastri nehnuteľností na
LV č. XXX pre kat. úz. C. a 2/ určenia tomu zodpovedajúcej „novej výmery“ týchto susedných parciel.
Na odôvodnenie takto uplatneného nároku žalobkyňa v podstatnom tvrdila, že znaleckým posudkom č.
10/2022 z 26.8.2022 E. I. F., znalec z odboru geodézie a kartografie, odborne ustálil nesúlad vlastníckej
hranice medzi parc. č. 457 a par. č. 455 zodpovedajúcej existujúcej užívateľskej hranici – plotu so stavom

evidovaným v katastri nehnuteľností (v bodoch 7 až 21 znaleckého návrhu sa poloha plotu nemení -
pozn. odv. súdu) a navrhol nový priebeh vlastníckej hranice medzi parc. č. 456/1 a par. č. 454 a 455, teda
v časti za rodinným domom a hospodárskou budovou žalobkyne, sledujúc tým dosiahnutie väčšieho
odstupu medzi stavbami a plotom - namiesto súčasnej vzdialenosti 0,40m na novú 0,60m (v bodoch 21
až 23 znaleckého návrhu sa poloha plotu mení – pozn. od. súdu).
2. Prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku skutkovo vyšiel zo zistenia, že priebeh vlastníckej hranice
medzi susednými pozemkami a ich výmery sú medzi stranami spornými a záveru, že „...žalobkyňa sa

podanou žalobou domáha zmeny priebehu vlastníckej hranice na nové hranice...“.

3. Na takto zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval § 126 zák. č. 40/1964 Zb., Občiansky
zákonník, v znení neskorších zmien a doplnkov a § 137 písm. c) zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, z ktorých vyvodil východiskovú interpretačnú tézu, že „Žaloba o určenie hraníc pozemku je
z hľadiska konceptu žalôb, ktorými možno dosiahnuť ochranu vlastníckeho práva osobitým druhom
určovacej žaloby. Takáto žaloba má deklaratórny charakter, nakoľko vytýčením hraníc sa iba deklaruje

stav, ktorý vychádza zo súboru geodetických informácií katastra nehnuteľností.“ Premietnutím na daný
prípad prvoinštančný súd uzavrel, že „...žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala konštitutívneho
rozhodnutia. Žalobkyňa neuviedla takú skutkovú a právnu skutočnosť, na základe ktorej by mal súd
konštituovať nový stav svojím rozhodnutím, pretože z petitu je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé,že žaloba smerovala k tomu, aby súd vytvoril nový stav priebehu hranice a výmery, nie aby ho
deklaroval, ktorého rozhodnutie by bolo podkladom pre zápis do katastra nehnuteľností“. Akcentoval
v tejto spojitosti, že „Súd by mohol konštituovať právo iba ak by mal explicitnú oporu v zákone, napr.

zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, zriadenie vecného bremena a pod.“. Na dôvažok
súd prvej inštancie skonštatoval, že „...V prípade sporu o priebeh vlastníckej hranice pozemku sa
žalobkyňa môže žalobou buď domáhať za splnenia podmienok podľa ust. § 126 ods. 1 OZ vypratania
predmetnej časti pozemku žalovaným, alebo určenia, že geometrickým plánom vymedzený pozemok,
resp. jeho časť je v jej vlastníctve...“.

4. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tiež o trovách konania tak, že žalovanému
priznal proti žalobkyni nárok na ich plnú náhradu. Toto rozhodnutie prvoinštančný súd odôvodnil
s aplikačným odkazom na § 255 ods. 1 C.s.p., plným procesným úspechom žalovaného v spore.

5. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa odvolanie. Odvolateľka v ňom svoju nespokojnosť
koncentrovala primárne v presvedčení, že spor o priebeh vlastníckej hranice, vyvolaný nesprávnym

zápisom v katastri nehnuteľností, môže vyriešiť len súd. Značnú časť argumentačnej pozornosti pritom
žalobkyňa v odvolaní venovala obhajobe názoru, že sporný priebeh vlastníckej hranice súd určuje
konštitutívnym rozhodnutím. Žalobkyňa v odvolaní akcentovala, že katastrálnou inšpekciou vykonanou
Úradom geodézie, kartografie a katastra SR bola zistená nesprávnosť zápisu vlastníckej hranice
v katastri nehnuteľností a poukázala na to, že pokiaľ bolo katastrálnou inšpekciou konštatované

situovanie vlastníckej hranice (v časti jej priebehu) vo vzdialenosti 0,4 m za rodinným domom
a hospodárskou budovou, s týmto záverom nesúhlasila, keďže podľa jej nazerania má tento odstup
predstavovať 0,6m. Podľa žalobkyne, „posun hranice“ o 0,60 m pri rodinnom dome a hospodárskej
budove, potvrdil svojimi závermi aj znalec. Svojimi odvolacími námietkami, vytýkajúcimi nesprávnosť
skutkových zistení na základe vykonaných dôkazov a nesprávnosť právneho posúdenia veci, žalobkyňa

uplatnila odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. Odvolací súd poznamenáva, že
v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p. na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, musí prihliadať, aj
keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Naproti tomu, vo vzťahu k ostatným odvolacím dôvodom,
je odvolací súd podľa ust. § 380 ods. 1 C.s.p. viazaný ich vymedzením v odvolaní, a preto na iné
pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s ust. § 365 C.s.p. dôvodom na podanie

odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia
zistil (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol.
Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1269s).

6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu prezentoval názor, že aj z odvolania žalobkyne je zrejmé, že si

inštitucionálne zamieňa nové vytýčenie hranice s určením jej priebehu. Akcentoval správnosť záveru
súduprvejinštancie,žežalobasmerovalaknovémukonštituovaniuvlastníckejhranice,ktorájevrozpore
s geodetickými informáciami katastra nehnuteľností a poukázal pritom na skutočnosť, že zo znaleckého
posudku E. I. F., J., vyplýva že „...navrhovaná hranica v zmysle petitu žaloby nie je totožná ani
s vlastníckou hranicou podľa CKN ani vlastníckou hranicou určenou OKI“.

7. Žalobkyňa v odvolacej replike a žalovaný v odvolacej duplike v podstatnom zopakovali argumenty,
majúce význam pre posúdenie otázky, či žaloba smeruje k určeniu existujúcej vlastníckej hranice alebo
vytvoreniu vlastníckej hranice novej.
8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané
včas (§ 362 C.s.p.), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je

prípustné(§§355až358C.s.p.),beznariadeniapojednávania(§385ods.1acontrarioC.s.p.),vrozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p. a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods.
1 písm. f a h) C.s.p. a dospel k záveru, že nie je (odvolanie) dôvodné. Tento rozsudok bol verejne
vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 30.9.2025 po predchádzajúcom oznámení miesta a času
tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu, pri zachovaní lehoty

podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p.
9. Odvolací súd sa v intenciách odvolaním vymedzeného zamerania odvolacieho prieskumu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto v súlade s ust. § 387 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení
ťažiskovo konštatuje, že dôvody, na ktorých podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku spočíva
rozhodnutie súdu prvej inštancie, považuje za vecne správne (§ 387 ods. 1 C.s.p.), a tiež úplné

zhľadiskavšetkýchkľúčovýchotázoknastolenýchvpriebehukonaniapredsúdomprvejinštancieoboma
procesnými stranami (§ 387 ods. 3 veta prvá C.s.p.). Len na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia, reagujúc tým zároveň na podstatné argumenty žalobkyne v odvolaní (§ 387 ods. 3 veta
druhá C.s.p.), odvolací súd k jeho dôvodom dodáva.10.1. Žalobkyňa svojimi odvolacími námietkami ťažiskovo nastolila predmetom odvolacieho prieskumu
správnosť posúdenia otázky, či určenie priebehu vlastníckej hranice medzi susednými pozemkami,
tak ako bol (priebeh) vymedzený žalobným návrhom, vychádza z existujúceho právneho stavu, alebo

sleduje nové usporiadanie vlastníckych pomerov. V kontexte argumentácie žalobkyne o konštitutívnom
charaktere takého určenia, odvolací súd považuje za potrebné hneď na tomto mieste zdôrazniť,
že právnym stavom tu treba rozumieť stav zodpovedajúci v konaní preukázanému usporiadaniu
vlastníckych pomerov, nakoľko údaj o geometrickom určení nehnuteľností je záväzný a hodnoverný
len pokiaľ sa nepreukáže inak ( § 70 ods. ods. 2 zák. č. 162/1995 Z. z. katastrálny zákon, v znení

neskorších zmien a doplnkov). Pokiaľ priebeh hranice zodpovedá právnemu stavu susedných pozemkov
(bez ohľadu na ich geometrické určenie v katastri nehnuteľností), má jej určenie deklaratórny charakter
a v materiálnych súvislostiach (s výhradami k formulácii žalobného petitu), je potrebné ho považovať za
prostriedok ochrany existujúceho vlastníckeho práva, pôsobiaci medzi iným tiež tým, že je podkladom
pre zmenu nesprávneho zápisu v katastri nehnuteľností (prakticky zápis nového stavu geometrického
určenia susedných pozemkov). V právnej praxi i v odbornej literatúre je v tejto spojitosti jednotne

akceptovaná téza, že určená môže byť len existencia takého práva, povinnosti, prípadne právneho
vzťahu, ktorý je daný v čase vyhlásenia rozsudku (por. napr. Spáčil, J. Ochrana vlastictví a držby
v občanském zákoníku. 2. doplněné vydání. Praha: C.H.Beck, 2005, 265s, str. 25). Nevyhnutne
určenie hranice nezodpovedajúcej právnemu stavu by malo právotvorné (konštitutívne) nie preventívno-
ochranné (deklaratórne) účinky. Za správnu je potrebné v tejto spojitosti považovať úvahu súdu prvej

inštancie, že konštituovať právo, medzi iným tiež aj určiť iný priebeh vlastníckej hranice než zodpovedá
právnemu stavu, možno súdnym rozhodnutím len v situáciách upravených zákonom, čo však nie je tento
prípad.

10.2. V danom prípade poloha vlastníckej hranice, určenia ktorej sa žalobkyňa domáhala, zodpovedala

podľa znaleckého posudku v bodoch 7 až 21 existujúcej užívateľskej hranici (plotu), ktorá bola
preukázateľne len nesprávne premietnutá pri mapovaní do katastra nehnuteľností; ako takú je možné
ju bez vážnejších pochybností považovať za skutočnú vlastnícku hranicu. V tejto časti by určenie
hranice skutočne malo deklaratórny charakter. Inak je však tomu v prípade ostávajúceho priebehu
navrhovanej hranice (v bodoch 21 až 27), ktorá je jednak medzi stranami v takejto konštelácii spornou (i),

jednak nezodpovedá nie len zápisu v katastri nehnuteľností, ale ani katastrálnou inšpekciou zistenému
situovaniu vlastníckej hranice - vo vzdialenosti 0,4 m za rodinným domom a hospodárskou budovou (ii)
a napokon nekorešponduje ani s existujúcou užívateľskou hranicou - minimálne v časti medzi bodmi 3
až 15, v ktorej je podľa znaleckého posudku situovaný plot (iii).

10.3. Za situácie, keď podľa zistenia súdu prvej inštancie „ Žalobkyňa neuviedla takú skutkovú a právnu
skutočnosť, na základe ktorej by mal súd konštituovať nový stav svojím rozhodnutím...“, presnejšie
povedané netvrdila a nepreukázala vlastnícke právo k pozemku v celom rozsahu geometrického
vymedzenia zodpovedajúceho hranici, určenia priebehu ktorej sa (žalobkyňa) domáhala, je potrebné
jeho záver o konštitutívnej povahe takého určenia, považovať za správny.

11. Diskrepancii o povahe určenia v danom prípade akiste výrazne napomohol tiež už naznačený
formálno-právny nedostatok žaloby. Aj súd prvej inštancie v tejto spojitosti v dôvodoch napadnutého
rozsudku implicitne odmietol žalobu o určenie priebehu hranice ako prostriedku ochrany v prípade sporu
o vlastnícke právo k pozemku (jeho časti). Konštatoval v tejto súvislosti, že „V prípade sporu o priebeh

vlastníckej hranice pozemku sa žalobkyňa môže žalobou buď domáhať za splnenia podmienok podľa
ust. § 126 ods. 1 OZ vypratania predmetnej časti pozemku žalovaným, alebo určenia, že geometrickým
plánom vymedzený pozemok, resp. jeho časť je v jej vlastníctve, tak, aby rozhodnutie súdu bolo
vykonateľné a mohlo byť zapísané do katastra nehnuteľností...“. Odvolaciemu súdu sa k uvedenému
záveru, sledujúc dotvorenie presvedčivosti dôvodov napadnutého rozsudku, žiada dodať, že určenie

spornej hranice pozemkov vlastne predstavuje spor o vlastníctvo hraničného pásu, a preto ako podľa
právnej teórie tak i súdnej praxe je potrebné sa domáhať určenia vlastníckeho práva k takto vymedzenej
časti pozemku (por. napr. Spáčil, J., Bičovský, J. Mereček, J. Wurstová, J.: Sousedská práva 5. vydání.
Praha: Leges, 2010, 368s, str. 294 – „...žalobný návrh nemôže znieť na určenie, kadiaľ vedie hranica;
žalobca sa musí domáhať určenia svojho vlastníctva k pozemku vymedzenému geometrickým plánom,

uznesenie NS ČR sp. zn. 22Cdo 2028/2008 z 2. marca 2010, publikované v SSRaS NSČR pod č. 6/2011
– „Pokiaľ vznikne medzi vlastníkmi susedných nehnuteľností spor o hranice pozemku či parcely, nemôže
sa žalobca domáhať opravy výmery parcely v katastri nehnuteľností ani určenia priebehu hranice medzi
parcelami či pozemkami. V takomto prípade je potrebné sporný pozemok (jeho časť) vymedziť zásadnegeometrickým plánom; vlastníctvo takto identifikovaného pozemku môže byť predmetom súdneho
konania“).

12. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny s použitím
ust. § 387 ods. 1 C.s.p., a to v napadnutom vyhovujúcom výroku i v závislom výroku o trovách konania,
majúcom správny základ v procesnom úspechu žalovaného v spore.
13.1. Podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p., ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa
použijú aj na odvolacie konanie.

13.2. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.
13.3. V súlade s citovanými ustanoveniami zákona odvolací súd priznal v odvolacom konaní plne
procesne úspešnému žalovanému nárok na náhradu 100% trov odvolacieho konania.
14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 355 C.s.p.).
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je

prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje

dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v

ktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§424C.s.p.).Dovolaniesapodávavlehotedvochmesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na
príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných

náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ
domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak

je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane preddiskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem
skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).