Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 22, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/72/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1122204536
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1122204536.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členov senátu

JUDr. Marty Šašinkovej a Mgr. Radoslava Prutkaya, v právnej veci žalobkyne E. M. - H., D. Q. XXXX/
XX, XXX XX R.-A., B.: XX XXX XXX, práv. zast. Advokátska kancelária Machová s.r.o., Sasinkova
886/16, 909 01 Skalica, IČO: 36 864 544, proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, práv. zast. FELIX NEUPAUER
& PARTNERS, s.r.o., Šoltésovej 7325/14, 811 08 Bratislava, IČO: 56 711 832, o zaplatenie 1.800,-
EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III sp. zn.
B1-36Cb/45/2022 zo dňa 4.3.2025, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III, sp. zn. B1-36Cb/45/2022 zo dňa
4.3.2025 v napadnutom výroku I. a III. p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobkyni sumu 1.800,-EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.800,-EUR od
5.8.2022 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, druhým výrokom vo zvyšku
žalobu zamietol a tretím výrokom priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v

rozsahu 98,34%.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou doručenou
súdu dňa 30.5.2022 domáhala voči žalovanému zaplatenia žalovanej istiny titulom náhrady škody.
Žalobkyňa svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 20.4.2022 jej vznikla škoda na motorovom vozidle VW
Touareg, ktorú zapríčinil vodič motorového vozidla BMW (škodca), na ktoré bolo uzatvorené povinné
zmluvné poistenie u žalovaného. Žalobkyňa mala uzatvorené havarijné poistenie motorového vozidla

u iného poisťovateľa a škodu si uplatnila z tohto poistenia. Po vykonanej oprave motorového vozidla
v autorizovanom servise bola uhradená čiastka za opravu v zmysle krycieho listu zaslaná priamo
autoservisu. Žalobkyňa si riadne uplatnila u žalovaného škodu v príčinnej súvislosti za prenájom
náhradného motorového vozidla, pričom doložila odôvodnenie zapožičania, faktúru a zmluvu o nájme.
Žalovanýlistomzodňa17.5.2022zamietolškodovúudalosťsodôvodnením,žežalobkyňanepreukázala
jednoznačne vznik škody a zavinenie poisteného, ktorý sa k vzniku poškodenia priznal v rozsahu 100%.

3. Žalovaný na svoju procesnú obranu vo vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že žalobu považuje
za zmätočnú, neúplnú a nezrozumiteľnú. Škodová udalosť bola u žalovaného zaznamenaná pod
číslom poistnej udalosti 9870797083 a žalovaný pristúpil k jej likvidácii. Dňa 29.4.2022 o 14:53
hod. požiadala žalobkyňa žalovaného o vykonanie obhliadky vozidla prostredníctvom telefonickéhodispečingu a o 16:42 hod. žalobkyňa zrušila žiadosť o vykonanie obhliadky s tým, že škodu si uplatní
z havarijného poistenia vo svojej poisťovni Wüstenrot. Dňa 2.5.2022 vyzval žalovaný žalobkyňu a
škodcu na predloženie dotazníka ku škodovej udalosti. Dňa 11.5.2022 doložila žalobkyňa svoj a škodcov

vypísaný dotazník ku škodovej udalosti. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa a škodca
sa osobne poznajú. Dňa 3.5.2022 žalobkyňa doložila žalovanému faktúru o prenájme náhradného
motorového vozidla č. 2022/32 a Zmluvu o prenájme motorového vozidla. Poistná udalosť bola u
žalovaného zaznamenaná pod číslom 9532202552 a žalovaný pristúpil k likvidácii. Žalovaný dňa
23.5.2022 ukončil likvidáciu škodovej udalosti a uviedol, že hlavná škoda (poškodenie čelného skla) bolo

zamietnuté,apretonebolomožnépristúpiťkplneniupreplatenianáhradnéhovozidlapoužívanéhopočas
výmeny čelného skla. Žalobkyňou uplatnenú dennú sadzbu označil, vzhľadom na priemerné sadzby
autopožičovní, za neprimeranú a neúčelne vynaloženú. Žalobkyňa si dala opraviť svoje poškodené
motorové vozidlo v autorizovanom servise Porsche Inter Auto Slovakia, spol. s r.o. Autorizovaný servis
má v ponuke na prenájom aj motorové vozidlá luxusnejšej rady, t. j. porovnateľné motorovému vozidlu
žalobkyne (napr. Škoda Karoq, VW Touran, VW Crafter), pričom tieto prenajíma podľa cenníka platného

od 1.4.2020 za cenu 55,- EUR s DPH za deň.

4. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že medzi stranami boli sporné
okolnosti vzniku škody a výška nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla po dobu opravy
poškodeného motorového vozidla.

5. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania aplikoval na daný spor § 2 písm. g), § 4,
§ 11 ods. 6-8, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (zákon o PZP), § 427 ods. 1, § 428, § 442 ods. 1,3,
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že na základe zhodných výpovedí účastníkov

nehody, ako jediných priamych účastníkov škodovej udalosti, bolo preukázané, že príčinou poškodenia
čelného skla vozidla žalobkyne bolo odmrštenie kamienka spod kolies motorového vozidla poisteného
u žalovaného, tzn. že sa jedná o škodu, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke
motorového vozidla poisteného u žalovaného podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalovaný
v konaní neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení a súdu nepredložil dôkazy o

iných možných príčinách vzniku škody na čelnom skle vozidla žalobkyne. Argument žalovaného, že
účastníci škodovej udalosti sa poznali (a navyše v minulosti došlo zo strany žalovaného k plneniu v
obdobnej veci medzi totožnými účastníkmi škodovej udalosti, len v inom postavení) súd prvej inštancie
uzavrel, že povinnosťou žalovaného bolo preverovať a vyhodnocovať tieto skutočnosti potrebné pre
likvidovanie danej škodovej udalosti a v prípade jej riadneho nesplnenia, nie je možné prenášať túto

zodpovednosť na súd, keďže tento nie je zákonom určený na šetrenie škodovej udalosti (bližšie odseky
41. až 44. odôvodnenia rozsudku). Súd teda ustálil, že žalobkyňa preukázala vecnú a časovú súvislosť
medzi konkrétnou osobitnou povahou motorového vozidla škodcu ako príčinou a vznikom škody ako
následkom. V súvislosti s používaním náhradného motorového vozidla súd prvej inštancie uviedol, že
žalobkyňa preukázala, že porovnateľné motorové vozidlo poškodenému motorovému vozidlu žalobkyne

sa v danom čase a danom regióne prenajímalo za sumu 152,- EUR bez DPH za obdobie 11-20 dní,
čo zodpovedá dĺžke nájmu v danom prípade. Súd prvej inštancie prijal záver, že nebolo možné sa
stotožniť s tvrdením žalovaného v rozsahu, že suma 150,- EUR bez DPH bola pre danú kategóriu
motorového vozidla neobvykle vysoká. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobkyňa nemala
iné motorové vozidlo, ako poškodené motorové vozidlo, a zároveň zo svedeckej výpovede C.. Q. H.

vyplynulo, že predmetný autoservis nemal k zapožičaniu auto obdobnej kategórie, resp. v danom čase
nemal k zapožičaniu žiadne náhradné vozidlo, čo potvrdilo skutočnosti uvádzané žalobkyňou v tomto
spore. Súd pri posúdení, kedy sa žalovaný dostal do omeškania s vyplatením náhrady škody, uviedol, že
v súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu sa žalovaný mohol dostať do omeškania uplynutím
trojmesačnej lehoty na prešetrenie udalosti a 15-dňovej lehoty na plnenie (podľa § 11 ods. 6, 7 zákona

č. 381/2001 Z. z.). Nárok na náhradu škody bol u žalovaného uplatnený dňa 21.4.2022, z čoho vyplýval
záver, že žalovaný sa dostal do omeškania s vyplatením nároku na náhradu škody vo vzťahu k žalobkyni
uplynutím dňa 4.8.2022.

6. Súd prvej inštancie považoval nárok žalobkyne za dôvodný, a preto žalobe žalobkyne v celom rozsahu

vyhovel (výrok I.) a priznal žalobkyni aj nárok na úrok z omeškania s plnením peňažnej povinnosti,
počnúcdňomomeškaniaod5.8.2022avprevyšujúcejčastiuplatnenýúrokzomeškanianepriznal(výrok
II.). O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa zásady úspechu v spore a žalobkyni ako
úspešnejšej strane priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 98,34 %.7. Proti rozsudku vo výroku I. a III. súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný,
ktoré odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. e), f), h) C.s.p. a navrhol odvolaciemu súdu rozsudok v

napadnutých výrokoch zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalovaný považuje
rozsudok prvoinštančného súdu v napadnutej časti za nesprávny, nezákonný a arbitrárny. Súdu prvej
inštancie vytýkal, že sa nevysporiadal so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne
posúdenie veci a rozhodol na základe nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú navyše nedostatočne
odôvodnil. Uviedol, že zamietnutím návrhu žalovaného na doplnenie dokazovania výsluchom žalobkyne

a svedka (údajného vinníka škodovej udalosti) bola odňatá žalovanému bez relevantného právneho
dôvodu možnosť konať pred súdom. Poukázal na dotazníky vyplnené žalobkyňou a škodcom, ktorí
zhodne uviedli, že došlo len k jednému bodovému poškodeniu čelného skla, avšak z Odborného
vyjadrenia č. 64/2024 znalca Ing. Petra Kováča zo dňa 26.9.2024 vyplýva, že na poškodenom
čelnom skle motorového vozidla žalobkyne boli zachytené dve bodové poškodenia. Žalovaný mal za
to, že nevykonaním výsluchu žalobkyne a škodcu nebola bez akýchkoľvek pochybností dostatočne

preukázaná zodpovednosť škodcu ako vodiča žalovaným poisteného vozidla za vzniknutú škodu.

8. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného považovala odvolanie žalovaného za
nedôvodné. K odvolacej námietke žalovaného, že žalobkyňa, škodca a svedok sa majú dobre poznať,
žalobkyňapoukázalanazáversuduprvejinštancievbode41.-43.odôvodnenianapadnutéhorozsudku,

ktorý považuje za riadne odôvodnený a stotožňuje sa s ním. Žalovaný nepredložil súdu žiadne dôkazy,
ktoré by potvrdili jeho tvrdenia o iných možných príčinách vzniku škody na čelnom skle motorového
vozidlažalobkyne.Vzhľadomnauvedenéžalobkyňanavrhlaodvolaciemusúdurozsudokvnapadnutých
častiach ako vecne správny potvrdiť.

9. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne na odvolanie, ktoré mu bolo doručené, nevyjadril.

10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade

s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 14.10.2025. Po
oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného a vyjadrením
žalobkyne, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného proti napadnutému rozsudku nie je
možné vyhovieť.

11. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

12. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu
a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový

stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne
posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú
správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na
ne poukazuje. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvej inštancie správne ustálil, že uplatnený
nárok predstavuje škodu, ktorá vznikla žalobkyni v dôsledku škodovej udalosti spôsobenej prevádzkou

motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Žalovaná istina predstavuje náklady
žalobkyne, ktoré vynaložila na používanie náhradného motorového vozidla v príčinnej súvislosti so
škodou spôsobenou motorovým vozidlom škodcu na vozidle žalobkyne.

14. V reakcii na odvolaciu námietku žalovaného v rozsahu, že žalobkyňa ako poškodená si nesplnila

svoju povinnosť podľa s § 4 zákona o PZP a žalobou uplatnený nárok nepreukázala, odvolací súd
považuje za potrebné uviesť, že túto skutočnosť bolo potrebné vyhodnotiť v kontexte s predloženými
dôkazmi.Odvolacísúdpoukazujenazáverysúduprvejinštancieprijaténajmävodseku39.odôvodnenia
napadnutého rozsudku, v ktorom súd pri posudzovaní vecnej a časovej súvislosti medzi osobitnoupovahou prevádzky motorového vozidla škodu ako príčinou a vznikom škody ako následkom zo strany
žalobkyne poukázal na zhodné vyjadrenia účastníkov škodovej udalosti v podstatných náležitostiach
v rámci predložených dotazníkov k škodovej udalosti, na záznam o dopravnej nehode spísaný oboma

priamymi účastníkmi škodovej udalosti a výsluch svedka, a tento svoj prijatý záver v odôvodnení
aj podrobne a náležitým spôsobom zdôvodnil. Na tomto základe súd prvej inštancie prijal záver, že
žalobkyňa v konaní preukázala dôvodnosť svojho nároku predložením zmluvy o prenájme motorového
vozidla, faktúry za prenájom na sumu 1.800,- EUR s DPH, cenníkom inej požičovne v danom mieste
a čase (č.l. 55) vrátane odôvodnenia zapožičania náhradného motorového vozidla. Nájom náhradného

vozidla trval 12 dní, t.j. po dobu opravy poškodeného vozidla v autoservise (poškodené čelné sklo),
po ktorú nemohla žalobkyňa s motorovým vozidlom nijakým spôsobom pre vznik škody disponovať.
Zároveň nemala k dispozícii iné motorové vozidlo a nájom náhradného motorového vozidla bol pre
žalobkyňu nevyhnutný, pretože náhradné vozidlo užívala na svoje podnikateľské účely. Z odôvodnenia
rozsudku, podľa názoru odvolacieho súdu, vyplýva, že súd prvej inštancie náležitým spôsobom zistil
a mal za riadne preukázané, že žalobkyňou vynaložené náklady na prenájom motorového vozidla sú

v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, ktoré boli nevyhnutné a účelne vynaložené a žalobkyňa
zároveň preukázala obvyklosť ceny nájmu v danom mieste a čase (v podrobnostiach odseky 51., 53.
odôvodnenia napadnutého rozsudku).

15. V reakcii na ďalšiu odvolaciu námietku žalovaného v rozsahu, že žalobkyňa sa so škodcom

osobne poznajú, vrátane skutočnosti, že už v minulosti došlo zo strany žalovaného k plneniu v
obdobnej veci medzi totožnými účastníkmi škodovej udalosti, len v inom postavení, odvolací súd
sa stotožňuje odôvodnením napadnutého rozsudku (podrobne najmä odseky 39. a 41. odôvodnenia
napadnutého rozsudku), a teda uvedená námietka žalovaného nie je opodstatnená. V súvislosti
s namietaným nevykonaním výsluchu priamych účastníkov škodovej udalosti, žalovaný vo svojich

písomných vyjadreniach neuviedol súdu aké skutočnosti chcel výsluchom preukázať. Z predložených
dotazníkov o dopravnej nehode bolo zrejmé, že účastníci škodovej udalosti zhodne opísali skutkové
okolnosti škodovej udalosti. V sporovom konaní súd je podľa princípu formálnej pravdy viazaný
tvrdeniami strán a nemá povinnosť zisťovať skutočný stav veci - dokazuje sa len to, čo tvrdia strany.
Ak teda existuje skutočnosť, na ktorej sa obe strany sporu zhodnú, súd nemusí, a ani nemôže takúto

skutočnosť dokazovať. Ohľadne tvrdení (hypotéz) žalovaného o tom, že v minulosti došlo zo strany
žalovaného k plneniu v obdobnej veci (poškodenie čelného skla) medzi totožnými účastníkmi škodovej
udalosti,lenvinompostavení,odvolacísúdvzhodesosúdomprvejinštanciekonštatuje,žežalovanýbol
poučený súdom o sudcovskej koncentrácii konania uznesením č.k. 36Cb/45/2022-57 zo dňa 5.4.2023,
avšak žalovaný toto tvrdenie (hypotézu) predložil súdu prvýkrát na pojednávaní dňa 6.2.2025. Súd

prvej inštancie postupoval správne, keď na hypotézu spochybňujúcu zhodný opis skutkových okolností
účastníkmi predmetnej škodovej udalosti neprihliadol. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanom
spore obrana žalovaného ostala iba v teoretickej rovine, žalovaný tak neuniesol dôkazné bremeno, keď
svoje tvrdenia týkajúce sa okolností vzniku škody a výšky nájomného za prenájom náhradného vozidla
nijako nepreukázal. Odvolací súd sa stotožňuje s vecne správnym odôvodnením napadnutého rozsudku

a v ďalšom naň odkazuje. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie námietky žalovaného nie sú
spôsobilé zmeniť skutkové a právne závery súdu prvej inštancie.

16. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá
požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie

v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na
zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného
súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd
stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo

na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s
jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 145/2011 zo dňa 16.11.2011).

17. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. v
zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil vrátane výroku III. o nároku na náhradu
trov konania, o ktorých súd prvej inštancie správne rozhodol vzhľadom na úspech žalobkyne v konaní
v súlade s ust. § 255 ods. 1 C.s.p.18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s
§ 255 ods. 1, a § 262 ods. 1, C.s.p. tak, že žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov

odvolacieho konania v celom rozsahu, keďže bola v odvolacom konaní plne úspešná. S poukazom
na ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny
úradník.

19. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 C.s.p.).