Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 29, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 73C/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124390320
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Labuda

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:6124390320.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

1

Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Marekom Labudom v spore žalobcu: 967 s. r. o., so sídlom
Národná trieda 36, 040 01 Košice, IČO: 51 211 360, zastúpený Mgr. Michal Kurnota, advokát, so sídlom
Páľovská 5, Žaškov, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so
sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 500,- EUR s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

1

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 500,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9,5 % ročne zo sumy 500,- EUR odo dňa 01.05.2024 do zaplatenia, a to všetko do 15 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1

1. Žalobca sa žalobou domáhal náhrady škody, ktorá mu vznikla na čelnom skle jeho osobného
motorového vozidla, pričom táto škoda mu mala vzniknúť vymrštením kameňa od nákladného vozidla,
ktoré v čase škodovej udalosti bolo poistené u žalovaného.

2. K priebehu škodovej udalosti žalobca uviedol, že k poškodeniu jeho vozidla došlo dňa 01.02.2024

tak, že nákladné vozidlo značky Volvo FH s EČV A., ktorého držiteľom v tom čase bola spoločnosť
B., A. jazdilo pri B. C. D. (stavenisko automobilky B.) po ceste č. XX v smere od kruhového objazdu
pri obci E. smerom do F. pred vozidlom žalobcu, pričom pri odbáčaní na stavenisko bol od jeho
kolesa do čelného skla vozidla žalobcu vymrštený väčší kameň, v dôsledku čoho došlo k poškodeniu
čelného skla na vozidle žalobcu. Žalobca sa následne skontaktoval s držiteľom nákladného vozidla,
ktorý potvrdil, že príslušné vozidlo sa v tom čase nachádzalo na tom mieste a následne bola spísaná
správa o nehode. Vznik škodovej udalosti žalobca v lehote podľa § 10 zákona č. 381/2001 Z. z.

o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o PZP“) oznámil žalovanému.3. Žalobca sa nároku na náhradu škody domáhal najmä na tom skutkovom základe, že držiteľ vozidla
škodcu mal v čase škodovej udalosti so žalovaným uzavretú poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo
poistenie jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla (povinné zmluvné poistenie),

žalovanému tak vznikla povinnosť uhradiť žalobcovi peňažné plnenie vo výške škody, ktorú tento v
dôsledku škodovej udalosti utrpel a žalobcovi vznikol nárok domáhať sa tohto peňažného plnenia priamo
voči žalovanému.

4. Napriek opakovaným výzvam však žalovaný do dňa podania žaloby žalobcovi žiadnu finančnú

čiastku neuhradil a listom zo dňa 30.04.2024 žalovaný žalobcovi oznámil, že uplatnený nárok neuznáva
z dôvodu, že nebola dostatočne preukázaná zodpovednosť škodcu za vzniknutú škodu. Žalobca však
v tejto súvislosti poukazuje na niekoľko skutočností: (a) kameň odletel od kolesa vozidla škodcu do
čelného skla poškodeného, pričom vodič vozidla žalobcu tento kameň videl; (b) kameň odletel pri
odbáčaní vozidla na stavenisko, teda pri manévri, ktorý je rizikový a vymrštenie kameňa môže spôsobiť;
(c) na mieste prebiehajú stavebné práce, teda vozovka je týmto znečistená a je tu väčší výskyt nečistôt

a kameňov; (d) zástupca B. C. D., A. potvrdil, že obdobné problémy riešia na pravidelnej báze a že
čistenie ciest nie je dostatočné a bude treba ho zintenzívniť; (e) je nemožné, aby kameň, ktorý narazil do
čelného skla vozidla, odletel od iného objektu ako od vozidla škodcu, nakoľko na ceste sa nenachádzalo
iné vozidlo ani iný objekt, z ktorého by kameň mohol odletieť alebo byť inak vymrštený, kameň prilietajúci
spredu by bol zablokovaný práve vozidlom Volvo FH, kameň z iného smeru by nemohol naraziť do

čelného skla a (f) škodca potvrdil priebeh rozhodujúcich skutočností. Žalobca dodal, že v čase škodovej
udalosti sa na mieste nenachádzali žiadne ďalšie vozidlá, ktoré by mohli uvedenú škodovú udalosť
spôsobiť. Je preto fakticky technicky nemožné, aby k poškodeniu došlo inak, ako opísaným skutkovým
dejom (kameň vymrštený od kolies vozidla škodcu).

5. K výške škody žalobca uviedol, že celkové náklady na opravu čelného skla poškodeného vozidla
dosiahli sumu 500,- EUR bez DPH, čo spolu s DPH predstavuje sumu 600,- EUR, ale keďže žalobca je
platiteľom DPH, voči žalovanému si uplatňuje sumu bez DPH, teda 500,- EUR.

6. Ako prostriedky procesného útoku okrem vyššie uvedených skutkových tvrdení žalobca k žalobe

priložil listinné dôkazy: (a) paragón a potvrdenie o platbe, (b) e-mail zo dňa 09.02.2014 - Valaliky
Industrial Park, (c) fotografie čelného skla, (d) dotazník pre poškodeného zo dňa 06.03.2024, (e) list
zo dňa 30.04.2024 – oznámenie žalovaného o riešení škodovej udalosti, (f) správa o nehode a (g)
uplatnenie nároku na náhradu škody.

7.Žalovanýžalobcomuplatnenýnárokvcelomrozsahupoprelzdôvodu,žežalobcasvojnárokvrozpore
s § 15 ods. 1 zákona o PZP nepreukázal. Žalovaný uviedol, že práve žalobca je ten, kto má vznik nároku
preukazovať, pričom z jeho tvrdení žalovaný nárok za preukázaný nepovažuje. Podľa žalovaného,
žalobcu,akovodičapoškodenéhomotorovéhovozidlanemožnopovažovaťzatzv.„nezaujatého“svedka
škodovej udalosti, nakoľko svojimi tvrdeniami sleduje primárne najmä odškodnenie svojej vlastnej

škody a teda svoj vlastný záujem. V prípade tvrdení vodiča vozidla, ktorého prevádzkou mala byť
škoda spôsobená, žalovaný uviedol, že tieto tvrdenia (o poškodení čelného skla za ním idúceho
motorového vozidla) nevyplývajú z vlastného zmyslového vnímania vodiča, ale vyplývajú práve z tvrdení
vodiča poškodeného motorového vozidla (sprostredkované tvrdenie), ide teda o reprodukované tvrdenia
inej osoby. Podľa názoru žalovaného, len na základe nepotvrdených domnienok nemožno vyvodiť

zodpovednosť za spôsobenú škodu.

8. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca nekontaktoval údajného škodcu bezprostredne po vymrštení
kameňa spod kolies jeho vozidla, ale takmer dva týždne po udalosti. Zároveň z tvrdení údajného škodcu
je zrejmé, že si vôbec nebol vedomý, že došlo k akejkoľvek škode, ktorá by mala byť spôsobená jeho

vozidlom, o čom svedčí Dotazník pre poisteného, v ktorom (škodca) popísal vznik škodovej udalosti
inak ako žalobca. Škodca v dotazníku uviedol, že vozidlo malo vychádzať zo staveniska, pričom žalobca
uvádzal, že vozidlo odbočovalo na stavenisko (odpoveď na otázku č. 8 a 16). Zároveň škodca nevedel
uviesť, aký predmet mal spôsobiť škodu (odpoveď na otázku č. 12 a 13), taktiež uviedol, že nesledoval
iné vozidlá, ktoré sa na uvedenej ceste mohli nachádzať (odpoveď na otázku č. 7) a zároveň si

nevšimol ani vozidlo žalobcu (odpoveď na otázku č. 9), len predpokladal, že musel byt' blízko, ak ho
zasiahol odletený kameň (odpoveď na otázku č. 10) a zároveň z odpovede na otázku č. 20 vyplýva, že
vodiča predmetného vozidla nikto nezastavil, preto o žiadnej škodovej udalosti ani nevedel. Vzhľadom
na uvedené žalovaný uvádza, že škodca o žiadnej škodovej udalosti nevedel a všetky ním tvrdenéskutočnostibolilenprevzatétvrdeniazostranyžalobcu,ktorýakojediný mávedomosťovznikuškodovej
udalosti. Žalovaný má za to, že žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že škoda mu bola
spôsobená nákladným motorovým vozidlom značky Volvo FH s EČV A..

9. Žalovaný tiež poprel nárok žalobcu na úrok z omeškania. Tento nárok je podľa žalovaného tiež
potrebné posúdiť podľa zákona č. 381/2001 Z. z., nakoľko tento právny predpis ako lex specialis
obsahuje aj špeciálnu právnu úpravu omeškania poisťovateľa. Žalobca si u žalovaného uplatnil nárok na
náhradu škody dňa 13.02.2024, pričom žalovaný dňa 30.04.2024 poskytol žalobcovi v zmysle § 11 ods.

6 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. vysvetlenie, z akého dôvodu neposkytol poistné plnenie, t. j. pred
uplynutím 3-mesačnej zákonnej lehoty. Vzhľadom na uvedené, žalovaný si svoju zákonnú povinnosť v
zmysle § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. splnil, preto sa nemohla dostať do omeškania.

10. Ako prostriedky procesnej obrany okrem vyššie uvedených skutkových tvrdení žalovaný k odporu
priložil jeden listinný dôkazy, a to Dotazník pre poisteného k škodovej udalosti (spolu s výzvou na jeho

vyplnenie).

11. K tvrdeniu žalovaného, že vznik škody a priebeh škodovej udalosti nebol žalobcom dostatočne
preukázaný, žalobca uviedol, že mu nie je vôbec zrejmé, prečo žalovaný nepovažuje jeho tvrdenia
za dostatočné, keďže žalobca bol priamym svedkom poistnej udalosti a videl ako ku škode došlo a

rovnako videl motorové vozidlo, spod ktorého bol vymrštený kameň. Aj zástupca B. C. D., A. potvrdil, že
obdobné problémy riešia často a je potrebné zvýšiť kontrolu a intenzitu čistenia vozovky. Držiteľ vozidla
B. A. (poistený) zase potvrdil, že v uvedenom čase a na uvedenom mieste sa nachádzalo jeho vozidlo,
ktoré v tom čase šoféroval p. G. E.. Žalobca považuje za absurdné úvahy žalovaného, že tvrdenia
žalobcu o vzniku škody a priebehu škodovej udalosti nie sú hodnoverné z dôvodu, že žalobca svojimi

tvrdeniami sleduje primárne najmä odškodnenie svojej vlastnej škody a teda svoj vlastný, výsostný
subjektívny záujem. Potom by sa z týchto dôvodov ako dostatočné teda nemali považovať ani vyjadrenia
žalovaného, nakoľko aj on vo veci sleduje len svoj vlastný majetkový prospech. Žalobca na vyjadrenie
žalovaného ďalej reagoval tvrdením, že jeho postup bol zákonný, keď sa po škodovej udalosti snažil
zistiť údaje škodcu. To, že si vodič nákladného vozidla nevšimol, že spod jeho kolesa bol vymrštený

kameň, neznamená, že škoda nemohla vzniknúť a že nevznikla. Nemožno predsa oprávnene od vodiča
očakávať, že bude sledovať kolesá svojho motorového vozidla. Pokiaľ škodca vychádzal zo staveniska,
tak ako to tvrdí v Dotazníku pre poisteného, je logické, že sa venoval zaraďovaniu do premávky, nie
kolesám svojho motorového vozidla a skúmaniu čelných skiel ostatných motorových vozidiel cestnej
premávky.

12. K rozporu medzi tým, či vozidlo škodcu v čase škodovej udalosti na stavbu vchádzalo alebo
z nej vychádzalo, žalobca uviedol, že toto je bezpredmetné. Ak zo staveniska vozidlo vychádzalo, na
stavenisko muselo aj vojsť - na uplatnenie nároku to však nemá žiadny vplyv, pretože je sto percentne
isté,ževkonkrétnydeňsapríslušnévozidlonastavbenachádzalo,tedažalobcasiničztohonevymyslel.

Toto potvrdil nie len vodič vozidla, ale aj prevádzkovateľ vozidla, ktorý na vzniku poistnej udalosti
nemá žiadny záujem, práve naopak, vznik poistnej udalosti mu bude tiež na škodu, keď sa prejaví vo
zvýšení poistného, ktoré bude musieť svojmu poisťovateľovi platiť. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca
presvedčil škodcu o tom, že škodu spôsobil, žalobca poukázal, že medzi žalobcom a škodcom nie
je žiadny príbuzenský vzťah, čo je zrejmé aj z dotazníka poisteného. O škode sa nijakým spôsobom

nedohadovali. Žalobca opäť poukázal aj na to, že k úplnému zničeniu čelného skla došlo až činnosťou
obhliadajúceho technika žalovaného, ktorý v rámci obhliadky na čelnom skle vyryl veľké písmeno „K“.
Žalovanýzodpovedázačinnosťsvojichpracovníkov,apretozodpovedáajzatakérozsiahlepoškodenie,
ktoré žalobcovi spôsobil jeho obhliadajúci technik. Tejto zodpovednosti sa nemožno zbaviť.

13. Na vylúčenie pochybností, žalobca vo vyjadrení k odporu navrhol vykonanie dôkazu výsluchom
svedka - pani H. D..

14. Žalobca s vyjadrením k odporu zároveň navrhol zmenu žaloby podľa § 140 CSP tak, že od
žalovaného žiada úrok z omeškania vo výške 13,50 % ročne, podľa ustanovení Obchodného zákonníka,

namiesto v žalobe pôvodne uplatneného úroku vo výške 9,5 % ročne podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka. Žalobca na pojednávaní dňa 29.09.2025 uviedol, že na tomto návrhu na zmenu žaloby
netrvá.Keďžežalobcasatakvyjadrilskôr,akosúdrozhodolopripustení/nepripustenítejtozmenyžaloby,
súd preto o tomto návrhu žalobcu už procesne nerozhodoval.15. Žalovaný sa k veci vyjadril ešte podaním zo dňa 15.08.2025, v ktorom zotrval na svojej doterajšej
argumentácii, pričom neoznačil a ani k návrhu nepripojil žiadne ďalšie dôkazy.

16. Medzi stranami nebolo sporné, že na čelnom skle osobného motorového vozidla žalobcu vznikla
škoda a že vozidlo, ktoré žalobca v žalobe označil ako vozidlo, ktorého prevádzkou mu bola škoda
spôsobená,bolovčasevznikuškodypoistenéužalovanéhopodľazákonaoPZP.Medzistranaminebola
sporná výška žalobcom uplatnenej škody a ani to, že miesto škodovej udalosti (vozovka) je nadmerne

znečistené pevnými časticami z blízkej stavby. Nebolo sporné ani to, že technik žalovaného pri obhliadke
poškodeného vozidla vyryl na čelné sklo veľké písmeno „K“.

17. Medzi stranami bolo sporné to, ako ku škode došlo, najmä teda, či bola škoda na čelnom skle
vozidla žalobcu spôsobená prevádzkou práve toho vozidla, ktoré žalobca v žalobe označil. Žalobca
v žalobe opísal priebeh škodovej udalosti, označil vozidlo, na ktorom došlo ku škode, ako aj vozidlo,

ktorým mu bola škoda spôsobené. Z dôkazov, ktoré žalobca k žalobe priložil súd nemal pochybnosť o
tom, že ku škode došlo tak, ako žalobca skutkovo tvrdil, teda že na čelnom skle jeho vozidla došlo ku
škode vymrštením kameňa od nákladného vozidla, ktorého držiteľom v tom čase bola spoločnosť B., A..
Toto mal súd za preukázané najmä z listinných dôkazov: (a) zo správy o nehode, ktorú okrem žalobcu
podpísal aj držiteľ vozidla, ktorým bola škoda spôsobená a (b) z dotazníka pre poškodeného zo dňa

06.03.2024. Z dotazníka pre poškodeného vyplýva, že tento je podpísaný žalobcom spolu s čestným
vyhlásením o pravdivosti ním poskytnutých informácií a po poučení o následku trestnoprávneho postihu
v prípade, ak by v tlačive uviedol neúplné alebo nepravdivé informácie, súd preto nemal dôvod
pochybovať o pravdivosti ním poskytnutých informácií a skutkové tvrdenia žalobcu tak súd nepovažuje
za účelové. Žalovaný v rámci procesnej obrany síce uviedol, že vyjadrenie žalobcu považuje za účelové,

avšakneuviedolžiadnuskutočnosťaneoznačilanepredložilžiadnedôkazy,ktorébyobjektívnepopierali
to, že žalobcom opísaný priebeh poistnej udalosti nie je pravdivý.

18. Žalovaný v rámci procesnej obrany ďalej tvrdil, že označený škodca (vodič nákladného vozidla) si
nebol vedomý, že by svojim vozidlom spôsobil škodu, nevedel uviesť aký predmet mu mal odletieť od

kolies a ani si nevšimol vozidlo žalobcu, pričom žalovaný v tejto súvislosti poukázal na dotazník pre
poisteného, ktorý vyplnil a podpísal vodič nákladného vozidla. Odpovede vodiča v dotazníku, na ktoré
žalovaný poukázal, podľa súdu žalobcov opis poistnej udalosti síce nepotvrdzujú, avšak ani ho v zásade
nevyvracajú. To, že vodič nákladného vozidla nevie uviesť, či bol od jeho vozidla vymrštený kameň
(aleboinýpredmet)ešteneznamená,žektomunedošlo.Jemálopravdepodobné,abyvodičnákladného

vozidla takúto udalosť počas vedenia vozidla vôbec spozoroval. Rovnako tak skutočnosť, že žalobca
v čase poistnej udalosti viedol svoje osobné motorové vozidlo za nákladným vozidlom škodcu, nie je
v rozpore s odpoveďou vodiča nákladného vozidla v dotazníku, nakoľko vozidlo škodcu sa pred vznikom
škodovej udalosti mohlo nachádzať v tzv. mŕtvom uhle vodiča nákladného vozidla.

19. Žalobca pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností navrhol výsluch svedkyne H. D.. Súd tento dôkaz
nevykonal, nakoľko z predložených listinných dôkazov mal dostatočne zistený skutkový stav veci.
Vykonanie tohto dôkazu preto súd považoval za nadbytočné. S poukazom na dôvod nevykonania tohto
dôkazu, ktorý súd uviedol na pojednávaní dňa 29.09.2025 súd dopĺňa, že súd považuje skutkový stav
za zistený nie len k vyrytému písmenu „K“ na čelnom skle, ale aj k priebehu poistnej udalosti.

20. Podľa § 788 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená, pričom právo na
plnenie podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený
vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

21. Držiteľ nákladného vozidla značky Volvo FH s EČV A. (spoločnosť B., A.) mal so žalovaným v čase
poistnej udalosti uzavretú poistnú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla podľa zákona o PZP. Táto zmluva síce nebola súdu predložená, ale skutočnosť,
že došlo k jej uzavretiu nebola medzi stranami sporná, pričom aj bez toho aby súd poznal obsah tejto

zmluvy, rozsah poistenia vychádza zo zákona o PZP.

22. Poistenie zodpovednosti sa podľa § 4 ods. 1 zákona o PZP vzťahuje na každého, kto zodpovedá za
škodu vrátane inej ujmy spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.23. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnenéapreukázanénárokynanáhraduškodyvzniknutej

poškodením veci.

24.Podľa§15ods.1zákonaoPZPnáhraduškodyvrátaneinejujmyuhrádzapoisťovateľpoškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody vrátane inej ujmy priamo proti
poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

25. Keďže dňa 01.02.2024 prevádzkou nákladného vozidla spoločnosti B., A., povinne zmluvne
poisteného v tom čase u žalovaného, vznikla škoda na čelnom skle osobného motorového vozidla
žalobcu, a to vymrštením kameňa, čím došlo k poistnej udalosti podľa § 4 ods. 1 zákona o PZP, je
žalovaný podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP povinný žalobcovi nahradiť uplatnené a preukázané
nároky na náhradu škody. Žalobca vzniknutú škodu vo výške 500,- EUR preukázal a uplatnil si ju

u žalovaného, ten však nesplnil svoju povinnosť nahradiť žalobcovi vzniknutú škodu.

26.Súdpreúplnosťuvádza,žeakbysúdajnedospelkzáveru,žežalovanýjepovinnýnahradiťžalobcovi
škodu na čelnom skle titulom poistného plnenia, žalovaný čelné sklo žalobcu poškodil aj priamo, a to
konaním svojho obhliadajúceho technika, ktorý na sklo žalobcu vyryl veľké písmeno „K“.

27. Žalobca si popri istine 500,- EUR uplatnil voči žalovanému aj úrok z omeškania podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka. Žalovaný nárok žalobcu na úrok z omeškania v celom rozsahu
poprel s odôvodnením, že ak žalobcovi poskytol vysvetlenie neposkytnutia poistného plnenia,

s poukazom na § 11 ods. 6 písm. b) v spojení s § 11 ods. 8 zákona o PZP sa nedostal do omeškania.
K tejto námietke žalovaného súd uvádza, že ustanovenie § 11 ods. 8 zákona o PZP upravuje výlučne
následky nesplnenia povinnosti podľa odseku 6, t. j. sankcionuje neskoré prešetrenie a vybavenie
poistnej udalosti, avšak nezbavuje zodpovednú poisťovňu povinnosti platiť úroky z omeškania za
oneskorené poistné plnenie podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP v spojení s ustanovením § 517 ods. 2

Občianskeho zákonníka. Výklad, v rámci ktorého by nebolo možné v sporovom konaní poškodenému
priznať úroky z omeškania v prípade uplatnenia si neposkytnutého poistného plnenia, by nezodpovedal
zmyslu a účelu zákonných ustanovení zákona o PZP. Zmyslom povinného zmluvného poistenia
motorovéhovozidlajezabezpečiťpoškodenémunahradenievzniknutejškody,atovčonajkratšomčase.
Nezodpovedá spravodlivému usporiadaniu vzťahov, aby poisťovňa zodpovednosť za svoje nesprávne

posúdenie povinnosti poskytnúť poistné plnenie prenášala na poškodeného. Podľa názoru súdu práve
poisťovňa musí znášať následky nesprávneho posúdenia svojej povinnosti, vrátane povinnosti znášať
stav, kedy sa v prípade neposkytnutia poistného plnenia dostane do omeškania.

28.Podľa§517ods.1Občianskehozákonníkadlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.

29. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, výšku úrokov z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.

30. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka je výška úrokov z omeškania o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

31. Súd dospel k záveru, že žalovaný nemal dôvod neposkytnúť poistné plnenie a žalobca si dôvodne

uplatnil úroky z omeškania zo žalovanej istiny od 01.05.2024 ako prvého dňa omeškania, nasledujúceho
po dni kedy mal žalovaný v zmysle zákona o PZP poskytnúť žalobcovi poistné plnenie. Žalovaný
neopodstatneneneposkytolžalobcovipoistnéplnenieabezrelevantnýchdôvodovposúdilnárokžalobcu
ako nepreukázaný. Pokiaľ poisťovňa nesplní svoj záväzok riadne a včas, teda neposkytne poistné
plnenie v celom jeho rozsahu v lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa do omeškania, čo zakladá

právo poškodeného, v danom prípade žalobcu, popri poistnom plnení požadovať aj úroky z omeškania.
Keďže základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania bola vo výške
4,5 %, podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, súd žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne.32. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd považuje žalobu za dôvodnú a žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 500,- EUR spolu s príslušenstvom tak, ako je uvedené

v I. výroku tohto rozhodnutia.

33. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, ako je uvedené v II. výroku tohto
rozhodnutia, keďže žalobca mal plný úspech vo veci.

34.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnepodľa§262ods.2CSPsúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

1

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 CSP), ktoré je možné podať v lehote 15 dní od jeho
doručenia na Mestskom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z. z., Exekučný poriadok).