Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 9, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/67/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1322204537
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1322204537.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členky

senátu: JUDr. Michaela Krajčová a JUDr. Natália Kolláriková, v spore žalobcov: 1/ N.. T. Š., B..:
XX.XX.XXXX, X.: G. XXXX, XXX XX G., 2/ N.. H. Š., B..: XX.XX.XXXX, X.: G. XXXX, XXX XX G.,
3/ Z. X., B..: XX.XX.XXXX, X.: Z. X, XXX XX X., 4/ T. X., B..: XX.XX.XXXX, X.: G. XXXX, XXX XX
G., 5/ L. X., B..: XX.XX.XXXX, X.: T. X, XXX XX X., 6/ H. X., B..: XX.XX.XXXX, X.: J. X, XXX XX
X., 7/ L. - H. T., B..: XX.XX.XXXX, X.: P. XXXX/XX, XXX XX X., 8/ Q. U. U., B..: XX.XX.XXXX, X.: P.
XXXX/XX, XXX XX X., 9/ E. U.Á., B..: XX.XX.XXXX, X.: U. X, XXX XX X., spoločne zastúpených JUDr.
Soňou Soboňovou, advokátkou so sídlom Podzámska 8330/32, 940 02 Nové Zámky, proti žalovanému:

Slovenský zväz záhradkárov Základná organizácia 6-72 Rovinka - Veľké Jazero II., so sídlom Rovinka
1179, 900 41 Rovinka, IČO: 001781520122, zastúpenému: advokátskou kanceláriou Ivan Švec, s.r.o.,
so sídlom Námestie M. Benku 15, 811 07 Bratislava, IČO: 36 864 196 o zriadenie vecného bremena, o
odvolaní žalobcov proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV, č. k. B3-44C/60/2022-256 zo dňa 28.
novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava IV, č.k. B3-44C/60/2022-256 zo dňa 28.
novembra 2024, p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcom v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava IV rozsudkom č.k. B3-44C/60/2022-256 zo dňa 28. novembra 2024 žalobu v
celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcom v rozsahu
100 %.

2. Dňa 18.02.2022 podali žalobcovia ako vlastníci stavieb so súpisnými číslami XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX H. XXXX, ktoré sú zapísané na listoch vlastníctva č. XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX
H. XXXX, vedených Okresným úradom Senec, odbor katastrálny, pre obec G., katastrálne územie
G., návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na Okresný súd Bratislava III (sp. zn. 65C/8/2022),
ktorým sa domáhali nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúceho v strpení práva prechodu pešo
a prejazdu motorovými vozidlami, cez pozemky nachádzajúce sa v obci G., katastrálnom území
G., ktoré sú vedené Okresným úradom Senec, odbor katastrálny, na liste vlastníctva č. XXX, ako

parcely reg. „. č. XXXXX/XXX, č. XXXXX/XX, č. XXXXX/XX a č. XXXXX/XXX, vo výlučnom vlastníctve
žalovaného. Okresný súd Bratislava III uznesením zo dňa 18.03.2022, sp. zn. 65C/8/2022, rozhodol
vo výroku I. o nariadení neodkladného opatrenia v prospech žalobcov a žalovanému uložil povinnosť
umožniť žalobcom prechod pešo a prejazd osobnými motorovými vozidlami cez pozemky vo vlastníctvežalovaného k stavbám vo vlastníctve žalobcov, so súpisnými číslami XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX
H. XXXX; II. výrokom uznesenia uložil konajúci súd žalobcom povinnosť do 30 dní od nadobudnutia
právoplatnosti uznesenia podať proti žalovanému žalobu vo veci samej. Predmetné uznesenie bolo zo

strany žalovaného napadnuté odvolaním, o ktorom Krajský súd v Bratislave rozhodol uznesením zo dňa
05.09.2022, sp. zn. 6Co/75/2022, pričom uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., II.
a IV. potvrdil. Doručením uznesenia odvolacieho súdu stranám sporu nadobudlo uznesenie Okresného
súdu Bratislava III právoplatnosť.

3. Žalobcovia na základe povinnosti uloženej II. výrokom uznesenia Okresného súdu Bratislava III podali
dňa 03.10.2022 žalobu, ktorou sa domáhali určenia, že žalobcovia v 1. až 9. rade ako vlastníci stavieb so
súpisnými číslami XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX H. XXXX, ktoré sú zapísané na listoch vlastníctva
č. XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX H. XXXX, vedených Okresným úradom Senec, odbor katastrálny, pre
obec G., katastrálne územie G., majú právo prechodu pešo a prejazdu osobnými motorovými vozidlami
zodpovedajúce vecnému bremenu, cez pozemky nachádzajúce sa v obci G., katastrálnom území G.,

ktorésúvedenéOkresnýmúradomSenec,odborkatastrálny,nalistevlastníctvač.XXX,akoparcelyreg.
„S. č. XXXXX/XXX, č. XXXXX/XX, č. XXXXX/XX a č. XXXXX/XXX, vo výlučnom vlastníctve žalovaného
v podiele 1/1 k celku. Zároveň si uplatnili aj nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Podanú žalobu odôvodnili tým, že nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov, ktorých sa žalobný návrh

týka, sa nachádzajú v záhradkárskej osade Veľké Jazero I. K pozemkom žalobcov je postavená miestna
komunikácia, ktorá prechádza cez parcely vo vlastníctve žalovaného, nachádzajúce sa v záhradkárskej
osade Veľké Jazero II. Uvedená miestna komunikácia bola dve desaťročia verejne prístupná z verejnej
cesty. Každý zo žalobcov kupoval pozemky v tejto oblasti za situácie a podmienky, že k nim vedie verejne
prístupná cesta, nakoľko zamedzený prístup k nehnuteľnosti znamená okrem iného aj nemožnosť

akceptovať nehnuteľnosť ako zábezpeku na zriadenie záložného práva v prospech banky. Dňa
11.09.2020 žalovaný hermeticky uzavrel záhradkársku osadu Veľké Jazero II., čím znemožnil prechod
po miestnej komunikácii, ktorá bola viac ako dvadsať rokov verejne prístupná a žalobcom vlastniacim
nehnuteľnosti v záhradkárskej osade Veľké Jazero I. znemožnil prechod ku svojim nehnuteľnostiam.
K uzavretiu došlo vybudovaním uzávery na dvoch miestach cesty, a to namontovaním otváracej brány

v časti parcely č. XXXXX/XX, teda v časti miestnej komunikácie smerom k záhradkárskej oblasti
Veľké Jazero II., a zároveň na parcele č. XXXXX/XXX, na ktorej dal žalovaný postaviť železný plot,
ktorý však neznáme osoby poškodili, preto následne dňa 03.12.2021 železný plot odstránil a na jeho
mieste dal postaviť betónový plot s pevnými základmi, čím znemožnil prechod aj pre peších, dovtedy
rovnako využívaný vyše dve desaťročia. Týmto konaním žalovaný spôsobil, že využívanie cesty k

nehnuteľnostiam v danej lokalite je sprístupnené len z jednej strany - cez otváraciu bránu, a aj to iba pre
členov Slovenského zväzu záhradkárov - Veľké Jazero II. Z prechodu cez tieto parcely sú však úplne
vylúčené všetky ostatné osoby, vrátane žalobcov, nakoľko betónový múr neumožňuje vstup ani výstup
z miestnej komunikácie.

5. S poukazom na uvedené sa žalobcovia od času zamedzenia verejného prístupu na miestnu
komunikáciu zo strany žalovaného vedeli dostať na svoje pozemky len obchádzkou cez obec Dunajská
Lužná, ktorá obchádzka je dlhá okolo 10 km, pričom ráno počas zvýšenej prevádzky zaberie cca 30-40
minút, pričom zároveň táto obchádzka znamená nutnosť prechodu cez množstvo ďalších pozemkov,
ktoré sú v súkromnom vlastníctve iných osôb. Po rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave vo veci návrhu

žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj na základe skutočnosti, že v danej veci bolo
počnúc dňom 01.08.2022 vedené exekučné konanie T.. H. U., súdnym exekútorom (sp. zn. 152EX
305/22), zo strany žalovaného došlo k čiastočnému odstráneniu betónového plotu umiestneného na
parcele č. XXXXX/XXX, čím sa vytvoril priechod široký 2,5 m zo záhradkárskej osady Veľké Jazero I.
do záhradkárskej osady Veľké Jazero II., avšak na parcele č. XXXXX/XX, ktorá sa nachádza v časti

záhradkárskej osady Veľké Jazero II. smerom k miestnej komunikácii, ostala nainštalovaná otváracia
brána a žalobcom cez ňu nebol sprístupnený prejazd. Žalobcovia požadovali odstránenie všetkých
súčastíbetónovéhoplotuasprejazdneniecelejšírkypríjazdovejcesty,ktorájepredmetomtohtokonania.
Starosta obce Rovinka dňa 26.11.2020 vydal Potvrdenie o príjazdovej komunikácii pre žalobcov v
7. a 8. rade, ktoré vydal v čase, keď predmetný pozemok žalobcovia v 7. a 8. rade kupovali od

prechádzajúceho vlastníka pozemku, v ktorom starosta obce deklaruje, že miestna komunikácia je
pre žalobcov verejne prístupná z verejnej cesty - obchádzkou cez obec Dunajská Lužná. Betónový
plot s pevným základom vybudovaný na parcele č. XXXXX/XXX vo vlastníctve žalovaného, ktorý tvoril
pevnú prekážku znemožňujúcu prechod žalobcom k nehnuteľnostiam v ich súkromnom vlastníctve, bolvybudovaný pánom Y. Z., ktorý je členom záhradkárskej organizácie žalovaného, a to dokonca bez
súhlasu žalovaného, ako vlastníka pozemku, v rozpore s ohlasovacou povinnosťou a v rozpore so
zápisnicou členskej schôdze Slovenského zväzu záhradkárov - Základná organizácia 6-72 Rovinka -

Veľké Jazero II. Žalovaný ohlásil stavebnému úradu drobnú stavbu listom zo dňa 09.12.2020, avšak
ako druh ohlasovanej stavby uvádza žalovaný „uzatvorenie pletivom". V zmysle členskej schôdze mali
byť na miesto, kde stál betónový plot, osadené dva železné stĺpy, cez ktoré sa bude dať prechádzať.
Žalobcovia poukázali aj na skutočnosť, že betónový plot bol spojený so zemou pevným základom a
bol postavený bez stavebného povolenia, resp. ohlásenia stavby stavebnému úradu. Štátny stavebný

dohľad bol na pozemkoch vo vlastníctve žalovaného vykonaný dňa 22.07.2021 na podnet viacerých
osôb, medzi nimi aj na podnet žalobcov, pričom zápisnica z vykonaného štátneho stavebného dohľadu
nebola na žiadosť žalobcov sprístupnená. Z odpovede starostu obce zo dňa 17.12.2021 vo veci štátneho
stavebného dohľadu vo veci oplotenia vyplývalo, že pri výkone štátneho stavebného dohľadu bolo
zistené, že stavba plotu je už zrealizovaná a je umiestnená na pozemku vo vlastníctve žalovaného. Z
uvedeného dôvodu starosta obce uviedol, že prechod medzi záhradkárskymi osadami majú účastníci

konania riešiť vzájomnou dohodou medzi vlastníkmi predmetných pozemkov. Z odpovede starostu obce
zároveň vyplývalo, že na základe skutkových okolností vybudovania oplotenia bol žalovaný nahlásený
z dôvodu podozrenia zo spáchania správneho deliktu podľa § 106 Stavebného zákona.

6. Znemožnenie prechodu žalobcov ku svojim nehnuteľnostiam z dôvodu dvoch prekážok osadených

na parcelách vo vlastníctve žalovaného spôsobuje nie len nepríjemnosti, ale aj škody. Žalobcom
nie je možné schváliť hypotekárny úver, ako ani nie je možné dostať stavebné povolenie.
Kolaudácia nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov prebehla v čase, keď mali ešte prístupovú cestu k
nehnuteľnostiam,nakoľkoobecabankytútoverejneprístupnúcestuakceptovali.Povybudovaníbránya
plotuvšakbankyaniobecpovoleniaaúveryžalobcomnevydajú,čímsastalinehnuteľnostivovlastníctve

žalobcov nepredajnými, ktorá skutočnosť dosvedčuje naliehavosť a opodstatnenosť právneho záujmu
na zriadení zákonného vecného bremena spočívajúceho v práve cesty v prospech žalobcov. Aj samotný
fakt, že urýchlený prístup do oblasti, v ktorej majú žalobcovia umiestnené svoje nehnuteľnosti, je
nemožný aj pre záchranné zložky, je rovnako obrovským problémom. Z listu Operačného strediska
záchrannej zdravotnej služby Slovenskej republiky vyplynulo, že operačné stredisko nemalo vedomosť

o vybudovaní bariéry na parcele vo vlastníctve žalovaného a následne upozornilo na fatálne následky,
ktoré môže svojvoľná inštalácia uzávery cesty spôsobiť. Okresné riaditeľstvo hasičského a záchranného
zboru v Pezinku, oddelenie požiarnej prevencie, sa listom zo dňa 22.02.2021 vyjadrilo, že osadené
prekážky sú v rozpore s § 82 ods. 1, ods. 2 vyhlášky MV SR č. 94/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú
technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a užívaní stavieb, a teda pri požiari

alebo inej udalosti v tejto lokalite vyžadujúcej si zásah pomocou hasičskej techniky, by mohlo dôjsť k
jeho spomaleniu, sťaženiu, prípadne oneskoreniu.

7. Zo zápisnice z členskej schôdze Slovenského zväzu záhradkárov - Základná organizácia 6-72
Rovinka-VeľkéJazeroII.zodňa13.03.2019,medzivýhody,atedadôvodyuzatvoreniacesty,patrípodľa

žalovaného získanie relatívne súkromného priestoru nevyužívaného žalobcami a ani inými osobami,
ako aj úplne zastavený prejazd automobilov zo záhradkárskej osady Veľké Jazero I., čím žalovaný chcel
zvýšiť životnosť komunikácie na parcelách v jeho súkromnom vlastníctve. V rámci tejto zápisnice však
žalovaný zároveň konštatoval, že uzavretie cesty osadením prekážky bude spôsobovať nemožnosť
odvozu odpadu individuálnou formou, zároveň ako aj to, že vlastníci pozemkov záhradkárskej osade

Veľké Jazero I. stratia možnosť prístupu k železničnej stanici, pričom k vlastným pozemkom sa dostanú
len z jednej strany. Na schôdzi prebehla diskusia, v ktorej p. P. uviedol, že dôvodom uzatvorenia je
existencia klauzuly uzatvorenia osady v osadnom poriadku Slovenského zväzu záhradkárov - Základnej
organizácie z roku 1984 a p. V. uviedol, že plná čiara na katastrálnej mape znázornená pri pozemkoch
vo vlastníctve žalovaného znamená oplotenie, avšak toto tvrdenie bolo na schôdzi vyvrátené ako

nepravdivá informácia. Zo zápisnice z mimoriadnej členskej schôdze Slovenského zväzu záhradkárov -
Základná organizácia Rovinka - Veľké jazero II. zo dňa 11.05.2019, členovia zväzu odhlasovali uzavretie
cesty osadením dvoch železných stĺpov - nie teda betónového múru, ktorý ešte donedávna blokoval
cestu. Od 11.05.2019 neprebehla žiadna ďalšia členská schôdza Slovenského zväzu záhradkárov, preto
je otázne, na základe čoho hermeticky uzavreli osadu betónovým múrom.

8.Žalobcoviadalidopozornostiaje-mailovúkomunikáciu,vktorejsavyjadrujúkhermetickémuuzavretiu
cestyajniektoríčlenoviazáhradkárskejosadyVeľkéJazeroII.,pričomzuvedenejkomunikáciejezrejmé,
že konanie žalovaného ja záujmom len pár osôb, pričom hermetické uzavretie osady spôsobilo značnéproblémy nie len žalobcom bývajúcim v záhradkárskej osade Veľké Jazero I., ale aj osobám bývajúcim v
záhradkárskej osade Veľké Jazero II. Pani L. uviedla, že na upevnenie uzávery sa použil jej plot bez jej
súhlasu,pričomzdôvodupostaveniabetónovéhomúrujejbolznemožnenýajprístupnavlakovústanicu,

kam sa kvôli cestovaniu do zamestnania potrebovala dostať denne. Žalobcovia sa opakovane snažili
o mimosúdne riešenie veci so žalovaným, a to od roku 2019 až do času predchádzajúcemu podaniu
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom všetky snahy o dosiahnutie mimosúdnej dohody
boli neúspešné. Žalobcovia sa v prípade zriadenia vecného bremena v požadovanom rozsahu nebránia
primeranej odplate za využívanie cesty vo vlastníctve žalovaného.

9. S poukazom na ustanovenia § 123, § 124 a §151o ods. 3 Občianskeho zákonníka a odôvodnenie
uznesenia Okresného súdu Bratislava III bolo zrejmé, že prístup žalobcov ku stavbám v ich vlastníctve
nie je možné dosiahnuť iným spôsobom. K alternatíve obchádzky žalobcov cez obec Dunajská Lužná
žalobcovia dodali, že vlastníci pozemkov v tejto lokalite, cez ktorú žalobcovia v súčasnosti prechádzajú,
neponúkli svoje pozemky alebo ich časť žalobcom na kúpu, ani v ich prospech zmluvne nezriadili vecné

bremeno, ani im neodovzdali pozemky nevyhnutné pre prechod do nájmu.

10. Žalobcovia zastávali názor, že za týchto okolností je porušené ich základné právo na pokojné
užívanie majetku; svoje nehnuteľnosti kupovali za situácie, že k nim mali zabezpečený prístup cez
parcely vo vlastníctve žalovaného, teda v čase, keď neexistovali vyššie popísané problémy pri užívaní

majetku vo vlastníctve žalobcov. Stav, počas ktorého bol žalobcom, ako aj iným osobám, umožnený
prechod cez parcely vo vlastníctve žalovaného, trval viac ako 20 rokov.

11. Na záver žalobcovia poukázali na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.
apríla 2013, sp. zn. IV. ÚS 206/2013-22. V predmetnom konaní navrhovatelia (sťažovatelia) boli

vlastníkmi nehnuteľností v záhradkárskej osade patriacej do organizačnej jednotky Slovenského zväzu
záhradkárov.Vuvedenomkonanísanachádzalavzáhradkárskejosadevstupnábránadozáhradkárskej
osady, susediaca s prvým pozemkom, ktorý bol v súkromnom vlastníctve sťažovateľov, ktorú bránu
sťažovatelia jedného dňa uzamkli. Tento stav (t. j. vstup do osady cez bránu) platil už odo dňa vzniku
záhradkárskej osady v roku 1986. V tomto konaní Krajský súd v Banskej Bystrici skonštatoval, že

„za tohto stavu, keď navrhovatelia musia na prístup k svojim pozemkom použiť pozemok odporcov,
síce dochádza k obmedzovaniu ich vlastníckeho práva, avšak len v nevyhnutnom rozsahu. Na druhej
strane ale odporcovia svojím konaním znemožňujú výkon vlastníckeho práva navrhovateľov, pretože
im neumožnia dostať sa na svoje pozemky cez vstupnú bránu, ktorá sa nachádza na pozemku vo
vlastníctve odporcov." Na základe podanej sťažnosti Ústavný súd SR konštatoval, že „skutkové a

právne závery, ku ktorým krajský súd v napadnutom uznesení dospel, sú primeraným spôsobom
odôvodnené a nemožno ich považovať za arbitrárne, a preto ich možno z ústavného hľadiska považovať
za akceptovateľné a udržateľné.".

12. Zákonným zriadením vecného bremena in rem, ktoré požadovali žalobcovia, nedôjde k zásahu

do základných práv žalovaného nad nevyhnutnú mieru, nakoľko k obmedzeniu vlastníckeho práva
žalovaného dôjde len v nevyhnutnom rozsahu, ktorý stav aj po viac ako dve desaťročia sám dobrovoľne
znášal, pričom uloženie obmedzenia preukázateľne sleduje legitímny cieľ. Preto s poukazom na
uvedené skutočnosti navrhovali, aby konajúci súd po vykonanom dokazovaní rozhodol v zmysle ich
žalobného návrhu.

13. Žalovaný tvrdil, že žalobcovia podali žalobu po lehote uloženej uznesením Okresného súdu
Bratislava III. Súčasne akcentoval skutočnosť, že v lehote uloženej uznesením Okresného súdu
Bratislava III žalobu o zriadenie vecného bremena síce podali, no konanie v uvedenej veci bolo z dôvodu
nezaplatenia súdneho poplatku zastavené, čo je v zmysle § 336 ods. 4 CSP dôvodom na zrušenie

neodkladného opatrenia, na ktoré sa žalobcovia v rámci podanej žaloby odvolávali. Komunikácia na
parcelách žalovaného nikdy nebola a nie je miestnou komunikáciou, ako to uvádzali žalobcovia v
žalobe. Ide výlučne o vnútroosadovú komunikáciu slúžiacu členom záhradkárskej osady Veľké Jazero
II., pričom žalobcovia sú členmi záhradkárskej osady Veľké Jazero I.. Ak žalobcovia tvrdili, že žalovaný
záhradkársku osadu Veľké Jazero II. hermeticky uzavrel, tu žalovaný uviedol, že rozhodnutie sa týkalo

majetku vo výlučnom vlastníctve žalovaného, ku ktorému nepotreboval žiadny súhlas tretej osoby.

14. Tvrdenie žalobcov, že po uzavretí záhradkárskej osady Veľké Jazero II. sa žalobcovia ako členovia
záhradkárskej osady Veľké Jazero I. vedia dostať na svoje pozemky len obchádzkou cez obec DunajskáLužná, iba potvrdzuje tvrdenie žalovaného, že žalobcovia, a to aj po uzavretí záhradkárskej osady,
mali možnosť dostať sa k svojim pozemkom a nie je potrebné zriadenie nimi navrhovaného vecného
bremena. Žalobcovia sa cestou v rámci záhradkárskej osady Veľké Jazero I. dostanú od stavieb v ich

vlastníctve ku verejnej komunikácii za 3 minúty a trasa meria cca 1,6 km. Niektorí žalobcovia majú právo
prístupu k stavbám v ich vlastníctve zabezpečený dokonca na základe zmluvne zriadeného vecného
bremena - práva prechodu cez pozemky parc. č. XXXXX/X, XXXXX/XXX, XXXXX/XXX, XXXXX/XXX,
ktoré sú vo vlastníctve záhradkárskej osady Veľké Jazero I., ktorej sú členmi. Jedná sa o vecné bremeno
in rem a zabezpečuje plný a nerušený výkon ich vlastníckeho a užívacieho práva k stavbám v ich

výlučnom vlastníctve.

15. Pokiaľ by tvrdenie o neexistencii zriadenej prístupovej cesty pre vlastníkov 150 domov v osade Veľké
Jazero I. bolo pravdou, žalovaný predpokladal, že žalobcov by v tejto veci bolo zrejme podstatne viac,
ako len 9, ktorí zriadenie vecného bremena žiadajú výlučne v snahe zvýšenia svojho osobného komfortu
na úkor žalovaného. Žalobcovia majú právo prechodu a prejazdu cez pozemky spolu vo výmere XXXX

m2. Cesta vedie cez pozemky nezistených vlastníkov, Slovenskej republiky, obce Dunajská Lužná, a
nakoniec v časti aj vo vlastníctve spoločnosti s personálnym prepojením na žalobcu v 3. rade, člena
záhradkárskej osady Veľké Jazero I., s ktorými majú zvyšní žalobcovia možnosť si prípadné právo
prechodu a prejazdu dojednať.

16. Žalobcovia nijakým spôsobom súdu nepredložili relevantný dôkaz, ktorý by ich vágne tvrdenie
k spôsobenej škode podporil. Banky ako záložní veritelia akceptovali nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalobcov ako záloh pre účely zabezpečenia pohľadávok bánk voči žalobcom a zriadili k nim záložné
práva, bez toho, aby mali zriadené vecné bremeno k pozemkom patriacim žalovanému. Preto zostalo
nevysvetlené, aká škoda mala byť žalobcom spôsobená.

Žalovaný uviedol, že nie je právny dôvod vyhovieť podanej žalobe o zriadenie vecného bremena,
nakoľko prístup žalobcov ku verejnej komunikácii majú zabezpečený aj inak. Žalobcovia neosvedčili,
že stavby v ich vlastníctve nemôžu riadne užívať, ak nemajú zabezpečený prístup k stavbám cez
pozemky vo vlastníctve žalovaného. Aj podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov platí, že ak existuje
k stavbe prístup z verejnej komunikácie, nemožno prostredníctvom práva cesty vynucovať prístup k

stavbe aj z inej strany cez priľahlý pozemok patriaci inému vlastníkovi, aj keby tento prístup bol pre
vlastníka stavby výhodnejší. Z pozemkov parc. č. XXXXX/XX, XXXXX/XXX, XXXXX/XX H. XXXXX/XXX
vo vlastníctve žalovaného nevedie prístup k stavbám vo vlastníctve žalobcov, preto tieto pozemky vo
vlastníctve žalovaného nie sú priľahlým pozemkom k stavbám vo vlastníctve žalobcov, čo je esenciálnou
podmienkou zriadenia vecného bremena vo forme práva cesty podľa § 151o ods. 3 Občianskeho

zákonníka. V tejto súvislosti žalovaný namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov.

17. Žalobcovia neosvedčili nárok na určenie práva cesty k pozemkom vo vlastníctve žalovaného. Z
dôvodu opatrnosti žalovaný súčasne namietal prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 230 CSP, nakoľko,
ako bolo uvedené, Okresným súdom Bratislava III bolo pod sp. zn. 44C/23/2022 vydané

právoplatné rozhodnutie o zastavení konania v právnej veci žalobcov proti žalovanému o zriadenie
vecného bremena, ktorým sa žalobcovia domáhali toho istého nároku na tom istom skutkovom základe,
ako v prípade konajúcim súdom prejednávanej žaloby. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný žiadal,
abysúdpovykonanomdokazovanížalobuzamietolažalovanémupriznalnároknanáhradutrovkonania
v rozsahu 100 %.

18.Žalobcoviatrvalinadôvodnostipodanejžalobyavplnomrozsahusapridržiavalivšetkýchdoterajších
tvrdení. Argumentáciu žalovaného považovali za neopodstatnenú a tendenčnú, s uvedením viacerých
nepravdivých skutočností. V súvislosti s tvrdením žalovaného, že žalobcovia údajne nesplnili povinnosť
uloženú výrokom uznesenia Okresného súdu Bratislava III zo dňa 18.03.2022, sp. zn. 65C/8/2022, t.

j. povinnosť podať žalobu vo veci samej v lehote 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia,
žalobcovia poukázali na skutočnosť, že včasnosť podania žaloby potvrdil samotný súd, ktorý uviedol, že
žalobu o zriadenie vecného bremena podali žalobcovia 30. septembra 2022, a tým si riadne a včas splnili
povinnosť, ktorá im bola uvedeným uznesením o nariadení neodkladného opatrenia v súdom stanovenej
lehote uložená.

19.Žalobcoviapriznali,žepoužilinesprávnuterminológiu,keďuviedli,žepredmetnácestnákomunikácia
nachádzajúca sa na pozemkoch žalovaného je miestnou komunikáciou v zmysle cestného zákona.
Žalovaný však túto komunikáciu dve desaťročia dovolil využívať žalobcom a aj iným tretím osobám, akocestu na prechod a prejazd. Preto konštatovali, že sa jednalo o komunikáciu sprístupnenú na využitie
širokej verejnosti so súhlasným postojom žalovaného, a to až do času jej nečakaného a neohláseného
hermetického uzavretia. Žalobcovia, ako aj iné osoby, túto cestu využívali dobromyseľne ako prístupovú

cestu ku svojim pozemkom a stavbám, pričom táto skutočnosť do obdobia jej uzavretia žalovanému
neprekážala.

20. Žalobcovia sa ohradili voči argumentácii žalovaného týkajúcej sa údajnej absencie potreby súhlasu
akejkoľvek tretej osoby s výstavbou hermetickej uzávierky cestnej komunikácie nachádzajúcej sa v

záhradkárskej osade Veľké Jazero II. Na vybudovanie betónového plotu, ktorý sa v zmysle zákona č.
50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku považuje za drobnú stavbu, bolo potrebné
stavebné povolenie, pričom žalovaný tento plot zriadil bez akejkoľvek vedomosti príslušných úradov.

21. Žalobcovia sa nestotožnili ani s tvrdením žalovaného, že aj po uzavretí záhradkárskej osady Veľké
Jazero II. majú naďalej možnosť dostať sa k svojim pozemkom a tak nie je potrebné zriadenie nimi

navrhovaného vecného bremena. Prístup k verejnej komunikácii vedie cez množstvo ďalších pozemkov,
ktoré sú vo vlastníctve veľkého počtu tretích osôb, ktoré zrejme len z dôvodu nevedomosti o vzniknutej
situácii tolerovali prejazd žalobcov a prípadne iných osôb cez svoje pozemky bez toho, aby k týmto
pozemkom bolo zriadené akékoľvek užívacie právo v prospech vlastníkov nehnuteľností v záhradkárskej
oblasti Veľké Jazero I. Žalobcovia zdôraznili aj skutočnosť, že vzdialenosť od pozemkov vo vlastníctve

žalobcov do obce Rovinka cez pozemky žalovaného je dlhá presne 1,758 km, pričom trasa od pozemkov
vo vlastníctve žalobcov cez obec Dunajská Lužná do obce G. je niekoľkonásobne dlhšia.

22. Žalovaný tvrdil, že žalobcovia majú právo prístupu k stavbám v ich vlastníctve zabezpečené na
základe zmluvne zriadeného vecného bremena práva prechodu a prejazdu cez pozemky parc. č.

XXXXX/X, XXXXX/XXX, XXXXX/XXX H. XXXXX/XXX. Žalobcovia však poukázali na skutočnosť, že
žalovaný zrejme opomenul uviesť, že od parc. č. XXXXXX/XXX a č. XXXXX/XXX je nutné prejsť aj cez
parcelu č. XXXXX/XXX, ktorá je vo vlastníctve súkromnej osoby. K predmetnej parcele nie je zriadené
žiadne užívacie právo v prospech žalobcov a cez parcelu boli nútení prechádzať bez akéhokoľvek
právneho titulu.

23. Žalobcovia nesúhlasili ani s názorom žalovaného, že vlastníci 150 ďalších objektov v osade Veľké
Jazero I., ktorí sa do predmetného konania iniciovaného žalobcami nezapojili, sú s predmetnou situáciou
spokojní. To, že nie všetci obyvatelia chceli a mohli investovať svoje peniaze do súdneho konania a
právneho zastúpenia, nemôže byť vykladané ako ich konkludentný súhlas so vzniknutou situáciou. V

žiadnom prípade nemožno nároky žalobcov na zriadenie vecného bremena subsumovať pod pohnútku
žalobcov o dosiahnutie komfortu či pohodlia, ale je potrebné ich vyhodnotiť ako nutnosť poskytnutia
bezodkladnej ochrany ich základnému ústavnému právu na pokojné užívanie majetku.

24. Žalobcovia upriamili pozornosť aj na snahu žalovaného o účelové oddialenie svojej povinnosti

umožniť žalobcom prechod cez pozemky, ktoré sú predmetom tohto konania. Žalobcovia nemajú inú
zákonnú možnosť, ako si zabezpečiť právo prechodu k svojim pozemkom než spôsobom, ktorý je
navrhnutý v podanej žalobe. Takýmto spôsobom nedôjde k zásahu do základných práv žalovaného
nad nevyhnutnú mieru, nakoľko k obmedzeniu vlastníckeho práva žalovaného dôjde len v nevyhnutnom
rozsahu. Samotný žalovaný v súčasnosti využíva pozemky, ktoré sú predmetom tohto konania, na

prístup k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v záhradkárskej osade Veľké Jazero II., t. j. ako príjazdovú
cestu.

25. K námietke žalovaného ohľadne skutočnosti, že žalobcovia nežiadajú zriadiť vecné bremeno k
pozemkom, ktoré priamo vyúsťujú k ich stavbám, ale žiadajú zriadenie vecného bremena k pozemkom,

ktoré nie sú považované za priľahlé pozemky na účely ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka,
žalobcovia uviedli, že v zmysle ustálenej judikatúry sa pri výklade pojmu „priľahlý pozemok" používa
širší výklad, v prospech vlastníkov. Za priľahlý pozemok potrebný na zriadenie nevyhnutnej cesty sa
považuje nielen pozemok bezprostredne priľahlý k stavbe, ale všetky pozemky, ktoré sú potrebné na
zriadenie nevyhnutnej cesty a cez ktoré má byť prístup realizovaný.

26. Na záver poukázali na absolútnu nesprávnosť právnych záverov žalovaného ohľadom prekážky
právoplatne rozhodnutej veci, nakoľko tá sa týka vecí, v ktorých bolo vydané meritórne rozhodnutie,ktoré nadobudlo právoplatnosť a nie vecí, ktoré neboli ani prejednané, nakoľko konanie bolo zastavené
pre nezaplatenie súdneho poplatku.

27. Žalovaný naďalej považoval podanú žalobu za nedôvodnú. Pridržiaval sa všetkých doposiaľ
produkovaných vyjadrení a tvrdení. Pokiaľ žalobcovia tvrdili, že žalovaný svoje nehnuteľnosti dve
desaťročia dovolil využívať žalobcom a aj iným tretím osobám ako cestu na prechod a prejazd, žalovaný
toto tvrdenie žalobcov poprel. Žiadny súhlas s užívaním svojich nehnuteľností žalobcom, resp. tretím
osobám nikdy neudelil. Do vybudovania betónového oplotenia oddeľujúceho záhradkárske osady Veľké

Jazero I. a Veľké Jazero II. žalovaný nemal možnosť fyzicky zabrániť žalobcom a tretím osobám
zneužívať pozemky žalovaného k prechodu a prejazdu k ich nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v
záhradkárskej osade Veľké Jazero I.

28. Nie je pravdou, že zvyšní členovia záhradkárskej osady Veľké Jazero I. nechceli, resp. nemohli
investovať svoje peniaze do súdneho konania a právneho zastúpenia ohľadom zriadenia vecného

bremena tak, ako to urobili žalobcovia. Žalobcovia toto konanie iniciovali výlučne z dôvodu zabezpečiť
si prechod a prejazd na verejnú komunikáciu aj cez pozemky žalovaného v rámci záhradkárskej osady
Veľké Jazero II., nakoľko je to pre nich pohodlnejšie a kratšie pri ich ceste napr. do Bratislavy.

29. Žalovaný zotrval na svojom tvrdení o neurčitosti a vágnosti tvrdení žalobcov o obchádzke a časovej

náročnosti, ktorú uviedli v podanej žalobe. Ak v podanej replike uviedli, že „katastrofálna" dopravná
situácia spôsobuje nemalé komplikácie viacerým žalobcom ako rodičom nezaopatrených maloletých
školopovinných detí, potom je potrebné uviesť, že spomedzi žalobcov sú rodičmi školopovinných detí
len žalobcovia v 1. a 2. rade.

30. Je logické, že žalovaný nemal v úmysle umožniť žalobcom prejazd k ich nehnuteľnostiam, keďže
nerušený prístup k svojim nehnuteľnostiam majú žalobcovia zabezpečený inak. V zápisnici zo dňa
23.05.2022, na ktorú v rámci repliky odkazovali žalobcovia, sa zaznamenal podnet niektorých členov
záhradkárskej osady Veľké Jazero II. na prevod nehnuteľností patriacich žalovanému, nakoľko nákup
týchto bol v minulosti financovaný z prostriedkov jednotlivých členov záhradkárskej osady Veľké Jazero

II. a títo považovali za potrebné právny vzťah členov ZO vo vzťahu k pozemkom, cez ktoré prechádzajú
k svojim stavbám, zosúladiť so skutkovým stavom. Napriek tomuto podnetu však výbor žalovaného ani
členská schôdza žalovaného neučinila žiadne kroky k prevodu vlastníckeho práva.

31.NerušenýprístupžalobcovkichstavbámcezkomunikáciuvrámcizáhradkárskejosadyVeľkéJazero

I. je zabezpečený cez vybudovanú komunikáciu. Ako dôkaz o neobmedzenom prístupe žalobcov ku
svojim stavbám v rámci záhradkárskej osady Veľké Jazero I., navrhol žalovaný v zmysle § 211 ods. 2
CSP vykonanie obhliadky veci - komunikácie vedúcej od stavieb žalobcov k verejnej komunikácii v obci
Dunajská Lužná.

32. Žalovaný skonštatoval, že žalobcovia nepreukázali akékoľvek obmedzenie práva užívať svoje
nehnuteľnosti v dôsledku nemožnosti prechádzať cez pozemky žalovaného a zriadenie vecného
bremena v prospech žalobcov by vzhľadom na všetky okolnosti prejednávanej veci predstavovalo
neprimeraný zásah do práva žalovaného na ochranu a nerušené užívanie svojho majetku a majetku
členov záhradkárskej osady Veľké Jazero II., nakoľko tento by bol nútený natrvalo odstrániť betónové

oplotenie vybudované na vlastnom pozemku s cieľom uzavrieť záhradkársku osadu Veľké Jazero II. a
zabrániť tak vstupu neoprávnených osôb do tejto osady a chrániť tak majetok jej členov. Autoritatívnym
rozhodnutím súdu o zriadení cesty cez pozemky žalovaného v rámci záhradkárskej osady Veľké Jazero
II. v prospech žalobcov by došlo k neodôvodnenému zníženiu hodnoty veľkého počtu nehnuteľností
v rámci záhradkárskej osady Veľké Jazero II., a to z dôvodu frekventovaného prechodu a prejazdu

žalobcov zo záhradkárskej osady Veľkej Jazero I. popred 51 stavieb členov záhradkárskej osady Veľké
Jazero II. a naopak, k neodôvodnenému zvýšeniu hodnoty dokopy piatich, resp. šiestich nehnuteľností
patriacich žalobcom. Žalovaný taktiež podotkol, že žalobcovia nadobúdali svoje nehnuteľnosti v rámci
záhradkárskej osady Veľké Jazero I. s vedomím, že prístup k týmto cez pozemky patriace žalovanému
nie je nijako zmluvne, resp. na základe rozhodnutia súdu zabezpečený. Vzhľadom na vyššie uvedené

žalovaný žiadal, aby súd po vykonanom dokazovaní žalobu podanú žalobcami zamietol a žalovanému
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.33. Žalovaný podaním zo dňa 06.06.2024 navrhol zabezpečiť a vykonať dôkaz, konkrétne aby konajúci
súd ustálil, koľkokrát bolo z telefónneho čísla žalobcu v 1. rade volané na t. č. XXXX XXX XXX (R.
brána) za účelom otvorenia si vstupnej brány do záhradkárskej osady Rovinka - Veľké Jazero II, a to v

období od 01.06.2022 do 22.05.2024. Vykonaním navrhovaného dôkazu a ustálením počtu vykonaných
hovorov na t. č. R. brány v uvedenom období chcel žalovaný podporiť svoje tvrdenia, že v prípade
žalobcu v 1. rade k riadnemu užívaniu jeho nehnuteľnosti nie sú pozemky patriace žalovanému jedinou
možnou prístupovou cestou, nakoľko prístup k svojej nehnuteľnosti má zabezpečený inak a prechod a
prejazd cez pozemky žalovaného využíval iba sporadicky ako alternatívnu trasu. V prílohe tohto podania

žalovaný zároveň založil do súdneho spisu listinu - výzvu exekútorky, ktorá vyzvala žalovaného na
odstránenie časti betónového oplotenia medzi záhradkárskymi osadami Veľké Jazero I. a II., nakoľko
v zmysle tvrdenia žalobcov je zo strany žalovaného umožnený prejazd, no v obmedzenej šírke. Týmto
dôkazom žalovaný preukazoval svoje tvrdenia o tom, že pre užívanie svojich stavieb majú od počiatku
zabezpečený prístup inak, a to prostredníctvom pozemkov v rámci osady Veľké Jazero I. a priľahlých
pozemkov, keďže s užívaním ich stavieb je spojený o. i. aj vývoz domových žúmp prostredníctvom

fekálnych vozidiel, ktoré k stavbám žalobcov, nachádzajúcim sa v osade Veľké Jazero I., prichádzajú bez
akéhokoľvek obmedzenia práve po komunikácii v rámci tejto osady, nakoľko cez pozemky žalovaného
nákladné vozidlá nevedia prejsť. Pre vysvetlenie žalovaný uviedol, že exekútor v uvedenej exekučnej
veci žiadne pokuty žalovanému neuložil, nakoľko mal za preukázané, že šírka priestoru je dostatočná
na prechod pešo a prejazd osobnými motorovými vozidlami.

34. Žalobcovia doručili súdu návrh na doplnenie dokazovania, v ktorom navrhli súdu vykonať výsluch
žalobkyne v 9. rade, ktorá by sa vyjadrila k meritu veci mene všetkých žalobcov. Sama pôsobí v oblasti
realitného trhu, z ktorého dôvodu mali za to, že bude súdu vedieť poskytnúť aj informácie ohľadne
skutočnosti, ako vplýva neexistencia oficiálne zriadenej príjazdovej cesty k nehnuteľnostiam žalobcov

na hodnotu týchto nehnuteľností. K základnej otázke v prebiehajúcom konaní si dovolili dodať, že cesta,
ktorú žalobcovia boli nútení využívať na prístup k svojim nehnuteľnostiam po osadení rampy zo strany
žalovaného na pozemkoch, nie je príjazdovou cestou, ale nelegálne zriadený prístup k nehnuteľnostiam,
na ktorého využívanie žalobcovia nemali žiadny právny titul a preto v prípade, ak by sa ktorýkoľvek z
vlastníkov pozemkov, cez ktoré žalobcovia pristupujú k svojím nehnuteľnostiam, rozhodol svoj pozemok

napr. oplotiť, žalobcovia by zostali okamžite bez akéhokoľvek prístupu k svojim nehnuteľnostiam.

35. Žalovaný uviedol, že prevažná časť žalobcov financuje svoje nehnuteľnosti v záhradkárskej osade
Veľké Jazero I. formou hypotéky, a teda mal za to, že financujúce banky mali prechod a prejazd k
nehnuteľnostiam žalobcov za dostatočne preukázaný aj bez toho, aby bolo potrebné zriadiť vecné

bremeno. Založil do spisu Stanovisko obce Dunajská Lužná zo dňa 17.06.2024, v ktorom sa uvádza,
že prístup k nehnuteľnostiam v rámci lokality Veľké Jazero I. je z najbližšej verejnej komunikácie v
obci Dunajská Lužná umožnený prostredníctvom komunikácie vybudovanej v súvislosti s budovaním
uvedenej lokality - lokalita Veľké Jazero I. Žalobcami predložený videozáznam bol vyhotovený v
poobedňajších hodinách, kedy je na križovatke ulíc V. a W. zhustený premávka. V tejto súvislosti

žalovaný predložil ďalšie video dokumenty, vyhotovené v čase vozenia detí do školy, z ktorých bolo
zrejmé, že na ceste medzi Dunajskou Lužnou a Rovinkou nie sú kolóny, hoci žalovaný mal naďalej za to,
že iba prípadná dĺžka cesty nie je zákonným predpokladom na zriadenie vecného bremena - práva cesty.

36. Žalobcovia v rámci záverečnej reči trvali na tom, že bolo preukázané, že majú prístup ku svojim

nehnuteľnostiam umožnený iba cez dve „cesty". Žalovaný túto skutočnosť opakovane potvrdil a nikdy
ju nerozporoval. Prvá prístupová cesta k nehnuteľnostiam vedie cez pozemky žalovaného, druhá je
obchádzková trasa dlhá cca 10 km vedúca cez obec Dunajská Lužná. V danom prípade by bol vždy
niektorý z súkromných vlastníkov zaťažený vecným bremenom z práva cesty. Žalobcovia odkázali na str.
6 uznesenia Okresného súdu Bratislava III zo dňa 18.03.2022, sp. zn. 65C/8/2022, ktorým súd nariadil

neodkladné opatrenie a uložil žalovanému povinnosť umožniť žalobcom prechod a prejazd cez jeho
pozemky. Konajúci súd v predmetnom uznesení, ktoré bolo potvrdené aj v odvolacom konaní, výslovne
uviedol, že by jednoznačne nemohlo byť považované za hospodárne, aby si žalobcovia dohadovali
právny titul so súkromnými vlastníkmi pozemkov na obchádzkovej trase vedúcej cez Dunajskú Lužnú,
nakoľko týchto vlastníkov je desiatok. Súd uzavrel, že v prejednávanej veci rozdiel medzi prvou a druhou

alternatívou bol ten, že pri prvej alternatíve cesty vedúcej cez predmetné pozemky žalovaného by
vecným bremenom bol zaťažený len jeden súkromný vlastník, a že táto alternatíva cesty je výrazne
kratšia vzdialenostne aj časovo. Ani v tunajšom konaní o zriadenie vecného bremena sa žalovanémunepodarilo vyvrátiť uvedenú argumentáciu súdu rozhodujúceho o nariadení neodkladného opatrenia a
skutočnosti, ktoré v danom čase konštatoval súd v uznesení, boli stále aktuálne a platné.

37. V konaní bolo ďalej preukázané, že pozemky, na ktorých žalobcovia žiadali zriadiť vecné bremeno,
sa využívali ako cesta desiatky rokov, čo neskôr potvrdil aj žalovaný aj tým, že v mesiacoch apríl
a máj 2024 zriadil celkom 18 vecných bremien spočívajúcich v práve prechodu pešo a prejazdu
motorovými vozidlami, a to presne na tých pozemkoch v jeho vlastníctve, ktoré sú predmetom konania.
Ďalej bolo preukázané, že neexistencia oficiálneho prístupu k nehnuteľnostiam žalobcov spôsobila

žalobcom škody, nakoľko ich nehnuteľnosti sa znehodnocujú, banky odmietali poskytovať hypotekárne
úvery na financovanie týchto nehnuteľnosti, neakceptujú ich ako zábezpeku, a problémom je aj
nemožnosť urýchleného prístupu záchranných zložiek k nehnuteľnostiam žalobcov v prípade potreby.
Zdôraznili tiež, že v civilnom procese je súd povinný postupovať tak, aby do budúcnosti zamedzil vzniku
situácii vyžadujúcich ďalšie súdne konanie v súvislosti s ním prejednávanými otázkami. V prípade
zamietnutia žaloby budú žalobcovia nútení naďalej porušovať zákon a konať v rozpore s ústavou,

nakoľkovyužívanímobchádzkovejtrasyobmedzujúvlastníckeprávoinýchosôbbezzákonnéhodôvodu,
resp. iného právneho titulu. Na základe uvedeného žiadali, aby konajúci súd rozhodol v intenciách
podanej žaloby a aby priznal žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

38. Žalovaný v záverečnej reči trval na tom, že z vykonaného dokazovania bolo zo strany žalovaného

jednoznačne preukázané, že žalobcovia majú prístup k ich nehnuteľnostiam zabezpečený inak, a to
cez pozemky v rámci záhradkárskej osady Veľké Jazero I., ktorej sú členmi a cez na ne nadväzujúce
pozemky až k hlavnej ceste v obci Dunajská Lužná. Z vykonaného dokazovania taktiež vyplynulo, že
prechod a prejazd cez pozemky žalovaného v rámci záhradkárskej osady Veľké Jazero II. využívajú
a chcú naďalej využívať iba preto, že táto cesta je pre nich časovo kratšou pri presune do obce

Rovinka a následne do Bratislavy. Žalobcami podsúvané hypotézy a „reálne" riziká o nemožnosti
využívať cestu k ich nehnuteľnostiam z hlavnej cesty v Dunajskej Lužnej z dôvodu ich majetkového
nevysporiadania, prípadného možného obmedzovania prejazdu a prechodu zo strany vlastníkov týchto
pozemkov v budúcnosti, resp. tvrdenia o potrebnej „vďačnosti" za užívanie týchto pozemkov žalobcami,
prípadne tvrdenia o nemožnosti získania hypotekárneho úveru na financovanie svojich stavieb z dôvodu

neexistencie prístupovej cesty treba rázne odmietnuť z dôvodu ich nepreukázania žalobcami.

39. Vydaním rozhodnutia súdu o zriadení cesty cez pozemky žalovaného v rámci záhradkárskej osady
Veľké Jazero II. v prospech žalobcov by došlo k neodôvodnenému zníženiu hodnoty veľkého počtu
nehnuteľností v rámci záhradkárskej osady Veľké Jazero II., z dôvodu frekventovaného prechod a

prejazdu žalobcov zo záhradkárskej osady Veľké Jazero I. popred 51 stavieb členov záhradkárskej
osady Veľké Jazero II. V rámci dokazovania žalobcovia súdu ani nepredložili ocenenie hodnoty vecného
bremena,ktoréžiadalizriadiťapredpokladali,žesúdzriadivecnébremenovzmyslenimipodanejžaloby
bezodplatne, čím by došlo k zjavnej „výhode" žalobcov oproti členom záhradkárskej osady Veľké Jazero
II.. Vecné bremeno - právo cesty bolo zriadené v prospech iných členov záhradkárskej osady Veľké

Jazero II. z dôvodu, že títo na rozdiel od žalobcov nemali žiadny iný spôsob prístupu k ich stavbám, iba
cez pozemky patriace žalovanému. Na základe uvedeného žalovaný žiadal, aby súd žalobu zamietol a
žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

40. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa čl. 20 ods. 3 ústavného zákona č. 460/1992

Zb. Ústava Slovenskej republiky, ust. § 123, § 124, §151o ods. 1 a ods. 3 Občianskeho zákonníka.

41. Súd prvej inštancie ustálil, že vlastnícke právo žalobcov k nehnuteľnostiam žalobcov v konaní
nebolo sporné a bolo dostatočne preukázané žalobcami predloženými výpismi z listov vlastníctva. Medzi
stranami nebolo taktiež sporné, že žalobcovia majú fyzicky možnosť dostať sa k svojim nehnuteľnostiam

autom alebo chôdzou prostredníctvom dvoch alternatívnych prístupových ciest, a to prístupovou cestou
cez pozemky žalovaného, ktorú však žalovaný uzavrel a prístupovou cestou cez pozemky nachádzajúce
sa v záhradkárskej osade Veľké Jazero I. vedúce k verejnej komunikácii do obce Dunajská Lužná.
Ďalej nebolo sporné ani to, že cesta cez pozemky žalovaného z hľadiska vzdialenosti nehnuteľností
žalobcov od obce Rovinka predstavuje kratšiu trasu ako cesta cez pozemky nachádzajúce sa v

záhradkárskej osade Veľké Jazero I., ale z hľadiska vzdialenosti nehnuteľností žalobcov po najbližšiu
verejnú komunikáciu predstavuje cesta cez pozemky žalovaného dlhšiu trasu ako cesta cez pozemky
nachádzajúce sa v záhradkárskej osade Veľké Jazero I. Žalobcovia v konaní argumentovali, že pre
rozhodnutie súdu v tomto konaní je relevantná vzdialenosť a časová náročnosť cesty žalobcov do obceRovinka, na druhej strane žalovaný argumentoval tým, že pre rozhodnutie súdu v tomto konaní je
relevantná vzdialenosť a časová náročnosť cesty žalobcov po najbližšiu verejnú komunikáciu.

42. Súd prvej inštancie sa stotožnil s argumentáciou žalobcov v tom smere, že pre rozhodovanie o
zriadení vecného bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka má relevanciu práve najkratšia
a najefektívnejšia prístupová trasa k stavbe z najbližšej verejnej komunikácie. Nestotožnil sa však so
žalobcami v tom, že za prístup k stavbe možno považovať cestu vedúcu z miesta svojvoľne určeného
vlastníkom stavby (v danom prípade žalobcami označená obec G.. Súd prvej inštancie uviedol, že

žalobcovia označili cestu cez Dunajská Lužnú ako obchádzkovú trasu iba účelovo, v skutočnosti ide o
najkratšiu trasu vedúcu k nehnuteľnostiam žalobcov.

43. Pre splnenie zákonných podmienok na zriadenie vecného bremena nebolo dôležité, že žalobcovia
majú k dispozícii iný prístup vedúci na komunikáciu, ktorá v niektorých časoch býva preťažená veľkým
množstvom dopravných prostriedkov. Skutočnosť, že žalobcovia trpia nepohodlím v prípade presunu

zo svojej nehnuteľnosti v určitých časoch a na určité miesta neznamená, že sú oprávnení domáhať
sa zriadenia vecného bremena voči vlastníkovi akéhokoľvek pozemku, cez ktorý mienia pristupovať ku
svojim stavbám.

44. Súd prvej inštancie pri aplikácii hmotnoprávnych noriem vychádzal zo stavu zisteného ku dňu

vyhlásenia rozsudku. Nebolo možné vychádzať z toho, že potenciálne, ak dôjde k zmene aktuálneho
stavu, dôjde k vzniku situácie vyžadujúcej si opätovné podanie žaloby proti žalovanému, prípadne proti
iným vlastníkom nehnuteľností, cez ktoré majú žalobcovia v súčasnosti možnosť prístupu k svojim
stavbám.

45. Súd prvej inštancie sa nestotožnil ani s argumentom, že nehnuteľnosti žalobcov sa znehodnocujú
pre neexistenciu prístupu. Situácia, kedy de iure žalobcovia nemajú právny nárok pristupovať k svojim
nehnuteľnostiam cez pozemok žalovaného je dlhodobá, plynutím času sa nemení, a teda nemôže
mať vplyv na vývoj cien nehnuteľností. Na záveroch súdu prvej inštancie nemení nič ani skutočnosť,
že cez pozemok žalovaného nemajú k nehnuteľnostiam žalobcov prístup záchranné zložky. Hypotéza

právnej normy upravenej v § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka neustanovuje ako
dôvod pre zriadenie vecného bremena súdom prípad, kedy je to účelné za účelom prístupu záchranných
zložiek. Súd prvej inštancie sa podrobnejšie nezaoberal ani argumentáciou žalobcov o tom, že žalovaný
na svojich pozemkoch postavil betónový múr bez stavebného povolenia, nakoľko konformita konania
žalovaných s právnymi normami správneho práva pri ohlásení a realizácii stavieb nebola predmetom

tohto konania. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru , že žalobcovia majú
aktuálne zabezpečený prístup ku svojim nehnuteľnostiam inak, ako prístupovou trasou cez pozemky
žalovaného, vo vzťahu ku ktorým sa domáhali zriadenia vecného bremena. Aplikácia ustanovenia §
151o ods. 3 Občianskeho zákonníka v prejednávanej veci neprichádzala do úvahy a žalobu tak súd
prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú, preto ju v celom rozsahu zamietol.

46. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP, pričom žalovaný mal
v konaní plný úspech a preto mu súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

47. Žalobcovia proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie, a to z dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. b), písm. d), písm. f), písm. h) CSP. Rozsudok považovali za nezákonný, vychádzajúci
z nesprávneho vyhodnotenia vykonaných dôkazov a z nesprávneho právneho posúdenia veci, za
arbitrárny, nedôvodný a nepreskúmateľný. V plnej miere odkázali na svoje písomné podania a ústne
prejavy adresované súdu prvej inštancie a osobitne poukázali na svoju písomnú záverečnú reč zo dňa

08.11.2024, v ktorej zhrnuli všetky svoje argumenty a skutočnosti podstatné pre rozhodnutie.

48. Žalobcom nebolo zrejmé, z akého dôvodu súd prvej inštancie považoval vlastnícke právo tretej
osoby k pozemkom, ku ktorým žalobcovia žiadali zriadiť vecné bremeno, za nadradené vlastníckemu
právu množstva tretích osôb, cez ktorých pozemky sú žalobcovia nútení pristupovať ku svojim

nehnuteľnostiam, a to navyše bez akéhokoľvek oprávnenia a právneho titulu. Poukázali aj na fakt, že
obsahom svojho rozhodnutia konajúci súd v podstate nabádal žalobcov, aby naďalej porušovali práva
vlastníkov pozemkov, cez ktoré bez riadneho právneho titulu pristupujú ku svojim nehnuteľnostiam,
pretože žalobcovia síce majú prístup ku svojim nehnuteľnostiam zabezpečený aj inak, ako cez pozemkyžalovaného, ale tento „iný" prístup je vo svojej podstate svojpomocou na strane žalobcov, nakoľko sa
jedná o nezákonné využívanie parciel patriacich množstvu vlastníkov; súd prvej inštancie však uzavrel,
že protiprávne konanie žalobcov je prípustné aj do budúcnosti, dokonca deklaroval, že svojpomoc je

súdnou autoritou akceptovateľný stav, ktorý nevyžaduje žiadnu intervenciu. Žalobcovia sa neobrátili
na súd z dôvodu, že nemajú inú možnosť prístupu ku svojim nehnuteľnostiam ale preto, že nemajú
riadnu, zákonnú možnosť prístupu ku svojim nehnuteľnostiam, nakoľko súčasný stav je svojpomocou
bez opory v zákone a v prípade, ak by sa ktorýkoľvek z vlastníkov parciel, cez ktoré vedie neoficiálny
prístup k nehnuteľnostiam žalobcov, rozhodol svoju parcelu ohradiť, žalobcovia by úplne stratili ku

svojim nehnuteľnostiam akýkoľvek prístup. Súd prvej inštancie nepochopiteľne uzavrel, že žalobcovia sa
domáhalizriadeniavecnéhobremenakpozemkomvovlastníctvežalovanéhozdôvodusvojhokomfortu,
čo však nie je pravdou a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a ani vo vyjadreniach žalobcov, ktorí
od počiatku riadne deklarovali, že síce majú umožnený prístup ku svojim nehnuteľnostiam, ale tento je
nezákonný a nie je možné ho zlegalizovať.

49. Pokiaľ súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia si svojvoľne a účelovo určili „bod", od ktorého
posudzovali prístup ku svojim nehnuteľnostiam, na základe čoho žalobcovia označili cestu cez Dunajskú
Lužnú ako obchádzkovú trasu, pričom podľa názoru súdu prvej inštancie cesta cez Dunajskú Lužnú nie
jevprípadežalobcovobchádzkou,alevskutočnostiideonajkratšiucestuvedúcukichnehnuteľnostiam;
žalobcovia zdôraznili, že si obec Rovinka ako „bod", od ktorého posudzovali prístup ku svojim

nehnuteľnostiam nevybrali účelovo, z dôvodu súdiť sa so žalovaným, ale z titulu, že sú obyvateľmi
obce Rovinka a v obci Rovinka sa nachádzajú ich nehnuteľnosti, prístup ku ktorým je predmetom
konania o zriadenie vecného bremena. Žalobcovia opakovane poukázali na skutočnosť, že žalobcom
síce nie je bránené v prístupe k nehnuteľnostiam na obchádzkovej trase cez obec Dunajská Lužná, ale
samotná skutočnosť, že doposiaľ ani jeden z desiatok vlastníkov na danej trase neuzavrel svoj pozemok

neznamená, že sa jedná o akceptovateľný právny stav.

50. V konaní bolo preukázané, že žalobcovia kupovali nehnuteľnosti v čase, keď k nim viedla prístupová
cesta cez pozemky žalovaného, a v tomto čase aj žiadali o poskytnutie hypoték. V súčasnosti, keď je
nutné hypotéky refinancovať, financujúce banky majú problém s tým, že k nehnuteľnostiam žalobcov

nie je zriadená riadna prístupová cesta, ku ktorej používaniu by mali žalobcovia oprávnenie.

51. Žalobcovia ďalej uviedli, že podanie žaloby proti vlastníkom parciel, cez ktoré v súčasnosti pristupujú
k svojím nehnuteľnostiam, by bolo nielen nehospodárne, ale dokonca takmer nemožné, a zároveň
považovali za neprípustné, aby súd prvej inštancie v podstate prisvedčil opodstatnenosti žaloby, avšak

nie v súčasnej dobe, kedy je podľa názoru súdu prvej inštancie nezákonný stav udržateľný pre nečinnosť
vlastníkov parciel, cez ktoré sú žalobcovia nútení pristupovať ku svojim nehnuteľnostiam.

52.Žalobcoviavkonanípredsúdomprvejinštancietvrdili,žeformuláciuvustanovení §151oods.3
Občianskeho zákonníka „prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak", je potrebné vykladať ako

„iným zákonným spôsobom" a nie ako „akýmkoľvek, aj nezákonným spôsobom", avšak tento názor bol
súdom prvej inštancie odmietnutý ako nesprávny. Tento záver považovali žalobcovia za prinajmenšom
zvláštny, pretože v podstate deklaroval, že akýkoľvek zásah do ústavou chráneného vlastníckeho práva
je v poriadku až do momentu, kým vlastník nevznesie voči nemu námietku. Takýto výklad zo strany
súdnej autority mení ponímanie právneho štátu, je bezprecedentný a ústavne neudržateľný, nakoľko sa

nesie v duchu „je to síce nezákonné, ale minimálne pokiaľ nie je hmatateľný dôkaz, že by to niekomu
prekážalo, tak je to prípustné".

53. Ďalej žalobcovia namietali, že súd prvej inštancie sa nijakým spôsobom nevyjadril a nevysporiadal
s tým, akým spôsobom je zabezpečená včasná ochrana života, zdravia a majetku v prípade núdze,

keďže k nehnuteľnostiam žalobcov nemajú záchranné zložky riadny prístup. Napriek tomu, že príslušné
ustanovenie Občianskeho zákonníka výslovne nehovorí o potrebe zriadenia vecného bremena z
dôvodu, že k nehnuteľnostiam nemajú prístup záchranné zložky, súd prvej inštancie túto relevantnú
skutočnosť musí vziať do úvahy pri svojom rozhodovaní.

54. Odôvodnenie rozsudku žalobcom pripadalo príliš simplexne, s ohľadom na ich argumentáciu v
konaní, ktorá odborným spôsobom súdu prvej inštancie podrobne uviedla, na čom sú založené ich
závery o oprávnenosti ich nároku. Prvoinštančný súd najmä nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie,
keď neuviedol, na základe akých zákonných skutočností považuje existenciu protiprávneho stavu zaprávne udržateľnú a na čom zakladá svoj právny záver; neposkytol odpoveď na otázku, či je súčasný
stav veci, ktorý súd odobril aj do budúcnosti, v súlade so zásadou proporcionality; postupoval arbitrárne
a postupoval príliš formalisticky. Prejavom formalistického prístupu je podľa názoru Ústavného súdu

aj absencia skutkovej a právnej stránky rozhodnutia, najmä keď na takýto nedostatok sťažovateľ v
príslušnom konaní poukázal. Takýto postup môže smerovať k vysloveniu porušenia niektorého zo
základných práv sťažovateľa. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a
relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov
sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia.

55. Žalobcovia navrhli, aby odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil rozhodnutie
Mestského súdu Bratislava IV a postupom podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne aby postupom podľa § 388 CSP zmenil rozhodnutie
tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalobcom prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

56. Žalovaný považoval rozsudok súdu prvej inštancie za zákonný a vecne správny. Prvoinštančný súd
v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, podrobne opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a citoval
právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Žalovaný

savplnomrozsahuodvolalnanímpredloženépodania,vyjadreniaazáverečnúreč,kdepodrobnezhrnul
priebeh konania a vyjadril sa k všetkým tvrdeniam žalobcov. Ako bolo preukázané v rámci konania,
pozemky v rámci osady Veľké Jazero I., cez ktoré žalobcovia prechádzajú ku svojim nehnuteľnostiam v
osadeVeľkéJazeroI.súupravenéakocestaaakocestakstavbámslúžiatomutoúčeludesaťročia,užod
čias budovania osady Veľké Jazero I.. Tento prístup žalobcov nikto nijakým spôsobom neobmedzuje ani

v minulosti neobmedzoval. Ak žalobcovia v podanom odvolaní tvrdili, že prvoinštančný súd napadnutým
rozsudkom odobril trvanie a existenciu protiprávneho stavu, resp. legitimizoval svojpomoc zo strany
žalobcov, potom považoval žalovaný za potrebné toto tvrdenie dôrazne odmietnuť ako scestné a
účelové, nakoľko predmetom konania nie je úprava právnych vzťahov tretích osôb k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v osade Veľké Jazero I., ale to, či sú splnené zákonné predpoklady na zriadenie

vecného bremena - práva cesty cez pozemky žalovaného.

57. Argument žalobcov, že zriadenie práva cesty cez pozemky žalovaného je potrebné z dôvodu, že sú
obyvateľmi obce Rovinka, ich nehnuteľnosti sa nachádzajú v obci Rovinka a preto im nie je zrejmé, prečo
by k svojim stavbám mali pristupovať inak, ako cez pozemky žalovaného, je podľa názoru žalovaného

novým skutkovým tvrdením/okolnosťou, od ktorej sa v odvolaní odvodzuje žalobcami tvrdený nárok.
Žalovaný toto tvrdenie považoval za irelevantné, nakoľko v žalobe žalobcovia potrebu prechádzať k ich
stavbám v osade Veľké Jazero I. cez pozemky žalovaného v osade Veľké Jazero II. obhajovali inou
skutkovou okolnosťou - časovou a vzdialenostnou úsporou pri ich presune do práce, resp. do školy s
deťmi a v tomto smere produkovali dôkazy. Okrem toho, obyvateľmi obce Rovinka sú nanajvýš traja

zo žalobcov.

58. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že v čase kúpy nehnuteľností a zriaďovania hypoték žalobcovia
taktiež nemali žiadny právny nárok užívať pozemky žalovaného ako príjazdovú cestu k svojim stavbám,
preto je klamlivé tvrdenie, že v čase kupovania nehnuteľností k týmto viedla prístupová cesta cez

pozemky žalovaného a banky ju mali podľa tvrdenia žalovaných akceptovať ako príjazdovú cestu, no
zrazu prístupová cesta k stavbám žalobcov cez pozemky v rámci osady Veľké Jazero I. nie je ako prístup
bankami akceptovaná. Žalobcovia v tomto smere neprodukovali žiadny relevantný dôkaz a ich tvrdenie
je čírou domnienkou a vedomím zavádzaním súdu.

59. Žalovaný sa plne stotožnil s odôvodnením súdu prvej inštancie, že aktívne legitimovaným v konaní
o zriadenie vecného bremena podľa § 151o ods. 3 je ten, kto nemá prístup k svojej stavbe zabezpečený
inak. Naopak, je právne neudržateľné tvrdenie žalobcov, že súd sa má „pozerať dopredu" a na základe
podanej žaloby, v situácii, kedy už existuje prístup žalobcov k ich stavbám inak, zriadiť právo cesty cez
pozemky žalovaného ako akýsi „bianko" prístup len preto, že žalobcovia sa domnievajú, že napr. niekto

z nestotožnených vlastníkov niekedy v budúcnosti možno nejakým spôsobom obmedzí ich prístup k
stavbám. Záchranné zložky majú ničím neobmedzený prístup k stavbám žalobcov cez pozemky v osade
Veľké Jazero I. a na ne nadväzujúce pozemky až k verejnej komunikácii v obci Dunajská Lužná.60. Pokiaľ žalobcovia odvolanie odôvodnili aj porušením práva na spravodlivý proces a uviedli, že
napadnuté rozhodnutie postráda náležitosti v zmysle platných právnych predpisov, na tomto mieste
žalovaný poukázal na skutočnosť, že odvolanie sa žalobcov na uvedený odvolací dôvod je takisto iba

„povinnou jazdou" s cieľom dosiahnuť zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie
po vykonanom dokazovaní v súlade s platnými právnymi predpismi žalobu podanú žalobcami zamietol,
nakoľko neboli splnené podmienky pre vydanie rozhodnutia, ktorým by súd vecné bremeno v prospech
žalobcov zriadil a toto svoje rozhodnutie konajúci súd riadne, v súlade s právnymi predpismi a ustálenou
judikatúrou aj odôvodnil. Navrhol, aby príslušný súd rozhodnutie Mestského súdu Bratislava IV potvrdil

a súčasne priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

61. Žalobcovia v plnej miere odkázali na podané odvolanie a rozporovali vyjadrenie žalovaného ako
tendenčné a nemajúce oporu v zákone. Tvrdenie žalovaného, že pozemky, cez ktoré žalobcovia
prechádzajú v rámci osady Veľké Jazero I. sú upravené ako cesta považovali za nepravdivé, nakoľko v
konaní pred súdom prvej inštancie bolo toto tvrdenie jednoznačne vyvrátené listinnými dôkazmi, napr.

stanoviskom obce Dunajská Lužná zo dňa 05.06.2024, v ktorom sa uvádza, že k nehnuteľnostiam
žalobcov nie je možný prístup z obce Dunajská Lužná, nakoľko v danej lokalite nie je vybudovaná
žiadna prístupová komunikácia. Žalobcovia zopakovali, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo
preukázané, že nemajú ku svojim nehnuteľnostiam zabezpečený prístup cez inú príjazdovú cestu,
ktorú by mohli využívať v súlade so zákonom a nie „načierno". Žalobcovia uviedli, že s konaním

žalovaného spočívajúcom v hermetickom uzatvorení cesty nesúhlasili ani členovia záhradkárskej osady
žalovaného a ďalej, že časť členov záhradkárskej osady Veľké Jazero I. sa nepripojila k žalobe z
titulu, že poznajú pocit nadradenosti žalovaného a jeho autoritatívne spôsoby a neverili v dosiahnutie
spravodlivostianivsúdnomkonaní,pričomzuvedenéhodôvodunásledneneboliochotníznášaťnáklady
na takéto súdne konanie. Žalobcovia pripomenuli, že v otázke poklesu hodnoty nehnuteľností žalobcov

a ku škodám, ktoré žalobcom vznikli, všetko titulom hermetického uzatvorenia pozemkov žalovaného
a následnej straty prístupu k nehnuteľnostiam žalobcov cez úradmi akceptovanú prístupovú cestu,
bolo v konaní pred súdom prvého stupňa jednoznačne preukázané, že banky akceptovali prístupovú
cestu k nehnuteľnostiam žalobcov cez pozemky žalovaného, nakoľko išlo o riadnu prístupovú cestu.
Po tom, ako si žalovaný pozemky hermeticky uzavrel, žalobcom ostala na prístup k nehnuteľnostiam

iba rozbitá obchádzková trasa, vedúca cez pozemky desiatok rôznych vlastníkov, ktorej využívanie je
do budúcnosti spojené aj s inými, prakticky neriešiteľnými právnymi problémami, pričom banky a iné
orgány a inštitúcie túto trasu ako prístupovú cestu neakceptujú. Žalobcovia uviedli, že na preukázanie
tvrdenia, že záchranné zložky majú ničím neobmedzený prístup k nehnuteľnostiam žalobcov v osade
Veľké Jazero I. cez pozemky Veľké Jazero I. a na ne nadväzujúce pozemky až k verejnej komunikácii

v obci Dunajská Lužná, neprodukoval žalovaný žiadny dôkaz. Žalobcovia do konania predložili dôkaz -
stanoviskoOperačnéhostrediskazáchrannejzdravotnejslužbySlovenskejrepublikyzodňa01.08.2019,
v zmysle ktorého hermetické uzatvorenie cesty žalovaným sťažuje prístup a prácu záchranným zložkám,
ktorá skutočnosť môže mať fatálne následky. Pokiaľ žalovaný uviedol, že žalobcovia žiadali zriadiť
právo cesty cez pozemky žalovaného bezodplatne, toto tvrdenie je opäť nepravdivé a v rozpore s

vykonaným dokazovaním. Žalobcovia opakovane žalovanému deklarovali, že sa nebránia zriadeniu
vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu za odplatu, ba dokonca žalovanému
ponúkli, že sa budú podieľať aj na úhrade nákladov za údržbu prístupovej cesty. Vyjadrenie žalovaného
považovali za nedôvodné, účelové a v rozpore s vykonaným dokazovaním, preto navrhli, aby odvolací
súd rozhodol v intenciách podaného odvolania.

62. Žalovaný sa naďalej odvolával na ním produkované podania, záverečnú reč, ako aj písomné
vyjadrenie k odvolaniu podanému žalobcami. V rámci konania žalobcovia nepredložili žiadny relevantný
dôkaz, preukazujúci tvrdenie o znížení hodnoty ich nehnuteľností z dôvodu legitímneho konania
žalovaného, a to uzavretia vlastnej osady. Za tejto situácie žalovaný nemal dôvod zabezpečovať iný

dôkaz, ktorý by vyvrátil ničím nepodložené tvrdenia žalobcov. Tvrdenie žalobcov, že deklarovali ochotu
zriadiť vecné bremeno za odplatu považoval žalovaný za niečo nové v rámci tohto konania, keďže z
obsahu spisu nevyplýval akýkoľvek náznak vôle zriadiť vecné bremeno za odplatu. Žalovaný uzavrel, že
žalobcoviamajúbezproblémovýprístupksvojimstavbámanehnuteľnostiamvrámciosadyVeľkéJazero
I., ktorej sú členmi, teda prístup k svojim nehnuteľnostiam majú zabezpečený inak. Zotrval na návrhu,

aby príslušný súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a priznal žalovanému nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.63. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), vec prejednal
bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385
ods. 1 CSP neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie,

nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a po preskúmaní odvolania, ako aj celého obsahu spisu, dospel
k záveru, že odvolanie žalobcov je nedôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné potvrdiť.

64. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne a právne správny, je výsledkom vykonaného dokazovania, a
ako taký ho odvolací súd potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2 CSP). Odvolatelia v podanom odvolaní neuvádzali

podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie
odvolacieho súdu. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný
žalobou, a teda aj odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania.

65. V prejednávanej veci sa súd prvej inštancie náležite zaoberal posúdením dôvodnosti žaloby
z hľadiska všetkých relevantných prostriedkov procesného útoku, ktorými žalobcovia preukazovali

dôvodnosť svojej žaloby a prostriedkov procesnej obrany, ktorými sa žalovaný bránil proti žalobcami
uplatňovanému nároku, správne zameral svoje dokazovanie na zisťovanie všetkých podstatných
skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia danej veci, jeho skutkové
zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré
z vykonaných dôkazov, z prednesov sporových strán, z obsahu spisu vyplynuli počas konania najavo,

následne tieto, v súlade so zásadou voľného hodnotenie dôkazov (čl. 15 CSP v spojení s § 191 CSP)
správne vyhodnotil, a dospel tak k správnym skutkovým záverom, z ktorých vyvodil aj správne právne
závery.

66. Žalobcovia sa žalobou domáhali zriadenia práva prechodu a prejazdu osobnými motorovými

vozidlami zodpovedajúceho vecnému bremenu ako vlastníci stavieb so súpisnými číslami XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX H. XXXX, ktoré sú zapísané na listoch vlastníctva č. XXX, XXX, XXXX, XXXX,
XXXX H. XXXX, vedených Okresným úradom Senec, katastrálny odborom, pre obec G., katastrálne
územie G., cez pozemky nachádzajúce sa v obci G., katastrálnom území G., ktoré sú vedené Okresným
úradom Senec, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXX, ako parcely registra „. č. XXXXX/

XXX, č. XXXXX/XX, č. XXXXX/XX a č. 21274/145, vo výlučnom vlastníctve žalovaného v podiele 1/1 k
celku. Zriadenia práva prechodu a prejazdu osobnými motorovými vozidlami sa domáhali na skutkovom
základe, že sú vlastníkmi stavieb s vyššie špecifikovanými súpisnými číslami, ktoré sa nachádzajú v
záhradkárskej osade Veľké Jazero I., ku ktorým vedie miestna komunikácia cez pozemky žalovaného,
ktorá bola dve desaťročia prístupná z verejnej cesty, až kým ju žalovaný dňa 11.09.2020 hermeticky

uzavrel, čím znemožnil prechod po tejto miestnej komunikácii. Žalobcovia sa z tohto dôvodu vedeli ku
svojim nehnuteľnostiam dostať iba cez obchádzkovú trasu cez Dunajskú Lužnú, ktorá je dlhá približne
10 km a ráno počas zvýšenej premávky zaberie 30-40 minút.

67. Súd prvej inštancie žalobu zamietol s tým, že z hľadiska splnenia zákonných podmienok na zriadenie

vecného bremena nie je relevantné, že žalobcovia majú k dispozícii iný prístup vedúci na komunikáciu,
ktorá v niektorých časoch býva preťažená veľkým množstvom dopravných prostriedkov. Skutočnosť,
že žalobcovia trpia diskomfortom v prípade presunu zo svojej nehnuteľnosti v špecifických časoch na
špecifické destinácie neznamená, že sa môžu domáhať zriadenia vecného bremena voči vlastníkovi
akéhokoľvek pozemku, ktorý chcú používať na pristupovanie ku svojim stavbám. Súd prvej inštancie

skonštatoval, že žalobcovia označili cestu cez Dunajskú Lužnú ako obchádzkovú trasu iba účelovo.

68. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci
v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria

určitej osobe.

69. Podľa § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka, vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti
prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

70. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona.71. Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého
pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby
zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

72. Vo všeobecnosti je vecné bremeno spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo s
určitou osobou charakterizovanou jej vzťahom k určitej nehnuteľnosti. Podstatným obsahom vecného
bremena je zaťaženie vlastníka nehnuteľnosti, ktorého obmedzujú vo výkone jeho vlastníckeho práva.
Obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je vždy užší ako obsah vlastníckeho práva vlastníka

zaťaženej nehnuteľnosti.

73. Vecné bremená môžu vzniknúť okrem iného aj rozhodnutím príslušného orgánu, a to rozhodnutím
súdu alebo rozhodnutím orgánu verejnej správy. V prípade rozhodnutia súdu o zriadení vecného
bremena musí byť vecné bremeno v rozsudku vždy presne vymedzené. Obmedzenie práv vlastníka
nehnuteľnosti musí byť presne vyjadrené tak, aby nemohlo byť sporné, ku ktorej časti nehnuteľnosti

majú práva zodpovedajúce vecnému bremenu (napr. právo prechodu či prejazdu) ďalšie osoby.

74. Ustanovenie § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa žalobcovia domáhali
zriadenia vecného bremena, rieši stret dvoch vlastníckych práv, a to práva vlastníka stavby, ktorý
nemá zabezpečený prístup k svojej stavbe a práva vlastníka pozemku k stavbe priľahlého. Prvou

podmienkou zriadenia vecného bremena v zmysle uvedeného ustanovenia vo forme práva cesty je,
že buď celá stavba stojí na cudzom pozemku, alebo stavba síce stojí na pozemku vlastníka stavby,
avšak priľahlý pozemok, ktorý umožňuje prístup k stavbe z verejnej komunikácie, je vo vlastníctve inej
osoby. Druhou podmienkou na zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty je, že prístup
k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Zriadenie cesty je vážnym zásahom do práva vlastníka pozemku,

preto je potrebné zvážiť výhodu, ktorú cesta poskytuje vlastníkovi stavby zriadením vecného bremena
s ujmou, ktorá by vznikla zriadením cesty pre vlastníka vecným bremenom zaťaženej nehnuteľnosti.
Je tiež potrebné zistiť aj dôvody, pre ktoré vlastník stavby nemá možnosť prístupu k svojej stavbe
a zvážiť, či možno zriadiť vecné bremeno cesty, resp. či možno od vlastníka pozemku spravodlivo
požadovať, aby za týchto okolností znášal nútené obmedzenie vlastníckeho práva, pričom takáto úvaha

vyplýva priamo z ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, obsahujúceho slovo „môže". Skutočnosť,
že prístup zriadený cez cudzí pozemok na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu môže
byť pre žalobcu pohodlnejší alebo výhodnejší alebo že by sa nezaobišiel bez stavebných úprav, nemá
pre rozhodovanie súdu význam (Rc 4/2007).

75. Ďalej odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v zmysle ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho
zákonníka je možné zriadiť vecné bremeno rozhodnutím súdu, avšak len v podobe práva cesty cez
cudzí pozemok, pod čím je potrebné rozumieť právo prechodu a prejazdu, ak je to pre riadne využitie
nehnuteľnosti potrebné. Uvedené ustanovenie priamo naznačuje, že súd nemá povinnosť vždy tak
urobiť. Povinnosť zriadiť vecné bremeno nemá vtedy, ak jeho zriadenie by malo za následok také

obmedzenie vlastníckych práv, ktoré by bolo vo výraznom nepomere k výkonu vlastníckych práv
vlastníka stavby, a ktoré by bolo možné spravidla označiť aj ako výkon práv v rozpore s dobrými
mravmi. Pri úvahe súdu o tom, či zriadi alebo nezriadi vecné bremeno sa súd vždy zaoberá aj princípom
proporcionality platným pri obmedzení základných práv (rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.
15Co/401/2016 zo dňa 30.05.2018).

76. Odvolací súd, plne sa stotožňujúc s vyššie uvedenými právnymi názormi, v zmysle ktorých samotný
fakt, že prístup zriadený cez pozemok tretej osoby na základe práva zodpovedajúceho vecnému
bremenupredstavujeprežalobcovväčšíkomfort,niejeprerozhodnutiesúduozriadení,resp.nezriadení
vecného bremena relevantné, dodáva, že v konaní bolo preukázané, že žalobcovia majú ku svojim

nehnuteľnostiamzabezpečenýničímnebránenýprístup.Týmpádomniejesplnenáanipodmienka,ktorú
ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka predpokladá, a to že prístup k ich stavbám nie je možné
zabezpečiť inak.

77. Nie je možné prisvedčiť odvolacej námietke žalobcov, v zmysle ktorej je rozsudok súdu prvej

inštancie bezprecedentný z dôvodu, že v ňom súd prvej inštancie odobril trvanie a existenciu
protiprávneho stavu, kedy žalobcovia na prístup ku svojim nehnuteľnostiam používajú nehnuteľnosti
vo vlastníctve tretích osôb. Predmetom konania bol návrh žalobcov na zriadenie vecného bremena
- práva prechodu a prejazdu cez nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného, a teda úlohousúdu prvej inštancie v tomto smere bolo posúdiť, či sú alebo nie sú splnené zákonné podmienky pre
zriadenie takéhoto vecného bremena v prospech žalobcov; nie posúdenie oprávnenosti iného prístupu,
cez ktorý majú ku svojim nehnuteľnostiam zabezpečený prístup pešo, aj motorovými vozidlami, bez

obmedzení. V slovenskom právnom poriadku platí, že súd je viazaný žalobou. Žalobca vymedzuje
predmet sporového konania konkrétnym právnym vzťahom, o ktorom tvrdí, že existuje a je ohrozený
aleboporušený,konkrétnymnárokomztohtoprávnehovzťahu,ktorémužiadaposkytnúťsúdnuochranu,
druhom, výškou alebo rozsahom plnenia, ktoré z daného nároku žiada priznať resp. spôsobom ochrany,
ktorú žiada poskytnúť formou zabezpečovacieho alebo neodkladného opatrenia (rozsudok Najvyššieho

súdu SR, sp. zn. 5Cdo/20/2022 zo dňa 31.01.2023); a preto rozhodol súd prvej inštancie výlučne o tom,
čo žalobcovia v žalobe navrhovali.

78. Žalobcovia argumentovali okrem iného aj skutočnosťou, že uzatvorenie cesty žalovaným sťažuje
prístup a prácu záchranným zložkám, čo však vzhľadom na okolnosti prípadu nie je argumentom, ktorý
by odôvodňoval zriadenie vecného bremena požadovaného žalobcami. Rovnako ako majú žalobcovia

ku svojim nehnuteľnostiam prístup, čo bolo v tomto konaní nesporné, majú tento prístup aj záchranné
zložky.

79. Ani argument žalobcov, že do budúcna existuje obava straty prístupu k nehnuteľnostiam v ich
vlastníctve cez pozemky, ktoré na prístup používajú aktuálne, nie je dôvodný pri rozhodovaní o zriadení

vecného bremena spôsobom žiadaným v žalobe. Správne súd prvej inštancie skonštatoval, že nie je
možné brať do úvahy potenciálne zmeny súčasného stavu; vec bolo potrebné posúdiť podľa súdom
prvej inštancie zisteného skutkového stavu a ten rozhodol o nesplnení podmienok, ktorých dodržanie
zákon pre zriadenie vecného bremena predpokladá, s ktorým záverom sa stotožňuje aj odvolací súd.

80. Odvolací súd poznamenáva, že nesúhlasí ani s námietkou žalobcov o nedostatočnom odôvodnení
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Podľa odvolacieho súdu, napadnutý rozsudok obsahuje
všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. V rozsudku dal súd jasnú a presvedčivú
odpoveď na podstatnú otázku, prečo žalobe nevyhovel. Dôkazy hodnotil v súlade s ustanovením § 185
ods. 1 a § 191 ods. 1 CSP, pričom prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo.

81. Berúc do úvahy dostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, by odvolací súd
posudzovaním ďalších odvolacích námietok žalobcov, už len opakoval správnosť záverov súdu prvej
inštancie, ktorý po dôkladnej úvahe vydal svoje rozhodnutie v súlade s platnou právnou úpravou.
Žalobcovia len zopakovali skutočnosti, na ktoré poukazovali pred súdom prvej inštancie, pričom na

dôkladnom zvážení a správnom vyhodnotení aj týchto skutočností a tvrdení spočíva prvoinštančným
súdom vydaný rozsudok. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov,
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať

odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby
bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia ÚS SR II. ÚS
251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu, už nespôsobilú ovplyvniť
posúdenie veci, teda odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

82. Nakoľko ani v odvolaní žalobcovia neuviedli žiadne skutočnosti, ktoré by iným spôsobom boli
spôsobilé vyhodnotiť stav zistený prvoinštančným súdom, odvolanie nepovažoval odvolací súd za
dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a
podľa § 387 ods. 2 CSP sa stotožnil so skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie.

83. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l CSP a už vyššie uvedenými dôvodmi.
S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami
sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.
Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, ani nevzniesli

žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene
písomných stanovísk, by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho
súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO protiPortugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod
sp.zn. 5Cdo/218/2009, 3Cdo/51/2011, 3Cdo/186/2012, 7Cdo/56/2011).

84. Vzhľadom na uvedené, o trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 a 2 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal
nárok na ich náhradu voči žalobcom v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne
podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

85. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).