Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Monday, September 29, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/74/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1324204357
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Šašinková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1324204357.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Šašinkovej a členov
senátu Mgr. Štefana Zelenáka a Mgr. Radoslava Prutkaya v právnej veci žalobcu BE BROWN LONDON,
s.r.o., Malohontská 1534/3, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 50 371 941, právne zast. Advokátska
kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., Ul. 17. Novembra 3215, 022 01 Čadca, IČO: 50 473
522, proti žalovanému Agreya Technologies s. r. o., Fedinova 900/5, 851 01 Bratislava - mestská časť

Petržalka, IČO: 54 979 692, právne zast. HODOR advokátska kancelária, s.r.o., Vrátna 40, 040 01
Košice-Staré mesto, IČO: 47 240 849, o zaplatenie 4.500 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. 80Cb/82/2024-54 zo dňa 5.12.2024 jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalovaného o d m i e t a .

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi 4.500 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,50% ročne zo sumy 4.500 Eur od 30. 5.
2024 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur,
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, druhým výrokom priznal žalobcovi voči žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou súdu 30.5.2024 sa žalobca
domáhal,abysúduložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcovisumu4.500Eurspoluspríslušenstvom
a nahradiť trovy konania. Žalovaný nárok bol odôvodnený tým, že žalobca ako objednávateľ uzavrel
so žalovaným ako zhotoviteľom 24. februára 2023 zmluvu o dielo a licenčnú zmluvu, predmetom ktorej
bol záväzok žalovaného vykonať pre žalobcu dielo - zhotovenie a nainštalovanie webovej stránky
(resp. webového sídla) na doméne (internetový obchod so soláriami, náhradnými dielmi k soláriám a

príslušenstvomknimsnázvom„bebrown“nawebovejadrese):www.L..com,
ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalobcu a to v zmysle presnej špecifikácie diela, ktorú obsahuje
príloha č. 1 k zmluve. Súd prvej inštancie uznesením z 27. augusta 2024, č. k. 80Cb/82/2024-44,
vyzval žalovaného, aby sa do 15 dní od doručenia uznesenia k žalobe písomne vyjadril a aby v
prípade, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti
na svoju obranu, pripojil k vyjadreniu listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie

svojich tvrdení. V uznesení súd poučil žalovaného, že ak bez vážneho dôvodu nesplní povinnosť
uloženú mu týmto uznesením, môže súd bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o návrhu rozsudkom
pre zmeškanie. Žalovanému bolo uznesenie doručené spolu so žalobou a prílohami 10. októbra
2024.Napriek uvedenému si žalovaný nesplnil povinnosť uloženú mu v zmysle doručeného uznesenia,
ktorým mu bolo dané zákonné poučenie, ostal nečinný a k žalobe sa nevyjadril.
3. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol uznesením súdu z 27. augusta 2024, č. k. 80Cb/82/2024-44, v

zmysle § 167 ods. 2 C.s.p. vyzvaný na vyjadrenie sa k žalobe do 15 dní a v tomto vyjadrení uviesť
rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva a označiť dôkazy napreukázanie svojich tvrdení a žalovaný svoju povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil, a zároveň bol
žalovaný v uvedenom uznesení poučený o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti vrátane
možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, súd žalobe v celom rozsahu v zmysle § 273 C.s.p. vyhovel a

zaviazal žalovaného na úhradu celého uplatneného nároku. O nároku na náhradu trov konania rozhodol
súd v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca bol vo veci v celom rozsahu
úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
4. Proti rozsudku v celom rozsahu podal včas odvolanie žalovaný. Svoje odvolanie odôvodnil najmä

tým, že súd predmetné uznesenie spolu s prílohami doručoval elektronicky v súlade s ust. § 29 a násl
zákona č. 305/2013 Z.z. v platnom znení a žalovaný si toto uznesenie s prílohami neprevzal dňa
10.10.2024, ale v tento deň uplynula úložná lehota na prevzatie z dôvodu, že v uvedenom období
žalovaný nepoužíval elektronickú schránku. Súd teda na dátum 10.10.2024 aplikoval fikciu doručenia
v tento deň. K postupu súdu prvej inštancie žalovaný uviedol, že v zmysle ustálenej judikatúry
„ani formálne splnenie všetkých podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie nestačí na vydanie

takéhoto rozhodnutia. Základom pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného totiž môžu byť len
také žalobné tvrdenia, ktoré vedú k záveru, že podľa nich možno výrokom rozsudku priznať práve to
plnenie, ktorého sa žalobca domáha. Neúplné tvrdenia, u ktorých nie je možné taký záver odvodiť, alebo
tvrdenia, ktoré sú so žalobným návrhom v rozpore, neumožňujú vyhovieť návrhu na vydanie rozsudku
pre zmeškanie žalovaného" /R (ČR) 45/1996/. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na povinnosť žalobcu

podľa ust. § 132 ods.1 C.s.p. v žalobe okrem všeobecných náležitostí podania uviesť označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh. Žalovaný je presvedčený, že žalobca túto svoju povinnosť nesplnil a v svojej žalobe neuviedol
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré súdu vedome zamlčal. V žalobe žalobca
uvádza, že do 30.06.2023 predmetné dielo odovzdané a vykonané nebolo. A ďalej uvádza, že medzi

ním a žalovaným prebiehala komunikácia smerom k zhotoveniu diela. Žalobca ďalej uvádza, že zaslal
žalovanému predžalobnú výzvu zo dňa 06.03.2024 s poskytnutím dodatočnej lehoty a nakoľko ani v tejto
lehote k odovzdaniu diela nedošlo zaslal dňa 18.3.2023 predžalobnú výzvu, odstúpenie od zmluvy a
Výzvu na vrátenie finančných prostriedkov. Žalobca však v žalobe neuviedol, že už na jeho predžalobnú
výzvu zo dňa 06.03.2024 reagoval žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v ktorej

podrobne uviedol všetky okolnosti týkajúce sa plnenia zmluvy zo strany žalovaného ako zhotoviteľa
diela. Právny zástupca žalovaného súčasne poslal právnemu zástupcovi žalobcu webový odkaz ,na
ktorom sa mal aj právny zástupca žalobcu presvedčiť, že dielo je riadne zhotovené a bol to žalobca ,
ktorý neposkytnutím súčinnosti t.j. neposkytnutím prístupu žalovaného na stránku žalobcu neumožnil
odovzdanie riadne vykonaného diela.

5. V odvolaní žalovaný ďalej uviedol, že na strane žalobcu nedošlo k pravdivému a najmä úplnému
opísaniu rozhodujúcich skutočností a teda k nesplneniu jeho povinnosti uvedenej v cit. ust. 132
ods. 1 C.s.p.. Súd prvej inštancie samozrejme nemohol pri svojom rozhodovaní uvedené skutočnosti
zohľadniť pretože zavinením žalobcu o nich nemal vedomosť. Rozsudok pre zmeškanie je najprísnejšou
procesnou sankciou, akú C.s.p. umožňuje uložiť. Dôsledkom jeho vydania je strata sporu s účinkom

prekážky rozhodnutej veci (prekážka ), avšak bez toho, aby súd dal jednej zo strán možnosť rei iudicatae
prezentovať svoje skutkové tvrdenia a právne argumenty (resp. bez toho, aby tieto tvrdenia a argumenty
v rozhodnutí zohľadnil, ak už boli prezentované pred vydaním rozsudku pre zmeškanie). Rozsudok pre
zmeškanie teda predstavuje zásadné vybočenie zo štandardného rámca civilného procesu a zásadný
zásah do práva na spravodlivý proces. Ak je vydaný rozsudok pre zmeškanie, žiadny proces sa

neuskutoční. Ak nie je proces, nemôže byť ani spravodlivý (pozri ). I. ÚS 233/2019.
6. Podľa žalovaného je najmarkantnejším rozdielom v porovnaní s rozsudkom pre zmeškanie po
nariadení pojednávania, že § 273 C.s.p. dáva súdu v štádiu pred nariadením pojednávania nespornú
možnosť („súd môže“) zvážiť, či vydanie rozsudku pre zmeškanie je vzhľadom na okolnosti prípadu
vhodným procesným nástrojom na riešenie situácie. Ide zároveň aj o povinnosť súdu - súd nielenže

môže, ale je povinný zvážiť vhodnosť vydania kontumačného rozsudku. Zákon neurčuje konkrétne
medze ani kritériá pre uplatnenie úvahy súdu. Z judikatúry Ústavného súdu vyplýva, že súd je povinný
pristupovať k vydaniu kontumačného rozsudku zdržanlivo, pričom v nejednoznačných prípadoch má
uprednostniť meritórne prejednanie sporu (napr. III. ÚS 121/2021). Ústavný súd tento princíp judikoval v
súvislosti s kontumačným rozsudkom vydaným na pojednávaní, kde doslovné znenie zákona naznačuje

menší priestor súdu na uplatnenie voľnej úvahy. Tento princíp by mal platiť ešte výraznejšie v prípade
podľa § 273 C.s.p., kde súd má zjavnú možnosť voľnej úvahy ohľadom toho, či rozsudok pre
zmeškanie vydá . Vzhľadom na závažnosť zásahu do procesných práv žalovaného nemôže obstáť
argumentácia súdu, že zákon výslovne neukladá súdu povinnosť zaoberať sa vhodnosťou vydaniakontumačného rozsudku v podmienkach konkrétnej procesnej situácie. Najpodstatnejším aspektom
voľnej úvahy súdu v prípadoch podľa § 273 C.s.p. je otázka, do akej miery má súd povinnosť zaoberať
sa skutkovým a právnym základom žaloby. Súd je povinný aj podľa názoru žalovaného zvážiť vydanie

rozsudku pre zmeškanie pred nariadením pojednávania najmä s ohľadom na skutkový a právny stav
tvrdený žalobcom. Skutkovým základom kontumačného rozsudku je žalobcom tvrdený skutkový stav
- kontumačne sa vyhovie žalobcom tvrdenému nároku. Zákon nehovorí, do akej miery je súd povinný
skúmať odôvodnenosť uplatneného nároku po hmotnoprávnej stránke. Ak sa žalovaný napriek výzve
súdu k žalobe nevyjadrí, súd môže vychádzať z prezumpcie, že žalobcom tvrdený skutkový stav je

nesporný. Táto prezumpcia je však vyvrátiteľná - súd by nemal priznať nárok, ktorý už na prvý pohľad
(prima facie) nevyplýva zo žaloby. Súd by teda nemal vydať kontumačný rozsudok, ak tvrdenia žalobcu
nie sú dostatočne presvedčivé, alebo sú dokonca rozporné - skrátka že za „normálnych okolností“ by
mal žalobca v procese dokazovania problém spor procesne ustáť (vyhrať).
7. Nad rámec uvedenej všeobecne argumentácie žalovaný uviedol, že "zdržanlivosť" a prípadná úvaha
súdu pri vydaní tzv. kontumačného rozsudku vychádza predovšetkým zo žalobného návrhu ktorý spĺňa

požiadavku "pravdivosti a úplnosti" v súlade s cit. ust. § 132 ods. 1 C.s.p.. Za situácie ak žalobca toto
nesplnil a v žalobe neuviedol podstatné okolnosti veci a predsúdnu komunikáciu so žalovaným a jeho
právnym zástupcom ,v ktorej žalovaný preukázal že dielo riadne a včas zhotovil a žalobca ho neprevzal
iba z dôvodu, že sám neposkytol potrebnú súčinnosť t.j. prístupové údaje k svojej web stránke, by mala
byť aplikácia rozsudku pre zmeškanie vylúčená. Naviac žalovaný vyššie poukázal na vzájomné rozporné

tvrdenia žalobcu uvedené v komunikácií so žalovaným v porovnaní s tvrdeniami uvedenými v žalobe.
Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok v súlade s § 389 C.s.p. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na riadne prejednanie a rozhodnutie.
8. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý sa s odvolaním nestotožňuje a má za to, že
nie je prípustné. Rozsudok pre zmeškanie je istou sankciou za procesnú pasivitu tej-ktorej sporovej

strany. V predmetnom prípade je nesporné, že bola podaná žaloba prostredníctvom ktorej si žalobca
uplatnil svoj nárok, taktiež je nesporné, že žaloba bola prostredníctvom súdu zaslaná na vyjadrenie
žalovanému, aby uviedol jeho skutkové tvrdenia a dôkazy na svoju obranu. Žalovanému bola výzva na
vyjadrenie spoločne so žalobou zaslaná do elektronickej schránky, pričom je nesporné, že povinnosť
stanovenú súdom si nesplnil a k podanej žalobe sa nevyjadril. Žalobca v žalobe uviedol všetky podstatné

skutočnosti pre uplatnenie svojho nároku. V žalobe neboli uvedené rozporné skutkové tvrdenia a mala
reálny a racionálny právny základ. Súd nevyzval žalobcu na späťvzatie zjavne bezdôvodnej žaloby či na
doplnenie podania, takže súdu bol procesný útok žalobcu v celom rozsahu zrejmý. Súd po preskúmaní
žaloby nedospel k tomu, že žalobcom tvrdený skutkový stav je sporný a nevzhliadol ani iné prekážky,
na ktoré by mal zo zákona prihliadať (napríklad preklúzia), takže ani z hľadiska hmotného práva nebola

žiadna prekážka pre vydanie rozsudku pre zmeškanie. Pokiaľ mal žalovaný iný názor čo do skutkových
a právnych otázok, mal realizovať jeho procesnú obranu vyjadrením sa k podanej žalobe, tak ako mu
to ukladá zákon a ako ho na to vyzval súd. Skutočnosť, že bol žalovaný pasívny a k podanej žalobe sa
nevyjadril, nemôže byť na ťarchu žalobcu. Práve naopak, žalovaný si práve svojím nekonaním privodil
následok v podobe vydania rozsudku pre zmeškanie v jeho neprospech.

9. Žalobca je tiež toho názoru, že v tomto štádiu konania je zbytočné argumentovať tým, že v
predsúdnomkonaníbolamedzistranamisporukomunikácia.Vprípadevydaniarozsudkuprezmeškanie
sa pri podaní odvolania na tieto tvrdenia nemôže prihliadať, keďže pri odvolaní proti rozsudku pre
zmeškanie sú veľmi prísne obmedzené odvolacie dôvody, resp. odvolací dôvod, ktorý je len jeden.
Žalovaný mal byť aktívny a realizovať jeho procesnú obranu, pričom svoje tvrdenia mal uviesť práve

vo vyjadrení sa k žalobe a snažiť sa presvedčiť súd o tom, že nárok žalobcu nie je dôvodný. O
používaní elektronických schránok u podnikateľov v dnešnej dobe ani nemožno mať pochýb, keďže
tieto schránky nie sú zriaďované len na komunikáciu so súdmi, ale aj s inými orgánmi verejnej moci,
s ktorými podnikatelia nepochybne komunikujú. Aj z tohto dôvodu má za to, že rozhodnutie súdu
rozsudkom pre zmeškanie podľa ust. § 273 písm. a) C.s.p. bolo absolútne na mieste a v celom rozsahu

zákonné. Žalovaný neuviedol ani jeden dôvod, pre ktorý by mohlo byť konštatované, že neboli splnené
podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie. Podľa názoru žalobcu uznesenie Ústavného súdu I. ÚS
233/2019 nemožno na súdenú vec aplikovať, nakoľko žalovaný mal možnosť jeho tvrdenia a argumenty
súdu prezentovať a súd mu túto možnosť dal. Po preštudovaní predmetného uznesenie je potrebné
konštatovať, že ústavná sťažnosť bola ústavným súdom odmietnutá ako zjavne neopodstatnená a

zároveň bol v predmetnej veci skutkový stav taký, že súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie na
pojednávaní v zmysle ust. § 274, pretože sa žalovaný naň nedostavil, čo je vzťahom na argumentačné
dôvodyžalovanéhopredsalenodlišnýdôvodvydaniakontumačnéhorozsudku.Žalobcamázato,žeboli
splnené všetky podmienky pre vydanie kontumačného rozsudku, pričom právna úprava v tomto smereje absolútne jednoznačná a postačuje, aby boli kumulatívne naplnené dôvody podľa ust. § 273 C.s.p..
Žalobca akcentuje, že proti rozsudku pre zmeškanie je odvolanie v zásade neprípustné, okrem jediného
prípadu, a to pokiaľ neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia. Je teda nadbytočné

uvádzať v takomto odvolaní vlastné skutkové tvrdenia, keď odvolanie by malo preukazovať dôvody, pre
ktoré neboli splnené procesné podmienky pre vydanie kontumačného rozsudku. Opätovne zdôraznil,
že žalovaný takéto dôvody neuviedol a ani nerozporoval, že by niektorá z podmienok splnená nebola.
Nejde o štandardné odvolanie, ako keď súd rozhodne rozsudkom po vykonaní dokazovania, ale ide o
osobitný typ rozhodnutia, na ktorý je viazaný osobitný odvolací dôvod.

10. Čo sa týka argumentácii žalovaného ohľadom prílišného formalizmu pri vydaní napadnutého
rozhodnutia by bolo možné prisvedčiť v takom prípade, keby napríklad išlo o dlhoročný spor (alebo
minimálne taký spor, ktorý sa dostal aspoň do nejakej fázy písomného štádia konania), v ktorom
žalovaný je procesné aktívny, riadne a včas vykonáva jeho procesnú obranu, reaguje na výzvy súdu,
predkladá dôkazy, dostavuje sa na pojednávania, a podobne, pričom následne v dôsledku jedného
jeho nedostatku - nedostavenia sa na pojednávanie, súd vydá rozsudok pre zmeškanie. V takomto

prípade už aj judikatúra ustálila, že ide o prílišný formalizmus pri aplikácii ust. § 274 C.s.p.. V tomto
konkrétnom prípade však ide o diametrálne odlišný stav, kde nemožno v žiadnom prípade hovoriť o
formalistickom prístupe súdu, ale o zákonnej aplikácii vydania rozsudku pre zmeškanie. Vyjadrenie sa k
žalobe predstavuje základnú povinnosť strany, ktorej absencia predstavuje porušenie súčinnosti súdu a
sporovej strany pri rýchlom a efektívnom skončení sporu. Žalobca má za to, že odvolanie v predmetnom

prípad nie je dôvodné a navrhol, aby ho odvolací súd v zmysle ust. § 386 písm. c/ C.s.p. odmietol.
11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že
odvolanie je potrebné odmietnuť.
12. Podľa článku 17 C.s.p., súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a

rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného
zaťažovania strán sporu a iných osôb.

13. Podľa § 273 C.s.p. súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa § 137 písm.
a) rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak

a) uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto
svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva a
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil
b) v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti
vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a

c) doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk.

14. Podľa § 356 písm. b) C.s.p., odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov
odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.

15. Podľa § 386 C.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak
a) bolo podané oneskorene,
b) bolo podané neoprávnenou osobou,
c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie
prípustné, alebo

d) nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

16. Rozsudok pre zmeškanie podľa § 273 C.s.p. predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia, ktorý
je dôsledkom procesnej pasivity žalovaného v civilnom sporovom konaní. Procesná pasivita žalovaného
sa prejavuje tým, že strana konania neplní základné povinnosti strany konania. Vyjadrenie k žalobe

predstavuje právo, ale aj základnú povinnosť tvrdenia žalovaného v konaní, pričom absencia vyjadrenia
- povinnosti tvrdenia žalovaného, predstavuje porušenie zákonom vyžadovanej súčinnosti súdu a strany
konania tak, aby konanie mohlo byť rýchlo a efektívne skončené.

17. Odvolací súd má zo spisu preukázané, že uznesenie č. k. 80Cb/82/2024-44 zo dňa 27. 8. 2024,

ktorým bol žalovaný vyzvaný na vyjadrenie sa k žalobe v súlade s ust. § 167 ods. 2 C.s.p., bolo
žalovanému doručené do elektronickej schránky dňa 10.10.2024 /č. l. 49/. V uznesení bol žalovaný
poučený, že v prípade ak sa v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia písomne nevyjadrí k žalobe,
neuvedie rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, nepripojí listiny, na ktoré sa odvoláva, neoznačídôkazy, môže súd aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie,
ktorým žalobe vyhovie. Žalovaný sa napriek doručenému uzneseniu k žalobe v súdom stanovenej
lehote nevyjadril. Odvolací súd tu dáva v tomto smere do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom

práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“ t.j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým,
opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí
svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou, inak ich
podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva(viď napr. rozsudok NS SR sp.zn.3Cdo233/2015
zo dňa 12.09.2016).

18. Odvolací súd vo vzťahu k prejednaniu odvolania žalovaného uvádza, že v procesnej rovine bolo
nevyhnutné primárne sa zaoberať otázkou, či boli splnené podmienky pre konanie odvolacieho súdu,
keďže z obsahu spisového materiálu, napadnutého rozsudku, jeho odôvodnenia i poučenia bolo zrejmé,
že súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie podľa ust.§ 273 C.s.p. bez nariadenia
pojednávania. Súd prvej inštancie v poučení rozsudku uviedol, že proti rozsudku pre zmeškanie

odvolanie nie je prípustné, okrem prípadov odvolania, podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky
na vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 356 písm. b) C.s.p.

19. Podľa odvolacieho súdu v prejednávanej veci boli splnené všetky zákonné požiadavky pre možnosť
súdu prvej inštancie rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie v zmysle ust. § 273 C.s.p. Vo vzťahu k obsahu

odvolania žalovaného je pritom potrebné poukázať na skutočnosť, že žalovaný v odvolaní o. i. namieta
nesplnenie povinnosti žalobcu s poukazom na ust. § 132 ods. 1 C.s.p., t.j., pravdivé a a úplné opísanie
rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov a žalobný návrh. Podľa žalovaného žalobca v žalobe
neuviedol pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré súdu vedome zamlčal. Zároveň
žalovaný zdôraznil, že samozrejme súd prvej inštancie nemohol žalovaným namietané skutočnosti

zohľadniť, pretože zavinením žalobcu o nich nemal vedomosť. K uvedenému odvolací súd uvádza, že
skutkové tvrdenia žalovaného v odvolaní a to, či dielo žalovaný riadne zhotovil a žalobca ho odmietol
nielen prevziať, ale aj doplatiť cenu, by bolo možné skúmať pokiaľ by sa žalovaný riadne v súdom
stanovenej lehote vyjadril k žalobe a všetky argumenty, ktoré uviedol v odvolaní mal riadne uviesť vo
vyjadrení k žalobe na základe výzvy súdu. V takom prípade by neboli splnené podmienky pre vydanie

rozsudku pre zmeškanie a súd by vo veci ďalej konal. Žalovaný si mal splniť svoju povinnosť tvrdenia,
mal byť aktívny a realizovať procesnú obranu, pričom svoje argumenty a tvrdenia mal uviesť práve na
základe výzvy súdu vo svojom vyjadrení k žalobe. Žalovaný však nepostupoval v zmysle uznesenia
súdu prvej inštancie k žalobe sa nevyjadril a neuviedol vo svojom vyjadrení rozhodujúce skutočnosti
na svoju obranu, nepripojil listiny a neoznačil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, preto súd prvej

inštancie postupoval správne a rozhodol rozsudkom pre zmeškanie podľa ust. § 273 C.s.p., Odvolací
súd zároveň zdôrazňuje, že odvolacie dôvody žalovaného mali smerovať k tomu, či boli v konaní splnené
procesné podmienky pre vydanie kontumačného rozsudku /§ 356 písm. b/ C.s.p./, pričom žalovaný vo
svojom odvolaní takéto dôvody neuviedol.
20. K tvrdeniu žalovaného v odvolaní, že v čase doručovania uznesenia súdu prvej inštancie na

vyjadrenie sa k žalobe dňa 10.10.2024 nepoužíval elektronickú schránku odvolací súd uvádza
nasledovné. V prípade doručovania je potrebné vychádzať z § 106 ods. 1 C.s.p., z ktorého vyplýva,
že doručovanie do elektronickej schránky sa riadi osobitným predpisom. Týmto predpisom je zákon
č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a
doplnení niektorých zákonov - zákon o e-Governmente (ďalej len „ZoEG"), ktorý ustanovuje povinnosť

právnických osôb zapísaných v obchodnom registri komunikovať s orgánmi verejnej moci pomocou
ústredného portálu verejnej správy www.slovensko.sk od 1.7.2017 - t.j. elektronicky prostredníctvom
elektronickej schránky, zriadenej a aktivovanej Úradom vlády SR. Napriek tomu, že žalovaný v čase
doručovaniapísomnostidoelektronickejschránkytútoakouviedolnepoužíval,nastúpilafikciadoručenia
uznesenia /§ 32 ods. 5 písm. b) ZoEG/ a tým splnenie podmienky podľa ust. § 273 písm. c/ C.s.p..

21. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalovaného, ktorou poukazuje na judikatúru Ústavného súdu
SR, odvolací súd považuje za nevyhnutné uviesť, že aj ústavným súdom proklamovaný nežiaduci stav
formalistického výkladu ustanovení C.s.p. o rozsudkoch pre zmeškanie je potrebné vždy posudzovať so
zreteľom na konkrétne okolnosti prejednávanej veci, pričom v danom prípade odvolací súd nepovažuje
za prílišný formalizmus vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného, ktorému bola zo strany súdu prvej

inštancie daná možnosť sa k žalobe vyjadriť a uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu. Tým,
že sa žalovaný na základe výzvy súdu k žalobe nevyjadril, rozhodol súd prvej inštancie v zmysle ust.
§ 273 C.s.p. spor rozsudkom pre zmeškanie.22. Žalovaný v odvolaní o.i. odkazoval na aj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
I. ÚS 233/2019-22 zo dňa 4.6.2019. Podľa záverov prijatých Ústavným súdom Slovenskej republiky v
uznesení „formalistický výklad ustanovenia § 274 C.s.p. a to, že súd vždy za kumulatívneho splnenia

v tomto ustanovení zakotvených zákonných podmienok rozsudkom pre zmeškanie žalobe vyhovie,
skutočne nie je žiaduci najmä, ak súdne konanie trvá dlhšiu dobu, vo veci sa uskutočnilo viac
pojednávaní, na ktoré sa žalovaný riadne dostavil, nebol v konaní nečinný a súd na návrh obidvoch
strán vykonal rozsiahle dokazovanie.“ Odvolací súd na zdôraznenie uvádza, že uvedené závery sa
nedajú aplikovať na prejednávanú vec, kde súd prvej inštancie bez nariadenia pojednávania rozhodol

rozsudkom pre zmeškanie podľa ust. § 273 C.s.p. a v konaní nebola preukázaná ani predchádzajúca
procesná aktivita žalovaného a jeho skutočný záujem o vedenie konania.
23. Odvolací súd na základe vyššie uvedených skutočností uvádza, že v prejednávanej veci boli splnené
všetky zákonné požiadavky pre možnosť súdu prvej inštancie rozhodnúť spor rozsudkom pre zmeškanie
v zmysle ust. § 273 C.s.p. Podľa názoru odvolacieho súdu neboli v odvolacom konaní zistené také
okolnosti ktoré by boli spôsobilé kvalifikovať podanie žalovaného ako odvolanie v zmysle § 356 písm. b)

C.s.p., teda odvolanie, ktorým by žalovaný namietal, že neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku
pre zmeškanie. Vzhľadom na tú skutočnosť, že boli splnené zákonné podmienky pre vydanie rozsudku
pre zmeškanie a odvolanie smeruje voči rozsudku voči ktorému nie je prípustné odvolanie podľa § 356
písm. b) C.s.p., odvolací súd odvolanie žalovaného v súlade s § 386 pís. c/ C.s.p. odmietol.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p.. Úspešnou sporovou stranou v tomto odvolacom konaní bol žalobca,
nakoľko odvolanie žalovaného bolo odvolacím súdom odmietnuté ako neprípustné. Odvolací súd preto
priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
25. Toto rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 C.s.p.).