Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, October 21, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-1S/11/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8021200111
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. PhDr. Pavol Dorič, PhD.

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:8021200111.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Doriča, PhD. a z

členov senátu JUDr. Jany Raganovej a JUDr. Tomáša Kuruca, v právnej veci žalobkyne: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: A. XXX/XX, XXX XX C., právne zastúpená: JUDr. Mária Dideková,
advokátka so sídlom: Zdravotnícka 2, 058 01 Poprad, proti žalovanému: Regionálny úrad pre územné
plánovanie a výstavbu Prešov, so sídlom: Kúpeľná 6663/6, 080 01 Prešov, za účasti: 1/ Okresná
prokuratúra Poprad, so sídlom: Štefánikova 100, 058 01 Poprad a 2/ Slovenský zväz záhradkárov
Základná organizácia 35-35 Svit Štokava II, so sídlom: Kpt. Nálepku 669/105, 059 21 Svit, IČO: 36 162
175, ako ďalších účastníkov konania, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu

Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky, č. OU-PO-OVBP2-2021/003463-002 zo dňa 19.01.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania.

III. Ďalšiemu účastníkovi konania – Okresnej prokuratúre Poprad nepriznáva voči žalobkyni právo na
náhradu trov konania.

IV. Ďalšiemu účastníkovi konania – Slovenský zväz záhradkárov Základná organizácia 35-35 Svit
Štokava II p r i z n á v a voči žalobkyni právo na náhradu účelne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Žalobkyňa podala na Mestský úrad vo Svite dňa 19.05.2020 ohlásenie drobnej stavby podľa § 57
stavebného zákona a podľa § 5 vyhlášky MŽP SR č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré

ustanovenia stavebného zákona, na stavbu: „Oplotenie" pozemku parc. č. D. E. XXX/XXX F. D. G. C..
K žiadosti doložila výpis z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 21.05.2020, prehlásenie H. I., bytom: D. J.
XXX/XXX, XXX XX C. o výkone odborného dozoru stavby zo dňa 21.05.2020 a situačný výkres podľa
katastra nehnuteľností.
2. Mesto Svit, stavebný úrad, oznámením k ohláseniu drobnej stavby č. XXXX/XXXX/XX-XX zo dňa
26.05.2020 oznámil žalobkyni v súlade s § 57 ods. 2 stavebného zákona, že proti uskutočneniu oplotenia
v rozsahu uvedenom v ohlásení nemá námietky a upozornil žalobkyňu na podmienky, ktoré je potrebné

pri realizácii drobnej stavby rešpektovať.
3. Dňa 26.06.2020 bola na stavebný úrad doručená žiadosť Okresnej prokuratúry Poprad, Štefánikova
100, 058 01 Poprad (ďalej len „Okresná prokuratúra Poprad") č. H. XXX/XX/XXXX - 4 zo dňa
25.06.2020, v ktorej žiada stavebný úrad o vyjadrenie k podnetu a predloženie spisového materiálusúvisiaceho s podnetom. Prílohou uvedenej žiadosti bol podnet Slovenského zväzu záhradkárov,
Základná organizácia 35 - 35, 059 21 Svit - Štokava II, v zastúpení predsedom K. L. L., v ktorom sa
domáhajú preskúmania zákonnosti postupu stavebného úradu mesta Svit pri ohlásení drobnej stavby

„Oplotenie". V predmetnom podnete zo dňa 11.06.2020 sa uvádza, že stavebný úrad oznámením k
ohláseniu drobnej stavby súhlasil s umiestnením oplotenia do stredu chodníka na hranicu pozemkov
medzi dvomi susednými pozemkami v osobnom vlastníctve, nevyžiadal si súhlas suseda - vlastníka
vedľajšieho pozemku, ani stanoviská iných orgánov, čím porušil stavebný zákon. Jednotlivci, ktorí
vlastnia záhrady, sa musia riadiť aj platným Osadovým poriadkom aktualizovaným a schváleným

členskou schôdzou 30.03.2017, ktorý ukladá ponechávať voľné prechodové chodníky. Ďalej sa v
podnete uvádza, že záhradková osada vytvára organizačne i hospodársky kompaktné celky jednotlivo
oddelenéprechodovýmichodníkmi,ktorémusiavlastníciparcieludržiavaťčistéavoľné,ajkeďšpeciálne
v katastrálnej mape vyznačené nie sú. Osadový poriadok sa primerane vzťahuje aj na nečlenov zväzu,
ktorí v záhradkovej osade užívajú alebo vlastnia pôdu. V podnete sa taktiež uvádza, že tento doklad
stavebníčka k ohláseniu drobnej stavby nepredložila, čím ho uviedla do omylu.

4. Následne Mesto Svit, stavebný úrad, okresnej prokuratúre odpovedal listom č. XXXX/XXXX/XX-XX
zo dňa 30.06.2020, v ktorom uviedol, že stavebný úrad si overil majetkoprávny vzťah stavebníčky k
pozemku parc. č. D. E. XXX/XXX, D. G. C., a taktiež zistil, že stavba oplotenia na predmetnom pozemku
nie je v rozpore s platným územným plánom mesta Svit.
5. Okresná prokuratúra Poprad, Štefánikova 100, 058 01 Poprad vydala dňa 17.08.2020 protest

prokurátora č. H. XXX/XX/XXXX - X podľa § 21 ods. 1 písm. a bod 2, § 22 ods. 1 písm. a, § 23 a §
24 zákona o prokuratúre, ktorým navrhla opatrenie stavebného úradu č. XXXX/XXXX/XX-XX zo dňa
26.05.2020 zrušiť ako nezákonné, pretože týmto opatrením bol porušený zákon, a to § 54, § 55 ods. 1,
§ 55 ods. 2 písm. b) a § 139b ods. 8 písm. b) stavebného zákona. Zároveň ich prokurátor upozornil, že
o proteste majú rozhodnúť do 30 dní od jeho doručenia a že ak protestu vyhovejú, sú povinní do 30 dní

od jeho doručenia napadnuté opatrenie zrušiť podľa § 24 ods. 5 zákona o prokuratúre.
6. Následne Mesto Svit, stavebný úrad, vydal dňa 10.09.2020 rozhodnutie č. XXXX/XXXX/XX-XX,
ktorým podľa § 24 ods. 5 zákona o prokuratúre vyhovela protestu prokurátora č. H. XXX/XX/XXXX-X
zo dňa 17.08.2020 a oznámenie stavebného úradu č. XXXX/XXXX/XX-XX zo dňa 26.05.2020 vo veci
ohlásenia drobnej stavby „Oplotenia" na pozemku parc. č. D. E. XXX/XXX v k. ú. C., pre stavebníčku

A. M., H. A. XXX/XX, XXX XX C., zrušil s odôvodnením, že vydaním predmetného oznámenia nebola
splnená podmienka uvedená v § 55 ods. 2 písm. b) stavebného zákona, a to splnenie doplnkovej funkcie
k hlavnej stavbe.
7. Žalobkyňa podala proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie. Okresný úrad Prešov, odbor výstavby
a bytovej politiky, rozhodnutím č. OU-PO-OVBP2-2021/003463-002 zo dňa 19.01.2021 odvolanie

žalobkyne zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Okresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej
politiky v podstatnom poukázal na to, že pri posudzovaní ohlásenej stavby môže dôjsť v praxi k
prípadom, pri ktorých stavebný úrad určí, že bude podliehať stavebnému povoleniu, ak stavba síce
spĺňa parametre drobnej stavby, ale jej uskutočnením môže dôjsť k zásahom do vlastníckeho práva
susediacich pozemkov alebo k zásahu do iného práva tretích osôb (v tomto prípade Slovenský zväz

záhradkárov). V aktuálnom výpise z listu vlastníctva č. XXXX je uvedená povinnosť užívateľa pozemku
zachovaťdoterajšíspôsobvyužitiapozemkuvzriadenejzáhradkovejosadedočasu,kýmsanerozhodne
o jeho inom využití. Uskutočnením stavby oplotenia na predmetnom pozemku môže dôjsť k zásahom
do práva Slovenského zväzu záhradkárov, nakoľko postavenie oplotenia podľa situačného výkresu
spôsobí nepriechodnosť chodníkov, čo záhradkárom nad mieru primeraným pomerom sťaží pestovanie

poľnohospodárskych plodín, najmä sťaží alebo zamedzí prístup k spoločným studniam. Stavebný úrad
je v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 stavebného zákona oprávnený určiť, že ohlásené drobné stavby,
stavebné úpravy alebo udržiavacie práce možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia.
Ohlásiť stavebnému úradu treba predovšetkým drobné stavby. Ohlasovacia povinnosť voči stavebnému
úradu vyplýva z § 55 ods. 2 stavebného zákona, podľa ktorého ohlásenie stavebnému úradu postačí pri

drobných stavbách, ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť
životné prostredie, pričom ide o kumulatívne podmienky. Doplnkovú funkciu drobnej stavby nemožno
jednoznačne definovať, keďže sa musia do úvahy brať špecifické okolnosti jednotlivých prípadov. Je
teda na samotnom stavebnom úrade, ako rozhodne v jednotlivých prípadoch, a teda či postačí na stavbu
oplotenia iba ohlásenie, alebo bude nutné stavebné povolenie.

II.
Správna žaloba8. Správnou žalobou zo dňa 05.03.2021, doručenou 09.03.2021 Krajskému súdu v Prešove ako v tom
časevecneamiestnepríslušnémusprávnemusúdu,ktorousažalobkyňadomáhalazrušeniauvedeného
rozhodnutia ako i rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a vrátenie veci žalovanému na ďalšie

konanie. Zároveň žiadala priznať náhradu trov konania.
9. V správnej žalobe poukázala na to, že je pravdou, že ustanovenie § 55 ods. 2 stavebného zákona
pripúšťa len ohlásenie drobnej stavby, ak má doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a nemá negatívny
dopad na životné prostredie. Žalobkyňa však zastáva názor, že prezentovaný výklad je zužujúci a nemá
oporu v zákone a v jeho účele. Účelom vymedzenia pojmu drobných stavieb je predovšetkým to, aby sa

stavebníkom umožnilo bez nadmernej byrokratickej záťaže realizovať takéto stavby. Napr. dobudovať
si k rodinnému domu (hlavnej stavbe) prístrešok na odpadky - tu pôjde o drobnú stavbu podľa §139b
ods. 1 písm. a) stavebného zákona a stavebnému úradu bude postačovať ohlásenie len vtedy, ak bude
zistené, že tu existuje hlavná stavba - rodinný dom, ku ktorej bude mať táto ohlásená drobná stavba
doplnkovú funkciu a že vybudovaním drobnej stavby nedôjde k podstatnému ovplyvneniu životného
prostrediu. Pokiaľ ide o predmetný prípad, podľa žalobkyne nastane absurdný výklad a aplikácia zákona,

ktorá spočíva v tom, že ak by si stavebník postavil oplotenie jestvujúcej stavby, stačilo by mu ohlásenie
stavby na stavebnom úrade a v podstate by si mohol pri dodržaní podzákonných noriem (napr. výška do
2m), postaviť plot z akéhokoľvek materiálu, v akomkoľvek dizajne. Ak však ide o nezastavaný pozemok,
potreboval by stavebné povolenie v každom prípade.
10. Žalobkyňa ďalej uviedla, že už v odvolaní proti žalobou napadnutému rozhodnutiu uviedla, že v

prípade, nestotožnenia sa s právnym názorom žalovaného, a že je podstatným fakt, že na dotknutom
pozemku parcela registra „C" parc.č. XXX/XXX, k.ú. C., LV č. XXXX, sa nachádzajú dve stavby, a to
záhradná chatka a skleník. Žalobkyňa sa stala vlastníčkou pozemku aj s týmito stavbami. S poukazom
na citovaný § 43 ods. 1 stavebného zákona je podľa žalobkyne zrejmé, že ako pri záhradnej chatke,
tak aj pri skleníku ide o stavby, a to na pozemku, ktorý sa nachádza v záhradkárskej osade. Oplotenie

pozemku teda rozhodne má plniť doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe - záhradnej chatke, prípadne k
skleníku stojacim na pozemku. Zároveň pri prezentovanom zámere oplotenia (stĺpiky a pletivo) nemožno
dospieť k inému záveru ako k tomu, že táto drobná stavba nebude mať žiaden nepriaznivý dopad na
životné prostredie. Je teda podľa žalobkyne zrejmé, že aj pri zužujúcom výklade stavebného zákona v
§55 ods. 2 v spojení s §139b ods. 7 a 8 boli a sú naplnené zákonné podmienky pre realizáciu stavby len

nazákladeohlásenia,nakoľkovoploteníideodrobnústavbu,tátomádoplnkovúfunkciukhlavnejstavbe
a nemá nepriaznivý dopad na životné prostredie. Žalobkyňa zdôraznila, že v skleníku a záhradnej chatke
v danej záhradkárskej osade nejde o nelegálne stavby a bolo by minimálne nelogické, ak by skleník s
chatkou pre potreby daňového konania boli posúdené ako stavby, no pre potreby stavebného konania vo
vzťahu k ohlasovacej povinnosti v spojení s preukázaním tvrdenej doplnkovej funkcie k hlavnej stavbe,

by sa ako stavby neposudzovali. Podstatným tu pritom nie je ich zápis v katastri nehnuteľností. Napr.
ani líniové stavby sa do katastra nezapisujú, to však neznamená, že nie sú stavbami.
11. Žalobkyňa preto vzhľadom na uvedené zastáva názor, že žalovaný nedostatočne zistil skutočný
stav veci, keď len stroho skonštatoval, že skleník ani chatka nie sú evidované na LV č. XXXX, a teda
neexistujú žiadne stavby, ku ktorým by ohlásené oplotenie malo plniť doplnkovú funkciu a o toto svoje

konštatovanie oprel aj žalobou napadnuté rozhodnutie.
12. Žalobkyňa nesúhlasí so záverom žalovaného v súvislosti s povinnosťou zachovať doterajší spôsob
využitia pozemku, pričom za porušenie tejto povinnosti označil žalovaný práve oplotenie pozemku.
Zákon č. 64/1997 Z.z. (§ 17 ods. 2 v aktuálnom znení) ukladá vlastníkovi pozemku „záhrady" v
ZZO zachovať doterajší spôsob využitia pozemku, čím sa sleduje zachovanie samotného charakteru

tohto pozemku - teda aby pozemok až do rozhodnutia o inom využití ostal záhradkou, nakoľko je
súčasťou ZZO. Zachovanie spôsobu využitia pozemku však nemá nič spoločné s prípadným oplotením
pozemku, ktorý naďalej (aj po oplotení) predsa ostane záhradou a dokonca je na ňom umiestnená
záhradná chatka a skleník. Nesprávna je podľa žalobkyne aj argumentácia žalovaného, v zmysle
ktorej z povinnosti zachovať spôsob využitia pozemku (teda záhrady) vyplýva aj nemožnosť uskutočniť

oplotenie kvôli prípadnému obmedzeniu práv ZZO. Tento výklad je vyslovene rozporný so zákonnou
povinnosťou žalobkyne zachovať spôsob využitia pozemku - táto povinnosť predsa znamená len to, aby
vlastník pozemku v ZZO zachoval tento pozemok naďalej ako záhradu. Rozširovať túto povinnosť aj na
nemožnosť oplotenia z dôvodu, že by sa teoreticky mohla znížiť priechodnosť chodníkov, nie je možné
a takéto rozšírenie povinnosti nemá oporu v citovanom zákone. V tomto smere je výklad žalovaného

podľa žalobkyne absolútne nelogický, nemá oporu v zákone a je v rozpore s účelom samotného zákona
č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva
k nim v znení neskorších predpisov. Žalovaný si ani len neoveril svoje tvrdenie (zrejme prevzaté z
tvrdenia členov ZZO) o nepriechodnosti chodníkov v ZZO v dôsledku vybudovaného oplotenia a osťažení prístupu k studniam. Samotné oplotenie žiadnym spôsobom prístup k studniam nezamedzí,
dokonca ho ani len neobmedzí. A to isté platí aj o priechodnosti chodníkov - žiaden zo „záhradkárov" v
dôsledkuoplotenianemáanemalsťaženýaužvôbecnieznemožnenýprístupksvojejzáhrade.Majúlen

zamedzený prístup a prechod na a cez pozemok žalobkyne, ktorý má vo svojom výlučnom vlastníctve.
Podľa žalobkyne žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého potom potvrdil
rozhodnutie stavebného úradu, nevysporiadal sa dostatočne s odvolacími námietkami žalobkyne vo
vzťahu k existencii hlavnej stavby, ku ktorej oplotenie plní doplnkovú funkciu, nevykonal žiadne dôkazy
na preukázanie tvrdení žalobkyne, či na podporu svojich záverov, resp. to nevyplýva z odôvodnenia.

Navyše vo vzťahu k argumentu o ťarche na LV č. XXXX sa žalobkyňa v správnom konaní nemohla
vyjadriť, keďže tento argument nepoužili správne orgány ani prokurátor a po prvýkrát sa objavil až v
žalobou napadnutom rozhodnutí. V tomto smere aj vec nesprávne právne posúdil. Preto rozhodnutie
žalovaného nemožno považovať za vychádzajúce zo správneho právneho posúdenia ani nemožno
konštatovať, že žalovaný zistil dostatočne skutkový stav veci.

III.
Vyjadrenia žalovaného, replika, duplika a vyjadrenie ďalšieho účastníka konania

13. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 14.05.2021 k správnej žalobe zotrval na správnosti napadnutého
rozhodnutia a vo vyjadrení k žalobe uviedol že ide v podstate o obsahovo totožné námietky s

námietkami uvedenými v odvolaní, ktorými sa žalovaný ako odvolací orgán zaoberal v odôvodnení
žalobou napadnutého rozhodnutia. K námietke žalobkyne ohľadom absurdného výkladu a aplikácie
stavebného zákona v časti týkajúcej sa splnenia podmienky doplnkovej funkcie drobnej stavby k hlavnej
stavbe, uviedol, že z citácie ustanovenia § 55 ods. 2 písm. b) stavebného zákona jednoznačne vyplýva,
že ohlásená drobná stavba musí kumulatívne spĺňať dve podmienky, a to, že plní doplnkovú funkciu

k hlavnej stavbe a zároveň nemôže podstatne ovplyvniť životné prostredie. Obec ako stavebný úrad
má právo prijať ohlásenie, oznámiť stavebníkovi, že proti uskutočneniu nemá námietky alebo určiť,
že ju možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia. Ohlásenie sa neprerokúva v správnom
konaní, nerobí sa konanie s dotknutými orgánmi štátnej správy a tými, ktorí by mali v stavebnom
konaní postavenie účastníkov konania a nevydáva sa správne rozhodnutie. Pokiaľ sa zistí, že z dôvodov

ochrany verejných alebo súkromných záujmov (námietky vlastníkov susedných pozemkov, resp. osôb,
ktorých práva a právom chránené záujmy by mohli byť uskutočnením danej stavby priamo dotknuté)
nie je možné ohlásenú stavebnú činnosť uskutočniť, alebo ak je potrebné určiť podmienky pre jej
uskutočnenie, je v právomoci stavebného úradu určiť, že ju možno uskutočniť len na základe stavebného
povolenia. Ochrana verejných záujmov je zakotvená v § 57 ods. 5 stavebného zákona, ktorý upozorňuje

na povinnosť stavebníka obstarať si rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia, súhlasy alebo iné opatrenia
dotknutých orgánov štátnej správy požadované podľa osobitných predpisov, napríklad podľa zákona o
ochrane prírody a krajiny, zákona o vodách.
14. K námietke žalobkyne, že v ktorej nesúhlasí s povinnosťou splnenia podmienky doplnkovej funkcie
drobnej stavby k hlavnej stavbe, resp. tvrdí, že na predmetnom pozemku sa nachádzajú stavby, a to

skleník a záhradná chatka, žalovaný uvádza, že účelom splnenia doplnkovej funkcie drobnej stavby
k hlavnej stavbe je predovšetkým ochrana verejných a súkromných záujmov. Ak je na predmetnom
pozemku povolená tzv. hlavná stavba, pri ktorej prebiehalo stavebné konanie, v rámci ktorého sa
skúmal súlad stavby s verejnými záujmami (nechýbali vyjadrenia a stanoviská dotknutých orgánov),
a aj účastníci konania mali možnosť uplatňovať svoje pripomienky a námietky, pri povolení drobnej

stavby (napr. oplotenia), ktorá plní doplnkovú funkciu k uvedenej povolenej hlavnej stavbe, je možné
predpokladať, že podobné podmienky by mali platiť aj pre túto drobnú stavbu s doplnkovou funkciou k
hlavnej stavbe. Z uvedeného dôvodu stavebný zákon pripúšťa zjednodušený postup v podobe ohlásenia
v prípade takýchto stavieb. Je potrebné však zdôrazniť, že každý prípad je potrebné posudzovať
individuálne vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu a stavebný úrad, znalý pomerov v území, môže

určiť, že aj na ohlásenú drobnú stavbu je potrebné stavebné povolenie. Ide najmä o prípady, keď existujú
námietky zo strany účastníkov konania, s ktorými je potrebné sa vysporiadať v konaní a nie je tak možné
vydať iba oznámenie stavebného úradu.
15. K námietke žalobkyne, že na predmetnom pozemku existujú dve stavby, ku ktorým drobná stavba
môže plniť doplnkovú funkciu, žalovaný uviedol, že podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o

katastrinehnuteľnostíaozápisevlastníckychainýchprávknehnuteľnostiam(katastrálnyzákon)vznení
neskorších predpisov, údaje katastra sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Žalovaný pri zisťovaní
skutočného stavu veci vychádzal z hodnoverných údajov katastra platných v čase vydania rozhodnutia.
Podľa výpisu z aktuálneho listu vlastníctva č. XXXX, na predmetnom pozemku nie je evidovaná žiadnastavba.Jepravdou,žekatasternehnuteľnostímáevidenčnýcharakteranievšetkystavbysúpredmetom
zápisu do katastra nehnuteľností. Žalovaný ďalej uviedol, že z úradnej činnosti mu je známe, že
žalobkyňou uvádzané stavby (skleník a záhradná chatka), ktoré sú podľa žalobkyne stavbami v zmysle

stavebného zákona a je ich možné považovať za tzv. hlavné stavby vo vzťahu k doplnkovej funkcii
oplotenia ako drobnej stavby, nie sú zlegalizované. Stavebný úrad nemá k dispozícii žiadny relevantný
doklad, ktorý by preukazoval, že uvedené stavby postavené na pare. č. XXX/XXX v k. ú. C., ktorej
vlastníčkou je žalobkyňa, boli stavebnému úradu ohlásené alebo na ne bolo vydané stavebné povolenie
alebo kolaudačné rozhodnutie. Príslušné povolenie nebolo súčasťou predloženého spisového materiálu

a žalobkyňou tiež nebolo doložené. Na predmetnom pozemku teda neprebehlo žiadne stavebné
konanie, v ktorom by sa zisťoval súlad stavieb s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom
a so súkromným záujmom, teda či jej uskutočnením nemôže dôjsť k zásahom do vlastníckeho práva
vlastníkov susediacich pozemkov alebo k zásahu do iného práva tretích osôb. Žalobkyňou predložený
dôkaz o existencii stavieb - rozhodnutie správcu dane o vyrubení dane z nehnuteľnosti podľa žalovaného
nie je relevantným podkladom v zmysle stavebného zákona, nakoľko daňová povinnosť bola stanovená

a príslušné rozhodnutie bolo vydané na základe žalobkyňou predloženého daňového priznania, nie
na základe potvrdenia stavebného úradu o existencii uvádzaných stavieb. Podľa žalovaného námietka
žalobkyne, že predmetná drobná stavba nebude mať žiaden nepriaznivý dopad na životné prostredie,
nie je podložená žiadnym dokladom preukazujúcim jej tvrdenie, predložený spisový materiál neobsahuje
žiadne vyjadrenie ani stanovisko orgánu ochrany životného prostredia. Uvedená povinnosť jej pritom

vyplýva z § 57 ods. 5 stavebného zákona.
16. V závere žalovaný k námietkam žalobkyne ohľadom práv členov Slovenského zväzu záhradkárov
uviedol, že Základná organizácia Slovenského zväzu záhradkárov 35-35 Štokava II. Svit sa riadi
Osadovýmporiadkomzodňa30.03.2017.Včl.1bode3.Osadovéhoporiadkusauvádza,žezáhradková
osada vytvára organizačne i hospodársky kompaktné celky jednotlivo oddelené prechodovými

chodníkmi v súlade s týmto osadovým poriadkom. Tento osadový poriadok sa primerane vzťahuje aj
na nečlenov (občanov, ktorí v záhradkovej osade užívajú alebo vlastnia pôdu alebo záhradnú chatku).
Ďalej sa v ňom uvádza, že osadový poriadok je pre každého člena aj nečlena v osade záväzný a
jeho nedodržanie sa považuje za závažné porušenie povinností člena záhradkovej osady. A k námietke
žalobkyne, cit.: „nesúhlasím s tvrdením žalovaného, že uskutočnením stavby oplotenia na predmetnom

pozemku môže dôjsť k zásahom do práva Slovenského zväzu záhradkárov, nakoľko postavenie
oplotenia podľa situačného výkresu spôsobí nepriechodnosť chodníkov", žalovaný poukázal na slovné
spojenie „môže dôjsť" k zásahom do práv SZZ. Žalovaný tým poukázal na potrebu uskutočnenia
stavebného konania, v ktorom by všetci účastníci konania mohli účinne obhajovať svoje práva a právom
chránené záujmy. Žalovaný navrhol konajúcemu súdu žalobu ako nedôvodnú rozsudkom zamietnuť

podľa § 190 SSP.
17. V replike zo dňa 01.06.2021 sa žalobkyňa naďalej pridržiavala žalobného petitu vymedzeného v
správnej žalobe, ako aj žalobných námietok.
18. Žalovaný na repliku žalobcu reagoval duplikou zo dňa 24.06.2021, v ktorej uviedol, že predmetom
odvolaciehokonaniavdanejveciboloposúdiťčinastavbuoplotenianapredmetnompozemkupostačuje

vydané ohlásenie alebo či je potrebné stavebné povolenie. Žalovaný ako odvolací orgán nerozhodoval
o umiestnení ani o podmienkach realizácie uvedenej stavby, nakoľko skúmanie týchto okolností je v
pôsobnosti stavebného úradu, ktorý je znalý pomerov v danom území, v prípadnom stavebnom konaní.
Uvedením námietok členov základnej organizácie SZZ Štokova v napadnutom rozhodnutí žalovaný mal
v úmysle poukázať na potrebu uskutočnenia stavebného konania, v ktorom by všetci účastníci konania

mohli účinne obhajovať svoje práva a právom chránené záujmy, nakoľko pri inštitúte ohlásenia takáto
možnosť nie je. A pokiaľ sa zistí, že z dôvodu ochrany verejných alebo súkromných záujmov (námietky
vlastníkov susedných pozemkov, resp. osôb, ktorých práva a právom chránené záujmy by mohli byť
po uskutočnením danej stavby priamo dotknuté) nie je možné ohlásenú stavebnú činnosť uskutočniť
alebo, ak je potrebné určiť podmienky pre jej uskutočnenie je v právomoci stavebného úradu určiť, že

ju možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia. Podľa žalovaného každý prípad je potrebné
posudzovať individuálne vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu avšak, ak existujú námietky zo strany
účastníkov konania, s ktorými je potrebné sa vysporiadať v konaní, nie je možné vydať iba oznámenie
stavebného úradu. Vzhľadom na skutočnosť, že na predmetnom pozemku neprebehlo žiadne stavebné
konanie, v ktorom by sa zisťoval súlad stavby s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom

a so súkromným záujmom, teda či jej uskutočnením nemôže dôjsť zásahom do vlastníckeho práva
vlastníkov susediacich pozemkov alebo k zásahu do iného práva tretích osôb má žalovaný za to, že v
danom prípade je potrebné uskutočniť stavebné konanie, v ktorom všetci účastníci konania budú maťmožnosť účinne obhajovať svoje práva a právom chránené záujmy, ktoré môžu byť predmetnou stavbou
dotknuté.
19. Ďalší účastník konania Slovenský zväz záhradkárov Základná organizácia 35-35 Štokava II vo

svojom vyjadrení zo dňa 14.12.2023 uviedol, že Výbor ZO SZZ a správa osady sa začali vecou
žalobkyne, zastúpenej otcom zaoberať od 8.5.2020 kedy otec žalobkyne zvolal e-mailom účasť na
vymeriavaní pozemku. Do toho času si nevyžiadal stanovisko výboru ZO SZZ, alebo susedov. Po
zistení, že si kolikami vytýčil hranicu svojho pozemku, (ktorá je všeobecne známa), ale nie oplotenia,
bol špeciálne upozornený na jednotlivé články Osadového poriadku, ktoré sa týkali aj problematiky

chodníkov - Osadový poriadok bol schválený výročnou členskou schôdzou ZO SZZ dňa 30.3.2017 a
jeho schvaľovania sa zúčastnil. Ďalej účastník konania poukázal na to, že Osadový poriadok uvádza, že
záhradková osada (ktorá je samostatnou právnickou osobou s IČO) vytvára organizačne i hospodársky
kompaktné celky jednotlivo oddelené prechodovými chodníkmi, vzťahuje sa aj na nečlenov SZZ
(občanov, ktorí v ZO užívajú alebo vlastnia pôdu, alebo záhradnú chatku), je záväzný pre každého člena
ajnečlenaajehonedodržiavaniesapovažujezazávažnéporušeniepovinnostičlenazáhradkovejosady.

20. Ďalej vo svojom vyjadrení ďalší účastník uviedol, že „zástupca ZO SZZ Štokava II. Svit následne
navštívil Spoločný stavebný úrad Svit za účelom zistenia, či bol skutočne žalobcovi vydaný súhlas
oplotiť vlastný pozemok na hranici svojho pozemku v záhradkovej osade, bez vyjadrenia výboru ZO
SZZ aj bez súhlasného stanoviska susedov, nakoľko vydaním povolenia by došlo k precedensu a
k rozporu s internými predpismi. Bolo zistené, že pracovník Spoločného staveného úradu nemal

informácie, že ide o pozemok v záhradkovej osade, ktorá má právnu subjektivitu s funkčnými orgánmi
s platnými predpismi. Keďže Spoločný stavebný úrad všetky okolnosti k vydaniu Oznámenia vopred
dostatočne nepreskúmal, bolo na mieste zrušenie takéhoto úkonu. Výbor SZZ sa domnieva, že
neuvedením podstatných skutočností žalobcom bol Spoločný úrad uvedený do omylu. Nakoľko už
nebolo možné Spoločným stavebným úradom svoje vlastné rozhodnutie zrušiť, bolo navrhnuté riešenie

cestouOkresnejprokuratúryPopradpodanímnávrhunajehopreskúmanie.“Ďalšíúčastníkďalejuviedol,
že nie je pravdou, že tí, ktorí o plánovanom oplotení vedeli, námietky nevzniesli, ako uviedla právna
zástupkyňa žalobcu vo svojom vyjadrení. Z e-mailovej komunikácie žalobcu o plánovanom zameraní
pozemku nevyplývajú skutočnosti o zameranie trasy oplotenia. V závere svojho vyjadrenia navrhol aby
súd žalobu žalobkyne zamietol.

IV.
Konanie na správnom súde

21. S účinnosťou ku dňu 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3

písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu
v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc
správnychsúdov.Od01.06.2023jetedanakonanievpredmetnejvecipríslušnýSprávnysúdvKošiciach
(ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“).

22. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal
(vrátane prvostupňového), a po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP) v
zákonom stanovanej lehote (§ 181 ods. 1 SSP), po nariadení pojednávania, dospel k záveru, že žaloba
nie je dôvodná a bolo ju potrebné podľa § 190 SSP zamietnuť.
23. Na nariadenom pojednávaní právna zástupkyňa žalobkyne zotrvala na podanej žalobe a na

dôvodoch uvedených v žalobe a navrhla jej vyhovieť v celom rozsahu. Zástupkyňa žalovaného na
pojednávaní uviedla, že zotrváva na tvrdeniach svojho právneho predchodcu, ktoré boli uvedené vo
vyjadrení v správnej žalobe, ako aj v duplike, a navrhuje súdu, aby správnu žalobu ako nedôvodnú
zamietol. Ďalší účastník konania Okresná prokuratúra Poprad na pojednávaní uviedol, že sa prikláňa
k návrhu poverenej zástupkyne žalovaného a navrhuje správnej žalobe v plnom rozsahu nevyhovieť

a zamietnuť.

V.
Relevantná právna úprava

24. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
ako „SSP”), konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení
účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.25. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
26. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje

k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
27. Podľa § 55 ods. 2 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(ďalej len „stavebný zákon“), ohlásenie stavebnému úradu postačí pri drobných stavbách, ktoré plnia
doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie.
28. Podľa § 57 ods. 1 stavebného zákona, stavebník je povinný uskutočnenie stavieb, stavebných úprav

a udržiavacích prác uvedených v § 55 ods. 2 vopred písomne ohlásiť stavebnému úradu. K ohláseniu
drobnej stavby pripojí jednoduchý situačný výkres; ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm.
a), pripojí podklady s náležitosťami žiadosti o stavebné povolenie a projektovú dokumentáciu. Stavebný
úradmôžeurčiť,žeohlásenúdrobnústavbu,stavebnúúpravualeboudržiavacieprácemožnouskutočniť
len na základe stavebného povolenia.
29. Podľa § 57 ods. 2 stavebného zákona, stavebník môže uskutočniť stavby, stavebné úpravy a

udržiavacie práce ohlásené podľa odseku 1 len na základe písomného oznámenia stavebného úradu,
že proti ich uskutočneniu nemá námietky. K písomnému oznámeniu stavebný úrad pripojí overený
jednoduchý situačný výkres a ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a), k písomnému
oznámeniu pripojí overenú projektovú dokumentáciu. Stavebník môže začať uskutočňovať ohlásenú
stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce do dvoch rokov odo dňa jeho doručenia stavebníkovi,

pokiaľ stavebný úrad neurčí inak. Ohlásenú reklamnú stavbu, na ktorej najväčšia informačná plocha
je menšia ako 3 m2, môže stavebník začať uskutočňovať len do jedného roka odo dňa doručenia
oznámenia stavebného úradu stavebníkovi, pokiaľ stavebný úrad v odôvodnených prípadoch neurčil na
začatie stavby dlhšiu lehotu.
30. Podľa § 139b ods. 7 stavebného zákona, drobné stavby sú stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu

pre hlavnú stavbu (napr. pre stavbu na bývanie, pre stavbu občianskeho vybavenia, pre stavbu na
výrobu a skladovanie, pre stavbu na individuálnu rekreáciu) a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné
prostredie, a to: a) prízemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 5 m, napríklad
kôlne, práčovne, letné kuchyne, prístrešky, zariadenia na nádoby na odpadky, stavby na chov drobného
zvieratstva, sauny, úschovne bicyklov a detských kočíkov, čakárne a stavby športových zariadení, b)

podzemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a hĺbka 3 m, napríklad pivnice, žumpy.
31. Podľa § 139b ods. 8 písm. b) stavebného zákona, za drobnú stavbu sa považuje aj oplotenie.
32. Podľa § 12 ods. 2 vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o
všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou
pohybu a orientácie v znení neskorších predpisov, oplotenie pozemku nesmie svojím rozsahom, tvarom

a použitým materiálom narušiť charakter stavby na oplocovanom pozemku a v jeho okolí, zasahovať
do rozhľadového poľa pripojenia stavby na pozemnú komunikáciu, ohrozovať bezpečnosť účastníkov
cestnej premávky a iných osôb.
33. Podľa § 21 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov

a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy preskúmavaním
zákonnosti správnych aktov orgánov verejnej správy, a to opatrení orgánov verejnej správy.
34. Podľa § 23 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor je oprávnený podať protest proti správnym
aktom orgánov verejnej správy uvedeným v § 21 ods. 1 písm. a), ktorými bol porušený zákon alebo iný
všeobecne záväzný právny predpis.

35. Podľa § 23 ods. 4 zákona o prokuratúre konanie o proteste prokurátora je osobitné konanie, v ktorom
sa rozhoduje, či správnym aktom orgánu verejnej správy uvedeným v § 21 ods. 1 písm. a) bol porušený
zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis.
36. Podľa § 24 ods. 1 zákona o prokuratúre protest proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo
opatreniu orgánu verejnej správy môže prokurátor podať do troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia

alebo od vydania opatrenia.
37. Podľa § 24 ods. 2 zákona o prokuratúre účastníkmi konania o proteste prokurátora sú tí, ktorí boli
alebo mali byť podľa osobitného predpisu účastníkmi konania pred orgánom verejnej správy, v ktorom
bolo vydané protestom napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie. Ak protestom napadnuté rozhodnutie
alebo opatrenie bolo vydané v administratívnom konaní, v ktorom nebol osobitným predpisom výslovne

ustanovený okruh účastníkov konania, účastníkmi konania o proteste prokurátora sú tí, ktorých práva,
právom chránené záujmy alebo povinnosti by mohli byť rozhodnutím o proteste priamo dotknuté.38. Podľa § 24 ods. 5 zákona o prokuratúre ak orgán verejnej správy zistí, že protest prokurátora je
dôvodný, do 30 dní od jeho doručenia rozhodnutím vyhovie protestu a zruší napadnuté rozhodnutie
alebo opatrenie.

39. Podľa § 24 ods. 11 zákona o prokuratúre proti rozhodnutiu o proteste sa môžu prokurátor a účastníci
konania odvolať alebo podať rozklad, ak v odseku 12 nie je ustanovené inak.
40. Podľa § 24 ods. 13 zákona o prokuratúre na konanie o proteste prokurátora proti rozhodnutiu alebo
opatreniu a na konanie o odvolaní a rozklade sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak
tento zákon neustanovuje inak.

41. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a
právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
42. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo

podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

VI.
Posúdenie veci správnym súdom

43. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s
prvostupňovýmrozhodnutímozamietnutíodvolaniažalobkyneapotvrdeníprvostupňovéhorozhodnutia,
ktorým bolo vyhovené protestu prokurátora a ktorým bolo zrušené opatrenie stavebného úradu.
44. V úvode posúdenia súd poukazuje na to, že inštitút protestu prokurátora ako jeden zo špecifických

prostriedkov dozoru prokuratúry slúži predovšetkým na nápravu nezákonných rozhodnutí orgánov
verejnej správy - na odstraňovanie právnych pochybení, ktoré vznikli v príslušnom konaní. V rámci
tohto dozoru prokuratúra uplatňuje svoju pôsobnosť vo vzťahu k orgánom verejnej správy tým, že
podaním protestu prokurátora možno vyvolať preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu (ale nie
priamo jeho zmenu alebo zrušenie). Podaním protestu prokurátora vzniká právny vzťah medzi správnym

orgánom a prokurátorom. Základným obsahom tohto vzťahu je právo prokurátora žiadať vybavenie
protestu (zrušiť právoplatné rozhodnutie alebo ho nahradiť novým, ktoré bude v súlade so zákonom
a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi) a povinnosť správneho orgánu rozhodnúť
o proteste prokurátora. Podanie protestu sa uskutočňuje nezávisle od vôle účastníka, a to aj vtedy,
ak dal k takému konaniu podnet. Správny orgán, ktorý rozhodnutie vydal, má dve možnosti - buď

protestu prokurátora vyhovie alebo mu nevyhovie, resp. mu vyhovie iba čiastočne. V prvom prípade ide o
špeciálny prípad autoremedúry, pri ktorom sa nevyžaduje súhlas účastníkov konania. Účastník konania
má ale zákonné právo podať proti rozhodnutiu o proteste prokurátora riadny opravný prostriedok. Keďže
predmetom odvolania (rozkladu) je rozhodnutie o proteste prokurátora, v odvolaní (rozklade) nie je
možné napadnúť rozhodnutie vydané v správnom konaní o základe veci. Odvolanie sa teda pripúšťa

len v otázke, či sa protestu prokurátora malo alebo nemalo vyhovieť. To v zásade platí aj pre súdne
preskúmavacie konanie. Úlohou súdu v tomto preskúmavacom konaní nie je riešiť otázku zákonnosti
opatrenia stavebného úradu z hľadiska jeho obsahu.
45. Na základe námietok žalobkyne súd konštatuje, že v preskúmavanom prípade sporným ostalo to,
čo skúma správny orgán pri posúdení toho, či protest podaný prokurátorom je alebo nie je dôvodný

a teda, či sa v tomto konkrétnom prípade mal žalovaný vysporiadať s námietkami žalobkyne, ktoré
ona považovala za podstatné pri posúdení dôvodnosti podaného protestu prokurátora a či sa s nimi
vysporiadal dostatočne.
46. Z administratívneho spisu mal súd za preukázané, že žalobkyňa podala na Mestský úrad vo Svite
dňa 19.05.2020 ohlásenie drobnej stavby podľa § 57 stavebného zákona a podľa § 5 vyhlášky MŽP SR

č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, na stavbu: „Oplotenie"
pozemku parc. č. D. E. XXX/XXX v k. ú. C.. K žiadosti doložila výpis z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa
21.05.2020, prehlásenie H. I., bytom D. J. XXX/XXX, XXX XX C. o výkone odborného dozoru stavby zo
dňa 21.05.2020 a situačný výkres podľa katastra nehnuteľností. Mesto Svit, stavebný úrad následne
vydal opatrenie - Oznámenie k ohláseniu drobnej stavby č. XXXX/XXXX/XX-XX zo dňa 26.05.2020

oznámil žalobkyni v súlade s § 57 ods. 2 stavebného zákona, že proti uskutočneniu oplotenia v rozsahu
uvedenomvohlásenínemánámietkyaupozornilžalobkyňunapodmienky,ktoréjepotrebnéprirealizácii
drobnej stavby rešpektovať.47. V reakcii na námietku žalobkyne, že žalovaný si ani len neoveril svoje tvrdenie o nepriechodnosti
chodníkov v záhradkárskej osade v dôsledku vybudovaného oplotenia a o sťažení prístupu k studniam,
a že samotné oplotenie podľa žalobkyne žiadnym spôsobom prístup k studniam nezamedzí, dokonca

ho ani len neobmedzí, a že žiaden zo „záhradkárov" v dôsledku oplotenia nemá a nemal sťažený a už
vôbec nie znemožnený prístup k svojej záhrade, správny súd uvádza, že obsahom administratívneho
spisu je aj odpoveď Mesta Svit, stavebného úradu, zo dňa 30.06.2020 z ktorého vyplýva vedomosť
stavebného úradu o tom, že predmetný pozemok sa nachádza v existujúcej záhradkárskej osade
Štokava II. a že stavebný úrad neskúmal vplyv navrhovanej drobnej stavby na práva a právom

chránené záujmy ostatných vlastníkov pozemkov v záhradkárskej osade. Z administratívneho spisu
nevyplývajú žiadne skutočnosti, z ktorých by sa dalo akokoľvek usúdiť, že sa stavebný úrad pri vydávaní
opatrenia týmito otázkami bol zaoberal. Ak žalovaný v tomto kontexte v napadnutom rozhodnutí na str.4
uviedol, že vo výpise z listu vlastníctva č. XXXX je uvedená povinnosť užívateľa pozemku zachovať
doterajší spôsob využitia pozemku v zriadenej záhradkovej osade do času, kým sa nerozhodne o
jeho inom využití a z uvedeného vyplýva, že uskutočnením stavby oplotenia na predmetnom pozemku

môže dôjsť k zásahom do práva Slovenského zväzu záhradkárov, nakoľko postavenie oplotenia
podľa situačného výkresu spôsobí nepriechodnosť chodníkov, čo záhradkárom nad mieru primeraným
pomerom sťaží pestovanie poľnohospodárskych plodín, najmä sťaží alebo zamedzí prístup k spoločným
studniam. Takáto skutočnosť je faktickou okolnosťou prípadu, ktorú pri hodnotení ohlásenia a vydaní
opatrenia predmetnej stavby nemožno opomenúť, najmä ak uvedená okolnosť bola stavebnému úradu

ako príslušnému správnemu orgánu z vlastnej činnosti známa, nemožno potom závery žalovaného
považovať z pohľadu správneho súdu za svojvoľné.
48. Pokiaľ žalobkyňa už v samotnej žalobe poukazovala na to, že je výlučnou vlastníčkou parcely, na
ktorej má byť umiestnená predmetná drobná stavba a že žiaden zo „záhradkárov" v dôsledku oplotenia
nemá a nemal sťažený a už vôbec nie znemožnený prístup k svojej záhrade, ako aj na skutočnosť,

že sú naplnené zákonné podmienky pre realizáciu stavby len na základe ohlásenia, nakoľko v oplotení
ide o drobnú stavbu, táto má doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a nemá nepriaznivý dopad na životné
prostredie, k tomuto je potrebné uviesť, že z hľadiska posúdenia zákonnosti napadnutého rozhodnutia
je podstatné to, že práve s ohľadom na skúmanie zákonných podmienok pre realizáciu stavby len na
základe ohlásenia, ako aj na existenciu zriadenej záhradkárskej osady je zrejmé, že nosný dôvod,

pre ktorý bolo protestu prokurátora vyhovené a to nedostatočné skúmanie a vyhodnotenie všetkých
podmienok pre uskutočnenie drobnej stavby, bol odôvodnený a plne opodstatnený práve aj s ohľadom
na tieto následne (po vydaní opatrenia stavebným úradom, pozn.) zistené skutočnosti.
49. Správny súd uvádza, že v ustanovení § 57 ods. 1 stavebného zákona zákonodarca explicitne
nedefinuje, za akých podmienok stavebný úrad môže určiť, že ohlásenú drobnú stavbu, stavebnú úpravu

alebo udržiavacie práce možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia. Uvedené ustanovenie
je možné považovať za právnu normu s relatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou, teda patrí k
právnym normám, ktorých hypotéza nie je určená priamo právnym predpisom, a ktoré tak prenechali
správnemuorgánupríslušnémunakonanie,abypodľavlastnejúvahyvkaždomjednotlivomprípadesám
vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého vopred neobmedzeného okruhu konkrétnych okolností.

Na strane druhej táto úvaha musí zodpovedať zisteným skutkovým okolnostiam a musí mať oporu vo
vykonanom dokazovaní a musí byť logickým vyústením riadneho hodnotenia skutkových zistení.
50. Ak teda v čase rozhodovania správnych orgánov o proteste prokurátora boli zrejmé, už vyššie
uvedené skutočnosti o tom, či na predmetnom pozemku sa nachádza, resp. nenachádza hlavná stavba,
a skutočnosť o existencii zriadenej záhradkárskej osady a chodníka pre ostatných záhradkárov, pričom

práve skúmanie týchto okolností (resp. ich neexistencia) sú pre vydanie oznámenia podľa 57 ods. 2
staveného zákona podstatné, nemožno považovať záver správnych orgánov o potrebe zrušiť opatrenie
stavebného úradu na základe protestu prokurátora za svojvoľný. Nezákonnosť opatrenia stavebného
úradu bola zapríčinená tým, že správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav veci a konal v rozpore
s § 3 ods. 5 Správneho poriadku.

51. Za daných okolností teda nebolo povinnosťou žalovaného vysporiadať sa s námietkami žalobkyne
ktoré smerovali k samotnému meritu veci a nie k preskúmavaniu dôvodnosti protestu prokurátora.
Záverom správny súd uvádza, že posudzovanie námietok žalobkyne smerujúce k meritu veci, prináleží
v rámci zákonom stanovenej právomoci za danej situácie správnemu orgánu, ktorý bude skúmať a
vyhodnocovať podmienky pre uskutočnenie predmetnej stavby.

52. Sumarizujúc už uvedené správny súd konštatuje, že správne orgány sa v dostatočnom rozsahu
vyrovnali so všetkými relevantnými skutočnosťami, z obsahu napadnutého rozhodnutia (v spojení s
prvostupňovým rozhodnutím) je zrejmá úvaha, na základe ktorej dospeli k záveru o dôvodnosti protestu.Správne orgány zároveň dali žalobkyni dostačujúce odpovede na všetky ňou formulované skutkovo a
právne relevantné námietky.
53. Záverom správny súd k pasívnej legitimácii orgánu verejnej správy dáva do pozornosti, že v súlade

s § 35 ods. 1 SSP v spojení s § 180 ods. 1 až 3 SSP konal so žalovaným Regionálnym úradom pre
územné plánovanie a výstavbu Prešov, na ktorý v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) zákona č. 25/2025 Z.
z. stavebného zákona v znení účinnom od 01.04.2025 prešla pôsobnosť vykonávať štátnu správu v
druhom stupni vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná obec. V danom prípade
ide pre účely súdneho konania podľa Správneho súdneho poriadku o tzv. administratívnu procesnú

subjektivituorgánuverejnejsprávy,ktorájeodvodenáodpôsobnostiaprávomociorgánuverejnejsprávy
konať a rozhodovať v administratívnom konaní, hoci osobitným zákonom takémuto správnemu orgánu
nemusí byť právna subjektivita priznaná.
54.Otrováchkonaniarozhodolsprávnysúdpodľa§168SSP,pretožežalobkyňanemalavkonaníanilen
čiastočný úspech a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré by
bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobkyni

nepriznal. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 168 SSP ktoré vyjadruje zásadu, v
zmysle ktorej má právo na náhradu trov konania aj žalovaný, a to podľa pomeru svojho úspechu vo veci,
ale len ak to možno spravodlivo požadovať. Podľa názoru správneho súdu u žalovaného ako orgánu
verejnej správy predstavuje obhajoba na správnom súde ním vydaných rozhodnutí samozrejmú súčasť
povinností vyplývajúcich z bežnej správnej agendy, ku ktorej je orgán personálne aj finančne zo štátneho

rozpočtu vybavený.
55. O trovách konania ďalšieho účastníka konania a to Okresnej prokuratúry Poprad súd rozhodol podľa
§ 169 SSP, pretože žalobkyňa nemala v konaní ani len čiastočný úspech a keďže v konaní tomuto
ďalšiemu účastníkovi konania nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré by bolo možné od žalobkyne
požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobkyni nepriznal.

56. Ďalšiemu účastníkom konania - Slovenský zväz záhradkárov Základná organizácia 35-35 Svit
Štokava II, správny súd priznal voči žalobkyni právo na náhradu účelne vynaložených trov konania,
keďže na základe výzvy správneho súdu doručil správnemu súdu svoje písomné vyjadrenie vo veci.
57. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

58. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od
jeho doručenia na Správny súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh)(§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i)nerešpektovalzáväznýprávnynázor,vyslovenývzrušujúcomrozhodnutímokasačnejsťažnosti,alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ

poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).